Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_12Cb-8-2020.pdf
PDF · 105.71 KB
Case nature
Area
Subarea
12Cb/8/2020
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Zvolen v spore vedenom pred sudkyňou JUDr. Janou Kovalčíkovou, v právnej veci žalobcu: SetCar sk, a.s., so sídlom Ulica priemyselná 10, 038 52 Sučany, IČO: 50 387 189, zastúpeného JUDr. Tomášom Zbojom, advokátom so sídlom Kuzmányho 4, 036 01 Martin, IČO: 42 072 905, proti žalovanému: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, so sídlom Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava - Staré Mesto, IČO: 00 585 441, právne zastúpenému JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 72,- EUR, takto
rozhodol:
I. Žalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť žalobcovi 72,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
II. Súd p r i z n á v a žalobcovi právo na náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania proti žalovanému v rozsahu 100 percent.
odôvodnenie:
1. Okresný súd Zvolen rozsudkom č.k. 12Cb/8/2020-106 zo dňa 25.08.2020 žalobu v celom rozsahu zamietol, žalovanému právo na náhradu trov konania proti žalobcovi nepriznal.
2. Žalobca podaním zo dňa 02.10.2020 sa voči tomuto rozhodnutiu odvolal.
3. Krajský súd v Banskej Bystrici uznesením č.k. 41Cob/67/2020-131 zo dňa 27.01.2021, právoplatné 09.02.2021 zrušil rozsudok Okresného súdu Zvolen, č.k. 12Cb/8/2020-106 zo dňa 25.08.2020 a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
4. Podľa § 391 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu.
5. Okresný súd je viazaný názorom odvolacieho súdu.
6. Okresný súd správne vyhodnotil, že skutkové tvrdenia v návrhu na vydanie platobného rozkazu, ktorým sa konanie začalo na okresnom súde boli veľmi všeobecné. Napriek uvedenému sa odvolací súd po preskúmaní spisového materiálu, a to najmä podania žalobcu zo dňa 03.06.2020, s názorom súdu prvej inštancie o nedostatku skutkových tvrdení produkovaných žalobcom v konaní nestotožnil. V danom prípade by správny procedurálny postup súdu, súladný s § 129 a nasl. CSP a výzva žalobcu na odstránenie nedostatkov žaloby prichádzal do úvahy len vtedy, ak by aj v ďalšom podaní žalobcu vo veci samej podstatné a rozhodujúce skutočnosti absentovali. Vzhľadom na doplnenie skutkových tvrdení v replike žalobcu zo dňa 03.06.2020, ktorým bol počiatočný nedostatok žaloby v priebehu konania
odstránený, už odmietnutie žaloby z formálnych dôvodov neobstojí. Okresný súd svojim nesprávnym procesným postupom, spočívajúcim v tom, že bez uvedenia dôvodu sa ani neoboznámil so skutkovými tvrdeniami žalobcu, tieto len citoval v odôvodnení rozhodnutia bez toho, aby na ne prihliadal, znemožnil žalobcovi uskutočňovať svoje procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces súdny. Zároveň v dôsledku uvedeného postupu okresný súd nedostatočne vyhodnotil skutkový stav veci a vec nesprávne právne posúdil, keď dospel k záveru, že žalobca nepredložil formálne úplnú žalobu a ďalej sa už nezaoberal ostatnými skutkovými tvrdeniami uvedenými v písomnom vyjadrení žalobcu k podanému odporu zo dňa 03.06.2020. Uvedený nedostatok nie je účelné napraviť v konaní pred odvolacím súdom, pretože takým postupom by vyhodnotenie skutkových tvrdení vo veci samej a dokazovanie zamerané na ich preukázanie po prvýkrát vykonal odvolací súd, ktorý by aj vo veci rozhodol, čím by sporovým stranám odňal možnosť prípadne použiť opravný prostriedok voči rozhodnutiu.
7. Právny zástupca žalobcu sa pojednávania dňa 29.06.2021 zúčastnil. Trval na žalobe v celom rozsahu, pridržiaval sa vyjadrenia k odporu. Žaloba je dôvodná. Pokiaľ ide o krátenie poistného plnenia zo strany žalovaného, toto nebolo žiadnym spôsobom zo strany žalovaného preukázané. Za účelom preukázania dôvodnosti tohto krátenia žalovaný nenavrhol vykonať, ani sám nepredložil listinné dôkazy. Vzhľadom na tú skutočnosť, že poškodený mal prenajaté náhradné motorové vozidlo iba na nevyhnutnú dobu, a síce počas faktického obmedzenia, počas ktorého bolo jeho vozidlo nepojazdné. Poškodený za týmto účelom bol nútený využívať toto náhradné motorové vozidlo na zabezpečenie vlastných potrieb a nijakým spôsobom nenavyšoval nájomné. Pokiaľ ide o aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v spore, tak na zaužívanú a rozsiahlu rozhodovaciu prax súdov SR, ktoré konštatovali, že v obdobných prípadoch je aktívna vecná legitimácia žalobcu daná. Vzhľadom na tieto skutočnosti preto žiadame súd, aby žalobe vyhovel a zaviazal žalovaného k náhrade prvostupňového a odvolacieho konania.
8. Právny zástupca žalovaného predvolanie na pojednávanie prevzal. Ospravedlnil neúčasť na pojednávaní, súhlasil s pojednávaním v jeho neprítomnosti.
9. Súd na základe predložených listinných dokladov zistil nasledujúci skutkový stav:
10. Súd oboznámil obsah spisu, záznam o dopravnej nehode zo dňa 16.04.2019, zákazkový list, zmluvu o prenájme vozidla, všeobecné obchodné podmienky pre prenájom osobných automobilov, faktúru č. XXXXXX splatnú 09.05.2019 na sumu 324,- EUR, oprava Škody Octavie, EČV: H. XXX C., oznámenie o totálnej škode ku škodovej udalosti, zmluvu o postúpení pohľadávky medzi postupcom I.. V. H., advokát a SetCar ako postupníkom zo dňa 15.04.2019, oznámenie o postúpení pohľadávky z 15.04.2019, oznámenie o poistnom plnení zo 17.05.2019, výpočet výšky plnenia - 252,- EUR, doklad XXXXXXXX zo dňa 04.09.2019, poštové podacie hárky, odpor proti platobnému rozkazu, vyjadrenie žalobcu, lustráciu spisov na súdoch, výpis z Obchodného registra Okresného súdu Žilina na SetCar sk, a.s., vyjadrenie právneho zástupcu žalobcu z pojednávania z 29.06.2021.
11. Podľa § 4 ods. 1 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistenie zodpovednosti sa vzťahuje na každého, kto zodpovedá za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla uvedeného v poistnej zmluve.
12. Podľa § 4 ods. 2 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poistený má z poistenia zodpovednosti právo, aby poisťovateľ za neho nahradil poškodenému uplatnené a preukázané nároky na náhradu a) škody na zdraví a nákladov pri usmrtení, b) škody vzniknutej poškodením, zničením, odcudzením alebo stratou veci, c) účelne vynaložených nákladov spojených s právnym zastúpením pri uplatňovaní nárokov podľa písmen a), b) a d), ak poisťovateľ nesplnil povinnosti uvedené v § 11 ods. 6 písm. a) alebo písm. b) alebo poisťovateľ neoprávnene odmietol poskytnúť poistné plnenie, alebo neoprávnene krátil poskytnuté poistné plnenie, d) ušlého zisku.
13. Podľa § 11 ods. 7 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, poisťovateľ je
povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
14. Podľa § 15 ods. 1 zákona 381/2001 o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla a o zmene a doplnení niektorých zákonov, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
15. Podľa § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).
16. Na základe žalovaným podaného odporu proti vydanému platobnému rozkazu navrhol žalobca v predmetnom konaní v zmysle § 14 ods. 1 zákona č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní pokračovať na miestne príslušnom Okresnom súde Zvolen, v obvode ktorého došlo ku škodovej udalosti (§ 19 písm. b) CSP). K podanému odporu považoval za potrebné, okrem skutočností uvedených v podanom návrhu uviesť, že tvrdenia žalovaného ohľadom nedostatočnej špecifikácie skutočností, ako aj neoznačenia dôkazov, o ktoré žalobca opiera svoj návrh považoval v plnom rozsahu za neopodstatnené a účelové. Návrh na vydanie platobného rozkazu spĺňa náležitosti uvedené v zákone č. 307/2016 Z.z. o upomínacom konaní. Poukázal na § 3 ods. 4 predmetného zákona, podľa ktorého uplatňovaný nárok možno odôvodnene predpokladať, ak vyplýva zo skutočností uvedených žalobcom a z listín pripojených k návrhu. Ak sú žalobca a žalovaný účtovnými jednotkami, postačí pripojiť faktúru alebo inú výzvu podobnej povahy, ktorou sa požadovalo splnenie uplatňovaného nároku od žalovaného (ďalej len „faktúra“), a vyhlásiť, že uplatňovaný nárok žalobca eviduje vo svojom účtovníctve. Uvedené žalobca aj urobil. Žalobca opiera svoj nárok na náhradu škody o príslušné ustanovenia zákona č. 381/2001 Z.z. o PZP a § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka. Prenájom náhradného vozidla je totiž súčasnou judikatúrou považovaný za skutočnú škodu, teda za majetkovú hodnotu, ktorú bolo potrebné vynaložiť k uvedeniu veci do predošlého stavu. Uvedené napokon potvrdzuje aj samotné metodické usmernenie členov SKP č. 17/2002. Za účelom bližšej špecifikácie skutočností uvedených v žalobe dodal, že dňa 16.04.2019 došlo na privádzači R1, križovatka cesty III/2460, smer Banská Bystrica ku škodovej udalosti na motorovom vozidle Peugeot 207, ev. č. I. XXX X., spôsobenej poškodenému I.. V. H.. Škodová udalosť bola spôsobená prevádzkou motorového vozidla Volkswagen Touran, ev. č. F. XXX S., poisteného v poisťovni žalovaného. Predmetnú poistnú udalosť žalovaný eviduje pod č. XXXXXXXXXX. V dôsledku uvedeného bol poškodený nútený užívať náhradné vozidlo na zabezpečenie svojich potrieb a to zapožičaním si náhradného vozidla Škoda Octavia, ev. č. H. XXX C. u žalobcu v zmysle zmluvy o nájme č. 205/303 zo dňa 17.04.2019. Po ukončení nájmu žalobca vystavil poškodenému faktúru č. XXXXXX zo dňa 25.04.2019, s dátumom splatnosti 09.05.2019 na sumu 324,- EUR. Oznámením o poistnom plnení zo dňa 16.05.2019 žalovaný oznámil poškodenému šetrenie udalosti tak, že neuznal uplatnenú výšku škody, čím priznal náklady iba v sume 252,- EUR Predmetné krátenie zdôvodnil iba tak, že boli priznané náklady na zapožičanie náhradného motorového vozidla do vyhotovenia zápisu o poškodení motorového vozidla. Listinné dôkazy preukazujúce skutočnosti uvedené v návrhu boli žalovanému riadne doručené už pri uplatňovaní si náhrady škody v rámci likvidácie poistnej udalosti a tvoria podklady pre rozhodnutie žalovaného o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Relevantné dokumenty boli predložené spolu s návrhom taktiež súdu. Náhrada škody má podľa súdu plniť reparačnú funkciu a má zaistiť plnú kompenzáciu spôsobenej ujmy, nakoľko poškodený bol nie vlastným pričinením v dôsledku škodovej udalosti fakticky obmedzený v užívaní vlastného vozidla. Žalobca dal do pozornosti stanovisko, podľa ktorého škoda spočívajúca v tom, že poškodený vynaložil vyššie náklady na vypožičanie osobného automobilu v porovnaní s nákladmi, ktoré by inak vynaložil na prevádzku svojho automobilu, ktorý nemohol používať v dôsledku poškodenia je potrebné považovať za skutočnú škodu, ktorú je škodca povinný nahradiť v rozsahu nutne a účelne vynaložených nákladov (R7/1992). Pokiaľ ide o príčinnú súvislosť, škoda spočívajúca v nákladoch na prenájom náhradného vozidla bola spôsobená porušením pravidiel cestnej premávky, čím došlo k poškodeniu vozidla. Keby nedošlo k porušeniu pravidiel cestnej premávky, nedošlo by k nehode, a teda by nebol nutný nájom náhradného motorového vozidla. (ďalej rozsudok Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 3Cob/189/2014). V rozsudku Krajského súdu v Košiciach sa súd priklonil k vyjadreniu žalobcu, zohľadňujúc aj rozhodovaciu prax súdov v tom, že možnosť využiť náhradné vozidlo počas opravy vlastného motorového vozidla má byť akousi formou kompenzácie za škodu spôsobenú na vozidle poškodeného a tento inštitút slúži aj k nahradeniu zaužívaného sociálneho
komfortu poškodeného. Zároveň uviedol, že neexistuje zákonná ani zmluvná povinnosť stanovená poškodenému, aby hľadal najlacnejšiu požičovňu resp. robil preukázateľne výber medzi požičovňami podľa podmienok, ktoré ponúkajú. (rozsudok Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 27Cb/39/2012). Rovnaký záver zaujal aj Krajský súd v Žiline v rozsudku sp. zn. 13Cob/110/2017 zo dňa 22.11.2017. V opačnom prípade by sa jednalo o neprimerané zaťažovanie poškodeného, keďže už stav poškodenia jeho motorového vozidla dopravnou nehodou ako poistnou udalosťou je výrazne obmedzujúcim stavom pre poškodeného. Nutnosť a účelnosť prenájmu náhradného vozidla po dobu opravy je tak nepochybne daná. Čo sa týka tvrdení žalovaného ohľadne trvania prenájmu, resp. uvedenia dátumu ukončenia do zmluvy o nájme, tak tieto považoval za zavádzajúce, nepravdivé a irelevantné, keďže v tomto prípade išlo o totálnu škodu. Napokon nič nebráni žalobcovi a poškodenému v uzatvorení nájomnej zmluvy na akúkoľvek dobu. Relevantnou v tomto prípade je ale skutočnosť, či bol prenájom realizovaný iba počas doby faktického obmedzenia poškodeného. Iba takéto náklady totiž môžu byť poškodenému zo strany poisťovne škodcu preplatené. Nájomná zmluva tak nevyhnutne nemusí byť uzatvorená len do doručenia „krycieho listu“, nakoľko uvedené závisí výlučne od dohody zmluvných strán. Prenájom náhradného vozidla dokonca nemusí trvať po celú dobu opravy/obmedzenia, nakoľko poškodený môže vrátiť náhradné vozidlo žalobcovi už skôr. Takéto rozhodnutie je však na poškodenom a nie na žalovanom. Pri dohadovaní dĺžky prenájmu sa tak zmluvné strany vôbec neriadili skutočnosťou, ktorá mala nastať až v budúcnosti. Tvrdenie žalovaného, že zmluva o nájme mohla byť uzatvorená najskôr 25.04.2019 (t.j. v deň ukončenia nájmu) je nelogické. Taktiež dodal, že žalovaným uvádzané tvrdenie nijako nezakladá dôvodnú pochybnosť o existencii resp. realizácii nájomného vzťahu. Taktiež námietky žalovaného týkajúce sa postúpenia pohľadávky mal súd za neopodstatnené. V danom prípade ide o štandardné a zákonom dovolené postúpenie pohľadávky. Poškodený uzatvoril so žalobcom dňa XX.XX.XXXX zmluvu o postúpení pohľadávky, ktorej predmetom bol nárok na náhradu škody vyplývajúcej z poistnej udalosti zo dňa 16.04.2019 z titulu náhrady účelne vynaložených nákladov na prenájom náhradného vozidla, ktoré poskytol poškodenému žalobca. Zo zmluvy o postúpení pohľadávky vyplýva, že k úhrade faktúry došlo na základe vzájomného zápočtu, v dôsledku čoho žalobca vstúpil do práv a povinností poškodeného. Keďže žalovaný nenahradil škodu vo vzniknutom rozsahu, žalobca sa namiesto poškodeného v tomto konaní domáhal preplatenia zvyšnej časti nákladov účelne vynaložených na prenájom náhradného vozidla. Akékoľvek tvrdenia žalovaného o neexistencii predmetnej pohľadávky, aktívnej vecnej legitimácii, rozpore s ust. § 524 OZ, či neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky súd považuje za neopodstatnené. Takéto postúpenie pohľadávky podľa ustálenej rozhodovacej praxe všeobecných súdov SR neodporuje zákonu. Zmluva o postúpení pohľadávky je tak v obdobných prípadoch považovaná za platne uzatvorenú. V danom smere sa súd plne stotožnil s odôvodnením právoplatného rozsudku Okresného súdu Martin sp. zn. 18Cb/32/2018 zo dňa 03.05.2018, podľa ktorého žalobca v konaní preukázal, že škoda v uplatnenom rozsahu poškodenému reálne vznikla, a to na základe dohody o započítaní podľa čl. 5 zmluvy o postúpení pohľadávky. Podľa tejto dohody zanikli vzájomné pohľadávky zmluvných strán tejto dohody, konkrétne pohľadávka poškodeného voči žalobcovi podľa čl. 4 zmluvy o postúpení pohľadávok (t.j. odplata za postúpenie pohľadávky) a pohľadávka žalobcu voči poškodenému z titulu nájomného zo zmluvy o nájme. Rovnako aj Krajský súd v Prešove vo svojom rozhodnutí sp. zn. 3Cob/2/2018, námietku žalovaného ohľadne absolútnej neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky v obdobnom prípade neakceptoval. Skutočnosť, že došlo k úhrade predmetnej faktúry za nájom a súčasne aj k prevodu práva medzi žalobcom a poškodeným tak rozhodne neodporuje zákonu a nespôsobuje absolútnu neplatnosť zmluvy o postúpení pohľadávky. Napokon aj zo samotného oznámenia o poistnom plnení vyplýva, že zmluva o postúpení pohľadávky, ktorej platnosť žalovaný namieta nemôže byť sporná, keďže sám žalovaný vo svojom rozhodnutí o ukončení likvidácie poskytol žalobcovi na jeho účet čiastočné poistné plnenie. Ak by mal žalovaný akékoľvek pochybnosti o postúpení predmetnej pohľadávky nepoukázal by predsa krátené poistné plnenie na účet žalobcu. Tvrdenie žalovaného ohľadne postúpenia pohľadávky mal za nesprávne a zavádzajúce. V danom smere došlo k vzájomnému zápočtu nároku na úhradu fakturovaného nájomného s nárokom na zaplatenie odplaty za postúpenie pohľadávky a nie so samotným nárokom na náhradu škody, ktorý bol v zmysle zmluvy postúpený. Predmetom zmluvy o postúpení tak nebolo postúpenie pohľadávky, ktorú žalobca ako veriteľ eviduje voči poškodenému ako dlžníkovi. Rovnako tak tvrdenie, že prejav vôle účastníkov smeroval najprv k cedovaniu pohľadávky a až následne k započítaniu vzájomných pohľadávok žalobcu a poškodeného považuje súd za nepodložené a účelové. V zmysle predloženej zmluvy o postúpení pohľadávky poškodený v rámci jedného dokumentu uhradil predmetnú faktúru za nájom, čím došlo k vzniku škody, a súčasne postúpil žalobcovi za odplatu svoj nárok na náhradu škody voči žalovanému, čím došlo k úbytku v majetkovej sfére žalobcu. Tu je tiež potrebné poukázať na rozhodnutie Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/220/2017 zo dňa 17.01.2018, podľa ktorého
súd prvej inštancie pochybil, pokiaľ vyslovil záver, že poškodený neuhradil žalobcovi faktúru za nájom vozidla, čím na strane poškodeného nedošlo k zmenšeniu majetku o žalovanú sumu, t.j. k vzniku skutočnej škody a v závislosti od toho nedošlo ani k platnému postúpeniu práva poškodeného na náhradu škody. Tu je potrebné vychádzať zo Zmluvy o postúpení pohľadávky, nakoľko predmetnou zmluvou došlo jednak k postúpeniu pohľadávky a zároveň k vysporiadaniu záväzkov medzi poškodeným ako nájomcom a žalobcom ako prenajímateľom. Úhradu nájomného tak supluje v tomto prípade samotné postúpenie. Odvolací súd taktiež konštatoval, že je nesporné, že predmetná pohľadávka mohla byť predmetom postúpenia, pretože predmetom postúpenia bol nárok na náhradu škody, ktorý vznikol poškodenému ako následok dopravnej nehody. Súd má za to, že krátenie poistného plnenia považujeme v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxe súdov za neopodstatnené. S poukazom na uznesenie NS SR sp. zn. 3 MCdo 3/2015 zo dňa 28.06.2016 súd konštatuje, že nárok na náhradu škody (nákladov za nájom náhradného vozidla) poškodenému vzniká po dobu, keď nemohol užívať svoje vozidlo. Súd zdôrazňuje, že v danom prípade je relevantný moment reálneho odstránenia nežiaduceho stavu resp. refundácia vzniknutej škody a nie vedomosť poškodeného o rentabilnosti opravy tak, ako sa nesprávne domnieva žalovaný. Samotná vedomosť poškodeného o hospodárnosti opravy tak v tomto konaní nie je rozhodujúca. Nájom náhradného vozidla po zápise o poškodení vozidla preto nemožno považovať za neopodstatnené navyšovanie nákladov, nakoľko nežiaduci stav v tom čase ešte stále pretrvával. V danom smere súd poukazuje na odôvodnenie rozsudku Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 1Cob/85/2015 zo dňa 09.06.2016, s ktorým sa súd stotožňuje. Podľa názoru súdu jediným zásadným kritériom pre posúdenie primeranosti a účelnosti dĺžky prenájmu náhradného motorového vozidla je doručenie oznámenia o ukončení likvidácie poistnej udalosti a poukaz finančných prostriedkov ak na ne vzniká nárok oprávnenému. Poškodený tak mal v tomto prípade prenajaté náhradné vozidlo len na nevyhnutnú dobu, nakoľko k ukončeniu šetrenia poistnej udalosti došlo až doručením oznámenia žalovaného poškodenému o definitívnom posúdení škodovej udalosti a o výške priznaného poistného plnenia. Súd poukazuje na rozsudok Krajského súdu v Bratislave sp. zn. 3Cob/109/2018 zo dňa 03.10.2018, podľa ktorého faktickú vedomosť o vzniknutej škode a o výške poskytnutého plnenia nadobúda poškodený až dňom doručenia skutočného rozhodnutia poisťovne o ukončení šetrenia poistnej udalosti. Do tejto doby je poškodený oprávnený používať náhradné vozidlo ako účelne vynaložený náklad v zmysle všeobecnej rozhodovacej praxi súdov. Rovnako tak súd dáva do pozornosti stanovisko Ústavného súdu ČR zachytené v náleze sp. zn. I. ÚS 3831/17 zo dňa 24.07.2018, kde je výslovne uvedené, že neexistuje dôvod, pre ktorý by sa poškodený, ktorého vozidlo bolo poškodené iba čiastočne, mal nachádzať v lepšom postavení, ako ten, ktorého vozidlo bolo zničené totálne. Obaja poškodení sa predsa nachádzajú v rovnakej životnej situácii, a to, že z dôvodu vzniku škodovej udalosti nemôžu užívať vozidlo vlastné, a preto museli používať vozidlo náhradné. Je teda logický záver, že ak má poškodený nárok na náhradu nákladov vynaložených na prenájom náhradného vozidla počas doby opravy až do prevzatia si opraveného vozidla, t.j. do momentu, kedy jeho obmedzenie v užívaní vlastného motorového vozidla pominulo, má taktiež v prípade totálnej škody nárok na preplatenie účelne vynaložených nákladov na nájom, a to do poukázania poistného plnenia, lebo až vtedy pominie faktické obmedzenie poškodeného. Oznámenie žalovaného o totálnej škode nezamedzuje tomu, aby poškodený nemusel v súvislosti s dopravnou nehodou vynakladať ďalšie finančné prostriedky.
17. Súd na základe týchto dôvodov rozhodol tak, že žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 72,- EUR do troch dní od právoplatnosti rozhodnutia.
18. Podľa § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
19. Podľa § 396 ods. 2 Civilného sporového poriadku, ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
20. Súd o trovách konania rozhodol tak, že žalobcovi ako úspešnému účastníkovi priznal náhradu trov prvostupňového a odvolacieho konania proti žalovanému ako neúspešnému účastníkovi v rozsahu 100 percent.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15-tich dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom tunajšieho súdu na Krajský súd v Banskej Bystrici, a to písomne v potrebnom počte vyhotovení. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané. Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Podanie urobené v listinnej podobe treba predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší subjekt dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (Zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti - Exekučný poriadok); ak ide o rozhodnutie, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, návrh na súdny výkon rozhodnutia (§ 370 ods. 1, § 376 ods. 1 CSP).
Právny zástupca žalobcu sa odvolania vzdal čo potvrdil podpisom na č.l. 159 spisu.