Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_25Co-16-2021.pdf
PDF · 152.74 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/16/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Ľubica Spálová a sudcov: JUDr. Anton Jaček a JUDr. Peter Duman, v spore žalobcov: 1. PhDr. D. D., PhD., nar. XX.X.XXXX, adresa T. P., J. XX, 2. D. D., nar. XX.X.XXXX, adresa tamtiež, obaja zastúpení advokátskou kanceláriou: Prosman a Pavlovič, advokátska kancelária s.r.o., so sídlom Hlavná 31, Trnava, IČO 36 865 281, proti žalovanému: Obec Biely Kostol, so sídlom Biely Kostol, Pionierske nám. 18, zastúpenému advokátom: Mgr. Martin Černák, so sídlom Bratislava, Zochova 5, o zaplatenie 8.000,- Eur s príslušenstvom, na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Trnava č.k. 17C/89/2019-84 zo dňa 19.10.2020, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom 1 a 2 v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie žalobný návrh vo výroku I. (v celom rozsahu) zamietol a vo výroku II. vyslovil, že žalovaný má voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
2. Pri rozhodovaní prvoinštančný súd vychádzal zo skutkového stavu ako ho zistil z vykonaného dokazovania, keď ustálil, že medzi stranami sporu bola uzatvorená zmluva o dielo zo dňa 19.06.2012. Z predloženej Zmluvy o dielo čl.3 - Predmet zmluvy vyplýva, že žalovaná sa zaviazala v postavení zhotoviteľa v rámci svojej podnikateľskej činnosti realizovať pre žalobcov v postavení objednávateľa diela č.4 (spolu s ďalšími objednávateľmi) dielo spočívajúce vo vybudovaní miestnych komunikácií, elektriny a elektrických prípojok a vodovodu, vodovodných prípojok, plynovodu a plynových prípojok, dažďovej a splaškovej kanalizácie, verejného osvetlenia a zabezpečiť ich kolaudáciu. Objednávatelia sa zaviazali dielo prevziať a za dielo zaplatiť dohodnutú odmenu 8.000 Eur. Dielo malo byť dokončené do 12 mesiacov od zahájenia prác, pričom práce mali byť zahájené do 1 týždňa po tom, čo sa objednávatelia diela stanú vlastníkmi nehnuteľností uvedených v čl. 2 zmluvy a zhotoviteľ obdrží od objednávateľov na svoj bankový účet dohodnutú odmenu. Odmena zo strany žalobcov bola poukázaná na účet žalovaného dňa 01.01.2013, podmienky na zahájenie stavby tak boli splnené, dielo malo byť teda začaté 08.01.2013 a dokončené do 08.01.2014. Doposiaľ dielo nie je riadne ukončené, boli urobené len čiastočné práce týkajúce sa realizácie diela. Žalovaný bol viackrát vyzvaný na plnenie zmluvných povinností, dielo nedokončil, ako dôvod uvádzal nedostatok finančných prostriedkov.
3. Rozsudkom OS Trnava č.k. 32C/54/2016-122 zo dňa 11.10.2018 bolo skonštatované, že uvedená zmluva o dielo uzatvorená medzi stranami sporu v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám je povinne zverejňovanou zmluvou, na ktorú sa vzťahovala povinnosť túto zverejniť na webovom sídle žalovaného, nakoľko išlo o nakladanie s majetkom obce. Nakoľko zmluva
v lehote 3 mesiacov od jej podpísania zverejnená nebola, v zmysle § 44 ods. 1 v spojení s § 47 a ods.1 a ods. 4 OZ je zmluva považovaná za neuzavretú.
4. Výzvou zo dňa 17.04.2019 bol žalovaný vyzvaný na vrátenie sumy 8.000 Eur, nakoľko žalobcovia majú za to, že zo strany žalovaného došlo k úmyselnému bezdôvodnému obohateniu, žalovaný požadovaný nárok žalobcov nesplnil.
5. Rozhodnutím č. OU-TT-OSZP3-2015/015289/ŠVS/St Okresného úradu Trnava, odbor starostlivosti o životné prostredie zo dňa 29.07.2015 bolo stavebníkovi obec Biely Kostol vydané povolenie na trvalé užívanie vodnej stavby „ IBV Podolky IV, Biely Kostol-komunikácie a inžinierske siete-1.etapa“, a to na stavebné objekty vodovod a kanalizácia splašková. Z výpisu zo záznamu z rokovania obecného zastupiteľstva obce Biely Kostol zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že boli požiadané dodávateľské firmy o spracovanie ponúk na VO, vodovod, plynovod, kanalizáciu, a výstavbu MK. Z výpisu z uznesenia rokovania obecného zastupiteľstva obce Biely Kostol zo dňa 14.03.2018 vyplýva, že Obecné zastupiteľstvo po prerokovaní zobralo na vedomie predložené ponuky na výstavbu inž. sietí a zaviazalo sa zabezpečiť stretnutia s dodávateľmi.
6. Hmotnoprávne súd vec posúdil na základe ust. § 488, § 631, § 451 ods. 1 a 2, § 457, § 100 ods. 1 a 2, § 101, § 107 ods. 1 a 2 zák. č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (v texte aj len OZ), § 47a ods. 1 a 4, § 5a ods. 1 a 10 zák. č. 211/2000 Z.z., § 151 ods. 1 a 2, § 153 ods. 1 až 3 a § 191 ods. 1 CSP.
7. Prvoinštančný súd skonštatoval, že predmetom tohto konania je rozhodovanie o uplatnenom nároku žalobcov voči žalovanému na zaplatenie sumy 8.000 Eur s príslušenstvom, titulom vydania bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 ods. 1,2 Občianskeho zákonníka, vzniknutého na strane žalovaného z titulu plnenia bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o dielo, na základe ktorej sa malo plniť, sa považuje za neuzatvorenú z dôvodu jej nezverejnenie v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám. Uvedené skutočnosti neboli v konaní sporné. Žalobcovia konanie žalovaného pri uzatváraní zmluvy o dielo, pri ktorom došlo k bezdôvodnému obohateniu, označili za konanie úmyselné, úmysel žalovaného nadobudnúť bezdôvodné obohatenie vyvodzovali z úmyslu žalovaného zmluvu nezverejniť a nevykonať práce, na ktoré sa žalovaný pri podpise zmluvy zaviazal. Argumentovali tým, že žalobca musel mať vedomosť o zákonnej povinnosti zmluvu zverejniť, keď navyše vtedajší starosta obce mal právnické vzdelanie, pričom v uvedenom čase iné zmluvy, ktoré sa týkali nakladania s majetkom obce, boli zverejnené. Ako príklad uviedol zmluvy uzavreté medzi obcou a spoločnosťou Mediatel, s.r.o. zo dňa 07.03.2011, ktorá bola zverejnená v Obchodnom vestníku, zmluva medzi Geodetickým a kartografickým ústavom zo dňa 20.12.2011 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv, ako aj ďalšia zmluva s Enviromentálnym fondom Bratislava zo dňa 26.03.2012 zverejnená v Centrálnom registri zmlúv dňa 15.05.2012. Ako úmyselné správanie žalovanej sa žalobcom javí aj to, že žalovaná nezahájila práce tak, ako sa zaviazala v zmluve o dielo, nevyvíjala činnosť smerujúcu k zverejneniu zmluvy, na výzvu na vydanie bezdôvodného obohatenia nereagovala, ani v konaní vedenom pod sp.zn. 32C/54/2016 sa nebránila relevantnými argumentami preukazujúcimi objektívnu nemožnosť plnenia zahájiť výstavbu diela, pričom nepopiera, že zo zmluvy bola splnená časť ohľadne vodovodu a vodovodnej kanalizácie splaškovej, z čoho vyvodzuje záver o úmysle obce sa obohatiť. Obrana žalovaného spočívala v uplatnenej námietke premlčania, pričom žalovaný zároveň popieral akékoľvek úmyselné konanie pri uzatvorení zmluvy, ako aj následne po jej uzatvorení.
8. Predmetom dokazovania sa tak primárne stala skutočnosť, či konanie žalovaného smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia bolo konaním úmyselným, a teda či sa uplatní 10-ročná premlčacia doba, v opačnom prípade je potrebné aplikovať 3-ročnú premlčaciu dobu. Súd prvej inštancie mal za to, že v konaní nebolo preukázané úmyselné konanie žalovaného smerujúce k získaniu majetkového prospechu na úkor žalobcov. Nezverejnenie zmluvy, resp. porušenie povinnosti žalovaného v zmysle § 5a zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, nie je preukázaním úmyslu žalovaného sa bezdôvodne obohatiť, pričom ani poukaz žalobcu na iné zmluvy žalovaným uzatvorené, avšak zverejnené vo verejných registroch, nesvedčí o úmysle žalovaného sa obohatiť, nakoľko všetky iné uvedené zmluvy boli zverejňované z podnetu druhej zmluvnej strany, ktorá rovnako ako obec bola povinnou stranou v zmysle zákona o slobodnom prístupe k informáciám. Z uvedeného tak nemožno vyvodiť snahu žalovaného sa obohatiť, keď nebolo preukázané, že práve pri uvedenej zmluve by konal odlišne ako v iných prípadoch povinne zverejňovaných zmlúv. Súd dôkaz navrhnutý žalovaným ohľadne zisťovania skutočnosti, ktorá zmluvná strana zverejnenie zmluvy zabezpečila, nevykonal,
nakoľko žalobcovia tvrdenie žalovaného o zverejnení iných zmlúv z iniciatívy druhej zmluvnej strany ani nerozporovali. Rovnako nie je možné vyhodnotiť ako úmyselné konanie smerujúce k získaniu majetkového prospechu na úkor žalobcov ani konanie žalovaného, ktorý začal s realizáciou diela oneskorene a toto nevykonal v plnom rozsahu. Nie je pravda, že žalovaný by dielo ani čiastočne neplnil, toto v konečnom dôsledku netvrdili ani žalobcovia, keď aj na pojednávaní uviedli rozsah prác vykonaných žalovaným a tie, ktoré neboli dokončené. Úmysel osoby smerujúci k získaniu majetkového prospechu na úkor druhej strany musí existovať už v čase získania majetkového prospechu. V predmetnom prípade, keďže k uzavretiu zmluvy o dielo ani nedošlo, bezdôvodné obohatenie na strane žalovaného by eventuálne vzniklo už uhradením sumy žalobcami, a teda už v uvedenom momente by musel existovať úmysel žalovaného smerujúci k získaniu majetkového prospechu na úkor žalobcov. Nakoľko bolo preukázané, že žalovaný realizoval činnosti smerujúce k plneniu záväzkov zo zmluvy o dielo (hoci aj neuzatvorenej), nemožno úmysel smerujúci k obohateniu iba predpokladať, je potrebné ho bezpodmienečne preukázať. Je nesporné, že žalovaný poskytol žalobcom čiastočné plnenie ohľadne realizácie vodovodu a vodovodnej kanalizácie splaškovej, čo napokon potvrdil aj sám zástupca žalobcov na pojednávaní, realizácia činností smerujúcich k plneniu zmluvy o dielo (hoci neuzatvorenej) vyplýva aj z listín predložených žalovaným: rozhodnutie OÚ Trnava - povolenie na trvalé užívanie vodnej stavby zo dňa 29.07.2015, stanovisko Obce Biely Kostol zo dňa 16.06.2014, výpis z uznesenia rokovania obecného zastupiteľstva obce Biely Kostol zo dňa 14.03.2018, výpis zo záznamu z rokovania obecného zastupiteľstva obce Biely Kostol zo dňa 14.03.2018. Úmysel smerujúci k obohateniu žalovaného rovnako nevyplýva ani z neprerokovania zmluvy s obecným zastupiteľstvom. Námietka žalobcu o tom, že v rozpočtoch obce za roky 2009-2013 neboli vyčlenené peňažné prostriedky na splnenie záväzkov voči obyvateľom obce vyplývajúcich zo zmluvy o dielo je vo vzťahu k úmyslu bezdôvodne sa obohatiť k sume 8.000,- Eur bez právneho významu, rovnako tak vedomosť žalovaného o nedostatku finančných prostriedkov obce na dokončenie záväzkov voči žalobcom. V konaní bolo potrebné skúmať úmysel sa bezdôvodne obohatiť k sume 8.000,- Eur, ktorá bola zrejme prečerpaná, resp. záväzky na základe zmluvy o dielo (hoci neuzatvorenej) boli čiastočne plnené, dokonca z výsluchu svedka p. Q. vyplynulo z účtovníctva obce, že celkovo bolo do uvedeného diela investovaných 56.443,-Eur, čo je nad rámec celkovej sumy 24.000,- Eur uhradených všetkými objednávateľmi zo zmluvy o dielo. Je potom zrejmé, že nemohol existovať zlý úmysel žalovaného sa obohatiť vo vzťahu k žalobcami zaplatenej sume 8.000,- Eur (z celkovej sumy 24.000,- Eur). V konaní napokon nebolo ani preukázané, že by žalovaný zaťažil darované nehnuteľnosti záložným právom a takto získal úver, čo by podľa žalobcov preukazovalo dostatok finančných prostriedkov žalovaného. Záložné právo na uvedených nehnuteľnostiach bolo podľa objasnenia zástupcu žalovaného zapísané v LV ešte pred ich nadobudnutím žalobcami a pred ich darovaním žalovanému. Z uvedeného tak vyplýva, že tvrdenie žalobcov o úmysle žalovaného bezdôvodne sa obohatiť nebolo preukázané. Ak teda nárok uplatnený žalobou je nárokom na vydanie bezdôvodného obohatenia, uplatní sa všeobecná 3- ročná premlčacia doba, ktorá však do podania žalobného návrhu uplynula.
9. Súd prvej inštancie tak po vykonanom dokazovaní dospel k zisteniu, že pri podpise Zmluvy o dielo nebolo preukázané, že by žalovaný konal v úmysle získať majetkový prospech a tak sa obohatiť na úkor žalobcov, nebolo preukázané, také konanie žalovaného, z ktorého by vyplýval hoci aj nepriamy úmysel dielo nezrealizovať. Nakoľko žalobca poskytol čiastočné plnenia zo zmluvy o dielo (napriek tomu, že táto sa považuje za neuzavretú), takéto konanie smerujúce k plneniu vylučuje úmysel žalovaného k získaniu bezdôvodného obohatenia. Ak potom nebol preukázaný úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť, v danom prípade sa uplatňuje 3-ročná objektívna premlčacia doba, námietka premlčania vznesená žalovaným je tak dôvodná, objektívna premlčacia doba na vydanie bezdôvodného obohatenia uplynula, a to podľa názoru súdu v roku 2016 (k plneniu z bezdôvodného obohatenia došlo v 1/2013, tento moment je počiatkom plynutia premlčania), pričom v rámci plynutia objektívnej lehoty uplynula aj lehota subjektívna (bez ohľadu na skutočnosť, že táto by mohla do podania návrhu na súd ďalej plynúť). Nárok žalobcov na vydanie žalovanej sumy vo výške 8.000,- Eur je tak nárokom premlčaným, ktorý vzhľadom na uplatnenú námietku premlčania nie je možné v súdnom konaní priznať. Ž dôvodu hospodárnosti je tak nadbytočným dokazovanie o tom, či k bezdôvodnému obohatenie vôbec došlo, resp. v akej výške.
10. Nakoľko žalovaný v konaní úspešne uplatnil námietku premlčania, pričom žalobcom sa v konaní nepodarilo preukázať úmysel žalovaného smerujúci k bezdôvodnému obohateniu, a teda dôvodnosť podaného nároku uplatneného žalobou, súd žalobný návrh v celom rozsahu zamietol.
11. O nároku na náhradu trov konania prvoinštančný súd rozhodol v zmysle § 262 ods. 1 a § 255 ods. 1 Civilného sporového poriadku. Nakoľko žalovaný mal vo veci plný úspech, vznikol mu nárok na náhradu trov konania voči žalobcom, a to v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
12. Proti tomuto rozsudku, proti všetkým jeho výrokom podali prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalobcovia, pričom uplatnili odvolacie dôvody v zmysle § 365 písm. d) CSP, (že konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci), písm. e), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, písm. f), (že súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam) a písm. h), (že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci), pričom sa domáhal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že návrhu v celom rozsahu vyhovie a žalobcom 1. a 2. prizná náhradu trov odvolacieho konania, alternatívne, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil späť súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
13. V odôvodnení odvolania pod písm. a) - schvaľovanie zmlúv obecným zastupiteľstvom, uviedol, že v konaní nebolo sporné, že predmetná zmluva o dielo nebola zverejnená, ani schválená obecným zastupiteľstvom, hoci nepochybne išlo o hospodárenie a nakladanie s majetkom obce. Žalobcovia poukázali na zák. č. 138/1991 Zb. o majetku obcí, ktorý bližšie konkretizuje § 9 ods. 2 písm. e), že obecné zastupiteľstvo schvaľuje nakladanie s majetkovými právami nad hodnotu určenú v zásadách hospodárenia. Na webovej stránke nie je možné dohľadať zásady hospodárenia Obce Biely Kostol, ako ani štatút obce, platné a účinné v rozhodnom období, avšak ani ich absencia nedáva starostovi možnosť nakladať s majetkom obce voľne a bez súhlasu obecného zastupiteľstva. V tejto súvislosti poukázal na neoznačené rozhodnutie Ústavného súdu SR o sťažnosti proti rozhodnutiu NS SR sp. zn. 2Cdo 284/2006 podľa ktorého skutočnosť, že obec z akéhokoľvek dôvodu nemá prijaté vlastné zásady hospodárenia s majetkom neznamená, že neexistujú žiadne pravidlá a starosta môže voľne nakladať s majetkom bez súhlasu zastupiteľstva. Odvolatelia skonštatovali, že uzatvorením zmluvy o dielo v danom prípade sa obišiel bežný postup, ktorý bol žalovaným štandardne dodržiavaný. S ohľadom na to je zjavné, že pri zmluve s predmetnom plnenia v takom rozsahu a pri nakladaní s majetkom obce mala byť táto zmluva riadne zverejnená. Bolo preukázané, že ďalšie zmluvy rovnakého charakteru splnenie v obdobnom rozsahu boli riadne obecným zastupiteľstvom prejednané, schválené a následne zverejnené. Žalovaný nepreukázal čím sa sporná zmluva odlišovala od ostatných zmlúv a od čoho vyvodzoval diametrálne rozdielny postup, čo v spojitosti s danými okolnosťami poukazuje na úmysel sa bezdôvodne obohatiť na úkor žalobcov.
14. Pod písm. b) - úmyselné konanie žalovaného, žalobcovia uviedli, že k bezdôvodnému obohateniu prišlo v dôsledku úmyselného konania žalovaného a preto právo na plnenie z bezdôvodného obohatenia sa premlčí až za 10 rokov odo dňa, kedy k nemu došlo. V tejto súvislosti odkázal na rozhodnutie NS ČR sp. zn. 32Odo 204/2005, podľa ktorého dôkazné bremeno postihuje toho účastníka, ktorému je existencia skutočnosti, o ktorej tvrdí, že nastala, na prospech. Nakoľko žalovaný vzniesol námietku premlčania, je nepochybné, že práve on znáša dôkazné bremeno v tomto smere. V nasledujúcej časti teoreticky analyzovali zavinenie, jeho úmyselnú aj nedbanlivostnú formu, jeho vedomostnú a vôľovú zložku. Podľa odvolateľov je nepochybné, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia 1.1.2013 mal žalovaný subjekt vedomosť o orientačných nákladoch diela obdobného rozsahu, predpokladaných investičných nákladoch na uskutočnenie diela, o zákonnej povinnosti zverejniť predmetnú zmluvu o dielo, o skutočnosti, že cena diela, ktorá bola dohodnutá v zrušenej zmluve o dielo je v značnom nepomere vo vzťahu k reálnej cene obdobného diela, o povinnosti obdobnú zmluvu dať na schválenie obecnému zastupiteľstvu a o tom, že Obec Biely Kostol nemala v rozpočtoch za obdobie rokov 2009-2012/2013 vyčlenené peňažné prostriedky na splnenie si záväzkov zo zmluvy o dielo. Doplnili, že JUDr. I. bol starostom dlhodobo počas viacerých funkčných období. Napriek uvedeným skutočnostiam, o ktorých mal žalovaný vedomosť, konal tak, že bola uzatvorená zmluva o dielo napriek tomu, že zo strany obce nebolo možné reálne záväzky z nej splniť. Bolo vôľou takúto zmluvu uzatvoriť bez toho, aby boli záväzky z nej, ako aj obdržaná cena diela zohľadnené v rozpočte obce a bola uzatvorená bez toho, aby bolo vôbec obecné zastupiteľstvo o tom informované. Išlo o svojvoľné konanie, ktorým sa obišli všetky zákonom ustanovené povinnosti z takéhoto záväzku vo vzťahu k vôli, resp. úmyslu. Poukázali na to, že išlo predovšetkým o konanie v rozpore s bežným štandardne zaužívaným postupom subjektu, kedy odklon nebol riadne a presvedčivo zdôvodnený. Bolo vôľou žalovaného nezabezpečiť
zverejnenie zmluvy. Svedeckými výpoveďami bolo preukázané, že zo strany žalovanej bola naplnená vedomostná ako aj vôľová zložka vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu. Zo samotných svedeckých výpovedí bez akýchkoľvek povinností vyplýva úmysel žalovaného sa bezdôvodne obohatiť a iba ťažko si možno predstaviť ako jasnejšie by tento mohol byť vyjadrený.
15. Podľa odvolateľov samotné dokazovanie ako aj hodnotenie vykonaných dôkazov je zmätočné, vnútorne rozporné, nesúvislé, nelogické a v niektorých častiach si odporujúce. V tejto súvislosti dal do pozornosti judikát R19/1971. Zavinenie nemožno posudzovať izolovane, ale práve naopak vo vzájomnej súvislosti so všetkými ďalšími relevantnými dôkazmi a skutočnosťami. Bolo by možné súhlasiť s tým, že samo osebe nesplnenie si povinnosti zverejniť zmluvu nemožno vyhodnotiť ako konanie s úmyslom sa bezdôvodne obohatiť, avšak v danom prípade nešlo iba o túto samostatnú situáciu, ale bolo potrebné zohľadniť všetky okolnosti a súvislosti na to sa viažúce. Tvrdenie prvoinštančného súdu, že nebolo preukázané, že práve pri uvedenej zmluve by žalovaný konal odlišne ako v iných prípadoch povinne zverejňovaných zmlúv, je v absolútnom rozpore s vykonanými dôkazmi. Nebolo zdôvodnené, prečo práve zmluva so žalobcami nebola zverejnená podľa zákona napriek tomu, že starosta má právnické vzdelanie a je si vedomý tejto povinnosti, prečo bola uzatvorená bez toho, aby obec mala reálne finančné prostriedky na to, aby si mohla záväzky plniť, prečo nebola táto zmluva prerokovaná s obecným zastupiteľstvom a prečo obecné zastupiteľstvo ani nevedelo o tom, že predmetná zmluva bola uzavretá. Rovnako žalobcovia nesúhlasia s tým, ako súd vyhodnotil obranu žalovaného v tom smere, že v prípade ostatných zverejnených zmlúv boli tieto zverejnené na podnet druhej zmluvnej strany. Táto skutočnosť je jednak ničím nepodložená, jednak nijakým spôsobom nevysvetľuje a neospravedlňuje prečo práve daná zmluva nebola zverejnená. Ide o účelovú obranu, ktorá bola súdom nekriticky prevzatá bez toho, aby toto bolo preukázané, či podrobené skúmaniu vo vzťahu k ostatným dôkazom. Dokazovanie súdu v otázke úmyselného konania žalovaného označili tiež za zmätočné v otázke hodnotenia momentu, ku ktorému je potrebné skúmať existenciu úmyslu až do takej miery, že si rozsudok odporuje. V ods. 22. súd správne konštatuje, že úmysel osoby smerujúci k získaniu majetkového prospechu na úkor druhej strany musí existovať už v čase jeho získania. Napriek tomu však súd v nasledujúcom texte uvádza, že žalovaný realizoval činnosti smerujúce k plneniu záväzku zo zmluvy o dielo, kde je nesporné, že žalovaný poskytol žalobcom čiastočné plnenie ohľadne realizácie vodovodu a vodovodnej kanalizácie splaškovej, teda súd považuje skutočnosť, že žalovaný neskôr čiastočne plnil, hoci až dva roky od podpísania zmluvy o dielo za preukázania toho, že nebol daný úmysel sa bezdôvodne obohatiť.
16. Žalobcovia tiež namietali, že súd nepripustil nimi navrhovaný dôkaz a to zabezpečenie rozpočtov Obce Biely Kostol za obdobie rokov 2011-2013. Hoci dôsledné komplexné a presvedčivé hodnotenie stavu v čase vzniku bezdôvodného obohatenia je nevyhnutné pre objektívne posúdenie toho, či prišlo zo strany žalovaného k úmyselnému konaniu. Hoci nemožno súhlasiť s tým, že by oneskorené a čiastočné plnenie malo preukazovať absenciu úmyslu žalovaného sa bezdôvodne obohatiť, žalobcovia poukazujú na to, že nebolo v rámci dokazovania nijakým hodnoverným spôsobom preukázané, či obec skutočne vynaložila 56.443,- Eur a predovšetkým, že by v rámci tejto sumy bolo zahrnuté aj plnenie 8.000,- Eur od žalobcov.
17. V ďalšej časti odvolania písm. c) - rozpor s dobrými mravmi, pre prípad, že by odvolací súd mal za to, že v predmetnom konaní nešlo zo strany žalovaného o úmyselné konanie a je potrebné použiť trojročnú premlčaciu dobu, žalobcovia poukázali na ust. § 3 ods. 1 OZ, ktoré je možné aplikovať aj vo vzťahu k námietke premlčania s tým, že rozpor uplatnenia námietky premlčania s dobrými mravmi nemožno vyvodiť iba z okolností a dôvodov spojených iba s uplatneným nárokom, ale z okolností, za ktorých bola táto námietka uplatnená (NS ČR sp. zn. 25Cdo 2648/2003). V tejto súvislosti poukázal aj na závery ÚS ČR vo veci pod sp. zn. I.ÚS 643/2004. Žalobcovia majú za to, že zmeškanie trojročnej premlčacej lehoty bolo spôsobené žalovaným a to tým, že bez akéhokoľvek zdôvodnenia si nesplnil svoje zákonné povinnosti. Žalobcovia vstupovali do pôvodného zmluvného vzťahu ako bežní občania bez primeraného právneho vzdelania, zatiaľ čo na druhej strane vystupoval JUDr. I. ako dlhoročný starosta a právnik. Žalobcovia v dobrej viere a nevedomosti o tom, že zmluva už zo zákona neexistuje, vyzývali žalovaného k plneniu si zmluvných povinností, na čo sa im dňa 16.6.2014 dostalo v liste odpovede, z ktorej nevyplývalo, že by nemalo byť dielo vykonané alebo, že by boli zo strany žalovaného opomenuté povinnosti majúce za následok zrušenie zmluvy. Účastníci zmluvy boli vo fakticky nerovnomernom postavení a zmeškanie bolo spôsobené konaním žalovaného v rozpore s dobrými mravmi.
18. V závere odvolania žalobcovia vyslovili názor, že súd v prvoinštančnom konaní nevykonal dokazovanie v navrhnutom a nevyhnutnom rozsahu a v časti, v ktorej bolo dokazovanie vykonané, dospel k nesprávnym skutkovým, ako aj právnym záverom, súd sa nevysporiadal so všetkými podstatnými otázkami a v dôsledku nesprávneho právneho posúdenia ani nevykonal ďalšie dokazovanie k otázke bezdôvodného obohatenia. Vykonané dôkazy neboli vyhodnotené v zmysle zákonnej úpravy, teda všetky v ich vzájomnej súvislosti. Nie je možné konštatovať, že by sa napadnutý rozsudok presvedčivo vysporiadal so všetkými skutkovými tvrdeniami a že by jasne a výstižne vysvetlil, prečo nevykonal navrhnuté dôkazy.
19. Žalovaná vo svojom písomnom vyjadrení k doručenému odvolaniu žalobcov navrhla, aby odvolací súd výroky vecne správneho a zákonného rozhodnutia potvrdil a rozhodol o tom, že žalovaná má voči žalobcom nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
20. V úvode uviedla, že v čase uzatvárania predmetnej zmluvy o dielo nebol v platnosti žiaden právny predpis, či rozhodnutie obecného zastupiteľstva, ktoré by obmedzovali starostu obce pri uzatváraní zmlúv v mene žalovanej s tretími subjektami. Tvrdenie žalobcov o akejsi obvyklosti zverejňovania uzavretých zmlúv žalovanou je v absolútnom rozpore nielen s realitou, ale aj s výsledkami vykonaného dokazovania. Z údajov vyplývajúcich s webového sídla žalovanej je zjavné, že v období rokov 2011 až 2012 boli takéto zmluvy zverejňované v minimálnom rozsahu. V roku 2010 žalovaná nezverejnila na svojom webovom sídle ani jednu zmluvu, v roku 2011 len jednu zmluvu a v roku 2012 celkom dve zmluvy. V období uzavretia predmetnej zmluvy o dielo (19.6.2012) boli v iných verejných registroch zverejnené celkom tri zmluvy žalovanej, pričom ani jedna z týchto zmlúv nebola zverejnená na jej podnet. V súvislosti s týmito tromi zmluvami žalovaná nevyvíjala žiadnu činnosť smerujúcu k ich zverejneniu. Vzhľadom na to, že žalobcovia tieto skutkové tvrdenia nepopierali, súd ich považoval za nesporné. To napokon viedlo k nevykonaniu dôkazov, ktoré v tejto súvislosti navrhovala samotná žalovaná. Neobstojí preto tvrdenie žalobcov, podľa ktorého sa v prípade predmetnej zmluvy o dielo malo zo strany žalovanej postupovať neštandardne, či neobvykle.
21. Z výpovede oboch svedkov nepochybne vyplynulo a zároveň bolo preukázané aj listinnými dôkazmi, že zmluva o dielo bola zo strany žalovanej realizovaná, a to nielen v rozsahu prijatého plnenia 24.000,- Eur, ale navyše boli celkom investované finančné prostriedky v sume 56.443,- Eur. Z uvedeného vyplýva, že aj plnenie žalobcov poskytnuté žalovanej vo výške 8.000,- Eur bolo z jej strany reálne spotrebované a použité na účely predpokladané zmluvou. Žalobcovia nespochybnili autentickosť listu bývalého starostu JUDr. I. zo dňa 16.6.2014, v ktorom oboznamuje žalobcov s aktuálnym stavom prác a poskytuje im aj informácie preukazujúce plnenie zmluvy, z ktorého listu okrem iného vyplýva, že boli už vydané stavebné povolenia pre objekty plynu, zariadenia rozvodu nízkeho napätia, pozemné komunikácie a kolaudačné rozhodnutie pre užívanie objektov vodovodu a kanalizácie.
22. Tieto skutočnosti priamo vyvracajú predpoklad, že by na strane žalovanej existoval akýkoľvek zámer získať na úkor žalobcov bezdôvodné obohatenie. Na tom, nič nemení ani prípadná nevýhodnosť zmluvy, či vzdelanie samotného starostu. Čiastočné plnenie zmluvy žalovanou pri neplatnosti zmluvy pritom nepochybne viedlo k vzniku bezdôvodného obohatenia aj na strane žalobcov na úkor žalovanej, čo vzhľadom na rozsah investícií vynaložených žalovanou je zrejmé, že žalobcovia mali z neplatnej zmluvy podstatne väčší prospech ako samotná žalovaná. Vo svetle týchto okolností nemá argumentácia žalobcov o rozpore vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi žiadne opodstatnenie.
23. K pripomienke žalobcov, že zmeškanie premlčacej doby bolo spôsobené žalovanou pripomenula, že žalobcovia zastúpení advokátom neustále odmietali prijať argumentáciu žalovaného o neplatnosti zmluvy a domáhali sa jej plnenia niekoľko rokov v konaní pred súdom, čím si zmarili právo na riadne a včasné uplatnenie prípadných nárokov vyplývajúcich z bezdôvodného obohatenia. Takýto ich prístup a nečinnosť zároveň dnes nemožno kompenzovať účelovou argumentáciou o údajnom úmysle žalovanej získať na ich úkor bezdôvodné obohatenie. Súd preto správne dospel k záveru, že úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť na úkor žalobcov nebol v konaní preukázaný a nie je tak možné na daný prípad aplikovať 10-ročnú premlčaciu lehotu v zmysle argumentácie žalobcov.
24. V závere žalovaná uviedla, že odôvodnenie rozhodnutia považuje za jasné a zrozumiteľné, dávajúce odpovede na všetky zásadné otázky, odpovedajúce zákonným požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia.
25. Žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zastúpenia predložili aj písomné vyjadrenie k vyjadreniu žalovaného k odvolaniu s tým, že zo strany žalovanej nie sú uvádzané žiadne nové skutočnosti, či argumenty a ide iba o opakovanie už v rámci konania prednesených tvrdení.
26. Pokiaľ ide o zverejňovanie zmlúv, ak sú obe zmluvné strany povinným subjektom v zmysle príslušných predpisov, tak je právne nepodstatné, ktorá zo strán mala byť iniciatívna a v žiadnom prípade nemožno takúto situáciu používať ako argument a ospravedlnenie pre situáciu, kedy iba jedna zo zmluvných strán je povinným subjektom. Argumentácia žalovanej iba potvrdzuje, že obec si bola vedomá svojej zákonnej povinnosti zverejňovať určité zmluvy. Zmluvy štandardne zverejňované boli a žalovaná o tejto zákonnej povinnosti mala vedomosť. Skutočnosť, či k tomuto v niektorých prípadoch prišlo z iniciatívy žalovanej alebo nie, je právne irelevantná, nakoľko ju to nezbavuje zákonom stanovenej povinnosti a nedodržanie zákonom stanoveného postupu nemôže byť na ťarchu žalobcov.
27. K argumentácii žalovanej, že zmluva o dielo bola realizovaná, žalobcovia uviedli, že nebolo vôbec preukázané, či obec skutočne vynaložila tvrdenú sumu 56.443,- Eur, a či v nej bolo aj zahrnuté plnenie od žalobcov vo výške 8.000,- Eur s tým, že poskytnutá cena za dielo o žalobcov nebola zahrnutá v rozpočte a nie je zrejmé, ako sa s týmito finančnými prostriedkami naložilo. Nemožno sa stotožniť s tvrdením žalovanej tak, ako to urobil aj okresný súd, že cena za dielo uhradená žalobcami bola použitá na určitý účel spolu s ďalšími prostriedkami tvrdenými jedným svedkom a tieto tvrdenia nemať preukázané jediným listinným dôkazom. Žalobcovia nemajú žiaden dôkaz o tom, ako presne bolo naložené so sumou 8.000,- Eur. Súd to nijakým spôsobom neskúmal, hoci ide o podstatnú skutočnosť pre posúdenie veci. Z dokazovania vykonaného súdom prvej inštancie vyplynulo, že žalovaná nemala nikdy v úmysle riadne a včas plniť dohodnuté dielo, a teda dostáť svojmu zmluvnému záväzku. Teda už v čase uzatvárania zmluvy išlo zo strany žalovanej o úmyselné vylákanie finančných prostriedkov od žalobcov. Od začiatku nebolo úmyslom žalovanej dielo splniť. Neboli na to ani vyčlenené finančné prostriedky v rámci rozpočtu a do dnešného dňa nie je preukázané, ako sa reálne naložilo so sumou 8.000,- Eur vynaloženou žalobcami. Pokiaľ prišlo k nejakému plneniu zo strany žalovanej, toto nebolo uskutočnené na základe zmluvy, ale o realizáciu občianskej vybavenosti obcou, čo je jednou zo základných úloh s poukazom na § 4 ods. 3 písm. f) zák. č. 369/1990 Zb. o obecnom zriadení. Nemožno teda hovoriť o tom, že by žalobcovia mali mať podstatne väčší prospech ako žalovaná, nakoľko žalovaná fakticky akýmikoľvek vykonanými prácami si plnila svoje zákonné povinnosti a úlohy. Je úplne v rozpore s dobrými mravmi, ak by za danej skutkovej situácie žalobcovia boli ukrátení o sumu 8.000,- Eur.
28. Nadväzne žalobcovia poukázali na uznesenie NS ČR sp. zn. 25Cdo 2648/2003 pojednávajúcom o ust. § 3 OZ vo vzťahu k námietke premlčania.
29. Pridržiavajúc sa tvrdení obsiahnutých v podanom odvolaní navrhli odvolaciemu súdu, aby rozsudok zmenil s tým, že žalobe v celom rozsahu vyhovie a žalobcom 1. a 2. prizná náhradu trov odvolacieho konania, nakoľko ich nárok je dôvodný. Alternatívne žiadali, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a rozhodnutie.
30. Ďalšie podania v odvolacom konaní strany do spisu nedoručili.
31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku
- ďalej CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom
- stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP, po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. d), e), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods. 1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP), po preskúmaní zákonnosti a vecnej správnosti rozhodnutia a jemu predchádzajúceho konania dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, v dôsledku čoho bolo potrebným napadnutý rozsudok potvrdiť (§ 387 CSP).
32. Predmetom konania bol žalobou uplatnený nárok žalobcov na zaplatenie im žalovanou sumy 8.000,- Eur, s úrokom z omeškania 5% ročne od 29.4.2019 do zaplatenia, včítane náhrady trov konania, z titulu bezdôvodného obohatenia, ktoré malo žalovanej vzniknúť na základe zmluvy o dielo zo dňa 19.6.2012, k uzatvoreniu ktorej napokon nedošlo v dôsledku jej nezverejnenia v zmysle zákona č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám.
33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu, vymedzeným rozsahom a účinne uplatnenými dôvodmi odvolania, bolo posúdiť správnosť skutkových a právnych úsudkov súdu prvej inštancie vedúcich k záveru, že predmetný nárok žalobcov je premlčaný a v dôsledku vznesenia námietky premlčania žalovanou ho nebolo možné súdom priznať a žalobu tak bolo potrebné ako nedôvodnú zamietnuť v celom rozsahu.
34. Pretože odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav pokiaľ ide o zistené skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie žalobcami uplatneného nároku a pretože v celom rozsahu zdieľa i jeho právne závery vo veci, pričom sa stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, s poukazom na ust. § 387 ods. 2 CSP odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a odkazuje na odôvodnenie písomného vyhotovenia preskúmavaného rozsudku. Odvolací súd nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od skutkových alebo právnych záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať za pravdu odvolateľovi. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia dopĺňa iba nasledovné:
35. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali voči žalovanému zaplatenia 8.000,- Eur s príslušenstvom z titulu bezdôvodného obohatenia v zmysle § 451 OZ, vzniknutého bez právneho dôvodu, nakoľko zmluva o dielo uzavretá medzi stranami dňa 19.6.2012 na základe ktorej žalobcovia zaplatili žalovanému uvedenú sumu, sa považuje za neuzatvorenú z dôvodu jej nezverejnenia v zmysle § 5a zák. č. 211/2000 Z.z. o slobodnom prístupe k informáciám, pričom tieto skutočnosti neboli v konaní sporné. Obrana žalovaného spočívala vo vznesení hmotnoprávnej námietky premlčania uplatneného nároku, pričom žalovaný popieral tvrdenie žalobcov, že by z jeho strany malo ísť o úmyselné bezdôvodné obohatenie.
36. Podľa § 451 ods. 1 OZ kto sa na úkor iného bezdôvodné obohatí, musí obohatenie vydať. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
37. V zmysle § 107 ods. 1 OZ právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil. Podľa ods. 2 najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za 10 rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
38. Vychádzajúc z citovaného § 451 OZ bezdôvodné obohatenie predstavuje majetkový prospech, teda majetkovú výhodu vyjadriteľnú v peniazoch získanú na úkor protistrany. Bezdôvodné obohatenie teda predstavuje kauzálny vzťah medzi obohatením jedného a úbytkom v majetkovej sfére iného.
39. Primárnou otázkou v danom prípade bolo, či konanie žalovaného smerujúce k získaniu bezdôvodného obohatenia bolo konaním úmyselným a teda či sa uplatní 10-ročná alebo 3-ročná premlčacia lehota v zmysle cit. § 107 ods. 2 OZ. Ako to správne ustálil už prvoinštančný súd, úmysel musí smerovať priamo k získaniu bezdôvodného obohatenia a musí existovať už v čase jeho získania (nie neskôr). Podľa právnej teórie zavinenie vo forme úmyslu je vybudované na zložke vedomostnej a vôľovej. Podľa naplnenia vôľovej zložky sa rozlišuje úmysel priamy a nepriamy. Vedomostná zložka v oboch prípadoch je rovnaká, rozdiel je vo vôľovej. Pri priamom úmysle osoba musí chcieť získať bezdôvodné obohatenie a pri nepriamom úmysle osoba síce bezdôvodné obohatenie priamo získať nechce, avšak pre prípad, že sa tak stane, je s tým uzrozumená. Je potrebné zdôrazniť, že právna teória ľahostajný vzťah k výsledku konania pod kategóriu nepriameho úmyslu nezaraďuje, pretože skutočný vzťah ľahostajnosti k následku nestačí na naplnenie vôľovej zložky nepriameho úmyslu. Len z ľahkovážneho správania osoby vo vzťahu k možnému následku nemožno bez ďalšieho usudzovať, že bol so vzniknutým následkom uzrozumený (R 20/1992).
40. Pokiaľ žalobca vedomostnú zložku úmyselného konania žalovaného odvodzuje z toho, že v čase vzniku bezdôvodného obohatenia mal žalovaný vedomosť o orientačných nákladoch diela obdobného rozsahu, o predpokladaných investičných nákladov na uskutočnenie daného diela, o zákonnej povinnosti zverejniť predmetnú zmluvu o dielo, o skutočnosti, že dohodnutá cena diela je v značnom nepomere vo vzťahu k reálnej cene obdobného diela, o povinnosti obdobnú zmluvu dať na schválenie obecnému zastupiteľstvu a o tom, že Obec Biely Kostol nemala v rozpočtoch za obdobie 2009 až 2012/2013 vyčlenené peňažné prostriedky na splnenie si záväzkov zo zmluvy o dielo, jeho úvahu odvolací súd považuje za nesprávnu. I keby bola daná vedomosť žalovaného o všetkých uvedených skutočnostiach, nezakladá to vedomosť žalovaného, že sa uzavretím predmetnej zmluvy a prevzatím na základe nej 8.000,- Eur od žalobcov, môže bezdôvodne na ich úkor obohatiť, teda ani úmysel obohatiť sa. Ako bolo uvedené už vyššie, úmysel žalovaného by musel smerovať priamo k bezdôvodnému obohateniu sa na úkor žalobcov. Úmysel žalovaného obohatiť sa v danom prípade jednoznačne vylučuje jeho následné správanie, keď pristúpil k realizácii diela, ku ktorej sa zaviazal v predmetnej zmluve o dielo, do ktorého diela obec investovala celkom sumu 50.443,- Eur, teda jej investícia podstatne prevyšovala sumu vloženú do diela všetkými objednávateľmi 24.000,- Eur, majetkový prospech na úkor žalobcov teda nezískal.
41. Pokiaľ žalovaný pristúpil k uzavretiu predmetnej zmluvy o dielo napriek tomu, že cena diela bola v zmluve podhodnotená a nebola krytá prostriedkami v rozpočtoch, možno uvažovať o tom, že obec konala nepremyslene, neuvážene, nepredvídavo, teda ľahkomyseľne, avšak ako bolo uvedené vyššie, ľahostajný vzťah k výsledku konania nemožno zaradiť pod nepriamy úmysel, pretože vzťah ľahostajnosti k následku nenapĺňa vôľovú zložku nepriameho úmyslu, keď nemožno z neho usudzovať, že konajúca osoba bola s následkom uzrozumená. Obdobne porušenie či nedodržanie právnych noriem a pravidiel pri uzatváraní zmluvy, teda takisto ľahkomyseľný prístup, nemôže založiť úmysel konajúceho. Ľahostajný, či ľahkomyseľný prístup vo vzťahu k možnému následku, teda v danom prípade k možnému vzniknutiu bezdôvodného obohatenia, nemôže založiť úmysel, lebo absentuje vôľová zložka aspoň vo forme uzrozumenia v prípade nepriameho úmyslu.
42. S poukazom na uvedené odvolací súd zhodne s prvoinštančným uzatvára, že v danom prípade nebolo preukázané, že žalovaný pri uzavretí predmetnej zmluvy o dielo konal v úmysle získať bezdôvodné obohatenie na úkor žalobcov. V dôsledku toho nebolo možné, aby sa uplatnila 10-ročná premlčacia lehota v zmysle cit. § 107 ods. 2 OZ. Keďže potom predmetné bezdôvodné obohatenie vzniklo vyplatením sumy 8.000,- Eur žalobcami žalovanému, k čomu došlo v roku 2012 a žaloba na súde bola podaná v roku 2019, teda dlho po uplynutí trojročnej objektívnej premlčacej lehoty, v dôsledku námietky premlčania vznesenej žalovaným, súd nemohol premlčané právo žalobcovi priznať (§ 100 ods. 1 OZ).
43. Žalobcovia okrem iných prostriedkov procesného útoku v odvolaní uplatnili námietku, že žalovanou vznesená námietka premlčania je v rozpore s dobrými mravmi (§ 3 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka - v texte aj len OZ). Z obsahu spisu ale vyplýva, že tento prostriedok procesného útoku (§ 149 CSP) nebol uplatnený v konaní pred súdom prvej inštancie, prvýkrát bol použitý až v podanom odvolaní. Žalobcovia pritom ani netvrdili a už vôbec nepreukázali, že by boli splnené podmienky § 366 písm. a) až d) pre uplatnenie tohto prostriedku až v odvolacom konaní. Predmetnú novotu o údajnom rozpore žalovanou vznesenej námietky premlčania s dobrými mravmi preto, s poukazom na ust. § 366 CSP, nebolo možné v odvolaní použiť a v odvolacom konaní na ňu prihliadať.
44. K ďalším odvolacím námietkam žalobcov sa žiada dodať, že súd prvej inštancie nekonal zmätočne tým, že konštatoval, že úmysel smerujúci k získaniu majetkového prospechu musí existovať už v čase jeho získania a následne z dôvodu, že žalovaný neskôr čiastočne plnil, nemal za daný úmysel sa bezdôvodne sa obohatiť, ako to namietali odvolatelia. Súd pri danej argumentácii z neskoršieho správania žalovaného správne vyvodzuje, že úmysel bezdôvodne sa obohatiť v čase získania nebol, čo si neodporuje
45. S poukazom na vyššie uvedené, v spojení s odôvodnením prvoinštančného súdu, aj odvolací súd považoval za nadbytočné vykonanie dôkazov navrhnutých žalobcami a to rozpočtami Obce Biely Kostol za obdobie rokov 2011 až 2013, keďže otázka nepokrytia diela v rozpočtoch obce, ako bolo uvedené vyššie, nemôže založiť úmysel žalovaného bezdôvodne sa obohatiť. Pokiaľ odvolatelia namietajú, že nebolo preukázané, či obec skutočne vynaložila 56.443,- Eur na predmetné dielo a že v rámci tejto
sumy bolo zahrnuté plnenie 8.000,- Eur, aj keby tomu tak nebolo, táto skutočnosť s poukazom na vyššie uvedené nezakladá úmysel žalovaného bezdôvodné sa obohatiť. Táto skutočnosť ale bola preukázaná výpoveďou svedka Ing. D. Q. - zástupcu starostky Obce Biely Kostol, aj svedka JUDr. D. I. - bývalého starostu žalovanej (ktorý vypovedal, že 24.000,- Eur bolo použitých na vybudovanie daných sietí) a túto skutočnosť žalobcovia v prvoinštančnom konaní nepopreli, preto ju bolo potrebné v zmysle § 151 ods. 1 CSP považovať za nespornú. Jej spochybnenie až v odvolacom konaní, bez splnenia (nepreukázaných) podmienok § 366 CSP na uplatnenie novoty, nemohlo byť účinné.
46. Ďalšie odvolacie argumenty odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej už za nerozhodné, bez potreby sa nimi osobitne vysporiadavať. I podľa už konštantnej judikatúry súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi/stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní nemusí dať odpoveď na každú otázku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov rozhodnutia, ktoré sa preskúmava (II. ÚS 78/05). Preto na ostatnú odvolaciu argumentáciu odvolateľa zaoberajúcu sa ďalšími okolnosťami prejednávanej veci, vzhľadom na uvedené závery už irelevantnú a nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie, i s poukazom na princíp hospodárnosti konania (čl. 17 OSP), odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
47. S poukazom na uvedené, odvolací súd uzatvára, že v danom prípade nebol neplnený žiaden z odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, že konanie by malo inú vadu, ktorá by mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 365 ods. 1 písm. d) CSP), že súd nevykonal navrhnuté dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (§ 365 ods. 1 písm. e) CSP), že súd na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP), a že rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
48. S poukazom všetko uvedené, v spojení s odôvodnením rozhodnutia súdom prvej inštancie, potom odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vo výrokoch vecne správny, včítane závislého a vecne správneho výroku o náhrade trov prvoinštančného konania, s použitím § 387 CSP potvrdil.
49. V zmysle § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. Podľa ods. 2 ak odvolací súd zmení rozhodnutie, rozhodne aj o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie.
50. V zmysle § 255 ods. 1 CSP súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Podľa ods. 2 ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí, prípadne vysloví, že žiadna zo strán nemá na náhradu trov konania právo.
51. V zmysle § 262 ods. 1 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí, podľa ods. 2 o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
52. V tomto odvolacom konaní bol plne úspešný žalovaný a preto podľa citovaného ustanovenia žalovanému vzniklo právo na plnú náhradu trov odvolacieho konania voči v odvolaní neúspešným žalobcom. Prípadná existencia dôvodov hodných osobitného zreteľa v zmysle § 257 CSP odôvodňujúca výnimočné nepriznanie náhrady trov úspešnej strane (či už úplné alebo čiastočné), pritom v konaní nebola tvrdená, ani ju odvolací súd nezistil. Odvolací súd preto žalovanému priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v plnom rozsahu 100%, pričom o výške náhrady trov rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie skončí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
53. Senát krajského súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).