Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_15Co-190-2019.pdf
PDF · 126.54 KB
Case nature
Area
Subarea
15Co/190/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Silvie Walterovej a členov senátu JUDr. Márie Hajdínovej a JUDr. Evy Mészárosovej, v právnej veci žalobcu: Železnice Slovenskej republiky, IČO: 31 364 501, Bratislava, Klemensova č. 8, proti žalovanému: RESEKTOR spol. s r.o., IČO: 17 337 640, Bratislava, Páričkova č. 29, o zaplatenie sumy 15.153,15 € s príslušenstvom, na odvolanie žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 6. decembra 2017, č.k. 16 C 160/2016-163, v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. apríla 2019, č.k. 16 C 160/2016-180, takto
rozhodol:
I. Rozsudok Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 6. decembra 2017, č.k. 16 C 160/2016-163, v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. apríla 2019, č.k. 16 C 160/2016-180, vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.153,15 € spolu s úrokom z omeškania
- vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.761,20 € od 19.2.2016 do zaplatenia,
- vo výške 8 % ročne zo sumy 1.761,20 € od 19.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 22.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 22.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 19.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 28.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 20.9.2016 do zaplatenia všetko do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a vo výroku III., ktorým žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, p o t v r d z u j e .
II. Odvolanie žalovaného voči rozsudku Okresného súdu Bratislava II. zo dňa 6. decembra 2017, č.k. 16 C 160/2016-163, v spojení s opravným uznesením zo dňa 4. apríla 2019, č.k. 16 C 160/2016-180, vo výroku II., ktorým vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného príslušenstva zamietol, o d m i e t a .
III. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.
odôvodnenie:
1.1. Okresný súd Bratislava II. rozsudkom zo dňa 6.12.2017, č.k. 16 C 160/2016-163, v spojení s opravným uznesením zo dňa 4.4.2019, č.k. 16 C 160/2016-180 (opravené záhlavie a záver rozsudku v časti mena zákonnej sudkyne), I. uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.153,15 € spolu s úrokom z omeškania vo výške 8,05 % ročne zo sumy 1.761,20 € od 19.2.2016 do zaplatenia a vo výške 8 % ročne zo sumy 1.761,20 € od 19.2.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 22.3.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 22.4.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 19.5.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 28.7.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 19.8.2016 do zaplatenia, zo sumy 1.761,20 € od 20.9.2016 do zaplatenia, všetko do troch dní od právoplatnosti rozsudku; II. vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného príslušenstva žalobu zamietol; III. žalobcovi proti žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Z obsahu rozhodnutia vyplýva, že žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.9.2016 domáhal od žalovaného zaplatenia istiny v sume 15.153,15 € s príslušenstvom a náhrady trov konania titulom dlžného nájomného. Žalobca žalobu
odôvodnil tým, že medzi ním a žalovaným došlo dňa 30.8.2012 k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX, ktorej predmetom boli pozemky parcela č. XXXX/XX, zapísané na liste vlastníctva č. XXXX, ktorých je správcom. Žalovaný je oprávnený užívať predmet nájmu výlučne za účelom svojej podnikateľskej činnosti s tým, že má na predmete nájmu umiestnené stavby vo svojom vlastníctve, ale len počas účinnosti vyššie uvedenej nájomnej zmluvy. Žalovaný sa za predmet nájmu zaviazal platiť dohodnuté ročné nájomné v zmysle článku IV zmluvy, splatné mesačne, za základe faktúr ním vystavených. Túto povinnosť si žalovaný v lehote splatnosti jednotlivých faktúr nesplnil a ku dňu podania žaloby mu dlhuje nájomné v sume 12.328,40 €. Za omeškanie s platením nájmu vystavil žalovanému faktúru č. XXXXXXXXXX, ktorou si od žalovaného uplatňuje zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.641,80 €. Žalovanému boli vystavené faktúry i za úroky z omeškania vo výške 182,95 €, ktoré vznikli oneskoreným uhradením faktúr, ktoré nie sú predmetom tohto konania a ktoré žalovaný v stanovenej lehote neuhradil. 1.2. Súd prvej inštancie vo veci vydal platobný rozkaz dňa 3.11.2016, č.k. 16 C 160/2016-45, ktorý sa nepodarilo doručiť žalovanému do vlastných rúk, preto bol uznesením č.k. 16 C 160/2016-49, platobný rozkaz zrušený. Žalovaný tvrdil, že nájomné za mesiac január až apríl 2016 uhradil, za ostatné mesiace roku 2016 nájomné neuhradil pre prekážku na strane žalobcu, pričom namietal platnosť nájomnej zmluvy, ktorá mala byť podľa jeho názoru uzavretá pod tlakom zo strany pracovníkov žalobcu, takže nebola uzavretá slobodne, vážne, dobrovoľne, bola uzavretá za nápadne nevýhodných podmienok. 1.3.Rozhodnutie po právnej stránke odôvodnil prvoinštančný súd ustanoveniami § 671 ods. 1, § 673, § 674, § 675, § 676 ods. 1, ods. 2, § 679 ods. 1, § 517 ods. 1, ods. 2, § 544 ods. 1, ods. 2 Občianskeho zákonníka, § 3 ods. 1, § 10c nariadenia vlády Slovenskej republiky č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov dôvodiac tým, že v prejednávanej veci medzi stranami nebola sporná skutočnosť či došlo dňa 30.8.2012 k uzavretiu nájomnej zmluvy č. XXXXXXXXX-X-XXXX o nájme pozemkov, sporné boli okolnosti, za ktorých k jej uzavretiu došlo, keďže žalovaný spochybnil splnenie vôľovej stránky riadneho uzavretia zmluvy, ktorá mala byť podľa neho uzavretá v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok. Prejudiciálne skúmal či nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu má náležitosti, ktoré predpokladá ustanovenie § 671 a nasl. Občianskeho zákonníka, či právny úkon nie je absolútne neplatný podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Žalovaný svoje tvrdenia o tom, že zmluva bola uzavretá v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok preukazoval chronológiou vybavovania stavebného povolenia, ktoré nestihol predložiť žalobcovi ako prenajímateľovi v stanovenej lehote s tým, že v prípade, ak by neuzavrel so žalobcom zmluvu zo dňa 30.8.2012, došlo by k následnému odstráneniu stavieb v jeho vlastníctve, ktoré sa nachádzajú na pozemku v správe žalobcu. Prvoinštančný súd poukázal na ustanovenie § 49 Občianskeho zákonníka, náležitosti vôle a dospel k záveru, že pri podpise nájomnej zmluvy dňa 30.8.2012 bola vôľa žalovaného slobodná, sám sa rozhodol, že zmluvu podpíše. Podľa jeho názoru žalovaný v konaní nepreukázal, že nájomná zmluva bola podpísaná v tiesni za nápadne nevýhodných podmienok. Je nesporné, že žalobca a žalovaný ako zmluvné strany sa jasne, určite a zrozumiteľne dohodli na podstatných náležitostiach nájomnej zmluvy predpokladaných zákonom. Žalovaný ako nájomca podpisom zmluvy akceptoval podmienky, za ktorých vstupoval so žalobcom do zmluvného vzťahu. Argumentáciu žalovaného, že v prípade ak by nedošlo z jeho strany k uzavretiu nájomnej zmluvy, došlo by zo strany žalobcu k odstráneniu stavieb, nie je možné podriadiť pod režim právneho úkonu uzavretého v tiesni. Je nesporné, že žalovaný v čase uzavretia zmluvy mal vedomosť o tom, že v lehote 60 dní odo dňa účinnosti zmluvy bude povinný predložiť žalobcovi dodatočné stavebné povolenie spolu s kolaudačným rozhodnutím. Nápadne nevýhodné podmienky uzavretia zmluvy žalovaný preukazoval neprimeranou výškou nájomného. Dal do pozornosti, že aplikačná prax považuje za nápadne nevýhodné podmienky také podmienky, pri ktorých sú vzájomné plnenia v zrejmom nepomere. Nevyžaduje sa však absolútna rovnocennosť vzájomných plnení. Zo žalobcom predložených nájomných zmlúv so subjektmi, ktoré majú prenajaté nehnuteľnosti od žalobcu v porovnateľnej lokalite a majú na týchto pozemkoch zriadené stavby vyplýva, že cena nájmu za m2/rok sa pohybuje od 15,- € do 22,- €/m2/rok. Strany sporu si dojednali nájom vo výške 14,- €/m2/rok. Pre neplatnosť právneho úkonu urobeného v tiesni a za nápadne nevýhodných podmienok musia byť obidve uvedené podmienky naplnené kumulatívne, avšak žalovaný v konaní nepreukázal naplnenie ani jednej z týchto podmienok. Prvoinštančný súd ďalej uviedol, že nájomná zmluva uzavretá medzi stranami sporu dňa 30.8.2012 má všetky náležitosti zmluvy o nájme, bola uzavretá medzi žalobcom ako správcom majetku štátu a žalovaným ako vlastníkom stavieb postavených na nehnuteľnosti vo vlastníctve štátu. Predmetná nehnuteľnosť, parcela č.XXXX/XX o celkovej výmere 31.459 m2, je zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX, v katastrálnom území Bratislava - Ružinov. Nehnuteľnosti, ktoré žalobca prenajíma žalovanému sú špecifikované v nájomnej zmluve, nájom bol dohodnutý na dobu neurčitú a podmienky
nájomnej zmluvy boli jej podpisom akceptované oboma zmluvnými stranami. Účastníci zmluvy si dohodli v článku IV nájomnej zmluvy ročnú výšku nájmu v sume 17.612,- €, pričom žalovaný má v nájme pozemok o výmere 1.258 m2. Splatnosť nájomného bola dohodnutá v článku IV bod 2. tak, že nájomné bude nájomca uhrádzať prenajímateľovi v aktuálnom mesiaci vo výške 1.467,67 € + DPH na základe faktúry vystavenej prenajímateľom, na číslo bankového účtu uvedené v záhlaví faktúry. Medzi stranami sporu nebolo sporné, že žalovaný sa dostal s platením nájomného do omeškania za žalobcom uplatnené obdobie, t.j. mesiac február až máj 2016 a júl až september 2016, keď ako dôvod omeškania s úhradou nájmu žalovaný uviedol prekážku na strane žalobcu, ktorou malo byť poškodenie stavby žalovaného v dôsledku živelnej udalosti, konkrétne pádu stromu na strechu stavby. K uvedenému konštatoval, že zákon pripúšťa možnosť, aby sa nájomca domáhal zľavy alebo vôbec odpustenia nájomného z dôvodov ustanovených zákonom, ktoré vychádzajú z predpokladu, že nájomná zmluva spočíva na zásade ekvivalentnosti. Nájomca nie je povinný platiť nájomné, ak prenajaté veci nemohol dohovoreným spôsobom užívať pre vady veci, ktoré nespôsobil, spôsob užívania nebol dohovoreným spôsobom, ktorý je primeraný povahe a účelovému určeniu veci, alebo pri poľnohospodárskych alebo lesných pozemkoch, nemohol dosiahnuť nijaký výnos, a to v dôsledku mimoriadnych udalostí. Právo neplatiť nájomné konkuruje s právom nájomcu od zmluvy odstúpiť a prirodzene s právom na náhradu škody, ak nájomca nemohol vec riadne užívať. Predpokladom zodpovednosti prenajímateľa za škodu je jeho zavinenie. Ďalšou podstatnou skutočnosťou pre úspešné uplatnenie si práva na odpustenie nájomného alebo na poskytnutie zľavy je, aby nájomca bezodkladne ohlásil vady zakladajúce toto právo. Nájomca musí toto právo uplatniť u prenajímateľa bez zbytočného odkladu (ide o poriadkovú lehotu, ktorá sa v praxi obvykle považuje za lehotu v trvaní troch týždňov). Právo na odpustenie alebo na zľavu nájomného si nájomca musí uplatniť u prenajímateľa v šesťmesačnej prekluzívnej lehote, ktorá sa počíta od skutočnosti, ktorá zakladá právo na odpustenie nájomného alebo na zľavu na nájomnom. Právo na odpustenie nájomného a zľavu na nájomnom zanikne, ak sa neuplatní včas. Odpustenie povinnosti platiť nájomné trvá od okamihu, kedy nastala nemožnosť užívať predmet nájmu do doby, kedy sú vady predmetu nájmu odstránené a možnosť užívať predmet nájmu obnovená. Ak je nájomca obmedzený v užívaní predmetu nájmu, prípadne ak nemôže predmet nájmu užívať po dlhšiu dobu, trvá jeho právo žiadať zľavu na nájomnom, prípadne nájomné neplatiť po dobu, kým nie je vada predmetu nájmu odstránená a obnovená možnosť vec zo strany nájomcu riadne užívať. Po celú túto dobu dochádza podľa druhej vety § 675 Občianskeho zákonníka k skutočnosti zakladajúcej právo na zľavu, resp. právo neplatiť nájomné. Nájomcovi sa samozrejme prekluduje nárok na zľavu z nájomného, resp. nárok nájomné neplatiť za dobu staršiu ako šesť mesiacov, pred uplatnením nároku napríklad oznámením prenajímateľovi, že nájomca bude do odstránenia protiprávneho stavu platiť nájomné alebo ho nebude platiť vôbec, prípadne žiadosťou o vrátenie zaplateného nájomného. Súd prvej inštancie mal za nesporné, že žalovaný v konaní nepreukázal, že si právo na uplatnenie zľavy z nájomného, resp. právo na odpustenie platiť nájomné u prenajímateľa vôbec uplatnil v šesťmesačnej prekluzívnej lehote za žalované obdobie, z čoho je zrejmé, že jeho právo na odpustenie nájomného v žalovanom období zaniklo. Žalovaný je preto povinný v zmysle zmluvy o nájme zaplatiť dohodnutú ročnú výšku nájomného za predmet nájmu v sume 17.612,- €. Nájomné si žalobca uplatnil za sedem mesiacov, pričom výška nájomného bola dojednaná na sumu 1.761,20 € s DPH. Žalobca sa domáha za uvedené obdobie zaplatenia dlžného nájomného v celkovej sume 12.328,40 €, ktorý nárok vyhodnotil ako dôvodný. Okrem dlžného nájomného si žalobca od žalovaného uplatnil aj nárok na zaplatenie zmluvnej pokuty vo výške 2.641,80 € v súlade s dojednaním článku IV bod 6., 7. zmluvy (15 % z ročného nájmu) a keďže v konaní bolo jednoznačne preukázané, že žalovaný sa s úhradou nájomného dostal do omeškania v trvaní viac ako 30 dní, priznal žalobcovi i ním uplatnenú zmluvnú pokutu. 1.4. Žalovanému uložil aj sankciu v dôsledku nesplnenia povinnosti riadne a včas v podobe úrokov z omeškania odo dňa nasledujúceho po splatnosti jednotlivých faktúr. Nepriznal ale žalobcovi uplatnený úrok z omeškania zo zmluvnej pokuty vo výške 2.641,80 € z dôvodu, že ju vyhodnotil ako jednorazovú sankciu za porušenie zmluvy. Rovnako žalobcovi nepriznal úroky z omeškania zo sumy 29,45 € a sumy 153,50 €, ktoré pozostávajú z vyčíslených úrokov z omeškania za neuhradené faktúry, ktoré nie sú predmetom tohto konania. 1.5. Výrok o náhrade trov konania súd prvej inštancie odôvodnil ustanoveniami § 255 ods. 1, § 262 ods. 2 C.s.p. a plne úspešnému žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania, ktoré pozostávajú zo zaplateného súdneho poplatku. O výške náhrady trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku.
2. Proti tomuto rozsudku podal včas odvolanie žalovaný dôvodiac tým, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.). Namietal, že
súd prvej inštancie sa dostatočne nezaoberal výškou ceny nájmu, keď nevykonal riadne dokazovanie vo veci ceny nájmu, čo je podstatná náležitosť nájomnej zmluvy, pričom predložil predchádzajúcu nájomnú zmluvu, na ktorú prvoinštančný súd nereagoval správne a nesledoval príčinu zmeny výšky ceny nájmu. Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX, na ktorú sa žalobca odvoláva, bola uzavretá v rozpore s právnym predpisom o cenách, pretože cena značne presahuje cenu obvyklú. Za týmto účelom bol vypracovaný znalecký posudok, ktorý bude doplnený doložkou znalca, že bol vyhotovený pre účely súdneho dokazovania. Vyjadrenie žalobcu k posudku mu bolo doručené krátkou cestou až na pojednávaní, ktoré prebehlo veľmi rýchlo bez možnosti reagovať na námietky. Aj bez uvedeného znaleckého posudku je jednoduché vyhodnotiť, že zvýšenie ceny nájmu v priebehu šiestich mesiacov (od 1.4.2012 bola cena nájmu vo výške 1.078,97 €, táto bola zvýšená na sumu 1.761,20 € za ten istý predmet nájmu od 1.9.2012) je neodôvodnené. Uvedený rozdiel je len v cene za prístupové plochy, teda spevnené plochy o výmere 588 m2. Žalobca využil jeho núdzu, ale to ho neoprávňuje porušovať právne predpisy, a to zákon o cenách. Poukázal na to, že obvykle sa cena stanovovala odlišne za zastavanú časť a spevnenú časť, v tomto prípade bola stanovená bez ohľadu na túto skutočnosť. Má za to, že platiť za spevnenú komunikáciu, ktorá tvorí prístup k objektom vo výške 14,- € plus DPH za meter štorcový, je nehoráznosť. Navyše na tretine pozemku sú inžinierske siete žalobcu, t.j. kanalizácia, voda a plyn, takže ide o zastavanú časť, ktorú má využitú žalobca. Platenie faktúr bolo vynútené zo strany žalobcu pod hrozbou odstránenia stavieb, takáto situácia je pre neho ekonomicky neúnosná, pôsobí likvidačne a prináša i bezdôvodné obohatenie žalobcovi. Obvyklé nájomné nebolo v tomto konaní preukázané, nakoľko žiadal predložiť nájomnú zmluvu bezprostredného suseda, a to spoločnosti MODIFIN s.r.o., žalobca ale predložil iné zmluvy, ktoré sú irelevantné, pretože nevie aké stavby sa nachádzajú na predmetných nehnuteľnostiach a aké majú využitie. Žalobca porušil povinnosť aj zverejniť nájomnú zmluvu uzavretú so spoločnosťou MODIFIN s.r.o. v centrálnom registri zmlúv. Ďalej namietal, že prvoinštančný súd nezobral do úvahy kedy a za akých okolností bola vystavená faktúra predstavujúca penále vo výške 2.641,80 €. Žalobca sa nestaral o dreviny rastúce na vedľajšom pozemku, pričom má vedomosť o tom, že sa jedná o rýchlorastúce dreviny, nakoľko sa spravidla žalobca nestaral o nič. Pri páde obrovských vetví došlo k poškodeniu jeho budovy a za to, že si neuplatnil náhradu škody, bol pokutovaný faktúrou za oneskorené nájomné v uvedenej výške. Navyše predložil žiadosť o odpustenie penále z titulu pádu stromu na objekt. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, alebo nariadiť pojednávanie za účelom odstránenia nesprávneho posúdenia veci a vec rozhodnúť sám.
3. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného uviedol, že napadnutý rozsudok považuje za správny, pričom súd prvej inštancie postupoval správne, ak sa nezaoberal výškou ceny nájmu. Nájomná zmluva č. XXXXXXXXX-X-XXXX, uzavretá dňa 30.8.2012, je platná a výška nájomného bola zo strany žalovaného akceptovaná. Podľa jeho názoru nebolo potrebné vykonať dokazovanie vo veci výšky nájmu, keďže to nebolo predmetom sporu. Žalovaný nájom riadne platil až do februára 2016. On v rámci dokazovania predložil porovnateľné nájomné zmluvy za prenájom pozemku pod stavbami s priľahlými plochami umiestnené v porovnateľných lokalitách, v ktorých sa výška ceny nájmu pohybovala v rozpätí od 15,- € do 22,- €/m2/rok. Žalovaný svoje tvrdenie, že nájomná zmluva bola uzatvorená v rozpore správnym predpisom o cenách, pretože cena značne presahuje cenu obvyklú, ničím nepodložil a nepreukázal. Je vecou dohody ako sa určí cena za prenájom pozemku, keď nie je jeho povinnosťou ako sa domnieva žalovaný, určiť rozdielnu cenu nájmu pre zastavanú plochu a rozdielnu cenu nájmu pre spevnenú plochu. V predloženom znaleckom posudku neboli položené otázky, ktoré by boli relevantné pre prebiehajúce konanie, úloha znalca v znaleckom posudku nijako nemôže poprieť dohodu strán o výške nájomného uvedenú v nájomnej zmluve. Znalec sa v uvedenom znaleckom posudku zaoberal otázkou výšky jednorazovej odplaty vecného bremena a ceny nájmu ku dňu 26.5.2017, avšak nájomná zmluva je platná od 31.8.2012 a omeškanie žalovaného s plnením vzniklo od februára 2016 do mája 2016 a od júla 2016 do septembra 2016. Dal do pozornosti, že so žalovaným vedie ďalší súdny spor z titulu neuhradených faktúr za nájom za obdobie od októbra 2016 do apríla 2016 (pravdepodobne 2017, poznámka odvolacieho súdu) na Okresnom súde Bratislava II. pod sp.zn. 23 Cb 78/2017 a súdny spor za obdobie od júna 2017 do novembra 2017. Žalovaný pozemky, ktoré sú predmetom nájmu užíva celé, predmet nájmu tvorí uzatvorený areál, do ktorého on nemá prístup, a preto tvrdenie žalovaného, že on využíva predmetné pozemky tak, že má inžinierske siete zakopané v zemi je irelevantné, nakoľko žalovaný sám využíva pozemok nad zemským povrchom. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že využil jeho núdzu sa nezakladá na pravde, pretože žalovaný mal od roku 1996 na jeho pozemkoch postavané nelegálne stavby a minimálne od roku 2007 vedel, že požaduje predložiť dodatočné stavebné povolenie a dodatočné kolaudačné rozhodnutie tak, ako to bolo uvedené v nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX-
X-XXXX, v znení dodatku č. 1 zo dňa 24.3.2010, následne v nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX- X-XXXX a aj ďalšej nájomnej zmluve č. XXXXXXXXX-X-XXXX. Odmietol i ďalšie tvrdenie žalovaného v odvolaní, že si vynucoval úhradu faktúr za nájomné pod hrozbami odstránenia stavieb s poukazom na čl. I bod 4 nájomnej zmluvy. Odvolaciu námietku žalovaného, že porušil povinnosť zverejnenia nájomnej zmluvy so spoločnosťou MODIFIN s.r.o., považuje za irelevantnú pre tento súdny spor. Žalovaný sa dostal s platením do omeškania, z dôvodu ktorého uplatnil svoje právo v zmysle čl. IV bod 7 písm. b/ nájomnej zmluvy a uplatnil si zmluvnú pokutu vo výške 2.641,80 €. Argumentácia žalovaného, že pojednávanie konané dňa 10.11.2017 prebehlo veľmi rýchlo, bez možnosti reagovať na námietky, považuje za nedôvodnú, nakoľko sa žalovaný na tomto pojednávaní vyjadroval, avšak nevyužil svoje procesné práva. Záverom uviedol, že žalovaný vo svojom odvolaní mal identifikovať odvolací dôvod, resp. uviesť konkrétne pochybenie súdu, v ktorom vidí naplnenie odvolacieho dôvodu, keď v odvolaní uviedol odvolací dôvod „nesprávneho právneho posúdenia veci“, ktorý je naplnený vtedy, ak na zistený skutkový stav súd neaplikoval príslušnú právnu normu; aplikoval nesprávnu právnu normu; obsah správnej právnej normy nesprávne interpretoval; správne zvolenú a správne interpretovanú normu nesprávne aplikoval. Z uvedeného jasne vyplýva, že žalovaný nesprávne aplikoval uvedený odvolací dôvod. Odvolaciemu súdu preto navrhol napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť.
4. Žalovaný sa k vyjadreniu žalobcu k jeho odvolaniu nevyjadril.
5. Odvolací súd preskúmal vec súc pritom viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania [§ 379, § 380 ods. 1 Civilného sporového poriadku (zákon č. 160/2015 Z.z. účinný od 1.7.2016), ďalej len C.s.p.], túto prejednal bez nariadenia pojednávania, keďže neboli splnené zákonné podmienky pre jeho nariadenie (nebolo potrebné doplniť, resp. zopakovať dokazovanie, nevyžaduje to dôležitý verejný záujem; § 385 ods. l C.s.p.) a dospel k záveru, že odvolaniu žalovaného nemožno priznať úspech. Rozsudok verejne vyhlásil dňa 30. júna 2021; o termíne verejného vyhlásenia rozsudku boli strany sporu upovedomené zákonným spôsobom (§ 378 ods. 1, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. 1 C.s.p.). Rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 15.153,15 € s príslušenstvom a v súvisiacom výroku III. o náhrade trov konania potvrdil (§ 387 ods. l, ods. 2, ods. 3 C.s.p.) a keďže sa stotožňuje s dôvodmi rozsudku ako správnymi, rozsudok odvolacieho súdu už ďalšie dôvody neobsahuje. Na zdôraznenie správnosti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd ale považuje za potrebné uviesť ešte nasledovné.
6. Pri rozhodovaní vychádzal z vyššie uvedených zákonných ustanovení. Rozhodujúcim pre posúdenie vecnej a právnej správnosti rozsudku súdu prvej inštancie boli skutočnosti, ktoré vyšli najavo vykonaným dokazovaním súdom prvej inštancie a ktoré teda nepochybne existovali v čase vyhlásenia jeho rozsudku. Odvolateľ v odvolaní neuvádzal podstatné, rozhodujúce, konkrétne právne skutočnosti, ktoré by odôvodňovali iné rozhodnutie odvolacieho súdu.
7. Súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil. Na týchto správnych skutkových zisteniach a posúdení sa nič nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania. Rozsudok obsahuje všetky náležitosti uložené ustanovením § 220 C.s.p. V konaní pred súdom prvej inštancie sa nevyskytla žiadna vada uvádzaná v ustanovení § 380 ods. 2 C.s.p., takú ani sám odvolateľ netvrdil, ktorá by mala za následok nesprávne rozhodnutie a na ktorú by musel odvolací súd prihliadať.
8. Odvolací súd sa nestotožnil s odvolacou námietkou žalovaného, že sa súd prvej inštancie dostatočne nezaoberal výškou ceny nájmu, ani nevykonal riadne dokazovanie za účelom zistenia tejto ceny, nakoľko táto cena bola uzavretá v rozpore s právnym predpisom, pretože prvoinštančný súd sa zaoberal v odôvodnení napadnutého rozhodnutia cenou nájmu dohodnutou v nájomnej zmluve, ktorú uzavrel žalobca ako prenajímateľ so žalovaným ako nájomcom dňa 30.8.2012, pod č. XXXXXXXXX-X-XXXX, a to v bodoch 39. a 40., s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Predmetom nájomnej zmluvy uzavretej podľa § 663 a nasl. Občianskeho zákonníka, bolo užívanie časti pozemku na parcele č. 3302/46 o výmere 1.258 m2, nachádzajúceho sa v katastrálnom území Ružinov, zapísaného na liste vlastníctva č. XXXX, na dobu neurčitú s tým, že zmluvné strany sa v súlade so zákonom č. 18/1996 Z.z. o cenách v znení neskorších predpisov, dohodli na nájomnom v celkovej výške 17.612,- €/rok + DPH (14,- €/rok/m2; č.l. 5 spisu). Žalovaný si svoju povinnosť vyplývajúcu mu z uvedenej zmluvy plnil a nájomné do januára 2016 žalobcovi uhrádzal; za obdobie február 2016 až máj 2016 a júl 2016 až september 2016 žalovaný už žalobcovi nájomné v zmysle vystavených faktúr podľa uvedenej
nájomnej zmluvy nezaplatil (č.l. 14-20 spisu). Odvolací súd poukazuje na to, že zmluva vzniká na základe zhodného prejavu vôle zúčastnených osôb. Základnou povinnosťou nájomcu je platiť nájomné podľa nájomnej zmluvy. Výška nájomného je predmetom zmluvného dojednania účastníkov nájomného vzťahu, v niektorých prípadoch môže byť výška nájomného regulovaná prostredníctvom právneho predpisu. Žalovaný podpisom nájomnej zmluvy dňa 30.8.2012 akceptoval výšku nájomného, na ktorej sa so žalobcom dohodol (čl. IV nájomnej zmluvy) a v prípade, ak mal námietky k výške nájomného, nemusel nájomnú zmluvu uzavrieť, resp. neskôr mohol túto výšku namietať, čo neurobil (predložil žalobu o určenie neplatnosti predmetnej zmluvy zo dňa 10.9.2017; č.l. 103 spisu). Žalobca predložil nájomné zmluvy, ktoré má uzavreté s inými spoločnosťami, ktoré užívajú obdobné nehnuteľnosti ako žalovaný, pričom výška nájomného je v nich dohodnutá vo vyšších sumách ako sa žalobca dohodol so žalovaným (č.l. 143, 153 spisu). Tým, že žalobca nepredložil nájomnú zmluvu, ktorú má uzavretú so spoločnosťou MODIFIN s.r.o., ako žiadal žalovaný, neporušil žiadne povinnosti, ako mylne uviedol žalovaný vo svojom odvolaní. Nedôvodná je aj odvolacia námietka žalovaného, že žalobca sa nestaral o dreviny rastúce na vedľajšom pozemku, nakoľko žalobca reagoval na žiadosť žalovaného zo dňa 30.5.2016 o odpustenie penále faktúry č. XXXXXXXXXX (č.l. 32 spisu) listami zo dňa 7.6.2016 a 6.7.2016, v ktorých vysvetlil, že zabezpečil výrub najproblematickejšieho topoľa (č.l. 33, 34, 36 spisu).
9. Ak žalovaný tvrdil, že žalobca využil jeho núdzu a nájomnú zmluvu uzavrel v tiesni, mal na preukázanie tohto tvrdenia povinnosť označiť dôkazné prostriedky spôsobilé preukázať pravdivosť tohto tvrdenia. Odvolací súd konštatuje, že teória procesného práva podmieňuje úspech strany v spore unesením dvoch bremien, po prvé ide o bremeno tvrdenia, ktoré môže privodiť jej úspech v konaní a po druhé, že musí svoje tvrdenia aj preukázať. Základnou normou upravujúcou bremeno tvrdenia a preukazovania je ustanovenie čl. 8 C.s.p., v spojení s § 185 C.s.p., podľa ktorého strany sporu sú povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti a podľa pokynov súdu. Uvedený článok stanovuje dôkaznú povinnosť strán sporu v sporovom konaní, t.j. povinnosť označiť dôkazy na svoje tvrdenia. Iniciatíva pri zhromažďovaní dôkazov leží zásadne na strane sporu a v prípade, ak neoznačí dôkazy potrebné na preukázanie svojich tvrdení, nesie nepriaznivé dôsledky v podobe takého rozhodnutia súdu, ktoré bude vychádzať zo skutkového stavu zisteného na základe vykonaných dôkazov. Rovnaké následky postihujú aj tú stranu sporu, ktorá síce navrhla dôkazy o pravdivosti svojich tvrdení, ale hodnotenie vykonaných dôkazov súdom vyústilo do záveru, že dokazovanie nepotvrdilo pravdivosť skutkových tvrdení strany sporu. Zákon určuje dôkazné bremeno ako procesnú zodpovednosť strany sporu za výsledok konania, pokiaľ je určovaný výsledkom vykonaného dokazovania. Dôsledkom toho, že tvrdenie strany sporu nie je preukázané (v tom zmysle, že súd ho nepovažuje za pravdivé) ani na základe navrhnutých dôkazov, ani na základe dôkazov, ktoré súd vykonal bez návrhu, je pre stranu sporu nepriaznivé rozhodnutie. Okruh rozhodujúcich skutočností, ktoré sa týkajú povinnosti tvrdenia a povinnosti označenia dôkazov na preukázanie tvrdení, je daný hypotézou právnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer strán sporu. Táto norma zásadne určuje tak rozsah dôkazného bremena, ako aj nositeľa dôkazného bremena. Z právnej teórie vyplýva, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce sú záležitosťou žalovaného. Žalovaný predložil znalecký posudok č. 32/2017 zo dňa 26.5.2017 (pripojený ako dôkaz k žalobe o určenie neplatnosti nájomnej zmluvy), ktorý si dal vypracovať za účelom stanovenia všeobecnej hodnoty nehnuteľností - pozemkov „C-KN“ parcela č. XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX, XXXX/XXX a XXXX/XXX, zapísaných na liste vlastníctva č. XXXX, katastrálne územie P. a všeobecnej hodnoty vecného bremena spočívajúceho v práve umiestnenia stavieb a ich príslušenstva, v práve ich užívania, prevádzkovania, opravy a odstránenia a v práve vstupu osôb a vjazdu vozidiel z dôvodu užívania, využívania a údržby stavieb a ich príslušenstva, nachádzajúcich sa na hodnotených pozemkoch budúcim oprávneným z vecného bremena a ním povereným osobám v rozsahu a spôsobom nevyhnutným na výkon povolenej činnosti. Týmto znaleckým posudkom však žalovaný nepreukázal, že by dohoda sporových strán ohľadne výšky nájomného v predmetnej nájomnej zmluve bola neprimeraná, v rozpore so zákonom, keď úlohou znalca nebolo stanoviť obvyklú cenu nájmu za predmetný pozemok v období, za ktoré žalovaný nezaplatil žalobcovi zmluvne dohodnuté nájomné.
10. Nebolo možné súhlasiť ani s tvrdením žalovaného uvedeným v odvolaní, že súd prvej inštancie nezobral do úvahy kedy a za akých okolností bola vystavená faktúra predstavujúca penále vo výške 2.641,80 €, nakoľko v bode 48. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia prvoinštančný súd vysvetlil, z akého dôvodu uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi i zmluvnú pokutu vo výške 2.641, 80 €, s ktorým odôvodnením sa odvolací súd stotožňuje. Odvolací súd poukazuje na to, že ak si strany dojednajú
pre prípad porušenia zmluvnej povinnosti zmluvnú pokutu, je účastník, ktorý túto povinnosť poruší, zaviazaný pokutu zaplatiť, aj keď oprávnenému účastníkovi porušením povinnosti nevznikne škoda (§ 544 ods. 1 Občianskeho zákonníka). V danej veci si strany sporu písomne v nájomnej zmluve dohodli v čl. IV bod 7. zmluvnú pokutu v prípade porušenia povinností zo strany žalovaného ako nájomcu a aj jej výšku. Tým, že žalovaný si nesplnil svoje povinnosti podľa nájomnej zmluvy a nájomné v dohodnutej výške žalobcovi v lehotách splatnosti nezaplatil, žalobca mu v zmysle citovaného ustanovenia nájomnej zmluvy vyfakturoval správne faktúrou č. XXXXXXXXXX, zo dňa 4.2.2016, zmluvnú pokutu vo výške 2.641,80 € (č.l. 126 spisu), pričom žiadosti žalovaného o odpustenie zaplatenia tejto faktúry žalobca nevyhovel z dôvodov uvedených v bode 8. odôvodnenia tohto rozsudku.
11. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že napadnuté rozhodnutie spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo, ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo, ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V posudzovanej veci s odvolaním sa na obsah už uvedeného odôvodnenia, odvolací súd považuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie za úplné a ich právne posúdenie súdom prvej inštancie za správne.
12. Vzhľadom na skutočnosť že žalovaný podal odvolanie voči celému rozsudku, t.j. aj voči výroku II. napadnutého rozsudku, ktorým súd prvej inštancie žalobu vo zvyšnej časti žalobcom uplatneného príslušenstva zamietol, t.j. do výroku, ktorým bolo rozhodnuté v jeho prospech, odvolací súd odvolanie žalovaného proti tomuto výroku podľa § 386 písm. b/ C.s.p. odmietol, keďže odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 C.s.p.).
13. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. l, § 255 ods. 1, v spojení s § 262 ods. 1 C.s.p. Žalobcovi, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznáva nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %. V zmysle § 262 ods. 2 C.s.p. o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
14. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením § 378 ods. l, § 219 ods. 1, ods. 3, § 385 ods. l C.s.p. a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, predovšetkým odvolateľ, ani nevzniesol žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. 5 Cdo 218/2009, 3 Cdo 51/2011, 3 Cdo 186/2012, 7 Cdo 56/2011).
15. Odvolací súd prijal rozhodnutie jednohlasne (§ 3 ods. 9 zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení účinnom od 1.5.2011; § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.).
(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne. (2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 C.s.p.).
(1) Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). (2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 C.s.p.).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.).
(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. (2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 C.s.p.).
(1) Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. (2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 C.s.p.).
Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 C.s.p.).
Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 C.s.p.).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).