Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_7C-110-2019.pdf
PDF · 104.16 KB
Case nature
Area
Subarea
7C/110/2019
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Nitra sudcom JUDr. Danou Gáborovou v spore žalobcov: 1/ U. P., nar. XX.X.XXXX, U. 1, E., C., 2/ E. P., nar. XX.X.XXXX, Q. X/XXXX, A., 3/ T.. G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, H. XXX/XX, E., C., všetci zast. G.. Q. P., nar. X.X.XXXX, S. XX, O., proti žalovaným: 1/ P. Nitra, IČO: 00 308 307, Štefánikova trieda 60, Nitra, X/Y. W., nar. XX.X.XXXX, P. XXX, Q. I., 3/ 4-one, s.r.o., IČO: 36 255 441, Ševčenkova 19, Bratislava, 4/ P.. U. H., nar. X.XX.XXXX, A. Q. X/XXX, A., 5/ F. P., nar. X.X.XXXX, F. T. XX, A., žalovaní v 1. a 3. rade zast. Plechlo & Partners s.r.o., Ivánska cesta 15, Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 50 340 697, žalovaní v 2. a 4. rade zast. JUDr. Kamil Beresecký, Farská 33, Nitra, o učenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, takto
rozhodol:
I. Súd žalobu z a m i e t a .
II. Žalovaným v 1. a 3. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne proti žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
III. Žalovaným v 2. a 4. rade p r i z n á v a spoločne a nerozdielne proti žalobcom v 1. - 3. rade nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.
IV. Žalovanému v 5. rade náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v k.ú. A., obec A., okres A., ktoré sú špecifikované geometrickým plánom č. 93/2020, zapísané na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere 881 m2 - zastavané plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 1597 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 713 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 6226 m2- zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 1042 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 570 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/X vo výmere 67 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 1750 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 281 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 48 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/ X vo výmere 86 m2 - zastavaná plocha nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 825 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 38 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/X vo výmere 506 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/X vo výmere 1411 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 427 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/XX vo výmere 154 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/ XX vo výmere 108 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, paísané na lv č. XXXX a to parc. č. XXXX/XX vo výmere 344 m2 - zastavaná plocha nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 18 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo výmere 7 m2 - zastavaná plocha nádvorie, zapísané na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere 681 m2 - zastavaná plocha nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 458 m2 - ostatná plocha, parc. č. XXXX/X vo výmere 417 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/XX vo
výmere 81 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, parc. č. XXXX/X vo výmere 107 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXX a to parc. č. XXXX/X vo výmere 612 m2 - zastavaná plocha a nádvorie, zapísané na LV č. XXXX a to parc. č. XXXX/XX vo výmere 65 m2 - zastavaná plocha a nádvorie patria v podiele 1 do dedičstva po U. P., nar. XX.XX.XXXX a v podiele 1 do dedičstva po P. P., nar. XX.X.XXXX. Žalobu zdôvodnil tým, že otec žalobcov bol na základe umelo vykunštruovaného obvinenia odsúdený za tzv. združovanie proti republike a ilegálnu činnosť. Po prepustení z väzenia bol úradmi šikanovaný a vystavený zreteľným a skrytým útokom. Bol na neho vyvýjaný nátlak na darovanie vyššie uvedených nehnuteľností a v zúfalej situácii rezignoval, čo Okresný národný výbor zneužil a vyhotovil rozhodnutie č.j. fin. 3629/1965 z 15.4.1966 o údajnom prijatí jeho ponuky daru nehnuteľností. Celú situáciu popísal v čestnom prehlásení zo dňa 20.5.1994. Od uvedeného obdobia tieto nehnuteľnosti nadobudli žalovaní v 1. až 5. rade. Na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave č. 2Rt 29/90 zo dňa 12.9.1990 bol U. P. zúčastnený rehabilitácie a bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.8.1955, sp. zn. 1T 11/55, ktorým bol obvinený U. P. odsúdený pre trestný čin združovania proti republike. Súčasne boli zrušené všetky obsahovo nadväzujúce rozhodnutia, to zn. že bolo zrušené aj rozhodnutie o prechode časti parc. mpč. XXXX, zapísanej pôvodne na pzkn. vl. XXXX v prospech Československého štátu. V čase smrti rodičov tí boli spoluvlastníkmi každý v podiele 1 pôvodnej parcely č. XXXX o výmere 27848 m2.
2. Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade uviedol, že podľa uznesenia súdu Krajského súdu v Bratislave boli zrušené odsudzujúce súdne rozhodnutia a všetky ďalšie rozhodnutie v tej istej trestnej veci na ne obsahovo nadväzujúce, čiže pozemok s parc. č. XXXX zapísaný v pkv. č. XXXX nadobudol Československý štát na základe darovania. Žalobcovia nepreukázali, že by ich otec bol donútený k darovaniu pozemku štátu, to nie je ani podpísané, ale nebolo vydané žiadne právoplatné odsudzujúce rozhodnutie, ktoré by bolo zrušené na základe zákona o súdnej rehabilitácii a neprichádza do úvahy ani zrušenie darovania v súvislosti so zrušením rozhodnutia o odsúdení otca žalobcov, keďže toto darovanie nie je trestná vec a obsahovo nenadväzuje. Darovanie pozemku rodičov žalobcov zapísaného v pkv. č. XXXX Československému štátu zrušené nebolo, tento pozemok riadne prešiel do vlastníctva štátu a jeho časti neskôr do vlastníctva súčasných vlastníkov, t. j. žalovaných. Poukazuje na súčasnú judikatúru Ústavného súdu SR, Najvyššieho súdu SR ako aj Ústavného súdu ČR a Európskeho súdu pre ľudské práva, podľa ktorej sa dobromyseľnému nadobúdateľovi poskytuje súdna ochrana a požíva ochranu svojho vlastníckeho práva (nález Ústavného súdu SR zo dňa 16.03.2016, sp. zn. I. ÚS 549/2015, uznesenie Najvyššieho súdu SR zo dňa 27.02.2013, sp. zn.: 6Cdo/71/2011 nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.05.2011, sp. zn.: II. ÚS 165/11). Rodičia žalobcov ako ani žalobcovia nikdy počas dlhých desaťročí neuplatňovali svoje domnelé vlastnícke právo k pozemkom ani k ostatným častiam pôvodného pozemku parc. č. XXXX a to ani po údajnom čestnom prehlásení otca žalobcov zo dňa 20.5.1994. Darovanie zo strany rodičov žalobcov nebolo nimi nikdy spochybnené a neexistuje dôkaz, že by sa Československý štát a následne ďalší vlastníci pozemkov skutočne vlastníkmi nemali stať. Z uvedeného dôvodu žiadajú žalobu zamietnuť.
3. Zástupca žalovaných v 2. a 4. rade uviedol, že žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnych zmlúv. Žalovaný v 2. rade od manželov O. a od mesta Nitra a žalovaný v 4. rade od Pozemného staviteľstva Nitra, a.s. a za všetky nehnuteľnosti boli uhradené kúpne ceny. Má za to, že nie je daný naliehavý právny záujem. Rehabilitáciou sa rozhodlo o nevine U. P., ale darovacia zmluva nie je rozhodnutím nadväzujúcim na rehabilitačné konanie. P. P. odsúdená nebola a preto nie je daný vo vzťahu k nej právny titul. Z uvedeného dôvodu žiada zamietnuť žalobu.
4. Zástupca žalobcov k vyjadreniu žalovaných uviedol, že išlo o proces so skupinou P. M.. Otec žalobcov mal šťastie, že nepatril medzi tých, ktorým bol udelený trest smrti, ale jeho ďalší život bol poznačený a niesol si veľký biľag, bol odsúdený, väznený a boli s manželkou nútení sa zriecť pôdy. Keby nedošlo k odsúdeniu otca žalobcov, nikdy by sa nezriekli pôdy. Nie je pravdou, žeby sa rodičia žalobcov nesnažili uplatniť svoje vlastnícke právo, to si uplatnil na Pozemkovom úrade ale rozhodnutím úradu im vlastníctvo priznané nebolo z dôvodu neuplatnenia si nároku v lehote.
5. Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade k vyjadreniu žalobcovu uviedol, že v čestnom prehlásení sa uvádza, že pri jeho dome bol postavený obytný dom pre rómskych obyvateľov, ktorí páchali na jeho majetku škodu. Z čestného prehlásenia nie je zrejmé či a akým spôsobom mali úrady U. P. perzeukovať. Postavenie obytného domu pre Rómov nemožno považovať za prostriedok útoku. Nie je vylúčené, že
práve problémy s rómskymi občanmi mali za následok, že otec žalobcov sa chcel majetku „zbaviť“ a darovať ho štátu, ktorý tak prevzal všetky starosti a zodpovednosť s tým spojenú.
6. Zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že právny predchodca žalobcov, pán P., v roku XXXX odkúpil za finančnú hotovosť od súkromnej osoby pôdu o výmere 27 800 m2. Išlo o vykonštruovaný prípad a pýta sa, ak bol niekto odsúdený za iné náboženské zmýšľanie, daroval by dobrovoľne pozemky štátu? Po ROEP bola časť parcely vrátená predchodcom a táto bola aj prededená. Vlastníkmi sú teraz žalobcovia. V tom čase všetka pôda bola obhospodarovaná štátom. Čo sa týka uplatnenia si nároku v rámci reštitúcie, ten uplatnený bol, avšak bol zamietnutý z dôvodu neuplatnenia si nárokov v lehote. Poukazuje na nález ÚS SR, ktorý hovorí, že aj keď nárok nebol uplatnený v rámci reštitúcie, resp. z nejakého dôvodu nebolo oprávneným osobám vyhovené, nič nebráni tomu, aby sa svojho vlastníckeho práva domáhali aj žalobou na súde. Objekty, ktoré boli postavené pre neprispôsobených občanov, boli zničené nimi samými.
7. Žalovaný v 5. rade na pojednávaní uviedol, že nevie kedy to presne bolo, ale uvedené sa dá zistiť z katastra, kedy došlo k prepisu pozemku na jeho osobu. V minulosti mal zámer podnikať, a za týmto účelom od mesta Nitra odkúpil sporné pozemky. Nakoľko nedostal úver od banky na podnikanie, pozemky toho času fungujú ako parkovisko pre súkromné účely. 8. Zástupca žalovaných v 1. a 3. rade na pojednávaní uviedol, že tvrdenie žalobcovia nepreukázali. Otec žalobcov bol rehabilitovaný pre trestnú vec, ale darovanie pozemkov nesúviselo s jeho odsúdením. Toto darovanie zrušené nebolo. Žalobcovia naďalej neuniesli dôkazné bremeno, keď svoje tvrdenia nepreukázali. V roku 1966 už bola pôda obhospodarovaná štátom, čo vyplýva aj z rozhodnutia ONV v Nitre zo dňa 15.4.1966. Čiže už v tej dobe právny predchodca žalobcov, pán P., neobhospodaroval túto pôdu a možno aj to bol dôvod, pre ktorý ju následne daroval štátu. Tvrdenia, že ich otec bol perzekvovaný, vyplývajú len z čestného prehlásenia, avšak ani z neho nie je tento nárok úplne daný. V čestnom prehlásení otec žalobcov poukazuje na neprispôsobivých spoluobčanov, čo mohlo byť aj dôvodom darovania.
9. Zástupca žalovaných v 2. a 4. rade na pojednávaní uviedol, že navrhujeme žalobu zamietnuť a priznať nárok na náhradu trov konania. Jeho klienti tieto nehnuteľnosti odkúpili riadny kúpnymi zmluvami od roku 2003. Nehnuteľnosti užívajú v dobrej viere, nerušene, čo by mohlo mať aj za následok vydržanie. Nie je na strane žalobcov daný žiadny právny titul. Rehabilitácia sa týkala len trestného konania a darovacia zmluva nesúvisí s trestným konaním. Poukazuje aj na to, že darovacia zmluva sa vzťahovala aj na manželku, pričom tá rehabilitovaná nebola a k jej osobe nie je dané nič. Klienti chápu pocity žalobcov, ale na druhej strane krivdu, ktorú pociťujú, nespôsobili žalovaní, ale štát. Žalobcovia si mali svoj nárok uplatňovať v rámci reštitúcie, pričom uvádza, že eventuálne pochybenie štátu nemožno nahrádzať podaním žaloby voči mojím klientom. Reštitučný zákon mal svoje limity, a to aj v podobe nehnuteľností, ktoré nie je možné vydať, a to nehnuteľností vo vlastníctve fyzickej osoby. K vydržaniu uvádza, že ide o originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva, a to preukázaním splnenia podmienok, keď sa osoba stáva vlastníkom. Tento titul je silnejší. Žalobcovia naďalej nepreukázali, že by darovacia zmluva bola zrušená, resp. že by mala byť neplatným právnym úkonom.
10. Súd vykonal dokazovanie oboznámením sa žalobou a listinnými dôkazmi, ktoré tvoria obsah súdneho spisu, vyjadreniami strán a ich zástupcov a zistil tento skutkový a právny stav:
11. Podľa § 137 písm. c) CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.
12. Podľa § 132 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. z. Občiansky zákonník (ďalej len „ OZ“) vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
13. Podľa § 228 ods. 2 CSP, výrok právoplatného rozsudku o určení vecného práva k nehnuteľnosti alebo o určení neplatnosti dobrovoľnej dražby nehnuteľnosti je záväzný aj pre osobu, ktorej sa týka návrh na povolenie vkladu vecného práva k nehnuteľnosti, ak bol návrh podaný v čase, keď v katastri nehnuteľností bola zapísaná poznámka o súdnom konaní.
14. Podľa § 37 ods. 1 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný.
15. Žalobcovia sa podanou žalobou domáhali určenia, že vyššie uvedené nehnuteľnosti patria do dedičstva rodičov žalobcov v podiele 1 každý. V prejednávanej veci bola podaná určovacia žaloba, preto sa súd ako prvoradou otázkou zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Žalobcov zaťažuje dôkazné bremeno, spočívajúce v povinnosti preukázať, že na určení právneho vzťahu alebo práva, v čase rozhodovania súdu, majú naliehavý právny záujem. Tento je daný spravidla v prípade, keď sa nemožno domáhať priamo plnenia, a ak právne postavenie žalobcov by bez takéhoto určenia bolo neisté. Žaloba podaná žalobcami je v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia žalobou určovacou a žalobcovia sa jej môže domáhať len vtedy, ak je na tom naliehavý právny záujem, ktorý je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcov je ohrozené. V danom prípade mal súd preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti uvedené v petite žalobného návrhu patria do dedičstva predchodcov žalobcov v podiele 1 každý, z dôvodu, že darovacia zmluva je rozhodnutím, ktoré bolo zrušené spolu s rozhodnutím, ktorým bol U. P. právoplatne odsúdený za trestný čin združovania proti republike.
16. Súd následne pristúpil k meritu veci a zistil, že žaloba žalobcov je nedôvodná. Súd mal za nesporné, že rodičia žalobcov boli vlastníkmi sporných nehnuteľností na základe pzkn. vl. č. XXXX. Rovnako mal za nesporné, že otec žalobcov bol právoplatne odsúdený za trestný čin združovania proti republike v konaní 1T 11/55 zo dňa 16.8.1955 a že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Rt 29/1990 zo dňa 12.9.1990 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Nitre v konaní 1T 11/55 a zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce k dátumu, kedy boli vydané. Súd mal za nesporné, že rodičia žalobcov darovacou zmluvou previedli sporné nehnuteľnosti na štát. Sporným bolo, či táto darovacia zmluva bola zrušená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako obsahovo nadväzujúce rozhodnutie, resp. je neplatným právnym úkonom, v dôsledku ktorého sa žalobcovia domáhajú určenia, že nehnuteľnosti patrili do dedičstva ich rodičov.
17. Vykonaným dokazovaním mal súd za preukázané, že žalobcovia neuniesli dôkazné bremeno tvrdenia a preukázania skutočností, ktoré mali mať za následok, že darovacia zmluva by bola zrušená uznesením Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. 2Rt 29/1990 zo dňa 12.9.1990, nakoľko predmetným uznesením došlo k zrušeniu rozsudku Krajského súdu v Nitre a súčasne boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, pričom rozhodnutie, predmetom ktorého je darovanie nehnuteľnosti sa za takéto rozhodnutie nepovažuje, ale chápu sa tým rozhodnutia, ktoré sa viažu k tej trestnej veci. V tomto sa súd stotožňuje aj s tvrdením žalovaných, že na základe rozhodnutia Krajského súdu v Bratislave došlo k zrušeniu trestného rozsudku a rozhodnutí obsahovo naň nadväzujúcich. V danom prípade však nemožno považovať darovaciu zmluvu za rozhodnutie, ktoré by naň nadväzovalo a to už aj z dôvodu, že otec žalobcov mal by odsúdený v roku 1955 a odpykávať si mal trest v rozsahu 2,5 roka, pričom k darovaniu pôdy došlo až v roku 1966. Čiže v danom prípade chýba akákoľvek časová ako aj skutková súvislosť s dôvodmi odsúdenia. Súd rovnako skúmal, či takéto darovanie je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď údajne zo strany predchodcov žalobcov nebola vôľa tieto nehnuteľnosti - pôdu darovať štátu. Žalobcovia súdu predložili rozhodnutie finančného výboru ONV v Nitre zo dňa 15.4.1966, obsahom ktorého je prijatie daru od rodičov žalobcov v prospech štátu a čestné prehlásenie, ktoré podľa obsahu mal napísať otec žalobcov, z obsahu ktorého vyplýva, ako prišiel o predmetnú pôdu. Avšak súd v danom prípade poznamenáva, že toto čestné prehlásenie nie je podpísané a preto nie je možné z neho zistiť, kto toto čestné prehlásenie napísal a teda koho vôľa je v ňom v skutočnosti zachytená. Každý úkon musí obsahovať zákonom stanovené minimálne náležitosti a jednou z nich je byť podpísaný osobou, ktorá ho činila. Z uvedeného nie je zrejmé, že osoba, ktorá toto čestné prehlásenie napísala by vyjadrila svojím podpisom súhlas s obsahom tohto jej prejavu.
18. Súd netvrdí, že skutočnosti, ktoré boli popísané v čestnom vyhlásení sa nemohli stať, resp. že sa nestali, avšak žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, keď svoje tvrdenia nepodporili dôkazmi, ktoré by mali za následok, že súd by si darovaciu zmluvu v rámci predbežnej otázky vyhodnotil ako neplatný právny úkon, čo by malo za následok, že by súd žalobe vyhovel. Aby účastník mohol splniť svoju zákonnú povinnosť označiť potrebné dôkazy, musí predovšetkým splniť svoju povinnosť tvrdenia. Predpokladom
dôkaznej povinnosti je teda tvrdenie skutočností účastníkom, tzv. bremeno tvrdenia. Medzi povinnosťou tvrdenia a dôkaznou povinnosťou je úzka vzájomná väzba. Ak účastník nesplní svoju povinnosť tvrdiť skutočnosti rozhodné z hľadiska hypotézy právnej normy, potom spravidla ani nemôže splniť dôkaznú povinnosť. Nesplnenie povinnosti tvrdenia, teda neunesenie bremena tvrdenia, má za následok, že skutočnosť, ktorú účastník vôbec netvrdil a ktorá nevyšla inak v konaní najavo, spravidla nebude predmetom dokazovania. Ak ide o skutočnosť rozhodnú podľa hmotného práva, potom neunesenie bremena tvrdenia o tejto skutočnosti bude mať pre účastníka väčšinou za následok pre neho nepriaznivé rozhodnutie. Zákon účastníkom ukladá povinnosť tvrdiť všetky potrebné skutočnosti; potrebnosť, teda okruh rozhodujúcich skutočností, je určovaný hypotézou hmotnoprávnej normy, ktorá upravuje sporný právny pomer účastníkov. Táto norma zásadne určuje jednak rozsah dôkazného bremena, t. j. okruh skutočností, ktoré musia byť ako rozhodné preukázané, jednak nositeľa dôkazného bremena. Tak napr. v spore o určenie vlastníckeho práva má žalobca bremeno tvrdenia, že je vlastníkom veci a z akých skutočností svoje vlastníctvo vyvodzuje. Z tohto bremena tvrdenia potom pre žalobcu vyplýva bremeno dôkazné, a to preukázať existenciu nadobúdacieho vlastníckeho titulu, resp. skutočností spôsobilých založiť takýto nadobúdací titul. Ak tieto skutočnosti budú preukázané, žalobca uniesol ako bremeno tvrdenia, tak i dôkazné bremeno. Pokiaľ sa žalovaný bráni proti žalobe tvrdením svojho vlastníckeho práva, musí tvrdiť svoj nadobúdací titul a o svojom tvrdení ponúknuť dôkazy. Ide tu o rozdelenie bremena tvrdenia a dôkazného bremena medzi účastníkmi v spore v závislosti na tom, ako vymedzuje právna norma práva a povinnosti účastníkov. Obvykle platí, že skutočnosti navodzujúce žalované právo musí tvrdiť žalobca, zatiaľ čo okolnosti toto právo vylučujúce (teda aj prípadné rovnaké právo žalovaného) sú záležitosťou žalovaného. S poukazom na vyššie uvedené súd žalobu žalobcov zamietol.
19. Súd na záver k námietke žalovaných, že žalobcovia resp. predchodcovia si neuplatnili reštitučný nárok podľa reštitučných zákonov uvádza, že v praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky sa v skorších rozhodnutiach vyskytol názor, že je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak už uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku podľa reštitučných predpisov. Argumentovali tým, že reštitučné predpisy boli prijaté nie kvôli tomu, aby zaniklo vlastnícke právo oprávneným osobám, ale aby sa im uľahčilo domôcť sa vlastníckeho práva, ktoré im bolo štátom protiprávne odňaté. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí III. ÚS 178/06, II. ÚS 231/09, II. ÚS 249/2011.
20. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
21. Pretože týmto rozhodnutím sa konanie končí, súd podľa § 262 ods. 1 CSP rozhodol aj o náhrade trov konania. Pretože žalobcovia boli v konaní neúspešní, keď súd žalobu zamietol, priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným ako úspešnej strane sporu. Strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré im nemal súd nárok nepriznať, a preto rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 3. rade majú proti žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, žalovaní v 2. a 4. rade majú proti žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % a žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu zo spisu žiadne trovy nevyplývajú. O výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti tohto rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP.
Poučenie:
Proti rozsudku je možné podať odvolanie v lehote 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom Okresného súdu Nitra na Krajský súd v Nitre. (§ 362 ods. 1 CSP)
V odvolaní sa uvedie, ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka tohto konania. (§ 127 ods. 1 a ods. 2 CSP) V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh). (§ 363 CSP)
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 364 CSP)
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. (§ 365 ods. 1 CSP)
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.(§ 365 ods. 2 CSP)
Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. (§ 365 ods. 3 CSP)
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa zákona č. 233/1995 Z.z. o exekútoroch a exekučnej činnosti v platnom znení.