Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_25Co-83-2021.pdf
PDF · 112.71 KB
Case nature
Area
Subarea
25Co/83/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Nitre v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Sone Vackovej a členiek senátu JUDr. Lýdie Gálisovej a JUDr. Márie Malíkovej v právnej veci žalobcov: 1. U. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. X,. XXX XX E., C. H. 2. E. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom Q. X/XXXX, XXX XX A., 3. doc. G.. P. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom H. XXX/XX, XXX XX E., C. republika, žalobcovia zastúpení: G., nar. XX.XX.XXXX, bytom S. XXX/XX, XXX XX O., proti žalovaným: 1. P. A., Štefánikova trieda 60, 950 06 Nitra, IČO: 00 308 307, 2. Y. W., nar. XX.XX.XXXX, bytom P. XXX, XXX XX Q. I., 3. 4-one, s.r.o., so sídlom Gessayova 2570/45, 851 03 Bratislava, IČO: 36 255 441, 4. P.. U. H., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. Q. X/XXX, XXX XX Nitra, žalovaní v 2. a 4. rade zastúpení: JUDr. Kamil Beresecký, Farská 33, Nitra, 5. F. P., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. T. XX, XXX XX A., o určenie, že nehnuteľnosti patria do dedičstva, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Nitra zo dňa 1. júla 2021 č.k. 7C/110/2019-194, takto
rozhodol:
I. Odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e . II. Žalovaný v prvom rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. III. Žalovaný v treťom rade má nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. IV. Žalovaní v druhom a štvrtom rade majú nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v prvom, druhom a treťom rade v rozsahu 100 %, o výške ktorých rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením. V. Žalovanému v piatom rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
odôvodnenie:
1.1. Súd prvej inštancie rozsudkom žalobu zamietol. Žalovaným v 1. a 3. rade priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu konania proti žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. Žalovaným v 2. a 4. rade priznal spoločne a nerozdielne nárok na náhradu konania proti žalobcom v 1. až 3. rade v rozsahu 100 %. Žalovanému v 5. rade náhradu trov konania nepriznal. Svoje rozhodnutie právne zdôvodnil ustanoveniami § 137 písm. c), § 228 ods. 2 Civilného sporového poriadku, § 132 ods. 1, § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka. 1.2. Keďže žalobcovia sa žalobou domáhali určenia, že v žalobe špecifikované nehnuteľnosti patria do dedičstva rodičov žalobcov v podiele každého z rodičov 1, teda ide o určovaciu žalobu, ako prvoradou otázkou sa súd prvej inštancie zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov. Konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcov je ohrozené. V danom prípade mal preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti uvedené v žalobnom
návrhu patria do dedičstva predchodcov žalobcov, pričom dôvodili, že darovacia zmluva je rozhodnutím, ktoré bolo zrušené spolu s rozhodnutím, ktorým bol U., otec žalobcov, právoplatne odsúdený za trestný čin združovania proti republike. 1.3. Zaoberajúc sa meritom veci považoval súd prvej inštancie na základe pzkn. vl. č. XXXX za nesporné, že rodičia žalobcov boli vlastníkmi sporných nehnuteľností. Ďalej bola nesporná skutočnosť, že otec žalobcov bol právoplatne odsúdený za trestný čin združovania proti republike v konaní sp.zn. 1T 11/55 a že na základe uznesenia Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 2Rt 29/1990 zo dňa 12.09.1990 bol rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55 zo dňa 16.08.1955 zrušený a zároveň boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce k dátumu, kedy boli vydané. Tiež mal za nesporné, že rodičia žalobcov darovacou zmluvou previedli sporné nehnuteľnosti na štát. Uviedol, že sporným bolo, či táto darovacia zmluva bola zrušená rozsudkom Krajského súdu v Bratislave ako obsahovo nadväzujúce rozhodnutie, resp. či je neplatným právnym úkonom. 1.4. Dospel k záveru, že darovanie nehnuteľnosti sa nepovažuje za rozhodnutie obsahovo nadväzujúce na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55, za takéto sa chápu rozhodnutia, ktoré sa viažu k uvedenej trestnej veci. V tomto smere sa stotožnil s tvrdením žalovaných. Navyše konštatoval, že darovaciu zmluvu nemožno považovať za rozhodnutie, ktoré by nadväzovalo na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55 aj z dôvodu, že otec žalobcov bol odsúdený v roku 1955 a mal si odpykávať trest 2,5 roka, pričom k darovaniu pôdy došlo až v roku 1966. Čiže v danom prípade chýba akákoľvek časová ako aj skutková súvislosť s dôvodmi odsúdenia. 1.5. Ďalej súd prvej inštancie skúmal, či sporné darovanie je absolútne neplatným právnym úkonom v zmysle § 37 Občianskeho zákonníka, keď údajne zo strany predchodcov žalobcov nebola vôľa tieto nehnuteľnosti - pôdu darovať štátu. Žalobcovia predložili rozhodnutie finančného výboru ONV v Nitre zo dňa 15.04.1966, obsahom ktorého je prijatie daru od rodičov žalobcov v prospech štátu a čestné prehlásenie, ktoré mal napísať otec žalobcov, z obsahu ktorého vyplýva, ako prišiel o predmetnú pôdu. Uviedol, že toto čestné prehlásenie nebolo podpísané a preto nebolo možné zistiť, kto ho napísal a teda koho vôľa je v ňom v skutočnosti zachytená. Konštatoval, že každý úkon musí obsahovať zákonom stanovené minimálne náležitosti a jednou z nich je byť podpísaný osobou, ktorá ho činila. Z predloženého čestného prehlásenia ale nebolo zrejmé, že osoba, ktorá toto čestné prehlásenie napísala, vyjadrila svojím podpisom súhlas s obsahom tohto jej prejavu. Dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, keď svoje tvrdenia nepodporili dôkazmi, ktoré by mali za následok vyhodnotenie darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu. 1.6. K námietke žalovaných, podľa ktorej žalobcovia resp. predchodcovia si neuplatnili reštitučný nárok podľa reštitučných zákonov súd prvej inštancie uviedol, že v praxi Ústavného súdu Slovenskej republiky sa v skorších rozhodnutiach vyskytol názor, že je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak už uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku podľa reštitučných predpisov. Argumentovali tým, že reštitučné predpisy boli prijaté nie kvôli tomu, aby zaniklo vlastnícke právo oprávneným osobám, ale aby sa im uľahčilo domôcť sa vlastníckeho práva, ktoré im bolo štátom protiprávne odňaté. Uvedené vyplýva z odôvodnenia rozhodnutí III. ÚS 178/06, II. ÚS 231/09, II. ÚS 249/2011. 1.7. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 CSP. Pretože žalobcovia boli v konaní neúspešní, keď žalobu zamietol, priznal nárok na náhradu trov konania žalovaným ako úspešnej strane sporu. Strany netvrdili a ani súd nevzhliadol žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa podľa § 257 CSP, pre ktoré im nemal nárok priznať, a preto rozhodol tak, že žalovaní v 1. a 3. rade majú proti žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania podľa § 255 ods. 1 CSP v rozsahu 100 %, žalovaní v 2. a 4. rade majú proti žalobcom spoločne a nerozdielne nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov konania nepriznal, nakoľko mu zo spisu žiadne trovy nevyplývali. Uviedol, že o výške náhrady trov konania rozhodne vyšší súdny úradník po právoplatnosti rozsudku podľa § 262 ods. 2 CSP. 2.1. Žalobcovia v 1., 2. a 3. rade podali v zákonnej lehote odvolanie a navrhovali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie z dôvodu nedostatočne zisteného skutkového stavu. Dôvodili tiež nevyvodením správnych právnych záverov. 2.2. Tvrdili, že predmetné nehnuteľnosti U. v roku 1946 odkúpil od súkromnej osoby. Za vykonštruovaný prípad bol nepodmienečne odsúdený na trest odňatia slobody a vystavený zreteľným aj skrytým útokom. Pod tlakom bol donútený k darovaniu nehnuteľností, ktoré riadne obhospodaroval. Pokiaľ žalovaní predmetné nehnuteľnosti nadobudli na základe kúpnych zmlúv a uhradili aj kúpne ceny, ich právo bolo postavené na nepráve žalobcu. Ak bol akt darovania právne neúčinný, tak sú neúčinné všetky ďalšie právne úkony. Žalobcovia v súčasnosti vlastníkmi časti nehnuteľnosti, ktorá bola majetkom otca (parc.č. XXXX o výmere 5975 m2), čo svedčí o tom, že darovanie nebolo v súlade s právnymi normami. Pokiaľ
žalovaní namietali, že žalobcovia si mali uplatniť reštitučný nárok, tento nárok bol uplatnený, ale pre zmeškanie lehoty im nebol priznaný. Súlade s nálezom ÚS SR je uplatnenie reštitučného nároku možné prostredníctvom súdu aj v súčasnej dobe. Z obsahu prehlásenia je jasné, že ho písal ich otec, veď kto iný mal vedomosti o tomto prípade a právny záujem navrátenia majetku. 3. Žalovaní v 2. a 4. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že dôvody uvedené v odvolaní sú irelevantné. V žalobe sa uvádzalo, že darovacia zmluva bola zrušená v dôsledku zrušenia rozhodnutia, ktorým bol právny predchodca žalobcov odsúdený, ktoré tvrdenie preukázané nebolo. Súd prvej inštancie dostatočným spôsobom zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil. Navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a žiadali priznať náhradu trov odvolacieho konania. 4. Žalovaní v 1. a 3. rade vo vyjadrení k odvolaniu uviedli, že žalobcovia svoje tvrdenia, podľa ktorých bol ich otec donútený k darovaniu pozemkov štátu, zakladajú na jedinom dôkaze, ktorým je čestné prehlásenie údajne vypracované ich otcom. Uvedené prehlásenie nie je ani podpísané, ani nepreukazuje, či a akým spôsobom mali úrady a štát perzekvovať U.. Preto neuniesli dôkazné bremeno a nepreukázali, že ich otec bol donútený k darovaniu. Darovanie nebolo zrušené ani zákonom č. 119/1990 Zb. o súdnej rehabilitácii, nakoľko darovanie nie je rozhodnutím v trestnej veci, ktorá by obsahovo nadväzovala na zrušený rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55. Zopakovali svoju argumentáciu vo vzťahu k dobromyseľnému nadobúdateľovi. Navrhovali rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdiť a priznať žalovanému v 1. rade a žalovanému v 3. rade náhradu trov konania. 5. Žalovaní v 5. rade sa k odvolaniu žalobcov písomne nevyjadril. 6. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané stranou sporu v zákonom stanovenej lehote na podanie odvolania (§ 359, 362 ods. 1 CSP) a zistení, že spĺňa náležitosti § 363 CSP, viazaný dôvodmi a rozsahom odvolania (§ 379, § 380 CSP), viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie (§ 383 CSP), bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP) vec prejednal s verejným vyhlásením rozhodnutia (§ 219 ods. 3 CSP). Dospel k záveru, že odvolanie žalobcov nie je dôvodné, preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny potvrdil. 7. Podľa § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne 8. Z obsahu spisu vyplýva, že podľa pozemkovej vložky č. XXXX pre katastrálne územie A. pozemok parc.č. XXXX roľa ... o výmere 2 ha 78 a 48 m2 (r.č. 1. časť A vlastníctvo) nadobudli kúpnou zmluvou z 09.11.1946 manželia U. P. a P. P., rod. Q., každý 1 (r.č. 2 a 3 časť B. Vlastníctvo). U. P. dňa XX.XX.XXXX písomne prehlásil, že sa zrieka pôdy vo výmere 1,40 ha, parc.č. časť XXXX/X a XXXX v prospech čsl. štátu bez náhrady. V užívaní si ponecháva 0,5 ha ornej pôdy, vinice, ovocný sad. Okresný národný výbor Nitra rozhodnutím zo dňa 15.04.1966 č.j. fin.3629/1965 prijal ponuku daru od U. P. a manž. P., rod. Q., a prebral do vlastníctva časť nehnuteľnosti v k.ú. A. zapísanú vo vložke XXXX parc.č. XXXX, ktorá na základe GP č. 920-100-5 vyhotoveného Strediskom geodézie v Nitre pripadla k novovytvoreným parcelám dľa EN parc.č. XXXX/X roľa vo výmere 7751 m2, parc.č. XXXX roľa vo výmere 10840 m2, parc.č. XXXX pieskovište vo výmere 6286 m2, bez tiarch. Z dôvodov rozhodnutia vyplýva, že uvedené nehnuteľnosti boli od roku 1961 v obhospodarovaní štat. soc. organizácie. Uznesením Krajského súdu v Bratislave zo dňa 12.09.1990 sp.zn. 2Rt 29/90 bol zrušený rozsudok Krajského súdu v Nitre zo dňa 16.08.1955 sp.zn. 1T 11/55, ktorým bol otec žalobcov odsúdený pre trestný čin združovania proti republike k trestu odňatia slobody v trvaní 2 a pol roka. Súčasne boli zrušené všetky ďalšie rozhodnutia obsahovo nadväzujúce a to k dátumu, kedy boli vydané. Podľa čestného prehlásenia napísaného dňa 20.05.1994 U. P. prehlásil, že následkom umelo vykonštruovaného obvinenia a následného odsúdenia v roku 1955 bol po prepustení z väzenia úradmi v rôznych oblastiach života šikanovaný a vystavený zreteľným aj skrytým útokom. Napríklad v tesnej blízkosti jeho domu, záhrady a pozemku s ornou pôdou (parc.č. XXXX) postavili veľký obytný dom pre rómskych obyvateľov, ktorí postupne likvidovali úrodu na jeho poli a napáchali na jeho majetku mnohé škody. Ich uplatnenie z príslušných inštitúcii nebolo prijímané a bol bezmocný. Pri hľadaní riešenia bol úradníkmi Mestského a Okresného národného výboru v Nitre na neho vyvíjaný tlak na darovanie pôdy Československému štátu. Nakoniec rezignoval, čo zneužil Okresný národný výbor a vydal rozhodnutie o údajnom prijatí jeho ponuky daru. Nebolo to jeho slobodné rozhodnutie, ale rekapitulácia pod nátlakom. Čestné prehlásenie nie je podpísané. Pozemkový úrad Nitra rozhodnutím zo dňa 20.09.1995 číslo 782/93-R nepriznal U. P. vlastníctvo k nehnuteľnostiam v k.ú. A. zapísaným v PK-vl. č. XXXX, parcela číslo XXXX, dôvodiac uplatnením nároku po uplynutí zákonnej lehoty. Žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej na LV č. XXXX nachádzajúcej sa v katastrálnom území A. parcela registra "E" evidovaná v mape určeného operátu parc.č. XXXX vo výmere 5975 m2 orná pôda každý v podiele 1/3, ktorú nadobudli titulom dedenia po rodičoch.
9. Žalobcovia sa, po zmene žaloby, domáhali určenia, že nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území A., obec A., okres A., ktoré sú vo vlastníctve žalovaných a špecifikované geometrickým plánom č. XX/XXXX ako
- odčlenené od parciel zapísaných na LV č. XXXX ako novovytvorené parcely parc.č. XXXX/X vo výmere 881 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 1597 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 713 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 6226 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 1042 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 570 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 67 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 1750 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 281 m2 - ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 48 m2 - ostatná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 86 m2 zastavaná plocha nádvorie, parc.č. XXXX/X vo výmere 825 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 38 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 506 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 1411 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 427 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 154 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/XX vo výmere 108 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- odčlenené od parciel zapísaných na LV č. XXXX ako novovytvorené parcely parc.č. XXXX/XX vo výmere 344 m2 zastavaná plocha nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 18 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 7 m2 zastavaná plocha nádvorie,
- odčlenené od parciel zapísaných na LV č. XXXX ako novovytvorené parcely parc.č. XXXX/X vo výmere 681 m2 zastavaná plocha nádvorie, parc.č. XXXX/X vo výmere 458 m2 ostatná plocha, parc.č. XXXX/X vo výmere 417 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/XX vo výmere 81 m2 zastavaná plocha a nádvorie, parc.č. XXXX/X vo výmere 107 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- odčlenené od parciel zapísaných na LV č. XXX ako novovytvorené parcely parc.č. XXXX/X vo výmere 612 m2 zastavaná plocha a nádvorie,
- odčlenené od parciel zapísaných na LV č. XXXX ako novovytvorené parcely parc.č. XXXX/XX vo výmere 65 m2 zastavaná plocha a nádvorie patria v podiele 1 do dedičstva po U. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelom XX.XX.XXXX, a v podiele 1 do dedičstva po P. P., nar. XX.XX.XXXX, zomrelej XX.XX.XXXX. 10. Žalobcovia v žalobe tvrdili, že ich právny predchodca bol v roku 1955 odsúdený a následne po prepustení z väzenia úradmi v rôznych oblastiach života mimoriadne šikanovaný a vystavený zreteľným aj skrytým útokom. Bol na neho vyvíjaný nátlak darovanie časti parcely č. XXXX Československému štátu. Ich otec nakoniec rezignoval, čo ONV zneužil a rozhodol o prijatí daru. Nebolo to slobodné rozhodnutie, ale kapitulácia pod veľkým nátlakom bývalého režimu. Keďže rozhodnutie, ktorým bol ich otec odsúdený, bolo zrušené a zároveň boli zrušené aj všetky rozhodnutia obsahovo nadväzujúce, tvrdili, že bolo zrušené aj rozhodnutie prijatí daru. 11. Žalovaní v 1. a 3. rade namietali, že zrušené boli len rozhodnutia vydané v trestnej veci, pričom darovanie bolo na základe zmluvy, upravenej civilnými predpismi. Tvrdili, že žalobcovia nepreukázali, že ich otec bol k darovaniu štátu donútený. Keďže darovanie zrušené nebolo, pozemok riadne prešiel do vlastníctva štátu a jeho časti neskôr do vlastníctva súčasných vlastníkov. Žalovaní v 2. a 4. rade tvrdili, že nehnuteľnosti odkúpili, zaplatili kúpnu cenu, čo nik nespochybnil, preto im svedčí aj titul vydržania. K okolnostiam tvrdeným žalobcami sa nevedeli vyjadriť. Poukázali, že žalobcovia nemajú naliehavý právny záujem na požadovanom určení a namietali, že darovacia zmluva nie je rozhodnutím nadväzujúcim na rehabilitačné konanie. 12. Podľa § 137 písm. c) Civilného sporového poriadku (CSP), žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o c) určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu. 13. Podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, právny úkon sa musí urobiť slobodne a vážne, určite a zrozumiteľne; inak je neplatný. 14. Odvolací preskúmal napadnutý rozsudok z hľadiska zisteného skutkového stavu, citovaných zákonných ustanovení a odvolacích dôvodov, a dospel k záveru, že súd prvej inštancie vykonal vo veci v dostatočnom rozsahu dokazovanie potrebné pre zistenie rozhodujúcich skutočností a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver. V prvom rade sa súd prvej inštancie správne zaoberal existenciou naliehavého právneho záujmu žalobcov na požadovanom určení. Konštatoval, že naliehavý právny záujem je daný vtedy, ak existuje aktuálny stav objektívnej neistoty medzi stranami sporu, ktorý nemožno iným právnym prostriedkom odstrániť a právne postavenie žalobcov je ohrozené. V danom prípade mal preukázaný naliehavý právny záujem na žalobou požadovanom určení, keď žalobcovia sa domáhali určenia, že nehnuteľnosti uvedené v petite žalobného návrhu patria do dedičstva predchodcov žalobcov v podiele 1 každý, pričom dôvodili, že darovacia zmluva je rozhodnutím, ktoré bolo zrušené
spolu s rozhodnutím, ktorým bol U. P. právoplatne odsúdený za trestný čin združovania proti republike. Dospel k záveru, že darovanie nehnuteľnosti sa nepovažuje za rozhodnutie obsahovo nadväzujúce na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55, za takéto sa chápu rozhodnutia, ktoré sa viažu k uvedenej trestnej veci, a v prípade darovacej zmluvy chýba akákoľvek časová ako aj skutková súvislosť s dôvodmi odsúdenia. Skúmal platnosť darovania aj z hľadiska § 37 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na tvrdenie žalobcov, že zo strany ich predchodcov nebola vôľa pôdu darovať štátu. Dospel k záveru, že žalobcovia dôkazné bremeno neuniesli, keď svoje tvrdenia nepodporili dôkazmi, ktoré by mali za následok vyhodnotenie darovacej zmluvy ako neplatného právneho úkonu. Odvolací súd sa s uvedenými závermi v plnom rozsahu stotožnil a preto napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny potvrdil. Odvolací súd považoval za vecne správne aj rozhodnutie súdu prvej inštancie o trovách konania, keďže žalovaní boli v spore plne úspešní. Zároveň odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie svoj rozsudok v dostatočnej miere po právnej aj skutkovej stránke odôvodnil, keď uviedol svoje úvahy, ktorými sa pri rozhodovaní riadil a danú vec správne právne posúdil. Odvolací súd sa týmto odôvodnením v plnom rozsahu stotožnil a preto na správnosť dôvodov rozsudku súdu prvej inštancie ďalej iba poukazuje (§ 387 ods. 2 CSP). 15.1. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd dodáva, že súdna prax akceptuje žalobu, ktorou sa dedič domáha určenia, že vec patrí do dedičstva po poručiteľovi, pričom ide o posúdenie, či poručiteľ bol v čase smrti vlastníkom tejto veci. Žalobcu však zaťažuje dôkazné bremeno preukázať tvrdenie, že jeho právny predchodca vlastníkom veci v čase svojej smrti skutočne bol. V danej veci bolo preukázané, že rodičia žalobcov za svojho života nadobudli nehnuteľnosť, pričom jej časť ponúkli bezodplatne previesť do štátneho socialistického vlastníctva, pričom Okresný národný výbor, v obvode ktorého sa nehnuteľnosť, resp. jej novovytvorené časti, nachádzali ponuku prijal. Pokiaľ v žalobe tvrdili, že rozhodnutie o prijatí daru bolo zrušené v rámci rozhodnutia prijatého v rámci súdnej rehabilitácie otca žalobcov, s uvedeným tvrdením sa súd prvej inštancie nestotožnil. Odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie, nepovažuje rozhodnutie o prijatí ponuky daru za obsahovo nadväzujúce na rozhodnutie Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55, ktoré bolo zrušené v rámci súdnej rehabilitácie otca žalobcov v roku 1990. V prvom rade v trestnej veci, ktorá sa týkala iba otca žalobcov, nebol uložený trest prepadnutia majetku, a tiež k ponuke daru došlo s časovým odstupom niekoľkých rokov po odpykaní trestu. V tomto smere sa odvolací súd stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, podľa ktorého vo vzťahu k rozhodnutiu o prijatí ponuky daru chýba akákoľvek časová ako aj skutková súvislosť s dôvodmi odsúdenia. 15.2. Zároveň však nebolo žalobcami preukázané, že darovanie bolo neplatné podľa § 37 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vzhľadom na ich tvrdenie, že rodičia nemali vôľu nehnuteľnosť, resp. jej časti, darovať, naopak boli k tomu prinútení šikanovaním zo strany štátnych úradov. Na preukázanie svojho tvrdenia žalobcovia opätovne poukazovali na rozsudok Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55 a preložili čestné prehlásenie, ktoré mal v roku 1994 vyhotoviť otec žalobcov, z ktorých listín malo vyplývať, že darovanie nebolo to slobodné rozhodnutie, ale kapitulácia pod veľkým nátlakom bývalého režimu. Podľa názoru odvolacieho súdu uvedené listiny tvrdenie žalobcov nepreukazujú. V prvom rade odvolací súd považuje za potrebné zopakovať, že medzi dôvodmi odsúdenia otca žalobcov rozsudkom Krajského súdu v Nitre sp.zn. 1T 11/55 a rozhodnutím o prijatí ponuky daru nie je žiada časová ani skutková súvislosť. A čestné prehlásenie z roku 1994 nielen, že nie je ani podpísané U. P., ale nevyplývajú z neho žiadne konkrétne okolnosti, ktoré by svedčili tvrdeniu žalobcov o šikanovaní otca, či oboch rodičov štátnymi úradmi. Tvrdenie, že v tesnej blízkosti jeho domu, záhrady a pozemku s ornou pôdou (parc.č. XXXX) bol postavený veľký obytný dom pre rómskych obyvateľov, ktorí postupne likvidovali úrodu na jeho poli a napáchali na jeho majetku mnohé škody, ktorých uplatnenie u príslušných inštitúcii nebolo prijímané a bol bezmocný, nie je doplnené ani jediným konkrétnym prípadom, špecifikovaným z hľadiska času. Napríklad uvedením aspoň údaju o kalendárnom roku, či rokoch, prípadne mesiaci, či mesiacoch kedy sa tak malo stať. Nie sú uvedené žiadne skutkové okolnosti o charaktere škôd, ktoré mali byť napáchané na majetku rodičov žalobcov, ani o ich výške. Chýbajú údaje o oznámeniach polícii, v tom čase verejnej bezpečnosti. Prípadne o sťažnostiach na MNV a ONV, ktoré mali byť orgánmi nečinnými vo veci ich riešenia. Navyše pokiaľ žalobcovia tvrdili, že na ich otca bol tiež vyvíjaný tlak na darovanie pôdy štátu, ani v tomto smere nie sú v čestnom prehlásení, ale ani v žalobe, uvedené žiadne konkrétne skutkové okolnosti. Pritom všetci žalobcovia v tom čase už boli dospelí ľudia a mohli mať aj vlastné konkrétne skúsenosti s okolnosťami súvisiacimi s pôdou vo vlastníctve ich rodičov. 16. Odvolací súd v zmysle § 387 ods. 3 CSP sa pri posudzovaní danej veci zaoberal podstatnými námietkami žalobcov uvedenými v odvolaní. Odvolací súd nespochybňuje tvrdenie žalobcov, podľa ktorého predmetné nehnuteľnosti U. P. (správne malo byť „a manželka P. rod. Q.) v roku XXXX odkúpil od súkromnej osoby. Uvedená skutočnosť jednoznačne vyplýva z pozemnoknižnej vložky č. XXXX pre
k.ú. A.. Rovnako tak nespochybňuje ani tvrdenie, podľa ktorého za vykonštruovaný prípad bol U. P. nepodmienečne odsúdený na trest odňatia slobody a vystavený zreteľným aj skrytým útokom. Musí však zopakovať, že v spore neboli preukázané skutočnosti, že U. P. a jeho manželka boli pod tlakom donútení k darovaniu nehnuteľností, ktoré riadne obhospodarovali. Na tom nič nemení skutočnosť, že žalobcovia sú v súčasnosti vlastníkmi časti spornej nehnuteľnosti (parc.č. XXXX o výmere 5975 m2), keďže z rozhodnutia Okresného národného výboru Nitra zo dňa 15.04.1966 č.j. fin.3629/1965 vyplýva, že ponuka daru bola prijatá len k časti nehnuteľnosti v k.ú. A. zapísanej vo vložke XXXX parc.č. XXXX, a to k tej časti, ktorá bola špecifikovaná v GP č. 920-100-5. Teda nedošlo k darovaniu celej parcely č. XXXX, zvyšok asi v rozsahu 0,5 ha mal zostať vo vlastníctve rodičov a žalobcovia túto pôdu zdedili. Čo sa týka povinnosti právneho predchodcu žalobcov uplatniť svoj nárok v reštitučnom konaní, s uvedenou námietkou žalovaných sa súd prvej inštancie správne vyporiadal v bode 19. svojho rozhodnutia, keď uviedol, že aj podľa názoru Ústavného súdu SR je možné podať žalobu o určenie vlastníckeho práva podľa všeobecných predpisov občianskeho práva, ak už uplynula lehota na uplatnenie reštitučného nároku. Ani tvrdenie žalobcov, podľa ktorého z obsahu prehlásenia je jasné, že ho písal ich otec, veď kto iný mal vedomosti o tomto prípade a právny záujem navrátenia majetku, nepreukazuje, že ho skutočne písala osoba v ňom označená. 17. Z vyššie uvedených dôvodov odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 CSP potvrdil. 18. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 262 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP a podľa § 255 ods. 1 CSP priznal žalovaným v 1., 3. a v 2. a 4. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalobcom v 1. a ž 3. rade v rozsahu 100 % z dôvodu, že boli v odvolacom konaní úspešní. O výške trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným vyšším súdnym úradníkom podľa § 262 ods. 2 CSP. Žalovanému v 5. rade nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal, keďže si náhradu trov odvolacieho konania neuplatnil a podľa obsahu spisu mu v odvolacom konaní žiadne trovy nevznikli. Postupoval tak v súlade s čl. 17 základných princípov CSP, zakotvujúcim procesnú ekonómiu (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 28.02.2018, sp.zn. 7Cdo/14/2018).
Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Nitre v pomere hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP), to neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).