Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/7/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Kataríny Morozovej Nemcovej a členov senátu JUDr. Ingrid Kalinákovej a Mgr. Miloša Koleka v právnej veci starostlivosti súdu o maloleté deti X/.. O.L. Ď., I.. XX.XX.XXXX, X. X, XXX XX N., zastúpenej v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa rodičov: W. N. Ď., I.. XX.XX.XXXX, Z. N. - I. V., G.. Č.. T. X, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, so sídlom Duklianska 8, 089 01 Svidník, a T. I.. W. Ď., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.X.XXXX a 2/. Š. F., I.. XX.XX.XXXX, Z. X. X, XXX XX N.R., zastúpeného v konaní kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny N., dieťa rodičov: W. N. Ď., I.. XX.XX.XXXX, G. Z. N. - I. V., G.. Č.. T. X, XXX XX N., právne zastúpenej JUDr. Petrom Kuzmom, advokátom, so sídlom Duklianska 8, 089 01 Svidník a T. I.. Š. F., I.. XX.XX.XXXX, E. XX.XX.XXXX, za účasti osôb, ktorým sú maloleté deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti - starých rodičov N. N., I.. XX.XX.XXXX F. W. N., I.. XX.XX.XXXX, T. Z. X. X, XXX XX N. - I. V., obaja právne zastúpení JUDr. Zdenkou Kurillovou, advokátkou, so sídlom Ľudová 20, 040 01 Košice, v konaní o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti, o odvolaní starých rodičov N. N. F. W. N. proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -419 zo dňa 10.10.2024, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok.

II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Matka maloletých detí podala dňa 31.07.2023 na súd prvej inštancie návrh na zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti u maloletých detí a ich zverenie do jej osobnej starostlivosti. Návrh odôvodnila tým, že sa zmenili skutočnosti, na základe ktorých boli deti zverené do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. K podanému návrhu sa vyjadrili starí rodičia, ako aj kolízny opatrovník

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie rozsudkom pod č. k. -419 zo dňa 10.10.2024 rozhodol tak, že: R u š í náhradnú osobnú starostlivosť u maloletej O. Ď., I.. XX.XX.XXXX F. U. W. Š. F., I.. XX.XX.XXXX nariadenú rozsudkom Okresného súdu Košice II č. k. -353 zo dňa 30.05.2022.

3. Súd vec právne posúdil v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, konkrétne , veta prvá, , , ako aj rozhodol o trovách konania v zmysle ustanovenia .

4. Svoje rozhodnutie súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vykonal dokazovanie na základe výpovedí matky maloletých detí, ako aj starých rodičov, kolízneho opatrovníka a posúdil podmienky na strane matky maloletých detí, ako aj starých rodičov a maloletých deti. Zaoberal sa skúmaním toho, či na strane matky trvajú podmienky na zásah súdu do výkonu jej rodičovských práv a povinností. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že k zvereniu maloletých detí do náhradnej osobnej starostlivosti došlo z dôvodu, že nebohý druh matky otec maloletého Š. bol právoplatne odsúdený za zločin týrania blízkej a zverenej osoby, ktorého sa mal dopustiť na maloletej O.. Matka po uvedenom rozhodnutí zotrvala v družskom vzťahu s menovaným a zároveň s ním zdieľala spoločnú domácnosť, preto zotrvanie detí v jej osobnej starostlivosti nebolo v záujme maloletých detí a súd rozhodol rozsudkom tak, ako bolo uvedené rozhodnutím zo dňa 30.05.2022 pod č. k. - 353. Keďže dňa XX.XX.XXXX odpadol dôvod, nakoľko uvedeným dňom došlo k úmrtiu Š. F. a tým aj k ukončeniu jeho vzťahu s matkou, súd zisťoval, či trvajú dôvody, ktoré by odôvodňovali odobratie detí z jej starostlivosti. V danom čase napriek tomu vychádzajúc z povinnosti zistiť skutočný stav veci, ako aj súčasné pomery na strane matky, dôkladne preskúmal uvedené skutočnosti a dospel k záveru, že matka nežije nevhodným spôsobom života, je schopná zabezpečiť si primerané bývanie, príjem a takisto poskytuje dcére primeranú starostlivosť, o čom vyžiadal súd správy z obce, správy od zamestnávateľov matky, ako aj preskúmal opakovane šetrenie v domácnosti matky úradom práce, sociálnych vecí a rodiny. Z hľadiska posudzovania miery starostlivosti matky o dcéru súd sa opakovane zaoberal s odstupom času, situáciou u matky, vyžiadal správy zo základnej školy, ako aj od ošetrujúceho lekára detí. Maloletá O. bola medzitým dočasne zverená matke súdom a bola zároveň aj vypočutá. S maloletou O., ako aj maloletým Š. vykonal úrad práce opakované pohovory, z ktorých bolo preukázané, že na strane matky nezistil žiadne skutočnosti, ktoré by v súčasnosti odôvodňovali závery o jej neschopnosti poskytnúť deťom primeranú starostlivosť. Matka má zabezpečený stály príjem, v celom období skúmania tento mala, menila často zamestnávateľov, vždy však kontinuálne nastúpila do novej práce. So školou maloletej matka spolupracuje. Šetrením nebolo zistené zo správ zamestnávateľov, žeby matka požívala alkoholické nápoje, resp. návykové látky. Škola nehlásila žiadne podozrenie z týrania, či nevhodného zaobchádzania s maloletou O.. Posúdením všetkých týchto skutočností súd nezistil žiadne skutočnosti odôvodňujúce nutnosť trvania podmienok pre zverenie maloletých detí alebo pre trvanie náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Súd prvej inštancie sa vysporiadal aj s námietkami starých rodičov, že matke nemožno deti zveriť, pretože sama na týraní maloletých detí sa podieľala a podľa nich je fakt, že zotrvala matka s tyranom v spoločnej domácnosti aj po jeho odsúdení, avšak jeho úmrtím nebezpečenstvo jeho opätovnej účasti na živote maloletých detí aj keď pominulo, rodičia matke maloletých detí neveria. Poukázali na to, že nemá zabezpečenú bytovú otázku, nemá zabezpečený stály príjem. Navrhli vykonať psychologické vyšetrenie a posúdenie osobnosti maloletej O., ako aj matky, čo súd prvej inštancie zamietol. Taktiež zamietol návrh starých rodičov na vykonanie dôkazu - predloženia nájomnej zmluvy matkou, pričom bolo preukázané, že matka má v nájme byť, v ktorom žije v súčasnej dobe s maloletou O.L.. Súd sa vysporiadal v konaní aj s názorom maloletého dieťaťa, rešpektujúc pritom Dohovor o právach dieťaťa, dôkladne zvážil aj názor maloletého Š., ktorý prejavil vôľu zotrvať v starostlivosti starých rodičov, ako aj jeho pozitívny vzťah k maloletej O.. Na základe uvedených skutočností, vychádzajúc z veku dieťaťa u maloletého Š. sa priklonil k primeranej vôľovej a rozumovej vyspelosti, pričom podľa súdu prvej inštancie nemožno očakávať, že dieťa je schopné podrobiť tieto skutočnosti kritickému vyhodnoteniu a už vôbec nie interpretovať a chápať ako sú mu interpretované primárnymi osobami. V konaní súd vyslovil názor maloletého dieťaťa v spojitosti so všetkými zistenými skutočnosťami a dospel k záveru, že v najlepšom záujme maloletého je návrat do starostlivosti matky. Maloletá O. je v osobnej starostlivosti matky už viac ako rok.

III. Odvolanie starých rodičov voči rozhodnutiu a vyjadrenie k odvolaniu

5. Proti rozsudku súdu prvej inštancie sa písomným podaním z 20.11.2024 prostredníctvom právnej zástupkyne odvolali starí rodičia, ktorí argumentovali tým, že rozsudok Mestského súdu Košice považujú za nepreskúmateľný z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b), § 365 ods. 1 písm. d), 365 ods.

1 písm. e), , , pričom podľa nich sú splnené podmienky na zrušenie uvedeného rozsudku, ktorý považujú za nezákonný, nesprávny z dôvodov uvedených v týchto ustanoveniach. Pritom nezákonnosť tohto rozsudku vidia v nesprávne a nedostatočne zistenom a vyhodnotenom skutkovom stave veci a v jeho nesprávnom právnom posúdení, majúcom základ v nesprávnej aplikácii príslušných právnych noriem. Podľa starých rodičov súd prvej inštancie dospel k nesprávnemu záveru, keď na základe toho, že matka žila aj naďalej po vydaní rozsudku s druhom, ktorý týral jej maloletú dcéru O., pričom na strane matky nezistil iné dôvody, ktoré by odôvodňovali odobratie detí z jej starostlivosti, čo považujú starí rodičia za nesprávny záver. Nezákonnosť rozsudku ďalej vidia aj v tom, že aj napriek uvedenému konštatovaniu dospel súd prvej inštancie k tomu, že je potrebné, aby maloleté deti boli v starostlivosti matky, pričom podľa starých rodičov nedostatočne a nesprávne zistil a vyhodnotil skutkový stav týkajúci sa najlepšieho záujmu maloletých detí. Starí rodičia v rámci tohto konania svojimi tvrdeniami preukázali, že nie je v ich záujme rešpektovať súdne rozhodnutia a v súlade s ním styk matky a syna umožniť. Súd dospel k záveru, že nie je ani na mieste takúto ich spoluprácu do budúcna očakávať, preto má súd zato, že je nevyhnutný okamžitý návrat maloletých do starostlivosti matky. Uvedený záver považujú starí rodičia za nesprávny. Súd prvej inštancie v odôvodnení vychádzal z veku dieťaťa a tomu primeranej vôľovej a rozumovej vyspelosti. Podľa názoru starých rodičov tento postup súdu prvej inštancie je nepochybne nesprávny a vykazuje znaky arbitrárnosti a tendenčnosti. Nezákonnosť rozhodnutia vidia predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie nesprávne a nedostatočne zistil a vyhodnotil skutkový stav a nesprávne ho posúdil, pretože tým, že zomrel druh ich dcéry ešte neznamená, že matka je schopná starať sa o maloleté deti. Starí rodičia zastávajú názor, že takýto úzky výklad príslušných právnych noriem o rodine nemôže byť vzhľadom na okolnosti predmetnej právnej veci v najlepšom záujme maloletých deti a zrušenie nariadenej náhradnej osobnej starostlivosti nepovažujú za správne. Z uvedeného dôvodu je preto nutným v predmetnej veci skúmať okolnosti nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti, opätovne navrhli znalecké dokazovanie ohľadom psychického stavu ich dcéry a maloletej O.L.. Považujú za nutné v najlepšom záujme maloletých detí, aby tieto zotrvali v ich starostlivosti. To, že žila ich dcéra s tyranom ešte neznamená, že je momentálne po jeho smrti schopná starať sa o maloleté deti. Čo sa týka odvolacej námietky bode 2 a 3, súd prvej inštancie ignoroval prítomnosť závažných okolností, ktoré odôvodňovali zotrvanie maloletých detí v ich náhradnej osobnej starostlivosti. Starí rodičia argumentujú tým, že súd prvej inštancie na jednej strane sám uznal, že bol oboznámený s rozhovormi s maloletými deťmi, na druhej strane tieto nesprávne vyhodnotil. Striktné bazírovanie na zákonných dôvodov nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti bez prihliadania na širší kontext vzájomných vzťahov maloletých detí s matkou a starými rodičmi hraničí s prílišným formalizmom. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách, vetách, ale i v základných princípoch právneho štátu. Poukázali na rozhodnutie Ústavného súdu . Súd prvej inštancie podľa nich vo svojom rozhodnutí sa nevysporiadal a nevysvetlil riadne, náležite a presvedčivo, prečo sa pri rozhodovaní vo veci uspokojil len s prílišným formalizmom záverov o odpadnutí zákonného dôvodu, pre ktorý bola nariadená náhradná osobná starostlivosť a neprihliadal tiež na dôležité faktory, ktoré ovplyvňovali samotné nariadenie. Vychádzajúc z týchto skutočností je nutné konštatovať, že rozhodnutie súdu prvej inštancie, voči ktorému smeruje odvolanie, trpí vadou uvedenou v ustanovení , ako aj . V ďalšej časti odvolania starí rodičia namietajú nesprávne zistený skutkový stav ohľadom najlepšieho záujmu maloletých, pričom poukazujú na správu kolízneho opatrovníka zo 17.06.2024, ako aj 16.09.2024, kde uvádzal maloletý Š., že chce bývať s babkou a dedkom. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie je zrejmé, že súd pri svojom rozhodnutí o zrušení náhradnej osobnej starostlivosti vychádzal výlučne len z úvahy konštatujúc na adresu maloletého O. vágne a alibisticky záverom o jeho nízkom veku. Súd prvej inštancie nedal odpoveď na otázku, prečo sa svoje rozhodnutie zakladal iba na vlastnej úvahe. Zároveň v súvislosti s uvedeným starí rodičia dávajú do pozornosti odvolaciemu súdu, že súd prvej inštancie ani nevysvetlil, ako mal mať objektívne potvrdenú svoju úvahu, na ktorej staval svoje rozhodnutie. Postupom súdu pri zisťovaní najlepšieho záujmu maloletého Š. došlo k opomenutiu dôkazov osvedčujúcich skutočnú a slobodnú vôľu maloletého, čo súd prvej inštancie nepochybne dopustil v konaní v rozpore so základnými princípmi, na ktorých je postavené rodinné právo a najlepší záujem maloletého dieťaťa. Poukázali na príslušné články, ako aj príslušné ustanovenia Zákona o rodine a argumentovali ďalej len tým, že citované právne normy považujú za dôležité zdôrazniť, že dieťa je plnohodnotným nositeľom práv a povinností a musí byť v právnych vzťahoch plne rešpektované. Realizácia práva vyjadriť svoj názor vyžaduje zachovanie veľmi významného oprávnenia dieťaťa. Poukázali na , 2 Dohovoru. Rešpektujúc práva dieťaťa vyplývajúce z Dohovoru a z

ustanovenia , právna úprava uprednostňuje priame zisťovanie názoru maloletého, čo v rozhodnutí súdu, nebolo akceptované. Ďalej argumentovali tým, že súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, pričom nesprávnosť a nezákonnosť vidia starí rodičia najmä v tom, že súd dospel k záveru o zrušení náhradnej osobné starostlivosti bez nariadenia prechodného, tzv. adaptačného obdobia, ktoré by zabezpečovalo krokovú postupnosť návratu maloletého Š.G. do osobnej starostlivosti matky. Súd podľa nich postupoval nesprávne a v rozpore s najlepším záujmom maloletého Š.. Vzhľadom na tieto skutočnosti naopak maloletý Š.G. by bol v dôsledku zverenia do starostlivosti matky bez prechodného adaptačného obdobia vystavený náhlej zmene prostredia, v ktorej býva, straty každodenného kontaktu so starými rodičmi, náhlej zmeny jeho denného režimu. Súdom prvej inštancie boli prijaté závery v odseku 34, 35, ktoré sú nedostatočne skutkovo podložené, nakoľko ohľadom najlepšieho záujmu maloletého O. súd prvej inštancie sa obmedzil iba na vágnu a univerzálnu konštatáciu a definíciu najlepšieho záujmu. Vzhľadom na uvedené je nutné prijať iba jediný správny záver, a to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie trpí vadou zmätočnosti a nepreskúmateľnosti, nakoľko pri rozhodovaní vychádzal súd z nesprávnych záverov. Vzhľadom na to, že v odôvodnení rozsudku nepredložil dostatočnú právnu argumentáciu svojho rozhodnutia, považujú starí rodičia rozsudok napadnutý týmto odvolaním za svojvoľný a arbitrárny. Evidentne v rozsudku neuviedol súd prvej inštancie, že rozhodnutie o dieťati ako citlivej malej bytosti, ktorá si za 8 rokov prežila trápenie. Maloletý Š. nie je vec, je to dieťa. Súd v rozhodnutí nebral do úvahy, že maloletý Š. iný domov ako u starých rodičov nepozná, nepamätá si iný domov. Navrhli vzhľadom na uvedené skutočnosti a odvolacie námietky starí rodičia zmeniť rozsudok súdu Mestského súdu Košice, a to tak, že súd návrh matky o zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti zamieta, resp. vydať uznesenie rozsudok súdu zrušuje a vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

6. K podanému odvolaniu starých rodičov sa vyjadril kolízny opatrovník podaním zo dňa 23.10.2024, v ktorom argumentoval tým, že vykonal viaceré šetrenia v domácnosti matky, pričom poukázal na to, že rozsudkom súdu prvej inštancie z 10.10.2024 pod č. k. bola zrušená náhradná osobná starostlivosť u maloletých detí správne a v súlade so Zákonom o rodine, ako aj Dohovorom o právach dieťaťa vzhľadom k tomu, že sa zmenili skutočnosti, na základe ktorých bolo rozhodnuté rozsudkom tak, ako konštatoval súd prvej inštancie v roku 2022. Maloletý Š. navštevuje od septembra 2024 B. L. E. Š. Z. XX, N., kde navštevuje X.L. základnej školy jeho sestra maloletá O.. 16.10.2023 odporúčal rodinu maloletých detí do programu ambulantných a terénnych opatrení na nápravu rodiny a sociálnych pomerov dieťaťa. Spolupráca bola tvorená individuálnymi stretnutiami a spoločnými stretnutiami súrodencov. Obaja individuálne verbalizovali chýbanie jeden druhému, pri spoločných stretnutiach sa objímali, usmievali. Matka maloletých a starí rodičia vyjadrujú k rodinnej situácii odlišné postoje. Aktuálne medzi nimi absentuje akýkoľvek pozitívny kontakt a vzájomne sa o sebe vyjadrujú negatívne. Úrad vzhľadom na aktuálne vzťahy zaradil členov opäť do Centra pre deti a rodinu na vykonávanie odbornej metódy práce, na prispôsobovanie sa novej situácii. Obe maloleté deti sú vedené v evidencii detského lekára W.. W. M., podľa ktorého ich zdravotný stav je dobrý. Vzhľadom na uvedené skutočnosti pominuli dôvody náhradnej osobnej starostlivosti, ktorá bola nariadená rozsudkom Mestského súdu Košice z 22.10.2022. Na základe uvedeného navrhli potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie. Ďalšie vyjadrenie kolízneho opatrovníka bolo zo 06.12.2024, v ktorom argumentoval kolízny opatrovník, že zotrvávajú na svojej ústnych a písomných vyjadreniach doručených súdu prvej inštancie v predmetnej veci, nakoľko pominuli dôvody náhradnej osobnej starostlivosti, pre ktoré boli maloleté deti vyňaté zo starostlivosti matky. Navrhol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdiť, pretože počas sledovaného obdobia úrad nespozoroval nevhodné správanie zo strany matky a taktiež ohlásené a neohlásené sociálne šetrenia v domácnosti matky nepreukazovali nevhodnosť prostredia pre zdravý psychický a fyzický vývin mal. detí. Úrad vo svojich správach poukazuje na situáciu v období kedy neboli realizované stretnutia matky so synom, a to aj napriek súdom určeným právoplatným stykom matky s maloletým Š. bez prítomnosti starých rodičov a podľa pokynov súdu. Na zreteľ úrad dáva tú skutočnosť, že maloletý sa dozvedel o smrti svojho otca po dlhšom čase a po rozhovoroch s pracovníkmi úradu. Všetci účastníci konania boli vyzvaní a poučení o dôležitosti istej postupnosti krokov a obdobia adaptačné procesu s prihliadnutím na úlohu všetkých členov. Právo dieťaťa byť vychovávané biologickým rodičom je jedným zo základných práv dieťaťa a je v jeho najlepšom záujme podotkol kolízny opatrovník v závere. Zároveň v tomto prípade je dôležité zachovať citovú väzbu a pozitívny vzťah maloletého O. so starými rodičmi.

7. K podanému odvolaniu sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka, a to písomným podaním z 05.12.2024, v ktorom v prvom rade uviedla, že v konaniach vo veciach starostlivosti súdu o maloletých, medzi ktoré patrí aj toto konanie súd zisťuje s poukazom na základných princípov

skutočný stav a nie skutkový stav, ako to uvádzajú odvolatelia. Argumentovala tým, že po smrti svojho druha má zabezpečenú prácu, má zabezpečené bývanie a maloletá O. odkedy odišla z domácnosti starých rodičov žije s ňou a o túto sa vzorne stará. Pokiaľ ide o materiálnu stránku dôvodov pre zverenie detí do náhradnej osobnej starostlivosti, bolo v trestnom konaní preverované týranie detí jej druhom Š. F., ktorý zomrel XX.XX.XXXX. Voči nej nebolo vznesené obvinenie a iné dôvody na strane matky na pokračovanie v náhradnej osobnej starostlivosti neboli súdom prvej inštancie zistené. Pokiaľ argumentujú odvolatelia, že matka po právoplatnom odsúdení jej druha zotrvala s ním v spoločnej domácnosti a v spoločnom vzťahu, uviedla, že ona nebola priamo svedkom tohto týrania. Ak odvolatelia ďalej argumentujú tým, že pre posudzovanie dôvodnosti nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti je nutné vyhodnotiť všetky okolnosti na strane matky a jej vzťahu s maloletými deťmi, matka uviedla, že súd prvej inštancie všetky okolnosti dôsledne vyhodnotil a vysporiadal sa s nimi v uvedenom rozsudku. Náhradní rodičia údajne si vedomí prednosti rodičovského vzťahu pred ostatnými formami starostlivosti o maloleté dieťa, počas celého konania na matku podali viacero trestných oznámení, návrh na výkon rozhodnutia a stále sa odvolávajú voči rozhodnutiam súdu. Za náhradných starých rodičov hovoria najlepšie ich vlastné skutky preukázané v tomto konaní, nehovoriac o tom, že bojujú proti vlastnej dcére a maloleté deti matky sa stali nástrojom boja starých rodičov voči nej. Ďalej uviedla vo vyjadrení, že pokiaľ ide o odvolaciu námietku, že mal súd prvej inštancie v riadnom konaní preskúmať pomery na strane matky, tieto boli preskúmané. Podľa nej aj naďalej starí rodičia porušujú výkon rozhodnutia, nariadené neodkladné opatrenie, rozhodnutie súdu prvej inštancie, ako aj odvolacieho súdu. Pokiaľ ide o zisťovanie názoru maloletého dieťaťa, maloletá O. vyjadrila vôľu žiť s ňou. Čo sa týka maloletého Š.G., tak ako správne odvolatelia uvádzajú prostredníctvom rozhodnutí výklad noriem a záverov Ústavného súdu svedčí pre pravidlo zisťovania názoru maloletého dieťaťa priamo súdom, kde súd má byť práve garantom objektívneho posúdenia názoru maloletého dieťaťa a svojím umom a citom za uplatnenia zvýšenej protektívnej funkcie súdu v mimosporových konaniach má korigovať nedostatky spôsobené vekom, duševnou vyspelosťou, či prostredím, v ktorom sa dieťa nachádza. Poukázala na správy kolízneho opatrovníka, z ktorých vyplývajú okolnosti, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. V konaní pred súdom prvej inštancie bol zistený skutočný stav veci a zanikol dôvod, pre ktorý maloleté deti boli zverené do náhradnej osobnej starostlivosti a je v najlepšom záujme maloletých detí zrušenie náhradnej osobnej starostlivosti a ich návrat matke. Zároveň dodala, že súd prvej inštancie v súlade s pozitívnym záväzkom štátu zabezpečiť napĺňanie práv maloletých detí, že so svojimi biologickými rodičmi a so svojou biologickou rodinou má zdieľať túto a byť vypočutý ohľadom všetkých záujmov a dbať na najlepší záujem dieťaťa, pričom je nevyhnutné pre jeho blaho zachovanie biologickej rodiny. Napokon zachovanie statusu quo dochádza k prehlbovaniu odcudzenia medzi matkou a maloletým O., ako aj jeho sestrou maloletou O., čomu majú podľa svojich povinností všetci zabrániť. Vzhľadom na uvedené navrhuje odvolaciemu súdu potvrdiť rozsudok ako vecne správny.

8. K vyjadreniu k odvolaniu sa vyjadrili starí rodičia ako odvolatelia prostredníctvom právnej zástupkyne podaním zo dňa 06.02.2025, v ktorom vyjadrení de facto zotrvali na všetkých dôvodov uvedených v odvolaní a navrhli po predložení plnomocenstva právnej zástupkyne rozhodnúť tak, ako uviedli v odvolaní.

9. K vyjadreniu starých rodičov ako odvolateľov sa prostredníctvom právneho zástupcu vyjadrila matka podaním zo dňa 14.02.2025, v ktorom uviedla tie isté skutočnosti ako v predchádzajúcom vyjadrení a navrhla vzhľadom na najlepší záujem maloletých detí rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne a zákonné potvrdiť.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove ako odvolací súd po zistení, že odvolanie bolo podané včas v zmysle ustanovenia oprávnenými subjektami - účastníkmi konania, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie vydané s poukazom na ustanovenie , proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa s poukazom na ustanovenie , po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti v súlade s a a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody, preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom s poukazom na ustanovenie a dôvodmi odvolania s poukazom na ustanovenie , bez nariadenia odvolacieho pojednávania v súlade s , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten

istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že boli splnené podmienky pre potvrdenie rozsudku súdu prvej inštancie v jeho napadnutých výrokoch podľa ustanovenia v spojení s ustanovením .

11. Podľa , na konanie podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

12. Podľa olací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne. Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplní na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

13. Odvolací súd sa plne stotožnil s rozhodnutím súdu prvej inštancie, pretože jeho argumentácia bola vecne správna, objektívna a presvedčivá. Má za to, že všetky dôvody, ktoré odvolatelia uvádzajú odvolaní, vyriešil už súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku, pričom rozhodnutia prvoinštančného a odvolacieho súdu nie je možné posudzovať izolovane, pretože tvoria jeden celok.

14. Odvolací súd preberá súdom prvej inštancie zistený skutočný stav veci a nenašiel dôvod, pre ktorý by sa mal od týchto záverov odchýliť. Napadnutý rozsudok považuje odvolací súd za vecne správny, na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia pridáva tieto argumenty.

15. Odvolací súd preskúmal rozsudok, pričom predmetom prieskumu s poukazom na obsah preskúmavaného napadnutého rozsudku boli argumenty predostrené odvolateľmi v odvolacom konaní a bolo potrebné zo strany odvolacieho súdu posúdiť, či sú splnené zákonné podmienky za daných skutkových okolností, na zmenu rozsahu vydaného rozhodnutia. Odvolatelia nesúhlasili so zrušením rozsudku súdu prvej inštancie, ktorým bola nariadená náhradná osobná starostlivosť u maloletej O.L. a maloletého Š.G. tak, ako bolo uvedené v rozsudku č. k. - 353 zo dňa 30.05.2022. Argumentovali tým, že matka aj potom, čo zomrel jej druh, ktorý bol odsúdený za týranie blízkej a zverenej osoby voči maloletej O.L., táto aj naďalej je nespôsobilá starať sa o svoje maloleté deti, ktoré boli rozsudkom vyššie uvedeným dané do náhradnej osobnej starostlivosti starých rodičov. Starí rodičia poukazujú aj naďalej na to, že matka má nevhodné podmienky na bývanie, že aj naďalej žije nemorálnym životom, strieda zamestnania a nie je schopná podľa nich, aby sa naďalej starala o svoje maloleté deti. Podávali rôzne návrhy na preukázanie nespôsobilosti po psychickej stránke a žiadali nariadenie znaleckého dokazovania, ako aj preukázanie o tom, že matka má byt a žiadali predložiť nájomnú zmluvu. Uvedené návrhy boli súdom prvej inštancie správne zamietnuté, nakoľko ani odvolací súd nevidí dôvod, na základe ktorého by bolo potrebné takouto formou preukazovať podmienky na strane matky maloletých detí o spôsobilosti starať sa o svoje mal. deti.

16. Podľa odvolacieho súdu súd prvej inštancie podrobne zistil skutočný stav veci, všetky skutočnosti, ktoré boli viacerými návštevami kolízneho opatrovníka popísané a zisťované boli podstatným dôvodom pre to, aby súd prvej inštancie zrušil pôvodne vydaný rozsudok zo dňa 30.05.2022, ktorým bola nariadená náhradná osobná starostlivosť starých rodičov voči maloletým deťom. Posúdením všetkých odvolacích námietok odvolací súd v zmysle príslušných ustanovení Zákona o rodine, ktoré boli v neposlednej miere citované v rozhodnutí súdu prvej inštancie, s týmito sa v celom rozsahu stotožnil, nakoľko aj podľa názoru odvolacieho súdu má realizácia práv a najlepšieho záujmu maloletých detí v biologickej rodine prednosť pred akoukoľvek náhradnou starostlivosťou.

17. Odvolací súd zdôrazňuje, že nebola žiadnym spôsobom znevažovaná starostlivosť starých rodičov ohľadom maloletých detí, avšak ako je uvedené v ustanovení § 30 ods. 1 Zákona o rodine, rozhodujúcu úlohu vo výchove dieťaťa majú rodičia. Rodičia majú právo vychovávať deti v zhode s vlastným náboženským a filozofickým presvedčením. Z ustanovenia § 44 ods. 1 Zákona o rodine je preukázané, že náhradnou starostlivosťou je viacero osobitne usporiadaných na seba nadväzujúcich a vzájomne sa podmieňujúcich dočasných opatrení, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov o maloleté dieťa v prípadoch, ak ju rodičia nezabezpečujú alebo nemôžu zabezpečiť. Odvolací súd zdôrazňuje uvedenú citáciu § 44 Zákona o rodine, ktorá svedčí o tom, že ide o dočasné opatrenia, ktoré nahrádzajú osobnú starostlivosť rodičov. Tak ako vyplýva z preukázaných správ kolízneho opatrovníka, súčasná situácia v rodine matky je natoľko spôsobilá, aby sa matka mohla naďalej do budúcna starať o svoje maloleté deti a takýmto spôsobom zabezpečovať ich najlepší záujem. Súd prvej inštancie správne vyhodnotil existenciu

dôvodov na zmenu pôvodného rozsudku ohľadom nariadenia náhradnej osobnej starostlivosti a zrušil uvedené rozhodnutie, pričom v plnom rozsahu poukázal na zmenu dôvodov v takom rozsahu, aby súd prvej inštancie zrušil uvedené rozhodnutie o náhradnej osobnej starostlivosti.

18. Odvolací súd v danom odvolacom konaní poukázal aj na uznesenie Krajskému súdu v Prešove pod č. k. - 284 zo dňa 15.05.2024, ktorým odvolací súd potvrdil uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletej O., pričom počas trvania neodkladného opatrenia sa mení rozsudok Okresného súdu Košice II z 30.05.2022 pod č. k. - 353 vo vzťahu k maloletej O.. Zároveň bolo potvrdené uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia vo vzťahu k maloletému Š., vo výroku o trvaní neodkladného opatrenia čo sa týka jeho osoby. Uvedeným rozhodnutím bolo nariadené neodkladné opatrenie, ktorým bol upravený styk maloletého Š., I.. XX.XX.XXXX s matkou ako oprávnenou zo stretávania sa s maloletým, a to o každý týždeň v sobotu od 10.00 hod. do 18.00 hod. a v nedeľu od 10.00 hod. do 17.00 hod. Odvolací súd v danom rozhodnutí plne poukazuje na ustanovenia , podľa ktorých rozhodol neodkladným opatrením o vzťahu jednak k maloletej O., ako aj vo v vzťahu k maloletému Š.G. zo strany matky.

19. Z článku 3 ods. 1 Dohovoru o právach dieťaťa bezpochyby vyplýva, že záujem dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri akýchkoľvek postupoch týkajúcich sa detí, či už vykonávaných súkromnými zariadeniami sociálnej starostlivosti, súdmi, správnymi alebo zákonodarnými orgánmi.

20. Správne zároveň tak, ako súd prvej inštancie, aj odvolací súd v predmetnom rozhodnutí poukázal na obsah čl. 5 Zákona o rodine v znení zmien a doplnení, pričom dôvodil tým, že záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Citoval ďalej obsah ustanovenia, podľa ktorého pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä: a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.

21. Názor mal. O. bol v konaní prezentovaný úplne jasne. Čo sa týka vyjadrení mal. Š., odvolací súd vyhodnotil jeho názor v súlade s jeho vekom a s dôrazom na celú situáciu v rodine. Nie každý názor dieťaťa však možno považovať za rozhodný a smerodajný. Je preto úlohou súdu ho v každom jednotlivom prípade vyhodnotiť, prihliadnuť na vek, rozumovú a psychickú vyspelosť dieťaťa, jeho komunikačné schopnosti a zobrať do úvahy aj konkrétnu situáciu dieťaťa (napr. či jeho názor nie je ovplyvňovaný pôsobením a vplyvom niektorého z rodičov). Práve možnosť ovplyvňovania názoru dieťaťa rodičom, narušenie lojalita je veľmi významným faktorom, ktorý nesmie byť prehliadnutý a musí sa nevyhnutne čo najskôr riešiť. Na názor mal. dieťaťa súd prihliadne práve vzhľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Nemožno pripustiť, aby sa prihliadalo výlučne na názor mal. dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti. Je nevyhnutné vo veci získať objektívne podklady a poznatky (najmä znaleckými posudkami, odbornými vyjadreniami), ktoré pri rozhodovaní všeobecných súdov umožnia dosiahnuť spravodlivú rovnováhu.

22. Z obsahu predmetného rozhodnutia krajského súdu, ako aj z posúdenia potreby rozhodovať súdmi v prvom rade v záujme maloletých detí, aj v predmetnom konaní odvolací súd sa riadil vyššie uvedenými ustanoveniami, a bolo preto potrebné, aby odvolací súd v celom rozsahu predmetný rozsudok potvrdil, nakoľko súd prvej inštancie bezpochyby postupoval v najlepšom záujme maloletých detí, keď zrušil náhradnú osobnú starostlivosť zo strany starých rodičov, pretože deti majú žiť a ďalej fungovať v rodine biologickej matky.

23. S jednotlivými odvolacími námietkami starých rodičov, aj podľa odvolacieho súdu sa v plnom rozsahu vysporiadal súd prvej inštancie, ktorý v rozsiahlom dokazovaní poukázal na potreby maloletých detí a v prvom rade na ich najlepší záujem v tomto konaní.

24. Nakoľko sa odvolací súd v celom rozsahu s poukazom na ustanovenie stotožnil so závermi súdu prvej inštancie, nebude tieto opakovať a poukazuje na odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, ktorý na základe dostatočne zisteného skutočného stavu veci vyvodil správne právne závery a tieto správne právne závery aj riadne vo svojom rozhodnutí odôvodnil. Rozsudok súdu prvej inštancie v žiadnom prípade nie je arbitrárny, ani alibisticky, pretože vychádza z konkrétnych správ kolízneho opatrovníka, správ zamestnávateľov matky a vyjadrení maloletých detí. Vychádzal pritom z posúdenia najlepšieho záujmu maloletých detí, ktoré majú žiť a zdieľať spoločnú domácnosť s biologickým rodičom, teda matkou maloletých detí.

25. Podľa názoru odvolacieho súdu všetky odvolacie námietky starých rodičov vyhodnotil odvolací súd ako nedôvodné, pretože sa nezakladajú na skutočnostiach, ktoré by boli v konaní aj dostatočne overené, resp., ktoré by spôsobili to, že je potrebné rozhodnutie súdu prvej inštancie zmeniť, resp. zrušiť.

26. Súd prvej inštancie sa vysporiadal so všetkými dôvodmi, ktoré uvádzajú odvolatelia - starí rodičia vo svojom odvolaní a tieto sú obsahom odôvodnenia súdu prvej inštancie.

27. Za daného stavu odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie ako vecne správny postupom vyplývajúcim z ustanovenia v spojení s ustanovením potvrdil. Odvolacie návrhy na vyšetrenie zdravotného stavu, posúdenie psychického stavu matky maloletých detí ani odvolací súd nepovažuje za dôvodné, nakoľko nebolo preukázané, že matka trpí nejakou psychickou poruchou, resp., že bola v konaní obvinená, resp. obžalovaná z protiprávneho konania sa voči svojim maloletým deťom.

28. O trovách konania rozhodol odvolací súd v zmysle ustanovenia , podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

29. Rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu v pomere 3 : 0 hlasov ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ).

Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ).

Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Podľa v spojení s ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná

ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).