Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (2)Rozsudok_6CoCsp-7-2025.pdf
PDF · 119.26 KB
Case nature
Area
Subarea
6CoCsp/7/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Koščovej a sudcov JUDr. Jozefa Maruščáka a JUDr. Viktórie Midovej v spore žalobcu: A. B. C., narodený XX.XX.XXXX, bytom v D., D. X, proti žalovanému: E. F., G., so sídlom v Bratislave, Hodžovo námestie 3, IČO: 00 686 930, o určenie neplatnosti právneho úkonu a iné, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice zo dňa 29. októbra 2024 sp. zn. 70Csp/118/2023
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice zo dňa 29. októbra 2024 č.k. 70Csp/118/2023 – 146.
Žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo len „súd“) zhora označeným rozsudkom zamietol žalobu a žiadnej zo strán nepriznal nárok na náhradu trov konania.
2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že „žalovaný je povinný vykonať právny úkon v súlade so zák. č. 492/2009 Z. z. o platobných službách a o zmene o doplnení niektorých zákonov a vybaviť písomnú žiadosť žalobcu o presun platobného účtu zo dňa 21.02.2023 zákonným spôsobom a v stanovených lehotách, najmä podľa ust. § 44d citovaného zákona o platobných službách, ktorým sa presun platobného účtu riadi“ a určenia, že „písomná výpoveď z bežného účtu žalobcu zo strany žalovaného zo dňa 11.08.2023 doručená žalobcovi dňa 14.08.2023, na základe ktorej došlo následne v kalendárnom mesiaci október 2023 k zrušeniu účtu č. H. zriadeného dňa 02.12.2022, v rámci záväzného vyhláseného verejného prísľubu pre Účet pre modrú planétu, vyhláseného žalovaným dňa 10.10.2022 s priznanými benefitmi od 02.12.2022 minimálne do 02.12.2024, predmetnou zmluvou o bežnom účte fyzickej osoby a poskytovaní ďalších produktov a služieb k tomuto účtu, je neplatným (nulitným) právnym úkonom žalovaného“ a žalovanému uložil povinnosť nahradiť žalobcovi trovy konania vo výške 100 %.
3.1.Vykonaným dokazovaním vzal súd za preukázané, že žalobca uzavrel dňa 02.12.2022 so žalovaným Zmluvu o bežnom účte fyzickej osoby (č.l. 9) č. ú. H. v rámci podmienok verejného prísľubu vyhláseného žalovaným, ktorým sa žalovaný zaviazal poskytovať zvýhodnenie v podobe 100 % zľavy z poplatku (7 € za mesiac) za vedenie účtu po dobu 24 mesiacov, čiže v prípade žalobcu od 02.12.2022 do 02.12.2024 (č.l. 18). Žalobca dňa 23.01.2023 oznámil žalovanému zmenu svojho občianskeho preukazu, a to tým spôsobom, že svoj nový občiansky preukaz predložil zamestnancovi banky, ktorý si chcel vyhotoviť jeho kópiu. Žalobca túto kópiu nedovolil vyhotoviť, pretože podľa neho išlo o žiadosť nad rámec zákona o bankách bez právneho dôvodu a následne podal podnet I. XXXX/XXXX (I. XX). Na tento podnet žalovaný reagoval listom zo dňa 24.01.2023 a poukazujúc na ust. § 89 zák. o bankách žalobcovi oznámil, že jeho postup bol zákonný. Žalobca podal ďalší podnet č. 7418/23, na ktorý banka reagovala stanoviskom zo dňa 15.02.2023 (č.l. 28). Uznala v ňom, že zmena občianskeho preukazu nie je bankovým obchodom,
no dodala, že vyhotovenie kópie občianskeho preukazu zabezpečuje dodržanie zákonných ustanovení pre budúce obchody. Žalobca podal ďalší podnet I. XXXXX/XX, na ktorý banka reagovala stanoviskom zo dňa 15.03.2023, v ktorom opakovane poukázala na správnosť svojho postupu v zmysle ust. § 89 ods. 2, § 93 ods. 1, 2, 3 zák. o bankách (č.l. 29). Národná banka Slovenska vo svojich stanoviskách zo dňa 17.05.2023 (č.l. 34), 31.07.2023 (č.l. 36), 03.08.2023 (č.l. 50) opakovane odkázala žalobcu na ust. § 5 i), § 89, § 93 a) ods. 1, 2, 3 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a na ust. § 7, 8, 19 zák. č. 297/2008 Z.z. o platobných službách. 3.2. Žalobca dňa 21.02.2023 podal u žalovaného žiadosť o presun platobného účtu z J., G. K. E. F., G. na predpísanom tlačive (č.l. 17, 23). Žalovaný na to určil lehotu do 02.05.2023, s čím podľa obsahu tlačiva žalobca súhlasil. Podľa zhodného tvrdenia žalobcu aj žalovaného, žalobca odmietol umožniť pracovníčke žalovaného vyhotoviť fotokópiu jeho občianskeho preukazu. Z uvedených dôvodov banka túto žiadosť následne stornovala a vôbec ju nevybavovala. Podľa žalovaného o tejto skutočnosti, teda o stornovaní žiadosti, informovala žalobcu telefonicky dňa 01.03.2023, čo však žalobca popiera. 3.3. Žalovaný výpoveďou zo dňa 11.08.2023 vypovedal Zmluvu o bežnom účte uzavretú so žalobcom dňa 02.12.2022. Výpoveď bola žalobcovi doručená dňa 14.08.2023. Na výpovedi sú za žalovaného podpísaní dvaja zástupcovia banky bez uvedenia ich mena a funkcie (č.l. 52). Žalobca považuje túto výpoveď za neplatnú z dôvodu, že bola podpísaná dvoma osobami bez uvedenia mena a funkcie, a teda z výpovede nie je jasné, či sú oprávnení konať v mene žalovaného. Tieto skutočnosti oznámil žalovanému podnetom č. 68519/23 (č.l. 54). Žalovaný listom zo dňa 22.08.2023 (č.l. 55) oznámil žalobcovi, že výpoveď zo zmluvy o bežnom účte je úkonom E. F., G., ktorá ho považuje za platný právny úkon vyvolávajúci právne následky, ktorým je ukončenie zmluvného vzťahu medzi bankou a žalobcom. K zrušeniu účtu dôjde v lehote uvedenej vo výpovedi. Následne po uplynutí 2-mesačnej výpovednej doby, ktorá začala plynúť od doručenia výpovede k 17.10.2023, žalovaný zrušil účet žalobcu.
4.1. Právne súd posudzoval vec podľa § 137 zák. č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), § 5 písm. i/, § 89 ods. 2, § 93a ods. 1 zák. č. 483/2001 Z.z. o bankách a podľa § 44d ods. 9 zák. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, na podklade ktorých dospel k záveru o nedôvodnosti podanej žaloby. 4.2. Pokiaľ ide o časť žaloby, v ktorej žalobca žiadal určenie, že výpoveď zmluvy o bežnom účte zo dňa 11.08.2023 je neplatná, súd ustálil, že ide o žalobu o určenie právnej skutočnosti, t.j. neplatnosti výpovede, pričom tento druh žaloby je prípustný len v prípade, ak to vyplýva z osobitného predpisu (napr. Zákonník práce, zákon o dobrovoľných dražbách alebo zákon o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov). Vzhľadom k tomu, že v danej veci žiadny právny predpis neupravuje možnosť klienta banky domáhať sa určenia neplatnosti výpovede zmluvy o bežnom účte, žalobu súd posúdil ako neprípustnú podľa ust. § 137 písm. d/ CSP. V tejto súvislosti súd doplnil svoje závery o úvahu, že medzi stranami musí existovať aktuálny stav objektívnej neistoty, ktorý je ohrozením právneho postavenia žalobcu a ktorý nemožno odstrániť iným právnym prostriedkom. Určovacia žaloba by tiež mala byť zárukou odvrátenia budúcich sporov strán. V danej veci žalovaný vypovedal zmluvu o bežnom účte bez uvedenia dôvodu v súlade so svojimi všeobecnými obchodnými podmienkami v 2- mesačnej výpovednej lehote, ktorá začala plynúť od prvého dňa mesiaca nasledujúceho po doručení výpovede. Zmluva o bežnom účte je bežná obchodná zmluva, ktorá medzi účastníkmi môže byť vypovedaná bez uvedenia dôvodu v zmysle vopred dohodnutých pravidiel výpovede, ako to bolo v danom prípade a v súlade s ust. § 715 Obchodného zákonníka. Žalobcom tvrdený dôvod neplatnosti výpovede spočíval v tom, že výpoveď je podpísaná dvoma osobami bez uvedenia ich mena a funkcie, v dôsledku čoho nie je možné overiť, či boli oprávnené konať za žalovaného. Túto okolnosť však podľa názoru súdu mohla spochybniť len tá strana, v mene ktorej bolo konané, t.j. v danej veci žalovaný, a keďže ten potvrdil, že na listine podpísané osoby konali v jeho mene, súd považoval výpoveď za platnú, a to bez ohľadu na to, že bola daná v čase, keď bol žalobcovi priznaný benefit. Na základe uvedených skutočností žalobca nemohol mať ani naliehavý právny záujem na takomto určení, pretože k ním tvrdenému porušeniu právneho vzťahu už došlo. 4.3. Žalobu v časti, ktorou sa žalobca domáhal určenia, že žalovaný bol povinný vybaviť žiadosť žalobcu o presun platobného účtu z 21.02.2023 zákonným spôsobom a v stanovenej lehote, súd posúdil podľa § 137 písm. c/ CSP a túto zamietol, pretože žalobca nepreukázal naliehavý právny záujem na takomto určení a tento (naliehavý právny záujem) nevyplýva ani zo žiadneho právneho predpisu. Súd v tomto kontexte poukázal na to, že k údajnému porušeniu práva žalobcu došlo (podľa tvrdení žalobcu) už aj v minulosti, pred podaním tejto žaloby a teda v čase rozhodovania súdu neexistoval žiadny stav objektívnej neistoty žalobcu, ktorý by mohol byť odstránený rozhodnutím súdu. Okrem toho súd vyjadril názor, že zisťovanie totožnosti žalobcu žalovaným bolo v súlade so zákonom. Keďže žalobca odmietol
preukázať svoju totožnosť zákonným spôsobom, žalovaný jeho žiadosť o presun platobného účtu vôbec nevybavil, pretože mu nebolo umožnené, aby splnil zákonné požiadavky na identifikáciu žalobcu a na monitorovanie obchodného vzťahu. 4.4. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa ust. § 255 ods. 1 CSP a nárok nepriznal žiadnej zo strán, pretože žalobca v konaní nebol úspešný a žalovaný si nárok neuplatnil.
5.1.Proti tomuto rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalobca, z dôvodov formálne označených podľa ust. § 365 ods. 1 písm. a/, f/ a h/ CSP. Navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil tak, že jeho žalobe vyhovie a prizná mu nárok na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, aj odvolacieho konania v plnom rozsahu. Na podporu svojich tvrdení priložil spornú výpoveď zmluvy o bežnom účte (č.l. 167), odpoveď žalovanej na podnety žalobcu (č.l. 169), žiadosť o presun platobného účtu (č.l. 170-172) a podmienky verejného prísľubu (č.l. 173). 5.2. Pokiaľ ide o posúdenie (ne)platnosti výpovede zmluvy o bežnom účte, žalobca trval na tom, že z podpisov dvoch osôb, ktoré sa na zmluve nachádzajú, nie je zrejmé, či sú osobami oprávnenými konať za žalovaného. Nesúhlasil s tvrdením žalovaného, že on jediný (žalovaný) mohol spochybniť alebo namietať sporný právny úkon a v tejto súvislosti poukázal na to, že žalovaný sa vo svojom verejnom prísľube zaviazal poskytovať mu zvýhodnenie od 02.12.2022 do 02.12.2024. Zdôraznil, že účet bol určený na prijímanie dávky dôchodkového plnenia, kde je žalovaný zmluvným partnerom Sociálnej poisťovne a musí rešpektovať aj zákonné lehoty upravené v § 117 zák. č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Okrem toho, žalovaný je povinný postupovať podľa § 27b zák. o bankách. Opierajúc sa o uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 7Cdo/268/2019 zo dňa 25.11.2020 vyjadril presvedčenie, že súd prvej inštancie mal skúmať nielen petit jeho žaloby, ale aj jeho rozhodujúce skutkové tvrdenia. Ak by sa súd dôsledne oboznámil s jeho žalobou podopretou relevantnými dôkazmi, nevydal by dňa 31.01.2024 uznesenie, ktorým ho vyzýva na odstránenie vád žaloby. Zotrval tiež na tom, že žalovaný porušil § 44d ods. 10 a 19 zák. o platobných službách, keď vôbec nevybavil jeho žiadosť o presun účtu. Pokiaľ mal žalovaný za to, že jeho žiadosť nebola úplná, mal ho vyzvať na jej doplnenie. Argumentoval, že z jeho písomnej žiadosti zo dňa 21.02.2023 vôbec nevyplýva, že nesúhlasil s vyhotovením kópie občianskeho preukazu. Následné tvrdenie žalovaného, že z tohto dôvodu nemohli akceptovať jeho žiadosť o presun účtu považuje za irelevantné, nepreukázané a nemajúce oporu v § 44d zák. o platobných službách. Pokiaľ súd prvej inštancie zamietol jeho žalobu preto, že nepreukázal existenciu naliehavého právneho záujmu, poukázal na to, že tým súd de facto konštatuje, že žalovaný ako subjekt finančného trhu môže postupovať svojvoľne v absolútnom rozpore so všeobecne záväznými platnými právnymi predpismi na ujmu spotrebiteľa. Odvolateľ ďalej citoval niekoľko rozhodnutí Ústavného súdu SR týkajúcich sa požiadaviek na riadne odôvodnenie súdneho rozhodnutia a v tomto kontexte vyslovil názor, že súd prvej inštancie procesne pochybil pri vyhotovovaní rozhodnutia, pretože sa v ňom dostatočne nevysporiadal s uplatnenými námietkami a tým podľa jeho úvahy naplnil odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP. Napokon argumentoval, že súd prvej inštancie pochybil aj vtedy, keď uložil zápisnicu z pojednávania do jeho elektronickej schránky až na 31. deň od konania pojednávania a nie bezodkladne podľa § 99 ods. 2 CSP.
6. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žalobcu navrhol potvrdiť napadnutý rozsudok ako vecne správny. Odmietol tvrdenia žalovaného o nepreskúmateľnosti napadnutého rozsudku a v ďalšom odkázal na svoje predchádzajúce vyjadrenia vo veci pred súdom prvej inštancie.
7. Žalobca v odvolacej replike zotrval na svojich argumentoch a na závere, že všetky jeho odvolacie dôvody sú plne opodstatnené.
8. Odvolacia replika žalobcu bola žalovanému doručená dňa 05.02.2025, ďalšie vyjadrenia v spore doručené neboli.
9. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd (§ 34 CSP) prejednal odvolanie žalobcu ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 a § 380 CSP a z hľadísk uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolaniu žalobcu nie je možné vyhovieť.
10. Odvolací súd považuje napadnutý rozsudok za vecne správny, preto ho v zmysle ust. § 387 ods.1 CSP potvrdil.
11. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 20.05.2025 o 9.05 hod. v pojednávacej miestnosti č. dverí 207, 2. poschodie, pričom miesto a čas verejného vyhlásenia rozhodnutia boli zverejnené dňa 13.05.2025 na úradnej tabuli Krajského súdu v Košiciach v zmysle ustanovenia § 219 ods. 1, 3 CSP, § 378 ods. 1 CSP a § 385 ods. 1 CSP a contrario.
12. Žalobca (vychádzajúc z obsahu odvolania) namietal odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. b/, f/ a h/ CSP, t.j., že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (b/), súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (f/) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (h/).
13. Odvolací súd dospel k záveru, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
14. Z obsahu odvolania je zrejmé, že žalobca v odvolaní uplatnil aj odvolací dôvod § 365 ods. 1 písm. a/ CSP, t.j. že neboli splnené procesné podmienky.
15. Procesné podmienky v zmysle § 365 písm. a/ CSP definuje samotný Civilný sporový poriadok ako podmienky, za ktorých môže súd konať a rozhodnúť. Vadou predpokladanou v § 365 písm. a/ CSP trpí konanie predovšetkým v prípade, keď súd vec prejednal a rozhodol napriek tomu, že žaloba mala nedostatky, že súd nemal právomoc konať, že súd nebol príslušný konať, že strany nemali procesnú subjektivitu alebo procesnú spôsobilosť, resp. že existovala prekážka rozhodnutej veci alebo prekážka rozsúdenej veci. Odvolací súd nezistil existenciu odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. a/ CSP spočívajúceho v nesplnení procesných podmienok, ku ktorým odvolací súd prihliada ex offo. Žalobca v odvolaní netvrdil absenciu žiadnej z podmienok konania, a také prekážky konania neboli zistené ani v rámci odvolacieho prieskumu.
16. Zákaz prekvapivých rozhodnutí, zákaz ľubovôle, právo na vysporiadanie sa so všetkými relevantnými skutočnosťami a právo na riadne odôvodnenie rozhodnutia tvoria obsah práva na spravodlivý proces. Pokiaľ nesprávnym procesným postupom súdu dôjde k takému porušeniu práva na spravodlivý proces, že znemožňuje realizáciu práv strany sporu, je tým naplnený odvolací dôvod podľa § 365 písm. b/ CSP. Vzhľadom k tomu, že žalobca v prevažnej časti odvolania namietal nedostatky odôvodnenia napadnutého rozhodnutia a nie procesné podmienky konania, odvolací súd podriadil túto časť jeho námietok pod odvolací dôvod podľa § 365 písm. b/ CSP a nie pod odvolateľom uplatnený § 365 písm. a/ CSP.
17. Odvolací súd po preskúmaní obsahu odvolania a napadnutého rozsudku konštatuje, že nezistil z obsahu súdneho spisu taký procesný postup súdu prvej inštancie, ktorým by bolo znemožnené strane uskutočňovať jej patriace procesné práva v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
18. Pokiaľ žalobca namietal porušenie ust. § 99 ods. 2 CSP vychádzajúc zo skutočnosti, že mu súd uložil kópiu zápisnice z pojednávania do jeho elektronickej schránky až na 31. deň od konania pojednávania a nie bezodkladne, v tomto postupe súdu nie je možné vidieť žiadne pochybenie a už vôbec nie také, ktorého dôsledkom by malo byť porušenie práva na spravodlivý proces. Z odvolania žalobcu vyplýva, že kópia zápisnice z pojednávania mu bola doručená dňa 29.11.2024 (31. deň po konaní pojednávania dňa 29.10.2024), pričom odvolanie žalobca podával až dňa 30.12.2024, t.j. mal dostatok priestoru na to, aby mohol jednak namietať proti jej zneniu, ako aj uplatniť svoje prípadné výhrady v odvolacom konaní.
19. Rozhodnutiu súdu nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli a ani nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne, že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z § 192, § 193 a § 205 CSP, alebo že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
20. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu dostatočnom pre úplné zistenie skutkového stavu, vykonanie ďalších dôkazov nebolo potrebné. Vykonané dôkazy vyhodnotil podľa ustanovenia § 191 ods. 1,2 CSP. Z týchto dôkazov dospel k správnym skutkovým zisteniam a zo zisteného skutkového stavu vyvodil aj správne právne závery.
21. Správne, presvedčivé a zákonu zodpovedajúce sú aj dôvody rozsudku, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje a na tieto odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
22. Žalobca v odvolaní argumentuje prevažne skutočnosťami, ktoré uvádzal už v konaní pred súdom prvej inštancie a s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní daného sporu, preto jeho odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého rozsudku a neumožňujú prijať iné závery.
23. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie o splnení všetkých podmienok pre zamietnutie žaloby v celom rozsahu.
24.1 Súd svoje úvahy, ako dospel k vyššie uvedeným záverom, podrobne uviedol v odôvodnení napadnutého rozsudku s poukazom na zistený skutkový stav, právne predpisy, ktoré aplikoval, tieto úvahy sú správne, niet v nich žiadnych logických rozporov a odvolací súd sa s nimi v plnom rozsahu stotožňuje a na tomto mieste ich neopakuje. 24.2 Pokiaľ žalobca namietal arbitrárnosť odôvodnenia napadnutého rozsudku, odvolací súd dospel k záveru, že odôvodnenie preskúmavaného rozsudku je dostatočné, pretože súd sa v ňom jasným, právne korektným a zrozumiteľným spôsobom vyrovnal so všetkými skutkovými a právnymi skutočnosťami, ktoré sú pre rozhodnutie podstatné a právne významné. Stranám sporu ozrejmil svoje myšlienkové pochody, spôsob hodnotenia dôkazov, zo skutkových zistení vyvodil právne závery takým spôsobom, aby výsledok rozhodovacej činnosti bol jasný, zrozumiteľný a dostatočne odôvodnený a aby strany sporu nemuseli hľadať odpovede na nastolenú problematiku v rovine dohadov a tak, aby sa s prijatými závermi bolo možné stotožniť ako s logickým záverom procesu poznania nielen právnych záverov, ale aj záverov skutkových, z ktorých právne závery vychádzajú. Z týchto dôvodov odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie napadnutého rozsudku je obhájiteľné a rozsudok je preskúmateľný. Z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predkladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami. Súčasťou práva na spravodlivý súdny proces nie je ani právo procesnej strany vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (porovnaj rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, II. ÚS 3/97 a II. ÚS 251/03).
25. Na zdôraznenie správnosti napadnutého rozsudku a k odvolacím námietkam žalobcu odvolací súd uvádza nasledovné:
26. Podľa ust. § 137 CSP, žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu (c/), alebo určení právnej skutočnosti, ak to vyplýva z osobitného predpisu (d/).
27. Úprava CSP rozlišuje žaloby na určenie práva (§ 137 písm. c/ CSP) a žaloby na určenie právnej skutočnosti (§ 137 písm. d/ CSP). V predmetnom konaní nebolo sporné, že žaloba o určenie povinnosti žalovaného vykonať právny úkon (presun účtu) je žalobou o určenie práva podľa § 137 písm. c/ CSP a žaloba o určenie neplatnosti písomnej výpovede z bežného účtu je žalobou o určenie právnej skutočnosti podľa § 137 písm. d/ CSP.
28. U žalôb na určenie práva právna úprava zotrvala na preukázaní naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení s výnimkou, ak tento naliehavý záujem vyplýva z osobitného predpisu. U žalôb na určenie právnej skutočnosti podmienila nová právna úprava (CSP) možnosť ich podania vtedy, ak požadované určenie právnej skutočnosti vyplýva z osobitného predpisu. Podľa úpravy CSP nie je možné žalovať neplatnosť právnych úkonov, ak to nevyplýva z osobitného predpisu.
29. Pri určovacích žalobách samotná dôvodnosť skutkových a právnych tvrdení žalobcu ešte neznamená, že prípadný vyhovujúci určovací rozsudok bude mať pre žalobcu právny význam, teda či bude sporové súdne konanie užitočné alebo naopak zbytočné. Súdne konanie môžeme chápať aj ako určitú službu poskytovanú štátom žalobcovi za účelom ochrany jeho práv, preto je dôvodné zisťovať, či má pre žalobcu zmysel. Žalobca musí naliehavý právny záujem na určení práva preukázať (ibaže právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobca (v zásade) nemá naliehavý právny záujem na určení, či tu právo je alebo nie je, ak už k porušeniu práva došlo. Ochranu už porušeného práva môže dosiahnuť žalobou na plnenie. Iba v zriedkavých prípadoch obstojí určovacia žaloba, ak možno žalovať na plnenie. Doktrína preventívneho charakteru určovacej žaloby vychádza preto z toho, že žalobca má naliehavý právny záujem vtedy, ak k porušeniu jeho práva (zatiaľ) nedošlo, avšak jeho právo je neisté alebo ohrozené. Stav tejto neistoty alebo ohrozenia možno (preventívne) odstrániť tým, že bude existovať rozhodnutie súdu o existencii (neexistencii) predmetného práva. Z preventívneho charakteru určovacej žaloby vyplýva, že žalobný nárok na plnenie konzumuje (v sebe zahŕňa) aj určovací žalobný nárok. To sa prejaví v prípade súbehu týchto žalôb.
30. Pri skúmaní existencie naliehavého právneho záujmu ide teda o posúdenie, či podaná žaloba je vhodný (účinný a správne zvolený) procesný nástroj ochrany práva žalobcu, či sa ňou môže dosiahnuť odstránenie spornosti práva (právnej neistoty). Procesná povinnosť preukázať, že v čase rozhodovania súdu je naliehavý právny záujem na určení právneho vzťahu alebo práva zaťažuje toho, kto sa tohto určenia domáha (žalobcu). Pokiaľ chce žalobca osvedčiť svoj naliehavý právny záujem, musí na jednej strane poukázať na určité skutkové okolnosti, vedúce k sporu medzi stranami a k potrebe určiť súdom, či tu právny vzťah alebo právo je alebo nie je, na druhej strane vysvetliť, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje) neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Rešpektujúc zásadu hospodárnosti konania sa musí súd zaoberať otázkou existencie naliehavého právneho záujmu na určovacej žalobe už po začatí konania, pričom naliehavý právny záujem musí byť daný aj v čase rozhodovania (napr. sp. zn. 5Cdo/264/2007, 5Cdo/31/2011, 4Cdo/111/2008).
31. Naliehavý právny záujem nie je daný, ak sa petit žaloby, jej skutkové tvrdenia a právne hodnotenie neviažu na odstránenie konkrétnej spornosti žalobcom uplatneného práva (R 22/2017). Ak žalobca neosvedčí svoj naliehavý právny záujem na ním požadovanom určení, ide o samostatný a prvoradý dôvod pre zamietnutie žaloby. Pokiaľ teda súd dospeje k záveru, že tá-ktorá určovacia žaloba nie je z dôvodu nedostatku naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, zamietne žalobu bez toho, aby sa zaoberal meritom veci (otázkami aktívnej a pasívnej legitimácie účastníkov konania a dôvodnosťou žaloby).
32. Vychádzajúc z takto prezentovaných úvah súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru o neexistencii naliehavého právneho záujmu, z ktorého dôvodu bolo potrebné zamietnuť žalobu žalobcu o určenie povinnosti žalovaného vykonať právny úkon (presun účtu žalobcu). Súd v tomto kontexte správne ustálil, že v čase rozhodovania súdu neexistoval žiadny stav objektívnej neistoty žalobcu, ktorý by mohol byť odstránený (len) rozhodnutím súdu. Ustanovenia zák. č. 492/2009 Z.z. o platobných službách, na ktoré sa žalobca na podporu svojej argumentácie odvoláva, síce upravujú povinnosť banky vybaviť písomnú žiadosť klienta banky o presun platobného účtu, nie však zároveň aj jej automatickú právnu nárokovateľnosť na súde (v prípade jej nesplnenia). Ako už odvolací súd vyššie uviedol, žaloba na určenie práva je prípustná len vtedy, ak je preukázaný naliehavý právny záujem, t.j. ak žalobca preukáže, že práve podaná žaloba je procesne vhodným nástrojom, ktorý rieši (odstraňuje) neistotu vzťahu sporových strán alebo vytvára pevný základ pre jeho usporiadanie. Tento predpoklad však v danej veci splnený nebol. Podaná žaloba na určenie práva totiž nebola jediným procesne spôsobilým nástrojom na odstránenie neistoty vzťahu sporových strán, pretože žalobca si všetky úkony, ktoré mal podľa žiadosti o presun účtu (č.l. 23 –24) vykonať žalovaný, mohol zabezpečiť aj iným spôsobom ako žiadal v danej veci. Napokon, vyhovujúci určujúci výrok rozsudku by už pre žalobcu v tomto štádiu konania nemal žiaden právny význam, pretože jednak už došlo k porušeniu jeho práva a navyše, pred podaním žaloby došlo k zrušeniu účtu, na ktorý bola viazaná jeho žiadosť o presun účtu z J. F..
33. Pokiaľ sa žalobca (aj) v tomto kontexte domáhal určenia neplatnosti písomnej výpovede zo svojho bežného účtu, odvolací súd opakuje, že takáto žaloba (o určenie právnej skutočnosti) je prípustná iba v prípade, ak takéto určenie vyplýva z osobitného predpisu. Takýmito žalobami sú napríklad žaloba u určenie neplatnosti právneho úkonu o skončení pracovného pomeru (§ 77 Zákonníka práce),
žaloba nájomcu na určenie neplatnosti výpovede z nájmu bytu (§ 711 ods. 6 Občianskeho zákonníka), žaloba vyvolaná sporom o dedičské právo (§ 194 Civilného mimosporového poriadku). Pri uvedených žalobách z konkrétneho hmotnoprávneho vzťahu vyplýva logický dôvod, prečo je potrebné, aby súd určil právnu skutočnosť (ako minulú udalosť). Dôvodom je (väčšinou) to, že rozhodnutie súdu je osobitnou podmienkou, že sa na právny úkon hľadí ako na neplatný. Ide tu o výnimky zo všeobecného pravidla, že relatívnej neplatnosti právneho úkonu sa postačí dovolať bez ingerencie súdu. Napr. hmotné právo vyžaduje, aby zamestnanec podal žalobu o určenie neplatnosti výpovede z pracovného pomeru a ak tak neurobí, bude sa výpoveď považovať za platnú, aj keby jej neplatnosť u zamestnávateľa namietal.
34. V danom prípade žalobca svoj nárok odvodzoval z verejného prísľubu žalovaného pre Účet pre modrú planétu s priznanými benefitmi od 02.12.2022 minimálne do 02.12.2024 a z § 117 zák.č. 461/2003 Z.z. o sociálnom poistení v znení neskorších predpisov. Z týchto osobitných právnych predpisov však ani podľa názoru odvolacieho súdu nevyplýva (a to ani pri najrozširujúcejšom výklade) možnosť klienta banky domáhať sa určenia neplatnosti výpovede zmluvy o bežnom účte. Vzhľadom k tomu, táto určovacia žaloba nie je spôsobilým alebo prípustným prostriedkom ochrany práva, odvolací súd nepovažoval za potrebné bližšie sa vysporiadavať s vecnou povahou námietok žalobcu týkajúcich sa nedostatočnej identifikácie žalovaného v spornom právnom úkone.
35. Pretože súd prvej inštancie rozhodol správne aj o náhrade trov prvostupňového konania, odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP, ako vecne správny.
36. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 CSP a § 262 ods. 1 CSP. Žalobca nebol v odvolacom konaní úspešný, nemá preto nárok na náhradu trov odvolacieho konania. Úspešnému žalovanému trovy odvolacieho konania nevznikli, preto odvolací súd vyslovil, že žiadnej zo strán nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.
37. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP).
Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP).
Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP).
Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP).
Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak
a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 CSP).
Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP).
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1, 2 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP).
Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP).