Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_3Co-105-2024.pdf
PDF · 127.31 KB
Case nature
Area
Subarea
3Co/105/2024
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Dudíkovej a sudcov JUDr. Petra Tutka a JUDr. Borisa Brondoša v spore žalobkyne A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. XXXX/XX, D., zastúpenej Advokátskou kanceláriou POLÁK s.r.o., so sídlom Poštová 14, Košice, proti žalovanému E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, o vypratanie bytu, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice z 9.4.2024, č.k. 15C/22/2023-76
r o z h o d o l :
P o t v r d z u j e rozsudok.
Žalovaný j e p o v i n n ý nahradiť žalobkyni 100 % trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Mestský súd Košice (ďalej tiež len „súd prvej inštancie“ alebo "prvoinštančný súd") napadnutým rozsudkom uložil žalovanému povinnosť vypratať nehnuteľnosť vedenú Okresným úradom Košice, katastrálny odbor na liste vlastníctva č. XXXXX, nachádzajúcu sa v okrese Košice II, obec D. - G., katastrálne územie H., a to byt č. XX v obytnom dome súp. č. XXX, nachádzajúcom sa na ulici C., I. J. XX, postavenom na parcele registra C č. XXXX - zastavaná plocha a nádvorie o výmere 378 m2 (ďalej tiež len „byt“) do 15 dní od právoplatnosti rozsudku (I) a priznal žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 % (II).
2. V celom rozsahu tak vyhovel žalobe, ktorú žalobkyňa skutkovo odôvodnila tvrdením, že na základe Kúpnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k bytu zo dňa 8.3.2023 (ďalej tiež len „kúpnej zmluvy“) je jeho výlučnou vlastníčkou. V zmysle čl. VII bod 4 kúpnej zmluvy predávajúci v 1. a 2. rade prehlásili, že okrem tiarch citovaných v ods. 2 a 3 tohto článku zmluvy na prevádzaných nehnuteľnostiach je uzatvorená nájomná zmluva podľa Občianskeho zákonníka v ústnej forme. Prevádzané nehnuteľnosti sú zaťažené nájomnou zmluvou s nájomcom: E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX. V zmysle čl. VII bod 5 kúpnej zmluvy predávajúci v 1. a 2. rade prehlasujú, že na adresu nájomcu: E. F., nar. X.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, zaslali písomnú výpoveď v obálke s doručenkou prostredníctvom poštového podniku podľa zákonného dôvodu podľa § 711 ods. 1 písm. d) Občianskeho zákonníka. Výpoveď z nájmu bytu prevzal splnomocnenec nájomcu dňa 30.12.2022. Nájom bytu sa skončí uplynutím výpovednej lehoty. Výpovedná lehota je 3 mesiace a začína plynúť prvým dňom mesiaca nasledujúceho po mesiaci, v ktorom bola nájomcovi doručená výpoveď z nájmu bytu. V zmysle čl. VII bod 7 kúpnej zmluvy predávajúci prehlasujú, že ku dňu podpisu tejto zmluvy im nebola doručená žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu. V zmysle čl. VII bod 8 kúpnej zmluvy kupujúca si je vedomá a berie na seba plnú zodpovednosť, že predmetný byt je zaťažený nájomným vzťahom, že týmto prevodom vstupuje do práv prenajímateľa a je čo do dôvodnosti predpokladať, že bude potrebné vypratať predmetný byt zákonným spôsobom. Žalobkyňa sa od nadobudnutia vlastníckeho práva k bytu prostredníctvom splnomocnenca viacnásobne neúspešne pokúšala dohodnúť so žalovaným o vyprataní bytu. Žalobkyňa
pritom riadne uhrádza spoločnosti K. - E., E.. D. predpis mesačnej zálohovej úhrady za užívanie bytu od 1.4.2023. Žalovaný užíva predmetný byt bez akéhokoľvek právneho titulu, pričom tento odmieta opustiť. Žalobkyňa prenajala predmetný byt dňa 16.5.2023 nájomcom L. M. a N. G. s dohodnutou povinnosťou na odovzdanie bytu prenajímateľom (žalobkyňa) osobám nájomcov najneskôr v deň 16.5.2023. Výpoveď z nájmu bytu bola žalovanému doručená dňa 30.12.2022 a výpovedná lehota uplynula dňa 31.3.2023. V priebehu komunikácie medzi splnomocnencom žalobkyne a žalovaným žalovaný uviedol, že sa z bytu nevysťahuje. Obsah, forma a intenzita komunikácie žalovaného so splnomocnencom žalobkyne dosiahla takú intenzitu, že splnomocnenec žalobkyne bol dňa 19.5.2023 nútený oznámiť okolnosti nasvedčujúce, že došlo k spáchaniu trestného činu na Okresnom riaditeľstve Policajného zboru v Košiciach a následne bol splnomocnenec žalobkyne k uvedenému skutku dopočutý dňa 8. 6. 2023.
3. Prvoinštančný súd v napadnutom rozsudku skutkovo vyšiel zo zistení bezo zvyšku zodpovedajúcich týmto tvrdeniam žalobkyne, na takto ustálený skutkový stav aplikoval ust. § 123, § 126 ods. 1, § 663, § 664, § 685, § 686, § 710 ods. 1, 3, 4, § 711 ods. 1, § 712a ods. 3 zák. č. 40/1964 Z. z., Občiansky zákonník, v znení neskorších zmien a doplnkov, z ktorých právne vyvodil, že od 1.4.2023 užíva žalovaný byt bez právneho dôvodu. Konštatoval, že v konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným. V danej veci súd nezistil, že by žalovanému prislúchal iný právny dôvod užívania sporného bytu majúceho sa podľa žaloby vypratať a ktorý by zakladal prekážku vypratania. Na základe zistených skutočností žalobu považoval v celom rozsahu za dôvodnú. Zároveň uviedol, že žalovaný nepreukázal, že je z objektívnych dôvodov v hmotnej núdzi, ani nezistil iný dôvod hodný osobitného zreteľa, preto nenaviazal jeho povinnosť byt vypratať na poskytnutie bytovej náhrady zo strany žalobkyne. S poukazom na ust. § 232 ods. 2, 3 C.s.p. žalovanému určil 15 - dňovú lehotu na splnenie si povinnosti vypratať predmetný byt z dôvodu povahy uloženej povinnosti, keďže vypratanie bytu nie je tak z časového, ako aj technického hľadiska jednoduchým úkonom. Rozhodnutie o trovách konania súd prvej inštancie odôvodnil s poukazom na ust. § 255 ods. 1 C.s.p. plným procesným úspechom žalobkyne v spore.
4. Proti tomuto rozsudku podal žalovaný v zákonnej lehote odvolanie s návrhom, aby ho odvolací súd zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie. V odvolaní žalovaný vytkol súdu prvej inštancie, že porušil ust. § 167 ods. 3 C.s.p., pretože odpis jeho vyjadrenia k žalobe zo dňa 27.10.2023 nebol doručený žalobkyni a nebolo jej tak umožnené vyjadriť sa k jeho vyjadreniu, pričom vyjadrenia žalobkyne k jeho vyjadreniu považoval v tom čase za objektívne zásadné, pretože nárok žalobkyne v celom rozsahu neuznal. Je toho názoru, že týmto nesprávnym procesným postupom súdu došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
5. Žalovaný ďalej namietal, že súd prvej inštancie pochybil svojou rozpornosťou v úsudku v dôsledku nedodržania postupu podľa § 181 ods. 2 C.s.p., pričom ak by dodržal predpísaný postup, od strán sporu by získal návod pre ním určovanú spornosť, resp. nespornosť, týmto by k vade konania podľa § 365 ods. 1 písm. d) C.s.p. nemuselo dôjsť. V tejto súvislosti poukazoval na bod 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že „Žalovaný po doručení žaloby žalobkyňou tvrdené skutočnosti nenamietal, ani nijakým spôsobom nerozporoval a tak ich súd považoval za nesporné“.
6. Súd podľa neho opomenul jeho návrh na vykonanie dôkazného prostriedku, pričom mal vysvetliť, prečo tak nevykonal, konkrétne nijakým spôsobom nereflektoval na jednu z najzávažnejších okolností sporu – nátlak údajného kupca C. C. na okamžité fyzické vypratanie bytu. Otázka vôle žalobkyne vlastnícky nakladať s bytom (napr. predajom) je podľa neho nanajvýš dôležitá, pretože ak žalobkyňa byt predá počas odvolacieho konania, bude sa jednať o zjavnú neodôvodnenosť žaloby.
7. Má za to, že súd dospel k nesprávnemu vyhodnoteniu dôkazov a nepochopiteľne nespochybnil vykonané dôkazy ani pri skutkových tvrdeniach, ktoré boli dokazované evidentnými nepravdami. Opätovne poukazuje na bod 26. odôvodnenia, pričom polemizuje so skutkovými zisteniami súdu prvej inštancie, ktoré spochybňuje. Veta „V konaní nebolo preukázané uzavretie novej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným“ je podľa neho spochybniteľná, a to na základe výsluchu svedka na pojednávaní dňa 5.3.2024. Opakovane akcentuje, že jeho obydlie je dlhodobo vystavené konaniu trestnoprávnej povahy, od 30.9.2022 je byt nepretržite 24 hodín denne obývaný aspoň jednou osobou, prevažne ním, stal sa väzňom vo vlastnom obydlí práve pre trestnoprávny aspekt, a to pokusy o fyzický vstup do obydlia a jeho svojpomocné vypratanie. Ďalej spochybňuje vetu „Žalovaný nepreukázal, že by bolo pred uplynutím ochrannej lehoty zaplatené prenajímateľovi dlžné nájomné a teda, že by dôvody
výpovede zanikli“ – a že „ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nebola doručená žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu bytu“. Namieta, že súd na pojednávaní 5.3.2024 túto otázku ani neotvoril a nijako sa táto otázka nerozoberala, preto súd nemá predstavu, či dôvody výpovede nájmu pominuli alebo nie. V tejto súvislosti zdôraznil, že žalobkyňa mu žiadnym činom neoznámila skutočnosť, že je novým prenajímateľom bytu, rovnako ani predávajúca strana ho neinformovala, že prenajímateľom bytu bude po jeho predaji iná osoba, čím boli porušené jeho práva ako nájomníka na slobodné rozhodnutie vypovedať zmluvu o nájme novému vlastníkovi z ľubovoľného dôvodu a hlavne z ľubovoľného dôvodu sa mohol rozhodovať, či pri zmene prenajímateľa dlžné nájomné zaplatí, prípadne i podá žalobu o neplatnosť výpovede z nájmu. Odvolateľ sa zamýšľa nad tým, či si bol súd vedomý, že žalobu mohol podať alebo dlžné nájomné zaplatiť v období od 16.3.2023 do 31.3.2023, kedy prenajímateľom bola žalobkyňa, no nájomca by túto žalobu smeroval na predošlých vlastníkov a rovnako by dlžné nájomné zaplatil predávajúcim, o čom by žalobkyňa nemala vedomosť a podľa neho ani nemala, keďže v žalobe z 15.8.2023, ani na pojednávaní neuviedla, že po prevode nehnuteľnosti kontaktovala predávajúcich so zámerom zistiť, či nedošlo k zániku dôvodov výpovede. Zámer žalobkyne zamlčať od 16.3.2023 jej vstup do právneho postavenia prenajímateľa a počkať až do 1.4.2023 považuje za priečiaci sa dobrým mravom. V rozsudku uvedenú výpoveď z nájmu žalovaný nemôže považovať za právoplatnú a v správnom čase, ak vznikne dostatočný záujem vo veci vyššej dôležitosti, táto výpoveď bude z jeho strany aj súdne napadnutá.
8. Žalovaný ďalej vyjadril nespokojnosť s tým, že nemohol uplatniť prostriedky procesného útoku v konaní pred súdom bez svojej viny, preto súd prvej inštancie zistil skutkový stav nedostatočne. V tejto súvislosti rozoberá podľa neho dva principiálne „artefakty“ vo významnej miere nezastúpené v konaní, a to „artefakt“ skutkového stavu – osoba jeho priateľky obývajúcej byt s naviazanými právami, a „artefakt“ vôle k záväzku – nemenný zámer – záväzné vyhlásenie o príprave žaloby vo veci absolútnej neplatnosti právneho úkonu – kúpnej zmluvy postihnutej pôsobením ex tunc. Konštatuje, že i keď došlo k neuplatneniu týchto prostriedkov bez jeho viny, predsa len súd upovedomil dopredu o tom, že vznikla situácia, kedy dochádza k porušeniu princípu rovnosti strán pred súdom. Akcentoval, že jeho družka, ktorá s ním mnohoročne zdieľa obydlie v predmetnom byte, je osobou, ktorá má právny dôvod užívať tento byt. Zdôraznil, že o predmetnej nájomnej zmluve svojej priateľky ústne upovedomil súd na pojednávaní 5.3.2024, ten však tento poznatok nijako nereflektoval. Odvolateľ ďalej uviedol, že vyjadruje nemennú vôľu podať žalobu na súde proti osobám A. B., jej priateľovi a osobám G. D. a A. D. v širšom spore o predmetný byt. Žaloba sleduje jediný cieľ, a to možnosť odkupu bytu jeho stranou.
9. Napokon žalovaný v odvolaní namieta, že súd mylne aplikoval právnu normu na zistený skutkový stav, kde jeho upozornenie súdu o skutkoch, ktoré nezapadajú do medzí zákona, zostalo nepovšimnuté. Poukázal na bod 16. odôvodnenia, pričom má za to, že jeho občianske práva sú obmedzované konaním posudzovaným už trestnoprávnymi normami. Zdôraznil, že na pojednávaní 5.3.2024 dodal súdu uznesenie vyšetrovateľa odkazujúce na širokú škálu udalostí, ktoré sa odohrali pred dňom podania žaloby.
10. Žalobkyňa vo vyjadrení k odvolaniu navrhla, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdil. Samotný obsah odvolania žalovaného považuje za nezrozumiteľný, neobsahujúci jedinú relevantnú skutkovú okolnosť ku dôvodnosti žalobou uplatneného nároku.
11. Žalovaný v odvolacej replike trval na svojich tvrdeniach uvedených v odvolaní, pričom zdôraznil, že v prípade neúspechu v odvolacom konaní sa bude dožadovať nápravy v dovolacom konaní, prípadne aj v konaní na Ústavnom súde SR.
12. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 C.s.p.) prejednal odvolanie žalovaného ako podané včas (§ 362 C.s.p.), oprávnenou osobou (§§ 359 až 361 C.s.p.), proti rozhodnutiu, proti ktorému je prípustné (§§ 355 až 358 C.s.p.), bez nariadenia pojednávania (§ 385 ods. 1 a contrario C.s.p.), v rozsahu vyplývajúcom z ust. § 379 C.s.p., z hľadísk odvolacích dôvodov uplatnených žalovaným a s prihliadnutím na vady, ktoré sa týkajú procesných podmienok konania v zmysle ust. § 380 ods. 2 C.s.p a dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je v intenciách uplatnených odvolacích dôvodov vecne správny. Rozsudok bol verejne vyhlásený na Krajskom súde v Košiciach dňa 29.5.2025 po predchádzajúcom oznámení miesta a času tohto procesného úkonu na úradnej tabuli a na webovej stránke tunajšieho súdu a pri zachovaní lehoty podľa ust. § 219 ods. 3 C.s.p.
13. Odvolací súd sa v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozsudku, a preto sa v súlade s ust. § 387 ods. 2 C.s.p. v odôvodnení obmedzil len na skonštatovanie, že dôvody, na ktorých podľa odôvodnenia napadnutého rozsudku spočíva rozhodnutie súdu prvej inštancie, považuje bez akýchkoľvek výhrad za vecne správne (§ 387 ods. 1 C.s.p.) a tiež úplné z hľadiska všetkých kľúčových otázok nastolených v priebehu konania pred súdom prvej inštancie oboma procesnými stranami (§ 387 ods. 3 veta prvá C.s.p.). Len na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, reagujúc tým zároveň na podstatné tvrdenia žalovaného v odvolaní (§ 387 ods. 3 veta druhá C.s.p.), odvolací súd dodáva:
14. Odvolací súd upriamuje pozornosť na záver vyplývajúci z uznesenia Ústavného súdu SR sp. zn. IV. ÚS 90/2019 z 5. novembra 2019, v zmysle ktorého odvolací dôvod nemôže spočívať len na všeobecnom vyjadrení nespokojnosti s rozhodnutím bez bližšej špecifikácie vytýkaných nesprávností v kontexte konkrétnych okolností prípadu.
15. Napriek tomu, že žalovaný svojimi odvolacími námietkami mienil nastoliť predmetom odvolacieho prieskumu istý rozsah otázok, odvolací súd sa v dôvodoch tohto rozhodnutia obmedzil len na tie z nich, ktoré majú z jeho pohľadu pre vec zásadný význam. Odvolací súd zdôrazňuje, že Ústavný súd SR vo svojej rozhodovacej praxi k potrebnosti zodpovedania nepodstatných otázok formuloval (tiež) záver, že „...všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania.“ (napr. II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04). V inom rozhodnutí ( II. ÚS 200/09) ústavný súd obdobne uviedol, že „...odôvodnenie rozhodnutia nemusí dať odpoveď na každú poznámku či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby spravodlivé súdne rozhodnutie reagovalo na podstatné a relevantné argumenty účastníka konania a aby mu dalo jasnú a zreteľnú odpoveď na riešenie konkrétneho právneho problému..“ Žiada sa v tejto súvislosti pripomenúť tiež výstižný záver, formulovaný ESĽP v rozhodnutí vo veci Ruiz Torija proti Španielsku, v zmysle ktorého „Právo na spravodlivý súdny proces nevyžaduje, aby súd v rozsudku reagoval na každý argument prednesený v súdnom konaní. Stačí, aby reagoval na ten argument (argumenty), ktorý je z hľadiska výsledku súdneho rozhodnutia považovaný za rozhodujúci“.
16. Odvolací súd z preskúmavaného spisu zistil, že žalovaný porušenie svojich procesných práv a povinností vidí predovšetkým v tom, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 167 ods. 3 C.s.p., keď jeho vyjadrenie k žalobe nedoručil žalobkyni, ktorá sa následne nemohla k nemu vyjadriť vo forme repliky a k prípadnej replike žalobkyne sa on následne nemohol vyjadriť prostredníctvom dupliky.
17. Podľa § 125 ods. 2 C.s.p. podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva.
18. Z obsahu spisu podľa zistenia odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaný dňa 27.10.2023 doručil súdu prvej inštancie v elektronickej podobe vyjadrenie k žalobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu. V úradnom zázname z 15.12.2023 (č.l. 58) súd prvej inštancie konštatoval, že vzhľadom k tomu, že toto elektronické podanie žalovaného vo veci samej nebolo podľa ust. § 125 ods. 2 C.s.p. v 10 – dňovej lehote dodatočne doručené v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu, neprihliadal na neho a z tohto dôvodu ho ani nedoručoval žalobkyni na vyjadrenie.
19. Odvolací súd v tejto súvislosti akcentuje, že ust. § 125 ods. 2 C.s.p. rozlišuje podanie v elektronickej podobe, ktoré je urobené vo veci samej a ktoré nie je urobené vo veci samej. Pri elektronickom podaní vo veci samej je potrebné overiť autentickosť podania, pretože také podanie môže mať podstatné procesné následky. Preto len podanie vo veci samej je potrebné autorizovať podľa § 23 ods. 1 zákona o e – Governmente. Autorizácia takého podania sa vykoná zaručeným elektronickým podpisom alebo zaručenou elektronickou pečaťou podľa § 4 a 4a zákona č. 215/2002 Z.z. o elektronickom podpise. Na podpisovanie dokumentov zaručeným elektronickým podpisom je potrebné vlastniť zaručený elektronický podpis, založený na kvalifikovanom certifikáte vydanom akreditovaným poskytovateľom certifikačných služieb a obsahujúcom údaje, ktoré umožňujú jednoznačnú identifikáciu podpisujúcej osoby. To však neplatí, ak osobitný predpis ustanoví, že autorizáciu je možné vykonať jedným z uznaných spôsobov autorizácie, ktorý zabezpečuje spoľahlivú identifikáciu osoby, ktorá autorizáciu
vykonala. Zmyslom a účelom ust. § 125 ods. 2 je preto záruka identifikácie strany sporu a autenticity podania, snaha o odstránenie pochybností týkajúcich sa totožnosti osoby, ktorá podanie urobila, t.j. zabrániť tomu, aby v mene podávateľa urobil podanie bez jeho vedomia alebo proti jeho vôli niekto iný.
20. Zároveň je potrebné uviesť, že z ust. § 123 ods. 2 C.s.p. vyplýva, že podanie vo veci samej je najmä žaloba, vzájomná žaloba, zmena žaloby, späťvzatie žaloby, odpor, odvolanie, a ak to z povahy veci vyplýva, aj návrh na nariadenie neodkladného opatrenia alebo zabezpečovacieho opatrenia. Civilný sporový poriadok rozlišuje jednak podanie vo veci samej a podanie, ktoré nie je podaním vo veci samej. Výpočet podaní vo veci samej v ods. 2 je pritom demonštratívny a pripúšťa aj iné podania vo veci samej, napríklad vyjadrenie žalovaného k žalobe podľa ust. § 167 ods. 2 C.s.p., uznanie nároku, vzdanie sa nároku či súdny zmier (por. Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M., a kol. Civilný sporový poriadok. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 438s).
21. Vzhľadom na vyššie uvedené je zjavné, že súd prvej inštancie posúdil vyjadrenie žalovaného k žalobe v súlade s komentárom k Civilnému sporovému poriadku za podanie vo veci samej a z dôvodu, že ho žalovaný dodatočne v 10 – dňovej lehote nedoplnil, neprihliadal naň a preto ho žalobkyni na vyjadrenie nedoručil.
22. Odvolací súd však z obsahu spisu zistil, že napriek konštatácii prvoinštančného súdu v úradnom zázname z 15.12.2023 o neprihliadaní na predmetné vyjadrenie žalovaného v ďalšom priebehu konania na toto vyjadrenie zjavne prihliadal, keď na pojednávaní dňa 5.3.2024 umožnil právnemu zástupcovi žalobkyne do neho nahliadnuť a následne sa k nemu aj vyjadriť (paradoxne právny zástupca žalobkyne vôbec nenamietal, že mu vyjadrenie žalovaného nebolo doručené). Okrem toho je zo zápisnice o pojednávaní z 5.3.2024 zrejmé, že súd poskytol žalovanému priestor vyjadriť sa k žalobe priamo na pojednávaní, kde mohol navrhovať prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, pričom do akej miery túto možnosť využil, bolo na ňom. Rovnako žalobca mal možnosť reagovať na obranu žalovaného a vyjadriť sa k jeho vyjadreniu, pričom na pojednávaní konštatoval, že vyjadrenie žalovaného sa nevenuje meritu veci. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že replika a duplika sú jednou z možností, ale nie jedinou, ako prezentovať svoje stanoviská v konaní. To, že súd prvej inštancie v skutočnosti prihliadal na vyjadrenie žalovaného k žalobe, preukazuje aj skutočnosť, že na neho poukazuje v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Zároveň je potrebné uviesť, že vzhľadom k tomu, že prvoinštančné a odvolacie konanie tvoria jeden celok, žalovaný mohol svoje argumenty preniesť do odvolacieho konania, čo sa aj stalo, pričom pokiaľ argumenty žalovaného boli pádne, vysporiadal sa s nimi odvolací súd. Za týchto okolností možno bez ďalšieho konštatovať, že odvolacia námietka, vytýkajúca nesprávnosť procesného postupu súdu prvej inštancie pri nedoručení neautorizovaného elektronického podania žalovaného žalobkyni je nedôvodná a uvedená skutočnosť sama osebe nemá za následok porušenie práva na spravodlivý proces.
23. Pokiaľ žalovaný v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že nedodržal postup podľa § 181 ods. 2 C.s.p., odvolací súd uvádza nasledovné:
24. Podľa ust. § 181 ods. 1 C.s.p. po vyvolaní veci a úkonoch podľa § 180 žalobca prednesie podstatný obsah žaloby a vyjadrení podľa § 167. Žalovaný má právo vyjadriť sa k prednesu žalobcu. Strana môže odkázať na svoje písomné podanie.
25. Podľa ust. § 181 ods. 2 C.s.p. po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu.
26. Z cit. zák. ustanovenia vyplýva, že po úkonoch podľa odseku 1 súd určí, ktoré skutkové tvrdenia sú medzi stranami sporné, ktoré skutkové tvrdenia považuje za nesporné, ktoré dôkazy vykoná a ktoré dôkazy nevykoná. Súd tiež uvedie svoje predbežné právne posúdenie veci. To neplatí, ak tak už postupoval pri predbežnom prejednaní sporu. Ak samosudca toto zákonné ustanovenie nedodrží, nemá to žiaden priamy dosah na možnosť vylúčenia strany sporu z jej procesných práv, ktoré jej Civilný sporový poriadok priznáva. Porušenie citovaného ustanovenia teda žiadnym spôsobom nediskvalifikuje stranu sporu napr. v práve zúčastniť sa pojednávania, robiť prednesy, navrhovať dôkazy, vyjadrovať
sa k vykonaným dôkazom, v práve na záver pojednávania zhrnúť svoje návrhy a pod., čo napokon v prejednávanej veci vyplýva aj z obsahu zápisnice o pojednávaní pred súdom prvej inštancie z 5.3.2024.
27. Cieľom § 181 ods. 2 C.s.p. je zamerať procesnú aktivitu strán na skutočnosti, ktoré sú podľa posúdenia súdu sporné, teda viesť strany už počas konania k tomu, aby dokázali predvídať rozhodnutie súdu. Okrem toho je cieľom zrýchliť a zjednodušiť konanie tak, aby sa nevykonávali zbytočné dôkazy, ktoré súd nepovažuje za dôležité a nevenovala sa pozornosť bezdôvodným skutkovým tvrdeniam, ktoré sú podľa názoru súdu buď nesporné alebo právne bezvýznamné. Porušenie uvedeného ustanovenia však nelimituje stranu sporu pri realizácii jej procesných práv.
28. Zo zápisnice o pojednávaní z 5.3.2024 odvolací súd zistil, že súd prvej inštancie v úvode pojednávania po tom, čo žalobca predniesol podstatný obsah žaloby a žalovaný sa vyjadril k prednesu žalobcu pristúpil k výsluchu žalovaného, ktorý mal priestor predniesť prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, následne sa k výpovedi žalovaného vyjadril právny zástupca žalobkyne. Súd potom pristúpil k výsluchu svedka O. P. – priateľa žalobkyne a následne poskytol stranám priestor vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci.
29. Napriek tomu, že súd prvej inštancie nepostupoval v súlade s ust. § 181 ods. 2 C.s.p., odvolací súd konštatuje, že v tomto prípade by toto procesné pochybenie malo význam vtedy, ak by prvoinštančný súd neuviedol predbežné právne posúdenie, ale žalovaný by zároveň nemal možnosť predniesť prostriedky procesného útoku a obrany, ani vyjadriť sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci, čoho dôsledkom by mohlo byť vydanie tzv. prekvapivého rozhodnutia, čo by sa následne malo premietnuť v odvolaní. Žalovaný však ani prostredníctvom odvolania do konania nevnáša žiadne nové argumenty, len v širších súvislostiach opisuje predovšetkým skutkové okolnosti prípadu, ktoré nie sú podstatné a netýkajú sa dôvodov napadnutého rozhodnutia. Drvivá väčšina jeho vyjadrení v odvolaní totiž nemá nič spoločné s meritom veci. Z vyššie uvedeného je preto zrejmé, že procesným postupom súdu prvej inštancie nemohlo byť porušené jeho právo na spravodlivý proces, ako nesprávne uvádza žalovaný v odvolaní.
30. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietal neúplnosť vykonaného dokazovania, podľa zistenia odvolacieho súdu z obsahu spisu nevyplýva, aby žalovaný navrhol k niektorej z rozhodujúcich skutkových okolností vykonať konkrétny dôkaz, pričom svoje výhrady v tomto smere ani v odvolaní nijak nekonkretizoval. Žalovaný síce v odvolaní vytýkal súdu prvej inštancie, že opomenul jeho návrh na vykonanie dôkazného prostriedku tým, že nereflektoval na nátlak údajného kupca C. C. na vypratanie bytu, nenavrhol však žiaden konkrétny dôkazný prostriedok (výsluch svedka, listina atď.) a neuviedol ani to, aká rozhodujúca skutočnosť by týmto dôkazom mala byť zistená. Z tohto dôvodu je táto odvolacia námietka žalovaného len v rovine nezrozumiteľného tvrdenia, nie relevantného návrhu na vykonanie dôkazu, preto tento odvolací dôvod nie je naplnený. Logickým predpokladom naplnenia odvolacieho dôvodu podľa ust. § 365 ods. 1 písm. e) C.s.p., podstata ktorého spočíva v neúplnosti skutkových zistení pre nevykonanie navrhnutých dôkazov je, aby v konaní pred súdom prvej inštancie vôbec bol navrhnutý dôkaz, ktorý podľa odvolacej námietky nebol pre náležité zistenie skutkového stavu vykonaný a aby zároveň takýto dôkaz bolo možné vykonať materiálne a aj procesne predpokladaným spôsobom.
31. Ďalšou skupinou odvolacích námietok žalovaný vytkol súdu prvej inštancie nesprávnosť skutkových zistení na základe vykonaných dôkazov.
32. Vo všeobecnosti skutkové zistenie nemá oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak súd vezme do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov nevyplynuli a v konaní ani inak nevyšli najavo, alebo vtedy, ak neprihliadne na rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli preukázané vykonaným dokazovaním alebo vyšli za konania najavo, alebo vtedy, ak sa v ním vykonanom hodnotení dôkazov alebo poznatkov, ktoré vyšli v konaní najavo, vyskytne logický rozpor. Skutkové zistenie nemá v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní vtedy, ak sa týka takých podstatných skutočností, ktoré boli významné z hľadiska hmotnoprávneho posúdenia veci (por. napr. rozhodnutie NS SR 1 MCdo 4/2009).
33. Žalovaný opakovane namieta bod 26. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia, pričom spochybňuje skutkové zistenia súdu prvej inštancie. Vyjadril názor, že záver súdu o tom, že v konaní nebolo preukázané uzavretie novej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným je spochybniteľný, a to na základe výsluchu svedka O. P. na pojednávaní dňa 5.3.2024. Podľa zistenia odvolacieho súdu však z výpovede svedka žiadne tvrdenie o tom, že by malo dôjsť k uzatvoreniu novej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou
a žalovaným nevyplýva, naopak, svedok potvrdil, že žalobkyňa trvá na vyprataní bytu. Odvolateľ ďalej spochybňuje skutkové zistenie súdu prvej inštancie, ktorý dospel k záveru, že ku dňu podpisu kúpnej zmluvy nebola doručená žaloba o neplatnosť výpovede z nájmu, pričom namieta, že súd túto otázku na pojednávaní vôbec neotvoril a preto nemôže mať predstavu, či dôvody výpovede pominuli. Odvolací súd v tejto súvislosti konštatuje, že bolo povinnosťou žalovaného v prípade, ak takúto žalobu podal, oznámiť to súdu, z odvolania je však zrejmé, že žalovaný predmetnú žalobu nepodal, nakoľko v odvolaní uvádza, že „v správnom čase, ak vznikne dostatočný záujem vo veci vyššej dôležitosti, táto výpoveď z nájmu bude mojou stranou aj súdne napadnutá“.
34. Odvolací súd ešte považuje za potrebné vyjadriť sa k námietke žalovaného k bodu 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku, v ktorom súd konštatoval, že „Žalovaný po doručení žaloby žalobkyňou tvrdené skutočnosti nenamietal, ani nijakým spôsobom nerozporoval a tak ich súd považoval za nesporné“. Žalovaný však v odvolaní poukazuje na to, že z jeho vyjadrenia z 27.10.2023 vyplýva, že so žalobou nesúhlasí, pričom neuznáva skutkové tvrdenia žalobkyne obsiahnuté v žalobe, čo súd konštatoval v bode 4. odôvodnenia napadnutého rozhodnutia. Z obsahu tejto odvolacej námietky je zrejmé, že žalovaný tu namieta nesprávne zistenia na podklade vykonaných dôkazov. Odvolací súd zdôrazňuje, že to, že žalovaný nesúhlasil so žalobou, neznamená, že relevantne poprel skutkové tvrdenia obsiahnuté v žalobe. Dôvody nesúhlasu so žalobou totiž môžu byť rôzne, a to skutkové aj právne, pričom môžu spočívať nielen na popretí skutkových tvrdení, ale aj na tvrdení ďalších skutočností, uplatnení hmotnoprávnej námietky, ako aj na právnej argumentácii. Argumentácia žalovaného v tomto prípade spočíva na právnom omyle, neuvedomujúc si, že popretie skutkových tvrdení je len jeden z do úvahy prichádzajúcich dôvodov procesnej obrany. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na ust. § 151 ods. 2 C.s.p., podľa ktorého, ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné. V tomto preskúmavanom prípade sa však žalovaný nevenuje podstatným skutočnostiam, ktoré sú podkladom žaloby a ktoré boli podstatné pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, jeho odvolacie námietky sa netýkajú merita veci, ale poukazuje na okolnosti, ktoré s tým nesúvisia a preto nemohli byť relevantné ani pre rozhodnutie odvolacieho súdu.
35. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie vyslovil správny záver, že zo strany žalovaného dochádza k zásahu do vlastníckeho práva žalobkyne tým, že žalovaný užíva byt od 1.4.2023 bez právneho dôvodu, výpoveď z nájmu je platná, v konaní nebolo preukázané uzavretie novej nájomnej zmluvy medzi žalobkyňou a žalovaným, pričom žalovaný nemá žiaden iný dôvod užívať predmetnú nehnuteľnosť.
36. Odvolací súd zároveň konštatuje, že žalovaný používa ťažko zrozumiteľný slovník, nezrozumiteľne sa vyjadruje a zoširoka interpretuje vlastné vnímanie reality. Úplne pritom prehliada, že skutkový základ a právne posúdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie majú svoje mantinely. Podstatnú časť svojho odvolania nevenuje základným skutkovým a právnym otázkam, na základe ktorých súd prvej inštancie rozhodol. Pokiaľ existujú v rámci jeho argumentácie náznaky tvrdení spochybňujúcich právo žalobkyne k bytovým nehnuteľnostiam alebo majúcich presvedčiť, že jemu alebo inej osobe v jeho okolí svedčí niektorý z užívacích titulov, je potrebné vyzdvihnúť, že žalovaný neponúkol ani len kontúry reálnej objektivizácie týchto okolností. Takouto skutočnosťou je napr. aj tvrdenie, že jeho priateľke svedčí právo nájmu k bytu, vo vzťahu ku ktorej skutočnosti nepredložil ani neoznačil žiaden dôkaz. Za dôkaz v tomto smere nemožno považovať jeho návrh, aby sa k hypotetickým skutočnostiam vyjadrila samotná žalobkyňa, nakoľko tento návrh evidentne nesmeruje k preukázaniu konkrétnych tvrdení, ale k dotvoreniu jeho vlastnej argumentácie, čo je samozrejme z pohľadu druhej procesnej strany nemysliteľné.
37. Tvrdenia a argumentácia žalovaného vyznačujúce sa mimoriadne veľkou mierou nezrozumiteľnosti a vecnej nesústredenosti zostali bez zodpovedajúcich dôkazov, ako z takých z nich súd prvej inštancie nevyšiel a rovnako nemôžu privodiť priaznivejšie rozhodnutie pre žalovaného ani v odvolacom konaní.
38. Odvolací súd zdôrazňuje, že v tomto preskúmavanom prípade ide o vlastnícky spor, spor o ochranu vlastníckeho práva, v ktorom žalovanému patrí námietka, že mu svedčí niektorý z užívacích titulov. Úspešné uplatnenie tejto námietky ale predpokladá konkrétne tvrdenia a konkrétne dôkazy preukazujúce existenciu takéhoto titulu, o čom v prípade argumentácie žalovaného nemožno ani uvažovať. Skutkové a právne rámce napadnutého rozhodnutia boli dané jeho dôvodmi, a preto za podstatné z pohľadu
odvolacích námietok odvolací súd považoval len tie, ktoré vo vzťahu k týmto skutkovým a právnym záverom mali aký – taký dosah. Naopak, za nepodstatné v tomto smere odvolací súd posúdil tie jeho tvrdenia a argumenty, ktoré sa bez bližšieho vysvetlenia alebo objektívneho náznaku vymykali z rámca dôvodov napadnutého rozsudku.
39. Z týchto dôvodov odvolací súd s použitím ust. § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil vecne správny rozsudok súdu prvej inštancie ako v napadnutom vyhovujúcom výroku, tak aj v závislom výroku o trovách konania, majúcom správny základ v plnom procesnom úspechu žalobkyne v spore.
40. Podľa ust. § 396 ods. 1 C.s.p., ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
41. Podľa ust. § 255 ods. 1 C.s.p. súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
42. V odvolacom konaní mala žalobkyňa plný procesný úspech, a preto jej v súlade s citovaným zákonným ustanovením vzniklo právo na náhradu trov konania proti žalovanému, ktorý bol v odvolacom konaní neúspešný. Na tomto základe odvolací súd priznal žalobkyni nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
43. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné (§ 355 C.s.p.). Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak: a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 C.s.p.). Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 C.s.p.). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 C.s.p.). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak: a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 1, 2 C.s.p.). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 C.s.p.). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 C.s.p.). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 1,2 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). Táto povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 C.s.p.). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 C.s.p.). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a procesnej obrany, okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 C.s.p.).