Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19C/100/2019

Rozhodnutie

Okresný súd Michalovce sudkyňou JUDr. Agátou Štefaničovou v spore žalobcov 1/Agropotravinárske družstvo Malčice, IČO: 31 713 891, so sídlom Malčice, 072 06 Malčice, 2/ AGRO-Land SK, s.r.o., IČO: 47 153 733, so sídlom Malčice 200, 072 06 Malčice, žalobcovia právne zastúpení Advokátskou kanceláriou Bröstl & Čentík, s.r.o., so sídlom Rázusova 1, 040 01 Košice, IČO: 50 560 611, proti žalovanému: AGRO ŽV, s.r.o., IČO: 47 544 465, so sídlom Hviezdoslavova 17, 071 01 Michalovce, zastúpenému Ing. Jozefom Juhásom, bytom Koceľova 404/6, 071 01 Michalovce, o náhradu škody a vypratanie nehnuteľností takto

rozhodol:

I. Žalovaný je povinný vypratať pozemky vo vlastníctve resp. nájme žalobcu v 1. rade, a to

- parcelu registra „E“ č. 868/3, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 868/9, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 871/6, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 871/7, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 958/1, o výmere 119805 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č.XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 868/5, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

II. Žalovaný je povinný vypratať pozemky, ktorých vlastníkom resp. nájomcom je žalobca v 2. rade, a to

- parcelu registra „E“ č. 868/7, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 868/11, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 868/22, o výmere 4950 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 871/4, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcelu registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.

- parcelu registra „E“ č. 958/5, o výmere 5000 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

III. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 1. rade sumu 1898,50 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

IV. Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi v 2. rade sumu 1163,90 Eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku.

V. Priznáva žalobcovi v 1. rade právo na náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.

VI. Priznáva žalobcovi v 2. rade právo na náhradu trov konania v pomere 100%, ktoré je povinný nahradiť žalobcovi žalovaný.

odôvodnenie:

1.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 20.12.2019 po pripustení zmeny žaloby v časti uplatnenej náhrady škody uznesením zo dňa 11.11.2020 domáhali proti žalovanému vypratania nižšie uvedených nehnuteľností a náhrady škody. Žalobu odôvodnili tým, že žalobca v 1. rade je oprávneným užívateľom nasledovných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom území J.:

- parcela registra „E“ č. 868/3, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 868/9, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 871/6, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 871/7, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 958/1, o výmere 119805 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 868/5, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. ( v tomto prípade ide o pozemok prenajatý od obchodnej spoločnosti G.) Žalobca v 1. rade je oprávnený užívať pozemky z titulu vlastníckeho práva resp. na základe nájomnej zmluvy s obchodnou spoločnosťou G..

2. Žalobca v 2. rade je oprávneným užívateľom nasledovných pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom u zemí J.:

- parcela registra „E“ č. 868/7, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 868/11, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 868/22, o výmere 4950 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 871/4, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.,

- parcela registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.

- parcela registra „E“ č. 958/5, o výmere 5000 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J.. Žalobca v 2. rade je oprávnený užívať pozemky z titulu vlastníckeho práva.

3. Pozemky tvoria LPIS (produkčný blok) 5102/1, štvorec O.. Ako vyplýva zo systému GSAA (elektronicky systém evidencie užívacích vzťahov k pozemkom na účely priamych platieb) užívateľom týchto pozemkov je žalovaný. Z tohto systému však nie je možné získať žiadne oficiálne potvrdenie ani výpis, žalobcovia v prílohe predkladajú screenshot z aplikácie GSAA, z ktorého vyplýva, že žalovaný je užívateľom týchto plôch resp. si k nim uplatňuje nárok na priame platby. Žalovaný bol opakovane vyzývaný a upozorňovaný, že sa ma zdržať užívania týchto pozemkov a to naposledy listom z 1. októbra 2019 - akékoľvek výzvy žalobcov zasielané od roku 2015 sú zo strany žalovaného a spoločností, s ktorými patrí do jednej podnikateľskej skupiny dlhodobo ignorované. Žalovaný patrí do skupiny spoločností spojených s W. resp. W., menovite ide o spoločnosti S. (W., predseda predstavenstva

W., S. (W., predseda predstavenstva W.) a S. (IV., konateľka W. ). Zo strán týchto spoločností dochádza k dlhodobému užívaniu pozemkov žalobcov, a to napriek opakovaným výzvam zasielaných od roku 2015 na zdržanie sa užívania týchto plôch. Uvedené spoločnosti pritom spravidla postupujú tak, že každý poľnohospodársky rok jednotlivé poľnohospodárske bloky obhospodaruje iná z tejto skupiny spoločností, čo podstatne sťažuje uskutočnenie právnych krokov voči nim. Situácia je pre žalobcov natoľko neúnosná , že v júli tohto roku boli nútení podať trestné oznámenie pre užívanie pozemkov zo strany žalovaného na Národnú kriminálnu agentúru (NAKA) oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchaniu trestného činu. Žalovaný napriek vyššie uvedeným skutkovým okolnostiam, ako aj uvedenej právnej úprave a napriek opakovaným výzvam žalobcov, od užívania predmetných pozemkov neupustil. Žalobcovia považujú uvedený stav za protiprávny a v jeho dôsledku im vzniká majetková ujma, spočívajúca v neobdŕžaní náhrady za užívanie pozemkov (žalovaný užíva pozemky bez toho, aby uhrádzal akúkoľvek odplatu) resp. protiprávnym užívaním vzniká žalobcom škoda.

4.Žalobcovia sú podnikateľmi v oblasti poľnohospodárstva, postup žalovaného im bráni v užívaní ornej pôdy (všetky v žalobnom návrhu uvedené pozemky sú v skutočnosti ornou pôdou a sú tak užívané), ku ktorej im svedčí vlastnícke alebo užívacie právo. Žalobca v 1. rade bol vylúčený z užívania svojich pozemkov v poľnohospodárskej sezóne 2018/2019 (úroda 2019) v celkovej výmere pod produkčným blokom 3,91 ha. Žalobca v 1. rade si voči žalovanému uplatňuje náhradu škody v nasledovnej výške: 3,36 ha x 412,90 eur (výnos z neuskutočneného predaja poľnohospodárskych plodín vo výške 200 eur / ha a priame platby vo výške 203,18 eur /ha), spolu 1387,34 eur.

5. Žalobca v 2. rade bol vylúčený z užívania svojich pozemkov v poľnohospodárskej sezóne 2018/2019 (úroda 2019) v celkovej výmere pod produkčným blokom 2,36 ha. Žalobca v 2. rade si voči žalovanému uplatňuje náhradu škody v nasledovnej výške: 2,36 ha x 412,90 eur (výnos z neuskutočneného predaja poľnohospodárskych plodí n vo výške 200 eur /ha a priame platby vo výške 212,90eur /ha), spolu 974,44 eur. Výška škody spočívajúca v neuplatnených priamych platbách pozostáva z jednotnej platby na plochu za rok 2018 vo výške 140,37 eur/ ha a platby za poľnohospodárske postupy prospešné pre klímu a životné prostredie vo výške 72,53 eur/ha, spolu 212,90 eur. Výška škody spočívajúca vo výnose z neuskutočneného predaja poľnohospodárskych plodín vyplýva z interných výpočtov žalobcov - na objektivizovanie tejto výšky škody (žalobcovia predpokladajú jej rozporovanie zo strany žalovaného, zároveň však nevedia predložiť žiadny dôkaz objektívnej povahy) žalobcovia navrhujú, aby si súd vyžiadal odborné vyjadrenie od príslušnej osoby, prípadne ustanovil znalca za účelom vypracovania znaleckého posudku.

6.Na preukázanie svojho nároku navrhol oboznámiť zo spisu XXC/XX/XXXX prehľad pozemkov k.ú. J. s LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, prehľad pozemkov k.ú. J. s LV č. XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, XXXX, nájomnú zmluvu s obchodnou spoločnosťou G.., screenshot z aplikácie GSAA

- LPIS 5102/1, výzva žalobcov žalovanému, oznámenie o skutočnostiach nasvedčujúcich spáchanie trestného činu a predložil znalecký posudok č. 38/2020 znalca Ing. Bc. Tichomíra Bucska a potvrdenie spoločnosti G..

7.Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že žalobcovia nepreukázali k dotknutým pozemkom reg. E svoj vlastnícky alebo spoluvlastnícky vzťah v zmysle najmä a na opis rozhodujúcich skutočností žalobca uvádza identifikáciu parciel vedených v registri E na jednotlivých listoch vlastníctva v celkových výmerách a tým klamlivo podsúvajú súdu, že sú stopercentnými vlastníkmi všetkých parciel. Podobne uvádzajú aj identifikáciu všetkých parciel, ktorých je vlastníkom spoločnosť G. Žalobcovia sa tvária, že sú stopercentnými vlastníkmi jednotlivých parciel a klamlivo podsúvajú súdu návrh, v ktorom uvádzajú, že je stopercentným vlastníkom a väčšinovým spoluvlastníkom spoločnosť G., s ktorou majú žalobcovia uzavretú nájomnú zmluvu zo dňa 19.6.2015. Takto definované vlastnícke vzťahy nie sú pri návrhu ničím deklarované. Listy vlastníctva predložené k návrhu nedokazujú stopercentné vlastníctvo, ale iba spoluvlastníctvo, ktoré je na všetkých listoch vlastníctva, na všetkých parcelách v minorite, väčšinou v nepatrných výmerách hlboko pod 50 % teda jednej polovice podielu. Žalovaný zistil z predložených listov vlastníctva, že žalobca v 1. rade je spoluvlastníkom 6 parciel a to spravidla minoritným, pričom veľkosť jeho spoluvlastníckych podielov na jednotlivých parcelách je od 5,03 m2 do 4856,6 m2. Iba v troch prípadoch na LV je stopercentným vlastníkom s celkovou výmerou 20684,19 m2. Žalobca v 2. rade je spoluvlastníkom na 7 parcelách reg. E spravidla vždy minoritným, pričom veľkosť parciel je od 62,02 m2 do 2780,94 m2. O uvedených skutočnostiach má svedčiť priložená analýza vo forme tabuľky, ktorá vyplýva z LV. Podľa percentuálneho výpočtu podielov,

žalobca má minoritné podiely vo veľkosti 6 % do 28 %, žalobca v 2. rade má nielenže minoritné spoluvlastnícke podiely iba zanedbateľné, ktoré majú veľkosť 0,5 % do 8 %. V absolútnom vyjadrení sú to výmery týchto spoluvlastníckych podielov od 55,82 m2 do 609,28 m2. Tým žalobcovia neosvedčili svoju aktívnu legitimáciu v konaní. Ak vychádza z faktu, že vlastnícke právo je hmotné právo, tak z takto nepreukázaným vlastníckym právom im neprislúcha nakladať celými parcelami, nakoľko to nie je v súlade s a z toho nemôže vyplývať žiadna pasívna povinnosť pre žalovaného ani aktívna legitimácia žalobcov.

8.Žalovaný ďalej uviedol, že má uzatvorené nájomné zmluvy s vlastníkmi podielov na tých istých parcelách, na ktorých majú uzatvorené nájomné zmluvy aj žalobcovia a spravidla na väčšinové spoluvlastnícke podiely. K tomuto faktu žalovaný doloží ako dôkaz nájomné zmluvy. Žalovaný takto chce osvedčiť, že je oprávnený užívať parcely, na ktorých je nájomcom majoritných podielov. Žalobca v 1. rade dokladuje svoj nájomný vzťah k pozemkom na základe zmluvy uzatvorenej dňa 9.6.2015 so spoločnosťou G. a to z toho dôvodu, že uvedená spoločnosť je vlastníkom pozemkov. Žalovaný tvrdí, že nájomná zmluva uzatvorená medzi G.. ako prenajímateľom a S. je od začiatku absolútne neplatná. V zmluve nie je uvedený predmet nájmu, ktorý by bol určitý a identifikovateľný. V čl. I. zmluvy sa uvádza, že pozemky sú podrobne špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy. Táto príloha s označením č. 1 v zmluve priložená nie je a už vôbec nie je príloha, z ktorej by bolo jasné, ku ktorej zmluve patrí, napr. číslo zmluvy, účastníci zmluvy alebo že príloha je k zmluve zo dňa. List, ktorý je k zmluve pripojený vôbec neobsahuje parcelné čísla ani výmery parciel, druh pozemku, obsahuje iba globálne výmery pôdy v obciach okresov Trebišov a Michalovce. K tomu dodatočne bol priložený zoznam parciel v k.ú. J., ktorý však zjavne nie je prílohou ku zmluve. V prípade predloženej zmluvy jasne a určito definovaný predmet v zmluve absentuje. Zo zoznamu parciel v k.ú. J., ktorý sa v spise nachádza sa dá zistiť, že takmer na všetkých parcelách s G. je minoritným spoluvlastníkom. Žalovaný ďalej uviedol, že súd je povinný zo zákona ex lege skúmať absolútnu neplatnosť zmluvy, ak je zmluva neplatná od samého začiatku ex tunc hoci to nikto nenamieta. Súd je povinný skúmať platnosť alebo neplatnosť nájomnej zmluvy z dôvodu neurčitého predmetu, aj v tom prípade ak to druhá strana nenamieta. Na základe takto absolútne neplatnej zmluvy žalobca neosvedčuje svoju aktívnu legitimáciu a nemôže požadovať, aby žalovanému bola uložená pasívna povinnosť. Predmet zmluvy musí byť súčasťou a základom zmluvy, ktorý je v zmluve uvedený, je nezameniteľný a musí byť zrozumiteľný nielen pre účastníkov zmluvy ale aj pre tretiu stranu zvlášť preto, že sa potenciálne týka aj tretích osôb, napr. spoluvlastníkov nehnuteľností alebo nájomcov väčšinových podielov. V prípade vynesenia rozsudku v prospech žalobcov a jeho realizácie v praxi by došlo k poškodeniu vlastníckych práv mnohých vlastníkov susedných parciel, ktorí vlastnia parcely v rámci tých parciel reg. C, kde sa nachádzajú aj spoluvlastnícke podiely žalobcov. Vytvoril by sa právny vzťah, ktorý vytvára vzťah neprimeranosti alebo zasahuje do práv iných vlastníkov a tretích osôb. Bola by porušená zásada proporcionality medzi tým, aké výhody by získali žalobcovia, ktorí nedokázali svoj nárok, lebo neosvedčili svoje právo tak ako to uvádzajú vo svojom petite a medzi právami väčšinových spoluvlastníkov bez ohľadu na to, kto by mal s ich väčšinovými podielmi nakladať.

9.V doplnení k vyjadreniu uviedol, že žalovaný neužíva pozemky, ktoré sú predmetom žaloby a takýto užívateľský vzťah žalobca nedokazuje žiadnym relevantným dôkazom, ktorý by dokazoval žalobcom tvrdenú skutočnosť v priamom prepojení na parcely, ktoré v žalobe identifikuje. Z uvedeného vyplýva, že žalobca neuniesol dôkazné bremeno v dokazovaní pasívnej legitimácie žalovaného a tiež nedostatočne dokumentuje svoju aktívnu legitimáciu. Kvôli úplnosti zdôvodňuje aj neoprávnenosť žalobcov na náhradu škody, ktorú vyčísľuje všeobecným spôsobom, keď pri vyčísľovaní používa pojem nejakého pomyselného výnosu z neuskutočneného predaja vo výške 200,- Eur na 1 ha a v druhom prípade asi kvôli pestrosti uvádza číslo 412,90 Eur na 1 ha. Tieto údaje sú nereálne, ktoré sú iba fiktívne, vymyslené a ničím nepodložené. Ak by niekto chcel podobné vyčíslenie urobiť, tak by musel brať do úvahy nasledovné vplyvy: variabilitu produkcie podľa rokov a prírodných podmienok, vplyvy cenovej politiky, úroveň nákladov podľa ovplyvnenia trhovým prostredím, klimatické podmienky v danej lokalite, pestovanou odrodou, druhom pozemkov a pod. Takéto fiktívne vyčíslenie neobstojí v žiadnom prípade, preto žalovaný uvádza, že je zaužívaná a prakticky vyčísľovať škody na úrovni obvyklého nájomného k danej lokalite. Žalobcovia tiež požadujú úhradu za dotácie, čo vôbec nesúvisí s vlastníctvom alebo nájmom pozemkov, poskytovateľ tzv. systémových dotácií na rastlinnú výrobu, európsky únia prostredníctvom pôdohospodárskej platobnej agentúry poskytuje dotácie nie na podporu vlastníckeho alebo nájomného vzťahu ako sa mylne domnieva žalobca, ale na podporu rastlinnej výroby, teda dotácie nepatria tomu kto pôdu vlastní alebo od vlastníckeho práva odvodzuje iné právo, ale tomu kto na pôde pracuje. Úlohou dotácií nie je splnenie si darčekovej povinnosti, ale eliminácia nákladov na

poľnohospodársku výrobu a to za tým účelom, aby ceny potravín na trhu nerástli neprimerane inflácií a tak, aby potraviny boli prístupné aj pre najchudobnejšie vrstvy. Dotácie teda plnia aj úlohu sociálneho zmieru.

10.Žalovaný ďalej ako dôkaz o absolútnej neplatnosti nájomnej zmluvy z dôvodu neurčitosti predložil judikát , a to na podporu svojho tvrdenia, že v nájomnej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou G. je predmet neurčitý nakoľko zmluvy neobsahujú označenie jednotlivých parciel a to katastrálne územie, čísla listov vlastníctva, výmeru, druh pozemku, na ktorom katastrálnom úrade je vedené a to výlučne iba v registri EKN nakoľko iba parcely v registri EKN, ku ktorým je založený list vlastníctva môžu byť vecou spôsobilou pre odvodzovanie hmotného práva teda vlastníckeho a nájomného práva. Žalovaný vo vzťahu k nájomnej zmluve medzi žalobcom a spoločnosťou G. uvádza, že zmluva vôbec neobsahuje definíciu a určenie predmetu nájmu a že v zmluve nie sú uvedené žiadne platné prílohy. Toto tvrdenie podopiera názorom odborníka s teórie práva a justičnej praxe JUDr. Feketeho, ktorý tvrdí, že zmluva a prílohy musí byť jasne a nezameniteľne vzájomne identifikovateľná ba dokonca hovorí, že predmet zmluvy musí byť namontovaný v zmluve ako jej nezameniteľná súčasť a nie v nejakej prílohe.

11.Žalovaný predložil nájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou S. a S.. o podnájomnom vzťahu k poľnohospodárskym pozemkom.

12.Žalovaný vo svojom vyjadrení zo dňa 15.11.2020 uviedol, že právny zástupca žalobcu na pojednávaní predložil súdu doklad s názvom potvrdenie o uzavretí nájomnej zmluvy. Potvrdenie vydala spoločnosť G. a v potvrdení je uvedené, že obchodná spoločnosť dňa 9.6.2015 ako prenajímateľ uzavrela s S. nájomnú zmluvu o nájme poľnohospodárskych pozemkov, predmetom ktorej bolo popri iných pozemkoch aj prenájom nasledovných pozemkov. Ďalej sa v potvrdení uvádza 6 parciel vedených v registri EKN a to z toho iba v dvoch prípadoch sú parcely, na ktorých má žalobca podiel 1/1 a v štyroch prípadoch má žalobca iba menšinový ideálny podiel. Pri zosumarizovaní tohto problému žalobca je 100 % vlastníkom na dvoch parcelách v celkovej výmere 15272 m2, v ostatných prípadoch žalobca nemôže nakladať v zmysle nakoľko je tu iba menšinovým vlastníkom. V potvrdení sa ďalej uvádza, že nájomná zmluva bola uzavretá na 10 rokov počnúc 1.11.2016. Potvrdenie bolo vydané a podpísané v C. 22.10.2020. Toto vydané potvrdenie podľa domnienok žalobcu má za úlohu odstrániť vadu prejavu vôle prenajímateľa čo však nie je možné lebo tu ide o absolútnu neplatnosť nájomnej zmluvy pretože predmet zmluvy je neurčitý a v zmluve ani nie je uvedený. V čl. 1 zmluvy sa síce odvoláva na to, že predmet nájmu sú pozemky, ktoré sú podrobne špecifikované v prílohe č. 1 tejto zmluvy. Príloha k tejto zmluve vôbec neexistuje, existuje iba list, ktorý je k zmluve doložený s názvom „Príloha k NZ 2016.“ Tento list neobsahuje žiadnu identifikáciu, ktorá by naznačovala, že je to prílohou k nájomnej zmluve, ktorá bola podpísaná 9.6.2015. List priložený k nájomnej zmluve je dátumovaný jednoročným časovým rozdielom a to bez presného dátumu. V tomto liste vôbec nie sú špecifikované pozemky, je na ňom uvedená iba suma pozemkov jednotlivých katastrálnych územiach. Ide o 20 katastrálnych území, ktoré sa nachádzajú v dvoch okresoch a to Michalovce a Trebišov a toto nie je možné považovať za špecifikáciu pozemkov. Uvedená tzv. príloha k nájomnej zmluve nie je nikým podpísaná, nie sú na nej uvedené ani obchodné mená nájomcu ani prenajímateľa. Ešte viac vzdialený od Slovenského práva je aj list, ktorý je v súdnom spise založený s názvom „Zoznam parciel v k.ú. J.“ tento zoznam vôbec nenaznačuje, aby on mal konvalidovať prejav vôle prenajímateľa prenajať niekomu pozemky, nakoľko na ňom nie je uvedená žiadna klauzula, ktorá by mala svedčiť o tom, že je to príloha k niečomu, neobsahuje ani prenajímateľa ani nájomcu, ani autora a dôvod, pre ktorý bola vôbec zostavená, naviac neobsahuje ani žiadny dátum ani miesto kde a prečo bola zostavená. Je len samozrejmé, že neobsahuje ani žiadny podpis. Doložené potvrdenie nemôže zhojiť vadu v oblasti prejavu vôle, pretože predložená zmluva je neplatná od samotného začiatku a ak je právny úkon neplatný tak sa nemôže ničím vylepšiť.

13.Žalobcovia uviedli, že nesu´hlasia s ty´m, zˇe su´d zˇalovane´mu umozˇnil dodatocˇne sa vyjadriť k zˇalobe, pretozˇe to odporuje pravidla´m civilne´ho sporu o koncentra´cii. Podľa na´zoru zˇalobcov mal su´d v tejto veci vydať rozsudok pre zmesˇkanie podľa § 273 Civilne´ho sporove´ho poriadku, zˇalobcovia navrhuju´, aby su´d uplatnil tento postup, keďzˇe zˇalovany´ doteraz neuviedol zˇiadny va´zˇny do^vod, pre ktory´ sa ku zˇalobe v su´dom urcˇenej lehote nevyjadril. Žalobcovia rovnako poukazuju´ na to, zˇe ak su´d nebude rozhodovať kontumacˇny´m rozsudkom, vzhľadom na pravidla ´ civilne´ho sporu o koncentra´cii konania, by nemal prihliadať na neskoro prednesene´ skutkove´

tvrdenia zˇalovane´ho, keďzˇe neboli uplatnene´ v lehote urcˇenej su´dom. Ak su´d pristu´pi k merito ´rnemu prejednaniu veci, zˇalobcovia zdo^raznˇuju´, zˇe v skorsˇom podani´ zˇalovany´ nijako nepoprel uzˇi´vanie predmetny´ch pozemkov (cˇi´m je ich uzˇi´vanie zˇalovany´m v tomto konani´ nespornou skutocˇnosťou), no za´rovenˇ nepredložil žiadny relevantný právny titul, z ktorého by jeho užívacie oprávnenie malo vyplývať. Ide pritom o kľúčovú skutočnosť, ktorú by mal žalovaný preukázať, ak má vyvrátiť existenciu nárokov žalobcov. Zmluvy, na ktore´ sa zˇalovany´ odvola´va v texte vyjadrenia k zˇalobe neboli zˇalobcovi s vyjadreni´m k zˇalobe predlozˇene´. Na´mietka ty´kaju´ca sa pri´lohy zmluvy s obchodnou spolocˇnosťou G. je u´cˇelova´. Je bezˇnou praxou a to pra´ve pri zmluva´ch, predmetom ktory´ch je na´jom poľnohospoda´rskych pozemkov, zˇe zoznam prenaji´many´ch pozemkov je pri´lohou k zmluve. Žalovany´ nevysvetlil, v cˇom ma´ spocˇi´vať „neplatnosť pri´lohy“ - podľa na ´zoru zˇalobcov je z nej u´plne zrejme´, zˇe zˇalobcovia si od spolocˇnosti G.. dane´ pozemky prenajali. Rovnako nie je zrejme´, z cˇoho vyply´va za´ver zˇalovane´ho, zˇe v pri´pade zoznamu parciel „zjavne nejde o pri´lohu zmluvy“ a zˇalobcovia to v celom rozsahu popieraju´. Žalobca v 1. rade pozemky spolocˇnosti G. dlhodobo uzˇi´vaju´ a za uzˇi´vanie platia na´jomne´. Za účelom odstránenia akýchkoľvek pochybností žalobcovia na pojednávaní v tejto veci predložia originál nájomnej zmluvy so spoločnosťou G. k nahliadnutiu súdu resp. žalovanému; v prípade že to bude súd považovať za potrebné, žalobcovia navrhujú, aby si súd vyžiadal od spoločnosti G. vyjadrenie, či sú predmetné parcely prenajaté žalobcovi v 1. rade. Opis problematiky vzťahu parciel registra „E“ a registra „C“ nie je pre zˇalobcu zrozumiteľny´ a tu ´to na´mietku nedoka´zˇe vyhodnotiť a vyjadriť sa k nej. Žalobcovia vsˇak uva´dzaju´, zˇe parcely registra „E“ su´ samostatny´m a u´plne spo^sobily´m predmetom uzˇi´vacieho pra´va. K obrane zˇalovane´ho obsiahnutej v podani´ z 28. ju´la 2020 plati´ osobitne, zˇe zˇalovany´ nedodrzˇal lehotu na vyjadrenie k zˇalobe (ide o dodatocˇne´ doplnenie vyjadrenia k zˇalobe) a preto nanˇho su´d nemo^zˇe prihliadať.

14.Vyjadrenie zˇalovane´ho, zˇe neuzˇi´va pozemky, ktore´ su´ predmetom sporu je zava´dzaju´ce a odporuje prve´mu vyjadreniu zˇalovane´ho k zˇalobe, v ktorom uva´dza, zˇe ma´ k inkriminovany´m pozemkom uzˇi´vacie pra´vo a uzˇi´vanie dany´ch pozemkov zo svojej strany vo^bec nespochybnˇuje. Žalobcovia uva´dzaju´, zˇe predmetne´ pozemky su´ su´cˇasťou LPIS bloku cˇ. 5102/1, sˇtvorec E. na ktory´ si aj za rok 2020 uplatnil uzˇi´vacie pra´vo zˇalovany´. Je preto viac ako zrejme´, zˇe zˇalovany ´ je uzˇi´vateľom dany´ch pozemkov. Žalovany´ pritom neoznacˇil ani nepredlozˇil zˇiadny do^kaz, o ktory´ by oprel svoje tvrdenie, cˇo mal spraviť o to viac, zˇe v prvom vyjadreni´ uzˇi´vanie predmetny ´ch parciel potvrdil. V prípade, že by mali byť o tejto otázke pochybnosti žalobca navrhuje, aby súd od Pôdohospodárskej platobnej agentúry vyžiadal vyjadrenie, kto si pre rok 2020 uplatnil priame platby na LPIS blok 5102/1, štvorec E..

15. Čo sa ty´ka na´hrady sˇkody, žalobcovia už v žalobe uviedli, že v prípade potreby navrhujú ustanovenie znalca a vypracovanie znaleckého posudku, resp. v závislosti od záverov súdu sú pripravení predložiť súkromný znalecký posudok. K samotny´m na´mietkam zˇalovane´ho k na´roku na na´hradu sˇkody zˇalobcovia uva´dzaju´, zˇe zˇalovany´ si zamienˇa na´rok na obvykle´ na´jomne´, ktory´ mo^zˇe zodpovedať na´roku na vydanie bezdo^vodne´ho obohatenia a na´roku na na´hradu sˇkody. Ide pritom o dve odlisˇne´ pra´vne katego´rie. Žalobcovia su´ presvedcˇeni´, zˇe vzhľadom na skutocˇnosť, zˇe uzˇi´vanie pozemkov je zo strany zˇalovane´ho protipra´vne, im patri´ na´rok na na´hradu sˇkody. Su ´cˇasťou na´roku na na´hradu sˇkody je aj vy´sˇka usˇly´ch priamych platieb (laicky dota´cii´), ktore´ by zˇalobcovi patrili v pri´pade, zˇe by pozemky obhospodaroval; argumenta´cia zˇalovane´ho ohľadne povahy priamych platieb je vecne nesprávna.

16.Žalovaný k predloženému znaleckému posudku o výpočet škody uviedol, že v posudku je pri výpočte škody uvedená aj výmera pozemkov, ktorá je sporná okrem iného aj z titulu vyhlásenia nájomnej zmluvy za neplatnú. Následne vypočítaná škoda má byť znovu vypočítaná zo zmenšenej výmery pozemkov, teda ponížená výmera o pozemky, ktoré sú uvedené vo vyplatenej nájomnej zmluve. Ak sa má znalecký posudok vypracovať vo vzťahu k výmerám pozemkov, teda zo znaleckého posudku musia byť vybrané všetky parcely, na ktorých majú žalobcovia iba minoritu, lebo nakladať s pozemkami môže iba ten kto má väčšinu počítanú podľa podielov a to všetko vo vzťahu k občianskemu zákonu § 139. Žalovaný sa nestotožňuje s obsahom znaleckého posudku ani so samotným zadaním na vypracovanie posudku zo strany žalobcov, nakoľko posudok je vypracovaný iba modelovým spôsobom a to tak, že ako základ pre výpočet bola do posudku nainštalovaná plodina sója. Sója je najintenzívnejšia plodina, teda s najväčšími tržnými cenami a teda aj s najvyššou trhovou produkciou zo všetkých plodín, ktoré sa pestujú vo Východoslovenskej nížine avšak nie všetky pôdy vyhovujú pre jej úspešné pestovanie. Sója je plodina, ktorá sa ešte len začína rozširovať vo väčších rozmeroch najmä v okrese Michalovce.

Ak sa má objektívne vyhodnotiť jej možné resp. namodelované pestovanie, tak sa musí zobrať do úvahy aj mimoriadne veľká pôdna heterogenita s výskytom viacerých plodných tipov aj v rámci jednej parcely. Táto pôdna heterogenita najmä v spojitosti s vysokou hladinou spodnej vody najmä na nivných pôdach oblejovaných a glejových spôsobuje to, že nie všetky parcely alebo len ich časti sú vhodné pre pestovanie tak biologicky náročnej plodiny ako je sója. Vychádzajú z uvedeného žalovaný namieta aj úmyselne, účelovo nesprávny výber plodiny pre spracovanie znaleckého posudku. Samostatnou kapitolou je aj to, že do výpočtu sú zahrnuté aj pomyselné dotácie, ktoré nie sú v každom roku rovnaké a zvlášť treba zdôrazniť, že ich výška je závislá od pôdno-bonitných jednotiek, teda od kvality pôdy ako aj od množstva finančných prostriedkov vyčlenených na tento účel na Pôdohospodárskej platobnej agentúre. Žalobca si nemôže nárokovať ušlý zisk a dotácie, nakoľko toto všetko má iba hypotetický základ a pritom nevyužil možný právny postup pri využití zákona , pričom treba pripomenúť, že tento zákon najmä jeho posledné novely zákonodarca schválil práve pre účely riešenia takýchto sporov. Žalovaný ako príklad riešenia takýchto sporov a z nich vyplývajúcich náhrad postup Slovenského pozemkového fondu, ktorý má rozptýlené pozemky po celých katastrálnych územiach a od užívateľov, fond nežiada ušlý zisk ani hypotetické dotácie, ale žiada iba o vydanie neoprávneného majetkového prospechu vo výške obvyklého nájomného v rámci záujmového regiónu. Vychádzajú z uvedeného preto navrhuje v prípade úspechu žalovaných, aby im bola priznaná náhrada vo výške obvyklého nájomného, ktoré sa pohybuje v danom regióne od 30,- do 60,- Eur za 1 ha poľnohospodárskej pôdy a to v závislosti od druhu a bonity pôdy. Žalovaný znovu pripomína, že žalobcovia nedokázali pasívnu legitimáciu žalovaného v tomto spore, nakoľko nejaký výpis zo systému GSAA, ktorý sa operatívne mení v priebehu roka a niekedy aj v priebehu mesiaca bez akéhokoľvek potvrdenia objektívneho orgánu a napriek tomu, že dôkazné bremeno v tomto negatívnom spore je na strane žalovaných.

17.Súd vykonal dokazovanie predloženými listinami a z ich obsahu a vyjadrení strán sporu zistil tento skutkový stav:

18. Z listu vlastníctva č. XXXX k.ú. J. bolo zistené, že vlastníkom parcely „E“ č. 868/3 o výmere 9900m2, orná pôda je S. v celom podiele, teda ako výlučný vlastník, podľa LV č. XXXX k.ú. J. výlučným vlastníkom parcely „E“ č. 868/9 o výmere 9900m2, orná pôda je S., podľa LV č. XXXX k.ú. J. S. je podielovým spoluvlastníkom parcely „E“ č. 871/6 pod B1 v 1/6 a pod B3 v 1/6, podľa LV č. XXXX k parcele č. 871/7 S. je podielovým spoluvlastníkom uvedenej nehnuteľnosti pod B1 v podiele 4/6, podľa LV č. XXXX k parcele č. 876/1 S. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B1 v podiele 5/32, pod B3 v podiele 5/32 a S. je podielovým spoluvlastníkom pod B4 v podiele 5/32 a pod B5 v podiele 1/8, podľa LV č. XXXX k parcele č. 958/1 S. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B7 v podiele 274/2102, podľa LV č. XXXX k parcele č. 868/5 podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností je pod B2 evidovaná spoločnosť G. v podiele 1.

19.Z prehľad užívania pozemkov vo vlastníctve spoločnosti S., s.r.o. súd zistil, že parcely v k.ú. J. v jeho vlastníctve číslo 868/11, 868/22, 871/4, 958/5, 868/7 a 876/1 sú evidované v užívaní spoločnosti S.. Podľa výpisu z LV č. XXXX k parcele č. 868/7 spoločnosť S., s.r.o. je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľností, podľa LV č. XXXX k parcele č. 868/11 spoločnosť S. s.r.o. je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľností, podľa LV č. XXXX k parcele č. 868/22 spoločnosť S.. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v podiele 8/24, podľa LV č. XXXX k parcele 871/4 spoločnosť S. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností v 1, podľa LV č. XXXX k parcele č. 876/1 spoločnosť S. je podielovým spoluvlastníkom pod B1 v podiele 5/32 a pod B3 v podiele 5/32 a spoločnosť S.. je podielovým spoluvlastníkom nehnuteľností pod B4 v podiele 5/32 a pod B5 v podiele 1/8. Podľa LV č. XXXX k parcele č. 958/5 spoločnosť S.. je výlučným vlastníkom uvedenej nehnuteľnosti.

20. Z nájomnej zmluvy uzavretej medzi spoločnosťou G. a S. bolo zistené, že predmetom zmluvy je odplatné prenechanie poľnohospodárskych pozemkov prenajímateľom nájomcovi za účelom ich využívania a poberania úžitkov z nich pri prevádzke poľnohospodárskeho podniku nájomcu. Predmetom nájmu sú pozemky, ktoré sú špecifikované v prílohe č. 1 zmluvy. Zmluva je uzavretá s účinnosťou od 1.11.2016 na dobu 10 rokov. Z prílohy k nájomnej zmluve súd zistil, že zoznam parciel identifikovaných k nájomnej zmluve obsahuje aj parcelu 868/5 v k.ú. J., ako predmet nájmu. Spoločnosť G. k nájomnej zmluve vydala aj potvrdenie zo dňa 22.10.2020, v ktorom uvádza, že ako prenajímateľ uzavrela so žalobcom v 1. rade nájomnú zmluvu s účinnosťou od 1.11.2016 na 10 rokov, predmetom ktorej bol okrem iných aj nájom parcely č. 868/5 evidovanej na LV č. XXXX.

21.Súd zo screenshotu aplikácie o užívaní nehnuteľností v katastri J. zistil, že diel 5102/1 je evidovaný v užívaní spoločnosti S. v dieloch A1, B1, C1.

22. S. a S. listom zo dňa 1.10.2019 vyzývali S. na zdržanie sa užívania pozemkov a vyzývali ho na odovzdanie pozemkov, ktoré sú aj predmetom tohto konania. Výzvu spoločnosť prevzala 7.10.2019.

23. S. a S.. prezídiu Policajného zboru listom zo dňa 10.7.2019 oznamovalo skutočnosti nasvedčujúce spáchanie trestného činu s tvrdením, že podľa verejne dostupných informácií sú priame platby z LPIS blokov, súčasťou ktorých sú pozemky vo vlastníctve spoločnosti, uplatnené zo strany spoločnosti S.. so sídlom Y.. S uvedenou spoločnosťou nemá S. ani S. žiadny zmluvný vzťah a za užívanie týchto pozemkov nie je zo strany spoločnosti poskytované žiadne plnenie.

24.Zo zmluvy predloženej žalovaným súd zistil, že dňa 18.12.2018 uzavrela spoločnosť S. a žalovaný podnájomnú zmluvu, predmetom ktorej bolo prenechanie poľnohospodárskych pozemkov prenajímateľom podnájomcovi za odplatu za účelom ich užívania a poberania z nich úžitkov. Identifikácia pozemkov je uvedená v prílohe, ktorá tvorí neoddeliteľnú súčasť zmluvy. Účelom nájmu je využívanie pôdy na poľnohospodárske účely. Doba podnájmu bola stanovená na 5 rokov. Išlo o pozemky v k.ú. Budkovce, podľa prílohy k tejto zmluve predmetom podnájmu boli pozemky vo vlastníctve S. (teda žalobcu v 1. rade) a spoločnosti G. - 868/3, 868/9, 871/6, 871/7, 958/1, 876/1 a 868/5.

25.Zo znaleckého posudku č. 38/2020 znalca Ing. Bc. Tichomíra Bucska z odboru poľnohospodárstva bolo zistené, že na základe žiadosti žalobcov mal znalec vypracovať znalecký posudok na výšku škody vo vzťahu k parcelám definovaným k žalobe resp. ich výmere v prieniku v LPIS bloku číslo 5102/1 za rok 2019 (poľnohospodársky rok 2018/2019) pri predpoklade, že by bola vysiata sója. Škodu mal znalec určiť na úrovni čistý zisk + ušlé priame platby. Celková výmera LPIS 5102/1 je 57,26ha, pričom výmera, ktorá nemohla byť využitá u žalobcu 1. v rade bola 3,91 ha a u žalobcu v 2. rade bola 2,36 ha. Z výpočtu znalca o náhrade škody vyplýva, že u žalobcu v 1. rade znalec vychádzal z výmery 3,91 ha, ktorú žalobca v bloku 5102/1 nemohol užívať pri priemernej úrode sóje na hektár v Košickom kraji 2,63 tón na hektár, čo pri výmere 3,91 ha predstavuje výnos 10,2833 ton. Priemerná cena sóje v roku 2019 podľa posudku bola 206,76 Eur za tonu. Cena sóje na uvedenú výmeru by tak predstavovala 3154,50 Eur. Uvedenú sumu znalec ponížil o nevynaložené náklady na výrobu, čo je 65% z výroby. Od zistenej ceny sóje bola odpočítaná nákladová zložka 2050,43 Eur, teda čistá strata predstavovala 1104,07 Eur. Znalec ďalej ku škode pripočítal stratu na štátnej podpore, ktorá bola v roku 2018/2019 na úrovni 203,18 Eur, čo pri 3,91 ha neužívanej pôdy predstavuje 794,43 Eur. Celková škoda tak u žalobcu v 1. rade bola vypočítaná z čistej straty 1104,07 a zo straty na štátnej podpore 794,43 Eur, spolu 1898,50 Eur. U žalobcu v 2. rade znalec vychádzal z výmery 2,36 ha, ktorú žalobca v bloku 5102/1 nemohol užívať pri priemernej úrode sóje na hektár v Košickom kraji 2,63 tón na hektár, čo pri výmere 2,36 ha predstavuje výnos 6,2068 ton. Priemerná cena sóje v roku 2019 podľa posudku bola 206,76 Eur za tonu. Cena sóje na uvedenú výmeru by tak predstavovala 1904 Eur. Uvedenú sumu znalec ponížil o nevynaložené náklady na výrobu, čo je 65% z výroby. Od zistenej ceny sóje bola odpočítaná nákladová zložka 1237,60 Eur, teda čistá strata predstavovala 666,40 Eur. Znalec ďalej ku škode pripočítal stratu na štátnej podpore, ktorá bola v roku 2018/2019 na úrovni 203,18 Eur, čo pri 2,36 ha neužívanej pôdy predstavuje 479,50 Eur. Celkovú škodu tak znalec u žalobcu v 2. rade vypočítal ako čistú stratu 666,40 Eur a stratu na štátnej podpore 497,50 Eur, spolu 1163,90 Eur.

26.Po vykonanom dokazovaní súd vec právne posúdil takto:

Podľa vlastník je v medziach zákona oprávnený predmet svojho vlastníctva držať, užívať, požívať jeho plody a úžitky a nakladať s ním.

Podľa , vlastník má právo na ochranu proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje, najmä sa môže domáhať vydania veci od toho, kto mu ju neprávom zadržuje. Obdobné právo na ochranu má aj ten, kto je oprávnený mať vec u seba.

Podľa každý zodpovedá za škodu, ktorú spôsobil porušením právnej povinnosti.

Podľa uhrádza sa skutočná škoda a to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk).

27.Žalobcovia sa žalobou doručenou súdu 20. 12. 2019 domáhali proti žalovanému vypratania nehnuteľnosti a náhrady škody. Vypratania sa domáhali na tom právnom základe, že žalovaný bez právneho dôvodu užíva nehnuteľnosti, ktoré sú vo vlastníctve žalobcov, respektíve im právny titul svedčí na základe uzavretej nájomnej zmluvy. Žalovaný so žalobou v časti vypratania nehnuteľností nesúhlasil v celom rozsahu vychádzajúc z toho, že žalobcovia nemajú právo disponovať s nehnuteľnosťami vzhľadom na to, že či už ako vlastníci alebo ako nájomcovia nemajú na dotknutých nehnuteľnostiach väčšinový podiel a nájomnú zmluvu, ktorú má uzavretú žalobca v 1. rade s obchodnou spoločnosťou G. považuje za neplatnú pre jej neurčitosť. Žalobcovia preto nemôžu byť v konaní aktívne legitimovaní.

28.Súd k námietkam žalovaného uvádza, že predmetom konania v časti vypratania nehnuteľností nie je spor podielových spoluvlastníkov týkajúci sa spoločných nehnuteľností, ale predmetom konania je žaloba o ochranu vlastníckeho práva. Zákon dáva vlastníkovi veci právo domáhať sa ochrany proti tomu, kto do jeho vlastníckeho práva neoprávnene zasahuje ( ). Medzi práva vlastníka v zmysle ustanovenia patrí aj právo vec užívať. Obdobné právo ako vlastníkovi priznáva zákon aj tomu, kto je oprávnený vec mať u seba ( ). Oprávneným držiteľom môže byť aj ten, komu oprávnenosť držby svedčí titulom uzavretej nájomnej zmluvy, ako je tomu v prípade žalobcu v 1. rade. V zmysle ustálenej judikatúry každý zo spoluvlastníkov je oprávnený podať žalobu podľa a domáhať sa voči tretej osobe vypratania celej nehnuteľnosti, aj keď nejde o väčšinového spoluvlastníka. Dokonca nie je rozhodujúce, či je spoluvlastník podľa dohody s ďalšími spoluvlastníkmi sám oprávnený celú spoločnú vec užívať. Nejde totiž o vzťah medzi spoluvlastníkmi navzájom, ale o vzťah spoluvlastníka proti osobe, ktorá užíva nehnuteľnosť neoprávnene. Z uvedeného vyplýva, že nie je dôvod na zamietnutie žaloby spoluvlastníka na vypratanie a vydanie celej spoločnej nehnuteľnosti pre nedostatok jeho vecnej aktívnej legitimácie. Jediným dôvodom pre zamietnutie žaloby by bola tá skutočnosť, ak by sa preukázalo, že žalovaný drží spoločnú vec oprávnene, napríklad na základe nájomnej zmluvy. V uvedenom kontexte neobstojí ani námietka žalovaného, že nehnuteľnosti nie je možné vydať, pretože k ním nie je prístup. V prípade uplatneného nároku nejde o vyriešenie otázky užívacích práv k poľnohospodárskym pozemkom podľa a nasl. , ale o reivindikačnú žalobu podľa .

29.Žalobca v 1. rade predloženými listami vlastníctva preukázal, že je vlastníkom nehnuteľností:

- parcela registra „E“ č. 868/3, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. v podiele 1/1

- parcela registra „E“ č. 868/9, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 1/1

- parcela registra „E“ č. 871/6, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 2/6

- parcela registra „E“ č. 871/7, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 4/6

- parcela registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 6/8

- parcela registra „E“ č. 958/1, o výmere 119805 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 274/2102

- parcela registra „E“ č. 868/5, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J. ako pozemok prenajatý od obchodnej spoločnosti G.

30. Žalobca v 2. rade predloženými listami vlastníctva preukázal, že je vlastníkom pozemkov, nachádzajúcich sa v katastrálnom u zemí J.:

- parcela registra „E“ č. 868/7, o výmere 9901 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 1/1

- parcela registra „E“ č. 868/11, o výmere 9900 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 1/1

- parcela registra „E“ č. 868/22, o výmere 4950 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 8/24

- parcela registra „E“ č. 871/4, o výmere 4917 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 1/2

- parcela registra „E“ č. 876/1, o výmere 12255 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 6/8

- parcela registra „E“ č. 958/5, o výmere 5000 m2, druh: orná pôda, zapísaná na LV č. XXXX, vedenom pre katastrálne územie J., v podiele 1/1.

31.Keďže žalobcovia sú vlastníkmi dotknutých nehnuteľností, resp. im svedčí užívacie právo z titulu uzavretej nájomnej zmluvy, sú v konaní vecne aktívne legitimovaní a majú právo domáhať sa ochrany podľa , .

32.Pokiaľ ide o užívanie dotknutých nehnuteľnosti, žalovaný menil svoj postoj počas konania tak, že najprv tvrdil, že na nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom konania, ma uzavreté nájomné zmluvy, následne už tvrdil, že žalované nehnuteľnosti neužíva. Pokiaľ ide o tvrdené nájomnej zmluvy zo strany žalovaného, žalovaný počas celého konania nepredložil žiadnu nájomnú zmluvu, ktorá by preukazovala jeho tvrdenie o tom, že žalované nehnuteľnosti užíva z titulu nájomného vzťahu. Zmluva, ktorú predložil žalovaný do konania nie je nájomnou zmluvou medzi vlastníkmi dotknutých nehnuteľností a žalovaným, ale ide o podnájomnú zmluvu uzavretú medzi spoločnosťou S. a medzi žalovaným. Prílohou podnájomnej zmluvy je identifikácia parciel, ktoré sú predmetom konania, žalovaný však nepreukázal, že prenajímateľovi, spoločnosti S.., patrí právo nájmu k identifikovaným nehnuteľnostiam. Takýmto dôkazom nemôže byť iba príloha k podnájomnej zmluve bez predloženia nájomných zmlúv uzavretých medzi spoločnosťou S. a vlastníkmi pozemkov. Tvrdenie žalovaného o tom, že nehnuteľností neužíva vyvracia žalobcom predložený screenshot z aplikácie GSAA - LPIS 5102/1, štvorec O., z ktorého súd zistil, že užívateľom všetkých nehnuteľností, ktorých vydanie žalobcovia žiadajú, je žalovaný, teda spoločnosť S. Uvedené vyplýva aj z rovnakej prílohy predloženej žalovaným k podnájomnej zmluve, ktorú uzavrel so spoločnosťou S. Išlo o pozemky v k.ú. J., podľa prílohy k tejto zmluve, predmetom podnájmu boli pozemky vo vlastníctve APD C. (teda žalobcu v 1. rade) a spoločnosti G. - 868/3, 868/9, 871/6, 871/7, 958/1, 876/1 a 868/5.

33.Žalovaný vo vzťahu k parcele registra E č. 868/5 v k.ú. J., ktorú má v držbe žalobca v 1. rade uviedol, že nájomná zmluva, na základe ktorej má svedčiť žalobcovi v 1.rade užívacie právo, je absolútne neplatná pre jej neurčitosť, preto žalobca v 1. rade nie je oprávnený nehnuteľnosť užívať. K tejto námietke súd uvádza, že sa nestotožňuje s názorom žalovaného o neplatnosti nájomnej zmluvy. Neurčitosť zmluvy mala spočívať v tom, že žalobca v 1. rade dodatočne „pripojil“ prílohu číslo 1 k nájomnej zmluve, ktorá mala špecifikovať predmet zmluvy v článku I. nájomnej zmluvy, pretože príloha nie je podpísaná a nie je možné z nej zistiť, že patrí k nájomnej zmluve medzi žalobcom v 1.rade a spoločnosťou G. K uvedenému predložil žalobca v 1 rade okrem nájomnej zmluvy aj potvrdenie obchodnej spoločnosti G., že parcela č. 868/5 je predmetom nájomnej zmluvy. K samotnej nájomnej zmluve súd uvádza, že je bežnou praxou, že nájomné zmluvy, ktorých predmetom je nájom poľnohospodárskej pôdy v časti predmetu nájmu odkazujú na prílohu, v ktorej sú špecifikované nehnuteľnosti, ako je tomu aj v prípade nájomnej zmluvy uzavretej medzi žalobcom v 1. rade a spoločnosťou G. Otázku určitosti zmlúv riešil aj Ústavný súd SR (napr. , , ), keď opakovane konštatoval, že prílišný formalizmus a prehnané nároky na formuláciu nemožno z ústavnoprávneho hľadiska akceptovať, pretože zasahuje do zmluvnej slobody vyplývajúcej z princípu zmluvnej voľnosti podľa SR. Jedným zo základných princípov výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nevedie k neplatnosti zmlúv. Podľa 35 právne úkony treba vykladať nielen podľa ich jazykového vyjadrenia, ale najmä tiež podľa vôle toho, kto právny úkon urobil. Podstatným teda aj v súdenej veci je, či predmet zmluvy považovali za dostatočne určitý a zrozumiteľný účastníci zmluvy. Z predloženej nájomnej zmluvy ako aj z vyjadrenia oboch účastníkov nájomnej zmluvy súd nemal pochybnosti o tom, že predmet nájmu vrátane parcely číslo 868/5 je im dostatočne známy, preto nemožno nájomnú zmluvu považovať za absolútne neplatnú pre jej neurčitosť podľa .

34.Súd tak mal preukázané, že žalovaný nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania užíva bez akéhokoľvek právneho dôvodu, preto je žaloba žalobcov v časti o vypratanie nehnuteľnosti dôvodná. Súd preto musí žalobcom ako vlastníkom resp. nájomcom nehnuteľností poskytnúť ochranu v zmysle ustanovenia proti tomu, kto do ich vlastníckeho práva neoprávneným užívaním ich majetku zasahuje, preto vyhovel žalobcom v časti povinnosti žalovaného vypratať nehnuteľnosti, ktorých vypratania sa žalobcovia domáhajú.

35.Žalobcovia sa ďalej domáhali proti žalovanému náhrady škody, ktorá im vznikla z toho dôvodu, že pre neoprávnené užívanie nehnuteľnosti žalovaným nemohli tieto užívať sami ako vlastníci. Žalobcovia sú podnikateľmi v oblasti poľnohospodárstva a postup žalovaného im bráni v užívaní ornej pôdy ku, ktorej im svedčí vlastnícke alebo užívacie právo. Žalobca v 1. rade tvrdil, že bol vylúčený z užívania svojich pozemkov v poľnohospodárskej sezóne 2018/2019 v celkovej výmere pod produkčným blokom 3,91 ha. Uplatňuje si náhradu škody za 3,36 ha v celkovej výške 1898,50 Eur podľa znaleckého posudku. Žalobca v 2. rade bol vylúčený z užívania 2,36 ha, za ktoré si nárokuje náhradu škody podľa znaleckého posudku vo výške 1163,90 Eur.

36.Žalovaný náhradu škody neuznal. Uviedol, že pri vyčísľovaní používajú žalobcovia pojem nejakého pomyselného výnosu z neuskutočneného predaja vo výške 200,- Eur na 1 ha a v druhom prípade asi kvôli pestrosti uvádzajú 412,90 Eur na 1 ha. Tieto údaje sú nereálne, ktoré sú iba fiktívne, vymyslené a ničím nepodložené. Ak by niekto chcel podobné vyčíslenie urobiť tak by musel brať do úvahy nasledovné vplyvy: variabilitu produkcie podľa rokov a prírodných podmienok, vplyvy cenovej politiky, úroveň nákladov podľa ovplyvnenia trhovým prostredím, klimatické podmienky v danej lokalite, pestovanou odrodou, druhom pozemkov a pod. Takéto fiktívne vyčíslenie neobstojí v žiadnom prípade, preto žalovaný uvádza, že je zaužívaná a prakticky vyčísľovať škody na úrovni obvyklého nájomného k danej lokalite. Žalobcovia tiež požadujú úhradu za dotácie, čo vôbec nesúvisí s vlastníctvom alebo nájmom pozemkov, poskytovateľ tzv. systémových dotácií na rastlinnú výrobu, Európska únia prostredníctvom pôdohospodárskej platobnej agentúry poskytuje dotácie nie na podporu vlastníckeho alebo nájomného vzťahu ako sa mylne domnieva žalobca, ale na podporu rastlinnej výroby, teda dotácie nepatria tomu kto pôdu vlastní alebo od vlastníckeho práva odvodzuje iné právo, ale tomu kto na pôde pracuje. Úlohou dotácií nie je splnenie si darčekovej povinnosti, ale eliminácia nákladov na poľnohospodársku výrobu a to za tým účelom, aby ceny potravín na trhu nerástli neprimerane inflácií a tak, aby potraviny boli prístupné aj pre najchudobnejšie vrstvy. Dotácie teda plnia aj úlohu sociálneho zmieru.

37.Základnými predpokladmi pre vznik nároku poškodeného na náhradu škody je preukázanie zavineného porušenia právnej povinnosti, v dôsledku ktorého vznikla poškodenému škoda. Pre vznik nároku na náhradu škody sa tak vyžaduje: a) zavinené porušenie právnej povinnosti, b) existencia škody a c) príčinná súvislosti medzi porušením právnej povinnosti a vzniknutou škodou. Aby sa úkon mohol kvalifikovať ako protiprávny, škodcovo porušenie právnej povinnosti musí vyplývať buď priamo z právnych predpisov, zo zmluvy, alebo iných právnych úkonov či skutočností. Mimo porušenia zákonnej alebo zmluvnej povinnosti zákon zakladá aj všeobecnú prevenčnú povinnosť každého počínať si tak, aby svojim konaní nespôsobil škody akéhokoľvek druhu a to bez ohľadu na to, či medzi poškodeným a škodcom existuje právny vzťah alebo nie.

38.V súdenej veci zavinené porušenie právnej povinnosti žalovaného vo vzťahu k žalobcom preukázané bolo. Žalovaný užívaním nehnuteľností vo vlastníctve žalovaného bez právneho dôvodu porušuje zákon tým, že obmedzuje vlastnícke právo žalobcov vyplývajúce im z ustanovenia spočívajúce v práve užívať nehnuteľnosti a brať z nich úžitky. Protiprávne konanie žalovaného má príčinnú súvislosť so škodou uplatňovanou žalobcami z dôvodu, že žalobcovia sú právnickými osobami, ktoré sa venujú podnikaniu v oblasti poľnohospodárstva, preto uplatňovaná škoda nie je iba škodou fiktívnou, ako sa bránil žalovaný. Žalobcovia reálnym užívaním svojich pozemkov žalovaným boli vylúčení z ich obrábania a vylúčení z vykonávania poľnohospodárskej činnosti, ktorá je predmetom ich podnikania. Škoda je všeobecne definovaná ako majetková ujma, ku ktorej došlo na úkor poškodeného nedovoleným alebo protiprávnym konaním zodpovedného subjektu. V zmysle ustanovenia sa za škodu považuje nie len skutočná škoda, ale aj to, čo poškodenému ušlo (ušlý zisk). Žalobcovia si ako náhradu škody uplatnili výnosy z neuskutočneného predaja poľnohospodárskych plodín, ktorých produkcia im bola zo strany žalovaného znemožnená. Ušlý zisk v zmysle ustanovenia pre účely náhrady škody nie je chápaný ako zisk v zmysle účtovných predpisov. Pre účely náhrady škody sa ušlý zisk chápe ako prekazené rozmnoženie majetku poškodeného, ktoré mohol poškodený reálne očakávať, v prípade nároku žalobcov, ak by mu žalovaný neznemožnil vykonávať poľnohospodársku činnosť na dotknutých pozemkoch. Ušlý zisk je preto možné chápať aj ako ušlý výnos z poľnohospodárskej činnosti žalobcov. Nemožno súhlasiť s názorom žalovaného, že náhrada škody by mala byť vo výške obvyklého nájomného za užívanie pozemkov v tejto lokalite. Ušlý zisk a nájomné sú odlišné právne inštitúty. Nájomné v žiadnom

prípade nepokryje náhradu škody spočívajúcu v ušlom výnose z poľnohospodárskej činnosti na jednom hektári pôdy.

39.Škoda sa preto vypočítava ako predpokladaný výnos z poľnohospodárskej činnosti, ak by ju žalobcovia riadne vykonávali vrátane iných benefitov, na ktoré by v súvislosti so svojou činnosťou mali nárok. O výške škody predložili žalobcovia znalecký posudok, podľa ktorého u žalobcu v 1. rade škoda predstavuje 1898,50 Eur a u žalovaného v 2. rade 1163,90 Eur. Podstatné výhrady k znaleckému posudku zo strany žalovaného sa týkali druhu plodiny, ktorú znalec pre výnosy zvolil, ako aj výhrady voči započítaniu dotácii PPA na hektár pozemkov. Tvrdil, že dotácia patrí iba tomu, kto pôdu obrába, preto do výpočtu náhrady škody sa nemala započítavať. Namietal tiež aj výmeru, za ktorú sa škoda priznávala, pretože zmluvu o nájme uzavretú medzi spoločnosťou G. a žalobcom v 1. rade považoval za neplatnú.

40.Pokiaľ ide o zvolený druh plodiny (sója), žalovaný okrem iného namietal, že nejde o bežný druh pestovania plodiny v katastri J. a žalobcovia pre výpočet náhrady škody zvolili najvýnosovejšiu plodinu. Súd k tomu uvádza, že sója nie je plodinou, ktorú by klimatické alebo aj agropodmienky v uvedenej lokalite z pestovania vylučovali a teda ide zo strany žalobcov o úmyselné navyšovanie uplatnenej škody. Žalovaný o tom súdu žiadne dôkazy nepredložil. Ak bola v znaleckom posudku zvolená ako výnosová plodina sója, súd nezistil dôvody, pre ktoré by sa tento druh plodiny pre účely výnosov nemohol akceptovať.

41.Pokiaľ ide o výmeru, za ktorú sa náhrada škody priznáva, súd námietky žalovaného nepovažuje za relevantné. Dôvodom namietania výmery bola skutočnosť, že žalobcovia nemajú majoritu v nehnuteľnostiach a namietanú zmluvu o nájme považuje za neplatnú. S neplatnosťou zmluvy sa súd vyporiadal vyššie. Pokiaľ ide o výmeru použitú pre účely výpočtu škody súd uvádza, že náhrada škody nie je požadovaná za celú výmeru patriacu žalobcom z jednotlivých vypratávaných parciel, ale iba z prieniku výmer spadajúcich pod produkčný blok 5102/1, štvorec O.. Podľa znaleckého posudku u žalobcu v 1. rade je podiel prieniku 39171,54 m2 pri celkovej výmere 51450,84 m2 a u žalobcu v 2. rade je prienik 23551,86m2 pri celkovej výmere 28909,50 m2.

42.Ďalšia výhrada žalovaného sa týkala započítania štátneho príspevku 203,18 Eur/ha s odôvodnením, že príspevok patrí iba tomu, kto reálne pôdu obrába. S týmto názorom žalovaného nie je možné súhlasiť. Ako bolo uvedené vyššie, za škodu je potrebné považovať všetko, čo z majetku poškodeného ušlo pre protiprávnu činnosť škodcu. Štátny príspevok či dotácia na poľnohospodársku výrobu je majetkom, na ktorý by žalobcovia v prípade obrábania pozemkov mali nárok rovnako, ako by mali nárok aj na výnosy z poľnohospodárskej činnosti. Samotná platba za pestovanie vybraných druhov bielkovinových plodín, medzi ktoré patrí aj sója, sa poskytuje v zmysle nariadenia vlády SR č. z 18. februára 2015. Podľa údajov zverejnených PPA za roky 2004 až 2020, platba za pestovanie bielkovinových plodín za rok 2019 predstavovala 323,64 Eur za hektár. Do výpočtu žalobcovi uviedli sumu 203,18 Eur ako príspevok na poľnohospodársku pôdu, teda nižšiu, ako bol príspevok na vybranú bielkovinovú plodinu.

43.Žalovaný ďalej namietal, že ak by niekto chcel vyčíslenie škody urobiť, tak by musel brať do úvahy nasledovné vplyvy: variabilitu produkcie podľa rokov a prírodných podmienok, vplyvy cenovej politiky, úroveň nákladov podľa ovplyvnenia trhovým prostredím, klimatické podmienky v danej lokalite, pestovanou odrodou, druhom pozemkov a pod. Žalovaný na spochybnenie záverov znaleckého posudku nenavrhoval žiadne dokazovanie, preto súd jeho vyjadrenie vyhodnotil iba ako obranu v konaní bez dôkaznej relevancie, keďže posúdenie námietok žalovaného by vyžadovalo minimálne odborné vyjadrenie.

44.Z uvedených dôvodov preto súd považoval výpočet náhrady škody za správny a priznal ich žalobcom podľa predloženého znaleckého posudku. U žalobcu v 1. rade súd vychádzal z výmery 3,91 ha, ktorú žalobca v bloku 5102/1 nemohol užívať pri priemernej úrode sóje na hektár v Košickom kraji 2,63 tón na hektár, čo pri výmere 3,91 ha predstavuje výnos 10,2833 ton. Priemerná cena sóje v roku 2019 podľa posudku bola 206,76 Eur za tonu. Cena sóje na uvedenú výmeru by tak predstavovala 3154,50 Eur. Uvedenú sumu znalec ponížil o nevynaložené náklady na výrobu, čo je 65% z výroby. Od zistenej ceny sóje bola odpočítaná nákladová zložka 2050,43 Eur, teda čistá strata predstavovala 1104,07 Eur. Znalec ďalej ku škode pripočítal stratu na štátnej podpore, ktorá bola v roku 2018/2019 na úrovni 203,18 Eur, čo pri 3,91 ha neužívanej pôdy predstavuje 794,43 Eur. Celková škoda tak u žalobcu v 1. rade pozostáva z čistej straty 1104,07 a zo straty na štátnej podpore 794,43 Eur, spolu 1898,50 Eur.

45.U žalobcu v 2. rade súd vychádzal z výmery 2,36 ha, ktorú žalobca v bloku 5102/1 nemohol užívať pri priemernej úrode sóje na hektár v Košickom kraji 2,63 tón na hektár, čo pri výmere 2,36 ha predstavuje výnos 6,2068 ton. Priemerná cena sóje v roku 2019 podľa posudku bola 206,76 Eur za tonu. Cena sóje na uvedenú výmeru by tak predstavovala 1904 Eur. Uvedenú sumu znalec ponížil o nevynaložené náklady na výrobu, čo je 65% z výroby. Od zistenej ceny sóje bola odpočítaná nákladová zložka 1237,60 Eur, teda čistá strata predstavovala 666,40 Eur. Znalec ďalej ku škode pripočítal stratu na štátnej podpore, ktorá bola v roku 2018/2019 na úrovni 203,18 Eur, čo pri 2,36 ha neužívanej pôdy predstavuje 479,50 Eur. Celková škoda tak u žalobcu v 2. rade pozostáva z čistej straty 666,40 Eur a zo straty na štátnej podpore 497,50 Eur, spolu 1163,90 Eur.

46.O trovách konania súd rozhodol podľa tak, že ich priznal obom úspešným žalobcom. O výške trov konania rozhodne po právoplatnosti rozsudku vyšší súdny úradník samostatným uznesením podľa .

Poučenie:

Proti rozsudku je prípustné odvolanie do 15 dní od jeho doručenia na tunajšom súde.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania podľa uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody podľa ) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Ak povinnosť uložená v tomto rozhodnutí nebude splnená, môže sa oprávnená osoba svojho nároku domáhať návrhom na vykonanie exekúcie.

Podľa ak zákon na podanie nevyžaduje osobitné náležitosti, v podaní sa uvedie, a) ktorému súdu je určené, b) kto ho robí, c) ktorej veci sa týka, d) čo sa ním sleduje a e) podpis.

Podľa ak ide o podanie urobené v prebiehajúcom konaní, náležitosťou podania je aj uvedenie spisovej značky tohto konania.

Podľa odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Podľa odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.

Podľa odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.