Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_11To-12-2025.pdf
PDF · 157.1 KB
Case nature
Area
Subarea
11To/12/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Lucie Bašistovej a sudcov JUDr. Vladimíra Monoka a JUDr. Gabriely Dubovej, PhD. na verejnom zasadnutí konanom dňa 11.06.2025 v trestnej veci proti obžalovanému A. B. a spol. pre prečin ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a iné, o odvolaniach obžalovaného A. B. a obžalovaného C. D. proti rozsudku Okresného súdu Poprad sp. zn. 6T/90/2023 zo dňa 18.11.2024, takto
r o z h o d o l :
Podľa § 319 Tr. poriadku z a m i e t a odvolania obžalovaných A. B. a C. D..
o d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom bol obžalovaný A. B. uznaný za vinného z prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 a obžalovaný C. D. z prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného do 06.08.2024 na tom skutkovom základe, že
dňa 9. 7. 2022 v čase približne 00.45 hod. v E., na Námestí sv. Egídia, v prevádzke „E. F.“ počas prevádzkovej doby a následne aj na chodníku pred touto prevádzkou, na mieste verejnosti prístupnom, po predchádzajúcom slovnom konflikte spoločne fyzicky napadli poškodeného G. H., a to tak, že obžalovaný A. B. ho stiahol za oblečenie na zem a následne ho obaja obžalovaní kopali do rôznych častí tela a keď k ním prišiel poškodený C. F., tak obžalovaný A. B. ho jedenkrát udrel päsťou ruky do tváre, v dôsledku čoho mu spôsobil ťažké zranenia, a to zlomeninu tela sánky vpravo s posunutím úlomkov so zubom č. 46 v lomenej štrbine otvorenú do ústnej dutiny a so zlomeninou dostredného koreňa zuba č. 46, poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo v oblasti sánky s dobou liečenia a obmedzením na obvyklom spôsobe života v trvaní 49 dní, pričom poškodenému G. H. nespôsobili žiadne zranenia, ktoré by si vyžiadali lekárske ošetrenie.
Obžalovanému A. B. okresný súd uložil podľa § 156 ods. 3 Tr. zákona účinného od 06.08.2024 s použitím § 37 písm. h) Tr. zákona, § 38 ods. 2 Tr. zákona, § 41 ods. 1 Tr. zákona úhrnný trest odňatia slobody vo výmere dvoch rokov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona mu určil skúšobnú dobu na tridsať mesiacov. Zároveň mu okresný súd podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku uložil povinnosť uhradiť poškodeným škodu a to C. F., vo výške 5.450,- eur a poškodenej I. zdravotnej poisťovni, a. s., vo výške 3.924,52 eur. Obžalovanému C. D. v napadnutom rozsudku okresný súd uložil podľa § 364 ods. 1 Tr. zákona účinného do 06.08.2024 s použitím § 38 ods. 2 Tr. zákona trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov. Podľa § 49 ods. 1 písm. a) Tr. zákona mu výkon trestu podmienečne odložil a podľa § 50 ods. 1 Tr. zákona určil skúšobnú dobu na pätnásť mesiacov.
Proti vyhlásenému rozsudku podal obžalovaný A. B. odvolanie proti výroku o vine, treste a náhrade škody a obžalovaný C. D. proti výroku o vine a treste ihneď po vyhlásení rozsudku, ktoré ale bližšie obžalovaný C. D. neodôvodnil.
Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní namietal, že sa nestotožňuje so skutkovými zisteniami okresného súdu, pretože síce vytiahol H. pred pizzeriu, kde sa s ním naťahoval, ale nekopol ho a ani nenapadol poškodeného F.. Poškodeného F. napadol spoluobžalovaný D., ktorý sa k tomuto konaniu priznal, nielen v konaní pred súdom, ale už aj v prípravnom konaní. Podľa obžalovaného, okresný súd svoje rozhodnutie založil na výpovedi svedkyne J. F., ktorá podľa okresného súdu počas trestného stíhania popisovala okolnosti spojené s fyzickým napadnutím bez akýchkoľvek rozporov vo všetkých svojich výpovediach a jej výpovede korešpondujú aj s výpoveďami poškodených H. a F.. Aj napriek tomu, že okresný súd posúdil výpoveď svedkyne J. F. ako hodnovernú, má zato, že ju za takúto nemožno považovať, a to z viacerých dôvodov. Svedkyňa J. F. totiž na hlavnom pojednávaní vypovedala, že najprv vošiel do pizzerie poškodený F., za ním obžalovaný D., poškodený H., obžalovaný B. a následne aj ona, pričom z analýzy kamerového záznamu je zrejmé, že do pizzerie vchádzali v inom poradí, a to najprv poškodený F., obaja obžalovaní, svedkyňa a po nej poškodený H.. Tieto skutočnosti poukazujú na nepresnosť výpovede svedkyne už od začiatku priebehu skutkového deja. Svedkyňa J. F. ďalej popísala, že bili poškodeného hlava nehlava a kopali doň, pričom sám poškodený H. vypovedal, že okrem kopania ho obžalovaní žiadnym iným spôsobom neudierali. Ani tento opis fyzického konfliktu nezodpovedá inému dôkazu. Napokon z kamerového záznamu a jeho analýzy vyplýva, že do pizzerie sa vrátili spoločne s poškodeným H., keďže hľadali jeho retiazku, za nimi prišiel aj obžalovaný D. a po odchode poškodeného H. si kupovali pizzu, čo nezodpovedá ani tvrdeniu svedkyne J. F., že po konflikte ihneď ušli. Na uvedené skutočnosti poukazuje predovšetkým z toho dôvodu, že má zato, že nepostačuje, aby bola výpoveď svedka konzistentná len sama osebe vo viacerých výsluchoch, ale táto by mala byť v súlade s ďalšími dôkazmi. Na uvedené nezrovnalosti okresný súd nepoukázal a žiadnym spôsobom ich nevyhodnotil, pritom sú v neprospech hodnovernosti výpovede svedkyne. Z uvedeného dôvodu nepovažuje hodnotenie výpovede svedkyne okresným súdom za správne. V súvislosti s výpoveďou svedkyne J. F. poukazuje aj na obsah trestného oznámenia z ktorého plynie, že svedkyňa J. F. vypovedala ku skutku len hodinu po tom, čo sa mal stať, a teda by si ho mala pamätať najlepšie. Pri podávaní trestného oznámenia tvrdila, že v pizzerii obaja obžalovaní podišli k jej priateľovi a začali ho obťažovať, čo je v rozpore s kamerovým záznamom. V rozpore je aj jej tvrdenie, že sa snažila postaviť zo zeme oboch chalanov, poškodených, pričom podľa záznamu je zrejmé, že on s poškodeným H. vošiel do pizzerie, a teda mu nemohla pomáhať postaviť sa zo zeme. V odvolaní obžalovaný A. B. taktiež tvrdil, že z prvotnej výpovede poškodeného F. zo dňa 09.07.2022 vyplýva, že spolu s H. a F. požívali predtým alkohol, pričom touto okolnosťou sa súd nezaoberal. Orgány činné v trestnom konaní nezabezpečili dychové skúšky a ovplyvnenie alkoholom u poškodených a svedkyne nie je žiadnym spôsobom objasnené. Aj keď svedkyňa F. tvrdila, že alkohol nepožívala, mohla po požití alkoholu vnímať, respektíve v dôsledku stresovej záťaže, niektoré okolnosti skreslene a nepresne a mohla si zameniť aj osoby útočníkov. Nepresnosti výpovede nasvedčuje aj popis konfliktu v počiatočnej fáze, či v jeho závere, ktorý je v rozpore s kamerovým záznamom. Ďalej obžalovaný v odvolaní poukázal aj na úradný záznam OOPZ Poprad zo dňa 08.07.2022, podľa ktorého oznamovateľka J. F. uviedla, že dvaja neznámi muži najprv poškodeného C. F. napadli v interiéri prevádzky, a to dvoma údermi do oblasti tváre a následne sa konflikt presunul pred prevádzku, kde uvedený neznámi muži napadli taktiež G. H. a to tak, že ho sotili na zem a kopali do oblasti trupu. Tieto skutočnosti opakovane preukazujú, že hodnotenie výpovede tejto svedkyne nie je v súlade so zásadou uvedenou v § 2 ods. 10 Tr. poriadku, keďže táto je spochybniteľná objektívnym dôkazom a nateraz neexistujú ďalšie nespochybniteľné dôkazy, ktoré by ju verifikovali. Podľa obžalovaného, ak výpoveď svedkyne obsahuje odlišnosti v popise začiatku konfliktu, pri ataku na osobu poškodeného H., F. a v závere konfliktu s objektívnym dôkazom a výpoveďou poškodeného H., nemožno potom považovať za dôveryhodné ani jej tvrdenie ohľadne útoku na poškodeného F., navyše ak sám obžalovaný D. priznáva útok na poškodeného F. a on to od počiatku popiera. Hodnotenie časti výpovede svedkyne sa musí totiž opierať o nejaký iný dôkaz, ktorý by jej tvrdenie verifikoval, pričom v predmetnom prípade takýto dôkaz nie je a ani jej tvrdenie pri rekognícii nie je možné považovať za hodnoverné. Tvrdenie svedkyne sa totiž zakladá na nesprávnom vnímaní priebehu udalosti a ak si menovaná svedkyňa takto nesprávne vnímané udalosti zapamätala, bude ich stále reprodukovať i v ďalšom konaní nesprávne. Nie je preto možné hodnotiť jej výpoveď ako klamlivú, ale ako nesprávne zapamätaný dej. Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní taktiež uviedol, že ani výpoveď poškodeného F. nemožno považovať za hodnovernú, keďže si po úraze na priebeh deja nepamätal a s odstupom času vypovedal zhodne ako jeho družka. Poškodený
si na okolnosti zranenia pri prvotnej výpovedi zo dňa 09.07.2022 nepamätal, avšak okresný súd na túto výpoveď neprihliadol, hoci bola zabezpečená po začatí trestného stíhania a je tak procesne použiteľná. Poškodený si podľa tejto výpovede pamätal, že ho napadli dvaja chlapi, ale nevie či ho napadli vo vnútri alebo vonku, ani koľkokrát ho udreli, ani ako ho napadli, pretože si na to nespomína. Z uvedeného vyplýva, že poškodený nevypovedal rovnako počas trestného konania, keďže na začiatku tvrdil, že si na okolnosti vzniku zranenia nepamätá, avšak pri ďalšom výsluchu už vypovedal v súlade so svojou družkou. Týmito závažnými rozpormi sa okresný súd nezaoberal, ani neobjasňoval príčiny ich vzniku a žiadnym spôsobom ich nehodnotil. Hodnovernosť výpovede svedkyne J. F. preto nemožno opierať o výpoveď tohto poškodeného, keďže sú od seba podstatne odlišné. Na základe týchto výpovedí poškodeného F. možno usudzovať, že pozná priebeh skutkového deja od svojej družky J. F., ktorá si ho mohla v dôsledku rôznych okolností, požitého alkoholu, tmy, určitého vypätia zapamätať nesprávne. V podanom odvolaní obžalovaný taktiež poukázal na výpoveď poškodeného H., ktorý neobjasňuje priebeh vzniku zranenia poškodeného F., keďže ho nevidel. Podľa obžalovaného A. B., okresný súd vyhodnotil výpoveď obžalovaného D. ako rozpornú, keďže najprv popieral, aby niektorý z nich napadli poškodeného F., avšak obžalovaný D. vo výpovedi v prípravnom konaní, ale aj na hlavnom pojednávaní tvrdil, že to bol práve on, ktorý mal incident s poškodeným F.. Obžalovaný A. B. taktiež namietal, že okresný súd tvrdenia obžalovaného D. a svedka C. považoval za účelové v snahe mu pomôcť, keďže v dôsledku tohto trestného stíhania prišiel o prácu v SBS. V tejto súvislosti obžalovaný uviedol, že práve preto, že pracoval v SBS a pozná podmienky, ktoré musí mať splnené pre ďalší výkon povolania, sa vyhýbal konfliktu, ktorý vznikol medzi poškodeným F. a obžalovaným D., o čom svedčí aj kamerový záznam, z ktorého je zrejmé, že sa držal v ústraní a do vzniknutého konfliktu sa zapojil až keď prišiel do pizzerie poškodený H., ktorý odstrčil obžalovaného D.. Aj keď je faktom, že ako prvý začal ťahať poškodeného H. von, po potýčke si s nim podal ruku a spoločne hľadali retiazku, čo je zrejmé aj z kamerového záznamu. Tento dôkaz podporuje jeho tvrdenie, že poškodeného F. nenapadol a neudrel, pretože je nelogické, aby po veľmi krátkom čase, po dve a pol minúte sa vrátil s poškodeným H. do pizzerie hľadať retiazku, ak by s ním nebol v slovnom kontakte. Ak by takto skutkový dej neprebehol, v takom prípade by do pizzerie nevošiel skôr ako poškodený H., pretože by v dôsledku napadnutia F. už s poškodeným H. o retiazke nekomunikoval, a teda by nevedel, že ju hľadá. Obžalovaný A. B. zároveň poukázal na skutočnosť, že poškodenému H. neboli spôsobené žiadne poranenia, ktoré by si vyžadovali lekárske ošetrenie, čo taktiež napovedá o tom, že to naťahovanie bolo minimálne, a nie v rozsahu popisovanom svedkyňou J. F.. Aj táto skutočnosť spochybňuje hodnovernosť svedkyne J. F.. Zároveň zdôraznil, že nemal žiaden motív k napadnutiu poškodeného F., tento bol na strane obžalovaného D., ktorý s ním prišiel do slovného konfliktu vo vnútri pizzerie. Aj z prehratého kamerového záznamu vyplýva, že potom čo vytiahol poškodeného H. vonku z pizzerie, obžalovaný D. sa vrátil k poškodenému F. a mali ďalší slovný konflikt, pričom pred F. sa postavila jeho družka. V tejto súvislosti dáva do pozornosti, že počas tejto doby sa on už naťahoval s poškodeným H. pred pizzeriou, a preto svedkyňa nemohla registrovať, čo sa tam odohráva. Obžalovaný sa v podanom odvolaní vyjadril aj k hodnoteniu výpovede obžalovaného D., ku ktorému uviedol, že je len na obžalovanom D. a jeho rozhodnutí, ako sa bude obhajovať. Skutočnosť, že najskôr popieral spáchanie skutku a následne sa priznal k napadnutiu poškodeného F., ešte neznamená, že vypovedal účelovo v jeho prospech. Obžalovaný D. sa sám priznal, že bol útočníkom na poškodeného F. a mal v tom čase aj motív na toto konanie, keďže boli v konflikte. On pritom svoju výpoveď nemenil ohľadne útoku na poškodeného F. a vypovedá od začiatku rovnako, a to tvrdiac, že poškodeného neudrel. Napokon obžalovaný A. B. v podanom odvolaní uviedol, že do predloženia dôvodov odvolania, vedel priebeh skutkového deja preukazovať len svojím tvrdením a kamerovým záznamom, ktorý podporoval jeho výpoveď o hľadaní retiazky poškodeného H. v pizzerii. V jeho prospech vypovedal aj obžalovaný D., preto nevidí žiaden dôvod na spochybňovanie jeho výpovede. Poukázal na chybu v postupe vyšetrovania, keď nebol zadovážený aj záznam z kamery, ktorá bola umiestnená na budove a snímala vonkajší priestor, a ktorý by preukázal pravdivosť jeho tvrdení. Tento záznam už v súčasnej dobe nie je možné zabezpečiť. Po nahliadnutí do spisu a vyžiadaní si kamerového záznamu, jeho priateľka spoznala na kamerovom zázname osobu nachádzajúcu sa v pizzerii, a to D. F., ktorého kontaktoval a ten mu poskytol aj krátky videozáznam z konfliktu spred pizzerie. Tento dôkaz, o ktorom nemal vedomosť, že existuje, potvrdzuje jeho výpoveď, že poškodeného F. neudrel a ani na neho nezaútočil, ako to tvrdila svedkyňa J. F.. Z krátkeho videozáznamu je podľa obžalovaného zrejmé, že stál v blízkosti poškodeného H., ktorý ležal na zemi a otočil sa k poškodenému F. v čase, keď už tento ležal na zemi, pričom po jeho páde na zem sa obžalovaný D. otočil zo svojej pozície smerom k nemu a poškodenému H., prichádzajúc k H.. V závere podaného odvolania opätovne obžalovaný prehlásil, že sa dostal len do fyzického kontaktu s H., necíti sa byť vinný zo spáchania skutku tak, ako je mu kladené za vinu a taktiež nenapadol
poškodeného F., preto v tomto smere považuje napadnutý rozsudok za nesprávny a nezákonný, keďže nebol správne zistený skutkový stav. Taktiež má za to, že niektoré dôkazy neboli vykonané, hoci sa nachádzajú v spise a v dôsledku toho dokazovanie nebolo vyhodnotené ani vo vzájomných súvislostiach, pretože boli opomenuté podstatné okolnosti pre rozhodnutie. Vzhľadom na získaný dôkaz, CD s videozáznamom, navrhuje tento na verejnom zasadnutí pred odvolacím súdom prehrať a zároveň vypočuť D. F. ako svedka z dôvodu objasnenia vyhotovenia videozáznamu. Po doplnení dokazovania obžalovaný A. B. navrhuje, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok, vo vzťahu k jeho osobe upravil skutkové zistenia týkajúce sa toho, že vytiahol poškodeného H. pred pizzeriu a stiahol za oblečenie na zem. Keďže kamerový záznam podľa obžalovaného nepreukazuje, aby do poškodeného H. kopal, ale preukazuje len, že pri ňom iba stál, nie je tak jeho obrana, že sa iba naťahovali vyvrátená. Takto upravený skutok podľa jeho názoru nenapĺňa skutkovú podstatu prečinu výtržníctva, pretože jeho závažnosť nepatrná, a preto má zato, že je ho potrebné postúpiť na priestupkové konanie.
Na základe takto riadne a včas podaných odvolaní preskúmal krajský súd napadnutý rozsudok v intenciách ustanovenia § 317 ods. 1 Tr. poriadku, podľa ktorého, ak odvolací súd nezamietne odvolanie podľa § 316 ods. 1 Tr. poriadku alebo nezruší rozsudok podľa § 316 ods. 3 Tr. poriadku, preskúma zákonnosť a odôvodnenosť napadnutých výrokov rozsudku, proti ktorým odvolatelia podali odvolania, ako aj správnosť postupu konania, ktoré mu predchádzalo, pričom na chyby, ktoré neboli odvolaniami vytýkané, prihliadne len vtedy, ak by odôvodňovali podanie dovolania podľa § 371 ods. 1 Tr. poriadku a dospel k nasledovným záverom.
Krajský súd má k výhradám obžalovaného A. B. proti hodnoteniu dôkazov, ktoré tvoria podstatnú časť odvolacích námietok, za potrebné uviesť, že proces dokazovania v trestnom konaní je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po posúdení všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Súd pri hodnotení dôkazov v súlade s § 2 ods. 12 Tr. poriadku rozhodne, o ktoré z nich svoje rozhodnutie oprie tak, aby bol skutkový stav náležite zistený (§ 2 ods. 10 Tr. poriadku). Vykonanie a hodnotenie dôkazov odlišne od predstáv a želaní obžalovaného pritom nie je porušením práva na obhajobu (porovnaj analogicky uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4 Tdo/84/2016, 6 Tdo 71/2012 zo dňa 29.11.2012). V posudzovanej trestnej veci bolo podľa názoru krajského súdu pred okresným súdom vykonané dokazovanie v podstate v takom rozsahu, ako to bolo v zmysle ustanovenia § 2 ods. 10 Tr. poriadku pri rešpektovaní zásady kontradiktórnosti pre správne zistenie skutkového stavu nevyhnutné, a tak krajský súd z doposiaľ vykonaného dokazovania vychádzal.
Odôvodnenia rozhodnutí prvostupňového súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvostupňové a odvolacie konanie z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok (II. ÚS 78/05, III. ÚS 264/08, IV. ÚS 372/08). Odôvodnenie súdneho rozhodnutia v opravnom konaní však nemá odpovedať na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní, zostali sporné alebo sú nevyhnutné na doplnenie dôvodov prvostupňového rozhodnutia, ktoré sa preskúmava v odvolacom konaní.
Odvolanie obžalovaného primárne smeruje do oblasti hodnotenia vykonaných dôkazov. Preskúmaním obsahu spisového materiálu však krajský súd zistil, že okresný súd postupoval správne a v súlade so zákonom pri zisťovaní a ustálení skutkového stavu veci ohľadne výroku o vine, keď na hlavnom pojednávaní vykonal všetky potrebné a dostupné dôkazy, ktoré následne náležite vyhodnotil a dospel tak k správnemu a úplnému skutkovému záveru. Tento, aj podľa názoru krajského súdu plne zodpovedá výsledkom vykonaného dokazovania, z ktorých okresný súd vyvodil správny záver.
Proces dokazovania (a to nie len z hľadiska hodnotenia obsahu jednotlivých dôkazov, ale aj z hľadiska rozsahu dokazovania) je ovládaný zásadou voľného hodnotenia, kedy po vykonaní logických úsudkov v kontexte všetkých vo veci vykonaných dôkazov dochádza k vydaniu meritórneho rozhodnutia. Zákon pritom neurčuje a ani nemôže určiť konkrétne pravidlá, podľa ktorých by sa malo vychádzať v konkrétnom prípade pri určení rozsahu dokazovania alebo pri hodnotení obsahu dôkazov, prípadne ich vzájomnej súvislosti. Jediným všeobecným pravidlom určujúcim rozsah dokazovania je zásada vyjadrená vo vyššie citovanom ustanovení podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ktorej orgány postupujú tak, aby bol zistený skutkový stav veci, a to v rozsahu nevyhnutnom na rozhodnutie (porovnaj uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1To/7/2012 z 30. januára 2013).
Ako nedôvodnú vyhodnotil krajský súd námietku obžalovaného A. B., že v rámci prípravného konania nebol zabezpečený kamerový záznam z budovy, ktorá snímala vonkajší priestor pred budovou pizzerie. Krajský súd po zhodnotení všetkých vykonaných dôkazov okresným súdom, ako aj všetkých okolností skutku má za to, že doposiaľ zabezpečenými dôkazmi bolo možné jednoznačne učiniť záver o vine obžalovaného, a tieto dôkazy boli dostačujúce, bez potreby doplnenia dokazovania v rozsahu navrhovanom obžalovaným. Navyše, na hlavnom pojednávaní obžalovaný po tom, čo okresný súd vykonal dokazovanie, nemal návrhy na doplnenie dokazovania. Takýmto procesným postupom okresného súdu preto nedošlo k žiadnemu porušeniu práva obžalovaného na obhajobu. Odvolací súd tiež pripomína, že je len na rozhodnutí súdu, akú voľbu dôkazného prostriedku a z neho abstrahovaného dôkazu použije pri plnení povinnosti podľa § 2 ods. 10 Tr. poriadku, ako aj práva podľa § 2 ods. 1 Tr. poriadku, a či určitú skutkovú okolnosť, ktorú považuje za dokázanú, bude overovať ďalšími dôkaznými prostriedkami.
V tejto súvislosti krajský súd konštatuje, že okresný súd v súlade s ustanovením § 168 ods. 1 Tr. poriadku v odôvodnení uviedol, ktoré skutočnosti vzal za dokázané, o ktoré dôkazy svoje skutkové zistenia oprel a akými úvahami sa spravoval pri hodnotení vykonaných dôkazov, najmä ak si navzájom odporovali. Neopomenul podať aj právne úvahy, ktorými sa spravoval, keď posudzoval dokázané skutočnosti podľa príslušných ustanovení zákona v otázke viny a trestu. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva teda aj to, ktoré skutočnosti vzal okresný súd do úvahy pri rozhodovaní o druhu a výmere trestu. Aj krajský súd pritom nezávisle od okresného súdu zistil, že zákonným vykonaným dokazovaním zistené skutočnosti vedú k správnosti výroku o vine obžalovaných.
Pokiaľ ide o vykonané dokazovanie, obžalovaný A. B. trestnú činnosť kladenú mu za vinu poprel s tým, že nikoho nenapadol a obžalovaný C. D. tvrdil, že bol v kontakte s poškodeným C. F., ale to poškodený ho udrel ako prvý. Zároveň však obaja obžalovaní tvrdili, že poškodeného C. F. udrel obžalovaný C. D., hoci tento v prípravnom konaní najprv túto skutočnosť popieral. Okresný súd tejto ich obrane neuveril, pretože tieto ich tvrdenia boli vyvrátené predovšetkým výpoveďami svedkov, kamerovým záznamom a znaleckým posudkom. Je faktom, že proti sebe stoja dve vysvetlenia vzniku konfliktu, ale aj jeho priebehu, pričom obžalovaný A. B. podáva popis priebehu konfliktu z priestorov reštaurácie kontrastne so zachyteným kamerovým záznamom. Taktiež oproti sebe stoja tvrdenia svedkyne J. F. a obžalovaných o tom, kto spôsobil zranenie poškodeného C. F.. S hodnotením okresného súdu sa krajský súd stotožňuje a dopĺňa, že nie je možné dospieť k žiadnemu inému hodnoteniu vzniknutej situácie, ako bola napokon ustálená okresným súdom. Obaja obžalovaní už z prejavu v pizzerii agresívnym spôsobom reagovali na poškodených a už v pizzerii došlo k napadnutiu poškodeného G. H., ktorý sa prišiel zastať poškodeného C. F., pričom aj telesné proporcie obžalovaných a poškodeného C. F. poukazujú na dôvod, prečo sa poškodený G. H. prišiel zastať poškodeného C. F..
Obranu obžalovaných mal okresný súd za vyvrátenú predovšetkým výpoveďou priamej svedkyne J. F., ktorá podrobne opísala okolnosti, za ktorých došlo k žalovanému skutku. Z jej výpovede mal okresný súd zistené, že videla ako najskôr obžalovaný C. D. slovne útočil na poškodeného C. F. a potom aj na poškodeného G. H., ktorý sa prišiel zastať poškodeného C. F. a potom sa zapojil aj obžalovaný C. B., ktorý poškodeného G. H. vytiahol von, ešte vo vnútri pizzerie ho stiahol na zem a vonku do neho kopali obaja obžalovaní a následne sa potom vonku obžalovaný A. B. rozbehol aj k poškodenému C. F. a udrel ho päsťou do sánky, pričom poškodený C. F. aj spadol.
Okrem výpovede menovanej svedkyne okresný súd k súboru usvedčujúcich dôkazov zaradil aj výpoveď poškodených G. H. a C. F..
Do reťaze usvedčujúcich dôkazov, ktoré bezpochyby viedli k záveru o vine obžalovaného, okresný súd zaradil aj prehratý kamerový záznam z pizzerie.
Mechanizmus vzniknutého poranenia u poškodeného C. F. objektivizoval znalec z odvetvia chirurgie a stomatológie C. D. K., L., vo vypracovanom znaleckom posudku č. 80/2022. Poškodený C. F. v súlade s vykonaným výsluchom znalca z odvetvia chirurgie a zubného lekárstva, ako aj prečítaným znaleckým posudkom, utrpel ťažké zranenia, a to zlomeninu tela sánky vpravo s posunutím úlomkov so zubom č. 46 v lomenej štrbine otvorenú do ústnej dutiny a so zlomeninou do stredného koreňa zuba č. 46, poškodenie ložiskového nervu sánky vpravo, zlomeninu kĺbového výbežku sánky vľavo s posunutím úlomkov, pomliaždenie mäkkých tkanív tváre vpravo v oblasti sánky s dobou liečenia a obmedzením na
obvyklom spôsobe života v trvaní 49 dní a tento zodpovedá tvrdeniam svedkyne J. F. a poškodeného C. F..
Na základe takto vykonaného dokazovania mal okresný súd za preukázané, že obžalovaní vo výrokovej časti napadnutého rozsudku popísaným konaním naplnili všetky príslušné pojmové znaky žalovaných trestných činov, a to tam uvedeným spôsobom.
Podľa § 156 ods. 1 Tr. zákona trestného činu ublíženia na zdraví sa dopustí, kto inému úmyselne ublíži na zdraví.
Podľa § 156 ods. 3 písm. c) Tr. zákona odňatím slobody na dva roky až päť rokov sa páchateľ potrestá, ak spácha čin uvedený v odseku 1 a spôsobí ním ťažkú ujmu na zdraví
Podľa § 123 ods. 1 písm. i) Tr. zákona ťažkou ujmou na zdraví sa na účely tohto zákona rozumie len vážna porucha zdravia alebo vážne ochorenie, ktorou je porucha zdravia trvajúca dlhší čas.
Podľa § 123 ods. 4 Tr. zákona poruchou zdravia trvajúcou dlhší čas sa na účely tohto zákona rozumie porucha, ktorá si objektívne vyžiadala liečenie, prípadne aj pracovnú neschopnosť, v trvaní najmenej štyridsaťdva kalendárnych dní, počas ktorých závažne ovplyvňovala obvyklý spôsob života poškodeného
Ustanovenie § 156 Tr. zákona chráni ľudské zdravie, teda normálne funkcie ľudského tela, vrátane riadnej funkcie všetkých orgánov.
Za ublíženie na zdraví sa považuje porucha zdravia poškodeného, ktorá mu sťažuje obvyklý spôsob života alebo výkon obvyklej činnosti po dobu okolo 7 dní, pričom pri posudzovaní sa vychádza zo zhodnotenia všetkých okolností, hlavne povahy poruchy, akými príznakmi sa prejavovala, ktorý orgán alebo ktorá funkcia bola narušená, aká bola bolestivosť poranenia a ich intenzita, aké lekárske ošetrenie si poranenie vyžiadalo a do akej miery porucha zdravia narušila obvyklý spôsob života poškodeného.
Právny záver o tom, akú povahu má ujma na zdraví, či ide o ťažkú ujmu na zdraví, alebo len o ublíženie na zdraví, alebo dokonca iba o drobné poškodenie zdravia, ktoré nedosahuje ani intenzitu ublíženia na zdraví, je oprávnený vyriecť len súd. Takýto záver vychádza z podkladov lekárskeho nálezu (potvrdenia) alebo znaleckého posudku (k tomu porovnaj R 16/1964, R 13/1966, R 31/1973, R 5/1995). Pre právne závery nie je pre súd smerodajné, ako sa poškodený po útoku zdravotne cítil, rozhodujúci je objektívny charakter poškodenia zdravia, ale aj subjektívne hľadisko poškodeného (k tomu porovnaj R 16/1964, R 13/1966).
Z hľadiska subjektívnej stránky sa vyžaduje úmysel smerujúci k spôsobeniu ublíženia na zdraví. V tejto súvislosti treba prihliadať najmä na okolnosti, za ktorých k útoku došlo, na jeho intenzitu, na to, či a aký predmet páchateľ k útoku použil a tiež na to, aké nebezpečenstvo za daných okolností pre zdravie napadnutého hrozilo z útoku.
Podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona, kto sa dopustí slovne alebo fyzicky, verejne alebo na mieste verejnosti prístupnom hrubej neslušnosti alebo výtržnosti najmä tým, že napadne iného, potrestá sa odňatím slobody až na tri roky.
Výtržnosťou sa rozumie konanie, ktoré závažnejším spôsobom narúša verejný poriadok a pokoj. Pod výtržnosť spadajú napadnutia, najmä fyzické napadnutia iných osôb, ničenie majetku, rušenie priebehu tanečnej zábavy, športového či kultúrneho podujatia, či zhromaždenia (k tomu porovnaj B 58/6/1975, R 4/1976, R 40/1977, B 1/1/1984) najmä takého charakteru, ktorý hrubo uráža, vzbudzuje obavy o bezpečnosť zdravia, majetku alebo výrazne znižuje vážnosť osoby alebo osôb (k tomu porovnaj R 44/1990).
Miestom prístupným verejnosti je každé miesto, kam má prístup široký okruh ľudí individuálne neurčených a kde sa tiež spravidla zdržiava viac ľudí, takže hrubú neslušnosť alebo výtržnosť môžu postrehnúť viacerí ľudia, hoci v čase činu tam nemusia byť prítomní. Prístupnosťou sa rozumie možnosť vidieť a počuť prejav páchateľa, aj keď miesto činu nie je priamo prístupné verejnosti (napr. nachádza sa
za plotom, ohradou, na lešení a pod.). Stačí, ak je také miesto prístupné len niektorým osobám určeným napríklad povahou ich zamestnania (továreň, stavenisko a pod.) alebo inak (napr. zdravotné stredisko, škola) a v určitý čas (napr. v sezóne, počas otváracieho času a pod.).
Krajský súd v názorovej zhode s okresným súdom konštatuje, že predovšetkým opakovaná a podrobná výpoveď svedkyne J. F. priamo usvedčuje obžalovaných zo žalovaných trestných činov, pričom táto je podporená aj ďalšími dôkazmi a to výpoveďou svedkov poškodených, ako aj závermi vyššie uvedeného znaleckého posudku a prehratým kamerovým záznamom.
Hodnoteniu výpovede svedkyne J. F. okresným súdom niet čo vytknúť. Svedkyňa J. F. aj po vykonanej rekognícii popísala okolnosti napadnutia oboch poškodených, ako po vytiahnutí poškodeného G. H. vonku pred pizzeriu do neho kopali a za útočníka, ktorý jedenkrát udrel päsťou do sánky poškodeného C. F. označovala obžalovaného A. B., v dôsledku čoho poškodený C. F. spadol na zem.
Okresný súd podľa názoru odvolacieho súdu nemal dôvod pochybovať o vierohodnosti usvedčujúcej výpovede svedkyne J. F.. Táto podľa názoru krajského súdu nebola žiadnym spôsobom spochybnená, práve naopak, bola podporená aj ďalšími dôkazmi, a to výpoveďami oboch poškodených, kamerovým záznamom a závermi znaleckého posudku. Ani krajský súd nezistil žiaden dôvod, pre ktorý by mala svedkyňa J. F. krivo obviňovať obžalovaných, ktorých pred skutkom vôbec nepoznala. Nie sú tak známe skutočnosti, ktoré by mohli byť motívom jej usvedčujúcej výpovede. Ani fakt, že svedkyňa je priateľkou poškodeného C. F. nie takou okolnosťou, ktorá by sama o sebe vyvolávala pochybnosti o vierohodnosti jej výpovede, a to s poukazom na skutočnosť, že svedkyňa J. F. vypovedala pod prísahou a pod trestnoprávnymi následkami krivej výpovede a krivého obvinenia. Svedkyňa vypovedala k okolnostiam žalovaného skutku spontánne, presvedčivo a bez zjavnej motivácie a snahy obžalovaným alebo niektorému z nich zámerne priťažovať. Predložená lekárska správa zo dňa 9.7.2022 a znalecký posudok vypracovaný znalcom C. D. K., L., len verifikujú skutočnosti uvádzané svedkyňou, kedy popísala fyzické napadnutie poškodeného C. F. obžalovaným A. B.. Z uvedeného znaleckého posudku vyplýva, že k zraneniam došlo napadnutím druhou osobou. Zranenia, ktoré uvádzala svedkyňa, resp. priebeh útoku zo strany obžalovaného plne korešpondoval so zraneniami zistenými počas lekárskeho ošetrenia a aj znalcom bolo konštatované, že zranenia vznikli jedným pôsobením násilia, najpravdepodobnejšie úderom päsťou do oblasti pravej strany tváre do oblasti sánky. Vzhľadom na vyššie uvedené potom nie je ani podľa názoru krajského súdu dôvod pochybovať o hodnovernosti jeho výpovede.
Pokiaľ ide o námietku obžalovaného, že jediným usvedčujúcim dôkazom bola výpoveď práve svedkyne J. F., pričom táto je podľa jeho názoru spochybnená, má odvolací súd za potrebné uviesť, že nie je vylúčené, aby vina obžalovaných bola založená v prevažujúcej miere len na jednom ťažiskovom dôkaze. Musí ísť o dôkaz, ktorý je logický, jasný a zrozumiteľný, ktorý nie je vnútorne rozporný a nie je ani inými dôkazmi spochybňovaný, či dokonca vyvrátený. Svedkyňa J. F. vypovedala tak o okolnostiach spáchania samotného skutku, ako aj o konaní oboch obžalovaných, ktoré predchádzalo skutku, pričom tieto v podstatných okolnostiach uvádzala zhodne od podania trestného oznámenia až po jej výpoveď na hlavnom pojednávaní. Nie je dôvod pochybovať o hodnovernosti výpovede, táto bola podporená aj ďalšími vo veci vykonanými dôkazmi, tak ako to už krajský súd vyššie konštatoval.
Aj krajský súd sa v súvislosti so zranením poškodeného C. F. stotožnil so záverom okresného súdu, že zranenia poškodeného C. F. vznikli úderom päsťou do oblasti sánky, a to v kontexte znaleckého posudku podaného znalcom C. K. z odvetvia chirurgie a stomatológie. Zo znaleckého posudku vyplynulo, že predmetné poranenia zodpovedajú jednému úderu päsťou do pravej strany tváre, do oblasti sánky a znalec zároveň za nepravdepodobný označil vznik takejto zlomeniny pádom na zem, ale taktiež aj kopnutím do tváre (č. l. 20 a 21 znaleckého posudku). Znaleckým skúmaním bolo preukázané, že poškodený C. F. utrpel zlomeniny sánky a toto poranenie podľa posúdenia znalca nemohlo vzniknúť pádom na zem, či kopancom, ale išlo o napadnutie jedným úderom päsťou do tváre.
Z uvedeného je tak evidentné, že poškodený C. F. po východe z pizzerie utrpel ťažkú ujmu na zdraví a to v čase, kedy tam prebiehal fyzický konflikt medzi obžalovanými a poškodeným G. H., čomu predchádzalo aj prvotné slovné nedorozumenie a strkanie obžalovaných, aj s poškodeným C. F. ešte v pizzerii. Túto okolnosť potvrdzuje svedkyňa J. F., ale aj svedkyňa M. N., ktoré sa na mieste nachádzali a registrovali jeho priebeh, ale aj kamerový záznam z priestorov reštaurácie.
Krajský súd v súvislosti so zranením poškodeného C. F. poukazuje aj na obhliadku miesta činu, ktorej fotodokumentácia jednoznačne potvrdila krvavé stopy na zemi. Tieto krvavé stopy potom podporujú tvrdenia poškodeného C. F., že krvácal a vyvracajú tvrdenia obžalovaného A. B., že poškodený C. F. potom ako ho obžalovaný C. D. udrel, riadne artikuloval a nebol tam ani náznak krvi. Výsledky obhliadky miesta činu taktiež vyvracajú tvrdenia obžalovaného C. D. o tom, že nevidel, aby poškodený pľuval krv, čím spochybňuje pravdivosť jeho tvrdení vo výpovedi všeobecne. Napokon aj zo vzhliadnutého kamerového záznamu a fyziognómie účastníkov konfliktu je zrejmé, prečo útok obžalovaného A. B. jednou ranou voči poškodenému C. F. bol spôsobilý privodiť poškodenému utrpené zranenia. Krajský súd tak nemal pochybnosti o tom, že k zlomeninám sánky u poškodeného C. F. došlo práve jedným úderom päsťou zo strany obžalovaného A. B..
Logicky okresný súd vyhodnotil aj výpoveď obžalovaného C. D. a svedka C., pričom s úvahami okresného súdu v tomto smere sa stotožnil aj krajský súd. Obžalovaný C. D. najskôr spáchanie skutku popieral a až následne tvrdil, že poškodeného C. F. udrel on. Krajský súd sa stotožňuje s názorom okresného súdu o snahe obžalovaného C. D. pomôcť obžalovanému A. B., nakoľko obžalovaný A. B. v súvislosti s trestným stíhaním prišiel o prácu v SBS službe. Výpoveď svedka E. O. C. v zhode s okresným súdom aj krajský súd hodnotí ako nedôveryhodnú, nakoľko tento vypovedal o skutku až potom, čo sa o tom rozprával s obžalovaným C. D., s ktorým sa stretol vo fitnescentre. Svedok vypovedal o štyroch ľuďoch pred pizzeriou, pritom z výpovede oboch obžalovaných, ale aj oboch poškodených vyplýva, že na mieste bola aj svedkyňa J. F., pričom jej prítomnosť v podstate potvrdzuje aj svedkyňa M. N., nakoľko videla vonku plakať manželku jedného z tých osôb. Taktiež aj kamerový záznam o pohybe osôb z priestorov pizzerie spochybňuje výpoveď svedka, ako aj samotnú skutočnosť, či naozaj okolnosti predmetného skutku videl.
V súvislosti s napadnutím poškodeného G. H. spochybňovali obžalovaní aj tvrdenia svedkyne J. F. o tom, že bili poškodeného G. H., nakoľko namietali, že tento nemal ani škrabanec. Poškodený G. H. však tvrdil, že si chránil hlavu a je tak aj na náhode, že poškodený G. H. vážnejšie zranenia neutrpel.
Odvolací súd pokiaľ ide o napadnutý výrok o vine obžalovaných uzatvára, že posudzujúc všetky vyššie uvedené skutočnosti vo svojom súhrne, bolo možné jednoznačne skonštatovať a vyvodiť záver o tom, že konanie obžalovaných A. B. naplnilo obligatórne znaky prečinu ublíženia na zdraví podľa § 156 ods. 1, ods. 3 písm. c) Tr. zákona a prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného od 6.8.2024 a u obžalovaného C. D. prečinu výtržníctva podľa § 364 ods. 1 písm. a) Tr. zákona vo forme spolupáchateľstva podľa § 20 Tr. zákona účinného do 6.8.2024 a skutok tak, ako ho ustálil súd prvého stupňa vo výroku svojho rozsudku, zodpovedá dôkaznej situácií.
Skutočnosť, že sa obžalovaní nestotožňujú so skutkovými, či právnymi závermi súdu prvého stupňa v napadnutom rozsudku, nemôže sama o sebe viesť odvolací súd k záveru o zjavnej neodôvodnenosti alebo arbitrárnosti záverov vyslovených súdom prvého stupňa.
Obaja obžalovaní sú plne trestne zodpovedné subjekty z hľadiska veku a príčetnosti, svojho konania sa dopustili v priamom úmysle a porušili ním objekt chránený Trestným zákonom, ktorým je v tomto prípade ochrana zdravia a verejného poriadku. Z vykonaného dokazovania bolo nepochybne preukázané, že obžalovaní vo vzťahu k poškodenému G. H. sa dopustili konania vo forme spolupáchateľstva a následne obžalovaný A. B. udrel päsťou do tváre poškodeného C. F., pričom medzi týmto jeho konaním a spôsobeným následkom existuje príčinná súvislosť. Konanie obžalovaných bolo vzhľadom na uvedené z hľadiska zavinenia úmyselné, vo forme priameho úmyslu. Na motív konania obžalovaných poukazuje charakteru konania páchateľa, t. j. z intenzity útoku, času jeho trvania, fyzických dispozícií poškodeného a páchateľov. Obaja obžalovaní si boli vedomí skutočnosti, že sa nachádzajú v pizzerii, počas jej prevádzkových hodín, nakoľko si prišli kúpiť pizzu, v pizzerii boli prítomní aj iní ľudia a následne v konflikte pokračovali aj vonku na ulici, a teda konali v priamom úmysle.
Nepochybne voči poškodenému C. F. je podstatné aj miesto na tele poškodeného, na ktorý bol útok zo strany obžalovaného A. B.. Obžalovaný A. B. si totiž musel byť vedomý okolností na strane poškodeného C. F., jeho telesnej stavby tela, značného požitia alkoholu, a to aj s ohľadom na výkon pracovníka SBS služby, že ak úderom päsťou zasiahne tvár človeka, môže mu spôsobiť nielen ľahkú ujmu na zdraví, ale aj vážne poškodenie zdravia, čo sa napokon aj stalo. Charakter útoku, intenzita útoku, v
tomto prípade úder päsťou do tváre oveľa nižšieho a zjavne slabšieho poškodeného C. F. poukazujú na vedomosť obžalovaného A. B., že takýmto konaním môže spôsobiť inému ťažkú ujmu a v prípade, že tento následok spôsobí, bol s ním uzrozumený.
Vzhľadom na vyššie uvedené nemal odvolací súd pochybnosti o správnosti skutkových zistení, tieto zodpovedajú výsledkom vykonaného dokazovania na hlavných pojednávaniach, ako aj v prípravnom konaní. Aj podľa názoru krajského súdu bolo v konečnom dôsledku bez odôvodnených pochybností dokázané, že skutok, pre ktorý sú obžalovaní stíhaní, sa stal, má znaky žalovaného trestného činu a spáchali ho práve obžalovaní A. B. a C. D. tak, ako bol ustálený okresným súdom.
V odvolacích námietkach obžalovaný A. B. primárne poukazuje na rozpory vo výpovedi svedkyne J. F. týkajúce sa jej tvrdení v akom poradí prichádzali do reštaurácie poškodení a obžalovaní. V tejto súvislosti je žiadúce dodať, že ak svedkyňa tvrdila, že prvý vošiel do pizzerie poškodený C. F. a následne obžalovaný C. D., po ňom poškodený G. H. a až tak obžalovaný A. B., tak v čase vstúpenia poškodeného G. H. do reštaurácie sa podľa kamerového záznamu obžalovaný A. B. už nachádzal v pizzerii, avšak stál vzdialený od poškodeného C. F., ale aj obžalovaného C. D.. Túto odvolaciu námietku preto považuje krajský súd za nevýznamnú, nakoľko tvrdenia svedkyne plne korešpondujú práve priebehu konfliktu, ku ktorému došlo už v pizzerii. Z kamerového záznamu totiž jasne vyplýva, ako poškodení a obžalovaní prichádzali k sebe v rámci nedorozumenia, čo presne zodpovedá výpovedi svedkyne, pričom obžalovaný A. B. stál najprv bokom, mimo ostatných a až následne po konfrontácii obžalovaného C. D. už aj s poškodeným G. H. sa aktívne zapojil do konfliktu. Taktiež aj námietky obžalovaného A. B. o rozporoch vo výpovedi svedkyne J. F. s vyjadreniami v trestnom oznámení, nemožno hodnotiť ako podstatné pre hodnotenie dôveryhodnosti výpovede svedkyne J. F.. Obžalovaný poukazuje len na výber vyjadrenia z celého kontextu trestného oznámenia, pritom sa žiada krajskému súdu doplniť, že aj v podanom trestnom oznámení svedkyňa uviedla, že ten vyšší, (teda obžalovaný A. B.) prišiel k poškodeným až potom, čo sa H. postavil pred toho nižšieho (obžalovaného C. D.) a povedal mu, prečo skáče do C. (F.) a na to prišiel pred G. (H.) ten vyšší, ktorý doteraz stál bokom a nezapájal sa. Tieto vyjadrenia pritom korešpondujú aj s kamerovým záznamom, preto o rozporoch v tvrdeniach svedkyne v tejto súvislosti nemožno hovoriť. Zároveň aj namietané tvrdenie svedkyne J. F. v trestnom oznámení o tom, že pomáhala postaviť oboch chalanov (poškodených) nespochybňuje jej výpoveď, nakoľko len z tvrdenia obžalovaného A. B., že s poškodeným G. H. vošiel potom do pizzerie, nemôže viesť k spochybneniu výpovede svedkyne.
Výpoveď svedkyne J. F. nespochybňuje ani námietka obhajoby o rozporoch v jej výpovedi ohľadne tvrdenia, že bili poškodeného G. H. hlava nehlava a poškodený G. H. pritom vypovedal, že ho obžalovaní len kopali, nakoľko aj vyjadrenie o bití hlava nehlava zodpovedá tvrdeniu poškodeného G. H., že bol kopaný do celého tela.
Taktiež ani tvrdenie svedkyne J. F. o tom, že obžalovaní ušli nemožno hodnotiť ako rozporné s kamerovým záznamom. Z tohto záznamu pritom vyplýva, že si išli obžalovaní po konflikte kupovať pizzu. V tom čase poškodený C. F. krvácal, utrpel zranenia, kde bola privolaná aj záchranná služba, preto ak svedkyňa J. F. riešila zranenia poškodeného C. F., je len logické, že si nevšimla, že obžalovaní odišli do pizzerie. Okrem toho, obžalovaní zjavne z miesta incidentu spred pizzerie odišli, na mieste nezostali, keďže si išli kupovať pizzu, čo potom znamená, že vyjadrenie svedkyne, že z miesta ušli, nemožno hodnotiť ako nekorešpondujúce s kamerovým záznamom, nakoľko sa týkal záznamu obžalovaných v priestoroch pizzerie, to následne po skončení konfliktu s poškodenými.
Ako nedôvodná je aj odvolacia námietka v súvislosti s výpoveďou svedkyne J. F. o rozpore opisu obžalovaných s kamerovým záznamom. Svedkyňa totiž pri rekognícii jasne opoznala oboch útočníkov, preto tvrdenie, či mal obžalovaný A. B. oblečené čierne kraťasy, či nohavice a či mal obžalovaný C. D. oblečenú aj bundu a či bola rifľová je bez významu vzhľadom na ďalšie svedkyňou uvedené skutočnosti ohľadne popisu útočníkov a jednoznačné opoznanie a rozlíšenie oboch obžalovaných svedkyňou J. F..
Zároveň ani námietky obžalovaného A. B. o rozporoch tvrdení svedkyne J. F. v súvislosti so záznamom hliadky polície, ktorá bola vyslaná na miesto nemôžu viesť k hodnoteniu o nevierohodnosti výpovede svedkyne, nakoľko záznam hliadky síce obsahuje informácie o napadnutí poškodeného C. F. už vo vnútri pizzerie, avšak skutočnosť, ako hliadka zaznamená informáciu o nahlásení udalosti nie je svedkyňou ovplyvniteľné.
K namietanému nezabezpečeniu dychových skúšok poškodených, či svedkyne J. F., má krajský súd za potrebné uviesť, že skutočnosti o požití, či nepožití alkoholu vyplývajú z výpovedí poškodených, obžalovaných a svedkyne. Obžalovaní už v priebehu konania pred okresným súdom poukazovali na požitie alkoholu poškodeným C. F., ktoré súviselo aj s tým, že mal problémy zaplatiť pizzu, pretože bol opitý. Táto skutočnosť pritom vyznieva v neprospech obžalovaných, keďže napriek tomu, že zjavne videli požité alkoholické nápoje u poškodeného, tak aj napriek tomu ho obžalovaný A. B. udrel, pričom zjavne nepredpokladal od neho vzhľadom na tvrdenia o značnom vplyve alkoholu odpor. Poškodený C. F. a poškodený G. H. požitie alkoholický nápojov priznali, tak ako aj samotní obžalovaní a z kamerového záznamu z pizzerie je pritom zrejmé, že poškodený C. F. bol pod značným vplyvom alkoholu. Obžalovaným A. B. tvrdená možnosť ovplyvnenia alkoholom aj svedkyne J. F. nie je ničím podložená, nakoľko svedkyňa požitie alkoholu poprela a niet dôvodu tomuto jej tvrdeniu neveriť, a to aj v kontexte popísania skutku v rozhodných skutočnostiach v zhode s kamerovým záznamom z pizzerie. Z tohto dôvodu je bezvýznamná aj námietka obžalovaného A. B. o tom, že poškodený C. F. nebol vyzvaný na odstránenie rozporu so svojou výpoveďou z prípravného konania zo štádia pred vznesením obvinenia, kedy uviedol, že si na okolnosti nepamätal, nakoľko je vina obžalovaných preukázaná aj bez odstraňovania rozporov vo výpovedi poškodeného. Ako nedôvodnú je potrebné hodnotiť aj ďalšiu námietku obžalovaného A. B., že výpoveď poškodeného G. H. neobjasňuje priebeh skutku, a preto ani nepodporuje tvrdenia svedkyne J. F.. Skutočnosť, že poškodený G. H. nevidel, ktorý obžalovaný udrel poškodeného C. F. totiž nevyvracia tvrdenie svedkyne J. F., že to bol práve obžalovaný A. B..
Na doplnenie krajský súd poukazuje na kamerový záznam z pizzerie, kde po viditeľne zjavnom komunikačnom konflikte s obžalovaným C. D. sa poškodeného C. F. prišla zastať najskôr svedkyňa J. F. a následne aj jeho kamarát G. H.. Útočný postoj obžalovaného C. D. pritom vyplýva z celkového postavenia jeho osoby voči poškodenému C. F.. Napokon zjavne útočný postoj zaujal aj obžalovaný A. B.. Z kamerového záznamu jasne vyplýva, že obžalovaný A. B. sa otočil a násilím ťahal poškodeného G. H.. Jednoznačne tak bola vyvrátená obrana obžalovaného A. B., že poškodený G. H. vyšiel pred pizzeriu dobrovoľne. Zo správania obžalovaného A. B. v pizzerii nie je možné vyvodiť, žeby sa snažil riešiť konflikt zmierlivo.
Obžalovaný A. B. v podanom odvolaní taktiež podáva aj vysvetlenie, prečo je vylúčené, žeby napadol poškodeného C. F.. Odôvodňuje to tým, že následne po skutku išiel hľadať spolu s poškodeným G. H. a obžalovaným C. D. retiazku poškodeného G. H., taktiež preto, lebo prvotný konflikt mal s poškodeným C. F. práve obžalovaný C. D. a on sa naťahoval pred pizzeriou s G. H.. Uvedené tvrdenia obžalovaného predstavujú len predostreté úvahy obžalovaného pre hodnotenia výpovedí svedkov pre neho v žiadúcom význame, ktoré ale nemajú podklad v dokazovaní, preto sú námietky obžalovaného A. B. aj v tomto smere nedôvodné.
V tejto súvislosti krajský súd zdôrazňuje, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany v konaní, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, návrhmi a hodnotením dôkazov. Právo na spravodlivý proces neznamená ani právo na to, aby bola strana konania pred všeobecným súdom úspešná, teda aby bolo rozhodnuté v súlade s jej požiadavkami, predstavami a právnymi názormi. Súd neporuší žiadne práva strany v konaní, ak si neosvojí ňou navrhnutý spôsob hodnotenia vykonaných dôkazov a ak sa neriadi jej výkladom všeobecne záväzných právnych predpisov.
V rámci odvolacieho konania obžalovaný A. B. predložil CD s videozáznamom nasnímané osobou, ktorú označil za D. F., ktorý bol podľa obžalovaného prítomný v pizzerii v čase konfliktu. Z kamerového záznamu z priestorov pizzerie (vykonaného na hlavnom pojednávaní pred okresným súdom) jasne vyplýva, že sa v miestnosti pizzerie okrem obžalovaných, poškodených, svedkyne J. F., personálu, nachádzali ešte dve osoby, a to muž a žena. Uvedeného muža obžalovaný A. B. označil za D. F. a navrhol ho vypočuť. Na verejnom zasadnutí konanom o odvolaní už na výsluchu tohto svedka netrval s odôvodnením, že tento svedok požadoval za výpoveď 500,- eur. Odvolací súd sa však s predloženým CD videozáznamom oboznámil mimo verejného zasadnutia za účelom posúdenia, či nedoplní dokazovanie jeho prehratím, avšak nahrávka neobsahuje žiadne skutočnosti dôležité pre rozhodnutie vo veci. Mimo jej hodnotenia krajský súd konštatuje, že z kamerového záznamu z pizzerie prehratého na hlavnom pojednávaní vyplýva, že osoba označená ako D. F. bola na začiatku potýčky, kedy boli obžalovaní a poškodení už vonku, vo vnútri pizzerie a až po cca minúte, od kedy obžalovaní s poškodenými odišli vonku, vyšiel von s pizzou v ruke, čo poukazuje na ďalší časový okamih, odkedy
mohol reálne začať snímať videozáznam z konfliktu. Z kamerového záznamu z pizzerie je taktiež zrejmé, že mal mobil vo vrecku a vychádzal v podstate spolu so svedkyňou M. N., ktorá takto vychádzala počas prebiehajúceho incidentu pred pizzeriou z pizzerie druhýkrát. V kontexte výpovede svedkyne M. N., ktorá tvrdila, že keď vyšla druhýkrát vonku z pizzerie, tak sa už medzi sebou aktéri ospravedlňovali, potom zaznamenaný dej osobou označenou ako D. F. nemôže nijako spochybniť tvrdenie svedkyne J. F.. Svedkyňa J. F. totiž bola prítomná počas celého konfliktu, jednoznačne označila obžalovaných ako útočníkov aj ich mieru na spáchaní skutku. Zároveň predtým obžalovaných vôbec nepoznala a nemala najmenší dôvod obviniť jedného namiesto druhého. Medzi obžalovanými bol aj zjavný rozdiel nielen vo fyziognómii tela, ale aj vo výzore, preto predložené CD s videozáznamom nemalo pre rozhodnutie krajského súdu žiaden význam, a preto ani tento dôkaz nevykonal. Aj bez prehratia tohto CD je vina obžalovaných ustálená okresným súdom preukázaná bez akýchkoľvek pochybností. Prehratie videozáznamu krajský súd nepovažoval za potrebné aj z toho dôvodu, že ani ďalší videozáznam po určitom časovom okamihu predsa nemôže spochybňovať tvrdenia svedkyne J. F.. Taktiež z uvedených dôvodov nepovažoval za potrebný ani výsluch osoby D. F..
V súvislosti s nevykonaním dôkazu prehratím CD záznamu predloženého obžalovaným A. B. v rámci odvolacieho konania krajský súd pripomína, že kým navrhovanie dôkazov je právom a zároveň procesnou povinnosťou strán konania, len súd rozhodne a teda je výlučne na jeho zvážení, vykonanie ktorého z dôkazov má pre rozhodnutie veci podstatný význam a vykonanie ktorého naopak nie je právne významné, keďže pre vydanie rozhodnutia nie je podstatné, koľko dôkazov je vykonaných, ale aká je ich dôkazná sila (argumenta ponderantur, non numerantur). Rovnako, v zmysle uvedeného, súd nie je povinný vyhovieť každému návrhu strany na doplnenie dokazovania. Aj podľa stabilizovanej judikatúry Ústavného súdu SR nie je súčasťou práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (Právo na spravodlivý proces) povinnosť vykonať dôkazy označené účastníkmi konania (I. ÚS 75/96, II. ÚS 153/03, IV. ÚS 208/09). Procesný princíp voľného hodnotenia dôkazov v spojení so zásadou procesnej ekonomiky dovoľuje súdu vykonať len tie dôkazy, ktoré podľa jeho uváženia vedú k rozhodnutiu vo veci samej (napr. II. ÚS 218/00, IV. ÚS 182/04, II. ÚS 193/06). Uvedené predstavuje prejav zákonnej právomoci všeobecného súdu korigovať návrhy strán konania na vykonanie dokazovania, sledujúc tak rýchly a hospodárny priebeh konania, a súčasne zabezpečiť, aby sa zisťovanie skutkového stavu dokazovaním držalo v mantineloch predmetu konania a aby sa neuberalo smerom, ktorý z pohľadu podstaty prejednávanej veci nie je relevantný.
Okrem výroku o vine krajský súd ako súd odvolací na podklade odvolania obžalovaných preskúmal aj výroky o treste v napadnutom rozsudku.
Z odôvodnenia napadnutého rozhodnutia taktiež vyplýva, že sa okresný súd zaoberal otázkou priaznivejšej právnej úpravy pre obžalovaných, a to vzhľadom na nadobudnutie novely Trestného zákona účinnej od 06.08.2024. Krajský súd v súvislosti s ukladaním trestu u obžalovaného A. B. zistil, že obžalovaný nebol doposiaľ súdne trestaný, ale pred spáchaním skutku sa dopustil priestupkov na úseku cestnej premávky. U obžalovaného vzhľadom na spáchanie dvoch trestných činov, bolo namieste priznanie priťažujúcej okolnosti v zmysle § 37 písm. h) Tr. zákona. Krajský súd preto dospel k záveru, že u obžalovaného A. B. je úvaha okresného súdu o priaznivejšej úprave Trestného zákona účinnej od 06.08.2024 z dôvodu okresným súdom konštatovanej prevahy priťažujúcich okolností namieste. S ohľadom na Trestný zákon účinný od 06.08.2024 bol trest ukladaný okresným súdom s ohľadom na ustanovenie § 38 ods. 2 Tr. zákona, teda bez úpravy trestnej sadzby obsiahnutej v ustanovení § 38 ods. 4 Tr. zákona účinného do 06.08.2024. Trest bol takto obžalovanému ukladaný pri trestnej sadzbe dva roky až päť rokov vzhľadom na ukladanie úhrnného trestu podľa absorbčnej zásady pre najprísnejšie posudzovaný trestný čin. Krajský súd v tejto súvislosti taktiež konštatuje, že pri hodnotení priaznivejšej právnej úpravy účinnej od 06.08.2024 by ani priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (že pred spáchaním skutku viedol riadny život), s ohľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ dopustil len priestupkov na úseku dopravy, nemalo žiaden vplyv na ukladanie trestu. Uložený trest a skúšobnú dobu preto považuje aj krajský súd za primeranú a zodpovedajúci účelu trestu. Trest uložený obžalovanému A. B. je s ohľadom na zásady ukladania trestov potrebné hodnotiť za primeraný aj v súvislosti s osobou obžalovaného, ako aj za účelom zabezpečenia individuálnej a generálnej prevencie.
Pochybenia, ktoré by bolo možné napraviť vo výroku o treste nezistil krajský súd ani u obžalovaného C. D.. Obžalovaný C. D. doposiaľ nebol súdne trestaný a dopustil sa taktiež len priestupkov na úseku
cestnej premávky. S poukazom na posúdenie spáchaného skutku podľa Trestného zákona účinného do 06.08.2024, krajský súd považuje uložený trest odňatia slobody vo výmere päť mesiacov za primeraný. Zároveň aj určená skúšobná doba zodpovedá okolnostiam a požiadavkám kladeným na účel trestu. Ani v prípade obžalovaného C. D. priznanie poľahčujúcej okolnosti podľa § 36 písm. l) Tr. zákona (že pred spáchaním skutku viedol riadny život), s ohľadom na skutočnosť, že sa doposiaľ dopustil len priestupkov na úseku dopravy, nemalo žiaden vplyv na ukladanie trestu, nakoľko by došlo len k zníženiu hornej hranice trestnej sadzby a trest by bol obžalovanému ukladaný pri trestnej sadzbe nula až dva roky. Trest uložený obžalovanému, ako aj určená skúšobná doba pritom zodpovedá okolnostiam spáchaného skutku, ale aj skutočnosti, že obžalovaný spáchal predmetnú úmyselnú trestnú činnosť priamym úmyslom, preto má krajský súd v názorovej zhode s okresným súdom za to, že na obžalovaného je aj v tomto prípade potrebné pôsobiť uloženým trestom odňatia slobody s podmienečným odkladom a uložený trest považoval za zákonný a dostatočný.
Poškodený C. F. si uplatnil nárok na náhradu škody vo výške 5.450,- eur. Pri hodnotení zranení poškodeného je potrebné poukázať na závery znaleckého posudku C. D. K., L., ktorého bodové ohodnotenie podľa druhu poranení bolo určené na 225 bodov. Výška náhrady je v súlade s ustanovením § 5 ods. 2 zákona č. 437/2004 Z. z. určená sumou 5 450 eur, ktorú okresný súd správne poškodenému v súvislosti so zranením spôsobeným mu obžalovaným A. B. priznal ako náhradu škody v súlade s § 287 ods. 1 Tr. poriadku.
Za správny považuje krajský súd aj výrok o priznaní nároku na náhradu škody poškodenej I. zdravotnej poisťovni, a. s., podľa § 287 ods. 1 Tr. poriadku, ktorým uložil obžalovanému A. B. povinnosť na náhradu škody vo výške vynaložených liečebných nákladov, nakoľko poškodená I. zdravotná poisťovňa, a. s., si uplatnila náhradu škody pozostávajúcu z liečebných nákladov poškodeného C. F. vo výške 3.924,52 eur.
So zreteľom na uvedené zistenia a z nich plynúce úvahy odvolací súd nezistil dôvody pre zmenu napadnutého rozsudku v prospech obžalovaných, preto ich odvolania posúdil ako nedôvodné a ako také ich postupom podľa § 319 Tr. poriadku zamietol.
Rozhodnutie bolo prijaté jednomyseľne. jednomyseľne
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu ďalší riadny opravný prostriedok nie je prípustný.