Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

42Cob/63/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Márie Kubincovej, PhD., členiek senátu JUDr. Andrey Gindlovej a JUDr. Ľubice Mojžišovej v právnej veci žalobcu SPP - distribúcia, a.s. so sídlom Plátennícka 19013/2, 821 09 Bratislava, IČO: 35 910 739 proti žalovanému A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, obch. meno: Ing. Jozef Vychovalý - STAVEX, bytom Šafárikova 2741/12, 911 08 Trenčín, IČO 11 747 412, právne zast. JUDr. Imrich Hurinský, Latorická ulica č. 5, 821 07 Bratislava o zaplatenie 8.109,67 Eur s prísl., o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Trenčín č.k. -435 zo dňa 3. mája 2024 takto

r o z h o d o l :

I. Rozhodnutie Okresného súdu Trenčín č.k. -435 zo dňa 3. mája 2024 p o t v r d z u j e .

II. Žalobcovi p r i z n á v a voči žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd napadnutým rozhodnutím prvou výrokovou vetou zaviazal žalovaného zaplatiť žalobcovi sumu 8.109,67 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a druhou výrokovou vetou priznal žalobcovi voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

2. Okresný súd v odôvodnení uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil náhradu škody, ktorá mu bola spôsobená neoprávneným odberom zemného plynu podľa § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike (ďalej aj ZoE), t.j. odberom plynu meraným určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, a to v období od 05.12.2016 do 13.09.2017, pričom poukázal na ust. § 82 ods. 2 ZoE. Žalobca uviedol, že žalovaný je ako podnikateľ odberateľom na odbernom mieste POD SKSPPDIS010410001800, Trenčianska 2238/48, 915 01 Nové Mesto nad Váhom, na ktorom sa nachádzajú administratívne priestory vo vlastníctve žalovaného. V období , za ktoré si žalobca uplatnil náhradu škody spôsobenej neoprávneným odberom, t.j. 05.12.2016-13.09.2017, bol žalovaný odberateľom plynu v zmysle legálnej definície (§ 3 ZoE). Pri kontrole vykonanej dňa 13.09.2017, približne o 11.00 hod., bolo zamestnancom žalobcu zistené porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii s meradlom, konkrétne odstránenie plomby počítadla plynomera, nachádzajúceho sa v predmetnom odbernom mieste žalovaného. Poškodenie bolo zdokumentované fotografiami. Meradlo bolo následne 18.09.2017 demontované, o čom je vyhotovený zápis a montážny list. Bola vyhotovená taktiež fotodokumentácia meradla, z ktorej je zrejmé porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (odstránená plomba). Žalobca uviedol, že to, že sa daná zabezpečovacia značka/plomba na predmetnom meradle nenachádza, je zistené a potvrdené taktiež znaleckým posudkom č. 649/PL-2017 zo dňa 23.09.2017, ktorý v konaní predložil ako súkromný znalecký posudok. Pokiaľ dochádzalo k odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, ide o neoprávnený odber. A odberom plynu takýmto meradlom vznikla žalobcovi škoda, ktorá spočíva v hodnote neoprávneného odberu zemného plynu a nákladoch, ktoré musel žalobca vynaložiť v súvislosti

s neoprávneným odberom plynu, a ktoré by mu v prípade, že by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo, nevznikli. K okamihu vzniku škody odkázal na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Vzhľadom k tomu, že meradlo demontované na odbernom mieste žalovaného nemalo platné overenie (platnosť úradného overenia zanikla v dôsledku porušenia zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii tak, ako stanovuje Zákon o metrológii), nemohli byť údaje takéhoto meradla použité k určeniu množstva neoprávnene odobratého plynu a na výpočet skutočnej škody (stav na meradle mohol byť ovplyvnený zásahom do počítadla, ktorý porušenie plomby umožňovalo). To znamená, že žalobca nemohol skutočne vzniknutú škodu vyčísliť na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov. K určeniu výšky škody odkázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , .

3. Žalobca uviedol, že za tejto situácie je potrebné, podľa ZoE, vyčísliť škodu na základe vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Podľa vyhl. č. , pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu. Podľa vyhl. č. , ak v prípadoch neoprávneného odberu plynu s meradlom, ktoré nesprávne zaznamenávalo alebo nezaznamenávalo odber plynu alebo na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu, odber plynu sa účtuje odo dňa, ku ktorému bol na predmetnom mieste prevádzkovateľom siete vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu, nie však viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu. Odpočet plynu bol na odbernom mieste vykonaný 04.12.2016, pričom stav plynomera k tomuto dňu bol 15 224 m3. Nárok na náhradu škody vo výške určenej na základe ustanovení vyhl. č. , si žalobca uplatnil voči žalovanému vyúčtovaním č. 9000268909 zo dňa 09.10.2017, splatným 24.10.2017, v sume 11.977,46 Eur. Žalobca si žalobou uplatnil len časť tohto nároku vo výške 8.144,67 Eur, pričom uviedol, že svojim rozhodnutím sám moderoval výšku jeho legitímneho nároku na náhradu škody voči žalovanému.

4. Okresný súd uviedol, že žalovaný žiadal žalobu zamietnuť. Poukazoval na nezrovnalosť v samotnom žalobnom návrhu a síce v tom, že v čl. I sa malo jednať o údajný neoprávnený odber od 5.12. 2016 do 13.09. 2017. V čl. II ( posledný odsek) je ale uvedené, že „...pri kontrole vykonanej dňa 13.09.2017 približne o 11,00...“, je tu teda oprávnená pochybnosť o pravdivosti údajov, lebo u žalovaného sa nikto od žalobcu neohlásil, a nie je preukázané, že v tom čase tam už plomba nebola. Žalovaný uviedol, že počas trvania zmluvného vzťahu so žalobcom si všetky povinnosti riadne plnil, platby prebiehali riadne a včas v súlade s dohodnutými podmienkami. Žalovaný namietol, že ani nevedel, kedy sa kvázi kontrola zrealizovala, dozvedel sa o nej až v momente, keď jemu neznámy človek oznámil, že údajne je poškodená plomba na plynomeri. Pritom samotný plynomer je umiestnený na verejnom priestranstve, kde má prístup ktokoľvek. Listom zo dňa 09.10.2017 žalobca oznámil žalovanému, že neoprávnene odoberal plyn, za čo mu vyúčtoval celkovú sumu 11.977,64 Eur s tým, že ak túto uhradí do 24.10.2017, poskytne mu zľavu 20 %, teda uplatní si len čiastku 9.581,97 Eur. Žalovaný uviedol, že podal na OR PZ Nové Mesto nad Váhom trestné oznámenie na neznámeho páchateľa z dôvodov v ňom uvedených. Žalovaný namietol znalecký posudok, nakoľko posudok je vypracovaný znalcom z odboru kriminalistika, odvetvie mechanoskopia; posudok nerieši správnosť merania, resp. porušenia tých častí plynomeru, ktoré priamo merajú pretečené množstvo plynu cez meracie zariadenie; v znaleckom posudku nie je ani uvedené, aké identifikačné znaky sporná plomba mala, teda číslo, druh (plastická, kovová, otlačok kliešti a pod.); všeobecný list, ktorý je ako príloha z metrológie priložený v žalobe, nemožno uznať ako riadny dôkaz, nakoľko takýto posudok by sa mal dotýkať konkrétneho presne určeného a označeného plynomeru; žalovaného nikto neinformoval o tom, aké sú jeho povinnosti pri starostlivosti o zariadenie žalobcu ktorým plynomer je. Žalovaný poukázal na to, že na základe uznesenia PZ bolo vo veci konané správne konanie a v správnom konaní, o čom bol spísaný protokol so Slovenskou obchodnou inšpekciou, sa nič nepreukázalo, čo by bolo na ťarchu žalovaného.

5. Pokiaľ sa jedná o uplatňovanú výšku škody, okresný súd uviedol, že túto žalovaný namietol v celom rozsahu, nakoľko nie je nikde zohľadnená skutočnosť, že by bol jednak reálne dodaný plyn na miesto odberu a spotreby; spochybňoval tiež znalecký posudok, chýbajúci posudok z metrológie, kde by sa mal presne plynomer identifikovať, konštatovať jeho poruchu, zaseknutie, nečitateľnosť, alebo či vyhovuje bezporuchovej prevádzke; porušenie overovacej značky ešte nepreukazuje, že došlo k pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami nameranými určeným meradlom, preto toto porušenie overovacej značky ani nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Žalobca mal za to, že z uvedeného

vyplýva, že je možné vyčísliť reálnu spotrebu plynu na odbernom mieste na základe hodnôt nameraných kontrolovaným meradlom, preto nie je možné použiť spôsob výpočtu tak, ako uviedol žalobca. Uviedol, že poškodená plomba neznamená automaticky neoprávnený odber. Samotné poškodenie overovacej značky na počítadle ešte nepreukazuje, že žalobcovi vznikla škoda. Podľa ustanovenia o energetike, žalobca je povinný preukázať, či mu skutočná škoda naozaj vznikla, žalobca však vznik škody nijakým spôsobom nepreukázal. Samotný protokol o výsledku skúšky meradla v tomto prípade neuvádza, že plynomer nevyhovuje požiadavkám platných predpisov, teda údaje počítadla sú správne, preto ich žalovaný považoval za objektívne a spoľahlivé, a pri vyčíslení spotreby je nutné vychádzať z údajov nameraných týmto meradlom.

6. Žalovaný označil časový údaj, kedy malo dochádzať k neoprávnenému odberu plynu, t.j. od 05.12.2016 do 13.09.2017 za nesprávny. Uviedol, že v priebehu roka 2016 došlo viackrát k odčítaniu skutočne nameraných údajov na meradle a na príslušnom odbernom mieste zamestnancami žalobcu. Na základe uvedeného nie je možné, aby k uvedenému neoprávnenému odberu dochádzalo v období 05.12.2016 do 13.9.2017, nakoľko dňa 31.12.2016 došlo k odpočítaniu skutočne nameraných údajov na predmetnom meradle, pričom počas týchto odpočítaní neboli zistené žiadne poškodenia plynomeru, ani porušenie overovacej značky na počítadle, a preto nie je možné, aby v celom uvedenom období dochádzalo k neoprávnenému odberu plynu, a aby bola vyčíslená škoda aj za toto obdobie.

7. Žalovaný poukázal na zákonnú úpravu zodpovednosti za škodu, ktorá podľa ustanovenia predpokladá pre vznik zodpovednosti za škodu porušenie právnej povinnosti, existenciu škody, príčinnú súvislosť medzi porušením právnej povinnosti a škodou a zavinené konanie. Z iných predpokladov nemôže vychádzať ani , ktorý len v prípade nemožnosti vyčíslenia škody odkazuje na vyhlášku. 251/2012 Z.z Keďže je daná objektívna zodpovednosť za škodu vzniknutú neoprávneným odberom plynu, nie je potrebné preukazovať, či k poškodeniu došlo zavinením žalovaného, avšak je potrebné preukázať, že žalovaný týmto konaním spôsobil žalobcovi škodu a medzi jej konaním a vzniknutou škodou musí byt' daná príčinná súvislosť. Žalobcom vyčíslená suma nemôže byt' škodou, hoci ju takto žalobca definuje, keďže v skutočnosti znamená, vzhľadom na jej výšku sankciu, a nie reparáciu škody.

8. Žalovaný mal za to, že žalobcom aplikovaná je v zrejmom rozpore s článkom 4 ods.1 a článkom 11 ods.1 Listiny základných práv a slobôd, článkom 123 SR, ako aj ustanovením , treba preto aplikovať ustanovenia Občianskeho zák. o škode, keďže neobsahuje definíciu škody, teda žalobca nepreukázal ani vznik škody, ani porušenie povinnosti zo strany žalovanej. Je zrejmé, že žalobný návrh je v rozpore so všeobecnými ustanoveniami o náhrade škody a náhrada škody sa uplatňuje len v prípade, ak škoda vznikla. Žalobca nepredložil žiadne dôkazy, z ktorých by bolo zrejmé, aká škoda navrhovateľovi vznikla porušením plomby meracieho zariadenia, či takéto meracie zariadenie bolo v určitom období nefunkčné, alebo jeho funkčnosť bola obmedzená. Tieto skutočnosti nevyplynuli ani z predloženého znaleckého posudku, z ktorého nie je zrejmé, či plomba bola dočasne odstránená, prípadne či aj bez jej úplného odstránenia bol na meradle vykonaný zásah do tohto zariadenia, ktorý by spôsobil jeho nefunkčnosť, alebo nesprávnu funkčnosť.

9. Vo vzťahu k pasívnej legitimácii žalovaného, tento poukazoval na to, že žalobca neuviedol všetky skutočnosti a fakty pravdivo. Žiadal žalobcu, aby predložil súdu zmluvu o odbere plynu a ostatné náležitosti so zmluvou súvisiace. Žalobca je povinný predložiť zmluvu o odbere, pokiaľ si chce uplatňovať nároky z nej plynúce, resp. práva náhrady škody pri jej porušení. Žalovaný poukazoval na skutočnosť, že odo dňa 01.12.2016 nebol v žiadnom zmluvnom vzťahu so žalobcom, nakoľko zmluvu o odbere plynu s ním zrušil ku dňu 30.11.2016. Žalovaný uzavrel zmluvu o združenej dodávke plynu s obchodnou spoločnosťou RWE Gas Slovensko, ktorá je právnym predchodcom obchodnej spoločnosti Innogy. Zmluva bola uzavretá dňa 30.9. 2016 a jej účinky nastúpili 01.12.2016. Žalovaný poukazoval na tú skutočnosť, že od 01.12.2016 je obchodným partnerom INNOGY (právny nástupca REW Gas Slovensko s.r.o.). Riadi sa teda jeho obchodnými podmienkami. V tejto situácii poukazoval na rozhodnutie ÚRSO sp. zn. /P-OP zo dňa 22.11.2013. Poukazoval preto najmä na článok VIII ods. 2, ktorého riešenie kvázi škody je riešené úplne odlišne od „výpočtu" škody žalobcom. Tu sa rešpektuje a akceptuje umiestnenie meradla na verejnom priestranstve.

10. Okresný súd rozsudkom č.k. -290 zo dňa 25.02.2020 žalobu v celom rozsahu zamietol primárne z dôvodu, že v spore nebolo preukázané, že by v dôsledku neoprávneného odberu zemného plynu žalovaným v spornom období na predmetnom odbernom mieste došlo k zmenšeniu majetku žalobcu o hodnotu neoprávnene odobratého plynu, a teda nebolo preukázané, že by žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete, v zmysle o energetike v znení neskorších predpisov, skutočne vznikla škoda.

11. Okresný súd uviedol, že samotný neoprávnený zásah do zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii (chýbajúca plomba) ešte nemusí automaticky znamenať, že predmetné meradlo bolo nefunkčné a jeho meranie je bez ďalšieho irelevantné. Naopak, údaje o spotrebe zemného plynu, uvedené v žalovaným predložených vyúčtovacích faktúrach zo zmluvného vzťahu medzi ním a Slovenským plynárenským priemyslom, a.s., preukazujú funkčnosť predmetného meradla a správnosť ním zaznamenávaných údajov o spotrebe, keďže medzi spotrebou v spornom období a jemu predchádzajúcimi vyúčtovacími obdobiami sa neprejavili výrazné rozdiely. V spore nebol preukázaný vznik škody v sume 11.774,87 Eur tiež z toho dôvodu, že vo vyčíslenej výške škody 11.774,87 Eur neboli zohľadnené (odpočítané) platby, ktoré uhrádzal žalovaný ako odberateľ za odobratý zemný plyn v spornom období v rámci jeho zmluvného vzťahu s RWE Gas Slovensko, s.r.o.. Vzhľadom k tomu, že v spore nebol preukázaný vznik škody titulom neoprávnene odobratého zemného plynu (bez nákladov na zisťovanie), nebolo tiež preukázané, že by k vzniku takejto škody došlo v príčinnej súvislosti s porušením zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii.

12. Okresný súd k výške uplatnenej škody uviedol, že zo skutkových tvrdení žalobcu a z Výpočtu škody je zrejmé, že škoda v sume 11.774,87 Eur bola vyčíslená náhradným (fiktívnym) spôsobom určenia výšky škody v zmysle vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov. Okresný súd poukázal na uznesenie ústavného súdu č. k. zo 14. februára 2018, vy zmysle ktorého uplatnenie občianskoprávneho inštitútu náhrady škody je založené na náhrade skutočnej škody, keďže náhrada škody plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu. Uviedol, že ak by sa nahrádzala fiktívna škoda vypočítaná podľa vzorca bez ohľadu na skutkové okolnosti, došlo by k vychýleniu zo spravodlivej rovnováhy medzi legitímnym záujmom PDS na náhrade skutočnej škody a ochrane distribučnej siete a zásahom do majetkových práv neoprávneného odberateľa, ktorý by sa tak stal už zásahom neprimeraným. Pri posudzovaní tejto spravodlivej rovnováhy je nutné vychádzať z toho, že občianskoprávny inštitút náhrady škody plní funkciu kompenzačnú a preventívnu a výška škody nemôže byť akousi nadkompenzáciou poškodeného, či dokonca sankciou neoprávneného odberateľa za neoprávnený odber (podobne nález Ústavného súdu Českej republiky č. k. z 11. augusta 2015 a č. k. z 1. apríla 2014). V rámci občianskoprávnej zodpovednosti je nutné hradiť skutočnú škodu, teda ujmu na majetku poškodeného, a túto preto treba zisťovať. (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č.k. -81 zo dňa 09.03.2021).

13. Okresný súd uviedol, že na základe odvolania žalobcu (čo do výšky 8.109,67 Eur) odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I., ktorým bola žaloba zamietnutá uznesením č.k. -343 zo dňa 27.04.2023, zrušil v napadnutej časti o zaplatenie 8.109,67 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia a vo výroku II. o trovách konania a vec v rozsahu zrušenia vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Zamietnutie žaloby v rozsahu 35 Eur za znalecký posudok nadobudlo právoplatnosť, keďže voči nemu nebolo podané odvolanie.

14. Krajský súd v Trenčíne, ako súd odvolací, poukázal na to, že došlo k zosúladeniu rozhodovacej činnosti súdov pri posúdení spornej otázky predpokladov vzniku zodpovednosti za škodu vzniknutú žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete v dôsledku neoprávneného odberu plynu meraného meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii a tiež spôsobu výpočtu takto vzniknutej škody. Poukázal najmä na rozhodnutia najvyššieho súdu zo dňa 22. marca 2018, č. k. (ZSP 44/2018) a sp. zn. zo dňa 29.11.2018, zverejnené v Zbierke stanovísk Najvyššieho súdu Slovenskej republiky a rozhodnutí súdov SR vo veciach obchodnoprávnych pod č. 45/2019. Odvolací súd uviedol, že v rozhodnutí zo dňa 30. novembra 2022 sp. zn. týkajúceho sa problematiky určovania výšky škody za neoprávnený odber plynu Najvyšší súd Slovenskej republiky zdôraznil, že nakoľko otázka aplikácie vyhlášky pri určovaní výšky škody za neoprávnený odber plynu bola už v rozhodovacej praxe dovolacieho súdu zodpovedaná vo viacerých jeho rozhodnutiach (rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 13.06.2019

sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 26.09.2019 sp. zn. , uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 14.05.2020 sp. zn. ), s poukazom na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.03.2017 sp. zn. a na Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 06.10.2020 č. k. publikovaný v Zbierke nálezov a uznesení Ústavného súdu Slovenskej republiky pod č. 33/2020, ide o ustálenú rozhodovaciu prax dovolacieho súdu, od ktorej nemá dôvod sa odchýliť. Uviedol tiež, že z opatrnosti považoval za potrebné vyjadriť sa k nálezu Ústavného súdu Slovenskej republiky zo dňa 09.03.2021 č. k. -81, pričom z jeho vyjadrenia vyplynulo že predmetný nález ústavného súdu sa týka právneho vzťahu medzi odberateľom plynu, ktorým je spotrebiteľ podľa a PDS, a z tohto dôvodu nie je plne aplikovateľný v sporoch, v ktorých odberateľom plynu dopúšťajúcim sa neoprávneného odberu plynu nie je spotrebiteľ, ale podnikateľ

- osoba, ktorá podniká na základe živnostenského oprávnenia. Odvolací súd dospel k záveru, že rozhodnutie okresného súdu bolo v rozpore s ustálenou judikatúrou, preto ho zrušil a vrátil na nové konanie.

15. Okresný súd v intenciách uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -343 opätovne posúdil nárok žalobcu na náhradu škody a tentokrát žalobe v rozsahu celého nároku, ktorý ostal predmetom sporu ( vo výške 8.109,67 Eur, keďže voči zamietnutiu 35 Eur za znalecký posudok žalobca odvolanie nepodal).

16. Okresný súd mal v intenciách bodu 13 odôvodnenia uznesenia Krajského súdu v Trenčíne č.k. -343 zo dňa 27.04.2023, v súlade s právnym názorom Najvyššieho súdu SR vysloveným v bodoch 19 a 20 uznesenia sp. zn. zo dňa 22.03.2018 a v bodoch 29 a 30 uznesenia sp. zn. zo dňa 29.11.2018 za to, že „podľa uvedeného zákonného ustanovenia je odberateľ plynu zodpovedný za neoprávnený odber plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii bez ohľadu na zavinenie samotného odberateľa plynu. Zodpovednosť odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu je objektívna a je daná vtedy, ak v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Ak je v konaní preukázané, že odberateľ v rozhodnom období odoberal plyn meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii (t. j. dopustil sa neoprávneného odberu plynu), vznikla mu v súlade s zákona o energetike povinnosť nahradiť dodávateľovi plynu vzniknutú škodu, vrátane ušlého zisku“. Uvedené znamená, že za protiprávny úkon ako jeden z predpokladov zodpovednosti za škodu podľa o energetike v znení neskorších predpisov prvoinštančný súd považoval neoprávnený odber plynu žalovaným na predmetnom odbernom mieste v období od 05.12.2016 do 13.09.2017, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (chýbala overovacia značka). Rozhodujúce bolo porušenie zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii plynu na meradle. Pritom je irelevantné, či bolo meradlo funkčné alebo nefunkčné, prípadne, či zaznamenávalo skutočný alebo nižší odber plynu. Druhým predpokladom zodpovednosti za škodu, ktorý pristupuje k neoprávnenému odberu plynu ako k protiprávnemu úkonu, bola skutočnosť, že žalovaný ako odberateľ plynu v rozhodnom období odoberal plyn prostredníctvom meradla s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii. Tretím predpokladom vzniku zodpovednosti za škodu bola potom príčinná súvislosť medzi neoprávneným odberom plynu definovaným o energetike v znení neskorších predpisov a vznikom škody. Prvoinštančný súd dospel k záveru, že zodpovednosť žalovaného ako odberateľa plynu za neoprávnený odber plynu podľa o energetike v znení neskorších predpisov je objektívna a je v tomto prípade daná, nakoľko žalovaný v rozhodnom období odoberal plyn, ktorý bol meraný meradlom s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii, pričom rozhodujúcou je skutočnosť neoprávneného odberu plynu, ktorý bol meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. I keď v konaní nebolo preukázané, že by zabezpečenie predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii (odstránenie chýbajúcej overovacej značky výrobcu) vykonal žalovaný, s ohľadom na objektívnu zodpovednosť nesie v tomto prípade zodpovednosť za škodu žalovaný, a to bez ohľadu na to, kto odstránil chýbajúcu plombu.

17. Okresný súd citoval uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 29.11.2018, v zmysle ktorého „Škodou, ktorú je prevádzkovateľ distribučnej siete oprávnený vymáhať, je škoda skutočná, t. j. spočívajúca v odstránení protizákonného stavu (oprava poškodenej plomby a súvisiace náklady), hodnota neoprávnene odobratého množstva zemného plynu, ako aj v nákladoch, ktoré žalobca musí v

súvislostí s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu nevznikli, ak by k neoprávnenému odberu plynu nedošlo. Nejde teda výlučne o hodnotu odobratého plynu, ako nesprávne uzavreli súdy nižšej inštancie, navyše, hodnota takto odobratého plynu nemôže zodpovedať pôvodnej zmluvnej cene s poskytovateľom prístupu k distribučnej sieti, ktorý však v relevantnom období nemohol plyn podľa zmluvy žalovanému dodávať. V prípade odberu plynu meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobratého množstva zemného plynu žalovaným. Za skutočnú škodu je potrebné považovať aj náklady, ktoré žalobca musel v súvislosti s neoprávneným odberom plynu vynaložiť a ktoré by mu inak nevznikli. Pre prípad, kedy skutočnú škodu nie je možné určiť inými relevantnými prostriedkami, zákon splnomocnil príslušné ministerstvo, aby všeobecne záväzným predpisom určilo náhradný spôsob výpočtu výšky škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu. Pre určenie skutočne spôsobenej škody v zmysle množstva odobratého plynu v prípade neoprávnených odberov plynu by prevádzkovateľ distribučnej siete, z ktorej bol plyn neoprávnene odobratý, musel poznať presné množstvo takto odobratého zemného plynu. V zmysle ust. o metrológii je možné určené meradlá používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa tohto ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu nie je možné použiť údaj z meradla, na ktorom bola porušená plomba (overovacia/zabezpečovacia značka). Objektívnym a spoľahlivým podkladom, na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemôže byť ani údaj o spotrebe na odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Pokiaľ teda nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.“

18. Na základe uvedeného mal okresný súd zato, že s ohľadom na preukázaný neoprávnený odber zemného plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, v tomto prípade žalobcovi škoda vznikla samotným odberom plynu. Pre vznik škody teda nebolo rozhodujúce, či došlo k pretáčaniu alebo manipulovaniu s hodnotami nameranými meradlom. Údaje z predmetného meradla však neboli objektívnym a spoľahlivým predpokladom pre vyčíslenie skutočne vzniknutej škody, nakoľko v zmysle ust. o metrológii v znení neskorších predpisov je možné určené meradlá používať na daný účel len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje, teda záväzný (jednoznačný) údaj o spotrebe môže poskytnúť výlučne plynomer s platným overením. Podľa označeného zákonného ustanovenia na určenie množstva odobratého plynu teda nebolo možné použiť údaj z predmetného meradla, na ktorom bola porušená plomba. Objektívnym a spoľahlivým podkladom v zmysle o energetike v znení neskorších predpisov, t.j. podkladom na základe ktorého by bolo možno presne zistiť odberateľom (žalovaným) spotrebované množstvo plynu počas rozhodného obdobia (t. j. výšku skutočnej škody), nemohol byť ani údaj o spotrebe na predmetnom odbernom mieste za predchádzajúce obdobie, keďže toto neznamená automaticky rovnaký odber za obdobie zisťované. Vzhľadom k tomu, že skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období na predmetnom odbernom mieste nebolo možné určiť ani inými relevantnými prostriedkami spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nebolo možné spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, súd pri vyčíslení výšky škody vychádzal zo spôsobu ustanoveného vyhláškou č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov pričom zároveň zohľadnil existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo, a ich skutočnú spotrebu.

19. Vo vzťahu ku námietkam žalovaného okresný súd uviedol, že priestory v označenom objekte, do ktorého bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, využíval žalovaný pri svojej podnikateľskej činnosti, pričom mu slúžili ako administratívne priestory. Z uvedeného dôvodu žalobca, v zmysle vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, správne vychádzal pri výpočte žalovanej škody z toho, že k neoprávnenému odberu zemného plynu dochádzalo v objekte, ktorý nie je určený na trvalé bývanie

a ktorý žalovaný využíval pri svojej podnikateľskej činnosti ako administratívne priestory, na základe čoho považoval za denný počet hodín používania plynového spotrebiča 16 hodín denne. Upozornil, že účtovanie doby trvania neoprávneného odberu plynu v uvedenom prípade, t.j. ak nemožno zistiť dobu trvania neoprávneného odberu plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, teda nezávisí od poveternostných podmienok, ani potreby vykurovania. Vzhľadom k tomu súd posúdil námietku žalovaného, podľa ktorej mu bol neoprávnený odber žalobcom protiprávne účtovaný i za obdobie, v ktorom sa nekúrilo, t.j. v letných mesiacoch s vysokými teplotami, ako nedôvodnú, a to aj s ohľadom na to, že žalovaný v konaní presne neurčil, a teda ani nepreukázal, počet dní, za ktoré by mu neoprávnený odber nemal byť účtovaný z dôvodu vysokých letných teplôt. Žalobca teda v tomto prípade pri účtovaní obdobia 05.12.2016 - 13.09.2017, t.j. 283 dní, postupoval v súlade vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pričom takýto právny záver súdu, po zohľadnení neunesenia uvedeného dôkazného bremena žalovaným, nemožno posúdiť ako príliš formalistický.

20. Okresný súd uviedol, že z emailov od D. E. a B. F. zo dňa 14.09.2017, ako aj z výpovede svedka G. H., mal za preukázané, že neoprávnený odber bol zistený na mieste samom dňa 13.09.2017, pričom k demontáži plynomera s poškodeným zabezpečením proti manipulácii došlo dňa 18.09.2017, čo potvrdzuje zápis č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 a Montážny list meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017. V konaní bolo preukázané, že na predmetnom meradle bolo poškodené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Skutočnú dobu trvania neoprávneného odberu zemného plynu s meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, však nebolo možné zistiť. Vzhľadom k tomu, v zmysle vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, žalobca správne účtoval neoprávnený odber plynu odo dňa (05.12.2016) nasledujúceho po dni (04.12.2016), ku ktorému bol ním ako prevádzkovateľom siete na predmetnom mieste vykonaný posledný fyzický odpočet určeného meradla predchádzajúci dňu zistenia neoprávneného odberu plynu (13.09.2017), teda nie viac ako 12 mesiacov odo dňa zistenia neoprávneného odberu (t.j. v žalobou vymedzenom období 05.12.2016 do 13.09.2017).

21. Okresný súd poukázal na to, že v konaní nebol v rozhodnom období 05.12.2016 - 13.09.2017 preukázaný fyzický odpočet spotreby plynu na plynomere. E-mail zo dňa 10.11.2023 od Východoslovenskej energetiky, a.s. (Slávka Bálintová), ani listy Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 19.11.2019 a 14.11.2023 neobsahujú žiadny konkrétny údaj (dátum) o vykonaní fyzického odpočtu spotreby zo strany žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete na predmetnom plynomere v období od 05.12.2016 do 13.09.2017. Podľa listu Slovenskej pošty, a.s. zo dňa 14.11.2023 na žalovanom odbernom mieste eviduje prvý odpočet vykonaný až v roku 2018 a posledný odpočet plynu 19.12.2019. Predložené vyúčtovacie faktúry tiež neobsahujú údaj o vykonaní fyzických odpočtov spotreby zemného plynu (obsahujú vyúčtovacie obdobia, z ktorých však nie je zrejmé, či a kedy bol vykonaný fyzický odpočet spotreby plynu), a preto nie sú dôkazmi, ktoré by preukazovali, že na predmetnom meradle mieste bol v období od 05.12.2016 do 13.09.2017 vykonaný prevádzkovateľom distribučnej siete, príp. dodávateľom plynu (i keď podľa emailu zo dňa 10.11.2023 odpočty meradiel zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete) fyzický odpočet spotreby zemného plynu. Podľa skutkových tvrdení žalovaného malo dôjsť k fyzickému vykonaniu odpočtu spotreby plynu na predmetnom meradle v dňoch 30.11.2016, 31.12.2016 a 03.07.2017. Uvedené termíny však v konaní neboli preukázané žiadnymi dôkazmi. Okresný súd zdôraznil, že predložené vyúčtovacie faktúry neobsahujú informácie o tom, kedy boli na meradle vykonané fyzické odpočty stavu spotreby plynu. Vzhľadom k tomu, že odpočty spotreby zemného plynu na meradlách mal v rozhodnom období vykonávať žalobca ako prevádzkovateľ distribučnej siete, príp. na základe zmluvy Slovenská pošta, a.s., a nie dodávateľ zemného plynu, súd v konaní nevykonal dokazovanie vyžiadaním informácie od innogy Slovensko s.r.o. o tom, či k 31.12.2016 vykonali fyzický odpočet zemného plynu na odbernom mieste žalovaného. Podotkol pritom, že žalovaný s vykonaním uvedeného dokazovania nesúhlasil, nakoľko aj v písomnom vyjadrení innogy Slovensko s.r.o. je uvedené, že odpočty meradiel zabezpečuje prevádzkovateľ distribučnej siete, t.j. žalobca. Je pritom potrebné tiež mať na zreteli, že žalobca v priebehu celého konania trval na tom, že v období 05.12.2016 - 13.09.2017 nevykonal fyzický odpočet spotreby zemného plynu na meradle na odbernom mieste žalovaného.

22. Okresný súd uviedol, že zo Zápisu a Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 je zrejmé, že v priestoroch žalovaného, do ktorých mu bol neoprávnene dodávaný zemný plyn, boli nainštalované plynové spotrebiče: 1 ks prietokový ohrievač Protherm PTP s hodinovým príkonom 2,8 m3/hod.; 1 ks plynové vykurovanie Preminox Plúvia s hodinovým príkonom 2,86 m3/hod. a 2 ks plynové vykurovanie gamat Lampart s hodinovým príkonom každého z nich 0,43 m3/hod. (spolu 0,86 m3/hod). Námietku žalovaného, ktorý tvrdil, že 1 ks plynového vykurovania gamat Lampart, i keď bol umiestnený, nebol zapojený, súd považoval za nedôvodnú, nakoľko samotný žalovaný podpísal označený Zápis i Montážny list meradla, čím potvrdil správnosť údajov v nich uvedených. Okrem toho, svedok G. H. na pojednávaní dňa 26.01.2022 tiež potvrdil, že na mieste samom vykonal kontrolu plynových spotrebičov a ich fotodokumentáciu o tom, aké sú nainštalované. Pri kontrole spotrebičov tieto boli aktívne. Súd poukázal v tejto súvislosti na to, že podľa vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, pri určení množstva neoprávnene odobratého plynu je rozhodujúci počet a typ plynových spotrebičov zistených v mieste neoprávneného odberu, teda nie ich prevádzka v čase kontroly. Okresný súd sa nestotožnil so žalovaným v tom, že by žalobca mal v tomto prípade povinnosť určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu pomocou typového diagramu dodávky v zmysle o energetike v znení neskorších predpisov, nakoľko nešlo o neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti. Pokiaľ žalovaný v konaní poukazoval na preplatky, ktoré mu mali vzniknúť pri úhrade ceny za dodaný plyn voči dodávateľovi zemného plynu, okresný súd ich vo vzťahu k výške škody a zodpovednosti žalovaného za škodu voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete posúdil ako bezpredmetné, nakoľko boli uhradené v rámci zmluvného vzťahu medzi žalovaným a jeho dodávateľom zemného plynu, ktorý je odlišný (samostatný) od zodpovednosti žalovaného za škodu spôsobenú neoprávneným odberom zemného plynu podľa o energetike v znení neskorších predpisov voči žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete. V žalovanom, zodpovednostnom právnom vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd tiež neprihliadal na zmluvné podmienky dohodnuté (aj vo vzťahu k náhrade škody) medzi žalovaným ako odberateľom zemného plynu a jeho dodávateľmi zemného plynu (najmä innogy Slovensko s.r.o.), nakoľko tieto nie sú pre žalobcu ako prevádzkovateľa distribučnej siete vo vzťahu k žalovanej náhrade škody právne záväzné.

23. Okresný súd konštatoval, že v konaní neboli preukázané také okolnosti, ktoré by vylučovali zodpovednosť žalovaného za vzniknutú škodu. Poukázal na uznesenie z 27. októbra 2009, sp. zn. , v ktorom najvyšší súd uviedol, že pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek, teda porušenie zabezpečenie meradla proti neoprávnenej manipulácii nie je viazané len na odberateľa samotného, prípadne na iné osoby, ktoré, či už na podnet odberateľa plynu, alebo s jeho vedomím toto zabezpečenie meradla porušili. Rovnaký záver vyslovil najvyšší súd aj v rozsudku sp. zn. z 29. novembra 2011 a uznesení sp. zn. z 29.11.2018. V spore nebola preukázaná súvislosť medzi poškodením plynovodu, ku ktorému došlo dňa 12.09.2017 a poškodením zabezpečenia predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii, a ani to, že by k poškodeniu zabezpečenia predmetného meradla proti neoprávnenej manipulácii došlo v dôsledku obnovy distribúcie plynu, príp. aj pracovníkmi žalobcu. Taktiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu vykonať fyzický odpočet spotreby plynu na predmetnom meradle ku dňu 31.12.2016, nakoľko povinnosť vykonať fyzický odpočet k 31.12. príslušného kalendárneho roka ustanovilo uznesenie o energetike až od 01.01.2019. V súvislosti s hodnotou Qmax 6 m3/h, ktorá je uvedená na predmetnom meradle, mal súd zato, že táto hodnota nie je maximálnym množstvom plynu, ktoré môže pretiecť plynomerom počas jednej hodiny, ale hranicou meracieho rozsahu, t.j. vyjadruje hranicu prietoku plynu, pri ktorej sú ešte garantované správne metrologické vlastnosti daného meradla. Pri vyššom množstve pretečeného plynu, ako je množstvo plynu uvedené pri hodnote Qmax, už nie je garantovaná správnosť merania pretečeného množstva (objemu) zemného plynu. Uvedený záver súdu potvrdzuje list Elster s.r.o. zo dňa 19.06.2018. V konaní tiež nebola preukázaná povinnosť žalobcu vopred informovať žalovaného o vykonaní kontroly dňa 13.09.2017. Okrem toho, žalovaný bol informovaný o zistenom porušení zabezpečenia proti neoprávnenej manipulácii na predmetnom meradle, čoho dôkazom sú Zápis a Montážny list meradla zo dňa 18.09.2017, ktoré žalovaný podpísal a v ktorých nie sú zaznamenané žiadne jeho námietky voči zisteniam žalobcu na mieste samom v nich uvedených, teda aj žalovaný ich akceptoval. V konaní nebolo preukázané, že by v predmetnom trestnom konaní, alebo konaní pred SOI bola žalobcovi priznaná náhrada žalovanej škody, alebo zistený páchateľ, ktorý

poškodil predmetné meradlo. V konaní nebolo tiež preukázané, že by umiestnenie predmetného meradla na verejnom priestranstve bránilo žalovanému v kontrole jeho stavu (poškodenie zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii bolo v tomto prípade viditeľné voľným okom, čo je zrejmé aj z fotografie na č.l. 220 súdneho spisu) alebo v jeho vlastnom záujme zabezpečiť ochranu určeného meradla pred neoprávneným zásahom zo strany tretích osôb (uzavretie meradla do skrinky, ktorú môže hocikto otvoriť univerzálnym kľúčikom alebo aj šrobovákom, zrejme napr. v tomto prípade nepostačovalo). V konaní tiež nebolo preukázané, že by žalobca porušil právo žalovaného ako odberateľa plynu na poskytnutie informácií o jednotlivých funkciách inštalovaného meradla a o spôsoboch odčítania meraných hodnôt umožňujúcich kontrolu vlastnej spotreby plynu pri inštalácii určeného meradla podľa o energetike v znení neskorších predpisov. V súvislosti s tvrdením žalovaného o tom, že ho nikto neinformoval o jeho právach a povinnostiach o plynomer ako zariadenie žalobcu, poukázal okresný súd na to, že neznalosť zákona (práva) neospravedlňuje (ignorantia juris non excusat), čo znamená, že nikto sa nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon resp. o svojich povinnostiach nevedel.

24. Okresný súd ďalej konštatoval, že nezistil rozpor žalobou uplatnenej náhrady škody so zásadami poctivého obchodného styku v zmysle , ani s dobrými mravmi v zmysle . Uviedol, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom je, podľa o energetike v znení neskorších predpisov, založená na náhrade skutočne vzniknutej škody, ak vznikla. A to aj v prípade, keď nie je možné zistiť rozsah odberu plynu a ten sa vypočítava ako predpokladaný, podľa vykonávacieho predpisu. Dôkazom toho tiež je aj samotná konštrukcia zodpovednosti za škodu vzniknutú neoprávneným odberom, ktorá v každom prípade náhrady škody (skutočnej i predpokladanej) vyžaduje, aby škoda oprávnenému subjektu i vznikla. Z uvedeného vyplýva, že náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom v zmysle o energetike v znení neskorších predpisov si plní kompenzačnú, a nie sankčnú funkciu, teda nie je sankciou za neoprávnený odber. V spore nebolo preukázané, že by cieľom žalobou uplatnenej náhrady škody bolo potrestať žalovaného za neoprávnený odber. Naopak, má odstrániť škodu spôsobenú žalobcovi ako poškodenému. Uvedené potvrdzuje i to, že žalobca si v tomto prípade v zmysle vyhlášky č. vypočítanú škodu v sume 11.977,46 Eur uplatnil iba v sume 8.144,67 Eur, teda zníženú cca o cca 32%. Je potrebné prihliadnuť i na preventívnu a výchovnú funkciu náhrady škody, ktorá spočíva v tom, najmä v prípadoch objektívnej zodpovednosti za škodu, že stimuluje odberateľov zemného plynu k prijatiu opatrení, ktoré minimalizujú riziko neoprávneného odberu a vzniku škôd z neho a núti ich k zvýšenej obozretnosti aj pri zabezpečení určených meradiel spotreby plynu pred neoprávnenými zásahmi tretích osôb, a to s cieľom chrániť distribučnú sieť vo verejnom záujme. S ohľadom na uvedené mal súd zato, že aj informácia „Neoprávnený odber je drahá záležitosť (pokuta až niekoľko tisíc)“, uverejnená na webovej stránke žalobcu (ovplyne.info), má odradiť odberateľov od neoprávneného odberu zemného plynu, ale nevyplýva z nej, že by žalobcom uplatnená náhrada škody spôsobenej neoprávneným odberom bola sankciou za neoprávnený odber zemného plynu žalovaným.

25. Vzhľadom k uvedeným skutočnostiam, v zmysle , o energetike v znení neskorších predpisov a citovaných ustanovení vyhl. č. , ktorou sa ustanovuje spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu, v znení neskorších predpisov, zaviazal okresný súd žalovaného na zaplatenie náhrady škody v sume 8.109,67 Eur s 9 % ročným úrokom z omeškania od 25.10.2017 do zaplatenia ( Obch. zák.), ktorý žalovaný v konaní nerozporoval. Súd mal zato, že žalovaný je s náhradou súdom priznanej škody v omeškaní, a to od 25.10.2017 (deň nasledujúci po dni splatnosti Vyúčtovania škody zo dňa 09.10.2017), nakoľko napriek splatnosti Vyúčtovania škody dňa 24.10.2017, ju žalobcovi doteraz neuhradil.

26. Proti rozhodnutiu okresného súdu podal odvolanie žalovaný, ktorý primárne namietol, že okresný súd napriek veľmi podrobnému dokazovaniu, a to výsluchmi účastníkov listinnými dôkazmi, po odvolaní žalobcu zmenil svoj pôvodný rozsudok presne opačne a vo svojej podstate negoval aj listinné dôkazy, ktoré na svoju obranu predložil žalovaný, a to najmä potvrdenie od VSE, a.s a od Slovenskej pošty. Poukázal na tvrdenie žalobcu, ktorý uviedol, že nevykonával fyzické odpočty v roku 2016. Podľa žalovaného je to v podstate jedno, pretože podľa vyjadrenia spoločnosti VSE, a.s. podklady pre účtovanie poskytoval pre obchodníka žalobca. Tvrdenie o tom, že to nerobil, je nepravdivé. Aj keby robila odpočty tretia osoba, nič to na veci nemení, nakoľko za jej činnosť zodpovedá žalobca.

27. Žalovaný uviedol, že zmluvný vzťah so žalobcom skončil medzi účastníkmi 30.11.2016 a bolo povinnosťou žalobcu k tomuto dátumu vykonať odpočet, a nie až 04.12.2016. Takýto odpočet sa podľa žalovaného dá hodnotiť ako nekvalifikovateľný, a teda nepoužiteľný na ďalšie úkony. Poukázal na to, že v uvedený dátum nebol zistený žiadny problém na meradle, teda bolo kompletné. Podľa žalovaného bol následne urobený ďalší odpočet ku dňu 31.12.2016. Spotrebu za obdobie od 05.12.2016 dodal pre VSE, a.s. žalobca, čo je aj potvrdené od obchodníka s plynom. Žalovaným položil otázku ako je možné, že v tom čase už nezistili poškodené prvky. Podľa žalovaného z uvedeného plynie, že žalobca ak účtuje svoj nárok musel vedieť, že je poškodené meradlo a mal konať. Pokiaľ nekonal, nemôže to byť na ťarchu žalovaného.

28. Žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca postavil procesný útok na tzv. objektívnej zodpovednosti, čo po podanom odvolaní musel v rámci zásad súdneho procesu akceptovať aj súd prvej inštancie, a to bez ohľadu na to aká je skutočná objektívna a materiálna pravda, aký je reálny predpoklad takej spotreby a ako nezmyselne je postavená legislatíva, ktorú žalobca obchádza. Žalovaný zrekapituloval skutkový stav v tej časti, že 13.09.2016 vznikla na zriadení žalobcu havária, následkom čoho bolo treba odpojiť aj odberné miesta vrátane domácností. Poukázal na výpoveď svedka H. vo vzťahu ku ktorej pripomenul, že viackrát žiadal, aby sa preukázala chýbajúca plomba jej identifikačnými údajmi, ale bezvýsledne. Poukázal pritom na e-mail založený v spise, z ktorého vyplýva, že na odbernom mieste žalovaného je poškodený číselník meradla, avšak nikde sa nespomínala chýbajúca alebo poškodená plomba. Uviedol, že pokiaľ sa stalo, že muselo dôjsť k zastaveniu dodávky plynu musela osoba, ktorá odstávku robila túto skrinku aj uzavrieť. Žalovaný namietol, že nikto neskúmal okolnosť, či bola skrinka riadne uzavretá alebo nebola.

29. Žalovaný v odvolaní namietol znalecký posudok predložený v konaní z dôvodu, že tento je nekorektný, vypracovaný znalcom, ktorý je z odboru mechanoskopie a kriminalistiky. Otázky položené znalcovi označil za kapciózne. Zdôraznil, že v znaleckom posudku sa žiadna plomba nikde nespomína.

30. Žalovaný poukázal na dôkazy predložené účastníkmi v spore a osobitne zdôraznil, že z odpovede jeho dodávateľa plynu VSE, a.s. je zrejmé, že žalovaný sa ničím neprevinil a ku dňu 31.12.2016 nemal žiadne znaky poškodenia. Poukázal na to, že sám žalobca dával podklady dodávateľovi plynu VSE, a.s. ako obchodníkovi s plynom pre vyúčtovanie odobraného plynu a neuviedol žiaden poznatok o poškodení meradla. Uviedol, že odpočtári majú povinnosť kontrolovať ochranné prvky, pričom nebolo nič poškodené. Mal za to, že problém nastal zrejme potom, čo po zdĺhavých nedorozumeniach s SPP a spôsobe účtovania žalovaný oznámil ukončenie zmluvného vzťahu ku dňu 30.09.2016 a od 01.12.2016 prestúpil k inej spoločnosti ako ich zákazník.

31. Žalovaný poukázal na predchádzajúci spor, ktorý viedol s SPP a.s., pri ktorom sa riešilo zaseknuté meradlo. Položil otázku, že ak v prípade neregistrujúceho meradla použili typový diagram, prečo tento nepoužili aj v prípade žalovaného. Zároveň pokiaľ SPP tvrdí, že pri poruche meradla sa berie do úvahy dlhodobý priemer spotreby a typový diagram, tak je vyvrátený spôsob posúdenia súdmi, že nemožno brať do úvahy priemernú spotrebu, pokiaľ ju používa samotný žalobca. Žalovaný položil otázku, že ak by aj bola pravda čo tvrdí žalobca, prečo sa uplatnia tie najtvrdšie sankcie, keď dôvodová správa k zákonu zdôrazňuje, že je možné použiť typový diagram, ak ide o prvý protiprávny úkon.

32. Žalovaný sa zhodne so svojou argumentáciou v konaní pred súdom prvej inštancie domáhal toho, aby súd posudzoval skutočne vzniknutú škodu pokiaľ vznikla a tvrdenie, že z hľadiska objektívnej zodpovednosti žalobca nemusí nič preukazovať označil za nekorektné. Pripomenul, že žalovaný nesmie zasahovať do plynárenských zariadení a vo vzťahu k tomu, že žalobca má široké právomoci, v prípade prerušenia dodávky plynu namietal, že súd sa nezaoberal tým, či pri odstávke plynu z titulu havárie boli značky, plomby, ochranné sklíčko na svojich miestach nepoškodené. Mal za to, že pokiaľ poškodené boli, tak to mal príslušný technik ihneď hlásiť. Poukázal na to, že v zákone sa vyslovene hovorí o tom, že povinnosť nahradiť škodu, ak nastane v prípade, ak vznikla. Vznik škody ale nebol nijako preukázaný a ako plynie aj z výpovede svedka H., plyn prúdil aj pri údajne poškodenej ochrane na číselníku, tak aj pri údajne chýbajúcej plombe. Žalovaný zároveň platil riadne mesačné zálohy. Vyčíslená suma a spotreba, ktorá bola aj reklamovaná vykazuje skôr znaky sankcie. Uviedol, že meradlo, ktoré má poškodenú plombu meria spotrebu, ktorá môže byť riadne účtovaná.

33. Žalovaný vyjadril presvedčenie, že k zásadnému pochybeniu došlo už na úrovni zákonodarcu, ktorý umožnil také drastické postupy bez toho, aby niečo musel distribútor dokazovať. Kritizoval postup vlády vo vzťahu k Slovenskej energetickej inšpekcii a namietol obsah vyhlášky č. 449/2012. Poukázal na to, že v letných mesiacoch 16 hodín denne nepracuje a že celkove je účelom právnej úpravy nie úprava poctivého obchodného vzťahu, ale ide o skrytú sankciu. Namietol, že v sume 11.977,46 Eur, ktorá bola uplatnená v konaní, nie je uvedený žiaden výpočet ako sa k tejto sume žalobca dopracoval. Uviedol, že žalobca prevádzkovateľom distribučnej siete, a teda je na žalobcovi, aby preukázal aká údajná škoda mu vznikla. Pokiaľ chcel žalobca uhradiť škodu na údajných stratách distribučnej sieti, takáto skutočnosť nebola v konaní preukázaná. Žalovaný poukázal na to, že je živnostníkom a že nemá žiadnu zmluvnú povinnosť kontrolovať stav plynomeru, vodomeru alebo elektromeru. Pokiaľ ide o odpočty resp. vyúčtovania vyjadril názor, že sú zrejme len čisto formálne vybavované.

34. Žalovaný vo vzťahu k postupu žalobcu namietol, že žalobca nepreukázal, že skrinku, ktorá je na hranici pozemku, kde je umiestnený plynomer, nielen odpojili od dodávky plynu v čase havárie, ktorá vznikla na jeho potrubí ako primárna príčina, ale túto aj riadne uzavrel. Žalovaný nemal ani vedomosť o tom, že žalobca robí nejakú operáciu na svojich potrubiach. Poukázal na to, že ak by používal plynové zariadenia v čase odstávky, celkom iste by to zistil, ale pri teplote 36°C nikto kúriť nebude.

35. Žalovaný zdôraznil, že okresný súd rozhodol presne naopak ako vyhlásil pôvodný rozsudok. Poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne v prípade, ktorý označil za rovnaký, kedy v odvolacom konaní bol rozsudok súdu prvej inštancie potvrdený. Poukázal tiež na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý odmietol v podobnej veci dovolanie žalobcu, ktorý sa výlučne spoliehal na objektívnu zodpovednosť bez ďalšieho dokazovania svojich nárokov.

36. Žalovaný v odvolaní poukázal na okolnosti vylučujúce zodpovednosť podľa a na jednu z podmienok formálnej spravodlivosti, ktorou je aby sa všetky obdobné prípady rozhodovali rovnako. Uviedol, že táto koncepcia neberie ohľad na obsahovú stránku zákona, teda či je zákon z obsahového hľadiska spravodlivý alebo nie. Spravodlivosť musí byť pochopená ako výsledok určitého postupu štátnych orgánov, ktorý zahrňuje vierohodné zistenie skutočností dôležitých pre spravodlivé rozhodnutie. Vzhľadom na uvedené odvolateľ navrhol, aby odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a aby zaviazal žalobcu na úhradu trov konania. Žalovaný k odvolaniu priložil výťažok z dôvodovej správy, e-mail zo dňa 23.02.2024, oznámenie o vybavení reklamácie SPP a.s. a rozhodnutie Krajského súdu v Trnave .

37. Žalovaný doručil Okresnému súdu Trenčín dňa 12.08.2024 podanie označené ako Doplnenie odvolania proti rozsudku. Namietol v ňom spôsob výpočtu výšky škody uplatnenej žalobcom a priložil časopis Termoinfo z júla 2024.

38. Krajský súd v Banskej Bystrici ako súd odvolací prejednal vec podľa ustanovení a (ďalej len ), bez nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , pretože nie je potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie vykonané súdom prvej inštancie a nevyžaduje to ani dôležitý verejný záujem. Rozsudok bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo v zmysle oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

39. Žalobca sa k odvolaniu žalovaného nevyjadril.

40. Odvolací súd bol v zmysle ust. viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie:

41. Vyúčtovaním škody za odber zemného plynu zo dňa 09.10.2017, splatným 24.10.2017, vyúčtoval žalobca žalovanému náhradu škody spolu v sume 11.977,46 Eur, a to za obdobie 05.12.2016 - 13.09.2017 hodnotu zemného plynu na odbernom mieste Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom v sume 11 774,87 Eur a náklady zisťovania v sume 202,59 Eur.

42. Z Montážneho listu meradla č. 1203250971 zo dňa 18.09.2017 je zrejmá demontáž meradla ku dňu 18.09.2017 na predmetnom odbernom mieste žalovaného so stavom počítadla 16 603 m3. V Zápise z

18.09.2017 sú, okrem iného, uvedené zistené skutočnosti na predmetnom odbernom mieste: „Meradlo prístupné z ulice. Pri výmene prítomný p. C.. Foto spotrebičov bolo umožnené. Poškodený číselník.“

43. Podľa II. časti znaleckého posudku č. 649/PL-2017, vyhotoveného znalcom Ing. Petrom Leškom, znalcovi bol predložený plynomer s výrobným číslom 6130301-089-06-1, ktorý mal na počítadle údaj „16603,140“. Vizuálnou prehliadkou plynomeru zistil, že plynomer má odstránenú plombu spolu s časťou z krytu číselníka a zaisťovacieho plechu krytu číselníka. Kryt číselníka je možné demontovať bez jeho ďalšieho poškodenia. Podľa Záveru uvedeného znaleckého posudku, v mieste určenom pre osadenie plomby sa nenachádza žiadna plomba. Vzhľadom k tomu znalec nemohol vykonať porovnanie označení, ktoré sa nachádzali na tejto plombe s kontrolnými odtlačkami čeľustí plombovacích klieští.

44. Dňa 30.09.2016, so začiatkom dodávky 01.12.2016, uzavrel žalovaný ako odberateľ s dodávateľom RWE Gas Slovensko, s.r.o., IČO 44 291 809 Zmluvu o združenej dodávke plynu pre odberateľov kategórie maloodber - firmy a organizácie pre odberné miesto Trenčianska 2238/48, Nové Mesto nad Váhom, s predpokladaným ročným odberom plynu 16 000 m3.

45. Vyúčtovacou faktúrou č. 7416899200 zo dňa 14.12.2016 vyúčtoval dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za obdobie 01.01.2016 - 30.11.2016 (počiatočný stav meradla 13 927 m3, konečný stav meradla 15 181 m3; spotreba plynu 1 254 m3) preplatok v sume 151,28 Eur. Vyúčtovacou faktúrou č. 7427219941 zo dňa 08.01.2016 vyúčtoval dodávateľ Slovenský plynárenský priemysel, a.s. žalovanému na predmetnom odbernom mieste za obdobie 01.01.2015 - 31.12.2015 (počiatočný stav meradla 12 607 m3, konečný stav meradla 13 927 m3; spotreba plynu 1 320 m3) preplatok v sume 155,10 Eur.

46. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, dodávku plynu je povinný merať prevádzkovateľ distribučnej siete vlastným určeným meradlom, ktoré koncovému odberateľovi plynu bezodplatne montuje, udržiava a pravidelne zabezpečuje jeho overenie.

47. Podľa o energetike v znení účinnom od 01.01.2019, prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný vykonať fyzický odpočet stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste, ktoré nie je vybavené určeným meradlom umožňujúcim diaľkový odpočet minimálne raz za 12 po sebe nasledujúcich kalendárnych mesiacov; fyzický odpočet u odberateľa plynu mimo domácnosti je povinný vykonať každoročne k 31. decembru v priebehu mesiaca december príslušného kalendárneho roka. Fyzickým odpočtom stavu počítadla určeného meradla na odbernom mieste sa rozumie aj odpočet na základe stavu počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Odberateľ plynu mimo domácnosti môže každoročne nahlásiť svojmu dodávateľovi plynu alebo prevádzkovateľovi distribučnej siete skutočný stav počítadla určeného meradla k 31. decembru najneskôr do piatich kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka. Prevádzkovateľ distribučnej siete má právo použiť typové diagramy dodávky, ak nemá k dispozícii údaje o skutočnom stave počítadla určeného meradla alebo údaje o stave počítadla určeného meradla nahláseného odberateľom plynu a odsúhlaseného prevádzkovateľom distribučnej siete. Prevádzkovateľ distribučnej siete je povinný oznámiť dodávateľovi plynu údaje za odberné miesta odberateľov plynu mimo domácností do 10 kalendárnych dní od skončenia kalendárneho roka.

48. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ plynu je povinný prevádzkovať odberné plynové zariadenie tak, aby nepoškodil určené meradlo. Akýkoľvek zásah do určeného meradla v rozpore s osobitným predpisom je zakázaný.

49. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, neoprávneným odberom plynu je odber meraný určeným meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, alebo určeným meradlom, ktoré nebolo namontované prevádzkovateľom siete.

50. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete, prevádzkovateľovi zásobníka skutočne vzniknutú škodu, ak vznikla. Odberateľ, ktorý neoprávnene odoberal plyn, je povinný uhradiť spolu so škodou aj ušlý zisk dodávateľovi plynu, prevádzkovateľovi prepravnej siete a prevádzkovateľovi distribučnej siete.

51. Podľa o energetike v znení neskorších predpisov, odberateľ, ak nemožno vyčísliť skutočne vzniknutú škodu na základe objektívnych a spoľahlivých podkladov, použije sa spôsob výpočtu škody spôsobenej neoprávneným odberom plynu ustanovený všeobecne záväzným právnym predpisom vydaným podľa .

52. Podľa o metrológii v znení neskorších predpisov, platnosť overenia určeného meradla zaniká, ak je poškodená, pozmenená, odstránená alebo inak porušená overovacia značka alebo zabezpečovacia značka.

53. Podľa o metrológii v znení neskorších predpisov, určené meradlá možno používať na daný účel, len ak majú platné overenie, ak sa toto vyžaduje.

54. Odvolací súd prevzal do svojho rozhodnutia pomerne podrobne odôvodnenie okresného súdu z dôvodu, že sa s ním stotožnil, na základe čoho na neho v zmysle odkazuje. Vo vzťahu k odvolacím námietkam žalovaného potom uvádza, že tieto nevyhodnotil ako spôsobilé dosiahnuť žalovaným navrhovanú zmenu rozhodnutia okresného súdu.

55. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že konajúci súd zmenil svoje pôvodné rozhodnutie a v druhom prípade rozhodol presne naopak, ako v prípade prvom, tak uvedený postup okresného súdu vyplynul zo záverov Krajského súdu v Trenčíne (ako súdu odvolacieho), ktorý poukázal na ustálenú rozsiahlu judikatúru Najvyššieho súdu SR vo vzťahu k posudzovaniu otázky vzniku predpokladov náhrady škody v prípade odberu plynu, ktorý je meraný meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Keďže okresný súd bol právnym názorom odvolacieho súdu viazaný, po oboznámení sa s obsahom rozhodnutia odvolacieho súdu bolo predvídateľné, akým spôsobom okresný súd rozhodne. Skutočnosť, že okresný súd rozhodol pod vplyvom odvolacieho súdu naopak, pritom nepredstavuje vadu rozhodnutia, keďže okresný súd podrobne odôvodnil odklon od svojho predchádzajúceho rozhodnutia a vysvetlil, akým myšlienkovým postupom dospel k opačnému záveru, než vo svojom prvom rozhodnutí.

56. Pokiaľ žalovaný namietol, že okresný súd negoval listinné dôkazy predložené žalovaným, s uvedeným záverom sa odvolací súd nestotožnil. Z listinných dôkazov, na ktoré žalovaný poukázal (potvrdenia o VSE, a.s. a od Slovenskej pošty), skutkové tvrdenia žalovaného nevyplývajú, čo znamená neunesenie dôkazného bremena. Pokiaľ žalovaný poukazoval na potvrdenie od VSE, a.s. a od Slovenskej pošty, obe smerujú k ustáleniu skutočností, či a kedy boli vykonávané konkrétne fyzické odpočty meradla, kedy žalovaný aj v konaní opakovane tvrdil, že bolo povinnosťou žalobcu zabezpečiť odčítanie hodnôt z meradla, pričom by sa muselo zistiť, že meradlo je poškodené. Z vyjadrenia VSE, a.s., že podklady pre účtovanie poskytoval pre obchodníka žalobca nevyplýva žiaden záver vo vzťahu ku skutkovému zisteniu, v ktorý konkrétny deň bol odpočet plynomeru vykonaný. Ani skutočnosť, že zmluvný vzťah medzi žalobcom a pôvodným dodávateľom plynu SPP skončil 30.11.2016 sám osebe neznamená, že k tomuto dňu skutočne odpočet vykonaný bol. Žalovaný v odvolaní nekonkretizuje, ktoré konkrétne vyjadrenie Slovenskej pošty malo obsahovať informáciu, že ku dňu 31.12.2016. bol vykonaný odpočet plynu (tak, ako to žalovaný uvádzal v konaní aj v odvolaní, kedy opakovane konštatoval, že následne bol urobený ďalší odpočet ku dňu 31.12.2016). Naopak, z informácie predloženej do spisu vyplýva, že odberné miesto bolo dňa 04.12.2016 fyzicky odčítané dodávateľom odpočtov - Slovenskou poštou, a.s. (č.l. 213), ale zo žiadneho potvrdenia Slovenskej pošty nevyplýva, že by ku dňu 31.12.2016 bol vykonaný ďalší odpočet. Rovnako spoločnosť VSE, a.s. vo vyjadrení, ktoré predložil žalovaný, neuviedla, že by ku dňu 31.12.2016 bolo vykonané odpočítanie plynomeru. Uviedla iba, že faktúra bola vystavená na základe odpočtu od prevádzkovateľa distribučnej siete spoločnosti SPP - distribúcia bez konkrétnej informácie, ktorý deň tento odpočet bol vykonaný. Inak povedané, z celého spisu vyplýva iba toľko, že odpočet bol vykonaný 04.12.2016, tak ako to uviedla Slovenská pošta, preto následne bolo aj uplatnenie obdobia, za ktoré sa počítala výška náhrady škody, vymedzené dňom 05.12.2016. Z okolností prípadu je zrejmé, že ku dňu 04.12.2016 plynomer ešte poškodený nebol (pretože odpočtár by poškodenie zistil) a zároveň zo žiadneho dôkazu nevyplýva, že by 31.12.2016 bol robený ďalší odpočet. Na základe uvedeného domnienky žalovaného, ktorý mal za to, že ku 31.12.2016 mal žalobca zistiť poškodenie prvkov meradla a že musel vedieť, že meradlo je poškodené a mal konať, neboli v konaní potvrdené dôkazom.

57. Žalovaný namietol, že žalobca postavil svoj útok výlučne na objektívnej zodpovednosti bez ohľadu na to, aká je skutočná objektívna a materiálna pravda. V tejto súvislosti odvolací súd pripomína, že civilné sporové konanie nie je konaním o nachádzaní materiálnej pravdy, nie je riadené vyšetrovacou zásadou, ale vychádza z procesného útoku a procesnej obrany, ktorý zvolia sporové strany. V danom prípade žalobca v rámci procesného útoku vymedzil skutkový stav, ktorý nebol žalovaným ani popretý a ktorý pozostával z informácie, že na meradle na plynomeri, ktorý meral plyn dodávaný žalovanému, bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Toto skutkové tvrdenie v konaní nebolo vyvrátené a okresný súd z neho vychádzal ako zo zisteného skutkového stavu. Všetky ďalšie následky tejto skutočnosti potom vyplývajú z právnej úpravy, konkrétne Zákona o energetike (č. 251/2012) a z vykonávacieho predpisu, ktorým sa upravuje výpočet výšky škody. Z vyjadrení žalovaného je zrejmé, že uvedenej skutočnosti si je žalovaný vedomý, keďže aj v rámci odvolania kritizuje obsah právnej úpravy, konkrétne namieta prísnosť vyhlášky č. 449/2012. K uvedenému odvolací súd pripomína, že súdy sú oprávnené právo vykladať, ale nie tvoriť. Je to zákonodarca, kto určuje obsah právnej normy a súd nie je pri výklade zákona oprávnený "novelizovať" obsah právneho predpisu. Ak by súd postupoval v rozpore s kogentnými ustanoveniami právnej úpravy, konal by v rozpore s pravidlom právnej istoty a dopúšťal by sa ohýbania práva. Preto prísnosť právnej úpravy vo vzťahu k Zákonu o energetike a k jeho vykonávaciemu predpisu nie je dôvodom na to, aby súdy postupovali v rozpore s právnou úpravou. Zároveň vykladanie jednotlivých pojmov tejto právnej úpravy je považované za dlhodobo ustálenú právnu prax osobitne vo vzťahu k dvom kľúčovým rozhodnutiam Najvyššieho súdu SR sp. zn. a , v ktorých boli postupne vyriešené otázky výkladu charakteru objektívnej zodpovednosti v prípade porušenia povinností podľa ust. § 82 ods. 1 písm. d) Zákona o energetike a vo vzťahu k určeniu momentu vzniku škody, ako aj k výpočtu výšky škody. Okresný súd dôsledne vychádzal z výkladu, ktorý najvyšší súd uviedol v citovaných rozhodnutiach, čím napĺňal princíp právnej istoty.

58. Žalovaný v odvolaní namietol, že pokiaľ dňa 13.09.2016 vznikla na zriadení žalobcu havária, v ten deň už v danom čase na pracovisku prítomný nebol. Uviedol, že nie je jasné kto a kedy plombu poškodil, a preto viackrát žiadal, aby sa preukázala chýbajúca plomba jej identifikačnými údajmi, ale bezvýsledne. K uvedenej námietke odvolací súd zdôrazňuje, že v prípade, ak plomba chýba, identifikačné údaje, ktoré na chýbajúcej plombe boli uvedené, nemajú pre konanie o náhradu škody žiaden význam. Preukazovanie údajov na plombe meradla je relevantné v konaniach, kedy táto plomba je falšovaná a kedy sú na nej uvedené údaje v rozpore s tým, aké boli na originálnej plombe. V prípade kedy plomba úplne chýba je irelevantné, aké údaje na nej pôvodne uvedené boli, pretože k poškodeniu meradla došlo práve v dôsledku toho, že plomba bola odstránená. Pokiaľ potom následne žalovaný uvádza, že z e-mailu založeného v spise vyplýva, že pán E. konštatoval, že na odbernom mieste žalovaného je poškodený číselník meradla, ale nespomína sa chýbajúca alebo poškodená plomba, uvedené nemá žiaden vzťah k zisteniu, že plomba na meradle chýbala. V konečnom dôsledku ani žalovaný netvrdil, že by v čase vykonania kontroly pri zásahu 13.09.2017 na meradle plomba bola. Konštatovanie žalovaného, že pokiaľ došlo k zastaveniu dodávky plynu, tak osoba, ktorá odstávku robila musela skrinku aj uzavrieť, je možné vyhodnotiť ako pravdepodobné, avšak nemá vo vzťahu k rozhodnutiu žiaden význam. Práve po otvorení skrinky, tak ako to vyplýva z dokumentácie predloženej žalobcom, bolo zistené, že z meradla plynomeru bolo neoprávneným spôsobom porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii (bola odstránená plomba).

59. Žalovaný v konaní aj v odvolacom konaní namietal znalecký posudok. Okresný súd však pri ustálení skutkového zistenia, že na meradle plomba chýbala nevychádzal zo znaleckého posudku, ale zo záznamov predložených žalobcom. V konečnom dôsledku ani náklady na vyhotovenie znaleckého posudku neboli žalobcovi priznané, a to práve z dôvodu, že tento znalecký posudok sám vo veci relevantný nebol. Veľmi zjednodušene je možné konštatovať, že na rozdiel od situácie kedy je nutné, aby znalec definoval, či na plombe boli zmenené jej podstatné znaky (či bola falšovaná), konštatovanie skutočnosti, že plomba ako taká chýba, teda že tam nie je, nie je skutočnosťou, na ktorú by boli nevyhnutné odborné znalosti. To, či plomba na meradle je, alebo nie je, môže voľným okom vidieť každý, kto sa na to meradlo pozrie. Takže pokiaľ obsah znaleckého posudku bol pre konanie irelevantný, nie je dôvod preskúmavať kto konkrétne tento znalecký posudok vydal, ani závery tohto znaleckého posudku, takže okresný súd vo vzťahu k nemu zvolil správny záver, keď k nemu neprihliadol a ani náklady na jeho vyhotovenie žalobcovi neuznal.

60. Žalovaný v priebehu konania opakovane zdôrazňoval, že sa ničím neprevinil. Odvolací súd musí prisvedčiť žalovanému v tom, že zo spisu naozaj nevyplýva, že by odstránenie plomby vykonal

priamo žalovaný, alebo že by žalovaný bezprostredne jej odstránenie akýmkoľvek spôsobom ovplyvnil. Uvedené je však pre posúdenie zodpovednosti žalovaného irelevantné, keďže pri neoprávnenom odbere plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je daná objektívna zodpovednosť odberateľa plynu. V takom prípade odberateľ plynu zodpovedá už len za to, že odoberal plyn meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti manipulácii, pričom porušenie tohto zabezpečenia mohol spôsobiť ktokoľvek. Následky porušenia zabezpečenia meradla proti neoprávnenej manipulácii nie sú viazané len na situáciu, kedy porušenie plomby spôsobí sám odberateľ, prípadne tretia osoba na podnet odberateľa plynu alebo s jeho vedomím. Následky porušenia plomby znáša odberateľ aj v prípade, kedy si jej porušenia (odstránenia) nebol vôbec vedomý. Uvedený záver formuloval Najvyšší súd v rozhodnutí sp. zn. a odkazoval naňho aj v rozhodnutí . Preto samotná skutočnosť, že z konania nevyplýva, že by žalovaný bol ten, kto spôsobil poškodenie plomby meradla, nemá za následok liberovanie žalovaného spod objektívnej zodpovednosti za škodu. Tvrdenie žalovaného v odvolaní, že ku dňu 31.12.2016 nemal plynomer žiadne znaky poškodenia, z dokazovania vykonaného okresným súdom nevyplýva, naopak je v rozpore so zisteným skutkovým stavom, že dňa 04.12.2016 bolo naposledy kontrolované meradlo, a teda iba k tomuto dňu je možné ustáliť, že nebolo poškodené a plomba na ňom bola. Či bola na ňom plomba ku dňu 31.12.2016 nie je možné uzavrieť zo žiadneho úkonu odpočítania meradla, keďže v konaní nebolo preukázané, že by 31.12.2016 ktorákoľvek osoba odpočet meradla vykonávala. V celom konaní bola prezentovaná iba domnienka žalovaného, že k tomuto dňu sa odpočet meradla vykonať musel. Uvedená domnienka zrejme vyplýva zo skutočnosti, že žalovanému bola predložená faktúra jeho dodávateľa plynu za mesiac december, z čoho vyvodil žalovaný, že bol vykonaný odpočet meradla ku dňu 31.12.2016. Uvedené tvrdenie však žalovaným preukázané nebolo, keďže ani pošta, ani dodávateľ plynu (VSE a.s.) nepotvrdili v žiadnom z predložených dokladov a vyjadrení, že by ku dňu 31.12.2016 bol vykonaný odpočet plynu. Ak by k takejto situácii došlo, mohol by si uplatňovať žalobca nároky na náhradu škody až od tohto dňa a nie od 05.12.2016, ako to urobil v žalobe, avšak keďže zo spisu preukázanie tvrdenia, že odpočet bol vykonaný ku dňu 31.12.2016 žiadnym spôsobom nevyplýva, ani následné závery žalovaného, že k tomuto dňu mal zistiť žalobca poškodenie plynomeru, nie sú odôvodnené. Nie je predmetom tohto konania ustáliť, na základe čoho bola potom žalovanému vystavená faktúra za odber plynu za december 2016, podstatné pre toto konanie je konštatovanie, že odpočet vykonaný 31.12.2016 žiadnym dôkazom potvrdený nebol.

61. Žalobca poukazuje v odvolaní na žiadosť o info, ktorú adresoval Slovenskej pošte a.s. a poukazuje na odpoveď, vyjadrenie Slovenskej pošty, že odpočtári majú povinnosť kontrolovať ochranné prvky. Uvedené je v súlade so zisteniami okresného súdu, avšak je nutné zopakovať že prítomnosť odpočtára pri meradle bola v spise preukázaná iba ku dňu 04.12.2016, nie ku dňu 31.12.2016 a ako správne poukázal okresný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia, ani v dňoch 30.11.2016 a 03.07.2017. Termíny odpočtov uvedené žalovaným vo vyjadreniach neboli preukázané ním predloženými dôkaznými prostriedkami.

62. Domnienka žalovaného, že problém nastal potom, ako po zdĺhavých nedorozumeniach oznámil ukončenie zmluvného vzťahu z SPP, nie je relevantná vo vzťahu k rozhodnutiu vo veci samej.

63. Žalovaný v odvolaní poukázal na rozhodnutie Okresného súdu Bratislava V. a Krajského súdu v Bratislave vo vzťahu k zaseknutému meradlu a k tomu, že následne sa použil typový diagram na určenie výšky spotreby. Ako odvolací súd zistil, okresný súd sa správne vysporiadal s otázkou podmienok uplatnenia nároku typovým diagramom, keď uviedol, že žalobca nemal povinnosť určiť cenu neoprávnene odobratého množstva plynu pomocou typového diagramu. Okresný súd tiež správne poukázal na to, že v zmysle § 82 ods. 4 ZoE nešlo o neoprávnený odber plynu odberateľa v domácnosti. Preto pokiaľ sa aj v odvolaní žalovaný domáhal toho, že ide o prvý neoprávnený odber a vo vzťahu k nemu mala byť výška škody určená prostredníctvom typového diagramu, na uvedený postup nespĺňal podmienky vymedzené v ust. § 82 ods. 4 ZoE, keďže takýto postup je viazaný výlučne na domácnosti. V konaní pritom ani nebolo sporné, že žalovaný nemá postavenie domácnosti, ale podnikateľa.

64. Žalovaný v konaní aj v odvolaní namietal, že škoda je vymedzená ako úbytok na majetku a v konaní nebolo preukázané, že škoda skutočne vznikla. Vo vzťahu k uvedenému okresný súd správne poukázal na rozhodovaciu prax Najvyššieho súdu SR, ktorý v rozhodnutí výslovne konštatoval, že škoda v prípade neoprávneného odberu plynu vzniká už samotným odberom plynu. Preto pokiaľ došlo k situácii, že žalobca ako distribútor plyn dodával, teda dochádzalo k odberu plynu na strane

žalovaného (aj keď prostredníctvom tretieho subjektu, ktorým je dodávateľ plynu, s ktorým žalovaným uzavrel zmluvu o dodávke plynu), uvedené znamená, že majetok žalobcu sa zmenšil (tým plynom, ktorý bol dodaný) a už týmto momentom vznikla škoda žalobcovi. Najvyšší súd v citovanom rozhodnutí výslovne uviedol, že v prípade odberu plynu s meradlom, na ktorom je porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, vzniká žalobcovi ako prevádzkovateľovi distribučnej siete škoda, keďže dochádza k zmenšeniu jeho majetku o hodnotu odobraného množstva zemného plynu žalovaným. Preto odpoveďou na námietky žalovaného vo vzťahu k tomu, či žalobcovi vôbec nejaká škoda vznikla, keď predsa žalovaný platil za dodávku plynu svojmu dodávateľovi a jeho dodávateľ si to vysporadúval s distribútorom plynu (žalobcom), je odpoveďou práve zákonná úprava, ktorá vychádza z toho, že áno, škoda distribútorovi plynu vznikla už tým momentom, že bol dodávaný plyn, keď zároveň bolo poškodené meradlo, resp. bolo na meradle porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii. Porušením právnej povinnosti je v zmysle § 82 ods. 1 písm. d) ZoE neoprávnený odber plynu v podobe odberu plynu meraného zariadením, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, zjednodušene povedané akonáhle dôjde k odstráneniu plomby na meradle, ide o porušené meradlo, a teda zo zákona ide o neoprávnený odber plynu.

65. Tento neoprávnený odber plynu následne znamená, že nejde o odber plynu na základe zmluvného vzťahu, ktorý má odberateľ (žalovaný) uzavretý so svojím dodávateľom (VSE a.s.), ale ide o dodávky plynu priamo od distribútora žalovanému. Zmluvný vzťah totiž kryje iba oprávnený odber. Neoprávnenými dodávkami dochádza k zmenšeniu majetku distribútora (žalobcu) protizákonným postupom odberateľa, ktorý sa dopúšťa neoprávneného odberu plynu. Zároveň je daný vzťah medzi porušením právnej povinnosti (neoprávnený odber plynu) a vznikom škody (zmenšenie majetku na strane distribútora), pričom samotná výška škody je potom vypočítaná na základe vykonávacieho predpisu. Skutočnosť, že žalovaný mal uzavretý zmluvný vzťah so svojim dodávateľom (ktorým nie je žalobca, ale VSE a.s.) preto nemá vplyv na povinnosť nahradiť škodu priamo distribútorovi plynu (žalobcovi). Pokiaľ v čase neoprávneného odberu platil žalovaný svojmu dodávateľovi (VSE a.s.) ako za odber oprávnený, túto skutočnosť si musí vysporiadať priamo s ním.

66. Predpoklady vzniku zodpovednosti sú v Zákone o energetike upravené ako lex specialis (osobitná právna úprava), preto majú prednosť pred aplikáciou všeobecnej právnej úpravy zodpovednosti za škodu v (ktorej sa domáhal žalovaný). Ani právny vzťah medzi žalovaným a jeho vlastným dodávateľom (VSE a.s.), na ktorý žalovaný poukazoval predovšetkým vo vzťahu k tomu, že svojmu dodávateľovi riadne platil za dodávku plynu mesačné platby, nie je pre posúdenie veci relevantný. Neoprávneným odberom sa žalovaný dostal do zodpovednostného právneho vzťahu priamo voči distribútorovi plynu, teda priamo voči žalobcovi a nie voči osobe, s ktorou má uzavretý zmluvný vzťah aplikovateľný výlučne na dodávku v prípade oprávneného odberu plynu. Odvolací súd sa preto stotožnil so záverom okresného súdu, že k vzniku škody na strane žalobcu došlo, a aj s odôvodnením výpočtu výšky škody (upraveného vyhláškou č. 449/2012).

67. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že k zásadnému pochybeniu došlo už na úrovni zákonodarcu, uvedené súd nemôže ovplyvniť, rovnako ako nemôže ovplyvniť obsah vyhlášky č. 449/2012 ani v tých častiach, v ktorých je podľa žalovaného táto nelogická a v rozpore s reálnym stavom. Súd pripúšťa, že v prípade letných mesiacov nie je pravdepodobné, že by žalovaný mohol 16 hodín denne používať plynové zariadenia na kúrenie, avšak spôsob výpočtu náhrady škody nie je viazaný na konkrétnu časť roka, ani na ročné obdobie a v konečnom dôsledku žalobca zohľadnil skutočnosť, že k využitiu spotreby plynu v letných mesiacoch v takom rozsahu nedochádzalo tým, že si voči žalovanému uplatnil náhradu škody v hodnote 8.144,67 Eur a nie v plnej výške 11.774,87 Eur, ktorá by bola vyčíslená podľa vyhlášky.

68. Odvolací súd posúdil ako nedôvodnú aj námietku, že v sume 11.977,46 Eur nebol žiaden výpočet, ako sa k tejto sume žalobca dopracoval. Okresný súd odôvodnil priznanú výšku škody nielen vo vzťahu k fiktívnej škode vypočítanej na základe vyhlášky, ale aj vo vzťahu k jednotlivým nákladom, ktoré si žalobca v rámci žalovanej sumy uplatnil. Konkrétna výška škody sa vypočíta podľa kritérií upravených vo vyhláške, vo vzťahu ku ktorým aj sám žalovaný čiastočne namietal (započítanie šestnástich hodín denne, využívanie plynových spotrebičov na kúrenie v letných mesiacoch), teda aj sám žalovaný si je vedomý toho, ktoré konštanty vstupujú do výpočtu pre určenie výšky spotreby v zmysle vyhlášky. Pokiaľ má potom žalovaný za to, že takto určená výška škody nie je škodou skutočnou, teda že žalobcovi z jeho majetku ušla menšia hodnota, než vychádza z tzv. fiktívnej výšky škody, je nutné upozorniť na to, že v prípade, kedy odber plynu nebolo možné zmerať a zároveň kedy nie je možné určiť, v ktorom

konkrétnom časovom období bola plomba na merači plynu poškodená, neexistuje žiaden objektívny spôsob výpočtu, ktorý by mohol byť použitý, a ktorý by odzrkadľoval skutočnú spotrebu. Výška spotreby za predchádzajúce obdobie nemá žiadnu výpovednú hodnotu vo vzťahu k výške spotreby za obdobie, ktoré je predmetom sporu. Vzhľadom na konštrukciu právnej úpravy, ktorá vychádza z toho, že meradlo s porušeným zabezpečením proti neoprávnenej manipulácii je meradlom, ktorého údaje nie je možné použiť, následkom je záver, že nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období. Práve táto situácia, kedy nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu, sa potom rieši prostredníctvom vyhlášky, kedy je určené množstvo plynu, ktorý žalovaný označuje ako fiktívnu spotrebu. Tento postup aproboval aj Najvyšší súd v rozhodnutí , keď konštatoval, že pokiaľ nie je možné určiť skutočne odobraté množstvo plynu v rozhodnom období spôsobom, ktorý neodporuje zákonu, a teda nemožno spoľahlivo určiť výšku skutočne spôsobenej škody v prípade odberu plynu meradlom, na ktorom bolo porušené zabezpečenie proti neoprávnenej manipulácii, je potrebné túto výšku určiť spôsobom ustanoveným zákonom, a to za použitia na to vypracovaného podzákonného predpisu, ktorý zároveň zohľadňuje existenciu konkrétnych spotrebičov nachádzajúcich sa v nehnuteľnosti, v ktorej k odberu plynu dochádzalo a ich skutočnú spotrebu.

69. Žalovaný v konaní namietol, že nemá žiadnu zmluvnú povinnosť kontrolovať stav plynomeru, vodomeru alebo elektromeru. Je možné sa stotožniť s tým, že v konaní nebola ani len tvrdená skutočnosť, že by si strany zmluvne upravili povinnosť odberateľa kontrolovať stav plynomeru. Z uvedeného však nie je možné vyvodiť, že ak odberateľ stav plynomeru nekontroluje, je zbavený objektívnej zodpovednosti za jeho stav. Rozhodnutie odberateľa nekontrolovať stav plynomera je jeho slobodným rozhodnutím, s ktorým je spojené riziko nebezpečenstva následkov spôsobených neoprávneným odberom plynu.

70. Pokiaľ žalovaný v odvolaní namietol, že žalobca nepreukázal, že skrinku, v ktorej je plynomer, riadne uzavrel, odvolací súd pripomína, že vo vzťahu k objektívnej zodpovednosti žalovaného by ani zistenie, že skrinka nebola riadne uzavretá, neznamenalo liberačný dôvod pre žalovaného. Napriek tomu, že žalovaný vyvolal trestné konanie vo veci vo vzťahu k neznámemu páchateľovi, toto neviedlo k žiadnemu záveru a preto nie je zrejmé, kto konkrétne plombu z plynomeru odstránil. Za tejto situácie znáša objektívnu zodpovednosť žalovaný.

71. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Krajského súdu v Trenčíne kedy uviedol, že v rovnakej situácii rozhodol iným spôsobom, k čomu sa odvolací súd nevie vyjadriť, keďže citované rozhodnutie nepozná. Pokiaľ by aj v citovanom rozhodnutí zo dňa 26.03.2014 Krajský súd v Trenčíne dospel k iným záverom, odvolací súd by sa od nich odklonil, a to práve s poukazom na judikatúru Najvyššieho súdu, ktorú považuje za ustálenú a ktorá vychádza z platnej právnej úpravy. Rovnako vo vzťahu k poukazu žalovaného na rozhodnutie Najvyššieho súdu zo dňa 13.07.2017 odvolací súd rozhodnutia, na ktoré okresný súd poukázal ( a ) sú rozhodnutiami, ktoré boli prijaté neskôr. Rozhodovacia prax najvyššieho súdu bola potvrdená aj v jeho ďalších rozhodnutiach (pozri zo dňa 13.06.2019, ktoré prešlo aj testom kontroly ústavnosti, a to vo vzťahu k rozhodnutiu Ústavného súdu I.ÚS/457/2021 zo dňa 30.11.2021). Z uvedeného je možné konštatovať, že nastolená línia judikatúry Najvyššieho súdu SR, rovnako ako Ústavného súdu SR vychádza z prísneho výkladu právnej úpravy Zákona o energetike tak, ako ho vyložil okresný súd.

72. Žalovaný v odvolaní poukázal na okolnosti vylučujúce zodpovednosť, ale nedefinoval, ktorá konkrétna prekážka mala v prejednávanej veci predstavovať okolnosť vylučujúcu zodpovednosť, a teda liberačný dôvod vo vzťahu k zodpovednosti žalovaného za vznik škody, odvolací súd preto uvedenú námietku nemohol preskúmať.

73. Žalovaný k odvolaniu priložil aj listinné dôkazy v podobe dôvodovej správy, e-mailu zo dňa 23.02.2024 a vyjadrenia SPP, ku ktorým odvolací súd konštatuje, že tieto nespĺňali kritériá vymedzené v a teda nie sú novotami v odvolacom konaní, ku ktorým by bolo možné prihliadnuť. Rovnako odvolací súd nemohol prihliadnuť k podaniu označenému ako Doplnenie odvolania proti rozsudku datovanému 09.08.2024, keďže bolo podané po uplynutí 15-dňovej odvolacej lehoty, pričom v zmysle ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania. K námietkam uvedeným v podaní doplnenia odvolania proti rozsudku, rovnako ako k časopisu Termoinfo preto odvolací súd neprihliadol.

74. Odvolací súd je v zmysle ust. odvolacími dôvodmi viazaný, preto rozhodnutie okresného súdu preskúmal iba v intenciách podaného odvolania.

75. Z vyššie uvedených dôvodov dospel odvolací súd k záveru, že rozhodnutie okresného súdu je v napadnutej časti vecne správne, preto ho podľa potvrdil.

76. Odvolací súd rozhodol o trovách odvolacieho konania podľa , a tak, že nárok na ich náhradu priznal žalobcovi voči žalovanému, ktorý nebol v odvolacom konaní úspešný. O výške náhrady trov odvolacieho konania rozhodne v súlade s súd prvej inštancie.

77. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je odvolanie prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).