Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_3Co-23-2025.pdf
PDF · 115.3 KB
Case nature
Subarea
3Co/23/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šofrankovej a členov senátu JUDr. Mariany Muránskej a JUDr. Martina Barana v právnej veci žalobkyne: H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. XXXX/XX, XXX XX V. proti žalovanému: Slovenská sporiteľňa, a. s., so sídlom Tomášikova 48, 832 37 Bratislava, IČO: 00 151 653, právne zastúpený: Advokátska kancelária Mária Grochová a partneri s.r.o., so sídlom Bočná 10, 040 01 Košice, IČO: 36 863 017, o zdržanie sa výkonu záložného práva s príslušenstvom, o nariadenie neodkladného opatrenia, o odvolaní žalovaného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov zo dňa 01.04.2025, č. k. 9C/63/2023-262, takto jednohlasne
r o z h o d o l :
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením rozhodol, cit.: „U k l a d á žalovanému povinnosť zdržať sa výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou podľa Záložnej zmluvy k nehnuteľnostiam zo dňa XX.XX.XXXX uzavretou na zabezpečenie Zmluvy o splátkovom úvere (úver na bývanie) č. XXXXXXXXXX zo dňa XX.XX.XXXX vo vzťahu k nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne, zapísanej na LV č. XXXXX, kat. úz. V. - byt nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici B. XXXX/XX postavenom na parcele C KN XXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XX/XXXX k tomuto pozemku a to až do právoplatného skončenia konania vedeného na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/63/2023.“
2. Rozhodnutie právne odôvodnil ust. § 324 ods. 1, 3, § 325 ods. 1, 2 písm. d), § 326 ods. 1, 2, § 328 ods. 1, 2, § 329 ods. 1, § 330 ods. 1, § 331 ods. 1, § 333, § 334 z. č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“).
3. V odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol, že žalobou doručenou súdu 17.08.2023 sa žalobkyňa domáhala zrušenia výkonu záložného práva. Súd vo veci rozhodol rozsudkom č. k. 9C/62/2023-129 zo dňa 15.08.2024 tak, že žalobu zamietol. Na odvolanie žalobkyne odvolací súd uznesením č. k. 2Co/55/2024-212 zo dňa 31.01.2025 rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vrátil vec na ďalšie konanie s tým, že súd má predmetnú žalobu posudzovať ako žalobu o zdržanie sa výkonu záložného práva. Následne žalobkyňa podala návrh na nariadenie neodkladného opatrenia (06.03.2025), v ktorom uviedla, že súd prvej inštancie zamietol jej žalobu o zrušenie záložnej zmluvy na obydlie, pričom aj keď rozsudok ešte nie je právoplatný, žalovaný pristúpil k exekúcii jej obydlia. Spoločnosť HeyPay s. r. o., ktorú žalovaný poveril exekúciou jej oznámila, že dražba má byť vykonaná XX.XX.XXXX. Preto sa žalobkyňa predmetným návrhom domáhala, aby do doby, kým bude právoplatné rozhodnutie vo veci samej, súd zakázal nakladať s jej obydlím a tiež z dôvodu neskorého oznámenia o výkone dražby. Na preukázanie opodstatnenosti návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia žalobkyňa predložila listinné dôkazy, a to zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie č. XXXXXXXXXX), záložnú zmluvu k nehnuteľnostiam, oznámenie o dobrovoľnej dražbe (dňa XX.XX.XXXX). Ďalej predložila oznámenie o
upustení od dobrovoľnej dražby zo dňa XX.XX.XXXX na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby a oznámenie o dobrovoľnej dražbe, nový termín dňa XX.XX.XXXX.
4. Súd prvej inštancie po oboznámení sa s predloženými listinnými dôkazmi dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanému je dôvodný. Od 17.08.2023 je vedené súdne konanie o zdržanie sa výkonu záložného práva žalovaným, ktoré doposiaľ nie je právoplatne skončené. Súd mal za preukázané, že žalobkyňa so svojim, teraz už nebohým manželom, uzatvorili so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere, predmetom ktorej bola poskytnutá suma 52.490 eur. Na zabezpečenie tohto úveru účastníci úverovej zmluvy uzatvorili záložnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX s tým, že zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela, zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. V., t. j. byt, nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici B., postavenom na pozemku, parcele S. č. XXXXX spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XX/XXXX k tomuto pozemku. Vklad záložného práva do príslušného katastra nehnuteľností bol povolený rozhodnutím Okresného úradu V., katastrálny odbor zo dňa XX.XX.XXXX. Žalovaný listom zo dňa XX.XX.XXXX zaslal žalobkyni oznámenie o dobrovoľnej dražbe s dátumom konania dražby XX.XX.XXXX. Na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby došlo k upusteniu od dražby a už bol stanovený aj nový termín dražby, a to na deň XX.XX.XXXX o XX.XX hod.
5. Podľa súdu je dostatočne osvedčená hrozba vytvorenia nenávratného stavu v prípade realizácie výkonu záložného práva žalovaného, a preto je potrebná dočasná úprava pomerov, a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. Súd berie do úvahy, že realizáciou dobrovoľnej dražby by žalobkyňa prišla o bývanie, vyslovujúc reálnu hrozbu, že bez súdnej kontroly by mohlo dôjsť k neoprávnenému zásahu do vlastníctva žalobkyne, a preto je potrebné až do vyriešenia sporných otázok súdom medzi žalobkyňou a žalovaným (t. j. právoplatným rozhodnutím vo veci samej) tomuto zamedziť nariadením neodkladného opatrenia tak, ako je to uvedené vo výrokovej časti uznesenia. Na záver súd uviedol, že nariadením predmetného neodkladného opatrenia nedôjde k nevyváženému zásahu do vzťahu strán sporu alebo tretích osôb.
6. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaný. Namietal nedôvodnosť napadnutého rozhodnutia s tým, že súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 365 ods. 1 písm. b) CSP). Navrhol, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil a návrh žalobkyne v celom rozsahu zamietol. Mal za to, že celé konanie o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia až po vydanie napadnutého uznesenia bolo poznamenané nerešpektovaním procesných práv žalovaného, naopak súd v mnohých ohľadoch neprípustne zvýhodnil žalobkyňu v rozpore so všetkými postulátmi spravodlivého procesu, kontradiktórnosti a rovnosti zbraní. Súd najprv toleroval flagrantné porušenie procesných práv žalobkyne týkajúcich sa obligatórnych náležitostí návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia a vykonal „nadprácu“ v prospech žalobkyne pri hodnotení, či jej návrh vôbec obsahoval napr. riadnu identifikáciu záložného práva a jeho predmetu, taktiež preformulovaním samotnej petitórnej požiadavky. Keďže v konaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa ustanovenia o odstraňovaní vád podania nepoužijú, bolo povinnosťou súdu reagovať na absenciu tejto náležitosti buď odmietnutím návrhu žalobkyne alebo ak by dospel súd k záveru, že ide o nedostatok, ktorý nebráni pokračovaniu v konaní, mal návrh zamietnuť. Ako pri každom inom procesnom inštitúte, aj tu bolo povinnosťou súdu postupovať v súlade s platnými a účinnými právnymi predpismi pri zohľadnení ich vzájomného vzťahu a v súlade so základnými princípmi Civilného sporového poriadku, medzi ktoré sa nepochybne radí aj právo strany na kontradiktórne vyjadrenie. Vyššie popísané pochybenia následne rezultovali do hlavného nedostatku napadnutého uznesenia, ktorým je absolútna nepreskúmateľnosť a arbitrárnosť v rozhodujúcej otázke meritórnej dôvodnosti nároku, na ochranu ktorého by malo neodkladné opatrenie slúžiť. Samotná okolnosť, že byt, ktorého sa týka nariadené neodkladné opatrenie je obydlím žalobkyne, nie je samo o sebe postačujúca pre poskytnutie súdnej ochrany. Žiadne ustanovenie všeobecne záväzného právneho predpisu nezakazuje zriadenie záložného práva na nehnuteľnosť alebo byt, ktorý plný funkciu obydlia, ani jeho následný prípadný výkon; naopak v prípade úverov na bývanie ide priamo o jeden z definičných znakov vznikajúcich zmluvných vzťahov. K tvrdenej takticite obydlia by preto musel pristúpiť relevantný právny dôvod prečo by konkrétny výkon záložného práva mal byť neprípustný. O jeho prípadnej danosti však niet v napadnutom uznesení žiadnej zmienky.
7. Ďalšie vyjadrenia vo veci podané neboli.
8. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní (ustanovenie § 34 CSP), preskúmal napadnuté uznesenie, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ustanovenia § 379 a nasl. CSP, bez nariadenia pojednávania (ustanovenie § 385 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
9. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.
10. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností prijal správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 CSP).
11. Podľa ust. § 387 ods. 1 CSP, odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.
12. Podľa § 324 ods. 1 CSP, pred začatím konania, počas konania a po jeho skončení súd môže na návrh nariadiť neodkladné opatrenie.
13. Podľa § 325 ods. 1 CSP, neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená.
14. Podľa ust. § 325 ods. 2 písm. c) CSP, neodkladným opatrením možno strane uložiť najmä, aby nenakladala s určitými vecami alebo právami, d) niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala.
15. Podľa § 326 ods. 1, 2 CSP, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa § 132 uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. K návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.
16. Na základe vyššie spomínaného možno konštatovať, že neodkladné opatrenie možno nariadiť v dvoch situáciách, a teda, ak existuje potreba bezodkladnej úpravy pomerov alebo ak je obava z ohrozenia exekúcie. Neodkladné opatrenie je potrebné vnímať ako mimoriadny prostriedok úpravy pomerov medzi stranami sporu, ktorým môže súd nariadiť, aby určitá strana v konaní niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala. Nariadením neodkladného opatrenia tak dochádza k obmedzeniu dispozičných práv, pričom sa sleduje ochrana pred znevýhodnením postavením tej
- ktorej strany sporu. Zároveň, v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné uviesť popri všeobecných náležitostiach žaloby podľa § 132 CSP aj opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov. Vzhľadom na mimoriadny charakter procesného inštitútu neodkladného opatrenia odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť, že o tomto návrhu nerozhoduje súd na základe postupov dokazovania za účelom rozhodnutia vo veci samej, ale najmä na základe základných skutočností osvedčujúcich záver o trvaní a dôvodnosti nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana.
17. Odvolací súd považuje za potrebné poukázať na skutočnosť, že v rámci konania o vydanie neodkladného opatrenia je rozsah dokazovania (osvedčovanie) podstatne zúžený, a to v dôsledku účelu a podstaty predbežného opatrenia, lehoty na rozhodnutie o návrhu a pod. Osvedčovanie teda v kontexte rozhodovania o nariadení neodkladného opatrenia značí, že súd prostredníctvom označených dôkazov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti, ktoré sú dôležité pre rozhodovanie o návrhu na predbežné opatrenie. Výsledkom takéhoto postupu je to, že osvedčované skutočnosti sa súdu so zreteľom na všetky okolnosti prípadu javia pravdepodobné. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 2Cdo 104/2010, 2Cdo 105/2010).
18. Potrebné je podotknúť, že uznesenie o nariadení neodkladného opatrenia predstavuje dočasné rozhodnutie súdu, ktorého účelom je dočasná úprava pomerov strán a podmienkou pre jeho vydanie je osvedčenie, že bez okamžitej, i keď len dočasnej úpravy právnych pomerov, by bolo právo tej ktorej strany ohrozené. Treba však zdôrazniť, že neodkladné opatrenie má charakter preventívneho riešenia vzťahu medzi stranami a nachádza svoje uplatnenie vtedy, ak je dôvodná obava, že jeho nenariadením by sa zhoršila pozícia žalobcu, alebo by vznikol priestor k tomu, aby bol vykonaný právny úkon, ktorý by vytvoril nezvratný právny stav. Taktiež súd pri rozhodovaní o nariadení neodkladného opatrenia musí mať rozhodujúce skutočnosti osvedčené, musí zvažovať, či je osvedčený nárok a či je nariadenie neodkladného opatrenia potrebné. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017).
19. Dočasný charakter neodkladného opatrenia značí, že pred jeho nariadením nemusí súd zisťovať všetky skutočnosti, ktoré sú potrebné pre vydanie konečného rozhodnutia vo veci samej a pri ich zisťovaní nemusí byť dodržaný formálny postup predpísaný pre dokazovanie. To však nepredstavuje tú skutočnosť, že súd môže neodkladné opatrenie nariadiť len na základe tvrdenia žalobcu bez toho, aby bola osvedčená pravdepodobnosť nároku a nebezpečenstvo hroziacej ujmy. Zásah do práv predbežným opatrením (neodkladným opatrením) dotknutej osoby musí byť primeraný osvedčenému porušeniu (ohrozeniu) práv a právom chránených záujmov, takisto primeraná musí byť aj prípadná ujma, ktorá vznikne z neodkladného opatrenia dotknutej strane. Pod pojmom dočasná úprava pomerov medzi stranami je pritom potrebné rozumieť prípad, kedy existuje dôvodná potreba dočasne regulovať isté právne vzťahy medzi stranami, pretože hrozí vznik reálnej ujmy, resp. jej zväčšovanie. (viď uznesenie Najvyššieho Súdu SR sp. zn. 3Obdo/1/2017/). Rovnako tak, ako bolo vyššie spomenuté, nariadenie neodkladného opatrenia má povahu osvedčovania, čo značí, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje len tie najvýznamnejšie relevantné skutočnosti, pričom pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, tak ako to je pri dokazovaní. (viď Uznesenie Najvyššieho Súdu SR, sp. zn. 9Cdo/293/2020).
20. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri rozhodovaní o neodkladnom opatrení súd neskúma okolnosti, ktoré sú dôležité pre konanie vo veci samej a svojim rozhodnutím nemôže prejudikovať rozhodnutie vo veci samej. Ide len o skúmanie splnenia podmienok potreby bezodkladnosti vydania rozhodnutia, o ktoré strana žiada, resp. pravdepodobnosti ohrozenia jej práv a oprávnených záujmov. V prípade rozhodovania o neodkladnom opatrení nie je potrebné, aby strana predložila dôkazy, ktoré by s istotou preukázali ohrozenosť jej práva, avšak musí predložiť aspoň také dôkazy, ktoré by jej právo alebo ohrozenie tohto práva alebo výkonu rozhodnutia aspoň osvedčovali a jej tvrdenia aspoň spravdepodobňovali.
21. Z obsahu spisu vyplýva, že žalobkyňa so svojim teraz už nebohým manželom, uzatvorili so žalovaným dňa XX.XX.XXXX zmluvu o splátkovom úvere (úver na bývanie). Predmetom tohto úveru bola poskytnutá suma 52.490 eur. Išlo o úver na bývanie a jeho účelom bolo vyplatenie existujúcich iných úverov. Tento úver bol poskytnutý jednorazovo, splatnosť prvej splátky vo výške 350,06 eur bola určená dňom 26.04.2018 a konečná splatnosť úveru nastane 26.04.2032. Na zabezpečenie takto poskytnutého úveru, účastníci úverovej zmluvy uzatvorili aj záložnú zmluvu dňa XX.XX.XXXX s tým, že zálohom boli nehnuteľnosti vo vlastníctve žalobkyne a jej manžela, zapísané na LV č. XXXXX, k. ú. V., t. j. byt nachádzajúci sa v bytovom dome na ulici B., postavenom na pozemku, parcele D. č. XXXXX, spolu so spoluvlastníckym podielom o veľkosti XX/XXXX k tomuto pozemku. Vklad záložného práva do príslušného katastra nehnuteľností k uvedeným nehnuteľnostiam vlastnícky patriace žalobkyni a jej manželovi bol povolený rozhodnutím Okresného úradu V., katastrálny odbor dňa 26.07.2018. Žalovaný oznámil žalobkyni listom zo dňa 21.07.2023 začatie výkonu záložného práva k predmetným nehnuteľnostiam - bytu s príslušenstvom podľa § 151l ods. 1 Občianskeho zákonníka z titulu uzatvorenej zmluvy o splátkovom úvere zo dňa XX.XX.XXXX. Skutočnosť, že žalovaný pristúpil k výkonu záložného práva je zrejmé z oznámenia o dobrovoľnej dražbe (dňa XX.XX.XXXX), pričom na základe písomnej žiadosti navrhovateľa dražby došlo k upusteniu od dražby a bol stanovený nový termín dražby na deň XX.XX.XXXX o XX.XX hod.
22. Vzhľadom na uvedené skutočnosti má odvolací súd za to, že neodkladné opatrenie predstavuje v danej situácii účinný a efektívny nástroj, ktorým možno zamedziť situácii, kedy dôjde k zbaveniu žalobkyne a jej vlastníckeho práva k predmetu zálohu. Správne súd prvej inštancie rozhodol, keď vyhovel návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, ktorým sa zamedzí, resp. predíde situácii,
ktorá bude mať za následok stratu obydlia žalobkyne. Súd trvanie neodkladného opatrenie obmedzil na čas do právoplatného skončenia konania vo veci samej, vedenom na Okresnom súde Prešov pod sp. zn. 9C/63/2023, čím zabezpečil dočasnú ochranu jednak vlastníckych práv žalobkyne, ale taktiež neprimerane nezaťažil žalovaného.
23. Výkonom záložného práva je umožnené veriteľovi výrazným spôsobom zasiahnuť do majetkových práv dlžníka bez súdnej ingerencie alebo akejkoľvek inej štátnej kontroly. Predstavuje natoľko závažný inštitút, že súd by bez náležitého zistenia skutkových a právnych okolností v žiadnom prípade nemal odoprieť ochranu tomu, kto sa tejto ochrany domáha.
24. Predaj zálohu na dobrovoľnej dražbe upravuje z. č. 527/2002 Z.z. Tento zákon bol prijatý v rámci reformy záložného práva, cieľom ktorej bolo vytvorenie takého právneho rámca, pre záložné právo, ktorý bude smerovať k rozšíreniu možnosti financovania podnikateľských aktivít. Dobrovoľná dražba je proces bez obligatórnej preventívnej kontroly zmluvných podmienok. Otázka, či pohľadávka existuje a v akej výške je spravidla na posúdení podnikateľov. Súdne konanie pred vykonaním dobrovoľnej dražby (ex ante) je akýmsi fakultatívnym filtrom vykonania dražby s cieľom garantovať minimálnu súdnu ochranu, akej by sa dostalo v konaní podľa druhej časti CSP. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na závery Ústavného súdu SR sp. zn. Pl ÚS 23/2014 kde okrem iného uviedol, že „nad rámec uvedeného ale ústavný súd pripomína, že sa už vyslovil, že podľa platnej právnej úpravy zákona o dobrovoľných dražbách je rozsah prostriedkov následnej nápravy proti výkonu záložného práva obmedzený v podstate len na žalobu o neplatnosť dobrovoľnej dražby (§ 21 zákona o dobrovoľných dražbách) a takáto následná prípadná obrana záložcu je podstatne sťažená (uznesenie ústavného súdu sp. zn. II. ÚS 261/2013 z 30. apríla 2013). Sťaženie následnej súdnej kontroly dobrovoľnej dražby by malo byť kompenzované dostatočnou preventívnou a priebežnou kontrolou dobrovoľnej dražby orgánom verejnej moci“. Odsunutie spotrebiteľov len na ex post súdnu ochranu by pri naplňovaní čl. 6 Smernice Rady 93/13 ES o nekalých podmienkach v spotrebiteľských zmluvách odporovalo únijnému princípu efektivity. Hoci vo svetle judikatúry Súdneho dvora EÚ (viď rozsudok SD - 34/13), ktorá hovorí o tom, že ustanoveniam Smernice Rady 93/13/EHS neodporuje vnútroštátna úprava, ktorá pripúšťa vymoženie pohľadávky založenej na zmluvných podmienkach, ktoré sú prípadne nekalé, mimosúdnym výkonom záložného práva na nehnuteľný majetok, ktorý poskytol spotrebiteľ na zabezpečenie pohľadávky, avšak táto právna úprava nemôže znemožňovať, resp. prakticky sťažovať ochranu práv, ktoré sú touto smernicou spotrebiteľovi priznané.
25. Výkon záložného práva sa nepochybne môže dotknúť obydlia žalobkyne. Právo na obydlie je priznané aj Dohovorom o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len Dohovor a to v zmysle čl. 8), ktorý je pre Slovenskú republiku záväzný, a v zmysle čl. 7 ods. 5 Ústavy SR má prednosť pred zákonom. „Strata domova je najextrémnejšou formou zásahu do práva na rešpektovanie obydlia. Ktokoľvek, komu hrozí zásah takéhoto rozsahu, by v zásade mal mať možnosť nechať posúdiť primeranosť tohto opatrenia nezávislým súdom z hľadiska relevantných zásad podľa článku 8 Dohovoru, a to aj vtedy, ak podľa vnútroštátnej legislatívy právo na držbu nehnuteľnosti zaniklo“ (porovnaj McCann proti Spojenému kráľovstvu zo dňa 13.05.2008 sp.zn. 19009/2004). „Každopádne, garancie, ktoré poskytuje Dohovor o ochrane ľudských práv a slobôd („Dohovor“) požadujú, aby zásah do sťažovateľovho práva na rešpektovanie jeho obydlia nebol iba legálny, ale taktiež primeraný podľa odseku 2 článku 8 k cieľu sledovanému, a to s ohľadom na okolnosti prípadu. Následne, žiadne ustanovenie vnútroštátneho práva by nemalo byť vkladané a aplikované spôsobom nezlučiteľným so záväzkami Chorvátska vyplývajúcimi z Dohovoru (pozri Stanková v. Slovensko, citovaný vyššie, § 24, 9. október 2007).“ (Rozsudok Paulić v. Chorvátsko z 1. marca 2010 (Sťažnosť3572/06).
26. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Súdneho dvora z 10. septembra 2014 vo veci C 34/13 Monika Kušionová proti SMART Capital, a.s.. Podľa článkov 60 až 67 tohto rozhodnutia, „Pokiaľ ide o účinnú a odrádzajúcu povahu, na jednej strane písomné pripomienky, ktoré Súdnemu dvoru predložila slovenská vláda, spresňujú, že v priebehu tohto konania o mimosúdnom výkone záložného práva môže príslušný vnútroštátny súd na základe § 74 ods. 1 a § 76 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku prijať predbežné opatrenia zakazujúce pokračovanie v uskutočnení tohto predaja. (61) Na druhej strane, ako bolo pripomenuté v bodoch 31 a 32 tohto rozsudku, je zjavné, že zákon č. 106/2014 Z. z. prijatý 1. apríla 2014, ktorý nadobudol účinnosť 1. júna 2014 a je uplatniteľný na všetky zmluvy o zriadení záložného práva platné od tohto dňa, zmenil procesné pravidlá uplatniteľné na zmluvnú podmienku, ako je podmienka dotknutá vo veci samej. Konkrétne § 21 ods. 2 zákona
o dobrovoľných dražbách v platnom znení umožňuje súdu, aby v prípade spochybnenia platnosti podmienky záložnej zmluvy určil neplatnosť dražby, pričom toto rozhodnutie so spätnou účinnosťou stavia spotrebiteľa takmer do rovnakého postavenia v porovnaní s tým, ktoré mal pôvodne, a teda v prípade protiprávnosti dražby neobmedzuje náhradu jeho škody iba na finančnú kompenzáciu. (62) Pokiaľ ide o primeranú povahu sankcie, osobitnú pozornosť treba venovať okolnosti, že majetok dotknutý konaním o mimosúdnom výkone záložného práva, o ktorý ide vo veci samej, je nehnuteľnosť určená na bývanie a jeho rodiny. (63) Strata rodinného obydlia totiž môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa (rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 61), ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie (pozri v tomto zmysle uznesenie predsedu Súdneho dvora vo veci Sánchez Morcillo a Abril García, EU:C:2014:1388, bod 11). (64) V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na súdne preskúmanie (pozri rozsudky ESĽP McCann v. Spojené kráľovstvo, č. 19009/04, § 50, ESĽP 2008, a Rousk v. Švédsko, č. 27183/04, § 137). (65) V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13. (66) Konkrétne, pokiaľ ide o dôsledky, ktoré pre spotrebiteľa a jeho rodinu spôsobuje vysťahovanie z obydlia predstavujúceho ich hlavné bydlisko, Súdny dvor už zdôraznil dôležitosť toho, aby príslušný vnútroštátny súd disponoval predbežnými opatreniami umožňujúcimi prerušenie, prípadne zmarenie protiprávneho konania o výkone rozhodnutia týkajúceho sa nehnuteľnosti zaťaženej hypotékou v prípade, keď je prijatie takýchto opatrení potrebné na zabezpečenie efektivity ochrany zaručenej smernicou 93/13 (pozri v tomto zmysle rozsudok Aziz, EU:C:2013:164, bod 59). (67) V prejednávanej veci možnosť príslušného vnútroštátneho súdu prijať predbežné opatrenie, ako je uvedené v bode 60 tohto rozsudku, môže zjavne predstavovať primeraný a účinný prostriedok na zabránenie uplatňovaniu nekalých podmienok, čo musí overiť vnútroštátny súd.“
27. Odvolací súd je toho názoru, že žalobkyňa osvedčila naliehavú potrebu úpravy pomerov strán sporu prostredníctvom neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie zabezpečuje v danom prípade efektívny a účinný prostriedok, ktorým sa zamedzí vzniku trvalých a nepriaznivých následkov pre žalobkyňu. Zároveň je potrebné zdôrazniť, že nariadeným neodkladným opatrením nedôjde k neprimeranému zásahu do práv žalovaného. Nateraz sa odvolaciemu súdu javí, že žalobkyňa predmetným návrhom osvedčila dôvodnosť a naliehavosť úpravy pomerov medzi stranami sporu, čo bolo odôvodnené aj skutočnosťou, že nový termín dražby sa mal uskutočniť dňa XX.XX.XXXX o XX.XX hod.
28. Žalovaný ako záložný veriteľ si sám určil výšku pohľadávky, pričom žalobkyňa tvrdí, že zmluva o splátkovom úvere je neplatná a existencia záložného práva je žalobkyňou spochybňovaná, pričom pri realizácii výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou bez súdnej kontroly by mohol žalovaný vymôcť aj plnenie z neprijateľných zmluvných podmienok (napr. poplatky za upomienky, poplatky za poskytnutie úveru, atď.). Tieto uvedené skutočnosti je potrebné považovať za okolnosti opodstatňujúce dôvodnosť dočasnej úpravy právnych vzťahov, ktoré môžu byť podkladom pre prijatie záveru o potrebe nariadenia neodkladného opatrenia v danej veci. Žalobkyňa totiž nemá iné prostriedky do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej, proces realizácie dobrovoľnej dražby zastaviť, než žiadať súd o nariadenie neodkladného opatrenia. Neodkladné opatrenie je za daného stavu jediným efektívnym prostriedkom ochrany pred pozbavením žalobkyne jej vlastníckeho práva k predmetu zálohu a pozbavením jej obydlia. Inštitút neodkladného opatrenia má za svoj cieľ rýchlo a pružne riešiť situácie, kedy je potrebný okamžitý zásah súdu, pretože po určitom čase by mohlo dôjsť k ťažko napraviteľnému stavu. Do rozhodnutia súdu prvej inštancie vo veci samej je žiadúce dočasne upraviť pomery strán a zamedziť realizácii dobrovoľnej dražby.
29. Odvolací súd zároveň poukazuje na to, že Súdny dvor Európskej únie vo veci Kušionová c/a Smart Capital (C-34/13) nedeklaroval rozpor slovenskej právnej úpravy mimosúdneho výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby s únijným právom, no pre posúdenie dôvodnosti návrhu sú dôležité dôvody tohto rozhodnutia. Súdny dvor Európskej únie v bodoch 63, 64 a 65 uvedeného rozhodnutia konštatoval, že strata rodinného obydlia môže vážne ohroziť nielen práva spotrebiteľa, ale aj uviesť rodinu dotknutého spotrebiteľa do osobitne citlivej situácie. V tejto súvislosti Európsky súd pre ľudské práva rozhodol, že strata bývania je jedným z najvážnejších zásahov do práva na rešpektovanie obydlia a každý, komu takýto vážny zásah hrozí, musí mať v podstate možnosť predložiť primeranosť takého opatrenia na
súdne preskúmanie. V práve Únie predstavuje právo na obydlie základné právo zaručené článkom 7 Charty, ktoré musí vnútroštátny súd zohľadniť pri vykonávaní smernice 93/13.
30. Odvolací súd konštatuje, že zákaz výkonu záložného práva dobrovoľnou dražbou prostredníctvom neodkladného opatrenia má už za sebou i úspešný test ústavnosti (napr. Ústavný súd SR, sp. zn. IV. ÚS 490/2022 z 27.09.2022).
31. Záložné právo umožňuje veriteľovi dosiahnuť uspokojenie pohľadávky siahnutím na majetok záložcov bez predchádzajúceho odobrenia súdom či iným nezávislým tribunálom. V podstate ide o exekúciu majetku s tým rozdielom, že ju nevykonáva súd, ale spravidla podnikatelia. Pritom ide okrem iného aj o otázku, či pohľadávka je a v akej výške. Aplikačná prax potvrdzuje až chaotickú ochranu dlžníkov, a to aj po poskytnutí právnej služby, tiež neuveriteľne nízku právnu osvetu záložných dlžníkov a na druhej strane veľmi sporadickú reflexiu záložných veriteľov na princíp proporcionality.
32. Uložením povinnosti zdržať sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby žalovanému nevznikne žiadna škoda, naproti tomu, ak by súd návrh zamietol, žalobkyni by reálne hrozila strata vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, medzi ktorými je aj obydlie žalobcov. Týmto je daný a osvedčený naliehavý právny záujem a nebezpečenstvo bezprostredne hroziacej ujmy. Nariadenie neodkladného opatrenia je jediný možný spôsob, ako sa môže žalobkyňa brániť pred pozbavením vlastníckeho práva k ich nehnuteľnostiam.
33. Nariadeným predbežným opatrením nedôjde ani k nevyváženému zásahu do práv žalovaného. Predmetným neodkladným opatrením sa poskytuje ochrana iba dočasnou úpravou a to do právoplatného skončenia konania vo veci samej o zdržanie sa výkonu záložného práva.
34. Vzhľadom na charakter dočasnosti je najdôležitejšie, aby jeho vykonaním nedošlo k založeniu nenávratného alebo neobnoviteľného stavu. Za tohto stavu nariadením neodkladného opatrenia nedôjde žiadnym spôsobom k narušeniu práv žalovaného, ktorý je naďalej záložným veriteľom. Potenciálne negatívne následky výkonu záložného práva značne prevažujú následky spojené s dočasným zákazom uloženým v rozsahu zdržania sa výkonu záložného práva formou dobrovoľnej dražby.
35. Ďalšie odvolacie argumenty žalovaného odvolací súd považoval pre rozhodnutie vo veci samej za nerozhodné. I podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu argumentáciu odvolateľa, už nespôsobilú ovplyvniť posúdenie veci a zachádzajúcu do zbytočných podrobností, teda odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou.
36. Za tohto stavu odvolací súd napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdil postupom podľa § 387 ods. 1 a 2 CSP.
37. O trovách odvolacieho konania bude rozhodnuté v konečnom rozhodnutí.
38. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 odsek 1 C.s.p.).
Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 odsek 2 C.s.p.).
Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 odsek 2 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 odsek 2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 odsek 1 C.s.p.).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).