Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14CoEk/6/2025

Uznesenie

Krajský súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Dzúrikovej a členov senátu JUDr. Anny Snopčokovej a JUDr. Vladimíra Šalamúna, v právnej veci oprávneného: A. B. C., A., D., A., nar. XX. XX. XXXX, bytom C. E. XXX/X, XXX XX F., zastúpený: G. E. E. & H., I., so sídlom E. B. XXXX/XX, XXX XX F., IČO: XX XXX XXX, proti povinným: 1/ J. H., I., so sídlom A. X, XXX XX D., IČO: XX XXX XXX, 2/ J. I., nar. XX. XX. XXXX, bytom K. J. XXXX/XX, XXX XX D., zastúpený: B. L. M., advokát so sídlom H. L. XX/X, XXX XX D., vedenej súdnym exekútorom B. B. G., Exekútorský úrad so sídlom N. XXXX/XX, XXX XX O. pod sp. zn. EX 685/2013, o vymoženie 42.375,58 Eur s príslušenstvom, o odvolaní povinného 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Lučenec č. k. – 549 zo dňa 14. 03. 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolanie povinného 2/ proti výroku I. uznesenia Okresného súdu Lučenec č. k. – 549 zo dňa 14. 03. 2025 o d m i e t a .

II. Uznesenie Okresného súdu Lučenec č. k. – 549 zo dňa 14. 03. 2025 vo výroku II. p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením Okresný súd Lučenec (ďalej aj len „okresný súd“ alebo „súd prvej inštancie“ alebo „exekučný súd“) výrokom I. návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol. Výrokom II. návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol. 1.1 V odôvodnení uznesenia súd prvej inštancie uviedol, že exekúcia je vykonávaná na základe návrhu oprávneného spísaného do zápisnice u súdneho exekútora A. B. M. dňa 07.03.2012. Podaním, ktoré bolo doručené tamojšiemu súdu dňa 10.02.2025, navrhol povinný 2/ opakovane zastavenie exekúcie vedenej B. B. G. pod EX 685/2013, pričom od počiatku tvrdí, že exekučný titul – notárska zápisnica A. H. A. č. J. zo dňa 08.02.2012 nie je spôsobilým exekučným titulom či už po stránke formálnej, alebo materiálnej. V tejto súvislosti už doteraz boli vydané v tejto veci uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. -67 zo dňa 27.05.2021 v spojení s opravným uznesením zo dňa 21.12.2021 a opravným uznesením zo dňa 29.04.2022, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -171 zo dňa 10.11.2022, uznesenie Okresného súdu Lučenec sp. zn. -204 zo dňa 11.07.2023, uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -245 zo dňa 24.10.2023. Uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. -245 zo dňa 24.10.2023 povinný 2/napadol ústavnou sťažnosťou z dôvodu, že toto rozhodnutie považoval za rozhodnutie, ktorým boli porušené jeho právo na súdnu ochranu podľa ustanovenie , právo na spravodlivé súdne konanie podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, pričom Ústavný súd Slovenskej republiky ústavnú sťažnosť povinného 2/ odmietol uznesením sp. zn. -25 zo dňa 22.08.2024, ktoré právny zástupca povinného 2/ prevzal dňa 12.09.2024. 1.2 Povinný 2/ taktiež poukázal na skutočnosť, že dňa 09.01.2025 podal na Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť pre porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach na základe toho, že doteraz konajúce súdy Slovenskej republiky, a to Okresný súd Lučenec, Krajský súd v Banskej

Bystrici, Ústavný súd Slovenskej republiky, napriek tomu, že tak mali v rámci ich rozhodovania vykonať, neposudzovali platnosť splnomocnenia na udelenie súhlasu s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, ktoré bolo uvedené jedine v listine Uznanie záväzku – konkrétne v článku IV, pričom toto uznanie mali súdy k dispozícii v rámci svojho rozhodovania v súdnom spise. Povinný 2/ bol toho názoru, že súdy mali toto splnomocnenie posúdiť ako neplatné, a to z dôvodu, že neexistoval žiadny právny vzťah medzi povinnými a spoločnosťou A. I., I. a zároveň existoval preukázateľný rozpor záujmov medzi zástupcom, teda spoločnosťou A. I., I. a zastúpeným – povinným 2/, čo je prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. Na základe takéhoto správneho vyhodnotenia obsahu spisov mali súdy Slovenskej republiky v ktoromkoľvek procesnom štádiu exekučného konania konštatovať, že notárska zápisnica A. H. A. zo dňa 08.02.2012 nespĺňa materiálne náležitosti nevyhnutné pre platnosť vzniku notárskej zápisnice ako exekučného titulu podľa Exekučného poriadku a pri takomto zistení mali ustáliť, že existujú dôvody na vyhovenie návrhu na zastavenie exekúcie. 1.3 Povinný vo svojom podaní upozornil na skutočnosť, že z dôvodu, že doteraz Európsky súd pre ľudské práva o sťažnosti povinného 2/ nerozhodol a ani osobitne nekonal, podal tiež návrh na odklad proti nemu vedenej exekúcie. 1.4 Súd prvej inštancie vo veci aplikoval ustanovenie , / Exekučného poriadku, ého poriadku, Exekučného poriadku. Ďalej uviedol, že z obsahu súdneho spisu vyplýva, že Krajský súd v Banskej Bystrici rozhodnutím sp. zn. -475 zo dňa 09.01.2025 potvrdil uznesenie okresného súdu vo výroku II., pričom v odôvodnení uviedol, že prvostupňový súd dostatočne zrozumiteľne vysvetlil, prečo sa nemôže zaoberať námietkami povinného 2/ voči notárskej zápisnici z hmotnoprávnej stránky. Takéto skúmanie je možné iba v konaní vo veci samej, predmetom ktorej je posúdenie platnosti právneho úkonu. Aby však súd dospel k názoru v tejto veci, musel by vykonať riadne dokazovanie na základe podanej žaloby, zohľadniť všetky argumenty strán sporu, teda aj protistrany, čo je možné len v samostatnom konaní vo veci samej a nie v priebehu exekučného konania. Exekučný súd nie je oprávnený preskúmavať hmotnoprávnu stránku exekučného titulu, na ktorej nedostatky opakovane poukazoval povinný 2/ vo svojich podaniach. Uvedené rozhodnutie Krajského súdu bolo doručené zástupcovi povinného 2/ dňa 07.02.2025 a účinky právoplatnosti nadobudlo dňom 08.02.2025. V priebehu odvolacieho konania Ústavný súd Slovenskej republiky v danej veci rozhodol uznesením zo dňa 22. augusta 2024 sp. zn. tak, že ústavnú sťažnosť odmietol. Ústavný súd podrobne posudzoval procesné a vecné otázky vznesené sťažovateľom, pričom dospel k záveru, že konanie všeobecných súdov nevykazovalo znaky porušenia jeho ústavných práv. Ústavný súd konštatoval, že všeobecné súdy umožnili sťažovateľovi realizáciu jeho práva na prístup k súdu. Rozhodnutia okresného aj krajského súdu boli riadne odôvodnené a obsahovali dostatočné vyhodnotenie skutkových a právnych otázok vznesených sťažovateľom. Súd prvej inštancie tak konštatoval, že v danej veci posúdením konkrétnej situácie mal súd za preukázané, že posledné rozhodnutie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 09.01.2025 sa stalo právoplatným dňa 08.02.2025 a v ňom uvedeným právnym názorom nadriadeného súdu je prvostupňový súd viazaný. Povinný 2/ podal dňa 09.01.2025 na Európskom súde pre ľudské práva sťažnosť pre porušenie Európskeho dohovoru o ľudských právach, o ktorej doteraz nebolo rozhodnuté. Nakoľko podanie tejto sťažnosti nemá odkladný účinok, súd nepovažoval návrh povinného 2/ na odklad exekúcie za dôvodný. Argumentácia povinného 2/, že možno očakávať, že exekúcia bude zastavená, nie je zo strany povinného 2/ nijakým spôsobom preukázaná, nakoľko ako sám povinný 2/ uviedol, zatiaľ konajúce súdy Slovenskej republiky exekúciu nevyhodnotili tak, že by boli dôvody na jej zastavenie. Povinný 2/ nespochybňuje existenciu dlhu, avšak spochybňuje oprávnenie osoby na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu. Keďže povinný 2/ v skutočnosti uvádzané v návrhu na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 nepreukázal, prvoinštančný súd návrh povinného na povolenie odkladu exekúcie zamietol. Rovnako tak povinný 2/ doteraz nepreukázal dôvod na zastavenie exekúcie, a preto súd viazaný právnym názorom nadriadeného súdu a tiež vysloveným právnym názorom v rozhodnutí ústavného súdu návrh na zastavenie exekúcie zamietol.

2. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie povinný 2/ prostredníctvom právneho zástupcu, pričom uznesenie napadol v celom rozsahu z dôvodov podľa /. V podanom odvolaní povinný 2/ uviedol stručnú genézu vykonávanej exekúcie a rozhodnutí súdov, ktoré rozhodovali o predchádzajúcich návrhoch povinného 2/ na zastavenie exekúcie včítane Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý ústavnú sťažnosť povinného 2/ odmietol uznesením zo dňa 22.08.2024 sp. zn. . I s poukazom na uvedené rozhodnutia je však povinný 2/ presvedčený, že doteraz konajúce súdy neposudzovali podstatu veci namietanej povinným 2/, ktorá spočíva v tom, že notárska zápisnica A. H. A. č. J. zo

dňa 08.02.2012 nemôže byť spôsobilým exekučným titulom, pretože túto notársku zápisnicu nepodpísal ani jeden z povinných, ale spoločnosť A. I., I., za ktorú konal konateľ P. J., a to za situácie, že medzi povinnými a spoločnosťou A. I., I. neexistoval žiadny vzťah a naopak, záujmy spoločnosti A. I., I., za ktorú konal konateľ P. J., boli v priamom rozpore so záujmom povinných, osobitne povinného 2/ a táto skutočnosť je preukázaná i dokumentmi, ktoré povinný 2/ súdom do exekučného spisu aj vydokladoval dňa 18.06.2024. Ani z rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , na ktorý opakovane poukazoval pri svojom rozhodovaní Krajský súd v Banskej Bystrici určite nevyplýva, že exekučný súd by nemal preskúmavať notársku zápisnicu, naopak, v rozhodnutí sp. zn. sa výslovne uvádza, že otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže skúmať len exekučný súd, pričom najvyšší súd len pripúšťa ďalšiu možnosť ochrany povinného formou podania osobitnej žaloby v sporovom konaní, v ktorom bude povinný namietať hmotnoprávny základ vymáhaného nároku. Podľa povinného 2/, jednoznačne súdnymi autoritami je potvrdené, že prvotnú ochranu voči nezákonnej exekúcii musí povinnému poskytnúť exekučný súd, hlavne pokiaľ sa jedná o namietanie spôsobilosti špeciálneho exekučného titulu notárskej zápisnice. 2.1 Pokiaľ tak doteraz súdy SR neučinili, neposkytli povinnému 2/ ochranu, ktorú mu mali v rámci exekučného konania poskytnúť. Práve z tohto dôvodu sa povinný 2/ domáha ochrany jeho práva aj podaním jeho sťažnosti pre porušenie čl. 6 ods. 1 Európskeho dohovoru o ľudských právach na Európskom súde pre ľudské práva. Z uvedeného dôvodu sa povinný 2/ domáhal i odkladu exekúcie, no prioritne mu ide o zastavenie exekúcie. Opätovne zvýraznil, že konajúce súdy a naposledy ani Okresný súd Lučenec rozhodujúci napadnutým uznesením sa nezaoberali vyhodnocovaním platnosti dohody o plnomocenstve a po takomto vyhodnocovaní nerozhodli o zastavení exekúcie a doposiaľ sa nevysporiadali s námietkou povinného 2/, že splnomocnenie na spísanie notárskej zápisnice je neplatné pre jeho rozpor so zákonom, pretože povinný 2/ nemal so spoločnosťou A. I., I. žiadny vzťah a naopak, táto spoločnosť bola určená oprávneným z čoho jednoznačne vyplýva, že tu existoval preukázateľný rozpor záujmov medzi zástupcom, teda spoločnosťou A. I., I. a zastúpeným, teda povinným 2/, čo je určite prekážkou vzniku platnej dohody o plnomocenstve. V nadväznosti na to, z dôvodu absencie dohody o plnomocenstve, nemohol vzniknúť ani platný exekučný titul. Povinný 2/ preto navrhol, aby odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie zmenil tak, že návrhu povinného 2/ na zastavenie exekúcie vyhovie a exekúciu vedenú B. B. G. pod Q. XXX/XXXX v časti proti povinnému zastaví.

3. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril oprávnený podaním zo dňa 29.04.2025. Uviedol, že sa stotožňuje s rozhodnutím okresného súdu, ktorý rozhodol vecne správne a svoje rozhodnutie aj riadne odôvodnil. Skutočnosť, že povinný podal sťažnosť na Európskom súde pre ľudské práva nemôže predstavovať dôvod na odklad exekúcie. S argumentáciou povinného 2/ týkajúcou sa návrhu na zastavenie exekúcie sa už vysporiadal okresný súd, krajský súd a naposledy aj Ústavný súd Slovenskej republiky, a to riadne a aj opakovane, pričom povinný ani v tomto odvolaní neuvádza žiadne nové skutkové tvrdenia, ktoré by doposiaľ neboli predmetom súdneho prieskumu.

4. K odvolaniu povinného 2/ sa vyjadril i súdny exekútor podaním zo dňa 15.05.2025. Uviedol, že v celom rozsahu nesúhlasí s odvolaním povinného a navrhol odvolaciemu súdu odvolanie zamietnuť ako nedôvodné.

5. Krajský súd, ako súd odvolací ( , ďalej len „CSP“), preskúmal vec podľa a z nariadenia pojednávania podľa a contrario uznesenie okresného súdu v napadnutom výroku II. podľa ako vecne správne a odvolanie povinného voči výroku I. uznesenia odmietol podľa / .

6. Podľa , odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne.

7. Podľa , ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody.

8. Podľa odvolací súd odmietne odvolanie, ak smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

9. Odvolací súd predovšetkým ustaľuje, že zo strany povinného 2/ sa jedná o opakovaný návrh na zastavenie exekúcie odôvodnený totožnými dôvodmi spočívajúcimi v tvrdenom nedostatku plnomocenstva na spísanie notárskej zápisnice N XX/XXXX, Nz XXXX/XXXX spísanej dňa 08. 02. 2012 pred notárom A. H. A. a v tom dôsledku i neexistencie spôsobilého exekučného titulu, na základe ktorého by bola exekúcia vedená. V súdenej veci už bolo rozhodnutiami, ako prvoinštančného súdu, tak i rôznych senátov odvolacieho súdu, na ktoré už poukázal súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení, posúdené a konštatované, že v exekučnom konaní nie je exekučný súd oprávnený zaoberať sa námietkami povinného voči notárskej zápisnici z hmotnoprávnej stránky, ale zároveň pokiaľ povinný 2/ namieta prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky, má možnosť urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah, avšak v osobitnom sporovom konaní. Na základe osobitnej žaloby je možné domáhať sa určenia neplatnosti právneho úkonu, napr. zachyteného v notárskej zápisnici, tak ako v súdenej veci namieta povinný 2/. Exekučný súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený skúmať existenciu prejavu vôle účastníkov exekučného konania, keďže tieto prejavy vôle sú zachytené v samotnom exekučnom titule. Opakovane bolo i odvolacím súdom konštatované a povinnému 2/ dostatočne zrozumiteľným spôsobom uvedené, že pokiaľ namieta neexistenciu prejavu vôle (tak ako opätovne i v podanom odvolaní), je potrebné, aby sa domáhal neplatnosti ním označeného právneho úkonu samostatným návrhom v civilnom konaní.

10. Ustanovenie § 57 ods. 1 Exekučného poriadku v znení účinnom do 31. 03. 2017 vymedzuje dôvody, pre ktoré exekučný súd už začaté exekučné konanie zastaví, pričom viaceré z nich sa týkajú preskúmania exekučného titulu. Exekučný súd v rámci exekučného konania je oprávnený (a tiež povinný) skúmať zákonnosť vydania exekučného titulu v ktoromkoľvek štádiu začatého exekučného konania, a to i na základe návrhu na zastavenie exekúcie pre ustálenie, či je dôvod na prípadné zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, avšak ani v danom prípade neposudzuje vecnú správnosť rozhodnutia, ktoré predstavuje exekučný titul.

11. Pokiaľ je v súdenej veci exekučným titulom notárska zápisnica, je potrebné uviesť, že spôsobilým exekučným titulom môže byť notárska zápisnica, len ak spĺňa formálne a materiálne náležitosti stanovené pre spísanie notárskej zápisnice, pričom z formálnej stránky sa vyžaduje dodržanie formy notárskej zápisnice v zmysle úpravy a nasl. Notárskeho poriadku. Exekučný poriadok stanovuje, že notárska zápisnica musí obsahovať právny záväzok, označenie oprávnenej a povinnej osoby, právny dôvod, predmet a čas plnenia a povinná osoba musí v notárskej zápisnici s jej vykonateľnosťou súhlasiť.

12. Odvolací súd, tak ako vo svojich predchádzajúcich rozhodnutiach, poukazuje na to, že pokiaľ i aktuálnu odvolaciu argumentáciu, tak ako i samotný dôvod pre zastavenie exekúcie, založil povinný 2/ na tvrdení o nespôsobilosti notárskej zápisnice v dôsledku nedostatku plnomocenstva na jej spísanie, odvolací súd zvýrazňuje, že i uvedenou argumentáciou sa zaoberal na základe ústavnej sťažnosti povinného 2/ Ústavný súd Slovenskej republiky, ktorý v uznesení sp. zn. zo dňa 22.08.2024 uviedol: „K námietke sťažovateľa, že súdy neposudzovali podmienky materiálnej vykonateľnosti notárskej zápisnice, ústavný súd uvádza, že krajský súd v bodoch 23. až 25. napadnutého uznesenia detailne zrekapituloval obsah notárskej zápisnice, čo možno považovať za reakciu na sťažovateľovu kritiku nejednoznačnosti uvedenia oprávneného, právneho dôvodu, času plnenia i platnosti plnomocenstva. Splnomocnenie v bode IV uznania záväzku z 2. februára 2012 („... splnomocňujeme, aby nás v plnom rozsahu a bez obmedzenia zastupovala v našom mene a na náš účet ... vo všetkých veciach týkajúcich sa spísania notárskej zápisnice a jej uzavretie v prospech spoločnosti A. ..., ako exekučný titul podľa § 41 ods. 2 zákona č. 233/1195 Z. z. ... Toto splnomocnenie je aj súhlas povinných osôb Dlžníka a Pristupujúceho dlžníka... s vykonateľnosťou tejto notárskej zápisnice ako exekučný titul na celý hnuteľný a nehnuteľný majetok v ich výlučnom vlastníctve resp. spoluvlastníctve na ich náklady“) sa nejaví ako nedostatočné z hľadiska konkrétneho rozsahu oprávnení, ktoré z neho zástupcovi vyplývajú (v akom rozsahu má konať v mene zastúpenej osoby), preto neobstojí argumentácia sťažovateľa, že povinné osoby nesúhlasili s vykonateľnosťou notárskej zápisnice, pretože sa jej spisovania nezúčastnili. V súvislosti s uzneseniami ústavného súdu sp. zn. a sp. zn. , na ktoré sťažovateľ poukázal vo svojej argumentácii, je potrebné uviesť, že prípady v nich posudzované sa týkali povinných v postavení spotrebiteľov a súdy v nich konštatovali absolútnu neplatnosť notárskej zápisnice z dôvodu neplatnosti udeleného plnomocenstva na je spísanie pre rozpor so zákonom, resp. z dôvodu, že dojednanie plnomocenstva posúdili ako neprijateľnú podmienku v

spotrebiteľskej zmluve. Ich závery preto nie sú použiteľné na prípad sťažovateľa, ktorý v postavení spotrebiteľa nebol. 12.1 V závere predmetného uznesenia tak ústavný súd konštatoval, že „sťažovateľovi bol reálne umožnený prístup k súdu, keďže všeobecný súd, na základe ním podaného návrhu, vo veci konal a rozhodol a rozhodnutie riadne odôvodnil. Postup krajského súdu, ktorý napadnutým uznesením potvrdil zamietnutie návrhu sťažovateľa na zastavenie exekúcie, preto nesignalizuje porušenie označených práv. Ústavný súd preto ústavnú sťažnosť v časti namietaného porušenia , a dohovoru, ako zjavne neopodstatnenú odmietol podľa / o Ústavnom súde Slovenskej republiky a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „“).“

13. Odvolací súd tak opätovne rekapituluje, že exekučný súd nie je oprávnený skúmať vecnú správnosť exekučného titulu a zaoberať sa správnosťou skutkových a právnych záverov orgánu, ktorý ho vydal. Rozsah prieskumnej činnosti súdu sa obmedzuje len na preskúmavanie individualizácie oprávneného a povinného, vymedzenia práv a povinností na plnenie, rozsahu a obsahu plnenia včítane príslušenstva, jasného a určitého spôsobu stanovenia času plnenia. Úlohou exekučného súdu nie je posudzovať sporné skutočnosti, na ktoré poukazuje povinný 2/ v predmetnej exekúcii, tie však môžu byť predmetom dokazovania v osobitnom samostatnom sporovom konaní na základe návrhu o určenie neplatnosti právneho úkonu. Nateraz je potrebné konštatovať, že uznanie záväzku č. XXXXXXX zo dňa 02.02.2012 bolo i povinným 2/ podpísané slobodne, vážne a všetky ustanovenia mu boli vysvetlené a následne povinný 2/ uvedené svojím podpisom potvrdil. Pokiaľ povinný 2/ namieta nedostatok prejavu vôle, resp. nedostatok plnomocenstva, je nutné zvýrazniť, že exekučný súd v rámci exekučného konania nie je oprávnený skúmať existenciu prejavu vôle účastníkov exekučného konania, keďže tieto prejavy vôle sú zachytené v samotnom exekučnom titule. Pokiaľ teda povinný namieta neexistenciu prejavu vôle je na ňom, aby sa domáhal neplatnosti právneho úkonu samostatným návrhom. I napriek opakovane uvedeným záverom prvoinštančných, ako i odvolacieho súdu v predmetnom odvolacom konaní, povinný 2/ nepreukázal, že by bolo v osobitnom civilnom konaní rozhodnuté o určení neplatnosti ním označeného právneho úkonu, resp. že by minimálne podal takýto návrh. Odvolací súd, konajúci v predmetnej veci, zotrváva tak v právnom názore vyslovenom odvolacím súdom konajúcom o odvolaní povinného 2/ v uznesení zo dňa 24.10.2023.

14. I pre súdenú vec platí záver vyslovený v rozhodnutí Najvyššieho súdu SR sp. zn. , v ktorom bolo konštatované, že jej pravda, že exekučný súd pri posudzovaní vykonateľnosti zápisnice posudzuje iba to, či sú dané formálne a materiálne predpoklady vykonateľnosti, a to bez zreteľa na hmotnoprávny základ. Otázku naplnenia formálnych a materiálnych predpokladov môže posudzovať iba exekučný súd. Vykonateľná môže byť aj taká zápisnica, ktorá nemá svoj základ v hmotnom práve. Prejav povinnej osoby urobený v notárskej zápisnici, ktorý má mať procesné dôsledky (jeho súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice) nezbavuje povinnú osobu možnosti urobiť predmetom súdneho konania samotný hmotnoprávny vzťah. To potom znamená, že v sporovom konaní je možné domáhať sa samostatným návrhom určenia neplatnosti právneho úkonu, na ktorý bol v notárskej zápisnici odkaz v súvislosti s uznaním dlhu.

15. S poukazom na uvedené dôvody odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie vo výroku II., ktorým návrh povinného 2/ na zastavenie exekúcie zo dňa 10.02.2025 zamietol, potvrdil ako vecne správne.

16. Podaným odvolaním povinný 2/ napadol uznesenie súdu prvej inštancie i vo výroku I., ktorým návrh povinného na odklad exekúcie zo dňa 10.02.2025 súd zamietol. Podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok) a o zmene a doplnení ďalších zákonom v znení účinnom do 31.03.2017, proti rozhodnutiu, ktorým bol povolený odklad exekúcie, je odvolanie prípustné.

17. Výkladom citovaného zákonného ustanovenia je nutné dospieť k záveru, že odvolaním je možné napadnúť len uznesenie, ktorým súd povolil odklad exekúcie (teda o návrhu na odklad exekúcie rozhodol pozitívne). Proti rozhodnutiu, ktorým súd odklad exekúcie nepovolil, resp. návrh na odklad exekúcie zamietol, odvolanie prípustné nie je. Preto odvolací súd postupom podľa odvolanie povinného 2/ proti výroku I (ktorým súd návrh povinného 2/ na odklad exekúcie zo dňa 10. 02. 2025 zamietol) odmietol, nakoľko smeruje proti rozhodnutiu, proti ktorému nie je odvolanie prípustné.

18. Rozhodnutie senátu odvolacieho súdu bolo prijaté pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (/ až c/ ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa / až n/ ( CSP).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/.

Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( a 2 ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).