Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4CoKR-43-2023.pdf
PDF · 195.15 KB
Case nature
Area
Subarea
4CoKR/43/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Júliusa Tótha a členov senátu JUDr. Mareka Kotoru a JUDr. Moniky Šabľovej, v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky, Mlynské nivy 44/a, 827 15 Bratislava 212, IČO: 00 686 832, proti žalovanému: A. B. C., D. X, XXX XX B., IČO: 36 177 644, právne zastúpený: Vašiv & Partners s.r.o., Murgašova 3, 040 01 Košice – mestská časť Staré Mesto, IČO: 47 238 836, v konaní o určenie popretej prihlásenej pohľadávky, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. 43Cbi/1/2022-263 z 12. júna 2023, takto
r o z h o d o l :
I. P o t v r d z u j e rozsudok Mestského súdu Košice č. k. 43Cbi/1/2022-263 z 12. júna 2023.
II. Žalovanému p r i z n á v a proti žalobcovi náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalobu zamieta a žalovanému priznal nárok na úhradu trov konania v rozsahu 100 %, ktorú je povinný zaplatiť žalobca.
2. V odôvodnení napadnutého rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a za správcu bola ustanovená obchodná spoločnosť Správcovská a reštrukturalizačná, k. s., značka správcu S1405 (ďalej len „správca“). Žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizácii povolenej na dlžníka v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote prihlásil pohľadávku celkom vo výške 1.147.402,65 eura. Žalobca si prihlásil pohľadávku ako podmienenú.
3. V prihláške bol uvedený právny dôvod vzniku pohľadávky žalobcu tak, že dňa 4.5.2020 bola medzi Ministerstvom dopravy a výstavby Slovenskej republiky ako Riadiacim orgánom pre Operačný program Integrovaná infraštruktúra v zastúpení Ministerstvo hospodárstva Slovenskej republiky ako Sprostredkovateľský orgán pod Riadiacim orgánom na základe splnomocnenia obsiahnutého v Zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu pre operačný program Integrovaná infraštruktúra sprostredkovateľským orgánom č. 314/2019-2060-2250 zo dňa 18. decembra 2019 v platnom znení ako poskytovateľom ( v ďalšom texte rozsudku pri citácii Zmluvy a ostatných dokumentov názov „Poskytovateľ“ predstavuje žalobcu a „Prijímateľ“ žalovaného ) a spoločnosťou: SEZ Krompachy, a.s., ako prijímateľom (ďalej ako „dlžník“) uzatvorená Zmluva o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, na realizáciu projektu: „Výskum a vývoj elektrického istiaceho prístroja podľa noriem UL a pre použitie vo fotovoltaike (ďalej ako „Zmluva o NFP“). Na základe Žiadosti o platbu č. 313012Q272500101 zo dňa 11.11.2020 a č. 3132012Q272500201 zo dňa 18.02.2021 (výpisy z účtu z platobnej jednotky č. 84 zo dňa 14.12.2021 a č. 85 zo dňa 16.12.2021) došlo zo strany veriteľa doteraz k poskytnutiu časti zazmluvneného NFP prevodom na účet dlžníka v celkovej výške 128.006,60 eura. Celková výška
NFP, ktorý môže byť poskytnutý v zmysle Zmluvy o NFP je vo výške 1.147.402,65 eura. Zmluvou o NFP sa dlžník zaviazal použiť poskytnutý NFP a plniť ďalšie povinnosti vyplývajúce zo Zmluvy o NFP. Predovšetkým v zmysle čl. 2 bodu 3 Všeobecných zmluvných podmienok (ďalej ako „VZP“), ktoré tvoria prílohu Zmluvy o NFP, sa dlžník zaväzuje, že počas doby Realizácie Projektu a Obdobia Udržateľnosti Projektu nedôjde k podstatnej zmene Projektu. Počas reštrukturalizácie ako aj po jej skončení, až do uplynutia platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, môže dôjsť kedykoľvek k porušeniu zmluvných povinností dlžníka ako prijímateľa vyplývajúcich napríklad aj z porušenia povinností, ktoré napĺňajú znaky porušenia finančnej disciplíny podľa § 31 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a z toho vyplývajúcich povinností dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške. Na základe uvedených skutočností a v nadväznosti na § 120 ods. 1 spolu s § 155 ods. 2 zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov, si veriteľ prihlásil svoju pohľadávku v celkovej výške 1.147.402,65 eura (slovom: „jedenmilión stoštyridsaťsedemtisíc štyristodva eur a šesťdesiatpäť centov“) ako podmienenú. Podmienkou vzniku pohľadávky veriteľa v celkovej výške istiny 1 147 402,65 eura je, že zo strany dlžníka dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne MH SR pohľadávka v zmysle ustanovení čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na základe ktorej bude dlžník 3 povinný vrátiť veriteľovi v stanovenej lehote vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP.“
4. Žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil zároveň aj zabezpečovacie právo, a to záložné právo na hnuteľné veci špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. 317/2018-2060-2230- Q272-ZZ-1 zo dňa 17.8.2021 (ďalej len „Záložná zmluva“), zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o NFP. Záložné právo vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, spisová značka NCRzp: 25354/2021.
5. Správca listom zo dňa 13.10.2022 potvrdil zápis pohľadávky žalobcu vo výške 1.147.402,65 eura do zoznamu pohľadávok.
6. Správca listom zo dňa 9.11.2022, ktorý bol žalobcovi doručený dňa 16.11.2022, poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo výške 1.019.396,65 eur (ďalej ako „Oznámenie o popretí pohľadávky“). Správca poprel pohľadávku žalobcu dňa 9.11.2022, v posledný deň lehoty. Správca ako dôvod popretia prihlásenej pohľadávky uviedol, že dlžník správcovi oznámil, že mu bola zo strany veriteľa poskytnutá finančná suma vo výške 128.006,60 eura a sám veriteľ vo svojej prihláške uvádza, že prihlásená suma (1.147.402,65 eura) je celková suma NFP, ktorá dlžníkovi môže byť poskytnutá v zmysle Zmluvy o NFP. Správca ďalej uviedol, že veriteľ v prihláške neuviedol, že túto sumu sa zaväzuje dlžníkovi poskytnúť alebo že je povinný dlžníkovi poskytnúť. Správca uzavrel, že je otázne, či zo strany veriteľa dôjde reálne k poskytnutiu celkovej výšky NFP a správca považuje za nesporný finančný príspevok vo výške 128.006,60 eura.
7. S dôvodmi popretia prihlásenej pohľadávky správcom nesúhlasil žalobca a popretie prihlásenej pohľadávky vykonané zo strany správcu považoval za neúčinné a neplatné. Namietal, že správca vykonal popretie prihlásenej pohľadávky v rozpore so zákonom, neurčito a zmätočne, keďže poprel len časť prihlásenej pohľadávky a z Oznámenia o popretí pohľadávky nie je jasné, akú časť prihlásenej pohľadávky skutočne aj poprel. Správca v podstatnej časti Oznámenia o popretí pohľadávky uviedol inú popretú sumu (časť) prihlásenej pohľadávky, ako v ďalšej časti Oznámenia o popretí pohľadávky (raz uviedol sumu 1.019.396,65 eura a neskôr 1.019.396,05 eura). Tento rozpor má spôsobovať to, že pre žalobcu nie je z Oznámenia o popretí pohľadávky zrejmé, akú časť prihlásenej pohľadávky má žalobca zahrnúť do žalobného návrhu tejto žaloby. Len z dôvodu právnej istoty tak žalobca touto žalobou požaduje určenie pohľadávky v tej zo súm uvedených v Oznámení o popretí pohľadávky, ktorá je vyššia. Suma uvedená v podstatnej časti Oznámenia o popretí pohľadávky je zjavne nesprávna, keďže po odpočítaní časti prihlásenej pohľadávky, ktorú správca v zmysle Oznámenia o popretí pohľadávky považoval za nespornú (128.006,60 eura) od pôvodnej celkovej výšky prihlásenej pohľadávky (1.147.402,65 eur), výsledkom bude iná suma, ako uviedol (poprel) správca v podstatnej časti Oznámenia o popretí pohľadávky. Vzhľadom na uvedené nedostatky Oznámenia o popretí pohľadávky a pochybenia správcu preto nie možné považovať predmetné popretie za účinné, ani za vykonané v súlade so ZKR. V zmysle Zmluvy o NFP sa žalobca zaviazal, že na jej základe poskytne NFP dlžníkovi na Realizáciu aktivít Projektu. Podľa Zmluvy o NFP sa žalobca zaviazal, že poskytne Prijímateľovi NFP maximálne do výšky 1.147.402,65 eura. Zmluva o poskytnutí NFP bola
uzatvorená na dobu určitú a jej platnosť a účinnosť končí schválením poslednej Následnej monitorovacej správy, ktorú je Prijímateľ povinný predložiť Poskytovateľovi. Účinnosť Zmluvy o NFP stále trvá, trvajú aj práva a povinnosti zmluvných strán z nej vyplývajúce, a teda naďalej trvá aj povinnosť žalobcu vyplatiť NFP Prijímateľovi v plnej výške na základe jeho žiadosti o platbu, ktorú môže Prijímateľ počas trvania účinnosti Zmluvy o NFP kedykoľvek predložiť žalobcovi. Správca pri skúmaní a hodnotení prihlášky pohľadávky podľa žalobcu mal vychádzať nie len zo samotnej prihlášky pohľadávky, ale aj z jej príloh, ktoré sú súčasťou prihlášky pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy o NFP priloženej k prihláške pohľadávky), a teda mal vziať do úvahy, že zo Zmluvy o NFP jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu poskytnúť NFP Prijímateľovi v prípade, ak sú splnené podmienky z nej vyplývajúce. Žalobca vyčítal, že správca nevykonal aj vlastné dôkladné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Dlžník sa zaviazal, že počas doby realizácie Projektu a obdobia udržateľnosti Projektu nedôjde k jeho podstatnej zmene. Počas reštrukturalizácie ako aj po jej skončení, až do uplynutia platnosti a účinnosti Zmluvy o NFP, môže dôjsť kedykoľvek k porušeniu zmluvných povinností dlžníka a z toho vyplývajúcich povinností dlžníka vrátiť poskytnuté finančné prostriedky v plnej výške (t.j. potenciálne až do celkovej výšky NFP, t.j. až do sumy 1.147.402,65 eura).
8. Žalovaný vo svojom vyjadrení k žalobe uviedol, že popretie je riadne, platné a určité. Žalobca poukazoval v žalobe na nezrovnalosť v sumách, ktorú však žalovaný považuje len za chybu v písaní, ktorá nezakladá neplatnosť, neúčinnosť a zmätočnosť popretia pohľadávky. V Oznámení o popretí zo dňa 9.11.2022 bolo riadne uvedené, akú čiastku považuje správca za zistenú a túto zapísal aj do zoznamu pohľadávok, ktorý zverejnil v registri úpadcov. Správca v odôvodnení popretia podrobne uviedol akú sumu zistil a akú poprel. Taktiež správna suma je uvedená aj v zozname pohľadávok, ktorý správca zaslal na Okresný súd Košice I, a ktorý bol zverejnený v registri úpadcov v časti dokumenty, preto procesnú obranu žalobcu, že popretie je zmätočné a neúčinné nie je možné prijať. Žalovaný trvá na tom, že sa len jedná o zjavnú chybu v písaní. Žalovaný ďalej uviedol, že správca popretie pohľadávky bez zbytočného odkladu po zapísaní do zoznamu pohľadávok písomne oznámil veriteľovi a vyjadril sa k pojmu „bez zbytočného odkladu“.
8.1. Ďalej sa žalovaný vyjadril, že správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška zapísaná do zoznamu pohľadávok. K tvrdeniu žalobcu, že: „Nakoľko účinnosť Zmluvy o NFP stále trvá, trvajú aj práva a povinnosti zmluvných strán z nej vyplývajúce, a teda naďalej trvá aj povinnosť poskytovateľa vyplatiť NFP Prijímateľovi v plnej výške na základe jeho žiadosti o platbu, ktorú môže Prijímateľ počas trvania účinnosti Zmluvy o NFP kedykoľvek predložiť Poskytovateľovi“ uviedol, že je v zjavnom rozpore s inými tvrdeniami žalobcu, nakoľko žalovaný dňa 18.11.2022 emailom poslal žalobcovi žiadosť o príspevok č. 212012Q272 za obdobie 01- 06/2021, na ktorý žalobca zareagoval e- mailom zo dňa 18.11.2022, v ktorom uviedol, že žalovaný nesplnil podmienky na poskytnutie príspevku a v tejto súvislosti nie je možné pokračovať v realizácii projektu a Zmluva o NFP bude ukončená. Z pohľadu žalovaného to bola nepríjemná a zmätočná situácia, nakoľko k preplateniu žiadosti o platbu nedošlo a bol informovaný, že Zmluva o NFP bude ukončená, avšak v žalobe tvrdí, že Zmluva o NFP trvá a tak trvajú aj práva a povinnosti zmluvných strán a keď si žalovaný požiada o platbu tak žalobca mu bude povinný vyplatiť tento nenávratný finančný príspevok. K vyplateniu finančných príspevkov do dnešného dňa nedošlo. Konanie správcu, že poprel čiastočne podmienenú pohľadávku žalobcu sa javí ako správne, nakoľko mohla a môže nastať situácia, kedy by žalobca mal zistenú podmienenú pohľadávku v celkovej prihlásenej sume ale zmluva by bola zo strany žalobcu ukončená a reálne by žalovanému nikdy nebol vyplatený celý nenávratný finančný príspevok ale len jeho časť (do tohto času bol vyplatený finančný príspevok vo výške 128.006,60 eura), pričom v reštrukturalizačnom pláne by sa počítalo so sumou 1.147.402,65 eura.
8.2. Žalovaný trval na tom, že žalobcovi pohľadávka zo Zmluvy o NFP nevznikla, nakoľko nedošlo k podstatnému porušeniu Zmluvy o NFP, čo potvrdil aj sám žalobca keď si pohľadávku do reštrukturalizácie prihlásil ako podmienenú. V predložených podkladoch nikde nie je uvedené, že proces reštrukturalizácie (jeho začatie, povolenie a schválenie reštrukturalizačného plánu) je považovaný za Podstatnú zmenu Projektu. Právny poriadok Slovenskej republiky umožňuje osobám vstúpiť do procesu reštrukturalizácie za podmienok kedy sú dodržané ustanovenia ZKR. Považoval za neprípustné, aby žalovaný využitím
svojich práv a samotným výkonom svojich práv porušil Zmluvu o NFP a dokumentov, ktoré sú neoddeliteľnou súčasťou tejto Zmluvy o NFP.
8.3. Žalovaný dôvodil, že nárok žalobcu nemôže vzniknúť skôr ako vznikne samotná pohľadávka žalobcu, a táto môže vzniknúť až po tom keď bude žalovanému riadne preukázané, že porušil ustanovenia Zmluvy o NFP a dokumentov, ktoré sú so zmluvou spojené. Do dnešného dňa takéto rozhodnutie, ktoré by zakladalo vznik pohľadávky a s tým spojené práva žalobcu nebolo vydané.
8.4. Žalovaný uviedol aj, že žalobca poskytol žalovanému NFP len vo výške 128.006,60 eura a aj napriek tomu si prihlásil svojou prihláškou pohľadávku vo výške 1.147.402,65 eura. V prípade ak by došlo k zrušenie Zmluvy o NFP teraz, tak by vznikol žalobcovi nárok na zaplatenie (vrátenie) finančných prostriedkov vo výške poskytnutého nenávratného finančného príspevku vo výške 128.006,60 eura a nie v takej ako bolo uvedené v prihláške pohľadávky.
9. K tvrdeniam žalovaného sa vyjadril žalobca tak, že bol postihnutý množstvom pochybení a nejasností samotný právny úkon správcu, ktorým došlo k popretiu pohľadávky prihlásenej žalobcom. Žalobca nesúhlasil s interpretáciou žalovaného a má za to, že správca nepostupoval pri popretí pohľadávky žalobcu nezaujato a samostatne, a konal v záujme žalovaného poprieť pohľadávku. Správca pri popretí pohľadávky (a pri jej skúmaní a hodnotení) nepostupoval podľa žalobcu v súlade so ZKR, keďže nevykonal riadne vlastné dôkladné šetrenie s cieľom nestranne zistiť stav a dôvody spornosti prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ žalovaný poukazoval na skutočnosti, ohľadom účinnosti Zmluvy o NFP a trvaní práv a povinností zmluvných strán z nej žalobca uvádza, že emailová komunikácia, na ktorú žalovaný poukázal, je v zmysle čl. 4 bod. 4.2. a bod 4.3. Zmluvy o NFP len podporný spôsob komunikácie. Poskytovateľ následne dňa 22.11.2022 zaslal email žalovanému, že na základe oznámenia Prijímateľa o reštrukturalizácii sa bude riešiť ďalší postup, ale vzniknuté výdavky nie je aktuálne možné preplácať. Nakoľko nenastalo ani riadne, ani mimoriadne ukončenie Zmluvy o poskytnutí NFP, nebolo dôvodné sa zo strany žalovaného domnievať, že k ukončeniu Zmluvy o poskytnutí NFP aj došlo. Ani zo strany Poskytovateľa nedošlo k žiadnemu právnemu úkonu smerujúcemu k ukončeniu Zmluvy o NFP. Predmetný projekt bol schválený v rámci výzvy s kódom: OPVaI-MH/DP/2017/1.2.2- 12. V rámci tejto výzvy bola stanovená podmienka poskytnutia príspevku (ďalej len „PPP“) č. 5a), ktorá znela nasledovne: „voči žiadateľovi nesmie byť vyhlásený konkurz ani povolená reštrukturalizácia“. V súlade s čl. 2 ods. 2.5 Zmluvy o NFP stanovuje, že „Podmienky poskytnutia príspevku, ktoré poskytovateľ uviedol v príslušnej výzve, musia byť splnené aj počas platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytnutí NFP. Porušenie podmienok poskytnutia príspevku podľa prvej vety je podstatným porušením Zmluvy o poskytnutí NFP a Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s článkom 10 VZP, ak z Právnych dokumentov vydaných žalobcom nevyplýva vo vzťahu k jednotlivým podmienkam poskytnutia príspevku iný postup“. Zároveň z právneho dokumentu Podmienky poskytnutia príspevku a ich posudzovanie v jednotlivých fázach projektového cyklu národných projektov OP II v gescii 5 Ministerstva hospodárstva Slovenskej republiky, bod 3.4.2., str. 19 zverejnený na stránke E. (ďalej len „PPP dokument“) vyplýva pre danú výzvu pravidlo, že uvedená podmienka musí byť splnená od momentu predloženia žiadosti o NFP až do uplynutia účinnosti Zmluvy o NFP, pričom možnosť prerušenia sa v prípade výzvy s kódom OPVaIMH/DP/2017/1.2.2-12 nepripúšťa. Pri porušení danej PPP by teda Poskytovateľ mal aplikovať ustanovenia Zmluvy o NFP o podstatnom porušení zmluvy v súvislosti s PPP, keďže povolením reštrukturalizácie došlo k porušeniu vyššie uvedenej PPP. I keď mal Poskytovateľ vedomosť o povolení reštrukturalizácie u daného Prijímateľa už od 8.9.2022, danú situáciu neriešil bezodkladným odstúpením od zmluvy a žiadosťou o vrátenie finančných prostriedkov, ale prihlásením podmienenej pohľadávky do reštrukturalizácie. Poskytovateľ v súlade s PPP dokumentom zvážil okolnosti nesplnenia PPP zo strany Prijímateľa, a to aj vo vzťahu ku konkrétnej fáze projektového cyklu a posúdil všetky špecifiká konkrétnej PPP. Z vyššie uvedených dôvodov po zvážení skutočnosti, že povolená reštrukturalizácia Prijímateľa neakceptovateľne neohrozuje realizáciu Projektu a jeho následnú prevádzkyschopnosť a riadnu prevádzku, sa Poskytovateľ rozhodol nepristúpiť k odstúpeniu od Zmluvy o NFP, ale prihlásiť podmienenú pohľadávku do reštrukturalizácie. Ak Zmluva o poskytnutí NFP považovala povolenie reštrukturalizácie za jej podstatné porušenie, je to podľa žalobcu jednoznačne v súlade s právnym poriadkom SR, keďže je tým postihovaná skutočnosť, že príslušný Prijímateľ sa dostal do úpadku. Pohľadávka veriteľa bola prihlásená správne ako podmienená, a to čo do právneho dôvodu, aj čo do výšky, pričom podmienka vzniku pohľadávky ešte nenastala.
10. Žalovaný zotrval na svojej argumentácii keď uviedol a poukázal na to, že nezrovnalosti v sumách v Oznámení o popretí pohľadávok zo dňa 9.11.2022 (ďalej len „oznámenie o popretí pohľadávky“ alebo „oznámenie“) je len chybou v písaní. Výklad žalobcu (popretie je neúčinné, neurčité a zmätočné) považoval za príliš formalistický. V oznámení o popretí pohľadávky je riadne uvedená prihlásená suma pohľadávky žalobcu, suma, ktorú správca zistil, čo do právneho dôvodu, výšky a vykonateľnosti a taktiež aj správna suma pohľadávky, ktorú správca poprel, z tohto dôvodu je zrejmé, že ako správca postupoval pri popieraní a ako popretú sumu vyčísľoval. Správna suma bola zapísaná v zozname pohľadávok, ktorý bol zverejnený v registri úpadcom (pod stavom: verejnosť) a bol prístupný všetkým veriteľom, ktorí mohli do neho nahliadnuť. Žalovaný vo svojom vyjadrení poukazoval na postup správcu počas povolenej reštrukturalizácie, z toho dôvodu, že znenie žaloby je výhradne postavené len na napádaní postupu správcu. Právny zástupca žalovaného sa skontaktoval so správcom, za tým účelom, aby mu poskytol informácie ako postupoval počas reštrukturalizácie a taktiež poskytol žalovanému podklady, ktoré sú relevantné pre toto konanie. Správca nie je účastníkom tohto konania ani žiadneho konania o popretí pohľadávok v reštrukturalizácii. Nakoľko žalobca veľkú časť žaloby venoval postupu správcu, žalovaný sa vyjadril, že žalovaný je účastníkom konania v reštrukturalizácii a má právo nahliadať do správcovského spisu, robiť si zo spisu výpisy, odpisy a žiadať správcu o podanie vysvetlenia a vyjadrenia. Poukázal na znenie § 124 ods. 2 ZKR a v tej súvislosti na lehotu na prihlasovanie pohľadávok, ktorá uplynula dňa 10.10.2022, lehota správcu na popieranie pohľadávok uplynula dňa 9.11.2022. Zo zoznamu pohľadávok, zverejneného v registri úpadcom vyplýva, že správca pohľadávku žalobcu poprel dňa 8.11.2022. Žalobca uviedol vo vyjadrení, „že správca s najväčšou pravdepodobnosťou pohľadávku poprel až dňa 14.11.2022, t.j. v deň odoslania oznámenia o popretí žalobcovi“. S uvedeným tvrdením žalovaný absolútne nesúhlasil, žalobca túto tvrdenú skutočnosť nepreukázal žiadnym dôkazom. Správca nemá presne určenú lehotu na zaslanie oznámenia o popretí, túto povinnosť má splniť bezodkladne, čo podľa názoru žalovaného správca splnil a žalovaný opätovne poukázal na ustálenú judikatúru k pojmu bezodkladne. Žalovaný v konaní správcu a v lehote zaslania oznámenia o popretí pohľadávky nevidí žiadne pochybenie a má za to, že zaslanie oznámenia na 5 deň po uplynutí lehoty na popieranie (keď z toho 2 dni pripadnú na víkend) napĺňa časový rámec bez zbytočného odkladu.
11. Žalobca trval na tom, že správca nesprávne postupoval pri popieraní pohľadávky a nevykonal vlastné šetrenie. Vyjadril sa opätovne k svojmu postupu pri prihlasovaní pohľadávky do reštrukturalizácie, ktorý považuje za správny aj ohľadom výšky prihlásenej pohľadávky.
12. Na pojednávaní žalobca uviedol, že bol povinný prihlásiť svoju pohľadávku v reštrukturalizačnom konaní žalovaného s tým, že ako to vyplýva z ustanovenia § 120 ZKR, v prípade, keby uvedenú pohľadávku neprihlásil žalobca do reštrukturalizačného konania žalovaného, právo vymáhať by následne zaniklo v zmysle uvedeného ustanovenia ZKR. Rovnako to vyplýva aj z ustanovenia § 155 ZKR s tým, že v prípade, ak by nebola prihlásená pohľadávka žalobcu v reštrukturalizačnom konaní, právo vymáhať súdnou cestou by zanikla. Rovnako to potvrdzuje § 124 ods. 5 a § 125 ods. 6 ZKR. Z uvedeného dôvodu na zachovanie právnej istoty žalobca pristúpil prihlásením pohľadávky, aby do budúcna mohla byť pohľadávka žalobcu vymáhateľná v konaniach, ak by vzniklo porušenie zmluvy o NFP, aby žalobca mal možnosť právne sa domôcť. V zmysle čl. 8 ods. 6 písm. b ) Všeobecných zmluvných podmienok je žalobca oprávnený pozastaviť platby v prospech žalovaného v prípade podstatného porušenia zmluvy zo strany žalovaného a to aj v prípade, ak neodstúpi od zmluvy a to až do doby trvania porušenia zmluvy a odstránenia tohto porušenia. Podstatné porušenie zmluvy zo strany žalovaného skončilo potvrdením reštrukturalizačného plánu žalovaného, keďže je zmluva o NFP naďalej účinná a platná, môže byť zo strany žalobcu poskytnutá ďalšia časť, respektíve celková výška zmluvy o NFP s tým, že následne keby došlo opätovne k porušeniu povinnosti žalovaného vyplývajúcej zo zmluvy o NFP došlo by k uplatneniu nároku žalobcu o vrátenie uvedených prostriedkov poskytnutých žalovanému v zmysle zmluvy o NFP a toto právo vymáhať uvedenú pohľadávku v konkurze by zaniklo. 13. Žalovaný na pojednávaní uviedol, že v prípade akceptácie žalobcom prihlásenej pohľadávky vo výške 1.147.402,65 eura v reštrukturalizačnom konaní by žalovaný musel s uvedenou sumou počítať vo svojom reštrukturalizačnom pláne a plniť napriek tomu, že uvedená suma v danej výške nebola poskytnutá žalovanému. Žalobca mal v prihláške pohľadávky uviesť podmienky, za ktorých je prihlásená podmienená pohľadávka, respektíve, že budú žalovanému poskytnuté prostriedky v plnej výške. Žalobca mal podľa žalovaného v prihláške rozdeliť pohľadávky na časť, ktorá už bola plnená a na časť, ktorá bude plnená v budúcnosti. Pre prípad plnenia v budúcnosti, toto plnenie by bolo vymáhateľné a právo na jej vymáhanie by nezaniklo.
14. Súd prvej inštancie zistil, že uznesením Okresného súdu Košice I. sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného. Žalobca si v uvedenom reštrukturalizačnom konaní prihlásil v zákonom stanovenej lehote pohľadávku vo výške 1.147.402,65 eura ako podmienenú pohľadávku, ktorej zápis do zoznamu pohľadávok potvrdil správca listom zo dňa 13.10.2022. Zo strany správcu následne došlo dňa 9.11.2022 (doručený žalobcovi dňa 16.11.2022) k popretiu pohľadávky čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo výške 1.019.396,65 eura. K popretiu pohľadávky došlo v posledný deň lehoty na popretie pohľadávky. Dôvodom popretia pohľadávky žalobcu zo strany správcu bola skutočnosť, že zo strany žalobcu bola žalovanému poskytnutá suma vyplývajúca zo Zmluvy o NFP vo výške 128.006,60 eura. Správca v popretí uviedol, že je otázne, či zo strany žalobcu dôjde reálne k poskytnutiu celkovej výšky NFP a správca považuje za nesporný finančný príspevok vo výške 128.006,60 eura. Suma vo výške 128.006,60 eura bola zo strany žalobcu poskytnutá žalovanému na základe žiadostí o platbu žalovaného a to v dňoch 14.12.2021 a 16.12.2021. Ku dňu podania žaloby ani ku dňu vyhlásenia rozsudku vo veci samej nedošlo k ukončeniu platnosti a účinnosti Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku uzavretej dňa 4.5.2020 a to podľa príslušných ustanovení uvedenej zmluvy (najmä čl. 9 zmluvy).
15. Súd prvej inštancie s poukazom na zákonné ustanovenia Zákona o konkurze a reštrukturalizácii - § 28 ods. 5, § 29 ods. 3, § 30 ods. 1, § 31 ods. 1, § 120 ods. 1, 2, 3, § 124 ods. 1, 2, § 155 ods. 2 vyhodnotil zistený skutkový stav a uzavrel, že podaná žaloba nie je dôvodná.
16. Súd prvej inštancie predbežne posúdil tú skutočnosť, či popretie pohľadávky bolo zo strany správcu vykonané v súlade s § 124 ZKR. Pokiaľ ide o chybu v písaní spočívajúcu v tom, že v Oznámení o popretí pohľadávky zo dňa 9.11.2022 správca uviedol, že pohľadávku prihlásenú pod por. č. 1 poprel čo do právneho dôvodu a výšky v časti istiny vo výške 1.019.396,65 eura namiesto sumy 1.019.396,05 eura, uzavrel, že uvedená chyba v písaní nespôsobuje neplatnosť, resp. neúčinnosť popretia prihlásenej pohľadávky. Pokiaľ ide o nesprávne uvedenie sumy, pri uvedení celkovej sumy prihlásenej pohľadávky vo výške 1.147.402,65 eura a zistenej sumy vo výške 128.006,60 eura je obsahom Oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky aj správna výška popretej časti s údajom 1.019.396,60 eura a s uvedením dôvodu popretia, a to, že dlžník správcovi oznámil, že do dnešného dňa mu bola zo strany veriteľa poskytnutá finančná suma vo výške 128.006,60 eura.
17. K doručeniu Oznámenia o popretí prihlásenej pohľadávky tak ako to vyplýva aj z podacieho lístka predloženého žalovaným v konaní uviedol súd prvej inštancie, že podanie zásielky na poštovú prepravu tretí pracovný deň po uplynutí zákonnej lehoty na popretie pohľadávok správcom nie je možné zo strany súdu považovať za konanie, ktoré by bolo v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR. 18. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že v prihláške pohľadávky žalobcu ako podmienky vzniku pohľadávky je uvedené, že podmienkou vzniku pohľadávky v celkovej výške 1.147.402,65 eura je, že zo strany dlžníka /žalovaného/ dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne MH SR pohľadávka v zmysle ustanovenia čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na základe ktorej bude dlžník, t. j. žalovaný povinný vrátiť veriteľovi v stanovenej lehote vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP, v nadväznosti na skutočnosti uvedené v rámčeku 26 prihlášky. Z uvedeného vyplýva, že žalobca viazal vznik pohľadávky na porušenie povinností vyplývajúcich zo Zmluvy o NFP žalovaným, v dôsledku čoho bude žalovaný povinný vrátiť žalobcovi finančné prostriedky jemu poskytnuté žalovanému zo strany žalobcu v súlade so Zmluvou o NFP. Zo strany žalobcu však žalovanému neboli ku dňu podania prihlášky poskytnuté ďalšie finančné prostriedky okrem sumy vo výške 128.006,60 eura. Za preukázané v konaní mal, že Zmluva o NFP je naďalej platná a účinná, teda aj v súčasnej dobe je možné, že zo strany žalobcu dôjde v zmysle uvedenej zmluvy pri splnení zmluvou stanovených podmienok žalovaným k poskytnutiu ďalších finančných prostriedkov v prospech žalovaného. Nárok žalobcu na vrátenie finančných prostriedkov voči žalovanému vznikne až porušením povinností žalovaného vyplývajúcich zo Zmluvy o NFP neopomenúc tú skutočnosť, že podmienkou na vznik uvedeného nároku je bezpodmienečne poskytnutie finančných prostriedkov zo strany žalobcu žalovanému v zmysle Zmluvy o NFP (okrem tých, ktoré už boli žalobcom poskytnuté vo výške 128.006,60 eura). Súd prvej inštancie vyhodnotil, že bez poskytnutia ďalších finančných prostriedkov žalovanému žalobcom, uvedená podmienka na vznik nároku na vrátenie poskytnutých finančných prostriedkov nemôže vzniknúť. Pritom Zmluva o NFP je aj v súčasnosti platná a účinná, teda podľa jej obsahu nie je vylúčené, aby zo strany žalobcu došlo k poskytnutiu ďalších finančných prostriedkov v prospech žalovaného. Uvedené má dopad aj na prípravu a schválenie reštrukturalizačného plánu, pri ktorom je nutné zo strany žalovaného počítať s možnosťou uplatnenia
uvedenej pohľadávky zo strany žalobcu, avšak iba za predpokladu, že bude splnený záväzok samotného žalobcu, t. j. dôjde k plneniu z jeho strany v prospech žalovaného. Až plnením zo strany žalobcu by došlo k vzniku nároku na budúcu pohľadávku žalobcu voči žalovanému, ktorý by bol uplatnený pri porušení zmluvných povinností zo strany žalovaného. Až v uvedenom okamihu by vznikol žalobcovi nárok na vrátenie ním poskytnutých finančných prostriedkov žalovanému.
19. Súd prvej inštancie uviedol, že reštrukturalizačné konanie v zmysle ustanovenia § 120 ZKR rozdeľuje záväzky dlžníka voči veriteľom na dve kategórie, a to na predreštrukturalizačné pohľadávky a reštrukturalizačné pohľadávky (§ 120 ods. 2 ZKR). Na predreštrukturalizačné pohľadávky, teda na pohľadávky, ktorých vznik sa viaže na splnenie zákonných resp. zmluvných podmienok v čase pred povolením reštrukturalizácie sa striktne viaže proces ich prihlásenia. Rozhodujúcim dňom, ktorý rozdeľuje uvedené pohľadávky voči dlžníkovi na vyššie uvedené dve skupiny je dátum vyhlásenia reštrukturalizácie. Pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia finančných prostriedkov v prospech žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas reštrukturalizačného konania je nutné chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie je viazaný na ich prihlásenie. Teda ich neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi (žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR.
20. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol podľa § 262 ods.1, § 255 ods. 1 CSP a priznal ich náhradu úspešnému žalovanému proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %.
21. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal odvolanie žalobca. Odvolacie dôvody opieral o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP. Žiadal, aby odvolací súd zrušil napadnutý rozsudok a vrátil vec súdu prvej inštancie na nové rozhodnutie.
22. Nesúhlasil s odôvodnením napadnutého rozsudku. Žalobca tvrdil, že postupom a rozhodnutím súdu prvej inštancie došlo k naplneniu odvolacieho dôvodu podľa § 365 písm. b) CSP, ktorý spočíva v nedostatočnom a nezrozumiteľnom odôvodnení napadnutého rozhodnutia v podstatných otázkach, od zodpovedania ktorých záviselo správne rozhodnutie vo veci. Napadnutý rozsudok nevyhovuje požiadavkám § 220 ods. 2 CSP, ktorý upravuje základné náležitosti odôvodnenia. Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia trpí podľa žalobcu nedostatkami, ktoré znemožňujú overiť, či bol postup súdu správny a či je napadnuté rozhodnutie správne.
22.1 Z odôvodnenia podľa žalobcu nie je zrejmé ako súd prvej inštancie posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie - ktoré dôkazy súd vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy.
22.3 Odôvodnenie napadnutého rozhodnutia neobsahuje podľa žalobcu hodnotenie súdu týkajúce sa posúdenia (ne)zákonnosti postupu správcu a samotného popretia predmetnej pohľadávky žalobcu vrátane dôvodov popretia uvádzaných správcom, ako aj zákonnosti prihlášky pohľadávky žalobcu a prihlásenia pohľadávky žalobcu (napr. list správcu zo dňa 13.10.2022 – Potvrdenie o zápise do zoznamu pohľadávok, list správcu zo dňa 9.11.2022 – Oznámenie o popretí prihlásenej pohľadávky, prihláška pohľadávky žalobcu vrátane všetkých jej častí a príloh, osobitne Zmluvy o poskytnutí NFP). Absencia hodnotenia popretia predmetnej časti pohľadávky zo strany správcu v spojení s prihláškou celej pohľadávky žalobcu má navyše za následok aj to, že napadnuté rozhodnutie, ako bolo vydané, smeruje k právnej neistote žalobcu. Nie je zrejmé, na základe čoho pohľadávku žalobcu v časti podmienenej pohľadávky vo výške 128.006,60 eur bolo možné v reštrukturalizácii uplatniť prihláškou, no pohľadávku žalobcu vo zvyšnej časti podmienenej pohľadávky už nie. Správca v časti 128.006,60 eura pohľadávku nepoprel, avšak žaloba sa týkala aj tejto časti minimálne v súvislosti s určením nespornosti prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura. Súd prvej inštancie mal brať ohľad aj na to, že časť podmienenej pohľadávky vo výške 128.006,60 eura je taktiež závislá od splnenia podmienky a pritom je zahrnutá do reštrukturalizačného plánu, pričom správca prihlásené a preukázané zabezpečovacie právo pripadajúce na popretú časť pohľadávky nepoprel.
22.3 Súd sa nijako nezaoberal tým, že správca zapísal pohľadávku prihlásenú žalobcom (v celej jej pôvodne prihlásenej výške) do zoznamu pohľadávok a žalobcovi odoslal potvrdenie o zápise pohľadávky. Správca podľa žalobcu, považoval pohľadávku žalobcu za riadne a včas podanú a
za podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky. Až dodatočne (v posledný deň lehoty na popretie pohľadávok) správca, podľa žalobcu bez splnenia si svojich zákonných povinností (povinnosť postupovať s odbornou starostlivosťou, povinnosť postupovať nestranne), zmenil svoj názor a prihlásenú pohľadávku čiastočne poprel.
23. Poukazoval v odvolaní tiež na to, že napadnuté rozhodnutie sa nijakým spôsobom
- nezaoberá časťou žaloby, ktorá sa týka určenia nespornosti prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura
- nezaoberá argumentom žalobcu, že aj keď správca nemal zákonný dôvod na popretie žalobcom prihlásenej pohľadávky v časti prihlásenej sumy – istiny, ako vyplýva z popretia pohľadávky, správca pri popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom nepoprel aj prihlásené a preukázané zabezpečovacie právo pripadajúce na popretú časť pohľadávky, čím v rozpore s odbornou starostlivosťou síce považuje pohľadávku za spornú, avšak zabezpečovacie právo (ako akcesorické právo) za nesporné.
24. Správca mal pri skúmaní a hodnotení prihlášky pohľadávky vychádzať nielen zo samotnej prihlášky pohľadávky, ale aj z jej príloh, ktoré sú súčasťou prihlášky pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy o poskytnutí NFP priloženej k prihláške pohľadávky). Správca v rámci uvedenia dôvodu popretia pohľadávky žalobcu okrem iného uviedol, že žalobca sa nevyjadril, či túto sumu sa zaväzuje žalovanému poskytnúť, alebo či je povinný žalovanému poskytnúť. Zo Zmluvy o poskytnutí NFP ako prílohy prihlášky pohľadávky žalobcu jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu poskytnúť NFP žalovanému v prípade, ak sú splnené podmienky z nej vyplývajúce.
24.1. Vyčítal súdu prvej inštancie, že nie je zrejmé , ako dospel k záveru, že postup správcu nebol v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR.
24.2 Súd prvej inštancie konštatoval to, že pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia finančných prostriedkov v prospech žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas reštrukturalizačného konania, je nutné chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie je viazaný na ich prihlásenie. Teda ich neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi (žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR. Z uvedeného vyplýva iba to, že predmetnú pohľadávku nie je nutné prihlásiť, keďže právo vymáhať ju nezanikne. Nijakým spôsobom nevysvetľuje, prečo ju nie je možné prihlásiť, resp. nevyvodzuje ani žiadny obdobný záver, ktorý by smeroval k zamietnutiu žaloby.
24.3. Tvrdil, že ako žalobca (resp. vo všeobecnosti veriteľ) nemusí preukazovať vznik pohľadávky, ak ide o podmienenú pohľadávku. Takáto požiadavka je už len vzhľadom na charakter podmienenej pohľadávky zjavne neopodstatnená.
24.4. V odvolaní ďalej uviedol, že súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy resp. nevie posúdiť, ktoré dôkazy potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností boli či neboli vykonané a súd sa nezaoberal podľa žalobcu všetkými predloženými dôkazmi.
24.5. Vyčítal súdu prvej inštancie aj to, že dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam, nevenoval sa skutočnosti, že správca nepoprel zabezpečovacie právo týkajúce sa popretej časti pohľadávky žalobcu; uvedené má mať pritom priamy súvis s tou časťou žaloby, ktorá sa týka určenia nespornosti prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura.
24.6. Súd prvej inštancie podľa žalobcu vec nesprávne právne posúdil. Pohľadávka vo výške 1.147.402,65 eura uplatnená prihláškou bola prihlásená ako podmienená. Podmienky jej vzniku vyplývajú z časti č. 42 prihlášky, podľa ktorej „Podmienkou vzniku pohľadávky veriteľa v celkovej výške istiny 1.147.402,65 eura je, že zo strany dlžníka dôjde k porušeniu Zmluvy o NFP, čím vznikne MH SR pohľadávka v zmysle ustanovení čl. 9 alebo čl. 10 Všeobecných zmluvných podmienok, na základe ktorej bude dlžník povinný vrátiť veriteľovi v stanovenej lehote vyplývajúcej z uzatvorenej Zmluvy o NFP poskytnuté finančné prostriedky v stanovenej výške v zmysle Zmluvy o NFP, v nadväznosti na skutočnosti uvedené v rámčeku 26 tejto prihlášky.“ Okrem toho, že zo strany žalovaného dôjde k porušeniu Zmluvy o poskytnutí NFP, v dôsledku čoho bude žalovaný povinný vrátiť NFP, vyplýva priamo z časti č. 42 prihlášky ďalšia podmienka, a síce že pohľadávka žalobcu môže vzniknúť iba vo vzťahu k finančným prostriedkom, ktoré budú do daného času žalovanému poskytnuté. Zo Zmluvy o poskytnutí NFP, ktorú ako prílohu prihlášky pohľadávky žalobcu nebral do úvahy ani správca v rámci
popretia pohľadávky a dostatočným spôsobom ani súd v odôvodnení rozhodnutia, jednoznačne vyplýva povinnosť žalobcu poskytnúť NFP žalovanému v prípade, ak sú splnené podmienky z nej vyplývajúce. Je však zrejmé z časti č. 42 prihlášky, že vrátenie sa v každom prípade bude týkať iba poskytnutých finančných prostriedkov.
25. Žalovaný vo vyjadrení k odvolaniu žiadal napadnutý rozsudok potvrdiť ako vecne správny, keďže súd prvej inštancie rozhodol v súlade s riadne vykonaným dokazovaním, dostatočne jasne, presne a rozsiahlo odôvodnil svoje rozhodnutie. Poukazoval na svoje tvrdenia uvedené vo veci a na týchto zotrval.
25.1. Žalovaný poukázal na to, že úlohou súdu v konaní o určenie popretej prihlásenej pohľadávky nie je posudzovať dôvody popretia zo strany správcu ale posudzovať existenciu nároku veriteľa (či teda daný nárok, resp. pohľadávka je dôvodná čo do právneho dôvodu, výšky, vymáhateľnosti, zabezpečenie zabezpečovacím právom alebo poradie zabezpečovacieho práva popretej pohľadávky). Žalovaný tvrdil, že správca postupoval správne a v súlade s § 124 ods.2 ZKR a dôvody popretia pohľadávky boli zo strany správcu v oznámení o popretí pohľadávky uvedené dostatočne. Absencia hodnotenia popretia predmetnej časti pohľadávky nemôže smerovať k právnej neistote žalobcu ako to žalobca tvrdí v odvolaní, nakoľko súd mal k dispozícii všetky potrebné dôkazy (predložené žalobcom alebo žalovaným), na základe ktorých vedel posúdiť daný nárok a dôvodnosť pohľadávky prihlásenej žalobcom. Žalovaný opätovne uviedol, že nesprávne prihlásenie pohľadávky zo strany žalobcu nemôže byť v neprospech žalovaného. Žalovaný sa stotožňuje v plnej miere s právnym názorom súdu prvej inštancie, ktorý je uvedený v bode 53. odôvodnenia rozsudku. Žalobca nemôže predsa prihlásiť do reštrukturalizácie sumu, ktorú dlžníkovi do toho času (do času prihlasovania pohľadávok) neposkytol a žiadať v prípade splnenia podmienky vrátenie peňažných prostriedkov, ktoré dlžníkovi nikdy neposkytol.
25.2 Záver, že Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok považoval správca prihlášku za podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, si žalobca vytvoril sám. Správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška zapísaná do zoznamu pohľadávok.
25.3 Žalovaný uviedol, že rozsudok Mestského súdu Košice dal v otázkach zisťovania stavu veci ako aj v otázke právneho posúdenia veci dostatočné odpovede či pre stranu žalobcu ako aj žalovaného. Rozsudok a jeho odôvodnenie je prostriedkom kontroly správnosti postupu, ktoré je v celom rozsahu preskúmateľné. Vydaním rozhodnutia vždy vznikne situácia, kedy jedna zo strán sporu sa cíti dotknutá na svojich právach, avšak samotná nespokojnosť nezakladá fakt, že dané rozhodnutie je zmätočné, nepreskúmateľné alebo, že by ním bolo porušené právo na spravodlivý proces. Žalovaný poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu SR III. ÚS 209/2004, ktorý poukázal na to, že všeobecný súd nemusí dať odpovede na všetky otázky nastolené účastníkom konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam. Žalovaný má za to, že v zmysle tohto rozhodnutia súd prvej inštancie postupoval správne a v rámci konania sa zaoberal len otázkami, ktoré majú podstatný význam pre konanie a sú pre toto konanie relevantné.
25.4. Vyjadril sa, že z textu prihlášky nevyplýva suma, ktorá bola zo strany žalobcu vyplatená žalovanému. Nikde v prihláške nie je uvedené, že žalobca poskytol žalovanému zatiaľ len finančné prostriedky do výšky 128.006,60 eura. Túto informáciu dal správcovi žalovaný na osobnom stretnutí v sídle správcovskej kancelárii. Vzhľadom na predložené dôkazy (e-mailovú komunikáciu žalobcu a žalovaného) bolo popretie pohľadávky zo strany správcu správny a zákonný krok, nakoľko z predloženej komunikácie je zrejmé, že žalobca hľadá, resp. hľadal spôsob ako ukončiť zmluvný vzťah medzi zmluvnými stranami, aj keď v doručenom odvolaní tvrdí niečo iné.
25.5. Záver, že Potvrdením o zápise do zoznamu pohľadávok považoval správca prihlášku za podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, si žalobca vytvoril sám. Správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj
právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška zapísaná do zoznamu pohľadávok.
25.6. Žalovaný uviedol, že správca vykonal aj vlastné šetrenie keď mu doručil výzvu spolu so zoznamom pohľadávok a žalovaný sa musel dostaviť na osobné rokovanie do sídla správcovskej kancelárie, kde si jednotlivé pohľadávky prechádzali a porovnávali ich s účtovníctvom žalovaného. Z uvedeného je zrejmé, že správca postupoval pri popieraní v zmysle ZKR a skúmal nie len samotnú prihlášku s prílohami ale požiadal aj žalovaného o vyjadrenie nie len k tejto predmetnej pohľadávke ale ku všetkým pohľadávkam, ktoré si prihlásili veritelia do reštrukturalizácie.
25.7. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením, že rozhodnutie, v ktorom je konštatované, že postup správcu nebol v rozpore s § 124 ods. 2 ZKR musí byť preskúmateľné aj z tohto hľadiska, že malo byť uvedené aké právne úvahy súd viedli k takémuto záveru. V konaní o určení popretej prihlásenej pohľadávky a predmetom tohto konania má byť len posudzovanie pohľadávky a nie posudzovanie postupu správcu. Preto nebol dôvod, aby sa súd prvej inštancie vo svojom odôvodnení rozhodnutia rozpisoval o tom, prečo má za to, že konanie správcu bolo v súlade so ZKR. V ďalšej časti zopakoval tvrdenia, ktoré v spore už prezentoval v písomných vyjadreniach či na pojednávaní.
26. Žalobca v odvolacom vyjadrení reagujúc na vyjadrenie žalovaného uviedol, že neboli vykonané všetky navrhované dôkazy a konkretizoval ich, čo malo za následok nesprávne a nedostatočné skutkové zistenia a došlo k absencii určenia nespornosti prihláseného zabezpečovacieho práva vo výške 1.147.402,65 eura. Trvá na tom, že správca zapísal veriteľom prihlásenú pohľadávku v celej jej pôvodne prihlásenej výške do zoznamu pohľadávok a odoslal mu aj potvrdenie o zápise pohľadávky z 13.10.2022.
27. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací (§ 34 ods. 1 CSP) prejednal odvolanie žalobcu, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 CSP a dospel k záveru, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
28. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 CSP odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 CSP oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
29. Žalobca odvolacie dôvody opieral o ustanovenie § 365 ods. 1 písm. b), e), f) a h) CSP.
30. Odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol ním aj vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia prvoinštančným súdom, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje. Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, v súvislosti s odvolacími námietkami žalobcu odvolací súd považuje za potrebné uviesť nasledovné:
31. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. b) CSP je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej CSP priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.
32. Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky (I. ÚS 26/94), v ktorom sa uplatnia všetky zásady súdneho rozhodovania v súlade so zákonmi a pri aplikácii ústavných princípov. Pod porušením práva na spravodlivý proces (vo všeobecnosti) treba rozumieť taký postup súdu, ktorým sa účastníkom konania znemožní realizácia tých procesných práv, ktoré im právna úprava priznáva za účelom zabezpečenia spravodlivej ochrany ich práv a právom chránených záujmov.
32.1. Odvolací súd k tvrdeniu žalobcu, že napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je nepreskúmateľný, čím došlo k zásahu do práva žalobcu na spravodlivý súdny proces, udáva, že nie je dôvodné.
32.2. Podľa § 220 ods. 2 CSP, v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.
32.3. Rozhodnutie súdu musí obsahovať odôvodnenie v súlade s citovanými zákonnými ustanoveniami, pretože povinnosť súdu riadne odôvodniť rozhodnutie je odrazom práva strany sporu na dostatočné a presvedčivé odôvodnenie spôsobu rozhodnutia súdu, ktorý sa vysporiada i so špecifickými námietkami strany sporu. V odôvodnení sa súd rozhodujúci o uplatnenom nároku musí vysporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na všetky skutočnosti zistené vykonaným dokazovaním, ale tiež s poukazom na právne závery, ktoré prijal; niet v ňom miesta pre dohady a domnienky. Súdne rozhodnutie musí preto obsahovať stručný a jasný výklad opodstatnenosti, pravdivosti, zákonnosti a spravodlivosti výroku. Súd by mal vo svojej argumentácii, obsiahnutej v odôvodnení svojho rozhodnutia dbať na to, aby závery, ku ktorým na základe predložených dôkazov dospel, boli racionálne a presvedčivé. Odôvodnenie má byť prostriedkom kontroly správnosti rozhodnutia nielen pre súd, ktorý ho vydal, ale aj pre súd, ktorý ho bude preskúmavať v dôsledku opravného prostriedku, t. j. musí byť preskúmateľné.
32.4. Odvolací súd konštatuje, že odôvodnenie je tou časťou rozsudku, v ktorej súd vysvetľuje, akým spôsobom a z akých dôvodov dospel ku konkrétnemu rozhodnutiu. Povinnosťou súdu je v odôvodnení sa vysporiadať tiež s rozhodujúcimi argumentmi strán. V danom prípade súd prvej inštancie uviedol, čoho sa žalobca domáhal a na základe akých skutkových tvrdení. Uviedol aj postoj protistrany, že vychádzal z predložených listinných dôkazov v spise hoci nevymenoval všetky predložené listiny čo ani robiť nemusel, uviedol aké prostriedky procesného útoku použili sporové strany. Uviedol skutkové a právne posúdenie, pričom kvalifikoval vzťah sporových strán ako obchodnoprávny a konanie ako uplatnenie si určenia popretej prihlásenej pohľadávky. Vysvetlil, aké právne normy na vec aplikoval a konštatoval, ktoré predpoklady pre úspech v spore bolo nevyhnutné preukázať. Následne sa týmito kritériami súd prvej inštancie zaoberal a dospel k záveru, že žalobca v spore nemôže byť úspešný a vysvetlil z akého dôvodu. Súd prvej inštancie sa zaoberal všetkým podstatným čo v spore žalobca namietal ako aj procesnou obranou žalovaného. Odvolací súd teda uzatvára, že rozsudok súdu prvej inštancie je odôvodnený v súlade s § 220 ods. 2 CSP, pričom nejaví prvky arbitrárnosti či nepreskúmateľnosti. Nemožno preto konštatovať, že by rozsudok súdu prvej inštancie neobsahoval zásadné vysvetlenie podstatných dôvodov pre jeho rozhodnutie, a že by tak bol naplnený predpoklad pre prípustnosť odvolania z dôvodu nepreskúmateľnosti rozhodnutia v zmysle ustálenej judikatúry Najvyššieho súdu SR.
32.5. Z práva na spravodlivé súdne konanie vyplýva povinnosť všeobecného súdu zaoberať sa účinne námietkami, argumentmi a dôkaznými návrhmi strán (avšak) s výhradou, že majú význam pre rozhodnutie vo veci (I. ÚS 46/05). Z uvedeného potom vyplýva, že k porušeniu práva na spravodlivý proces môže dôjsť aj nepreskúmateľnosťou napadnutého rozhodnutia súdu (porov. I. ÚS 105/06, III. ÚS 330/2013, či 4 Cdo 3/2019, 8 Cdo 152/2018, bod 26, 5 Cdo 57/2019, bod 9, 10) alebo prekvapivosťou rozhodnutia vtedy, keď všeobecný súd vydá rozhodnutie, ktoré nebolo možné na základe zisteného skutkového stavu veci predvídať, čím bola účastníkovi odňatá možnosť právne a skutkovo argumentovať vo vzťahu k otázke, ktorá sa s ohľadom na právny názor odvolacieho súdu javila ako významná pre jeho rozhodnutie, či rôznymi závažnými deficitmi v dokazovaní (tzv. opomenutý dôkaz, deformovaný dôkaz, porušenie zásady voľného hodnotenia dôkazov a pod.). Odvolací súd k tomuto udáva, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo strany sporu, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov, teda za porušenie tohto základného práva nemožno považovať neúspech (nevyhovenie návrhu) v konaní pred všeobecným súdom (napr. I. ÚS 8/96, III. ÚS 197/02, III. ÚS 284/08). Len súd rozhodne, ktorý z označených (navrhnutých) dôkazov vykoná.
32.6. Odvolací súd pritom udáva, že právo na súdnu ochranu nie je právom na úspech v súdnom konaní (obchodnoprávnom spore). Pokiaľ žalobca namietal porušenie práva na spravodlivý proces a poukazoval na odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd zdôrazňuje, že súd prvej inštancie hoci stručne ale presvedčivo a logicky odpovedal na relevantný argument vznesený v spore a odôvodnenie jeho rozhodnutia spĺňa kritéria vyžadované vyššími súdnymi autoritami
pre zrozumiteľnosť a presvedčivosť súdneho rozhodnutia. Právne závery odvolaním napadnutého rozhodnutia sú v súlade s vykonanými skutkovými zisteniami. Napadnuté rozhodnutie pokiaľ sa týka rozsahu jeho odôvodnenia je v súlade s čl. 46 ods. 1 Ústavy SR, ale aj čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.
33. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (§ 365 ods. 1 písm. e/ CSP) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.
33.1. K námietke žalobcu, že súd prvej inštancie v rozsudku neuviedol, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých vychádzal ako ich vyhodnotil, odvolací súd konštatuje, že súd nemusí vykonať všetky stranami sporu navrhnuté dôkazy. Výber dôkazov, ktoré sa budú v rámci dokazovania vykonávať, je výlučne na súde (§ 185 ods. 1). Súd musí dbať na to, aby nevylúčil taký dôkaz, ktorý má potenciál preukázať rozhodný skutkový poznatok tvrdený sporovou stranou, ak tento skutkový poznatok nebude preukazovať iným dôkazom. Iba ak by súd vylúčil z dokazovania dôkaz, ktorým bolo možné preukázať rozhodujúcu skutočnosť, zakladalo by to odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. e) CSP. V tejto súvislosti je potrebné uviesť, že súd musí mať vždy vyriešenú otázku, na preukázanie ktorej skutočnosti vykonáva ten-ktorý dôkaz. Odvolací súd zároveň zdôrazňuje, že fundamentálnymi povinnosťami sporových strán v spore sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami. Dôležitá je ich relevantnosť pre prejednávanú vec, ako aj včasnosť ich uplatnenia.
33.2. Odvolací súd udáva, že nevykonanie dôkazov podľa návrhov alebo predstáv žalobcu nie je postupom, ktorým by mu súd prvej inštancie odňal možnosť konať pred súdom, lebo rozhodovanie o tom, ktoré dôkazy budú vykonané, patrí výlučne súdu a nie stranám sporu. Zo zápisnice z pojednávania pred súdom prvej inštancie z 12.6.2023 odvolací súd zistil, že strany sporu nemali po ich vyjadrení žiadne ďalšie návrhy na dokazovanie ani nenamietali nevykonanie navrhnutého dôkazu resp. súd prvej inštancie nezamietol žiaden návrh na vykonanie dokazovania.
34. Podstata odvolacieho dôvodu podľa § 365 ods. 1 písm. f) CSP spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.
35. Odvolací dôvod podľa § 365 ods. 1 písm. h) CSP (rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci) je daný vtedy, ak súd vec nesprávne právne posúdil. Právnym posúdením je činnosť súdu prvej inštancie, pri ktorej aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav, teda vyvodzuje zo skutkového zistenia, aké práva a povinnosti majú strany sporu podľa príslušného právneho predpisu. Nesprávnym právnym posúdením veci je jeho omyl pri aplikácii práva na zistený skutkový stav (skutkové zistenie). O mylnú aplikáciu právnych predpisov ide, ak použil iný právny predpis, než ktorý mal správne použiť, alebo aplikoval správny právny predpis, ale nesprávne ho vyložil, prípadne ho na daný skutkový stav inak nesprávne aplikoval (z podriadenia skutkového stavu pod právnu normu vyvodil nesprávne právne závery o právach a povinnostiach strán sporu). Použitie správneho ustanovenia ale neznamená iba opísanie jeho dikcie, ale jeho správne priradenie k zistenému skutkovému stavu alebo - povedané inak - posúdením veci po právnej stránke treba rozumieť výklad o tom, z ktorých ustanovení zákona súd vychádzal.
36. Odvolací súd poukazuje na to ako uzavrel aj súd prvej inštancie, že uznesením Okresného súdu Košice I, sp. zn. 32R/2/2022 zverejneným v Obchodnom vestníku SR č. 173/2022 dňa 8.9.2022 bola povolená reštrukturalizácia žalovaného a za správcu bola ustanovená spoločnosť Správcovská
a reštrukturalizačná, k.s., so sídlom: Horná 13, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 866 555, značka správcu S1405 (ďalej len „správca“). Žalobca si ako veriteľ v reštrukturalizácii povolenej na žalovaného v zákonom stanovenej prihlasovacej lehote prihlásil pohľadávku celkom vo výške 1.147.402,65 eura. Žalobca si prihlásil pohľadávku ako podmienenú, pričom právny dôvod vzniku pohľadávky spolu s podmienkami vzniku pohľadávky popísal v prihláške pohľadávky (tu žalovaný nesprávne uvádzal, že v prihláške nebolo uvedené). Žalobca si v prihláške pohľadávky uplatnil zároveň aj zabezpečovacie právo, a to záložné právo na hnuteľné veci špecifikované v Zmluve o zriadení záložného práva na hnuteľné veci č. 317/2018-2060-2230-Q272-ZZ-1 zo dňa 17.8.2021, zabezpečujúce pohľadávku žalobcu vyplývajúcu zo Zmluvy o poskytnutí NFP č. 317/2018-2060-2230-Q272 zo dňa 4.5.2020. Záložné právo vzniklo registráciou v Notárskom centrálnom registri záložných práv, spisová značka NCRzp: 25354/2021. Správca listom zo dňa 13.10.2022 potvrdil zápis pohľadávky žalobcu vo výške 1.147.402,65 eura do zoznamu pohľadávok. Listom zo dňa 9.11.2022, ktorý žalobcovi bol doručený dňa 16.11.2022, správca následne poprel prihlásenú pohľadávku žalobcu čo do právneho dôvodu a výšky, keď v popieracom prejave, uviedol ako výšku popretej pohľadávky raz sumu 1.019.396,65 eura a následne sumu 1.019.396,05 eura. Žalobca si uplatnil nárok na určenie popretej prihlásenej pohľadávky podľa ustanovenia § 124 ods. 4 ZKR. Žaloba bola z dôvodu opatrnosti, podaná o určenie popretej pohľadávky vo vyššej uvedenej sume, t. j. 1.019.396,65 eura.
37. Žalobca doručil na súd žalobný návrh dňa 7.12.2022, v súlade s ustanovením § 32 ods. 9 ZKR. V podanej žalobe sa žalobca domáhal určenia popretej prihlásenej pohľadávky, pričom na preukázanie jej dôvodnosti súdu prvej inštancie predložil a označil listinné dôkazy. Žalobcom prihlásená pohľadávka keď správca prihlásené pohľadávky s odbornou starostlivosťou preskúmal, porovnal s účtovnou a inou dokumentáciou a prihliadol na vyjadrenie dlžníka, ako aj vykonal vlastné šetrenie bola správcom popretá z dôvodov: a) dlžník oznámil správcovi, že mu bola vyplatená suma 128.006,60 eura nie prihlásená suma 1.147.402,65 eura, b) sám veriteľ v prihláške uviedol, že suma 1.147.402,65 eura je celková výška NFP, ktorá môže byť poskytnutá podľa Zmluvy o NFP, c) veriteľ neuviedol v prihláške, že túto sumu sa zaväzuje poskytnúť dlžníkovi alebo, že je povinný poskytnúť, d) správca nemal preukázané, či zo strany veriteľa dôjde k poskytnutiu celkovej výšky NFP, e) zistené bolo, že veriteľ ku dňu popretia poskytol len finančný príspevok 128.006,60 eura, ktorý považuje za nesporný a v tejto výške túto pohľadávku zistil.
38. Odvolací súd predovšetkým poukazuje na nález Ústavného súdu SR č. k. II.ÚS/409/2013-49 zo dňa 11.9.2014, z ktorého vyplýva, že je predovšetkým úlohou správcu, nie súdu konajúceho v incidenčnom konaní, preskúmať prihlásené pohľadávky a podľa svojich zistení ich poprieť alebo nie, pričom nedostatok popretia má za následok ich uznanie, a tým aj účasť na uspokojovaní v konkurze. Úlohou incidenčného konania nie je potom opätovné preskúmavanie uplatnenej pohľadávky súdom, pretože to je úlohou správcu. Účelom inicidenčného konania je v podstate len rozhodnúť o tom, či popierací prejav správcu obstojí alebo nie, teda či dôvody obsiahnuté v popieracom prejave správcu zodpovedajú skutočnosti a vylučujú pohľadávku z uspokojenia v konkurze tak, ako bola prihlásená. Incidenčné konanie nie je konaním, v ktorom by veriteľ uplatňoval svoju pohľadávku proti dlžníkovi a v ktorom by tak predmetom kognície konajúceho súdu mal byť celý právny vzťah medzi nimi v celej jeho šírke a hĺbke. V konkurze si veritelia uplatňujú svoje pohľadávky osobitne určeným postupom u správcu, ktorému patrí ich preskúmanie a prvotné „rozhodnutie“ o tom, či v konkurze budú alebo nebudú uspokojené. Z konštrukcie § 32 konkurzného zákona je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Pri preskúmavaní prihlásených pohľadávok je správca povinný postupovať s odbornou starostlivosťou a v prípade, ak je pohľadávka sporná, vzniká správcovi povinnosť ju v spornom rozsahu poprieť. Zároveň Zákon o konkurze a reštrukturalizácii ukladá správcovi povinnosť dôvod popretia pohľadávky odôvodniť. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Z toho dôvodu je možné považovať za postup správcu s odbornou starostlivosťou iba taký postup, kedy v popieracom prejave uvedie všetky právne relevantné dôvody, pre ktoré spochybňuje dôvodnosť, opodstatnenosť, alebo samotnú existenciu prihlásenej pohľadávky. Konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných, správcom v incidenčnom konaní uvádzaných, dôvodov, než je uvedenom v popieracom prejave. Uplynutím lehoty na popretie prihlásených pohľadávok sa právo
správcu uvádzať nové dôvody popretia pohľadávky prekluduje a prihlásená pohľadávka sa považuje za následne v spornom rozsahu za zistenú.
39. Odvolací súd udáva, že predmetom skúmania v zákonnej lehote je len skúmanie prihlášok z obsahovej strany a či tieto prihlášky sú podané u správcu v súlade s § 29 ods. 1 ZKR a či sa vôbec na tieto prihlášky má prihliadať. Už zo samotného ustanovenia § 124 ods. 1 ZKR je zrejmé, že preskúmanie prihlášky z hľadiska spornosti správca vykonáva počas lehoty na popieranie. Vydaním potvrdenia o zapísaní pohľadávky do zoznamu pohľadávok správca potvrdil, že prihláška obsahuje všetky zákonné náležitosti a preto je zapísaná do zoznamu pohľadávok, avšak toto potvrdenie nepreukazuje, že pohľadávka je nesporná. Ako už bolo vyššie uvedené spornosť, resp. nespornosť výšky prihlásenej sumy ako aj právneho dôvodu správca preskúmava v lehote na popieranie pohľadávok.
40. Z konštrukcie § 32 ZKR je zrejmé, že „rozhodnutie“ správcu o tom, že pohľadávka bude uspokojená v určitom rozsahu alebo v určitom poradí, je v podstate konečné, keďže proti nemu v rámci konkurzného konania neexistuje žiaden prostriedok nápravy. V konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave.
41. Odvolací súd zo súdneho spisu zistil, že žalobca počas celého konania videl nedostatky resp. rozporoval chybu v Oznámení o popretí pohľadávky v súvislosti s výškou popretej pohľadávky, lehotu na doručenie Oznámenia o popretí pohľadávky, namietal zmätočnosť popretia prihlásenej pohľadávky a poukazoval na účinnosť a platnosť Zmluvy o NFP a jeho povinnosť plniť na základe zmluvy pre žalovaného. K týmto tvrdeniam sa súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku vyjadril, s týmito tvrdeniami sa vysporiadal a právne správne aplikoval zákonné ustanovenia. Prihláška je procesný úkon určený na uplatnenie práva, pre ktorú zákon ustanovuje osobitné formálne a obsahové náležitosti. Veriteľ môže uplatňovať svoje práva v reštrukturalizácii, len ak si prihlási pohľadávku formou prihlášky riadne a včas. V danom prípade pohľadávka žalobcu bola prihlásená riadne a včas v reštrukturalizačnom konaní žalovaného, čo nebolo sporné.
42. V konaní pred súdom prvej inštancie a aj v odvolaní žalobca tvrdil, že popretie prihlásenej pohľadávky zo strany správcu je neúčinné a neplatné, v rozpore so zákonom, zmätočne s poukazom na uvedenie rozdielnej sumy v Oznámení o popretí (1.019.396,05 – 1.019.396,65). Súd prvej inštancie sa s uvedeným vysporiadal v odseku 49. rozsudku, keď uviedol, že popretie pohľadávky bolo vykonané v súlade s § 124 ZKR, ktorý rieši popretie a zistenie pohľadávky. Odvolací súd sa stotožňuje s hodnotením súdu prvej inštancie, že došlo ku chybe v písaní, ktorá nespôsobuje neplatnosť či neúčinnosť popretia pohľadávky.
43. K námietke žalobcu, že úkon popretia pohľadávky nebol vykonaný v lehote na popieranie a nebolo oznámenie doručené bez zbytočného odkladu odvolací súd udáva, že tvrdenie o neskorom popretí preukázané nebolo a k oneskorenému doručeniu Oznámenia o popretí pohľadávky odvolací súd udáva, že pojem „bez zbytočného odkladu“ sa zvykne v jednotlivých právnych predpisoch používať ako vymedzenie časového úseku (lehoty), v rámci ktorého má byť splnená určitá povinnosť. S jej posúdením sú spojené významné právne dôsledky ako zánik práva, resp. jeho vymáhateľnosti. V súdnej praxi sa vyskytol názor, podľa ktorého lehota bez zbytočného odkladu je lehotou, ktorej maximálna dĺžka zodpovedá rozsahu 8 dní (napr. uznesenie Krajského súdu v Nitre, sp. zn. 26Cob/108/2005 zo dňa 3.11.2005). Podľa názoru Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, podľa ktorého pod pojmom bez zbytočného odkladu (bezodkladne) treba rozumieť v lehote spravidla pár dní (max. 5-7 dní), no určite nie mesiac (uznesenie Najvyššieho súdu SR, sp. zn. 5 Tdo 32/2012 zo dňa 28.06.2012). Pojem bez zbytočného odkladu nie je zákonom definovaný, a preto treba jeho primeranosť posudzovať podľa okolností konkrétneho prípadu a teda tento pojem sa v ustálenej právnej praxi vykladá podľa objektívnych možností splnenia stanovenej povinnosti. Pod pojmom „bez zbytočného odkladu“ je potrebné rozumieť kratší časový úsek, čo vyplýva aj z gramatického výkladu tohto slovného spojenia. Odvolací súd súhlasí so záverom súdu prvej inštancie, že odoslanie Oznámenia o popretí pohľadávky správcom na poštovú prepravu tretí pracovný deň po uplynutí zákonnej lehoty na popieranie nie je v rozpore s § 124 ods.2 ZKR. Súdu prvej inštancie možno vytknúť len, že bližšie neodôvodnil pojem „bez zbytočného odkladu“ na konkrétnu situáciu, avšak uvedené nespôsobuje nesprávnosť rozhodnutia.
44. K tvrdeniu žalobcu, že súd prvej inštancie sa nezaoberal tým, že správca zapísal pohľadávku prihlásenú žalobcom (v celej jej pôvodnej výške) do zoznamu pohľadávok a žalobcovi aj odoslal potvrdenie o zápise pohľadávky a preto správca považoval pohľadávku žalobcu za riadne a včas podanú
a za podmienenú na základe splnenia podmienky, ktorú žalobca uviedol v prihláške pohľadávky, odvolací súd udáva, že správca pri zápise pohľadávky do zoznamu pohľadávok postupuje v zmysle § 121 ZKR a ak sú splnené všetky zákonné podmienky tak zapíše pohľadávku do zoznamu pohľadávok a vydá o tom potvrdenie, ktoré zašle veriteľovi. Správca v tomto časovom úseku neskúma, či veriteľ preukázal svoj právny nárok, ktorý v prihláške podrobne popísal, toto je predmetom popierania po tom čo je prihláška zapísaná do zoznamu pohľadávok. Zo samotného § 124 ods. 1 ZKR je zrejmé, že preskúmanie prihlášky z hľadiska spornosti správca vykonáva počas lehoty na popieranie.
45. Z hľadiska posúdenia prípadnej nezákonnosti postupu správcu vo všeobecnosti, ako aj nezákonnosti popretia pohľadávky žalobcu vrátane dôvodov popretia uvádzaných správcom, sa súd prvej inštancie podľa žalobcu nevysporiadal s argumentáciou žalobcu, že správca mal pri skúmaní a hodnotení prihlášky pohľadávky vychádzať nie len zo samotnej prihlášky pohľadávky, ale aj z jej príloh, ktoré sú súčasťou pohľadávky (vrátane samotnej Zmluvy o poskytnutí NFP priloženej k prihláške pohľadávky). Odvolaciemu súdu nie je zrejmé ako dospel žalobca k záveru, že správca nevyhodnocoval pri popieraní zmluvu spolu s prílohami prihlášky. Žalovaný vo vyjadrení potvrdil, že správca vykonal aj vlastné šetrenie keď žalovanému doručil výzvu spolu so zoznamom pohľadávok a žalovaný sa dostavil na osobné rokovanie do sídla správcovskej kancelárie, kde si jednotlivé pohľadávky prechádzali a porovnávali ich s účtovníctvom žalovaného. Správca postupoval pri popieraní v zmysle ZKR a podľa vyjadrenia žalovaného, ktorý poskytol súčinnosť, skúmal nie len samotnú prihlášku s prílohami, ale požiadal žalovaného aj o vyjadrenie k tejto predmetnej pohľadávke, ako aj ku všetkým pohľadávkam, ktoré si prihlásili veritelia do reštrukturalizácie. Žalobca v odvolaní tiež namietal, že súd prvej inštancie sa nevysporiadal ani s pochybnosťami žalobcu v súvislosti s nestrannosťou postupu správcu v rozpore s § 124 ods. 1 ZKR, ktoré boli okrem iného založené na tom, že správca nekonfrontoval s námietkami spornosti žalobcu, ale prihliadol len na nepodložené a neodôvodnené vyjadrenie žalovaného, resp. neuviedol, že by žalovaný svoje vyjadrenie podložil dôkazmi a právne zdôvodnil. Žalovaný predložil správcovi výpis z účtu, ktorý predložil aj do tohto sporu, z ktorého je zrejmé, aké finančné prostriedky mu boli poskytnuté zo strany žalobcu. Správca má povinnosť skúmať prihlásenú pohľadávku a v prípade ak sa mu javí ako sporná má túto poprieť, právo a ani povinnosť konfrontovať s námietkami spornosti žalobcu správca nemá. Žalobca (resp. popretý veriteľ) si môže podať žalobu na súd. Veriteľ má právo prihlásiť si svoju pohľadávku do reštrukturalizácie alebo do konkurzu a za správnosť prihlásenia si zodpovedá sám veriteľ, t. j. žalobca. V zmysle § 120 ods. 4 ZKR, v prípade ak veriteľ súhlasí so zahrnutím svojej prednostnej pohľadávky do reštrukturalizačného plánu je nutné pohľadávky takto označiť aj v prihláške, a to ako pohľadávku do poradia A. Takto označenú pohľadávku v prihláške (do poradia) možno považovať za pohľadávku, ktorú chce veriteľ aj napriek jej postaveniu zahrnúť do reštrukturalizačného plánu. Žalobca takto označenú pohľadávku správcovi nedoručil, a preto súhlas žalobcu na zaradenie pohľadávky do reštrukturalizačného plánu nebol daný.
46. Žalobca vyčítal súdu prvej inštancie, že sa podľa odôvodnenia napadnutého rozhodnutia vôbec nezaoberal ani argumentom žalobcu, že aj keď správca nemal zákonný dôvod na popretie žalobcom prihlásenej pohľadávky v časti prihlásenej sumy – istiny, správca pri popretí pohľadávky prihlásenej žalobcom nepoprel aj prihlásené a preukázané zabezpečovacie právo pripadajúce na popretú časť pohľadávky, čím v rozpore s odbornou starostlivosťou síce považuje pohľadávku za spornú, avšak zabezpečovacie právo (ako akcesorické právo) za nesporné. Odvolací súd udáva, že sa nemusel uvedeným zaoberať súd prvej inštancie keď v konaní o určenie pravosti pohľadávky môže byť relevantný iba ten dôvod na jej popretie, ktorý správca uviedol v popieracom prejave. Predmetom incidenčného konania iniciovaného veriteľom popretej pohľadávky je potom preskúmanie opodstatnenosti, resp. neopodstatnenosti popieracieho prejavu správcu a posúdenie, či správcom uvedený dôvod popretia je daný alebo či uvedený dôvod neexistuje. Tak ako už bolo vyššie uvedené konkurzný súd nie je oprávnený preskúmavať popretú pohľadávku z iných uvádzaných dôvodov, než je uvedeným v popieracom prejave.
47. K námietke žalobcu, že Zmluva o NFP stále trvá a je účinná a preto je tu v prípade opodstatnenej žiadosti o plnenie povinnosť žalobcu plniť finančnú čiastku do výšky schválenej výšky NFP, odvolací súd udáva, že v odseku 52.-53. sa s tým súd prvej inštancie vysporiadal. Pohľadávky, ktoré ZKR označuje nesprávne ako podmienené, ešte nevznikli. Ak bude plniť tretia osoba namiesto dlžníka po začatí reštrukturalizačného konania zo záväzku, ktorý vznikol pred začatím konania, musí si prihlásiť túto pohľadávku ako podmienenú. V čase, keď plynie lehota na prihlásenie pohľadávok, nemusí tretia osoba byť ešte veriteľom, lebo neplnila záväzok za dlžníka. Pre prípad, ak bude tretia osoba v budúcnosti plniť, musí si z opatrnosti pohľadávku prihlásiť, pretože potom ju už v reštrukturalizácii
nemôže prihlásiť a v prípade potvrdenia reštrukturalizačného plánu súdom zaniká právo vymáhať tieto pohľadávky voči dlžníkovi. Správca pri preskúmavaní takejto podmienenej pohľadávky bude skúmať existenciu primárneho záväzku dlžníka a existenciu záväzku tretej osoby, ktorá má za dlžníka plniť vo vzťahu k veriteľovi dlžníka. Ak správca zistí existenciu záväzkov, pohľadávku uzná s tou výhradou, že pohľadávka sa bude uspokojovať, ak vôbec vznikne, teda ak ten, čo si pohľadávku prihlási, bude plniť. V konkrétnom prípade však nejde o situáciu, že žalobca by plnil za žalovaného po začatí reštrukturalizačného konania ako je to v texte vyššie uvedené a súd prvej inštancie správne uzavrel, že pohľadávku žalobcu vyplývajúcu z budúceho poskytnutia finančných prostriedkov v prospech žalovaného na základe platnej a účinnej Zmluvy o NFP počas reštrukturalizačného konania je nutné chápať ako reštrukturalizačnú pohľadávku, ktorých vznik nie je viazaný na ich prihlásenie. Teda ich neprihlásením nezanikne právo ich vymáhať voči dlžníkovi (žalovanému) podľa § 155 ods. 2 ZKR.
48. Odvolací súd z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky. Napadnutý rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k žalobcom tvrdeným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré mali viesť k nesprávnemu právnemu posúdeniu veci a tým k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci (odvolacie dôvody podľa § 365 ods. 1 písm. h/ CSP), odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, či podaného odvolania nezistil v spore pred súdom prvej inštancie pochybenia, ktoré by mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.
49. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil vrátane závislého výroku o náhrade trov konania podľa § 387 ods. 1 CSP ako vecne správny.
50. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa § 396 ods. 1 v spojení s § 255 ods. 1 CSP a žalovanému, ktorý mal v odvolacom konaní plný úspech, priznal proti žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí (§ 262 ods. 2 CSP).
51. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta CSP).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 CSP.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii.
Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 CSP.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 CSP, ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) CSP.
V dovolaní podľa § 428 CSP sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).