Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_4Cob-66-2021.pdf
PDF · 132.82 KB
Case nature
Area
Subarea
4Cob/66/2021
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zdenky Kohútovej a sudcov JUDr. Igora Ragana a JUDr. Júliusa Tótha v spore žalobcu: SPEEDLINES, s.r.o., Pri prachárni 20, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 36 608 548, zastúpený spoločnosťou AZARIOVÁ & RUŽBAŠÁN Law firm s.r.o., Kmeťova 26, 040 01 Košice, IČO: 47 237 406, proti žalovanému: KOMUNÁLNA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, Štefanovičova 4, 816 23 Bratislava, IČO: 31 595 545, zastúpený JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, Dvořákovo nábrežie 8/A, 811 02 Bratislava, IČO: 37 928 422, o zaplatenie 279,18 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cb/26/2020-91 zo dňa 21. októbra 2020, takto
rozhodol:
I. P o t v r d z u j e rozsudok Okresného súdu Košice I, č. k. 27Cb/26/2020-91 zo dňa 21. októbra 2020.
II. Žalobcovi priznáva proti žalovanému nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,18 eur, s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 279,18 eur od 21.12.2019 do zaplatenia a to všetko do 3 dní odo dňa právoplatnosti rozsudku. Žalobcovi priznal náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 100%.
2. Súd prvej inštancie toto rozhodnutie odôvodnil tým, že žalobca žalobou navrhol, aby súd uložil žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 279,18 eur, spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 279,18 eur od 21.12.2019 do zaplatenia z titulu nevyplatenia kráteného poistného o žalovanú sumu. Žalobca uviedol, že dňa 11.11.2019 došlo k dopravnej nehode, pri ktorej bola spôsobená škoda na motorovom vozidle Z. Z., J.: Y., ktoré v čase poistnej udalosti patrilo poškodenému: V.. I. Č., U.J. XX/XX, Y. - H. (ďalej označený aj ako „poškodený“). Predmetnú poistnú udalosť spôsobil vodič iného motorového vozidla, ktoré bolo v čase poistnej udalosti povinne zmluvne poistené za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla u žalovaného. Predmetná poistná udalosť bola žalovanému riadne ohlásená a ten ju zaregistroval ako poistnú udalosť číslo 8006420002. Poškodený dal svoje motorové vozidlo opraviť v autoservise u žalobcu. Náklady na opravu tohto motorového vozidla boli vo výške 1.127,57 eur. Táto suma bola následne uplatnená u žalovaného faktúrou číslo 190049. Žalobcovi bolo oznámené ukončenie poistného šetrenia a bol mu predložený výpočet výšky poistného plnenia v sume 848,39 eur. Poistné plnenie bolo krátené o sumu 279,18 eur, ktorá bola poškodeným postúpená na žalobcu.
3. Žalobca ďalej uviedol, že tvrdenia, ktoré žalovaný v oznámení o poistnom plnení uviedol, nemajú zákonný ani zmluvný podklad, ich cieľom je iba účelovo sa vyhnúť vyplateniu celého nároku na náhradu
škody, na ktoré má žalobca nárok. Právo na poistné plnenie vzniká už samotným vznikom škody a nie až opravou poškodeného motorového vozidla. Výška nároku na poskytnutie poistného plnenia sa odvíja od výšky vzniknutej škody. Žalobca žiada iba zaplatiť sumu za skutočne vykonanú a fakturovanú opravu. Servis pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby motorové vozidlo bolo z technického a funkčného hľadiska rovnako prevádzky schopné ako pred škodovou udalosťou. Žalovaný je povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla. Skutočná škoda má byť priznaná vo výške nákladov za reálne vykonané opravy, ktoré boli nevyhnutné v dôsledku škodovej udalosti. Žalobca ďalej uviedol, že si fakturoval za jednu normohodinu cenu 45,- eur bez DPH, čo je v porovnaní s ostatnými autoservismi v regióne cena výhodnejšia, resp. porovnateľná. Žalobca na preukázanie dôvodnosti svojich tvrdení o primeranosti ním určenej ceny predložil cenníky lakovacích a mechanických prác v regióne. Lakovacia konštanta 130 % je nevyhnutná na pokrytie všetkých nákladov potrebných na navrátenie vozidla do stavu pred škodovou udalosťou. Žalovaný neuviedol, na základe čoho krátil nárok na náhradu škody a ako dospel k priznanej výške normohodiny. Lakovacia konštanta 100 % predstavuje iba lak, bez ďalšieho spotrebného materiálu, či ďalších nákladov na lakovanie
4. Žalobca taktiež poukázal na nedôvodnosť rozlišovania servisov na autorizované a neautorizované žalovaným, pretože tieto servisy podnikajú riadne a legálne, pričom v súlade s praxou a usmerneniami EÚ majú všetky servisy rovnaké postavenie a nie je možné zvýhodňovať, alebo znevýhodňovať niektoré z nich. Preferovanie a zvýhodňovanie len určitých servisov žalovaným je v rozpore s ochranou hospodárskej súťaže a v rozpore s európskou legislatívou a jej zárukami.
5. Žalovaný v odpore proti platobnému rozkazu navrhol žalobu ako nedôvodnú zamietnuť. Tvrdil, že vystavená faktúra mu nebola doručená a uplatnený nárok neeviduje vo svojom účtovníctve. Žalovaný poukázal na to, že žalobca nešpecifikoval základné údaje - napr. ani len o priebehu škodovej udalosti a ďalších realizovaných úkonoch, ktoré sa jej týkali. Niektoré síce vyplývajú z príloh žaloby, čo však vzhľadom na znenie ustanovenia § 132 ods. 2 zákona číslo 160/2015 Civilného sporového poriadku (ďalej len C.s.p.) nie je postačujúce. Ďalej žalovaný namietal aktívnu legitimáciu žalobcu, keďže poškodený mal voči žalobcovi záväzok, ktorý spočíval v neuhradenej faktúre. Poškodený teda bol dlžníkom žalobcu a nemohol tak so žalobcom platne uzatvoriť Zmluvu o postúpení pohľadávky. Uzatvorením predmetnej Zmluvy o postúpení pohľadávky nemohlo dôjsť k postúpeniu pohľadávky poškodeného na žalobcu (nakoľko uvedenú pohľadávku nikdy neuhradil a teda mu nikdy ako pohľadávka nevznikla), ale v uvedenom prípade došlo k postúpeniu záväzku poškodeného, ktorý v zmysle vystavenej faktúry predstavuje práve pohľadávky žalobcu. Uvedeným postúpením tak došlo medzi poškodeným ako postupcom a žalobcom ako postupníkom k postúpeniu pohľadávky žalobcu, čo je v rozpore s ustanovením § 524 zákona č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka ( ďalej len Občiansky zákonník ) a ide o absolútne neplatný právny úkon podľa § 39 Občianskeho zákonníka. V Zmluve o postúpení pohľadávky zároveň absentuje konkrétny prejav vôle postupcu postúpiť pohľadávku (resp. jej časť) a aj samotný predmet Zmluvy o postúpení pohľadávky je rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku nie je presne špecifikovaný, čo zakladá jeho neplatnosť podľa § 37 Občianskeho zákonníka. Vo vzťahu k výške a odôvodnenosti poskytnutého plnenia uvedeného v Oznámeniach poukázal na jeho tvrdenia uvádzané v predmetnom Oznámení. Vo vzťahu k uplatneným úrokom z omeškania žalovaný uviedol, že voči poškodenému splnil všetky povinnosti, nakoľko poskytol plnenie a zároveň žalobcovi uviedol, z akých dôvodov nebola uplatnená výška priznaná v plnom rozsahu. To, že sa žalobca nestotožňuje s takýmto odôvodnením, nemožno vykladať tak, že si žalovaný povinnosť nesplnil a prijať záver, že sa tak žalovaný dostal do omeškania. Žalovaný v tejto súvislosti poukázal na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky zo dňa 22. novembra 2018, sp. zn. 3 Cdo/145/2017.
6. Žalobca vo vyjadrení k odporu vo vzťahu k námietke týkajúcej sa náležitostí žaloby poukázal na ust. § 132 C.s.p. Tvrdenia, z ktorých má vyplynúť oprávnenosť uplatneného nároku - nároku na krátené poistné plnenie - sú jednoznačné a konkrétne, pričom nie je možné dôjsť k zámene s iným skutkom. Žalovaný z danej poistnej udalosti aj plnil, čo znamená, že daný nárok uznal, sporný je len rozsah náhrady škody. Žalobca zároveň nesúhlasil s námietkou žalovaného o nedostatku jeho aktívnej legitimácie. Pohľadávka, ktorej zaplatenie je predmetom sporu medzi žalobcom a žalovaným, predstavuje nárok na náhradu škody. Nárok na poistné plnenie, vzniká okamihom vzniku poistnej udalosti. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej, resp. poistnej udalosti. Z vyššie uvedeného ustanovenia zákona teda nevyplýva, že by právo na poistné plnenie vzniklo až vtedy, keď poškodený preukáže poisťovni finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. poukázal aj na skutočnosť, kedy žalovaný časť poistného plnenia už
poškodeným, resp. žalobcovi poukázal, kedy skutočnosť, že poškodení pohľadávku - faktúru „nikdy neuhradili“ nepovažoval za rozporuplnú, resp. takú, ktorá by zakladala neplatnosť nároku na vyplatenie poistného plnenia. vyššie uvedeného ustanovenia zákona taktiež nevyplýva, že by právo na náhradu škody vzniklo až vtedy, keď poškodený/poistený preukáže poisťovateľovi finančné dopady rizika, t.j. doklad o úhrade nákladov vynaložených na uvedenie veci do stavu pred poistnou udalosťou. Žalobca je toho názoru, že pokiaľ by tomu tak bolo, zákonodarca by vyslovene takúto požiadavku precizoval v základnom hmotnoprávnom predpise súkromného práva - Občianskom zákonníku. Ak by poistený alebo poškodený z poistnej udalostí musel najprv uhradiť náklady a tak žiadať preplatenie, poprel by sa základný význam a účel samotného poistenia. Zároveň podporne uviedol, že žalovaný uznal existenciu pohľadávky poškodeného, spočívajúcu v nákladoch za opravu motorového vozidla, keďže z fakturovanej sumy za opravu motorového vozidla vo výške 3.534,61 eur uznal a priamo na účet žalobcu poukázal sumu vo výške 2.915,95 eur. Žalovaný však v odpore uvádza svoju argumentáciu, v zmysle ktorej odmieta existenciu uvedeného dlhu. Takéto konanie žalovaného považuje žalobca za nedôvodné a v rozpore s dobrými mravmi a platnou právnou úpravou. K náležitostiam zmluvy o postúpení pohľadávky žalobca uviedol, že podstatnými náležitosťami zmluvy o postúpení pohľadávky sú v zmysle § 524 Občianskeho zákonníka: 1) označenie účastníkov zmluvy, t.j. postupcu a postupníka, 2) identifikácia pohľadávky tak, aby nebola zameniteľná s inou pohľadávkou postupcu proti rovnakému dlžníkovi, aby medzi zmluvnými stranami nevznikali pochybnosti o tom, aká pohľadávka, ako a kedy bola postúpená. V zmysle uvedeného, zmluva o postúpení pohľadávky medzi postupcom (poškodeným) a postupníkom (žalobcom) obsahuje jasné označenie účastníkov zmluvy a tiež identifikáciu postupovanej pohľadávky. Postupovaná pohľadávka je v predmetnej zmluve špecifikovaná čo do výšky (presné vyčíslenie krátenej sumy), ale aj čo do dôvodu vzniku (nezaplatenie časti faktúry za opravu motorového vozidla). Postupca jednoznačne a bez akýchkoľvek pochybností vyjadruje svoju vedomosť o tom, že voči žalovanému má pohľadávku vo výške 279,18 eur, ktorá mu vznikla v dôsledku vzniku poistnej udalosti. Postupca zároveň jednoznačne prehlasuje, že špecifikácia postupovanej pohľadávky je úplná a správna. Aj na základe uvedeného možno jednoznačne konštatovať, že postupca prejavil svoju vôľu pohľadávku postúpiť. Žalobca ku kráteniu poistného plnenia uviedol, že žalovaný vo svojom odpore nijako nereagoval na tvrdenia uvedené žalobcom v žalobe a neuviedol žiaden relevantný dôvod , pre ktorý by nemal žalobca právo na uplatnený nárok a ani neuplatnil prostriedky procesnej obrany včas. Vo vzťahu k úrokom z omeškania žalobca uviedol, že návrhom na vydanie platobného rozkazu si žalobca uplatnil nárok na zaplatenie úroku z omeškania, čo právne odôvodnil ust. § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka ako sankciu za nesplnenie povinnosti peňažnej povahy, t.j. riadne a včas uhradiť poistné plnenie. Žalobca nežiadal o zaplatenie úroku z omeškania podľa § 11 ods. 8 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej len zákon o PZP) za omeškanie žalovaného so splnením nepeňažnej povinnosti (ukončiť šetrenie poistnej udalosti v lehote stanovenej zákonom). Vychádzajúc zo znenia ustanovení § 11 ods. 6, 7 a 8 zákona o PZP tieto podľa nášho názoru nevylučujú aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, nakoľko postihujú inú nečinnosť poisťovateľa a včasné nesplnenie odlišných povinností, než ako vyplývajú z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Podstatným kritériom pre rozlíšenie považujeme to, že v ustanovení § 11 ods. 8 zákona o PZP zákonodarca postihol nečinnosť poisťovateľa spočívajúcu v nepeňažnom plnení, pričom ustanovením § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka je sankcionovaná nečinnosť spočívajúca v omeškaní so splnením peňažného dlhu. Uvedené znamená, že pokiaľ si splnil žalovaný v predmetnej veci svoje povinnosti vo vzťahu k žalobcovi vyplývajúce mu z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o PZP, a teda ho nemožno sankcionovať podľa § 11 ods. 8 zákona o PZP, nevylučuje to aplikáciu ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka, a teda priznanie úrokov z omeškania z dôvodu omeškania žalovaného so splnením svojho peňažného záväzku vo vzťahu k žalobcovi riadne a včas. Žalobca žalovanému riadne preukázal svoj nárok na náhradu škody predložením faktúry za opravu vozidla a žalovaný odmietol plniť bez toho, aby na to boli dané právne relevantné dôvody. Vzhľadom k tomu, že nárok na zaplatenie sumy celkovo vo výške 279,18 eur žalovaný žalobcovi neuhradil neposkytol žalobcovi plnenie riadne a včas, s plnením sa dostal do omeškania. Nakoľko ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, patrí žalobcovi popri plnení jeho nárokov v zmysle § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka aj nárok na úrok z omeškania odo dňa, kedy sa žalovaný do omeškania s plnením dostal.
7. Súd prvej inštancie vykonal dokazovanie listinnými dôkazmi a zistil skutkový stav tak, ako je uvedený v odsekoch 6. až 16. odôvodnenia odvolaním napadnutého rozsudku.
8. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovení § 132 C.s.p, § 4 ods. 1, 2 písmena b) zákona číslo 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla (ďalej aj zákon o PZP), § 11 ods. 6, 7, 8 zákona o PZP, § 15 ods. 1 zákona o PZP , podľa § 34 Občianskeho zákonníka, § 35 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 37 ods. 1, 2, 3 Občianskeho zákonníka, § 39 Občianskeho zákonníka, § 442 ods. 1 Občianskeho zákonníka, § 524 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, § 797 ods. 3 Občianskeho zákonníka, § 517 ods. 1 a 2 Občianskeho zákonníka, podľa § 3 Nariadenia vlády č. 87/1995 Z.z., ktorým sa vykonávajú niektoré ustanovenia Občianskeho zákonníka .
9. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku označil obranu žalovaného za neúspešnú a uviedol, že nárok na vznik poistného plnenia vzniká okamihom vzniku škody a neviaže sa na vykonanie opravy motorového vozidla. Právna skutočnosť, ktorá podmieňuje vznik nároku, je vznik škodovej udalosti. Súd prvej inštancie ďalej uviedol, že, podanie malo všetky náležitosti podľa § 132 C.s.p. Žalobca v konaní opísal skutkový stav škodovej udalosti a následného uplatneného nároku dostatočne. Žalobca v žalobnom návrhu uviedol, kedy došlo k škodovej udalosti, presne identifikoval poškodené motorové vozidlo ako aj číslo poistnej udalosti pod ktorými žalovaný poistné udalosti zaregistroval a o tvrdených skutočnostiach predložil listinné dôkazy. Žalovaný zároveň v konaní nepredložil žiadne dôkazy resp. nepoužil prostriedky procesnej obrany, ktorými by bolo možné uplatňovaný nárok inak identifikovať. Súd prvej inštancie tiež uviedol, že žalobca bol aktívne legitimovaný na podanie žaloby z dôvodu, že bola uzavretá zmluva o postúpení pohľadávky zo dňa 13.12.2019 medzi postupcom - poškodeným a postupníkom - žalobcom. Po preskúmaní zmluvy súd zistil, že je v nej presne špecifikovaný predmet zmluvy - pohľadávka, ktorú žalovaný neuhradil, pričom pohľadávka predstavuje rozdiel medzi reálnou škodou vyčíslenou vo faktúre servisu (žalobcu) a škodou reálne zaplatenou žalovaným. Súd prvej inštancie zároveň konštatoval, že bolo medzi stranami sporné krátenie uplatneného nároku. Súd prvej inštancie uviedol, že z vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že poškodený neporušil niektorú svoju povinnosť a vykonal všetky úkony potrebné k uplatneniu plnenia za opravu poškodeného motorového vozidla. Žalovaný bol povinný uhradiť skutočnú škodu, ktorá vznikla poškodením motorového vozidla za škodcu. Žalovaný nepreukázal dôvodnosť krátenia poistného plnenia, ani že by poškodeného vyzval na preukázanie vyčíslených nákladov za opravu. Súd prvej inštancie mal za preukázané, že žalobca pri oprave poškodeného motorového vozidla postupoval tak, aby poškodené motorové vozidlo bolo z funkčného , aj estetického hľadiska v stave pred poškodením a to za náklady vo výške uvedenej v žalobcom predloženej faktúre a prílohy k nej. Súd prvej inštancie zároveň uviedol, že žalobca do konania predložil cenníky autoservisov, pričom cena účtovaná žalobcom za normohodinu prác je v porovnaní s ostatnými autoservismi približne rovnaká alebo výhodnejšia a nižšia. Neobstojí ani krátenie náhrady škody z dôvodu opravy v neautorizovanom servise. Na základe vyššie uvedeného súd uložil žalovanému povinnosť na zaplatenie sumy 279,18 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5,00 % ročne zo sumy 279,18 eur od 21.12.2019 do zaplatenia. Priznanie príslušenstva v danom rozsahu súd prvej inštancie odôvodnil tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 5.12.2019, v zmysle ustanovenia §797 Občianskeho zákonníka je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, preto bolo poistné plnenie splatné 20.12.2019. Preto súd v tejto časti vyhovel návrhu žalobcu a zaviazal žalovaného aj na úroky z omeškania odo dňa 21.12.2019 kedy sa žalovaný dostal do omeškania.
10. Proti rozsudku súdu prvej inštancie podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, v neprospech ktorého bol rozsudok vydaný, a to v celom jeho rozsahu, z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. f) C.s.p.) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (ustanovenie § 365 ods. 1 písm. h) C.s.p.). Žalovaný navrhol, aby odvolací súd rozsudok Okresného súdu Košice I, č.k. 27Cb/26/2020-91 zo dňa 21. októbra 2020 zrušil a vec vrátil Okresnému súdu Košice I na ďalšie konanie.
11. Žalovaný v odvolaní uviedol, že považuje rozsudok súdu prvej inštancie za nesprávny, nezákonný, arbitrárny a nepreskúmateľný. Podľa názoru žalovaného je rozsudok súdu prvej inštancie výsledkom zjavnej svojvôle a poukázal pritom na rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 115/02, I. ÚS 12/05, I. ÚS 382/06. Žalovaný ďalej uviedol, že prvoinštančný súd vyslovil právne závery, avšak nevysporiadal sa so skutočnosťami, zohľadnenie ktorých je nevyhnutné pre právne posúdenie veci a rozhodol na základe nepodloženej právnej konštrukcie, ktorú navyše nedostatočne odôvodnil. Pritom porušenie právnych noriem v dôsledku svojvôle (napr. nerešpektovaním kogentnej normy) alebo
v dôsledku interpretácie, ktorá je v zjavnom rozpore s princípom spravodlivosti, potom zakladá porušenie základných práv a slobôd. Žalovaný uviedol, že medzi procesné záruky spravodlivého súdneho konania patrí nepochybne aj právo na odôvodnenie súdneho rozhodnutia. Právo na spravodlivý proces spravidla vyžaduje, aby rozhodnutie súdu bolo odôvodnené a poukázal na judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva vo veci Van de Hurk v. Holandsko, Ruiz Torija v. Španielsko, Hiro Balani v. Španielsko, a rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 56/01 a nález sp. zn. III. ÚS 119/03-30. Žalovaný je toho názoru, že súd prvej inštancie sa nedostatočným a nesprávnym spôsobom vysporiadal so samotnou aktívnou vecnou legitimáciu žalobcu vo vedenom súdnom spore. Zo zisteného skutkového stavu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť na žalobcu časti pohľadávok, ktoré vznikli z neuhradenia vystavenej faktúry 1, faktúry 2 a faktúry 3. Poškodení teda mali postúpiť tzv. pohľadávky, ktoré mali voči žalovanému, ktoré však vyplývajú z ich záväzku voči žalobcovi, čo v konečnom dôsledku je práve v rozpore s ustanovením § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka v znení neskorších predpisov. Žalovaný ďalej poukázal na skutočnosť, že v každej predložených zmluvách o postúpení pohľadávky absentuje konkrétny prejav vôle poškodených ako postupcov, týkajúci sa postúpenia samotných pohľadávok na žalobcu. V predložených zmluvách je zo strany zmluvných strán uvedená len špecifikácia pohľadávok, ktorá následne je premietnutá v predmete samotnej zmluvy, avšak absentuje tu naplnenie samotného cieľa zmluvy o postúpení pohľadávky, ktorým je prejav vôle postupcu na postúpenie pohľadávky. Samotný predmet zmlúv je potrebné považovať za rozporuplný, nejasný a v konečnom dôsledku za presne nešpecifikovaný. Rozpornosť týkajúca sa predmetu postúpenia spočíva v tom, že z textu vyplýva, že poškodení plánovali postúpiť svoje pohľadávky, ale z obsahu zmluvy je zrejmé, že tieto pohľadávky predstavujú záväzok poškodených. Uvedené skutočnosti zakladajú absolútnu neplatnosť predmetných právnych úkonov. Žalovaný v rámci svojej argumentácie poukázal na rozsudok Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. 33 Cdo 1527/99 zo dňa 22.6.2000, v ktorom súd vykladá pojem neurčitý úkon tak, že ide o prípady, keď úplne chýba určitá vôľa, ako aj v prípade, keď nie je obsah prejavenej vôle účastníka jednoznačný, a výklad pojmu nezrozumiteľný úkon ako taký stav, ak z dôvodu vadného sprostredkovania svojej vôle (napr. sprostredkovaním tejto vôle v texte písomnej zmluvy) je jeho vôľa nejasná. Na podobné závery žalovaný poukázal aj v rozsudku Najvyššieho súdu ČR sp. zn. 23 Cdo 879/2014 zo dňa 2.6.2014. Žalovaný uviedol, že predložené zmluvy o postúpení pohľadávok sú absolútne neplatné právne úkony. Absolútna neplatnosť nastáva priamo zo zákona (ex lege), pôsobí od počiatku (ex tunc) a súd na ňu prihliada z úradnej povinnosti (ex offo). Absolútna neplatnosť zároveň vylučuje možnosť dodatočného schválenia (ratihabície), či dodatočného odpadnutia dôvodu (konvalidácie), nepremlčuje sa a bez akéhokoľvek časového obmedzenia sa jej môže dovolávať každý, pretože táto absolútna neplatnosť pôsobí proti všetkým (erga omnes). Žalovaný ďalej uviedol, že súd prvej inštancie priznal žalobcovi úroky z o meškania v rozpore s ustálenou judikatúrou, vyjadrenou v rozhodnutí Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 22.11.2018, sp. zn. 3Cdo/145/2017, ktorého povinnosť zaplatiť úroky z omeškania vzniká až doručením právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody a žalovaný by sa do omeškania mohol dostať až v prípade nesplnenia si povinnosti, ktorá bola uložená právoplatným rozhodnutím, zaplatiť žalobcovi súdom priznanú náhradu škody. Dovolací súd zároveň v rozhodnutí uviedol, že peňažná sankcia v podobe úrokov z omeškania upravená v § 11 ods. 8 zákona o PZP je viazaná na nesplnenie nepeňažnej povinnosti vyjadrenej v § 11 ods. 6 písm. a) alebo b) zákona o PZP, účelom ktorej je ochrana poškodeného, aby poisťovňa pod následkom tejto sankcie nezostala nečinná, aby bola nútená oznámiť v lehote 3 mesiacov poškodenému spôsob vybavenia jeho poistnej udalosti.
12. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu uviedol, že žalovaný nepreukázal naplnenie odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písmena f) a písmena h) C.s.p. Nestačí pritom len poukázanie na existenciu zákonných odvolacích dôvodov. Je nevyhnutné, aby tá strana sporu, ktorá rozhodnutie súdu prvej inštancie napáda, uviedla, na základe akých konkrétnych skutočností a akým konkrétnym spôsobom došlo k naplneniu ním uvádzaných odvolacích dôvodov, aplikácia odvolacích dôvodov tak musí byť odôvodnená a preukázaná. Rozsudok súdu prvej inštancie obsahuje dostatok dôvodov, ako aj odkaz na relevantné ustanovenia zákona. Z napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie je zrejmé, že prvostupňový súd sa vysporiadal so všetkými relevantnými námietkami žalovaného. V bodoch 35 a nasledujúcich žalovaným napádaného rozhodnutia súd I. inštancie podrobne odôvodnil, na základe akých skutočností a najmä žalobcom predložených dôkazov vyhodnotil žalobcom uplatnený nárok za dôvodný a žalobca sa s odôvodnením súdu I. inštancie v plnom rozsahu stotožňuje. Odvolanie žalovaného je založené na tých istých tvrdeniach žalovaného a dôkazoch, na ktorých zakladal žalovaný svoju procesnú obranu v konaní pred súdom prvej inštancie. Žalovaný bol v priebehu konania pred súdom prvej inštancie procesne pasívny a žiadnym spôsobom nepreukázal ním uvedené tvrdenia
o dôvodnosti krátenia poistného plnenia. Procesným následkom pasivity žalovaného - neunesenia dôkazného bremena ním tvrdených skutočností, je jeho neúspech v spore. Vo vzťahu ku namietanej zmluve o postúpení pohľadávky žalobca plne zotrval na argumentácii prezentovanej v prvostupňovom konaní. Ďalej uviedol, že súd prvej inštancie správne uzavrel v bode 33, že prejav vôle postupcu previesť svoju pohľadávku je jednoznačne vyjadrený a postupovaná pohľadávka dostatočne špecifikovaná čo do dôvodu a výšky jej vzniku. Žalobca zároveň poukázal na judikatúru, ako aj svoju skoršiu argumentáciu vo vzťahu k platnosti zmluvy o postúpení pohľadávky a aktívnej legitimácii žalobcu, ako aj vo vzťahu k uplatnenej istine a úrokom z omeškania.
13. Žalovaný odvolaciu repliku nepodal, výzva súdu prvej inštancie s vyjadrením k odvolaniu mu bola doručená dňa 4.1.2021.
14. Krajský súd v Košiciach ako odvolací súd prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote, oprávnenou osobou, proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o také odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa § 385 ods. 1 C.s.p. Odvolanie prejednal podľa § 379 - § 385 C.s.p. a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.
15. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle § 378 ods. 1 a § 219 ods. 1 C.s.p. odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa § 219 ods. 3 C.s.p. oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.
16. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil dôvodmi podľa § 365 ods. 1 písm. f) a h) C.s.p. Odvolací súd zastáva názor, že tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.
17. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym právnym posúdením, posúdil, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky II. ÚS 78/05).
18. Súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností vyvodil správny právny záver. Odvolací súd si osvojil odôvodnenie rozhodnutia súdu prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje (§ 387 ods. 2 C.s.p.). Na doplnenie a zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia, k odvolaniu žalovaného a k podstatným tvrdeniam strán sporu v tomto odvolacom konaní, odvolací súd udáva:
19. Podľa § 524 ods. 1 Občianskeho zákonníka , veriteľ môže svoju pohľadávku aj bez súhlasu dlžníka postúpiť písomnou zmluvou inému.
20. Podľa § 524 ods. 2 Občianskeho zákonníka, s postúpenou pohľadávkou prechádza aj jej príslušenstvo a všetky práva s ňou spojené.
21. Podľa § 797 ods. 2 Občianskeho zákonníka právo na plnenie vznikne, ak nastane skutočnosť, s ktorou je spojený vznik povinnosti poistiteľa plniť (poistná udalosť).
22. Podľa ust. § 15 ods. 1 zákona o povinnom zmluvnom poistení, náhradu škody uhrádza poisťovateľ poškodenému. Poškodený je oprávnený uplatniť svoj nárok na náhradu škody priamo proti poisťovateľovi a je povinný tento nárok preukázať.
23. Žalovaný v konaní namietal nedostatok aktívnej vecnej legitimácie žalobcu z dôvodu, že zmluva o postúpení pohľadávky na žalobcu je neplatná. S týmto právnym názorom žalovaného odvolací súd nesúhlasí, pretože nezodpovedá vykonanému dokazovaniu a ustálenej judikatúre súdov.
24. Odvolací súd podľa citovaných zákonných ustanovení uzavrel, že ku vzniku škody na motorovom vozidle poškodeného dochádza už samotnou škodovou udalosťou, nie opravou motorového vozidla. Výšku škody nie je možné robiť závislou na tom, ako poškodený s vecou naloží, či ju niekomu daruje, predá alebo vymení a za akú cenu (protihodnotu), pretože tieto okolnosti sú náhodné. Spôsob, akým naloží poškodený s poškodenou vecou je bez akejkoľvek súvislosti so vzniknutou škodou. Poškodený z dopravnej nehody, ktorú nezavinil, má pritom priamy zákonný nárok založený § 15 zákona o povinnom zmluvnom poistení voči poisťovni na poistné plnenie z titulu povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú motorovým vozidlom. Pre konanie je preto nepodstatné, či poškodený žalobcovi uhradil faktúru za opravu vozidla, pretože škoda nevznikla opravou motorového vozidla, ani okamihom úhrady faktúry. Ak by poškodený najskôr musel uhradiť faktúru za opravu vozidla, až následne si nárok uplatniť u žalovaného, došlo by tým k popretiu podstaty poistenia, ktorým je prenos negatívnych dôsledkov škodovej udalosti na tretí subjekt - poisťovňu.
25. Odvolací súd za nesprávne považuje aj tvrdenie žalovaného, že Zmluva o postúpení pohľadávky je neplatná pre rozpor § 524 a nasl. Občianskeho zákonníka. Súd prvej inštancie správne vychádzal zo všetkých relevantných zákonných kritérií uplatňovaných pri výklade právnych úkonov, teda nielen z jazykového vyjadrenia, ale aj z vôle účastníkov zmluvy, úmyslu poškodeného postúpiť svoju pohľadávku, okolností, ktoré predchádzali uzavretiu Zmluvy o postúpení pohľadávky (Oznámenie o poistnom plnení, na základe ktorého žalovaný čiastočne plnil) a následného správania strán. Toto všetko z pohľadu odvolacieho súdu smeruje k jednoznačnému záveru o určitosti Zmluvy o postúpení pohľadávky, a teda jej platnosti, vychádzajúc z § 35 Občianskeho zákonníka.
26. S poukazom na nález Ústavného súdu Slovenskej republiky z 3. júla 2008 sp. zn. I.ÚS 242/07, nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 640/2014 z 1. apríla 2015 a uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky, sp. zn. 4Cdo/132/2007, odvolací súd vo vzťahu k ďalším argumentom žalovaného o neplatnosti zmluvy o postúpení pohľadávky konštatuje, že výklad žalovaného je prísne formalistický a nerešpektuje skutočnú vôľu zmluvných strán, zásadu „pacta sunt servanta“ a zásadu preferencie platnosti právnych úkonov. Vôľa sporovej strany v zmluve o postúpení pohľadávky je vyjadrená zrozumiteľne, slobodne vážne, odvolací súd nemá dôvod odoprieť právnemu úkonu zamýšľané právne účinky a vyhlásiť zmluvu o postúpení za neplatnú v rozpore s vôľou zmluvných strán.
27. Podľa § 799 ods. 1 Občianskeho zákonníka, poistený je povinný zachovávať povinnosti, ktoré boli dohodnuté alebo ktoré sú v tomto zákone alebo v poistných podmienkach ustanovené.
28. Podľa § 799 ods. 2 Občianskeho zákonníka, kto má právo na plnenie, je povinný bez zbytočného odkladu poistiteľovi písomne oznámiť, že nastala poistná udalosť, dať pravdivé vysvetlenie o jej vzniku a rozsahu jej následkov a predložiť potrebné doklady, ktoré si poistiteľ vyžiada. Poistné podmienky mu môžu uložiť aj ďalšie povinnosti.
29. Podľa § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka, ak malo vedomé porušenie povinností uvedených v odsekoch 1 a 2 podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Poistiteľ nie je oprávnený počas trvania poistnej zmluvy plnenie z poistnej zmluvy znížiť z dôvodu, že poistné nebolo riadne a včas zaplatené.
30. Odvolací súd uvádza, že len za situácie, ak došlo zo strany poisteného k vedomému porušeniu povinností uvedených v § 799 odsekoch 1 a 2 Občianskeho zákonníka, ktoré malo podstatný vplyv na vznik poistnej udalosti alebo na zväčšenie rozsahu následkov poistnej udalosti, je poistiteľ oprávnený plnenie z poistnej zmluvy znížiť podľa toho, aký vplyv malo toto porušenie na rozsah jeho povinnosti plniť. Výsledky dokazovania preukázali, že poškodený si zabezpečil opravu motorového vozidla v servise
žalobcu, ktorý mu za vykonanie opravy doložil vyúčtovanie vo forme faktúry. Takýto stav nie je dôvodom postupu žalovaného pre aplikáciu ustanovenia § 799 ods. 3 Občianskeho zákonníka.
31. Dôvodom pre krátenie poistného plnenia bola oprava motorového vozidla v neautorizovanom servise a následné priznanie primeraných nákladov na opravu vo výške normohodiny 20,- eur bez DPH. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že ak má opravovňa zapísaný ako predmet podnikania opravu motorových vozidiel - čo v danom prípade u žalobcu je nesporné - nie je žalovaný oprávnený členiť subjekty vykonávajúce po splnení zákonných predpokladov, opravy motorových vozidiel na autorizované, či neautorizované servisy. Podľa odvolacieho súdu nie je preukázaný reálny rozdiel medzi kvalitou a kvantitou práce autorizovaných a neautorizovaných, resp. zmluvných a nezmluvných servisov. To, že ide o autorizovaný alebo neautorizovaný servis, neovplyvňuje kvalitu vykonanej práce, a teda nepredstavuje ani dôvod na krátenie ceny práce. Navyše objemový a časový úsek danej práce je odvodený od zložitosti úkonu a dôsledkov škodovej udalosti. Odvolací súd zároveň uvádza, že kalkulácia podľa žalovaného - i v prípade, ak by bola žalovaným predložená ako listinný dôkaz - nie je relevantným dôkazom o výške nákladov na opravu, podstatné pre výšku škody sú vždy skutočné materiálové náklady pri vykonaní konkrétnej opravy.
32. Ďalším dôvodom pre krátenie poistného plnenia bolo priznanie primeraných nákladov na lakovací materiál (výška konštanty 100 %) žalovaným. K uvedenému dôvodu odvolací súd uvádza, že žalovaný žiadnym spôsobom nepreukázal tvrdenie o primeranosti ním priznaných nákladov. Žalovaný ani vôbec neodôvodnil správnosť tohto jeho záveru. Odvolací súd pritom uvádza, že množstvo použitého lakovacieho materiálu sa odvíja aj od použitej technológie opravy, od počtu vrstiev laku, ktoré poškodené motorové vozidlo malo pred poistnou udalosťou ako aj od konkrétneho typu laku (napr. metalíza).
33. K námietke žalovaného týkajúcej sa nesprávneho rozhodnutia súdu prvej inštancie aj vo vzťahu k priznaniu žalobcom uplatnených úrokov z omeškania, odvolací súd uvádza, že nie je dôvodná.
34. Podľa § 11 ods. 7 zákona č. 381/2001 Z.z. o povinnom zmluvnom poistení, poisťovateľ je povinný poskytnúť poistné plnenie do 15 dní po skončení prešetrovania potrebného na zistenie rozsahu povinnosti poisťovateľa poskytnúť poistné plnenie alebo po doručení právoplatného rozhodnutia súdu o výške náhrady škody poisťovateľovi, ak z tohto rozhodnutia nevyplýva iná lehota na poskytnutie poistného plnenia.
35. Z citovaného ustanovenia vyplýva nepochybne povinnosť poisťovateľa plniť v stanovenej lehote, teda do 15 dní po skončení vyšetrenia rozsahu povinnosti poistiteľa plniť. Uplynutím tejto lehoty sa poisťovateľ dostal do omeškania splniť povinnosť riadne a včas a keďže ide o omeškanie s plnením peňažného dlhu, má poškodený právo požadovať od poisťovateľa popri plnení úroky z omeškania (§ 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka). Odvolací súd zastáva názor, že pokiaľ poisťovateľ oznámil v zákonnej lehote, že nebude plniť, prípadne že bude plniť len čiastočne, nezbavuje ho to povinnosti
- v prípade úspechu poškodeného v súdnom konaní - zaplatiť poškodenému aj úroky z omeškania, lebo svoju povinnosť riadne prešetriť škodovú udalosť a plniť v zákonnej lehote, t.j. v lehote 15 dní po skončení prešetrenia škodovej udalosti - žalovaný nesplnil. Nemožno súhlasiť s tvrdením žalovaného, že povinnosť platiť úroky z omeškania by mu vznikla až doručením právoplatného rozsudku vo veci, keďže v tomto prípade bol žalovaný stranou sporu, teda sa mu nedoručuje iba právoplatný rozsudok, ale rozsudok, proti ktorému má ako strana sporu právo odvolať sa, čo žalovaný aj využil. Doručenie právoplatného rozsudku ako moment pre začatie plynutia lehoty na plnenie a aj vzniku omeškania žalovaného s peňažným plnením by prichádzalo do úvahy v prípade, ak by žalovaný nebol stranou sporu, ani intervenientom a poistený - škodca by žalovanému ako poisťovateľovi predložil právoplatné rozhodnutie súdu o povinnosti plniť poškodenému.
36. Odvolací súd je toho názoru, že zákonná povinnosť zaplatiť veriteľovi úroky z omeškania vyplývajúca z ustanovenia § 517 ods. 2 Občianskeho zákonníka vznikne vždy aj v tom prípade, ak poisťovateľ
nevyplatí plnenie v lehote podľa § 11 ods. 7 zákona o povinnom zmluvnom poistení a to bez ohľadu na to, či pritom porušil alebo neporušil povinnosti vyplývajúce z ustanovenia § 11 ods. 6 zákona o povinnom zmluvnom poistení.
37. Odvolací súd konštatuje, že v prejednávanom spore súd prvej inštancie dostatočne zistil skutkový stav, správne posúdil aktívnu legitimáciu žalobcu a ním uplatnenú pohľadávku v celkovej výške 279,18 eur, ktorá predstavuje rozdiel medzi fakturovanou cenou opravy poškodeného vozidla a sumou reálne zaplatenou žalovaným ako primeranú, s poukazom na značku a model vozidla, keď vychádzal z cenníkov predložených žalobcom, ktoré monitorujú ceny normohodín obvyklé v regióne pre osobné motorové vozidlá rovnakej kategórie.
38. Odvolací súd zároveň dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci rozhodol správne, ak uložil žalovanému - okrem povinnosti uhradiť peňažnú pohľadávku vo výške 279,18 eur - aj povinnosť uhradiť úrok z omeškania vo výške 5,00 % ročne z dlžnej sumy 279,18 eur od 21.12.2019 do zaplatenia. Tým, že žalovaný skončil šetrenie poistnej udalosti dňa 5.12.2019, je poistné splatné do 15 dní, len čo poistiteľ skončil šetrenie poistnej udalosti, preto bolo poistné plnenie splatné 20.12.2019. Odo dňa 21.12.2019 sa preto žalovaný dostal do omeškania s úhradou sumy 279,18 eur.
39. Odvolací súd preto podľa § 387 ods. 1 C.s.p. potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie v celom rozsahu ako vecne správny. Taktiež potvrdil výrok rozsudku súdu prvej inštancie o trovách konania ako vecne správny.
40. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa § 396 ods. 1 C.s.p. v spojení s ustanovením § 255 ods. 1 a § 262 ods. 1 C.s.p. tak, že žalobcovi, ktorý bol v tomto odvolacom konaní úspešný priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa § 262 ods. 2 C.s.p. rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.
41. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 (§ 393 ods. 2 posledná veta C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení § 419 C.s.p.
Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 C.s.p.). Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa § 427 ods. 1 C.s.p.
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v § 429 ods. 2 C.s.p., ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa § 447 písm. c) C.s.p.
V dovolaní podľa § 428 C.s.p. sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).