Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_15CoP-16-2025.pdf
PDF · 184.77 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
B3-41P/21/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Blanky Podmajerskej a členiek senátu Mgr. Patrície Železníkovej a Mgr. Aleny Čakváriovej, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom u otca, zastúpený kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany so sídlom Krajinská cesta 5053/13, Piešťany, dieťa rodičov: matka C. D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XX, F., zastúpená: LEXANTE s. r. o., advokátska kancelária so sídlom Slávičie údolie 106, Bratislava, IČO: 53 362 624 a otec C. C. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F. A. X, B., adresa na doručovanie: G. H. I. J. K., L. X, J., XXXX E., Republic of Cyprus, zastúpený: JUDr. Boris Bohunský, advokát so sídlom Kozia 20, Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na odvolanie matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II zo dňa 02.10.2024, č.k. B3-41P/21/2023-372, jednomyseľne takto
r o z h o d o l :
Rozsudok súdu prvej inštancie sa p o t v r d z u j e.
Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v napadnutom rozsudku :
- návrh matky na zvýšenie výživného na maloletého A. B., nar. XX.XX.XXXX zamietol (výrok I.),
- zveril maloletého A. do osobnej starostlivosti otca (výrok II.),
- uložil povinnosť matke prispievať na výživu maloletého A. sumou 300 eur mesačne, a to vždy do 15- teho dňa v mesiaci vopred, k rukám otca s účinnosťou od 29.01.2024 (výrok III.),
- uložil povinnosť matke zaplatiť k rukám otca do 30 dní od vykonateľnosti rozsudku zročné výživné na maloletého A. od 29.01.2024 do 30.09.2024 vo výške 2 198,04 eur (výrok IV.),
- uložil povinnosť matke uhradiť na osobitný účet zriadený otcom úspory maloletého A. v sume 2 238 eur, vytvorené z výživného plateného otcom, a to do 15 dní od oznámenia tohto čísla účtu matke (výrok V.),
- rozhodol, že styk matky s maloletým A. sa neupravuje (výrok VI.),
- zmenil rozsudok Okresného súdu Bratislava III, č. k. B3-40P/76/2021 – 109 z 10.02.2022, právoplatný 12.03.2022 v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o výživnom a výroku VI. o styku s maloletým A. (výrok VII.),
- o trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na ich náhradu (výrok VII.).
2. Rozhodnutie právne odôvodnil čl. 5, § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, § 76 ods. 1, § 77 ods. 1, § 78 ods. 1, 3, § 30, § 31 ods. 2, 4, § 68 ods. 1, 2 zákona č. 36/2005 Z. z. o rodine (ďalej „Zákon o rodine“) dospejúc po vykonanom dokazovaní k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného nie je opodstatnený. Konštatoval, že vyživovacia povinnosť otca k maloletému A. bola naposledy upravená v roku 2022 rozsudkom Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č.k. 40P/76/2021-109 na sumu
470 eur mesačne, členenou na sumu 350 eur ako bežné výživné a 120 eur na tvorbu úspor a matka podala návrh na zvýšenie výživného, pričom od poslednej úpravy výživného neuplynulo obdobie ani 2 rokov. Súd prvej inštancie pri porovnávaní pomerov v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi a na základe vyhodnotenia dokazovania, nezistil žiadnu podstatnú zmenu pomerov či už na strane matky, otca alebo maloletého A., odôvodňujúcu zmenu pôvodného rozhodnutia. Otec mal v čase posledného rozhodnutia o výživnom v roku 2022 čistý mesačný príjem 2 900 eur, dve vyživovacie povinnosti k maloletému A. a C., na ktorého výžive sa podieľal výživným v sume 600 eur, z toho 130 eur na tvorbu úspor a 470 eur bežné výživné, vlastnil nehnuteľnosť v B. (3 izbový byt), vlastnil motorové vozidlo zn. Hyundai Santa Fe, r.v. 2014, platil splátky hypotéku mesačne vo výške 440 eur ( celkovo v sume 90 000 eur do 15.03.2038), jeho ďalšie mesačné výdavky v priemere predstavovali: strava 350 eur, ošatenie a obuv 120 eur, prostriedky osobnej hygieny a úpravy zovňajšku 50 eur, čistiace prostriedky do domácnosti 30 eur, byt 180 eur, garážové státia 30 eur, elektrina 30 eur, KTV + internet 25 eur, RTVS 5 eur, PHM spojené s prepravou maloletého do/z školy 30 eur, a voľnočasové aktivity 30 eur, spolu výdavky 1 920 eur (č. l. 77 sp. zn. 40P/76/2021). V rámci posledného rozhodnutia bola rodičmi uzavretá rodičovská dohoda zohľadňujúca fakt, že otec bude vyslaný na Cyprus, pričom matka sama uviedla, že príjem otca na misii bude 5 000 eur v čistom a sám otec navrhol zverenie maloletého do osobnej starostlivosti matky. Pri ustálení súčasných pomerov otca súd prvej inštancie konštatoval, že otec je vyslaný do zahraničia na výkon štátnej služby, od apríla 2022 sa zdržiava na území Cyperskej republiky, na adrese trvalého pobytu vlastní s matkou byt, ktorý je v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov, aktuálne býva na Cypre s maloletým, v služobnom 4- izbovom byte, platí náklady spojené s jeho užívaním 100 eur, nájomné platí zamestnávateľ (3 000 eur). Otcove mesačné výdavky predstavujú: strava 400 eur, ošatenie, obuv 200 eur, hygiena a kozmetika 80 eur, náklady na byt v B. 180 eur, športové aktivity 50 eur, PHM 100 eur, výživné na syna C. 600 eur, hypotéka 330 eur za byt na SR, ktorý je v BSM a spláca ho otec v plnej výške. Otec vlastní motorové vozidlo značky Hyundai, r. v. 2023, hodnota cca 50 000 eur, má úspory cca 50 000 eur, iný majetok nemá, prenajíma garážové státia, je to súčasť bytu, ktorý je v BSM za 150 eur na obidve. Priemerný mesačný príjem otca za obdobie 02/2023 – 01/2024 bol 6 825,61 eur, za obdobie 06/2023-05/2024 6 976,06 eur a za obdobie 09/2023-08/2024 7 098,97 eur. Matka bola v čase posledného rozhodnutia o výživnom (v roku 2022) zamestnaná v spoločnosti F., M. s priemerným čistým mesačným príjmom 1 700 eur, vlastnila 2-izbový byt v F., zaťažený hypotékou vo výške 140 000 eur, bývala v prenajatom byte, za ktorý platila nájomné 600 eur mesačne, mala bežné výdavky na dieťa spolu s vedením domácnosti, nevlastnila osobné motorové vozidlo. Starostlivosť o maloletého zabezpečovali pred rozhodnutím súdu formou striedavej osobnej starostlivosti. Inú vyživovaciu povinnosť matka nemala. V súčasnosti matka rovnako pracuje v spoločnosti F., M. s čistým mesačným príjmom cca. 1 749 eur, podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni mala matka od 01/2024 do 08/2024 vymeriavací základ v sume 2 579,82 eur (2 179 eur v čistom), poberá prídavok na dieťa 30 eur, vlastní automobil Audi Q4, r.v. 2023 (v hodnote cca 60 000 eur), má úspory 10.000 eur, inú vyživovaciu povinnosť nemá. Mesačné výdavky na seba vyčíslila vo výške 650 eur hypotéka, 70 eur náklady na elektrinu, vodu, elektrina 20 eur, strava 400 eur, stravuje sa v reštauračných zariadeniach, oblečenie 400 eur, obuv 200 eur, telefón 120 eur, internet a TV 30 eur, kozmetika 100 eur, plávanie a cvičenie 150 eur. Má elektrický automobil, cestovanie autom 250 eur až 300 eur mesačne za elektrinu. Súd prvej inštancie zistil, že maloletý v čase posledného rozhodnutia o výživnom býval s matkou, od 01.10.2020 do času posledného rozhodnutia súdu mala matka v starostlivosti maloletého 9 dní a otec 5 dní. Maloletý navštevoval 2. ročník základnej školy. Mesačné výdavky na maloletého vyčíslila matka vo výške 30 eur drogéria, strava 300 eur, lieky 5 eur, oblečenie a obuv 60 eur, voľnočasové aktivity 20 eur, škola 30 eur, bývanie 800 eur, domácnosť 40 eur, iné 160 eur, spolu 1 445 eur. Otec matkou vyčíslené výdavky na maloletého namietal dôvodiac, že tieto matka nadsadila a niektoré vôbec nevynakladala. Otec uznal výdavok na stravu 90 eur, na oblečenie 40-50 eur, plávanie neuznal ( maloletý nechodil na plávanie ), k výdavku na školu uviedol, že platil 1 výdavkov na školu, neuznal výdavok na bývanie 800 eur, keď maloletý bol 1/3 mesiaca v jeho osobnej starostlivosti, poprel náklady na mobil, hračky, počítačové hry a športové potreby vo výške 160 eur. Zmenu výdavkov na maloletého matka odôvodnila tým, že maloletý má citlivú kožu, používa špeciálnu kozmetiku Euceryn 15 eur za balenie, pena do kúpeľa, zubná kefky, pasta, šampón, spolu 60 eur mesačne; oblečenie 200 eur, obuv 150 eur, školné 80 eur (obedy 20 eur, družina 40 eur a školský klub aktivity 70 eur, lezenie po stene, plávanie 70 eur - týždenný kurz), školské potreby 50 eur mesačne (peračník, zošity 300 eur za celý rok), školské aktivity - výlety 70 eur, iphone 750 eur, playstation 650 eur, Samsung galaxy A5 510 eur, hračky mesačne 200 eur, Lego 60-70 eur, každý mesiac jedno až dve legá, ostatné hračky alebo knihy, dovolenky zo zdravotných dôvodov 3.000 eur, logopédia 40 eur,
babysiting 200 eur, bývanie 700 eur (hypotéka + poplatky), mimoriadne výdavky - tábor jednorazový poplatok v roku 2023 vo výške 500 eur.
3. Súd prvej inštancie v rámci posúdenia zmeny pomerov od ostatného rozhodnutia konštatoval, že v čase podania návrhu matky na zvýšenie výživného dňa 17.04.2023 bol maloletý žiakom 3. ročníka Základnej školy, N., B., býval s matkou v byte v F.. Otec sa podieľal na jeho výžive v rozsahu určeného výživného posledným rozhodnutím súdu vo výške 470 eur mesačne, pričom nevyhnutné a odôvodnené mesačné náklady na maloletého boli ustálené (v čase podania návrhu matkou) na celkovú výšku 651 eur nasledovne - 71 eur obedy v škole, poplatok škola 40 eur, bývanie 100 eur (primeraná alikvótna čiastka na bývanie zo sumy 700 eur uvádzanej matkou, ktorú matka ani nepreukázala a v prípade splátky hypotéky nejde o výdavok na maloletého), drogéria a kozmetika 30 eur, strava 250 eur, školské potreby 20 eur (peračník, ceruzky, perá, zošity, prezúvky, úbor na cvičenie a pod...), mobilný telefón 10 eur, oblečenie a obuv 130 eur. K výdavkom uvádzaných matkou na hračky, voľnočasové aktivity, dovolenky v sume 3.000 eur na dieťa súd prvej inštancie uviedol, že nejde o nevyhnutné potreby maloletého, ktoré by odôvodňovali zmenu rozhodnutia tak, aby došlo k zmene výšky výživného, pričom matka vynaloženie týchto výdavkov na maloletého ani nepreukázala (úhrada dovolenky v sume 3 000 eur, hračky v sume 200 eur, mobilný telefón a tablet 60 eur, školské výlety 70 eur ani školské potreby v rozsahu 50 eur mesačne). Rovnako matka nepreukázala ani mesačné výdavky na logopédiu 40 eur, letný tábor 450 eur a babysitting 200 eur. Porovnávajúc pomery v čase posledného rozhodovania o výživnom so súčasnými pomermi (do dňa 21.09.2023, kedy matka zabezpečovala osobnú starostlivosť o maloletého) dospel súd prvej inštancie k záveru, že strane otca a matky ani na strane maloletého nedošlo k podstatnej zmene pomerov, ktorá by odôvodňovala zmenu pôvodného rozhodnutia o výživnom, ani k podstatnému nárastu potrieb dieťaťa. A. mal v čase podania návrhu 8 rokov a navštevoval 3. ročník základnej školy, v čase predchádzajúcej úpravy mal 7 rokov a navštevoval 2. ročník základnej školy, majetkové pomery dieťaťa boli v čase predchádzajúcej úpravy totožné so súčasným stavom. V čase posledného rozhodnutia sa maloletý nachádzal v starostlivosti matky s ktorou býval, rodičovská dohoda bola uzatvorená s prihliadnutím na skutočnosť, že príjem otca bude vyšší – 5 000 eur z dôvodov vyslania otca na Cyprus, čo bolo premietnuté aj do tvorby úspor. S otcom sa maloletý stretával podľa úpravy styku v zmysle rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie konštatoval, že majetkové pomery otca sa zmenili, keď dosahoval príjem 2 900 eur a od 02/2023 do 01/2024 dosiahol príjem 6 825 eur, avšak rozhodnutie súdu z februára 2022 o schválení rodičovskej dohody vychádzalo zo stavu, že otec bude vyslaný v apríli 2022 na misiu a jeho príjem sa zvýši. K vlastníctvu iných nehnuteľností otcom nedošlo. V čase predchádzajúcej úpravy mal otec dve vyživovacie povinnosti, ktoré aj naďalej trvajú. Matka bola v čase predchádzajúcej úpravy výživného zamestnaná v spoločnosti Pro O., M. s priemernou čistou mesačnou mzdou 1 700 eur, v súčasnosti pracuje rovnako v spoločnosti pro O., M. s čistým mesačným príjmom 1 749 eur, resp. podľa lustrácie v Sociálnej poisťovni bol vymeriavací základ od 01/2024 do 08/2024 až v sume 2 579,82 eur – 2 179 eur, majetkové pomery matky ostali v porovnaní s predchádzajúcim stavom v podstate rovnaké ( vlastníctvo bytu v F.), zároveň sú rodičia vlastníkmi bytu v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov v B.. Matka vlastní automobil zn Audi Q4, r.v. 2023, ktorého hodnota je podľa vyjadrenia matky 60 000 eur, úspory matky sú 10 000 eur a v rámci vyživovacích povinností matky nenastala žiadna zmena. Súd prvej inštancie konštatoval, že pokiaľ matka vyčíslila výdavky na maloletého na sumu 2 080 eur plus jednorazový poplatok 450 eur (podanie matky zo 16.02.2024) a svoje výdavky na sumu 2 390 eur mesačne (výpoveď matky na pojednávaní 29.04.2024), mesačne by minula 4 507,50 eura, jej výdavky by nezodpovedali jej príjmu a sú nadhodnotené. Iný príjem, resp. úspory väčšej hodnoty, okrem príjmu ako lekárky matka neuviedla.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia konštatoval, že podmienkou pre zmenu predchádzajúceho súdneho rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov, ktorá musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odôvodňujú výšku výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Po vykonanom dokazovaní a jeho vyhodnotení dospel k záveru o nesplnení hmotnoprávnych podmienok pre zmenu výšky výživného požadovaného matkou a návrh matky na zvýšenie výživného ako nedôvodný zamietol. Poukázal pri tom najmä na skutočnosť, že i keď u otca bol preukázaný vyšší príjem, tento bol zohľadnený už v čase vydania ostatného rozhodnutia súdu. Súd prvej inštancie zároveň zohľadnil skutočnosť, že k podstatnej zmene pomerov neprišlo ani u maloletého A., keď od právoplatnosti poslednej úpravy do času podania návrhu matkou prešiel len jeden rok a jeden mesiac, ako aj skutočnosť, že maloletý v čase rozhodovania súdu navštevoval 2. ročník základnej školy a do 21.09.2023
navštevoval 3. ročník. Poukázal pritom na rozhodovaciu prax súdov, z ktorej vyplýva, že práve postup na vyšší stupeň vzdelávania je spravidla spojený so zmenou pomerov odôvodňujúcou zvýšenie výživného.
5. Rozhodnutie o zverení maloletého A. do starostlivosti otca súd prvej inštancie odôvodnil tým, že vo veciach starostlivosti o maloletých sú súdy povinné vždy prihliadať v prvom rade na záujem dieťaťa. Zásadnými okolnosťami, ktoré majú vplyv na rozhodnutie o zverení dieťaťa do starostlivosti jednému z rodičov sú najmä osobnosť rodiča, vzťah rodiča k dieťaťu, charakter, morálka a štruktúra mravných noriem rodičov, rešpekt k právu dieťaťa stýkať sa s druhým rodičom, vzťah dieťaťa ku každému z rodičov či kontinuita prostredia, pričom mimoriadne dôležitým pre nariadenie osobnej starostlivosti je zistenie názoru dieťaťa, ktorého sa toto opatrenie bezprostredne dotýka. Dieťa má právo byť vypočuté v každom súdnom konaní, v ktorom sa rozhoduje o otázkach, ktoré sa ho bezprostredne dotýkajú. Na názor maloletého dieťaťa súd prihliada s ohľadom na jeho vek, rozumovú a citovú vyspelosť. Súd prvej inštancie po vykonanom porovnaní pomerov konštatoval, že došlo k zmenám vyžadujúcim zmenu úpravy práv a povinnosti k maloletému, najmä pokiaľ ide o zverenie maloletého do osobnej starostlivosti. Za podstatnú skutočnosť pre túto zmenu označil postoj maloletého, ktorý deklaroval svoju vôľu byť s otcom. So zverením maloletého do osobnej starostlivosti otca súhlasil aj kolízny opatrovník. Súd prvej inštancie z konania matky vyvodil, že matka záujem o osobnú starostlivosť o maloletého deklaruje iba verbálne, avšak jej správanie a konanie tomu nenasvedčuje. Starostlivosť o maloletého poskytuje od 21.09.2023 otec, keď po kontaktovaní otca políciou SR a Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, sa dňa 18.09.2023 vrátil z Cyperskej republiky a po nariadení neodkladného opatrenia maloletého prevzal na základe uznesenia Mestského súdu Bratislava II zo dňa 20.09.2023, č. k. 41P/33/2023-29 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2023, č. k. 14CoP/152/2023-64, ktorým bola uložená matke povinnosť maloletého A. dočasne odovzdať do starostlivosti otca. Maloletý sa od 21.09.2023 nachádza v starostlivosti otca, pričom k rozhodnutiu súdu o zmene zverenia neodkladným opatrením viedli okolnosti vyplývajúce z úradného záznamu OR PZ v Trnave z 10.09.2023, oznámenia OR PZ v Trnave zo 14.09.2023, ale aj návrh Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany na dočasné odovzdanie maloletého A. do starostlivosti otca. Zo strany matky došlo k ohrozovaniu zdravia a života maloletého, jeho fyzického, psychického a sociálneho vývinu, nakoľko podľa úradného záznamu OR PZ v Trnave z 10.09.2023 bola hliadka PZ vyslaná na adresu aktuálneho bydliska matky a maloletého E. XXXX/XX, F., na základe oznámenia susedy matky, ktorá počula plač dieťaťa, ženský krik ako po dieťati kričí, že ho zabije, dopichá ho nožom, pričom maloleté dieťa bolo na balkóne a s plačom búchalo na dvere. Podľa oznamovateľky sa podobné situácie v predmetnom byte viackrát opakovali. Po previerke bytu hliadka PZ konštatovala, že v byte spozorovali značný neporiadok, maloletý pôsobil smutne, vystrašene a zajakával sa, na nohách mal modriny a na chodidle pravej nohy viaceré škrabance. Matka poprela, že by dieťa bila, zamkla na balkóne alebo že by sa mu vyhrážala, navyše neumožnila Úradu vykonať pohovor s maloletým a šetrenie v jej domácnosti. V tomto konaní matka tvrdila, že nebola informovaná o skutočnostiach, pre ktoré sa mala dostaviť na úrad a umožniť šetrenie v jej domácnosti, čo bolo vyvrátené predloženou emailovou komunikáciou kolíznej opatrovníčky C. B. D. s matkou (13.09. a 14.09.2023). Súd prvej inštancie konštatoval, že matka ani na pojednávaní 29.04.2024 nevedela hodnoverným spôsobom vysvetliť, z akého dôvodu neumožnila vykonať prešetrenie rodinného prostredia maloletého, ani nevedela ozrejmiť svoje správanie ( na otázku, aby sa vyjadrila k tvrdeniam, podľa ktorých bolo z jej bytu počuť hlasný plač dieťaťa a ženský krik osoby, že ho zabije, dopichá nožom ako psa), ku ktorému došlo 10.09.2023, keď jej reakcia spočívala iba v tom, že sa tým zaoberá Okresná prokuratúra Bratislava II a bolo to vyhodnotené ako krivé obvinenie. Súd prvej inštancie mal na základe oznámenia OR PZ v Trnave z 12.06.2024 preukázané, že vec podozrenia zo spáchania prečinu krivého obvinenia bola uznesením vyšetrovateľa PZ z 15.01.2024 odmietnutá a rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 07.03.2024. Naopak, vedie sa vyšetrovanie vo veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby podľa § 208 ods. 1 pís. a/ Trestného zákona, kde bola uznesením vyšetrovateľa PZ z 31.05.2024 postúpená odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Piešťany na prejednanie priestupku, rozhodnutie k 12.06.2024 nenadobudlo právoplatnosť. Matkine tvrdenie o tom, že maloletý mal fliačiky zo stafylokokovej infekcie, čo viedlo k plaču maloletého a kriku matky a následnému zavolaniu polície zo strany susedov, matka nijak nepreukázala ani nepodporila listinnými dôkazmi, napr. lekárskou správou, že zdravotný problém maloletého riešila, lekára s maloletým vôbec nenavštívila. Súd prvej inštancie prihliadol aj na Znalecký posudok znalkyne Mgr. Kataríny Bielikovej č. 3/2024, vypracovaný v trestnej veci zločinu týrania blízkej a zverenej osoby, podľa ktorého nebolo možné jednoznačne určiť, nakoľko matkino správanie sa zanechalo na maloletom negatívne stopy. A. o tomto období nie je ochotný rozprávať, podvedome snaží spomienky na inkriminovanú udalosť potlačiť až vytesniť, o negatívnych zážitkoch s matkou nechce rozprávať. Pokiaľ bude maloletý v láskavom, pokojnom, ohľaduplnom a
prijímajúcom výchovnom prostredí, znalkyňa má za to, že jeho ťažkosti sa postupom času vytratia. Súd prvej inštancie zohľadnil aj skutočnosť, že otec bol vyslaný na výkon misie do zahraničia, pričom výkon štátnej služby vyžaduje, aby sa zdržiaval v Cyperskej republike, a preto starostlivosť o maloletého bude naďalej vykonávaná otcom mimo územia Slovenskej republiky. Poukázal na to, že matka podpísala žiadosť otca o povolenie plnenia povinnej školskej dochádzky mimo územia SR, konkrétne na M. M. E., C. F. J. XX, E., Republic of Cyprus, ktorú maloletý v súčasnosti navštevuje, teda nenamietala voči tomu, aby maloletý bol v starostlivosti otca a navštevoval školu v zahraničí. Vyslanie otca je časovo obmedzené, zvyčajne ide o 4 roky, pričom v Cyperskej republike je otec od 14.04.2022. Súd prvej inštancie mal za to, že otec je zodpovedný, má predpoklady na to, aby sa o dieťa staral, maloletý má u otca vytvorené dobré podmienky na zabezpečovanie rovnomerného, priaznivého psychického a fyzického vývoja, má s otcom vybudovaný blízky vzťah, otec sa maloletému plne venuje. Vykonaným šetrením cez kolízneho opatrovníka a lekárky maloletého neboli zistené žiadne nedostatky, aby sa o dieťa nemohol starať. Zohľadňujúc všetky tieto skutočnosti súd prvej inštancie zveril dieťa do osobnej starostlivosti otca a ďalej poukázal na skutočnosť, že po prevzatí dieťaťa do osobnej starostlivosti, otec zabezpečil maloletému potrebné vyšetrenia, ktoré v čase zabezpečovania starostlivosti matkou neboli vykonané ( čo vyplýva z potvrdenia ošetrujúcej lekárky maloletého). Zdôraznil, že striedavá osobná starostlivosť pripadá do úvahy vtedy, pokiaľ obaja rodičia prejavujú o zverenie dieťaťa do ich starostlivosti úprimný a skutočný záujem a obaja napĺňajú relevantné objektívne kritéria zhruba v rovnakej miere. V posudzovanom prípade však matka objektívne kritérium nenaplnila, pričom v prípade, ak jeden z rodičov napĺňa relevantné kritéria výrazne lepšie, je spravidla v záujme dieťaťa, aby bolo zverené do starostlivosti tohto rodiča. Súd prvej inštancie tak zveril maloletého do osobnej starostlivosti otca, ktorý starostlivosť o dieťa riadne zabezpečuje, maloletý býva s otcom v spoločnej domácnosti a u ktorého má vytvorené stabilné výchovné zázemie, čo spochybnené zo strany matky ani nebolo.
6. Pokiaľ ide o úpravu rozsahu styku matky s maloletým dieťaťom súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že rozhodnutie o styku, musí byť výsledkom komplexného posúdenia všetkých okolností prípadu v záujme dosiahnutia optimálnej úpravy pri rešpektovaní najlepšieho záujmu dieťaťa. Konštatoval, že právom oboch rodičov je v zásade podieľať sa na starostlivosti o dieťa rovnakou mierou a podieľať sa na jeho výchove, s čím korešponduje aj právo dieťaťa na starostlivosť oboch rodičov. Ak je rozhodnutím súdu zverené maloleté dieťa do osobnej starostlivosti jedného z rodičov, potom by malo byť dieťaťu umožnené stýkať sa s druhým rodičom v takej miere, aby bol postulát rovnej rodičovskej starostlivosti naplnený, s primeraným zohľadnením konkrétnych okolností každého prípadu, veku, vývinových možností a potrieb, zdravotného stavu, citových väzieb a skutočností, v akej miere a akým spôsobom obaja rodičia doposiaľ zabezpečovali starostlivosť o maloleté dieťa. Takéto usporiadanie je totiž spravidla v najlepšom záujme dieťaťa, pričom odchýlky musia byť odôvodnené ochranou iného, dostatočne silného legitímneho záujmu. Po vykonaným dokazovaním zistených okolnostiach, že matka sa s maloletým kontaktuje iba prostredníctvom telefonátov bez využitia videohovorov dospel k záveru, že matka neprejavuje skutočný záujem o stretávanie sa s maloletým, nestretala sa s ním ani v čase, keď maloletý pricestoval s otcom v lete na Slovensko, ani nevyužila možnosť maloletého vidieť a tráviť s ním čas, keď jej otec ponúkol možnosť stretnutia v B., na čo matka odpovedala: „Milý C., máš právnika. Prosím, konzultuj s ním...“ Matka sa k návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností ani nevyjadrila, neuviedla jej predstavu o možnosti stretávať sa s maloletým. Súd prvej inštancie konštatoval, že rodičia spolu komunikujú, avšak nemal preukázané, že by sa matka domáhala voči otcovi o styk s maloletým, napr. emailom a pod. Matka v konaní ani netvrdila, že jej nie je umožnené sa so synom stretávať. Naopak, bolo preukázané, že otec sám iniciuje stretnutie maloletého s matkou, kontaktuje matku, aby sa s maloletým stretla, ale z jej strany nie je vyvíjaná žiadna snaha a záujem o stretnutie sa s maloletým. Súd prvej inštancie tak dospel k záveru, že ak matka skutočne nemá záujem o stretávanie sa s maloletým, nie je dôvodné upraviť styk, keď zároveň otec je ochotný umožniť styk maloletého s matkou, ak matka o to požiada. Mal za to, že by bolo neúčelné a najmä v rozpore s najlepším záujmom maloletého upravovať jeho styk s matkou, keď matka nenavrhovala žiadnu úpravu styku s maloletým pre prípad zverenia maloletého do osobnej starostlivosti otca, ani jej právny zástupca nenavrhol žiadnu úpravu styku a inak sa nevyjadril. V tejto súvislosti poukázal aj na postoj matky ku konaniu, kedy sa matka bez ospravedlnenia nedostavila na pojednávanie 02.10.2024 a ani nežiadala o jeho odročenie a tiež 01.07.2024 sa matka nedostavila na pojednávanie, hoci súd jej žiadosť o odročenie pojednávania neakceptoval. Zohľadňujúc uvedené styk matky s maloletým neupravil, keď rovnako otec a kolízny opatrovník navrhovali tento ponechať ako neupravený. Maloletý A. síce deklaroval, že s matkou sa chce stretávať cez prázdniny a Vianoce, súd prvej inštancie však mal za to, že v prípade ak matka bude mať záujem o stretávanie sa s maloletým, otec styk s maloletým matke umožní, keďže vykonaným
dokazovaním nezistil žiadne skutočnosti, nasvedčujúce tomu, že otec bráni matke v styku s maloletým. Preto nemal v záujme maloletého styk s matkou upraviť, keď s najväčšou pravdepodobnosťou matka toto svoje právo nevyužije a otec bude zbytočne zaviazaný povinnosťou maloletého na styk s matkou pripravovať. Tomuto konštatovaniu zodpovedá správanie matky, ktorá sa s maloletým nestretla ani v čase, keď bol maloletý cez leto 2024 na Slovensku, hoci otec matku kontaktoval, navrhol jej stretnutie s maloletým, ale matka neprejavila záujem osobne sa s maloletým stretnúť.
7. Výšku vyživovacej povinnosti matky k maloletému súd prvej inštancie určil vychádzajúc zo zistených majetkových a príjmových pomerov oboch rodičov, berúc do úvahy skutočnosť, že pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa osobne stará a na to, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa. Medzi odôvodnené potreby dieťaťa sa pritom radia tak potreby základné, medzi ktoré patrí napr. stravovanie, ošatenie, hygiena, školské výdavky, cestovné do školy, pomerná časť nákladov na bývanie, náklady na zdravotnícku starostlivosť, ako aj potreby v širšej miere prispievajúce k rozvoju osobnosti mladého človeka, ako sú napr. kultúra, šport, mimoškolské aktivity, záujmy, záľuby, prázdninové pobyty, to všetko primerané veku. U detí útlejšieho veku sú to aj všetky predmety stimulujúce ich fyzický a mentálny rozvoj (napr. hračky). Konštatoval, že miera týchto potrieb je odstupňovaná a závisí predovšetkým od veku dieťaťa a jeho zdravotného stavu, pričom ak to možnosti a schopnosti rodičov dovoľujú, má výživné zabezpečovať dieťaťu primeraný podiel na výhodách, ktoré dovoľujú možnosti rodičov. Na druhej strane uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa je vždy limitované možnosťami, schopnosťami a majetkovými pomermi rodičov, pričom sú rozhodujúce predovšetkým reálne zárobkové schopnosti a možnosti každého z rodičov, ktoré sú dané nielen ich subjektívnymi vlastnosťami, t. j. vekom, zdravotným stavom, najvyššie dosiahnutým vzdelaním, praxou, odbornosťou, počtom vyživovacích povinností, u samostatne zárobkovo činnej osoby tiež mierou pracovnej aktivity, kvalitou práce a schopnosťou uplatniť sa v konkurencii, ale aj okolnosťami objektívneho charakteru, najmä pracovnými príležitosťami primeranými vlastnostiam rodičov. Súd prvej inštancie poukázal na návrh otca, ktorý pôvodne navrhoval určiť výživné v sume 350 eur, napokon navrhol určiť výživné v sume 300 eur mesačne, s ktorou výškou výživného súhlasil aj právny zástupca matky na pojednávaní 02.10.2024. Na určení tvorbe úspor maloletého otec netrval, preto súd o tvorbe úspor maloletého matkou nerozhodoval. Vychádzajúc zo zistených príjmov a výdavkov rodičov, s prihliadnutím na vek dieťaťa a mieru osobnej starostlivosti každého z rodičov, považoval za primerané v období od podania návrhu otcom dňa 29.01.2024 výživné v sume 300 eur mesačne. Súd prvej inštancie nepriznal výživné od 20.09.2023, keď nepreukázal žiadnu objektívnu nemožnosť podať návrh už skôr. Konštatoval, že medzi takéto skutočnosti (dôvody hodné osobitného zreteľa) patrí napríklad zlý zdravotný stav navrhovateľa, ktorý mu objektívne znemožnil podať návrh skôr alebo navrhovateľ netušil kde povinný rodič žije alebo kto je takouto osobou. Súd prvej inštancie ustálil výdavky maloletého zohľadniac jeho vek a nevyhnutné odôvodnené výdavky od času, kedy starostlivosť o maloletého zabezpečuje otec v celkovej výške 741,50 eur - strava 250 eur, bývanie 50 eur (alikvótna časť), ošatenie a obuv, školské uniformy 130 eur, základná hygiena a holič 40 eur, školské potreby a pomôcky 20 eur, výdavky spojené so školou - obedy 74 eur, klub domácich úloh 25 eur, družina 42,50 eur, futbalový krúžok 20 eur, športové potreby 20 eur, futbalová akadémia 70 eur. Súd prvej inštancie nezohľadnil výdavok 175 eur za doučovanie angličtiny, keďže otec sám uviedol, že tento výdavok už nie je a pribudol ďalší výdavok 70 eur za futbalovú akadémiu (zohľadnený vo výške výživného) , a ani nepreukázaný výdavok 30 eur za hračky, hry, domácu činnosť a záľuby, 100 eur za výlety a kultúrne podujatia. I keď súd prvej inštancie týchto výdavkov nespochybnil, uviedol že obzvlášť pri dovolenkách a výletoch platí, že tieto náklady si zvyčajne znáša každý z rodičov vo vlastnej réžii. Poukázal ďalej na vyjadrenia otca, keď matka zaplatila výživné v roku 2024 dňa 19.06. vo výške 1 euro, 17.07. 20 eur, 02.08. 20 eur, 05.08. 20 eur, 13.08. 50 eur, 14.08. 20 eur, 12.09. 70 eur a 16.09. 30 eur ( v súhrne 231 eur), pričom iným spôsobom sa na potrebách maloletého dieťaťa nepodieľala. Matka sa k návrhu otca nevyjadrila a nemala ani námietky, avšak uviedla, že maloletému zakúpila nový Iphone a playstation, nové oblečenie, avšak tieto maloletému neodovzdala a odmietla aj vydať osobné veci maloletého otcovi (mobil, športovú výstroj).
8. S poukazom na ustálené majetkové pomery rodičov uvedené v bode 61 až 73 rozhodnutia, súčasne zohľadňujúc ďalšiu vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému C. vo výške 600 eur a skutočnosť, že vyživovacia povinnosť prináleží obom rodičom, nie len tomu rodičovi, ktorý má dieťa v osobnej starostlivosti dospel súd prvej inštancie k záveru, že výživné vo výške 300 eur na dieťa, na ktorého platenie zaviazal matku od 29.01.2024, je adekvátne a malo by postačovať na vykrytie všetkých základných, odôvodnených, pravidelných potrieb dieťaťa, ktoré zodpovedá tomu, že dieťa má právo
podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov ( zohľadniac aj vyšší príjem otca v porovnaní s matkou). Súd prvej inštancie mal za to, že ustálená výška výživného zodpovedá aj kritériám Zákona o rodine, pričom otec a aj právny zástupca matky súhlasili s určením výživného v sume 300 eur na maloletého. Pri stanovení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prvej inštancie vychádzal z možností a schopností rodičov s prihliadnutím na metodické usmernenie Ministerstva spravodlivosti SR pre výpočet výživného rodičov k deťom, v zmysle ktorej pri dieťati prvého stupňa základnej školy a pri jednej vyživovacej povinnosti rodiča by malo výživné predstavovať 20 % z príjmu rodiča, čo je v prípade matky 350 eur pri jej príjme 1 749 eur a sumu 435 eur pri príjme 2 179 eur. V porovnaní s aktuálnym príjmom otca vo výške 7 049 eur, ako aj fakt, že otec zabezpečuje osobnú starostlivosť o maloletého, uhrádza všetky jeho výdavky, mal súd prvej inštancie za dôvodné určiť vyživovaciu povinnosť matke v sume 300 eur mesačne.
9. Súd prvej inštancie zaviazal matku na zaplatenie zročného výživného za obdobie od 29.01.2024 do 30.09.2024 v celkovej výške 2 198,04 eur. Konštatoval, že z dôvodu, že výživné je splatné do 15. dňa v mesiaci a rozsudok bol vyhlásený po 15. dni v mesiaci, je zročné celé mesačné výživné za mesiac september 2024. Celkovú sumu zročného výživného ustálil na výšku 2 198,04 eur (3 dni mesiaca január 2024, t.j. 29,04 eura + 8 mesiacov x 300 eur = 2 400 eur, po odpočítaní 231 eur, ktorú sumu matka podľa vyjadrenia otca už uhradila). Zároveň uložil povinnosť matke uhradiť zročné výživné naraz, a to do 30 dní od vykonateľnosti rozhodnutia v zmysle § 232 ods. 3 druhá veta C.s.p. z dôvodu, aby matka mala dostatočný čas na zabezpečenie úhrady zročného výživného. Z mimoriadneho výpisu z účtu č. J. XXXX XXXX XXXX XXXX XXXX: Sporenie vedenom J. J., M. mal preukázaný aj konečný stav účtu ku dňu 22.05.2024 v sume 10,27 eur, pričom otec sa podieľal na tvorbe úspor maloletého sumou 78 eur za mesiac február 2022 a sumou 120 eur mesačne od marca 2022 do 31.08.2023, t. j. uhradil na tento účet celkovo 2 238 eur. Z daného mal súd prvej inštancie za preukázané, že matka svojvoľne nakladala s prostriedkami určenými na tvorbu úspor bez súhlasu súdu, a preto uložil matke povinnosť, aby úspory maloletého v sume 2 238 eur uhradila na osobitný účet zriadený otcom, do 15 dní od oznámenia tohto čísla účtu matke.
10. Vo výroku VII. rozhodnutia súd prvej inštancie deklaroval zmenu rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č. k. B3-40P/76/2021-109, ktorý nadobudol právoplatnosť 12.03.2022, v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o výživnom a výroku VI. o styku s maloletým A., keďže nanovo upravil rozsah práv a povinností k maloletému dieťaťu. V odôvodnení rozhodnutia napokon uviedol, že na dôkazy predložené matkou podaním doručeným súdu 11.10.2023 ( potvrdenie o príjme, prehľad existujúcich produktov – J. J., M., sťažnosť adresovanú Prezídiu Policajného zboru, Ministerstvu práce, sociálnych vecí a rodiny SR, Okresnej prokuratúre Bratislava II, upovedomenie OR PZ v Bratislave II o odstúpení spisového materiálu ) neprihliadal, keďže tieto boli predložené až po vyhlásení rozhodnutia súdu. Poukazujúc na ustálenú judikatúru vyšších súdnych autorít (ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne) uviedol, že ďalšie argumenty účastníkov konania považoval za nadbytočné, bez potreby sa s nimi osobitne vysporiadať, keď súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami sporu, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami.
11. O trovách konania rozhodol podľa § 52 zákona č. 161/2015 Z. z. Civilný mimosporový poriadok (ďalej „C.m.p.“), podľa ktorého žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, ak tento zákon neustanovuje inak po ustálení, že v danom prípade nejde o výnimku zo zákonom stanovenej zásady mimosporového konania, podľa ktorej si každý z účastníkov trovy konania znáša sám.
12. Proti rozsudku podala v zákonnej lehote odvolanie matka z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f/, h/ zákona č. 160/2015 Z. z. Civilný sporový poriadok (ďalej „C.s.p.“) namietajúc, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Uviedla, že rozhodnutím bola porušená zásada najlepšieho záujmu dieťaťa, keď rozsudok súdu neodráža skutočný záujem maloletého A., ktorý má s ňou vytvorený stabilný a láskyplný vzťah, žil v jej starostlivosti od rozvodu rodičov, pričom súd dostatočne nezohľadnil, že vzdialenosť medzi matkou a maloletým by narušila ich väzby. Podľa matky súd prvej inštancie neprimerane zohľadnil neobjektívne a nepodložené tvrdenia otca, kedy polícia ani sociálne úrady nepreukázali jej vinu na domácom incidente zo septembra 2023. Tvrdenia o údajnom týraní maloletého sú nepodložené a nezakladajú sa na pravde, maloletému by nikdy neublížila, incident zo septembra 2023 bol nesprávne interpretovaný, zvuky, ktoré susedia počuli,
nepochádzali z násilného správania voči maloletému, odreniny na nohách maloletého boli spôsobené jeho aktívnym pohybom a streptokokovou nákazou, čo súdu aj polícii vysvetlila a poskytla dôkazy o jeho zdravotnom stave, ktorý bol pod jej dohľadom pravidelne monitorovaný. Voči nej nebolo doposiaľ vznesené obvinenie, čo potvrdzuje, že nikdy nekonala v rozpore so záujmami maloletého, konanie bolo ukončené a skutok bol vyhodnotený ako priestupok v máji 2024. Znalecký posudok nepotvrdil vážne zanedbanie alebo týranie ani neuviedol, že by starostlivosť matky spôsobila vážne ohrozenie maloletého A.. Vyplýva z neho, že maloletý má matku rád a nechce s ňou stratiť kontakt. Výrok o údajnom týraní je preto nepodložený a ako taký nesprávny. Podľa matky súd prvej inštancie nedostatočne zohľadnil jej majetkové pomery a schopnosť zabezpečiť maloletému adekvátne životné podmienky, má stabilné finančné zázemie, vlastné bývanie a príjem umožňujúci starostlivosť o dieťa, ako lekárka je finančne aj odborne schopná zabezpečiť všetky potreby maloletého A. (vrátane zdravotnej starostlivosti, vzdelávania a voľnočasových aktivít), má stabilný mesačný príjem a vlastní nehnuteľnosť. Tvrdenia otca o lepšom finančnom zabezpečení nezohľadňujú skutočnosť, že aj matka dokáže zabezpečiť adekvátnu starostlivosť na Slovensku. Vyslovila presvedčenie, že práve u nej by A. mohol naďalej zdravo a šťastne vyrastať v prostredí, ktoré pozná a kde sa cíti bezpečne. Aj keď súd prvej inštancie zaznamenal vyjadrenie maloletého o spokojnosti s otcom na Cypre, maloletý má vo veku 10 rokov len obmedzenú schopnosť posúdiť dlhodobé dôsledky odlúčenia od matky. Podľa matky zverenie dieťaťa výlučne do starostlivosti otca a jeho presun do zahraničia narušilo možnosť vyváženého podielu oboch rodičov na výchove, kedy aj maloletý opakovane vyjadril túžbu udržať kontakt s matkou. Matka zdôraznila, že absencia úpravy jej styku s maloletým je v rozpore so záujmami maloletého, predstavuje zásadné obmedzenie jej rodičovských práv a narúša právo maloletého na kontakt s oboma rodičmi. Súd prvej inštancie nevzal do úvahy, že pravidelné osobné stretnutia s matkou sú kľúčové pre jeho emocionálnu pohodu, dieťaťu takýmto rozhodnutím odopierajú možnosť budovať zdravý vzťah s oboma rodičmi, pričom matka vždy prejavovala záujem o syna, podporovala ho a budovala si s ním blízky vzťah. Vzdialenosť medzi Cyprom a Slovenskou republikou fakticky znemožňuje pravidelný osobný kontakt medzi ňou a maloletým, keďže komunikácia prostredníctvom telefónu alebo videohovorov nemôže nahradiť osobné stretnutia, objatia a každodenný kontakt, ktoré sú dôležité pre zdravý vývin maloletého. Maloletý je v kľúčovom veku, kedy potrebuje blízkosť oboch rodičov a jeho odcudzenie od matky môže negatívne ovplyvniť jeho psychické a emocionálne prežívanie. Maloletý A. má na Slovensku vybudované pevné väzby na rodinné prostredie, školu a svojich priateľov, vyňatím z tohto prostredia a presunom na Cyprus stratil svoju známe a bezpečné zázemie, premiestnenie do cudzieho prostredia, kde dominuje iný jazyk a kultúra, môže byť pre neho stresujúce a môže ho pripraviť o jeho prirodzenú väzbu k slovenskému jazyku a kultúre. Vzdialenosť medzi nimi tak znemožňuje pravidelný kontakt a osobné stretnutia, čo narúša nielen puto, ale môže mať negatívny dopad aj na psychické zdravie dieťaťa. Matka vyslovila nesúhlas so zamietnutím návrhu na zvýšenie výživného, keď vždy zodpovedne zabezpečovala všetky potreby maloletého, pričom sa od posledného rozhodnutia podstatne zvýšili náklady spojené s jeho výchovou. Súd v odôvodnení neprihliadol na predložené dôkazy o zvýšených výdavkoch spojených so vzdelávaním, záujmovými aktivitami, športom a potrebami maloletého. Konštatovala, že rozsudok súdu sa vo viacerých častiach neopieral o objektívne preukázané fakty, napríklad podhodnotenie nákladov na starostlivosť o maloletého alebo nedostatočné zohľadnenie ekonomickej situácie otca. Uviedla, že nesúhlasí s uložením povinnosti prispievať na výživu sumou 300 eur mesačne ani s povinnosťou zaplatiť zročné výživné a previesť úspory na účet otca konštatujúc, že súd nezohľadnil jej aktuálne finančné možnosti a ani to, že sa pravidelne stará o potreby maloletého nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti, keď investovala do kvalitných hračiek, vzdelávacích pomôcok, elektroniky či zdravotných pomôcok pre dieťa maloletého. S poukazom na zásadu sledovania najlepšieho záujmu dieťaťa podľa § 3 Zákona o rodine zdôraznila, že maloletý vyrastal v prostredí matky a zmena starostlivosti narušuje jeho citový vývoj, pri ktorého skúmaní je potrebné zohľadniť zabezpečenie nielen primeraných materiálnych podmienok, ale aj emocionálnej stability, bezpečia, zachovania stabilných väzieb, kontinuitu výchovného prostredia a zachovanie stabilných vzťahov s osobou, ktorá primárne zabezpečovala každodenné potreby dieťaťa. Dala do pozornosti, že v rámci rozvodového konania bola nútená navyšovať hypotekárny úver o 35 173,60 eur a zobrať spotrebný úver vo výške 9 400 eur, aby pokryla zvýšené náklady na bývanie, starostlivosť o maloleté dieťa a vlastnú obživu, pričom jej finančná ujma predstavuje sumu vo výške 44 573,60 eur, čo je zdokumentované výpismi a potvrdeniami. Počas starostlivosti o maloletého znášala výdavky na stravovanie, cestovanie, hygienické potreby, zdravotnú starostlivosť a iné, pričom príspevok otca bol minimálny. Požiadavky na výživné vo výške 470 eur už pri pôvodnom rozhodnutí nepokrývali všetky potreby maloletého, ktorý vyžaduje zvýšenú starostlivosť v oblasti vzdelania, logopédie a záujmových aktivít. Odvolaním napadnutý rozsudok označila za nespravodlivý a nezákonný navrhla, aby odvolací súd rozhodol tak, že maloletého A. zverí do jej osobnej
starostlivosti, zaviaže otca prispievať na výživu maloletého sumou 900 eur mesačne, alternatívne aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie.
13. Otec v písomnom vyjadrení sa k odvolaniu uviedol, že odvolaním napadnutý rozsudok považuje za zákonný, vydaný v najlepšom záujme maloletého, založený na správnych skutkových zisteniach súdu a vychádzajúci zo správneho právneho posúdenia veci. Mal za to, že odvolacie dôvody nie sú naplnené, keďže súd vykonal rozsiahle dokazovanie, dal priestor obom stranám na rozsiahlu možnosť argumentácie. Konštatoval, že matka sa na súdne pojednávanie dňa 02.10.2024 nedostavila ani nedoložila dokumenty, mala niekoľko možností stretnúť sa so synom na základe jeho podnetov, matke oznámil kedy priletia na Slovensko, o možnosti stretnutia na ďalší deň, avšak matka neprejavila záujem. Dňa 20.08.2024 matke ponúkal stretnutie s A. na deň 22.08.2024, avšak takisto neprejavila záujem. I keď matka vedela, že maloletý bude v auguste 2024 na súde prvej inštancie za účelom vykonania pohovoru so zákonnou sudkyňou, nedostavila sa, aby sa so synom stretla. Na základe uvedeného považuje úvahy o potrebe určenia styku matky s maloletým za čisto formálne, keď matka opakovane neprejavila záujem o takéto stretnutie. V konaní bolo preukázané, že maloletý je v jeho starostlivosti spokojný a rád, prosperuje nielen zdravotne, ale aj v škole. Kolízny opatrovník vykonával s A. priebežne pohovory, takisto súd vykonal so synom pohovor, kde maloletý konzistentne chcel byť na Cypre s otcom. Z vykonaného dokazovania nevyplynulo, že by mu chýbala blízkosť matky, alebo jej prostredie či škola na Slovensku. Maloletý vyjadril ochotu kontaktu s matkou počas prázdnin, avšak matka sa s ním nestretla a neprejavila o osobný kontakt s ním záujem, telefonický kontakt realizovala aj počas prázdninového pobytu A. na Slovensku, o ktorom mala vedomosť. Matkin postoj je rozporný, keď v odvolaní formálne píše o potrebe osobného kontaktu a starostlivosti, materiálne však neurobila žiaden krok k tomu, aby sa s maloletým stretla, hoci jej to otec navrhoval. Zo Znaleckého posudku č. 3/2024, vypracovaného Mgr. Katarínou Bielikovou, znalkyňou z odvetvia klinickej psychológie detí, vyžiadaného OR PZ Trnava, odbor vyšetrovania Piešťany vyplynulo, že maloletý u matky prežíval nadmernú záťaž, trvajúce intrapsychické napätie, v dôsledku čoho sa zajakával. Otec poukázal na to, že je to práve on, kto vytvára maloletému láskavé, pokojné a ohľaduplné prostredie, kde je bez výhrady prijímaný a milovaný. Matka nedokáže prevziať zodpovednosť za svoje správanie k maloletému, bagatelizuje incident zo septembra 2023 a nevníma žiadne svoje pochybenie pri výchove a prístupe k maloletému. Vo vzťahu k namietaniu výšky výživného matkou poukázal na skutočnosť, že právny zástupca matky sa na pojednávaní vyjadril, že výživné 300 eur na maloletého je primerané. Matka neudala v odvolaní žiadne vecné argumenty proti výške výživného, určenej v rozsudku a ani nevyvracia či už konkrétne skutkové zistenia súdu, týkajúce sa výživného a ani nespochybňuje konkrétne právne závery súdu, týkajúce sa výživného. Pokiaľ ide o vydanie nadporného výživného, v konaní bolo preukázané, že matka bez súhlasu súdu svojvoľne disponovala s nasporenými prostriedkami maloletého, a preto uloženie povinnosti matke tieto úspory poukázať na účet vytvorený otcom je logickým riešením danej situácie. Deklarované výdavky na maloletého matka nikdy nepodložila listinným dôkazom o ich vynaložení, deklarované výdavky vysoko prevyšujú matkin zárobok, a napriek tomu, že súd prvej inštancie uložil povinnosť matke predložiť dôkazy o deklarovaných výdavkoch, matka tak neurobila. Pokiaľ matka spomína zdravotnú starostlivosť, ktorú je schopná ako lekárka zabezpečiť, otec poukázal na listinné dôkazy pozostávajúce z vyjadrení ošetrujúcich lekárov maloletého z ktorých vyplýva, že matka nepodstúpila s maloletým potrebné vyšetrenia u pediatričky a ani u lekárov – špecialistov. Všetky potrebné odborné vyšetrenia – zubár, urológ, chirurg, ortopéd, oftamológ absolvoval na Cypre s maloletým otec. Na základe uvedených skutočností otec navrhol, aby odvolací súd odvolaním napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil.
14. Kolízny opatrovník v písomnom vyjadrení k odvolaniu matky uviedol, že odvolanie považuje za nedôvodné a rozhodnutie súdu prvej inštancie odporučil potvrdiť. Uviedol, že matka neozrejmila skutočnosti predchádzajúce nariadeniu neodkladného opatrenia, kedy bol maloletý odovzdaný do starostlivosti otca. Maloletý sa podvedome snaží spomienky na inkriminovanú udalosť potlačiť až vytesniť, o prípadných negatívnych zážitkoch s matkou nechce rozprávať, čo je prirodzený obranný mechanizmus. Incident bol postúpený odboru všeobecnej vnútornej správy Okresného úradu Piešťany, keďže nejde o trestný čin, ale ide o skutok, ktorý by mohol byť priestupkom. Z vyjadrení maloletého vyplýva, že súčasné prostredie a starostlivosť otca mu vyhovuje, chce, aby to tak zostalo, s matkou by sa chcel stretávať. Matka je s maloletým len v telefonickom kontakte, nekontaktuje ho ani prostredníctvom video hovorov a nevyužila ani možnosť sa s ním stretnúť osobne, a preto sa tvrdenia matky v tomto smere nezakladajú na pravde. Matka sa nezúčastnila pojednávaní na súde, kde mala možnosť sa k danému relevantne vyjadriť. Matka nepreukázala, že by otec znemožňoval kontakt dieťaťa s ňou, naopak doposiaľ ponúknuté možnosti nevyužila. Matkou popisované prostredie, v ktorom maloletý
žil, nekorešponduje s realitou a ani s vyjadreniami samotného maloletého a s dôsledkami na jeho psychickom stave. Má za preukázané, že matka sa pravidelne nestará o potreby maloletého nad rámec plnenia vyživovacej povinnosti a s úsporami maloletého manipulovala bez súhlasu súdu.
15. Otec v písomnom podaní zo dňa 07.03.2025 oznámil, že sa s matkou pokúsil dohodnúť na jej stretnutí s maloletým v čase od 19.02.2025 do 23.02.2025, kedy boli v B., matka však jeho návrhy odmietla a s dieťaťom sa nestretla. Dňa 10.04.2025 otec doložil do spisu Správu z psychologickej intervencie zo dňa 10.04.2025 , vypracovanej MTS Consult s.r.o., Bošániho 17, Bratislava, C. C. I. P., detským psychológom.
16. Matka v písomnom podaní zo dňa 20.03.2025 informovala súd o podaní opakovanej sťažnosti na ÚPSVaR Piešťany, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately, a to na hrubé nedostatky rozhodovania, nesprávne úradné rozhodnutie (v nadväznosti na sťažnosť zo dňa 26.08.2024).
17. Odvolací súd preskúmal vec, v ktorej nie je viazaný rozsahom odvolania a odvolacími dôvodmi podľa § 65 a § 66 C. m. p., bez nariadenia odvolacieho pojednávania podľa 378 ods. 1, § 385 ods. 1, § 219 ods. 1 C. s. p., s verejným vyhlásením rozhodnutia podľa § 219 ods. 3 C. s. p. a dospel k záveru o nedôvodnosti odvolania matky podaného proti všetkým výrokom rozhodnutia.
18. Podľa § 2 ods. 1 C. m. p. na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia Civilného sporového poriadku, ak tento zákon neustanovuje inak.
19. Konštatuje, že v postupe súdu prvej inštancie nezistil žiadne vady týkajúce sa procesných podmienok, na ktoré je z úradnej povinnosti povinný prihliadať (§ 2 ods. 1 C. m. p., § 380 ods. 2 C. s. p.).
20. Po oboznámení sa s obsahom spisového materiálu dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie dostatočne zistil skutočný stav veci, keď vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na zistenie rozhodujúcich skutočností z hľadiska posúdenia návrhu matky na zvýšenie výživného zo sumy 470 eur mesačne na sumu 900 eur mesačne a návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (zverenie maloletého do jeho osobnej starostlivosti, uloženie povinnosti matke prispievať na výživu maloletého sumou 300 eur mesačne, neupravenia styku maloletého s matkou) a o uloženie povinnosti matke uhradiť úspory maloletého v sume 2 238 eur, vytvoreného z výživného plateného otcom, na osobitný účet zriadený otcom, v rozhodnutí v bodoch 9 – 47 uviedol podrobné skutkové zistenia vyplývajúce z vykonaného dokazovania, majúce podstatný význam pre rozhodnutie o návrhoch oboch rodičov, po uvedení na vec sa vzťahujúcich sa zákonných predpisov sa v bodoch 56-100 veľmi podrobne a zrozumiteľne vysporiadal s predmetom konania a jeho účelom, z rozhodnutia je jednoznačne a bez akejkoľvek pochybnosti možné vyvodiť, akými úvahami sa riadil pri prijatej úvahe o zamietnutí návrhu matky na zvýšenie výživného a akceptovania návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o uhradenie úspor maloletého vo výške 2 238 eur , pričom ním prijatá úvaha nevykazuje svojvoľnosť, extrémny nesúlad prijatých právnych záverov s vykonaným dokazovaním a nejedná sa ani o interpretačný exces. Odvolací súd sa preto v plnom rozsahu stotožnil s dôvodmi rozhodnutia súdu prvej inštancie , ktoré dávajú korektným spôsobom odpovede aj na všeobecne formulované námietky matky uvedené v odvolaní, na tieto správne dôvody (bez ich opakovania) plne poukazuje (§ 387 ods.2 C.s.p.) a len na zdôraznenie ich správnosti a v záujme vyporiadania sa s odvolacími dôvodmi matky uvádza nasledovné.
21. K matkou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa § 365 ods.1 písm. f/ C.s.p., t. j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie vec posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s § 191 C.s.p., a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov účastníkov konania, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok
hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je vo vzťahu k napadnutému rozhodnutiu naplnený, keďže vo vzťahu k rozhodnutiu o návrhu matky na zvýšenie výživného a o návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností a o uhradenie úspor maloletého vo výške 2 238 eur nemožno súdu prvej inštancie vytknúť, že by nevykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom pre zistenie skutočného stavu veci (§ 35 C.m.p.), že by s poukazom na charakter mimosporového konania podľa § 36 C.m.p. nedoplnil dokazovanie k podstatným otázkam aj bez návrhov rodičov , že by sa neoboznámil s názorom maloletého dieťaťa prezentovaného pred súdom , že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov účastníkov konania nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré (pre posudzovanú vec) rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení procesného predpisu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.
22. K námietke matky, že rozsudok prvoinštančného súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci ( § 365 ods. 1 písm. h/ C.s.p.) uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery. V prejednávanom prípade, v ktorom konajúci súd prvej inštancie zo správnych skutkových záverov vyvodil vo vzťahu k návrhom oboch rodičov správne právne závery a aplikoval správny právny predpis, namietaná vada konania nebola odvolacím súdom zistená.
23. Podľa čl. 5 Zákona o rodine záujem maloletého dieťaťa je prvoradým hľadiskom pri rozhodovaní vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. Pri určovaní a posudzovaní záujmu maloletého dieťaťa sa zohľadňuje najmä a) úroveň starostlivosti o dieťa, b) bezpečie dieťaťa, ako aj bezpečie a stabilita prostredia, v ktorom sa dieťa zdržiava, c) ochrana dôstojnosti, ako aj duševného, telesného a citového vývinu dieťaťa, d) okolnosti, ktoré súvisia so zdravotným stavom dieťaťa alebo so zdravotným postihnutím dieťaťa, e) ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do jeho dôstojnosti a ohrozenie vývinu dieťaťa zásahmi do duševnej, telesnej a citovej integrity osoby, ktorá je dieťaťu blízkou osobou, f) podmienky na zachovanie identity dieťaťa a na rozvoj schopností a vlôh dieťaťa, g) názor dieťaťa a jeho možné vystavenie konfliktu lojality a následnému pocitu viny, h) podmienky na vytváranie a rozvoj vzťahových väzieb s obidvomi rodičmi, súrodencami a s inými blízkymi osobami, i) využitie možných prostriedkov na zachovanie rodinného prostredia dieťaťa, ak sa zvažuje zásah do rodičovských práv a povinností.
24. Podľa § 26 Zákona o rodine, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
25. Podľa § 36 ods. 1 Zákona o rodine rodičia maloletého dieťaťa, ktorí spolu nežijú, môžu sa kedykoľvek dohodnúť o úprave výkonu ich rodičovských práv a povinností. Ak sa nedohodnú, súd môže aj bez návrhu upraviť výkon ich rodičovských práv a povinností, najmä určí ktorému z rodičov zverí mal. dieťa do osobnej starostlivosti. Ustanovenie § 25 a 26 sa použijú primerane.
26. Podľa § 62 ods. 1 Zákona o rodine plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
27. Podľa § 62 ods. 2 Zákona o rodine obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
28. Podľa § 62 ods. 4 Zákona o rodine pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
29. Podľa § 62 ods. 5 Zákona o rodine výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
30. Podľa § 75 ods. 1 Zákona o rodine pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
31. Podľa § 78 ods. 1 Zákona o rodine dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh.
32. Podľa § 78 ods. 3 Zákona o rodine pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.
33. Podľa § 121 C.m.p. rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletých a o priznaní, obmedzení alebo o pozbavení rodičovských práv a povinností, alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu , ak sa zmenia pomery .
34. Vo vzťahu k návrhom oboch rodičov odvolací súd konštatuje, že vlastnosťou právoplatných meritórnych súdnych rozhodnutí je ich zásadná nezmeniteľnosť, ktorá je imanentnou súčasťou záruk právneho štátu znamenajúcou, že ak súd o veci raz rozhodol a toto rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť, nemôže ju prejednávať znova. Výnimočne zákon pripúšťa, aby sa o tej istej veci jednalo znova, avšak len za prísne stanovených podmienok (napr. použitie mimoriadneho opravného prostriedku) alebo v zákonom taxatívne vymedzených prípadoch, do skupiny výnimiek ktorých patrí aj § 121 C.m.p. , kedy zmenu v ňom uvedených rozhodnutí (rozsudkov) možno dosiahnuť novým konaním v tej istej veci. Hmotnoprávnou podmienkou je, že sa zmenia pomery oproti času, keď súd rozhodoval v pôvodnom konaní. Znamená to, že okolnosti, z ktorých súd vychádzal v čase vyhlásenia posledného rozhodnutia sa zmenili v takej miere, že sa závažnejším spôsobom prejavujú v pomeroch účastníkov. Ak konajúci súd dospeje k záveru, že sú splnené podmienky pre zmenu pôvodného rozhodnutia, vydá nové rozhodnutie rovnakého druhu ako rozhodnutie, ktoré mení, pričom výrok nového rozhodnutia musí obsahovať aj špecifikáciu výroku, ktorý je novým rozhodnutím dotknutý a prípadne aj rozsah, v akom sa pôvodné rozhodnutie mení.
35. K návrhu matky na zvýšenie výživného , doručeného súdu dňa 17.04.2023, naviac dodáva, že predpokladom na zmenu právoplatného rozhodnutia o výživnom je zmena pomerov podstatného (kvalifikovaného) rázu, v dôsledku ktorej je treba zmeniť aj výšku výživného. Zmena pomerov v zmysle § 78 ods. 1 Zákona o rodine je základnou a prvoradou skutočnosťou relevantnou pre posúdenie opodstatnenosti nároku osoby, dožadujúcej sa návrhom zvýšenia (resp. zníženia ) výživného. Za zmenu pomerov v zmysle ust. § 78 ods. 1 Zákona o rodine treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane dieťaťa, alebo rodičov, na ktorých je odkázané výživou. Pri rozhodovaní o zmene výživného preto musí súd posúdiť komplexne všetky zmeny v pomeroch účastníkov, ku ktorým došlo od predchádzajúcej úpravy, pričom nemôže opomenúť ani existenciu ust. § 62 ods.2 Zákona o rodine, zakotvujúcu právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov, či v negatívnom alebo pozitívnom zmysle , ako i všeobecné hľadisko upravené v § 75 ods.1 Zákona o rodine a porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného ako v čase predchádzajúceho, tak i nového rozhodnutia, a to na základe spoľahlivých a úplných výsledkov dokazovania ( III. ÚS 319/2015). Pri posudzovaní zmenených pomerov je treba prihliadať ku všetkým okolnostiam, ktoré by mohli odôvodniť zmenu výšky výživného. Dôvodom pre zmenu vyživovacej povinnosti rodičov je len taká zmena pomerov, za ktorých bolo doposiaľ určené výživné, ktorá sa výrazným spôsobom prejaví v pomeroch účastníkov, ktorá dosahuje relevantnú intenzitu pre zmenu rozhodnutia.
36. Vo vzťahu k len všeobecne formulovanej a stručnej odvolacej argumentácii matky k výroku I., v ktorom súd zamietol jej návrh na zvýšenie výživného na maloleté dieťa odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie sa v bodoch 56 – 73 napadnutého rozhodnutia veľmi dôsledne a podrobne zaoberal posúdením, či sa v danom prípade podstatne zmenili okolnosti existujúce v čase poslednej úpravy výživného na maloleté dieťa, ktoré sú rozhodujúce pre výšku výživného (od podania návrhu matky do 21.09.2023, kedy bol maloletý uznesením Mestského súdu Bratislava II zo dňa 20.09.2023, č.k. 41P/33/2023-29 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trnave zo dňa 13.11.2023, č.k. 14CoP/152/2023-64 odovzdaný do starostlivosti otca), a pokiaľ následne dospel k záverom, že k podstatnej (výraznejšej a zásadnejšej) zmene pomerov, odôvodňujúcej zvýšenie výživného na maloleté dieťa nedošlo, s týmito závermi sa odvolací súd plne stotožňuje. So súdom prvej inštancie sa bez výhrad zhoduje čo do ustálenia odôvodnených nákladov maloletého dieťaťa v posudzovanom období na celkovú výšku cca 651 eur mesačne, ich druhovej a výškovej špecifikácie, podrobne uvedenej v bodoch 69-70 napadnutého rozhodnutia (na ktoré odkazuje a nepovažuje za potrebné ich opakovať). Bez výhrad akceptuje a odkazuje aj na závery súdu prvej inštancie ku ktorým dospel pri posudzovaní osobných, príjmových a majetkových pomerov oboch rodičov a ich zmeny v porovnaní s pomermi existujúcimi na strane oboch rodičov v čase predchádzajúcej úpravy výživného (rozsudok Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č.k. B3-40P/76/2021-109).
37. Pokiaľ ide o posudzovaný návrh otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť zásadnú skutočnosť, a to že závery súdov prijaté v konaniach starostlivosti súdu o maloleté deti sú výsledkom procesu komplexného vyhodnotenia skutkových okolností danej veci, ktoré v konaní vyšli najavo a ktoré v rámci zásady voľného hodnotenia dôkazov súd viedli k prijatiu toho-ktorého rozhodnutia. Každé jedno rozhodnutie je potom vysoko individuálne pre daný prípad a je vždy výsledkom posúdenia individuálnych skutkových okolností každej posudzovanej veci vo vzájomných súvislostiach. Po oboznámení sa s obsahom spisu a s postupom súdu prvej inštancie bez akýchkoľvek pochybností akceptuje ním vo výroku II. prijaté rozhodnutie, dôsledkom ktorého je zmena v osobe rodiča, do ktorého osobnej starostlivosti je maloleté dieťa zverené. V kontexte zistených okolností danej veci, ktorým sa súd prvej inštancie dostatočne venoval v bodoch 76-82 rozhodnutia, je rozhodnutie o zverení maloletého do osobnej starostlivosti otca jednoznačne v záujme maloletého dieťaťa, ktoré má právo na to, aby vyrastalo v pokojnom a bezpečnom prostredí, v ktorom budú zabezpečené všetky jeho potreby a zároveň rešpektuje postoj maloletého dieťaťa prezentovaný k otázke osobnej starostlivosti otca v priebehu pohovoru pred súdom prvej inštancie (22.08.2024). Okolnosť, že matka namieta objektívnosť oznamovateľky pri udalosti zo dňa 10.09.2023 a ani jej námietky voči postupu orgánu sociálnoprávnej ochrany detí, nemá v kontexte ostatného vykonaného dokazovania za následok inú úvahu odvolacieho súdu, než ku ktorej pri posudzovaní otázky, výkon osobnej starostlivosti ktorého z rodičov je aktuálne v záujme maloletého dieťaťa, dospel súd prvej inštancie. Naopak, zistené okolnosti danej veci, na ktoré v rozhodnutí poukázal súd prvej inštancie (stav bytu a maloletého dieťaťa pri privolaní polície dňa 10.09.2023, hodnoverné nevysvetlenie neumožnenie šetrenia úradu sociálnoprávnej ochrany detí v domácnosti matkou, závery Znaleckého posudku č. 3/2024 vypracovaného v trestnom konaní, nedostatočná starostlivosť matky o zdravotný stav dieťaťa ) vzbudzujú oprávnenú pochybnosť nielen o úprimnosti matkou verbalizovaného záujmu o osobnú starostlivosť o maloleté dieťa, ale aj o jej schopnostiach sa o maloletého po všetkých stránkach riadne postarať.
38. Na skutočnosti uvádzané v predošlom bode tohto rozhodnutia odvolací súd poukazuje aj v súvislosti s odvolacím prieskumom výroku VI., v ktorom súd prvej inštancie rozhodol, že styk matky s maloletým A. sa neupravuje. Aj keď je takéto rozhodnutie nie štandardným usporiadaním pomerov rodičov a maloletého dieťaťa v otázke styku s rodičom, do ktorého starostlivosti nebolo maloleté dieťa zverené, v kontexte zistených okolností danej veci, uvedených v bodoch 83-84 rozhodnutia, ho je možné posúdiť za rozhodnutie v záujme maloletého. Postoj matky k súdnemu konaniu (bez ospravedlnenia sa nedostavila na pojednávanie dňa 02.10.2024 a ani na pojednávanie 01.07.2024 napriek vedomosti o neakceptovaní žiadosti o odročenie pojednávania súdom), k návrhu otca na zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností (ku ktorému sa nevyjadrila a neuviedla jej predstavu o spôsobe a rozsahu stretávania sa s dieťaťom), a najmä k možnosti styku s maloletým dieťaťom, navrhovaným jej otcom v lete 2024, resp. po pohovore maloletého pred súdom dňa 22.08.2024, o ktorom mala vedomosť, je aj pre odvolací súd signálom, že matka nemá skutočný záujem o styk s maloletým dieťaťom. Odvolací súd sa zhoduje so súdom prvej inštancie , že za tohto stavu a pri súčasnom zohľadnení, že na strane otca je iniciatíva a ochota umožniť styk matky s maloletým, by bolo neúčelné a v rozpore so záujmom
maloletého dieťaťa upravovať jeho styk s matkou (ktorá žiaden návrh v tomto smere neuviedla ani v podanom odvolaní).
39. Po oboznámení sa s obsahom spisu a odôvodnením rozhodnutia súdu prvej inštancie vzťahujúcim sa k určeniu výživného s účinnosťou od 29.01.2024 a zročného výživného za obdobie od 29.01.2024 do 30.09.2024 vo výške 2 198,04 eur (t.j. k výrokom III. a IV.) odvolací súd odkazuje na skutkové zistenia súdu prvej inštancie o osobných, majetkových a príjmových pomeroch oboch rodičov a o skladbe a výške nákladov maloletého, ktoré súd prvej inštancie posúdil ako odôvodnené a tieto vzal (pri súčasnom zohľadnení výšky životnej úrovne oboch rodičov) pri rozhodovaní o výživnom v úvahu. Keďže matka v podanom odvolaní námietky proti uvedeným výrokom formulovala len všeobecne, bez konkrétnej vecnej argumentácie, a tieto boli v priamom rozpore s vyjadrením jej právneho zástupcu na pojednávaní dňa 02.10.2024 o primeranosti výživného vo výške 300 eur, odvolací súd bez potreby opakovania skutkových a právnych dôvodov vedúcich súd prvej inštancie k prijatému rozhodnutiu v tejto časti, len odkazuje na body 85-96 preskúmavaného rozhodnutia, s ktorými sa bez výhrad stotožňuje.
40. Za vecne a právne správny odvolací súd posúdil aj výrok V. preskúmavaného rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie uložil matke povinnosť uhradiť na osobitný účet zriadený otcom úspory maloletého A. v sume 2 238 eur, vytvorené z výživného plateného otcom, a to do 15 dní od oznámenia tohto čísla účtu matke. Konštatuje, že skutkové zistenia súdu prvej inštancie uvedené v bode 97 rozhodnutia boli v konaní riadne preukázané a z týchto jednoznačne vyplýva, že matka svojvoľne a bez splnenia zákonnej povinnosti disponovala s doposiaľ nasporenými tezaurovanými prostriedkami maloletého dieťaťa.
41. Za súladný s ust. § 26 Zákona o rodine a § 121 C.m.p. odvolací súd napokon posúdil výrok VII. rozhodnutia, v ktorom súd prvej inštancie rozhodol o zmene rozsudku Okresného súdu Bratislava III zo dňa 10.02.2022, č. k. B3-40P/76/2021 – 109 v časti výroku II. o zverení maloletého A., výroku IV. o výživnom a výroku VI. o styku s maloletým A. .
42. V nadväznosti na uvedené odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie, vrátane závislého výroku VIII. o trovách prvoinštančného konania podľa § 387 ods. 2 C.s.p. ako vecne a právne správny potvrdil.
43. O trovách odvolacieho konania rozhodol podľa § 52, § 58 C.m.p. v spojení s § 396 ods.1 C.s.p.
44. Toto rozhodnutie prijal senát odvolacieho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 2 ods. 1 C.m.p., § 393 ods. 2 C.s.p.).
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 C.s.p.) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 C.s.p.).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 C.s.p.). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 C.s.p.).