Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_71Cb-26-2023.pdf
PDF · 135.51 KB
Case nature
Area
Subarea
71Cb/26/2023
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Mestský súd Bratislava III v konaní pred sudcom JUDr. Patrikom Števíkom v spore žalobcu: Slovenská republika - Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, Stromová 1, 851 05 Bratislava, IČO: 00 164 381, proti žalovanému: ERUDA, s.r.o., Farského 4, 851 01 Bratislava, IČO: 35 859 652, zast. Attorneity Legal s.r.o., Krížna 56, 821 08 Bratislava, IČO: 54 912 989, o zaplatenie sumy 76.821,36 eur s príslušenstvom a o zaplatenie 34.658,72 eur s príslušenstvom (vzájomná žaloba), takto
r o z h o d o l :
I. Súd žalobu zamieta.
II. Žalobca je povinný zaplatiť žalovanému sumu 34.658,72 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 9 % ročne:
- zo sumy 14.673,66 eur od 21.05.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 13.520,39 eur od 12.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 2.136,22 eur od 10.09.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 2.648,45 eur od 28.07.2019 do zaplatenia,
- zo sumy 1.680,- eur od 21.10.2021 do zaplatenia, a to všetko do 15 dní od právoplatnosti rozsudku.
III. Žalovanému sa priznáva náhrada trov konania v plnom rozsahu, pričom o výške trov bude rozhodnuté po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením.
o d ô v o d n e n i e :
1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 31.07.2023 domáhal, aby súd zaviazal žalovaného na zaplatenie sumy 76.821,36 eur s príslušenstvom titulom nevrátenia finančných prostriedkov v súvislosti s odstúpením od Zmluvy o poskytnutí NFP. V žalobe uviedol, že Ministerstvo práce, sociálnych vecí a rodiny Slovenskej republiky v zastúpení Ministerstvom školstva, vedy a výskumu Slovenskej republiky ako poskytovateľ (žalobca) uzatvoril dňa 28.08.2018 so žalovaným ako prijímateľom zmluvu o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX (OPĽZ/314/2018) podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, podľa ust. § 25 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov a podľa ust. § 20 odsek 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, v znení jej Dodatku č. 1 zo dňa 19.12.2018 a č. 2 z 16.08.2019, predmetom ktorej bolo poskytnutie NFP zo strany žalobcu žalovanému na realizáciu projektu s názvom: „Vzdelávanie v kreatívnych postupoch“ s kódom projektu v ITMS2014+ : XXXXXXKXXX a účelom spolufinancovania schváleného Projektu prijímateľa (žalovaného). Zmluva nadobudla účinnosť dňa 04.09.2018. Neoddeliteľnou súčasťou tejto zmluvy sú štyri 4 prílohy: Príloha č. 1 Všeobecné zmluvné podmienky k Zmluve o poskytnutí nenávratného finančného prostriedku, Príloha č. 2 Predmet podpory NFP: časť A - Predmet podpory vygenerovaný z
ITMS, časť B - Zoznam a popis hlavných aktivít projektu, Príloha č. 3 Rozpočet Projektu a Príloha č. 4 Finančné opravy za porušenie pravidiel a postupov VO. Žalobca ako zmluvná strana zmluvy vykonával v zastúpení voči žalovanému postavenie poskytovateľa na základe splnomocnenia obsiahnutého v zmluve o vykonávaní časti úloh riadiaceho orgánu sprostredkovateľským orgánom zo dňa 23.07.2015 (XXXX/ XXXX). Dňa 11.10.2021 doručením oznámenia č. XXXX/XXXXX:X-AXXXX žalobca riadnym spôsobom oznámil žalovanému odstúpenie od zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri na webovom sídle https://rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný ako prijímateľ NFP si pred uzavretím tejto zmluvy ako partner verejného sektora nesplnil svoju povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. v spojitosti s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musel prijímateľ túto povinnosť splniť, nakoľko v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle zmluvy mu mala byť poskytnutá suma presahujúca 100 000,- eur. Odstúpením od zmluvy v obchodných vzťahoch podľa ust. § 351 ods. 1 Obchodného zákonníka sa zmluva zrušuje a účinky odstúpenia nastávajú až momentom odstúpenia (ex nunc). Plnenie, poskytnuté pred zrušením zmluvy, nie je plnením z neplatnej zmluvy (rozsudok Najvyššieho súdu SR, sp. zn. IM Obdo V 2/2007 zo dňa 30.09.2009). Listom č. XXXX/XXXX:XX-AXXXX zo dňa 24.11.2021 poslal žalobca žalovanému Správy o zistenej nezrovnalosti č. XXXIPXXXXXXXXX a č. XXXXPXXXXXXXXX spolu so žiadosťami o vrátenie finančných prostriedkov č. XXXXXXKXXXZXXX - suma 42.375,39 eur a č. XXXXXXKXXXZXXX
- suma 34.445,97 eur v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP, pričom žalovanému oznámil, že účinky odstúpenia od zmluvy nastali dňom jeho doručenia žalovanému, a to dňa 11.10.2021. Žalobca v rámci svojho ústretového konania oznámil žalovanému aj možnosti ohľadom splátkového kalendára, ako aj možnosť odkladu platenia dlhu. Nakoľko žalovaný na predmetnú žiadosť nereagoval, bola mu žalobcom listom zo dňa 01.08.2022 doručená predžalobná výzva č. XXXX/XXXXX:XX-AlXXX na úhradu pohľadávok v súvislosti s odstúpením od zmluvy o poskytnutí NFP č. S./XXX/XXXX. Žalovaný aj napriek riadne doručenej predžalobnej výzve jednoznačne oprávnené pohľadávky žalobcu až doposiaľ neuhradil.
2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe uviedol, že si svoje povinnosti zo Zmluvy riadne plnil a všetky plnenia ako aj potrebné dokumenty žalobcovi predkladal riadne a včas, pričom zo strany žalobcu neboli požadované žiadne dodatočné dokumenty alebo informácie. Počas doby realizácie projektu tak bolo žalovanému na zálohových platbách v zmysle Zmluvy vyplatených 76.821,36 eur. Ďalšie žiadosti o vyúčtovanie platieb, predložené zo strany žalovaného v zmysle Zmluvy, však boli žalobcom pozastavené, pričom žalovanému neboli doteraz uhradené finančné prostriedky v súhrnnej výške 34.658,72 eur, zloženej zo štyroch žiadostí o platbu a jednej nepreplatenej faktúry. Neuhradené boli štyri žiadosti o platbu:
- vo výške 14.673,66 EUR s najneskorším dátumom úhrady 20.5.2019,
- vo výške 13.520,39 EUR s najneskorším dátumom úhrady 11.7.2019,
- vo výške 2.136,22 EUR s najneskorším dátumom úhrady 9.9.2019,
- vo výške 2.648,45 EUR s najneskorším dátumom úhrady 27.7.2020. Žiadosti o platbu sú evidované v informačnom systéme ITMS, pričom ich žalovaný aj pripojil. Žalovanému však vznikli v súvislosti s projektom aj ďalšie náklady vo výške 1.680,- eur, a to na základe faktúry od subdodávateľa, ktorá už nestihla byť vzhľadom na postup žalobcu zaradená do žiadostí o platbu a predložená na úhradu cez ITMS v zmysle Zmluvy. Dôvodom pre nevyplatenie sumy požadovanej žalovaným z NFP v uvedenej výške 34.658,72 eur zo strany žalobcu, ako aj dôvodom pre podanie žaloby zo strany žalobcu s požiadavkou vrátiť dokonca spätne i už dávno zúčtované zálohové platby, bolo údajné porušenie povinnosti zápisu žalovaného do Registra partnerov verejného sektora. Uvedenú skutočnosť použil žalobca aj ako dôvod pre odstúpenie od Zmluvy. Žalovaný má však za to, že táto povinnosť sa v čase uzatvorenia Zmluvy so žalobcom na žalovaného nevzťahovala, nevzťahovala sa naňho ani v priebehu realizácie projektu, a ani v súčasnosti sa naňho nevzťahuje, pričom dokonca ani samotný žalobca v čase uzavretia Zmluvy a počas následného plnenia zo Zmluvy od žalovaného túto povinnosť nevyžadoval. Svoje vlastné konanie (nevyžiadanie zápisu do Registra partnerov verejného sektora) teda žalobca teraz spätne účelovo využíva ako dôvod na nevyplatenie zvyšku splatnej sumy finančných prostriedkov, a dokonca i na odstúpenie od Zmluvy s požiadavkou vrátenia všetkých prostriedkov poskytnutých na základe Zmluvy žalovanému, hoci predtým žalobca postupoval v súlade so Zmluvou a považoval sa za viazaného Zmluvou. Tým žalobca postupuje contra factum proprium
- koná v rozpore so svojím dovtedajším postupom, svoj vlastný postup kladie za vinu žalovanému, a poškodzuje tým, vystupujúc ako štátny orgán, žalovaného ako subjekt súkromného práva. Žalovaný pritom neporušil žiadnu povinnosť vyplývajúcu zo Zmluvy, naopak svoje povinnosti zo Zmluvy priebežne
plnil, a preto žalobca nemal a nemá žiadny dôvod na odopretie svojho plnenia alebo na odstúpenie od Zmluvy - dokonca i ten dôvod, ktorý ako zámienku využíva, totiž sám zavinil svojou vlastnou činnosťou. Zmluva je platná, odstúpenie od Zmluvy je neplatné a neúčinné a žalobca musí i naďalej plniť svoje záväzky vyplývajúce zo Zmluvy. Trvanie na výklade, že pri čerpaní prostriedkov zo štrukturálnych fondov išlo do roku 2019 o jednorazové plnenie, na ktoré sa vzťahuje limit 100.000,- EUR, a od roku 2019 už ide o plnenie opakujúce sa, na ktoré sa vzťahuje limit 250.000,- EUR, a to za účelom zneplatnenia Zmluvy alebo za účelom umožniť štátu od Zmluvy jednostranne odstúpiť a domáhať sa vrátenia všetkých poskytnutých prostriedkov, by bolo neudržateľným a nespravodlivým - osobitne keďže žalovaný prostriedky prijímal pred i po roku 2019 a úhrady požadované zo strany žalovaného v žiadostiach o platby sa datujú práve z obdobia rokov 2019 a 2020. Žalovaného sa uvedený výklad § 2 zákona o RPVS priamo dotýka v tom zmysle, že pri podpisovaní ZoNFP, žalobca vyhodnotil prijímanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov ako plnenie opakujúce sa, pri ktorom sa zápis do RPVS vyžaduje, iba ak celková suma opakujúceho sa plnenia prekročí sumu 250.000,- EUR. Naopak, na konci roku 2019 odbor auditu medzinárodných zdrojov, sekcia auditu a kontroly Ministerstva financií SR na základe stanoviska Ministerstva spravodlivosti SR zverejneného na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti skonštatoval, že plnenie z verejných prostriedkov pri čerpaní zo štrukturálnych fondov sa považuje za plnenie jednorazové, pri ktorom sa vyžaduje zápis prijímateľov do RPVS už pri presiahnutí sumy 100.000,- EUR. Samotný orgán auditu však rovnako nie je orgánom oprávneným záväzne vykladať zákon o RPVS a určovať, čo sa malo do roku 2019 považovať za jednorazové a čo za opakujúce sa plnenie. Rovnako je nesprávnym a pre účely tohto sporu irelevantným aj postup orgánu auditu, ktorý sa odvolával na Systém riadenia EŠIF, ktorý mal obsahovať nasledujúce tvrdenie: „...každý schválený NFP sa považuje za jednorazové plnenie a teda aj právneho názoru ohľadom finančného limitu pre splnenie podmienky zápisu prijímateľov do registra.“ Tento odkaz je bezpredmetný pre posúdenie povinnosti žalovaného zapísať sa do RPVS. Samotný systém riadenia EŠIF je totiž záväzný len pre poskytovateľov finančných prostriedkov, nie pre prijímateľov, a preto sa žalovaný ako prijímateľ prostriedkov nemohol žiadnym spôsobom dopustiť porušenia povinností podľa Systému riadenia EŠIF. Ak niekto tieto povinnosti porušil, bolo by ním Ministerstvo školstva, vedy, výskumu a športu SR, ktoré so žalovaným zmluvu uzavrelo bez vyžadovania podmienky zápisu do RPVS - ak by však vôbec taká zákonná povinnosť naozaj existovala. Pritom totiž platí, že Systém riadenia EŠIF nemá prednosť pred ustanoveniami zákonov Slovenskej republiky, ktoré v ust. § 2 ods. 2 Zákona o RPVS presne stanovili, kto je partnerom verejného sektora s povinnosťou zapísať sa do RPVS. Ministerstvo školstva tak podľa nášho názoru zastávalo pôvodne správny právny názor a jeho postup bol zákonný, následne však pod vplyvom Ministerstva financií (orgánu auditu) začalo postupovať protiprávne, keď pozastavilo platby žalovanému a ďalším 12 prijímateľom prostriedkov z EŠIF, a následne od Zmluvy odstúpilo z podnetu orgánu auditu, a to z neakceptovateľného dôvodu - s poukazom na tvrdenú podmienku zápisu prijímateľov do RPVS, ktorá však zákonom nebola vyžadovaná, a nie je vyžadovaná, keďže prijímatelia poberajúci menej ako 250.000 EUR nikdy povinnosť zápisu do RPVS nemali a nemajú. Dôvod na odstúpenie od Zmluvy preto nebol daný a práve preto úkon odstúpenia od Zmluvy z tohto dôvodu považujeme za neplatný. Žalovaný si zároveň uplatňuje nároky na úhradu prostriedkov prevyšujúcich nároky žalobcu, konkrétne aj za poskytnuté plnenia v zmysle žiadostí o platbu a nepreplatenej faktúry, neuhradených žalobcom, v dôsledku čoho žalovaný požaduje od žalobcu vzájomnou žalobou zaplatenie sumy vo výške 32.978,72 eur na základe žiadostí o platbu a vo výške 1.680,- eur ako náhradu výdavkov (faktúry), ktoré už z dôvodov na strane žalobcu nemohli byť predložené vo forme žiadosti o platbu. Celkovo si teda žalovaný uplatňuje proti žalobcovi nárok na sumu vo výške 34.658,72 eur spolu so zákonnými úrokmi z omeškania, a to aj vo vzťahu k nárokom z nepreplatenej faktúry, a to odo dňa nasledujúceho po uplynutí lehoty 30 dní určenej v predžalobnej výzve (úrok z omeškania 9 % ročne zo sumy 14.673,66 eur od 21.05.2019 do zaplatenia, zo sumy 13.520,39 eur od 12.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.136,22 eur od 10.09.2019 do zaplatenia, zo sumy 2.648,45 eur od 28.07.2019 do zaplatenia, zo sumy 1.680,- eur od 21.10.2021 do zaplatenia).
3. Žalobca vo vyjadrení z 09.10.2023 uviedol, že V zmysle ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, „Na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2 až 4 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá nie je subjektom verejnej správy 1) a ktorá prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych štrukturálnych a investičných fondov, od právnickej osoby zriadenej zákonom, od právnickej osoby, ktorá je úplne alebo z väčšej časti financovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo
právnickou osobou zriadenou zákonom, ktorá je kontrolovaná štátom, obcou, vyšším územným celkom alebo právnickou osobou zriadenou zákonom alebo v ktorej štát, obec, vyšší územný celok alebo právnická osoba zriadená zákonom vymenúva alebo volí viac ako polovicu členov jej riadiaceho orgánu alebo kontrolného orgánu, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc alebo investičnú pomoc... “ V zmysle ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, „Partnerom verejného sektora podľa odseku l písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“ V zmysle ust. § 4 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov, ,,Do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa §17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy.“ V zmysle článku 2 ods. 2.11 druhá veta Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018, „V prípade, ak Prijímateľ porušil svoju povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora a bolo mu počas trvania tohto porušenia povinnosti vyplatené NFP alebo jeho časť, ide podstatné porušenie Zmluvy o poskytnutí NFP podľa článku 9 VZP a Prijímateľ je povinný vrátiť NFP alebo jeho časť v súlade s článkom 10 VZP.“ V zmysle článku 3 ods. 3.3 písm. d) Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX zo dňa 28.08.2018, „Poskytovateľ poskytuje NFP Prijímateľovi výlučne v súvislosti s Realizáciou aktivít Projektu za splnenia podmienok stanovených Systémom riadenia ESIF a Systémom finančného riadenia a dokumentmi vydanými na ich základe, ak boli zverejnené...“ V zmysle uvedeného je jednoznačné, že dotknutá spoločnosť ERUDA, s.r.o. mala v čase podpísania Zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku č. XXXX/XXXX povinnosť byť zapísaná v Registri partnerov verejného sektora. Je teda zrejmé, že žalovaný v tomto prípade zavádza súd s tvrdením, že takúto povinnosť v danom čase nemal. Vyššie citované ustanovenia zákona č. XXX/XXXX Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sú z časovej verzie predpisu, ktorý bol účinný v čase od 01.08.2017 do 31.08.2019. Poskytnutie nenávratného finančného príspevku je jednorazovým plnením, a preto neprichádza do úvahy aplikácia týkajúca sa opakovaného plnenia. O opakujúce sa plnenie ide vtedy, keď je plnenie vymedzené určením jednotlivých, opakujúcich sa a v budúcnosti splatných dávok (nájomné, výživné, renta atď.). Dikcia zákona svojim negatívnym vymedzením jednoznačne určila, ktorí prijímatelia sa považovali za partnerov verejného sektora v rozhodujúcom období, kedy bola zmluva uzatvorená, a to preto, lebo im bol schválený jednorazový nenávratný finančný príspevok, ktorý presiahol limit 100 000,- eur. Zo spisového materiálu vyplýva, že dňa 11.10.2021, doručením oznámenia č.: XXXX/ XXXXX:X-AXXXX, žalobca riadnym spôsobom oznámil žalovanému odstúpenie od Zmluvy z dôvodu, že pri kontrole údajov v registri na webovom sídle https://rpvs.gov.sk/rpvs zistil, že žalovaný ako Prijímateľ NFP si pred uzavretím tejto Zmluvy, ako partner verejného sektora, nesplnil svoju povinnosť zapísať sa do registra partnerov verejného sektora. V súlade s ust. § 2 ods. 1 písm. a) bod 1. v spojitosti s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov musel Prijímateľ túto povinnosť splniť, nakoľko v rozhodujúcom období nebol subjektom verejnej správy a v zmysle Zmluvy mu mala byť poskytnutá suma presahujúca 100.000,- eur (slovom jednostotisíc eur).
4. Žalovaný vo vyjadrení z 07.11.2023 uviedol, že žalovaný neporušil žiadnu zmluvnú ani zákonnú povinnosť. Neporušil ani údajnú povinnosť, pre ktorú žalobca odstúpil od Zmluvy, a to zapísať sa do registra partnerov verejného sektora, nakoľko túto povinnosť v čase uzatvorenia Zmluvy od neho nikto nepožadoval - a dokonca túto povinnosť ani zo zákona nemal. V znení zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov účinnom od 01.08.2017 do 31.08.2019 nebolo uvedené, do ktorej kategórie spadá postupné, čiastkové čerpanie prostriedkov zo štrukturálnych fondov: § 2 ods. 2: „Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého, tretieho, štvrtého, šiesteho a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť jednorazovo poskytnuté finančné prostriedky neprevyšujúce sumu 100 000 eur alebo v úhrne neprevyšujúce sumu 250 000 eur v kalendárnom roku, ak ide o opakujúce sa plnenie; to neplatí, ak výšku štátnej pomoci alebo investičnej pomoci nemožno v čase zápisu do registra určiť.“ Je pritom iba svojvoľným a zavádzajúcim výkladom žalobcu, že sa plnenie NFP pokúša podradiť pod plnenie jednorazové, hoci je z jeho podstaty zrejmé, že o jednorazové plnenie nejde. Je totiž zrejmé, že v prípade čerpania NFP ide o plnenie v čiastkach, podľa prekladaných žiadostí o platbu, pričom nie je povinnosťou vyčerpať všetky poskytnuté prostriedky, už z čoho samotného vyplýva, že nejde o plnenie jednorazové. Aj v znení zákona o RPVS
účinnom od 01.09.2019 (po novele zákonom č. 241/2019 Z. z.), zákon o RPVS v ust. § 2 ods. 2 a 3 už presnejšie normuje: „(2) Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane. (3) Partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu majú byť poskytnuté viaceré čiastkové alebo opakujúce sa plnenia zo zmluvy, ktorého hodnota úhrnne neprevyšuje 250 000 eur.“ Ak by i prípadne výklad zákona o RPVS v čase uzavretia zmluvy o poskytnutí NFP mohol byť nejednoznačný, určite ho nemožno vykladať v neprospech žalovaného, osobitne ak sa následne i právna úprava upresnila tak, že potvrdzuje výklad v prospech žalovaného. Zásadne sa preto ohradzuje voči tvrdeniu žalobcu, že žalovaný zavádza súd, že povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora nemal. Opätovne tiež poukazuje na to, že i z citovaných ustanovení o záväznosti interných predpisov vyplýva iba záväznosť pre poskytovateľa, t.j. žalobcu, nie žalovaného. Jediný, kto koná proti poctivým obchodným stykom, dobrým mravom a navyše aj contra factum proprium, je teda žalobca. Ak žalobca považoval plnenie za jednorazové v čase uzatvorenia Zmluvy a v čase následného plnenia zo Zmluvy, mal povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora od žalovaného vyžadovať. To sa nestalo, a takisto dlhodobo aj po vzniku údajného sporu žalobca tvrdil žalovanému, že Zmluva je bez právnej vady. Je to teda žalobca, kto zavádzal žalovaného, a teraz zavádza aj súd. Pokiaľ sa žalobca odvoláva na dôvod odstúpenia od Zmluvy z dôvodu údajného porušenia povinnosti zápisu do registra partnerov verejného sektora, tento dôvod nie je spôsobilým na odstúpenie od Zmluvy a žalobca porušil svoju povinnosť vyplatiť žalovaného zvyšnú finančnú čiastku vo výške 34.658,72 eur.
5. Podľa ust. § 1 ods. 1 Obchodného zákonníka (ďalej len „Obch. Z.“) tento zákon upravuje postavenie podnikateľov, obchodné záväzkové vzťahy, ako aj niektoré iné vzťahy súvisiace s podnikaním.
Podľa ust. § 1 ods. 2 Obch. Z. právne vzťahy uvedené v odseku 1 sa spravujú ustanoveniami tohto zákona. Ak niektoré otázky nemožno riešiť podľa týchto ustanovení, riešia sa podľa predpisov občianskeho práva. Ak ich nemožno riešiť ani podľa týchto predpisov, posúdia sa podľa obchodných zvyklostí, a ak ich niet, podľa zásad, na ktorých spočíva tento zákon.
Podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obch. Z. podnikateľom podľa tohto zákona je osoba zapísaná v obchodnom registri. Podľa ust. § 261 ods. 2 Obch. Z. touto časťou zákona sa spravujú takisto záväzkové vzťahy medzi subjektom verejného práva, ak sa týkajú zabezpečovania verejných potrieb alebo vlastnej prevádzky a podnikateľmi pri ich podnikateľskej činnosti.
Podľa ust. § 261 ods. 3 písm. a/ Obch. Z. na účely odseku 2 subjektom verejného práva je štátny orgán.
Podľa ust. § 261 ods. 8 Obch. Z. pri použití tejto časti zákona podľa odsekov 1 a 2 je rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu.
Podľa ust. § 265 Obch. Z. výkon práva, ktorý je v rozpore so zásadami poctivého obchodného styku, nepožíva právnu ochranu.
Podľa ust. § 269 ods. 2 Obch. Z. účastníci môžu uzavrieť aj takú zmluvu, ktorá nie je upravená ako typ zmluvy. Ak však účastníci dostatočne neurčia predmet svojich záväzkov, zmluva nie je uzavretá.
Podľa ust. § 344 Obch. Z. od zmluvy možno odstúpiť iba v prípadoch, ktoré ustanovuje zmluva alebo tento alebo iný zákon.
Podľa ust. § 345 ods. 2 Obch. Z. na účely tohto zákona je porušenie zmluvy podstatné, ak strana porušujúca zmluvu vedela v čase uzavretia zmluvy alebo v tomto čase bolo rozumné predvídať s prihliadnutím na účel zmluvy, ktorý vyplynul z jej obsahu alebo z okolností, za ktorých bola zmluva uzavretá, že druhá strana nebude mať záujem na plnení povinností pri takom porušení zmluvy. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že porušenie zmluvy nie je podstatné.
Podľa ust. § 351 ods. 1 Obch. Z. odstúpením od zmluvy zanikajú všetky práva a povinnosti strán zo zmluvy. Odstúpenie od zmluvy sa však nedotýka nároku na náhradu škody vzniknutej porušením zmluvy,
ani zmluvných ustanovení týkajúcich sa voľby práva alebo voľby tohto zákona podľa § 262, riešenia sporov medzi zmluvnými stranami a iných ustanovení, ktoré podľa prejavenej vôle strán alebo vzhľadom na svoju povahu majú trvať aj po ukončení zmluvy.
Podľa ust. § 351 ods. 2 Obch. Z. strana, ktorej pred odstúpením od zmluvy poskytla plnenie druhá strana, toto plnenie vráti; pri peňažnom záväzku spolu s úrokmi vo výške dojednanej v zmluve pre tento prípad, inak ustanovenej podľa § 502. Ak vracia plnenie strana, ktorá odstúpila od zmluvy, má nárok na úhradu nákladov s tým spojených.
Podľa ust. § 7 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov riadiacim orgánom je orgán štátnej správy alebo orgán územnej samosprávy určený vládou na realizáciu operačného programu okrem riadiaceho orgánu ustanoveného osobitným predpisom.
Podľa ust. § 7 ods. 4 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov riadiaci orgán môže písomne poveriť sprostredkovateľský orgán vykonávaním časti svojich úloh. 38) Riadiaci orgán môže písomnou zmluvou poveriť sprostredkovateľský orgán riadením časti operačného programu po overení splnenia podmienok podľa osobitného predpisu. Konkrétne rozdelenie úloh medzi riadiacim orgánom a sprostredkovateľským orgánom upraví písomná zmluva podľa § 8 ods. 2.
Podľa ust. § 8 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov sprostredkovateľský orgán plní úlohy v súlade s písomnou zmluvou uzavretou s riadiacim orgánom alebo riadi časť operačného programu v súlade s poverením podľa písomnej zmluvy uzavretej s riadiacim orgánom. Sprostredkovateľský orgán zodpovedá riadiacemu orgánu za činnosti vykonávané podľa prvej vety.
Podľa ust. § 19 ods. 11 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov písomné rozhodnutie o schválení žiadosti obsahuje vo výroku výšku schváleného príspevku. Písomné rozhodnutie o schválení žiadosti môže vo výroku rozhodnutia obsahovať podmienky, ktorých splnenie musí žiadateľ preukázať pred uzatvorením zmluvy vrátane lehoty, v ktorej tak musí urobiť.
Podľa ust. § 25 ods. 1 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov príspevok sa poskytuje prijímateľovi na základe a v súlade so zmluvou uzavretou podľa § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka.
Podľa ust. § 25 ods. 2 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov právny nárok na poskytnutie príspevku vzniká nadobudnutím účinnosti zmluvy alebo nadobudnutím právoplatnosti rozhodnutia, ak je prijímateľ a poskytovateľ tá istá osoba. Poskytnutie príspevku na základe zmluvy je viazané na splnenie podmienok dohodnutých v zmluve.
Podľa ust. § 25 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov a o zmene a doplnení niektorých zákonov poskytovateľ zašle písomný návrh na uzavretie zmluvy a určí lehotu na prijatie návrhu žiadateľovi, a) ktorému rozhodnutie o schválení žiadosti nadobudlo právoplatnosť, b) ktorý splnil podmienky určené vo výroku rozhodnutia podľa § 19 ods. 11, ak boli podmienky vo výroku rozhodnutia určené, a c) ktorý poskytol potrebnú súčinnosť.
Podľa ust. § 20 ods. 2 zákona č. 523/2004 Z. z. o rozpočtových pravidlách verejnej správy a o zmene a doplnení niektorých zákonov z výdavkov podľa § 8 ods. 3 sa poskytujú prostriedky prostredníctvom príslušného orgánu štátnej správy alebo, ak tak ustanoví osobitný zákon, prostredníctvom inej právnickej osoby podľa osobitného predpisu.
Podľa ust. § 2 ods. 1 písm. a/ bod. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov na účely tohto zákona sa rozumie partnerom verejného sektora, ak v odsekoch 2, 3 a 5 nie je ustanovené inak, fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá
prijíma finančné prostriedky zo štátneho rozpočtu, z rozpočtu štátneho účelového fondu, z rozpočtu verejnoprávnej inštitúcie, z rozpočtu obce, z rozpočtu vyššieho územného celku, z európskych fondov s výnimkou Európskeho poľnohospodárskeho záručného fondu, od právnickej osoby zriadenej zákonom s výnimkou komory zriadenej zákonom, od verejného podniku, od zdravotnej poisťovne alebo prijíma štátnu pomoc.
Podľa ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov partnerom verejného sektora podľa odseku 1 písm. a) prvého bodu až štvrtého bodu, šiesteho bodu a siedmeho bodu nie je ten, komu má byť jednorazovo poskytnuté plnenie zo zmluvy, ktorého hodnota neprevyšuje hodnotu 100 000 eur. Ustanovenia odseku 4 sa na jednorazovo poskytnuté plnenie použijú primerane.
Podľa ust. § 4 ods. 1 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene a doplnení niektorých zákonov do registra sa zapisuje partner verejného sektora a osoby podľa § 17. Partner verejného sektora musí byť zapísaný v registri aspoň po dobu trvania zmluvy. Na účely tohto zákona sa za trvanie zmluvy podľa predchádzajúcej vety rozumie doba, počas ktorej partner verejného sektora prijíma finančné prostriedky alebo nadobúda majetok, práva k majetku alebo iné majetkové práva.
Podľa ust. § 149 C.s.p. prostriedkami procesného útoku a prostriedkami procesnej obrany sú najmä skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení protistrany, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom protistrany na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky.
Podľa ust. § 151 ods. 1 C.s.p. skutkové tvrdenia strany, ktoré protistrana výslovne nepoprela, sa považujú za nesporné.
Podľa ust. § 151 ods. 2 C.s.p. ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.
6. Súd mal na základe vykonaného dokazovania prostredníctvom výpisu z obchodného registra spoločností žalovaného a za pomoci citovaných zákonných ustanovení za to, že v čase uzavretia predmetnej ústnej zmluvy medzi stranami sporu bol žalobca subjektom verejného práva podľa ust. § 261 ods. 2 a ods. 3 písm. a/ Obchodného zákonníka ako štátny orgán a žalovaný bol podnikateľom podľa ust. § 2 ods. 2 písm. a/ Obchodného zákonníka ako obchodná spoločnosť. Vzhľadom na predmet ich činnosti a s prihliadnutím na všetky okolnosti pri vzniku sporného záväzkového vzťahu medzi žalobcom a žalovaným súd považoval za zrejmé, že sa týkal zabezpečovania verejných potrieb podľa ust. § 261 ods. 2 Obchodného zákonníka (realizácia projektu s názvom: „Vzdelávanie v kreatívnych postupoch“), takže za použitia ust. § 261 ods. 8 Obchodného zákonníka, podľa ktorého bola rozhodujúca povaha účastníkov pri vzniku záväzkového vzťahu sa na všetky zmluvné ustanovenia predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku vzťahuje právny režim Obchodného zákonníka, ktorý zároveň platí tiež na všetky nároky vyplývajúce z tejto zmluvy, platný podľa ust. § 768k ods. 2 Obchodného zákonníka v období od 01.02.2013. Vzhľadom na to, že obsah predmetnej zmluvy zahŕňal podstatné časti nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka, na tento zmluvný vzťah súd použil právnu úpravu nepomenovanej zmluvy podľa ust. § 269 ods. 2 Obchodného zákonníka a zmluvy uzavretej podľa § 1 ods. 1 a 2 Obchodného zákonníka a zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov.
7. V konaní boli spornými otázky, či žalovaný bol povinný ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora a či predmetné odstúpenie žalobcu od zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku je platným odstúpením od predmetnej zmluvy z dôvodu, že žalovaný ako partner verejného sektora nebol zapísaný do registra partnerov verejného sektora. Pri riešení základu sporu, ktorým bolo zodpovedanie otázky, či žalovaný bol povinný ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora súd vychádzal z tvrdení žalovaného, s ktorými sa stotožnil a ktoré spočívali v tom, že zákon č. č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora účinný v čase uzatvorenia predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku poznal tzv. jednorazové plnenie a tzv. opakované plnenie. Dôvodová správa k § 2 výslovne uvádzala, že v prípade opakujúceho plnenia je rozhodujúci znak, že ide o jeden právny vzťah (zmluvu), v rámci ktorej je plnenie rozložené na viac plnení,
z čoho vyplývalo, že plnenie poskytované žalobcom na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku spĺňalo znaky stanovené zákonodarcom pre opakované plnenie. Plnenie poskytované žalobcom žalovanému na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo teda z pohľadu zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora a o zmene účinného v čase uzatvorenia tejto zmluvy opakovaným plnením.
8. Žalovaný mal podľa názoru žalobcu porušiť svoju zmluvnú povinnosť tým, že pred uzatvorením predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku nesplnil svoju povinnosť zapísať sa v súlade s ust. § 2 ods. 2 zákona č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora do registra partnerov verejného sektora. Žalobca ako jednu z podmienok poskytnutia nenávratného finančného príspevku uvádzal podmienku, že žiadateľ má byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora podľa osobitného predpisu s odkazom na zákon č. 315/2016 Z. z. o registri partnerov verejného sektora. V popise Podmienky poskytnutia príspevku bolo žalobcom uvedené, že „Podmienka sa nevzťahuje na fyzické osoby a na právnické osoby v súlade s ust. § 2 zákona o registri partnerov verejného sektora. Žiadateľ musí byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora najneskôr do momentu poskytnutia súčinnosti podľa ust. § 25 ods. 4 zákona o príspevku z EŠIF...“. V bode 2.1 Výzvy označenej ako Podmienky poskytnutia nenávratného finančného príspevku, zdroj overenia a spôsob preukazovania splnenia podmienok v rámci konania o žiadosti o nenávratnom finančnom príspevku sa k podmienke zapísania žiadateľa v registri partnerov verejného sektora podľa osobitého predpisu uvádzalo „Zdroj overenia: Splnenie podmienky overí poskytovateľ pomoci v registri partnerov verejného sektora na webovom sídle Ministerstva spravodlivosti SR: https://rpvs.gov.sk/rpvs/. V prípade, ak povinnosť zápisu do registra partnerov v čase konania o žiadosti o nenávratný finančný príspevok sa na žiadateľa nevzťahuje, táto podmienka sa považuje za splnenú.“. Súd mal na základe uvedeného a s odkazom na citované zákonné ustanovenia za to, že pokiaľ žalobca zaslal žalovanému písomný návrh zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku v zmysle ust. § 25 ods. 5 zákona č. 292/2014 Z. z. o príspevku poskytovanom z európskych štrukturálnych a investičných fondov, nepochybne splnenie všetkých podmienok posúdil a dospel k záveru, že povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora sa na žalovaného nevzťahuje a podmienka požadovaná predmetnou Výzvou sa považuje za splnenú. Podľa názoru žalobcu bol žalovaný povinný sa do registra partnerov verejného sektora zapísať, čo sa však uplatňovalo iba v prípade jednorazovo poskytnutých finančných prostriedkov. Partnerom verejného sektora však nebol ani ten, komu mali byť poskytnuté finančné prostriedky v úhrne neprevyšujúce sumu 250.000,- eur v kalendárnom roku v prípade opakujúceho sa plnenia, takže ani v tomto prípade nebola daná zákonná povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora, čo bol prípad žalovaného. Vzhľadom na vyššie uvedené sa súd stotožnil s tvrdením žalovaného, že tento neporušil žiadnu svoju povinnosť vytýkanú žalobcom (povinnosť ako prijímateľ nenávratného finančného príspevku zapísať sa do registra partnerov verejného sektora), nakoľko žalovaný nemal žiadnu zákonnú ani zmluvnú povinnosť zápisu do registra partnerov verejného sektora. Odstúpenie žalobcu od predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku bolo teda podľa názoru súdu nesprávnym výkonom práva. Nakoľko žalovaný nemal povinnosť byť zapísaný v registri partnerov verejného sektora, neporušil žiadnu svoju ani zmluvnú, ani zákonnú povinnosť, na základe čoho súd považoval predmetné odstúpenie od zmluvy za neplatné s odkazom na ust. § 344 Obchodného zákonníka a jeho nárok (uplatňovaný na takomto právnom základe) za nedôvodný.
9. Žalovaný vzájomnou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie platieb na základe štyroch žiadostí o platbu realizovaných na základe predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku, a to vo výške 14.673,66 eur s najneskorším dátumom úhrady 20.5.2019, vo výške 13.520,39 eur s najneskorším dátumom úhrady 11.7.2019, vo výške 2.136,22 eur s najneskorším dátumom úhrady 9.9.2019 a vo výške 2.648,45 eur s najneskorším dátumom úhrady 27.7.2020. Žalovaný uviedol, že žiadosti o platbu sú evidované v informačnom systéme ITMS a zároveň ich aj riadne založil do spisu. Okrem platby na základe uvedených štyroch žiadostí si žalovaný uplatnil voči žalobcovi aj náklady, ktoré mu vznikli v súvislosti s projektom, a to vo výške 1.680,- eur - na základe faktúry od subdodávateľa č. XXXXXXXX zo dňa 06.02.2020 (lektorské zabezpečenie tréningov v rámci realizácie predmetného projektu), ktorá už nestihla byť vzhľadom na postup žalobcu zaradená do žiadostí o platbu a predložená na úhradu cez ITMS v zmysle predmetnej zmluvy o poskytnutí nenávratného finančného príspevku. Celkovo je teda predmetom vzájomnej žaloby zaplatenie sumy 34.658,72 eur s príslušenstvom, voči čomu žalobca nevzniesol v podstate žiadne námietky (teda že neboli splnené vecné alebo formálne požiadavky vyžadované zmluvou vo vzťahu k uvedeným žiadostiam žalovaného o platbu, resp. vo vzťahu k nákladom žalovaného vo výške 1.680,- eur v zmysle faktúry od subdodávateľa č. XXXXXXXX
zo dňa 06.02.2020). Nakoľko súd uzavrel, že odstúpenie od predmetnej zmluvy zo strany žalobcu učinené listom z 11.10.2021 je neplatné, všetky štyri žiadosti o platbu, na podklade ktorých žalovaný uplatňoval voči žalobcovi vzájomnou žalobou nárok na zaplatenie sumy 34.658,72 eur (vrátane nákladov vo výške 1.680,- eur v zmysle faktúry č. XXXXXXXX zo dňa 06.02.2020), boli realizované pred tvrdeným odstúpením od zmluvy zo strany žalobcu. Pri absencii akýchkoľvek ďalších prostriedkov procesnej obrany žalobcu vo vzťahu k vzájomnej žalobe žalovaného súd túto vyhodnotil ako skutkovo a právne dôvodnú vrátane nároku na zákonný úrok z omeškania odo dňa nasledujúceho po žalovaným tvrdenom a žalobcom nerozporovanom najneskoršom dátume úhrady jednotlivých platieb. Vzájomnej žalobe žalovaného tak súd v celom rozsahu vyhovel.
10. Pokiaľ žalobca argumentoval iným súdnym rozhodnutím v skutkovo a právne obdobnej veci, v ktorej bol žalobca úspešný, tak súd uvádza, že vo vzťahu k skutkovým a právnym okolnostiam prejednávanej veci nemožno hovoriť o existencii ustálenej rozhodovacej praxe najvyšších súdnych autorít v zmysle článku 2 ods. 2 Základných princípov CSP. Žalobca predložil rozsudok Okresného súdu Nitra č.k. 57Cb/76/2023-247 zo dňa 15. apríla 2024, právoplatný dňa 04.05.2024, ktorým bolo v obdobnej žalobe žalobcu vyhovené. Z odôvodnenia tohto rozsudku výlučne vyplýva konštatovanie súdu po reprodukovaní prostriedkov procesného útoku a prostriedkov procesnej obrany strán predmetného konania, že po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že žaloba žalobcu bola podaná dôvodne, avšak bez uvedenia akejkoľvek skutkovej a právnej argumentácie vo vzťahu k povinnosti žalovaného byť pred uzavretím zmluvy zapísaný v registri partnerov verejného sektora resp. vo vzťahu k (ne)naplneniu podmienok ustanovenia § 2 ods. 2 Zákona č. 315/2016 Z.z. vo väzbe na konkrétne skutkové okolnosti daného prejednávaného prípadu.
11. Podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené subjektmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných subjektmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku subjektu konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty subjektov konania (viď rozhodnutia ÚS SR II.ÚS 251/04, III.ÚS 209/04, II.ÚS 200/09 a podobne).
12. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle § 255 ods. 1 CSP, na základe ktorého súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci. Keďže v tomto konaní mal plný úspech vo veci žalovaný, súd mu priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v súlade s § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa doručenia na tunajšom súde, písomne v dvoch vyhotoveniach.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (§ 127 Civilného sporového poriadku) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov
k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.