Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Co/15/2025

Uznesenie

Krajský súd v Nitre, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Evy Šiškovej a členov senátu JUDr. Dariny Vargovej a Mgr. Mareka Janigloša, v právnej veci navrhovateľov: 1/ A. B., nar. XX. XX. XXXX, C. XXX, 2/ D. B., nar. XX. XX. XXXX, E. XXX, obaja zastúpení: Advokátska kancelária Timoranská & Štofková s.r.o., Pribinova 9, Nové Zámky, IČO: 36 813 401 a účastníkmi: 1/ F. G., ml., neznámy vlastník, 2/ H. G., neznámy vlastník, 3/ D. G., neznámy vlastník, 4/ I. G., neznáma vlastníčka, 5/ F. G., neznámy vlastník, 6/ D. G., neznáma vlastníčka, 7/ J. G., neznáma vlastníčka, 8/ J. G., neznámy vlastník, 9/ E. G., neznámy vlastník, 10/ K. G., neznáma vlastníčka, 11/ K. L., I. M., neznáma vlastníčka, všetci zastúpení Slovenským pozemkovým fondom, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, 12/ N. O., I. B., nar. XX. XX. XXXX, J. D. XXXX/XXX, P. - Q., právny nástupca po pôvodnej účastníčke 12/ D. A. B., nar. XX. XX. XXXX, zomr. XX. XX. XXXX, naposledy bytom B. XXX/XX, P.), 13/ LESY Slovenskej republiky, štátny podnik, Námestie SNP 8, Banská Bystrica, IČO: 36 038 351, 14/ Slovenský pozemkový fond, Búdková 36, Bratislava, IČO: 17 335 345, v konaní o potvrdení vydržania, o odvolaní navrhovateľov 1/ a 2/ proti uzneseniu Okresného súdu Nové Zámky č. k. -76 zo dňa 3. februára 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Nové Zámky (ďalej ako „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým uznesením zamietol návrh navrhovateľov (výrok I.) a zároveň o nároku na náhradu trov konania rozhodol tak, že žiaden z účastník nárok na ich náhradu nemá (výrok II.).

2. Po právnej stránke súd odôvodnil svoje rozhodnutie citáciou ust. , a , . 3. V odôvodnení svojho rozhodnutia súd prvej inštancie uviedol, že navrhovatelia sa návrhom domáhali potvrdenia vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu, a to parcela č. XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo vlastníctve podľa B1: F. G. D.. v podiele 7/56 tín, podľa B2: H. G. v podiele 7/56 tín, B3: D. G. v podiele 7/56 tín, B 4: I. G. v podiele 5/56-tín, , B5: F. G. v podiele 5/56 tín, B6: D. G. v podiele 5/56 tín, B7: J. G. v podiele 5/56 tín, B8: J. G. v podiele 5/56 tín, B9: E. G. v podiele 5/56 tín a B10: K. G. v podiele 5/56 tín k celku, k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, zapísanej na LV č. XXX ako parcela registra E evidovaná na mape určeného operátu, a to parcela č. XX, vo výmere 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie, evidovanej vo vlastníctve podľa B1: K. L. v podiele 1/l k celku a k nehnuteľnosti nachádzajúcej sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, nezapísanej na liste vlastníctva, a to stavby - rodinný dom so súpisným číslom XXX, postavený na parcele registra E evidovanej na mape určeného operátu pod číslom XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie,

ktoré nadobudli navrhovatelia v 1/ a 2/ rade v podiele 1/1 k celku do bezpodielového spoluvlastníctva manželov titulom vydržania dňom 14. 10. 2017.

4. Navrhovatelia v 1/ a 2/ rade (ďalej ako „navrhovatelia“) v návrhu poukázali na skutočnosti, v zmysle ktorých mali ako manželia nadobudnúť darovacou zmluvou zo dňa 23. 06. 2004 nehnuteľnosti nachádzajúce sa v katastrálnom území C., obec C., okres Nové Zámky, vedených na LV č. XXXX, parcely registra „C“ evidované na katastrálnej mape, parcelné číslo XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 111 m2 a parcela č. XX/X zastavaná plocha a nádvorie o výmere 204 m2, na parcele č. XX/X rodinný dom so súpisným číslom XXX, a to každý v spoluvlastníckom podiele po 1 k celku. Okrem toho majú byť obaja navrhovatelia bezpodielovými spoluvlastníkmi manželov v celosti, teda v podiele 1/1 k celku aj nehnuteľnosti, nachádzajúcej sa v katastrálnom území a obci C., okres Nové Zámky, vedenej na LV č. XXX, parcely registra „E“ evidované na mape určeného operátu, parcelné číslo XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 165 m2. Tieto nehnuteľnosti majú predstavovať susediace pozemky k sporným nehnuteľnostiam, ku ktorým sa obaja navrhovatelia domáhajú vydania uznesenia o potvrdení vydržania, a ktoré sú vedené na LV č. XXX, LV č. XXX, v oboch prípadoch katastrálne územie a obec C., okres Nové Zámky. Rodinný dom so súpisným číslom XXX sa má nachádzať na parcele EKN č. XX zastavaná plocha a nádvorie o výmere 281 m2 a nemá byť na neho založený list vlastníctva. Navrhovatelia zdôraznili, že návrh opierajú o existenciu jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2007, ktorú ako kupujúci mali uzatvoriť s predávajúcou D. A. B., ktorá podľa nimi uvedených skutočností v návrhu na začatie konania v čase predaja nehnuteľností a ani následne nemala byť evidovaná na liste vlastníctva, o čom v čase kúpy obaja navrhovatelia nemali vedomosť. Kúpna cena mala byť dohodnutá vo výške 50.000,- Sk a predávajúcej mala byť zaplatená. Následne mali obaja navrhovatelia vstúpiť do užívania stavby a priľahlých pozemkov, teda do nehnuteľností s poznatkami, že pani B. označené nehnuteľnosti dlhodobo užívala, považovali ju za vlastníčku pozemkov a stavby, a takto ich od nej odkúpili. Zápis na liste vlastníctva neriešili, pretože ani nevedeli, že je to potrebné, pričom žiadna iná osoba v čase odpredaja nehnuteľnosti neužívala a ani si nikdy nárok na ne neuplatňovala. Po roku 2007 sa predávajúca mala z obce C. odsťahovať na neznáme miesto, a preto ju v návrhu označili len menom a priezviskom, ako neznámu vlastníčku. Od 14. 10. 2007 už mali navrhovatelia všetky nehnuteľnosti v katastrálnom území C., zapísaných na LV č. XXX, LV č. XXX, LV č. XXX a LV č. XXXX, spolu so stavbou so súpisným číslom XXX, nezapísanou na liste vlastníctva a tvoriacou jeden celok s oplotením užívať spoločne, v dobrej viere a bez toho, aby boli rušení zo strany tretích osôb. Navrhovatelia doplnili, že od roku 2008 na všetky nehnuteľnosti platia daň z nehnuteľnosti. Z vyššie popísaných dôvodov žiadali vydanie uznesenia o potvrdení vydržania s tým, že k vydržaniu došlo najneskôr ku dňu 14. 10. 2017.

5. Súd prvej inštancie v bodoch 2.1 až 4.3.2 podrobne opísal listiny, ktoré navrhovatelia predložili spolu s návrhom.

6. Lustráciou v Registri obyvateľov súd zistil, že navrhovateľmi označená účastníčka 12/ D. A. B., v skutočnosti nebola neznámou vlastníčkou, nakoľko z lustrácie vyplynulo, že sa jedná o D. A. B., I. J., nar. XX. XX. XXXX, trvale bytom B. XXX/XX, P. - R..

7. V danej veci súd dospel k záveru, že návrh na začatie konania o potvrdení vydržania nie je dôvodný a že ho je potrebné zamietnuť podľa , keď sa navrhovatelia snažili preukázať existenciu predpokladov uvedených v , čo si vyžadovalo existenciu zákonných predpokladov v podobe oprávnenej držby, uplynutia vydržacej doby a spôsobilého predmetu vydržania. Súd mal výhrady k existencii prvého predpokladu, ktorým je oprávnená držba. Odkázal na body 10.1 až 10.11 odôvodnenia uznesenia, v ktorom poukázal na rozhodnutia Najvyššieho súdu SR (sp. zn. , z 30. 05. 2024, ) a rozhodnutie Veľkého senátu Najvyššieho súdu SR v rozhodnutí sp. zn. zo dňa 13. mája 2024, vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva vydržaním. V stručnosti súd zopakoval, že oprávnená držba sa zakladá na ospravedlniteľnom omyle držiteľa, ktorý sa domnieva, že je vlastníkom držanej veci, pričom ospravedlniteľným je omyl, ku ktorému došlo napriek tomu, že mýliaci sa postupoval s obvyklou mierou opatrnosti, ktorú možno so zreteľom na okolnosti toho, ktorého prípadu od každého vyžadovať. Omyl držiteľa vychádzajúci z neznalosti alebo z nedokonalej znalosti celkom jednoznačného a zrozumiteľného ustanovenia je právny omyl neospravedlniteľný. Dlhodobá držba nehnuteľnosti právnymi predchodcami navrhovateľov bez toho, že by bola preukázaná skutočnosť, ktorá mohla v nich vyvolať presvedčenie, že sa stali vlastníkmi nehnuteľnosti nepostačuje pre ustálenie splnenia podmienok nadobudnutia vlastníckeho práva vydržaním. Držiteľ nemôže mať počas vydržacej doby dôvodné pochybnosti o tom,

že mu vec alebo právo patrí. Dôležitá je aj skutočnosť, že držiteľ konal poctivo, teda, že za držanú vec zaplatil dohodnutú sumu, alebo poskytol iné dohodnuté plnenie, prípadne, že preukázateľne išlo o dar ako bezodplatné plnenie.

8. Z odôvodnenia návrhu navrhovateľov mal súd za to, že ich držba nie je oprávnená z dôvodu, že tí si pri uzatvorení jednoduchej kúpnej zmluvy (dňa 14. 10. 2007) s predávajúcou D. A. B., z neznámych dôvodov vôbec nepreverili, či označená predávajúca v skutočnosti je výlučnou alebo podielovou spoluvlastníčkou citovaných nehnuteľností a spoliehali sa výlučne na užívací stav. Z uvedených dôvodov súd nemohol mať za to, že navrhovatelia konali s náležitou starostlivosťou a že by sa dopustili ospravedlniteľného omylu. Naopak, ich konanie považoval za ľahkovážne a vymykajúce sa logickému postupu, keď v kúpnej zmluve sú strany uvedené len menom a priezviskom, označenie nehnuteľností je nedostatočné a k tomu aj nečitateľné, výška kúpnej ceny mala byť dohodnutá v určitej nečitateľnej výške a v tejto zmluve zároveň absentuje, či kúpna cena bola i reálne vyplatená, pričom navrhovatelia v tomto smere nepredložili žiadne hodnoverné dôkazy (potvrdenie, výpis z účtu, prevodný príkaz a podobne). Argumentácia navrhovateľov o nevedomosti, že predávajúca nie je zapísaná na príslušnom liste vlastníctva, a že to ani neriešili, pretože to nepovažovali za potrebné, preto pred súdom neobstála. V tomto smere súd poukázal na bod 2.3 odôvodnenia uznesenia, konkrétne na LV č. XXXX, k. ú. a obec C., na ktorom sú zapísaní obaja navrhovatelia ako podieloví spoluvlastníci v spoluvlastníckom podiele každý z nich po 1 k celku nehnuteľnosti zapísanej na uvedenom liste vlastníctva, kde sa za titul nadobudnutia uvádza darovacia zmluva zo dňa 23. 06. 2004, na základe ktorej prebehlo vkladové konanie na Okresnom úrade Nové Zámky, katastrálny odbor pod sp. zn. V 3141/04. Už z tohto právneho úkonu (darovacej zmluvy zo dňa 23. 06. 2004) muselo byť navrhovateľom jasné, že zmluvný prevod vlastníckeho práva, či už odplatný alebo bezodplatný, si bezpodmienečne vyžaduje preukázanie vlastníckeho práva predávajúceho alebo darcu, a to na základe príslušného listu vlastníctva, a preto ich argumentácia o neznalosti významu listu vlastníctva pred súdom neobstála. Súd prvej inštancie ďalej poukázal na platný a účinný od roku 1991, ktorý vyžaduje podľa pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu podľa , aby právny úkon po prevode vlastníctva k nehnuteľnosti bol uzatvorený v písomnej forme a zároveň podľa pod sankciou absolútnej neplatnosti právneho úkonu vyžadoval určitosť a zrozumiteľnosť právneho úkonu, v danom prípade kúpnej zmluvy, čo znamená predovšetkým jasné a určité označenie strán a predmetu kúpnej zmluvy. Právna úprava bola vyjadrená v jasne a zrozumiteľne, a preto aj omyl navrhovateľov vychádzajúci z neznalosti celkom jednoznačných a zrozumiteľných ustanovení posúdil ako právny omyl neospravedlniteľný, a to s poukazom na rozsudok Najvyššieho súdu SR z 31. októbra 2011 a . Uvedené malo za následok, že navrhovatelia nemohli byť a ani neboli pri držbe sporných nehnuteľností dobromyseľní, na základe čoho posúdil návrh navrhovateľov za nedôvodný a zamietol ho s tým, že sa už ďalšími náležitosťami vydržania nezaoberal.

9. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol podľa § 52 Civilného mimosporového konania tak, že žiadnemu z účastníkov ich náhradu nepriznal.

10. Uznesenie súdu prvej inštancie v celom rozsahu napadli (prostredníctvom splnomocneného právneho zástupcu) v zákonom stanovenej lehote odvolaním navrhovatelia z dôvodov uvedených v § 365 ods. 1 písm. b) a h) Civilného sporového konania.

11. Navrhovatelia odvolanie dôvodili tým, že napadnuté uznesenie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, čo zasahuje do ich práva na spravodlivý proces a to najmä vo vzťahu k posúdeniu otázky ich oprávnenosti držby a dobromyseľnosti, ako aj procesného postupu súdu. Navrhovatelia poukázali na body 7.1 až 7.6.2 napadnutého uznesenia, v ktorom súd sám uvádza, že nebolo ich povinnosťou, aby pri podaní návrhu na potvrdenie vydržania presvedčivo preukázali naplnenie všetkých jeho zákonných predpokladov, nakoľko súd v konaní o vydaní vyzývacieho uznesenia skúma len to, či navrhovateľ tvrdené skutočnosti osvedčil, teda či spĺňajú atribút vysokej pravdepodobnosti. Podľa ich názoru, existenciu kúpnej zmluvy z roku 2007, ako aj nerušené užívanie nehnuteľností od tohto obdobia (ktoré aj v súčasnosti užívajú), správanie sa k nim ako k vlastným (platia za ne príslušné dane), nenamietanie a nespochybňovanie ich oprávnenosti užívania zo strany iných subjektov preukázali. Ak súd o tvrdených skutočnostiach mal pochybnosť, mohol zvoliť postup v súlade s ust. , ktoré súdu pre prípad potreby overenia navrhovateľom tvrdených skutočností umožňuje vykonať vlastné šetrenia, či vyzvať navrhovateľov na označenie ďalších dôkazov. Súd však žiadne vlastné dokazovanie nevykonal, ani navrhovateľov na označenie ďalších dôkazov

nevyzval, na základe čoho argumentáciu súdu, v zmysle ktorej k návrhu nepredložili hodnoverné dôkazy (preukazujúce napríklad, že by kúpnu cenu reálne uhradili) považujú za zmätočnú.

12. Navrhovatelia nesprávne právne posúdenie veci ako aj zásah do ich práva na spravodlivý proces vidia predovšetkým v tom, že súd v štádiu bez nariadenia pojednávania a bez riadneho vykonania dokazovania, zamietol ich návrh s odôvodnením, že nemali byť vo svojej držbe dobromyseľní. Podľa názoru navrhovateľov, súd opomenul ust. , podľa ktorého sa pri pochybnostiach predpokladá, že držba je oprávnená (vyvrátiteľná domnienka). Na základe uvedeného mal teda súd, v súlade s jeho povinnosťou poskytnúť navrhovateľom spravodlivú ochranu ich práv a právom chránených záujmov vychádzať z predpokladu, že ich držba je oprávnená a to aj v prípade, že o jej oprávnenosti mal súd pochybnosti. Dokazovanie ohľadom uvádzaných skutočností, by preto malo byť až predmetom druhej fázy konania, teda po vydaní vyzývacieho uznesenia. Uvedené má význam aj s ohľadom na skutočnosť, že dobromyseľnosť navrhovateľov je potrebné skúmať vo vzťahu k tomu, kto by mal (mohol) svoje vlastnícke právo v prípade vydržania stratiť (v rámci svojej argumentácie navrhovatelia poukázali na rozhodnutie ). Takáto osoba podľa ich názoru neexistuje, avšak pokiaľ by aj existovala a svoje právo by si námietkami uplatnila, súd by mal možnosť rozhodnúť podľa ust. , resp. , avšak súd nevydal ani len vyzývacie uznesenie a preto priestor na prípadné námietky poskytnutý ani nebol.

13. Pre úplnosť v súvislosti s dokazovaním dobromyseľnosti navrhovatelia poukázali na ustálenú judikatúru vyšších súdnych autorít, na základe ktorej platí, že držiteľ preukazuje len okolnosti, z ktorých možno usudzovať existenciu dobromyseľnosti a až následne ten, kto dobromyseľnosť držiteľa popiera, má dôkazné bremeno na preukázanie neoprávnenej držby (). Nesprávne právne posúdenie veci navrhovatelia ďalej namietali aj s poukazom na závery vyplývajúce z rozsudku veľkého senátu Najvyššieho súdu SR sp. zn. (z ktorého odcitovali právnu vetu a body 14. a 15.), z ktorého vyplýva, že právny omyl, bez ohľadu na to, či je ne/ospravedlniteľný, nie je rozhodujúci z hľadiska posudzovania platnosti a existencie právneho dôvodu držby. Rozhodujúce sú okolnosti svedčiace o poctivosti nadobudnutia držby. Ďalej navrhovatelia opätovne poukazovali na spôsob nadobudnutia dotknutých nehnuteľností, jej nerušené užívanie a nenamietanie ich držby zo strany iných subjektov a pod. s tým, že samotná skutočnosť, že v inom prípade uzatvárali písomnú darovaciu zmluvu, ktorá bola predmetom vkladu do katastra nehnuteľností, sama o sebe nemôže byť prekážkou ich dobromyseľnosti. Je nepochybné, že pokiaľ by disponovali listinami perfektnými pre účely vkladu do katastra nehnuteľností, nedomáhali by sa vydržania v tomto konaní.

14. S poukazom na vyššie uvádzané skutočnosti navrhovatelia odvolaciemu súdu navrhli, aby napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie alebo alternatívne, aby napadnuté uznesenie zmenil tak, že vydá vyzývacie uznesenie podľa ust. .

15. Dňa 04. 04. 2024 doručili navrhovatelia súdu prvej inštancie podanie označené ako „Doplnenie dôkazov“, v ktorom uviedli, že sa im podarilo stotožniť pani A. B., s ktorou sa dohodli, že im písomne potvrdí odpredanie dotknutých nehnuteľností, avšak dňa XX. XX. XXXX zomrela. Následne sa navrhovatelia skontaktovali s dcérou pani A. B., S. N. O., nar. XX. XX. XXXX, ktorá o uvedených skutočnostiach mala vedomosť od svojej matky a ktorá zároveň predložila čestné vyhlásenie, v ktorom potvrdila, že nehnuteľnosti, ktoré sú predmetom tohto konania, odpredala jej matka navrhovateľom, za ktoré prevzala kúpnu cenu 35.000,- Sk v roku 2007. Z vyššie popísaných skutočností navrhovatelia navrhli vykonať jej výsluch. V ostatnom zotrvali na svojich predchádzajúcich podaniach.

16. Krajský súd v Nitre ako súd odvolací v zmysle ust. v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) preskúmal napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie, ako aj postup súdu, ktorý predchádzal jeho vydaniu, bez nariadenia odvolacieho pojednávania (podľa ust. ), pričom nebol viazaný dôvodmi odvolania (ust. v znení neskorších predpisov) a dospel k záveru, že napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie je potrebné podľa ust. ako vecne správne potvrdiť.

17. Z obsahu predloženého súdneho spisu v predmetnej veci odvolací súd zistil, že navrhovatelia 1/ a 2/ (ďalej ako „navrhovatelia“) sa návrhom zo dňa 10. 10. 2023 domáhali potvrdenia vydržania k nehnuteľnostiam nachádzajúcich sa v kat. úz. C., obec C., okres Nové Zámky, zapísaných na LV

č. XXX ako parcela reg. „E“ č. XX, vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie a LV č. XXX ako parc. reg. „E“ č. XX, vo výmere 165 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Zároveň sa domáhali potvrdenia vydržania k nehnuteľnosti nezapísanej na liste vlastníctva a to stavba – rodinný dom so súp. č. XXX, parc. reg. „E“ č. XX vo výmere 281 m2, zastavaná plocha a nádvorie. Návrh odôvodnili tým, že vyššie označené nehnuteľnosti nadobudli na základe jednoduchej kúpnej zmluvy zo dňa 14. 10. 2007 od D. A. B. (priamo susedia s pozemkami a nehnuteľnosťami, ktoré sú v ich vlastníctve), ktorá však v čase ich odpredaja a ani následne nebola evidovaná na liste vlastníctva, čo v čase kúpi nehnuteľnosti navrhovatelia nevedeli. Navrhovatelia vedeli, že p. B. dotknuté nehnuteľnosti dlhodobo užívala, považovali ju za vlastníčku a zápis na liste vlastníctva neriešili, pretože nevedeli, že je to potrebné. V čase užívania nehnuteľností si na ne žiadna tretia osoba nároky nikdy neuplatňovala.

18. K návrhu navrhovatelia pripojili potvrdenie obce C. zo dňa 30. 05. 2023, ktoré deklaruje, že navrhovateľka 1/ je od roku 2008 platiteľom dane z nehnuteľnosti za parc. reg. „C“, kat. úz. C., parc. č. XX K. XX. Ďalej k návrhu navrhovatelia pripojili fotokópiu bližšie neoznačeného dokumentu zo dňa 14. 10. 2007, v ktorom je stručne uvedené, že D. A. B. odpredala v C. dom č. XXX, ktorý užívala manželom B. a to za kúpnu cenu vo výške 35.000,- Sk. Zároveň k návrhu navrhovatelia pripojili aj výpisy z listov vlastníctva č. XXX, Q. XXXX, Q. XXX, Q. XXX, kat. územie C..

19. Následne súd prvej inštancie rozhodol napadnutým uznesením a návrh navrhovateľov po jeho vyhodnotení, spoločne s predloženými listinnými dôkazmi zamietol.

20. Potom, čo bol súdny spis predložený dňa 25. 02. 2025 odvolaciemu súdu na rozhodnutie o podanom odvolaní navrhovateľov, bolo zo strany súdu prvej inštancie dňa 09. 04. 2025 postúpené odvolaciemu súdu podanie navrhovateľov označené ako „Doplnenie dôkazov“ (obsah ktorého je popísaný v bode 16. tohto uznesenia), ku ktorému navrhovatelia pripojili čestné vyhlásenie p. N. O. zo dňa 23. 02. 2025, o tom, že má vedomosť, že jej matka D. A. B. v roku 2007 odpredala navrhovateľom stavbu – rodinný dom so súp. č. XXX nachádzajúci sa v obci C. za sumu 35.000,- Sk, ktorú sumu od nich riadne prebrala. Zároveň k podaniu pripojili aj list zo dňa 14. 10. 2007, v ktorom je prehlásené D. A. B., že navrhovateľom odpredala v C. dom so súp. č. XXX, ktorý užívala, za sumu 35.000,- Sk.

21. Odvolací súd lustráciou vykonanou v Registri obyvateľov SR dňa 26. 02. 2025 zistil, že účastníčka 12/ D. A. B., I. J. dňa XX. XX. XXXX zomrela. Následne odvolací súd žiadosťou zo dňa 25. 05. 2025 žiadal poverenú súdnu komisárku JUDr. Veroniku Kalivodovú o poskytnutie súčinnosti ohľadom okruhu dedičov po zosnulej D. A. B.. V reakcii na uvedené poverená súdna komisárka doručila dňa 29. 05. 2025 odvolaciemu súdu odpoveď na žiadosť, v zmysle ktorej po poručiteľke D. A. B. ako jediný dedič zo zákona prichádza do úvahy v rámci 1. dedičskej skupiny N. O., I. B., nar. XX. XX. XXXX ako dcéra poručiteľky. Dedičské konanie ku dňu doručenia odpovedi na žiadosť odvolacieho súdu nebolo právoplatne skončené.

22. Odvolací súd následne uznesením č. k. -150 zo dňa 18. júna 2025 rozhodol o pokračovaní s právnym nástupcom po pôvodnej účastníčke 12/ D. A. B., ako účastníčkou 12/ N. O., I. B., nar. XX. XX. XXXX.

23. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“), držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.

24. Podľa , ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená. Ak zákon neustanovuje inak, má oprávnený držiteľ rovnaké práva ako vlastník, najmä má tiež právo na plody a úžitky z veci po dobu oprávnenej držby.

25. Podľa , oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť. Do doby podľa odseku 1 sa započíta aj doba, po ktorú mal vec v oprávnenej držbe právny predchodca. Pre začiatok a trvanie doby podľa odseku 1 sa použijú primerane ustanovenia o plynutí premlčacej doby.

26. Podľa v znení neskorších predpisov (ďalej aj ), konaním o potvrdení vydržania je konanie o potvrdení vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo konanie o vydržaní práva zodpovedajúceho vecnému bremenu.

27. Podľa h na začatie konania o potvrdení vydržania je oprávnený podať ten, kto o sebe tvrdí, že vydržaním nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu. Účastníkom konania je a/ navrhovateľ, b/ ten, kto má v čase začatia konania o potvrdení vydržania zapísané na liste vlastníctva vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo vecné právo k nehnuteľnosti, ktorej sa konanie o potvrdení vydržania týka, c/ správca lesného pozemku a d/ Slovenský pozemkový fond.

28. Podľa nie o potvrdení vydržania sa začína len na návrh. Návrh na začatie konania o potvrdení vydržania musí obsahovať okrem všeobecných náležitostí podania opísanie skutočností, z ktorých vyplýva, že navrhovateľ splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním, označenie nehnuteľnosti podľa údajov z katastra nehnuteľností a označenie dňa, keď navrhovateľ nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Skutočnosti podľa prvej vety musí navrhovateľ osvedčiť.

29. Podľa a návrh na začatie konania o potvrdení vydržania neodmietne podľa , súd preskúma, či navrhovateľ osvedčil, že nadobudol vlastnícke právo k nehnuteľnosti alebo právo zodpovedajúce vecnému bremenu vydržaním. Súd môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti alebo práva zodpovedajúceho vecnému bremenu vydržaním. Súd návrh na začatie konania o potvrdení vydržania uznesením zamietne, ak zistí, že nie sú splnené podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia podľa . O odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania rozhoduje súd bez vyjadrenia ostatných účastníkov konania a bez nariadenia pojednávania; uznesenie súdu o odmietnutí alebo o zamietnutí návrhu na začatie konania o potvrdení vydržania podľa odsekov 1 a 2 sa doručuje len navrhovateľovi.

30. Konanie o potvrdení vydržania v zmysle je konanie s procesným postupom odlišným od sporového konania vo veci určenia vlastníckeho práva, kde má súd (a aj strany sporu) k dispozícii väčší priestor a procesné prostriedky potrebné na zisťovanie skutkového stavu veci. Podľa dôvodovej správy k , ktorým sa s účinnosťou od 01. 05. 2021 zmenil a doplnil práve o ustanovenia upravujúce konanie o potvrdení vydržania, je uvedené konanie pomerne formálne a má znaky skôr registrového konania. V konaní o potvrdení vydržania teda súd nenariaďuje pojednávanie, nevykonáva plnohodnotné dokazovanie, ale skúma osvedčenie relevantných skutočností navrhovateľom. Súd vydá vyzývacie uznesenie podľa len vtedy, ak už vo fáze skúmania návrhu na začatie konania a dôkazných prostriedkov pripojených navrhovateľom za účelom osvedčenia relevantných skutočností, dospeje k záveru, že osvedčované skutočnosti sa súdu, so zreteľom na všetky okolnosti prípadu, javia ako nanajvýš (vysoko) pravdepodobné. V prípade vážnych pochybností o uplatnenom nároku nie je namieste vydávať vyzývacie uznesenie (najmä s poukazom na zásadu hospodárnosti), a to ani s prihliadnutím na možnosť podať námietky osobami vymenovanými v . Navrhovateľ domáhajúci sa vydania potvrdenia vydržania však v takom prípade nemôže namietať odmietnutie prístupu k súdu, pretože má možnosť domáhať sa svojho nároku inými procesnoprávnymi prostriedkami v rámci sporového konania (t. j. určovacou žalobou).

31. V konaní o potvrdení vydržania podľa sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Preto ak súd dospeje k záveru, že táto podmienka splnená nebola, pričom tento záver má dostatočný podklad v relevantných skutkových zisteniach a dostatočnú oporu v právnom posúdení, nemá inú možnosť, ako návrh navrhovateľa zamietnuť. Hoci ide o mimosporové konanie podľa ustanovení , uplatniac pritom

vyšetrovací princíp, vzhľadom na už vyššie uvedenú špecifickosť tohto konania je potrebné zdôrazniť, že je v prvom rade povinnosťou navrhovateľa hodnoverne osvedčiť ním tvrdené nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Hoci súd v zmysle môže sám vykonať potrebné šetrenia na overenie správnosti tvrdení navrhovateľa alebo môže vyzvať navrhovateľa, aby označil ďalšie dôkazy na preukázanie skutočností, z ktorých vyplýva, že splnil predpoklady pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti vydržaním, aktivita súdu nemá nahrádzať procesnú aktivitu a procesnú zodpovednosť navrhovateľa. Z formulácie zákonného ustanovenia je jasné, že ide o možnosť a nie o povinnosť súdu, pričom je na úvahe súdu, aký postup zvolí.

32. Procesnou povinnosťou navrhovateľov bolo teda osvedčiť splnenie hmotnoprávnych predpokladov nadobudnutia vlastníckeho práva k nim označeným nehnuteľnostiam vydržaním a povinnosťou súdu prvej inštancie bolo preskúmať, či si navrhovatelia splnili svoju procesnú povinnosť a relevantné skutočnosti osvedčili. Ako je uvedené vyššie, v konaní o potvrdení vydržania sa predpokladá jednoznačné a hodnoverné osvedčenie nadobudnutia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním, ktoré podmienky však navrhovatelia nepreukázali. Navrhovatelia v návrhu uviedli, že nehnuteľnosti (ku ktorým sa domáhajú potvrdenia vydržania) nadobudli na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej s D. A. B. dňa 14. 10. 2007, na základe čoho im uplynula zákonom stanovená 10 ročná vydržacia doba dňom 14. 10. 2017. Odhliadnuc od toho, navrhovatelia nevedeli a ani nezisťovali pri odkúpení dotknutých nehnuteľností skutočnosť, či predávajúca D. A. B. bola v tom čase ich vlastníčkou (nakoľko ich dlhodobo užívala, na základe čoho ju navrhovatelia považovali za vlastníčku). Okrem fotokópie bližšie neoznačeného listu zo dňa 14. 10. 2007 (č. l. 27 súdneho spisu), v ktorom D. A. B. prehlasuje odpredanie domu navrhovateľom, ktorý bol prvotne predložený súdu prvej inštancie v čiastočne čitateľnej podobe, doložili navrhovatelia potvrdenie obce C. o tom, že navrhovateľka 1/ je platiteľom dane z nehnuteľnosti za parc. reg. „C“, kat. úz. C., parc. č. XX K. XX. S poukazom na uvedené súd prvej inštancie dospel k záverom nedobromyseľnosti navrhovateľov pri držbe sporných nehnuteľností. Odvolací súd za daného stavu, s prihliadnutím na obsah návrhu s priloženými listinami zastáva obdobný právny záver, ako súd prvej inštancie a to, že navrhovatelia v danom prípade neosvedčili splnenie podmienok vydržania.

33. Uvedené zistenia boli dôvodom, pre ktorý súd prvej inštancie nemohol vyhovieť návrhu navrhovateľov na potvrdenie vydržania vlastníckeho práva k predmetným nehnuteľnostiam a jeho návrh zamietol, čo i riadne, presvedčivo a v súlade so zákonom odôvodnil. Úvahy súdu prvej inštancie uvedené v odôvodnení sú logické, legitímne a právne akceptovateľné. Odvolací súd dospel k záveru o vecnej správnosti preskúmavaného uznesenia súdu prvej inštancie, ktorý vo veci vykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, dostatočne zistil skutkový stav, z ktorého vyvodil správne skutkové zistenia, na ktorých aj založil svoje rozhodnutie. Vec v intenciách platnej právnej úpravy i správne právne posúdil, vyvodil správne právne závery, pričom príslušné hmotnoprávne ustanovenia podstatné pre právne posúdenie veci aplikoval a interpretoval právne súladným spôsobom.

34. Na doplnenie a k odvolacím dôvodom navrhovateľov v podanom odvolaní odvolací súd uvádza, že odvolacia argumentácia navrhovateľov spočíva fakticky v tvrdení, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v súlade s vyšetrovacím princípom a princípom materiálnej pravdy (navrhovatelia v odvolaní uvádzajú, že súd pre prípad potreby overenia správnosti navrhovateľom tvrdených skutočností má možnosť vykonať vlastné šetrenia, či vyzvať navrhovateľa na označenie ďalších dôkazov, tak ako to vyplýva z ust. ). V tomto smere odvolací súd uvádza, že navrhovatelia prvotne predložili fotokópiu listu zo dňa 14. 10. 2007 vo forme, z ktorej nebolo možné, okrem dátumu a účastníkov rozpoznať, akú nehnuteľnosť D. A. B. navrhovateľom odpredáva. Okrem toho navrhovatelia v návrhu výslovne uviedli, že kúpna cena za nehnuteľnosť bola stanovená vo výške 50.000,- Sk, ktorú D. A. B. aj zaplatili. Navrhovatelia následne potom, ako súd prvej inštancie vo veci rozhodol, dodatočne predložili uvádzanú listinu (k podaniu zo dňa 04. 04. 2025 označenom ako „Doplnenie dôkazov“) v čitateľnej podobe, kde zároveň možno viesť polemiku, či ide skutočne o fotokópiu tej istej fotokópie listiny, ktorú predložili súdu prvej inštancie spoločne s návrhom dňa 11. 10. 2023. Je evidentné, že procesnú aktivitu začali navrhovatelia realizovať až po vydaní napadnutého uznesenia, za týmto účelom dokonca vykonali vlastné šetrenie, za účelom zistenia totožnosti p. D. A. B., kedy zistili, že dňa XX. XX. XXXX zomrela. Zároveň navrhovatelia zistili totožnosť jej dcéry p. N. O., ktorá vo svojom čestnom prehlásení zo dňa 23. 02. 2025 (č. l. 125 súdneho spisu) deklaruje svoju vedomosť o odpredaní stavby – rodinného domu č. XXX D. A. B. navrhovateľom. Odvolaciemu súdu nie je zrejmé, prečo uvedení postup zvolili navrhovatelia po rozhodnutí súdu vo veci, a nie ešte pred podaním návrhu. Zhrnúc uvedené, nemožno pričítať laxný prístup navrhovateľov na stranu súdu prvej inštancie, ktorý pri

hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti ten/ktorý dôkaz hodnotiť (v Civilnom mimosporovom konaní, ako už bolo vyššie uvedené sa uplatňuje zásada voľného hodnotenia dôkazov). Odvolací súd sa preto nestotožnil s námietkou navrhovateľov, že súd prvej inštancie nevykonal dokazovanie v potrebnom rozsahu, ako mu to umožňuje , keďže z odôvodnenia napadnutého uznesenia je zrejmé, že súd sa s listinnými dôkazmi pripojenými k návrhu oboznámil, čím vo vzťahu k nim vykonal dokazovanie. Na základe uvedeného teda neboli splnené ani podmienky na vydanie vyzývacieho uznesenia v zmysle ust. , ktorý zrozumiteľne deklaruje, že vyzývacie uznesenie súd vydá potom, čo navrhovateľ osvedčil splnenie predpokladov pre nadobudnutie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vydržaním. Odhliadnuc od toho, súd prvej inštancie ani nemal vo vzťahu k akým listinným dôkazom vykonať vlastné šetrenie/dokazovanie, keďže okrem fotokópie listiny zo dňa 14. 10. 2007 navrhovatelia nepredložili žiaden relevantný dôkaz (napr. vo forme kúpnej zmluvy) o tom, že by zákonným spôsobom vydržanie osvedčili. Uvádzanému nasvedčuje i samotné tvrdenie navrhovateľov prezentované v návrhu, že si pri odkúpení dotknutých nehnuteľností žiadnym spôsobom neoverili, či vlastnícke právo predávajúcej skutočne svedčí (odvolávajúc sa na nerušený výkon užívania nehnuteľností). V naznačenom smere dáva odvolací súd do pozornosti zásadu vigilantibus iura scripta sunt (ktorá platila už v rímskom práve), podľa ktorej práva patria len bdelým, pozorným, ostražitým, opatrným, starostlivým, teda tým, ktorí sa aktívne zaujímajú o ochranu a výkon svojich práv a ktorí svoje procesné oprávnenia uplatňujú včas a s dostatočnou starostlivosťou a predvídavosťou. V slobodnej spoločnosti je totiž predovšetkým vecou nositeľov práv, aby svoje práva bránili a starali sa o ne, inak ich podcenením, či zanedbaním môžu strácať. Sumarizujúc vyššie uvádzané, odvolací súd považoval námietku navrhovateľov o nedostatočne vykonanom dokazovaní zo strany súdu prvej inštancie za neopodstatnenú.

35. Odvolací súd k predloženým výpisom listu vlastníctva č. XXX, č. XXXX, č. XXX, č. XXX k. ú. C. uvádza, že Kataster nehnuteľností SR funguje od 1. januára 1993 a bol zriadený o katastri nehnuteľností v Slovenskej republike. K odpredaniu dotknutých nehnuteľností malo dôjsť, podľa navrhovateľmi predložených listín, dňa 14. 10. 2007. V naznačenom smere odvolací súd konštatuje, že v čase, kedy malo dôjsť k odpredaniu dotknutých nehnuteľností D. A. B. navrhovateľom, na území SR slúžil kataster nehnuteľností ako informačný systém na ochranu právnych vzťahov k nehnuteľnostiam. Navrhovateľmi uplatnená odvolacia argumentácia, v zmysle ktorej sa považujú za vlastníkov nehnuteľností, ktoré od roku 2007 v dobrej viere užívajú, preto neobstála.

36. Čo sa týka navrhovateľmi predloženého potvrdenia obce C. zo dňa 30. 05. 2023, v ktorom obec potvrdila, že navrhovateľka 1/ je od roku 2008 platiteľom dane z nehnuteľností za parc. reg. „C“, kat. úz. C., parc. č. XX K. XX, toto nemá vo vzťahu k preukázaniu potvrdenia vydržania žiadnu právnu relevanciu. V zmysle o miestnych daniach a miestnom poplatku za komunálne odpady a drobné stavebné odpady je daň z nehnuteľností druhom miestnych daní, z ust. (v prípade pozemku) a ust. označeného zákona (v prípade nehnuteľností), obdobne platí, že ak nemožno určiť vlastníka (okrem iného), daňovníkom je osoba, ktorá pozemok/nehnuteľnosť skutočne užíva. Z uvedeného je zrejmé, že prehlásenie obce C. zo dňa 30. 05. 2023 neosvedčuje, že by platiteľ dane (v danom prípade navrhovateľka 1/) ako užívateľ nehnuteľnosti/pozemku je zároveň aj dobromyseľná v tom, že jej nehnuteľnosť vlastnícky patrí.

37. Záverom sa odvolací súd zaoberal navrhovateľmi prezentovaným rozhodnutím Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý podľa názoru odvolacieho súdu nemožno v danej veci aplikovať. V zmysle ustanovení a , oprávneným držiteľom je ten, kto nakladá s vecou ako s vlastnou a je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí. Dobromyseľnosť teda znamená, že držiteľ je ohľadne existencie svojho práva v omyle. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí. Ako navrhovatelia sami uvádzajú v návrhu, v čase, kedy mali od D. A. B. odkúpiť dotknuté nehnuteľnosti, neskúmali v príslušných verejných registroch, či aj v skutočnosti je ich vlastníčkou, taktiež si žiadnym spôsobom neoverili, kto je ako vlastník zapísaný na príslušných listoch vlastníctva. Ďalej navrhovatelia poukazujú na uzatvorenie jednoduchej kúpnej zmluvy, ktorú prvotne doručili v nečitateľnej podobe. Potom čo navrhovatelia opätovne doručili súdu prvej inštancie fotokópiu tejto listiny, z nej vyplynulo, že cena odplaty za odpredaj domu č. XXX, bola dohodnutá na 35.000,- Sk. Vo vzťahu k ostatným

nehnuteľnostiam (pozemkom) vedených na LV č. XXX K. Q. XXX, však zmienka o uzatvorení kúpnej zmluvy aj vo vzťahu k nim absentuje (v návrhu navrhovatelia uvádzajú kúpnu cenu v súhrne za nehnuteľnosť - dom č. XXX a pozemky vedené na LV č. XXX K. Q. XXX vo výške 50.000,- Sk). Je potrebné zdôrazniť, že vnútorné, subjektívne presvedčenie navrhovateľov, že nehnuteľnosti vydržali, nezakladá ich dobromyseľnosť, ale táto musí vychádzať z objektívnych skutočností, existujúcich už v čase začatia výkonu práva. Navrhovatelia neoznačili žiadnu objektívnu skutočnosť, od ktorej by bolo možné odvodiť ich presvedčenie, že dom č. XXX a pozemky evidované na LV č. XXX K. Q. XXX poctivo nadobudli a teda sa stali ich vlastníkmi. Pojem „nadobudnutie“ pritom znamená určitý proces, pri ktorom sa niečo stáva vlastníctvom alebo súčasťou niekoho. Nejde len o subjektívne presvedčenie vychádzajúce zo situácie, že ak je pozemok užívaný nerušene dlhú dobu, patrí užívateľovi bez ohľadu na to, že tento užívateľ nevie preukázať, na základe čoho, z akého dôvodu k užívaniu pozemku došlo. Odvolací súd ďalej dodáva, že presvedčenie – „že D. A. B. nehnuteľnosti dlhodobo užívala a z týchto dôvodov ju za vlastníčku aj považovali“ nemožno zamieňať s dobromyseľnosťou. Dobromyseľnosť je podstatnou podmienkou nadobudnutia tvrdeného práva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba, ďalšie podmienky a okolnosti nie je významné skúmať.

38. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na rozhodnutie Veľkého senátu R 56/2021, ktorý uviedol, že „pri posudzovaní zásady nemo plus iuris (resp. ochrany dobromyseľného nadobúdateľa) je potrebné rozlišovať situácie, kedy došlo po uzatvorení kúpnej zmluvy k zrušeniu nadobúdacieho titulu predávajúceho od situácie, kedy sa predávajúci vôbec nestal vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti, v tomto prípade v dôsledku konfiškácie majetku predchodcu predávajúcich a teda v prípade neplatnej zmluvy o prevode vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam nedochádza k právnym následkom ňou predkladaným. Uvedené okrem iného znamená, že ňou nedochádza k prevodu vlastníckeho práva z prevodcu na nadobúdateľa a keďže nadobúdateľ vlastnícke právo k nehnuteľnostiam nenadobudol, nemôže s danými nehnuteľnosťami nakladať, čo okrem iného znamená, že nadobúdateľ ich nemôže ďalej previesť na ďalší subjekt (ktorý sa v takom prípade taktiež nemôže stať ich vlastníkom). Absolútne neplatný právny úkon nespôsobí právne následky ani v prípade, že na jeho základe už bolo kladne rozhodnuté o vklade vlastníckeho práva do katastra nehnuteľností“. Veľký senát napokon dospel k záveru, že dobrá viera nadobúdateľa nehnuteľnosti v správnosť údajov katastra nehnuteľností o jej (predchádzajúcom) vlastníkovi nepostačuje pre záver súdu o tom, že mohol nadobudnúť vlastnícke právo, ak sa preukáže, že táto zapísaná osoba v skutočnosti v čase uzavretia kúpnej zmluvy nebola vlastníkom prevádzanej nehnuteľnosti. Nakoľko D. A. B. ako predávajúca v čase uzatvorenia jednoduchej kúpnej zmluvy preukázateľne nebola vlastníčkou dotknutých nehnuteľností, navrhovatelia ako kupujúci nemohli nadobudnúť vlastnícke právo k nehnuteľnosti, hoci podľa ich názoru konali v dobrej viere.

39. Sumarizujúc doposiaľ uvádzané, odvolací súd zhodne so súdom prvej inštancie konštatuje, že navrhovatelia uviedli len ničím nepodložené tvrdenia v rovine ich subjektívneho presvedčenia, že ich vlastnícke právo zákonným spôsobom vydržali dňa 14. 10. 2017. Odvolací súd zdôrazňuje, že na vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti nepostačuje iba konštatovanie navrhovateľov, že nehnuteľnosti viac ako desať rokov užívajú s odkazom na ust. . Je nevyhnutne potrebné, aby osvedčili (preukázali), že boli po celý čas dobromyseľnými držiteľmi a že nehnuteľnosti im na základe konkrétneho titulu (napr. darovacej zmluvy, kúpnej zmluvy a pod.), patria.

40. Nakoľko v danej veci z podaného návrhu nevyplývalo, že sú splnené všetky hmotnoprávne podmienky pre vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam, odvolací súd sa stotožnil so súdom prvej inštancie, ktorý správne už v prvej fáze konania zamietol podaný návrh s poukazom na a to bez toho, aby bol povinný vyzývať navrhovateľov podľa v zmysle vyššie uvedených dôvodov. S poukazom na vyššie uvedený záver odvolací súd považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie, ktorým zamietol návrh navrhovateľov na potvrdenie vydržania k predmetným nehnuteľnostiam za správny a napadnuté uznesenie podľa ako vecne správne potvrdil.

41. V zmysle ust. , o povinnosti nahradiť trovy konania, ak nejde o trovy konania štátu, rozhoduje súd len na návrh. Takýto návrh nebol podaný, ale z dôvodu právnej istoty účastníkov konania odvolací súd považoval za vhodné uviesť vo výrokovej časti svojho uznesenia aj výrok o trovách konania, i keď si účastníci konania náhradu trov konania neuplatnili. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. tak, žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

42. Toto rozhodnutie senát odvolacieho súdu prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto uzneseniu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu možno podať dovolanie, ak to zákon pripúšťa (, , ), v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).