Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

1S/16/2023

Rozhodnutie

Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedu senátu Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Aleny Antalovej a JUDr. Dariny Štoffovej v právnej veci žalobcu: Full services, s. r. o., so sídlom Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 690 643, zast. URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky, Tomášikova 14366/64A, 831 04 Bratislava, za účasti: 1/ A. B., bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., 2/ F. B., bytom C. D. XX/XX, XXX XX E., 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, š. p., so sídlom Karloveská 2, 841 04 Bratislava, IČO: 36 022 047, 4/ Stredoslovenská distribučná, a.s. so sídlom Pri Rajčianke 2327/8, 010 47 Žilina, 5/ G. H., bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX E., 6/ D. H., bytom I. XX, XXX XX J., 7/ K. L., bytom I. XXX, XXX XX I., 8/ G. L., bytom I. XXX, XXX XX I., 9/ Reality Holding+, s.r.o., so sídlom Bôrická 13, 010 01 Žilina, 10/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava, 11/ A. M., N. I. K. J. X, XXX XX E., 12/ H. G. G. I., K. XX/X, XXX XX E., o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia Okresného úradu Žilina, odboru výstavby a bytovej politiky č. OU-ZA-OVBP2-2023/021606-004 zo dňa 17. mája 2023, takto

r o z h o d o l :

Žalobu z a m i e t a .

Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .

o d ô v o d n e n i e :

Administratívne konanie

1. Ďalšia účastníčka 1/ a ďalší účastník 2/ (spolu aj ako „stavebníci“) podali dňa 6. mája 2022 Mestu Žilina (ďalej ako „stavebný úrad“ alebo „orgán verejnej správy prvého stupňa“) ako príslušnému stavebnému úradu podľa o územnom plánovaní a stavebnom poriadku v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) žiadosť o vydanie stavebného povolenia na stavbu „Prístavba skladovej haly, predajne, stolárskej dielne so súp. č. 8623“ (ďalej ako „Stavba“) na pozemkoch C-KN parc. č. 3882/3, 3960/42 a 3960/23 v k. ú. E.. Stavebný úrad oznámil listom zo dňa 30. mája 2022 začatie stavebného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom, pričom podľa upustil od ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, nakoľko pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť stavebníkov poskytovala dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie Stavby. Zároveň stavebný úrad účastníkom konania a dotknutým orgánom stanovil lehotu 7 pracovných dní od dňa doručenia daného oznámenia pre uplatnenie námietok a stanovísk. Námietky proti povoleniu Stavby v stanovenej lehote uplatnil dňa 9. júna 2022 žalobca.

2. Stavebný úrad vydal dňa 13. decembra 2022 stavebné povolenie na Stavbu č. 8176/2022-136945/2022-SÚ-BAB (ďalej ako „stavebné povolenie“ alebo „rozhodnutie orgánu verejnej

správy prvého stupňa“), ktorým povolil Stavbu. Vo výroku stavebného povolenia zároveň uviedol popis Stavby a podmienky pre jej uskutočnenie. Zároveň o námietkach žalobcu rozhodol tak, že im nevyhovel. V odôvodnení stavebného povolenia stavebný úrad popísal priebeh administratívneho konania a uviedol, že preskúmal žiadosť stavebníkov podľa , zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi, zabezpečil plnenie požiadaviek vlastníkov a správcov pre napojenie do sietí technického vybavenia, pričom predložené stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Uviedol, že projektová dokumentácia Stavby spĺňa všeobecné technické podmienky na výstavbu, nie je v rozpore s podmienkami územného rozhodnutia o umiestnení Stavby a v konaní nezistil dôvody, ktoré by bránili vydaniu stavebného povolenia na Stavbu.

3. K námietkam žalobcu stavebný úrad uviedol, že obdobné námietky boli žalobcom uplatnené aj v územnom konaní. Požiadavke žalobcu smerujúcej k spracovaniu projektu riešenia protipožiarnej bezpečnosti Stavby nevyhovel, keďže stavebníci v konaní predložili projekt protipožiarnej bezpečnosti Stavby pre stavebné povolenie, ktorý vypracovala H. F. B., špecialista požiarnej ochrany, reg. č. 29/2018 BČO v mesiaci máj 2022 ako oprávnená osoba (ďalej ako „Projekt“), pričom závery odborne spôsobilej osoby môže spochybniť iba iná odborne spôsobilá osoba, čo splnomocnený zástupca žalobcu nie je. Projektová dokumentácia bola posúdená Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Žiline ako príslušným dotknutým orgánom, ktorý k nej podľa v nadväznosti na vydal súhlasné Stanovisko na účely stavebného konania pod č. ORHZ-ZA1-309-001/2022 dňa 25. mája 2022 (ďalej ako „Stanovisko“). Požiadavku žalobcu na vykonanie miestneho zisťovania stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnenú, keďže ním uvádzané dôvody na vykonanie miestneho zisťovania sú nepostačujúce. Z obsahu uplatnenej námietky nie je stavebnému úradu zrejmé, čo by mal pri miestnom zisťovaní preveriť. Požiarne nebezpečný priestor Stavby vo vzťahu k susedným nehnuteľnostiam vo vlastníctve žalobcu zostáva bez zmeny. Navrhovaná prístavba podľa stavebného úradu žiadnym spôsobom nezasahuje do pozemkov žalobcu. Predmetom konania nie je posudzovanie polohového umiestnenia existujúceho objektu so súp. č. 8623. Navrhovanou prístavbou sa nemenia podmienky, za ktorých je teraz užívaný. Povoľovaná Stavba podľa stavebného úradu nezasahuje do vlastníckeho práva žalobcu a ani ho neobmedzuje. Zmenou existujúcej stavby spočívajúcou v jej prístavbe sa táto rozširuje, avšak nie smerom k nehnuteľnostiam žalobcu, ale na opačnú stranu, ktorá vôbec priamo nesusedí s nehnuteľnosťami v jeho vlastníctve.

4. O odvolaní žalobcu proti stavebnému povoleniu rozhodol Okresný úrad Žilina, odbor výstavby a bytovej politiky (ďalej ako „odvolací orgán“) Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2023/021606-004/Pál zo dňa 17. mája 2023 (ďalej ako „rozhodnutie odvolacieho orgánu“) tak, že odvolanie žalobcu zamietol a stavebné povolenie potvrdil. V odôvodnení rozhodnutia odvolací orgán stručne popísal priebeh administratívneho konania a obsah odvolania žalobcu. Stotožnil sa so závermi stavebného úradu uvedenými v stavebnom povolení a skonštatoval, že stavebné povolenie má všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými všeobecne-záväznými právnymi predpismi, pričom stavebný úrad vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Odvolací orgán sa tiež plne stotožnil s rozhodnutím stavebného úradu o námietkach žalobcu. Uviedol, že podstatou podaného odvolania je namietanie neposúdenia požiarne nebezpečného priestoru celej stavby, a teda nielen prístavby, ktorá je predmetom konania.

5. K odvolacím námietkam žalobcu odvolací orgán uviedol, že sú po obsahovej stránke zhodné s tými námietkami, ktoré boli uplatnené v územnom konaní týkajúcom sa Stavby, a o ktorých už bolo rozhodnuté stavebným úradom v spojení s rozhodnutím vydaným odvolacím orgánom, ktorým územné rozhodnutie potvrdil. Vzhľadom na zásadu koncentrácie konania v sa na tieto námietky podľa odvolacieho orgánu v stavebnom konaní neprihliada. Rozhodnutie o umiestnení Stavby vydané stavebným úradom pod č. s. 11196/2021-164717/2021-SÚ-BAB zo dňa 27. septembra 2021 odvolací orgán potvrdil svojím Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002 zo dňa 23. marca 2022. Pre všetkých účastníkov stavebného konania je právoplatné územné rozhodnutie právne záväzné. V Rozhodnutí č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002 zo dňa 23. marca 2022 sa odvolací orgán podľa svojho názoru dostatočným spôsobom zaoberal otázkou, voči ktorej smeruje podstata odvolania v predmetnej veci. Žalobca nie je a nebude žiadnym spôsobom dotknutý na svojich vlastníckych právach Stavbou. Vzhľadom na vzájomnú polohu Stavby a pozemkov vo vlastníctve žalobcu nie je jej požiarne nebezpečným priestorom do nich žiadnym spôsobom zasiahnuté. Predmetom konania je len prístavba v zmysle predloženej projektovej dokumentácie a len k nej si môžu účastníci stavebného konania uplatniť námietky na ochranu svojich vlastníckych práv, teda nie k pôvodnej stavbe, ktorá bola

v minulosti riadne povolená a skolaudovaná. K odvolacej námietke nevykonania ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním odvolací orgán uviedol, že v § 21 ods. 1 Správneho poriadku je pre orgán verejnej správy upravené oprávnenie a nie povinnosť uskutočniť ústne pojednávanie, ktoré spravidla môže byť spojené aj s miestnym šetrením. Keďže žalobca nemá zákonný nárok na nariadenie ústneho pojednávania a miestneho zisťovania, jeho vykonanie je plne na zvážení orgánu verejnej správy. Nenariadenie alebo nevykonanie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním nemožno posudzovať ako nezákonný postup stavebného úradu alebo ako diskriminačný postup voči účastníkom konania. Odvolací orgán mal za to, že námietka žalobcu nebola takého charakteru, aby vyžadovala nariadenie ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním. Stavba je už umiestnená na základe právoplatného územného rozhodnutia, pričom otázka protipožiarnej bezpečnosti vrátane požiarne nebezpečného priestoru Stavby bola riešená práve v územnom konaní. Prístavba, ktorá je predmetom konania, nie je vôbec situovaná k pozemkom vo vlastníctve žalobu. Nariadenie ústneho pojednávania bez toho, aby si to vyžadovala povaha veci, by nebolo opodstatnené, nakoľko podklady pre rozhodnutie boli dostatočné a nebolo potrebné vykonať dokazovanie na mieste samom, čo by mohlo byť porušením princípu procesnej ekonómie. Stavebný úrad v odôvodnení stavebného povolenia uviedol, prečo upustil od ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním.

Správna žaloba

6. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením. Tvrdil, že sa napadnutým rozhodnutím cíti byť neoprávnene dotknutý na svojich právach ako vlastník susednej nehnuteľnosti, pretože povolenie prístavby skladovej haly, predajne, stolárskej dielne so súpisným č. 8623 nedôvodne zasahuje do jeho sféry dispozície a „vytvára na jeho pozemku požiarne nebezpečný priestor“. Pod pojmom „požiarne nebezpečný priestor“ žalobca rozumel „priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie“ ( vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. , ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov /ďalej ako „Vyhláška“/).

7. Žalobca namietal, že stavebné povolenie bolo vydané bez vykonania miestneho zisťovania, v dôsledku čoho nebol zistený skutočný stav a vplyv „stavby v zmysle vznesených námietok účastníkov“, pričom sa podľa jeho názoru jedná o zásadné námietky majúce vplyv na okolité pozemky a stavby „bez toho, aby táto otázka bola riešená zmluvne“. Orgány verejnej správy neposudzovali požiarne nebezpečný priestor „stavby“, teda jej celkový vplyv na okolie a zásah do práv a oprávnených záujmov žalobcu. Požiarne nebezpečný priestor nebol zistený v teréne a orgány verejnej správy ani nepožadovali od stavebníkov jeho vyznačenie. Pokiaľ orgány verejnej správy neustálili otázku požiarne nebezpečného priestoru „stavby“, nesplnili základnú požiadavku kladenú na jej bezpečnosť a nedostatočne zistili skutkový stav veci. V prípade, ak boli v konaní stavebníkmi dopĺňané doklady aj po 9. júni 2022 (čo vyplýva z napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy), bolo podľa žalobcu potrebné vykonať miestne zisťovanie po predložení všetkých relevantných podkladov.

8. Žalobca v správnej žalobe namietal nesprávne právne posúdenie veci v tom ohľade, že Stavba (prístavba) bola posúdená izolovane od už existujúcej stavby. Tvrdil, že prístavba má tvoriť s existujúcou stavbou jeden celok, a preto je potrebné komplexne posúdiť jej dôsledky na okolie, vrátane tak zásadnej veci ako požiarne nebezpečný priestor. Keďže táto otázka podľa žalobcu zostala nezodpovedaná, orgány verejnej správy postupovali v rozpore s v spojitosti s , nakoľko v predmetom prípade ide o prevádzku. Žalobca sa cíti byť zasiahnutý tým, že na jeho pozemok v susedstve „stavby“ má zasahovať požiarne nebezpečný priestor. Keďže podľa je povinnosťou stavebného úradu v rozhodnutí zabezpečiť ochranu verejných záujmov, predovšetkým zdravia ľudí a životného prostredia, bez jasného určenia požiarne nebezpečného priestoru a toho, ako sa dotýka žalobcu, ide o „nesprávne“ rozhodnutie. Podľa Vyhlášky sa požiarne nebezpečný priestor určuje pre každú stavbu, preto stavebný úrad malo zaujímať, aký požiarne nebezpečný priestor má stavba, ktorá s prístavbou tvorí jeden celok.

9. Podľa žalobcu len Stanovisko k prístavbe nie je postačujúce k zodpovedaniu otázky, či stavba vyhovuje technickým požiadavkám na úseku požiarnej ochrany ako celok, lebo nedefinuje požiarne

nebezpečný priestor stavby ako celku, ani prístavby a ani pôvodnej stavby. Je tak ohrozená verejná bezpečnosť na úseku ochrany pred požiarmi. Žalobca mal za to, že existencia požiarne nebezpečného priestoru zasahujúca do jeho pozemku je jednoznačne otázka, ktorej vysporiadanie neprináleží stavebnému úradu. Stavebný úrad podľa žalobcu požiarne nebezpečný priestor nezadefinoval, čím však porušil subjektívne právo žalobcu na vlastníctvo pozemku a jeho nerušenie zásahmi tretích osôb. V danom prípade mal stavebný úrad žiadať od stavebníkov predloženie súhlasov všetkých subjektov, ktorých právo je dotknuté, čo sa nestalo. Žalobca ďalej uviedol, že žiadal pripojiť kompletný spisový materiál stavebného úradu k Rozhodnutiu stavebného úradu č. 1503/2019-23379/2019-OSP-BAB zo dňa 10. mája 2019, keďže podľa jeho názoru len tak bolo možné zistiť a porovnať požiarne nebezpečný priestor a stanoviská dotknutých orgánov k nemu „pred prístavbou a po nej“. Podľa žalobcu k takémuto porovnaniu a skúmaniu stavebný úrad neprikročil, odôvodnenie rozhodnutia vôbec túto otázku nerieši a námietku „logicky, zrozumiteľne a ani právne nerieši“, hoci žalobca výslovne žiadal, aby ako vlastník susednej parcely zasiahnutý požiarne nebezpečným priestorom stavby vedel, ako veľký je tento priestor, aký má tvar a kde zasahuje. Nakoľko protipožiarna bezpečnosť pôvodnej stavby bola posudzovaná pri jej povoľovaní a kolaudovaní, podľa žalobcu je nevyhnutné porovnať „rozsah zmeny a jej následok“.

10. Nepreskúmateľnosť stavebného povolenia vzhliadal žalobca v tom, že stavebný úrad nevykonal miestne zisťovanie, čím odmietol zistenie rozsahu požiarne nebezpečného priestoru. Vo svojom rozhodnutí sa len „letmo“ odvoláva na to, že určité doklady vypracovali odborne spôsobilé osoby, a preto ich môže spochybniť len iná oprávnená osoba. Podľa žalobcu „Toto je úplne scestné vyloženie si možnosti namietať a teda spochybňovať – ide o popretie práva účastníka, pretože spochybniť je možné vždy a všetko, ale je vecou orgánu štátnej správy, aby pochybnosti vyvrátil, čo možno jedine relevantným zdôvodnením a vykonaním dokazovania“. Žalobca tvrdil, že v rozhodnutí sa skutočnosť, že požiarne nebezpečný priestor zasahuje do vlastníctva „účastníka“, nevyvracia. To, že dotknutý orgán vydá súhlasné stanovisko, nie je podľa žalobcu tautológia, keďže orgánu verejnej správy by malo byť z úradnej činnosti zrejmé, že takéto stanoviská sa viackrát ukázali ako „liché“ a nepostačujúce, resp. „aj napriek nim nebolo rozhodnuté kladne“. Stavebný úrad otázku požiarne nebezpečného priestoru v odôvodnení stavebného povolenia nezodpovedal, pričom podľa žalobcu na strane 11 len obchádza podstatu námietky tým, že žalobca, resp. jeho zástupca „nie je odborne spôsobilá osoba“. Žalobca v správnej žalobe citoval časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu, v ktorej odvolací orgán reagoval na odvolaciu námietku žalobcu k nevykonaniu miestneho zisťovania v predmetnej veci, a uviedol, že citovaná časť odôvodnenia rozhodnutia odvolacieho orgánu potvrdzuje, že stavebný úrad si vystačil s orientáciou „stavby“, ale odpoveď na existenciu a rozsah požiarne nebezpečného priestoru ako základnej otázky pri prístavbe „s ohľadom na jej materiály a pod.“ nevyriešil a nezodpovedal. Podľa žalobcu tvrdenie odvolacieho orgánu, že „požiarne nebezpečným priestorom nie je do týchto žiadnym spôsobom zasiahnuté,“ nemá oporu v žiadnom dôkaze a je nepreskúmateľné „v kontexte, že „pôvodná stavba“ (teda bez prístavby) stavebný úrad nezaujímala; potom žalovaný (a ai orgán I. stupňa) by mali v spisovom materiáli mať vyznačený požiarne nebezpečný priestor celej stavby (ako celku) a tento by mal byť verejnosti i účastníkom známy. Avšak tu výkres s týmto zaznamenaním nie je“.

11. Žalobca v správnej žalobe ďalej namietal, že orgán verejnej správy nepostupoval v zmysle „judikatúry“ Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. . Rozhodnutie považoval za nezákonné, pretože orgán verejnej správy jednak nevykonal dostatočné dokazovanie „na zistenie skutočností v a jednak sa nezaoberal právne otázkou posúdenia nehospodárnosti potrebných (a nikde neurčených) opráv a napokon abstrahoval od vlastného rozhodnutia z roku 2015 a prekážky veci rozhodnutej“. Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací orgán a jeho rozhodnutie tieto závery len prevzalo.

12. Vzhľadom na uvedené žalobca považoval napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy za nezákonné z dôvodov podľa v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a žiadal, aby správny súd rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením zrušil a vec vrátil „na ďalšie konanie“. Zároveň žiadal, aby mu správny súd priznal právo na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

Vyjadrenie odvolacieho orgánu k správnej žalobe

13. Odvolací orgán vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 11. septembra 2023 uviedol, že podstatou správnej žaloby je namietanie požiarne nebezpečného priestoru stavby ako celku, teda vrátane

pôvodného objektu. Otázka požiarne nebezpečného priestoru stavby bola zo strany žalobcu namietaná už v konaní o umiestnení Stavby a bolo o nej právoplatne rozhodnuté. Odvolací orgán opätovne poukázal na zásadu koncentrácie konania. Predmetnou námietkou sa orgány verejnej správy oboch stupňov už zaoberali a rozhodli o nej tak, že je neopodstatnená. Predmetom konania bola výlučne len prístavba k pôvodnej už skôr povolenej stavbe, ku ktorej už nie je možné uplatňovať námietky. Žalobca je povinný rešpektovať , keď stavebné povolenie je záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Pri vydávaní stavebného povolenia, ktorým bola povolená stavba „Skladová hala, predajňa, stolárska dielňa“, si právny predchodca žalobcu neuplatnil námietky k požiarne nebezpečnému priestoru tejto stavby a nemôže tak urobiť ani žalobca pri povoľovaní jej prístavby. Stavebný úrad a odvolací orgán nemôžu zasahovať do konaní, ktoré boli riadne ukončené vydaním meritórnych rozhodnutí a ktoré boli v čase rozhodovania o prístavbe aj právoplatné. Povolenou prístavbou situovanou na opačnej strane stavby „Skladová hala, predajňa, stolárska dielňa“ ako sa nachádzajú pozemky vo vlastníctve žalobcu nedôjde k žiadnemu zásahu do jeho vlastníckych práv. Odvolací orgán zároveň poukázal na konanie o správnej žalobe žalobcu o preskúmanie zákonnosti Rozhodnutia odvolacieho orgánu č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002/Pál zo dňa 23. marca 2022, ktoré bolo vedené Krajským súdom v Žiline pod sp. zn. , pričom o správnej žalobe nebolo v čase spísania vyjadrenia odvolacieho orgánu rozhodnuté.

14. Ďalší účastníci sa k správnej žalobe nevyjadrili. Žalobca nevyužil právo podať repliku k vyjadreniu odvolacieho orgánu k správnej žalobe.

Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov

15. Dňom 1. apríla 2024 podľa a nasl. o územnom plánovaní v znení neskorších predpisov prešla právomoc na úseku územného plánovania, výstavby a vyvlastnenia na Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. V dôsledku uvedenej zmeny v zákonnej úprave prešla pasívna vecná legitimácia v tomto konaní o správnej žalobe z odvolacieho orgánu na žalovaného - Úrad pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky. Podľa namiesto orgánu verejnej správy podľa odsekov 1 a 2 je žalovaným ten orgán verejnej správy, na ktorý prešla rozhodovacia pôsobnosť orgánu podľa odsekov 1 a 2. Správny súd preto konal s Úradom pre územné plánovanie a výstavbu Slovenskej republiky ako žalovaným namiesto odvolacieho orgánu.

16. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne príslušný súd podľa a miestne príslušný súd podľa vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 11. septembra 2025, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s , v neprítomnosti ďalších účastníkov. Ďalší účastník 3/ ospravedlnil svoju neúčasť na pojednávaní podaním zo dňa 11. septembra 2025, pričom súhlasil s prejednaním veci v jeho neprítomnosti. Po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením z dôvodov uplatnených v správnej žalobe správny súd dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná.

17. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že sa pridržiava správnej žaloby a písomných vyjadrení. Napadnuté rozhodnutie považoval za nezákonné a nesprávne. Podstatou namietaných skutočností je to, že v administratívnom konaní nebola posúdená celá stavba, ale len jej časť (prístavba). Stavebný úrad neposúdil stavbu ako celok, keďže prístavba, ktorá bola predmetom stavebného povolenia, tvorí s už stojacou stavbou jeden funkčný celok. Pri zmene stavby sa má v zmysle posudzovať stavba ako celok. Požiarna bezpečnosť nebola posúdená vo vzťahu k celej stavbe, ale len vo vzťahu k prístavbe, pričom ak orgány verejnej správy uviedli, že požiarna bezpečnosť stavby už bola posúdená pri pôvodnej stavbe, takéto posúdenie je nedostatočné. Poukázal na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. . Ďalej uviedol, že v predmetnej veci nebol dostatočne zistený skutkový stav, a to vo vzťahu k vymedzeniu požiarne bezpečného priestoru, ktorý považoval za posúdený nedostatočne a napadnuté rozhodnutia sú v tomto ohľade neurčité. Nebola vykonaná miestna obhliadka a orgány verejnej správy vo svojich rozhodnutiach vyslovene uviedli, že sa zaoberali len prístavbou, nakoľko hlavná stavba už bola z hľadiska požiarnej bezpečnosti posúdená. Vzhľadom na uvedené považoval splnomocnený zástupca žalobcu napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu za nezákonné. Žiadal, aby správny súd správnou žalobou napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie. Zároveň žiadal, aby správny súd priznal žalobcovi náhradu trov konania v plnom rozsahu.

18. Zástupkyňa žalovaného na pojednávaní pred správnym súdom uviedla, že správnu žalobu považuje za nedôvodnú s tým, že sa pridržiava vyjadrení, ktoré uviedol právny predchodca žalovaného. Poukázala na Rozsudok Správneho súdu v Banskej Bystrici sp. zn. zo dňa 22. februára 2024, pričom v predmetnej veci išlo o prakticky totožné námietky zo strany žalobcu, pričom správny súd rozhodol v danej veci tak, že túto žalobu zamietol. Vzhľadom na uvedené zástupkyňa žalovaného považovala správnu žalobu žalobcu za nedôvodnú a žiadala, aby ju správny súd zamietol.

19. Podľa ) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

20. Podľa správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.

21. Podľa na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase vyhlásenia alebo vydania rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.

22. Podľa ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.

23. Podľa (1) Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania dotknutým orgánom, všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Súčasne ich upozorní, že svoje námietky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Na pripomienky a námietky, ktoré boli alebo mohli byť uplatnené v územnom konaní alebo pri prerokúvaní územného plánu zóny, sa neprihliada. Stavebný úrad oznámi začatie stavebného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o stavebné povolenie úplná. (2) Od miestneho zisťovania, prípadne aj od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť, ak sú mu dobre známe pomery staveniska a žiadosť poskytuje dostatočný podklad pre posúdenie navrhovanej stavby.

24. Podľa § 62 ods. 1 až 3 (1) V stavebnom konaní stavebný úrad preskúma najmä, a) či dokumentácia spĺňa zastavovacie podmienky určené územným plánom zóny alebo podmienky územného rozhodnutia, b) či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi, c) či je zabezpečená komplexnosť a plynulosť výstavby, či je zabezpečené včasné vybudovanie technického, občianskeho alebo iného vybavenia potrebného na riadne užívanie, d) či bude stavbu uskutočňovať osoba oprávnená na uskutočňovanie stavieb, alebo ak stavbu bude uskutočňovať stavebník svojpomocou, či je zabezpečené vedenie uskutočňovania stavby stavebným dozorom alebo kvalifikovanou osobou; ak zhotoviteľ stavby bude určený vo výberovom konaní, stavebník oznámi zhotoviteľa stavby stavebnému úradu do pätnástich dní po skončení výberového konania, e) či nová budova alebo významne obnovovaná existujúca budova je v rámci technických, funkčných a ekonomických podmienok stavby navrhnutá s využitím vhodných stavebných konštrukcií, vysokoúčinných alternatívnych energetických systémov založených na obnoviteľných zdrojoch energie a automatizovaných riadiacich, regulačných a monitorovacích systémov. (2) Ak sa má stavba užívať ako prevádzkáreň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava. (3) Stavebný úrad zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov, ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenie účastníkov konania a ich námietky.

25. Podľa v stavebnom povolení určí stavebný úrad záväzné podmienky uskutočnenia a užívania stavby a rozhodne o námietkach účastníkov konania. Stavebný úrad

zabezpečí určenými podmienkami najmä ochranu záujmov spoločnosti pri výstavbe a pri užívaní stavby, komplexnosť stavby, dodržanie všeobecných technických požiadaviek na výstavbu, prípadne iných predpisov a technických noriem a dodržanie požiadaviek určených dotknutými orgánmi, predovšetkým vylúčenie alebo obmedzenie negatívnych účinkov stavby a jej užívania na životné prostredie.

26. Podľa § 79 ods. 1 a 2 Vyhlášky (1) Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie. (2) Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie a otvorený sklad okrem požiarnych úsekov bez požiarneho rizika, potrubných mostov, káblových mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce konštrukčné prvky druhu D1.

27. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v správnej žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi ( ). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle , písm. e) .

28. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu spolu so stavebným povolením, ktorými bola povolená Stavba na pozemkoch C-KN parc. č. 3882/3, 3960/42 a 3960/23 v k. ú. E., a to na návrh ďalších účastníkov 1/ a 2/ ako stavebníkov. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu (tento dôvod nezákonnosti napadnutých rozhodnutí však žalobca v správnej žalobe bližšie nekonkretizoval).

29. Žalobná námietka nedostatočne zisteného skutkového stavu orgánmi verejnej správy, v zmysle ktorej orgány verejnej správy podľa tvrdenia žalobcu neposúdili požiarnu bezpečnosť Stavby spolu s už existujúcou stavbou so súp. č. 8623 v k. ú. E. ako celok, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že požiarna bezpečnosť Stavby (prístavba) je riešená spolu s pôvodnou existujúcou stavbou (skladová hala, predajňa a stolárska dielňa) Projektom, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie stavebného povolenia, a ktorý pre výpočet požiarneho rizika v zmysle Vyhlášky posudzoval „stavbu ako celok aj s prístavbou,“ ako to výslovne vyplýva z časti „Požiarnotechnická charakteristika stavby.“ Projekt pri požiarnotechnickej charakteristike stavby uvádza, že „V súlade s vyhláškou MV-SR č. príloha č. 1 bude tvoriť posudzovaný priestor prístavby a stávajúcej haly jeden požiarny úsek – N1.01.“ Skutočnosť, že Projekt požiarnej ochrany sa zaoberá celou stavbou, t. j. pôvodnou stavbou spolu s prístavbou, a nielen samotnou Stavbou, je zrejmá aj z toho, že skutočná pôdorysná plocha posudzovaného požiarneho úseku je 466,47 m2, pričom pôdorysná plocha navrhovanej prístavby je 12,7 m x 9,16 m, teda 116,332 m2. V Projekte je v časti „f) Odstupové vzdialenosti“ uvedené, že „Požiarne nebezpečný priestor okolo stavby je vymedzený odstupovou vzdialenosťou, ktorá je stanovená podľa STN 92 0201 – 4 ... Odstupové vzdialenosti vyhovujú a sú zakreslené vo výkresovej časti“. Odstupové vzdialenosti sú zakreslené aj graficky vo výkresovej časti Projektu (Doplnok č. 1 k Projektu), pričom vo výkrese je znázornená komplexná koordinačná situácia vrátane polohy všetkých susedných pozemkov, a to aj pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline ako príslušný dotknutý orgán verejnej správy podľa v spojení s o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej ako „“) a podľa posúdilo projektovú dokumentáciu Stavby, ktorej súčasťou je aj Projekt, z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby na účely stavebného konania s tým, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez pripomienok a vydalo Stanovisko (vo vzťahu k doplneniu Projektu Doplnkom č. 1 vydalo Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline dňa 31. októbra 2022 Stanovisko na účely stavebného konania č. ORZH-ZA1-602-001/2022, v ktorom s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez pripomienok). Podľa „Štátny požiarny dozor sa vykonáva posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska

splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje “. Z uvedeného vyplýva, že Stanovisko sa tak týka požiarnej bezpečnosti Stavby spolu s pôvodnou stavbou so súp. č. 8623, keďže bolo vydané po posúdení projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou bol Projekt, ktorý, ako je uvedené vyššie, posudzoval stavbu ako celok. Z ustanovenia vyplýva, že ak sa konanie podľa tohto zákona dotýka záujmov chránených predpismi (mimo iného) o požiarnej ochrane, rozhodne stavebný úrad na základe záväzného stanoviska dotknutého orgánu podľa , ktorý uplatňuje požiadavky podľa osobitných predpisov. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline je dotknutým orgánom podľa , a teda stavebný úrad bol povinný v konaní postupovať podľa Stanoviska a bol jeho obsahom viazaný, čo aj uviedol v odôvodnení stavebného povolenia. Stavebný úrad vzhľadom na súhlasný obsah Stanoviska, ktorým bol viazaný, nemal žiadny dôvod a ani oprávnenie vyhodnotiť požiarnu bezpečnosť Stavby, ktorá bola predmetom návrhu stavebníkov, samostatne a inak ako Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline, a to bez ohľadu na prípadný nesúhlas účastníkov územného konania, vrátane žalobcu. Keďže stavebný úrad v preskúmavanom stavebnom konaní zabezpečil Stanovisko, ktorého predmetom bolo posúdenie projektovej dokumentácie Stavby, ktorej súčasťou je aj Projekt, skutkový stav bol stavebným úradom zistený pre riadne posúdenie veci vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby dostatočne. Stavebný úrad vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu vyplývajúceho zo zadovážených podkladov rozhodnutia, pričom vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby z podkladov rozhodnutia stavebného úradu (Projektu a Stanoviska) vyplýva, že splnenie technických požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb bolo posúdené pre stavbu ako celok, t. j. pre Stavbu spolu s pôvodnou stavbou.

30. Vzhľadom na uvedené je tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že orgány verejnej správy neposudzovali požiarne nebezpečný priestor „stavby“ a nezistili skutočný stav veci, v rozpore s obsahom napadnutých rozhodnutí. Je pravda, že orgány verejnej správy nezisťovali konkrétne skutočnosti pre posúdenie požiarnej bezpečnosti Stavby a už existujúcej stavby so súp. č. 8623 v konaní samostatne a na mieste samom, avšak tak urobiť ani nemohli, keďže na to nie sú oprávnené, pretože zistenie a posúdenie týchto skutočností je v zmysle zákona vyhradené príslušnému dotknutému orgánu (Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline), ktorý vychádza pri posudzovaní protipožiarnej bezpečnosti stavieb z ich projektovej dokumentácie (/ ), konkrétne v danom prípade z Projektu, v ktorom sú uvedené všetky relevantné údaje z hľadiska skutkového stavu veci. Stavebný úrad preto nepostupoval nezákonne, keď vo vzťahu k posúdeniu požiarnej bezpečnosti Stavby nevykonal miestne zisťovanie. Žalobca ako účastník stavebného konania mohol kedykoľvek využiť svoje oprávnenie nahliadnuť do administratívneho spisu, ktorého súčasťou je aj Projekt, a oboznámiť sa s konkrétnymi skutkovými okolnosťami relevantnými pre posúdenie požiarnej bezpečnosti Stavby a aj existujúcej stavby so súp. č. 8623 ako celku. Stavebný úrad v stavebnom povolení riadne uviedol dôvody, prečo upustil od nariadenia ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, keď skonštatoval, že pomery staveniska mu boli dobre známe a žiadosť stavebníkov (ktorej súčasťou bol aj Projekt a Stanovisko) poskytovala dostatočný podklad pre riadne a spoľahlivé posúdenie Stavby.

31. Správny súd vyhodnotil ako nedôvodnú aj námietku nesprávneho právneho posúdenia veci. Žalobca namietal, že Stavba ako prístavba už existujúcej stavby so súp. č. 8623 bola posúdená izolovane, pričom bolo potrebné komplexne posúdiť jej dôsledky na okolie, a preto orgány verejnej správy postupovali v rozpore s v spojitosti s , nakoľko v predmetom prípade ide o prevádzku. Podľa „Ak sa má stavba užívať ako prevádzkareň, stavebný úrad skúma z hľadísk uvedených v odseku 1 písm. b) aj účinky budúcej prevádzky; technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia nepreskúmava“. Hľadisko podľa , na ktoré odkazuje citované ustanovenie , predstavuje otázku, či dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí, a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným týmto zákonom a osobitnými predpismi. Z uvedeného vyplýva, že stavebný úrad bol povinný v prípade Stavby, ktorá má slúžiť ako prevádzkareň (prístavba k už existujúcej stavbe, v ktorej je umiestnená stolárska dielňa), preskúmať účinky budúcej prevádzky Stavby v tom ohľade, či jej projektová dokumentácia spĺňa požiadavky týkajúce sa verejných záujmov, predovšetkým ochrany životného prostredia, ochrany zdravia a života ľudí (v kontexte námietok žalobcu v oblasti požiarnej bezpečnosti stavieb), a či zodpovedá všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu ustanoveným

týmto zákonom a osobitnými predpismi, pričom neskúma technicko-ekonomickú úroveň projektu technologického zariadenia. Stavebný úrad v stavebnom povolení na str. 10 uviedol, že predložená projektová dokumentácia Stavby spĺňa všeobecné technické požiadavky na výstavbu a nie je v rozpore s podmienkami územného rozhodnutia o umiestnení predmetnej stavby, ďalej to, že zaistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov požadovaných osobitnými predpismi a zistil, že realizáciou Stavby nie sú ohrozené záujmy chránené , predpismi vydanými na jeho uskutočnenie a osobitnými predpismi. Podľa správneho súdu nie je možné tvrdiť, že stavebný úrad účinky budúcej prevádzky Stavby podľa kritérií stanovených v neposúdil, aj keď v stavebnom povolení neuviedol konkrétne detaily tohto posúdenia. Správny súd podotýka, že predmet posúdenia vplyvov budúcej prevádzky je podľa vymedzený a ohraničený na projektovú dokumentáciu Stavby. Stavebníkmi predložená projektová dokumentácia Stavby upravuje všeobecné podmienky na ochranu životného prostredia a vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby je jej súčasťou Projekt, v ktorom sú popísané konkrétne detaily jej požiarnej bezpečnosti pri jej užívaní na určený účel, teda aj pri jej prevádzke. Uvedený záver stavebného úradu je tak napriek svojej stručnosti určitý a zrozumiteľný. v predmetných ustanoveniach neukladá stavebnému úradu uviesť konkrétne detaily svojho posúdenia, resp. osobitne popísať vysporiadanie sa s vplyvmi budúcej prevádzky Stavby na verejný záujem v oblasti požiarnej bezpečnosti, najmä v prípade, keď požiarna bezpečnosť stavieb je vyhradená odbornému posúdeniu orgánu štátneho požiarneho dozoru (Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline) ako dotknutého orgánu verejnej správy. Nemožno od stavebného úradu požadovať, aby pri posúdení účinkov budúcej prevádzky podľa vykonal komplexné posúdenie Stavby z hľadísk, ktoré ani sám posudzovať nemôže (bod 29. tohto rozsudku). Stavebný úrad v stavebnom povolení poukázal na Stanovisko vydané príslušným orgánom štátneho požiarneho dozoru, ktoré bolo súhlasné, pričom v konaní nemohol sám posúdiť otázku požiarnej bezpečnosti Stavby inak.

32. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe ďalej tvrdil, že len samotné Stanovisko je nepostačujúce, lebo nedefinuje požiarne nebezpečný priestor stavby ako celku, ani prístavby a ani pôvodnej stavby, podľa správneho súdu ide len o vyjadrenie subjektívneho názoru žalobcu. Je nepochybné, že obsahom Stanoviska nie sú konkrétne skutočnosti vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby, avšak z jeho obsahu je zrejmé, že Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline ho vydalo po posúdení projektovej dokumentácie Stavby, ktorej súčasťou je aj Projekt, pričom tento skutočnosti vyžadované všeobecno-záväznými predpismi obsahuje. Žalobca v správnej žalobe v tomto ohľade ani neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré mal stavebný úrad (prípade odvolací orgán) porušiť, keď v konaní vychádzal zo Stanoviska, resp. ustanovenie zákona, z ktorého by vyplývalo, že len samotné stanovisko príslušného orgánu štátneho požiarneho dozoru k požiarnej bezpečnosti stavby je nepostačujúce. Obdobne vo vzťahu k tvrdeniu žalobcu v správnej žalobe, že stavebný úrad mal žiadať od stavebníkov „preukázanie súhlasov od všetkých subjektov, ktorých právo je dotknuté“, správny súd podotýka, že žalobca neuviedol žiadne ustanovenie zákona, ktoré by stavebnému úradu v stavebnom konaní ukladalo povinnosť preukázať súhlas „všetkých subjektov, ktorých právo je dotknuté“. Obdobne aj tvrdenie žalobcu, že žiadal pripojiť kompletný spisový materiál stavebného úradu k Rozhodnutiu č. 1503/2019-23379/2019-OSP-BAB zo dňa 10. mája 2019, keďže podľa jeho názoru bolo len tak možné „zistiť a porovnať“ požiarne nebezpečný priestor a stanoviská dotknutých orgánov k nemu, k čomu stavebný úrad neprikročil, nepredstavuje relevantnú žalobnú námietku spôsobilú spochybniť zákonnosť rozhodovania a postupu stavebného úradu, ale len vyjadrenie vlastného hodnotenia postupu stavebného úradu pri zisťovaní podkladov rozhodnutia, keďže žalobca neuviedol, z čoho vyvodzuje povinnosť stavebného úradu zisťovať rozhodné skutočnosti porovnávaním obsahu administratívnych spisov v iných administratívnych konaniach. Stavebný úrad postupoval v predmetnom konaní v súlade s príslušnými ustanoveniami a Správneho poriadku ako všeobecného predpisu o správnom konaní, pričom dostatočným spôsobom zistil skutočnosti potrebné pre rozhodnutie vo veci, predovšetkým o otázke požiarnej bezpečnosti Stavby (bod 29. tohto rozsudku).

33. Námietka nepreskúmateľnosti stavebného povolenia a rozhodnutia odvolacieho orgánu je rovnako nedôvodná. Problematikou týkajúcou sa povinnosti náležite odôvodniť rozhodnutie sa zaoberal vo svojej judikatúre Ústavný súd Slovenskej republiky (napr. v nálezoch sp. zn. , , ), v ktorých o. i. konštatoval, že „... jedným z princípov predstavujúcich súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní je povinnosť súdov ako aj orgánov verejnej správy svoje rozhodnutia odôvodniť v súlade so zákonnou úpravou. Z odôvodnenia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a

právnymi závermi na strane druhej. Povinnosť súdu ako aj orgánu verejnej správy je presvedčivo a správne vyhodnotiť dôkazy a svoje rozhodnutie náležite odôvodniť, pritom starostlivo prihliadať na všetko, čo vyšlo počas konania najavo vrátane toho, čo uviedli účastníci. Orgán štátnej moci je povinný formulovať odôvodnenie spôsobom, ktorý zodpovedá základným pravidlám logického, jasného vyjadrovania. Nedostatky odôvodnenia zakladajú vadu nepreskúmateľnosti rozhodnutia.“ Nepreskúmateľné pre nedostatok dôvodov nie je pritom len také rozhodnutie, ktorému chýba úplne odôvodnenie, ale aj také, ktorého odôvodnenie nie je dostatočné a v ktorom chýbajú skutkové dôvody a úvahy, ktorými sa orgán verejnej správy k skutkovým záverom dopracoval a úvahy, ktorými ich právne vyhodnotil. Povinnosťou orgánu verejnej správy je teda rozhodnutie odôvodniť tak, aby jasným, určitým a zrozumiteľným spôsobom bolo zrejmé, z akých podkladov orgán verejnej správy pri svojom rozhodovaní vychádzal, ktoré skutočnosti považoval za preukázané a ktoré nie a z akých dôvodov, aby jasne a výstižne vysvetlil, akými úvahami sa riadil pri hodnotení skutkových a právnych okolností namietaných v konaní, aby odpovedal na najdôležitejšie otázky vo vzťahu k hmotnoprávneho nároku, ktorý bol predmetom príslušného administratívneho konania, prípadne, aby sa zaoberal tvrdeniami a námietkami účastníkov konania. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu a ani stavebné povolenie však takýmito nedostatkami netrpia. Orgány verejnej správy v napadnutých rozhodnutiach nielen popísali priebeh administratívneho konania, z ktorých konkrétnych podkladov vyplývajú jednotlivé zistenia vo veci a aj to, ako zistené skutkové okolnosti právne vyhodnotili. Zároveň sa dostatočne konkrétne vysporiadali aj s námietkami žalobcu uplatnenými v konaní pred stavebným úradom a odvolacími námietkami žalobcu proti stavebnému povoleniu. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe, ktoré sú popísané v bode 11. tohto rozsudku, sú vyjadrením nesúhlasu a subjektívneho postoja žalobcu k odôvodneniu napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, čo neobstojí ako relevantná žalobná námietka. Na to, aby sa správny súd mohol námietkou nepreskúmateľnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy vecne zaoberať, by žalobca musel uviesť, ktorú konkrétnu okolnosť orgán verejnej správy neozrejmil, prečo je práve daná okolnosť podstatná pre posúdenie veci a možnosť dosiahnutia iného rozhodnutia vo veci samej a aký by to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu. Správny súd podotýka, že orgány verejnej správy sú povinné odôvodniť svoje rozhodnutia tak, aby z nich boli zrejmé skutočnosti, ktoré ich viedli k rozhodnutiu vo veci (výrok rozhodnutia) a nie tak, aby ich odôvodnenie zodpovedalo predstavám žalobcu. Napadnuté rozhodnutie odvolacieho orgánu (a rovnako aj stavebné povolenie) považuje správny súd z dôvodov, na ktorých sú založené, za dostatočne odôvodnené. Správny súd osobitne zdôrazňuje, že tak stavebný úrad ako aj odvolací orgán vo svojich rozhodnutiach uviedli zrozumiteľné dôvody, prečo nebolo nariadené ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním. Taktiež, ako už správny súd uviedol, nie je úlohou stavebného úradu a ani odvolacieho orgánu v ich rozhodnutiach popisovať požiarne nebezpečný priestor Stavby, resp. ako celku s už existujúcou stavbou, keďže táto otázka je vyhradená orgánu štátneho požiarneho dozoru, a to zákonom ustanoveným spôsobom, t. j. posudzovaním projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovaním stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie (/ ).

34. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe popísané v bode 11. tohto rozsudku správny súd nemohol vyhodnotiť ako žalobnú námietku, keďže tieto tvrdenia nekorešpondujú s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Predmetom konania pred orgánmi verejnej správy nebolo odstránenie stavby podľa a nasled. , ale povolenie Stavby. Správny súd sa preto predmetným tvrdením žalobcu ďalej nezaoberal.

35. K poukazu právneho zástupcu žalobcu na pojednávaní pred správnym súdom na Rozsudok Krajského súdu v Prešove sp. zn. správny súd pre úplnosť podotýka, že súdne rozhodnutia nepredstavujú v právnom systéme Slovenskej republiky prameň práva a sú záväzné len v tej individuálnej veci, v ktorej boli vydané. Rozhodnutia súdov môžu slúžiť ako argumentačná podpora, avšak bez toho, aby žalobca konkretizoval ako sú v nich uvedené závery aplikovateľné na skutkový a právny stav prejednávanej veci, je takéto poukázanie bezpredmetné. Zároveň je potrebné konštatovať, že rozhodnutia iných správnych súdov, resp. krajských súdov ako správnych súdov, teda súdov tej istej inštancie, nemožno považovať ani za judikatórne záväzné.

36. Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia odvolacieho orgánu v spojení so stavebným povolením a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa zamietol.

37. O trovách konania správny súd rozhodol podľa (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania pred správnym súdom nepriznal. Správny súd zároveň nezistil podmienky pre priznanie náhrady trov konania žalovanému. Podľa ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Z dôvodov hodných osobitného zreteľa im môže správny súd na návrh priznať právo na náhradu ďalších trov konania. Správny súd nepriznal ďalším účastníkom právo na náhradu trov konania pred správnym súdom, keďže správny súd neuložil ďalším účastníkom žiadnu povinnosť, a teda nebola splnená podmienka pre priznanie práva na náhradu ich trov konania podľa prvej vety .

38. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Rozsudok správneho súdu nadobúda právoplatnosť jeho doručením ( ). Proti tomuto rozsudku je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech ( ). Kasačná sťažnosť musí by podaná v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia Správneho súdu v Banskej Bystrici oprávnenému subjektu ( ). Kasačná sťažnosť sa podáva na správnom súde, ktorý napadnuté rozhodnutie vydal ( ).

Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.

Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.

V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).

Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom( ). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.

Poznámka: Rozsudok nepodpísali členky senátu JUDr. Alena Antalová a JUDr. Darina Štoffová z dôvodu ich ospravedlnenej neprítomnosti na súde v čase jeho podpisovania.