Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Uznesenie_2S-5-2014.pdf
PDF · 77.45 KB
Case nature
Area
Subarea
2S/5/2014
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v právnej veci navrhovateľa Ing. G. T., bytom J. V. XXX/XX, D. proti odporcovi Okresnému úradu Poprad, Nábrežie Jána Pavla II. č. 16, Poprad, o návrhu proti nečinnosti orgánu verejnej správy takto
rozhodol:
Návrh z a m i e t a.
Náhradu trov navrhovateľovi n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
Dňa 7.2.2014 bol súdu doručený návrh označený ako žaloba, ktorým sa navrhovateľ domáhal v konaní podľa § 250t a nasl. zák. č. 99/1963 Zb. Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len O.s.p.), aby súd uložil žalovanému povinnosť v lehote 1 mesiaca od právoplatnosti tohto uznesenia vo veci nezákonného vedenia v evidencii priestupkov vymazať z registra, v ktorom vedie evidenciu priestupkov podľa § 89a zákona č. 372/1990 Zb. o priestupkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o priestupkoch) údaje o osobe navrhovateľa nachádzajúce sa v uvedenej evidencii pod číslami konaní 2008/262, 2008/264, 2008/473, 2008/525, 2009/165, 2009/239, 2008/263 a nahradiť navrhovateľovi trovy konania.
V návrhu uviedol, že na základe jeho žiadosti o poskytnutie údajov zo dňa 17.4.2013 mu bolo oznámené, že v evidencii vedenej odporcom podľa § 89a zákona o priestupkoch sú vedené záznamy o jeho osobe pod konkrétnymi číslami. Sťažnosťou zo dňa 5.6.2013 sa domáhal odstránenia jeho osobných údajov z tejto evidencie, pretože vedenie tejto evidencie je nezákonné, keďže v žiadnom z uvedených konaní nebol právoplatne uznaný vinným zo spáchania priestupku. Výsledok prešetrenia sťažnosti bol taký, že dostal oznámenie, že evidencia je vedená v súlade so zákonom. Z tohto dôvodu podal sťažnosť proti vybaveniu sťažnosti a sťažnosť proti odloženiu sťažnosti podľa § 22 zákona o sťažnostiach, ktorými sa domáhal odstránenia jeho údajov z evidencie. Ministerstvo vnútra SR považovalo jeho sťažnosť za neopodstatnenú. Ďalej citoval ustanovenia § 89a zákona o priestupkoch, čl. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len ústava) na podporu svojho záveru, že údaje o jeho osobe sú vedené nezákonne. Navyše odporca týmto neoprávneným zhromažďovaním údajov o jeho osobe porušuje čl. 50 a 12 Ústavy o prezumpcii neviny. Odkazom na §§ 244, 250t poukázal, že odporca je nečinný v konaní, v ktorom sa navrhovateľ domáha odstránenie záznamov. Svoje právo odvodzuje od skutočnosti, že evidencia priestupkov bola zavedené výlučne pre zhromažďovanie údajov o spáchaných priestupkoch a zistených priestupcoch, ktorí boli právoplatne uznaní vinnými zo spáchania priestupku, pritom štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach, spôsobom ustanoveným zákonom (čl. 2 ods. 2 ústavy). Argumentáciu odporcu, že pojem páchateľ priestupku je potrebné vnímať v širšom zmysle neprijal, lebo v právnom štáte je takáto úvaha neúnosná, ide o zľahčovanie skutkových zistení. Po predošlom využití všetkých dostupných prostriedkov podal návrh proti nečinnosti odporcu.
Odporca vo svojom vyjadrení uviedol, že v evidencii sa vedú všetky priestupky bez ohľadu na spôsob vybavenia a osobu páchateľa, nevyraďujú sa z nej tie, ktoré skončili zastavením konania, resp. odložením veci. Údaje z evidencie sa likvidujú až po piatich rokoch od právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo zaplatenia pokuty, ak zákon neustanovuje inak. Výpis bol poskytnutý navrhovateľovi v súlade so zákonom, išlo o osobu podľa § 89a ods. 4 písm. a) zákona o priestupkoch. Informačný systém na spracovanie agendy priestupkov IS MAKOP sa vedie centrálne. Každý priestupkový spis doručený odboru všeobecnej vnútornej správy okresného úradu je po zaevidovaní a pridelení zamestnancovi zaevidovaný aj v IS MAKOP. Po právoplatnom skončení sa priestupková vec dostáva do Ústrednej evidencie priestupkov, ktorú vedie Ministerstvo vnútra SR a likvidácia údajov sa realizuje podľa § 89a ods. 7 zákona automatizovane informačným systémom. Odporca nemá možnosť vstupovať do IS MAKOP a Ústrednej evidencie priestupkov MV SR za účelom likvidovania údajov, procesy v systéme sa dejú bez zásahu odporcu. Odporca nie je pasívne legitimovaný v tomto konaní, pretože v zmysel čl. 2 písm. f) pokynu generálneho riaditeľa sekcie verejnej správy MV SR č. 118 zo dňa 12.9.2011 o prevádzke informačného systému Manažment konania o priestupkoch a o používaní Ústrednej evidencie priestupkov MV SR obvodnými úradmi, je len vecne a funkčne príslušný na prejednávanie priestupkov a nie je oprávnený na vykonanie zmien v informačnom systéme. Správnemu orgánu neprináleží hodnotiť informačný systém a vykonávať v ňom nejaké úpravy. Navrhol konanie zastaviť.
Krajský súd v konaní podľa § 250t O.s.p. preskúmal podaný návrh a dospel k záveru, že návrh je neprípustný.
Podľa § 244 ods. 1 O.s.p. v správnom súdnictve preskúmavajú súdy na základe žalôb alebo opravných prostriedkov zákonnosť rozhodnutí a postupov orgánov verejnej správy.
Podľa § 250t ods. 1 O.s.p. fyzická osoba alebo právnická osoba, ktorá tvrdí, že orgán verejnej správy nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom tým, že je v konaní nečinný, môže sa domáhať, aby súd vyslovil povinnosť orgánu verejnej správy vo veci konať a rozhodnúť. Návrh nie je prípustný, ak navrhovateľ nevyčerpal prostriedky, ktorých použitie umožňuje osobitný predpis.
Podľa § 250t ods. 4 O.s.p. súd o návrhu rozhodne bez pojednávania uznesením. Ak súd návrhu vyhovie, vo výroku uvedie označenie orgánu, ktorému sa povinnosť ukladá, predmet a číslo správneho konania a primeranú lehotu, nie však dlhšiu ako tri mesiace, v ktorej je orgán verejnej správy povinný rozhodnúť. Súd môže na návrh orgánu verejnej správy túto lehotu predĺžiť. Nedôvodný alebo neprípustný návrh súd zamietne.
Z uvedených zákonných ustanovení vyplýva, že súd v konaní proti nečinnosti orgánu verejnej správy poskytuje ochranu fyzickým a právnickým osobám v prípadoch, keď je správny orgán v konaní nečinný, keď nekoná bez vážneho dôvodu spôsobom ustanoveným príslušným právnym predpisom. Ide o ochranu, ktorej sa osoba môže domáhať v v podmienkach už prebiehajúceho konania správneho orgánu, v ktorom dôjde k porušeniu zákona vo forme nekonania predpísaným spôsobom, teda k nečinnosti, alebo v prípade, že správny orgán na základe podaného návrhu na začatie konanie nekoná z rozličných dôvodov, napr. tvrdením nedostatku právomoci konať.
Podľa § 89a ods. 1 zákona o priestupkoch správny orgán, ktorý je príslušný prejednať priestupok vrátane jeho prejednania v blokovom konaní, vedie evidenciu priestupkov. Ústrednú evidenciu priestupkov vedie ústredný orgán štátnej správy podľa § 89.
Podľa § 89a ods. 2 zákona evidencia priestupkov sa vedie na účely a) trestného konania, b) občianskoprávneho alebo správneho konania, c) osvedčovania bezúhonnosti a spoľahlivosti fyzickej osoby.
Podľa § 89a ods. 3 zákona ak osobitný zákon neustanovuje inak, evidencia priestupkov obsahuje tieto údaje o priestupku a jeho páchateľovi: a) titul, meno a priezvisko, b) rodné číslo alebo dátum narodenia, ak páchateľ nemá rodné číslo, c) adresu pobytu, d) štátnu príslušnosť, e) údaj o doklade totožnosti, f) miesto, dátum a čas spáchania priestupku, g) označenie priestupku vrátane príslušného ustanovenia zákona, stručný popis skutku a následok jeho spáchania, h) spôsob vybavenia veci, i) uloženú sankciu a ochranné opatrenie,
j) označenie a sídlo správneho orgánu, ktorý priestupok prejednal, k) dátum prejednania priestupku v blokovom konaní alebo dátum nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia, l) evidenčné číslo pokutového bloku alebo bloku na pokutu nezaplatenú na mieste, alebo registratúrnu značku právoplatného rozhodnutia.
Podľa § 89a ods. 7 zákona orgán, ktorý vedie evidenciu priestupkov, likviduje údaje z evidencie priestupkov podľa odseku 3 po uplynutí piatich rokov od nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia o priestupku alebo od zaplatenia pokuty v blokovom konaní, ak osobitný zákon neustanovuje inak.
V tejto veci navrhovateľ tvrdí, že záznamy o jeho osobe sú vedené nezákonne, v rozpore s ústavou, že zhromažďovanie týchto údajov odporuje zákonu a ústave, pričom nezákonnosť zhromaždenia, zaevidovania údajov vyvodzuje zo znenia § 89a ods. 2, 3 zákona o priestupkoch a z jeho definície priestupku a priestupcu, páchateľa priestupku. Kvôli tomuto nezákonnému, neústavnému zaznamenaniu údajov o jeho osobe sa domáha ich vymazania z registra.
Evidentne tak návrh smeruje zjednodušene povedané, proti konaniu správneho orgánu, ktorým došlo k zaznamenaniu údajov do registra, nie jeho nečinnosti v konaní, v ktorom by malo dôjsť k ich výmazu.
Z návrhu totiž nevyplýva, žeby navrhovateľ napadol nečinnosť odporcu pri postupe v zmysle § 89a ods. 7 zákona o priestupkoch, na ktorý je správny orgán zo zákona povinný reagovať v závislosti od časových súvislostí jednotlivých priestupkových vecí pri likvidácii údajov o nich.
Pritom súd musí zdôrazniť, že nečinnosť ako negatívny jav nastáva vtedy, keď správny orgán vo veci nekoná (je pasívny), aj keď podľa zákona je povinný konať.
Toto konanie, v ktorom by prichádzala do úvahy ochrana práv navrhovateľ pred nečinnosťou odporcu - správneho orgánu neprebieha, navrhovateľ ho ani neiniciuje zo zákonných dôvodov, preto je jeho návrh pre nesplnenie zákonných podmienok pre poskytnutie súdnej ochrany jeho práv nedôvodný.
Navrhovateľ v predmetnom konaní neuviedol také tvrdenia, ktoré by odôvodňovali, prečo by mal orgán verejnej správy konať, tzn. z ktorého ustanovenia právneho predpisu vyplýva tomuto orgánu verejnej správy takáto pôsobnosť a právomoc a následne povinnosť vykonať požadovanú činnosť, a hlavne to, prečo sa navrhovateľ domnieva, že mu svedčí právo požadovať takéto konanie od orgánu verejnej správy, resp. prečo činnosť, ktorú doteraz orgán verejnej správy vykonal, možno označiť za nečinnosť. Uvedené dôvody v návrhu navrhovateľa absentujú.
Na základe uvedeného súd zamietol návrh podľa § 250t ods. 4 O.s.p.
O náhrade trov konania súd rozhodol podľa § 250t ods. 5 O.s.p., podľa ktorého navrhovateľ má právo na náhradu trov konania, ak súd návrhu vyhovel, ale keďže súd návrhu nevyhovel a odporca nemá zo zákona právo na náhradu trov konania, navrhovateľovi nepriznal náhradu trov konania.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok (§ 250t ods. 7 O.s.p.).