Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozhodnutie_ZA-31S-82-2022.pdf
PDF · 166.27 KB
Case nature
Area
Subarea
ZA-31S/82/2022
Rozhodnutie
Správny súd v Banskej Bystrici v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Aleny Antalovej a členov senátu JUDr. Dariny Štoffovej a Mgr. Mariána Štulajtera (sudca spravodajca) v právnej veci žalobcu: Full services, s. r. o., so sídlom Pri Rajčianke 8913/25, 010 01 Žilina, IČO: 36 690 643, zast.: URBÁNI & Partners s.r.o., so sídlom Skuteckého 17, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 36 646 181, proti žalovanému: Okresný úrad Žilina, Odbor výstavby a bytovej politiky, so sídlom Vysokoškolákov 8556, 010 08 Žilina, za účasti: 1/ A. B., bytom C. D. XXX/XX, E., XXX XX F. X, občianka Slovenskej republiky, 2/ G. B., bytom C. D. XXX/XX, E., XXX XX F. X, občan Slovenskej republiky, ďalší účastníci 1/ a 2/ spolu zast.: Advokátska kancelária JUDr. Halagan, s.r.o., so sídlom Framborská 253/21, 010 01 Žilina, IČO: 50 626 329, 3/ SLOVENSKÝ VODOHOSPODÁRSKY PODNIK, štátny podnik, so sídlom Martinská 49, 821 05 Bratislava - mestská časť Ružinov, IČO: 36 022 047, 4/ Stredoslovenská distribučná a.s., so sídlom Pri Rajčianke 2927/8, 010 47 Žilina, IČO: 36 442 151, 5/ H. I., bytom C. B. XXXX/XX, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, 6/ D. I., bytom J. XXXX/XX, XXX XX K., občianka Slovenskej republiky, 7 L. M., bytom J. XXX, XXX XX J., občan Slovenskej republiky, 8/ H. M., bytom J. XXX, XXX XX J., občianka Slovenskej republiky, 9/ H. L., bytom N. O. XXX/XX, XXX XX E., občan Slovenskej republiky, 10/ G. L., bytom N. O. XXX/XX, XXX XX E., občianka Slovenskej republiky, 11/ Reality holding+, s.r.o., so sídlom Bôrická 13, 010 01 Žilina, 12/ H. P., bytom Q. XXXX/X, XXX XX F., občianka Slovenskej republiky, 13/ Slovenský pozemkový fond, so sídlom Búdková 36, 817 15 Bratislava-Staré Mesto, IČO: 17 335 345, 14/ A. Q., bytom N. J. L. K. XXX/XX, XXX XX F., občan Slovenskej republiky, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002/Pál zo dňa 23. marca 2022, takto
rozhodol:
rozhodol:
rozhodol:
Žalobu z a m i e t a .
Žalobcovi právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
Ďalším účastníkom konania právo na náhradu trov konania n e p r i z n á v a .
odôvodnenie:
O d ô v o d n e n i e
Administratívne konanie
1. Ďalší účastníci 1/ a 2/ (spolu ďalej aj ako „stavebníci“) podali Mestu Žilina (ďalej ako „orgán verejnej správy prvého stupňa“ alebo „stavebný úrad“) dňa 6. apríla 2020 návrh na vydanie rozhodnutia o umiestnení stavby „Prístavba skladovej haly, predajne, stolárskej dielne so súp. č. XXXX“ (ďalej ako „Stavba“ alebo „prístavba“) na parcelách registra „C“ KN č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX
v katastrálnom území F.. Stavebný úrad oznámil listom č. 8326/2020-173412/2020-SÚ-BAB zo dňa 2. októbra 2020 začatie územného konania všetkým známym účastníkom konania a dotknutým orgánom a organizáciám. Vzhľadom k tomu, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie Stavbou, je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia a pomery v území sú jednoznačné, stavebný úrad upustil podľa § 36 ods. 2 zákona č. 50/1976 Zb. o územnom plánovaní a stavebnom poriadku (stavebný zákon) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Stavebný zákon“) od ústneho pojednávania s tým, že v lehote do siedmych dní odo dňa doručenia daného oznámenia mohli účastníci konania uplatniť svoje námietky a pripomienky a dotknuté orgány a organizácie svoje stanoviská. Žalobca dňa 20. novembra 2020 podal stavebnému úradu námietky v predĺženej lehote stanovenej stavebným úradom listom č. 8326/2020-185485/2020-SÚ-BAB zo dňa 11. novembra 2020. Stavebný úrad po preskúmaní obsahu vznesených námietok a pripomienok účastníkov konania zistil, že stavebníkmi predložené podklady a stanoviská neumožňujú riadne a spoľahlivé posúdenie umiestnenia navrhovanej Stavby v danom území, a preto vyzval stavebníkov na doplnenie návrhu a súčasne konanie podľa § 29 ods. 1 zákona č. 71/1967 o správnom konaní (správny poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Správny poriadok“) prerušil. Stavebníci svoj návrh doplnili dňa 21. mája 2021 a stavebný úrad následne oznámil listom zo dňa 6. júla 2021 pokračovanie územného konania. Stavebný úrad v súlade s § 33 ods. 2 Správneho poriadku dal účastníkom konania a dotknutým orgánom v stanovenej lehote možnosť nahliadnuť do podkladov rozhodnutia, vyjadriť sa k nim alebo navrhnúť ich doplnenie. Žalobca podal námietky a pripomienky k územnému konaniu, pričom stavebný úrad vyhodnotil, že tieto boli podané po uplynutí stanovenej lehoty.
2. Stavebný úrad na základe návrhu stavebníkov dňa 27. septembra 2021 vydal Územné rozhodnutie č. 11196/2021-164717/2021-SÚ-BAB (ďalej ako „rozhodnutie orgánu verejnej správy prvého stupňa“ alebo „rozhodnutie stavebného úradu“), ktorým umiestnil Stavbu na predmetných parcelách. Stavebný úrad vo výroku rozhodnutia popísal Stavbu a podľa § 39a ods. 2 Stavebného zákona určil podmienky pre umiestnenie Stavby, uviedol obsah záväzných stanovísk dotknutých orgánov a organizácií, obsah podaných námietok účastníkov konania a svoje rozhodnutie o nich. V odôvodnení rozhodnutia Stavebný úrad uviedol, že zistil vzájomný súlad predložených stanovísk dotknutých orgánov a organizácií a tieto stanoviská a požiadavky zahrnul do podmienok rozhodnutia. Podľa stavebného úradu je umiestnenie Stavby v danej lokalite možné nielen z hľadiska vhodnej dopravnej obslužnosti, existencie inžinierskych sietí, už vybudovaných účelových komunikácií, ale aj z hľadiska súladu umiestnenia Stavby s platným Územným plánom mesta Žilina, pričom Stavba výškovo aj funkčne korešponduje s okolitou zástavbou. Stavebný úrad skonštatoval, že umiestnenie Stavby je v súlade so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou pre dotknuté územie a projektová dokumentácia pre územné rozhodnutie navrhovanej Stavby vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu podľa vyhlášky Ministerstva životného prostredia Slovenskej republiky č. 532/2002 Z. z., ktorou sa ustanovujú podrobnosti o všeobecných technických požiadavkách na výstavbu a o všeobecných technických požiadavkách na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu a orientácie. Okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru v Žiline ako dotknutý orgán podľa jeho Vyjadrenia č. ORHZ-ZA1-186-001/2021 zo dňa 12. mája 2021 (ďalej ako „Stanovisko OR HaZZ“) súhlasilo s riešením protipožiarnej bezpečnosti Stavby bez pripomienok.
3. Námietkam žalobcu stavebný úrad čiastočne vyhovel a vo zvyšku ich zamietol. Vo vzťahu k námietkam žalobcu ohľadom protipožiarnej bezpečnosti Stavby stavebný úrad uviedol, že námietke žalobcu týkajúcej sa projektu požiarnej ochrany vyhovel, pričom vyzval stavebníkov na predloženie dokladov k zabezpečeniu požiarnej ochrany stavby, a to projektu požiarnej ochrany s grafickým zakreslením požiarne nebezpečného priestoru na podklade aktuálnej katastrálnej mapy, ktorý chronologicky zdokumentuje doterajší stav ku dňu kolaudácie stavby, ku dňu zmeny účelu jej využitia a k navrhovanému stavu, t. j. akým spôsobom ovplyvní navrhovaná prístavba zmenu požiarnej ochrany celej stavby, vplyv prístavby na susedné pozemky z hľadiska odstupových vzdialeností na požiarnu odolnosť a návrh požiarnej odolnosti prístavby tak, aby požiarne nebezpečný priestor nezasahoval na susedné pozemky. Požadované podklady boli stavebníkmi v stanovenej lehote doložené, bolo doložené aj kladné Stanovisko OR HaZZ v Žiline k projektu požiarnej ochrany. Námietky žalobcu smerujúce k účelovému spracovaniu Projektu „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby - prístavby a skladovej haly, predajne, stolárskej dielne,“ ktorý spracovala špecialistka požiarnej ochrany - Ing. Katarína Rolková s reg č. XX/ XXXX K. (ďalej ako „Projekt požiarnej ochrany“) stavebný úrad zamietol, pričom uviedol, že sa jedná o odborne spôsobilú osobu, ktorej závery uvedené v Projekte môže spochybniť len iná odborne spôsobilá osoba. Závery žalobcu, ktorými označoval Projekt požiarnej ochrany pojmom „účelovo nezaoberá,“
nie sú ničím podložené. Stavebný úrad mal za preukázané, že Projekt požiarnej ochrany spracovala odborne spôsobilá osoba, ktorá nesie zodpovednosť za jeho správnosť v zmysle platnej legislatívy. Navrhovaná prístavba nezasahuje žiadnym spôsobom do pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Vyjadrenia žalobcu týkajúce sa vplyvu Stavby na susedné pozemky, ktoré nie sú vo vlastníctve žalobcu, bez toho, aby žalobca predložil splnomocnenia od ich vlastníkov, stavebný úrad vyhodnotil ako nedôvodné. Predmetom konania podľa stavebného úradu nie je posudzovanie polohového umiestnenia existujúceho objektu so súpisným č. XXXX (ďalej aj ako „pôvodná stavba“) a jeho vplyv na pozemky žalobcu. Navrhovanou prístavbou sa nemenia podmienky, za ktorých je teraz užívaná a prevádzkovaná pôvodná stavba.
4. Častiam námietok žalobcu smerujúcim k nedostatkom projektovej dokumentácie Stavby pre vydanie územného rozhodnutia a nedostatočného určenia odstupových vzdialeností stavebný úrad vyhovel tak, že vyzval stavebníkov na jej prepracovanie. Požadované podklady boli stavebníkmi doplnené. Žalobcom požadované predloženie podkladov súvisiacich s užívaním pôvodnej stavby stavebný úrad vyhodnotil ako neopodstatnené. Doklady, ktoré žalobca požadoval predložiť od stavebníkov, sú podkladmi nevyhnutnými pre užívanie a prevádzku pôvodnej stavby, ktorá bola skolaudovaná a má udelené súpisné číslo, pričom je zapísaná na liste vlastníctva s názvom: „Skladová hala, predajňa a stolárska dielňa.“ Navrhovaná Stavba sa nenapája na inžinierske siete, ktorých podklady žalobca požadoval predložiť. Stavebný úrad ďalej uviedol, že umiestnenie prízemnej prístavby 2 metre od spoločnej hranice umožňuje jej údržbu z vlastného pozemku stavebníkov a splnenie požiadaviek požiarnej bezpečnosti bolo preukázané Projektom požiarnej ochrany vypracovaným špecialistom požiarnej ochrany. Stavebný úrad tiež uviedol, že každý musí strpieť istú mieru zníženia komfortu a súkromia, pokiaľ býva v zastavanej časti obce z hľadiska ostatných obyvateľov mesta a ich vzájomných interakcií tak, ako to vyplýva z čl. 20 Ústavy Slovenskej republiky a ustanovení jednotlivých zákonov, predovšetkým zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník v znení neskorších predpisov a Stavebného zákona. Každé vlastnícke právo má rovnakú váhu a jednotlivé vlastnícke práva sa navzájom musia rešpektovať. Orgán verejnej správy konajúci podľa Stavebného zákona posudzuje predložený návrh výlučne z hľadísk ustanovených týmto zákonom a súvisiacimi predpismi. Žiadny z týchto predpisov nemá ustanovenia, ktoré by taxatívne určovali alebo zakazovali stavebnému úradu vydať územné rozhodnutie z dôvodu, že polohové umiestnenie pôvodnej stavby, ako aj jej využitie, žalobcovi prekáža. Navrhovaná prístavba k pôvodnej stavbe nijakým spôsobom nezasahuje do vlastníckych práv žalobcu a ani nemení funkčné využitie pozemkov žalobcu, ktoré sú priamo susediace s pozemkami, na ktorých sa nachádza pôvodná stavba. Navrhovaná prístavba nie je v priamom susedstve so žiadnym z priľahlých pozemkov, ktoré vlastní žalobca.
5. O odvolaní žalobcu a samostatnom odvolaní ďalšieho účastníka 4/ proti rozhodnutiu stavebného úradu rozhodol žalovaný Rozhodnutím č. OU-ZA-OVBP2-2022/013629-002/Pál zo dňa 23. marca 2022 (ďalej ako „rozhodnutie žalovaného“) tak, že odvolania zamietol a rozhodnutie stavebného úradu potvrdil. Žalovaný v rozhodnutí popísal priebeh konania pred stavebným úradom a obsah odvolaní žalobcu a ďalšieho účastníka 4/. Žalovaný v odôvodnení správnou žalobou napadnutého rozhodnutia uviedol, že sa stotožňuje s právnym názorom stavebného úradu. Skonštatoval, že odvolaním napadnuté rozhodnutie stavebného úradu obsahuje všetky zákonom predpísané náležitosti, bolo vydané v súlade so zákonmi a ostatnými právnymi predpismi, pričom stavebný úrad vychádzal zo spoľahlivo zisteného stavu veci. Žalovaný sa plne stotožnil aj s rozhodnutím stavebného úradu o námietkach vznesených v územnom konaní účastníkmi tohto konania a odôvodnenie v tomto ohľade považoval za dostatočné.
6. K odvolaniu žalobcu žalovaný uviedol, že po preskúmaní predloženého administratívneho spisu stavebného úradu dospel k záveru, že žalobca nie je umiestňovanou prístavbou žiadnym spôsobom dotknutý na svojich vlastníckych právach. Žalobca pozemky C-KN s parc. č. XXXX/X a XXXX/X v k. ú. F. nadobudol v roku 2018, avšak pôvodná stavba stavebníkov bola stavebným úradom povolená pod č. 2009 O. P. dňa 10. mája 2009 a skolaudovaná Rozhodnutím č. 17414/2011-41310/2011-OS-BO zo dňa 5. augusta 2011. V čase nadobudnutia predmetných pozemkov žalobcu už bola pôvodná stavba skolaudovaná a žalobca si musel byť vedomý tejto skutočnosti. Pozemok C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. vo vlastníctve žalobcu má spoločnú hranicu s pozemkom C-KN s parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve stavebníkov a s pozemkom C-KN s parc. č XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2/. Druhý pozemok C-KN s parc. č. XXXX/X, ktorý je vo vlastníctve žalobcu, má spoločnú hranicu s pozemkom C-KN s parc. č. XXXX/X O., ktorý je vo vlastníctve ďalšieho účastníka 2/. Na pozemkoch C- KN s parc. č XXXX/X a č. XXXX/X, ktoré bezprostredne susedia s pozemkami vo vlastníctve žalobcu, sa
žiadna stavba neumiestňuje. Podľa žalovaného tak nie je naplnená zákonná podmienka na účastníctvo žalobcu v územnom konaní vyplývajúca z § 34 ods. 2 Stavebného zákona. Zo situácie Stavby je tiež možné dospieť k záveru, že navrhovanou prístavbou nemôžu byť žiadnym spôsobom dotknuté práva žalobcu k pozemkom v jeho vlastníctve, a to vzhľadom na ich vzájomnú polohu. Prístavba je navrhnutá na severozápadnej fasáde pôvodnej stavby a pozemky vo vlastníctve žalobcu sú orientované práve k opačnej, t. j. juhovýchodnej fasáde. Medzi navrhovanou prístavbou a pozemkami vo vlastníctve žalobcu sa nachádza pôvodná stavba a pozemky C-KN s parc. č. XXXX/X a č. XXXX/X. Podľa žalovaného teda nastáva otázka, prečo stavebný úrad so žalobcom konal ako s účastníkom konania, keď navrhovanou prístavbou nie sú a ani nebudú žiadnym spôsobom obmedzené vlastnícke práva k žalobcu k jeho pozemkom.
7. Žalovaný ďalej uviedol, že predmetom územného konania bol návrh podaný stavebníkmi vo veci zmeny dokončenej stavby „Skladová hala, predajňa, stolárska dielňa“ v rozsahu jej prístavby. Stavebníci k svojmu návrhu priložili projektovú dokumentáciu, ktorá rieši navrhovanú prístavbu a stanoviská dotknutých orgánov, ktoré posudzovali, či z hľadiska nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov je možné prístavbu v danom území umiestniť. Uvedené platí aj v prípade posúdenia protipožiarnej bezpečnosti stavby. Súčasťou predloženej projektovej dokumentácie pre územné konanie bola aj časť „Riešenie protipožiarnej bezpečnosti stavby“ vypracovaná I. G. B., špecialistkou požiarnej ochrany. Predmetná projektová dokumentácia bola posúdená Okresným riaditeľstvom Hasičského a záchranného zboru v Žiline (ďalej ako „OR HaZZ v Žiline“), ktoré následne pre účely územného konania vydalo Stanovisko OR HaZZ s konštatovaním, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti súhlasí bez pripomienok. Protipožiarna bezpečnosť pôvodnej stavby, ktorú namietal žalobca, bola posudzovaná pri jej povolení. Táto bola posúdená OR HaZZ v Žiline, ktoré pre účely stavebného konania vydalo Stanovisko č. 766/2009, v ktorom uviedlo, že k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti pôvodnej stavby nemá pripomienky. Podľa žalovaného v danom konaní nebolo možné uplatňovať námietky ku pôvodnej stavbe, ktorá bola právoplatne povolená a skolaudovaná. Ako vyplýva zo Stavebného povolenia č. 2009 C-2823 Há zo dňa 10. mája 2009, v danom stavebnom konaní boli uplatnené námietky iba účastníčkou konania D. I., bytom J. XX, XXX XX K.. Ak právni predchodcovia žalobcu v čase povoľovania stavby nenamietali jej umiestnenie a presah požiarne nebezpečného priestoru do susedných pozemkov, nie je možné to namietať po kolaudácii pôvodnej stavby. Žalobca túto skutočnosť musí rešpektovať, a to aj s poukázaním na § 70 Stavebného zákona, podľa ktorého je stavebné povolenie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania.
8. Žalobca tiež namietal zásah požiarne nebezpečným priestorom do pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. a do stavieb na tomto pozemku, ktoré sú vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/. V územnom konaní si môže uplatňovať účastník konania len tie námietky, ktoré smerujú k ochrane jeho vlastníckych práv. V administratívnom spise sa nenachádzala písomná plná moc pre žalobcu, aby zastupoval ďalšieho účastníka 4/ v konaní a uplatňoval námietky v podanom odvolaní na ochranu jeho záujmov.
9. Žalovaný sa následne v napadnutom rozhodnutí vyjadril k žiadostiam žalobcu v konaní pred stavebným úradom na predĺženie lehoty na podanie námietok, ako aj k odvolacím námietkam ďalšieho účastníka 4/, ktoré sa však netýkajú predmetu správneho súdneho konania. Keďže žalovaný vyhodnotil odvolacie námietky žalobcu a ďalšieho účastníka 4/ ako neopodstatnené a nezistil žiadne také porušenie zákona a ostatných všeobecno-záväzných právnych predpisov v konaní a rozhodovaní stavebného úradu, rozhodnutie stavebného úradu potvrdil.
Žaloba
10. Žalobca sa správnou žalobou podanou v zákonom stanovenej lehote domáhal preskúmania zákonnosti rozhodnutia žalovaného a rozhodnutia stavebného úradu. Žalobca v správnej žalobe uviedol, že orgány verejnej správy nedostatočne zistili skutkový stav a vec nesprávne právne posúdili.
11. Žalobca namietal, že rozhodnutie stavebného úradu bolo vydané bez vykonania miestneho zisťovania, z čoho má žalobca za to, že nebol nezistený skutočný stav veci a vplyv Stavby v zmysle vznesených námietok účastníkov. Podľa žalobcu sa jedná o zásadné námietky majúce vplyv na okolité pozemky a stavby dotknutých účastníkov bez toho, aby táto otázka „bola riešená zmluvne.“ Napriek obsahu námietok žalobcu stavebný úrad podľa žalobcu „paušalizoval poukazovanie na dôsledky
nezistenia požiarne nebezpečného priestoru vo vzťahu k zásahu do obsahu vlastníckej triády,“ čo po podľa neho bolo aj podstatou odvolania proti rozhodnutiu stavebného úradu.
12. Žalobca uviedol, že závery na strane 14 (zrejme rozhodnutia stavebného úradu, pozn. správneho súdu) pokladá za výsledok alibizmu, keď v konaní bol posudzovaný len vplyv navrhovanej prístavby na okolie a nie pôvodnej stavby, nakoľko jej protipožiarna bezpečnosť bola posudzovaná pri jej povoľovaní a kolaudovaní. Žalobca nebol účastníkom daného kolaudačného konania. Žalobca tvrdil, že po kolaudácii pôvodnej stavby došlo k zmene účelu jej užívania, pričom nebol účastníkom ani konania o zmene v užívaní pôvodnej stavby, a teda podľa jeho názoru mohol účinne vzniesť námietky len v konaní o umiestnení Stavby. Podľa žalobcu sa v tomto konaní mal stavebný úrad jednoznačne zaoberať celou stavbou, pretože pôvodná stavba tvorí so Stavbou jeden celok, a teda jej vplyv treba skúmať vcelku. Opačný postup by podľa žalobcu znamenal, že prípadná chyba sa bude prehliadať a v konaní o umiestnení Stavby „nikoho nebude zaujímať.“ Žalobca tvrdil, že „dokumentácia“ sa vyhýba posúdeniu požiarne nebezpečného priestoru stavby ako celku. Nakoľko je podľa obsahu listín posudzovaná iba samotná Stavba, podľa žalobcu vyvstáva otázka, či je Stanovisko OR HaZZ relevantné. Stanovisko HaZZ malo posúdiť stavbu ako celok, čo bolo podľa žalobcu opomenuté. Stanovisko HaZZ tak „nemožno posúdiť“ a „zabezpečiť súlad podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona.“ Požiarne nebezpečný priestor Stavby podľa žalobcu nemožno posudzovať bez toho, aby sa stavebný úrad najprv zaoberal tým, aký je požiarne nebezpečný priestor pôvodnej stavby, čo sa nestalo. Žalobca sa ako vlastník susednej parcely cíti byť zasiahnutý požiarne nebezpečným priestorom celej stavby, ktorý nebol posúdený vôbec. Žalobca mal obavu, či stavba ako celok vyhovuje technickým požiadavkám na úseku požiarnej ochrany, keďže Stanovisko HaZZ k Stavbe je podľa žalobcu nepostačujúce. Keďže Projekt požiarnej ochrany sa podľa žalobcu účelovo nezaoberal vplyvom presahu požiarne nebezpečného priestoru pôvodnej stavby na susedné parcely, bolo potrebné v tomto smere doplnenie dokazovania.
13. Žalobca vzhliadal nesprávne právne posúdenie veci orgánmi verejnej správy v nesprávnom vyhodnotení zásahu vlastníkov (zrejme susediacich pozemkov, pozn. správneho súdu) „požiarne nebezpečným priestorom a otázkami s tým spojenými.“ Z definície požiarne nebezpečného priestoru v ustanovení § 79 ods. 1 vyhlášky Ministerstva vnútra č. 94/2004 Z. z., ktorou sa ustanovujú technické požiadavky na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a pri užívaní stavieb v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Vyhláška“) vyplýva, že tento sa určuje pre každú stavbu (§ 79 ods. 2 Vyhlášky). Orgány verejnej správy mali podľa žalobcu vyhodnotiť, aký požiarne nebezpečný priestor má pôvodná stavba, ktorá so Stavbou tvorí jeden celok, keďže súčasťou stavby je všetko, čo k nej podľa jej charakteru patrí. Vyhláška nehovorí o časti stavby, ale len o stavbe ako takej. Žalobca je podľa jeho názoru „ako vlastník pozemku“ zasiahnutý „neznámym okruhom požiarne nebezpečného priestoru.“ Požiarne nebezpečný priestor stavebný úrad podľa žalobcu zisťoval len ohľadom Stavby, pričom musel dôjsť k záveru, že zasahuje aj na pozemky, ktoré nepatria stavebníkom.
14. Žalobca ďalej tvrdil, že stavebníci nepredložili súhlas žalobcu, ktorý by „zriadenie“ požiarne nebezpečného priestoru na jeho pozemkoch umožňoval. Žalobca bol toho názoru, že jeho požiadavka na „zmenšenie požiarne nebezpečného priestoru“ bola relevantná, keďže nie je dôvod bez právneho titulu obmedzovať vlastnícke právo žalobcu tak, aby trpel presah požiarne nebezpečného priestoru na jeho pozemok alebo na pozemky iných subjektov. V prípade požiarne nebezpečného priestoru ide podľa žalobcu o zásah do vlastníckeho práva ako v prípade ochranných pásiem, či vecných bremien.
15. Žalobca tiež v správnej žalobe tvrdil, že stavebný úrad len prevzal časti tvrdení z „neoznačených“ spisov týkajúcich sa pôvodnej stavby a rozhodol bez zabezpečenia relevantných podkladov, pričom podľa žalobcu zjavne vychádzal z „predchádzajúceho svojho rozhodnutia“ bez toho, aby vec posúdil podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona s ohľadom na ochranu práv fyzických a právnických osôb, ktorej sa žalobca dovolával. Žalobca tvrdil, že ak sa v rozhodnutí neuvádzajú podklady rozhodnutia ohľadom Stavby, je „odkaz na iné povoľovacie procesy zmätočný a nepreskúmateľný.“
16. Žalobca namietal, že rozhodovacia činnosť orgánov verejnej správy je v rozpore s doterajšou rozhodovacou iných orgánov verejnej správy, pokiaľ ide o „túto otázku.“ Podľa žalobcu odstránenie takejto stavby nie je možné bez príslušných odborných vyjadrení, či posúdení. Rozhodnutie „správneho orgánu“ žalobca považoval za nezákonné, pretože jednak nevykonal dostatočné dokazovanie na zistenie skutočností podľa § 88 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona, nezaoberal sa „otázkou posúdenia nehospodárnosti potrebných (a nikde neurčených) opráv,“ abstrahoval od vlastného rozhodnutia z roku
2015 a prekážky veci rozhodnutej, a taktiež nepostupoval v zmysle Rozhodnutia Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. 7 Sž 81/1997, podľa ktorého „v rozhodnutí samom sa musí správny orgán vyporiadať aj s námietkami účastníkov konania a so všetkými skutočnosťami zistenými v správnom konaní.“ Tieto nedostatky neodstránil ani odvolací orgán verejnej správy, pričom jeho rozhodnutie tieto závery len prevzalo.
17. Právny zástupca žalobcu v správnej žalobe navrhol vypočuť štatutárneho zástupcu žalobcu. Rozhodnutie žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu žalobca žiadal zrušiť podľa § 191 ods. 1 písm. c), d), e) a f) zákona č. 162/2015 Z. z. Správny súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej ako „SSP“) a priznať žalobcovi právo na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
Vyjadrenie žalovaného k správnej žalobe
18. Žalovaný vo vyjadrení k správnej žalobe uviedol, že predmetom územného konania bola zmena dokončenej stavby podľa § 139b ods. 5 písm. b) Stavebného zákona, a to prístavba k pôvodnej stavbe na pozemkoch C-KN s parc. č. XXXX/X a XXXX/XX v k. ú. F., ktorá bola riadne povolená a skolaudovaná stavebným úradom, a ktorá je vo vlastníctve stavebníkov a zapísaná na liste vlastníctva č. XXXX. Odvolanie žalobcu proti rozhodnutiu stavebného úradu, ako aj predmetná správna žaloba, nesmerujú k predmetu územného konania, teda k umiestneniu Stavby, ale týkajú sa pôvodnej stavby.
19. Žalovaný uviedol, že územné konanie je návrhovým konaním, v ktorom stavebný úrad nemôže v žiadnom prípade meniť návrh sám alebo na základe požiadaviek účastníkov konania. Účastníci územného konania môžu uplatňovať svoje pripomienky a námietky na ochranu svojich práv len k predmetu konania. Uvedené platí aj pre dotknuté orgány, ktoré pre účely konaní (územné, stavebné, kolaudačné) vydávajú záväzné stanoviská na ochranu nimi sledovaných záujmov podľa osobitných predpisov.
20. Odvolacie ako aj žalobné námietky žalobcu podľa žalovaného smerujú k pôvodnej stavbe, ktorá nebola predmetom územného konania, a ktorá bola už povolená a riadne skolaudovaná. K umiestneniu a uskutočneniu pôvodnej stavby mohli účastníci konania uplatňovať svoje námietky v čase jej umiestňovania a povoľovania, pričom tak nie je možné urobiť po jej skolaudovaní. OR HaZZ v Žiline v Stanovisku OR HaZZ vydanom pre účely stavebného a kolaudačného konania nemalo k protipožiarnej bezpečnosti stavby žiadne pripomienky. Ako vyplýva z listu vlastníctva č. XXXX pre k. ú. F., žalobca nadobudol do vlastníctva pozemok C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. v roku 2018, teda v čase, keď pôvodná stavba už bola povolená (stavebné povolenie bolo stavebným úradom vydané dňa 10. mája 2009 pod č. XXXX O. P.). Ak si právni predchodcovia žalobcu neuplatnili v tomto konaní svoje pripomienky a námietky, nemôže už tak urobiť žalobca, nakoľko konanie je už právoplatne ukončené. Žalovaný opätovne poukázal na ustanovenie § 70 Stavebného zákona, podľa ktorého je stavebné povolenie záväzné aj pre právnych nástupcov účastníkov konania. Ako vyplýva z predloženej projektovej dokumentácie, pri pôvodnej stavbe nedochádza smerom k pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F., ktorý je vo vlastníctve žalobcu, k žiadnej zmene. Navrhovaná Stavba je umiestnená na opačnej strane pôvodnej stavby, pričom nemôže byť zasiahnuté do vlastníckych práv žalobcu.
21. Na základe vyššie uvedeného žalovaný navrhol, aby správny súd správnu žalobu ako nedôvodnú zamietol.
Vyjadrenie ďalších účastníkov 1/ a 2/ k správnej žalobe
22. Ďalší účastníci 1/ a 2/ prostredníctvom spoločného zástupcu vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. augusta 2022 uviedli, že správnu žalobu považujú za zmätočnú. Námietky žalobcu sa týkajú predovšetkým povoľovacieho a kolaudačného konania pôvodnej stavby a nie predmetného konania o umiestnení Stavby. Podľa ďalších účastníkov 1/ a 2/ stavebný úrad a žalovaný postupovali v súlade so Stavebným zákonom. Predmet konania v zmysle dispozičnej zásady pred stavebným úradom stanovili ďalší účastníci 1/ a 2/ ako stavebníci, a to podaním návrhu na vydanie územného rozhodnutia pre umiestnenie Stavby. Na pôvodnú stavbu bolo vydané právoplatné a vykonateľné užívacie povolenie. V konaní boli doložené všetky podklady a stanoviská dotknutých orgánov potrebné na riadne a spravodlivé posúdenie veci potom, čo ďalší účastníci 1/ a 2/ svoj návrh doplnili dňa 14. augusta 2020. Ďalší účastníci 1/ a 2/ návrh doplnili o dve vyhotovenia Projektu požiarnej ochrany, Stanovisko Regionálneho
úradu verejného zdravotníctva Žilina, Stanovisko OR HaZZ, Vyjadrenie mesta Žilina a Útvaru hlavného architekta mesta Žilina. Projekt obsahoval grafické zobrazenie požiarne nebezpečného priestoru na podklade aktuálnej katastrálnej mapy a chronologicky zdokumentoval stav ku dňu kolaudácie pôvodnej stavby, ku dňu zmeny účelu jej využitia, a obsahoval aj vplyv prístavby na susedné pozemky z hľadiska odstupových vzdialeností na požiarnu odolnosť a návrh požiarnej odolnosti prístavby tak, aby požiarne nebezpečný priestor nezasahoval na susedné pozemky. Projekt spracovala špecialistka požiarnej ochrany I. G. B., pričom sa jedná o odborne spôsobilú osobu, ktorej závery môže spochybniť iba iná odborne spôsobilá osoba. V zmysle záverov Projektu požiarnej ochrany bolo preukázané, že navrhovaná prístavba nezasahuje žiadnym spôsobom do pozemkov vo vlastníctve žalobcu. Projekt požiarnej ochrany bol posúdený OR HaZZ v Žiline, ktoré následne vydalo Stanovisko OR HaZZ s konštatovaním, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasí bez pripomienok. Požiarna bezpečnosť pôvodnej stavby bola posudzovaná pri jej povolení, pričom táto bola posúdená OR HaZZ v Žiline, ktoré v Stanovisku č. XXX/XXXX uviedlo, že k riešeniu protipožiarnej bezpečnosti stavby nemá pripomienky. Navrhovanou prístavbou pôvodnej stavby sa nemenia podmienky, za ktorých je teraz prevádzkovaná a užívaná. Ďalší účastníci 1/ a 2/ tvrdili, že predložili stavebnému úradu Projekt požiarnej ochrany na základe námietok žalobcu, ktorý spolu so Stanoviskom OR HaZZ bol jedným z podkladov pre vydanie územného rozhodnutia. Neobstojí teda tvrdenie žalobcu, že stavebný úrad sa nezaoberal v konaní jeho námietkami. Ďalší účastníci 1/ a 2/ uviedli, že rozhodnutie žalovaného považujú za vecne správne, a preto žiadali správny súd, aby správnu žalobu zamietol ako nedôvodnú a priznal im voči žalobcovi právo na náhradu trov konania.
Vyjadrenie ďalšieho účastníka 4/ k správnej žalobe
23. Ďalší účastník 4/ vo vyjadrení k správnej žalobe zo dňa 25. augusta 2022 uviedol, že proti rozhodnutiu stavebného úradu podal odvolanie, pričom žalovaný odvolanie vyhodnotil ako neopodstatnené, nakoľko trafostanica ďalšieho účastníka 4/ sa nachádza v juhovýchodnom rohu pozemku C-KN s parc. č. XXXX/ X v styku s pozemkami C-KN s parc. č. XXXX/X a XXXX/X, pričom dospel k záveru, že odstupová vzdialenosť cca 10 metrov vyplývajúca z Projektu požiarnej ochrany Stavby nezasahuje do predmetnej trafostanice. V tomto prípade sa však posudzoval len vplyv navrhovanej Stavby na okolie, nie pôvodnej stavby. Ďalší účastník 4/ v plnom rozsahu trval na skutočnostiach uvedených v odvolaní proti rozhodnutiu stavebného úradu, nakoľko v danom prípade je potrebné posudzovať pôvodnú stavbu s prístavbou ako celok, nielen vplyv jej časti. Všetky podklady predložené v konaní sa týkali len vplyvu prístavby na okolie, nie pôvodnej stavby. Ďalší účastník 4/ namietal, že nemal možnosť sa vyjadriť k zriadeniu požiarne nebezpečného priestoru pôvodnej stavby aj bez prístavby, nakoľko nebol účastníkom konania o zmene účelu využívania pôvodnej stavby. Pôvodná stavba vrátane jej prístavby svojím požiarne nebezpečným priestorom zasahuje vo veľkej miere do pozemku C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/. Ďalší účastník 4 sa nestotožňoval s konštatovaním žalovaného, že protipožiarna bezpečnosť pôvodnej stavby bola posudzovaná pri jej povoľovaní a kolaudácii. Táto stavba bola povolená len ako „Sklad reziva,“ pričom v tomto prípade takmer žiadny požiarne nebezpečný priestor do pozemku vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/, na ktorom je umiestnená trafostanica prevádzkovaná vo verejnom záujme, nezasahoval. Až v konaní o zmene účelu využívania pôvodnej stavby na skladovú halu, predajňu a stolársku dielňu bol pozemok vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/ zasiahnutý požiarne nebezpečným priestorom. Stavebný úrad musí z úradnej povinnosti vždy skúmať pri rozhodovaní o povolení umiestnenia stavieb, či predmetná stavba má alebo bude mať požiarne nebezpečný priestor, resp. či dôjde k jeho rozšíreniu, či sa „v tomto úseku“ už stavby nenachádzajú, a ak áno, nemôže následne rozhodnúť o povolení umiestnenia takejto stavby, ak ide o stavbu, ktorá v požiarne nebezpečnom v priestore nemôže byť umiestnená. Z Projektu požiarnej ochrany je známy rozsah požiarne nebezpečného priestoru, pričom tento zasahuje do pozemku vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/, konkrétne zasahuje časť pozemku, na ktorej sa nachádza trafostanica vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/.
24. Ďalší účastník 4/ ďalej uviedol, že sa až teraz dozvedel, že bol opomenutý v konaní o povolení zmeny v užívaní pôvodnej stavby. Tvrdil, že mal byť účastníkom konania, nakoľko boli priamo dotknuté jeho práva a oprávnené záujmy tým, že pozemok C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/, ktorý dovtedy nebol zasiahnutý požiarne nebezpečným priestorom pôvodnej stavby, po povolení zmeny účelu jej užívania na stolársku dielňu už svojím požiarne nebezpečným priestorom na predmetný pozemok zasahuje, a to v časti, na ktorom je umiestnená trafostanica ako stavba vo verejnom záujme. Vyhláška nepripúšťa, aby bol v požiarne nebezpečnom priestore umiestnený takýto druh stavby.
Ďalší účastník 4/ preto podal žalobu opomenutého účastníka, ktorou sa domáhal postavenia účastníka v predmetnom konaní. Ďalší účastník 4/ trval na tom, aby stavebný úrad vykonal také opatrenia, ktoré zabezpečia, že požiarne nebezpečný priestor stavby nebude zasahovať na pozemok C-KN s parc. č. XXXX/X v k. ú. F. vo vlastníctve ďalšieho účastníka 4/ a neohrozoval prevádzku verejnoprospešného zariadenia, t. j. trafostanice prevádzkovanej vo verejnom záujme. Ďalší účastník 4/ preto žiadal správny súd, aby rozhodnutie stavebného úradu a rozhodnutie žalovaného zrušil a vec vrátil stavebnému úradu na ďalšie konanie.
25. Žalobca nevyužil svoje právo podať repliku k vyjadreniu žalovaného k správnej žalobe a k vyjadreniam ďalších účastníkov 1/, 2/ a 4/.
Posúdenie podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov
26. Zákonom č. 151/2022 Z. z. o zriadení správnych súdov a o zmene a doplnení niektorých zákonov bol zriadený Správny súd v Banskej Bystrici. Podľa § 3 ods. 3 písm. a) uvedeného zákona výkon súdnictva prechádza od 1. júna 2023 z krajských súdov na správne súdy vo všetkých veciach, v ktorých je od 1. júna 2023 daná právomoc správnych súdov, a to z Krajského súdu v Banskej Bystrici, Krajského súdu v Trenčíne a Krajského súdu v Žiline na Správny súd v Banskej Bystrici. Vzhľadom na uvedené sa toto konanie pôvodne vedené na Krajskom súde v Žiline pod sp. zn. 31S/82/2022 vedie na Správnom súde v Banskej Bystrici pod sp. zn. ZA-31S/82/2022.
27. Správny súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný súd vec prejednal na nariadenom pojednávaní dňa 22. februára 2024, na ktoré boli účastníci konania riadne a včas predvolaní v súlade s § 108 ods. 2 SSP. Po preskúmaní napadnutých rozhodnutí z dôvodov uplatnených v žalobe správny súd dospel k záveru, že žaloba je nedôvodná.
28. Splnomocnený zástupca žalobcu na pojednávaní uviedol, že zotrváva na podanej správnej žalobe a na jej dôvodoch, pričom dôvody správnej žaloby opätovne zdôraznil. Na otázku predsedníčky senátu, či z podkladov, ktoré sa nachádzajú v administratívnom spise, podľa žalobcu vyplýva, že stavba nebola posudzovaná (vo vzťahu k jej požiarnej bezpečnosti) ako celok, zástupca žalobcu uviedol, že z týchto dokladov vyplýva, že bola posudzovaná len prístavba. Na otázku predsedníčky senátu vo vzťahu k označeniu právneho predpisu, z ktorého by vyplývala povinnosť stavebníkov získať súhlas od žalobcu k zásahu požiarne nebezpečného priestoru stavby na pozemky vo vlastníctve žalobcu alebo k označeniu právnych predpisov, v zmysle ktorých neexistencia takéhoto súhlasu má za následok nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a stavebného úradu, zástupca žalobcu uviedol, že tieto nevie označiť a argumentáciu v tomto ohľade neuviedol.
29. Splnomocnený zástupca ďalších účastníkov 1/ a 2/ na pojednávaní uviedol, že sa v celom rozsahu pridržiava skutkových a právnych tvrdení uvedených v písomnom vyjadrení k správnej žalobe a stotožňuje sa aj so skutkovými a právnymi závermi uvedenými tak v rozhodnutí stavebného úradu, ako aj v rozhodnutí žalovaného. Správnu žalobu žalobcu považoval za zmätočnú, pretože vo vzťahu k rozhodnutiu žalovaného, resp. aj rozhodnutiu stavebného úradu bolo možné posudzovať len vplyvy Stavby, avšak žalobca v správnej žalobe uvádzal takú argumentáciu, ktorá smerovala nie proti rozhodnutiu stavebného úradu o umiestňovaní Stavby, ale proti kolaudačnému rozhodnutiu, resp. voči rozhodnutiu v konaní o zmene účelu užívania pôvodnej stavby. Pokiaľ žalobca namietal, že nebol účastníkom v daných konaniach, zástupca ďalších účastníkov 1/ a 2/ poukázal na to, že v danom čase nebol vlastníkom predmetnej parcely, pričom jeho právny predchodca námietky nevzniesol. Predmetom územného konania bola Stavba a nie je teda logické, aby bola posudzovaná opätovne aj pôvodná stavba, ktorá už raz bola z tohto hľadiska posúdená a bolo vydané právoplatné kolaudačné rozhodnutie, resp. rozhodnutie o zmene účelu užívania pôvodnej stavby. Mal za to, že celý proces a celé administratívne konanie prebehlo v súlade so zákonom, a preto navrhol, aby správny súd podľa § 190 SSP správnu žalobu zamietol a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov konania.
30. Podľa § 2 ods. 1, 2 SSP (1) V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. (2) Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením
orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.
31. Podľa § 6 ods. 1 SSP správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.
32. Podľa § 134 ods. 1 SSP správny súd je viazaný rozsahom a dôvodmi žaloby, ak ďalej nie je ustanovené inak.
33. Podľa § 135 ods. 1 SSP v znení účinnom do 30. júna 2023 na rozhodnutie správneho súdu je rozhodujúci stav v čase právoplatnosti rozhodnutia orgánu verejnej správy alebo v čase vydania opatrenia orgánu verejnej správy.
34. Podľa § 190 SSP ak správny súd po preskúmaní rozhodnutia alebo opatrenia žalovaného dospeje k záveru, že žaloba nie je dôvodná, rozsudkom ju zamietne.
35. Podľa § 36 ods. 1 a 2 Stavebného zákona (1) Stavebný úrad oznámi začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadi ústne pojednávanie spojené spravidla s miestným zisťovaním. Súčasne upozorní účastníkov, že svoje námietky a pripomienky môžu uplatniť najneskoršie pri ústnom pojednávaní, inak že sa na ne neprihliadne. Stavebný úrad oznámi začatie územného konania do 7 dní odo dňa, keď je žiadosť o územné rozhodnutie úplná. (2) Od ústneho pojednávania môže stavebný úrad upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní.
36. Podľa § 37 ods. 2 a 3 Stavebného zákona (2) Stavebný úrad v územnom konaní posúdi návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie a potrieb požadovaného opatrenia v území a jeho dôsledkov; preskúma návrh a jeho súlad s podkladmi podľa odseku 1 a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, posúdi, či vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. (3) Stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Stavebný úrad neprihliadne na námietky a pripomienky, ktoré sú v rozpore so schválenou územnoplánovacou dokumentáciou.
37. Podľa § 79 ods. 1 a 2 Vyhlášky (1) Požiarne nebezpečný priestor je priestor okolo stavby, otvoreného technologického zariadenia alebo otvoreného skladu, z ktorého sa môže preniesť požiar sálaním tepla alebo padajúcimi časťami horiacej konštrukcie. (2) Požiarne nebezpečný priestor sa určuje pre každú stavbu, otvorené technologické zariadenie a otvorený sklad okrem požiarnych úsekov bez požiarneho rizika, potrubných mostov, káblových mostov, dopravníkových mostov a technických veží, ktoré majú nosné konštrukčné prvky a ohraničujúce konštrukčné prvky druhu D1.
38. Správny súd preskúmal napadnuté rozhodnutie stavebného úradu, rozhodnutie žalovaného a postup, ktorý ich vydaniu predchádzal, pričom rozsah prieskumu bol stanovený dôvodmi nezákonnosti uplatnenými v žalobe. Správne súdnictvo je ovládané dispozičnou zásadou, čo znamená, že určenie rozsahu a obsahu prieskumu správneho súdu patrí žalobcovi (§ 134 ods. 1 SSP). Žalobca musí v zákonom stanovenej lehote uviesť dôvody, z ktorých musí byť zrejmé, z akých konkrétnych skutkových a právnych dôvodov považuje napadnuté výroky rozhodnutia za nezákonné (žalobné body), a to v zmysle § 182 ods. 1, písm. e) SSP.
39. Žalobca sa včas podanou správnou žalobou domáhal zrušenia napadnutého rozhodnutia žalovaného spolu s rozhodnutím stavebného úradu, ktorými bolo rozhodnuté o umiestnení Stavby na parcelách registra „C“ KN č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v k. ú. F., a to na návrh ďalších účastníkov 1/ a 2/. Žalobca mal za to, že napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy vychádzajú z nedostatočne zisteného skutkového stavu, nesprávneho právneho posúdenia veci, sú nepreskúmateľné pre nezrozumiteľnosť alebo nedostatok dôvodov a skutkový stav, ktorý vzali orgány verejnej správy za základ napadnutých rozhodnutí, je v rozpore s administratívnymi spismi alebo v nich nemá oporu.
40. Námietka žalobcu, že zistenie skutkového stavu stavebným úradom bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, keď stavebný úrad vydal svoje rozhodnutie bez toho, aby vykonal miestne zisťovanie, je nedôvodná. Podľa § 36 ods. 1 prvá veta Stavebného zákona je stavebný úrad povinný oznámiť začatie územného konania dotknutým orgánom a všetkým známym účastníkom a nariadiť ústne pojednávanie spojené spravidla s miestnym zisťovaním. Stavebný úrad však nemá povinnosť vždy a za každých okolností nariadiť ústne pojednávanie spojené s miestnym zisťovaním, keďže podľa § 36 ods. 2 Stavebného zákona môže stavebný úrad od ústneho pojednávania upustiť v prípade, že je pre územie spracovaná územnoplánovacia dokumentácia, na základe ktorej možno posúdiť návrh na územné rozhodnutie. Ak stavebný úrad upustí od ústneho pojednávania, určí lehotu, do ktorej môžu účastníci uplatniť námietky, a upozorní ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne; táto lehota nesmie byť kratšia ako 7 pracovných dní. Keďže pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie Stavbou (parcely registra „C“ KN č. XXXX/X, č. XXXX/XX a č. XXXX/XX v k. ú. F.), je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia, a to Územný plán mesta Žilina z r. 2012 v znení neskorších zmien a doplnkov, stavebný úrad nepostupoval nezákonne, keď nevykonal miestne zisťovanie, pretože v zmysle citovanej právnej úpravy tak urobiť nemusel. Stavebný úrad v napadnutom rozhodnutí riadne uviedol dôvody, prečo upustil od nariadenia ústneho pojednávania spojeného s miestnym zisťovaním, keď skonštatoval, že pre územie, v ktorom sa nachádzajú pozemky navrhnuté na zastavanie Stavbou, je spracovaná a schválená územnoplánovacia dokumentácia a pomery v území sú jednoznačné. Stavebný úrad v súlade s § 36 ods. 2 Stavebného zákona určil lehotu, do ktorej mohli účastníci uplatniť námietky, a upozornil ich, že sa na neskoršie podané námietky neprihliadne. Žalobca svoje právo uplatniť námietky aj využil, a to v predĺženej lehote na základe jeho žiadosti, ktorej stavebný úrad vyhovel. S námietkami žalobcu sa stavebný úrad tiež podrobne vysporiadal, pričom ich sčasti vyhodnotil ako dôvodné, čo viedlo k prerušeniu konania o umiestnení Stavby a následnému doplneniu podkladov pre rozhodnutie zo strany stavebníkov na výzvu stavebného úradu. Neobstojí preto tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že bez vykonania miestneho zisťovania nebol zistený skutočný stav veci a vplyv navrhovanej Stavby na okolité pozemky a stavby účastníkov konania.
41. Námietka žalobcu, že vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti bol v konaní posudzovaný len vplyv navrhovanej prístavby na okolie a nie pôvodnej stavby, v dôsledku čoho nebol dostatočne zistený skutkový stav pre riadne posúdenie veci, je nedôvodná. Z obsahu administratívneho spisu vyplýva, že požiarna bezpečnosť Stavby je riešená spolu s pôvodnou stavbou Projektom požiarnej ochrany, ktorý bol jedným z podkladov pre vydanie napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy, a ktorý pre výpočet požiarneho rizika v zmysle Vyhlášky posudzoval „stavbu ako celok aj s prístavbou,“ ako to výslovne vyplýva z časti „Požiarnotechnická charakteristika stavby.“ Projekt požiarnej ochrany tiež pri požiarnotechnickej charakteristike stavby uvádza, že „V súlade s vyhláškou MV-SR č. 94/2004 Z. z. príloha č. 1 bude tvoriť posudzovaný priestor prístavby a stávajúcej haly jeden požiarny úsek – N1.01.“ Skutočnosť, že Projekt požiarnej ochrany sa zaoberá celou stavbou, t. j. pôvodnou stavbou spolu s prístavbou, a nielen samotnou Stavbou, je zrejmá aj z toho, že skutočná pôdorysná plocha posudzovaného požiarneho úseku je 466,47 m2, pričom pôdorysná plocha navrhovanej prístavby je 12,7 m x 9,16 m, teda 116,332 m2. Z odôvodnenia rozhodnutia správcu dane v časti vysporiadania sa s námietkami žalobcu na str. 25 tiež vyplýva, že práve na základe námietok žalobcu stavebný úrad vyzval stavebníkov na predloženie dokladov k zabezpečeniu požiarnej ochrany Stavby, pričom požadovaný projekt požiarnej ochrany mal, mimo iného, vyhodnotiť, akým spôsobom ovplyvní navrhovaná prístavba zmenu požiarnej ochrany celej stavby.
42. OR HaZZ v Žiline následne ako dotknutý orgán verejnej správy podľa § 140a ods. 1 Stavebného zákona posúdilo podľa § 28 zákona č. 314/2001 Z. z. o ochrane pred požiarmi v znení neskorších predpisov (ďalej ako „Zákon o ochrane pred požiarmi“) a § 40 a § 40a vyhlášky Ministerstva vnútra Slovenskej republiky č. 121/2002 Z. z. o požiarnej prevencii v znení neskorších predpisov projektovú
dokumentáciu, ktorej súčasťou je aj Projekt požiarnej ochrany, z hľadiska protipožiarnej bezpečnosti stavby pre územné rozhodnutie s tým, že s riešením protipožiarnej bezpečnosti stavby súhlasilo bez pripomienok a vydalo Stanovisko HaZZ. Z uvedeného vyplýva, že Stanovisko HaZZ sa tak týka požiarnej bezpečnosti Stavby spolu s pôvodnou stavbou, keďže bolo vydané po posúdení projektovej dokumentácie, ktorej súčasťou bol Projekt požiarnej ochrany, ktorý, ako je uvedené vyššie, posudzoval stavbu ako celok, teda navrhovanú prístavbu spolu s pôvodnou stavbou. Stanovisko HaZZ je záväzným stanoviskom podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona, v zmysle ktorého „Záväzné stanovisko je na účely konaní podľa tohto zákona stanovisko, vyjadrenie, súhlas alebo iný správny úkon dotknutého orgánu, uplatňujúceho záujmy chránené osobitnými predpismi, ktorý je ako záväzné stanovisko upravený v osobitnom predpise. Obsah záväzného stanoviska je pre správny orgán v konaní podľa tohto zákona záväzný a bez zosúladenia záväzného stanoviska s inými záväznými stanoviskami nemôže rozhodnúť vo veci.“ Stavebný úrad bol preto pri posudzovaní návrhu stavebníkov na vydanie rozhodnutia o umiestnení Stavby podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby viazaný obsahom Stanoviska HaZZ, a to podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad vzhľadom na súhlasný obsah Stanoviska HaZZ, ktorým bol viazaný, nemal žiadny dôvod a ani oprávnenie vyhodnotiť požiarnu bezpečnosť Stavby, ktorá bola predmetom návrhu stavebníkov inak, ako v napadnutom rozhodnutí, a to bez ohľadu na prípadný nesúhlas účastníkov územného konania, vrátane žalobcu. Keďže podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona stavebný úrad v územnom konaní zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky, pričom v konaní bolo zabezpečené záväzné Stanovisko HaZZ, skutkový stav bol stavebným úradom zistený pre riadne posúdenie veci vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti Stavby dostatočne. Vzhľadom na uvedené, tvrdenie žalobcu, že „dokumentácia“ sa vyhýba posúdeniu požiarne nebezpečného priestoru stavby ako celku, a tvrdenie, že podľa „obsahu listín“ bola posudzovaná iba samotná Stavba, nemajú oporu v obsahu administratívneho spisu, resp. sú s ním v rozpore. Je pravda, že predmetom územného konania bolo len umiestnenie Stavby, nakoľko predmet konania bol vymedzený navrhovateľmi (§ 35 ods. 1 Stavebného zákona), v danom prípade ďalšími účastníkmi 1/ a 2/ ako stavebníkmi, avšak stavebný úrad vychádzal pri svojom rozhodovaní zo skutkového stavu vyplývajúceho zo zadovážených podkladov rozhodnutia, pričom vo vzťahu k požiarnej bezpečnosti z podkladov rozhodnutia stavebného úradu (Projektu požiarnej ochrany a Stanoviska OR HaZZ) vyplýva, že splnenie technických požiadaviek na protipožiarnu bezpečnosť pri výstavbe a užívaní stavieb bolo posúdené pre stavbu ako celok, t. j. pre Stavbu spolu s pôvodnou stavbou.
43. Námietka žalobcu v správnej žalobe, že orgány verejnej správy vec nesprávne právne posúdili, keď nevyhodnotili rozsah požiarne nebezpečného priestoru stavby v súlade s § 79 ods. 1 Vyhlášky, nie je dovôdná. Stavebný úrad mal podľa žalobcu vyhodnotiť, aký požiarne nebezpečný priestor má pôvodná stavba, ktorá so Stavbou tvorí jeden celok. Správny súd však podotýka, že stavebný úrad v územnom konaní posudzuje návrh podľa § 37 ods. 2 a 3 Stavebného zákona, t. j. posudzuje návrh predovšetkým z hľadiska starostlivosti o životné prostredie, jeho súlad s územnoplánovacou dokumentáciou a predchádzajúcimi rozhodnutiami o území, ďalej či návrh vyhovuje všeobecným technickým požiadavkám na výstavbu a všeobecne technickým požiadavkám na stavby užívané osobami s obmedzenou schopnosťou pohybu, prípadne predpisom, ktoré ustanovujú hygienické, protipožiarne podmienky, podmienky bezpečnosti práce a technických zariadení, dopravné podmienky, podmienky ochrany prírody, starostlivosti o kultúrne pamiatky, ochrany poľnohospodárskeho pôdneho fondu, lesného pôdneho fondu a pod., pokiaľ posúdenie nepatrí iným orgánom. Stavebný úrad v územnom konaní tiež zabezpečí stanoviská dotknutých orgánov a ich vzájomný súlad a posúdi vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Keďže podľa § 25 ods. 1 písm. b) Zákona o ochrane pred požiarmi je posudzovanie projektovej dokumentácie stavieb z hľadiska ich protipožiarnej bezpečnosti a posudzovanie stavieb z hľadiska splnenia požiadaviek protipožiarnej bezpečnosti podľa schválenej projektovej dokumentácie v rozsahu konaní, ktoré upravuje stavebný zákon, vykonávaním štátneho požiarneho dozoru, pričom podľa § 28 Zákona o ochrane pred požiarmi vykonáva štátny požiarny dozor v rozsahu podľa § 25 ods. 1, ak tento dozor nepatrí do pôsobnosti Ministerstva vnútra Slovenskej republiky alebo krajského riaditeľstva Hasičského a záchranného zboru, okresné riaditeľstvo Hasičského a záchranného zboru, orgánom verejnej správy oprávneným posudzovať, či návrh stavebníkov v územnom konaní vyhovuje predpisom, ktoré ustanovujú protipožiarne podmienky, je v tomto prípade OR HaZZ v Žiline, a to prostredníctvom vydávania záväzného stanoviska podľa § 140b ods. 1 Stavebného zákona. Stavebný úrad a ani žalovaný neposudzovali, aký požiarne nebezpečný priestor má Stavba v zmysle Vyhlášky, konkrétne jej ustanovenia § 79 ods. 1 a 2, keďže zákon im túto právomoc nezveruje. Stavebný úrad a žalovaný v konaní teda podľa § 37 ods. 3 Stavebného zákona zabezpečili záväzné Stanovisko OR
HaZZ a posúdili jeho vzájomný súlad s ďalšími záväznými stanoviskami dotknutých orgánov verejnej správy, pričom zároveň posúdili aj vyjadrenia účastníkov a ich námietky. Správny súd nezistil z obsahu napadnutých rozhodnutí a administratívnych spisov, že stavebný úrad a žalovaný vec nesprávne právne posúdili, a preto predmetnú námietku žalobcu vyhodnotil ako nedôvodnú.
44. Tvrdenie žalobcu v správnej žalobe, že nebol účastníkom kolaudačného konania ohľadom pôvodnej stavby, pričom po kolaudácii pôvodnej stavby došlo k zmene účelu jej užívania, a nebol ani účastníkom konania o zmene v užívaní pôvodnej stavby, a teda podľa jeho názoru mohol účinne vzniesť námietky len v konaní o umiestnení Stavby, nemá podľa Správneho súdu charakter žalobnej námietky, keďže ide len o konštatovanie žalobcu vychádzajúce z jeho vlastného názoru a hodnotenia veci. Správny súd nie je oprávnený dôvody nezákonnosti sám vyhľadávať a za žalobcu dopĺňať podľa zistení z administratívneho spisu, ani všeobecne žalobcom uplatnené dôvody konkretizovať na daný prípad, a už vôbec nie postupovať pri preskúmavaní napadnutých rozhodnutí na základe domnienok o obsahu žalobných námietok. Je povinnosťou žalobcu v správnej žalobe jasným a zrozumiteľným spôsobom sformulovať, z akých dôvodov a v akej skutkovej alebo právnej otázke sa orgán verejnej správy mýli s uvedením konkrétneho následku na zákonnosť napadnutého rozhodnutia.
45. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že stavebníci nepredložili súhlas žalobcu so „zriadením“ požiarne nebezpečného priestoru na jeho pozemkoch, správny súd podotýka, že sa opätovne jedná len o všeobecné tvrdenie žalobcu, ktoré neumožňuje správnemu súdu vykonať súdny prieskum. Žalobca v správnej žalobe neuviedol, z ktorého právneho predpisu vyplýva stavebníkom ním tvrdená povinnosť vyžiadania si súhlasu žalobcu so „zriadením“ požiarne nebezpečného priestoru na jeho pozemkoch a svoje tvrdenie v tomto ohľade nevedel konkretizovať ani zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 22. februára 2024. Bez toho, aby žalobca uviedol, aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu stavebný úrad a žalovaný v tomto ohľade porušili a aký to malo vplyv na práva a právom chránené záujmy žalobcu, nie je možné, aby správny súd napadnuté rozhodnutia orgánov verejnej správy v tomto smere preskúmal.
46. Námietka nepreskúmateľnosti rozhodnutia stavebného úradu, ktorý podľa tvrdenia žalobcu v správnej žalobe len prevzal časti tvrdení z „neoznačených“ spisov týkajúcich sa pôvodnej stavby a rozhodol bez zabezpečenia relevantných podkladov, pričom podľa žalobcu zjavne vychádzal z „predchádzajúceho svojho rozhodnutia“ bez toho, aby vec posúdil podľa § 37 ods. 2 Stavebného zákona s ohľadom na ochranu práv fyzických a právnických osôb, ktorej sa žalobca dovolával, je rovnako nedôvodná. Žalobca taktiež tvrdil, že ak sa v rozhodnutí neuvádzajú podklady rozhodnutia ohľadom Stavby, je „odkaz na iné povoľovacie procesy zmätočný a nepreskúmateľný.“ Žalobca opätovne len všeobecne a nekonkrétne uviedol tvrdenia, z obsahu ktorých správny súd nemohol zistiť, v čom považuje žalobca napadnuté rozhodnutie stavebného úradu za nezákonné, aké konkrétne ustanovenie právneho predpisu stavebný úrad porušil a aký vplyv by mala mať táto nezákonnosť na práva a právom chránené záujmy žalobcu.
47. Tvrdenia žalobcu v správnej žalobe popísané v bode 16. tohto rozsudku správny súd nemohol vyhodnotiť ako žalobnú námietku, keďže tieto tvrdenia nekorešpondujú s obsahom napadnutých rozhodnutí orgánov verejnej správy. Predmetom konania pred orgánmi verejnej správy nebolo odstránenie stavby podľa § 88 a nasled. Stavebného zákona, ale umiestnenie Stavby podľa § 32 ods. 1 písm. a) Stavebného zákona. Správny súd sa preto predmetným tvrdením žalobcu ďalej nezaoberal.
48. Pokiaľ žalobca v správnej žalobe tvrdil, že rozhodovaním a postupom orgánov verejnej správy boli dotknuté aj práva iných účastníkov konania o umiestnení Stavby, správny súd podotýka, že žalobca sa môže správnou žalobou domáhať len ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy (§ 2 ods. 2 SSP).
49. Správny súd pre úplnosť taktiež uvádza vo vzťahu k vyjadreniu ďalšieho účastníka 4/ k správnej žalobe, v ktorom ďalší účastník konania namietal, že sa považuje za opomenutého účastníka v konaní o povolenie zmeny v užívaní pôvodnej stavby, pričom nemal možnosť sa vyjadriť k zriadeniu požiarne nebezpečného priestoru pôvodnej stavby a žiadal, aby stavebný úrad vykonal také opatrenia, ktoré zabezpečia, aby požiarne nebezpečný priestor stavby nezasahoval na pozemok v jeho vlastníctve a neohrozoval trafostanicu prevádzkovanú vo verejnom záujme, že ďalší účastník 4/ sa môže domáhať ochrany svojich práv alebo právom chránených záujmov, ktoré boli porušené alebo priamo dotknuté
rozhodnutím orgánu verejnej správy len samostatnou správnou žalobou a nie ako ďalší účastník v správnom súdnom konaní, ktoré bolo začaté na základe správnej žaloby žalobcu.
50. Vzhľadom na vyššie uvedené správny súd po preskúmaní napadnutého rozhodnutia žalovaného v spojení s rozhodnutím stavebného úradu a konania, ktoré im predchádzalo, z dôvodov uvedených v správnej žalobe, dospel k záveru, že správna žaloba nie je dôvodná, a preto ju podľa § 190 SSP zamietol.
51. O trovách konania správny súd rozhodol podľa § 167 ods. 1 SSP (a contrario), podľa ktorého má právo na náhradu trov konania v správnom súdnictve len taký žalobca, ktorý bol v konaní celkom alebo sčasti úspešný. Žalobca nebol v konaní úspešný, preto mu správny súd právo na náhradu trov konania nepriznal.
52. Podľa § 169 prvá veta SSP ďalší účastník, osoba zúčastnená na konaní a zainteresovaná verejnosť pri zúčastnení sa na konaní podľa § 42 ods. 1 písm. d) majú voči účastníkovi konania, ktorý nebol v konaní úspešný, právo na náhradu iba tých trov, ktoré im vznikli v súvislosti s plnením povinnosti, ktorú im správny súd uložil. Keďže správny súd ďalším účastníkom neuložil v konaní žiadnu povinnosť, právo na náhradu trov konania im nepriznal. 53. Toto rozhodnutie prijal senát správneho súdu pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
POUČENIE :
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť, ktorú môže podať účastník konania, ak bolo rozhodnuté v jeho neprospech, pričom ju musí podať v lehote jedného mesiaca od doručenia rozhodnutia správneho súdu (§ 443 ods.2 písm. a) SSP).
Kasačná sťažnosť sa podáva na Správnom súde v Banskej Bystrici.
Kasačnú sťažnosť možno odôvodniť len tým, že správny súd v konaní alebo pri rozhodovaní porušil zákon tým, že a) na rozhodnutie vo veci nebola daná právomoc súdu v správnom súdnictve, b) ten, kto v konaní vystupoval ako účastník konania, nemal procesnú subjektivitu, c) účastník konania nemal spôsobilosť samostatne konať pred správnym súdom v plnom rozsahu a nekonal za neho zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už skôr právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už skôr začalo konanie, e) vo veci rozhodol vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený správny súd, f) nesprávnym procesným postupom znemožnil účastníkovi konania, aby uskutočnil jemu patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, g) rozhodol na základe nesprávneho právneho posúdenia veci, h) sa odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe kasačného súdu, i) nerešpektoval záväzný právny názor, vyslovený v zrušujúcom rozhodnutí o kasačnej sťažnosti alebo j) podanie bolo nezákonne odmietnuté.
Dôvod kasačnej sťažnosti uvedený vyššie pod písm. g) až i) sa vymedzí tak, že sťažovateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia. Dôvod kasačnej sťažnosti nemožno vymedziť tak, že sťažovateľ poukáže na svoje podania pred správnym súdom.
V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť: a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti. Sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom(§ 449 ods. 1 SSP). Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa musia byť spísané advokátom. Povinnosti podľa ods. 1 neplatia, ak má sťažovateľ
alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná, alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 449 ods. 2 písm. a) SSP).
Kasačnú sťažnosť je potrebné predložiť v potrebnom počte rovnopisov s prílohami tak, aby sa jeden rovnopis s prílohami mohol založiť do súdneho spisu a aby každý ďalší účastník konania dostal jeden rovnopis s prílohami. Ak sa nepredloží potrebný počet rovnopisov a príloh, správny súd vyhotoví kópie podania na trovy toho, kto podanie urobil.