Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

4Cob/29/2024

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Mareka Kotoru a sudcov JUDr. Júliusa Tótha a JUDr. Moniky Šabľovej v spore žalobcu: JOMAFIN PLUS s.r.o., so sídlom Kremnická 36, 040 11 Košice - mestská časť Západ, IČO: 52 661 393, zastúpeného JUDr. Ladislav Barna, so sídlom Čajakova 5, 040 01 Košice, IČO: 42 104 009, proti žalovanému: Beatrix trade s. r. o., (predtým obchodné meno: YOPI Agency s.r.o.), so sídlom Hlavná 81, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 45 589 411, zastúpený JUDr. Peter Majerník, so sídlom Werferova 1, 040 11 Košice - mestská časť Juh, IČO: 42 109 680, o zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Mestského súdu Košice č. k. -130 zo dňa 6. októbra 2023, takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok Mestského súdu Košice č. k. -130 zo dňa 6. októbra 2023 vo výroku I..

II. Mení rozsudok Mestského súdu Košice č. k. -130 zo dňa 6. októbra 2023 vo výroku II. tak, že žalobcovi priznáva náhradu trov konania proti žalovanému v rozsahu 33 %.

III. Žalobcovi priznáva proti žalovanému náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Súd prvej inštancie napadnutým rozsudkom žalovanému uložil zaplatiť žalobcovi istinu vo výške 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne zo sumy 100.000,- eur od 01.01.2020 do zaplatenia, to všetko v lehote 15 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku (výrok I.) a žalobcovi priznal nárok na náhradu trov konania v rozsahu 44% voči žalovanému (výrok II.).

2. V odôvodnení rozsudku uviedol, že pôvodný žalobca – spoločnosť MA-KU invest, s.r.o., naposledy so sídlom Adlerova 1, Košice, IČO: 45 336 288 – sa podanou žalobou domáhal uložiť žalovanému povinnosť zaplatiť žalobcovi 150.000,- eur s príslušenstvom titulom nevrátenia finančných prostriedkov zo Zmluvy o pôžičke. Poukázal na to, že medzi pôvodným žalobcom a žalovaným bola dňa 25.06.2016 uzatvorená Zmluva o pôžičke (ďalej aj „Zmluva o pôžičke“), ktorá bola zmenená Dodatkom č. 1 zo dňa 01.01.2018, a v zmysle ktorej pôvodný žalobca požičal žalovanému finančné prostriedky v sume 150.000,- eur, pričom tento ich v dohodnutej lehote splatnosti do 31.12.2019 pôvodnému žalobcovi nevrátil.

3. Dňa 26.06.2020 bol v merite veci vydaný platobný rozkaz sp. zn. , voči ktorému podal žalovaný včas odôvodnený odpor. V tomto uviedol, že peňažný nárok uplatnený žalobou v celom rozsahu neuznáva a žalobu žiada zamietnuť. Poukázal na čl. III ods. 2 písm. a) Zmluvy o pôžičke, podľa ktorého zmluva zaniká uplynutím času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté, pričom z čl. II ods. 2 vyplýva, že k vráteniu pôžičky malo dôjsť do 31.12.2016, a teda zmluva zanikla dňom 31.12.2016. Dodatok č. 1 bol uzavretý dňa 01.01.2018 k už zaniknutej zmluve, preto ho žalovaný považoval za

neplatný. V zmysle uvedeného sa potom žalobca mohol domáhať vrátenia peňažných prostriedkov len titulom bezdôvodného obohatenia. V tejto súvislosti žalovaný vzniesol námietku premlčania s poukazom na to, že vzťah medzi stranami sporu nemožno vzhľadom na ust. (ďalej len „“) a predmet podnikania pôvodného žalobcu považovať za obchodnoprávny. Tiež poukázal na to, že žalovaný pôvodnému žalobcovi z požadovanej istiny dňa 17.09.2019 uhradil sumu vo výške 40.000,- eur a dňa 18.09.2019 sumu vo výške 10.000,- eur, preto namietal aj výšku uplatneného nároku.

4. Pôvodný žalobca vo svojich ďalších podaniach potvrdil, že žalovaný mu z požičanej čiastky uhradil v dňoch sumu 50.000,- eur a dňa 07.01.2018 sumu 3.000,- eur ako dohodnuté úroky z omeškania (faktúra č. 2018880), v dôsledku čoho nemožno uvažovať o premlčaní žalovaného nároku. Čo do sumy 50.000,- eur pôvodný žalobca vzal podanú žalobu späť a žiadal rozhodnúť o zmene strán sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia uplatnenej pohľadávky na spoločnosť JOMAFIN PLUS s.r.o.

5. Žalovaný v rámci procesnej obrany zotrval na svojom tvrdení o neplatnosti Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke, z ktorého dôvodu aj peňažná čiastka v sume 3.000,- eur bola pôvodnému žalobcovi uhradená bez právneho dôvodu a žiadal túto započítať voči uplatnenému nároku. Žalovaný zároveň poprel tvrdenia pôvodného žalobcu o uznaní záväzku.

6. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2023, č. k. -90 rozhodol o zastavení konania v časti o zaplatenie istiny 50.000,- eur s príslušenstvom a o zmene strán sporu na strane žalobcu.

7. Pri ustálení skutkového stavu veci vychádzal z toho, že medzi stranami nebolo sporné, že obe sporové strany sú právnickými osobami vykonávajúcimi podnikateľskú činnosť, že medzi nimi existoval zmluvný vzťah titulom poskytnutej pôžičky vo výške 150.000,- eur, že došlo k čiastočnej úhrade poskytnutej pôžičky žalovaným v sume 40.000,- eur dňa 17.09.2019 a v sume 10.000,- eur dňa 18.09.2019, že pôvodný žalobca vystavil faktúru č. 2018880 na sumu 3.000,- eur a že žalovaný túto faktúru uhradil.

8. Zdôraznil, že predmetom tohto sporu je peňažný nárok na zaplatenie 100.000,- eur s príslušenstvom titulom neuhradenia záväzku zo Zmluvy o pôžičke.

9. Súd prvej inštancie v prvom rade skúmal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Uviedol, že z listinných dôkazov, a to z Oznámenia o postúpení pohľadávky mal preukázané, že postupca (pôvodný žalobca) písomne oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky uplatnenej v tomto konaní na postupníka (žalobcu) a zároveň ho vyzval na úhradu pohľadávky na účet postupníka. Vychádzajúc z ust. a a nasl. a z vedomosti žalovaného o postúpení pohľadávky z postupcu na postupníka minimálne odo dňa doručenia súdneho rozhodnutia o zmene žalobcu, bez toho, aby žalovaný v primeranej dobe namietal toto postúpenie, súd prvej inštancie námietku žalovaného vo vzťahu k aktívnej vecnej legitimácii žalobcu nepovažoval za dôvodnú.

10. Ďalej na základe vykonaných dôkazov ustálil skutkový stav tak, že dňa 25.06.2016 bola medzi veriteľom MA-KU invest, s.r.o. a dlžníkom (v čase uzavretia zmluvy obchodné meno YOPI Agency s.r.o.) uzavretá Zmluva o pôžičke, predmetom ktorej bolo prenechanie peňažných prostriedkov vo výške 150.000,- eur veriteľom dlžníkovi. Dlžník sa zaviazal za poskytnutú pôžičku veriteľovi platiť úrok vo výške 1,5 % p.m. odo dňa poskytnutia pôžičky do jej vrátenia a vrátiť poskytnuté peňažné prostriedky najneskôr do 31.12.2016. Účastníci zmluvy sa dohodli, že zmluva zaniká uplynutím času, na ktorú boli peňažné prostriedky poskytnuté; vrátením poskytnutej pôžičky; alebo na základe písomnej dohody zmluvných strán (čl. III bod 2 zmluvy). Zároveň sa dohodli, že ak niektoré ustanovenia zmluvy nie sú celkom alebo sčasti účinné alebo neskôr stratia účinnosť, nie je tým dotknutá platnosť ostatných ustanovení (čl. IV bod 4 zmluvy). Následne dňa 01.01.2018 zmluvné strany uzavreli Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke tak, že ako veriteľ vystupuje spoločnosť YOPI Agency s.r.o. a ako dlžník spoločnosť MA-KU invest, s.r.o. V zmysle uvedeného dodatku došlo k zmene ustanovení čl. II ods. 2,3 a 4 Zmluvy o pôžičke tak, že dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku vrátiť veriteľovi v lehote do 31.12.2019 a odo dňa 01.01.2018 sa zaviazal platiť do vrátenia pôžičky úroky vo výške 2 % p.a. zo sumy poskytnutej pôžičky. Z nepopretých tvrdení súd prvej inštancie zistil, že peňažné prostriedky vo výške 150.000,- eur boli pôvodným žalobcom vyplatené

žalovanému, teda došlo k poskytnutiu pôžičky. Po poskytnutí peňažných prostriedkov žalovaný vrátil pôvodnému žalobcovi sumu 50.000,- eur a uhradil sumu vo výške 3.000,- eur titulom dohodnutého úroku.

11. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa upravujúceho rozsah pôsobnosti , podľa zakotvujúceho obligatórnu pôsobnosť , podľa upravujúceho výklad prejavu vôle, podľa charakterizujúceho uznanie záväzku, podľa upravujúceho splnenie záväzku, podľa a upravujúcich omeškanie dlžníka a úroky z omeškania, podľa , a upravujúcich premlčanie v obchodnoprávnych vzťahoch, podľa až 3 charakterizujúceho účinky uznania záväzku, podľa , a (ďalej len „“) upravujúcich premlčanie v občianskoprávnych vzťahoch, podľa , a upravujúcich bezdôvodné obohatenie a podľa charakterizujúceho účinky uznania dlhu.

12. Konštatoval, že z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že strany sporu sú podnikatelia a ako takí na základe ich vzájomne prejavenej vôle uzavreli reálny kontrakt - Zmluvu o pôžičke, preto ich vzájomný vzťah posúdil ako obchodnoprávny. Záväzok z tejto zmluvy v podobe vrátenia poskytnutých finančných prostriedkov žalovaný nesplnil v dohodnutej lehote splatnosti do 31.12.2016, preto sa odo dňa 01.01.2017 dostal do omeškania a zároveň týmto dňom začala plynúť štvorročná premlčacia lehota, ktorá mala uplynúť dňa 01.01.2021. Keďže žaloba bola podaná dňa 17.06.2020, uplatnený nárok podľa súdu prvej inštancie nebol premlčaný. V Dodatku č. 1 došlo k pochybeniu v označení zmluvných strán, z prejavenej vôle však mal súd prvej inštancie za preukázané, že dlžníkom zo Zmluvy o pôžičke bol žalovaný, ktorý dňa 01.01.2018 písomne uznal svoj záväzok z pôžičky voči žalobcovi ako veriteľovi z pôžičky a zaviazal sa svoj záväzok splniť najneskôr do 31.12.2019. Žalovaný čiastočnou úhradou pôžičky rovnako uznal svoj záväzok voči žalobcovi, preto záväzok dlžníka zo Zmluvy o pôžičke nemôže byť premlčaný a námietka premlčania vznesená žalovaným je nedôvodná.

13. Súd prvej inštancie tak uzavrel, že nárok žalobcu je dôvodný pre nevrátenie časti poskytnutej pôžičky v dohodnutej lehote splatnosti, preto žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 100.000,- eur spolu s úrokom z omeškania v požadovanej výške 5 % ročne odo dňa 01.01.2020 v zmysle žalobného petitu. O náhrade trov konania rozhodol podľa a (ďalej len „“) a priznal žalobcovi, ktorý bol v konaní čiastočne úspešný, náhradu trov konania voči žalovanému v rozsahu 44 %.

14. Proti rozsudku súdu prvej inštancie, a to v celom jeho rozsahu, podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný, a to z dôvodu, že súd prvej inštancie nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočnila jej patriace práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (/ ), že konanie ma inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (/ ), súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností (/ ), súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (/ ) a jeho rozhodnutie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci ( písmena h/ ). Žiadal, aby odvolací súd napadnutý rozsudok zmenil a žalobu v celom rozsahu zamietol.

15. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní. Uviedol, že súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2023 rozhodol o zmene strán sporu na strane žalobcu, avšak žalovanému neboli doručené žiadne listiny preukazujúce prevod pohľadávky z pôvodného žalobcu MA-KU invest, s.r.o. na spoločnosť JOMAFIN PLUS s.r.o. Na pojednávaní dňa 06.10.2023 súd prvej inštancie na námietku žalovaného uviedol, že o zmene žalobcu rozhodol na základe návrhu žalobcu a oznámenia o postúpení pohľadávky žalovanému. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že takéto oznámenie mu nikdy nebolo doručené a toto oznámenie nebolo právnym titulom postúpenia žalovanej pohľadávky. Týmto bola zmluva o postúpení pohľadávky, ktorá nebola v konaní predložená a súd prvej inštancie rozhodol o zmene strán sporu v rozpore s , keď návrhu na zmenu žalobcu vyhovel bez toho, aby mal preukázaný prevod práva, o ktorom sa koná. V tejto súvislosti považoval za nedôvodné konštatovanie súdu prvej inštancie, že žalovaný v primeranej dobe nenamietal postúpenie, zvlášť v situácii, keď v zmysle zaužívanej súdnej praxe je súd povinný vždy aj bez návrhu skúmať vecnú

legitimáciu, a to aj vtedy, ak ju žiaden z účastníkov nenamieta. Žalovanému nebolo zrejmé z akého dôkazu vychádzal súd prvej inštancie pri ustálení záveru, že žalobca je vlastníkom žalobou uplatnenej pohľadávky, ak tento nie je uvedený ani v Zmluve o pôžičke, ani v Dodatku č. 1 k nej. Zdôraznil, že súdu prvej inštancie nebola doručená žiadna listina preukazujúca postúpenie pohľadávky, pri rozhodovaní o zmene strán sporu vychádzal len z tvrdenia žalobcu, ktoré žalovaný poprel, čím konal v rozpore s . Z dôvodu absencie písomnej zmluvy o postúpení pohľadávky nebola v konaní preukázaná aktívna vecná legitimácia žalobcu, čoho dôsledkom malo byť zamietnutie žaloby.

16. V ďalšom namietal, že súd prvej inštancie na pojednávaní dňa 06.10.2023 vypočul konateľa žalobcu A. B., a to k okolnostiam uzavretia Zmluvy o pôžičke a ustálenia obchodnoprávneho vzťahu medzi zmluvnými stranami, návrh žalovaného na výsluch konateľa žalovaného však zamietol. Konateľ žalobcu vo svojej výpovedi uviedol, že pôžička bola poskytnutá aj na rozvoj podnikania žalovaného, z ktorého tvrdenia súd prvej inštancie vychádzal pri ustálení obchodnoprávneho charakteru zmluvného vzťahu medzi stranami sporu. Výsluch konateľa žalovaného na potvrdenie alebo popretie uvedeného tvrdenia, ktoré malo následne vplyv aj na posúdenie plynutia premlčacej lehoty, však súd prvej inštancie zamietol, čím podľa žalovaného došlo k porušeniu princípu rovnosti zbraní v predmetnom konaní.

17. Žalovaný nesúhlasil so záverom, že právny vzťah medzi žalobcom a žalovaným je vzťahom obchodnoprávnym v zmysle . Poukázal na to, že žalobca nemá v predmete svojho podnikania uvedené poskytovanie pôžičiek a úverov a ani v samotnej Zmluve o pôžičke nie je uvedený účel poskytnutia finančných prostriedkov žalovanému. Preto žalovanému nebolo zrejmé, z akých skutočností vychádzal súd prvej inštancie pri určení, že právny vzťah medzi stranami sporu je obchodnoprávny. Ďalej zdôraznil, že podľa čl. III ods. 2 písm. a) zmluvy táto mala zaniknúť uplynutím času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté, teda 31.12.2016. Dodatok k označenej zmluve bol uzatvorený až dňa 01.01.2018, teda v čase, kedy táto už neexistovala, preto žalovaný považoval Dodatok č. 1 za neplatný. Zároveň zánikom zmluvy sa nárok na vrátenie peňažných prostriedkov z pôžičky zmenil na nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorý je v zmysle ustanovení premlčaný.

18. Žalovaný nesúhlasil ani s výrokom súdu prvej inštancie, ktorým žalobcovi priznal náhradu trov konania vo výške 44 %. Uviedol, že žalobca si v konaní uplatnil nárok vo výške 150.000,- eur, pričom následne vzal žalobu späť čo do istiny 50.000,- eur a súd prvej inštancie jeho žalobe vyhovel v rozsahu 100.000,- eur. Žalobca tak bol úspešný v rozsahu 66 % uplatneného nároku a neúspešný v rozsahu 33 % uplatneného nároku. Celkový úspech žalobcu v konaní tak predstavuje 33 %, čomu by mal zodpovedať aj výrok o trovách konania. Namietal, že v tejto časti je rozsudok súdu prvej inštancie nesprávny, riadne neodôvodnený a vykazujúci prvky arbitrárnosti.

19. Žalobca vo vyjadrení k odvolaniu žalovaného zo dňa 13.01.2024 uviedol, že rozsudok súdu prvej inštancie považuje za vecne správny a ako taký ho žiada potvrdiť.

20. Zdôraznil, že žalovaný vo svojom odvolaní nespochybnil ani existenciu zmluvného vzťahu, ani výšku pôžičky, ani iné skutočnosti týkajúce sa vzťahu medzi žalobcom a žalovaným, resp. podmienok dohodnutých v tomto zmluvnom vzťahu. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácii žalobcu tento uviedol, že podaním zo dňa 30.03.2021 navrhol zmenu strán sporu na strane žalobcu z dôvodu postúpenia žalovanej pohľadávky, pričom súdu prvej inštancie predložil aj písomné Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2021 adresované žalovanému a súhlas postupníka so svojím vstupom do konania na strane žalobcu. Zdôraznil, že pôvodný žalobca a nový žalobca majú na strane spoločníka a konateľa týchto obchodných spoločností totožnú fyzickú osobu. Na základe predložených listín súd prvej inštancie návrhu pôvodného žalobcu vyhovel a uznesením zo dňa 10.01.2023 zmenu strán sporu na strane žalobcu pripustil. Toto uznesenie bolo dňa 10.02.2023 doručené žalovanému, resp. jeho právnemu zástupcovi a najneskôr od tohto dňa sa žalovaný dozvedel o postúpení žalovanej pohľadávky. Žalobca uviedol, že samotné Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2021 doručoval žalovanému aj sám, a to na adresu jeho sídla zapísanú v obchodnom registri. Rovnako bolo Oznámenie o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2021 súčasťou súdneho spisu, do ktorého mal žalovaný možnosť kedykoľvek nahliadnuť, preto jeho tvrdenie o nevedomosti o postúpení pohľadávky považoval žalobca za nedôvodné. Odo dňa doručenia uznesenia súdom prvej inštancie do dňa konania prvého pojednávania dňa 06.10.2023 žalovaný žiadnym spôsobom nenamietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, preto ju žalobca považoval za nespornú. Pre vylúčenie pochybností a zachovanie

právnej istoty žalobca v prílohe svojho vyjadrenia predložil Zmluvu o postúpení pohľadávky zo dňa 17.03.2021. Vzhľadom na oneskorené vznesenie námietky nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalovaným mal žalobca za to, že predloženie Zmluvy o postúpení pohľadávky v odvolacom konaní možno považovať za novotu v zmysle v spojení s , keďže po doručení uznesenia o pripustení zmeny na strane žalobcu vychádzal zo skutočnosti, že súd prvej inštancie považuje postúpenie pohľadávky za riadne preukázané.

21. Vo vzťahu k nevykonaniu dôkazu v podobe výsluchu konateľa žalovaného žalobca uviedol, že dňa 06.10.2023 sa uskutočnilo prvé pojednávanie vo veci, na ktoré sa štatutárny zástupca žalovaného nedostavil, svoju neúčasť neospravedlnil a pre svoju neprítomnosť pojednávanie ani nežiadal odročiť. Podľa žalobcu preto súd prvej inštancie vzhľadom na hospodárnosť konania správne zamietol návrh na jeho výsluch, čo v odôvodnení svojho rozsudku aj riadne odôvodnil. Štatutárny zástupca žalobcu vo veci vypovedal na pojednávaní až po tom, čo zákonný sudca vo veci vyjadril svoj predbežný právny názor a vzhľadom na vyhlásený rozsudok je zrejmé, že súd prvej inštancie svoj predbežný právny názor po jeho výsluchu nezmenil. Preto mal žalobca za to, že tento výsluch nemal na rozhodnutie súdu prvej inštancie zásadný vplyv a teda nie je dôvodná ani argumentácia žalovaného o porušení princípu rovnosti zbraní.

22. Žalobca k Zmluve o pôžičke, právnemu režimu záväzkových vzťahov sporových strán a námietke premlčania odkázal na svoje predchádzajúce podania a vzhľadom na svoj čiastočný úspech vo veci považoval rozhodnutie súdu prvej inštancie o jeho práve na náhradu trov konania vo výške 44 % za vecne správne.

23. Vyjadrenie žalobcu bolo žalovanému doručené dňa 31.01.2024, tento repliku svojho odvolania v konaní nepodal.

24. Krajský súd v Košiciach ako súd odvolací ( ) prejednal odvolanie žalovaného, ktoré bolo podané v zákonnej lehote oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému je odvolanie prípustné, bez nariadenia pojednávania, pretože nejde o odvolanie proti rozhodnutiu, na prejednanie ktorého je potrebné nariadiť odvolacie pojednávanie podľa a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného nie je dôvodné.

25. Rozsudok odvolacieho súdu bol v zmysle a odvolacím súdom verejne vyhlásený, čo bolo podľa oznámené na úradnej tabuli krajského súdu.

26. Žalovaný podanie odvolania odôvodnil odvolacími dôvodmi podľa úd po preskúmaní podaného odvolania zistil, že v danom prípade tieto odvolacie dôvody nie sú naplnené.

27. K uplatneným odvolacím dôvodom odvolací súd uvádza, že odvolací dôvod podľa je daný vtedy, ak je na strane súdu taký závažný procesný postup, ktorým sa strane znemožní realizácia tých jej procesných práv, ktoré jej priznáva, a to v takej miere, že dôjde k porušeniu práva na spravodlivý proces.

28. Odvolací dôvod podľa je naplnený, ak má konanie inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci. Tento odvolací dôvod dopadá na akékoľvek pochybenia v procesnom postupe súdu, ktoré nie sú subsumovateľné pod ostatné odvolacie dôvody, avšak len za predpokladu, že mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.

29. Neúplnosť zistenia skutkového stavu (/ ) je v sporovom konaní odvolacím dôvodom len za predpokladu, že príčinou neúplných skutkových zistení bola okolnosť, že súd prvej inštancie nevykonal stranou sporu navrhnutý dôkaz spôsobilý preukázať právne významnú skutočnosť (napr. preto, že ho nepovažoval za rozhodujúci pre vec), avšak iba samotná okolnosť, že nevykonal dôkazy stranami navrhnuté, nemôže byť v sporovom konaní spôsobilým odvolacím dôvodom. Z povahy veci vyplýva, že strana sporu, ktorá v odvolaní uplatní tento odvolací dôvod, musí súčasne označiť dôkaz, ktorý - hoci bol navrhovaný - nebol vykonaný a uviesť právne významné skutočnosti, ktoré, hoci boli tvrdené, súd prvej inštancie nezisťoval, najmä preto, že ich nepovažoval za právne významné a ďalej, že vždy musí ísť len o skutočnosti a dôkazy uplatnené už v konaní pred súdom prvej inštancie.

30. Podstata odvolacieho dôvodu podľa spočíva predovšetkým v nesprávnom postupe súdu prvej inštancie pri hodnotení výsledkov dokazovania. Dôsledkom je to, že súd berie do úvahy skutočnosti, ktoré z dôkazov nevyplynuli alebo neboli účastníkmi prednesené, prípadne neprihliada na skutočnosti, ktoré boli preukázané či vyplynuli z prednesov účastníkov. Nesprávne skutkové zistenia môžu byť aj výsledkom logických rozporov pri hodnotení dôkazov s osobitným zreteľom na závažnosť, zákonnosť a pravdivosť získaných poznatkov.

31. Odvolací dôvod podľa predpokladá, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Právne posúdenie veci je nesprávne, ak súd posúdil vec podľa normy, ktorá na daný skutkový stav nedopadá alebo právnu normu síce určil správne avšak nesprávne ju interpretoval alebo ju na daný skutkový stav nesprávne aplikoval.

32. Pokiaľ sa týka odvolacej námietky podľa odvolací súd je toho názoru, že žalovaný v podanom odvolaní takú vadu konania, ktorá by spadala pod dané ustanovenie neuvádza a žiadnu z uvádzaných skutočností v podanom odvolaní ani nemožno pod takúto vadu subsumovať. Preto odvolací súd túto námietku vyhodnotil ako nedôvodnú.

33. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s prihliadnutím na odvolanie žalovaného, odôvodnenie napadnutého rozsudku súdu prvej inštancie, ako aj skutočnosti osvedčené obsahom spisu bolo posúdiť, či v danej veci boli splnené zákonné podmienky pre vyhovenie žaloby, t. j. uloženia povinnosti žalovanému zaplatiť žalobcovi 100.000,- eur s príslušenstvom z titulu vrátenia finančných prostriedkov poskytnutých žalovanému na základe Zmluvy o pôžičke. Žalovaný v podanom odvolaní namietal aktívnu vecnú legitimáciu žalobcu v konaní, posúdenie právneho vzťahu medzi žalobcom a žalovaným ako obchodnoprávneho, nevykonanie dôkazu v podobe výsluchu konateľa žalovaného k účelu Zmluvy o pôžičke, neplatnosť Dodatku č. 1 k Zmluve o pôžičke, premlčanie žalobou uplatneného nároku a nesprávne priznanie náhrady trov konania.

34. Odvolací súd zo skutkového stavu tak ako ho ustálil súd prvej inštancie zistil, že medzi stranami nebolo sporné, že právny predchodca žalobcu spoločnosť MA-KU invest, s.r.o. ako veriteľ a žalovaný (v čase uzavretia zmluvy obchodné meno YOPI Agency s.r.o.) ako dlžník uzavreli dňa 25.06.2016 Zmluvu o pôžičke, na základe ktorej právny predchodca žalobcu poskytol žalovanému peňažné prostriedky vo výške 150.000,- eur, ktoré sa žalovaný zaviazal vrátiť jednorazovo najneskôr do 31.12.2016. Podľa čl. III, bodu 2 táto zmluva mala zaniknúť a) uplynutím času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté; b) vrátením poskytnutej pôžičky; c) na základe písomnej dohody zmluvných strán. Keďže žalovaný požičané peňažné prostriedky právnemu predchodcovi žalobcu nevrátil, právny predchodca žalobcu a žalovaný uzavreli dňa 01.01.2018 „Dodatok č. 1 k Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2016“, v zmysle ktorého sa čl. II, odsek 2 zmluvy zmenil tak, že dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť v lehote do 31.12.2019. Dňa 07.01.2019 žalovaný zaplatil právnemu predchodcovi žalobcu úroky z pôžičky vo výške 3.000,- eur. Následne žalovaný pristúpil aj k čiastočnému vráteniu sumy pôžičky, keď dňa 17.09.2019 uhradil na účet právneho predchodcu žalobcu čiastku 40.000,- eur a dňa 18.09.2019 čiastku 10.000,- eur. Medzi stranami nebolo sporné, že dlžná neuhradená čiastka zo Zmluvy o pôžičke teda predstavuje sumu 100.000,- eur.

35. V priebehu konania právny predchodca žalobcu doručil súdu prvej inštancie návrh na zmenu žalobcu z dôvodu, že dňa 17.03.2021 uzavrel ako postupca so spoločnosťou JOMAFIN PLUS s.r.o. ako postupníkom Zmluvu o postúpení pohľadávky, na základe ktorej došlo k postúpeniu žalovaného nároku vo výške 100.000,- eur na označenú spoločnosť. Právny predchodca žalobcu listom zo dňa 17.03.2021 oznámil žalovanému postúpenie pohľadávky a vyzval ho na jej uhradenie novému veriteľovi. Súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2023, č. k. -90 výrokom II. pripustil zmenu žalobcu v zmysle podaného návrhu.

36. Žalovaný v podanom odvolaní namietal, že v posudzovanom prípade nejde o obchodnoprávny spor a s tým súvisiace otázky posúdenia jeho námietky premlčania uplatneného nároku.

37. Odvolací súd uvádza, že v posudzovanom prípade subjektmi zmluvného vzťahu sú právnické osoby, pričom možno mať za to, že predmetný zmluvný vzťah sa týka ich podnikateľskej činnosti. Skutočnosť,

že žalobca nemá v predmete podnikania „poskytovanie pôžičiek“ neznamená, že sa táto činnosť netýka jeho podnikateľskej činnosti. Rozhodujúcou skutočnosťou v súvislosti s podnikateľskou činnosťou je to, ako sa účel vzniku záväzku javí pri objektívnom posúdení. Nie je zrejmé, ako by bolo možné poskytnutie peňažných prostriedkov z účtu jednej obchodnej spoločnosti inej obchodnej spoločnosti posúdiť ako občianskoprávny vzťah. Na posúdenie daného vzťahu ako vzťahu obchodnoprávneho nemá vplyv skutočnosť, že sa na predmetný vzťah budú prípadne aplikovať aj normy občianskeho práva. Je pritom nepochybné, ako vyplýva aj z listinných dôkazov na č.l. 31-32 spisu predložených žalovaným k odporu proti platobnému rozkazu, že peňažné prostriedky boli zo strany žalovaného vrátené z jeho podnikateľského účtu na podnikateľský účet žalobcu, pričom boli poskytnuté a vrátené z účtov strán sporu uvedených v predmetnej Zmluve o pôžičke v jej záhlaví. Takisto je potrebné prihliadnuť aj na povahu žalobcu a žalovaného pri uzatváraní zmluvy, kedy obaja vystupovali ako podnikatelia podľa .

38. Odvolací súd teda uzatvára, že na takýto vzťah zo zmluvy o pôžičke uzatvorenej medzi podnikateľmi, čo nimi je žalobca aj žalovaný, je preto potrebné aplikovať ustanovenia , podľa ktorých sa spravujú vzťahy medzi podnikateľmi, ktoré sa týkajú ich podnikateľskej činnosti. Ak pri výkone svojej podnikateľskej činnosti uzatvoria zmluvu, ktorá nie je upravená v , ale v , napríklad aj zmluva o pôžičke upravená v , sa samotná zmluva o pôžičke uzatvorená medzi podnikateľmi, teda obsah zmluvy, vznik, zmena, zánik zmluvy, budú riadiť ustanoveniami , ale ďalšie vzťahy z takejto zmluvy o pôžičke plynúce - napr. premlčanie, náhrada škody, sa budú riadiť podľa ust. , ustanoveniami . To znamená, že v prejednávanom spore sa zmluva o pôžičke, uzatvorená medzi stranami tohto sporu ako podnikateľmi dňa 25.06.2016, teda jej obsah - vznik, zmena, zánik, bude riadiť ust. , a premlčanie nárokov z tejto zmluvy o pôžičke sa bude riadiť ustanoveniami a nasledujúcich o premlčaní, premlčacia doba preto podľa ust. je štyri roky.

39. Už nálezom Ústavného súdu Slovenskej republiky bola koncipovaná myšlienka, že zo samotnej konštrukcie obchodných záväzkových vzťahov vyplýva, že aj keď sa v obchodných záväzkových vzťahoch použije právna úprava zmluvného typu upravená len v , neprestáva byť tento vzťah obchodnoprávnym vzťahom. V uvedenom Ústavný súd Slovenskej republiky súhlasí s právnym názorom vyjadreným v odbornej literatúre, podľa ktorého: „Počas pätnásťročnej aplikácie (odborný článok bol publikovaný v roku 2006, pozn.) sa ukázalo neopodstatneným, aby sa výraz zmluva v texte ustanovenia chápal rozširujúco, t. j. nielen ako samotná zmluva, ale ako celý vzťah touto zmluvou založený. Takýmto rozširujúcim výkladom sa nielen neodôvodnene a umelo zužuje okruh obchodných záväzkových vzťahov, ale navyše na vzťahy (bez ohľadu na to, ako ich nazveme), ktoré sú fakticky vzťahmi medzi podnikateľmi, aplikujeme právnu úpravu koncipovanú a určenú vzťahom medzi občanmi (napr. náhrada škody, premlčanie). Neadekvátnosť takéhoto riešenia je obzvlášť zrejmá v prípade, ak ide o zmluvný typ upravený len v (napr. kúpna zmluva, ktorou sa prevádza nehnuteľnosť, darovacia zmluva, zmluva o pôžičke), keď na oboch stranách zmluvného vzťahu vystupujú ako subjekty podnikatelia. Reálne ide nepochybne o obchodný vzťah. Preto je celkom neopodstatnené naň použiť napríklad právnu úpravu náhrady škody alebo zmluvnej pokuty upravenej v , ktorá je koncipovaná pre vzťahy medzi občanmi. Oba inštitúty sú zásadne rozdielne koncipované v a v “ (Ovečková, O.: Ešte raz k premlčaniu práva na vydanie bezdôvodného obohatenia, In: Bulletin Slovenskej advokátskej komory. 12/2006).

40. Z článku II. bod 2 Zmluvy o pôžičke zo dňa 25.06.2016 vyplýva, že strany zmluvy sa dohodli, že dlžník vráti poskytnuté peňažné prostriedky veriteľovi jednorazovo, a to najneskôr do 31.12.2016.

41. Žalobca podal žalobu o vrátenie sumy 150.000,- eur s príslušenstvom na upomínací súd dňa 17.06.2020 (č.l. 10 spisu, Potvrdenie) t.j. ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty podľa . Preto námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná, keďže žaloba bola podaná zo strany žalobcu ešte pred uplynutím premlčacej doby.

42. Žalovaný takisto namietal, že nárok žalobcu sa mal posudzovať titulom bezdôvodného obohatenia a nie ako nárok z titulu zmluvy o pôžičke. K danému odvolací súd s prihliadnutím na vyššie uvedené

uvádza, že ohľadom posúdenia premlčania uplatneného nároku je bez právneho významu, či žalovaný peňažný nárok bol nárokom na vrátenie finančných prostriedkov zo zmluvy o pôžičke alebo nárokom na vrátenie bezdôvodného obohatenia, keďže plynutie premlčacej lehoty by sa aj v prípade posúdenia nároku žalobcu na vrátenie bezdôvodného obohatenia riadilo , t.j. 4-ročnou premlčacou lehotou, keďže ide o obchodnoprávny spor. Odvolací súd však zastáva názor rovnako ako súd prvej inštancie, že v danom prípade ide o nárok vyplývajúci zo zmluvného vzťahu uzatvoreného medzi stranami sporu.

43. Medzi stranami sporu ako zmluvnými stranami došlo k uzavretiu Dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2018 k Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2016, ktorým si zmluvné strany dohodli novú lehotu splatnosti s tým, že dlžník sa zaviazal poskytnutú pôžičku veriteľovi vrátiť v lehote do 31.12.2019. Zároveň si dohodli, že dlžník sa zaväzuje platiť od 01.01.2018 do vrátenia pôžičky úroky vo výške 2 % p.a. zo sumy poskytnutej pôžičky.

44. Žalovaný v konaní namietal platnosť Dodatku č. 1, keďže podľa čl. III ods. 2 písm. a) Zmluvy o pôžičke táto mala zaniknúť uplynutím času, na ktorý boli peňažné prostriedky poskytnuté, teda 31.12.2016. Dodatok k označenej zmluve bol uzatvorený až dňa 01.01.2018, teda v čase, kedy táto zmluva už neexistovala, preto žalovaný považoval Dodatok č. 1 za neplatný. Bol toho názoru, že zánikom zmluvy sa nárok na vrátenie peňažných prostriedkov z pôžičky zmenil na nárok na vrátenie bezdôvodného obohatenia, ktorý je v zmysle ustanovení premlčaný.

45. K danej námietke žalovaného odvolací súd poukazuje najprv na ustálenú rozhodovaciu činnosť Ústavného súdu SR ako aj Najvyššieho súdu SR týkajúcu sa preferencie výkladu v prospech platnosti právneho úkonu.

46. Ústavný súd Slovenskej republiky v náleze sp. zn. z 3. júla 2008 uviedol, že „... základným princípom výkladu zmlúv je priorita výkladu, ktorý nezakladá neplatnosť zmluvy, pred takým výkladom, ktorý neplatnosť zmluvy zakladá, ak sú možné obidva výklady. Je tak vyjadrený a podporovaný princíp autonómie zmluvných strán, povaha súkromného práva a s ním spojená spoločenská a hospodárska funkcia zmluvy. Neplatnosť zmluvy má byť teda výnimkou, a nie zásadou. Nie je teda ústavne konformné a v rozpore s princípmi právneho štátu vyplývajúcim z je taká prax, keď všeobecné súdy preferujú celkom opačnú tézu uprednostňujúcu výklad vedúci k neplatnosti zmluvy pred výkladom neplatnosť zmluvy nezakladajúcim“.

47. Obdobne Ústavný súd SR v náleze sp. zn. z 1. apríla 2015, (publikovaný v Zbierke nálezov Ústavného súdu pod č. 16/2015) konštatoval, že „určitosť právneho úkonu je zákonnou podmienkou jeho platnosti a je považovaná za náležitosť prejavu vôle. Právny úkon možno považovať za určitý vtedy, ak jeho obsah nie je vnútorne rozporný a súčasne je jeho predmet jasne určený. Vychádzajúc z princípu preferencie platnosti právneho úkonu pred jeho neplatnosťou súčasne platí, že aj v prípade určitých pochybností o určitosti obsahu či predmetu právneho úkonu bude tento neplatným len vtedy, ak tieto nedostatky nemožno preklenúť ani použitím interpretačných pravidiel ustanovených v a . Ak totiž tieto nedostatky možno takýmto spôsobom preklenúť, je ústavnou povinnosťou všeobecného súdu uprednostniť výklad, ktorý vedie k platnosti právneho úkonu, a nie naopak. Preferencia výkladu uchovávajúceho právny úkon v platnosti kladie vysoké nároky aj na odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktorým sa právny úkon vyhlasuje za neplatný. Z takého rozhodnutia musí byť najmä dostatočne zrejmé, z akého právneho dôvodu má neplatnosť právneho úkonu vyplývať, či porušenie danej právnej normy skutočne vedie k neplatnosti právneho úkonu a aké skutkové zistenia preukazujú naplnenie predpokladov právnej normy, z ktorej vyplýva neplatnosť právneho úkonu. Prehnané formalistické požiadavky všeobecného súdu na formuláciu predmetu zmluvy sú ústavne neakceptovateľné. Úloha všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdnej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania. Táto má byť založená okrem iného aj na zohľadnení a plnej aplikácii všetkých zákonných kritérií platných pre výklad právnych úkonov a súčasnej preferencii výkladu v prospech platnosti, a nie neplatnosti právneho úkonu.“

48. Rovnako aj NS SR v rozsudku sp. zn. zo dňa 30.1.2013 uviedol, že „...takáto interpretácia rešpektuje aj základné zásady súkromného práva, a to zásadu „pacta sunt servanda“ (zmluvy sa majú dodržiavať) a zásadu „actus interpretandus est potius, ut valeat quam, ut pereat“ (úkon treba vykladať skôr tak, aby platil, ako by neplatil - Ulpianus, Digesta, kniha 45, titul 1, fragment 80).“

49. Odvolací súd teda k námietke žalovaného týkajúcej sa neplatnosti Dodatku č. 1 zo dňa 01.01.2018 uvádza, že podľa obsahu dohody označenú ako Dodatok č. 1 zo dňa 01.01.2018 k Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2016, možno túto dohodu považovať za novú samostatnú dohodu o predĺžení splatnosti už poskytnutej pôžičky. Je nesporné, že strany sporu prejavili svoju vôľu, podpísaním Dodatku č. 1, predĺžiť lehotu splatnosti pôvodne dohodnutú v Zmluve o pôžičke zo dňa 25.06.2016, a to až do 31.12.2019.

50. Formou dodatku možno meniť zmluvu, ale keďže zmluva zanikla podľa čl. III, bod 2 písm. a) Zmluvy o pôžičke tak mohli strany samostatne dohodou určiť inú splatnosť pôžičky, pričom je jedno ako túto novú dohodu označili, keďže podstatný je obsah a prejavená vôľa je platná, aj keď nesprávne označená ako Dodatok č. 1.

51. Táto nová dohoda podľa názoru odvolacieho súdu o novej lehote splatnosti obstojí ako samostatný právny úkon, keďže úlohou všeobecných súdov je vykladať prejavy vôle účastníkov zmlúv tak, aby mala platnosť v zmysle vyššie uvedenej judikatúry prednosť pred neplatnosťou právnych úkonov, pričom úlohou všeobecného súdu pri hľadaní riešenia súdenej právnej veci a interpretácii relevantných právnych úkonov totiž nespočíva vo „vyhľadávaní“ dôvodov neurčitosti predmetu zmluvy (prípadne iných dôvodov jeho neplatnosti), ale v poskytnutí súdnej ochrany účastníkom občianskeho súdneho konania.

52. Vzhľadom na to, že si zmluvné strany dohodli novú lehotu splatnosti pôžičky, t.j. do 31.12.2019 a žaloba bola podaná dňa 17.06.2020 t.j. ešte pred uplynutím 4-ročnej premlčacej lehoty podľa námietka premlčania zo strany žalovaného nie je dôvodná. Odvolací súd podotýka, že žaloba by bola podaná aj pred uplynutím premlčacej lehoty posudzovanej podľa ( , 3 roky), čo však nie je relevantné pre posudzovanú vec, keďže v prejednávanej veci ide o obchodnoprávny spor.

53. Navyše z predmetného Dodatku mal výhodu a prospech najmä žalovaný, keďže nemusel vrátiť peňažné prostriedky ihneď, čím sa vyhol podaniu žaloby zo strany žalobcu, ale bol mu poskytnutý extra čas na vrátenie poskytnutých peňažných prostriedkov.

54. Žalovaný namietal, že v konaní navrhol vypočuť konateľa žalovaného, ktorého výsluch žiadal len za účelom ozrejmenia, na aký účel boli finančné prostriedky zo Zmluvy o pôžičke dlžníkovi poskytnuté, teda k zodpovedaniu otázky, či je právny vzťah medzi stranami sporu občianskoprávny alebo obchodnoprávny. Súd prvej inštancie pri zamietnutí návrhu na vykonanie dokazovania výsluchom konateľa žalovaného argumentoval dostatkom listinných dôkazov, z ktorých mal pri rozhodovaní o merite veci vychádzať. Uvedené sa vzťahuje aj na odvolacie konanie, v ktorom vzhľadom na dôvody a rozsah podaného odvolania a obsah súdneho spisu odvolací súd rovnako nepovažoval výsluch konateľa žalovaného za potrebný v konaní aj vzhľadom na posúdenie vzťahu medzi stranami sporu ako obchodnoprávneho (pozri bližšie bod 36. a následne odôvodenia tohto rozsudku).

55. Vo vzťahu k namietanej aktívnej vecnej legitimácie žalobcu sa odvolací súd stotožňuje s tvrdením žalovaného, že preskúmavanie vecnej legitimácie, či už aktívnej alebo pasívnej je imanentnou súčasťou každého súdneho konania (rozsudok NS SR sp. zn. ), teda aj sporu o zaplatenie peňažného nároku, ktorý bol v priebehu konania postúpený na postupníka ako nového žalobcu. Odborná literatúra aj zaužívaná prax sú však jednotné v názore, že v takomto prípade „z hľadiska procesných požiadaviek na dokazovanie v konaní o vymoženie postúpenej pohľadávky je potrebné prisvedčiť názoru, že pokiaľ bolo dlžníkovi postúpenie pohľadávky oznámené postupcom, postačuje postupníkovi na preukázanie cesie v konaní dôkaz o tejto skutočnosti. Nie je jeho povinnosťou legitimovať sa navyše predložením zmluvy o postúpení pohľadávky“ (Števček, M., Dulak, A., Bajánková, J., Fečík, M., Sedlačko, F., Tomašovič, M. a kol. II. - 880. 2. vydanie. Komentár. Praha: C. H. Beck, 2019, komentár k ). Rovnako v zmysle zaužívanej súdnej praxe „relevantné oznámenie postupcu dlžníkovi o postúpení pohľadávky bez ďalšieho zakladá aktívnu legitimáciu postupníka na

vymáhanie postúpenej pohľadávky. Súd z takéhoto oznámenia vychádza bez toho, aby ako prejudiciálnu otázku skúmal existenciu a platnosť zmluvy o postúpení“ (R119/2003, obdobne rozhodnutie NS SR sp. zn. ).

56. Z uvedeného vyplýva, že na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie postupníka v spore o zaplatenie peňažnej pohľadávky nie je potrebné predkladať súdu samotnú zmluvu o postúpení pohľadávky, postačuje, ak postupca predloží do konania oznámenie o postúpení pohľadávky dlžníkovi. „Forma a obsah oznámenia (notifikácie) postúpenia pohľadávky nie sú upravené zákonom. Pre splnenie účelu oznámenia postúpenia pohľadávky dlžníkovi stačí aj oznámenie ústne, za podmienky, že ústne oznámenie zmeny veriteľa je schopný pôvodný alebo nový veriteľ preukázať“ (NS SR sp. zn. ). V predmetnom spore pôvodný žalobca ako postupca predložil súdu prvej inštancie oznámenie o postúpení pohľadávky žalovanému ako dlžníkovi bez toho, aby preukázal doručenie tohto oznámenia žalovanému. Následne však súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2023 č. k. -90 o. i. pripustil zmenu žalobcu, v odôvodnení v bode 3 uviedol, že v priebehu konania došlo k postúpeniu pohľadávky medzi postupcom a postupníkom a toto uznesenie podľa doručenky na č l. 94 doručil právnemu zástupcovi žalovaného dňa 10.02.2023, kedy sa žalovaný preukázateľne najneskôr dozvedel o postúpení žalovaného nároku. V zmysle vyššie uvedeného takéto oznámenie je postačujúce na preukázanie aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v konaní, preto je odvolacia námietka žalovaného ohľadom nedostatku aktívnej vecnej legitimácie žalobcu v spore nedôvodná. Relevantná je aj tá skutočnosť, že žalobca vo svojom vyjadrení k podanému odvolaniu, aj keď až v štádiu odvolacieho konania, predložil samotnú Zmluvu o postúpení pohľadávky, žalovaný však repliku svojho odvolania v konaní nepodal a ani sa žiadnym spôsobom k tejto zmluve nevyjadril, teda ju nerozporoval.

57. Prihliadnuc na vyššie uvedené skutkové a právne závery odvolací súd dodáva, že z odôvodnenia rozsudku súdu prvej inštancie nezistil rozpor skutkových okolností a právnych argumentov s pravidlami formálnej logiky ako to žalovaný namietal v podanom odvolaní, kde uplatnil odvolacie dôvody podľa rozsudok dáva jasné a zrozumiteľné odpovede na všetky právne a skutkovo relevantné otázky súvisiace s predmetom súdnej ochrany. Z odôvodnenia súdneho rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na jednej strane a právnymi závermi na strane druhej. Zároveň sa rozhodnutie súdu prvej inštancie opiera o nesporné tvrdenia a relevantné dôkazy produkované stranami v prvoinštančnom konaní. Odvolací súd preto konštatuje, že vo vzťahu k procesným pochybeniam súdu prvej inštancie, ktoré podľa žalovaného mali viesť k nesprávnemu rozhodnutiu vo veci či k nesprávnym skutkovým záverom alebo nesprávnemu právnemu posúdeniu veci, odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu či podaného odvolania nezistil v konaní pred súdom prvej inštancie také pochybenia, ktoré svojou intenzitou mohli viesť k vecne nesprávnemu výroku rozsudku súdu prvej inštancie, resp. k nepreskúmateľnosti odôvodnenia napadnutého rozsudku.

58. Vzhľadom na uvedené odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie vo veci dostatočne zistil skutkový stav, vec správne právne posúdil a vo veci rozhodol správne, ak žalobe žalobcu vyhovel a žalovanému uložil povinnosť zaplatiť žalobcovi istinu 100.000,- eur s príslušenstvom vyplývajúcu zo Zmluvy o pôžičke, z ktorého dôvodu odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku I. podľa ako vecne správny potvrdil.

59. Súd prvej inštancie však pochybil pri rozhodovaní o náhrade trov konania, ak konštatoval, že vzhľadom na čiastočný úspech žalobcu v spore mu priznáva náhradu trov konania vo výške 44 %.

60. Odvolací súd v tejto súvislosti poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. , v zmysle ktorého „úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom, t. j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Účastník, ktorý mal plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti účastníkovi, ktorý vo veci úspech nemal. Ak účastník nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t. j. každý účastník (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešný a sčasti neúspešný. Vo všeobecnosti platí, že ak mal účastník vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí.“ Odborná verejnosť a súdna prax pri rozhodovaní o trovách konania v prípade čiastočného úspechu vo veci dospela k záveru, že pomer rozdelenia náhrady trov konania zodpovedá pomeru

víťazstva strany vo veci samej zníženého o pomernú časť jej neúspechu, pričom pomer úspechu sa určuje k celému predmetu konania.

61. Pôvodný žalobca si podanou žalobou uplatnil nárok na zaplatenie 150.000,- eur s príslušenstvom, pričom v priebehu konania vzal svoju žalobu čo do sumy 50.000,- eur s príslušenstvom späť, z ktorého dôvodu súd prvej inštancie uznesením zo dňa 10.01.2023 č. k. -90 v tejto časti konanie zastavil a napadnutým rozsudkom žalobe žalobcu v prevyšujúcej časti 100.000,- eur s príslušenstvom v plnom rozsahu vyhovel. Z uvedeného potom vyplýva, že žalobca bol v predmetnej veci úspešný vo výške 66,66 % (100.000,- eur z 150.000,- eur), pričom od tohto úspechu je potrebné odrátať jeho neúspech vo výške 33,33 % (čiastočné zastavenie konania), teda pomer úspechu žalobcu v spore a náhrady jeho trov konania predstavuje 33,33 % (66,66 % - 33,33 %).

62. Vzhľadom na uvedené odvolací súd podľa zmenil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku o trovách konania tak, že žalobcovi priznal voči žalovanému náhradu trov konania v rozsahu 33,33 %.

63. O trovách tohto odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa v spojení s ustanovením a tak, že žalobcovi, ktorý bol v odvolacom konaní úspešný, priznal plnú náhradu trov odvolacieho konania, ktoré je povinný nahradiť neúspešný žalovaný. O výške trov tohto odvolacieho konania podľa rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

64. Rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( posledná veta ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti tomuto rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa v ustanovení .

Dovolanie možno podať v lehote dvoch mesiacov od doručenia tohto rozhodnutia odvolacieho súdu, na súde ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Dovolanie môže podať strana sporu v ktorej neprospech bolo toto rozhodnutie vydané, dovolanie môže podať aj intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ) Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy podľa .

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom, dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom, okrem prípadov uvedených v , ak má dovolateľ sám, alebo jeho zamestnanec alebo člen vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa. Inak dovolací súd dovolanie odmietne podľa .

V dovolaní podľa sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).