Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_1Co-15-2025.pdf
PDF · 107.2 KB
Case nature
Area
Subarea
1Co/15/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jozefa Angeloviča a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Mareka Košča, v spore žalobcu: A. B., nar. X.XX.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpeného JUDr. Slavomírom Firmentom, advokátom, so sídlom ul. 17. novembra 14, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 42076986, proti žalovanej: C. D., nar. X.X.XXXX, bytom A. XXX, XXX XX A., zastúpenej Mgr. Michalom Dlugolinským, advokátom, so sídlom Levočská 335/1, 064 01 Stará Ľubovňa, IČO: 55425071, o určenie vlastníckeho práva, o odvolaní žalobcu proti rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa, č.k. 6C/16/2024-105 zo dňa 14.3.2025, takto
r o z h o d o l :
Potvrdzuje rozsudok.
Žalovaná má nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalobcovi v rozsahu 100 %.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie zamietol žalobu žalobcu, ktorou sa domáhal voči žalovanej určenia, že je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. E. XXXX/X o výmere 292 m2, odčleneného od pozemku z parc. č. E. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., F. G. H., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998 vyhotoveným geodetom I. A. E., autorizačne overeným I. J. K. dňa 8.10.1998 a úradne overeným katastrálnym úradom pod č. XXX/XX dňa 19.10.1998. O trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.
2. Vychádzal zo zistenia, že predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. E. XXXX/X, k. ú. A., odčlenenej z parcely E. XXXX na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998 vyhotovenom geodetom I. A. E., a to titulom vydržania.
3. Podmienkami vydržania sú spôsobilý predmet vydržania, spôsobilý subjekt vydržania, oprávnená držba veci a vydržacia doba. Vydržacia doba nevyhnutná na vydržanie nehnuteľnosti, je nepretržitá doba jej držby 10 rokov. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Posúdenie, či držiteľ je alebo nie je dobromyseľný, treba hodnotiť vždy objektívne, a nie iba zo subjektívneho hľadiska (osobného presvedčenia) účastníka, a treba vždy brať do úvahy, či držiteľ pri bežnej (normálnej) opatrnosti, ktorú možno s ohľadom na okolnosti a povahu daného prípadu od každého požadovať, nemal, resp. nemohol mať po celú vydržaciu dobu dôvodné pochybnosti o tom, že mu vec patrí.
4. Vo vzťahu k oprávnenosti držby súd skúmal okolnosti, za ktorých sa žalobca ujal držby sporného pozemku. Z predložených listín je preukázané, že Miestny národný výbor v A. uznesením č. XX/XXXX, zo dňa 27.6.1984, odsúhlasil žalobcovi odpredaj pozemku, ktorý sa nachádza v k. ú. A. v hone B. a je
vedený v záp. č. XXX mpč. XXXX, pričom sa jedná o časť pozemku, ktorého je vlastníkom čsl. štát a je zapísaný pod písm. L. XX v 8/12-inách. Dňa 27.6.1985 bola vyhotovená kúpna zmluva medzi žalobcom a Miestnym národným výborom. Žalobca zaplatil sumu 1.920,- Kčs dňa 27.6.1985 poštovou poukážkou. V bode III. kúpnej zmluvy je výslovne uvedené, že kúpna zmluva podlieha registrácii na Štátnom notárstve v G. H., ale nepodlieha schváleniu finančného odboru v zmysle dispozičných opatrení schválených v M.- F. N. XXX zo dňa 6.9.1975. Žalobca však túto zmluvu nepredložil na registráciu Štátnemu notárstvu, aj keď o tejto skutočnosti vedel. Ako vyplynulo z jeho výpovede, spoliehal sa na prísľub otca, že pozemok má byť jeho.
5. V zmluve je predmet odpredaja ako časť novovytvorenej parcely v diele b, d (diel „b“ vo výmere 120 m2 a diel „d“ vo výmere 360 m2), celková výmera plochy je 480 m2 k parcele č. XXXX, čo absolútne nezodpovedá grafickej a popisnej časti geometrickému plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, XXX-XX zo dňa 31.5.1985. Z geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX-XX, XXX-XX je zrejmé, že diel „b“ je vytvorený/ odčlenený z pôvodnej parcely XXXX a pričlenený k parcele XXXX/X a diel „d“ je vytvorený/odčlenený z parcely XXXX a pričlenený k novovytvorenej parcele XXXX/X, pričom tieto parcely netvoria súvislý celok (sú od seba oddelené priečne inou parcelou, pravdepodobne miestnou komunikáciou). Avšak žalobca v žalobe nespája tieto dva diely, ale uvádza ich samostatne. Taktiež právny zástupca žalobcu na pojednávaní dňa 13.2.2025 uviedol, že žalobca sa v zmysle predloženej kúpnej zmluvy považoval za vlastníka konkrétnej časti parcely, toho času označenej ako E. XXXX o výmere 1007 m2, a to v zmysle predloženého geometrického plánu (z roku 1985) označeného ako diel „d“, vo výmere 360 m2, ale keďže reálne užíval výmere 292 m2, tak ako to je znázornení geometrickým plánom z roku 1985, tak v konaní žiada určiť vlastnícke právo k tejto časti parcely E. N. XXXX, a to parcely E. N. XXXX/X. V tomto smere je zrejmé, akej časti parcely sa žalobca ujal držby. Rozsah držby mal súd preukázaný z výpovede žalobcu a výsluch svedkov, pričom bolo preukázané, že predmetnú časť spornej parcely (časti parcely E. N. XXXX) užíva, t. j. od roku 1985. Užívanie spornej parcely nespochybňovala v konaní ani žalovaná. Naviac aj zo súdneho konania vedeného na Okresnom súde Stará Ľubovňa sp. zn. 6C/147/00 z výpovede svedka A. D., manžela žalovanej, vyplýva, že žalobca užíval aj v čase súdneho konania 6C/147/00 spornú nehnuteľnosť v 1/3 a žalovaná v rozsahu 2/3. Žalobca vstúpil v roku 1985 do držby dobromyseľne, na základe poctivého spôsobu, ktorý je v súlade s dobrými mravmi. Skutočnosť, že nedošlo k registrácii kúpnej zmluvy štátnym notárstvom, nie je prekážkou na vyhodnotenie oprávnenosti vstupu do držby sporného pozemku.
6. Následne súd skúmal dobromyseľnosť počas plynutia vydržacej doby zo strany žalobcu, pričom dospel k záveru, že tento nebol a nemohol byť dobromyseľným držiteľom časti spornej parcely E. XXXX, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva už rok potom, keď vstúpil do držby. Tento záver súd odvodil od skutočnosti, že v roku 1986 rodičia žalobcu podali na Okresný súd Stará Ľubovňa žalobu o určenie vlastníckeho práva. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986 bolo určené, že rodičia žalobcu A. B. a C. B., M. O., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v záp. XXX, mpč. XXXX, XXXX k. ú. A., vedených na LV č. XXX a v záp. č. XXX mpč. XXXX, XXXX k. ú. A., tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom geodézie v G. H., č. XXX-XXXX-XXX / XXX-XX zo dňa 29.5.19850 pod parcelným číslom P. XXXX/X orná pôda o výmere 902 m2 a parcela č. P. XXXX/X orná pôda o výmere 1007 m2. Z odôvodnenia tohto rozhodnutia vyplýva, že navrhovatelia nehnuteľnosti užívajú od roku 1947, pričom tieto sčasti kúpili, sčasti vymenili s pôvodnými vlastníkmi. Informovaný zástupca Miestneho národného výboru v A. s návrhom súhlasil, keďže podiely, ktoré pripadajú Československému štátu navrhovatelia riadnou zmluvou odkúpili. Teda týmto rozhodnutím sa rodičia žalobcu stali vlastníkmi i časti parcely P. XXXX/ X (v súčasnosti vedená ako parc. č. E. XXXX), do ktorej držby vstúpil žalobca. Od tohto okamihu - t. j. od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľný. Je viac ako pochybné, aby žalobca nemal vedomosť o súdnom konaní iniciovanom jeho rodičmi a o nadobudnutí ich vlastníckeho práva i k časti nehnuteľnosti, ktorú mal on odkúpiť od čsl. štátu. Vlastnícke právo k parcelám P. XXXX/X C. XXXX/X (parcela P. XXXX/X zodpovedá parcele E. XXXX) bolo určené na podklade toho istého geometrického plánu č. XXX-XXXX-XXX / XXX-XX ako bolo uzatvorená kúpna zmluva medzi Miestnym národným výborom v A. a žalobcom. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad. Žalobca sa uspokojil pravdepodobne s tvrdením rodičov, že nehnuteľnosť bude jeho. V tejto súvislosti - tvrdení rodičov, že sporná časť nehnuteľností má byť žalobcova, žalobca nenavrhol vykonať žiadne dôkazy. O dobromyseľnosti žalobcu o užívaní
nehnuteľnosti ako vlastnej nesvedčí ani jeho následný úkon, a to vyhlásenie o vydržaní spísaný na Notárskom úrade A. N. dňa 22.1.1999. Naviac v predmetnej notárskej zápisnici je uvedené, žalobca svoje vlastnícke právo k predmetnej nehnuteľnosti - parcele č. XXXX/X o výmere 292 m2, tak ako je zakreslená v geometrickom pláne I. E. č. XXX/XX, odvodzuje z titulu prevodu realizovaného najneskôr v roku 1968, čo absolútne nezodpovedá tvrdeniam a skutočnostiam a nadobudnutí titulu vydržania v tomto súdnom konaní. O dobromyseľnom užívaní nesvedčí ani žaloba, ktorú podal na súd žalobca a ktorou sa domáhal určenia, že nehnuteľnosť zapísaná v k. ú. A. na LV č. XXXX, parc. č. XXXX, o výmere 1007 m2, patrí do dedičstva po neb. otcovi A. B.. V dôvodoch žaloby uvádza, že spornú nehnuteľnosť nadobudli jeho rodičia na základe rozsudku Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86. Žalobca neuniesol dôkazné bremeno o svojej dobromyseľnosti, že spornú nehnuteľnosť užíva ako vlastnú, pretože v priebehu plynutia vydržacej doby nemohol nemať dôvodné pochybnosti, že mu parcela, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva patrí. Z týchto dôvodov súd žalobu zamietol.
7. Výrok o trovách konania odôvodnil ustanovením § 255 ods. 1 CSP v spojení s ustanovením § 262 ods. 1 a 2 CSP.
8. Proti rozsudku v zákonnej lehote podal odvolanie žalobca a navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobca je výlučným vlastníkom pozemku s parc. č. E. XXXX/X o výmere 292 m2, odčleneného od pozemku s parc. č. E. XXXX, zapísaného na LV č. XXXX pre k. ú. A., obec A., okres G. H., geometrickým plánom č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998 vyhotoveným geodetom I. A. E., autorizačne overeným I. J. K. dňa 8.10.1998 a úradne overeným katastrálnym úradom pod č. XXX/XX dňa 19.10.1998 a žalovaná je povinná nahradiť žalobcovi trovy konania.
9. Odvolanie podal z dôvodov, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam (§ 365 ods. 1 písm. f) CSP) a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci (§ 365 ods. 1 písm. h) CSP).
10. Namietal, že rozhodnou skutočnosťou vo vzťahu k predmetu konania je posúdenie toho, či žalobca ako držiteľ parcely bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu pozemok po zákonom stanovenú dobu patrí. Súd sa nestotožnil s vyjadrením žalobcu, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú žalobca sám za svoje finančné prostriedky odkúpil, je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad. K tomu žalobca uviedol, že dohodu s rodičmi považoval za jednoznačnú, záväznú a postačujúcu na to, aby sa aj po rozhodnutí súdu cítil ako vlastník dotknutej parcely. V konaní netvrdil, že o súdnom konaní nevedel, formu vysporiadania pozemkov podľa geometrického plánu ponechal na právneho zástupcu A. E., aby tento pripravil takú žalobu, aby sa pozemky, o ktoré mal záujem a ktoré v tom čase mali viacerých, aj neznámych, spoluvlastníkov stali jeho vlastníctvom, nakoľko na nich chcel stavať pre seba nový rodinný dom a k tomuto chcel mať záhradu, ako to bolo v tom čase bežné.
11. V žalobe jednoznačne uviedol, že o rozsudku vedel, ale s rodičmi boli dohodnutí, že napriek formálnemu určeniu vlastníckeho práva rodičov, boli oni len vlastníkmi „na papieri“ a skutočným vlastníkom pozemku pod rodinným domom a sporného pozemku pod záhradou bol on. Nič na tom nemení ani konštatovanie v odôvodnení rozsudku OS SĽ sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986, podľa ktorého jeho rodičia v konaní tvrdili, že pozemky sčasti odkúpili a ani konštatovanie informovaného zástupcu MNV v A. o tom, že ich navrhovatelia (rodičia žalobcu) odkúpili riadnou zmluvou; práve naopak z tejto časti rozsudku by v konfrontácii s uznesením č. XX/XXXX MNV v A., s písomnou kúpnou zmluvou a dokladom o zaplatení malo byť nepochybné, že naozaj išlo len o ich tvrdenia „naoko“, ktoré nezodpovedali realite a ich cieľom bolo len naplniť literu zákona a splniť tak formálne podmienky na vydržanie vlastníckeho práva k pozemkom, a to napriek vzájomnej dohode so žalobcom, že konkrétna časť zo žalobou vysporiadavaných nehnuteľností patrí, resp. má patriť žalobcovi. Napriek svojmu presvedčeniu o vlastníckom práve, z dôvodu toho, že na LV sú ako vlastníci pozemku s parc. č. XXXX evidovaní jeho rodičia a keďže otec medzičasom zomrel, bolo by najlepšie, ak by bol aj oficiálne evidovaný ako vlastník záhrady, ktorú si v roku 1985 odkúpil, preto aktívne v roku 1999 dal vyhotoviť nový geometrický plán, čisto iba k ploche záhrady, ktorú od roku 1985 on osobne užíval a urobil vyhlásenie pred notárom o vydržaní parcely E. XXXX/X. To však už bolo neskoro nakoľko jeho sestra - žalovaná, zneužijúc odkázanosť matky na dcérinu starostlivosť, si zabezpečila jej prehlásenie o tom, že jej celú parcelu (ktorej časťou je parcela E. XXXX/X podľa GP, t.č. nezapísaná v KN) rodičia darovali a na základe uvedeného potom pri osvedčení o vydržaní tvrdila, že celú parcelu XXXX, t. j. aj vrátane časti
zodpovedajúcej E. XXXX/X, o ktorej nepochybne vedela že ju užíva a aj ju kúpil žalobca, užívala ona a jej právni predchodcovia, čo bola evidentná lož.
12. Keď kataster odmietol zapísať vlastnícke právo žalobcu ku E. XXXX/X podľa osvedčenia o vydržaní predloženého žalobcom, znovu žalobca ponechal formu riešenia na právneho zástupcu A. E., ktorý v jeho mene podal dve žaloby, ktorými chcel súdnou cestou zvrátiť to, že jeho sestra sa stala neoprávnene vlastníčkou parcely č. XXXX. Stále aj v tom momente bol presvedčený, že napriek tomu čo je uvedené v LV, on je reálnym vlastníkom časti parcely XXXX, konkr. záhrady o výmere 292 m2 zodpovedajúcej E. XXXX/X. Záver súdu o tom, že od právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľný neobstojí. V konaní preukázal okolnosti, z ktorých možno usudzovať na jeho dobromyseľnosť, svedčiace jednak o poctivosti právneho dôvodu nadobudnutia veci a tiež o poctivosti počas plynutia vydržacej doby; zotrval na tom, že na základe kúpnej zmluvy uzatvorenej medzi ním a Miestnym národným výborom v A. dňa 27.6.1985, na základe ktorej mu bola odpredaná časť novovytvorenej parcely v diele b, d vo výmere v diele b 120 m2 a v diele d 360 m2, za ktorý odpredaj riadne zaplatil dňa 27.6.1985 kúpnu cenu 1.920,- Kčs, sa stal vlastníkom dielu d zodpovedajúcemu aktuálne parcele E. XXXX/X a aj napriek tomu, že k zápisu zmluvy do katastra nedošlo, uplynutím 10 ročnej vydržacej lehoty (počítanej od 27.6.1985) uvedenú spornú časť pozemku (odčlenenú geometrickým plánom) do svojho vlastníctva vydržal a je odvtedy jej výlučným vlastníkom titulom vydržania, na čom nič nemôžu zmeniť ani neskôr realizované úkony z jeho iniciatívy, výsledkom ktorých bolo jednak osvedčenie o vydržaní zo dňa 22.1.1999 alebo rozsudky OS SĽ v konaniach 3C/269/01 a 6C/147/00, ale ani úkony realizované z iniciatívy jeho sestry - žalovanej a právne závery z týchto vyplývajúce. Tieto skutočnosti mali byť zohľadnené aj pri rozhodovaní súdu o náhrade trov súdneho konania a práve v ich dôsledku pre prípad, že sa súd nestotožnil s právnou argumentáciou žalobcu vo vzťahu k dobromyseľnosti držby, mali byť súdom vyhodnotené ako dôvody hodné osobitného zreteľa a nárok na náhradu trov konania tak nemal byť súdom priznaný žiadnej zo strán.
13. Žalovaná sa k odvolaniu žalobcu nevyjadrila.
14. Odvolací súd prejednal vec podľa § 378 ods. 1 CSP a nasl., a to bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a zistil, že odvolanie žalobcu nie je dôvodné.
15. Súd prvej inštancie vykonal vo veci dokazovanie v potrebnom rozsahu, na základe ktorého správne zistil skutkový stav a vo veci aj správne rozhodol. Skutkové zistenia súdu prvej inštancie zodpovedajú vykonanému dokazovaniu a odôvodnenie rozhodnutia má podklad v zistení skutkového stavu. Na týchto správnych skutkových zisteniach súdu prvej inštancie nič sa nezmenilo ani v štádiu odvolacieho konania, nemožno mať pochybnosti o správnosti právneho posúdenia prejednávanej veci súdom prvej inštancie a neboli zistené žiadne vady, ktoré by mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci.
16. Predmetom konania je určenie vlastníckeho práva k parcele č. E. XXXX/X k. ú. A., odčlenenej z parcely E. XXXX na základe geometrického plánu č. XXXXXXXX-XXX/XX zo dňa 7.10.1998 vyhotovenom geodetom I. A. E. titulom vydržania.
17. Podstata odvolania žalobcu spočíva v tvrdení, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú žalobca sám za svoje finančné prostriedky odkúpil, je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad. Preto ako držiteľ parcely bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu pozemok po zákonom stanovenú dobu patrí.
18. Podľa § 132 ods. 1 Občianskeho zákonníka, vlastníctvo veci možno nadobudnúť kúpnou, darovacou alebo inou zmluvou, dedením, rozhodnutím štátneho orgánu alebo na základe iných skutočností ustanovených zákonom.
19. Podľa § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka, oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu troch rokov, ak ide o hnuteľnosť, a po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť.
20. Podľa § 129 ods. 1 Občianskeho zákonníka, držiteľom je ten, kto s vecou nakladá ako s vlastnou alebo kto vykonáva právo pre seba.
21. Podľa § 130 ods. 1 Občianskeho zákonníka, ak je držiteľ so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný o tom, že mu vec alebo právo patrí, je držiteľom oprávneným. Pri pochybnostiach sa predpokladá, že držba je oprávnená.
22. Citované ustanovenie § 134 ods. 1 Občianskeho zákonníka upravuje vydržanie ako osobitný originálny spôsob nadobudnutia vlastníckeho práva. Ide o nadobudnutie vlastníckeho práva na základe inej skutočnosti ustanovenej zákonom. Vydržanie vlastníckeho práva je jeho nadobudnutie v dôsledku kvalifikovanej držby veci, vykonávanej po zákonom stanovenú dobu. Funkciou vydržania je umožniť nadobudnutie vlastníctva držiteľovi, ktorý vec dlhodobo ovláda, v dobrej viere, že je jej vlastníkom, pričom táto dobrá viera (dobromyseľnosť) je podľa platnej úpravy daná „so zreteľom na všetky okolnosti“. Opakom ovládania veci držiteľom je nečinnosť vlastníka. Vydržanie tak hojí najmä vady alebo nedostatok nadobúdacieho titulu, účelom vydržania je uviesť do súlade dlhodobý faktický stav so stavom právnym.
23. Oprávneným držiteľom sa stáva ten, kto je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný v tom, že mu nehnuteľnosť patrí. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol.
24. Z hľadiska dobromyseľnosti držby možno za právne relevantnú skutočnosť označiť len tú, ktorá má objektívne znaky skutočného titulu nadobudnutia vlastníckeho práva. Právne akceptovateľnou môže byť aj skutočnosť, ktorá má objektívne znaky titulu domnelého nadobudnutia vlastníctva (putatívny titul). Ide tu o skutkovú okolnosť, ktorá má navonok znaky riadneho nadobúdacieho titulu, chýba pri nej však niektorá náležitosť, ktorú objektívne právo vyžaduje pre nadobudnutie vlastníctva.
25. Podľa uznesenia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3 Cdo 147/2016 rozhodnutie súdu, ktoré konštatuje splnenie predpokladov nadobudnutia nehnuteľnosti vydržaním, musí mať základ v dostatočne skutkovo podložených, konkrétnych a vykonaným dokazovaním preukázaných (zistených, potvrdených, nie len možných) skutočnostiach. Predpokladom prijatia záveru súdu o vydržaní musí byť medziiným zistenie, že počas vydržacej doby držiteľ skutočne „bol“ (teda nie iba „mohol byť“) so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec alebo právo patrí (porovnaj tiež rozhodnutia Najvyššieho súdu sp. zn. 2 Cdo 271/2007, 5 Cdo 49/2010 a 3 Cdo 12/2010).
26. Posúdenie toho, či držiteľ je so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu vec patrí, nemôže vychádzať len z posúdenia subjektívnych predstáv držiteľa. Dobromyseľnosť držiteľa musí byť posudzovaná aj z hľadiska, či držiteľ pri zachovaní náležitej opatrnosti, ktorú možno s prihliadnutím na okolnosti konkrétneho prípadu na každom subjekte požadovať, mal alebo mohol mať pochybnosti, že užíva nehnuteľnosti, ktorých vlastníctvo nenadobudol. Oprávnená držba sa nemusí nevyhnutne opierať o existujúci právny dôvod, stačí ak tu bol i domnelý právny dôvod (titulus putativus); ide o to, aby držiteľ bol so zreteľom na všetky okolnosti dobromyseľný, že mu taký právny titul nasvedčuje. Pri posudzovaní oprávnenosti držby treba vychádzať zo zásady, že jej predpokladom je presvedčenie nadobúdateľa, že nekoná bezprávne, ak si určitú vec prisvojuje. Ide o psychický stav, o jeho vnútorné presvedčenie, ktoré sa prejavuje aj navonok a z ktorého možno vyvodiť, že sa dôvodne považuje za vlastníka veci. Medzi základné okolnosti, ktoré nasvedčujú v prospech oprávnenosti držby veci patrí aj okolnosť, ako vec nadobudol - či mu svedčí nejaký oprávnený nadobúdací titul. Subjektívny pocit držiteľa nemôže byť sám osebe podkladom pre vydržanie, ak nie je tento pocit vyvolaný okolnosťami objektívne nasvedčujúcimi oprávnenosti držby práva (porovnaj rozhodnutie Najvyššieho súdu sp. zn. 5 Cdo 260/2008).
27. Ďalším predpokladom vydržania je uplynutie vydržacej doby, ktorá musí byť nepretržitá, pokojná a nerušená. Vydržacia doba predstavuje časový úsek, počas ktorého musia byť zo strany oprávneného držiteľa splnené podmienky vydržania. Počas tejto vydržacej doby nesmú nastať také okolnosti, ktoré by u držiteľa vzbudili pochybnosti o oprávnenosti jeho držby. Takéto okolnosti nepochybne existujú v prípade žalobcu.
28. Rozsudkom Okresného súdu Stará Ľubovňa sp. zn. 4C/34/86 zo dňa 20.5.1986, bolo určené, že rodičia žalobcu A. B. a C. B., M. O., sú bezpodielovými spoluvlastníkmi nehnuteľnosti zapísanej v záp. XXX, mpč. XXXX, XXXX, k. ú. A. vedených na LV č. XXX a v záp. č. XXX mpč. XXXX, XXXX k. ú. A.,
tak ako sú tieto zakreslené v geometrickom pláne vyhotovenom Strediskom geodézie v G. H., č. XXX- XXXX-XXX / XXX-XX zo dňa 29.5.19850 pod parcelným číslom P. XXXX/X orná pôda o výmere 902 m2 a parcela č. P. XXXX/X orná pôda o výmere 1007 m2. Týmto rozhodnutím sa rodičia žalobcu stali vlastníkmi i časti parcely P. XXXX/X, v súčasnosti vedenej ako parc. č. E. XXXX, do ktorej držby vstúpil žalobca. Okamihom právoplatnosti rozhodnutia sp. zn. 4C/34/86 žalobca nemohol byť dobromyseľným držiteľom časti spornej parcely E. XXXX, ku ktorej sa domáha určenia vlastníckeho práva už rok potom, keď vstúpil do držby. O tomto súdnom konaní iniciovanom jeho rodičmi a o nadobudnutí ich vlastníckeho práva i k časti nehnuteľnosti, ktorú mal on odkúpiť od čsl. štátu žalobca vedel, čo potvrdil v podanom odvolaní. Tvrdenie, že rozsudkom 4C/34/86 sa stali rodičia žalobcu vlastníkmi iba formálne, a boli dohodnutí, že ich vlastníctvo v časti, ktorú sám za svoje finančné prostriedky odkúpil je len na papieri, s poukazom i na to, že nehnuteľnosť užíval naďalej bez ich výhrad, žalobca žiadnym spôsobom nepreukázal. Žalobca teda nepreukázal splnenie zákonných predpokladov pre vydržanie vlastníckeho práva k predmetnej nehnuteľnosti. Odvolací súd tu opakuje, že vnútorné, subjektívne presvedčenie žalobcu nezakladá jeho dobromyseľnosť. Táto musí vychádzať z objektívnych skutočností, ktoré však jeho dobromyseľnosti nenasvedčujú. Dobromyseľnosť je podstatnou podmienkou nadobudnutia vlastníctva vydržaním, pokiaľ dobromyseľnosť chýba, ďalšie podmienky a okolnosti nie je významné skúmať.
29. Odvolací súd nezistil žiadne dôvody na iné posúdenie skutkových a právnych záverov súdu prvej inštancie, ktoré vychádzajú z obsahu súdneho spisu a dávajú dostatočný podklad vo výroku jeho rozsudku. Rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny a táto vecná správnosť predstavuje správnu aplikáciu a interpretáciu právnych noriem na základe správne zisteného skutkového stavu, pričom ani obsah odvolania žalobcu nie je spôsobilý spochybniť správnosť záverov rozsudku súdu prvej inštancie z hľadiska odvolacích dôvodov v ňom uvedených.
30. Za týchto okolností súd prvej inštancie postupoval správne, pokiaľ žalobu žalobcu zamietol. So zreteľom na to, že správny je výrok napadnutého rozsudku aj o trovách konania, aj vzhľadom na to, že tu neboli dané žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali výnimočne náhradu trov konania nepriznať (§ 257 CSP), odvolací súd postupom podľa § 387 ods. 1 CSP rozsudok ako vecne správny potvrdil.
31. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa § 396 ods. 1 CSP a § 255 ods. 1 CSP, podľa ktorého žalovaná, ktorá mala v odvolacom konaní plný úspech, má nárok na náhradu trov tohto štádia konania proti žalobcovi, ktorý v odvolacom konaní úspech nemal. Výšku týchto trov ustáli postupom podľa § 262 ods. 2 CSP súd prvej inštancie po právoplatnosti tohto rozhodnutia odvolacieho súdu samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
32. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove pomerom hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).