Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_17CoEk-14-2025.pdf
PDF · 95.75 KB
Case nature
Area
Subarea
17CoEk/14/2025
Uznesenie
Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Jany Burešovej a členov senátu JUDr. Mariana Hoffmanna, PhD. a JUDr. Eduarda Valenčina v exekučnej veci oprávneného: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, 811 09 Bratislava, IČO: 35 807 598, proti povinnému: A. B., nar. X.X.XXXX, bytom C. B. XXX, XXX XX C. B., v konaní o vymoženie 1.043,62 eur s príslušenstvom, o odvolaní oprávneného proti uzneseniu Okresného súdu Prešov č.k. 26Er/497/2006-15 zo dňa 16.04.2012 jednohlasne takto
r o z h o d o l :
Návrh oprávneného na prerušenie konania zamieta.
Potvrdzuje uznesenie.
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie vyhlásil exekúciu za neprípustnú a zastavil ju. Rozhodnutie o trovách exekúcie ponechal na samostatné uznesenie Vec právne posúdil podľa ust. § 57 ods. 1 písm. g), § 58 ods. 1, § 41 ods. 2 písm. c) Exekučného poriadku. Aplikoval aj ust. § 22 ods. 2, § 23, § 31, § 37 ods. 1 a § 39 Občianskeho zákonníka. V odôvodnení rozhodnutia okrem iného uviedol, že na základe predloženého exekučného titulu - notárska zápisnica zo dňa 4.9.2005 a návrhu oprávneného začalo exekučné konanie proti povinnému. Okresný súd Poprad vydal poverenie na vykonanie exekúcie dňa 17.2.2006. Súd v predmetnej veci skúmal splnomocnenie advokáta Mgr. Tomáša Kušníra obsiahnuté v úverovej zmluve, na základe ktorého konal pri spísaní notárskej zápisnice za povinného. Dané splnomocnenie považuje exekučný súd za neplatné z dôvodu jeho neurčitosti (je koncipované veľmi všeobecne, splnomocnencovi dáva široký priestor pre konanie) a rozporu s ust. § 22 ods 2 Občianskeho zákonníka, t.j. rozporu medzi záujmami splnomocnenca so záujmami zastúpeného. Splnomocnený zástupca povinného bol vybratý a stanovený oprávneným. Výber splnomocnenca nenasvedčuje tomu, že splnomocnenec nebude hájiť záujmy osoby, ktorá mu plnú moc na svoje zastupovanie udelila, ale naopak nasvedčuje tomu, že bude hájiť predovšetkým záujmy oprávneného. Z týchto dôvodov považuje súd splnomocnenie za absolútne neplatné, a teda ani úkony splnomocniteľa nevyvolávajú právne účinky, a preto je notárska zápisnica nulitným právnym aktom a nespôsobilým exekučným titulom.
2. Proti tomuto uzneseniu podal v zákonom stanovenej lehote odvolanie oprávnený. Namietal nemožnosť preskúmavania právneho úkonu (úverovej zmluvy a plnomocenstva) povinného súdom, nakoľko notár pri výkone verejne moci ex offo povinne posúdil súlad úkonu obsahujúceho právny záväzok a súhlas s vykonateľnosťou so zákonom a dobrými mravmi. Postup konštruovaný exekučným súdom, ktorý umožňuje bez časového obmedzenia zasahovať do platných notárskych listín, ktoré zakladajú, rušia alebo menia práva alebo povinnosti individuálne určeným adresátom (fyzickým osobám alebo právnickým osobám), je v materiálnom právnom štáte neakceptovateľný. Vzhľadom na to, že platná notárska zápisnica má rovnaké účinky ako rozsudok všeobecného súdu, účinky notárskej
zápisnice majú ten dôsledok, že exekučný súd musí s takýmto titulom nakladať rovnako ako s rozsudkom všeobecného súdu. Poukázal tiež na to, že súd po vykonaní prieskumu exekučného titulu vydal súdnemu exekútorovi poverenie na výkon exekúcie. Oprávnený ďalej uviedol, že ak sa všeobecný súd nestotožní s ústavne súladnou interpretáciou ust. § 44 ods.2 Exekučného poriadku, ktorá je obsiahnutá vo vyššie uvedenej argumentácii, žiada, aby všeobecný súd postupom podľa ust. §109 ods. l písm. b) O.s.p. prerušil konanie a podal Ústavnému súdu Slovenskej republiky návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods.2 veta práva a druhá Exekučného poriadku s čl. l ods. l veta prvá Ústavy Slovenskej republiky, a to pre rozpor s princípom právnej istoty a princípom ochrany dôvery všetkých subjektov práva v právny poriadok. Oprávnený ďalej tvrdil, že exekučný súd konal pri revízii notárskej činnosti mimo rámec zverenej právomoci, porušil princíp legality, ako aj zásadu začatia konania na návrh, rovnosť účastníkov konania, právo na spravodlivý súdny proces a dvojinštančnosť súdneho konania. Podľa oprávneného, udelenie plnomocenstva tretej osobe na zastupovanie spotrebiteľa nie je možné považovať za neprijateľnú podmienku. Plnomocenstvo udelené v zmluve o úvere je dostatočne určité a zrozumiteľné. Na základe uvedeného oprávnený žiadal, aby odvolací súd napadnuté uznesenie v celom rozsahu zrušil a vec vrátil prvoinštančnému súdu na ďalšie konanie.
3. Krajský súd v Prešove ako súd odvolací rozhodol o odvolaní oprávneného uznesením č.k. 17CoE/99/2012-32 zo dňa 28.6.2012. Na základe dovolania podaného oprávneným bolo predmetné uznesenie zrušené uznesením Najvyššieho súdu SR sp.zn. 2Oboer/128/2014-48 zo dňa 29.9.2015, a to z dôvodu, že odvolací súd nerozhodol o návrhu oprávneného na prerušenie konania podľa ust. § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p.
4. Po zrušení a vrátení veci Najvyšším súdom SR Krajský súd v Prešove ako odvolací súd príslušný na rozhodnutie o odvolaní v zmysle § 34 CSP opätovne preskúmal rozhodnutie v napadnutom rozsahu spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo v súlade s § 379 a § 380 CSP v spojení s § 9a a § 243h ods. 1 veta prvá Exekučného poriadku a § 470 ods. 1 a 2 CSP, bez nariadenia pojednávania, pričom dospel k záveru, že odvolanie oprávneného nie je dôvodné.
5. Vo vzťahu k návrhu na prerušenie konania a predloženie Ústavnému súdu SR návrh na konanie o súlade ust. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy SR v zmysle § 109 ods. 1 písm. b) Občianskeho súdneho poriadku účinného do 30.6.2016 (aktuálne túto situáciu upravuje ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP) odvolací súd uvádza: Podľa § 109 ods. 1 písm. b/ O.s.p. súd konanie preruší, ak rozhodnutie závisí od otázky, ktorú nie je v tomto konaní oprávnený riešiť. Rovnako postupuje, ak tu pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis, ktorý sa týka veci, je v rozpore s ústavou, zákonom alebo medzinárodnou zmluvou, ktorou je Slovenská republika viazaná; v tom prípade postúpi návrh ústavnému súdu na zaujatie stanoviska. Podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP súd konanie preruší, ak pred rozhodnutím vo veci dospel k záveru, že sú splnené podmienky na konanie o súlade právnych predpisov; v tom prípade podá Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len "ústavný súd") návrh na začatie konania. Podľa § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku v znení účinnom do 31.3.2017, súd preskúma žiadosť o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie, návrh na vykonanie exekúcie a exekučný titul. Ak súd nezistí rozpor žiadosti o udelenie poverenia na vykonanie exekúcie alebo návrhu na vykonanie exekúcie alebo exekučného titulu so zákonom, do 15 dní od doručenia žiadosti písomne poverí exekútora, aby vykonal exekúciu, táto lehota neplatí ak ide o exekučný titul podľa § 41 ods. 2 písm. c/ a d/. Podľa čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky Slovenská republika je zvrchovaný, demokratický a právny štát. Citované ustanovenie § 44 ods. 2 Exekučného poriadku zakladá zodpovednosť exekučného súdu za vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, keďže jeho vydanie musí byť výsledkom náležitého preskúmania jednak exekučného titulu, jednak žiadosti o vydanie poverenia a návrhu na vykonanie exekúcie, a to z hľadiska ich súladu so zákonom, teda zákonmi všeobecne, a to práve za účelom ochrany práv na exekúcii zúčastnených osôb zo strany nezávislého a nestranného súdu. V zverení takejto právomoci súdu odvolací súd nevidí žiaden rozpor alebo nesúlad § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku s čl. 1 ods. 1 veta prvá Ústavy Slovenskej republiky. Opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, pritom umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g/ v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Dokonca už aj samotný Ústavný súd Slovenskej republiky vyslovil, že exekučný súd je oprávnený rozhodovať o zastavení exekúcie
kedykoľvek v priebehu konania, len čo zistí, že sú dané dôvody na ukončenie núteného vymáhania pohľadávky, z čoho vyplýva že v priebehu celého exekučného konania exekučný súd ex offo skúma, či sú splnené všetky predpoklady na vedenie takéhoto konania (nález Ústavného súdu SR č. IV. ÚS 425/2011 z 29.9.2011). Keďže odvolací súd nedospel k záveru, že všeobecne záväzný právny predpis (t.j. § 44 ods. 2 veta prvá a druhá Exekučného poriadku), ktorý sa týka danej veci, je v rozpore s Ústavou Slovenskej republiky, neboli tak splnené podmienky, aby bolo toto exekučné konanie v zmysle návrhu oprávneného v súlade s postupom podľa § 162 ods. 1 písm. b) CSP prerušené a vec postúpená Ústavnému súdu Slovenskej republiky na zaujatie stanoviska. Za tohto stavu odvolací súd návrh oprávneného na prerušenie konania v zmysle ust. § 162 ods. 1 písm. b) CSP zamietol.
6. K napadnutému uzneseniu odvolací súd uvádza, že vo veci sa v dostatočnom rozsahu zistil skutkový stav a zo zistených skutočností bol vyvodený správny právny záver. Keďže ani v priebehu odvolacieho konania sa na týchto skutkových a právnych zisteniach nič nezmenilo, odvolací súd si osvojil náležité a presvedčivé odôvodnenie rozhodnutia súdom prvej inštancie, na ktoré v plnom rozsahu odkazuje, a len pre zdôraznenie správnosti a v nadväznosti na odvolacie dôvody oprávneného dopĺňa nasledovné:
7. Zo spisu vyplýva, že oprávnený a povinný uzatvorili dňa 20.04.2005 Zmluvu o úvere, súčasťou ktorej bolo aj splnomocnenie, ktorým povinný ako dlžník splnomocnil advokáta Mgr. Tomáša Kušníra, na spísanie notárskej zápisnice ako exekučného titulu, t.j. aby v jeho mene uznal jeho záväzok z úveru tak, aby sa notárska zápisnica stala vykonateľným titulom pre súdny výkon rozhodnutia, alebo pre exekúciu na celý jeho majetok do výšky vzniknutej pohľadávky a jej príslušenstva. Dňa 04.09.2005 bola pred notárom spísaná notárska zápisnica, kde za povinného zápisnicu podpísal a dlh uznal Mgr. Tomáš Kušnír na základe vyššie spomínanej plnej moci. Notárska zápisnica je ako procesno-právny inštitút uznaná ako exekučný titul, ktorý nadväzuje na ustanovenia občianskeho a obchodného práva o uznaní dlhu, resp. záväzku. Súhlas povinného s vykonateľnosťou notárskej zápisnice je jej podstatnou náležitosťou. Tento prejav vôle povinnej osoby, teda dlžníka, v tomto konaní povinného, robí z notárskej zápisnice právny titul spôsobilý na exekúciu.
8. Podľa ust. § 22 ods. Občianskeho zákonníka, zastupovať iného nemôže ten, kto sám nie je spôsobilý na právny úkon, o ktorý ide, ani ten, záujmy ktorého sú v rozpore so záujmami zastúpeného.
9. Notárska zápisnica, ktorú oprávnený predložil ako exekučný titul, nie je listinou o právnom úkone o uznaní dlhu povinného, a to pre neplatné splnomocnenie účastníka na strane povinnej osoby. Pri zastupovaní povinného pri spisovaní notárskej zápisnice došlo k zjavnému porušeniu zákona, pretože za povinného uznala záväzok osoba, ktorej záujmy sú v rozpore so záujmami zastupovaného, v danom prípade záujmami povinného. Aspekt zjavnosti vyplýva už len zo samotnej skutočnosti, že oprávnený predformuloval Mgr. Tomáša Kušníra vo formulárovej zmluve, a teda nešlo o výber zástupcu zo strany povinného. V tejto súvislosti došlo aj k verejnému napomenutiu zo strany stavovskej komory (Bulletin SAK č. 7-8/2009). Zástupca konal zákonom nedovoleným spôsobom, ak podpísal zápisnicu za povinného. Pokiaľ zástupcu povinného do zmluvy predformuloval oprávnený, išlo o vôľu a prejav oprávneného, nie o platný úkon povinného - udelenie plnomocenstva.
10. Súd prvej inštancie správne poukázal na rozpor záujmov povinného a splnomocneného zástupcu Mgr. Tomáša Kušníra. Pri uzatváraní zmluvy o úvere povinný nemal možnosť voľby, výberu zástupcu, pretože zo zmluvy o úvere, ktorú povinný uzatvoril, je zrejmé, že v tejto zmluve bola použitá už predtlač, ktorá sa používala pri uzatváraní zmlúv a už obsahovala meno splnomocnenca Mgr. Tomáša Kušníra. Ak oprávnený postupoval tak, ako je vyššie uvedené a už dopredu bola určitá osoba oprávnená - t.j. predurčená, že bude konať za povinného, spochybňuje základný predpoklad pri slobodnom rozhodovaní o udelení plnej moci a to, že splnomocnenec bude jednoznačne hájiť záujem povinného.
11. Uznanie záväzku treba kvalifikovať ako jednostranný právny úkon dlžníka, ktorý adresuje veriteľovi. Týmto úkonom dlžník uzná svoj určitý záväzok, čím vlastne potvrdzuje jeho platnosť v čase uznania. Zákon na účinnosť takéhoto uznania predpisuje obligatórne písomnú formu. Zákonným dôsledkom uznania záväzku je právna domnienka, ktorá je vyvrátiteľná, že záväzok v čase uznania existoval (trval). Uznať záväzok alebo uznať dlh je právom dlžníka, ktorý v budúcnosti môže realizovať, ale aj nemusí. Záleží to od rôznych okolností, ktoré nastanú až v budúcnosti. Podľa ustanovenia § 574 ods. 2
Občianskeho zákonníka, ktoré má kogentnú povahu, nie je prípustné, aby sa niekto vzdal práva, ktoré môže vzniknúť až v budúcnosti. Takáto dohoda je neplatná podľa ust. § 39 Občianskeho zákonníka; t.j. ak v čase uzavretia zmluvy o úvere a o splnomocnení Mgr. Tomáša Kušníra neexistoval dlh a nebola známa ani jeho výška, v tomto čase nemohol povinný realizovať svoje právo a dlh uznať a taktiež nemohol splnomocniť Mgr. Tomáša Kušníra na takéto právo.
12. Súčasťou notárskej zápisnice bolo aj vyhlásenie osoby konajúcej na základe plnej moci v mene povinného o tom, že uznaný dlh zaplatí v lehote, ktorý si určila pravdepodobne táto osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného sama, bez toho, aby povinný udelil plnú moc na takýto úkon. Na základe uvedeného potom bol povinný zaviazaný na splatenie svojho dlhu v lehote, o ktorej nemal ani vedomosť a nemal ani vedomosť, že mu začala plynúť lehota, pričom na základe jej uplynutia, sa notárska zápisnica stala vykonateľným exekučným titulom.
13. Na základe uvedených skutočností dospel súd k správnemu právnemu záveru, že uznanie dlhu ako aj súhlas s vykonateľnosťou notárskej zápisnice sú právne úkony, ktoré osoba konajúca na základe plnej moci v mene povinného urobila v rozpore s jeho záujmami. Tie svojim účelom odporovali zákonu, a preto sú v zmysle ustanovenia § 39 OZ absolútne neplatné.
14. K odvolacím dôvodom oprávneného, že exekučný súd preskúmaval exekučný titul potom, ako ho už raz právoplatne preskúmal, pričom ho odobril tým, že exekútorovi už raz udelil poverenie na vykonanie exekúcie na základe tohto exekučného titulu, odvolací súd konštatuje, že exekučný súd má právo preskúmavať súlad exekučného titulu so zákonom nielen v štádiu konania pred udelením poverenia exekútorovi na vykonanie exekúcie, ale kedykoľvek v priebehu exekučného konania, a to na návrh účastníka konania, ako aj bez tohto návrhu. Vychádzajúc z právnej úpravy obsiahnutej v Exekučnom poriadku je zrejmé, že exekučný súd je povinný dôsledne skúmať, či sú splnené formálne i materiálne predpoklady pre vedenie exekúcie, a to v každom štádiu vedenia exekúcie, na návrh účastníka konania, alebo aj bez takéhoto návrhu a v prípade zistenia, že nie sú splnené podmienky materiálnej alebo formálnej vykonateľnosti exekučného titulu, musí na zistenie nezákonnosti vedenia exekúcie aj primerane procesne zareagovať. Predovšetkým je povinný skúmať, či podklad, na základe ktorého súdny exekútor žiada o vydanie poverenia na vykonanie exekúcie, je spôsobilým exekučným titulom v zmysle ustanoveniu § 41 Exekučného poriadku. Ako už bolo konštatované vyššie, opätovné preskúmanie prípustnosti exekúcie, proti čomu odvolateľ namieta, umožňuje nielen § 44 ods. 2, ale tiež § 57 ods. 1 písm. g) v spojení s § 58 ods. 1 Exekučného poriadku. Skutočnosť, že exekučný súd je oprávnený skúmať, či sú splnené predpoklady exekúcie v každom štádiu exekučného konania, vyplýva aj z uznesenia Ústavného súdu SR z 09.12.2010, sp.zn. II. ÚS 545/2010-15.O správnosti postupu exekučného súdu svedčí aj konštatovanie Ústavného súdu Slovenského republiky vo veciach sp.zn. II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010.
15. K námietke oprávneného týkajúcej sa toho, že udelené plnomocenstvo spĺňa všetky náležitosti je potrebné poukázať na rozhodnutie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 5ECdo 35/2013 zo dňa 09.07.2013 týkajúce sa obdobnej veci. V ňom Najvyšší súd Slovenskej republiky konštatoval, že „Právna teória aj prax označuje za konanie in fraudem legis konanie subjektu, ktorý formálne postupuje podľa práva, ale tak, aby zámerne dosiahol výsledok právnou normou zakázaný alebo nepredvídaný a nežiaduci. Úkon takto urobený nie je v priamom rozpore so zákonom, ale svojimi účinkami a najmä cieľom zákon obchádza. Dovolací súd za konanie in fraudem legis považuje aj konanie, v rámci ktorého určitý nebankový subjekt robí rôzne dvojstranné právne úkony (zmluvy o úvere, záložné zmluvy, dohody o zastúpení a pod.) tak, že má vopred vytypovaného „zástupcu“ druhej zmluvnej strany, následné úkony ktorého sledujú nie záujmy ním zastupovanej zmluvnej strany, ale záujmy nebankového subjektu. Záujmy zástupcu a zastúpeného sa v takom prípade dostávajú do rozporu“.
16. K odvolacej námietke oprávneného, že nemal možnosť reagovať na akékoľvek tvrdenia, argumenty a dôkazy, ktoré boli podkladom pre rozhodnutie exekučného súdu, že nemal možnosť ovplyvniť prípravu obsahu rozhodnutia exekučného súdu, že exekučný súd mal pre objektívne posúdenie veci vypočuť oprávneného, lebo súdne konanie neprebiehalo v duchu práva na spravodlivý proces s dodržaním zásady rovnosti zbraní a že koncepcia spravodlivého súdneho konania zahŕňa aj právo na kontradiktórne konanie, v ktorom strany musia mať možnosť predložiť dôkazy a oboznámiť sa so všetkými predloženými dôkazmi alebo stanoviskami a vyjadriť sa k nim s cieľom ovplyvniť súdne konanie, odvolací súd
konštatuje, že v štádiu, keď exekučný súd rozhoduje o žiadosti súdneho exekútora o udelenie poverenia, alebo v štádiu, kedy exekučný súd rozhoduje o zastavení exekúcie, nevykonáva dokazovanie, ako procesnú činnosť súdu, ktorá je osobitne upravená v ustanoveniach §15 a nasl. CSP, ale vychádza z tvrdení oprávneného, uvedených v návrhu na vykonanie exekúcie, z exekučného titulu, resp. v štádiu, kedy zistí, že je dôvod na zastavenie už prebiehajúcej exekúcie, z obsahu listín. Posudzovanie žiadosti o udelenie poverenia, resp. existencie dôvodov na zastavenie exekúcie nemusí vykonať exekučný súd na pojednávaní a za prítomnosti účastníkov exekučného konania (oprávneného a povinného ).
17. Pokiaľ teda oprávnený namietal, že exekučný súd vykonával dokazovanie v jeho neprítomnosti, bez jeho možnosti vyjadriť sa k dôkazom, ide o odvolaciu námietku neopodstatnenú, pretože namietaným postupom nebola oprávnenému znemožnená realizácia jeho procesných oprávnení. Exekučný súd je povinný pri nútenom výkone rozhodnutia postupovať v medziach a v súlade so zákonom, a preto je povinný nepripustiť, aby notárska zápisnica, ktorá je v predmetnej veci exekučným titulom a ktorá bola vyhotovená za vyššie uvedených podmienok, bola exekučným titulom. Takejto notárskej zápisnici ako exekučnému titulu chýba totiž dôležitá vlastnosť, a to jej materiálna vykonateľnosť.
18. Prvoinštančný súd správne zastavil exekúciu. Na splnenie podmienok exekúcie je treba prihliadať v každom okamihu exekúcie z úradnej povinnosti (porov. napr. rozsudok z 27. januára 2007 vydaný pod sp.zn. 3Cdo/164/1996 publikovaný v Zbierke stanovísk a rozhodnutí pod č. R 58/1997 „súdna exekúcia môže byť nariadená len na základe titulu, ktorý je vykonateľný po stránke formálnej a materiálnej. Ak bude exekúcia podľa titulu, ktorý tieto požiadavky nespĺňa, aj napriek tomu nesprávne nariadená, musí byť v každom štádiu konania i bez návrhu zastavená.“ Aj v tomto smere sú odvolacie námietky neopodstatnené (tiež II. ÚS 499/2010 a II. ÚS 498/2010). Na podporu tohto záveru odvolací súd poukazuje na početné rozhodnutia rôznych súdov, ktoré neuznali za obdobných skutkových podmienok notársku zápisnicu ako exekučný titul (uznesenia Krajského súdu v Banskej Bystrici sp. zn. 12CoE 152/2010, 14CoE 303/2010, 14CoE 307/2010).
19. Judikatúra súdov vrátane európskeho súdu nevyžaduje, aby na každý argument strany (účastníka) bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia (porov. rozsudok Georgiadis proti Grécku z 29. mája 1997, sťažnosť č. 21522/93, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1997-III; rozsudok Higginsová a ďalší proti Francúzsku z 19. februára 1998, sťažnosť č. 20124/92, Zbierka rozsudkov a rozhodnutí 1998-I; uznesenie Ústavného súdu Slovenskej republiky z 23. júna 2004 sp. zn. III. ÚS 209/04). Odvolací súd so zreteľom na nevykonateľnosť notárskej zápisnice nepovažoval za potrebné zaoberať sa ostatnými odvolacími námietkami.
20. Z uvedených dôvodov odvolací súd potvrdil uznesenie súdu prvej inštancie ako vecne správne (§ 387 ods. 1 a 2 CSP).
21. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci (§ 160 ods. 2 CSP). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva (§ 125 ods. 2 CSP). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa § 429 ods.2 CSP v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP).
V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).