Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_24Co-10-2025.pdf
PDF · 186.54 KB
Case nature
Area
Subarea
24Co/10/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu: JUDr. Dominika Horváthová a sudkýň: JUDr. Eva Behranová a JUDr. Ľubica Spálová, v spore žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXX, 2/ E. F., nar. X.XX.XXXX, adresa G. XXXX/X, D., obaja zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, IČO: 30958300, so sídlom Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, D., zastúpená: JUDr. Silvia Gašparíková, advokát, IČO: 42294916, so sídlom Športová 2298/58, Sereď, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 01.10.2024, č.k. 26C/43/2022-301, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žalovanej p r i z n á v a voči žalobcom 1 a 2 nárok na náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie v poradí prvým rozsudkom zo dňa 20.04.2023, č.k. 26C/43/2022-208 výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania. Proti tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2, o ktorých rozhodol odvolací súd uznesením zo dňa 18. marca 2024, č.k. 24Co/63/2023-250, ktorým napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
2. Napadnutým v poradí druhým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania.
3. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie § 132, § 134 ods. 1 zák. č. 40/1964 Zb. Občianskeho zákonníka (ďalej len „OZ“) a § 137 písm. c), § 255 ods. 1 zák. č. 160/2015 Z. z. Civilného sporového poriadku (ďalej len „CSP“).
4. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. C č. 6681/3 o výmere 5426 m2 (orná pôda), nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D., okres Galanta, vedenej OÚ Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely reg. C č. 6684/1 o výmere 1316 m2 (orná pôda), č. 6684/2 o výmere 1148 m2 (vinica) a č. 6684/3 o výmere 46 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres Galanta, vedených OÚ Galanta na LV č. XXXX, susediacich s parcelou č. 6681/3 v spoluvlastníctve žalobcov 1 a 2. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. 6681/3 na základe Uznesenia o dedičstve OS Galanta č.k. 35D/32/2017-106 z 21.09.2017, žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3 na základe Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice č.
N 74/2007, Nz 9693/2007, NCRIs 9714/2007. Žalobcovia 1 a 2 mali za to, že časť parciel č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3, vymedzená geometrickým plánom č. G1-1852-2021 a v rámci neho označená ako parcely reg. C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a č. 6684/8 (orná pôda) o výmere 113 m2 nie sú vo vlastníctve žalovanej, ale v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, uvedené novovytvorené parcely majú tak byť vlastnícky evidované katastrom nehnuteľností v prospech žalobcov 1 a 2, ktorý nevyhovujúci právny stav (zrejme aj s poukazom na odporúčanie katastrálneho úradu) sa rozhodli odstrániť podaním žaloby o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným (odborom katastra relevantným spôsobom neregistrovaným) parcelám č. 6684/7 a 6684/8 z právneho dôvodu (zrejme čiastočnej) neplatnosti notárskej zápisnice N 74/2007, Nz 9693/2007 osvedčujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu (aj) k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3. V danom prípade konanie iniciovali podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorý druh žaloby možno nepochybne subsumovať pod ust. § 137 písm. c/ CSP. Jedným z predpokladov prípustnosti žaloby podľa ust. § 137 písm. c) CSP je preukázanie naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení (s výnimkou stavu, kedy naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na určení práva odôvodnili aktuálnym neistým právnym postavením žalobcov, nakoľko títo v katastri nehnuteľností nie sú vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností (p.č. 6684/7 a 6684/8), pričom nápravu stavu je možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu v predmetnom konaní, nakoľko zmenu v údaji o vlastníctve sporných nehnuteľností katastrálny odbor nevykonal. V zmysle zrušujúceho rozhodnutia odvolacieho súdu je existencia naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení na strane žalobcov 1 a 2 ako aktívne legitimovaných daná. Z právnych dôvodov umožňujúcich nadobudnutie vlastníckeho práva obsiahnutých v ust. § 132 OZ žalobcovia založili žalobou uplatnený nárok na právnom dôvode nadobudnutia vlastníckeho práva rozhodnutím štátneho orgánu, pričom konkrétne rozhodnutie predstavoval rozsudok Okresného súdu Galanta č.k. 7C 263/88-22 zo dňa 02.03.1989, ktorým malo byť sporné vlastnícke právo nadobudnuté ich právnymi predchodcami. Iný právny dôvod spôsobilý nastoliť účinky nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam explicitne neuviedli. Súd konštatuje, že vzhľadom na zhodné vyjadrenie strán sporu ohľadne neexistencie oprávnenej držby sporných nehnuteľností žalobcami po dobu minimálne predchádzajúcich 50 rokov, ktorá oprávnená držba v trvaní v zákonom určenej dobe obligatórne podmieňuje podľa hypotézy ust. § 134 ods. OZ právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva v podobe vydržania, vydržanie ako právny dôvod nadobudnutia vlastníckeho práva žalobcami 1 a 2 súd považuje za vylúčený, a to i v prípade potenciálneho preukázania existencie spôsobilého titulu.
5. Súd prvej inštancie zdôraznil, že esenciálnou procesnou povinnosťou žalobcov vychádzajúc z predmetu konania determinovaného žalobným výrokom bolo preukázanie (vzhľadom na popretie prvotného tvrdenia protistranou) existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam predstavujúcim predmet sporu na strane žalobcov, a to najmä v podobe spôsobilého právneho titulu s právnymi účinkami podľa ust. § 132 OZ. Žalobcovia sa domáhali vlastníckeho práva k časti pozemku žalovanej s odvolaním sa na list vlastníctva číslo XXXX, kde je ich pozemok, parcela číslo 6681/3, uvedený s výmerou 5426 m2, čo nezodpovedá skutočnému užívaniu. Tvrdili, že žalovaná neoprávnene užíva väčšiu plochu, než jej náleží, konkrétne 113 m2, ktoré sú na geometrickom pláne G1-1852-2021 označené ako parcely číslo 6684/7 a 6684/8. Z vykonaného dokazovania mal súd prvej inštancie za preukázané, že parcely č. 6681/3 a č. 6681/5 v spoluvlastníctve žalobcov čo do právneho dôvodu ich vzniku, tak i faktického zakreslenia, sú výsledkom súdneho konania vedeného na Okresnom súde Galanta pod č.k. 7C 263/88-22, ktorého rezultát v podobe rozsudku vo veci samej výrokom určil, že právny predchodca žalobcov I. C. bol ku dňu smrti XX.XX.XXXX vlastníkom nehnuteľnosti v PKV č. XXX parcela č. 6682 a parcela č. 6683 v časti identifikovanej a novooznačenej geometrickým plánom č. 244-246-0404-88 vyhotoveným 27.07.1988 a overeným 29.07.1988 Strediskom geodézie v Galante, ktorý sa stáva súčasťou rozsudku ako parcela č. 6681/5 zast. plocha o výmere 856 m2 a parc. č. 6681/3 záhrada o výmere 4282 m2, ktorú nehnuteľnosť nadobudol do bezpodielového spoluvlastníctva s manželkou B. C. J. K.. Na základe uvedeného rozhodnutia bol realizovaný zápis vlastníckeho práva k parc. č. 6681/3 a 6681/5 v katastri nehnuteľností, o čom svedčí aktuálny zápis vlastníckeho práva v prospech žalobcov 1 a 2 z titulu právneho nástupníctva. Zápis v katastri nehnuteľností však zjavne nekorešponduje s výrokom vyššie špecifikovaného rozsudku v časti výmery parc. č. 6681/3, nakoľko LV č. XXXX, kde je výmera daného pozemku v rozsahu 5426 m2. Dôvod vzniku rozdielu vcelku presvedčivo vysvetlil OÚ Galanta, katastrálny odbor prípisom z 05.11.2021, z obsahu ktorého možno vyvodiť, že v presne nezistenom čase nasledujúcom po vyhlásení rozsudku vo veci sp. zn. 7C 263/88 neznámy subjekt ceruzkou preškrtol údaj o výmere parc. č. 6681/3 o veľkosti 4282 m2 a ručne dopísal (ceruzkou) namiesto pôvodnej výmery výmeru 5426 m2, ktorá zmena bola vykonaná pravdepodobne preto, aby zosúladila výmeru parc. č. 6681/3 v rozsudku tak, ako bola výmera
uvedená v danej časti s rozsudkom nekorešpondujúcim geometrickým plánom majúcom predstavovať neoddeliteľnú súčasť rozsudku a následne bola táto väčšia výmera zapísaná na LV č. XXXX. Niet zákonného dôvodu odporovať ďalšiemu vyjadreniu katastra o tom, že predmetný postup katastra nebol správnym ani zákonným, nakoľko v prípade zrejmej nejasnosti mala byť v konaní sp. zn. 7C 263/88 relevantným procesným postupom oprávnenými subjektmi realizovaná náprava uvedeného nesúladu, ktorá náprava vychádzajúc zo záverov vykonaného dokazovania realizovaná nebola. Súd konštatuje, že výroková časť uvedeného (právoplatného) rozsudku je spôsobilá vyvolať právne účinky a vyznačuje sa atribútom záväznosti vo vzťahu k stranám sporu (vrátane ich právnych nástupcov). Súd má za to, že vzhľadom na zrejmú rezignáciu dotknutých strán na iniciáciu opravy nesúladu rozsudku, záväzný údaj o výmere parc. č. 6681/3 je 4282 m2. Na uvedenej skutočnosti nič nemení ani výpočet realizovaný katastrom nehnuteľností na základe rekonštrukcie geometrického plánu č. 244-246-0404-88, podľa výsledku ktorej správna výmera parc. č. 6681/5 je 899 m2 a parc. č. 6681/3 je 4404 m2. Záverom tejto časti súd konštatuje, že LV č. XXXX v spojitosti s geometrickým plánom č. G1-124-2021 v danom nie je dôkazným prostriedkom preukazujúcim dôvodnosť žalobou uplatneného nároku žalobcov na vlastnícke právo žalobcov k častiam nehnuteľností vo vlastníctve žalovanej. V samotnom geometrickom pláne č. 244-246-0404-88, z obsahu ktorého žalobcovia vyvodili svoj nárok a ktorý je podľa výrokovej časti rozsudku jeho neoddeliteľnou súčasťou, je sporný odskok zjavne súčasťou parc. č. 6684/1 a 2 vo vlastníctve žalovanej. Tvrdenie žalobcov o tom, že k uvedenej nesprávnosti pristúpil plán realizujúci geodet z dôvodu, že pre už v tom čase existujúce oplotenie sporného odskoku ho považoval za pozemok susediaci, samo o sebe nemá spôsobilosť vyvrátiť dôkaznú hodnotu plánu. Navyše žalovaná (ktorá v konaní prebrala dôkaznú iniciatívu v prevažnej miere) súdu predložila geometrické plány zachytávajúce sporný odskok v rámci danej lokality č. 278-504-762-71 (rok 1971), č. 42-2630-761-76 (rok 1976), č. 36919446-14/2007 (rok 2007), z grafického obsahu ktorých zhodne vyplýva, že tzv. sporný odskok bol súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalovanej a ani v jednom nie je znázornený ako majúci tvoriť súčasť pozemkov vo vlastníctve žalobcov 1 a 2. Jediným geometrickým plánom obsahovo svedčiacim v prospech žalobcov je nimi predložený geometrický plán č. G1-1852-2021 z roku 2021, ktorým na základe požiadavky žalobcov geodet vytvoril nové parcely majúce zodpovedať spornému odskoku ako parc. č. 6684/7 a 8, ktorý plán však nie je vzhľadom ma absenciu právneho dôvodu vzniku parciel zákonným spôsobom evidovaný katastrom nehnuteľností. Následne žalobcovia predložili súdu snímu z pozemnoknižnej mapy z roku 1970, ktorá zachytáva sporné parcely bez existencie odskoku, avšak žalovaná spoločne s vyjadrením J. I. L., vedúceho Ústredného archívu geodézie a kartografie Bratislava predložila súdu aktualizované katastrálne mapy z rokov 1969, 1978, 1995 a 2007, pričom z vyjadrenia J. L. vyplynulo, že z danej lokality boli vyhotovené aktualizované pozemkové a katastrálne mapy výlučne v rokoch 1969, 1978, 1995 a 2007 (zachytávajúce parcely s existenciou sporného odskoku v prospech vlastníctva žalovanej), teda mapa z roku 1970 nemôže byť mapou aktualizovanou, vychádzajúcou ešte zo stavu v roku 1964. Rovnako je bez relevantného právne významu tvrdenie produkované žalobkyňou 2 v rámci výsluchu na tzv. X-kovom konaní vedenom na OÚ Galanta, kde uviedla, že problém vznikol v duplicitnom započítaní na parc. č. 6681, ktorú kúpili ešte jej starí rodičia, pričom správny orgán mal uviesť, že chyba sa netýka bývalej parc. č. 6682. Súdu z kontextu nie je zrejmé, o aké duplicitné započítanie parcely č. 6681 by v danom prípade malo ísť. V tomto smere súd už v poradí prvom rozsudku vyhlásenom v tomto konaní upriamil pozornosť žalobcov na skutočnosť, že opis skutkového stavu nimi v konaní realizovaný nasvedčuje skôr potrebe prehodnotenia priebehu hranice pozemkov žalobcov (parc. č. 6681/3) a dotknutých pozemkov žalovanej (parc. č. 6684/1, 2 a 3), vychádzajúc z ich tvrdenia, že sporný odskok mal a má byť súčasťou ich pozemku parc. č. 6684/3 (teda už existujúcej parcely, t.j. bez potreby vytvárania novej), avšak odhliadnuc od v tomto smere neupraveného žalobného návrhu žalobcovia najmä nepredložili relevantný dôkaz (najmä v podobe znaleckého posudku vypracovaného na účel konania posudzujúceho priebeh hranice pozemkov) a ani vykonanie takéhoto dokazovania nenavrhli, ktorý nedostatok procesnej iniciatívy súd vlastnou činnosťou nahrádzať nemôže, nakoľko uvedený postup by bol v rozpore so zásadou kontradiktórnosti civilného sporového konania.
6. V priebehu konania žalobcovia rozšírili argumentáciu vo vzťahu k dôvodnosti ich žaloby v tom smere (druhý dôvod), že odhliadnuc od rozporu vo výmere parc. č. 6681/3, vlastníctvo novovytvorených parciel vyvodzujú z predchádzajúceho vlastníctva sporných parciel ich právnym predchodcom I. C., zomrelým XX.XX.XXXX, ktorý mal disponovať vlastníckym právom k nehnuteľnosti na PKV č. XXX označenej ako parc. č. 6682, pričom pozemky predstavujúce predmet sporu mali mať pôvod práve v parc. č. 6682. Uvedenú skutočnosť rovnako opreli o výrok rozsudku č.k. 7C 263/88-22, avšak tu tvrdili, že sporný odskok nemal tvoriť súčasť uvedeným rozsudkom novovytvorenej parcely vo vlastníctve žalobcov (vtedy ich právneho predchodcu) č. 6681/3, ale mal mať pôvod v t.č. už neexistujúcej parc. č. 6682 vedenej na
PKV č. XXX, ktorá mala mať výmeru 634 siah, t.j. 22,8 ára a mala byť dedičstvom po starých rodičoch žalobcov, ku ktorej mala byť dokúpená časť parc. č. 6681 v roku 1933 o výmere 35,75 ára a ťahá sa súbežne s parc. č. 6682. Podľa výrokovej časti rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22 mala byť parcela označená ako PKV č. XXX parcela č. 6682 v čase smrti poručiteľa I. C. jeho vlastníctvom v BSM s manželkou (právni predchodcovia žalobcov). Vzhľadom na záväznosť výrokovej časti z dôvodu nadobudnutia právoplatnosti rozsudku, súd sa zaoberal i kontinuitou právneho vývoja parc. č. 6682 z PKV č. XXX, pričom z vykonaného dokazovania vyplynulo, že v danej časti bol výrok rozsudku vykonateľný (vlastníctvo poručiteľa bolo určené k roku 1961, avšak k momentu vyhlásenia rozsudku (1989) pôvodná parc. č. 6682 z PKV č. XXX právne neexistovala, k čomu súd orvej inštancie dospel z nasledovných výsledkov dokazovania. Primárne súd prvej inštancie skonštatoval, že kúpnou zmluvou z 20.04.1936 nadobudol právny predchodca žalobcov I. C. 1/4 zo 12/567-ín zo spoločných pasienkov vedených v PKV č. XXX, B. C. takto nadobudla tiež 1 (z 12/567-ín), t.j. nešlo o konkrétnu parcelu z PKV č. XXX, ale ideálny podiel, v čoho dôsledku mohlo byť v dedičskom konaní po zomrelom I. C. potvrdené nadobudnutie podielu 1 z 12/567-in v prospech manželky a dcéry. Z výpisu z pozemkovej knihy PKV č. XXX z 22.06.1988 je zrejmé, že ako vlastník parc. č. 6682 o výmere 634 štv. siah je zapísané výlučne JRD v Šoporni, čo plne korešponduje s režimom a korešpondujúcou zákonnou úpravou v období socializmu vo vzťahu k vlastníctvu pôdy. Z výkazu výmer bolo preukázané, že v PKV č. XXX pôvodne zapísaná parc. č. 6682 o výmere 2280 m bola následne rozčlenená vo výmere 658 m2 pričlenená k parc. č. 6684/2 a vo výmere 39 m2 pričlenená k parc. č. 6684/3, pričom nový stav parc. č. 6682 PKV č. XXX zodpovedá parcelám č. 6684/2, 6682, 6684/3 (všetky vo vlastníctve žalovanej). Aktuálne existujúca parc. č. 6682 je o výmere 125 m2, pričom ide o parcelu presahujúcu predmet sporu (lokalizovaná mimo žalobcami požadovanými parc. č. 6684/7 a 8). Parcely č. 6684/1 a č. 6683/1 nemajú pôvod v parc. č. 6682 z PKV č. XXX. Z autorizovaných máp evidencie nehnuteľností vyplynulo, že sporný odskok je ako parc. č. 6682 zakreslený naposledy v mape z roku 1969, v autorizovanej mape evidencie nehnuteľností v poradí nasledujúcej z roku 1978 už parc. č. 6682 v podobe sporného odskoku neexistuje, je súčasťou parciel č. 6684/1 a č. 6684/2 rovnako ako v nasledujúcich autorizovaných mapách z rokov 1995 a 2007. Z rozhodnutia Pozemkového úradu Galanta č. 412/92 z 18.02.1993, právoplatného 15.04.1993 vyplynulo, že úrad týmto schválil dohodu o vydaní nehnuteľnosti z 3.11.1992 s oprávnenými osobami 1/ F. D. a 2/ B. D. (právni predchodcovia žalovanej) a povinnou osobou Roľníckym družstvom v Šoporni o vydaní do vlastníctva nehnuteľností z PKV č. XXXX/X o výmere 1200 m2 a č. 6684/1 o výmere 1420 m2, pričom z odôvodnenia rozhodnutia vyplynul údaj realizovaný identifikáciou pôvodného vlastníka Urbárskej spoločnosti v Šoporni na základe výpisu z pozemkovej knihy vydaného Štátnym notárstvom Galanta dňa 10.02.1992. Z kontextu vyššie uvedených skutočností možno uzavrieť, že parcela pôvodne označená ako parc. č. 6682 v PKV č. XXX právne zanikla v presne nezistenom čase a na základe súdu neznámeho právneho dôvodu (ktorá skutočnosť nebola zistená napriek vyžiadaniu relevantných listín od príslušného katastrálneho odboru OÚ Galanta zrejme), pričom sa tak udialo najneskôr v roku 1978 (mapa evidencie nehnuteľností), v dôsledku čoho výrokom rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22 určené vlastnícke právo v prospech právneho predchodcu žalobcov ani nemohlo byť vo vzťahu k zaniknutej parc. č. 6682 náležitým spôsobom zaevidované na základe v tom čase platnej právnej úpravy. Z vykonaného dokazovania nevyplynula prípadná iniciatíva právnych predchodcov žalobcov vynaložená na účel zosúladenia právneho stavu so stavom faktickým, rovnako nie sú súdu známe vzhľadom na absenciu preukázania prípadné právne prekážky reflektovania rozhodnutia súdu z roku 1989 v rámci evidencie katastra. Žalobkyňa 2 síce uviedla, že jej matka niekedy v roku 1988 záležitosť so sporným odskokom riešila na katastri nehnuteľností, avšak bližšie informácie o tom nemala. Z obsahu vyššie uvedených listinných dôkazných prostriedkov nevyplynulo, že by v rámci evidencie vlastníctva k bývalej parc. č. 6682 z PKV č. XXX figuroval právny predchodca žalobcov I. C.. Kataster evidoval ako vlastníkov nehnuteľnosti výlučne Urbárske spoločenstvo Šoporňa a JRD Šoporňa, čo nasvedčuje tomu, že v dotknutej časti výrok rozsudku OS Galanta č.k. 7C 263/88-22 nenadobudol právne účinky. Za povšimnutie stojí i skutočnosť, že nie je zrejmé (vzhľadom na absenciu výmery parc. č. 6682 v rozsudku), v akom právnom stave k roku 1961 daná nehnuteľnosť bola, nakoľko v mape evidencie nehnuteľností z roku 1976, kde sa ako parcela naposledy vyskytuje, už i z laického pohľadu vykazuje menšiu výmeru, než akou je charakterizovaná v PKV č. XXX. Avšak i v prípade existencie daného rozsudku ako domnelého právneho titulu je existencia vydržania vlastníckeho práva žalobcami resp. ich právnymi predchodcami vzhľadom na obsah ods. 20 odôvodnenia tohto rozhodnutia vylúčená.
7. V rámci procesnej obrany žalovaná produkovala dôkazy svedčiace o neexistencii nároku žalobcov. Vlastníctvo k parcelám č. 6684/1, 2 a 3 nadobudla žalovaná ako právny účinok Osvedčenia o vyhlásení právne významnej skutočnosti - o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa § 63 z.č. 323/92
Zb. realizovaného formou notárskej zápisnice N 74/2007 NZ 9693/2007 zo dňa 13.02.2007 v znení Opravnej doložky k notárskej zápisnici N 74/2007 zo dňa 02.10.2008, v dôsledku čoho sa stala výlučnou vlastníčkou nehnuteľností: rodinný dom LV č. XXXX, s.č. 805 postavený na parc. CKN 6682, budova garáže s.č. 805 na CKN parc. č. 6684/3, pozemky CKN parc. č. 6684/2 - vinica o výmere 1148 m2, č. 6682 - zast. Plocha o výmere 125 m2, parc. č. 6684/3 - zast. Plocha o výmere 46 m2, parc. č. 6684/1 - orná pôda o výmere 1316 m2, parc. č. 6683/4 - záhrada o výmere 33 m2, ktoré podľa geom. Plánu č. 106/2007 z 16.02.2007 a overeného 13.06.2008 sú vytvorené z parc. EKN č. 6683/1 na LV č. XXX, a z časti parc. EKN č. 6682 z PKV č. XXX. Z obsahu zápisnice vyplynulo, že predmet vydržania nerušene a dobromyseľne užívala od roku 1994, kedy podstatnú časť dostala ako dar od rodičov, ktorí časť nehnuteľností nadobudli zámennou zmluvou z 02.05.1965, ktorá zmluva v dôsledku nevedomosti nebola spísaná, časť pozemku nadobudol jej starý otec I. M., avšak právny titul nadobudnutia sa nezachoval, pričom Pozemkové spoločenstvo Šoporňa potvrdilo 02.03.2007, že predmetné parcely nie sú ich vlastníctvom. Dotknutí spoluvlastníci - rodičia žalovanej - nehnuteľnosti užívali pred viac ako 10 rokmi, pričom prílohu návrhu tvoril geometrický plán, výpisy z LV č. XXX, XXX I. XXXX, vyjadrenie Obce D., vyhlásenie I. N. a A. F. D., potvrdenie okruhu dedičov po neb. I. M.. Súd konštatuje, že predmetná zápisnica spĺňa formálne náležitosti (nedostatok ktorých ani vytýkaný v konaní nebol), pričom niet dôvodnej pochybnosti o prípadnej absencii materiálnych náležitostí verejnej listiny, najmä z pohľadu, že by nebol dodržaný zákonný postup a splnené zákonné predpoklady determinované vtedajšou právnou úpravou z.č. 323/1992 Zb. Vzhľadom na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by žalobcovia resp. ich právni predchodcovia (rodičia žalobcov) boli z evidencii nehnuteľností evidovaní ako vlastníci alebo subjekty disponujúce právom obdobným vo vzťahu k predmetu vydržania, neexistoval zákonný dôvod dožadovať sa ich stanoviska. Správny postup spočívajúci v realizácii dopytu na Obec D. a Pozemkové spoločenstvo Šoporňa (ako právny nástupca ostatného evidovaného vlastníka nehnuteľností JRD Šoporňa) realizovaný bol. Argumentácia žalobcov o tom, že vyhlásenie Obce D. a Pozemkového spoločenstva Šoporňa o neexistencii ich vlastníckeho práva k parc. č. 6682, 6684/1, 6684/2 a 6684/3 svedčí v prospech vlastníctva žalobcov (právnych predchodcov žalobcov) neobstojí, a to s poukazom na rozhodnutie Pozemkového úradu Galanta č. 412/92 z 18.02.1993, ktorým bola schválená dohoda o vydaní parc. č. 6684/2 o výmere 1200 m2 a parc. č. 6684/1 o výmere 1420 m2 od povinnej osoby JRD v Šoporni (t.j. evidovaného vlastníka). Ak teda právny predchodca Pozemkového spoločenstva Šoporňa v roku 1993 vydal vlastníctvo k pozemkom právnym predchodcom žalovanej, nemohol tento v roku 2007 vyhlásiť, že vlastníctvom k pozemkom disponuje. Ako už súd konštatoval, vychádzajúc z listín doložených v konaní v prevažnej miere žalovanou, časť pôvodnej PKV č. XXX parcely č. 6682 bola v čase vydania reštitučného nároku súčasťou parc. č. 6684/1 a 2 (parciel vydaných v reštitúcii).
8. Súd prvej inštancie poukázal na podstatnú skutočnosť, a síce, že pozemkový úrad môže rozhodnúť o vlastníctve aj v reštitučnom konaní podľa § 9 zákona č. 229/1991 Zb. o pôde. „V rozsudku uverejneném v sbírce pod č. 11, ročník 2000, zaujal Nejvyšší soud právní názor, že „ mimo rámec správního soudnictví není soud oprávněn zkoumat věcnou správnost správního aktu, vždy však zkoumá, zda jde o správní akt (zda nejde o paakt), zda je správní akt vydán v mezích pravomoci příslušného správního orgánu a zda je pravomocný nebo vykonatelný. Správní akt vydaný tzv. absolutně věcně nepříslušným správním orgánem je nicotný.“ V danom prípade rozhodnutie o nadobudnutí vlastníckeho práva bolo vydané príslušným štátnym orgánom v rámci jeho legálnej právomoci a teda tieto nie je možné považovať za ničotný akt alebo paakt. Súd je ním viazaný a preto nie je oprávnený preskúmavať jeho vecnú správnosť. Súd tiež poukázal na skutočnosť, že i v prípade potenciálnej neplatnosti (ktorá súdom konštatovaná nebola) notárskej zápisnice N 74/2007, táto v zmysle ustálenej judikatúry najvyšších súdnych autorít s prihliadnutím na rozhodujúce okolnosti nepochybne má potenciál byť spôsobilým právnym titulom vo vzťahu k ujatiu sa oprávnenej držby predmetu sporu (uznesenie NS SR sp. zn. 5 Cdo/30/2010, rozhodnutie NS SR sp. zn. 4Cdo/287/2006, sp. zn. 3Cdo/17/2016), vychádzajúc zo skutočnosti, že v dôsledku existencie notárskej zápisnice N 74/2007 majúcej podľa v tom čase účinnej právnej úpravy účinky v podobe nadobudnutia vlastníckeho práva žalovanou k predmetu sporu, niet dôvod na rozumné pochybnosti o tom, že sa žalovaná dôvodne domnievala, že jej vlastnícke právo k predmetu sporu svedčalo najneskôr od roku 2008 (opravná zápisnica), na základe čoho sa následne ujala držby vykazujúcej tak atribúty držby oprávnenej. Túto preukázateľne realizovala nerušene až do roku 2021 (viac ako 10 rokov), kedy bola po prvý raz oslovená žalobcami ohľadne vydania predmetu sporu, teda po uplynutí ust. § 134 ods. 1 OZ determinovanej 10-ročnej doby predstavujúcej jeden z hmotnoprávnych predpokladov vydržania vlastníckeho práva. Vzhľadom na neunesenie dôkazného bremena žalobcami 1/ a 2/ súd nemal inú možnosť ako žalobu ako plne nedôvodnú zamietnuť. O náhrade
trov konania súd rozhodol podľa § 255 ods.1 CSP s poukazom na plný procesný úspech žalovanej vo veci, tejto priznal právo na 100% náhrady vzniknutých trov konania.
9. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 z dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že žalobe vyhovie.
10. V odvolaní poukazujú na zvukový záznam z ostatného pojednávania konaného na súde prvej inštancie a v kontexte s ním na právo strán sporu na záverečnú reč zakotvené v ust. § 182 CSP, ďalej poukazujú na nepreukázanie dobromyseľnosti žalovanej a tiež nespochybňujú dĺžku trvania držby sporného odskoku zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Poukazujú na nedostatok dobromyseľnosti zo strany žalovanej, resp. jej právnych predchodcov. Osoba menom „O. H.“, ktorá mala byť podľa žalovanej starou mamou žalobcov, čo je lož, nikdy nebola vlastníčkou pozemkov, z ktorých mal byť na základe Kúpnej zmluvy zo dňa 1. decembra 1968 uzavretej medzi ňou ako predávajúcou a právnymi predchodcami žalovanej ako kupujúcimi vytvorený Odskok (ďalej v texte len „Kúpna zmluva“). Je preto vylúčené, aby bola darovacia zmluva, tak ako tvorí podklad Osvedčenia o vydržaní č. N 74/2007, Nz 9693/2007 (ďalej v texte len „Osvedčenie o vydržaní“) pravdivá a najmä platná. Zdôraznili, že nie je jasné, ako sa z parcely 6682/1, ktorá mala byť predmetom predaja podľa Kúpnej zmluvy mali vytvoriť parcely 6684/1, 6684/2 a 6684/3 zapísané na LV č. XXXX, na ktorom je uvedená ako ich výlučná vlastníčka žalovaná. Predmetom Kúpnej zmluvy mal byť prevod vlastníckeho práva k úplne inému pozemku, ako parciel, ktoré sú predmetom tohto civilného sporového konania dotknuté. Kúpna zmluva napísaná písacím strojom je prepisovaná perom na viacerých jej častiach (vrátane výmery pozemku) a nie je zrejmé, kedy (pred alebo po podpise Kúpnej zmluvy) k týmto zásahom do jej obsahu došlo. Na základe uvedeného neexistuje dôvod, ktorý by zakladal oprávnenosť vydržania Odskoku zo strany žalovanej. So zreteľom na okolnosti tohto prípadu je nutné konštatovať, že nemohla byť založená dobrá viera žalovanej, že na základe nej uvádzaných právnych titulov nadobudla vlastnícke právo k Odskoku. Žalobcovia nad rámec vyššie uvedeného konštatujú, že Odskok je len formálne (v katastri nehnuteľností) vedený ako vlastníctvo žalovanej titulom vydržania, ktorého zákonnosť žalobcovia požadujú určiť ako predbežnú otázku. Snahou žalobcov je nesporne preukázanie opaku ako je uvedené v katastri nehnuteľností (aj podľa výkazu výmer tvoriaceho prílohu Geometrického plánu svedčí vlastnícke právo k Odskoku žalobcom). Súd prvej inštancie v súvislosti s plombu na LV č. XXXX vyznačenej „na základe P./XXXX (Oprava chýb v katastrálnom operáte)“ (ďalej v texte len „poznámka“) uvádza, že súvisí s údajnou nesprávnou výmerou pozemku s parcelným číslom 6681/3, pričom vyslovuje pochybnosť, či nie v dôsledku uvedenej údajnej nesprávnosti čo do výmery tohto pozemku sa žalobcovia mylne domnievajú, že jeho súčasťou bol aj Odskok. Súd prvej inštancie v tejto súvislosti odkazuje na Odpoveď Úradu geodézie, kartografie a katastra SR – odbor katastrálnej inšpekcie zo dňa 18. apríla 2024 (ďalej v texte len „Odpoveď katastrálnej inšpekcie“). Súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalovanej, že Odskok nikdy netvoril súčasť žalobcami vlastnenej parcely č. 6681/3. V skutočnosti však žalovaná podľa názoru žalobcov účinne (podľa ust. § 151 CSP) ani týmito tvrdeniami nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov a tí sa nestotožňujú s jej tvrdením, že nepredložili súdu žiaden dôkaz, z ktorého by vyplynul opak jej tvrdenia. Súd prvej inštancie pritom argumentuje nesprávnym zápisom o výmere pozemku s parcelným číslom 6681/3 na LV č. XXXX. V súvislosti s uvedeným bolo potrebné zo strany súdu prvej inštancie dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení sporových strán so zameraním na posúdenie, či preukázali svoje vlastnícke právo k sporným častiam parcely č. 6684/7 a6684/8 a podrobne a vyčerpávajúco vysvetliť genézu vývoja vlastníckych vzťahov k nim (viď o.o. bod 18 odôvodnenia Uznesenia odvolacieho súdu č.k. 24Co/63/2023-250 zo dňa 18. marca 2024). Žalobcovia opakovane zdôrazňujú, že sporný Odskok vznikol zabratím časti bývalej parcely č. 6682 rodičmi žalovanej. Parcelu č. 6682 na základe Rozhodnutia o dedičstve bývalého Štátneho notárstva v Galante zo dňa 21. februára 1962 č.k. D 1004/61-9 (ďalej v texte len „Rozhodnutie o dedičstve“) zdedila B. C., J. K. po manželovi I. C. zomrelom X.XXXXXXX XXXX.
11. Ďalším dôkazom svedčiacim v prospech žalobcov je Rozsudok súdu z 2.marca 1989 č.k.7C 263/88-22 ktorého výrok znie: „Súd určuje, že v čase smrti I. C. zomrelý X.XXXXXXX XXXX v D. je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej na pozemkoknižnej vložke XXX par. č.6682.....“ (ďalej v texte len „Rozsudok súdu“). Na margo odkazu súdu prvej inštancie na poznámku v katastri nehnuteľností zapísanú na LV č. XXXX označenú ako „Oprava chýb v katastrálnom operáte“ žalobcovia uvádzajú, žalobcovia uvádzajú, že žalovaná v rozpore so skutočnosťou uvádza, že Odskok bol vždy súčasťou parcely č. 6684/1. Sporný odskok bol „zabratý“ rodičmi žalovanej z parcely č. 6682, ktorá mala rozlohu 634 štvorcových siah, čo je 22,8 ára (viď Výpis z pozemkovej knihy) a ktorá bola dedičstvom po starých
rodičoch žalobcov. Táto parcela sa ťahala od ul. Q.. I. G. R. C. a susedila s viacerými pozemkami, o.i. s pozemkami rodičov žalovanej (parcelami č.6684/1 a 6684/2). Z parcely č. 6682 vznikol odskok o šírke 2,77 m a dĺžke cca 100 m. K tejto parcele bola dokúpená časť z parcely č. 6681 starými rodičmi žalobcov v r. 1933 o výmere 994 štvorcových siah , čo je 35,75 ára a ťahá sa súbežne s parcelou č. 6682. Rodičia žalobcov po výstavbe rodinného domu tieto parcely rozdelili, vznikol tak dvor s domom parcela č. 6681/5 o výmere 8,56 ára a záhrada - parcela č. 6681/3. Problém nastal, keď geodet v r.1988 zameral aktuálny stav pozemku bez zabratej časti (sporného odskoku), ktorý mali ohradený rodičia žalovanej. Celkovo nesedel právny stav so skutočným. V rámci X-kového konania na Okresnom úrade Galanta, katastrálny odbor sa realizoval výsluch žalobkyne v II. rade, v rámci ktorého uviedla, že problém vznikol v duplicitnom započítaní na parcele č. 6681, ktorú kúpili jej starí rodičia, čo potvrdil aj samotný správny orgán a uviedol, že chyba sa netýka bývalej parcely č. 6682, z ktorej bol zabraný odskok a vyriešenie tejto otázky nechávajú na súd. Uvedené správne konanie bolo prerušené do právoplatného skončenia predmetného súdneho konania (rozhodnutie o prerušení konania bolo žalobcami predložené súdu na ostatnom pojednávaní). Čo sa týka šírky dotknutého pozemku od ul. Q.. I., kde stojí dom žalobcov, tu je šírka predmetného pozemku cca 19,5 m (parcela č. 6681/5 8,56 ára). Predmetný pozemok pokračuje spornou parcelou č. 6681/3 až na ulicu C. kde stojí dom žalovanej. Zo strany od ulice C. má dotknutý pozemok výmeru 15,8 m po dĺžke cca 100 m (zabratý odskok), čiže 15,8 m + 2,77 m, čo je približne šírka ako z opačnej strany. V súvislosti s X-kovým konaním na príslušnom katastrálnom odbore žalobcovia uvádzajú, že výmera sporného odskoku (277 m2) absolútne nekorešponduje s výmerou, ktorej sa má údajná chyba v katastrálnom operáte týkať (5.426 m2 - 4.282 m2 = 1.144 m2). Na margo geometrických plánov uvádzaných v odôvodnení napadnutého rozsudku (navyše ani jeden z nich netvorí základ na určenie tzv. odskoku už na základe Kúpnej zmluvy) a poľných nákresov, či výpisu z evidenčného listu žalobcovia uvádzajú, že tieto žiadnym spôsobom nepreukazujú dobromyseľnosť jej právnych predchodcov čo do nadobudnutia vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam. Rovnako je vzhľadom na absenciu dobromyseľnosti žalovanej, resp. jej právnych predchodcov právne irelevantné aj Rozhodnutie bývalého Pozemkového úradu Galanta č. 412/92-M zo dňa 18. februára 1993 (ďalej v texte len „Rozhodnutie PÚ“)), ktoré hovorí len o vydaní pozemkov označených ako parcely 6684/1 a 6684/2 rodičom žalovanej ako ich právnym predchodcom do užívania. Argument súdu prvej inštancie uvedený v bode 37 odôvodnenia Napadnutého rozsudku v tejto súvislosti preto nemôže obstáť.
12. Ďalej odvolatelia uviedli, že geometrický plán tvoriaci prílohu Osvedčenia o vydržaní vyhotovil manžel žalovanej, A. A. H. vypočutý v rámci predmetného civilného sporového konania ako svedok (navyše sa v ňom vôbec neuvádza výmera „zabranej“ časti parcely 6682, ale výlučne pôvodný stav parciel 6684/1, 6684/2 a 6684/3). Dokumenty, ktoré žalovaná predložila notárke, ktorá spísala Osvedčenie o vydržaní (viď druhú stranu Osvedčenia o vydržaní) žiadnym spôsobom nepreukazujú dobromyseľnosť žalovanej, resp. jej právnych predchodcov vo vzťahu k nadobudnutiu vlastníckeho práva k dotknutým pozemkom. Navyše Dohoda z 2. mája 1965 nehovorí o prevode vlastníckeho práva, ale len o dohode o užívaní tu špecifikovaných parciel, nehovoriac o tom, že nie je zrejmé, v akom vzťahu k dotknutým pozemkom mali byť I. N., resp. D. N. k dotknutým parcelám, ani to kde sa nachádza miesto označené ako „S.“. Obec D. v rámci svojho Potvrdenia zo dňa 1. marca 2007 uvádza výlučne to, že ona sama nie je vlastníkom dotknutých parciel. V rovnakom duchu sa vyjadrilo aj Pozemkové spoločenstvo Šoporňa 1 (príloha Osvedčenia o vydržaní). Na LV č. XXXX tvoriacom prílohu Osvedčenia o dedičstve je pri oboch stavbách (budova aj garáž) uvedené, že právny vzťah k pozemkom, na ktorých ležia (6682 a 6684/3), nie je evidovaný na liste vlastníctva, pričom žalovaná pred notárkou vyhlásila, že je výlučnou vlastníčkou všetkých nehnuteľností, ku ktorým sa usiluje formálne získať vlastnícke právo formou vydržania. Žalobcovia poukazujú na skutočnosť, že všetky parcely nachádzajúce v tesnom susedstve pozemkov vlastnených sporovými stranami sú bez akýchkoľvek odskokov, t.j. žalobcovia sa v prípade absencie legálneho nadobúdacieho titulu žalovanej k sporným nehnuteľnostiam domáhajú určenia, že sú vlastníkmi v petite žaloby označených parciel tvoriacich súčasť parciel, ktoré zdedili po svojich rodičoch a ktoré sú vedené na LV č. XXXX.
13. Vo vzťahu k medzičasom zaniknutému pozemku parc. č. 6682 odvolatelia uviedli, že tento sa v roku 1988 rozdelil priečne na parcelu č. 6681/5 (dvor) a parcelu č. 6681/3 (záhrada). Žalovaná pritom uviedla pozemok s parc. č 6682 pri vydržaní, ktoré podľa Osvedčenia o vydržaní začalo plynúť v roku 1994, pričom tento pozemok už v tom čase neexistoval. Čo sa týka LV č. XXXX, zápis na ňom bol vyhotovený na základe geometrického plánu vyhotoveného manželom žalovanej a svedkom v rámci tohto konania, A. H., ktorým došlo k navýšeniu výmery parcely č. 6684/2 o pozemok pod stavbou stavby rodinného domu (125 m2) a garáže (46 m2). Na LV č. XXXX sú aktuálne vedené pozemky s parc. č. 6684/1, 6684/2,
6683/4 o výmerách 1316 + 1148 + 33 m2 = 2.497 m2 + pozemky pod stavbami rodinného domu (125 m2) a garáže (46 m2) = 2.668 m2, pričom k nim nie je prirátaná výmera sporného Odskoku 277 m2 (1.316 + 1.148 + 33 + 277 = 2.774 m2a nie 2.497 m2 (výmera parcely č. 6684/2 bola navýšená prirátaním stavieb 125 + 46 m2)). Nesúhlasia stvrdením súdu prvej inštancie, že „... sporný odskok je zjavne súčasťou p. č. 6684/1a2 vo vlastníctve žalovanej, ktorá predložila súdu geometrické plány zachytávajúce sporný odskok v rámci danej lokality č. 278-504-762-71 (rok1971).“. Keď súd prvej inštancie prihliadol na tento geometrický plán, je otázne, prečo si neosvojil aj obsah iného nákresu tohto geometrického plánu, kde geodet vychádzal z pôvodného, aby nákresom vyznačil zabranú časť pôvodnej parcely č. 6682. Na pôvodnom nákrese sú vyznačené všetky parcely súbežné v jednej línii. Uvedené dokazuje, že sporný Odskok nebol súčasťou pozemkov vo vlastníctve žalovanej. Tvrdenie súdu prvej inštancie obsiahnuté v bode 33 odôvodenia Napadnutého rozsudku absolútne nereflektuje na tvrdenia žalobcov zrekapitulované v rámci bodov 28 a 29 odôvodnenia Napadnutého rozsudku, pričom s tvrdením súdu, že pozemok s parcelným číslom 6682 zanikol v presne nezistenom čase nemožno súhlasiť. Uviedli tiež, že reštitúciám predchádzalo znárodnenie v 50-tych rokoch minulého storočia a vznik miestneho jednotného roľníckeho družstva (ďalej v texte len „JRD“). Znárodnenie a vznik JRD prebehlo vr. 1950, kedy starý otec žalobcov, I. C. ešte žil a všetky pozemky (vrátane tzv. „rožného“ statku) mu ako členovi miestneho urbáru boli znárodnené. Kúpna zmluvu na ktorú sa odvoláva žalovaná nespĺňa právne náležitosti, bola vytvorená v roku 1968 čo bolo dávno po znárodnení a pred reštitúciami, na základe čoho je nemožné aby bolo právnym predchodcom žalovanej vrátená zabranej časť dotknutého pozemku (Odskoku) z časti parcely č. 6682 a už vôbec nie z neexistujúcej parcely č. 6682/1, ktorú im údajne mala predať nevlastníčka O. H.. Žalovaná tak nepreukázala, že sa ujala držby v dobrej viere, a musela mať minimálne pochybnosti o existencii vlastníckeho práva k Odskoku.
14. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že na pojednávaní 1. októbra 2024 mali obe strany dostatok priestoru na predloženie svojich návrhov, vyjadrení k dôkazom a právnej stránke veci. Žalovaná tvrdí, že záverečná reč nebola potrebná, pretože by len duplicitne zopakovala už predtým prednesené skutočnosti. Dodáva, že záverečná reč nie je dôkazom a jej absencia nemôže ovplyvniť rozhodnutie súdu, pričom žalobcovia ju podľa žalovanej spochybňujú len účelovo, aby oddialili právoplatnosť rozsudku. Žalovaná trvá na svojej dobromyseľnosti vo vzťahu k držbe sporného pozemku, o čom svedčí aj Rozhodnutie pozemkového úradu z roku 1993, ktorým bola schválená dohoda o vydaní nehnuteľností uzatvorená jej rodičmi. Žalovaná argumentuje, že aj keby notárska zápisnica N 74/2007 bola neplatná, stále by mohla predstavovať právny titul pre začiatok oprávnenej držby. Zdôrazňuje, že na základe tejto zápisnice sa dôvodne domnievala, že jej vlastnícke právo k spornému pozemku svedčalo už od roku 2008. Svoju držbu vykonávala nerušene viac ako desať rokov, až do roku 2021, čím boli splnené podmienky na vydržanie vlastníckeho práva. Žalobcovia spochybňovali platnosť notárskej zápisnice N 74/2007, avšak podľa žalovanej im v tomto prípade chýbal naliehavý právny záujem. Notárska zápisnica totiž osvedčovala nadobudnutie vlastníckeho práva k väčšiemu rozsahu nehnuteľností, než o aký sa žalobcovia vo svojej žalobe domáhali. Žalovaná spochybňuje dedičské rozhodnutie z roku 1962, na ktoré sa žalobcovia odvolávajú. Poukazuje na to, že pôvodná parcela bola v roku 1968 prevedená kúpnou zmluvou na jej rodičov, čo dokladá aj katastrálna mapa z roku 1969 a viaceré geometrické plány. Poukazuje tiež na to, že v čase socializmu prešli všetky urbárske pozemky do vlastníctva JRD a I. C. nebol nikdy vlastníkom danej parcely. Uvádza, že rodičia žalovanej vlastnili Rozhodnutie pozemkového úradu z roku 1993, ktoré schvaľovalo dohodu o vydaní nehnuteľností. Z dôvodu chyby katastra, ktorý zmenu nezapísal, musela žalovaná v roku 2007 znova osvedčovať vlastníctvo. Žalovaná tvrdí, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz, ktorý by preukázal ich vlastnícke právo k spornému pozemku po roku 1968. Naopak, sami potvrdili, že rodičia žalovanej užívali a oplotili túto časť pozemku viac ako 50 rokov. Podľa žalovanej žalobcovia účelovo vynechali kľúčovú časť súdneho rozhodnutia z 2. marca 1989, ktoré síce určilo vlastníctvo I. C. k pozemku s parcelným číslom 6682, avšak toto rozhodnutie odkazovalo na geometrický plán, ktorý už vtedy jasne definoval, že sporný „odskok“ nebol súčasťou daného pozemku. Žalovaná ďalej uvádza, že je plne v zhode s rozhodnutím súdu prvej inštancie, ktorý potvrdil, že to bola práve žalovaná strana, ktorá aktívne predkladala dôkazy, čím nahrádzala nedostatočnú iniciatívu žalobcov. Žalobcovia podľa nej predložili len list vlastníctva s chybne zapísanou výmerou. Správnosť tejto výmery potvrdilo OKI UGKK SR vo svojom stanovisku zo dňa 18. apríla 2024, ktoré je súčasťou spisu. Z tohto stanoviska vyplýva, že skutočná výmera pozemku žalobcov je 4282 m2 čo presne zodpovedá ploche, ktorú majú oplotenú, a to bez sporného odskoku. Tento stav trvá minimálne od roku 1968. Žalovaná má za to, že kataster mal chybu v listine opraviť okamžite a nemal čakať na výsledok súdneho sporu. Zároveň tvrdí, že predmetom sporu nie je správna výmera pozemku, ale vlastníctvo k spornému odskoku, ktorý patrí k jej vlastným
pozemkom. Ďalej spochybňuje geometrický plán, ktorý si nechali žalobcovia vyhotoviť, a považuje ho za nový a neplatný, pričom tvrdí, že si žalobcovia na jeho základe neoprávnene nárokujú časť jej pozemku. Žalovaná trvá na tom, že súd prvej inštancie správne posúdil situáciu a vykonal všetky potrebné dôkazy. Navrhuje, aby odvolací súd potvrdil napadnutý rozsudok ako správny a zároveň zaviazal žalobcov k náhrade trov konania v plnej výške.
15. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1 a 2 odvolaciu repliku, pričom uviedli, že odmietajú argumentáciu žalovanej, že by ich záverečná reč len duplicitne opakovala už prednesené skutočnosti, alebo že záverečná reč nie je dôkazným prostriedkom. Poukazujú na to, že obsah záverečnej reči mohol byť pre rozhodnutie kľúčový a akceptovanie názoru žalovanej by znamenalo zbytočnosť tohto inštitútu v CSP. Žalobcovia tvrdia, že súd nesprávne posúdil dobromyseľnosť zo strany žalovanej. Poukazujú na to, že žalovaná, ani jej právni predchodcovia, nikdy nepreukázali, že boli v dobrej viere, že im sporný pozemok patrí. Žalobcovia zdôrazňujú, že hoci nespochybňujú dĺžku držby pozemku žalovanou, absencia energie, znalostí zo strany ich právnych predchodcov v minulosti (spôsobená nedostatkom právneho vedomia, energie a financií) ich teraz nediskvalifikuje v spochybnení platnosti nadobudnutia vlastníctva žalovanou. Žalovaná vo svojom vyjadrení mylne uviedla, že žalobcovia nepredložili žiadny dôkaz o svojom vlastníctve. Žalobcovia naopak opakovane predložili dokumenty, ktoré preukazujú ich vlastnícke právo k pôvodným parcelám 6681 a 6682, z ktorých vznikla parcela 6681/3, ktorej súčasťou je podľa nich aj sporný odskok. Tieto dôkazy zahŕňajú kúpnu zmluvu z roku 1936 pre parcelu 6681 a súdne rozhodnutie z roku 1989 o určení vlastníckeho práva k parcele 6682 po ich zosnulom predchodcovi. Žalobcovia odmietajú požiadavku žalovanej, aby predložili dôkaz o vlastníctve sporného odskoku v katastri nehnuteľností, keďže práve spornosť vlastníctva je dôvodom súdneho konania. Okrem toho žalobcovia tvrdia, že geometrický plán z roku 1971, na ktorý sa žalovaná odvoláva, bol vyhotovený pred "zabratím" sporného odskoku a pôvodne nebol prijatý príslušným orgánom, pretože neexistovala platná zmluva o prevode. Poukazujú na to, že tento plán naopak dokazuje, že pôvodné parcely 6681 a 6682 neobsahovali žiadny odskok. Žalobcovia tiež argumentujú, že osoba, od ktorej mali právni predchodcovia žalovanej kúpiť pozemok v roku 1968, nikdy nebola jeho vlastníkom, a preto darovacia zmluva, ktorá je základom osvedčenia o vydržaní, nemôže byť platná. Zdôrazňujú zásadu, že z nepráva nemôže vzniknúť právo. Žalobcovia rovnako spochybňujú tvrdenie žalovanej, že plomba na liste vlastníctva súvisí s nesprávnou výmerou pozemku 6681/3. Podľa nich súd prvej inštancie nesprávne prijal argumentáciu žalovanej, že odskok nebol nikdy súčasťou ich parcely, a nepreskúmal dostatočne dôkladne všetky skutkové tvrdenia a genézu vlastníckych vzťahov. Žalobcovia trvajú na tom, že sporný odskok vznikol zabratím časti bývalej parcely č. 6682 rodičmi žalovanej. Preukazujú svoje vlastníctvo k pôvodnej parcele 6682, ktorá bola dedičstvom po ich prarodičoch a ktorej vlastnícke právo bolo platne nadobudnuté. Žalobcovia svoje tvrdenia podporujú Rozsudkom súdu z roku 1989, ktorý potvrdzuje, že I. C., pradedo žalobcov, bol v čase svojej smrti v roku 1961 vlastníkom nehnuteľnosti na pozemkovoknižnej vložke XXX, kam sporný pozemok spadá. Okrem toho žalobcovia zdôrazňujú, že samotná žalovaná v liste z októbra 2021 priznala, že parcela 6682, ktorej súčasťou je aj odskok, patrila starým rodičom žalobcov. Žalovaná naopak uvádza niekoľko protichodných verzií o tom, ako mala pozemok získať – najprv od starej mamy žalobcov, potom od miestneho pozemkového spoločenstva, neskôr darom od rodičov, ktorí však neboli jeho vlastníkmi, a napokon vydržaním. Žalobcovia všetky tieto tvrdenia vyvracajú. Konkrétne, argument o vydržaní spochybňujú s poukazom na zásadu Nemo plus iuris ad alium transferre potest quam ipse habet (Nikto nemôže previesť na iného viac práv, ako má sám). Žalobcovia vysvetľujú, že sporný odskok s rozmermi 2,77 m na šírku a približne 100 m na dĺžku bol "zobratý" rodičmi žalovanej z ich parcely 6682, ktorá mala pôvodne 22,8 ára. Táto parcela, ktorú zdedili po starých rodičoch, sa ťahala od ulice Q.. I. I. F. R. C.. Po rozdelení pôvodných parciel v roku 1988 a zameraní nového stavu geodetom nastal nesúlad medzi právnym a skutočným stavom, čo potvrdil aj kataster, ktorý však nechal riešenie na súd. Žalobcovia poukazujú na to, že všetky susedné pozemky sú bez "odskokov", čo potvrdzuje ich nárok. Žalobcovia ďalej kritizujú argumentáciu súdu prvej inštancie, najmä s odkazom na neplatnosť dokumentov, ktoré predložila žalovaná. Zdôrazňujú, že geometrické plány a poľné nákresy nepreukazujú dobromyseľnosť žalovanej ani jej právnych predchodcov pri nadobudnutí vlastníckeho práva. Poukazujú na to, že geometrický plán, ktorý bol prílohou Osvedčenia o vydržaní, vyhotovil manžel žalovanej, ktorý bol zároveň svedkom v spore. Navyše, na tomto pláne chýba výmera zabranej časti parcely 6682. Žalobcovia odmietajú aj tvrdenie žalovanej, že sa od roku 2008 nedomáhali svojich práv. Dokazujú, že aktívne konajú minimálne od roku 2017, keď prebehlo dedičské konanie. Navyše spochybňujú aj Dohodu z roku 1965, ktorá podľa nich nehovorí o prevode vlastníctva, ale len o užívaní, a neobsahuje dostatočné informácie o stranách a mieste. Záverom žalobcovia vysvetľujú, že napriek tvrdeniu žalovanej majú naliehavý právny záujem na určení neplatnosti Osvedčenia o vydržaní, ale len v rozsahu sporného
odskoku, nie celého dokumentu. Súdna prax podľa nich podporuje ich nárok, pretože chcú dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností. Zotrvávajú na všetkých svojich argumentoch a odvolacích dôvodoch, pričom tvrdia, že súd prvej inštancie ani žalovaná sa s nimi dostatočne nevysporiadali.
16. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 34 CSP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 písm. b), f) a h) CSP), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom (§ 379 CSP) a dôvodmi odvolania (§ 380 ods.1 CSP), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok, ktoré ale nezistil (§ 380 ods. 2 CSP), pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie (§ 383 CSP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario), keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli a na webovej stránke súdu minimálne 5 dní pred jeho vyhlásením (§ 219 ods. 3 CSP) a dospel k záveru, že odvolaniu nie je možné priznať úspech, keďže napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie je v napadnutých výrokoch vecne správny, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v zmysle § 387 ods. 1 CSP.
17. Prvou odvolacou námietkou žalobcov bolo znemožnenie uskutočňovať ich procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces v dôsledku toho, že súd prvej inštancie neumožnil žalobcom predniesť záverečnú reč. Odvolací súd poukazuje na ust. § 182 veta prvá CSP, v zmysle ktorého, ak súd pojednávanie neodročí, pred jeho skončením vyzve strany, aby zhrnuli svoje návrhy a vyjadrili sa k dokazovaniu a k právnej stránke veci. Je nepochybné, že upretie práva sporovej strany predniesť záverečnú reč predstavuje zásah do základného práva strany na súdnu ochranu, práva na spravodlivé súdne konanie a princípu rovnosti strán konania. Z obsahu zápisnice z pojednávania zo dňa 01.10.2024 vyplýva, že po tom, ako strany zhodne uviedli, že nemajú ďalšie návrhy na doplnenie dokazovania, uviedli aj to, že právo záverečnej reči nevyužívajú. Z audio nahrávky z pojednávania odvolací súd zistil, že po tom, ako súd prvej inštancie vyhlásil dokazovanie za skončené, iba vyzval strany konania, aby opustili pojednávaciu miestnosť pred tým, ako vyhlásil rozsudok vo veci samej. Je teda zrejmé, že stranám konania neumožnil predniesť záverečnú reč.
18. Odvolací súd poukazuje na to, účelom záverečnej reči je stručné a vecné zhrnutie skutkových tvrdení, vyjadrenie sa k priebehu a výsledkom dokazovania a k právnej stránke veci. Záverečná reč nenahrádza úkony, na ktoré bola strana povinná v predchádzajúcich štádiách konania, pričom prezentované právne názory strán by mali byť obmedzené na podstatu argumentácie. Z obsahu spisu je nepochybné, že po tom, ako bola žaloba podaná dňa 22.08.2022 až do rozhodnutia súdu prvej inštancie žalobcovia riadne využívali svoje procesné práva vyjadriť sa k argumentácii žalovanej, ako aj ku všetkým prostriedkom procesnej obrany, ktoré v konaní uplatnila, takisto mali možnosť vyjadriť sa k vykonanému dokazovaniu, na vytýčené pojednávania boli riadne volaní, zúčastňovali sa ich, bolo im umožnené sa k veci vyjadriť. Na pojednávaní uskutočnenom dňa 23.03.2023, na ktorom súd pojednávanie odročil na vyhlásenie rozsudku, ktorým rozhodol ako prvým v poradí, riadne využili právo predniesť záverečnú reč, ktorá je v zápisnice aj zaprotokolovaná. Po tom, ako odvolací súd uznesením č. k. 24Co/63/2023-250 rozsudok prvý v poradí zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a rozhodnutie, bolo nariadené pojednávanie na deň 06.06.2024, ktorého sa žalobcovia vrátane ich právneho zástupcu riadne zúčastnili, vo veci sa následne písomne vyjadrili podaním zo dňa 17.06.2024, ku ktorému doložili aj viaceré listinné dôkazy. Na základe uvedeného odvolací súd konštatuje, že hoci žalobcom nebolo umožnené predniesť záverečnú reč pred tým, ako bol vyhlásený napadnutý rozsudok, čím súd prvej inštancie procesne pochybil a zasiahol tak do procesných práv žalobcov, avšak vzhľadom na to, že žalobcovia počas celého konania aktívne využívali všetky procesné možnosti vyjadriť sa vo veci, predkladať dôkazy, zhodnocovať výsledky dokazovania a opakovane sa vyjadrovali aj k právnej stránke veci, ďalej s poukazom na ust. § 390 CSP a s prihliadnutím na to, že odvolací súd nemá možnosť uvedené procesné pochybenie súdu prvej inštancie v odvolacom konaní nijako napraviť, vychádzajúc aj z uvedeného účelu a podstaty záverečnej reči, hodnotí, že súd prvej inštancie síce uvedeným nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva, avšak nestalo sa tak až v takej miere, že by došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
19. Odvolací súd preskúmal obsah odvolania žalobcov vo zvyšnej časti a dospel k záveru, že odvolatelia sa v ňom obsiahlo venujú predovšetkým dôvodom, z ktorých považujú nadobúdací titul k sporným parcelám žalovanej za neplatný, a to notársku zápisnicu N74/2007, NZ 9693/2007, na podklade ktorej došlo k osvedčeniu právne významnej skutočnosti – vydržaniu vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Odvolatelia však opomínajú tú skutočnosť, že žalovaná je vedenou vlastníčkou dotknutých parciel, pričom sú to práve žalobcovia, kto sa domáha určovacou žalobou určenia vlastníckeho práva v ich prospech. Preto dôkazné bremeno o preukázaní vlastníckeho práva svedčiaceho v prospech odvolateľov ležalo na nich, akékoľvek spochybňovanie, či skutočne došlo k vydržaniu vlastníckeho práva žalovanou (osvedčené notárskou zápisnicou) by malo právny význam až v prípade preukázania, že skutočnými vlastníkmi dotknutých pozemkov sú práve odvolatelia. Súd prvej inštancie správne poukázal v bode 21. odôvodnenia rozsudku na to, že esenciálnou povinnosťou žalobcov bolo preukázanie existencie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam. Zo záverov súdu prvej inštancie je nepochybné, že sa tak nestalo, pričom po preskúmaní napadnutého rozsudku, ako aj obsahu spisu v kontexte odvolacej argumentácie žalobcov, odvolací súd nemá dôvod so závermi súdu prvej inštancie vyslovenými v napadnutom rozsudku nesúhlasiť.
20. Odvolatelia namietali, že parcelu č. 6682, z ktorej podľa tvrdení odvolateľov pochádzajú sporné parcely, nadobudli ich právni predchodcovia dedením po I. C., vzápätí uvádzajú, že ich stará mama – B. C. J. K., vlastnícke právo k uvedenej parcele nadobudla vydržaním, lebo jej právni predchodcovia ju nerušene a dobromyseľne užívali viac ako 10 rokov. Vlastnícke právo svojho právneho predchodcu odvodzujú z rozsudku súdu zo dňa 02.03.1989, č. k. 7C/263/88-22, z ktorého vyplýva, že je I. C. je vlastníkom nehnuteľnosti vedenej vo vl. č. XXX parc. č. 6682. Z tejto parcely č. 6682 mal vzniknúť „odskok“ o šírke 2,77 m a dĺžke cca 100 m (odvolatelia neuvádzajú, ako mal tento „odskok“ vzniknúť), pričom po dokúpení parc. č. 6681 starými rodičmi žalobcov, rodičia žalobcov pri výstavbe rodinného domu tieto parcely rozdelili, čím vznikol dvor s domom parc. č. 6681/5 a záhrada parc. č. 6681/3. Sporný odskok si údajne neoprávnene ohradili rodičia žalovanej a geodet následne pri zameraní v r. 1988 zameral aktuálny stav pozemkov odvolateľov bez zabratej časti. S uvedenou argumentáciou žalobcov prezentovanou pred súdom prvej inštancie, sa tento vyčerpávajúco vysporiadal najmä v bodoch 23. – 25. odôvodnenia rozsudku, kde vysvetlil, že hoci z rozsudku č. k. 7C/263/88-22 vyplýva, že ku dňu svojej smrti dňa XX.XX.XXXX bol I. C. vlastníkom nehnuteľnosti v PKV č. XXX parc. č. 6682 a 6683 v časti identifikovanej a novooznačenej geometrickým plánom č. 244-246-0404-88 vyhotoveným dňa 27.07.1988 ako parc. č. 6681/5 zast. plocha o výmere 856 m2 a parc. č. 6681/3 záhrada o výmere 4.282 m2 (č. l. 286) - teda výmera pozemku parc. č. 6681/3 činila 4.282 m2, čo nekorešponduje so zápisom výmery na LV, kde je uvedená výmera 5.426 m2 – tento rozdiel však spoľahlivo vysvetlil katastrálny odbor OÚ v Galante, ktorý ozrejmil, že údaj o výmere v rozsudku preškrtol ceruzkou neznámy subjekt a dopísal výmeru v rozsahu 5.426 m2. Tento postup bol vyhodnotený ako nesprávny a nezákonný. Odvolací súd hodnotí, že z uvedeného možno nepochybne uzavrieť, že z dokazovania nevyplynulo, že parcela č. 6681/3, ktorá mala pôvod aj v parc. č. 6682 z PKV č. XXX by mala mať v skutočnosti väčšiu výmeru, než sa uvádza v predmetnom rozsudku a konzumovať tak sporný susediaci „odskok“ predstavujúci predmetné parc. č. 6684/7 a 8 zapísané vo vlastníctve žalovanej. Odvolací súd zdôrazňuje, že z výroku ani odôvodnenia rozsudku č. k. 7C/263/88-22 nevyplýva, akú výmeru mala mať pôvodná parc. č. 6682. Aj na samotnom geometrickom pláne (č. l. 67), ktorý sa však podľa vyjadrenia OÚ Galanta (č. l. 144) našiel len vo všeobecnej dokumentácii OÚ, avšak nebol súčasťou rozsudku č. k. 7C/263/88-22, lebo tento sa zachoval bez príloh a bez (nesprávne) opravenej výmery, je v grafickom znázornení jasne viditeľné, že „odskok“ existoval už v tomto čase (zakreslený t.č. v šírke 2,9 m a dĺžke 111,80 m), pričom je zjavne súčasťou parciel č. 6684/2 a 6684/1, ktoré sú v súčasnosti vo vlastníctve žalovanej, teda nie súčasťou parcely č. 6681/3. Je teda nelogické a vnútorne si odporujúce aj to tvrdenie odvolateľov, že sporný „odskok“ vznikol zabratím časti bývalej parc. č. 6682 rodičmi žalovanej, keď tento „odskok“ je graficky znázornený už v geometrickom pláne č. 244-246-0404-88, ako súčasť parciel č. 6684/2 a 6684/1, ku ktorým žalobcovia svoje vlastnícke právo netvrdia ani nepreukazujú za zohľadnenia toho, že geometrický plán mal byť súčasťou samotného rozsudku č. k. 7C/263/88-22, od ktorého odvodzujú žalobcovia svoje vlastnícke právo (a to napriek tomu, že v tomto geometrickom pláne sa uvádza výmera pozemku parc. č. 6681/3 v rozsahu 5.426 m2). Odvolací súd poukazuje aj na výkaz výmer tohto geometrického plánu, kde je uvedené parc. č. 6681/3 nevznikla len pôvodnej parc. č. 6682, ale aj z parc. č. 6681, pričom pôvodná výmera parc. č. 6682 mala byť len 2.280 m2. Následne OÚ vo svojom stanovisku uviedol, že výmera na LV bola uvedená nesprávne a podľa rekonštrukcie výmery parc. č. 6681/3, by táto mala byť len 4.404 m2, teda ešte menej ako bolo uvedené v rozsudku č. k. 7C/263/88-22. V odvolaní však žalobcovia uvedené závery súdu prvej inštancie postavené aj na stanovisku OÚ Galanta katastrálny
odbor nijako nespochybňujú, ani neuvádzajú v čom by jeho právne posúdenie nemalo byť správne, nie je teda odvolaciemu súdu vôbec zrejmé, na podklade akého právneho titulu mali právni predchodcovia nadobudnúť vlastnícke právo k parcelám, ku ktorým sa určenia vlastníckeho práva sa domáhajú.
21. Ako odvolací súd uviedol vyššie, prevažná časť odvolacej argumentácie je zameraná na spochybnenie nadobúdacieho titulu žalovanej, a to vydržaním na podklade notárskej zápisnice N74/2007, NZ 9693/2007. Odvolatelia namietajú, že by darovacia zmluva, ktorá tvorí podklad osvedčenia o vydržaní bola pravdivá a platná (neuvádzajú v akom smere), spochybňujú, že by ich právna predchodkyňa mala kúpnou zmluvou zo dňa 01.12.1968 odpredať právnym predchodcom žalovanej „odskok“ predstavujúci sporné parcely, ďalej to, že žalovaná ani jej právny predchodcovia nemohli vstúpiť do oprávnenej držby sporných pozemkov, teda nemohli byť ani ich dobromyseľnými držiteľmi. Odvolací súd v tomto smere pripomína, že právne skutočnosti, ktorými žalovaná osvedčovala vydržanie svojho vlastníckeho práva boli právne významné pri splnení zákonných podmienok vydržania vlastníckeho práva, ktoré bol t.č. oprávnený vykonať aj notár, následkom čoho aj došlo aj vydaniu uvedenej notárskej zápisnice a následnému zápisu vlastníckeho práva žalovanej do katastra nehnuteľností. Právnym titulom, od ktorého žalovaná odvodzuje svoje vlastnícke právo je teda práve táto notárska zápisnica, pričom žalobcovia aj v odvolaní výslovne uvádzajú, že nespochybňujú dĺžku trvania držby sporného „odskoku“ zo strany žalovanej a jej právnych predchodcov, pričom túto záležitosť (zrejme mali na mysli určenie vlastníckeho práva k sporným parcelám) dlhodobo neriešili pre absenciu právneho vedomia a energie. Súd prvej inštancie tak správne v bode 38. odôvodnenia rozsudku poukázal na to, že žalovaná bola v oprávnenom presvedčení, že jej svedčí vlastnícke právo od roku 2008, kedy bola zápisnica opravená, a to až do r. 2021, kedy bola prvý raz oslovená zo strany žalobcov. Teda ak by žalobcovia aj preukázali (čo sa nestalo), že sa stali vlastníkmi sporných parciel oni, alebo ich právni predchodcovia, pokiaľ sa určenia vlastníckeho práva nedomáhali v 10 ročnej dobe (§ 134 OZ - oprávnený držiteľ sa stáva vlastníkom veci, ak ju má nepretržite v držbe po dobu desať rokov, ak ide o nehnuteľnosť) odo dňa, kedy nehnuteľnosti nadobudla žalovaná podľa notárskej zápisnice N74/2007, NZ 9693/2007, učinili tak neskoro a už len tento samotný dôvod by postačoval na zamietnutie žaloby. Z uvedeného dôvodu odvolací súd považoval za nadbytočné zaoberať sa odvolacou argumentáciou smerujúcou k spochybneniu splnenia podmienok vydržania vlastníckeho práva zo strany žalovanej a takisto konštatuje, že ani nebol dôvod na posúdenie uvedeného ako predbežnej otázky zo strany súdu prvej inštancie.
22. V ďalšej časti odvolania žalobcovia uvádzajú, že súd prvej inštancie si osvojil tvrdenie žalovanej, že „odskok“ nikdy netvoril súčasť žalobcami vlastnenej parcely č. 6681/3. V skutočnosti však žalovaná podľa názoru žalobcov účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov. V tomto smere odvolací súd poukazuje na obsah spisu, z ktorého je zrejmé, že žalovaná na svoju procesnú obranu vystupovala veľmi aktívne a predkladala množstvo listinných dôkazov, preukazujúcich jej vlastnícke právo k sporným parcelám. Samotná skutočnosť, že žalobcovia s právnym názorom žalovanej nesúhlasia, alebo spochybňujú splnenia podmienok na vydanie osvedčenia právne významnej skutočnosti – vydržania vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam notárskou zápisnicou neznamená, že by žalobkyňa účinne nepoprela skutkové tvrdenia žalobcov. Naopak, žalovaná hneď vo vyjadrení k žalobe okrem obsiahleho zdôvodnenia histórie nadobudnutia pozemkov a uvedenia vlastných skutkových tvrdení vrátane predloženia listinných dôkazov, výslovne uviedla, že žalobcovia na preukázanie svojho domnelého vlastníckeho práva nepredložili žiadne listinné dôkazy, z čoho je potrebné vyvodiť, že výslovne poprela aj to, že by parcely tvoriace sporný odskok mali tvoriť súčasť parcely č. 6681/3 vo vlastníctve žalobcov.
23. Pokiaľ ide o nesprávnosť výmery parc. č. 6681/3, ako aj námietok odvolateľov vo vzťahu k výmere sporného „odskoku“ a toho že jeho výmera nezodpovedá rozdielu v nesprávnosti zápisu, odvolací súd dáva do pozornosti stanovisko Úradu geodézie, kartografie a katastra SR (č. l. 272), z ktorého je zrejmé, že poukazuje na korektnosť určenia výmery v rozsahu 4.282 m2 vychádzajúc z celého radu listín a dostupných informácií (poľný náčrt z r. 1974, zameranie skutočného stavu z r. 1976, súpis parciel z r. 1982, ako aj viaceré mapové listy, z ktorých výmera zodpovedá výrokovej časti rozsudku č. k. 7C/263/88-22) a navyše historicky dokumentuje existenciu tohto „odskoku“ najmenej od r. 1971, teda dávno pred tým, než bol vydaný rozsudok č. k. 7C/263/88-22. Odvolací súd zdôrazňuje, že žiadnu z uvedených informácií, ktoré sa stali podkladom aj pre rozhodnutie súdu prvej inštancie, odvolatelia hodnoverným spôsobom nespochybnili, ani nijako nevyvrátili.
24. Polemiku odvolateľov o tom, prečo si súd neosvojil aj náčrt z geometrického plánu č. 278-504-762-71 z roku 1971, kde na pôvodnom nákrese sú všetky parcely v jednej línii, hodnotí odvolací súd ako nevýznamnú. Odvolatelia mali zjavne na mysli geometrický plán na č.l. 101, kde sa vpravo nachádza zakreslenie parcely č. 6682 bez „odskoku“, t.j. hranicou prebiehajúcou súbežne s hranicami susediacich parciel. Odvolací súd poukazuje na to, že z uvedeného geometrického plánu určeného podľa popisu na rozdelenie parc. č. 6683/1 a 6684/1 je zrejmé, že sporný odskok už v danom čase existoval ako súčasť parcely č. 6684/2 (č. l. 102) a mapka (v zmenšenom stave vpravo na č. l. 101), na ktorú poukazujú žalobcovia, je pravdepodobne historickým zákresom pôvodnej mapy, pričom nie je zrejmé z ktorého roku pochádza a navyše parc. č. 6682 je na ňom zakreslená z opačnej strany parc. č. 6683/1 (t. č. vo vlastníctve žalobcov), teda nie z tej strany, ktorá susedí s parc. č. 6684/2 (t.č. vo vlastníctve žalobkyne) a kde sa v súčasnosti nachádzajú sporné parcely, tzn. jej pôvodné zakreslenie ani nemôže mať nijaký súvis so sporným „odskokom“.
25. Preskúmaním napadnutého rozsudku má odvolací súd za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie týkajúce sa žalobcami v odvolaní namietaných skutočností je vyčerpávajúco, správne skutkovo a právne zdôvodnené a zodpovedá všetkým požiadavkám kladeným na odôvodnenie rozhodnutia. Súd prvej inštancie v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal priebeh konania, stanoviská strán k prejednávanej veci, výsledky vykonaného dokazovania a právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil svoje právne závery. Prijaté právne závery primerane vysvetlil, pričom dal i odpoveď na podstatné (zásadné) otázky a námietky oboch strán. Z odôvodnenia jeho rozhodnutia nevyplýva jednostrannosť, ani taká aplikácia príslušných ustanovení všeobecne záväzných právnych predpisov, ktorá by bola popretím ich účelu, podstaty a zmyslu. Samotný fakt, že žalobcovia sa s dôvodmi uvedenými v rozhodnutí súdu prvej inštancie nestotožňujú ešte neznamená, že závery v ňom obsiahnuté nie sú správne. Napadnutý rozsudok tak nie je postihnutý vadou nepreskúmateľnosti z dôvodu nedostatočného odôvodnenia.
26. Na základe vyššie uvedeného odvolací súd s poukazom na § 387 CSP napadnutý rozsudok vo výroku I., včítane závislého a vzhľadom na spôsob rozhodnutia aj vecne správneho výroku II. o náhrade trov prvoinštančného konania, potvrdil.
27. V zmysle § 396 ods. 1 CSP, ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie.
28. V zmysle § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
29. Podľa § 262 ods. 2 CSP, o výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
30. O náhrade trov odvolacieho konania odvolací súd rozhodol podľa ustanovení § 255 ods. 1 v spojení s ustanovením § 396 ods. 1 CSP tak, že úspešnej žalovanej priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči odvolateľom v plnom rozsahu, s tým, že odvolací súd nezistil dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by odôvodňovali postup podľa § 257 CSP.
31. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).