Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

24Co/63/2023

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v právnej veci žalobcov: 1/ A. B. C., nar. XX.XX.XXXX, adresa D. XXX, 2/ E. F., nar. X.XX.XXXX, adresa G. XXXX/X, D., obaja zastúpení: JUDr. Norbert Horváth, advokát, IČO: 30958300, Slnečná 592/2, Galanta, proti žalovanej: B. H., nar. XX.XX.XXXX, adresa C. XXX, D., zastúpená: JUDr. Silvia Gašparíková, advokát, IČO: 42294916, Športová 2298/58, Sereď, o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnosti, na odvolanie žalobcov 1 a 2 proti rozsudku Okresného súdu Galanta zo dňa 20.04.2023, č.k. -208, takto

rozhodol:

Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie ruší a vec mu vracia na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie výrokom I. žalobu zamietol a výrokom II. o trovách konania rozhodol tak, že žalovanej priznal 100 % náhrady trov konania.

2. Rozhodnutie súd odôvodnil právne na základe aplikácie , (ďalej len „“) a , (ďalej len „“).

3. Súd prvej inštancie svoje rozhodnutie odôvodnil tým, že z vykonaného dokazovania vyplynulo, že strany sporu sú vlastníkmi susediacich nehnuteľností, pričom žalobcovia sú podielovými spoluvlastníkmi parcely reg. C č. 6681/3 o výmere 5426 m2 (orná pôda), nachádzajúcej sa v k.ú. D., obec D., okres Galanta, vedenej OÚ Galanta, katastrálnym odborom, na LV č. XXXX. Žalovaná je výlučnou vlastníčkou parcely reg. C č. 6684/1 o výmere 1316 m2 (orná pôda), č. 6684/2 o výmere 1148 m2 (vinica) a č. 6684/3 o výmere 46 m2 (zastavaná plocha a nádvorie), nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., okres Galanta, vedených OÚ Galanta na LV č. XXXX, susediacich s parcelou č. 6681/3 v spoluvlastníctve žalobcov 1/ a 2/. Žalobcovia nadobudli vlastníctvo k parcele č. 6681/3 na základe Uznesenia o dedičstve OS Galanta č.k. -106 z 21.09.2017, žalovaná nadobudla vlastnícke právo k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3 na základe Osvedčenia o vydržaní spísaného formou notárskej zápisnice č. N 74/2007, Nz 9693/2007, NCRIs 9714/2007. Žalobcovia 1 a 2 mali za to, že časť parciel č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3, vymedzená geometrickým plánom č. G1-1852-2021 a v rámci neho označená ako parcely reg. C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a č. 6684/8 (orná pôda) o výmere 113 m2 nie sú vo vlastníctve žalovanej, ale v podielovom spoluvlastníctve žalobcov, uvedené novovytvorené parcely majú tak byť vlastnícky evidované katastrom nehnuteľností v prospech žalobcov 1/ a 2/, ktorý nevyhovujúci právny stav sa (zrejme aj s poukazom na odporúčanie katastrálneho úradu) sa rozhodli odstrániť podaním žaloby o určenie ich vlastníckeho práva k novovytvoreným (odborom katastra relevantným spôsobom neregistrovaným) parcelám č. 6684/7 a 6684/8 z právneho dôvodu (zrejme čiastočnej) neplatnosti notárskej zápisnice N 74/2007, Nz 9693/2007 osvedčujúcej nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanej vo vzťahu (aj) k parcelám č. 6684/1, 6684/2 a 6684/3. V danom prípade konanie iniciovali podaním žaloby o určenie vlastníckeho práva, ktorý druh žaloby možno nepochybne subsumovať pod ust. . Jedným z predpokladov prípustnosti žaloby podľa ust. je preukázanie

naliehavého právneho záujmu žalobcov na žiadanom určení (s výnimkou stavu, kedy naliehavý právny záujem vyplýva z osobitného predpisu). Žalobcovia existenciu naliehavého právneho záujmu na určení práva odôvodnili aktuálnym neistým právnym postavením žalobcov, nakoľko títo v katastri nehnuteľností nie sú vedení ako vlastníci sporných nehnuteľností (p.č. 6684/7 a 6684/8), pričom nápravu stavu je možné dosiahnuť len rozhodnutím súdu v predmetnom konaní, nakoľko zmenu v údaji o vlastníctve sporných nehnuteľností katastrálny odbor nevykonal. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že z vykonaného dokazovania nebolo preukázané, že by bola žalovaná aktuálne evidovaná ako vlastníčka nehnuteľností - parciel registra C č. 6684/7 (vinica) o výmere 164 m2 a 6684/8 (orná pôda) o výmere 113 m2, nachádzajúcich sa v k.ú. D., obec D., vytvorenými na základe geometrického plánu č. G1-1852-2021 vyhotoveného autorizovaným geodetom a kartografom A. I. J. dňa 21.01.2022, nevyplýva to najmä z LV č. XXXX (podľa ktorého táto je výlučnou vlastníčkou p.č. 6682, 6683/4, 6684/1, 6684/2, 6684/3), pričom súdu z vykonaného dokazovania nie je známa existencia inej listiny majúcej charakter listiny verejnej s dôkaznou relevanciou podľa ust. . Argumentácia žalobcov spočívajúca v tvrdení existencie naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení podľa názoru súdu za preukázaného skutkového a právneho stavu veci neobstojí, nakoľko súdu nie je zrejmá súvislosť žalobcami žiadanom určení vlastníckeho práva s vlastníckym právom žalovanej. Žalovaná nie je vlastníčkou predmetu sporu, pričom žiadaná zmena v evidencii vlastníctva sa žalovanej zjavne netýka. V neposlednom rade súd poukazuje na skutočnosť, že vo vzťahu k sporným parcelám (č. 6684/7 a 6684/8) aktuálne nie je zákonom určeným spôsobom evidované vlastníctvo žiadneho subjektu. Sporné parcely nie sú zlegalizované, kataster nehnuteľností ich ako právne existujúce nehnuteľnosti v zmysle katastrálneho zákona v súčasnosti nevedie, preto žiadaným určením nemožno dosiahnuť zmenu právneho stavu (ohľadne vlastníctva) vo vzťahu k žalovanej. Z vykonaného dokazovania nie je zrejmé, ktorej časti notárskej zápisnice N 74/2007 osvedčujúcej vydržanie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam žalovanej sa má žalobcami tvrdená neplatnosť pre nesplnenie hmotnoprávneho predpokladu vydržania v podobe oprávnenej držby (ktorú neplatnosť mal súd prejudiciálne v konaní vyhodnotiť) týkať, pokiaľ by mala byť neplatnou notárska zápisnica ako celok, je zjavná absencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko ňou bolo osvedčené nadobudnutie vlastníctva žalovanou k nehnuteľnostiam v rozsahu väčšom, než je žalobou žiadané určenie. Na základe uvedeného je možné konštatovať, že okrem absencie preukázania naliehavého právneho záujmu nie je preukázaná ani pasívna legitimácia žalovanej v spore, čo zakladá dôvod na zamietnutie žaloby. Vychádzajúc z kontextu skutkového stavu a z obsahu listinných dôkazných prostriedkov mal súd za to, že vhodným nástrojom riešenia situácie strán sporu sa javí žaloba o určenie priebehu hranice pozemku ( z.č. ), v rámci ktorého konania by súd posúdil nielen správnosť priebehu hraníc pozemkov, ak sú tvrdenia vlastníkov sporné, ale bolo by možné dosiahnuť právoplatným rozhodnutím aj žalobcami sledovanú opravu údajov o výmere dotknutých nehnuteľností v prípade ich procesného úspechu. O náhrade trov konania súd rozhodol podľa s poukazom na plný procesný úspech žalovanej vo veci, tejto priznal právo na 100% náhrady vzniknutých trov konania.

4. Voči tomuto rozsudku podali odvolanie žalobcovia 1 a 2 z dôvodov podľa , a a žiadali, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, alebo aby ho zmenil tak, že žalobe vyhovie.

5. V odvolaní poukázali na nepochopiteľnosť záveru súdu prvej inštancie, podľa ktorého žalovaná nie je pasívne vecne legitimovanou s argumentom, že samotná žalovaná sa považuje za vlastníčku odskoku, tento má oplotený a dlhodobo ho nerušene užíva (rovnako aj jej právny predchodcovia), pričom v rámci konania sa aktívne svoje vlastníctvo pokúšala preukázať. Súd prvej inštancie síce správne konštatuje, že novovzniknuté parcely predstavujúce odskok nie sú zapísané v katastri nehnuteľností, ale z priebehu konania a všetkých (ústnych i písomných) vyjadrení sporových strán a vykonaného dokazovania je zrejmé, že žalovaná považuje odskok ako novovzniknuté parcely (ich ekvivalent v podobe relevantných častí ňou formálne vlastnených parciel reg. „C“ č. 684/1, 6684/2 a 6684/3) za svoj, nakoľko vznikol odčlenením od parciel, ktoré formálne nadobudla na základe žalobcami spochybneného osvedčenia o vydržaní. Pokiaľ ide o Osvedčenie o vydržaní, žalobcovia ho spochybnili ako celok, nakoľko je absolútne zrejmé, že nevychádza z hodnoverných podkladov. Darovacia zmluva, na základe ktorej bolo Osvedčenie o vydržaní vydané nemá zákonom stanovené náležitosti (absolútna neplatnosť právneho úkonu), stavbu v ňom uvedenú identifikuje súpisným číslom, ktoré bolo pridelené až 19. novembra 1997 (4 roky po uzavretí dotknutej darovacej zmluvy) a list vlastníctva č. XXXX v čase údajného darovania taktiež ešte neexistoval. K otázke existencie ich naliehavého právneho záujmu na požadovanom určení žalobcovia uvádzajú, že právny názor súdu prvej inštancie neobstojí a nemá

žiadnu oporu v elementárnej logike. Žalobcovia jednoznačne a to s poukazom na ustálenú rozhodovaciu prax najvyšších súdnych autorít existenciu naliehavého právneho záujmu na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti odôvodnili. Naliehavý právny záujem na určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podľa ustálenej súdnej judikatúry daný vtedy, ak žalobca hodlá dosiahnuť zmenu zápisu v katastri nehnuteľností vo svoj prospech. V danom prípade sa žalobcovia domáhajú určenia, že sú vlastníkmi nehnuteľností, ktoré sú v katastri nehnuteľností vedené ako vlastníctvo žalovanej. S prihliadnutím k významu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností a k jeho právnym účinkom je odôvodnený záver, že právne postavenie žalobcov je za tejto situácie neisté a že bez požadovaného určenia by ich právo mohlo byť ohrozené. Pretože súdne rozhodnutie o určení vlastníckeho práva k nehnuteľnosti je podkladom na vykonanie zmeny v zápise v katastri nehnuteľností, je žaloba o určenie vlastníckeho práva spôsobilým právnym prostriedkom na odstránenie neistoty v skutočných právnych vzťahoch medzi sporovými stranami. Žalobcovia tiež považujú za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie týkajúci sa voľby druhu žaloby a rozhodne sa nestotožňujú s jeho záverom, že relevantným prostriedkom právnej ochrany by bola v danom prípade s ohľadom na aktuálny skutkový a právny stav žaloba o určenie priebehu hranice pozemku. Súd prvej inštancie svoj názor oprel o Uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 29. júna 2010, avšak právny názor Najvyššieho súdu SR nesprávne interpretuje, nakoľko ten uvádza, že žalobu o určenie priebehu hranice pozemku nemožno vylúčiť z okruhu určujúcich návrhov na ochranu práva, neuvádza však, že je to jediný prípustný prostriedok ochrany práv osôb, ktorých vlastnícke právo bolo porušené. Súd prvej inštancie tak žalobu zamietol prakticky z 3 dôvodov, a to údajnej neexistencie naliehavého právneho záujmu, údajného nedostatku pasívnej vecnej legitimácie na strane žalovanej a údajne nesprávne zvoleného druhu žaloby. Okrem toho, že ani jeden z dôvodov nie je v napadnutom rozsudku dostatočne a podrobne odôvodnený, ani jeden z nich nemá logický základ v zistenom skutkovom stave.

6. K odvolaniu žalobcov sa vyjadrila žalovaná a uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie žalobcovia nepredložili jediný dôkaz, na základe ktorého by bolo možné potvrdiť, že sporný odskok pred vydaním osvedčenia Notárskeho úradu Banská Bystrica o vydržaní vlastníckeho práva žalovanej k nehnuteľnostiam č. N 74/2007 zo dňa 13.03.2007 bol súčasťou ich parcely č. 6681/3. Žalobcovia poukazovali na neplatnosť uvedeného osvedčenia, avšak nie je zrejmé, akej časti by sa mala tvrdená neplatnosť týkať. Súd prvej inštancie teda správne uvádza, že pokiaľ by mala byť daná notárska zápisnica neplatná ako celok, je to zjavná absencia naliehavého právneho záujmu žalobcu na takomto určení, nakoľko ňou bolo osvedčené nadobudnutie vlastníckeho práva žalovanou k nehnuteľnostiam vo väčšom rozsahu, než je žalobou žiadané určenie vlastníckeho práva k spornému „odskoku“. Trvá na tom, že žalobcovia nepreukázali naliehavý právny záujem na požadovanom určení, pričom ak by súd rozhodol o vecnej opodstatnenosti určovacej žaloby bez toho, aby dospel k záveru o existencii naliehavého právneho záujmu žalobcov, porušil by tým základné právo na súdnu ochranu ďalšieho účastníka konania. Poukázala na odpoveď na žiadosť o prešetrenie, vymeranie nehnuteľností a právny stav na LV zo dňa 05.11.2021, pričom priebeh hranice medzi vlastníkmi susedných pozemkov je sporný, čoho sa žalobcovia pri formulovaní svojho petitu nedržali a žalobný návrh neopravili. Navrhla napadnutý rozsudok potvrdiť.

7. K vyjadreniu žalovanej podali žalobcovia 1 a 2 odvolaciu repliku, pričom uviedli, že žalovaná uvádza, že žalobcovia spochybňujú Osvedčenie o vydržaní vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam č. N 74/2007, NZ 2693/2007, NCRis 9714/2007 zo dňa 13.03.2007 ako celok, pričom na takéto určenie v ich prípade absentuje naliehavý právny záujem. Žalobcovia opakovane uvádzajú, tak ako to bolo úplne zrejmé z každého ich ústneho i písomného prednesu v rámci prvoinštančného konania, že spochybňujú zákonnosť a platnosť osvedčenia o vydržaní iba vo vzťahu k „spornému odskoku“. Pokiaľ ide o dôvody neplatnosti, ktoré žalobcovia opakovane v konaní uviedli, tie sa logicky vzťahujú na osvedčenie o vydržaní ako také, čo však neznamená, že ho napádajú ako celok. Pokiaľ ide o právny názor žalovanej, že jediný prípustný druh žaloby je v danom prípade žaloba o určenie priebehu hranice pozemkov, s týmto sa nemožno stotožniť. V danom prípade ide absolútne jednoznačne o určenie vlastníckeho práva vo vzťahu k parcelám, ktoré žalobcovia považujú za vlastné rovnako ako žalovaná, ktorá ich neoprávnene užíva, čo jednoznačne odôvodňuje správnosť zvoleného druhu žaloby, t.j. žaloby o určenie práva (vlastníckeho) k nehnuteľnosti v zmysle ust. . Súdu prvej inštancie v danej veci nič nebránilo konať a rozhodnúť tak, ako bolo požadované v petite žaloby.

8. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolanie bolo podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranou, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (

), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( ), po skonštatovaní, že odvolanie žalobcov má zákonné náležitosti ( a ) a že odvolatelia použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (, a ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ) a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je dôvodné, v dôsledku čoho je nevyhnutné rozsudok súdu prvej inštancie zrušiť ( ) a vec mu vrátiť na ďalšie konanie a nové rozhodnutie ( ).

9. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu je posúdiť napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie v kontexte odvolacích dôvodov uplatnených žalobcami, a to so zameraním na posúdenie, či súd prvej inštancie dospel k správnemu záveru ohľadom toho, že naliehavý právny záujem na požadovanom určení nie je daný.

10. Podľa , žalobou možno požadovať, aby sa rozhodlo najmä o určení, či tu právo je alebo nie je, ak je na tom naliehavý právny záujem; naliehavý právny záujem nie je potrebné preukazovať, ak vyplýva z osobitného predpisu.

11. Podľa (ďalej len „“), v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil, aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

12. Vady konania vymedzené v až d) sú porušením základného práva strany sporu na spravodlivý proces, toto právo zaručujú v podmienkach právneho poriadku Slovenskej republiky okrem zákonov aj cit. čl. 46 a nasl. a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd. Podľa judikatúry Európskeho súdu pre ľudské práva (napr. Ruiz Torija c/a Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A), Komisie (napr. stanovisko vo veci E.R.T. c/ a Španielsko z roku 1993, sťažnosť č. 18390/91) a Ústavného súdu Slovenskej republiky (nález sp. zn. ), treba za porušenie práva na spravodlivé súdne konanie považovať aj nedostatok riadneho a vyčerpávajúceho odôvodnenia súdneho rozhodnutia.

13. Odôvodnenie rozsudku súdu musí mať náležitosti uvedené v . Súd sa v odôvodnení svojho rozhodnutia musí vyporiadať so všetkými rozhodujúcimi skutočnosťami a jeho myšlienkový postup musí byť v odôvodnení dostatočne vysvetlený nielen s poukazom na výsledky vykonaného dokazovania a zistené rozhodujúce skutočnosti, ale tiež s poukazom na ním prijaté právne závery. Nepostačuje uviesť iba všeobecné súhrnné zistenia bez špecifikácie jednotlivých dôkazov, z ktorých boli tieto skutkové zistenia vyvodené. V odôvodnení rozhodnutia musí súd spôsobom logicky kompaktným a bez rozporov a vnútorných protirečení vysvetliť, k akým skutkovým zisteniam dospel, ktorú právnu normu a z akých dôvodov aplikoval a ako ju interpretoval. Účelom odôvodnenia je logicky, vnútorne kompaktne a neprotirečivo vysvetliť postup súdu a dôvody jeho rozhodnutia. Ak rozhodnutie súdu neobsahuje náležitosti uvedené v , je nepreskúmateľné.

14. Odvolací súd konštatuje, že súd prvej inštancie správne skúmal, či na požadovanom určení majú žalobcovia 1 a 2 naliehavý právny záujem, avšak dospel k nesprávnym záverom. Zo skutočnosti, že žalovaná nie je evidovaná ako vlastníčka novovytvorených parciel č. 6684/7 a 6684/8 na podklade geometrického plánu č. G1-1852-2021 súd prvej inštancie vyvodil záver, že nie je zrejmá súvislosť medzi žalobcami žiadaným určením vlastníckeho práva s vlastníckym právom žalovanej. S uvedeným sa nemožno stotožniť. Z priloženého geometrického plánu (č.l. 14) je zrejmé, že novovytvorené parcely č. 6684/7 a 6684/8 boli odčlenené z parcely č. 6684/1 orná pôda o výmere 1.316 m2 a 6684/2 vinica o výmere 1.148 m2, ktoré sú vedené na liste vlastníctva č. XXXX kat. úz. D. vo vlastníctve žalovanej. Z podanej žaloby jednoznačne vyplýva, že žalobcovia 1 a 2 sa domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti parciel č. 6684/1 a 6684/2 vo vlastníctve žalovanej, pričom táto časť bola vyčlenená z uvedených pozemkov predmetným geometrickým plánom vo forme novovytvorených parciel č. 6684/7 a 8, ktorý sa mal podľa žalobného návrhu (petitu) stať neoddeliteľnou súčasťou rozhodnutia. Je preto len logické, že

žalovaná nie je a ani nemôže byť aktuálne zapísanou vlastníčkou novovytvorených parciel, keď o určení vlastníckeho práva k nim nebolo dosiaľ rozhodnuté, pričom ich zápis do katastra nehnuteľností bude možný len v prípade, ak by súd žalobe vyhovel a rozhodnutie s pripojeným geometrickým plánom by sa tak stalo podkladom pre zmenu zápisu vlastníckeho práva v katastri nehnuteľností. Vzťah medzi určením vlastníckeho práva k novovytvoreným parcelám č. 6684/7 a 8 a vlastníckym právom žalovanej však jednoznačne vyplýva z vlastníctva žalovanej k parc. č. 6684/1 a 2, z ktorých sú tieto parcely vytvorené, inými slovami, ak sa žalobcovia domáhajú určenia vlastníckeho práva k časti pozemkov, ktoré patria žalovanej (t.j. k novovytvoreným parcelám č. 6684/7 a 8), nie je z odôvodnenia napadnutého rozsudku možné vyvodiť, z čoho súd prvej inštancie vychádzal, keď konštatoval, že pasívna vecná legitimácia žalovanej v spore nie je daná.

15. Pokiaľ ide o úvahu súdu prvej inštancie, že ak by sa žalobcovia domáhali neplatnosti notárskej zápisnice N 74/2007 ako celku, je zjavná absencia naliehavého právneho záujmu na takomto určení, nakoľko ňou bolo osvedčené vlastníctvo žalovanej vo väčšom rozsahu, než je žalobou žiadané určenie, táto nekorešponduje s obsahom žaloby, ani žalobným návrhom (petitom), ktorého sa žalobcovia 1 a 2 domáhajú. Z obsahu žaloby, ako aj skutkových tvrdení žalobcov je nepochybné, že títo namietajú, že žalovaná nemohla nadobudnúť vlastnícke právo k pozemkom parc. č. 6684/7 a 8, ktoré sú súčasťou parc. č. 6684/1, 2 a 3 vydržaním, lebo neboli splnené podmienky vydržania vlastníckeho práva, ktoré mali byť osvedčené predmetnou notárskou zápisnicou (Osvedčenia o vydržaní č. N 74/2007). Je irelevantné, že predmetná notárska zápisnica sa týkala aj nehnuteľností, ku ktorým sa žalobcovia nedomáhajú určenia vlastníctva práva, keď tvrdené nesplnenie podmienok vydržania vlastníckeho práva sa má týkať súhrnne aj pozemkov, na ktoré sa žalobcami požadované určenie vzťahuje. Odvolací súd dáva do pozornosti, že žalobcovia sa nedomáhajú neplatnosti právneho úkonu (notárskej zápisnice) ako určenia právnej skutočnosti podľa , ale určenia vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam podľa , pričom neplatnosť Osvedčenia o vydržaní bude súd skúmať len ako otázku predbežnú a svoje právne závery bude vzťahovať k predmetu sporu, teda určeniu vlastníckeho práva len k tým pozemkom, o ktorých žalobcovia tvrdia, že sa stali ich vlastníkmi (novovytvorené parcely č. parc. č. 6684/7 a 8).

16. Ďalej odvolatelia považovali za nesprávny právny názor súdu prvej inštancie týkajúci sa voľby druhu žaloby a nestotožnili sa s jeho záverom, že relevantným prostriedkom právnej ochrany by bola v danom prípade s ohľadom na aktuálny skutkový a právny stav žaloba o určenie priebehu hranice pozemku. Odvolací súd tu konštatuje, že žalobcovia 1 a 2 podanou žalobou nepochybne sledujú účel dosiahnutia zápisu ich vlastníckeho práva k parc. č. 6684/7 a 8 do katastra nehnuteľností na podklade rozhodnutia súdu, pričom o uvedených pozemkoch tvrdia, že sú ich vlastníkmi napriek tomu, že zápis v katastri nehnuteľností svedčí žalovanej. Hoci na dosiahnutie daného účelu nie je možné vylúčiť ani žalobu o určenie priebehu spornej hranice, ako konštatuje aj NS SR v citovanom rozhodnutí sp. zn.: , žaloba o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam je bezpochyby vhodným druhom žaloby, nakoľko žalobcovia 1 a 2 tvrdia existenciu svojho vlastníckeho práva k sporným nehnuteľnostiam a výsledkom konania v prípade, že súd žalobe vyhovie, bude deklarácia existencie tohto práva. Vzhľadom na to, že žalobcovia nemôžu bez rozhodnutia súdu dosiahnuť zmenu v zápise vlastníckych práv v katastri nehnuteľností k parc. č. 6684/7 a 8, pretože tieto predstavujú geometrickým plánom vymedzenú časť parc. č. 6684/1 a 2, ktorých zapísanou vlastníčkou je žalovaná, ich právne postavenie ako vlastníkov sporných nehnuteľností je neisté a túto neistotu nie je možné odstrániť inak, ako vyhovujúcim určovacím rozhodnutím súdu, čím je daný naliehavý právny záujem žalobcov na požadovanom určení. Len pre úplnosť odvolací súd dodáva, že žaloba o určení spornej hranice pozemkov je svojou povahou žalobou o určenie, že časť zo spornej plochy pozemku patrí inému, než zapísanému vlastníkovi, teda svojím obsahom a účelom korešponduje so žalobou o určenie vlastníckeho práva k nehnuteľnostiam vymedzeným geometrickým plánom.

17. Keďže v danom prípade došlo nesprávnym procesným postupom súdu prvej inštancie neodôvodnením rozhodnutia v súlade so zákonnými požiadavkami (a zároveň nesprávnym právnym posúdením veci) k znemožneniu žalobcom realizovať ich procesné právo na vysvetlenie dôvodov rozhodnutia v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, pričom s poukazom na to, že súd prvej inštancie rozhodnutie fakticky v relevantných záveroch neodôvodnil právne ani vecne, nie je dobre možné tento nedostatok napraviť až v druhoinštančnom konaní pred odvolacím súdom. V dôsledku toho odvolací súd napadnuté uznesenie podľa zrušil a vec podľa vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

18. Úlohou súdu prvej inštancie bude opätovne rozhodnúť o nároku žalobcov, pričom je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ). Je potrebné dôsledne pristúpiť k posúdeniu skutkových tvrdení strán a nimi navrhnutých dôkazov najmä so zameraním na posúdenie, či preukázali svoje vlastnícke právo k sporným pozemkom parc. č. 6684/7 a 8. Výsledky vykonaného dokazovania je nevyhnutné vyhodnotiť v súlade s ustanovením , a to najmä so sústredením sa na sporné otázky, tieto posúdiť z hľadiska všetkých na vec vzťahujúcich sa zákonných ustanovení a potom vo veci znova rozhodnúť. Rozhodnutie je potrebné náležite v súlade s ustanovením odôvodniť tak, aby skutkové a právne závery súdu boli vyčerpávajúco a logicky vysvetlené, nevzbudzujúce pochybnosti o dôvodoch samotného rozhodnutia.

19. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o nároku na náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie aj odvolacieho konania ( ).

20. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie,

lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).