Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_14CoP-151-2025.pdf
PDF · 172.63 KB
Case nature
Area
Subarea
14CoP/151/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Martiny Nemravovej, členov senátu JUDr. Róberta Bebčáka a JUDr. Miroslavy Korbašovej, vo veci starostlivosti o maloleté deti: A. B., nar. XX.XX.XXXX, C. B., nar. XX.XX.XXXX, zastúpené kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, deti rodičov matky: D. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E., F. XXX/X a otca: A. G., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom F., H. I. XXXX/XX, právne zastúpený JUDr. Janou Ftorkovou, advokátkou so sídlom V. Spanyola 8343/1A, Žilina, o zvýšenie výživného, o odvolaní otca maloletých detí proti rozsudku Okresného súdu Žilina č. k. 30P/159/2024-148 zo dňa 9. apríla 2025, takto
r o z h o d o l :
Rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 30P/159/2024-148 zo dňa 9. apríla 2025 p o t v r d z u j e . Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Súd prvej inštancie (ďalej aj len „okresný súd“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „Otec je povinný prispievať na výživu maloletej C. výživným vo výške 190,- eur mesačne, na výživu maloletého A. výživným vo výške 190,- eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky maloletých detí s účinnosťou od 25.09.2024. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.09.2024 do 31.03.2025 na maloletú C. vo výške 154,98 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným a nedoplatok na maloletého A. vo výške 154,98 eur súd povoľuje otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur spolu s bežným výživným, všetko pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku. Vo zvyšnej časti súd návrh matky zamieta. Týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/17/2021-232 zo dňa 24.05.2022 v časti výživného na maloleté deti C. a A.. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“ 2. V odôvodnení napadnutého rozsudku okresný súd uviedol, že matka sa svojím návrhom podaným na Okresný súd Žilina dňa 25.09.2024 domáhala, aby súd zvýšil výživné na maloleté deti zo sumy 165,- eur na sumu 225,- eur mesačne. Svoj návrh odôvodnila tým, že deti má vo výlučnej starostlivosti, otec prispieva na výživu detí sumou 330,- eur mesačne na obidve deti. Výdavky na starostlivosť stúpli nielen dôsledkom inflácie, ale aj zvýšených potrieb, a to na stravu, škôlku, záujmové krúžky. Uviedla, že výdavky oproti poslednému stavu v čase rozhodovania súdu o výživnom sa zmenili, čo sa týka stravy, naposledy 100,- eur, v súčasnosti 250,- eur, záľuby naposledy 50,- eur, v súčasnosti 100,- eur, výdavky na školu 220,- eur, poistenie, šetrenie 112,- eur, ošatenie 150,- eur, hračky, knihy, športové pomôcky 100,- eur, doplnky, výživy 50,- eur. Náklady na bývanie matka uviedla 300,- eur, cestovné do zamestnania 50,- eur, náklady na lieky 100,- eur, potraviny 1 000,- eur, ošatenie 300,- eur, krúžky pre deti 200,- eur, poistenie a šetrenie pre deti 112,- eur, škôlka 220,- eur, hračky, knižky 100,- eur. Jedná sa o mesačné výdavky. Majetkové pomery sa od predchádzajúceho stavu nezmenili. 3. Otec vo svojom písomnom vyjadrení k návrhu matky zo dňa 29.10.2024 uviedol, že nesúhlasí s vyčíslením nákladov na výživu maloletých detí v návrhu matky. Čo sa týka stravy, pred dvoma rokmi
náklady celej rodiny mali predstavovať 500,- eur, zatiaľ čo aktuálne matka uvádza náklady stravy 1 000,- eur mesačne. Náklady stravy, ktoré matka uvádza 250,- eur na každé dieťa, sú nereálne a podobne náklady na realizáciu záujmov, ktoré matka vyčísľuje u každého z detí na sumu 100,- eur mesačne. Otec si, okrem maloletých detí A. a C., plní vyživovaciu povinnosť k deťom z predchádzajúceho vzťahu, ktoré sú vo veku 11 rokov, výživné platí 250,- eur a vo veku 9 rokov, výživné platí v sume 200,- eur. Otec dosahoval naposledy príjem vo výške 1 843,- eur a v súčasnosti jeho priemerný mesačný čistý príjem predstavuje 2 163,- eur. Otec zo svojho príjmu hradí náklady - strava 180,- eur, cestovné 100,- eur, hygiena, ošatenie, obuv 120,- eur, bývanie 330,- eur, telefón 58,- eur, internet a TV 40,- eur, lieky 20,- eur, splátka úveru 476,78 eur, ročné náklady povinného zmluvného poistenia vozidla 144,- eur a ročné náklady poistenia nehnuteľnosti 107,64 eur. Oproti stavu, za ktorého súd rozhodoval o výživnom, došlo k výraznej zmene rodinných prídavkov zo sumy 25,50 eur na sumu 60,- eur mesačne na jedno dieťa. Životná úroveň matky detí preukazuje, že jej zárobkové pomery a možnosti sú neporovnateľné s otcom detí a za stavu, že za posledné 2 roky nedošlo k takej výraznej zmene pomerov na strane maloletých, má otec za to, že keď maloleté deti ešte nie sú v predškolskom veku, nie sú splnené podmienky na zvýšenie výživného zo strany otca a žiada návrh ako nedôvodný zamietnuť. 4. Rodičia boli predvolaní na informatívne stretnutie rodičov na Okresný súd Žilina dňa 21.11.2024 za účelom uzavretia prípadnej dohody. Na predmetnom stretnutí medzi rodičmi nedošlo k dohode ohľadne výšky výživného. Na tomto stretnutí matka uviedla mesačné výdavky na maloleté deti, na každé dieťa na stravu vo výške 270,- eur, poplatok za materskú školu 110,- eur, záujmové krúžky, gymnastika, lezenie, plávanie 100,- eur, hygiena, oblečenie, obuv 100,- eur, lieky, vitamíny 50,- eur, voľnočasové aktivity, hračky 50,- eur, poistenie, sporenie 56,- eur na každé dieťa. Matka uviedla čistý priemerný mesačný príjem cca 1 450,- eur, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého G., ktorému otec platí 400,- eur. Výdavky matky predstavujú bývanie 300,- eur, strava 270,- eur, ošatenie, obuv, hygiena 200,- eur, mobil, TV, internet 50 a 35,- eur, cestovné 50,- eur, poistenie 100,- eur. Otec uviedol čistý priemerný mesačný príjem 2 163,- eur, výdavky - bývanie 330,- eur, strava 180,- eur, ošatenie, obuv, hygiena 120,- eur, cestovné 100,- eur, mobil, TV, internet 58,12 + 39,58 eur, splátka úveru 476,78 eur, poistenie, sporenie 144 + 107,64 eur, výživné na deti C., A. 330,- eur a na ďalšie dve deti 450,- eur, lieky 20,- eur. Otec bol ochotný zvýšiť výživné na každé dieťa o 10,- eur. 5. Z výsluchu matky na pojednávaní okresný súd zistil, že maloleté deti od posledného rozhodovania súdu začali navštevovať materskú školu, a to od septembra 2024, stravné na jedno dieťa je 60,- eur a 45,- eur je mesačný poplatok na jedno dieťa + 15,- eur každý druhý mesiac, na začiatku školského roka do fondu v škôlke bol poplatok na každé dieťa 50,- eur, strava na jedno dieťa je 270,- eur, ošatenie, obuv 100,- eur mesačne. Synovi kupuje doplnok výživy, železo v sume 25,- eur na mesiac + ďalšie vitamíny, pre A. teda spolu 45,- eur mesačne, pre C. zakupuje vitamíny v sume 20 eur, platí životné poistenie vo výške 36,- eur mesačne pre každé dieťa a tiež sporenie 20,- eur pre každé dieťa. Deti chodia na gymnastiku raz do týždňa, poplatok je 90,- eur pre jedno dieťa na 2 mesiace. Bývajú s deťmi v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Poplatok za bývanie spolu s internetom je 330,- eur mesačne. Zakupovala rodinný dom a v súčasnej dobe si brala úver na prerobenie rodinného domu vo výške 151 000,- eur, mesačná splátka je 770,- eur. Ďalej má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena, životné poistenie platí mesačne 100,- eur. Do práce používa osobné motorové vozidlo, aj na rozvoz detí do zariadení, na pohonné hmoty vynaloží okolo 50,- eur mesačne. Jej súčasný mesačný príjem je okolo 2 000,- eur. Po otcovi zdedila byt, ktorý je v zanedbanom stave, je potrebné ho prerobiť, aby sa mohol prípadne dať do prenájmu. Mesačné náklady v súčasnej dobe s bytom nemá, platí len dane. Nie je vlastníkom hnuteľných vecí väčšej hodnoty, používa auto, ktoré je v majetku firmy, v ktorej je zamestnancom. Otec sa s deťmi stretáva nepravidelne. 6. Z výsluchu otca na pojednávaní okresný súd zistil, že býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, kde býva sám. Celkové náklady na bývanie aj s energiami sú vo výške 330,- eur mesačne. Internet a TV platí 40,- eur mesačne. Úver bol braný na kúpu bytu a splátka je vo výške 344,- eur, v súčasnej dobe, keďže skončila fixácia úveru, splátka sa zvýšila na sumu 499,- eur. Jeden spotrebný úver bral na vyplatenie dlžného výživného, ktorého splátka je vo výške 102,- eur a druhý spotrebný úver použil na kúpu spotrebičov do bytu a mesačná splátka je 32,- eur, paušál, mobilný telefón platí 50,- eur, má bežné výdavky, strava, ošatenie, hygiena. V súčasnej dobe býva vo I. a cestuje do práce do E., vzdialenosť je okolo 10 km. Do práce vynaloží na pohonné hmoty okolo 100,- eur. Kupuje si lieky na kĺby, mesačne okolo 20,- eur. Okrem bytu nie je vlastníkom iných nehnuteľností, je vlastníkom osobného motorového vozidla, ktoré nadobudol do vlastníctva v roku 2019 a byt má vo vlastníctve od roku 2021. Chodieva na výcviky, pričom nevie presne uviesť termín týchto výcvikov, ktoré bývajú každý mesiac, preto sa ani nevie dohodnúť na pravidelnom stretávaní s maloletými deťmi. V mesiaci má voľný víkend, kedy sa môže s deťmi stretnúť.
7. Z výsluchu kolízneho opatrovníka okresný súd zistil, že navrhuje návrhu matky na zvýšenie výživného vyhovieť. 8. Zo správy zamestnávateľa matky RIGHT POWER, a.s., Na Bráne 8665/4, Žilina okresný súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem matky za rok 2024 predstavoval sumu 1 319,- eur. Za toto obdobie bol matke vyplácaný daňový bonus na 3 deti, na každé dieťa spolu vo výške 1 679,27 eur. 9. Zo správy zamestnávateľa otca Ministerstvo obrany Slovenskej republiky, 5. pluk špeciálneho určenia Žilina zo dňa 19.03.2025 okresný súd zistil, že priemerný mesačný čistý príjem za obdobie 01/2024 - 02/2025 predstavoval sumu 2 234,- eur. Za rozhodné obdobie od septembra 2024 do februára 2025 (vo februári 2025 ročné zúčtovanie dane) priemerný mesačný čistý príjem otca predstavoval sumu 2 551,- eur. 10. Okresný súd s poukazom na vykonané dokazovanie a právnu úpravu v § 28 ods. 1, 2 Zákona o rodine, § 62 ods. 1, 2, 3, 4, 5 Zákona o rodine, § 75 ods. 1 Zákona o rodine, § 76 ods. 1 Zákona o rodine, § 77 ods. 1 Zákona o rodine, § 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine, § 52 Civilného mimosporového poriadku (CMP), § 232 ods. 3 Civilného sporového poriadku (CSP) rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku jeho rozhodnutia. 11. Naposledy okresný súd rozhodoval o výživnom rozsudkom Okresného súdu Žilina č. k. 21P/17/2021-232 zo dňa 24.05.2022, ktorým zveril maloleté deti do osobnej starostlivosti matky, pričom obidvaja rodičia sú oprávnení deti zastupovať a spravovať ich majetok, otca zaviazal platiť výživné na C. vo výške 165,- eur mesačne a na A. 165,- eur mesačne s účinnosťou od 08.02.2021. Súd neupravil styk otca s maloletými deťmi. Súd vychádzal z príjmu matky zo zamestnania 1 000,- eur mesačne, matka poberala aj rodičovský príspevok vo výške 495,- eur. Okresný súd mal preukázané, že matka zakúpila nehnuteľnosti, pozemky a stavbu - rodinný dom v katastrálnom území F. za kúpnu cenu 250 566,- eur, zobrala si pôžičku od svojej matky vo výške 150 000,- eur, ktorú sa zaviazala vrátiť do 10 rokov, je vlastníkom bytu, v ktorom býva s maloletými deťmi, spoluvlastníkom bytu v podiele 1/2 v katastrálnom území A., má ďalšiu vyživovaciu povinnosť k synovi G. B., nar. XX.XX.XXXX. Príjem otca mal okresný súd preukázaný vo výške 1 843,10 eur, otec bol vlastníkom bytu v katastrálnom území I.. Výdavky maloletých detí predstavovali mesačne strava 125,- eur, hygiena 60,- eur, z čoho plienky v priemere 40,- eur, doplnky, výživy, vitamíny 20,- eur, oblečenie a obuv 40,- eur, poistenie 35,- eur, voľný čas, hračky, knihy 50,- eur. Otec mal ďalšie dve vyživovacie povinnosti na maloletú A. G. vo výške 250,- eur mesačne a na maloletého C. G. v sume 200,- eur mesačne, rozsudok zatiaľ nebol právoplatný. 12. Pri svojom rozhodovaní o zmene výživného okresný súd porovnal okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase vydania rozhodnutia. Okresný súd porovnal u oboch rodičov navzájom možnosti, schopnosti a majetkové pomery, prihliadol k odôvodneným potrebám maloletých detí. Hmotnoprávnou podmienkou toho, aby súd mohol o veci opakovane rozhodnúť, je zmena pomerov. Okresný súd skúmal skutočnosti odôvodňujúce zmenu pomerov. 13. Okresný súd zistil, že matka s maloletými deťmi býva v 3-izbovom byte, ktorý je v jej osobnom vlastníctve. Za bývanie platí 330,- eur mesačne. Má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou, životné poistenie mesačne platí 100,- eur, do práce a na rozvoz detí do školských zariadení používa osobné motorové vozidlo, ktoré je v majetku firmy, v ktorej je zamestnaná a na pohonné hmoty vynaloží okolo 50,- eur mesačne. Po otcovi zdedila byt, ktorý je potrebné prerobiť, aby sa mohol dať prípadne do prenájmu. Brala úver na prerobenie rodinného domu vo výške 151 000,- eur, mesačná splátka je 770,- eur. Matka je zamestnaná a jej priemerný mesačný čistý príjem za rok 2024 predstavoval sumu 1 319,- eur, Za toto obdobie bol matke vyplácaný daňový bonus na tri deti, spolu mesačne vo výške 410,- eur. 14. Vo vzťahu k maloletým deťom okresný súd ustálil, že maloleté deti začali navštevovať od septembra 2024 materskú školu, stravné na jedno dieťa je okolo 60,- eur mesačne a 45,- eur je mesačný poplatok. Jednorazové platby škôlke v období od 1.9.2024 do 14.3.2025 na každé dieťa predstavovali príspevok rodičov školy 35,- eur, triedny fond 15,- eur a pranie posteľnej bielizne 15,- eur. Matka uviedla bežné výdavky, stravu na dieťa 270,- eur, výdavky na hygienu, ošatenie, obuv sú vo výške 100,- eur mesačne. Synovi A. kupuje doplnok výživy - železo v hodnote 25,- eur na mesiac a ďalšie vitamíny, spolu teda 45,- eur a pre C. vitamíny v hodnote 20,- eur. Každému dieťaťu platí životné poistenie vo výške 36,- eur mesačne a sporenie 20,- eur pre každé dieťa. Deti chodia na gymnastiku raz do týždňa a poplatok je 90,- eur na jedno dieťa na 2 mesiace, poplatok lezeckému klubu La Skala za prvý polrok bol 340 eur pre obidve deti. 15. Vo vzťahu k otcovi po vykonanom dokazovaní okresný súd ustálil, že otec mal príjem za obdobie 1/2024 až 2/2025 vo výške 2 234,- eur, v rozhodnom období, od 9/2024 do 2/2025 vo výške 2 551,- eur, (v ktorom je zahrnuté aj ročné zúčtovanie). Býva v byte, ktorý je v jeho osobnom vlastníctve, celkové náklady na bývanie, aj s energiami sú 330,- eur mesačne, internet a TV platí 40,- eur mesačne. Splátka úveru sa zvýšila na sumu 499,- eur. Bral úver na vyplatenie dlžného výživného, splátka je 102,- eur
mesačne a splátka ďalšieho spotrebného úveru, ktorý použil na kúpu spotrebičov do bytu, je 32,- eur mesačne. Paušál - mobilný telefón platí 50,- eur mesačne a má bežné výdavky so stravou, ošatením, hygienou. Na pohonné hmoty do práce vynaloží mesačne 100,- eur, na lieky vynaloží mesačne okolo 20,- eur. Je vlastníkom osobného motorového vozidla. Otec má ďalšie dve vyživovacie povinnosti, deťom A. a C. platí na základe rozhodnutia súdu výživné spolu vo výške 450,- eur, rozhodnutie nadobudlo právoplatnosť 21.07.2023. 16. Ako okresný súd vyššie konštatoval, o výživnom na maloleté deti súd rozhodoval v máji 2022, kedy určil výživné vo výške 165,- eur na každé dieťa. V tom čase maloleté deti boli vo veku jeden a pol roka. Výdavky detí súd ustálil na sumu 330,- eur, pričom, čo sa týka mesačných výdavkov na základné potreby, strava predstavovala sumu 125,- eur, ošatenie, obuv 40,- eur a hygiena 60,- eur. Od posledného rozhodnutia súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane detí, ktoré začali od septembra 2024 navštevovať materskú školu a v súvislosti s tým došlo k zvýšeniu ich výdavkov. Súd prihliadal aj na vývoj životných nákladov. Výdavky na stravu detí vo výške 270,- eur mesačne považoval súd za nadhodnotené, tieto ustálil na sume okolo 150,- eur, pričom deti sa stravujú aj v škôlke, ktorú navštevujú. Došlo k zvýšeniu príjmu matky a zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorého príjem sa tiež zvýšil. Naposledy jeho príjem bol vo výške 1 843,- eur, pričom príjem za obdobie 1/2024 - 02/2025 bol vo výške 2 234,- eur a v rozhodnom období za 09/2024 - 02/2025 vo výške 2 551,- eur, v ktorom bolo zahrnuté aj ročné zúčtovanie. Otec, ako vyplýva z oznámenia o jeho príjme, má nepravidelný mesačný príjem, pričom z písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe 5. pluku špeciálneho určenia Žilina vyplýva, že služobný plat otca je vo výške 2 631,63 eur, hodnostný plat od 01. januára 2023 vo výške 1 434,- eur, z toho hodnostná tarifa 438,70 eur, funkčná tarifa 995,10 eur, od 01. septembra 2023 zvýšenie funkčnej tarify vo výške 278,63 eur, od 01. januára 2025 zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby vo výške 480,- eur, od 01. januára 2025 príplatok výsadkárom 329,- eur a príplatok za ohrozenie života alebo zdravia vo výške 110,- eur. Ako vyplýva z výplatnej pásky, za február 2025, predloženej otcom, otcovi bola vyplatená odmena za vojenské cvičenie v 12/2024 a 1/2025 vo výške 100,- a 60,- eur, pričom otec uvádzal, že cvičení sa zúčastňuje každý mesiac. Okresný súd zvýšil výživné na maloleté deti, na každé dieťa vo výške 190,- eur mesačne a podľa okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem a ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k deťom vo veku 11 a 10 rokov vo výške 450,- eur mesačne. Výživné okresný súd zvýšil od podania návrhu, teda od 25.09.2024. Okresný súd poukázal na to, že deti sa podieľajú na životnej úrovni rodiča, a preto je potrebné prispôsobiť ich výdavky, čo sa týka najmä záujmovej činnosti, životnej úrovni svojich rodičov. Okresný súd musel prihliadnuť na vyživovaciu povinnosť, ktorú má otec voči ďalším dvom maloletým deťom a treba poukázať aj na to, že potreby všetkých maloletých detí sa budú neustále zvyšovať. Okresný súd zároveň prihliadol na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb detí a časť potrieb detí uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletým deťom k rukám matky vyplácaný každý mesiac vo výške 60,- eur na každé dieťa. 17. Okresný súd poznamenal, že rodič je povinný plne rešpektovať vyživovaciu povinnosť a svoje výdavky usmerniť tak, aby plnenie vyživovacej povinnosti nebolo ohrozené a rovnako je povinný využívať všetky svoje schopnosti a možnosti na zabezpečenie dostatočného príjmu na to, aby si mohol vyživovaciu povinnosť k dieťaťu plniť v čo najväčšom rozsahu. Vyživovacia povinnosť je prvoradá, a preto sú výživnému podriadené všetky ostatné výdaje rodičov. Je povinnosťou obidvoch rodičov venovať všetky sily k čo najoptimálnejšiemu zaisteniu výživy a ďalších potrieb svojho dieťaťa podľa svojich faktických schopností a možností v súlade s ustanovením § 62 Zákona o rodine. Každý rodič má v prvom rade zabezpečiť výživu dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. 18. Nedoplatok na výživnom za obdobie od 25.09.2024 do 31.03.2025 na každé maloleté dieťa vo výške 154,98 eur (alikvotná časť za mesiac september 2024, 6 mesiacov x 25,- eur - rozdiel medzi naposledy určeným výživným a zvýšeným výživným) súd povolil otcovi splácať v mesačných splátkach po 20,- eur k rukám matky spolu s bežným výživným na každé dieťa, pod následkom straty výhody splátok počnúc mesiacom nasledujúcim po právoplatnosti rozsudku v súlade s ustanovením § 232 ods. 3 CSP. Okresný súd teda povolil otcovi zaplatiť nedoplatok v predĺženej lehote a v tejto lehote povolil otcovi nedoplatok splácať v mesačných splátkach, ak však otec nezaplatí jednu splátku, stane sa splatným celý nedoplatok. Splátky súd určil s prihliadnutím na výšku nedoplatku, na možnosti otca, na skutočnosť, že nedoplatok na maloleté dieťa treba uhradiť čo najskôr. Vo zvyšnej časti návrh matky, v ktorom žiadala zvýšiť výživné na každé dieťa vo výške 225,- eur mesačne, okresný súd zamietol. Okresný súd zmenil posledné rozhodnutie súdu o výživnom, rozsudok Okresného súdu Žilina č. k. 21P/17/2021-232 zo dňa
24.05.2022 v časti výživného na maloleté deti C. a A.. Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania podľa § 52 CMP. 19. Proti rozsudku okresného súdu podal odvolanie otec, z dôvodov podľa § 365 písm. f) CSP, nakoľko súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, písm. h), keď rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho názoru. Výška okresným súdom zvýšeného výživného u každého z mal. detí zo sumy 168,- Eur na sumu 190,- Eur, t. j. o 22,- Eur, na každé mal. dieťa, nezohľadňuje zmenu pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia súdu, ktorým bol rozsudok Okresného súdu v Žiline č.k. 21P/17/2021-232 zo dňa 24.05.2022. Okresný súd rozhodoval o výživnom v čase, keď mal. deti boli vo veku 1 rok a 7 mesiacov, v ktorom období bola výška určeného výživného ovplyvnená okrem iného vysokými nákladmi na kúpu hygienických potrieb pre mal. deti v takomto veku, napr. plienok, rôznych olejov, mastičiek a pod., nákladmi, na kúpu mlieka, mliečnych výrobkov, ktoré sa však podstatne znížili oproti súčasným nákladom, deti už nie sú odkázané na kúpu plienok, ale ani takých nákladných mastičiek a krémov a olejov, ktoré si vyžaduje citlivý stav pokožky detí u detí do dvoch rokov veku, pritom len zohľadňujúc náklady plienok, tieto náklady predstavovali 40,- Eur, mesačne u každého z mal. detí. Rozsah súdom zvýšeného výživného je neprimeraný možnostiam a schopnostiam otca mal. detí, ktorý už za súčasného stavu určenia výživného aj s ohľadom na ďalšie vyživovacie povinnosti voči dvom deťom pochádzajúcim z predchádzajúceho vzťahu otca mal. detí, a to mal. A. G. v výške 250,- Eur, a mal. C. G. sumu 200,- Eur, má problém plniť vyživovaciu povinnosť v rozsahu tak, ako je doposiaľ upravená právoplatným súdnym rozhodnutím. Ďalšie zvyšovanie vyživovacej povinnosti aj za stavu, že je možné predpokladať, že ak matka mal. detí podala návrh na zvýšenie vyživovacej povinnosti už po dvoch rokov od právoplatnosti súdneho rozhodnutia, ktorým bola naposledy určená vyživovacia povinnosť, bude zrejme pripadať do úvahy za predpokladu, že matka bude uplatňovať ďalšie zvýšenie vyživovacej povinnosti v súvislosti s nástupom mal. detí na povinnú školskú dochádzku, ktorý stav u otca mal. deti vážne ohrozuje jeho životnú úroveň a nevytvára pozitívne predpoklady pre plnenie náročných pracovných úloh vyplývajúcich z pracovného zaradenia otca mal. detí. 20. Otec mal. detí zastáva názor, že okresný súd zo zisteného skutkového stavu nevyvodil správny právny záver v otázke podstatnej zmeny pomerov, ktorá by mala viesť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom. Zmena pomerov, na základe ktorej by malo dôjsť k zvýšeniu vyživovacej povinnosti otca, musí byť podstatná a musí sa týkať okolností, ktoré odvodňujú zmenu výšky výživného za podmienky, že sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase predchádzajúceho rozhodnutia. Otec mal. detí dospel k presvedčeniu, že v konkrétnom prípade nenastala taká závažná zmena pomerov, či už na strane rodičov alebo na strane oprávnených mal. detí, na základe ktorej by bolo možné uvažovať o zvýšení vyživovacej povinnosti otca voči mal. deťom. Čo sa týka zmeny pomerov na strane mal. detí, okresný súd vychádzal zo stavu, že zmena pomerov nastala predovšetkým v dôsledku toho, že mal. deti začali navštevovať od septembra 2024 materskú školu, pričom sa zvýšili náklady v súvislosti s mesačným poplatkom do škôlky v sume 45,- Eur, u každého z mal. detí a tiež za stravné 60,- Eur, mesačne, teda u každého z mal. detí o 105,- Eur, mesačne. Okresný súd však pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil pri posudzovaní zmeny pomerov stav, že v rozhodnom období pre zvýšenie vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov vo výške rodinných prídavkov na mal. deti, z ktorých je možné v podstatnej časti uhrádzať náklady spojené s výživným na mal. deti v užšom i širšom slova zmysle. Oproti výške rodinných prídavkov v sume 25,88 Eur, ktoré štát poskytoval titulom rodinných prídavkov v čase vydania rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 24.5.2022, v čase rozhodovania súdu už boli zvýšené rodinné prídavky na sumu 60,- Eur (od 01.01.2023), teda oproti prvému rozhodnutiu súdu o výživnom v čase rozhodnom pre posudzovanie zmeny pomerov zo štátom poskytovaných rodinných prídavkov v sume 60,- Eur (rozdiel o sumu 34,12 Eur), môžu byť pokryté zvýšené výdavky na výživu mal. detí v súvislosti s nákladmi na výživu mal. detí, t. j. s nákladmi na škôlku. Okrem rodinných prídavkov v tejto súvislosti je dôležité vyhodnotiť pri posudzovaní zmeny pomerov stav, že niektoré vyššie náklady, ktoré boli posudzované pri rozhodovaní o výživnom, zanikli, napr. náklady na kúpu hygienických položiek, plienok a pod. cca 40,- Eur. 21. Otec vyčítal okresnému súdu, že pri rozhodovaní o zvýšení vyživovacej povinnosti na mal. deti mal prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby mal. detí hradené zo štátnej sociálnej dávky – prídavku na dieťa, pričom v danej veci pri posudzovaní zmeny pomerov, ktorá nastala od posledného rozhodnutia z hľadiska zmeny pomerov na túto okolnosť neprihliadal. Až zvyšok výdavkov, ktoré nie je možné hradiť zo štátnej sociálnej dávky, mal súd rozdeliť medzi rodičov. Prídavok na deti predstavuje štátnu sociálnu dávku, ktorou štát prispieva rodičovi na výchovu a výživu na nezaopatrené dieťa. I keď povinnosť prispievať na výživu majú predovšetkým rodičia a vyplácanie prídavkov na deti nenahradzuje plnenie tejto povinnosti, predsa len vyplácané rodinné prídavky môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby mal.
detí. Okresný súd pri rozhodovaní o výške výživného v súvislosti so zmenou pomerov mal však prihliadať aj na to, do akej miery sú potreby mal. deti uhrádzané z takýchto zdrojov. 22. V odvolaní otec uviedol, že okresný súd pri posudzovaní zárobkových možností a schopností na strane otca mal. detí vychádzal z netto príjmu otca mal. detí za obdobie od 09/2024 do 02/2025 vo výške 2 551,- Eur, mesačne, pritom konštatoval, že otec mal detí má nepravidelný príjem a za obdobie od 01/2024 do 02/2025 jeho priemerný príjem je 2 234,- Eur, mesačne. Otec mal. deti spochybňuje výšku priemerného mesačného zárobku, z ktorého vychádzal okresný súd pri rozhodovaní, pretože na výške príjmu za obdobie od 09/2024 do 02/2025 nebol zohľadnený stav, že v jeho februárovej výplate – za 02/2025 došlo k vyplateniu ročného zúčtovania preddavkov na daň za predchádzajúce ročné zdaňovacie obdobie za rok 2024 a nakoľko ide o ročné zúčtovanie, pri výpočte mesačného príjmu otca mal. detí bolo potrebné vychádzať z netto príjmu otca mal. detí za február 2025 je do 2 700,42 Eur - 499,47 Eur (ročné zúčtovanie dane), teda z netto príjmu 2 200,95 Eur. Otec mal. deti spochybňuje výpočet priemerného netto príjmu otca mal detí v súvislosti s rozhodovaním o zmene príjmu na základe písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi zo dňa 31.12.2025 aj tým, že je vylúčené, aby netto príjem z brutto sumy 2 631,63 Eur, pri odvodovom zaťažení mohol v budúcnosti predstavovať 2 551 Eur, z ktorého príjmu okresný súd vychádzal pri posudzovaní zmeny pomerov. „V odôvodnení rozhodnutia súd konštatuje výšku a zloženie platu otca mal. s účinnosťou od 01.01.2025 v sume 2 631,63 €, z tohto listinného dôkazu však nevyplýva, aká je výška netto príjmu otca mal. detí od 01.01.2025 a akým spôsobom sa zmena výšky príjmu otca ako profesionálneho vojaka podieľala na priemernom mesačnom zárobku otca mal. detí za rozhodné obdobie, t. j. od 25.09.2024, t. j. od podania návrhu do rozhodnutia súdu. Otec mal. deti poukazuje na to, že čo sa týka výšky dosahovaného príjmu otca mal. detí, z hľadiska posudzovania zmeny pomerov je rozhodnutie súdu nepreskúmateľné a neurčité a preto žiada doplniť dokazovanie vyžiadaním správy od zamestnávateľa otca mal. detí –Ministerstvo obrany Slovenskej republiky o príjme otca mal. detí za obdobie od podania návrhu, t. j. od 25.09.2025 do 09.04.2025 s rozpisom podľa jednotlivých zložiek mzdy . 23. Otec mal. deti je profesionálny vojak, ide o veľmi náročné povolanie nielen z hľadiska fyzických dispozícií, ale intelektuálnych a psychických predpokladov, tiež z hľadiska časového zaťaženia pri účasti na rôznych pravidelných vojenských cvičeniach a je vylúčené, aby otec mal. detí pri tak náročnom povolaní mal možnosť v inom pracovnom alebo obdobnom pomere popri výkone svojho povolania mohol zabezpečiť ďalšie zdroje na financovanie svojich potrieb a potrieb štyroch mal. detí. Sám si uvedomil náročnosť a zaťaženosť v súvislosti s plnením vyživovacej povinnosti a preto si zvolil také zamestnanie, aby bol schopný plniť si vyživovaciu povinnosť voči všetkým mal. deťom, nemohol však predpokladať, že matka mal. detí každé dva roky bude žiadať zvyšovanie výživného v takom rozsahu, že to bude vážne ohrozovať jeho existenciu najmä, keď si je vedomý toho, že matka mal. disponuje značným obnosom finančných prostriedkov, ktoré ešte v čase rozhodovania o výživnom boli podľa jej vyjadrenia na účte cca 60 000,- Eur, okrem iných majetkových hodnôt v jej vlastníctve a náklady na mal. deti odvodzuje od jej vysokej životnej úrovne bez ohľadu na to, či otec mal. detí vzhľadom na jeho možnosti a schopnosti môže požiadavky matky mal. deti plniť. Otec mal. detí má silné citové väzby k mal. deťom, ktoré sú mal. deťmi opätované, stretáva sa s nimi v takom rozsahu, ako to jeho pracovné aktivity umožňujú a ubezpečuje súd o tom, že pokiaľ by jeho príjem dosahoval takú úroveň, aby mohol matkou mal. deti požadované výživné poskytovať, nebránil by sa zvýšeniu. Nemôže však pripustiť stav, že sa dostane do takej situácie, že nebude v jeho možnostiach výživné súdom určené plniť a bude pristúpené k exekučnému vymáhaniu výživného, čo by mohlo mať vplyv aj na jeho pracovné zaradenie. Už doterajšie výdavky otca mal. deti sú na minimálnej úrovni, vynímajúc najväčšiu položku jeho nákladov, t. j. úver, ktorý bol nútený si zabezpečiť z dôvodu vytvorenia svojich bytových potrieb ako najefektívnejšieho spôsobu, pretože v prípade, že by si bytové podmienky riešil prostredníctvom nájomného bytu, za stavu trhového nájmu by jeho náklady na nájomné boli vyššie ako súčasné platby splátok úveru. Napokon úver na zabezpečenie bytových podmienok mal poskytnutý otec už v čase pôvodného rozhodnutia s tým rozdielom, že výška splátky sa zvýšila oproti pôvodnému konaniu o výživné, v súvislosti so zmenou úrokovej sadzby zo strany peňažného ústavu. Nebola preukázané taká zásadná zmena pomerov na strane otca, matky, či mal. detí, ktorá by zakladala dôvodnosť podaného návrhu na zvýšenie výživného, nakoľko nebola splnená hmotnoprávna podmienka pre zmenu pôvodného rozhodnutia. Navrhol, aby odvolací súd zmenil rozsudok Okresného súdu v Žiline sp.zn. 30P/159/2024 zo dňa 09.04.2025 tak, že návrh na zvýšenie výživného na mal. A. B. a mal. C. B. zamieta. 24. Kolízny opatrovník - Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Žilina, oddelenie sociálnoprávnej ochrany detí a sociálnej kurately oznámilo, že súhlasí s rozhodnutím odvolacieho súdu bez nariadenia pojednávania, ďalšie návrhy na vykonanie dokazovania nemáme.
25. Matka maloletých detí vo svojom vyjadrení uviedla, že nesúhlasí s odvolaním otca vo veci zvýšenia výživného, ktoré bolo právoplatne určené rozhodnutím okresného súdu zo dňa 9. apríla 2025, a to na sumu 190,- Eur, mesačne na každé dieťa. Ide o primeranú a odôvodnenú úpravu pôvodného rozhodnutia Okresného súdu v Žiline sp.zn. 21P/17/232 zo dňa 24. mája 2022, ktorým bolo výživné pôvodne stanovené na 168,- Eur, na každé dieťa. Zvýšenie o 22,- Eur mesačne vychádza z objektívne zmenených okolností, zohľadňuje rast nákladov na deti a reflektuje reálne finančné možnosti otca. Tvrdenie, že náklady na deti sa znížili, považuje za nepravdivé a zavádzajúce. Otec detí ani pri ich narodení sa nepodieľal žiadnou čiastkou na kúpe výbavy pre bábätká - kočík, postieľky, autosedačky, oblečenie a ďalšie dojčenecké potreby. Preto je irelevantné, aby sa právna zástupkyňa otca odvolávala na vysoké náklady v tomto období. Hoci deti už nepotrebujú plienky, či niektoré potreby bábätiek, ani umelé mlieko, ako uvádza právna zástupkyňa, ktoré však nepotrebovali ani predtým, nakoľko boli do 3 rokov ich života dojčené, s pribúdajúcim vekom náklady rastú z nižšie uvedených dôvodov:
- materská škôlka - poplatky, strava
- krúžky a voľnočasové aktivity - podpora telesného, psychického a mentálneho vývoja
- zdravotná starostlivosť - doplnky výživy a špeciálna starostlivosť pri alergických prejavoch syna
- strava - zdravá a vyvážená
- zvýšené životné náklady v dôsledku inflácie, zavedenia transakčnej dane a aktuálnej situácie na trhu s potravinami, energiami a službami
- zníženie daňového bonusu na deti. Otec je profesionálny vojak, jeho služobný pomer sa riadi zákonom č. 281/2015 Z. z. o štátnej službe profesionálnych vojakov. Na základe novely č. 435/2024 Z. z., účinnej od 1. januára 2025, došlo k zvýšeniu tarifných platov a odmien (§ 88 - 92 citovaného zákona). Otec poberá aj prémie, v roku 2025 napríklad už schválenú a určenú štátom jednorazovú prémiu vo výške 800,- Eur. Žiadala, aby odvolací súd vychádzal z jeho aktuálneho príjmu od roku 2025, nie z minulých údajov, ktoré nereflektujú jeho súčasnú finančnú situáciu. Vzhľadom na rastúci a stabilný príjem považovala jeho námietku, že zvýšené výživné by ohrozilo jeho životnú úroveň, za neprijateľnú. Otec tvrdí, že náklady na deti odvodzuje od svojej vysokej životnej úrovne. Tento výrok zásadne odmieta. Všetky preukázané náklady sa týkajú detí, nie jej osobne. Čo sa týka sumy 60 000,- Eur uvedenej na jej účte, túto sumu mala dlhodobo pripravenú na rekonštrukciu rodinného domu, aby deťom vytvorila dôstojné a stabilné domáce prostredie. Nejde o bežný príjem, ale o účelovo viazané prostriedky, čo otec vo svojom odvolaní ignoruje. Rada by poukázala aj na to, že otec si zabezpečil služby advokáta, zatiaľ čo ona z finančných dôvodov sa nemohla dať právne zastúpiť. Napriek tomu sa snaží konať v najlepšom záujme detí. Ak má otec dostatočné prostriedky na právne služby, predpokladá, že preňho nepredstavuje problém prispievať na výživu detí v primeranej výške 190,- Eur mesačne. Zvýšenie výživného je v súlade s potrebami detí, nárastom cien a príjmami otca. Odvolanie považuje za neopodstatnené a žiadala, aby bolo zamietnuté a rozsudok bol potvrdený v celom rozsahu. 26. Krajský súd v Žiline ako súd odvolací (§ 34 Civilného sporového poriadku), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 Civilného sporového poriadku), oprávneným subjektom - účastníkom - otcom (§ 359 Civilného sporového poriadku), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 Civilného sporového poriadku), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 363 Civilného sporového poriadku) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 Civilného sporového poriadku), preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie bez viazanosti rozsahom (§ 65 Civilného mimosporového poriadku) a dôvodmi odvolania (§ 66 Civilného mimosporového poriadku), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 Civilného mimosporového poriadku), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 Civilného mimosporového poriadku), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 Civilného sporového poriadku a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca nie je dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie v napadnutých výrokoch (§ 387 ods. 1 Civilného sporového poriadku). 27. Pretože odvolací súd v plnom rozsahu preberá súdom prvej inštancie zistený skutkový stav, na základe ktorého dospel k správnym skutkovým záverom, pokiaľ ide o skutočnosti právne rozhodné pre posúdenie odvolania otca, a pretože odvolací súd zdieľa i právne závery súdu prvej inštancie vo veci, ktorý na vec aplikoval správne hmotnoprávne ustanovenia a tieto v súvislosti s danou vecou i správne vyložil, a preto sa stotožňuje s odôvodnením rozhodnutia, s poukazom na § 387 ods. 2 CSP, odvolací súd konštatuje správnosť jeho dôvodov a už iba odkazuje na správne a presvedčivé písomné vyhotovenie rozsudku. Odvolací súd ani s prihliadnutím na uplatnené odvolacie argumenty odvolateľa nenachádza dôvod, pre ktorý by sa mal od záverov súdu prvej inštancie odchýliť a nemôže preto dať mu za pravdu. Na zdôraznenie správnosti záverov súdu prvej inštancie sa potom žiada dodať už len nasledovné:
28. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojitosti s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ ktoré sa týka/týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré prechádzalo rozhodnutiu vo veci a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predloženého súdneho spisu, odvolací súd uvádza, že v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a/ CSP. 29. V prvom rade odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že otec v odvolacom konaní neuviedol žiadne nové skutočnosti alebo dôkazy, ktoré objektívne nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie, a ktoré by spĺňali procesné podmienky uvedené v § 366 CSP. Ak aj otec (mimo iného) v odvolaní poukazuje na nesprávne skutkové zistenia, je potrebné uviesť, že odvolací súd je podľa § 383 CSP viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. V tomto prípade odvolací súd ale konštatuje, že súd prvej inštancie vykonal všetky relevantné dôkazy navrhnuté stranami, tieto dôkazy vyhodnotil a z hodnotenia dôkazov ustálil skutkový stav, z ktorého pri rozhodovaní vychádzal. 30. Otec podľa obsahu odvolania namietal, že súd prvej inštancie nesprávne vyhodnotil výsledky vykonaného dokazovania, v dôsledku čoho dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. 31. Podľa § 191 Civilného sporového poriadku dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo (ods. 1). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak (ods. 2). 32. Hodnotenie dôkazov v zmysle § 191 CSP je činnosť súdu, pri ktorej hodnotí vykonané procesné dôkazy z hľadiska ich pravdivosti a relevantnosti pre rozhodnutie. Pri hodnotení dôkazov súd v zásade nie je právnymi predpismi obmedzovaný v tom, ako má z hľadiska pravdivosti ten-ktorý dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa teda zásada voľného hodnotenia dôkazov. Hodnotiaca úvaha súdu pritom ale nie je svojvoľná, súd musí vychádzať zo všetkého, čo vyšlo v konaní najavo. Tieto skutočnosti musí súd rešpektovať a musí správne určiť ich vzájomný vzťah. Pritom súd nie je viazaný žiadnym poradím významu a dôkaznej sily jednotlivých dôkazov. Súd prvej inštancie si túto svoju povinnosť splnil, výsledky vykonaného dokazovania riadne vyhodnotil a na ich základe odôvodnil rozhodnutie, s ktorým sa odvolací súd stotožňuje tak, ako už bolo uvedené vyššie. Odvolací súd ďalej uvádza, že vnútorné presvedčenie súdu (ako výsledok hodnotenia dôkazov) by sa totiž malo vytvárať na základe starostlivého uváženia a zhodnotenia dôkazov jednotlivo, aj v ich komplexnosti tak, aby vychádzalo z pravidiel formálnej logiky. Kontrola výsledku hodnotenia dôkazov, ku ktorým dospel súd, sa uskutočňuje najmä prostredníctvom inštitútu odôvodnenia rozsudku. Súd má povinnosť dbať na to, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé a vyhovujúce najmä základnej požiadavke preskúmateľnosti. V posudzovanom prípade súd prvej inštancie v rozsahu potrebnom pre rozhodnutie dokazovaním riadne zistil skutkový stav veci, aplikoval naň správny predpis a svoje rozhodnutie aj veľmi podrobne a presvedčivo odôvodnil. Okolnosti namietané otcom v odvolaní nemajú za následok úvahu odvolacieho súdu, ktorá by nebola zhodná s v napadnutom rozhodnutí prezentovanou úvahou súdu prvej inštancie. 33. Posúdením otcom produkovaných odvolacích námietok vo svetle skutočností z obsahu spisového materiálu plynúcich, tieto odvolací súd nevyhodnotil ako opodstatnené k odlišnému rozhodnutiu ako okresný súd. 34. Vo vzťahu k predmetnej veci odvolací súd vo všeobecnosti považuje za potrebné uviesť, že platná právna úprava vyživovacej povinnosti rodičov k deťom (§ 62 ods. 1 zákona o rodine) je založená na rovnakom postavení muža (otca) a ženy (matky). Obaja rodičia tak majú povinnosť prispievať na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov (§ 62 ods. 2 veta prvá zákona o rodine). Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby rodiča, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, nadobudnutými vedomosťami a získanými skúsenosťami. Z hľadiska vyživovacej povinnosti je podstatné, ako sa prejavia v reálnych schopnostiach dosahovania príjmu. Subjektívne schopnosti sa však môžu realizovať len v rámci objektívne daných možností, ktoré determinuje reálna situácia na trhu práce, miera nezamestnanosti v regióne, v príslušnom odbore, vekovej kategórii, dosahované zárobky v danom povolaní. Majetkové pomery rodiča umožňujú komplexne posúdiť celkovú situáciu, životnú úroveň rodiča pre potreby výživného, keďže príjmové pomery samy osebe neposkytujú úplný obraz o situácii povinného rodiča. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery rodiča je potrebné prihliadnuť aj vtedy, ak sa rodič vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako je potrebné prihliadať aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré rodič na seba berie. Obligatórnym zákonným hľadiskom je tiež osobný výkon starostlivosti o dieťa (§ 62 ods. 4 zákona o rodine). Uvedené konanie sa chápe ako
určitá hodnota, ktorá sa pri určovaní výživného nemôže nebrať do úvahy. Hoci zákon používa termín „prihliada sa“, osobnú starostlivosť nepochybne kladie na roveň finančnému zabezpečeniu výživy. Miera, v akej treba prihliadať na osobnú starostlivosť o dieťa v rámci plnenia vyživovacej povinnosti, sa mení podľa veku dieťaťa, resp. jeho zdravotného stavu. Najvýznamnejší podiel bude predstavovať pri deťoch najnižšieho veku, kde je osobná starostlivosť najnáročnejšia. 35. Rozsah vyživovacej povinnosti rodiča je limitovaný odôvodnenými potrebami dieťaťa (§ 75 ods. 1 zákona o rodine), pričom dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov (§ 62 ods. 2 veta druhá zákona o rodine). Odôvodnené potreby dieťaťa sú rôzne podľa okolností konkrétneho prípadu, sú závislé predovšetkým od veku a zdravotného stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote, výšky eventuálnych vlastných príjmov a pod. Avšak odôvodnené potreby dieťaťa neurčujú len tieto okolnosti, sú bezprostredne ovplyvňované i schopnosťou a možnosťou rodičov. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi obmedzené, sú odôvodnenými len bežné potreby dieťaťa, ktoré nepresahujú obvyklú základnú mieru všetkých nevyhnutných potrieb, nutných pre život kultúrneho človeka. Ak sú reálne možnosti a schopnosti rodičov veľmi široké, sú odôvodnenými tiež ďalšie potreby dieťaťa, ktoré nie sú nevyhnutné, ale - práve so zreteľom, napr. k veku a zdravotnému stavu dieťaťa, jeho fyzickej a duševnej vyspelosti, spôsobu a obsahu jeho prípravy na budúce povolanie a celkové uplatnenie v spoločenskom živote - prospešné všestrannému vývoju dieťaťa vo vyspelej spoločnosti. 36. Podľa § 78 ods. 1 zákona o rodine, dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Za zmenu pomerov v zmysle citovaného zákonného ustanovenia treba považovať podstatnú zmenu pomerov, či už na strane maloletého dieťaťa alebo rodičov. Úlohou súdov pri rozhodovaní o zmene výživného je preto potrebné zistiť, či a v akom smere došlo k zmene pomerov od posledného rozhodnutia o výživnom a v prípade kladného zistenia túto zmenu premietnuť do výšky výživného. Pokiaľ ide o výšku výživného, vychádzajúc z § 62 ods. 1 - 5, § 75 ods. 1 zákona o rodine, súd pri určovaní výživného berie zreteľ na odôvodnené potreby maloletých detí, ako aj na zárobkové možnosti, schopnosti a majetkové pomery rodičov. 37. Podľa zistení odvolacieho súdu dôvody uvádzané otcom neboli spôsobilé odôvodniť vecnú a právnu nesprávnosť rozsudku súdu prvého stupňa vo výroku o výživnom. Otcom uvádzané skutočnosti, neboli také ktoré by spochybnili, resp. vyvrátili závery okresného súdu v ods. 9. odôvodnenia napadnutého rozsudku, keďže vychádzali z listinného dôkazu, ktorý je súčasťou spisového materiálu, ktorým bolo riadne vykonané dokazovanie na ústnom pojednávaní za prítomnosti právnej zástupkyne otca dňa 9.4.2025( zápisnica z ústneho pojednávania čl. 145 spisu), ktorá viac návrhov na doplnenie dokazovania nemala a nemala ani pripomienky(čl. 147) k vykonanému dokazovaniu. Je zrejmé, že okresný pri svojich záveroch vychádzal z obsahu spisu ( najmä čl. 78 spisu, 107, 119 spisu). V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na maloleté detí od otca z hľadiska ich súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností a možností rodičov, na výživu ktorých sú maloleté deti plne odkázané, a tieto potom v záujme zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 zákona o rodine), porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom rozsudkom okresného súdu. Pokiaľ otec sumu 499,47 Eur vvlúčil z jeho príjmu (odvolanie čl. 163 spisu), tak bližšiu argumentáciu okrem toho, že ide ročné zúčtovanie neuviedol, vzhľadom na odôvodnenie napadnutého rozsudku odvolací súd nevidel dôvod odkloniť sa od záverov okresného súdu ani v tejto rovine. 38. Z odôvodnenia napadnutého rozsudku vyplýva, že dňa 21.11.2024 za účelom uzavretia prípadnej dohody matka uviedla mesačné výdavky na maloleté deti, na každé dieťa na stravu vo výške 270,- eur, poplatok za materskú školu 110,- eur, záujmové krúžky, gymnastika, lezenie, plávanie 100,- eur, hygiena, oblečenie, obuv 100,- eur, lieky, vitamíny 50,- eur, voľnočasové aktivity, hračky 50,- eur, poistenie, sporenie 56,- eur na každé dieťa. Matka uviedla čistý priemerný mesačný príjem cca 1 450,- eur, má ešte ďalšiu vyživovaciu povinnosť na maloletého G., ktorému otec platí 400,- eur. Výdavky matky predstavujú bývanie 300,- eur, strava 270,- eur, ošatenie, obuv, hygiena 200,- eur, mobil, TV, internet 50 a 35,- eur, cestovné 50,- eur, poistenie 100,- eur. Otec uviedol čistý priemerný mesačný príjem 2 163,- eur, výdavky - bývanie 330,- eur, strava 180,- eur, ošatenie, obuv, hygiena 120,- eur, cestovné 100,- eur, mobil, TV, internet 58,12 + 39,58 eur, splátka úveru 476,78 eur, poistenie, sporenie 144 + 107,64 eur, výživné na deti C., A. 330,- eur a na ďalšie dve deti 450,- eur, lieky 20,- eur. Otec bol ochotný zvýšiť výživné na každé dieťa o 10,- eur. Okresný súd rozhodoval v máji 2022, kedy určil výživné vo výške 165,- eur na každé dieťa. V tom čase maloleté deti boli vo veku jeden a pol roka. Výdavky detí ustálil na sumu 330,- eur, pričom, čo sa týka mesačných výdavkov na základné potreby, strava predstavovala sumu 125,- eur, ošatenie, obuv 40,- eur a hygiena 60,- eur. Od posledného rozhodnutia
súdu o výživnom nastala zmena pomerov na strane detí, ktoré začali od septembra 2024 navštevovať materskú školu a v súvislosti s tým došlo k zvýšeniu ich výdavkov. Súd prihliadal aj na vývoj životných nákladov. Pokiaľ otec v odvolaní namietal uplatnené výdavky matkou na stravu maloletých, tak okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu výdavky na stravu detí vo výške 270,- eur mesačne považoval za nadhodnotené, tieto ustálil na sume okolo 150,- eur, pričom deti sa stravujú aj v škôlke, ktorú navštevujú. Došlo k zvýšeniu príjmu matky a zmena pomerov nastala aj na strane otca, ktorého príjem sa tiež zvýšil. Naposledy jeho príjem bol vo výške 1 843,- eur, pričom príjem za obdobie 1/2024 - 02/2025 bol vo výške 2 234,- eur a v rozhodnom období za 09/2024 - 02/2025 vo výške 2 551,- eur, v ktorom bolo zahrnuté aj ročné zúčtovanie. Pokiaľ otec v odvolaní namietal závery okresného súdu v rovine vyhodnotenia jeho príjmu, tak okresný súd vychádzal z výsledkov vykonaného dokazovania, z listinných dôkazov. Pokiaľ otec nesúhlasil so závermi okresného súdu z oznámenia o jeho príjme, z ktorého vyplýva, že má nepravidelný mesačný príjem, pričom z písomného oznámenia profesionálnemu vojakovi v stálej štátnej službe 5. pluku špeciálneho určenia Žilina vyplýva, že služobný plat otca je vo výške 2 631,63 eur, hodnostný plat od 01. januára 2023 vo výške 1 434,- eur, z toho hodnostná tarifa 438,70 eur, funkčná tarifa 995,10 eur, od 01. septembra 2023 zvýšenie funkčnej tarify vo výške 278,63 eur, od 01. januára 2025 zvýšenie hodnostného platu za čas trvania štátnej služby vo výške 480,- eur, od 01. januára 2025 príplatok výsadkárom 329,- eur a príplatok za ohrozenie života alebo zdravia vo výške 110,- eur, tak tieto skutočnosti vyplynuli z vykonaného dokazovania okresného súdu. Závery okresného súdu v rovine konštatovania jeho príjmu vyplývajú z výplatnej pásky, za február 2025, predloženej otcom, otcovi bola vyplatená odmena za vojenské cvičenie v 12/2024 a 1/2025 vo výške 100,- a 60,- eur, pričom otec uvádzal, že cvičení sa zúčastňuje každý mesiac. Ak potom okresný súd zvýšil výživné na maloleté deti, na každé dieťa vo výške 190,- eur mesačne a podľa okresného súdu takto určená výška výživného zodpovedá odôvodneným potrebám detí vzhľadom k možnostiam a schopnostiam otca, s prihliadnutím na jeho príjem a ďalšie 2 vyživovacie povinnosti k deťom vo veku 11 a 10 rokov vo výške 450,- eur mesačne, tak napriek nesúhlasu otca takto stanovené výživné je vecne správne, zodpovedá pomerom rodičov i odôvodneným potrebám maloletých detí. Výživné okresný súd zvýšil od podania návrhu, teda od 25.09.2024. Okresný súd podľa odvolacieho súdu v súlade so zákonnou úpravou poukázal na to, že deti sa podieľajú na životnej úrovni rodiča, a preto je potrebné prispôsobiť ich výdavky, čo sa týka najmä záujmovej činnosti, životnej úrovni svojich rodičov. Práve v súvislosti s výškou životnej úrovne otec v odvolaní namietal, že matka túto odvíja od sumy 60 000,- Eur, ktorú má mať matka na účte, avšak z odôvodnenia napadnutého rozsudku okresného súdu, ale ani z obsahu tvrdení matky pre okresným súdom, nevyplýva, že by matka výšku životnej úrovne odvíjala od tejto sumy. Vo vzťahu k odvolacej argumentácií otca, že okresným súdom stanoveným výživným sa dostane do situácie, že nebude môcť takto uloženú vyživovaciu povinnosť plniť, teda že bude ohrozený, zostala len vo všeobecnej rovine. Len pre úplnosť a nad rámec vyššie uvedeného odvolací súd poukazuje na to, že i v prípade otcom tvrdeného príjmu v odvolaní netto 2200 Eur (odvolanie č.l. 163 spisu), by vzhľadom na okresným súdom stanovené náklady na maloletú C., maloletého A., bez bližšieho odôvodnenia otcom, podľa odvolacieho súdu, neopúšťajúc samozrejme závery vyššie uvedené v tomto rozhodnutí, nepredstavovalo otcove ohrozenie, ktoré by sa malo premietnuť na jeho pracovné zaradenie (odvolanie č.l. 164 spisu). 39. Odvolací súd pri vyhodnotení námietky otca, že okresný súd pri rozhodovaní vôbec nezohľadnil pri posudzovaní zmeny pomerov stav, že v rozhodnom období pre zvýšenie vyživovacej povinnosti došlo k podstatnej zmene pomerov vo výške rodinných prídavkov na mal. deti, z ktorých je možné v podstatnej časti uhrádzať náklady spojené s výživnom na mal. deti v užšom i širšom slova zmysle. Otec v odvolaní zvýraznil, že oproti výške rodinných prídavkov v sume 25,88 Eur, ktoré štát poskytoval titulom rodinných prídavkov v čase vydania rozsudku prvostupňového súdu zo dňa 24.5.2022, v čase rozhodovania súdu už boli zvýšené rodinné prídavky na sumu 60,- Eur (od 01.01.2023), teda oproti prvému rozhodnutiu súdu o výživnom v čase rozhodnom pre posudzovanie zmeny pomerov zo štátom poskytovaných rodinných prídavkov v sume 60,- Eur (rozdiel o sumu 34,12 Eur). V súvislosti s touto odvolacou námietkou otca odvolací súd poukazuje na odôvodnenie napadnutého rozsudku, z ktorého vyplýva, že okresný súd zároveň prihliadol na to, že matka si plní svoju vyživovaciu povinnosť aj formou osobnej starostlivosti, uspokojovaním bytových potrieb detí a časť potrieb detí uhrádza z rodinného prídavku, ktorý je maloletým deťom k rukám matky vyplácaný každý mesiac vo výške 60,- eur na každé dieťa, ktorá v odvolaní otca nenašla premietnutie. Po vykonaní odvolacieho prieskumu v rovine tejto námietky odvolací súd nemohol konštatovať jej vplyv na vecnú správnosť záverov okresného súdu. 40. Z judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov vyplýva, že súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené účastníkmi konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať
odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka konania, ktorý ju nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov konania (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne). Na ďalšiu irelevantnú argumentáciu zachádzajúcu podrobne do detailov, nespôsobilú ovplyvniť rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného na mal. detí odvolací súd nepovažoval za potrebné reagovať špecifickou odpoveďou. 41. K odvolaniu a jeho dôvodom odvolací súd považuje pre komplexnosť posúdenia ešte uviesť, že z práva na spravodlivý súdny proces pre procesnú stranu nevyplýva jej právo na to, aby sa všeobecný súd stotožnil s jej právnymi názormi a predstavami, preberal a riadil sa ňou predpokladaným výkladom všeobecne záväzných predpisov, rozhodol v súlade s jej vôľou a požiadavkami, ale ani právo vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ňou navrhnutých dôkazov súdom a dožadovať sa ňou navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. IV. ÚS 252/04, I. ÚS 50/04, II. ÚS 3/97, II. ÚS 251/03). Podstatou práva na spravodlivý súdny proces je možnosť fyzických a právnických osôb domáhať sa svojich práv na nestrannom súde a v konaní pred ním využívať všetky právne inštitúty a záruky poskytované právnym poriadkom. Integrálnou súčasťou tohto práva je právo na relevantné, zákonu zodpovedajúce konanie súdov a iných orgánov Slovenskej republiky. Odvolací súd na tomto mieste konštatuje, že právo otca na vykonanie spravodlivého procesu bolo v konaní okresného súdu dodržané. 42. Krajský súd napokon považuje za potrebné primerane poukázať aj na uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp.zn. 1 Cdo 147/2011 z 25. apríla 2012, podľa záverov ktorého odvolací súd, ktorý sa stotožnil so závermi súdu prvého stupňa, neporušil zákon, ak v odôvodnení svojho rozhodnutia skonštatoval správnosť dôvodov rozhodnutia súdu prvého stupňa a navyše tiež rozviedol vlastnú argumentáciu. 43. Vychádzajúc z prezentovaných úvah sa odvolací súd stotožnil s určujúcim záverom súdu prvej inštancie, ktorý uviedol vo výrokovej časti svojho rozhodnutia. Vzhľadom na skutkové okolnosti okresný súd podľa zistení odvolacieho súdu v dostatočnom rámci zohľadnil i skutočnosti, špecifiká v prejednávanej veci, preto odvolací súd napadnuté rozhodnutie okresného súdu potvrdil ako vecne správne rozhodnutie cez úpravu v § 387 ods. 1, 2 CSP, v podrobnostiach odkazuje na dostatočné odôvodnenie napadnutého rozhodnutia. Súdom prvej inštancie zvolenej argumentácii podľa názoru odvolacieho súdu nemožno nič z hľadiska jej racionálnosti, dostatočnosti, či vo svetle naplnenia zmyslu a účelu ochrany záujmov detí ako osobitne zákonom chránených subjektov, vytknúť. 44. Podľa § 396 ods. 1 CSP ustanovenia o trovách konania pred súdom prvej inštancie sa použijú aj na odvolacie konanie. 45. Odvolací súd zároveň potvrdil i závislý výrok o trovách konania, pričom východiskom je, že v mimosporových konaniach upravených CMP platí vychádzajúc z citovaných zákonných ustanovení § 52 CMP, § 55 CMP zásada, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, čo znamená, že každý z účastníkov si teda sám znáša svoje trovy, ktoré v konaní platil. CMP obsahuje z tejto zásady aj výnimku v zmysle § 55 umožňujúceho náhradu trov konania priznať, ak je to spravodlivé s ohľadom na okolnosti prípadu, pričom zákon nekonkretizuje, komu môže súd podľa tohto ustanovenia náhradu trov konania priznať. Zákonodarca konštatoval, že materiálny korektív spravodlivého požadovania náhrady trov konania môže súd použiť vo všetkých typoch mimosporových konaní. Zároveň je však potrebné zdôrazniť, že pre aplikáciu § 55 CMP nie je nevyhnutným predpokladom úspech v konaní. S poukazom na tieto uvedené teoretické východiská súd prvej inštancie rozhodol správne o nároku na náhradu trov konania v zmysle § 52 CMP, tak že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP, ktoré závery v konkrétnostiach odvolateľ ani nespochybnil a existenciu takýchto okolností ani vo vzťahu k nároku na náhradu trov konania neuvádzal. 46. Keďže odvolací súd nezistil dôvod na aplikáciu výnimky v zmysle § 55 CMP ani pokiaľ ide o trovy odvolacieho konania, o týchto rozhodol podľa § 396 CSP v spojení s § 52 CMP tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. 47. Rozhodnutie bolo odvolacím senátom prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.
Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.
Podľa § 428 CSP v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).
Podľa § 429 ods. 1 CSP dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.
Podľa § 429 ods. 2 CSP povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,
c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.
Podľa § 430 CSP rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 420 CSP dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak
a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov,
b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu,
c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník,
d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,
e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo
f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.
Podľa § 431 CSP dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.
Podľa § 421 CSP dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky,
a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu,
b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo
c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.
Podľa § 432 CSP dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne
posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.
Podľa § 433 CSP dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.
Podľa § 434 CSP dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.
Podľa § 435 CSP v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.