Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Uznesenie_8C-922-1995.pdf
PDF · 84.32 KB
Case nature
Subarea
8C/922/1995
Uznesenie
Okresný súd Trenčín, v spore žalobcu : S. N., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. C. XXXX/XX, W. D. S., proti žalovanému: MERKUR verejná obchodná spoločnosť v konkurze, so sídlom Hanzlíkovská 24, Trenčín, IČO: 17 640 733, ktorého správcom konkurznej podstaty je JUDr. Peter Sopko, LL.M, so sídlom Paulínska 24, Trnava, o zaplatenie mzdy a cestovných náhrad s príslušenstvom, takto
rozhodol:
Súd konanie zastavuje.
Žiadna zo strán n e m á n á r o k na náhradu trov konania.
odôvodnenie:
1.Žalobca sa žalobou doručenou dňa 21.09.1995 domáhal voči žalovanému zaplatenia dlžnej mzdy a dlžných cestovných náhrad v sume 144.755 Sk (4.804,99 eur).
2. Uznesením Krajského súdu v Bratislave sp.zn. 1K/251/98 zo dňa 09.03.1999, došlo k vyhláseniu konkurzu na majetok dlžníka - žalovaného. Vyhlásením konkurzu nastali účinky prerušenia konania podľa § 14 ods. 1 písm. d/ zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Konkurz doposiaľ nie je ukončený.
3. Výzvou na podanie návrhu na pokračovanie v konaní zo dňa 03.05.2021 v súlade s § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii súd vyzval správcu konkurznej podstaty a dlžníka - žalovaného, aby v lehote 30 dní odo dňa doručenia tejto výzvy podali návrh na pokračovanie v konaní. Súčasťou výzvy bolo poučenie súdu, že v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. v konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
4. Predmetná výzva bola doručená správcovi konkurznej podstaty dňa 10.05.2021, ktorý dňa 13.05.2021 doručil súdu oznámenie, v ktorom uviedol, že návrh na pokračovanie v konaní nepodáva. Dlžníkovi (žalovanému) bola výzva doručená dňa 20.05.2021, avšak ostala bez reakcie.
5. Podľa § 44 ods. 1 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, Oprávnenie úpadcu nakladať s majetkom podliehajúcim konkurzu a oprávnenie konať za úpadcu vo veciach týkajúcich sa tohto majetku, vyhlásením konkurzu prechádza na správcu; správca pritom koná v mene a na účet úpadcu.
6. Podľa § 47 ods. 1 vety prvej zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, Ak tento zákon neustanovuje inak, vyhlásením konkurzu sa prerušujú všetky súdne a iné konania, ktoré sa týkajú majetku podliehajúceho konkurzu patriaceho úpadcovi.
7. Podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2020, V konaniach prerušených podľa odseku 1 možno pokračovať na návrh správcu; správca sa podaním návrhu na pokračovanie v konaní stáva účastníkom konania namiesto úpadcu. Ak návrh na pokračovanie v konaní nie je podaný do konca prvej schôdze veriteľov, súd vyzve správcu a dlžníka, prípadne nerozlučných spoločníkov na strane dlžníka na jeho podanie v lehote nie kratšej ako 30 dní. Ak správca v určenej lehote nevyjadrí s pokračovaním v konaní súhlas, súd pokračuje v konaní s dlžníkom, ak pokračovanie v konaní v určenej lehote navrhne dlžník alebo prípadní nerozluční spoločníci dlžníka. Nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní v určenej lehote má účinky späťvzatia žaloby.
8. Podľa § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, Konania začaté a právoplatne neskončené pred 1. januárom 2020 sa dokončia podľa predpisov účinných do 31. decembra 2019. Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených pred 1. januárom 2020.
9. Novelizované znenie § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktoré nadobudlo účinnosť od 01.01.2020, sa podľa intertemporálneho ustanovenia § 206j tohto zákona použije aj na konania, v ktorých došlo z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok úpadcu pred 01.01.2020 k ich prerušeniu.
10. V prejednávanej veci došlo k prerušeniu konania na základe vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného ešte podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, ktorý bol zrušený zákonom č. 7/2005 Z.z.. Súd sa preto musel vysporiadať s otázkou aplikovateľnosti ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii v znení účinnom od 01.01.2020.
11. Orgánom verejnej moci a predovšetkým všeobecným súdom nemožno tolerovať pri interpretácii zákonných ustanovení prílišný formalistický postup, ktorý vedie k zjavnej nespravodlivosti. Všeobecný súd nie je absolútne viazaný doslovným znením zákona, ale môže a musí sa od neho odchýliť, ak to vyžaduje účel zákona, história jeho vzniku, systematická súvislosť alebo niektorý z ústavnoprávnych princípov. Pri výklade a aplikácii právnych predpisov teda nemožno opomínať ich účel a zmysel, ktorý nie je vyjadrený len v slovách a vetách toho-ktorého zákonného predpisu, ale i v základných princípoch právneho štátu." (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. I. ÚS 155/2017 z 31. augusta 2017). Účelom zmeny právnej úpravy zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinnej od 01.01.2020 je efektívnejšie riešenie v prerušených súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka (úpadcu) alebo zastavením konania v prípade neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nová právna úprava už neumožňuje pokračovanie stavu prerušenia súdneho konania po dobu aj niekoľko rokov, pokiaľ správca neudelil súhlas s pokračovaním v konaní. Snahou zákonodarcu bolo podľa prechodného ustanovenia § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. uvedeným spôsobom účinným od 01.01.2020 riešiť tie súdne konania, ktoré boli prerušené v dôsledku konkurzov vyhlásených pred dňom 01.01.2020.
12. Pri použití výkladu podľa účelu zákona ako aj zásady rozumného usporiadania veci podľa čl. 4 Civilného sporového poriadku nie je daný žiaden rozumný dôvod na to, aby sa uvedená právna úprava obsiahnutá v § 47 ods.4 zákona č. 7/2005 Z.z. pri súbežnom použití § 206j tohto zákona nepoužila aj na tie súdne konania, ktoré boli prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa prv platného zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní. Ak bolo snahou zákonodarcu vyriešiť konania prerušené podľa zákona č. 7/2005 Z.z. , a to aj tie, ktoré boli prerušené na základe konkurzov vyhlásených pred dátumom 01.01.2020, t.j. zamedziť ich prerušeniu aj na dobu niekoľkých rokov, o to skôr sa javí súdu za nevyhnutné vyriešiť aj oveľa staršie súdne konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu na účastníka podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní, pri ktorých je doba ich prerušenia ešte dlhšia
13. Uvedený postup je v súlade aj so zásadou rovnosti účastníkov konania, ako aj ústavného princípu právnej istoty, keď sa rovnaké veci majú posudzovať rovnako a nie rozdielne. Pokiaľ by sa mal postup podľa § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. účinný od 01.01.2020 vzťahovať len na tie konania, ktoré boli prerušené podľa zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, bola by formulácia ust. § 206j tohto zákona nasledovná: " Ustanovenie § 47 ods. 4 druhej až štvrtej vety sa použije aj v konkurzoch vyhlásených podľa tohto zákona pred 1. januárom 2020." Citované ustanovenie však uvedenú formuláciu "podľa tohto zákona" neobsahuje. Výklad podľa účelu zákona podľa názoru súdu umožňuje aplikáciu § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. aj na konania prerušené podľa prv platného zákona o konkurze a vyrovnaní.
14. Ústavný súd SR už vyslovil, že k výkladu právnych predpisov a ich inštitútov nemožno pristupovať len z hľadiska textu zákona, a to ani v prípade, keď sa text môže javiť ako jednoznačný a určitý, ale predovšetkým podľa zmyslu a účelu zákona (IV. ÚS 92/2012, I. ÚS 351/2010, m. m. I. ÚS 306/2010). Tieto závery je nutné podľa názoru súdu aplikovať aj pri výklade ust. § 47 ods. 4 a § 206j zákon č. 7/2005 Z.z. Za predpokladu dosiahnutia želateľného a zákonom predvídateľného stavu v súdnych konaniach prerušených podľa zákona o konkurze a reštrukturalizácii je použitie ust. § 47 ods. 4 v spojení s ust.§ 206j zákona č. 7/2005 Z.z. aj na konania prerušené z dôvodu vyhlásenia konkurzu podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní primerané a spravodlivé. Súd uvádza, že pri svojom rozhodovaní vychádzal z viacerých rozhodnutí súdov vyšších inštancií, ktoré rovnako aplikovali tieto ustanovenia zákona č. 7/2005 Z.z. aj na konania prerušené podľa zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní (napr. uznesenie Krajského súdu v Banskej Bystrici sp.zn. 43Cob/506/2003 zo dňa 22.07.2020).
15. Na základe vyššie uvedených skutočností súd konštatuje, že žalovaný ako dlžník a ani správca dlžníka na výzvu súdu zo dňa 03.05.2021 návrh na pokračovanie v konaní nepodali. Nepodanie návrhu správcom a ani dlžníkom na pokračovanie v konaní v určenej lehote má zo zákona účinky späťvzatia žaloby podľa § 47 ods. 4 v spojení s § 206j zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii.
16. Súd uvádza, že nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má v zmysle § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii účinky späťvzatia žaloby vždy, pokiaľ je stranou v sporovom konaní dlžník - úpadca, na majetok ktorého bol vyhlásený konkurz, a to bez ohľadu na to, či je dlžník v postavení žalobcu alebo žalovaného. To znamená, že i v prípade, ak je dlžník v postavení žalovaného, t.j. pasívne legitimovanej strany sporu, nepodanie návrhu na pokračovanie v konaní správcom a ani dlžníkom má za následok účinky späťvzatia žaloby a fakticky nahrádza dispozičný úkon späťvzatia žaloby patriaceho žalobcovi. Tento účinok vyplýva z novelizovaného znenia § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii, ktorým je efektívnejšie riešenie prerušenia v súdnych konaniach z dôvodu vyhlásenia konkurzu na majetok dlžníka, ktorý bol v čase vyhlásenia konkurzu účastníkom súdneho konania bez ohľadu na to, či bol na strane žalobcu alebo žalovaného. Zmyslom uvedenej úpravy je ukončenie prerušeného súdneho konania buď rozhodnutím vo veci, a to za predpokladu udelenia súhlasu s pokračovaním v konaní zo strany správcu alebo dlžníka, alebo zastavením konania, prípadne neudelenia súhlasu zo strany správcu a ani úpadcu. Nielen zo znenia § 47 ods. 4 zákona o konkurze a reštrukturalizácii, ale aj v zmysle dôvodovej správy k tomuto ustanoveniu vyplýva zámer zákonodarcu priznať účinky späťvzatia žaloby aj za procesnej situácie, pokiaľ dlžník ako žalovaný a správca dlžníka nepodajú návrh na pokračovanie v konaní. Dôvodová správa k tomuto ustanoveniu uvádza: "Jednou z okolností, s ktorou sa predkladateľ musí vysporiadať pri vyhlásení konkurzu je aj tá, aký vplyv vyhlásený konkurz bude mať na možnosť pokračovať v prebiehajúcich súdnych konaniach. Tie môžu byť "pasívne" (úpadca je žalovaný napr. na plnenie) alebo "aktívne" (úpadca je žalobcom a žaluje na plnenie). Doterajšia úprava predradzovala konkurz pred iné konania, pričom "kľúče" od rozuzlenia pôvodných prebiehajúcich konaní dávala výlučne správcovi, ktorý ak ostal nečinný, tak konanie ostalo počas účinkov konkurzu prerušené, často niekoľko rokov. Nová právna úprava má za cieľ vyjasniť situáciu s prerušenými konaniami skôr a efektívnejšie. Ak správca neprevezme prebiehajúci spor, súd, ktorého konanie bolo prerušené, vezme na zreteľ vyjadrenie dlžníka. Ak sa dlžník nevyjadrí alebo nebude súhlasiť s pokračovaním, súd konanie zastaví."
17. Dôsledkom aplikácie ust. § 47 ods. 4 zákona č. 7/2005 Z.z. o konkurze a reštrukturalizácii je zákonom upravený účinok späťvzatia žaloby, v ktorého dôsledku vzniká súdu povinnosť konanie zastaviť. Súd preto konanie týmto uznesením v celom rozsahu zastavil.
18. Podľa § 257 CSP, Výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa. Súd mal za to, že v prípade vyhlásenia konkurzu na majetok žalovaného zákon o konkurze a reštrukturalizácii v platnom znení priznáva absencii súhlasu správcu a dlžníka s pokračovaním v súdnom konaní účinky späťvzatia žaloby. V dôsledku zmeny zákonnej úpravy účinnej od 01.01.2020, ktorá dispozičný úkon späťvzatia žaloby žalobcom nahradila účinkami zákonného ustanovenia, nie je pri zastavení konania možné ustáliť, procesným zavinením koho došlo k zastaveniu konania vo veci samej. Zavinenie je pritom treba posudzovať výlučne z procesného hľadiska, t.j. podľa procesného výsledku, nie podľa hmotného práva. V danej sporovej veci išlo o okolnosť, ktorá nastala bez toho, že by niektorá zo strán sporu vyvinula procesnú aktivitu v civilnom sporovom konaní, ktorá by viedla k zastaveniu konania, a preto sa súdu javí použitie § 256 ods. 1 CSP ako nenáležité. Účinky späťvzatia žaloby sú v prejednávanej veci dôsledkom zákonnej úpravy riešenia majetkového stavu strany sporu, ktorá je v konkurze a ktorá, ako ani jej správca, nesúhlasila s pokračovaním v konaní, pričom súd v tomto prípade nie je oprávnený skúmať dôvody späťvzatia, keďže jeho účinky nastali zo zákona. Súd preto pristúpil v prejednávanej veci k aplikácii § 257 CSP, pretože mal za to, že stav, ktorý v konaní nastal, je výnimočný a vyvolaný zmenou právnej úpravy, a preto žiadnej zo strán nárok na náhradu trov konania nepriznal.
Poučenie:
Proti tomuto uzneseniu možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trenčín.
V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania ( t.j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje a podpis) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že
a) neboli splnené procesné podmienky,
b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces,
c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd,
d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci,
e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností,
f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam,
g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo
h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.
Prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak
a) sa týkajú procesných podmienok,
b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu,
c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo
d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona (zákon č. 233/1995 Z.z. o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti v znení neskorších predpisov); ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.