Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

11Pc/15/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Levice sudkyňou JUDr. Viktóriou Bagala Vrábelovou, v právnej veci navrhovateľky - matky: A. B., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom C. XX/XX, D. E. F., v konaní zastúpená JUDr. Beátou Hilvertovou, advokátkou so sídlom ul. Sládkovičova č. 1, Levice, proti v I. rade otcovi: G. H., nar.: XX.XX.XXXX, trvale bytom I. J. XXXX/X, I., toho času bytom F. J. X, I. a v II. rade maloletému dieťaťu: I. B., nar.: XX.XX.XXXX, bytom ako matka, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Levice, o zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu, takto

r o z h o d o l :

I. Návrh na zapretie otcovstva G. H., nar.: XX.XX.XXXX k maloletej I. B., nar.: XX.XX.XXXX sa z a m i e t a . II. Žiaden z účastníkov n e m á nárok na náhradu trov konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Matka sa návrhom súdu doručeným dňa 02.04.2025 domáhala zapretia otcovstva G. H. k maloletej I.. V podanom návrhu uviedla, že maloletá pochádza z umelého oplodnenia cudzím darcom, pričom v rodnom liste bol za otca zapísaný G. H., ktorý bol jej partnerom asi trinásť rokov. Z ich spoločného vzťahu pochádza maloletý B., nar.: XX.XX.XXXX, ku ktorému nie sú súdom upravené rodičovské práva a povinnosti a ktorý je zapísaný v rodnom liste maloletého ako biologický otec, ktorým aj v skutočnosti je. Kým žili v partnerskom zväzku, pokúšali sa o druhé dieťa, čo sa im prirodzenou cestou nepodarilo. Z uvedeného dôvodu sa podrobila umelému oplodneniu na klinike v Brne, tu aj musela podstúpiť hormonálnu liečbu, kde sa uhrádzala záloha v sume 3.000,- eur. Dva dni pred aktom odovzdania spermií pánom H. jej bolo oznámené, že on jej finančné prostriedky neposkytne. Celkovú cenu za umelé oplodnenie preto uhradila ona. Cestou do Brna na akt odovzdania spermií jej pán H. oznámil, že spermie jej neposkytne. Keďže dieťa chcela, mala absolvovanú liečbu a pripravené finančné prostriedky, bolo jej na klinike navrhnuté poskytnutie darcovských spermií, s čím súhlasila a čo bolo v priebehu pár dní zrealizované. Pán H. nie je biologickým otcom dieťaťa, o čom on dobre vie, žiaľ ho dala zapísať do rodného listu dieťaťa, pomýlila sa, bála sa, že maloletá nebude mať priezvisko H., ktoré aj mala, ale v jej piatich mesiacoch jej ho dala zmeniť na B.. Pán H. na maloletú neplatí žiadne výživné, nemá ani dôvod. Požiadala ho, aby podpísal prehlásenie, že nie je biologickým otcom dieťaťa, ale neuskutočnilo sa to, podmienil si to tým, že ona uhradí úver vo výške 40.000,- eur. Pán H. pre maloletú nič nekúpil, jej nezaplatil ultrazvuk, nezakúpil žiadnu výbavičku pre dieťa. Opakovane jej uvádzal, že každému povie, že maloletá nie je jeho dieťa. Uviedla, že pán H. má zvláštne sexuálne úchylky, mal vzťah k starším ženám, potom k mladším, maloletú ešte ako kojenca sledoval nahú. Z uvedeného dôvodu má o maloletú obavy. Na pojednávaní zotrvala na podanom návrhu, doplnila, že maloletá sa narodila po umelom oplodnení, pričom šlo o darcovské vajíčka oplodnené darcovskými spermiami. O tom, že mieni využiť možnosť oplodnenia darcovskými spermiami pán H. vedel, ohľadom tejto skutočnosti aj podpisoval dokumenty. V tom čase už boli ich partnerské vzťahy narušené, vykrikoval jej, že on sa o dieťa starať nebude. Keďže ich spoločný syn chcel, aby mali spoločné priezvisko požiadala pána H. o uznanie otcovstva k

maloletej. Mala za to, že iná možnosť dosiahnuť, aby deti mali rovnaké priezvisko neexistuje. Približne štyri mesiace po narodení maloletej spolužitie ukončili. Približne dva mesiace po narodení maloletej jej bol pán H. opätovne neverný, fyzicky ju napadol k čomu dochádzalo aj v minulosti), keď ju maloletý syn bránil, napadol aj jeho. Má strach z toho, aby sa otec na maloletej neukájal, videla ho ako sa na ňu pozerá keď bola nahá, navyše ona aj jej matka ho videli ako sa ukája v ich spoločnej domácnosti v inej izbe pred videom s nejakou ženou. Zdôraznila, že otec nebol ochotný sa podieľať na úhrade vecí potrebných pre malú keď sa narodila, nechcel ani podpísať súhlasné vyhlásenie k určeniu otcovstva. Keď boli na matrike, stále tvrdil, že to nie je jeho dieťa. Poprela tvrdenia otca o tom, že by na maloletú platil výživné. Uviedla, že stále platí tú istú sumu tak pred narodením ako aj po narodení maloletej, ktorú si naviac pravidelne znižuje. Správanie otca označila za nevhodné, ako príklad uviedla situáciu kedy mu jedenkrát nedovolila vstup do domu, na čo on reagoval tak, že vylamoval zámky, brúskou sa snažil dostať do domu z čoho má ich spoločný syn, ktorý je autista dodnes traumu.

2. Otec s podaným návrhom nesúhlasil. Potvrdil, že matka dieťaťa nemohla otehotnieť inak než po umelom oplodnení, na ktorom boli spoločne. V tom čase spolu partnersky žili. Keď v Brne na klinike podpisovali papiere, vedel čo podpisuje. Bral na vedomie, že bude braný ako rodič dieťaťa aj keď jeho biologickým rodičom nie je. S matkou dieťaťa spolužitie prerušili po narodení maloletej, majú spolu ešte staršieho syna. Od prerušenia spolužitia mu matka neumožňuje sa s maloletou stretávať, nesmie ísť ani k nim do domácnosti. Nie je pravdou, že by ich finančne nepodporoval, dáva im strechu nad hlavou, platí im elektrinu, vodu, plyn, poistky. Matka mu robí problémy aj pri stretávaní sa so synom, ktoré podmieňuje posielaním peňazí. Dôrazne poprel matkou tvrdené sexuálne úchylky.

3. Kolízny opatrovník navrhol podaný návrh zamietnuť, mal za to, že zapretie otcovstva k maloletému dieťaťu nie je v jeho záujme, naviac aj vzhľadom na slovenskú legislatívu to nie je možné.

4. Vykonaným dokazovaním súd zistil nasledovný skutkový stav: Maloleté dieťa je narodené mimo manželstva po umelom oplodnení vajíčok od anonymnej darkyne za využitia spermií anonymného darcu in vitro, ktoré boli následne vložené do maternice matky. K oplodneniu vajíčok spermiami darcu došlo na Klinike reprodukčnej medicíny v Brne dňa 21.04.2022 a k prenosu embrya do maternice matky dňa 26.04.2022. Pokračujúca gravidita u navrhovateľky bola na klinike, ktorá vykonala zákrok asistovanej reprodukcie potvrdená dňa 30.05.2022. Navrhovateľka ako aj ako muž, ktorého otcovstvo má byť zapreté (vtedajší partner matky G. H.) dňa 14.04.2022 podpísali informovaný súhlas, v rámci ktorého spoločne prehlásili, že súhlasia a požadujú vajíčka od darkyne a spermie od iného muža (darcu) s tým, že narodené dieťa prijmú ako vlastné so všetkými rodičovskými právami a povinnosťami. Zároveň brali na vedomie, že totožnosť darkyne vajíčok a darcu spermií je anonymná a z uvedeného dôvodu po nej nebude možné pátrať.

5. Podľa § 82 odsek 1 Zákona o rodine, matkou dieťaťa je žena, ktorá dieťa porodila.

6. Podľa § 82 odsek 2 Zákona o rodine, dohody a zmluvy, ktoré sú v rozpore v odsekom 1 sú neplatné.

7. Podľa § 84 Zákona o rodine, otcovstvo sa určuje na základe domnienok otcovstva ustanovených v tomto zákone súhlasným vyhlásením rodičov alebo rozhodnutím súdu.

8. Podľa § 85 odsek 1 Zákona o rodine, ak sa narodí dieťa v čase od uzavretia manželstva do uplynutia trojstého dňa po zániku manželstva alebo po jeho vyhlásení za neplatné, považuje sa za otca manžel matky.

9. Podľa § 87 odsek 2 Zákona o rodine, otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom manžela matky nemožno zaprieť. Otcovstvo však možno zaprieť, ak by sa preukázalo, že matka dieťaťa otehotnela inak.

10. Podľa § 90 Zákona o rodine, ak nie je otcovstvo určené podľa domnienky otcovstva manžela matky, možno ho určiť súhlasným vyhlásením oboch rodičov.

11. Podľa § 91 odsek 1 Zákona o rodine, za otca sa považuje muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

12. Podľa § 91 odsek 2 Zákona o rodine, súhlasné vyhlásenie rodičov musí byť urobené pred matričným úradom alebo pred súdom.

13. Podľa § 93 odsek 1 Zákona o rodine, muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov, môže otcovstvo pred súdom zaprieť do troch rokov odo dňa jeho určenia, len ak je vylúčené, že by mohol byť otcom dieťaťa; táto lehota sa neskončí pred uplynutím troch rokov od narodenia dieťaťa.

14. Podľa § 93 odsek 2 Zákona o rodine, aj matka dieťaťa môže v rovnakej lehote zaprieť, že otcom dieťaťa je muž, ktorého otcovstvo bolo určené súhlasným vyhlásením rodičov.

15. Podľa , ľudia sú slobodní a rovní v dôstojnosti a v právach.

16. Podľa , deti narodené v manželstve i mimo neho majú rovnaké práva.

17. Podľa , občianskoprávne vzťahy, pokiaľ nie sú osobitne upravené ani týmto ani iným zákonom, sa spravujú ustanoveniami tohto zákona, ktoré upravujú vzťahy obsahom aj účelom im najbližšie.

18. Po vykonanom dokazovaní v predmetnej veci nebolo sporné, že navrhovateľka otehotnela po zákroku asistovanej reprodukcie, pričom spermie ako aj vajíčka boli poskytnuté anonymnými darcami. Slovenská právna úprava nemyslí na prípady asistovanej reprodukcie pri nezosobášených partneroch, a to spôsobom ako je tomu v prípade manželov (§ 87 odsek 2 Zákona o rodine). V rámci informovaného súhlasu sa v konkrétnej prejednávanej veci obaja rodičia podriadili právnej úprave Českej republiky, boli uzrozumení s tým, že po narodení dieťaťa sa stanú jeho rodičmi. Maloletá je dieťaťom narodeným po vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie oplodnením darcovských vajíčok darcovskými spermiami, následne vloženými do maternice navrhovateľky. V zmysle Zákona o rodine sa za matku dieťaťa považuje žena, ktorá dieťa porodila, t. j. materstvo sa zakladá na objektívnej právnej skutočnosti, ktorou je pôrod dieťaťa a nie okolnosťou, od ktorej ženy pochádza vajíčko. Mužovi, ktorý dal na asistovanú reprodukciu súhlas, svedčí domnienka otcovstva podľa ustanovenia § 778 zákona č. 89/2012 Sb. Občanský zákoník. Maloletá sa narodila na území Slovenskej republiky a keďže rodičia neboli manželia, pre účely administratívneho zápisu otca do rodného listu dieťaťa sa vyžadovalo súhlasné vyhlásenie rodičov, ktoré aj rodičia pred úradom matriky vykonali v súlade s ustanovením § 90 a nasl. Zákona o rodine. Matka možnosť zapretia otcovstva odvodzuje od určenia otcovstva súhlasným vyhlásením rodičov za podmienok ustanovených podľa § 93 Zákona o rodine. V dôsledku absencie právnej úpravy asistovanej reprodukcie nezosobášených rodičov, musel súd hľadať právnu normu, čo do obsahu najbližšiu. Vzhľadom na zistenú medzeru v zákone mal súd za to, že je na mieste použiť analogiu legis. V tomto kontexte súd poukazuje na rozhodnutia Ústavného súdu SR, sp. zn. a , ktoré uvádzajú, že zákonodarca pri tvorbe právneho predpisu spravidla vychádza z toho, čo je bežné, z tzv. normálnych prípadov, pričom osobitné, špecifické situácie ktoré život prináša, môžu uniknúť jeho pozornosti. V takýchto prípadoch nemôžu súdy postupovať formalisticky a zohľadniť iba doslovné znenie zákona, ktorého aplikácia môže mať protiústavné dôsledky. V prípadoch medzery zákona, ak sú dané podmienky pre dotváranie práva súdom, je súd k dotváraniu práva nielenže oprávnený, ale vychádzajúc z princípu rovnosti, dokonca povinný. Inštitút analógie je tak legitímnou metódou aplikácie práva a využíva sa v prípadoch, ak určitý spoločenský vzťah nie je upravený konkrétnym ustanovením príslušného zákona, resp. iného právneho predpisu (analogia legis), resp. ak existuje spoločenský vzťah, na ktorý nepamätá právna norma, ktorá by ho regulovala (analogia iuris) (). Z hľadiska právneho poriadku Slovenskej republiky sa účastníci konania po vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie de facto nachádzajú v rovnakom postavení, ako by tomu bolo v prípade manželov. Predpoklady zapretia otcovstva k maloletému dieťaťu je preto potrebné abstrahovať z dikcie ustanovenia § 87 odsek 2 Zákona o rodine, a teda otcovstvo voči dieťaťu narodenému v čase medzi stoosemdesiatym dňom a trojstým dňom od vykonania zákroku asistovanej reprodukcie so súhlasom partnera matky, možno zaprieť len ak by sa preukázalo, že matka otehotnela inak. Maloletá sa narodila v časovom rozhraní vyššie uvedenom. Navyše, matka ani otec v konaní netvrdili, že by matka otehotnela inak ako v dôsledku vykonanej asistovanej reprodukcie. Za daného stavu je zapretie otcovstva voči maloletej zo zákona vylúčené. V prípade naplnenia všetkých podmienok vychádzajúc z predpokladanej vôle manželov/partnerov, ktorí pristúpili k takémuto kroku, ako

aj potreby stabilizácie právneho statusu takéhoto dieťaťa, zákon neumožňuje zaprieť otcovstvo manžela/ partnera k takémuto dieťaťu ako výnimku zo všeobecného zapieracieho práva. V prípade heterológnej inseminácie (spermiami neznámeho darcu) je irelevantné, že manžel/partner matky dieťa nesplodil, možno len dokazovať, že otehotnela inak ako po zákroku asistovanej reprodukcie.

19. Je potrebné si však uvedomiť, že asistovaná reprodukcia je vysoko špecifickým prípadom splodenia dieťaťa, ktorý prirodzene vyžaduje odklon od všeobecných podmienok zapretia otcovstva podľa § 93 Zákona o rodne. V konkrétnom prípade nie je možné aby mala maloletá I. v rodnom liste zapísaného biologického otca, čo vylučuje samotná podstata asistovanej reprodukcie, založená na použití biologického materiálu tretej osoby – anonymného muža. Je zrejmé, že obaja rodičia poskytli súhlas na umelé oplodnenie navrhovateľky, ktorého súčasťou je aj poučenie o právnych následkoch umelého oplodnenia. Súhlas partnera je právnym úkonom, preto sa naň vzťahujú príslušné ustanovenia o náležitostiach právnych úkonov, ak aj o ich neplatnosti. Súhlas je odvolateľný, k čomu v tomto prípade nedošlo. Za situácie kedy sa na účastníkov konania pri vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie pozeralo ako na manželov, má sa aj pri posudzovaní zapretia otcovstva vzťahovať analogicky príslušné ustanovenia Zákona o rodine, ktoré pojednáva o možnosti zapretia otcovstva po vykonaní zákroku asistovanej reprodukcie u manželky. Zákon o rodine v tejto súvislosti vylučuje právo zaprieť otcovstvo v prípade, ak manžel poskytol svoj súhlas na umelé oplodnenie manželky. V prípade oplodnenia vajíčok spermiami neznámeho darcu je irelevantné, že partner matky dieťa nesplodil, možno len dokazovať, že otehotnela inak ako po zákroku asistovanej reprodukcie, čo ani jeden z rodičov netvrdil. Úmyslom zákonodarcu bolo chrániť maloleté dieťa a zabezpečiť mu právnu istotu a právo na oboch rodičov po jeho narodení. V prípade nepoužitia analógie by právna úprava pri zapretí otcovstva detí narodených nezosobášeným rodičom dôsledne nechránila účel zákona o rodine, ktorým je v prvom rade zabezpečenie najlepšieho záujmu dieťaťa. V prípade, že by súd podanému návrhu vyhovel, by takýto rozsudok nebol v súlade s najlepším záujmom dieťaťa, keďže maloletá by nemala žiadneho otca, keďže bola splodená spermiami anonymného darcu, ktorého anonymita je osobitne chránená, t. j. určenie otcovstva darcovi semena je z dôvodu ochrany jeho anonymity vylúčené. V tejto súvislosti nemožno obísť ani postavenie muža, ktorého otcovstvo sa navrhuje zaprieť, ktorý by vyhovujúcim rozsudkom a záverom o nemožnosti použitia analógie mohol byť neodôvodnene diskriminovaný pokiaľ ide o jeho rodičovské práva, keďže by mohol byť zbavený svojho otcovstva neporovnateľne jednoduchšie než muž, ktorý sa stal otcom za rovnakých okolností s jediným rozdielom, ktorým je uzavretie manželstva s matkou maloletého dieťaťa. V tomto prípade ( nezosobášených partnerov) by bolo otcovstvo takéhoto muža veľmi jednoducho spochybniteľné aj zapreté, keďže pri oplodnení spermiami darcu nie je medzi otcom a maloletým dieťaťom žiadne biologické puto.

20. Z vyššie uvedeného je zrejmé, že návrh matky na zapretie otcovstva k maloletej nebol podaný dôvodne. Po narodení dieťaťa obaja rodičia, poučení o právnych následkoch svojho konania, súhlasne vyhlásili, že otcom dieťaťa je partner navrhovateľky. Vzniklo u neho tzv. sociálne rodičovstvo. Za daného stavu použijúc analógiu je zapretie otcovstva voči maloletej zo zákona vylúčené. V kontexte námietok matky o financovaní úkonu asistovanej reprodukcie, záujme otca o dieťa, tvrdenia o sexuálnych úchylkách otca či priezvisku maloletej súd uvádza, že tieto sú bez relevancie vo vzťahu k zapretiu otcovstva.

21. O náhrade trov konania rozhodol súd podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia prostredníctvom podpísaného súdu na Krajský súd v Trnave, v troch písomných vyhotoveniach. Odvolanie musí obsahovať označenie súdu ktorému je určené, kto ho robí, označenie mena, zamestnania a bydliska účastníkov, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu opovažuje za nesprávny, čoho sa odvolateľ domáha, musí byť podpísané a datované.

Odvolanie možno odôvodniť aj tým, že súd prvej inštancie nesprávne alebo neúplne zistil skutočný stav veci.

Odvolacie dôvody možno meniť a dopĺňať až do rozhodnutia o odvolaní.

V odvolacom konaní možno uvádzať nové skutkové tvrdenia a predkladať nové dôkazné návrhy.

Odvolanie možno odôvodniť tým, že :

a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na jej spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Proti predmetnému rozsudku nemajú právo podať odvolanie tí účastníci konania, ktorí sa svojho procesného práva výslovne vzdali.