Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

6C/26/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Michalovce sudcom JUDr. Ana Blahuczová v spore žalobcu: A. A., nar. XX.XX.XXXX, bytom A. XXX, B., právne zastúpený: Mgr. Lenka Diabelková, LL.M., advokátka so sídlom Letná 3370/21, 058 01 Poprad, proti žalovanému: POHOTOVOSŤ, s.r.o., so sídlom Pribinova 25, Bratislava, IČO: 35 807 598, právne zastúpený: JUDr. Katarína Hegedüšová, advokát so sídlom Majerníkova 3/A, Bratislava, IČO: 42 185 190, o zaplatenie primeraného finančného zadosťučinenia, takto

r o z h o d o l :

I. Žalovaný je p o v i n n ý zaplatitˇ žalobcovi sumu 200,- eur do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku. II. Vo zvyšku žalobu z a m i e t a. III. Žalobca má voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 03.04.2025 domáhal primeraného finančného zadostˇučinenia vo výške 489,- eur. Žalobu odôvodnil tým, že dňa 30.09.2010 uzatvoril so žalovaným Zmluvu o úvere č. 901300373 (dˇalej aj „Zmluva o úvere“), na základe ktorej bol žalobcovi poskytnutý spotrebitelˇský úver vo výške 500,- eur, ktorý sa zaviazal splácatˇ v 12 mesačných splátkach vo výške 82,- eur a zaplatitˇ tak žalovanému celkovo čiastku vo výške 989,- eur. V konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. 2 zn. , o určenie bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru bola žalobkyňa v postavení spotrebitelˇky úspešná v uplatňovanom nároku, rozsudkom Okresného súdu Trebišov, sp. zn. -179, zo dňa 16.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnostˇ 03.04.2024. Jediným predpokladom pre priznanie primeraného finančného zadostˇučinenia je, že spotrebitelˇ úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ úspešné uplatnenie konkrétneho nároku z porušenie práva alebo povinnosti, napr. nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia, alebo na určenie bezúročnosti úveru. Predmetné ustanovenie žiadnu inú podmienku neustanovuje, pričom sa nevyžaduje ani len privodenie ujmy spotrebitelˇovi. V tomto prípade boli splnené zákonné predpoklady pre priznanie finančného zadostˇučinenia, nakolˇko žalobca si úspešne uplatnil na súde prvej inštancie v konaní porušenie svojho práva. V súvislosti s určením výšky primeraného finančného zadostˇučinenia žalobca poukazuje na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019, v zmysle ktorého ustanovenie plní jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú, nakolˇko jeho cielˇom je predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov od protiprávneho konania voči spotrebitelˇom. Napriek tomu, že pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie sa nevyžaduje, aby spotrebitelˇovi bola privodená nejaká ujma, k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo. Žalobca bol aj s ohlˇadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. , v ktorom spochybňoval dôvodnostˇ žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Je nepochybné, že tento stav vyvolal

žalovaný, ktorý žalobcovi predložil na podpis úverovú zmluvu v rozpore so zákonom a snažil sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatitˇ o sumu 489,- eur.

2. Žalovaný vo vyjadrení k žalobe dňa 02.06.2025 uviedol, že neuznáva žalobcom vznesený nárok na finančné zadostˇučinenie ani čo do dôvodu, ani čo do výšky a žiada preto žalobu ako nedôvodnú zamietnutˇ. Žalobca podlˇa jeho názoru nijakým relevantným spôsobom neodôvodnil vznesený nárok na finančné zadostˇučinenie. Žalovaný by chcel poukázatˇ na skutočnostˇ, že ako môže bytˇ poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, kedˇ sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakolˇko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil. Pri rozhodovaní o tom či sa prizná primerané finančné zadostˇučinenie a v akej výške je potrebné zohlˇadnitˇ nielen úspešnostˇ toho ktorého účastníka, ale aj iné okolnosti, ktoré majú vplyv na konkrétny prípad. Primerané finančné zadostˇučinenie je nutné chápatˇ ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Priznanie požadovaných finančných prostriedkov prichádza do úvahy len v tých prípadoch, kedˇ porušenie práva nie je možné už napravitˇ inak. Cielˇom primeraného finančného zadostˇučinenia je dovr´šenie ochrany porušeného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen deklaráciu porušení. Žalovaný má vedomostˇ a rešpektuje rozhodnutie vydané v konaní vedenom Okresným Trebišov sp. zn. zo dňa 16. februára 2024. Žalovaný považuje vzhlˇadom na okolnosti 3 prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadostˇučinenia za neprimerane. Žalovaný je dˇalej toho názoru, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie primeraného finančného zadostˇučinenia nevznikla a preto jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnostˇami veritelˇa a spotrebitelˇa, a to bez akéhokolˇvek právneho dôvodu. Primerané finančné zadostˇučinenie je nutné chápatˇ ako náhradu za spôsobenú nemajetkovú ujmu vyjadrenú v rôznych formách. Primerané finančné zadostˇučinenie predstavuje peňažnú protihodnotu nemajetkovej ujmy, no nepredstavuje náhradu za uplatnené finančné plnenie alebo prípadnú náhradu škody. Priznanie žalobcovi požadovaných finančných prostriedkov by prichádzalo do úvahy v tých prípadoch, kedˇ porušenie práva už nie je možné napravitˇ inak. Toto však nepredstavuje daný prípad. Žalobca nijako relevantne neodôvodnil výšku požadovaného finančného zadostˇučinenia, ktoré určite nie je primerané a čo teda považuje za primeranostˇ. Žalobca považuje finančné zadostˇučinenie priznané žalobcovi za poskytujúce ochranu a ospravedlňujúce lˇahostajnostˇ žalobcu. Takto priznané finančné zadostˇučinenie nie je možné považovatˇ za žiadnych okolností za primerané a spravodlivé, pretože ide len o duplicitné uplatnenie a priznanie sumy finančného zadostˇučinenia. Určenie konkrétnej výšky je síce vo výlučnej kompetencii všeobecných súdov, ktoré sú povinné individuálne posúditˇ každý jednotlivý prípad s ohlˇadom na kritériá stanovené v zákone, avšak tieto sú povinné priznanú výšku finančného zadostˇučinenia aj riadne odôvodnitˇ s poukazom na nemateriálnu ujmu, ktorá spotrebitelˇovi vznikla.

3. Žalobca v replike zo dňa 03.07.2025 uviedol, že žalobca bol dlhodobo vystavený nekalým praktikám, ktoré nemajú obdobu v rámci postupov iných podnikatelˇov - veritelˇov v oblasti poskytovania spotrebitelˇských úverov na území Slovenskej republiky. Dohodnuté splátky žalobca uhradil. Napriek tomu podlˇa tvrdenia žalovaného mal bytˇ dlh žalobcu zo Zmluvy o úvere ku dňu 23.08.2019 vo výške 9.738,64 eur. Na základe Zmluvy o úvere bol teda žalobcovi poskytnutý úver vo výške 500,- eur, pričom žalovaný požadoval, aby mu žalobca vrátil takmer dvadsatˇnásobok istiny, t.j. sumu viac ako 9.738,64 eur. Celkom jednoznačne išlo o úžernícky úrok, ktorý je v rozpore s dobrými mravmi a teda neplatný podlˇa . Kedˇže žalobca z dôvodu svojej nepriaznivej ekonomickej situácie nebol schopný dohodnuté splátky pravidelne uhrádzatˇ, zasielal mu žalovaný „predvolania vo veci splácania pôžičky“, ktorými ho predvolával na osobné „prejednania dlhu“, ktoré boli opätovne sprevádzané hrozbami súdneho a následne exekučného vymáhania pohlˇadávky. Takýto dlhodobý nátlak zo strany žalovaného pôsobil na žalobcu velˇmi stresujúco. Žalobca bol nútený vyhlˇadatˇ právnu pomoc a iniciovatˇ spor, aby bránil svoje práva, ktoré žalovaný preukázatelˇne porušil. Účelom finančného zadostˇučinenia je dovr´šitˇ ochranu porušeného práva spotrebitelˇa ako slabšej strany v spotrebitelˇských zmluvách spôsobom, ktorý práve z tohto dôvodu vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Vzhlˇadom na skutkové okolnosti tohto prípadu je žiadaná výška finančného zadostˇučinenia primeraná a môže viestˇ žalovaného, ako silnejšiu zmluvnú stranu, k tomu aby nezneužíval jeho dominantné postavenie v právnom vztˇahu a aby nedochádzalo k 4 porušovaniu práv spotrebitelˇa.

4. Žalovaný v duplike zo dňa 20.08.2025 uviedol, že konanie žalobcu formou žaloby na priznanie finančného zadostˇučinenia nie je adekvátne okolnostiam. Žalobca sa teda mohol bránitˇ

primerane aj iným spôsobom, než zlˇahčovaním svojho neobozretného a lˇahostajného konania. Žalovaný považuje vzhlˇadom na okolnosti prejednávaného prípadu prípadne priznanie náhrady finančného zadostˇučinenia za neprimerané. Vzhlˇadom na to, že sa žaloba dotýka zmluvy o úvere uzavretej dňa 30.09.2010, žalovaný predovšetkým z opatrnosti vznáša námietku premlčania práva uplatneného žalobou, a to bez uznania jeho existencie. Právo na poskytnutie primeraného finančného zadostˇučinenia podlieha premlčaniu (R SR 64/2014 per analogiam; Rozsudok Okresného súdu v Prešove sp. zn. ). Žalobca evidentne spája dôvody pre priznanie primeraného finančného zadostˇučinenia vo vztˇahu k uzavretiu zmluvy o úvere a vo vztˇahu k jej obsahu, a preto žalovaný zotrváva na námietke premlčania nároku na poskytnutie primeraného finančného zadostˇučinenia. Žalovaný má za to, že domáhanie žalobcu primeraného finančného zadostˇučinenia, nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti, nebolo by vhodné ju priznatˇ.

5. Súd na prejednanie veci samej nariadil pojednávanie dňa 13.11.2025 v súlade s (dˇalej len "CSP"), ktorého sa žalovaný a jeho právny zástupca nezúčastnili, pričom žalovaný svoju neprítomnostˇ ospravedlnil a súhlasil, aby sa pojednávanie uskutočnilo v jeho neprítomnosti.

6. Žalobca na pojednávaní zotrval v celom rozsahu na podanej žalobe a všetkých písomných podaniach, vzhlˇadom na to, že v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. úspešne uplatnil svoje právo na súde, v zmysle o ochrane spotrebitelˇa mu vzniklo právo na primerané finančné zadostˇučinenie. Čo sa týka výšky primeraného finančného zadostˇučinenie, tú taktiež poukazuje na písomné podania, vzhlˇadom na to, že zmluva, ako uviedol aj Okresný súd Trebišov, neobsahovala žiadne z povinných náležitostí v zmysle zákona o spotrebitelˇských úveroch. Žalovaný sa na úkor žalobcu bezdôvodne obohatil a porušil teda jej spotrebitelˇské práva. Poukazuje tiež na to, že primerané finančné zadostˇučinenie slúži najmä k odradeniu dodávatelˇov od dˇalšieho porušovania práv spotrebitelˇov do budúcna a zároveň i k postihu dodávatelˇov za porušenie svojich povinnosti. Na základe uvedeného teda žiada, aby súd rozhodol v zmysle podanej žaloby. 7. Súd vo veci vykonal dokazovanie oboznámením sa s predloženými listinnými dôkazmi, a to rozsudkom Okresného súdu Trebišov sp.zn. zo dňa 16.02.2024 -12, doložkou právoplatnosti zo dňa 16.04.2024 ako aj ostatnýum obsahom spisu v podobe žaloby a vyjadrení sporových strán.

8. Na základe vykonaného dokazovania z predložených listinných dôkazov súd zistil, že medzi stranami sporu došlo dňa 30.10.2010 k uzavretiu zmluvy o úvere č. 901300373, na základe ktorej poskytol žalovaný žalobcovi pôžičku - spotrebitelˇský úver vo výške 500,- eur. V zmluve sa žalobca ako dlžník zaviazal zaplatitˇ žalovanému ako veritelˇovi túto sumu zvýšenú o príslušný poplatok vo výške 489,- eur, teda celkovo sa zaviazal zaplatitˇ čiastku vo výške 989,- eur. Dňa 13.05.2021 podal žalobca na Okresný súd Trebišov proti žalovanému žalobu o určenie neplatnosti zmluvy o úvere č. 901300373 a bezúročnosti a bezpoplatkovosti úveru poskytnutého na základe tejto zmluvy. V konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov pod sp. zn. bol žalobca v postavení spotrebitelˇa úspešný v uplatňovanom nároku, kedˇ Okresný súd Trebišov rozsudkom č.k. -179 zo dňa 16.02.2024, ktorý nadobudol právoplatnostˇ dňa 03.04.2024 jeho žalobe vyhovel.

9. Podlˇa v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy (dˇalej len „OZ“), spotrebitelˇskou zmluvou je každá zmluva bez ohlˇadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávatelˇ so spotrebitelˇom.

10. Podlˇa , dodávatelˇ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebitelˇskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikatelˇskej činnosti.

11. Podlˇa , spotrebitelˇ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebitelˇskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikatelˇskej činnosti.

12. Podlˇa , pokialˇ nie je v dˇalších ustanoveniach uvedené inak, premlčacia doba je trojročná a plynie odo dňa, kedˇ sa právo mohlo vykonatˇ po prvý raz.

13. Podlˇa o ochrane spotrebitelˇa a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ustanovenia tohto zákona sa použijú na zmluvu uzavretú po 30. júni 2024. Vznik právnych

vztˇahov zo zmlúv uzavretých pred 1. júlom 2024 a nároky vzniknuté z týchto zmlúv sa posudzujú podlˇa právnych predpisov účinných do 30. júna 2024.

14. Podlˇa o ochrane spotrebitelˇa v znení účinnom do 30.06.2024, proti porušeniu práv a povinností ustanovených zákonom s cielˇom ochrany spotrebitelˇa môže sa spotrebitelˇ proti porušitelˇovi na súde domáhatˇ ochrany svojho práva. Združenie sa môže na súde proti porušitelˇovi domáhatˇ, aby sa porušitelˇ zdržal protiprávneho konania a aby odstránil protiprávny stav, a to aj vtedy, ak takéto konanie porušitelˇa poškodzuje záujmy spotrebitelˇov, ktoré nie sú len jednoduchým súhrnom záujmov jednotlivých spotrebitelˇov poškodených porušením spotrebitelˇských práv, ale ide o konanie porušitelˇa uplatňované voči všetkým spotrebitelˇom (dˇalej len „kolektívne záujmy spotrebitelˇov“). Spotrebitelˇ, ktorý na súde úspešne uplatní porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, má právo na primerané finančné zadostˇučinenie od toho, kto za porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zodpovedá.

15. Citované ustanovenie upravuje právo spotrebitelˇa žiadatˇ primerané finančné zadostˇučinenie v prípade, ak na súde úspešne uplatnil porušenie svojho práva, a to od toho, kto za toto porušenie práva zodpovedá. Cielˇom finančného zadostˇučinenia je dovr´šenie ochrany porušeného práva spôsobom, ktorý vyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany. Jediným predpokladom pre uplatnenie práva na primerané finančné zadostˇučinenie je porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Zákon teda nevyžaduje pre vznik tohto práva, aby spotrebitelˇovi bola privodená nejaká ujma. Postačuje, ak k takémuto porušeniu práva alebo povinnosti dôjde. Inštitút primeraného finančného zadostˇučinenia môže na účely ochrany spotrebitelˇa naplnitˇ požiadavku účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ, že súd judikuje v prospech spotrebitelˇa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia alebo vo výroku rozsudku určí neprijatelˇnostˇ konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebitelˇskej zmluve. Zákonodarca pri uplatňovaní tohto nároku ulˇahčil spotrebitelˇom dôkaznú situáciu, kedˇ na rozdiel od nároku na náhradu škody, bezdôvodného obohatenia je dôkazné bremeno na strane spotrebitelˇa ovelˇa lˇahšie, lebo odpadá problematické preukazovanie či už výšky škody, ujmy, príčinnej súvislosti alebo majetkového prospechu druhej strany. Preukazovanie skutočnej výšky utrpenej ujmy by bolo spravidla nereálne. Pokialˇ ide o rozsah finančného zadostˇučinenia, zákon neustanovuje žiadne kritéria, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadostˇučinenia zohlˇadnitˇ. Jediným kritériom je primeranostˇ finančného zadostˇučinenia a je preto vecou úvahy súdu, aby so zretelˇom na všetky okolnosti každého jednotlivého prípadu, stanovil rozsah finančného zadostˇučinenia (porovnaj rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ).

16. Vykonaním dokazovaním bolo nepochybne preukázané, že Okresný súd Trebišov rozsudkom v predchádzajúcom konaní č.k. -179 zo dňa 16.02.2024, ktorý je základom pre daný spor, rozhodol o právnom nároku žalobcu a určil, že úver poskytnutý na základe zmluvy o úvere č. 901300373 zo dňa 30.09.2010 je bezúročný a bez poplatkov. Rozsudok nadobudol právoplatnostˇ dňa 03.04.2024. Žalobca bol úspešný v celom rozsahu. Rozsudok nadobudol právoplatnostˇ a právoplatným ukončením tohto konania bol naplnený predpoklad úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti umožňujúcich žalobcovi požadovatˇ od žalovaného právo na primerané finančné zadostˇučinenia.

17. Z odôvodnenia citovaného rozsudku jednoznačne vyplýva, že predmetná zmluvu o úvere neobsahuje podstatné náležitosti zmluvy podlˇa o spotrebitelˇských úveroch, t. j. RPMN, nie sú v nej uvedené predpoklady použitia na výpočet 7 RPMN. Tento údaj o RPMN je jedným z najdôležitejších údajov v zmluve o spotrebitelˇskom úvere, kedˇže sú v ňom zohlˇadnené všetky náklady, ktoré musí dlžník za úver veritelˇovi zaplatitˇ. V zmluve rovnako nie je uvedená výška úrokovej sadzby, priemerná hodnota RPMN, dátum prvej splátky, dátum konečnej splatnosti, splatnostˇ a výška mesačnej splátky. S poukazom na skutočnosti, že zmluva nespĺňa všetky zákonom požadované náležitosti, poskytnutý úver za považuje za bezúročný a bezpoplatkový.

18. K uplatneniu práva na primerané finančné zadostˇučinenie nemôže dôjstˇ kedykolˇvek; toto právo v zmysle zákona vzniká potom, čo zo strany spotrebitelˇa dôjde k úspešnému uplatneniu porušenia práva alebo povinnosti na súde

19. V prvom rade sa súd zoberal otázkou o potrebe vzniku konkrétnej ujmy spotrebitelˇovi. Formulácia jasne ustanovuje, že jediným predpokladom pre vznik, a teda aj možnostˇ priznania práva na primerané finančné zadostˇučinenie je úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi zo strany spotrebitelˇa na súde, z čoho vyplýva, že žiaden dˇalší predpoklad, napríklad vznik ujmy (ako žalovaný tvrdí), zákon nevyžaduje. Zámerom zákonodarcu bolo posilnitˇ ochranu práv spotrebitelˇa, preto pojem „úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti“, nie je prípustné vykladatˇ formalisticky a už vôbec nie reštriktívne. Pre úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti postačuje, ak k takému porušeniu práva alebo povinnosti dôjde, bez ohlˇadu na všetky dˇalšie okolnosti, napr. či bol spotrebitelˇ v konaní procesne aktívny alebo či vystupoval v základnom konaní na strane žalobcu alebo žalovaného, o čom má bytˇ právoplatne meritórne rozhodnuté. Súd poukazuje aj na čoraz širšie koncipovanie tohto práva, kedˇ v novom znení o ochrane spotrebitelˇa, v jeho ust. , je v spojitosti s osobou, voči ktorej má spotrebitelˇ právo na primerané finančné zadostˇučinenie použité slovné spojenie „porušila práva spotrebitelˇa alebo povinnosti v oblasti ochrany spotrebitelˇa“, preto všetky aj doposialˇ existujúce nástroje na ochranu práv spotrebitelˇa je potrebné aplikovatˇ v prospech spotrebitelˇa. Súd napokon uvádza, že ak má dodávatelˇ za to, že došlo k porušeniu povinností plynúcich zo Zmluvy o úvere samotným spotrebitelˇom, tiež sa môže v tom rozsahu domáhatˇ práv s tým spojených na nezávislom a nestrannom súde, avšak toto tvrdenie samo osebe nemá vplyv na už právoplatne skončené konanie, v ktorom bol spotrebitelˇ fakticky úspešný. Práve deklarovanie týchto porušení, ako jediné, zakladá právo na primerané finančné zadostˇučinenie ako nárok závislý, nadväzujúci. Zároveň toto právo nemožno ponímatˇ za krajný prostriedok nápravy ako žalovaný tvrdí.

20. Právny základ pre uplatňovanie nárokov poškodených spotrebitelˇov na primerané finančné zadostˇučinenie je už ustálený aj v zmysle judikatúry Najvyššieho súdu SR a Ústavného súdu SR. Z rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 30.01.2019 v spojitosti s Uznesením Ústavného súdu SR z 15.04.2020 vyplýva: „Ustanovenie ( - primerané finančné 8 zadostˇučinenie spotrebitelˇa) má plnitˇ jednak funkciu satisfakčnú a jednak funkciu sankčnú. Jeho cielˇom je predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov od protiprávneho konania voči spotrebitelˇom. … Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ, že súd judikuje v prospech spotrebitelˇa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti, napr. nárok zo zodpovednosti za škodu, z bezdôvodného obohatenia, alebo vo výroku rozsudku určí neprijatelˇnostˇ konkrétne vymedzenej zmluvnej podmienky používanej v spotrebitelˇskej zmluve. Žiadnu inú podmienku, t.j. ani podmienku, aby bol medzi stranami spor zo spotrebitelˇskej zmluvy a aby bola spotrebitelˇovi privodená konkrétna ujma, nevyžaduje.“

21. Najvyšší súd SR v uznesení z 25. mája 2022 sp. zn. uviedol, že „eurokonformným a k slabšej strane spotrebitelˇského vztˇahu náležite ústretovým je taký výklad, pri ktorom splnením podmienky úspešného uplatnenia porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej zákonom o ochrane spotrebitelˇa a osobitnými predpismi, zakladajúcej právo spotrebitelˇa na primerané finančné zadostˇučinenie podlˇa čl. I § 3 ods. 5 vety tretej zákona, je vyslovenie sa súdom o porušení práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi v akomkolˇvek rozhodnutí v prospech spotrebitelˇa (aj vo forme konštatovania porušenia len v odôvodnení rozhodnutia ako otázky predbežnej).“ Z formulácie súdmi aplikovaného ustanovenia § 3 ods. 5 zákona o ochrane spotrebitelˇa nevyplýva, že spotrebitelˇ musí uplatnitˇ porušenie svojho práva len podaním žaloby a že uplatnením práva už nie je obrana spotrebitelˇa ako žalovaného v súdom spore. Dovolací súd i v tomto prípade považuje za správne nadviazatˇ na metodológiu výkladu práv spotrebitelˇa v uznesení najvyššieho súdu sp. zn. o eurokonformnom výklade práva zohlˇadňujúcom postavenie spotrebitelˇa ako slabšej strany spotrebitelˇského vztˇahu. Dovolací súd preto vychádza z takého výkladu slovného spojenia „úspešného uplatnenia porušenia práva“ v ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej, ktoré je v prospech spotrebitelˇa a pri ktorom preto nezáleží, v akom procesnom postavení sa spotrebitelˇ nachádza, t.j. či je v spore žalobcom alebo žalovaným. Zároveň v súvislosti s druhou právnou otázkou najvyšší súd nepovažuje pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie v zmysle ustanovenia § 3 ods. 5 vety tretej za rozhodujúce, v akej miere bol spotrebitelˇ v spore úspešný, postačuje jeho čo i len čiastočný úspech, napr. úspech v uplatnení niektorého z viacerých práv. V ustanovení § 3 ods. 5 vety tretej zákona o ochrane spotrebitelˇa sa úspech spotrebitelˇa viaže na uplatnenie porušeného práva alebo povinnosti z tohto alebo osobitného zákona, miera úspešnosti (neúspešností) sporovej strany nie je pre vznik nároku rozhodujúca. Dovolací súd považuje za dôležité pripomenútˇ, že cielˇom tohto ustanovenia je predovšetkým odraditˇ dodávatelˇov od protiprávneho konania voči spotrebitelˇom, nezáleží na tom, či

aj spotrebitelˇ prípadne (ne)porušil niektoré svoje povinnosti voči dodávatelˇovi a prípadne, v akej miere sa tak stalo“ (porovnaj aj rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 13.12.2022).

22. Aj rozsudok Najvyššieho súdu SR zo dňa 24.08.2022, sp. zn. potvrdzuje, že hypotéza tejto právnej normy (primerané finančné zadostˇučinenie) vyžaduje splnenie predpokladov, ktorými sú úspešné uplatnenie porušenia práva alebo povinnosti ustanovenej alebo osobitnými predpismi a spôsobilostˇ takéhoto porušenia práva alebo povinnosti privoditˇ spotrebitelˇovi ujmu. Samotná povaha primeraného finančného zadostˇučinenia neumožňuje jeho priame vyčíslenie, preto súdu nemusia bytˇ predložené dôkazy o existencii ujmy, pretože stačí, ak tá ujma tu je. Bez právneho významu je, či ujma spotrebitelˇovi reálne vznikla, pretože postačuje iba možnostˇ vzniku takejto ujmy.

23. Ako to vyplýva zo skutkových okolností zistených súdom, žalobca inicioval základné konanie, v ktorom úspešne uplatnil svoje práva vyplývajúce z porušenia o spotrebitelˇských úveroch, kedˇ príslušný súd konštatoval absenciu obligatórnych zákonných náležitosti úverovej zmluvy, v dôsledku čoho bol poskytnutý úver bezúročný a bez poplatkov. Uvedená okolnostˇ predstavuje splnenie podmienok pre uplatnenie primeraného finančného zadostˇučinenia, ktoré v ust. vyžaduje pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie, pretože je potrebné vychádzatˇ zo záveru, že zákon ako jediný predpoklad vyžaduje to, aby spotrebitelˇ na súde úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi. Pod úspešným uplatnením porušenia práva alebo povinnosti v zmysle tohto ustanovenia treba rozumietˇ, že súd (už) judikoval v prospech spotrebitelˇa konkrétny nárok z porušenia práva alebo povinnosti. Žiadnu inú podmienku zákon nevyžaduje. S poukazom na závažné porušenie práva žalobcu zo strany žalovaného, ktorého ochranu na súde žalobca úspešne uplatnil, je potom priznanie finančného zadostˇučinenia plne dôvodné.

24. Vzhlˇadom na vyššie uvedené, neobstojí obrana žalovaného spočívajúca v tvrdení, že pokialˇ žalobca mal zato, že sa úspešne domáhal svojich spotrebitelˇských práv, že to bol práve žalobca, ktorý žiadal o úver a že jeho konanie formou tejto žaloby nie je adekvátne okolnostiam a domáhanie sa primeraného finančného zadostˇučinenia nezodpovedá požiadavke všeobecnej spravodlivosti. Neobstojí tiež obrana žalovaného, že žalobcovi žiadna ujma, ktorá by odôvodňovala priznanie finančného zadostˇučinenia nevznikla, že ako môže bytˇ poskytnutá dlžníkovi právna ochrana, kedˇ sám je ten, kto ako prvý porušil svoje povinnosti, nakolˇko si neplnil záväzky, ku ktorým pristúpil, že jeho priznanie by malo za následok spôsobenie hrubej nerovnováhy medzi právami a povinnostˇami veritelˇa a spotrebitelˇa, a to bez akéhokolˇvek právneho dôvodu a že žalobca konal v rámci kontraktačného postupu lˇahostajne, kedˇ svojím podpisom vyhlásil, že súhlasí s obsahom zmluvy, bol oboznámený so všeobecnými podmienkami poskytnutia úveru a k ním nemal žiadne výhrady a zaviazal sa ich dodržiavatˇ.

25. Námietku premlčania uplatnenú žalovaným, s odôvodnením, že nárok sa dotýka zmluvy o úvere zo dňa 30.09.2010, súd považoval za nejasnú a nedostatočne špecifikovanú. Napriek tomu je nepovažoval za dôvodnú, nakolˇko na prejednávanú vec je potrebné aplikovatˇ o všeobecnej trojročnej premlčacej lehote, kedˇže sa jedná o originálny nárok z titulu primeraného finančného zadostˇučinenia a vychádzatˇ z nadobudnutia právoplatnosti rozsudku v základnom konaní. Súd preto uzavrel, že v danom prípade je potrebné počiatok omeškania počítatˇ od nasledujúceho dňa po právoplatnosti rozhodnutia v základnom konaní, pričom rozhodnutie nadobudlo právoplatnostˇ dňa 03.04.2025 a žaloba v tejto veci bola súdu doručená dňa 03.04.2025. Preto nárok žalobcu nie je premlčaný.

26. Aplikáciou citovaných ustanovení právnych predpisov na zistený skutkový stav súd preto dospel k záveru, že žaloba o zaplatenie primeraného finančného zadostˇučinenia je v základe dôvodná a vo vztˇahu k výške čiastočne dôvodná. V konaní nebolo sporné, že žalobca ako spotrebitelˇ v konaní vedenom na Okresnom súde Trebišov sp. zn. úspešne uplatnil porušenie práva alebo povinnosti ustanovenej týmto zákonom a osobitnými predpismi, v dôsledku čoho má nárok na primerané finančné zadostˇučinenie od toho, kto za porušenie tohto práva alebo povinnosti zodpovedá, resp. kto ho spôsobil a zasiahol tak do jeho spotrebitelˇských práv, t.j. od žalovaného.

27. Súd sa však nestotožnil s tvrdením žalobcu o primeranosti požadovanej výšky primeraného finančného zadostˇučinenia. Primerané finančné zadostˇučinenie má plnitˇ súčasne funkciu satisfakčnú,

preventívnu a sankčnú, preto stanovenie jeho výšky musí bytˇ súdom ad hoc vyhodnotené tak, aby predmetná suma dostatočne odrádzala dodávatelˇa od získavania plnení, na ktoré dodávatelˇovi nárok nevznikol, či už v dôsledku neplatnosti právnych úkonov, neprijatelˇnosti zmluvných podmienok, alebo nedodržania zákonných náležitostí zmlúv o spotrebitelˇskom úvere a jednak to treba chápatˇ ako odmenu za to, že spotrebitelˇ sa pustil do sporu s nepochybne ekonomicky a právne silnejším dodávatelˇom a svojim úspechom priniesol benefit aj pre ostatných spotrebitelˇov v tom, že možno predpokladatˇ, že dodávatelˇ sa konania, ktorého sa dopustil voči nemu (nekalej obchodnej praktiky), sa už voči dˇalším spotrebitelˇom nedopustí, prípadne sa ho nedopustí v takej intenzite. Všetky tieto kritériá súd vyhodnocuje vo svojej súvztˇažnosti.

28. Pokialˇ ide o rozsah finančného zadostˇučinenia, nestanovuje žiadne kritériá, ktoré by bolo potrebné pri určení výšky zadostˇučinenia zohlˇadnitˇ, s výnimkou, že toto musí bytˇ primerané. Určenie výšky primeraného finančného zadostˇučinenia uplatneného podlˇa je vecou úvahy súdu a závisí v každom jednom prípade od individuálnych okolností, ktoré sa zistia v priebehu konania. Nemôže ístˇ teda o úvahu svojvolˇnú a túto musí súd v odôvodnení rozsudku vysvetlitˇ tak, aby bolo zrejmé, prečo práve priznanú sumu finančného zadostˇučinenia považuje za primerané finančné zadostˇučinenie v danej konkrétnej veci. Je potrebné uviestˇ, že v konaní je žalobca ako spotrebitelˇ zastúpený právnym zástupcom, preto stráca pozíciu slabšej strany sporu. Ďalej je potrebné prihliadnutˇ na to, že pri uplatňovaní nároku žalobca musí v žalobe tvrditˇ nielen základ uplatňovaného nároku, ale musí uviestˇ aj okolnosti, na základe ktorých sám uvážil, že jeho nárok je daný práve v žalovanej výške. Žalobca v žalobe uviedol, že napriek tomu, že pre vznik práva na primerané finančné zadostˇučinenie sa nevyžaduje, aby spotrebitelˇovi bola privodená nejaká ujma, k vzniku ujmy na strane žalobcu bezpochyby došlo. Žalobca bol aj s ohlˇadom na postoj žalovaného vo veci Okresného súdu Trebišov sp. zn. , v ktorom spochybňoval dôvodnostˇ žaloby, dlhodobo nedôvodne vystavený psychickému vypätiu a stavu právnej neistoty, a to až do doby právoplatného skončenia konania. Dodal, kedˇže žalobca z dôvodu svojej nepriaznivej ekonomickej situácie nebol schopný dohodnuté splátky pravidelne uhrádzatˇ, zasielal mu žalovaný „predvolania vo veci splácania pôžičky“, ktorými ho predvolával na osobné „prejednania dlhu“, ktoré boli opätovne sprevádzané hrozbami súdneho a následne exekučného vymáhania pohlˇadávky. Takýto dlhodobý nátlak zo strany žalovaného pôsobil na žalobcu velˇmi stresujúco.

29. Princíp primeranosti sa aplikuje na konkrétnu situáciu, na konkrétnu vec, ktorá je prejednávaná a primeranostˇ predstavuje takú mieru nároku, ktorá práve zodpovedá, resp. vyhovuje istým okolnostiam, požiadavkám, podmienkam a kritériám a výška primeraného nároku je adekvátna, resp. úmerná a odôvodňovaná individuálnymi okolnostˇami prípadu a musí bytˇ spravodlivá. Primeranostˇ sa vztˇahuje na výšku zadostˇučinenia, teda nároku, ktorý má kompenzovatˇ ujmu nemateriálnej povahy. Pre priznanie práva na zadostˇučinenie spotrebitelˇa, ktorý úspešne uplatnil na súde porušenie práva alebo povinnosti v zmysle tretia veta o ochrane spotrebitelˇa, je rozhodujúcim kritériom primeranostˇ požadovaného zadostˇučinenia; jeho konkrétnu výšku určuje súd úvahou so zretelˇom na okolnosti každého jednotlivého prípadu (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 30. júna 2022, sp. zn. ).

30. Súd dáva do pozornosti aj uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 31.10.2023, v zmysle ktorého Najvyšší súd vyslovil, že ... „ na otázku žalobcu aká má bytˇ správna výška primeraného finančného zadostˇučinenia v danom spore bude vždy závislá od výsledku posúdenia individuálnych, jedinečných skutkových okolnosti každej prejednávanej veci, ktoré sú nezamenitelˇné s okolnostˇami relevantnými v iných veciach. Pri posúdení a hodnotení východísk pre určenie primeraného finančného zadostˇučinenia podlˇa (ktorých výpočet nie je právnou normou určený, pozn.) musia súdy postupovatˇ vždy diferencovane v každom konkrétnom prípade a preto nemôžu vychádzatˇ z nejakého univerzálneho zovšeobecnenia, či v určitých striktných hraniciach. Z uvedených dôvodov odpovedˇ na žalobcom nastolenú otázku nemožno judikátorne uzavrietˇ“.

31. Aj kedˇ podmienkou priznania finančného zadostˇučinenia nie je vznik ujmy ani hrozba ujmy spotrebitelˇovi v dôsledku porušenia jeho práva dodávatelˇom, existujúca alebo hroziaca ujma môže bytˇ jedným z kritérií pre posudzovanie primeranosti výšky finančného zabezpečenia. Súdna prax doposialˇ vychádzala pri posudzovaní primeranosti finančného zabezpečenia z kritérií, akými sú rozsah, v akom dodávatelˇ svoje povinnosti porušil, aké majetkové plnenie dodávatelˇ získal na úkor spotrebitelˇa v dôsledku porušenia svojich povinností, hoci na nich nemal nárok, zohlˇadňuje dobu

trvania protiprávneho stavu, nevyhnutnostˇ domáhania sa práv v súdnom konaní, vzniknutú, prípadne hroziacu ujmu spotrebitelˇovi.

32. V prejednávanej veci neboli preukázané žiadne také skutočnosti, ktoré by odôvodňovali priznanie finančného zadostˇučinenia v navrhnutej výške, t.j. vo výške bezdôvodného obohatenia sa žalobcu sumou 489,- eur. Preto pri určení jeho výšky súd prihliadol najmä na okolnosti, za ktorých došlo k porušeniu spotrebitelˇských práv žalobcu a závažnostˇ ich porušenia. Z obsahu spisového materiálu vyplýva, že žalobca uzavrel zmluvu, ktorá podlˇa právoplatného rozsudku nemala všetky zákonom predpísané náležitostí. Žalobca pri uhrádzaní úveru uhradil v prospech veritelˇa viac o 489,- eur. Jedným z kritérií, ktoré môže súd bratˇ do úvahy je prirodzene aj samotná suma bezdôvodného obohatenia, ktorá mala či mohla vzniknútˇ veritelˇovi, táto však nemá a nemôže bytˇ určujúca, lebo zmyslom a účelom právnej úpravy o finančnom zadostˇučinení spotrebitelˇa nie je priznávatˇ spotrebitelˇom totožnú sumu plnenia len z iného právneho dôvodu, ale poskytnútˇ spravodlivú satisfakciu. Inštitút primeraného finančného zadostˇučinenia nemôže slúžitˇ na finančné obohatenie sa žalobcu, resp. na kompenzáciu jeho majetkovej škody, ale musí zostatˇ na úrovni a vo funkcii účinného a odradzujúceho prostriedku ochrany.

33. Súd poukazuje na skutočnostˇ, že predmetom základného konania nebola otázka vydania bezdôvodného obohatenia, preto nemožno z toho dôvodu priznatˇ primerané finančné zadostˇučinenie odvíjajúc sa od tvrdenia žalobcu o majetkovej ujme vo výške 489,- eur, o ktorú sa žalovaný obohatil na úkor žalobcu. Ak si spotrebitelˇ uplatňuje nárok na primerané finančné zadostˇučinenie, má dôkaznú povinnostˇ aj k preukázaniu jeho výšky. Tento nedostatok vo vztˇahu k preukázaniu primeranej výšky uplatneného práva je zhojený volˇnou úvahou kvantifikácie tohto práva, ktorá tento nerovnovážny vztˇah aj za existencie celkom abstraktnej situácie, kedˇ zásah nemožno exaktne vyjadritˇ podlˇa hroziacej alebo existujúcej majetkovej ujmy, napraví. 34. Súd dospel k záveru, že v prejednávanej veci táto ujma preukázaná bola, kedˇ žalobca bol nútený domáhatˇ sa svojho práva v súdnom konaní, ktoré nepochybne predstavuje negatívny zásah do bežného života spotrebitelˇa a je spôsobilý privoditˇ mu ujmu v súkromnom živote vo forme nepríjemných pocitov, psychického vypätia počas trvania konania, pocitov neistoty o výsledku sporu spojených s možnou finančnou zátˇažou pre prípad neúspechu v konaní. Ďalej pri hodnotení primeranosti výšky finančného zadostˇučinenia súd zohlˇadnil aj samotnú intenzitu porušenia práv spotrebitelˇa (nedodržanie zákonom požadovaných náležitostí spotrebitelˇskej zmluvy), zohlˇadnil dobu trvania protiprávneho stavu od roku 2010, ako aj absenciu prejavu rešpektu žalovaného k výsledku základného konania, v ktorom bol spotrebitelˇ úspešný (tvrdiac, že nemá nárok, lebo mu žiadna ujma nevznikla) a v neposlednom rade aj majetkové plnenie, ktoré žalovaný získal na úkor spotrebitelˇa. V súlade s rozhodovacou praxou vyšších súdnych autorít v obdobných prípadoch a na základe vlastného presvedčenia považoval konajúci súd za primeranú výšku finančného zadostˇučinenia vo vztˇahu k určeniu bezúročnosti a bezpoplatkovosti vo výške 200,- eur, ktorú súd zaviazal žalovaného zaplatitˇ žalobcovi. Vo zvyšku, nad rámec priznaného primeraného finančného zadostˇučinenia žalobu zamietol. Podporne súd poukazuje i na rozhodnutia Krajského súdu v Prešove sp. zn. zo dňa 13.12.2023, sp. zn_17CoCsp/50/2022 zo dňa 14.03.2023 a Krajského súdu v Trnava sp. zn. zo dňa 26.08.2025.

34. Podlˇa už konštantnej judikatúry súd nemusí datˇ odpovedˇ na všetky otázky nastolené účastníkmi/ stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných účastníkmi/stranami konania. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí datˇ odpovedˇ na každú jednu poznámku, či pripomienku účastníka/strany konania, ktorú nastolil. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty účastníkov/strán konania (porovnaj napríklad rozhodnutia Ústavného súdu SR sp. zn. , , a podobne).

35. O nároku na náhradu trov konania súd rozhodol v zmysle v spojení tak, že žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal voči žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. V tomto prípade je treba matˇ na zreteli, že zásada úspechu vo veci ( ) je uplatnitelˇná aj na konania, v ktorých výška plnenia závisí od úvahy súdu, ako je tomu aj v tomto prípade. V týchto prípadoch sa však za procesne neúspešného žalobcu nemôže považovatˇ ten, komu bola priznaná aspoň častˇ žalobou uplatneného nároku, nemožno ho totiž ad absurdum zatˇažitˇ procesnou zodpovednostˇou za predvídanie výsledku rozhodnutia závisiaceho od úvahy súdu, ale pri rozhodovaní o náhrade trov konania je potrebné rozlišovatˇ, čo je základné a čo sprevádzajúce. Za

základné sa považuje rozhodnutie, že do práva žalobcu bolo zasiahnuté, výška ujmy je potom druhotná a nadväzujúca. Kedˇže aj v tomto prípade bolo konštatované, že žalobca splnil predpoklady na priznanie finančného zadostˇučinenia, možno ho považovatˇ za plne procesne úspešného, kedˇže mal plný úspech čo do základu uplatneného nároku a súčasne výška finančného zadostˇučinenia vyplývajúca z tohto jeho procesného úspechu, závisela výlučne od úvahy súdu, preto súd priznal žalobcovi 100 % nárok na náhradu trov konania z prisúdenej sumy (napr. pozri KS TT, sp. zn. , KSPO, sp. zn. , a iné; Velˇký komentár , C. H. Beck, str. 926). O výške náhrady trov konania rozhodne súd v súlade s po právoplatnosti rozsudku samostatným uznesením, ktoré vydá vyšší súdny úradník.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku je prípustné odvolanie v lehote 15 dní od jeho doručenia na Okresnom súde Michalovce. Odvolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

V odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania (t. j. ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis a spisová značka) uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.

Odvolacie dôvody a dôkazy na ich preukázanie možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Odvolanie len proti odôvodneniu rozhodnutia nie je prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný rozsudok, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučného poriadku) v znení neskorších predpisov.