Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-113-2025.pdf
PDF · 203.78 KB
Case nature
Area
Subarea
Court name
Address
File mark
PN-6P/134/2022
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu: JUDr. Daniel Ilavský a sudcov : JUDr. Táňa Šefčíková a JUDr. Peter Kalata, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodená XX.XX.XXXX, bytom u matky, v konaní zastúpená kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, adresa sídla Bratislava, Vazovova 7/A, dieťa matky: C. C. D., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. XXX/XX, zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič, s.r.o., IČO: 54 980 682 , adresa sídla Trnava, Kollárova 566/32, a otca: F. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu G., H. XXXX/XX, zastúpený splnomocnencom: URBAN & PARTNERS s.r.o., IČO: 47 244 895, adresa sídla Červeňova 15, 811 03 Bratislava, o zmenu úpravy výkonu rodičovských práv a povinností, o odvolaní matky proti rozsudku Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/176/2022 - 1043 z 18. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd upravil styk otca s maloletou tak, že otec je oprávnený stretávať sa s maloletou A. počas školského roka (okrem sviatkov a prázdnin) každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., počas letných prázdnin od druhej nedele v mesiaci júl od 17:00 hod. do tretej nedele v mesiaci júl do 18:00 hod., od prvej nedele v mesiaci august od 17:00 hod. do druhej nedele v mesiaci august do 18:00 hod., počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 10:00 hod., od 28.12 od 17:00 hod. do 30.12. do 18:00 hod., každý párny kalendárny rok od 25.12 od 10:00 hod. do 27.12 do 18:00 hod., od 30.12. od 17:00 hod. do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod., počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 16:30 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod., počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele pred začiatkom jarných prázdnin od 16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod. (výrok I.), rozhodol, že otec je oprávnený si maloletú A. prevziať v určený deň a hodinu pre začiatok styku v mieste bydliska maloletej, pred hlavným vchodom do bytového domu, pričom pri ukončení styku je otec povinný maloletú A. odovzdať matke v určený deň a hodinu v mieste jeho bydliska, pred hlavným vchodom jeho domu. Matka je povinná mal. A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku (výrok II.) a napokon rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096 zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 v časti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom (výrok III.).
1.1 Rozhodnutie v časti zmeny úpravy styku otca s maloletou odôvodnil tým, že návrhom doručeným súdu dňa 09.09.2022 v znení jeho doplnení zo dňa 04.11.2022, 25.11.2022, 07.12.2022 a 09.12.2022 matka žiadala súd, aby zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/121/2018 zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave sp. zn. 11CoP/40/2021-1416 zo dňa 26.10.2021, a to tak, aby zvýšil výživné na maloletú zo sumy 100 eur mesačne na sumu 220 eur mesačne od 01.10.2021 a otcovi uložil povinnosť zaplatiť matke sumu 300 eur do troch dní od právoplatnosti rozsudku, a to titulom nedoplatku na zročnom výživnom. Zároveň primárne žiada neupraviť styk, nakoľko maloletá sa otca bojí, ale v nevyhnutnom prípade navrhla upraviť styk v nepárny týždeň od piatka od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. Otec maloletej žiadal súd, aby upravil výkon rodičovských práv a povinností k mal. A. tak, že maloletá bude zverená do jeho osobnej starostlivosti s tým, že súd styk matky s maloletou určí nasledovne: matka je oprávnená stýkať sa s maloletou A. každý párny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 18:00 hod., každý nepárny rok počas vianočných sviatkov od 25.12. od 9:00 hod. do 26.12. do 18:00 hod., každý párny rok počas vianočných sviatkov od 24.12. od 9:00 hod. do 25.12. do 18:00 hod. s tým, že v čase určenom pre začiatok styku si matka prevezme maloletú v mieste aktuálneho bydliska otca, kde ju v čase určenom pre koniec styku otcovi zase odovzdá a matke určí vyživovaciu povinnosť k maloletej vo výške 100 eur mesačne s účinnosťou odo dňa právoplatnosti rozsudku dôvodiac, že matka otcovi systematicky bráni vo výkone styku s maloletou, pričom matka má aj podľa znaleckého posudku horší osobnostný kredit ako otec na to, aby jej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti. Podľa záverov znaleckého posudku je matka chladná, necitlivá, trpí paranoidnou poruchou osobnosti a fabuluje. A. je v matkinej starostlivosti neustále chorá, trávi oveľa viacej času so starými rodičmi (ktorí sú agresívni a vulgárni), ako s matkou. Pre zdravý vývoj maloletej je nevyhnutné, aby bola zverená do jeho osobnej starostlivosti. Kolízny opatrovník na pojednávaní dňa 18.03. 2025 uviedol, že maloletá A. nie je pripravená na to, aby sa realizoval styk s otcom aj s prihliadnutím na to, že sa otec nezúčastňuje na výchovnom opatrení nariadenom súdom. Situácia je stále rovnaká. Uvedomujú si, že je potrebné zachovať styk rodičov s deťmi s prihliadnutím na právny nárok rodiča, aktuálne maloletá nie je nastavená na styk s otcom a dáva na zváženie asistovaný styk.
1.2 V konaní mal z vykonaného dokazovania za preukázané, že rodičia maloletej A. nežijú spolu a výkon ich práv a povinností k maloletej bol naposledy upravovaný rozsudkom Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/176/2022 - 608 zo dňa 9. 11. 2023, ktorým rozhodnutím súd zvýšil vyživovaciu povinnosť otca na maloletú A. zo sumy 100 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s tým, že výživné je otec povinný platiť vždy do 15. dňa mesiaca vopred k rukám matky, počnúc dňom 09.09.2022 (výrok I.), zročné výživné za obdobie od 09.09.2022 do 30.11.2023 v sume 1.470 eur súd povolil otcovi splácať v splátkach po 60 eur mesačne spolu s bežným výživným od 01.12.2023 pod stratou výhody splátok (výrok II.), upravil styk otca s maloletou, a to tak, že otec je oprávnený stretávať sa s mal. A. nasledovne: Počas školského roka (okrem sviatkov a prázdnin): - každý párny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod., - každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do soboty nasledujúceho dňa do 18:00 hod. Počas letných prázdnin: - každý párny kalendárny rok od 16.07. od 11:00 hod. do 31.07. do 19:00 hod. a od 16.08. od 11:00 hod do 31.08. do 19:00 hod. - každý nepárny kalendárny rok od 01.07. od 11:00 hod. do 15.07. do 19:00 hod. a od 01.08. od 11:00 hod do 15.08. do 19:00 hod. Počas zimných prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 11:00 hod. do 30.12 do 17:00 hod., - každý párny kalendárny rok od 30.12 od 11:00 hod. do 06.01 nasledujúceho párneho roka do 17:00 hod. Počas veľkonočných prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 16:30 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod. Počas jarných prázdnin: - každý nepárny kalendárny rok od nedele pred začiatkom jarných prázdnin od 16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod. (výrok III.), určil, že otec je oprávnený si mal. A. prevziať v čase určenom pre začiatok styku v mieste bydliska matky, pričom pri ukončení styku je otec povinný mal. A. odovzdať matke v mieste jeho bydliska. Matka je povinná mal. A. na stretnutie s otcom riadne pripraviť a v určenom čase ju otcovi odovzdať (výrok IV.), rozhodol, že týmto rozsudkom sa mení rozhodnutie Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096 zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 zo dňa v časti výroku o výživnom a úprave styku otca s maloletým dieťaťom (súdom prvej inštancie označený ako výrok IV., avšak správne výrok V.), vo zvyšnej časti návrh matky zamietol (súdom prvej inštancie označený ako výrok V., avšak správne výrok VI.), návrh otca na zmenu zverenia a určenie výživného matke zamietol (súdom prvej inštancie označený ako výrok VI., avšak správne výrok VII.).
1.2.1 Krajský súd v Trnave rozsudkom zo dňa 10.04.2024, č.k. 13CoP/34/2024 - 787 na odvolanie oboch rodičov, rozsudok Mestského súdu Bratislava II č. k. 11P/176/2022 - 608 zo dňa 9. 11. 2023 vo výroku I., II., vo výroku V. v časti zmeny rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018 - 1096 z 24.11.2020
v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021 - 1416 z 26.10.2021 v časti zmeny výroku o výživnom a vo výroku VII. potvrdil a vo výrokoch III., IV., výroku V. v časti zmeny rozsudku Okresného súdu Piešťany č.k. 9P/121/2018 - 1096 z 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021 - 1416 z 26.10.2021 v časti zmeny výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom a vo výroku VIII. zrušil a v tejto časti vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Odvolací súd odvolanie otca voči výroku VI. rozsudku odmietol. Odvolací súd rozsudok vo výrokoch III., IV. a V. za použitia ustanovenia § 389 ods. 1 písm. b) a c) CSP zrušil a vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie, v ktorom nariadil súdu prvej inštancie vec znova prejednať, zistiť aký je denný režim maloletej vzhľadom na jej školské a mimoškolské aktivity (a to aj dopytom na školu, ktorú maloletá navštevuje), aký je rozvrh pracovného času matky, prípadne otca v pracovnom týždni a počas víkendov a školských prázdnin (a to aj dopytom na zamestnávateľov rodičov), aké sú spoje medzi bydliskami rodičov, ale aj ako konkrétne si otec maloletej predstavuje úpravu styku s maloletou, a to s presným vymedzením časových intervalov, kedy sa takýto styk má realizovať. Neopomenie, že maloletá je účastníkom konania a pokiaľ je schopná vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jej názor prihliadne. Zároveň pri rozhodovaní bude brať zreteľ na to, aby sa maloletá počas vianočných a veľkonočných sviatkov prestriedala u oboch rodičov, teda aby si každý rok mohla užiť sviatočnú atmosféru a tradície s ňou spojené, ako v rodine otca, tak aj v rodine matky. Súd prvej inštancie vykoná aj iné dôkazy, pokiaľ tieto bude považovať za potrebné za účelom zistenia skutočného stavu veci.
1.2.3 Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 10.04.2024, č.k. 13CoPno/4/2004-804 nariadil neodkladné opatrenie, že až do právoplatného skončenia konania o úprave styku otca s maloletou vedeného na Mestskom súde Bratislava II. pod sp. zn. 11P/176/2022 je otec oprávnený sa s maloletou A. stýkať každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 18:00 hod. do nedele do 16:00 hod. Matka je povinná maloletú na styk s otcom riadne pripraviť a odovzdať otcovi v určený deň a hodinu v mieste bydliska maloletej, pred hlavným vchodom do bytového domu a otec je povinný v určený deň a hodinu matke maloletú vrátiť v mieste svojho bydliska. Obaja rodičia sú povinní v prípade, že sa styk z vážnych dôvodov nebude môcť realizovať, oznámiť túto skutočnosť druhému rodičovi bezodkladne, najneskôr 24 hodín pred určeným začiatkom styku.
1.2.4 Uznesením Mestského súdu Bratislava II č.k. 9Em/4/2024-93 zo dňa 29.10.2024 bol nariadený výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024 o úprave styku oprávneného (ďalej aj „otec“) s maloletým dieťaťom (výrok I.). Súd nariadil neodkladné opatrenie, ktorým uložil výchovné opatrenie rodičom, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu v rozsahu 5 hodín pre každého z rodičov a 5 hodín spoločne obidvom rodičom s cieľom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa s tým, že odborné psychologické poradenstvo sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb, presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Maloletému dieťaťu uložil výchovné opatrenie, a to povinnosť podrobiť sa odbornému psychologickému poradenstvu, ktoré sa bude realizovať na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referáte poradensko-psychologických služieb v rozsahu 10 hodín poskytovaného poradenstva s tým, že presný čas stretnutí určí poskytovateľ poradenstva po dohode s rodičmi. Výchovné opatrenie sa bude realizovať za účelom zlepšenia vzájomnej komunikácie rodičov a akceptácie role druhého rodiča v živote maloletého dieťaťa. Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, referátu poradensko-psychologických služieb uložil povinnosť doručiť súdu priebežné správy z odborného psychologického poradenstva vždy do 5. dňa každého mesiaca a záverečnú správu z odborného psychologického poradenstva do 10 dní od ukončenia odborného psychologického poradenstva (výrok II.). Súd odložil výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024 o úprave styku otca s maloletým dieťaťom do skončenia nariadeného neodkladného opatrenia o výchovnom opatrení a zároveň do skončenia konania o priestupku, ktorý bol Okresnému úradu Piešťany odovzdaný Obvodným oddelením policajného zboru Piešťany uznesením ČVS: ORP-1182/PN-TT-2024 na prejednanie (výrok III.). Rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok IV.). Predmetné uznesenie bolo potvrdené vo výrokoch I. a II. uznesením Krajského súdu v Trnave dňa 24.03.2025 uznesením č.k.13CoE/2/2025-168.
1.2.5 Krajský súd v Trnave uznesením zo dňa 26.03.2024, č.k. 13CoPno/3/2004-726 zamietol návrh matky na neodkladné oparenie.
1.2.6 Ústavný súdu Slovenskej republiky uznesením č.k. II. ÚS 202/2024-27 zo dňa 17.04.2024 ústavnú sťažnosť otca ako zjavne neopodstatnenú odmietol.
1.2.7 Bydlisko matky - ulica E. XXX/XX A. D. a bydlisko otca - ulica H. XXXX/XX A. G. je vzdialené 80 km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou dopravou (autobus - vlak) je bezproblémová - hodina cesty aj s prestupom a frekvencia týchto spojov je vysoká - každú hodinu (č.l. 868-876 spisu).
1.2.8 Matka maloletej pracuje v spoločnosti D.. I.. ako obchodný pracovník - dokladač tovaru a pokladník na skrátený pracovný úväzok 20 hodín mesačne, s rozvrhnutým časom 7 dní v týždni, podľa potrieb zamestnávateľa . Nepracuje na 8 hodinový pracovný čas, pracuje na pol úväzku, 4 dni v týždni od 9:00 do 16:30 hod. Voľný deň máva rôzne, väčšinou sa vie so zamestnávateľom dohodnúť na pracovnej dobe, ak je to dohodnuté včas. Naďalej býva s maloletou A. v 3 izbovom byte na E. XX A. D., ktorý je osobnom vlastníctve jej rodičov. V domácnosti matky sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy maloletej. Na otázku súdu ako matka aktuálne motivuje dieťa v stretávaní sa s otcom matka uviedla: „ja dieťa motivujem tak, že mu poviem že ak chce ísť k otcovi tak mu nebránim, vždy mu poviem, že by mala mať stretnutie s otcom, a či chce ísť. Podľa jej odpovede urobím čo chce dieťa. Nemôžem jej povedať že neboj sa, kľudne choď. Nie som kompetentná riešiť to, čo otec narušil.“
1.2.9 Otec je zamestnaný u spoločnosti J. K. J. I. I., s pracovným úväzkom 38 a 3/4 hodiny týždenne v dvojzmennej prevádzke, kde vykonáva svoju prácu striedavo v oboch zmenách. Prevádzka je nepretržitá a z toho dôvodu otec pracuje aj všetky sviatky ak tie dni prípadnú na jeho smenu. V mesiacoch august, september. október, november, december /2024 otec pracuje každý párny kalendárny týždeň od piatku do nedele. Na pojednávaní súdu uviedol, že pracuje na smeny dlhý-krátky týždeň, párny týždeň pracuje dlhý t.z. od 7:00 do 21:00 hod. pondelok, utorok, piatok, sobota, nedeľa, nepárny týždeň od 7:00 do 21:00 hod. streda, štvrtok. Otec maloletej naďalej býva v 5,5 izbovom poschodovom dome so svojou matkou C. B. na ulici H. XX A. G., dom je vo vlastníctve otca maloletej. V domácnosti otca sú vytvorené vhodné podmienky na zabezpečenie riadnej výchovy maloletej. Na dotaz súdu prečo sa otec nezúčastňuje a nerealizuje výchovné opatrenie nariadené súdom v konaní 9Em 4/2024, ktoré bolo nariadené za účelom komunikácie a zlepšenia vzťahov medzi otcom a dcérou otec uvádza, že sa nedostavil na žiadne stretnutie z dôvodu, lebo telefonoval s p. psychologičkou a navrhol jej aby tie stretnutia realizovali formou skypu nakoľko nie je z D., ale psychologička mu povedala že to možné nie je. Tým to považoval za uzavreté. Uviedol, že už v minulosti mali nariadené výchovné opatrenie, ktoré nariadil Okresný súd Piešťany v r 2019, cez TENENET, ktoré sa nedokončilo kvôli matke, ktorá odmietla spoločnú komunikáciu.
1.2.10 Maloletá A. má 7 rokov, navštevuje druhý ročník Základnej školy G. C., L. XX. D.. Jej školská dochádzka je pravidelná, maloletá sa zúčastňuje vyučovania a pravidelne navštevuje klub detí. Vyučovanie začína v pracovný týždeň (od pondelka do piatku) o 7:50 hod. a končí v pondelok a stredu štvrtou hodinou o 11:45 hod. a utorok, štvrtok a piatok piatou vyučovacou hodinou o 12:40 hod; v utorok, stredu a štvrtok navštevuje krúžky v škole do 15:30 hod.. podľa vyjadrenia matky na pojednávaní súdu maloletá je zdravá, navštevuje stále ambulanciu imunoalergológa, berie lieky na imunitu (Imunor, Flixonase, Flixotide, Erius, Monkastan). Aktuálne sa maloletá s otcom nestretáva, nakoľko jej vzťah k otcovi je hrubo narušený. Maloletá ráno vstáva o 7:00 hod, vyráža spolu s matkou do školy o 7:35 hod. na ranné kruhy ktoré sú 7:50 hod., vyučovanie má podľa rozvrhu v utorok štvrtok a piatok do 12:40 . Matka chodí po ňu každý deň okolo 16:30-17:00 hod. podľa toho kedy jej skončí smena. Maloletá navštevuje krúžky: Origamy - streda od 14-15:30 hod, loptové hry - štvrtok od 14-15:30 hod, korálky - utorok od 14-15:30.
1.2.10.1 Zo Správy z psychologických intervencií s maloletou A. B., nar. XX.X.XXXX od školského psychológa C. M. D. súd zistil nasledovné: „Ako školský psychológ som na ZŠ G. C. nastúpila začiatkom aktuálneho školského roku 2024/2025. Zo stretnutí s A. sa vyjadrujem nasledovne: V škole má A. kladný vzťah k školským povinnostiam. Vzťahy so spolužiakmi sú primerané, bez známok problémových prejavov správania. Pri našich stretnutiach konaných do novembra 2024 bola A. otvorená a komunikatívna. Vyjadrila svoj kladný vzťah k priateľovi jej matky, ktorého nazýva „tato“, no vo väčšine prípadov sa opravuje a nazýva ho menom t. j. L.. O svojom otcovi, pánovi F. B., hovorila otvorene a z vlastnej iniciatívy. Zo začiatku A. zaujala váhavý postoj k nášmu stretnutiu, nakoľko si myslela, že tam bude aj jej otec. Vychádzala z toho, že vedela o našom predchádzajúcom spoločnom stretnutí s pánom
B., ktoré inicioval. Z vyjadrenia A. je možné konštatovať, že jej vzťah k otcovi sa mení. O pánovi B. sa vyjadruje ako o tom „tatovi, ktorý chodí na súd.“ Používa meno F.. Jej vzťah k otcovi je ovplyvnený nízkou mierou stretávania sa. Postoj k otcovi je taktiež poznačený zážitkami z predchádzajúcich udalostí, kedy A. otec p. F. B., prišiel za ňou do školy napriek tomu, že nebola rozhodnutá, či o stretnutie stojí. Podľa A. vyjadrenia jej totiž bola daná možnosť na rozhodnutie, či sa s p. B. chce stretnúť alebo nie. K jej odmietnutiu stretnutia s otcom prispelo to, že podľa A. vyjadrenia pán B. kričal na pani vychovávateľku, čo v nej vzbudilo strach. Vnímanie otca poznačila aj spomienka, kedy u neho videla istú zbraň a povedal jej, že zastrelí jej rodinu, ak k nemu nebude chodiť. Zo stretnutí s otcom si tiež spomína na čas strávený na záhrade, hranie na schovávačku a čas trávený so starou mamou z otcovej strany. Podľa A. tvrdenia došlo počas času stráveného u otca k úrazu na jej oku, no pre strach o pána B. a z možných následkov pre neho sa túto skutočnosť bála oznámiť matke. Vzťah k otcovi sa zmenil najmä vtedy, keď sa od matky dozvedela, že jej otec klame. Vyjadrila sa, že vtedy ho prestala mať rada. Vo vzťahu k matke si A. uvedomuje jej pracovnú vyťaženosť a považuje ju za rodiča, ktorému plne verí. A. sa svojím správaním neodlišuje od priemeru, rada sa rozpráva o bežných témach ako sú šaty, krúžky v škole, zážitky a príhody z výletov. Charakter A. je pokojný, bez výkyvov. V súčasnej situácii je nevyhnutným predpokladom pre A. vývin vytvoriť priestor k utváraniu jej vlastnej identity. Je nutné, aby zo strany rodičov neboli pripisované ich vlastné city. Dôležité je, aby si A. vytvorila na oboch rodičov realistický, pravdivý a objektívny obraz spojený so stabilným a bezpečným prostredím“.
1.2.10.2 Z lekárskeho nálezu zo dňa 15.05.2024 je zrejmé, že sa dňa 15.05.2024 dostavila matka s maloletou A. do ambulancie KDO Národného ústavu detských chorôb v Bratislave, kde matka ošetrujúcemu lekárovi uviedla, že mal. A. udrel jej otec cez víkend lakťom do pravého oka, odkedy ju oko pobolieva a niekedy sa sťažuje na mierne rozmazané videnie. V závere lekárskej správy sa uvádza: „T.č. bez známok ICH na OP“.
1.2.11 Zo záznamu Ministerstva vnútra Slovenskej republiky zo dňa 22.03.2024 č.: K.U: LPX5ZB je zrejmé, že matka dňa 22.03.2024 podala na otca oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu podľa § 49 ods. 1/d)zák. 372/1990 Zb.
1.2.12 Z potvrdení ORPZ v Trnave súd zistil, že matka vykonala na ORPZ v Trnave dňa 12.05.2024 a 20.05.2024 oznámenia vo veci priestupku proti občianskemu spolunažívaniu.
1.2.13 Zo záznamu Okresného úradu Bratislava o odložení veci zo dňa 20.05.2024, č.k. OU-BA- OVVS2-2024/385927, Pr. 812/2024-VM je zrejmé , že vec podozrenia z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu, ktoré podala matka dňa 22.03.2024 na otca odkladá, pretože došlé oznámenie neodôvodňuje začatie konania o priestupkoch alebo postúpenie veci.
1.2.14 Z obsahu uznesenia povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/ PN-TT-2024 zo dňa 26.09.2024 a je zrejmé, že na Obvodné oddelenie PZ Piešťany bolo z Okresnej prokuratúry Piešťany odovzdané písomné trestné oznámenie C. C. D. z D.. C. C. D. vo svojom písomnom trestnom oznámení uviedla, že s F. B. žila v spoločnej domácnosti v jeho rodinnom dome na H. N. A. G. od roku 2014. Z tohto vzťahu sa im narodila dcéra A.. V roku 2018 aj s dieťaťom bola nútená od otca dieťaťa utiecť do Azylového domu kvôli jeho psychickému týraniu. Po ich odchode z jeho domácnosti bol rozsudkom Okresného súdu Piešťany upravený styk otca s dcérou A. B.. F. B. v poslednej dobe vyvoláva konflikty nielen pri odovzdávaní a preberaní dieťaťa ale aj v čase mimo styku otca s dcérou určeného súdnym rozhodnutím. Jeho správanie je nevyspytateľné, je agresívny, udrel dcéru, pokúsil sa C. C. D. rozbiť mobilné zariadenie, vyhrážal sa zabitím, neohlásené prišiel na základnú školu v D. do triedy plnej detí a kričal po vychovávateľke, z areálu školy ho musela vyviesť policajná hliadka. V G. sa dozvedela, že má F. B. nejakú zbraň. Nevie, o čo mu ide a akú má zbraň. Obáva sa vzhľadom k tomu ako sa správa, aby nedošlo k nejakému nešťastiu. Obáva sa o život a zdravie ich dcéry, seba a jej blízkych. Uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/PN-TT-2024 zo dňa 26.09.2024 bola vec trestného oznámenia C. C. D. pre podozrenie zo spáchania z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v zmysle § 197 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku, v odôvodnení ktorého sa uvádza: „Hoci sa podozrivý (F. B. - pozn. súdu) s najväčšou pravdepodobnosťou mohol dopustiť konania, ktoré vykazuje formálne znaky skutkovej podstaty prečinu
nebezpečného vyhrážania, závažnosť tohto činu je nepatrná a to s ohľadom na všetky okolnosti určujúce materiálny korektív. C. C. D. síce vo svojom písomnom trestnom oznámení uviedla, že sa obáva o život a zdravie ich dcéry, seba a svojich blízkych, avšak podľa môjho názoru nemožno hovoriť o nebezpečnom vyhrážaní. Z výsluchu C. C. D. vyplýva, že k samotnému skutku malo dôjsť pravdepodobne dňa 12. 05. 2024. Vec však na polícií neoznamovala, čo odôvodnila tým, že nechcela traumatizovať dcéru jej výsluchmi na polícií. Uvedené oznámila pracovníčke úradu práce, sociálnych vecí a rodiny a jej dcéra to oznámila školskej psychologičke. Zo samotného výsluchu C. C. D. vyplýva, že podanie oznámenia na polícií jej bolo doporučené zo strany pracovníkov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aspoň ako podnet na prešetrenie či nemá F. B. zbraň. K samotnému podaniu písomného trestného oznámenia došlo zo strany C. C. D. až dňa 08. 07. 2024, čiže až takmer po dvoch mesiacoch po samotnom skutku a nie ihneď po tom čo sa skutok stal. Je síce pochopiteľný jej záujem netraumatizovať dcéru výsluchmi na polícií, avšak podľa názoru vyšetrovateľa nemožno hovoriť o „vyhrážaní“, ktoré by bolo spôsobilé vzbudiť u C. C. D. dôvodnú obavu a to najmä na veľký časový odstup medzi spáchaním skutku a podaním oznámenia ako aj tým, že vec oznámila až na základe odporučenia pracovníkov úradu práce, sociálnych vecí a rodiny aspoň ako podnet na prešetrenie či nemá F. B. zbraň (č.l. 925-928 spisu).
1.2.15 Zo správy Okresnej Prokuratúry Piešťany zo dňa 03.10.2024, č.k. 1Pn 272/24/2204-6 je zrejmé, že uznesením povereného príslušníka Obvodného oddelenia PZ Piešťany ČVS:ORP-1182/PN-TT-2024 zo dňa 26.09.2024 bola vec trestného oznámenia C. C. D. pre podozrenie zo spáchania z prečinu nebezpečného vyhrážania podľa § 360 odsek 1, odsek 2 písmeno b) Trestného zákona s poukazom na § 139 odsek 1 písmeno c) Trestného zákona v zmysle § 197 odsek 1 písmeno a) Trestného poriadku odovzdaná na prejednanie priestupku Okresnému úradu Piešťany, odboru všeobecnej vnútornej správy, nakoľko nebol dôvod na začatie trestného stíhania alebo na postup podľa § 197 odsek 2 Trestného poriadku.
1.3 Vec ktorá zostala predmetom konania právne posúdil ako nárok rodiča a maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o úprave výkonu rodičovských práv a povinností - zmenu úpravy styku otca s maloletou v prípade zmeny pomerov a to podľa článok 5 , § 36 ods. 1, § 25 ods. 2, § 26, § 28 ods. 1 a ods. 2, § 30 ods. 1 a ods. 3, § 31 ods. 1 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len „ZR“, § 121 zákona č. 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších predpisov, ďalej len „CMP“ článok 3 Dohovoru o právach dieťaťa a dospel k záveru, že od poslednej úpravy výkonu práv a povinností rodičov maloletej A. došlo ku zmene v pomeroch najmä na strane maloletej A., v dôsledku čoho je potrebné zmeniť ostatné rozhodnutie o úprave styku otca s maloletou spôsobom uvedeným vo výroku jeho rozhodnutia.
1.4 Na odôvodnenie takéhoto svojho záveru uviedol, že napriek tomu, že matka trvala na tom, aby styk maloletej s otcom upravený nebol, resp. by súhlasila iba s asistovaným stykom dôvodiac nevhodným správaním sa otca a odmietavým postojom maloletej, súd jej návrhu vyhovieť nemohol. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že rodičia maloletej nie sú schopní spolupracovať ani do takej miery, aby sa obaja podieľali na výchove maloletej. Matka poukazovala na nevhodné, agresívne a hrubé správanie otca aj v prítomnosti maloletej a otec poukazoval na nedostatočnú súčinnosť matky k realizácii jeho styku s maloletou a že mu v styku s maloletou bráni. Je nesporné, že v centre konfliktu je maloletá A..
1.5 Z vykonaného dokazovania - zo spisu školskej psychologičky C. L. I., ktorý zaznamenáva priebeh konzultácií s maloletou od januára do júna 2024 vyplýva, že ešte na jar 2024 sa maloletá vyjadrila o stretnutí s otcom pozitívne, mala rada naháňačky s otcom, bolo jej s ním veselo, stretnutie označila za „super“. Od mája 2024 maloletá otca odmieta, „keď naňho myslela, je jej zle“. Zo správy školskej psychologičky C. M. D., ktorá zaznamenáva priebeh konzultácií s maloletou od začiatku školského roku 2024/2025 vyplýva, že „vzťah maloletej k otcovi je ovplyvnený nízkou mierou ich stretávania sa“ a maloletá má k otcovi výrazne horší vzťah. Nemožno však opomenúť, že od uvedeného času až doposiaľ je maloletá pod výlučným vplyvom matky. Súd nariadil v rámci konania 9Em/4/2024 dňa 29.10.2024 o výkon uznesenia Krajského súdu v Trnave č.k. 13CoPno/4/2024-804 zo dňa 10.04.2024 aj neodkladné opatrenie, ktorým uložil výchovné opatrenie rodičom i maloletej, ktoré je realizované psychológom referátu poradensko-psychologických služieb na Úrade práce, sociálnych vecí a rodiny Bratislava, za účelom zlepšenia komunikácie medzi rodičmi, ako i komunikácie otca s maloletou, vrátane eliminácie nevhodných vyjadrení, či správania sa. Ako však zhodne vyplynulo z vyjadrení všetkých účastníkov konania, otec sa na realizácií tohto výchovného opatrenia odmieta zúčastňovať z dôvodu, že nebude
chodiť za tým účelom z G. do D.; uviedol, že bol by ochotný realizovať toto výchovné opatrenie cez počítačovú aplikáciu Skype.
1.6 Z vykonaného dokazovania mal súd preukázaný nasledovný denný režim maloletej A.: ráno vstáva o 7:00 hod, do školy ide o 7:35 hod. s matkou, ranné kruhy v škole začínajú o 7:50 hod., vyučovanie má podľa rozvrhu v utorok štvrtok a piatok do 12:40 hod. a matka po ňu chodí každý deň okolo 16:30-17:00 hod. Dopytom na Základnú školu G. C., L. XX. D. súd zistil, že mal. A. tu navštevuje 2. ročník, jej školská dochádzka je prividená, zúčastňuje sa vyučovania a pravidelne navštevuje klub detí. Z rozvrhu hodín maloletej súd zistil, že jej začína vyučovanie v pracovný týždeň (od pondelka do piatku) o 7:50 hod a končí v pondelok a stredu štvrtou hodinou o 11:45 hod a utorok, štvrtok a piatok piatou vyučovacou hodinou o 12:40 hod; v utorok, stredu a štvrtok navštevuje krúžky v škole do 15:30 hod. Ďalej súd doplnil dokazovanie o zistenie rozvrhu pracovného času matky a otca v pracovnom týždni a počas víkendov a školských prázdnin (aj dopytom na zamestnávateľov rodičov) a zistil, že matka maloletej pracuje v spoločnosti D.. I.. na skrátený pracovný úväzok 20 hodín mesačne, s rozvrhnutým časom 7 dní v týždni podľa potrieb zamestnávateľa, pričom z evidencie pracovného času matky vyplýva, že pracuje s koncom smeny v pracovnom týždni väčšinou okolo 13:30 hod. Otec maloletej pracuje v spoločnosti J. K. J. I. I., kde vykonáva prácu 38 a 3/4 hodiny týždenne v dvojzmennej prevádzke, kde vykonáva svoju prácu striedavo v oboch zmenách. Prevádzka je nepretržitá a z toho dôvodu otec pracuje aj všetky sviatky ak tie dni prípadnú na menovaného smenu; rozpisu smien otca vyplýva, že ktorej otec pracuje každý párny kalendárny týždeň od piatku do nedele. Ďalej súd zisťoval, aké sú spoje medzi bydliskami rodičov a zistil, že bydlisko matky - ulica E. XXX/XX A. D. a bydlisko otca - ulica H. XXXX/XX A. G. je vzdialené 80 km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou dopravou (autobus - vlak) je bezproblémová - hodina cesty aj s prestupom a frekvencia týchto spojov je vysoká - každú hodinu. Nakoniec súd vyzval otca maloletej, aby uviedol, ako konkrétne si predstavuje úpravu styku s maloletou, a to s presným vymedzením časových intervalov, kedy sa takýto styk má realizovať. Otec v rámci svojej výpovede uviedol, že by mu styk vyhovoval každý nepárny týždeň od piatku od 17:00 do nedele do 17:00 hod. s tým, že preberanie by bolo v D. a odovzdávanie v G., sviatky a prázdniny by mu vyhovovali v režime ako určil tunajší súd v rozsudku 11P/176/2022-608 zo dňa 09.11.2023.
1.7 V priebehu súdneho konania súd rešpektujúc participačné práva mal. dieťaťa (čl. 12 Dohovoru o právach dieťaťa) opätovne dňa 13.03.2025 vypočul mal. A. s akcentom na zistenie jej názoru na úpravu rodičovských práv a povinností. Nakoľko maloletá vyslovene uviedla, že si neželá, aby s obsahom jej výsluchu boli rodičia oboznámení, súd túto jej žiadosť rešpektoval v plnej miere.
1.8 V otázke úpravy styku otca s maloletou súd vychádzal aj z ust. § 43 ods. 1 Zákona o rodine, podľa ktorého dieťa, ktoré je schopné s ohľadom na svoj vek a rozumovú vyspelosť vyjadriť samostatne svoj názor, má právo vyjadrovať ho slobodne vo všetkých veciach, ktoré sa ho týkajú. V konaniach, v ktorých sa rozhoduje o veciach týkajúcich sa maloletého dieťaťa, má maloleté dieťa právo byť vypočuté. Názoru maloletého dieťaťa musí byť venovaná náležitá pozornosť zodpovedajúca jeho veku a rozumovej vyspelosti. Právo maloletého dieťaťa vyjadriť slobodne svoj názor vo veciach, ktoré sa ho týkajú, je jeho nepopierateľným, ale v konečnom dôsledku posúdenie záujmu dieťaťa prináleží súdu. Jeho úlohou je korigovať predstavy a názory maloletého dieťaťa o tom, čo je pre neho za danej situácie vhodné a čo nie (porov. uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci III. ÚS 707/04, IV. ÚS 288/04, III. ÚS 2150/07, I. ÚS 3082/10). Nemožno totiž pripustiť, aby bol v konaní zohľadnený výhradne názor maloletého dieťaťa bez zreteľa na všetky zistené skutočnosti a v súlade s takto vysloveným názorom, aby došlo k vyhláseniu autoritatívneho rozhodnutia súdu (porov. Uznesenie Ústavného súdu Českej republiky vo veci I. ÚS 268/02).
1.9 Záujem maloletého dieťaťa musí byť prvoradým hľadiskom pri hľadaní konkrétneho najvhodnejšieho usporiadania vzťahov medzi rodičmi a maloletým dieťaťom a tento záujem vyžaduje, aby sa na jeho výchove podieľali obaja rodičia, ktorí majú v živote maloletého dieťaťa bez pochybností nezastupiteľné postavenie (porov. nález Ústavného súdu Českej republiky vo veci II.ÚS 554/04). Súd preto stanovil rozsah stretávania počas školského roka (okrem sviatkov a prázdnin) na každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17,00 hod. do nedele do 17,00 hod. Počas letných prázdnin od druhej nedele v mesiaci júl od 17,00 hod do tretej nedele v mesiaci júl do 18,00 hod a od prvej nedele v mesiaci august od 17,00 hod do druhej nedele v mesiaci august do 18,00 hod.
1.10 Odvolací súd pri rozhodovaní nariadil súdu prvej inštancie brať zreteľ na to, aby sa maloletá počas vianočných a veľkonočných sviatkov prestriedala u oboch rodičov, teda aby si každý rok mohla užiť sviatočnú atmosféru a tradície s ňou spojené, ako v rodine otca, tak aj v rodine matky, preto súd stanovil počas zimných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od 23.12 od 17:00 hod. do 25.12 do 10:00 hod., od 28.12 od 17:00 hod do 30.12. do 18:00 hod a každý párny kalendárny rok od 25.12 od 10:00 hod. do 27.12 do 18:00 hod., od 30.12. o 17:00 hod do 2.1. nasledujúceho kalendárneho roka do 18:00 hod. Počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 16:30 hod. do nasledujúceho utorka do 19:00 hod. Počas jarných prázdnin každý párny kalendárny rok od nedele pred začiatkom jarných prázdnin od 16:30 hod. do nedele nasledujúceho týždňa do 19:00 hod.
1.11 Čo sa týka úpravy styku v časti miesta odovzdávania maloletej súd uvádza, že matka sa s maloletou presťahovala do D. napriek nesúhlasu otca a preto nemožno od otca spravodlivo žiadať, aby negatívne dôsledky tohto rozhodnutia matky znášal výlučne on. Súd mal z vykonaného dokazovania preukázané, že ulica E. XXX/XX A. D. (bydlisko matky) a ulica H. XXXX/XX A. G. (bydlisko otca) sú od seba vzdialené približne 80 km, pričom časová dostupnosť bydliska matky od bydliska otca hromadnou dopravou (autobus - vlak) je približne jedna hodina cesty aj s prestupom s tým, že a frekvencia týchto spojov je každú hodinu (t.j. je vysoká). Napriek skutočnosti, že matka nevlastní osobné motorové vozidlo, má súd za to, že pre maloletú vo veku sedem rokov cesta z G. do D. hromadnou dopravou každú nepárnu nedeľu nemôže byť výrazne zaťažujúca.
1.12 Z doterajšej genézy predmetnej veci je zrejmé, že v postoji rodičov maloletej k sebe navzájom, napriek rôznym opatreniam (najmä uloženým výchovným a neodkladným opatreniam), nemožno badať akýkoľvek (ani najmenší) progres. Súd preto opätovne apeluje na oboch rodičov, aby sa pokúsili svoju vzájomnú animozitu korigovať do tej miery, aby ju neprenášali na maloletú, pokúsili sa v záujme svojho dieťaťa slušne komunikovať a túto úroveň komunikácie aj vzťahov preniesť do vzťahu dieťaťa s otcom. Aj keď sa rodičia ako partneri rozišli, navždy ich bude spájať spoločná zodpovednosť za výchovu a vývoj ich jediného dieťaťa, dobro ktorého je nesporne prioritou pre každého z nich.
1.13 Napokon súd s poukazom na ustanovenie § 121 Civilného mimosporového poriadku rozhodol aj o zmene rozsudku Okresného súdu Piešťany, č.k. 9P/121/2018-1096 zo dňa 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č.k. 11CoP/40/2021-1416 v časti výroku o úprave styku otca s maloletým dieťaťom (výrok III. rozsudku)
1.14 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania. Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil len právne poukazom na podľa § 52 CMP.
2. Rozsudok napadla riadnym a včasným odvolaním matka s návrhom na jeho zmenu a to tak, že otec bude mať právo stretávať sa s maloletou A. sobotu v nepárnom týždni od 14:00 hod. do 16: 00 hod. vždy za asistencie odborného pracovníka Centre pre deti a rodiny Bratislava – Učiteľská, Bratislava - Učiteľská 42, Bratislava v sídle na adrese Učiteľská 42, 82106 Bratislava viniac súd prvej inštancie, že tento nesprávnym procesným postupom znemožnil matke, aby uskutočňoval a jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu jej práva na spravodlivý proces, že v konaní sa dopustil vád, ktoré mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, že súd prvej inštancie náležite nezistil rozhodujúce skutočnosti (ex offo) významné pre rozhodnutie a tak na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam a vec aj nesprávne právne posúdil.
2.1 Na odôvodnenie svojho odvolania uviedla, že nesúhlasí so spôsobom úpravy styku otca s maloletou, aj keď spočiatku nebola proti tomu, aby bol styk otca s maloletou upravený širšie. Už v odvolaní proti prvému rozsudku vzniesla námietky proti styku počas pracovných dní a súhlasila len s víkendovým stykom a úpravu styku počas prázdnin a sviatkov, čo sa však zmenilo, nakoľko na jar v roku 2024 nastali udalosti, ktoré zapríčinil otec a ktoré mali taký negatívny vplyv na prežívanie maloletej, že sa otca bojí. Medzi takéto okolnosti možno zaradiť aj správanie sa otca, ktorý sa pred dieťaťom vyhrážal, že matku a starých rodičov zabije puškou, ktorú dieťaťu aj ukázal a to počas styku s maloletou. Takéto správanie matka považuje za odsúdeniahodné a ubližujúce maloletej. Vzhľadom na tieto okolnosti podľa názoru matky nie je možné sa riadiť ani právnym názorom odvolacieho súdu vyjadreným skôr. Do jari 2024 sa styk riadne zo strany matky realizoval, aj keď otec často nerešpektoval presne vymedzený rozsah styku a pokiaľ sa už toho času tak nedeje, nie je to výsledkom rodičovského konfliktu, ale neprijateľného, hrubého, nebezpečného, agresívneho správania sa otca počas styku s maloletou, ktorá
sa ho od týchto udalostí bojí a kontakt s ním nie je pre ňu bezpečný po žiadnej stránke. Samotný Mestský súd Bratislava II v konaní o výkon rozhodnutia vedenom pod spisovou značkou 9 Em/4/2024 síce nariadil výkon rozhodnutia upravujúceho styk otca s maloletou, avšak zároveň uložil výchovné opatrenie rodičom maloletej a výkon rozhodnutia odložil dôvodiac, že je to v záujme maloletého dieťaťa, ktorého priaznivý vývoj by mohol byť okamžitým výkonom súdneho rozhodnutia vážne ohrozený výrazným negatívnym vplyvom rodičovského konfliktu. Je zarážajúce, že napriek týmto zisteniam v konaní o nariadenie výkonu rozhodnutia súd prvej inštancie vo veci samej žiadne ohrozenie priaznivého vývoja maloletej nevidí a ani sa nevysporiadava s tým, prečo vôbec udalosti, ktoré vážne poznačili vzťah otec - dcéra a ohrozili maloletú, ani len vo svojich úvahách nespomína. Ak má totiž otec doma zbraň a hrozí jej použitím pred maloletým dieťaťom v smere k rodičovi, ktorý mu je najbližšou osobou, nejedná sa o rodičovský konflikt, ale sa jedná o neprijateľné agresívne správanie, voči ktorému je nutné vyvodiť zodpovednosť, respektíve dôsledky.
2.2 V konaní o výkon rozhodnutia súd konštatuje, že nebolo preukázané, že by matka maloletej v styku s otcom bránila, alebo že by ju ovplyvňovala proti otcovi. Maloletá sama pred psychologičkou vypovedala, že otec má pušku a že chce zabiť jej mamu, lebo chce, aby bola iba s ním s tým, že maloletá ďalej uviedla, že nechce, aby to urobil (nehovorila o tom viac, ale pôsobila vystrašene). V tejto súvislosti matka poukazuje na uznesenie odvolacieho súdu v konaní vedenom pod spisovou značkou 13 CoE/2/2025 a to bod 31 odôvodnenia, kde súd uvádza, že na strane otca sa jedná o nevhodné vyjadrenia a správanie otca, ktoré majú presne opačný efekt, aký otec zrejme očakáva, a to obnovenie stretnutí s maloletou. Preto matka trvá na tom, že správanie otca vykazovalo znaky vážneho ohrozenia záujmu dieťaťa a už spôsobenej ujmy na zdraví dieťaťa, a teda bolo dôvodné pristúpiť k reštrikcii kontaktu, zúženie styku a nie rozšírenie tak, ako o tom rozhodol súd.
2.3 Maloletá bola dňa 13.03.2025 vypočutá bez prítomnosti rodičov a matka žiada odvolací súd, aby pri svojom rozhodovaní zohľadnil pred súdom prezentovaný názor maloletej. Pokiaľ zo samotného rozsudku nie je zrejmý ani náznak zisteného názoru maloletej, je možné považovať rozsudok v tomto smere za nepreskúmateľný.
2.4 O agresivite otca svedčí aj jeho správanie sa škole ktorú maloletá navštevuje, kedy otec musel byť zo školy vykázaný a riaditeľka školy bola nútená kontaktovať políciu.
2.5 Ďalšie správanie otca vyplýva z lekárskeho nálezu z 15.05.2024 o ošetrení maloletej po napadnutí otca, pričom v tejto súvislosti matka navrhuje doplniť dokazovanie dopytom na políciu, prípade na Okresný úrad, ak by sa vec prejednávala ako priestupok a to za účelom zistenia z obsahu výpovede maloletej k predmetnému zraneniu.
2.6 Otec tiež dňa 30.08.2024 mailom adresovaným súdu oznámil okrem iného, že žiada o zmenu priezviska maloletej na priezvisko matky alebo niektorého z jej priateľov, s ktorým spí a zbavenie otca všetkých povinností. Uvedené vyplýva z bodu 11 uznesenia z 29.10.2024 č. k. 9 Em/ 4/2024.
2.7 Agresívne sklony otca sú zrejmé aj z toho, že bol právoplatne uznaný z priestupku proti občianskemu spolunažívaniu proti matke podľa § 49 ods. 1 písm. e) a písm. d) zákona číslo 372/1990 zbierky o priestupkoch, t.j. protiprávneho konania proti matke.
2.8 Nakoľko matka považuje aktuálne asistovaný styk so supervíziou ako jedinú prijateľnú možnosť styku má za to, že je potrebné doplniť dokazovanie v konaní o dopyt na Centrum pre deti a rodiny Bratislava
- Učiteľská, Bratislava za účelom oznámenia kapacity a termínov/dní, počas ktorých by sa styk mohol realizovať touto formou s tým, že matka zatiaľ navrhuje úpravu styku tak, ako je to uvedené v odvolacom petite. Pokiaľ súd prvej inštancie takémuto návrhu na asistovaný styk nevyhovel z dôvodu, že rodičia maloletej nie sú schopní spolupracovať, takýto jeho záver neobstojí, nakoľko styk by sa realizoval bez prítomnosti matky, ale aj so supervíziou, pričom spolupráca rodičov v tomto smere nie je nevyhnutná.
2.9 Súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s odporúčaniami procesného opatrovníka prednesenými na pojednávaní konanom dňa 18.03.2025, ktorý pred súdom prehlásil, že maloletá nie je nastavená na styk s otcom a kolízny opatrovník dáva na zváženie asistovaný styk. Pokiaľ bude aj odvolací súd rozhodovať o úprave styku, mal by citlivo zohľadniť skutočnosť, že maloletá nie je s otcom v kontakte toho času už 1 rok, prežila traumu, má strach z otca.
2.10 Matka má zároveň dôvodné obavy, že otec by maloletú odmietol po styku vrátiť matke a ponechal by si ju u seba bez súhlasu matky, teda konal by tak, ako to bolo v čase od 08.06.2023 od 18:00 hod. do 16.06.2023 do 17:00 hod. kedy otec zadržal maloletú na 9 dní.
2.11 Nevyhovujúca aj je aj úprava styku počas jarných a veľkonočných prázdnin. Hypoteticky, ak by matka uvažovala nad možnosťou úpravy styku v tomto období, ak by tu neboli okolnosti úpravu styku bez asistencie vylučujúce, lepšou by sa javila úprava rozdelením týchto prázdnin na polovicu a to počas veľkonočných prázdnin každý nepárny kalendárny rok od stredy veľkonočného týždňa od 18:00 hod do nasledujúcej soboty do 18:00 hod a každý párny kalendárny rok od soboty veľkonočného týždňa od 18:00 o do nasledujúceho utorka do 18:00 hodín; počas jarných prázdnin každý kalendárny rok od soboty pred začiatkom jarných prázdnin o 18:00 o do stredy nasledujúceho týždňa do 18:00 hod.
2.12 Súd nesprávne zohľadnil aj časový harmonogram práce maky, keď konštatoval, že by mala pracovať na skrátený pracovný úväzok s koncom smeny pracovnom týždni okolo 13:30 hod., pretože matka pracuje väčšinou do 15:30 hod. Súčasne otec počas styku v minulosti neriešil s maloletou prípravu do školy, nespracovávali zadania, maloletá nebola pripravená na vyučovací proces a preto styk počas celých prázdnin (jarných a veľkonočných) by mohol ohroziť prospech maloletej a jej pripravenosť na vyučovací proces ako taký.
2.13 Matka opakovanie namieta aj neštandardné zaťaženie matky ako rezidenčného rodiča, aby maloletú preberala v mieste bydliska otca. V tejto súvislosti matka opäť zdôrazňuje, že pri úteku od otca nemala kam inam odísť. Preto nemôže byť matka znevýhodnená a sankcionovaná tým, že sa po rozchode s otcom a úteku od neho s maloletou, nemala kam odsťahovať. Matka utiekla najskôr do krízového centra a až následne sa nasťahovali s maloletou do bytu rodičov matky v D.. Matka nemala a nemá finančné prostriedky na kúpu nehnuteľnosti a je šťastná, že s dcérou môžu žiť v byte rodičov matky. Na rozdiel od otca je samoživiteľkou a svoj čas má limitovaný prácou a sústavnou starostlivosťou o maloletú. Cesta verejnou dopravou jej trvá reálne dvojnásobne dlhšie ako otcovi vozidlom. Samotná cesta vlakom cca hodinu a k tomu cesta na stanicu cca 25 minút a späť, nehovoriac o finančných nákladoch na takúto cestu. Verejná doprava by obnášala využitie troch spojov a ešte aj pešiu chôdzu. Pre maloletú by bolo takéto cestovanie mimoriadne únavné, a teda diskriminačné. Navyše sú aj spoje nevyhovujúce tak, aby si dieťa preberala v G. o 17. hodine u otca, išla s maloletou peši na stanicu a následne vlakom o 18:06 hod. do D. s príchodom o 19:05 hodiny, tu znovu hromadnou dopravu zo stanice domov, takto by prišli do miesta svojho bydliska pred 20:00 hod., čo je úplne neprijateľné fyzicky pre matku aj pre maloletú a jednoznačne v rozpore so záujmom maloletej, ktorá ide na druhý deň do školy, potrebuje sa udomácniť, vykonať hygienu, večerný režim a odpočinok, spánok, nehovoriac o potrebe prípravy na vyučovanie. Bežne v praxi komfortne sa styk upravuje do 17:00 hod. s predpokladom, že dieťa v tom čase prichádza domov a nie, že sa vyberá ešte na cca minimálne dvojhodinovú výpravu.
3. Otec maloletej vo svojich vyjadreniach doručený odvolaciemu súdu dňa 07.07.2025, 04.08.2025 a dňa 10.09.2025 namietal, že matka mu bráni v styku s maloleto, že ho chce ako otca natrvalo vymazať napriek právoplatnému rozhodnutiu o jeho práve s dcérou sa stretávať, že s maloletou nemá kontakt, že matka mu znemožnila rozhodovať o materskej škole, základnej škole ktorú bude maloletá navštevovala, že nevidel vysvedčenie maloletej a nemá o maloletej žiadne informácie, že matka mu znemožňuje kontakt aj cez telefón, že dňa 03.08.2025 vykonal oznámenie o priestupku proti občianskemu spolunažívaniu na OR PZ Trnava odbore poriadkovej polície, že ak sa nemôže s dcérou stýkať, tak by nemal platiť ani výživné, že začal navštevovať psychologické poradenstvo odporúčané Krajským súdom v Trnave, avšak vďaka psychologičke, ktorá ho mala prideleného ho nemohol dokončiť, lebo s ním prestala komunikovať a napísala mu, že poradenstvo sa ruší, lebo jej to povedala matka.
4. Kolízny opatrovník odvolanie nepodal a k odvolaniu matky sa nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací (§ 3 ods. 5 písm. b) CMP), po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom – matkou maloletej (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady
konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie matky nemožno považovať za dôvodné, v dôsledku čoho boli splnené podmienky pre potvrdenie rozhodnutia súdu prvej inštancie pre jeho vecnú správnosť postupom podľa § 387 ods.1 a ods. 2 CSP .
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je návrh matky maloletej A. na zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany spisovej značky 9P/121/2018 z 24.11.2020 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Trnave č. k. 11 CoP 40/2021 - 1416 z 26.10.2021, ktorým bol naposledy upravovaný výkon práv a povinností rodičov k maloletej a to ako v časti úpravy rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletej, tak aj v časti úpravy styku otca s maloletou, ako aj konanie o návrhu otca na zmenu úpravy styku otca s maloletou.
6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu matky, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie správne na návrh otca maloletej rozšíril styk otca s maloletou A. tak, že otec bude oprávnený stretávať sa s maloletou každý nepárny kalendárny týždeň od piatku od 17:00 hod. do nedele do 17:00 hod. s osobitnou úpravou počas letných prázdnin, počas zimných prázdnin, počas veľkonočných prázdnin a počas jarných prázdnin s tým, že bol otec bude oprávnený si maloletú na začiatku styku prevziať pred miestom bydliska maloletej a túto matke po ukončení styku odovzdať pred miestom svojho bydliska.
7. Podľa § 387 ods. 1 a ods 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie sa správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Pokiaľ ide o námietky matky ohľadom faktického rozšírenia styku otca s maloletou odvolací súd uvádza, že odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu a to najmä argumentácie ohľadom potreby zmeny ostatného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou vzhľadom na podstatnú zmenu okolností na strane maloletej, súvisiacu s plynutím času spojeným s nárastom jej rozumovej vyspelosti a potrebou napĺňania jej práva na rovnomernú starostlivosť a výchovu zo strany oboch jej rodičov, ako aj jej práva na prehlbovanie citových a rodinných väzieb s oboma rodičmi, ale aj so širšou rodinou aj zo strany otca.
8.1 Aj podľa názoru odvolacieho súdu je jednoznačne v prospech maloletej, aby so svojím otcom trávila viac času, aby sa ich vzájomný vzťah naďalej rozvíjal a aby obaja mali možnosť vo väčšej miere venovať sa spoločným koníčkom a záľubám. V tejto súvislosti aj odvolací súd apeluje na rodičov, aby svoje vzájomné správanie sa upravili tak, aby obaja v prvom rade vytvárali pre maloletú pokojné a harmonické rodinné prostredie a umožnili jej tak ďalej pociťovať ich lásku a záujem o uspokojovanie jej odôvodnených potrieb. Súd prvej inštancie preto rešpektujúc denný režim maloletej, ale aj rozvrh pracovných povinností otca maloletej a matky maloletej upravil bežný styk otca s maloletou v nepárny kalendárny týždeň len od piatku do nedele so súčasným zúžením jeho práva na styk s maloletou v nepárnom týždni od stredy do štvrtka. Zároveň správne osobitne upravil styk otca s maloletou počas letných, zimných, veľkonočných a jarných prázdnin zachovajúc miesto preberania maloletej otcom od matky na začiatku styku, ako aj miesto odovzdávania maloletej otcom matke pri ukončení styku, rešpektujúc najlepší záujem maloletej. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas matky s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie ( § 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné: 9. Pokiaľ ide o námietku matky o nesprávnom právnom posúdení veci vo vzťahu k rozšíreniu styku otca s maloletou odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá
v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval, a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 25 ods.1 a ods. 2 ZR rodičia sa môžu dohodnúť o úprave styku s maloletým dieťaťom pred vyhlásením rozhodnutia, ktorým sa rozvádza manželstvo, dohoda o styku rodičov s maloletým dieťaťom sa stane súčasťou rozhodnutia o rozvode ( 1). Ak sa rodičia nedohodnú o úprave styku s maloletým dieťaťom podľa ods.1, súd upraví styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí o rozvode, to neplatí, ak rodičia styk žiadajú neupraviť.
9.2 Podľa § 26 ZR, ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.4 Podľa § 38 ods.1 CMP, ak je účastníkom maloletý, ktorý je schopný vyjadriť samostatne svoj názor, súd na jeho názor prihliadne.
9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o úprave výkonu práv a povinností rodičov maloletých detí nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu úpravy styku rodiča s maloletým si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku. Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene úpravy styku rodiča s maloletým dieťaťom, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval.
9.6 Súd prvej inštancie správne právne posúdil návrh otca na rozšírenie jeho styku s maloletou podľa § 25 ods.1 a 2 a § 26 ZR ako aj § 121 CMP, berúc do úvahy ustálenú súdnu prax, na základe ktorej v prípade rozhodovania súdu o zmene styku rodiča s maloletým dieťaťom sa za podstatnú zmenu v pomeroch na strane maloletého dieťaťa pre účely zmeny styku s nepreferenčným rodičom považuje aj samotné uplynutie času v rozsahu viac ako jedného roka, v ktorom období dochádza u maloletého dieťaťa k podstatnému rozvoju jeho intelektových schopností, ale aj citových potrieb. Súd prvej inštancie pri rozhodovaní o návrhu na zmenu úpravy styku otca s maloletou správne zohľadnil aj právo maloletej A. na pravidelný a rovnocenný styk s nepreferenčným rodičom, a to práve v záujme prehlbovania citových väzieb medzi maloletou a nepreferenčným rodičom, právo maloletej na výchovu aj zo strany nepreferenčného rodiča a v neposlednom rade aj právo maloletej na jej súkromie a právo na dostatok časového priestoru na jej prípravu na budúce povolanie, ako aj na mimoškolské aktivity. Námietka matky o nesprávnom právnom posúdení veci ( nesprávnej interpretácii práve citovaných zákonných ustanovení) preto nemohla obstáť. Súd prvej inštancie na prejednávanú vec použil správne právne normy a tieto správne inerpretoval a aj aplikoval.
9.7 Nakoľko v konaní bolo nesporným, že maloletá A. je od ostatného rozhodovania súdu o úprave jej styku s otcom t.č. už takmer o 5 rokov staršia, počas ktorého obdobia sa ich vzájomné citové väzby prehĺbili, do jari 2024 sa maloletá vyjadrovala o stretnutiach s otcom len pozitívne, mala rada jeho prítomnosť, naháňačky s ním, bolo jej s ním veselo, stretnutia označovala za „super“, že t.č. otca síce odmieta, avšak najmä pre vyostrený rodičovský konflikt a potrebu postaviť sa na ochranu matky, ako jej najbližšej vzťahovej osoby, že každý z rodičov v rámci svojich možností sa jej snaží vytvoriť podnetné prostredie, ktoré ju obohacuje a rozvíja, neobstojí námietka matky, že rozhodnutie súdu prvej inštancie nie je súladné so záujmami maloletej, respektíve je v priamom rozpore s jej záujmami.
10. Neobstojí ani námietka matky, že z dokazovania bolo možné uzavrieť, že otec sa pred maloletou vyhrážal, že matku a starých rodičov zabije puškou, ktorú maloletej aj ukázal a preto pokiaľ súd upravil styk otca s maloletou bez potreby asistencie akreditovanou organizáciou je maloletá v prítomnosti otca v ohrození jej života, jej zdravia, prípadne jej riadnej výchovy, nakoľko pravdivosť takýchto skutkových tvrdení či už matky alebo samotnej maloletej (o skutočných vyhrážkach otca) z vykonaného dokazovania nevyplynula, z ktorého dôvodu potom súd prvej inštancie nebol oprávnený/povinný na ne prihliadať. Za správny je potrebné považovať aj záver súdu prvej inštancie, že z dokazovania bolo možno dospieť k záveru, že vzťah maloletej k otcovi je ovplyvnený predovšetkým vyostreným rodičovským konfliktom a nízkou mierou ich stretávania sa, a že k tejto zmene postoja maloletej k otcovi došlo v čase, keď je maloletá pod výlučným vplyvom matky. Aj podľa a názoru odvolacieho súdu postoj maloletej k otcovi je výrazne formovaný aj vyostreným rodičovským konfliktom (ktorého existencia je zrejmá okrem iného nie len z vyjadrení sa rodičov pred súdom, ale aj z početných trestných oznámení, ktoré rodičia na seba vzájomne podávajú), ktorého je maloletá účastná a nakoľko matku považuje za najbližšiu vzťahovú osobu, prirodzene sa stavia v konflikte rodičov na jej ochranu, keď zmenu svojho postoja ku jej styku s otcom jednoznačne podmieňuje zmenou správania sa otca k matke. V tejto súvislosti ešte pre poriadok odvolací súd dodáva, že pokiaľ matka namieta aj správnosť záveru súdu prvej inštancie v konaní o výkon rozhodnutia, že tento bolo potrebné odložiť z dôvodu rodičovského konfliktu odvolací súd dodáva, že predmetom tohto konania nie je preskúmavanie správnosti záverov Mestského súdu Bratislava II v konaní vedenom pod spisovou značkou 9 Em/ 4/2024, prípadne záverov Krajského súdu v Trnave konaní vedenom pod spisovou značkou 13 CoE/2/2025 a preto takúto námietku matky odvolací súd považuje za právne irelevantnú bez potreby ďalej sa s ňou vysporiadavať.
11. Za právne irelevantné pre rozhodnutie v tejto veci bolo potrebné považovať aj námietky matky, že otec v dôsledku dlhodobej nemožnosti stretávania sa s maloletou (poznámka odvolacieho súdu - pravdepodobne v afekte) oznámil súdu, že keď sa s maloletou nemôže ani len stretávať, tak nech je zmenené aj jej priezvisko, nakoľko na jednej strane, ak by otec maloletej mal skutočný záujem o zmenu priezviska maloletej a matka by s tým nesúhlasila, podal by na súd samostatný návrh na zmenu priezviska maloletej a na druhej strane, ak by aj súd takémuto jeho návrhu vyhovel, nemalo by takéto rozhodnutie za následok stratu aj jeho práva a práva maloletej A. na úpravu styku otca s maloletou v prípade ak by sa rodičia maloletej o takejto zmene nevedeli dohodnúť a to súdnym rozhodnutím.
12. Nakoľko odvolací súd považovala úpravu styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom za vecne správnu nepovažoval za hospodárne a pre rozhodnutie vo veci za potrebné doplniť dokazovanie dopytom na Centrum pre deti a rodiny Bratislava - Učiteľská, ako to navrhovala matka v odvolaní.
13. Pre jej nepravdivosť neobstojí ani námietka matky, že súd sa pri rozhodovaní nevysporiadal s odporúčaniami procesného opatrovníka prednesenými na pojednávaní konanom dňa 18.03.2025, ktorý pred súdom prehlásil, že maloletá nie je nastavená na styk s otcom a kolízny opatrovník dáva na zváženie asistovaný styk, nakoľko súd prvej inštancie v bodoch 60. – 62. a bodoch 68. – 72 rozsudku) podrobne zdôvodnil svoje rozhodnutie a teda uviedol dôvody, pre ktoré považoval úpravu styku otca s maloletou spôsobom uvedeným v jeho rozhodnutí za úpravu, ktorá je v najlepšom záujme maloletej a odvolací súd sa s takýmito závermi súdu prvej inštancie stotožňuje. Kolízny opatrovník svoje odporúčanie zdôvodnil len tým, že otec sa nezúčastňuje na VO nariadeným súdom. Takáto skutková okolnosť totiž otcovi apriori neodníma právo, aby súd upravil jeho styk s maloletou súdnym rozhodnutím a to spôsobom, ktorý mu zabezpečí výkon jeho práva, ako aj práva samotnej maloletej na rovnomernú starostlivosť zo strany oboch jej rodičov, rešpektujúc jej vývinové potreby, denný režim, ale aj možnosti a schopnosti každého z rodičov zabezpečiť samotný výkon takéhoto jej práva. Na správnosti takéhoto záveru súdu nemení nič ani to, že t.č. je výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou dočasne odložený, pričom výkon práva otca na styk s maloletou je viazaný na splnenie súdom určených odkladacích podmienok. Takýto postup súdu na jednej strane zabezpečuje právo otca maloletej, ako aj samotnej maloletej A. na úpravu ich vzájomného styku podľa § 25 ods.2 ZR , nakoľko rodičia maloletej sa na úprave styku otca s maloletou nedohodli a na druhej strane poskytuje dostatočnú dočasnú ochranu maloletej pred prípadnými nepriaznivými dôsledkami okamžitého vykonávania práva na styk na jej zdravie, ktoré by eventuálne mohli nastať, ak by sa rozhodnutie o úprave styku vykonávalo pred tým, než pominú všetky okolnosti, ktoré reálne ohrozujú zdravý vývin maloletej a to či už hlboký rodičovský konflikt, alebo údajný strach maloletej z otca – namietaný matkou počas konania súdu.
14. Neobstojí ani námietka matky, že samotné rozhodnutie, respektíve v ňom upravený výkon práv a povinností rodičov súvisiacich so stykom otca s maloletou nie je v jej záujme, nakoľko maloletú, ktorá nebola s otcom v kontakte už jeden rok ohrozuje , nakoľko na jednej strane v zmysle ustanovenia § 25 ods. 2 ZR súd je povinný upraviť styk rodičov s maloletým dieťaťom v rozhodnutí, ak sa rodičia o úprave styku s maloletým dieťaťom nedohodnú a na druhej strane samotná úprava styku otca s maloletou rozhodnutím súdu (spôsobom uvedeným odvolaním napadnutom rozsudku) nie je spôsobilá maloletú poškodiť na jej zdraví, ako sa to snaží podsúvať odvolaciemu súdu matka maloletej. Ako už bolo uvedené vyššie, samotný výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou (ktorý sa bude s najväčšou pravdepodobnosťou vzhľadom na nemenný postoj rodičov k otázke výkonu práva otca na styk s maloletou kontinuálne viesť aj ohľadom tohto rozhodnutia; tu pozri § 390 ods.2 CMP) bol podmienečne odložený do skončenia nariadeného opatrenia o výchovnom opatrení a do skončenia konania o priestupku, ktorý bol Okresnému úradu Piešťany odovzdaný Obvodným oddelením Policajného zboru Piešťany ČVS: ORP-1182 /PN-TT-2024 na prejednanie. Z uvedeného je zrejmé, že súd prvej inštancie na jednej strane upravil styk otca s maloletou rešpektujúc jej vyššie uvádzané práva na rovnocennú výchovu zo strany oboch rodičov a na druhej strane reagujúc na aktuálny postoj maloletej k jej stretávaniu sa s otcom výkon rozhodnutia o úprave styku otca s maloletou dočasne do odstránenie príčin, pre ktoré nie je vhodné výkon práv otca a maloletej na vzájomnom stretávaní sa nútene vymáhať, sledujúc najlepší záujem maloletej, odložil.
15. Za nedôvodnú bolo potrebné považovať aj námietku matky , že matka má dôvodné obavy, že otec by maloletú odmietol po styku vrátiť matke a ponechal by si ju u seba bez súhlasu matky, teda konal by tak, ako to bolo v čase od 08.06.2023 od 18:00 hod. do 16.06.2023 do 17:00 hod. kedy otec zadržal maloletú na 9 dní, lebo na jednej strane zverenie maloletej do osobnej starostlivosti matky matke nezakladá absolútne právo na výchovu maloletej len z jej strany (na úkor práva otca na výchovu maloletej), ale je podmienené záverom súdu, že je to práve ona, ktorá bude schopná rešpektovať právo aj druhého rodiča na výchovu, ako aj právo maloletého dieťaťa byť vychovávané oboma rodičmi rovnomerne a na druhej strane z dokazovania vyplynulo, že je to práve matka, ktorá dlhodobo (jeden rok) zadržiava maloletú aj v čase, keď by jej výchovu mal zabezpečovať otec dôvodiac, že ak maloletá styk s otcom odmieta, ona ju nenúti aby sa s otcom stretávala (poznámka odvolacieho súdu - necíti potrebu presviedčať ju o dôležitosti zachovania citových väzieb aj s jej biologickým otcom - teda nie s cudzou osobou, ale mužom, ktorého si sama vybrala za otca svojho dieťaťa s plnou vedomosťou o všetkých jeho zákonom garantovaných právach k dieťaťu, ako aj s vedomosťou o všetkých zákonom garantovaných právach dieťaťa k svojmu otcovi). Pre poriadok je však potrebné dodať, že pokiaľ by otec nerešpektoval rozhodnutie súdu o úprave jeho styku s maloletou, matka sa môže domáhať výkonu rozhodnutia cestou súdu. V tejto súvislosti pravdaže odvolací súd dôrazne apeluje na oboch rodičov, aby sa v záujme zdravého vývoja maloletej A. pokúsili v otázkach súvisiacich s jej výchovou nájsť prijateľný spôsob ich vzájomnej komunikácie, aby kooperovali vo veciach týkajúcich sa maloletej a veci riešili konštruktívne, čím sa vyhnú konfliktom a nedorozumeniam, ktorých je maloletá A. účastná. Rodičia sú povinní vynaložiť maximálnu snahu o vytvorenie pozitívneho priestoru maloletým deťom pre ich zdravý psychický a fyzický vývin a vytvoriť im vhodné podmienky, aby boli spokojné, šťastné a pociťovali lásku oboch rodičov. Je potrebné aby si rodičia uvedomili, že schopnosť rodiča dohodnúť sa s druhým rodičom o výchove ich spoločného dieťaťa je jedným z dôležitých kritérií pri rozhodovaní súdu o tom, ktorému z rodičov vo veci samej maloleté dieťa zverí do osobnej starostlivosti, resp, ktorý z rodičov je diskvalifikovaný z osobnej starostlivosti o maloleté dieťa (napr. pre jeho sústavné osočovanie a napádanie druhého rodiča, bojkotovanie kooperácie s ním, presadzovanie najmä svojich záujmov a pod.).
16. Nedôvodnou je aj námietka matky, že nevyhovujúca je aj úprava styku počas jarných a veľkonočných prázdnin, nakoľko úprava styku otca s maloletou, ku ktorej pristúpil súd prvej inštancie najmä v záujme maloletej A. umožňuje každému z rodičov naplánovať si s maloletou aj dlhšiu dovolenku/ zájazd, prípadne aj viacdenné výlety počas ktorých by mohlo dochádzať k prehlbovaniu vzájomných citových väzieb rodiča s dieťaťom, keď je všeobecne známe, že adaptácia dieťaťa na zmenu prostredia trvá dlhšie ako u dospelého jedinca a tak dieťa potrebuje viac čau na to, aby si dokázalo plnohodnotne užiť zmenené prostredie a chvíle strávené v tomto prostredí s tým, ktorým rodičom. Pre poriadok sa odvolaciemu súdu žiada doplniť aj to, že je všeobecne známe že, pri organizovaní viacdenných dovoleniek/ zájazdov je ekonomicky výhodnejšie, ak táto trvá cca 5 až 7 dní, ako keď trvá len cca 2-3 dni, nakoľko náklady na dopravu na vzdialenejšie miesta sú podstatnou položkou tvoriacou konečnú cenu samotného zájazdu/ dovolenky.
17. Pokiaľ matka v odvolaní namietala, že súd nesprávne zohľadnil aj časový harmonogram práce maky, keď konštatoval, že by mala pracovať na skrátený pracovný úväzok s koncom smeny v pracovnom týždni okolo 13:30 hod., pretože matka pracuje väčšinou do 15:30 hod. odvolací súd uvádza, že ani takáto námietka nemôže obstáť, nakoľko aj podľa odvolacieho súdu z evidencie pracovného času matky za obdobie od 01.07.2024 do 30.09.2024 (číslo listu 985 a 986) je možné skutočne ustáliť, že matka pracuje na skrátený pracovný úväzok koncom pracovnej zmeny v pracovnom týždni väčšinou okolo 13:30 hod.. Okrem toho zo samotnej výpovede matky na pojednávaní konanom dňa 29.10.2024 vyplynulo, že pracuje na pol úväzku, 4 dni v pracovnom týždni s tým, že so zamestnávateľom sa vie dohodnúť na pracovnej dobe, ak je to dohodnuté včas. Okrem toho zo samotného rozhodnutia súdu prvej inštancie o úprave styku otca s maloletou vyplýva, že k odovzdávaniu a preberaniu maloletej v súvislosti so stykom otca s maloletou má dochádzať o 17:00 hod. prípadne o 18:00 hod. (úprava počas školského roka, počas letných prázdnin, počas zimných prázdnin) a k odovzdávaniu maloletej v čase o 16:30 hod. má prísť jeden krát za rok a to počas veľkonočných prázdnin - nepárny kalendárny rok , prípadne počas jarných prázdnin - v párny kalendárny rok a z dokazovania nevyplynulo, že by zamestnávateľ matke neumožnil, aby v tieto dni ukončila plnenie si svojich pracovných povinností tak, aby mala dostatok času na prípravu maloletej na styk s otcom a jej odovzdanie otcovi riadne a včas.
18. Pokiaľ matka odvolaní namietala, že súd pri svojom rozhodovaní nezohľadnil okolnosť , že otec počas styku v minulosti neriešil s maloletou prípravu do školy, nespracovávali zadania, maloletá nebola pripravená na vyučovací proces a preto styk počas celých prázdnin (jarných a veľkonočných) by mohol ohroziť prospech maloletej a jej pripravenosť na vyučovací proces ako taký, odvolací súd uvádza, že úprava styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom predpokladá, že aj otec sa bude v čase, keď má maloletú v starostlivosti s maloletou riadne pripravovať do školy, spracovávať s ňou školou uložené zadania a to tak, aby nebol ohrozený prospech maloletej, ani jej pripravenosť na vyučovací proces. Zanedbanie takýchto povinností zo strany otca majúcich za následok stav, kedy maloletá bude vystavovaná riziku, že do školy pripravená nie je, že nemá vypracované domáce úlohy, prípadne nesplnila iné školské povinnosti uložené jej na čas, keď je u otca , bude dôvodom na zváženie zmeny úpravy styku otca s maloletou opätovným rozhodnutím súdu. práva otca národa menu styk s maloletou nemožno obmedziť len z dôvodov pochybností matky (ktorých opodstatnenie nebolo možné z vykonaného dokazovania posúdiť) o schopnosti otca maloletú riadne pripraviť na vyučovací proces.
19. Pokiaľ matka v odvolaní ďalej namietala aj jej neštandardné zaťaženie ako rezidenčného rodiča, aby maloletú preberala v mieste bydliska otca, odvolací súd uvádza, že úprava styku otca s maloletou odvolaním napadnutým rozsudkom na jednej strane zabezpečuje spravodlivé rovnomerné podieľanie sa oboch rodičov na stratách času s cestovaním, ako aj na nákladoch maloletej, ako aj jej rodičov na zabezpečení výkonu práva otca na styk s maloletou, najmä za situácie, keď matka maloletej bez dohody s otcom maloletej zmenila bydlisko maloletej a to tak, že pri výkone práva maloletej na výchovu zo strany oboch rodičov vznikajú vzhľadom na vzdialenosť bydliska maloletej určeného len matkou (v meste D.) od bydliska maloletej založeného dohodou oboch rodičov (v meste G.) zvýšené náklady a na druhej strane predpokladá, že aj otec sa bude v čase, keď má maloletú v starostlivosti s maloletou pripravovať do školy ako to bolo uvedené vyššie. V tejto súvislosti odvolací súd dodáva, že ak jeden z rodičov bez dohody s druhým rodičom zmení bydlisko maloletého dieťaťa tak, že v súvislosti so zabezpečením rovnomernej výchovy zo strany druhého rodiča vznikajú zvýšené najmä cestovné náklady, tak úhradu týchto zvýšených nákladov uloží v celom rozsahu rodičovi, ktorý zmenu bydliska maloletého dieťaťa svojvoľne vykonal a teda svojim konaním zavinil vznik týchto nákladov. V prípade, že jeden z rodičov je nútený zmeniť bydlisko maloletého dieťaťa napríklad v dôsledku úteku pred hrubosťou druhého rodiča (ako to tvrdí matka v tomto konaní), súdy považujú za spravodlivé, aby zvýšené náklady, ako aj straty času spojené so zabezpečením výkonu práva oboch rodičov na výchovu maloletého dieťaťa znášali rodičia rovnomerne, teda oprávnenému spravidla uloží povinnosť maloleté dieťa prevziať pri začiatku styku pred miestom bydliska maloletého dieťaťa a povinnosť odovzdať maloleté dieťa druhému rodičovi pred miestom svojho bydliska (ako to bolo aj v prípade práve prejednávanej veci). Pokiaľ teda súd prvej inštancie v tomto konaní zohľadniac aj tvrdenia matky o dôvodoch zmeny bydliska maloletej rozhodol tak, ako je to uvedené vo výroku II. rozsudku, rozhodol vecne správne. Okrem toho, aj v prípade, že by maloletá vzhľadom po ukončení styku s otcom prichádzala do domácnosti matky 2x do mesiaca pred 20:00 hod. ako to tvrdí matka, tak vzhľadom vek maloletej, táto bude mať dostatok času na osobnú hygienu a spánok bez toho, aby ju to ohrozovalo na jej zdraví alebo riadnej výchove. Pre poriadok je potrebné dodať, že je v moci oboch rodičov dohodnúť sa na zmene bydliska maloletej a to tak, aby
bydlisko maloletej bolo v mieste, ktoré umožní styk otca s maloletou za pre rodičov prijateľných časových strát a nákladov na dopravu maloletej pri výkone jej práva na styk s otcom.
20. S ostatnými námietkami matky maloletej sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku, či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
21. Vzhľadom k vyššie uvedenému odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie I., II., III. a v závislom výroku IV. o trovách konania, ako vecne správny podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP potvrdil.
22. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať (§ 55 CMP).
23. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri, ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP).
Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo, ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP).
V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).