Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-190-2025.pdf
PDF · 135.01 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/190/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Jána Burika a členov senátu JUDr. Miriam Štillovej, JUDr. Róberta Bebčáka, vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom ako matka, zastúpená kolíznym opatrovníkom Úradom práce, sociálnych vecí a rodiny Banská Bystrica, dieťa matky: C. D. D., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom E. X, F. F. a otca: G. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale pobytom H. XX, F. F., v konaní o návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní matky proti rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica č.k. 38P/33/2025–147 zo dňa 20.05.2025, takto
r o z h o d o l :
I. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku I. m e n í tak, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. B., nar. XX.XX.XXXX, zvýšeným výživným zo sumy 150 eur mesačne na sumu 250 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 28.02.2025.
II. Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku II. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania v tejto časti z r u š u j e a v r a c i a vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
III. Výrok III. rozsudku okresného súdu p o t v r d z u j e .
o d ô v o d n e n i e :
1. Napadnutým rozsudkom Okresný súd Banská Bystrica (ďalej aj „súd prvej inštancie“) vo výroku I. rozhodol, že otec je povinný prispievať na výživu maloletej A. zvýšeným výživným zo sumy 150 eur mesačne na sumu 230 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 28.02.2025, vo výroku II. zameškané výživné za obdobie od 28.02.2025 do 20.05.2025 na maloletú A. vo výške 180 eur povolil otcovi splácať v splátkach po 20 eur spolu s bežným výživným až do zaplatenia, pod hrozbou straty výhody splátok pri nezaplatení čo i len jednej splátky, počnúc dňom vykonateľnosti rozhodnutia, vo výroku III. rozhodol, že týmto dochádza k zmene rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021 vo výroku o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, vo výroku IV. rozhodol, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. V odôvodnení napadnutého rozsudku súd prvej inštancie poukázal na návrh matky maloletého dieťaťa doručený súdu 28.02.2025 o zvýšení vyživovacej povinnosti na maloleté dieťa na sumu 270 eur mesačne počnúc 28.02.2025, na jeho odôvodnenie, vyjadrenie kolízneho opatrovníka zo dňa 10.04.2025, vyjadrenie otca maloletej, vyjadrenia matky, rozsah vykazovaného dokazovania na nariadených pojednávaniach a za aplikácie ust. § 78 ods. 1, 3, § 75 ods. 1, § 62 ods. 1 až 5 Zákona o rodine, § 52 CMP rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.
3. Rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021 bolo naposledy rozhodované o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej, ktorým súd schválil dohodu rodičov o úprave výkonu rodičovských práv a povinností k maloletému dieťaťu, na základe ktorej bola maloletá zverená do osobnej starostlivosti matky a otcovi bola uložená povinnosť prispievať na výživu maloletej výživným vo výške 150 eur mesačne, vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom 01.12.2021. V čase poslednej úpravy výživného na maloletú A. uplynuli viac ako tri roky. Maloletá mala v tom čase dvanásť rokov, navštevovala 7. ročník základnej školy, nebola evidovaná v špecializovanej odbornej ambulancii, neužívala pravidelne lieky s tým, že otec jej od roku 2017 prispieval sumou 150 eur mesačne, okrem toho príležitostne zakupoval maloletej oblečenie a obuv. Obidvaja rodičia boli zamestnaní, matka dosahovala príjem v priemere mesačne 700 eur netto, poberala rodinné prídavky. Otec mal podľa oznámenia zamestnávateľa príjem v priemere mesačne 1240,61 eur netto, uplatňoval si daňový bonus. Inú vyživovaciu povinnosť okrem maloletej rodičia nemali. V súčasnosti je maloletá vekovo staršia, má šestnásť rokov, navštevuje prvý ročník Súkromnej strednej odbornej školy pedagogickej EBG Brezno. Má problémy s aknóznou pleťou, je vedená v očnej ambulancii, navštevuje tanečný krúžok, chodí na klavír, s otcom je v nepravidelnom kontakte, žije v domácnosti s matkou v byte, ktorý je v osobnom vlastníctve matky. Matka pracuje ako advokátka, podľa jej daňového priznania za zdaňovacie obdobie 2023 zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti predstavovali sumu 2739,22 eur, za zdaňovacie obdobie 2024 zdaniteľné príjmy z podnikania a inej samostatnej zárobkovej činnosti matky predstavovali sumu 2971,23 eur. Matka pred súdom tvrdila, že jej príjem je 300 eur mesačne, má úspory vo výške 3260,62 eur, poberá rodinné prídavky vo výške 60 eur mesačne. Mesačné výdavky matky na bývanie predstavovali 215,64 eur záloha mesačná, elektrina 30 eur, internet a Magio TV 40 eur, mesačné výdavky na maloletú 12,50 eur školné (150 eur ročne), stužková 17 eur, kancelársky papier 14 eur, cestovné 18 eur, obedy v škole 30 eur, strava 200 eur, oblečenie 40 eur, výtvarný krúžok 20 eur, kozmetika na tvár 23,14 eur, hygienické potreby 16 eur, pomerne za liečivá 5,50 eur, kozmetické ošetrenie 40 eur, klavír 40 eur, tanečný krúžok 37 eur, školské pomôcky 12,50 eur (ročne 150 eur). Matka uhradila pre maloletú gitaru v sume 90 eur. Inú vyživovaciu povinnosť nemá. V súčasnosti je otec zamestnaný v spoločnosti TBB, a. s., za obdobie 03/2024 – 02/2025 dosiahol priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1352,50 eur. Žije v spoločnej domácnosti s partnerkou a maloletou dcérou, partnerka otca je na rodičovskej dovolenke, poberá príspevok vo výške 542 eur, uhrádza zo svojho príjmu mlieko pre maloletú dcéru v sume 107 eur, plienky 64 eur, príkrmy 50 eur, oblečenie 40 eur, drogéria 20 eur. Otec vyčíslil svoje mesačné výdavky hypotéka 300 eur, byt 150 eur, elektrina 51 eur, televízia a internet 37 eur, telefón 23 eur, benzín 100 eur, pes 47 eur, sporenie na rezervu 40 eur, strava 250 eur, drogéria 30 eur, oblečenie 30 eur. Otec má vyživovaciu povinnosť okrem k maloletej A. aj k maloletej H., je vlastníkom dvojizbového bytu, iné hnuteľné veci vyššej hodnoty nevlastní.
4. Súd prvej inštancie v odôvodnení poukázal na § 62 ods. 1 až 5, § 78 ods. 3, § 75 ods. 1 Zákona o rodine a konštatoval, že na základe vykonaného dokazovania mal preukázané, že od poslednej úpravy uplynuli viac ako tri roky, nastala zmena pomerov na strane maloletej, ako aj na strane jej rodičov, maloletá prešla zo základnej školy na strednú školu, má 16 rokov, čo malo za následok zvýšenie jej odôvodnených nákladov. Matka sa od posledného rozhodnutia stala vlastníčkou trojizbového bytu, v ktorom žijú spolu s maloletou, otcovi sa zvýšil mesačný príjem zo sumy 1240,61 eur na sumu priemerne 1352,50 eur. Otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej dcére, súčasne došlo aj k výraznému vzrastu cien za potraviny, energie, pohonné hmoty atď. Preto považoval návrh matky za dôvodne podaný, prihliadol na mesačné náklady maloletej spolu v sume 638,46 eur, ktoré vyčíslil v odseku 26. odôvodnenia svojho rozsudku. Matka žiadala zvýšiť vyživovaciu povinnosť na sumu 270 eur, otec navrhoval zvýšiť na sumu 200 eur. Súd prvej inštancie poukázal na skutočnosť, že v zmysle zákona obidvaja rodičia prispievajú na výživu dieťaťa podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov, dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Otec je zamestnaný, dosahuje priemernú čistú mesačnú mzdu vo výške 1352,50 eur s tým, že prispieval na výživu maloletej sumou 150 eur mesačne a zároveň nad rámec výživného posielal matke daňový bonus, ktorý si uplatňuje vo výške 50 eur mesačne. V mesiaci apríl a máj 2025 otec matke prispel na výživu maloletej výživným vo výške 180 eur mesačne. Súd prvej inštancie pri určení zvýšeného výživného vychádzal aj z Metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom vypracovanú Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky s tým, že pre výpočet výživného, podľa ktorej by mal otec vzhľadom k tomu, že má dve vyživovacie povinnosti k maloletým deťom, prispievať na výživu maloletej A., ktorá je žiačkou strednej školy, 18 % zo sumy jeho čistého mesačného príjmu. Priemerná čistá mesačná mzda otca predstavuje sumu 1352,50 eur a 18 % z jeho príjmu predstavuje sumu 243,45 eur. Pri určení zvýšeného výživného prihliadol
aj na to, že otcovi pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletej H. a tiež na skutočnosť, že otec pravidelne posiela matke na maloletú nad rámec vyživovacej povinnosti sumu 50 eur, ktorá predstavuje výšku daňového bonusu uplatňovaného otcom na maloletú A.. Čo sa týka tvrdení matky, že dosahuje mesačný príjem 300 eur, uvedené považoval za nedôveryhodné, nakoľko matka ako advokátka má potenciál dosahovať oveľa vyšší mesačný príjem, ale aj s ohľadom na jej vyjadrenie na pojednávaní, keď najskôr opakovane tvrdila, že nemá žiadne úspory, no neskôr svoje vyjadrenie skorigovala, keď bola zo strany súdu oboznámená so zostatkom na jej účte, a to vo výške 3260,62 eur. Na potenciál matky dosahovať oveľa vyšší príjem nemá vplyv ani jej tvrdený negatívny zdravotný stav v minulosti, keďže matka aktuálne je schopná riadne pracovať. Zároveň vzhľadom na matkou uvádzané výdavky matky a maloletej považoval za nerealistické, že by si matka musela každý mesiac na bežné výdavky požičiavať nemalú sumu ako tvrdila na pojednávaní, túto skutočnosť nepreukázala. Otec na pojednávaní namietal len výdavky na výživové doplnky a poplatky za rehabilitácie, keďže tieto, podľa jeho názoru, mohli byť financované z poistného plnenia. Súd prvej inštancie pri ustálení výdavkov na maloletú nezapočítal poplatky za rehabilitácie, keďže v čase rozhodovania súdu maloletá už rehabilitácie nenavštevovala. Otec síce nenamietal výdavky na stravu maloletej v sume 200 eur, súd prvej inštancie zohľadnil na stravu maloletej len sumu 150 eur mesačne, nakoľko maloletá sa stravuje aj v škole, teda považoval sumu 200 eur mesačne za nadhodnotenú. Čo sa týka výživových doplnkov a liečiv, tieto súd prvej inštancie započítal do celkových výdavkov maloletej, avšak zdôraznil otcovi, že zvýšené výživné predstavuje len o niečo viac, ako je 1/3 z celkových mesačných nákladov maloletej. Matka zabezpečuje celkovú starostlivosť o maloletú, otec sa s maloletou stretáva minimálne, preto by mal na výživu maloletej prispievať vyšším výživným. Čo sa týka zameškaného výživného, tak mal súd prvej inštancie vzhľadom na vykonané dokazovanie za to, že výživným uhrádzaným zo strany otca vo výške 230 eur mesačne (+ 50 eur mesačne daňový bonus, ktorý otec posiela matke nad rámec výživného) spolu s plnením si vyživovacej povinnosti voči maloletej zo strany matky (+ 60 eur rodinné prídavky vyplácané matke na maloletú), budú pokryté výdavky maloletej na požadovanej úrovni. Zameškané výživné súd prvej inštancie vyčíslil za obdobie od 28.02.2025 do 20.05.2025 vo výške 180 eur, čo predstavovalo rozdiel medzi zvýšeným výživným a pôvodným uhrádzaným výživným. Za mesiac marec 2025 rozdiel medzi sumou 230 eur a 150 eur predstavuje 80 eur a za mesiac apríl 2025 a máj 2025 predstavuje rozdiel sumu 2 x 50 eur, keďže otec v uvedených mesiacoch uhradil výživné vo výške 180 eur. Zameškané výživné tak predstavuje sumu 180 eur, ktoré súd otcovi povolil splácať v sume 20 eur v mesačných splátkach spolu s bežným výživným a pri výške splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, jeho splatnosť a príjem otca. Zároveň rozhodol o tom, že dochádza k zmene rozsudku, ktorým bolo rozhodované naposledy o vyživovacej povinnosti otca voči maloletej sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021. O trovách konania rozhodol podľa § 52 CMP, podľa ktorého žiadny z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.
2. Proti tomuto rozsudku podala odvolanie matka v podaní doručenom súdu 02.07.2025 (č.l. 168 súdneho spisu), a to z odvolacích dôvodov podľa § 365 ods. 1 písm. f), h), g) CSP. V odôvodnení uviedla, že naposledy bolo výživné upravované v roku 2021, odkedy doposiaľ dochádzalo k postupnému zvyšovaniu cien jednotlivých tovarov a služieb, ktoré sú potrebné pre zabezpečenie aspoň primeranej životnej úrovne dcéry s tým, že žiadala zvýšiť výživné na sumu 270 eur, teda navýšenie o sumu 120 eur v porovnaní s posledným výživným, ktoré bolo určené vo výške 150 eur. V ďalšom poukázala na to, že došlo k zvýšeniu výdavkov v súvislosti so stravovaním, cestovaním, zabezpečením ošatenia, hygieny, kultúrneho vyžitia, maloletá hrá na dvoch hudobných nástrojoch - klavír a gitaru. Mala za to, že otec dieťaťa môže bez akýchkoľvek problémov zvýšiť výživné nie o sumu 120 eur, ale minimálne o sumu 150 eur s tým, že by sa mal vedieť uskromniť, najmä minimálne k utrácaniu finančných prostriedkov za tabakové výrobky, na pohonné hmoty na auto, rovnako aj výdavky spojené s útratou na chovanie bytového psa by nemali byť na prvom mieste, ale niekde v pozadí finančných výdavkov otca, pokiaľ mu na to zvýši. Rovnako jej prichádza scestné, aby si otec vytváral finančnú rezervu v sume 40 eur na nepredvídateľné výdavky, pokiaľ nemá splnené obidve vyživovacie povinnosti. Súd prvej inštancie ponížil finančne aj sumu, týkajúcu sa stravy v školskej jedálni, ktorú matka deklarovala sumou 50 eur, súd ju ponížil na sumu 30 eur, rovnako ponížil aj ďalšie výdavky na stravu dieťaťa, okrem obedov v skole, ktorú matka vyčíslila na 200 eur, na sumu 150 eur. Podľa matky súd porušil aj metodiku a neurčil ani minimum zo spomínaných 18 % na maloletú dcéru, kde čiastka podľa metodiky mala predstavovať sumu 243,45 eur, ale súd priznal sumu 230 eur. Súd na pojednávaní viedol polemiku o tom, že matka je solventná, poukázal na jej podnikateľský účet s konštatovaním, že má na ňom zostatok 3.260 eur a ktoré bral ako úspory matky, hoci sú na ňom poukazované platby spojené s jej advokátskou činnosťou. Trvala na tom, že je potrebné prihliadnuť aj na zdravotný stav dieťaťa, na najlepší záujem
maloletého dieťaťa, poukázala na to, že zo strany súdu boli výdavky na stravu dieťaťa ponížené, rovnako výdavky na kozmetiku maloletej ponížené zo sumy 80 eur na sumu 23,14 eur, hoci je potrebné, aby maloletá používala kozmetiku na tvár v sume 80 eur, nakoľko je v pubertálnom veku a má problematickú pleť s akné. Zopakovala výdavky maloletej, ktoré už uvádzala v konaní pred súdom prvej inštancie. Záverom žiadala, aby odvolací súd nebral na zreteľ výdavky otca, ktoré nie je otec nevyhnutné aby vynaložil a nemajú prednosť pred výživným, a to výdavky na psa 56 eur, na pohonné hmoty 100 eur, cigarety 170 eur, finančná rezerva 40 eur. Zároveň poukázala na to, že dcére sa pokazila tlačiareň, išlo o nepredvídaný výdavok, kde nová tlačiareň bola zakúpená v sume 330 eur, čo avizovala matka aj na pojednávaní. Navrhla, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil tak, že zaviaže otca platiť zvýšené výživné na maloletú v sume 270 eur mesačne vždy do 15. dňa v mesiaci k rukám matky, počnúc dňom 28.02.2025 a zameškané výživné je povinný splácať v mesačných splátkach vo výške 30 eur spolu s bežným výživným pod hrozbou straty výhody splátok.
3. Kolízny opatrovník vo vyjadrení k odvolaniu zo dňa 04.07.2025 ( č.l.191) uviedol, že od úpravy výšky výživného uplynula doba 3,5 roka, na strane maloletej došlo ku zmene pomerov, nakoľko je vekovo staršia, a t.č. navštevuje už strednú školu, matke sa výrazne zvýšili výdavky na uspokojenie jej potrieb. Vzhľadom na uvedené skutočnosti úrad odporúča rozsudok prehodnotiť a otca maloletej zaviazať prispievať na jej výživu výživným podľa zárobkových možností, schopností a majetkových pomerov s prihliadnutím na vek a potreby maloletej, ako aj na skutočnosť, že prevažnú starostlivosť o maloletú zabezpečuje matka, keďže otec sa s maloletou dlhodobo osobne nestretáva a všetky výdavky spojené s maloletou znáša výhradne matka.
4. Otec vo vyjadrení k odvolaniu matky doručenom súdu dňa 18.07.2025 (č.l. 194 súdneho spisu) uviedol, že nie všetky mesiace má rovnakú výšku príjmu a v rámci svojich možností si na svojom bežnom účte vytvoril finančnú rezervu vo výške 40 eur mesačne, ktorá mu slúži v priebehu roka na mimoriadne a nepravidelné výdavky, ako napríklad poistenie za byt 107 eur, daň za byt 57 eur, nedoplatky vody, elektriky, využil ho aj v prípade mimoriadneho výdavku pre dcéru A., keď ho požiadala o prerobenie svojej izby v sume 200 eur, oblečenie na lyžiarsky výcvik 190 eur, zakúpenie nového mobilného telefónu v sume 400 eur. Otec si vyživovaciu povinnosť plní riadne a včas a vytvorenie aspoň nejakej malej rezervy nehovorí o prebytku, ale o finančnej gramotnosti. Čo sa týka výdavkov na pohonné hmoty, otec uviedol, že pracuje v tlačiarňach v Banskej Bystrici na zmeny, aj 12 hodinové, nočné, s tým, že sa musí presúvať autom, nie je to luxus, má aj druhé dieťa, s ktorým treba zájsť k lekárovi, zabezpečuje dopravu aj pre 71-ročnú mamu, bývalú onkologickú pacientku, takisto vozí aj svoju druhú dcéru H. k starým rodičom, vďaka ním mohli absolvovať výlety a odvoz dcéry A. od doby, čo nie sú spolu. Čo sa týka výdavkov na psa, je súčasťou rodiny, na ktorého je zvyknutá aj dcéra A., starostlivosť o psíka zahŕňa nielen vakcináciu, ale aj nákup granúl a tabliet proti kliešťom a na odčrevnenie. Vyfajčí denne 4 – 5 cigariet, je to závislosť, ale nepodarilo sa mu jej ešte zbaviť. V rámci odvolania zopakoval skutočnosti, ktoré už uvádzal v konaní pred súdom prvej inštancie, vyjadril sa ešte k dôkazom, ktoré uvádzala matka v odvolaní, a to nákup tlačiarne, kozmetiky s tým, že matka tvrdila, že mala mimoriadny výdavok vo forme šampónov proti všiam, kde uvádzala sumu 120 eur, čo je nereálne. Rovnako mohla zakúpiť tlačiareň pre maloletú do hodnoty max. 50 – 60 eur. Na záver uviedol, že žiada, aby krajský súd prihliadol na zvýšenie jeho príjmu s tým, že jeho priemerný príjem v roku 2020 predstavoval 1.240 eur, v roku 2024 1.352 eur, čo je navýšenie o 112 eur za 4 roky. A aby súd prihliadol na jeho druhú vyživovaciu povinnosť. Navrhol, aby súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v časti dlžného výživné, z dôvodu neúplných informácií o uhradení výživného, ktoré uhrádzal tak, že za mesiac marec 2025 v sume 200 eur, rozdiel v sume 200 eur a 230 eur je suma 30 eur a za mesiace apríl a máj v sume 230 eur, rozdiel v sume 230 eur a 230 eur prestavuje sumu 0 eur. Zameškané výživné tak podľa otca predstavuje sumu 30 eur, k tomuto priložil výpisy z jeho bežného účtu.
5. Matka vo vyjadrení k stanovisku otca doručenom súdu dňa 11.08.2025 (č.l. 217 súdneho spisu), zopakovala skutočnosti uvádzané v podanom odvolaní. Nové skutočnosti neuviedla, potvrdila, že v marci 2025 jej otec maloletej poslal 200 eur, z toho 150 eur aktuálne výživné, 50 eur daňový bonus, za apríl 2025 poslal 230 eur, z toho 150 eur aktuálne výživné, 50 eur daňový bonus, 30 eur je čiastka, o ktoré bol otec ochotný zvýšiť výživné určené súdom a za máj 2025 poslal 230 eur, z toho 150 eur aktuálne výživné, 50 eur daňový bonus, 30 eur je suma, o ktorú bol otec ochotný zvýšiť výživné.
6. Otec vo vyjadrení k vyjadreniu matky v podaní doručenom 11.09.2025 (č.l. 225 súdneho spisu) žiadne nové skutočnosti neuviedol, zopakoval skutočnosti uvádzané už vo vyjadrení k odvolaniu, ako aj na pojednávaniach v rámci konania pred súdom prvej inštancie.
7. Do momentu konania a rozhodovania odvolacím súdom ďalšie podania nenasledovali.
8. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací (§ 34 CSP v spojení s § 3 ods. 5 písm. a) CMP), na základe odvolania podaného v zákonnej odvolacej lehote osobou oprávnenou, a to matkou maloletého dieťaťa, postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. § 385 ods. 1 CSP a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie, posúdil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie za aplikácie ust. § 65, § 66, § 67 CMP a vo výroku I. ho zmenil podľa § 388 CSP tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku, výrok II. zrušil a v tejto časti vrátil vec okresnému súdu na ďalšie konanie a nové rozhodnutie podľa § 389 ods. 1 písm. b CSP a § 391 ods. 1 CSP. Vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správne rozhodnutie v zmysle ust. § 387 ods. 1 CSP. Rozhodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.
9. Odvolací súd za aplikácie § 380 ods. 2 CSP v spojení s § 67 CMP z úradnej povinnosti predovšetkým posudzoval, či konanie pred súdom prvej inštancie nie je zaťažené vadou/vadami, ktorá/ktoré sa týka/ týkajú procesných podmienok. Posúdením procesného postupu súdu prvej inštancie v konaní, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci, a ktorý zistil odvolací súd preskúmaním predložením súdneho spisu, odvolací súd v konaní nezistil procesné vady zakladajúce dôvody pre zrušenie rozhodnutia podľa § 389 ods. 1 písm. a) CSP.
10. Pri rozhodovaní o zmene výživného (§ 78 ods. 1, 3 Zákona o rodine) treba porovnať okolnosti dôležité pre určenie výživného tak v čase skoršieho rozhodnutia, ako aj v čase nového rozhodnutia. Zákon o rodine explicitne nevyžaduje na zmenu súdnych rozhodnutí podstatnú zmenu okolností, napriek tomu vzhľadom na konštrukciu tejto okolnosti ako výnimky zo zásady nezmeniteľnosti súdnych rozhodnutí, ktorá smeruje k právnej istote, sa vyžaduje, aby k vydaniu nového rozhodnutia došlo len vtedy, ak ide o zmenu závažného charakteru. Nie je žiadúce a prípustné reparovať právoplatné rozhodnutie pre nepodstatnú zmenu v pomeroch. V zmysle záveru aplikačnej praxe preto treba prihliadať na všetky okolnosti, ktoré by mohli byť podkladom pre zmenu výživného. Dôvodom na zmenu rozhodnutia však budú len prípady, ak sa závažnejším spôsobom prejavia v pomeroch účastníkov. Relevantnosť zmeny sa zisťuje porovnaním tvrdených a preukázaných nových pomerov s pôvodnými pomermi (významnými z hľadiska určovania vyživovacej povinnosti) tak, ako boli zistené v príslušnom súdnom spise vzťahujúcom sa k predchádzajúcemu súdnemu rozhodnutiu. Výrazná zmena okolností na strane oprávneného alebo povinného, ktoré boli podkladom predchádzajúceho rozhodnutia súdu o výživnom, môže spočívať buď v zmene subjektívnych, ale i objektívnych skutočností, ktoré súvisia so zmenou v oblasti príjmových pomerov, výdavkov, celkových majetkových pomerov, zmenou potreby dieťaťa z dôvodu začatia plnenia školskej dochádzky, prechodom medzi jednotlivými stupňami školského systému, zmenou zdravotných pomerov, stratou zamestnania, dlhodobou práceneschopnosťou, vznikom novej vyživovacej povinnosti a podobne.
11. V prejednávanej veci súd prvej inštancie postupoval vecne správne, keď zisťoval všetky skutočnosti podstatné pre rozhodnutie o návrhu matky na zvýšenie výživného pre maloleté dieťa, a to z hľadiska jeho súčasných odôvodnených potrieb, ako aj z hľadiska schopností, možností rodičov, ktoré je na výživu doposiaľ plne odkázané a tieto potom vzájomné zistenia podstatnej zmeny pomerov (§ 78 ods. 1 Zákona o rodine) porovnal so skutočnosťami rozhodnými pre určenie výživného v čase posledného rozhodnutia súdu o výživnom, a to rozsudkom Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021.
12. Podstatou odvolania matky boli námietky, že súd prvej inštancie zobral na zreteľ výdavky otca, ktoré neboli nevyhnutné, aby otec vynaložil a nemajú prednosť pred výživným, týkalo sa to výdavkov na psa, pohonné hmoty, cigarety a na finančnú rezervu, ktorú si otec vytvára na sporiacom účte, ako aj, že súd prvej inštancie nezvýšil výživné ani v súlade s Metodikou pre určovanie výživného a zároveň nerešpektoval odôvodnené potreby maloletej, nesprávne vyhodnotil, že súčasné pomery umožňujú otcovi platiť výživné vo vyššej sume, akú určil.
13. Pokiaľ išlo o odvolanie matky a v ňom tvrdené skutočnosti, následne vyjadrenia otca, matky, je potrebné uviesť, že na rozhodnutie odvolacieho súdu v zmysle podaného odvolania nebolo potrebné k uvádzaným skutočnostiam nariadiť pojednávanie, pretože bolo postačujúce, aby bolo odvolacím súdom rozhodnuté na základe celého obsahu spisového materiálu a v ňom doložených listín. Odvolateľka nevzniesla žiaden presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania, nasledujúca po výmene ich písomných podaní po rozhodnutí súdom prvej inštancie by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2023 č. 64336/01, vo veci Lino Carlos Varela Assalino proti Portugalsku; rozsudky Najvyššieho súdu SR sp.zn. 5Cdo/218/2009, sp.zn. 3Cdo/51/2011, sp.zn. 3Cdo/186/2012, sp.zn. 7Cdo/56/2011).
14. Odvolací súd k nesúhlasu matky s výškou určeného výživného na maloletú A., a to s poukazom na Metodiku pre určenie výživného zverejnenú Ministerstvom spravodlivosti SR uvádza, že ide o materiál, ktorého zámerom je zjednocovanie procesných postupov a rozhodovacej praxe súdov, avšak odporúčacieho charakteru, pričom určenie výživného je v zmysle zákona nutné posudzovať individuálne s ohľadom na všetky okolnosti prípadu. Maloletá A. je osobou oprávnenou z výživného a je odkázaná na plnenie vyživovacej povinnosti zo strany rodičov. Vyživovacia povinnosť rodiča k neplnoletým deťom je daná ex lege a obvyklým spôsobom plnenia je stav, kedy deti žijú v spoločnej domácnosti rodičov a výživné je plnené v naturálnej forme. Súd stanovením konkrétnej výšky výživného pristupuje v prípadoch potencionálneho ohrozenia oprávnených detí – ak rodičia spolu nežijú a došlo k rozvodu manželstva. Zmyslom vyživovacej povinnosti je zabezpečiť deťom porovnateľné podmienky, aké by mali, keby rodičia žili spolu a riadne sa o deti starali. Pre prípad, že výživné musí byť stanovené súdom, zákonodarca v Zákone o rodine stanovil kritériá, ktoré sú rozhodné pre ich výšku. Zákonodarca nestanovil striktný spôsob výživného, a preto musia súdy v jednotlivých prípadoch uvážiť všetky zákonom uvedené kritériá a výživné určiť vo výške zodpovedajúcej týmto kritériám, ako aj zmyslu a účelu výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby a na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Podľa názoru odvolacieho súdu, nebol naplnený odvolací dôvod, podľa ktorého súd prvej inštancie na základe vykonaných dôkazov dospel k nesprávnym skutkovým zisteniam. Odvolací súd opätovne zdôrazňuje, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie s ohľadom na hypotézu právnej normy § 26 Zákona o rodine, teda vo vzťahu k zisteniu skutočností, potrebných na posúdenie otázky, či je dôvodné pristúpiť k zmene súdneho rozhodnutia o výške vyživovacej povinnosti k maloletému dieťaťu, teda, či došlo alebo nie k takej zmene pomerov, ktorá odôvodňuje zmenu výšky výživného. Bolo vykonané dostatočné dokazovanie aj s ohľadom na hypotézu právnych noriem stanovujúcich kritériá pre určenie konkrétnej výšky vyživovacej povinnosti (v predmetnom prípade najmä § 62 ods. 2 – 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine). Ohľadom pomerov účastníkov v čase posledného rozhodnutia súdu o výške výživného súd prvej inštancie vychádzal z dôkazov obsiahnutých v pripojenom spise Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 a rozsudku Okresného súdu Banská Bystrica sp.zn. 37P/11/2021 zo dňa 24.11.2021. Aktuálne pomery účastníkov mal preukázané výsluchmi účastníkov - matky a otca maloletého dieťaťa na pojednávaní, ako aj listinnými dôkazmi, a to správou kolízneho opatrovníka zo šetrenia pomerov u obidvoch rodičov a listinami preukazujúcimi príjmy a výdavky matky a otca maloletého dieťaťa, listinami preukazujúcimi výdavky na potrebu maloletého dieťaťa, z ktorých súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa a na druhej strane príjmy a výdavky obidvoch rodičov (keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletému má každý z nich), ako aj ich majetkové pomery a celkovú životnú úroveň. Okresný súd vykonané dôkazy podľa Čl. 10 CMP a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa § 191 ods. 1 CSP správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy; každý dôkaz hodnotil samostatne, ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi, hodnotenie dôkazov tak, ako ho uskutočnil súd prvej inštancie nie je v rozpore so zásadami logiky, pričom zároveň prihliadol na všetko, čo počas konania vyšlo najavo. Súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by zohľadnil skutočnosti, ktoré nevyplývajú z vykonaných dôkazov, alebo prednesov účastníkov konania, prípadne neboli inak preukázané počas konania.
15. V súvislosti s výživou a potrebou maloletého dieťaťa v odseku 26. odôvodnenia napadnutého rozsudku súd prvej inštancie ustálil výšku jednotlivých odôvodnených pravidelných mesačných výdavkov maloletej na školné, stravné, cestovné, oblečenie, krúžky, kozmetiku, hygienické potreby, školské pomôcky, pomerne na bývanie za jednu osobu, kedy mesačné náklady maloletej A. predstavujú sumu 638,46 eur. Vecne správne postupoval súd prvej inštancie pokiaľ potreby maloletého dieťaťa uvádzané matkou podrobil prieskumu ich odôvodnenosti. Nie je možné súhlasiť s matkou maloletého dieťaťa, že by súd prvej inštancie nezdôvodnil, prečo niektoré z výdavkov uvádzaných matkou maloletého dieťaťa
považoval za neodôvodnené, ak v odseku 26. uviedol, ktoré nevyhnutné mesačné výdavky matky na maloletú zohľadnil pri určení vyživovacej povinnosti otca, a zároveň v odseku 28. odôvodnenia napadnutého rozsudku vyjadril, ktoré výdavky nezapočítal do nevyhnutných mesačných výdavkov matky na maloletú a prečo. Odvolací súd v tomto smere odkazuje na predmetné odseky odôvodnenia rozsudku, s ktorými sa stotožňuje.
16. Súd prvej inštancie vecne správne odôvodnenosť výdavkov maloletého dieťaťa posudzoval aj vo vzťahu k druhej podmienke zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca (§ 78 ods. 1, § 75 ods. 1 veta prvá Zákona o rodine), a to k schopnostiam, možnostiam povinného rodiča – otca maloletej. Pri zvýšení vyživovacej povinnosti otcovi maloletej súd prvej inštancie vecne správne prihliadol z tohto dôvodu aj na zistené pomery na strane otca ako povinného rodiča a tieto vyhodnotil oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu ( odseky 22 až 25 odôvodnenia napadnutého rozsudku), ak jeho mesačný príjem bol vyhodnotený zo strany súdu prvej inštancie ako zvýšený na sumu priemerne mesačne 1.352,50 eur v čistom a zároveň poberá aj daňový bonus, ktorý si uplatňuje vo výške 50,- eur mesačne na maloletú, a ktorý posiela matke maloletej v tejto výške. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že daňový bonus nie je štátnou sociálnou dávkou, predstavuje formu daňového zvýhodnenia podľa § 33 zákona č. 595/2003 Z.z. o dani z príjmov, podľa ktorého ak osoba splní podmienky na uplatnenie daňového bonusu, tak sa o sumu daňového bonusu znižuje samotná daň z príjmu (nie základ dane). Znížením dane z príjmu o sumu daňového bonusu sa zvyšuje čistý príjem rodiča poberajúceho daňový bonus, resp. jeho čistý zisk. Daňový bonus, podľa názoru odvolacieho súdu, nie je možné zohľadniť pri určovaní výšky výživného tak, ako prídavok na dieťa z dôvodu, že daňový bonus nie je priamo vyplácanou dávkou, ale je to položka, ktorá sa môže za splnenia zákonných podmienok započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca, ak ho uplatňuje mesačne (prejaví sa v mzde zamestnanca), alebo je možné znížiť si o daňový bonus daň v podanom daňovom priznaní alebo ročnom zúčtovaní dane napríklad u živnostníka. Odvolací súd na základe uvedeného konštatuje, že v danom prípade sa o daňový bonus vyplácaný otcovi zvýšil mesačne jeho čistý príjem, tzn. že priemerná čistá mesačná mzda otca predstavovala sumu vrátane daňového bonusu 1.564,- eur. V danom prípade bolo potrebné daňový bonus započítať do čistej mesačnej mzdy zamestnanca a nie osobitne tak, ako to uvádzal a právne posúdil súd prvej inštancie, čo však neovplyvnilo splnenie druhej podmienky zákonného kritéria zmeny vyživovacej povinnosti otca, a to schopnosti, možnosti povinného rodiča otca maloletej. Súd prvej inštancie pri schopnostiach a možnostiach otca maloletej zobral do úvahy aj príjmy jeho partnerky (odsek 24. odôvodnenia rozsudku), výdavky na strane otca maloletej, ako aj jeho ďalšiu vyživovaciu povinnosť k maloletej H. B., ktorá mu pribudla oproti poslednému súdnemu rozhodnutiu o vyživovacej povinnosti k maloletej A.. Matka v odvolaní uviedla, že žiada, aby odvolací súd nebral do úvahy výdavky otca, ktoré nie sú nevyhnutné a nemajú prednosť pred výživným - výdavky na cigarety 170,- eur, na pohonné hmoty 100,- eur, na finančnú rezervu 40,-eur, na psa 47 eur. K týmto námietkam súd uvádza, že súd prvej inštancie v odseku 24. odôvodnenia rozsudku vôbec nebral do úvahy matkou tvrdený výdavok na cigarety vo výške 170,- eur. Finančná rezerva je výdavok, ktorý môže využiť otec, nakoľko výška jeho príjmu počas jednotlivých mesiacoch nie je rovnaká a táto rezerva slúži na mimoriadne a nepravidelné výdavky a je nevyhnutná aj z toho dôvodu, že otec má dve vyživovacie povinnosti, má partnerku, ktorá je na materskej dovolenke a tieto nevyhnutné a mimoriadne nepravidelné výdavky môžu nastať kedykoľvek. Čo sa týka výdavku na psa vo výške 47,-eur, aj v prípade jeho neuznania, by uvedené bolo bez vplyvu na výšku vyživovacej povinnosti otca. Výdavok na pohonné hmoty bol správne vyhodnotený ako opodstatnený.
17. Odvolací súd sa však nestotožnil s právnym posúdením otázky výšky súdom prvej inštancie určeného výživného na maloletú A., pričom je potrebné zvýrazniť, že odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie v tejto časti nebolo dostatočné, keď súd prvej inštancie svoj postup, teda ako dospel k určenej výške dostatočne neodôvodnil. Ak súd prvej inštancie vychádzal z výšky odôvodnených potrieb maloletej A., ktoré boli vecne správne zistené z vykonaného dokazovania v sume 638,46 eur a aj z príjmu otca, ktorý spolu s daňovým bonusom predstavoval priemerný mesačný čistý príjem 1.564,- eur vzhľadom na jeho výdavky, na druhú jeho vyživovaciu povinnosť, tak výška súdom prvej inštancie určeného výživného nezodpovedala takto zistenému dokazovaniu. Odvolací súd vychádzajúc zo skutkových zistení súdu prvej inštancie potom pristúpil k odlišnému právnemu posúdeniu tohto skutkového stavu a relevantnú otázku určenia výšky určeného výživného na maloletú A. posúdil inak, preto pristúpil k zmene napadnutej časti výroku I. rozsudku súdu prvej inštancie. Zhrnúc uvedené odvolací súd, tak nedospel k odlišným skutkovým zisteniam a dôkazy vykonané pred súdom prvej inštancie nehodnotil odlišne od súdu prvej
inštancie, ale súdom prvej inštancie zistený skutkový stav právne posúdil inak. Za primerané výživné odôvodneným potrebám maloletej A. schopnostiam a možnostiam otca považoval odvolací súd výživné v sume 250,- eur, ktoré zodpovedá kritériám uvedeným v ust. § 62 ods. 1 až 5 v spojení s § 75 ods. 1 Zákona o rodine, ktorá čiastka primeranejšie zohľadňuje celkovú výšku odôvodnených výdavkov na strane maloletej. Súd prvej inštancie správne prihliadol aj na poberanie rodinného prídavku u matky maloletej v rovine zohľadnenia schopností a možností rodiča a sociálnu dávku, ktorou sa prispieva na výchovu a výživu nezaopatreného dieťaťa, čo však na druhej strane nenahradzuje plnenie si vyživovacej povinnosti povinného rodiča, avšak tieto môžu sčasti uhradiť odôvodnené potreby maloletého dieťaťa. A správne prihliadol aj na osobnú starostlivosť matky k maloletej.
18. Na základe vyššie uvedeného, odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku I. zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku. Vo výroku III. rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil, nakoľko došlo k zmene pôvodného rozhodnutia v časti týkajúcej sa výšky výživného na maloletú.
19. Podľa § 232 ods. 4 CSP, ak súd uložil povinnosť plniť opakujúce sa a v budúcnosti splatné dávky a splátky, vykonateľnosť týchto dávok a splátok sa spravuje poradím ich splatnosti, ak súd nerozhodne inak; súd môže rozhodnúť, že omeškanie s plnením jednej dávky alebo splátky má za následok splatnosť celého plnenia.
20. Z citovaného ustanovenia subsidiárne aplikovateľného podľa § 2 ods. 1 CMP aj v danom mimosporovom konaní vyplýva, že lehotu na splnenie povinnosti uloženej v rozsudku je základná paričná lehota 3 dni. Predmetné ustanovenie súdu umožňuje vzhľadom na osobitné okolnosti každého prípadu určiť aj lehotu dlhšie, prípadne určiť, že peňažné plnenie možno plniť v splátkach. Súd zároveň určuje výšku splátok a podmienky splatnosti, ako aj to, že pri nedodržaní jednej splátky je hneď splatný celý zvyšok dlhu. Pre takéto rozhodnutie sa podľa súdnej praxi vyžaduje zistenie takých skutočností, z ktorých by bolo možné vyvodiť presvedčivý záver súdu o tom, že vzhľadom na povahu prejednávanej veci na nárok a osobné pomery účastníkov je vhodné určiť na splnenie lehotu dlhšiu než 3 dni. Súd môže sám a nezávisle i bez návrhu účastníka konania zvážiť, či jej toto povolenie uvedenej výhody vhodné so zreteľom na okolnosti danej veci. K hľadiskám, ktoré sú v tomto smere významné patrí predovšetkým výška priznaného plnenia, platobná schopnosť povinného a v konaní upravená snaha o plnenie, osobné pomery účastníkov, možnosť oprávneného domáhať sa plnenia jednotlivých splátok v prípade ich nedodržania a tiež skutočnosť, či by prípadné plnenie stanovenej povinnosti v lehote 3 dní bolo v riešenom prípade pre povinného príliš ťaživé. Záver súdu o splnení podmienok na určenie dlhšej lehoty na vykonanie splnenia ako 3 dni od právoplatnosti rozsudku musí byť vždy náležite odôvodnený. Pokiaľ ide o počiatok určenia vyživovacej povinnosti, odvolací súd uvádza, že súd prvej inštancie dôsledne vychádzal z ust. § 77 ods. 1 Zákona o rodine a zvýšené výživné určil počnúc dňom 28.02.2025, t.j. od podania návrhu matky na zvýšenie výživného do 20.05.2025 do rozhodnutia vo veci samej, berúc do úvahy splatnosť mesačného výživného. Podľa názoru odvolacieho súdu však súd prvej inštancie nedoplatok na výživnom ustálil v nesprávnej výške a čo sa týka výšky splátok 20,- Eur mesačne, v ktorých povolil otcovi splácať zameškané výživné, jeho odôvodnenie nebolo postačujúce, preto odvolací súd rozsudok okresného súdu v napadnutom II. výroku v spojení so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania zrušil a vec mu vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie (§ 389 ods. 1 písm. b) CSP v spojení s § 391 ods. 1 CSP), a to pre nedostatočné odôvodnenie a nezohľadnenie aj primárneho kritéria, a to záujmu oprávneného maloletého dieťaťa. Odvolací súd mal za to, že súd prvej inštancie nesprávne ustálil výšku zameškaného výživného aj vzhľadom na tvrdenia a skutočnosti, ktoré boli uvádzané zo strany otca maloletého dieťaťa a jeho platenia výživného za mesiace marec, apríl a máj 2025. V tejto súvislosti, odvolací súd poukazuje na to, že daňový bonus je súčasťou čistého mesačného príjmu otca maloletej a nie je možné daňový bonus chápať ako nejakú sumu ďalšiu oproti výživnému, nakoľko daňový bonus sa zarátava do čistej mesačnej mzdy, z ktorej sa potom určuje aj výška prípadného zvýšeného výživného. Pri rozhodovaní o plnení splátkach osobitne, ak ide o dlh na výživnom, sa musí súčasne prihliadať aj na to, aby nebol splatený až po neprimerane dlhom čase na úkor maloletého dieťaťa. Súd prvej inštancie otcovi maloletej povolil plnenie zameškaného výživného v splátkach, tak v zmysle odseku 30. odôvodnenia napadnutého rozsudku uviedol, že pri výške splátok zohľadnil výšku zameškaného výživného, jeho splatnosť a príjem otca, avšak základné kritérium, záujem oprávneného, a to maloletého dieťaťa nevyhodnocoval vzhľadom už k predbežnej vykonateľnosti aj zameškaného výživného. Z pozície záujmu oprávneného maloletého dieťaťa pri povolení splátok nevyhodnocoval (ne)primeranosť obdobia na splatenie uvedeného zameškaného výživného, a tým vo výsledku nepotrebným a zákonne vyžadovaným
spôsobom odôvodnil výrok II. svojho rozsudku. Z tohto dôvodu bol v tejto výrokovej časti II. v spojení so závislým výrokom IV. o trovách prvoinštančného konania rozsudok súdu prvej inštancie zrušený a vec vrátená na ďalšie konanie. V novom konaní súd prvej inštancie opätovne správne určí výšku zameškaného výživného, s prihliadnutím na uhrádzané výživné otcom maloletej za mesiace marec, apríl, máj 2025 a spojení aj s jeho vyjadrením produkovaným v rámci odvolacieho konania vyhodnotí riadne lehotu na plnenie zameškaného výživného s dôrazom na záujem maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie zákonne požadovaným spôsobom odôvodní.
21. Odvolací súd ako závislý výrok zrušil aj výrok IV. o trovách prvoinštančného konania s tým, že za aplikácie ust. § 396 ods. 3 CSP v novom rozhodnutí súd prvej inštancie rozhodne o trovách súdneho konania, vrátane trov daného odvolacieho konania.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.
Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona; ak ide o rozhodnutie o výchove maloletých detí, návrh na súdny výkon rozhodnutia.
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP) v lehote 2 mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP).
Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP).