Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

19CoP/31/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Moniky Tobiašovej a členiek senátu JUDr. Antónie Kandravej a JUDr. Elišky Har Tzvi v právnej veci osoby povinnej z platenia výživného: H.. P. B., K.. XX.XX.XXXX, O. U. XXXX/X, S. - W., právne zast.: Steiner & Associates s.r.o., so sídlom v Košiciach, Plávková 2, proti osobe oprávnenej na výživné: J. B., K.. XX.XX.XXXX, O. U. XXXX/X, S. - W., právne zast.: JUDr. Martin Fabián, so sídlom v Košiciach, advokát, so sídlom Štúrova 20, v konaní o zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor na návrh povinného a o zvýšenie výživného na návrh oprávnenej, o odvolaní oprávnenej z platenia výživného proti rozsudku Mestského súdu Košice č.k. -272 zo dňa 29.10.2024 takto

r o z h o d o l :

I. Potvrdzuje rozsudok vo výrokoch I., IV.

II. Zrušuje rozsudok vo výrokoch III. a V. a v rozsahu zrušenia vec vracia súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

o d ô v o d n e n i e :

I. Predmet konania

1. Osoba povinná z výživného (otec oprávnenej; povinný) sa návrhom domáhal zníženia vyživovacej povinnosti na výživu oprávnenej (dcéra povinného; oprávnená) zo sumy 400 eur na sumu 100 eur mesačne do budúcna a zrušenia jeho vyživovacej povinnosti prispievať oprávnenej sumou 150 eur mesačne na tvorbu úspor na osobitný účet zriadený v jej prospech. V priebehu konania oprávnená žiadala zvýšiť výživné zo strany povinného zo sumy 400 eur na sumu 700 eur mesačne z dôvodu, že v školskom roku 2024/25 začala študovať na vysokej škole v O., čím vzrástli jej náklady na život.

II. Obsah napadnutého rozhodnutia

2. Mestský súd Košice ako súd prvej inštancie (ďalej aj ako „súd, súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Súd zrušuje povinnosť navrhovateľa/povinného prispievať oprávnenej na tvorbu úspor mesačne sumou 150 € vždy do 20-dňa v mesiaci na osobitný účet zriadený v prospech oprávnenej, a to počnúc dňom 01.10.2024 do budúcna.

II. V prevyšujúcej časti návrh povinného na zníženie výživného zamieta.

III. Návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamieta.

IV. Tým sa mení rozsudok Okresného súdu Košice I zo dňa 10.12.2021, sp. zn. v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp. zn. zo dňa 23.11.2022, v časti tvorby úspor na oprávnenú.

V. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.“

3. Súd svoje rozhodnutie právne odôvodnil poukazom na ust. -5, , , o rodine (ďalej len „“), (ďalej len „“).

4. Na základe vykonaného dokazovania súd dospel k záveru, že návrh povinného na zníženie výživného a na zrušenie tvorby úspor na oprávnenú je dôvodný iba čo do zrušenia tvorby úspor, počnúc dňom 01.10.2024 do budúcna. Súd poukázal, že povinný ukončil zamestnanie ku dňu 31.08.2023 u predchádzajúceho zamestnávateľa, kde dosahoval nadštandardný príjem vo výške cca 4.770 eur mesačne. Aj keď pracovný pomer bol ukončený dohodou bez uvedenia dôvodu, z potvrdenia od bývalého zamestnávateľa povinného je zrejmé, že išlo o iniciatívu zo strany zamestnávateľa. Dňa 15.11.2022 došlo k zmene spoločníka v tejto spoločnosti, a teda je reálne tvrdenie povinného, že nový spoločník chcel na miesto výkonného riaditeľa dosadiť ním preferovanú osobu a povinný tam už nebol žiaduci, a to ani v inej pozícii. Súd teda dospel k záveru, že nešlo o účelové vzdanie sa zamestnania zo strany povinného. Bolo výhodnejšie pre povinného prijať dohodu a ponúknuté peňažné plnenie, ako výpoveď, pričom by dostal zrejme v zmysle nižšie odstupné. Pri ukončení tohto pracovného pomeru povinný dostal peňažné plnenie vo výške cca 54.000 eur netto a zároveň za obdobie 6 mesiacov od 01.09.2023 do 29.02.2024 poberal mesačne sumu 1.300 eur ako dávku v nezamestnanosti od Sociálnej poisťovne, čo je dokopy okolo 55.300 eur. Túto sumu súd rozrátal na 13 mesiacov, je to približne 4.250 eur na mesiac, a tak dospel k záveru, že z tejto sumy bol povinný schopný týchto 13 mesiacov, t.j. do septembra 2024 platiť jednak bežné výživné a tiež prispievať na tvorbu úspor osobe oprávnenej tak, ako tomu bolo určené predchádzajúcim rozsudkom, a vykryť aj všetky svoje ďalšie náklady. Povinný si po skončení pracovného pomeru v septembri 2023 zakúpil motorové vozidlo za viac ako 33.000 eur, no podľa názoru súdu nejde o výdavok, ktorý by bol nevyhnutne vynaložiť, resp. nie v takejto sume, najmä, ak povinný bol bez zamestnania a nemal ešte dohodnuté iné zamestnanie v dohľadnej dobe. Tento výdavok súd nepovažuje za opodstatnený. Vozidlo si povinný mohol kúpiť aj za oveľa nižšiu sumu. Navyše povinný mal ešte aj v septembri 2024 na svojich účtoch v W. W. U..W.. našetrené finančné prostriedky vo výške cca 40.000 eur. Súd prihliadal na to, že pre povinného bolo zrejmé skutočne problematické si nájsť obdobnú prácu, akú mal do dňa 31.08.2023 ako výkonný riaditeľ spoločnosti, vo vysokom manažmente aj s požadovaným príjmom, aký mal predtým. Povinný si už rok hľadá prácu približujúcu sa tej, ktorú naposledy vykonával a jeho možnosti sú obmedzené, čo súdu aj preukázal, nakoľko sa o zamestnanie uchádzal aj prostredníctvom personálnej agentúry Q. a posielal životopis do rôznych firiem; zúčastnil sa veľtrhu práce, absolvoval pohovory, avšak doposiaľ bezúspešne. Povinný si hľadal pozíciu zodpovedajúcu jeho kvalifikácii, teda vysoký manažérsky post s vysokým príjmom, ktorých nie je dostatok. Na odporúčanie pracovnej agentúry neprijal pracovné ponuky s príjmom približne 2.000 eur netto, nakoľko by to mohlo mať nepriaznivý dopad na jeho životopis do budúcnosti. Na trhu práce je ale dostatok takýchto ponúk, v ktorých by mal povinný určite šancu sa uplatniť aj s prijatím nižšej pozície a nižšieho príjmu. Súd teda prihliadal na to, že povinný má skončené vysokoškolské vzdelanie ekonomické, zároveň má 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách a nemôže byť preto problém pre neho nájsť si zamestnanie s príjmom minimálne 2.000 eur netto. Súd pri stanovení potenciálneho príjmu povinného vychádzal jednak z ponúk práce, o ktoré sa uchádzal povinný, ale aj z tých, ktoré súd sám našiel na stránke www.profesia.sk a z platu, ktorý bol ponúkaný (avšak brutto) a toto spriemeroval. Aj keď povinnému personálna agentúra neodporúčala, aby sa zamestnal „pod svoju úroveň a pod svoje schopnosti a možnosti“, súd skonštatoval, že vyživovacia povinnosť povinného aj napriek tomu, že prišiel o zamestnanie, voči oprávnenej nezaniká. Povinný je viac ako rok nezamestnaný a je nemysliteľné, aby takto ďalej fungoval bez toho, aby začal pracovať. U povinného súd nezistil žiadnu okolnosť, ktorá by mu bránila sa zamestnať, napr. zdravotné alebo iné dôvody. Odôvodnené potreby oprávnenej osoby boli v konaní preukázané, a to bežné výdavky na stravu, bývanie, ošatenie, lekársku starostlivosť, voľnočasové aktivity. Oprávnená má toho času zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že začala študovať v školskom roku 2024/25 na vysokej škole v O., čím jej vzrástli výdavky v súvislosti s internátom, stravou, cestovaním do O. a naspäť. Už aj v školskom roku 2023/24 bola študentkou na vysokej škole v S.. Sama oprávnená sa snaží privyrobiť si na brigádach, pokiaľ jej to dovoľuje čas počas štúdia. Matka si plní vyživovaciu povinnosť voči dcére dobrovoľne osobnou starostlivosťou. Súd preto

dospel k záveru, že nie je dôvod na zníženie výživného zo strany otca ako osoby povinnej z platenia výživného. Oprávnená podala protinávrh na zvýšenie výživného dňa 06.09.2024, súd ho preskúmal a dospel k záveru, že momentálne nie sú podmienky pre zvýšenie výživného splnené, aj keď odôvodnené potreby oprávnenej vzrástli, no finančné možnosti povinného sú obmedzené. Súd ustálil potencionalitu príjmu osoby povinnej na sumu cca 2.000 eur netto od 01.10.2024 a z tejto sumy prináleží podľa odporúčacích tabuliek metodiky MS SR na osobu povinnú 20 % z tohto čistého príjmu, čo je suma 400 eur, preto mal súd za to, že suma bežného výživného 400 eur, ktorá je doposiaľ určená, je adekvátna k potencionálnemu príjmu otca. Príjem povinného toho času neumožňuje prispievať na tvorbu úspor oprávnenej, keďže po uplynutí 13 mesiacov, od kedy povinný po ukončení pracovného pomeru finančné prostriedky obdŕžal, tieto sa mu minuli. Od 01.10.2024 súd vychádza z potenciálneho príjmu otca 2.000 eur netto, z čoho je zodpovedajúca výška bežného výživného 400 eur na oprávnenú, preto súd zrušil povinnosť povinného prispievať sumou 150 eur mesačne na tvorbu úspor na oprávnenú počnúc dňom 01.10.2024 do budúcna. Z uvedených dôvodov súd návrh na zníženie výživného zo strany otca a protinávrh oprávnenej na zvýšenie výživného, zamietol.

5. O trovách konania rozhodol súd podľa .

III. Obsah odvolania oprávnenej z platenia výživného a obsah vyjadrení

6. V zákonom stanovenej lehote podala odvolanie osoba oprávnená na výživné proti výrokom I. a III. rozsudku súdu prvej inštancie. Namietala, že súd prvej inštancie ustálil potencionalitu príjmu povinného z platenia výživného vo výške 2.000 eur mesačne. Sám povinný v konaní pred súdom uviedol, že ponuky práce z portálu www.profesia.sk nezodpovedajú jeho vzdelaniu, ako aj jeho pracovným skúsenostiam vrcholového manažéra - výkonného riaditeľa veľkej spoločnosti, nakoľko je osobou s vysokoškolským vzdelaním s dlhoročnými pracovnými skúsenosťami vrcholového manažéra. Súdom oboznámené pracovné ponuky sa týkali pracovných pozícií vyžadujúcich najmä stredoškolské vzdelanie bez praxe. Oprávnená poukázala, že povinný sa uchádzal o zamestnanie v spoločnosti S. A. na pozíciu výkonného riaditeľa, kde by bol jeho mesačný plat vo výške 4.500 eur v hrubom. Sám oprávnený však vyjadril pochybnosť, či je to preňho dostatočný príjem, nakoľko predmetný príjem je o 38 % menší, než ktorý dosahoval vo svojom predošlom zamestnaní, kde mal príjem vo výške 7.300 eur mesačne v hrubom. Teda sám povinný ani príjem vo výške 4.500 eur v hrubom nepovažuje za dostatočný a zodpovedajúci jeho možnostiam, schopnostiam, vzdelaniu a praxi. Vzhľadom na vzdelanie a pracovné skúsenosti má oprávnená za to, že súd mal potencionalitu príjmu povinného ustáliť na sume vo výške 4.500-5.000 eur v hrubom v období od 1.10.2024, t.j. približne 3.500 eur v čistom, a nie na súdom uvádzanej sume vo výške 2.000 eur v čistom. Metodikou použitou súdom prvej inštancie pre určenie výživného potom 20 % z takto ustálenej sumy - 3.500 eur - predstavuje ňou v tomto konaní požadovaných 700 eur mesačne, čo je podľa jej názoru minimálne primerané výživné na platenie, ktorého by mal byť povinný zaviazaný, preto mal súd vyhovieť jej protinávrhu na zvýšenie výživného v celom rozsahu. V tejto časti odôvodnenie rozsudku súdu prvej inštancie považuje oprávnená za nepreskúmateľné a arbitrárne. Oprávnená poukázala na nesprávnosť skutkových zistení súdu prvej inštancie vo vzťahu k výške príjmu povinného v období od 01.09.2023 do augusta 2024. Súd uviedol, že povinný dostal od svojho predchádzajúceho zamestnávateľa peňažné plnenie v súvislosti so skončením pracovného pomeru vo výške 54.000 eur, ku ktorej pripočítal sumu vo výške 1.300 eur mesačne titulom dávky v nezamestnanosti poberanej navrhovateľom v období od 01.09.2023 do 29.02.2024. Uvedeným výpočtom získanú celkovú sumu 55.300 eur súd rozrátal na 13 mesiacov, kde mu vyšiel príjem povinného v tomto období vo výške približne 4.250 eur mesačne. Tento výpočet nie je správny, nakoľko je potrebné sumu 54.000 eur rozpočítať na 13 mesiacov, kde uvedeným výpočtom sa dosiahne suma približne 4.150 eur a až následne k tejto sume pripočítať sumu 1.300 eur, nakoľko táto suma bola navrhovateľovi ako povinnému vyplácaná pravidelne každý mesiac počas uvedeného obdobia 6 mesiacov. Takýmto výpočtom sa dosiahne suma 5.450 eur v čistom, t.j. je to približne mesačný príjem povinného v období od 01.09.2023 do 29.02.2024, ako aj suma približne 4.150 eur v čistom predstavujúcu príjem navrhovateľa v období od 01.03.2024 do 30.09.2024. Počnúc dňom 01.10.2024 je následne potrebné vychádzať z potenciality príjmu povinného vo výške 3.500 eur v čistom. Oprávnená v súvislosti s vyššie uvedeným namietala, že dôvod na zníženie vyživovacej povinnosti zo strany povinného, ako aj na zrušenie jeho povinnosti prispievať na tvorbu úspor oprávnenej, nebol

zároveň daný ani nikdy doposiaľ, nakoľko v období od 01.09.2023 do 29.02.2024 mal povinný príjem približne vo výške 5.450 eur v čistom, počnúc dňom 01.03.2024 mal navrhovateľ príjem vo výške približne 4.150 eur v čistom. Aj určenie výšky výživného, ako aj povinnosti prispievať na tvorbu úspor sa vychádza z príjmu povinného vo výške približne 4.196 eur v čistom, a teda ponechanie uvedenej povinnosti je pri súčasnej potencionalite príjmu povinného v celom rozsahu opodstatnené. Oprávnená tiež uviedla, že na strane povinného došlo k preukázateľnému zníženiu jeho pravidelných mesačných výdavkov, nakoľko jej matka počnúc mesiacom november 2024 sa začala podieľať splátkou sumy vo výške 281,34 eur mesačne na splácaní hypotekárneho úveru na nehnuteľnosti, ktorá je aj v súčasnosti v BSM povinného a jej matky. Oprávnená zastáva názor, že súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní nesprávne vec právne posúdil, pri svojom rozhodovaní nedostatočne aplikoval , keď neprihliadal na majetkové pomery povinného, a to za situácie, kedy súd konštatoval, že povinný vynaložil na kúpu osobného motorového vozidla I. Y.U.X sumu 33.900 eur, a tento výdavok nebolo nevyhnutné vynaložiť. Okrem toho, že povinný stratil zamestnanie, vynakladal a vynakladá značné finančné prostriedky na luxusné dovolenky v zahraničí (v V., v U., lyžovačka v I.), ktoré takisto nebolo nevyhnutné vynaložiť; zároveň vykonaným dokazovaním bolo preukázané, že povinný disponuje úsporami vo výške cca 40.000 eur v W. W. U..W.. Na základe týchto skutočností odvolateľka navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti - návrh navrhovateľa na zrušenie povinnosti prispievať na tvorbu úspor mesačne sumou 150 eur zamietol, vyhovel jej návrhu na zvýšenie výživného zo sumy 400 eur mesačne na sumu 700 eur mesačne, a tým zmenil rozsudok Okresného súdu Košice I sp.zn. zo dňa 10.12.2021 v spojení s rozsudkom Krajského súdu v Košiciach sp.zn. zo dňa 23.11.2022.

7. K odvolaniu osoby oprávnenej na výživné zaslal vyjadrenie povinný z platenia výživného. Mal za to, že súd prvej inštancie náležite zistil skutkový stav, vec po právnej stránke správne posúdil, svoje rozhodnutie náležitým spôsobom a zákonne odôvodnil. Súd pri stanovení potenciálneho príjmu povinného vychádzal z ponúk práce, o ktoré sa uchádzal sám povinný, ale aj z tých, ktoré súd našiel na internetovej stránke www.profesia.sk, pričom ponúkané platy spriemeroval, čím dosiahol sumu potenciálneho príjmu povinného vo výške 2.000 eur netto. Aj keď jeho vzdelaniu a pracovným skúsenostiam vrcholového manažéra by vzhľadom na aktuálnu situáciu na trhu práce mohla zodpovedať pracovná pozícia s príjmom cca 4.000 eur, automaticky to neznamená garanciu toho, že sa na takejto pozícii povinný aj skutočne zamestná. Nesúhlasil s tvrdením oprávnenej, že súd mal potenciálny príjem ustáliť na sume 4.500-5.000 eur v hrubom, t.j. cca 3.500 eur v čistom, pretože takéto jej tvrdenia nemajú oporu vo vykonanom dokazovaní. K spochybneniu súdom uvedeného výpočtu výšky príjmu povinného v období od septembra 2023 do augusta 2024 poukázal, že nemá to žiaden vplyv na posúdenie potencionality jeho príjmu, a nemá to vplyv ani na výpočet výšky výživného. Súd prvej inštancie len ustálil deň, kedy nastala zmena pomerov na strane navrhovateľa, t.j. od 1.10.2024. Poukázal, že odstupné a dávky v nezamestnanosti sa v zmysle judikatúry zohľadňujú tak, že sa ich celková suma vydelí dovtedajším priemerným mesačným zárobkom povinného rodiča u jeho bývalého zamestnávateľa a tak sa dosiahne suma rovnajúca sa počtu mesiacov, počas ktorých ako keby povinný rodič ďalej poberal svoju mzdu aj napriek tomu, že je už nezamestnaný. Prvoinštančný súd správne zohľadnil vyplatené odstupné v sume 54.000 eur a dávky v nezamestnanosti 6 x 1.300 eur, spolu 7.800 eur, ktoré v zmysle judikatúry súdov rozpočítal na jednotlivé mesiace vopred a ustálil, že zmena pomerov, strata príjmu u navrhovateľa nastala až dňom 01.10.2024, t.j. po uplynutí 13 mesiacov od straty jeho zamestnania. Súd teda vychádzal z toho, že i keď povinný od 01.09.2023 nemal riadne zamestnanie, titulom vyplatenia odstupného a dávok v nezamestnanosti mal ešte príjem počas 13 mesiacov ako keby riadne pracoval. Povinný opätovne uviedol, že výpočet výšky jeho príjmu v období od 01.09.2023 do 30.09.2024 nemá žiadny súvis s určením výšky výživného v čase rozhodovania konajúceho súdu. K výdavku za osobné motorové vozidlo zn. I. Y. v hodnote 33.990 eur uviedol, že súd tento výdavok nepovažuje za opodstatnený, preto posudzoval majetkové pomery povinného tak, ako keby ku kúpe predmetného vozidla ani nedošlo. Rovnako súd zohľadnil aj úspory povinného v čase rozhodovania o výživnom. Pokiaľ si povinný rodič zo zvyšných finančných prostriedkov, ktoré mu ostávajú, ušetrí istú sumu, uvedené neznamená zmenu pomerov tak, ako to má na mysli . K dovolenkám v zahraničí poukázal, že dovolenku v V. v roku 2023 absolvoval so svojimi rodičmi, ktorí ju aj v plnom rozsahu hradili a lyžovačku v I. absolvoval so svojim synom J., pobyt v U. nebol dovolenkou,

išlo o tzv. „business english kurz“, ktorý mal slúžiť povinnému na prehĺbenie znalostí anglického jazyka, aby sa v ňom zdokonalil a pomohol si tak pri hľadaní práce. Na základe týchto skutočností navrhovateľ žiadal, aby odvolací súd potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie a zároveň si uplatnil nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

8. K vyjadreniu povinného k odvolaniu oprávnenej zaslala osoba oprávnená na výživné repliku. Všetky skutočnosti v písomnom vyjadrení k odvolaniu považuje za účelové, ničím nepodložené, nepreukázané. Povinný sa počas obdobia 1,5 roka od ukončenia predošlého zamestnania na žiadnej inej pozícii v strednom manažmente s príjmom približne 2.000 eur v čistom nezamestnal, ani z jeho vyjadrenia nevyplýva, či je v súčasnej dobe zamestnaný a aký je jeho súčasný príjem. Opätovne zotrvala na svojom názore, že je dôvodné potencionalitu príjmu povinného ustáliť na sume vo výške 4.500-5.000 eur v hrubom, t.j. 3.500 eur v čistom od 1.10.2024, a nie na súdom uvádzanej sume vo výške 2.000 eur v čistom. Navrhla, aby odvolací súd dotazom na Sociálnu poisťovňu zistil, či je povinný v súčasnej dobe už opätovne zamestnaný a pokiaľ áno, v akej výške je jeho súčasný reálny príjem. Dala do pozornosti, že aj keď je povinný v súčasnosti naďalej nezamestnaný, absolvoval zimnú dovolenku - lyžovačku v Y., s čím sú nepochybne spojené značné výdavky a je nesporné, že deti majú právo sa podieľať na životnej úrovni rodiča, v danom prípade na značnej životnej úrovni povinného. Zotrvala na svojom odvolacom petite uvedenom v odvolaní.

9. K replike osoby oprávnenej na výživné zaslal dupliku povinný. Opätovne zdôraznil, že napadnuté rozhodnutie súdu prvej inštancie je zákonné, vecne správne, riadne odôvodnené. Jeho potenciálny príjem v sume 2.000 eur bol súdom stanovený objektívne a na základe riadne vykonaného dokazovania. Zdôraznil, že stále je nezamestnaný, intenzívne pokračuje v hľadaní si práce; súdu predložil potvrdenia o uchádzaní sa o prácu v jednotlivých spoločnostiach od decembra 2024 do súčasnosti. Zdôraznil, že predmetné odstupné bolo súdom prvej inštancie riadne zohľadnené, odrazilo sa pri ustálení dňa, kedy u povinného nastala zmena pomerov, t.j. strata príjmu, odôvodňujúca jeho návrh na zníženie výživného a zrušenie tvorby úspor. K zimnej lyžovačke, ktorú absolvoval v Y., uviedol, že nebol tam sám, zobral na ňu svojho syna J., nakoľko má záujem tráviť so svojím synom viacej času. Táto skutočnosť sama o sebe nepreukazuje jeho vysokú životnú úroveň. Povinný prakticky žije z úspor nahromadených počas jeho predošlého zamestnania, ktoré nie je možné v zmysle ustálenej judikatúry súdov SR zohľadniť 2x, keď už raz boli vzaté na zreteľ pri úhradách výživného v minulosti. Skutočnosť, že povinný vezme svojho syna na lyžovačku, pretože s ním chce tráviť čas a túto zaplatí zo svojich úspor, predsa nemôže byť na jeho ťarchu. Povinný si riadne plní svoju vyživovaciu povinnosť voči oprávnenej, aj voči synovi i napriek tomu, že stále nie je zamestnaný. Úhrady výživného realizuje zo svojich úspor, ktoré sa tým postupne zmenšujú. Tvrdenia oprávnenej o nákladnom živote povinného sú účelové a nedôvodné. Žiadal potvrdiť rozsudok súdu prvej inštancie a uplatnil si nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100 %.

IV. Hodnotenie odvolacieho súdu

10. Krajský súd v Prešove (ďalej aj ako „odvolací súd“) v rámci kompetencií vyplývajúcich z ust. (ďalej aj ako „CMP“), v spojení s ust. (ďalej aj ako „CSP“) preskúmal napadnuté rozhodnutie podľa zásad uvedených v , bez viazanosti rozsahom ( ) a dôvodmi odvolania ( ), bez nariadenia pojednávania podľa , keď deň vyhlásenia rozsudku bol zverejnený minimálne 5 dní vopred na úradnej tabuli súdu a v elektronickej podobe na webovej stránke súdu v ten istý deň, ako sa vyvesil na úradnej tabuli a dospel k záveru, že rozsudok súdu prvej inštancie je vo výrokoch I. a IV. vecne správny a odvolanie oprávnenej je podané dôvodne vo vzťahu k výroku III.

11. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na obsah preskúmavaného rozsudku i argumenty predostreté v odvolacom konaní bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky na zamietnutie návrhu oprávnenej na zvýšenie výživného, a tiež či sú splnené podmienky na zrušenie povinnosti povinného prispievať oprávnenej na tvorbu úspor počnúc dňom 01.10.2024 do budúcna.

12. Rodičovská vyživovacia povinnosť zákonne vzniká narodením dieťaťa alebo právoplatnosťou rozhodnutia o určení otcovstva alebo o osvojení. Dosiahnutím plnoletosti vyživovacia povinnosť rodičov nezaniká, pokiaľ dieťa z rôznych dôvodov nenadobudne schopnosť samostatne sa živiť. Zánik vyživovacej povinnosti je viazaný na schopnosť dieťaťa samostatne sa trvalo živiť a uspokojovať všetky

nevyhnutné svoje životné náklady z vlastných zdrojov. Do doby trvania vyživovacia povinnosť rodičov k dieťaťu (už aj plnoletému) sa považuje aj štúdium ako sústavná príprava na povolanie na strednej a vysokej škole, nadstavbové štúdium. Pritom štúdium musí mať znaky „sústavnosti a cieľavedomosti.“

13. Podľa o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „“), obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.

14. Odvolací súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého má výživné prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča, súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť. Výživné predstavuje prednostnú pohľadávku pred všetkými ostatnými výdavkami. Každý rodič má teda povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa, a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojovanie svojich vlastných potrieb. Zákon zásadne nerozlišuje, či ide o nevyhnutné životné potreby rodiča alebo iné potreby. Súdy ani nemajú povinnosť konkrétne skúmať otázku výšky životných nákladov rodiča, o vyživovacej povinnosti ktorého sa koná. Preukazovanie výdavkov povinného rodiča však môže slúžiť ako dôkaz na stanovenie jeho životnej úrovne, avšak nie ako dôkaz, že rodič nemá dostatok finančných prostriedkov na to, aby plnil primeranú vyživovaciu povinnosť k svojmu dieťaťu.

15. Podľa , pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.

16. Podľa , pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov.

17. pri rozhodovaní o výške výživného vymedzuje kritériá ako určitý návod pre súd, kombináciou ktorých sa má určiť konkrétna výška výživného. Na strane oprávneného sú to relevantne odôvodnené potreby. Na strane povinného sú to schopnosti, možnosti a majetkové pomery. Schopnosti predstavujú subjektívne kritérium určovania rozsahu vyživovacej povinnosti a rozumejú sa nimi vlastnosti dané telesnými a duševnými schopnosťami konkrétnej osoby povinného, zdravotným stavom, vlohami, nadaním, získanými skúsenosťami. Pri posudzovaní schopností a možností povinného rodiča sú dôležité jeho reálne zárobkové (majetkové) pomery, dané napr. jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovnými skúsenosťami.

18. Z vykonaného dokazovania súdom prvej inštancie vyplýva, že povinný pracoval do 31.08.2023 ako výkonný riaditeľ spoločnosti W., W..Y..R.. Z.. V júli 2023 bol jeho čistý mesačný príjem vo výške 4.774,73 eur, v mesiaci august 2023 bol jeho čistý mesačný príjem 4.837,33 eur. Zamestnávateľ s povinným ukončil pracovný pomer dohodou ku dňu 31.08.2023. V zmysle bodu 2.1.2 tejto dohody zamestnávateľ vyplatil povinnému sumu vo výške 75.000 eur v hrubom, t.j. 54.000 eur v čistom. Odvolací súd zastáva názor, že sumu 54.000 eur, tzv. „odstupné“, je dôvodné rozpočítať ako čistý príjem otca za 12 mesiacov t.j. od 9/2023-8/2024, čo predstavuje sumu 4.500 eur mesačne. Podľa potvrdenia Sociálnej poisťovne bola povinnému za obdobie od 01.09.2023 do 29.02.2024 vyplatená dávka v nezamestnanosti v celkovej sume 7.803 eur za 6 mesiacov, t.j. 1.300 eur mesačne. Z týchto skutočností vyplýva, že čistý mesačný príjem otca v mesiacoch 9/2023 až 2/2024 bol v sume 5.800 eur (4.500+1.300), a v mesiacoch 3/24 až 8/2024 v sume 4500 eur.

19. Súd prvej inštancie tiež konštatoval, že povinný si na základe kúpnej zmluvy zo dňa 12.09.2023 zakúpil osobné motorové vozidlo I. Y.X, ktorého kúpna cena bola 33.990 eur. Tento výdavok povinného súd prvej inštancie správne považoval za neopodstatnený. Navyše povinný mal ešte v septembri 2024 na svojich účtoch v W. W. U..W.. našetrené finančné prostriedky vo výške cca 40.000 eur.

20. Je pravdou, že povinný preukázal súdu prvej inštancie, že o zamestnanie sa uchádzal aj prostredníctvom personálnej agentúry Q.T., posielal svoj životopis do rôznych firiem, zúčastnil sa veľtrhu práce a absolvoval nejaké pohovory na pracovnú pozíciu na vysokých manažérskych postoch s vysokým príjmom. Povinný súdu uviedol, že sa nechcel zamerať na hľadanie pracovnej pozície, v ktorej by dosahoval príjem približne 2.000 eur netto, nakoľko by to mohlo mať nepriaznivý dopad na jeho profesijný životopis do budúcnosti.

21. Súd prvej inštancie s poukazom na to, že povinný má skončené vysokoškolské vzdelanie ekonomické a má 15-ročnú prax v riadiacich pozíciách, napriek názoru povinného (viď bod 20.), stanovil potenciálny príjem povinného na sumu 2.000 eur netto, pričom vychádzal z ponúk práce, o ktoré sa uchádzal povinný sám, ale aj z tých, ktoré súd našiel na stránke www. profesia. sk a z platu, ktorý bol tam ponúkaný (avšak brutto ) a tieto príjmy spriemeroval. Zároveň však súd prvej inštancie argumentoval, že vyživovacia povinnosť povinného voči oprávnenej naďalej trvá, a že u povinného nezistil zdravotné dôvody alebo iné okolnosti, ktoré by mu bránili sa zamestnať.

22. Odvolací súd zdôrazňuje, že pri uplatnení princípu potencionality príjmov osoby povinnej platiť výživné oprávnenej osobe, súd neprihliada len na skutočné (faktické) príjmy povinného, ktoré dosahuje v čase vyhlásenia rozsudku, ale vychádza z jeho potencionálnych príjmov; to znamená z príjmov, ktoré povinný (potencionálne) mohol mať vzhľadom na svoj vek, zdravotný stav, schopnosti, stupeň dosiahnutého vzdelania a jeho zamerania, prax, jazykové znalosti, dopyt na trhu práce. Tento princíp sa uplatňuje aj vtedy, keď povinný svojím konaním berie na seba neprimerané majetkové riziká zahŕňajúce aj takú činnosť, ktorá ohrozuje dosiahnutie príjmu, príp. vedie až k strate jeho príjmu a tým aj k strate možností platiť výživné. Na zníženie (stratu) príjmu povinného súd prihliada len v prípade jednoznačného preukázania takého dôležitého dôvodu, ktorý vznikol objektívne bez zavinenia povinného. Princíp potencionality príjmov je inštitútom výrazne ochraňujúcim záujmy oprávneného, zákon umožňuje hodnotiť nielen životné okolnosti a pomery povinného, ktoré sú reálne dané, ale aj tie, ktoré by za určitých podmienok mohli existovať. Dôvody sú v existenčnom charaktere výživného a potrebe zabrániť povinnému, aby svojim konaním znižoval jeho rozsah. V rámci výpočtu zákon uvádza vzdanie sa výhodnejšieho zamestnania, zárobku a majetkového prospechu. Potencionalita príjmov znamená v reálnom použití v súlade s právnou normou situáciu, keď povinný nevyvíja dostatočnú aktivitu k tomu, aby svoje dieťa zabezpečil, aby dieťa malo uspokojené základné potreby, ktoré súvisia s jeho výživou a aj potreby, ktoré nie sú základné, ktoré sú nad rámec, ale súvisia s uspokojovaním možností, ktoré prináležia veku a potrebám dieťaťa. Potencionalita teda znamená de facto, že povinný môže v daných podmienkach dosahovať zvýšený príjem než deklaruje v rozhodnom období.

23. Odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie s poukazom na vyššie uvedený príjem povinného, ktorý dosahoval v období (7/2023 - 4.774,73 eur, 8/2023 - 4.837,33 eur, 9/2023 - 5.800 eur, 10/2023 - 5.800 eur, 11/2023 - 5.800 eur, 12/2023 - 5.800 eur, 1/2024 - 5.800 eur, 2/2024 - 5.800 eur, 3/2024 - 4.500 eur, 4/2024 - 4.500 eur, 5/2024 - 4.500 eur, 6/2024 - 4.500 eur, 7/2024 - 4.500 eur, 8/2024 - 4.500 eur), ustálil potenciálny príjem povinného vo výške 2.000 eur mesačne, v rozpore s ustanovením .

24. Odvolací súd na podporu vyššie uvedených tvrdení poukazuje, že z lustrácie Sociálnej poisťovne vyplýva, že povinný je od 01.05.2025 zamestnaný v Q. Č. S. - W. Q. s vymeriavacími základmi za mesiace 5/2025 v sume 4.104,50 eur, 6/2025 v sume 3.304,52 eur, 7/2025 v sume 3.331,02 eur, 8/2025 v sume 3.331,00 eur, 9/2025 v sume 3.331,01 eur, 10/2025 v sume 6.331,02 eur, t.j. v rozmedzí od 2.371 eur do 4.354 eur v čistom.

25. Taktiež odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie mal venovať náležitú pozornosť aj majetkovým pomerom povinného (účty, zahraničné dovolenky, auto, nehnuteľnosti a pod.) a vyhodnotiť ich v konečnom hodnotení celkovej životnej úrovne povinného, pretože dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov ( ). Výška hodnoty majetku povinného je jedným z kritérií pri určovaní výšky výživného. K hodnote majetku povinného je potrebné poznamenať, že súdy vzhľadom k vyšetrovacej zásade môžu vykonávať dôkazy pre preukázanie hodnoty tohto majetku formou znaleckého posudku, odborného vyjadrenia a podobne. Samozrejme, že táto hodnota majetku má vplyv pre posúdenie životnej úrovne povinného.

26. „Základným kritériom pre určenie výšky výživného sú na strane oprávneného dieťaťa jeho odôvodnené potreby. Možnosť uspokojovania potrieb dieťaťa je všeobecne závislá od objektivizovanej životnej úrovne rodičov. Čím vyššia je životná úroveň povinného rodiča, tým širšie možno interpretovať pojem odôvodnené potreby oprávneného dieťaťa. Inak povedané, odôvodnené potreby majú byť tiež odrazom životnej úrovne. Pojem životná úroveň však nie je pojmom právnym, ale ide o kategóriu ekonomickú a sociologickú, ktorú možno zadefinovať ako určitý stupeň uspokojovania životných potrieb subjektu, pričom tieto potreby chápeme širšie ako len základné potreby. Patria tam všetky potreby, ktoré sa človek ako sociálna bytosť snaží uspokojiť“. (in DUFALOVÁ, L.: Kritériá pre určenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom, In: Zborník z medzinárodnej vedeckej konferencie Bratislavské právnické fórum 2018, str. 49-50).

27. Každé dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Ani tu sa však nedá uvažovať exaktne, ale skôr v kategóriách ako je núdza, skromné pomery, nižší alebo stredný štandard, nadštandard, či luxus. Potreby dieťaťa sú zásadne ovplyvňované všeobecne jeho vekom, stabilizáciou. Pri zohľadňovaní odôvodnených potrieb je nutné prihliadať aj na výchovnú úlohu výživného, a nie je možné ho len limitovať na ekonomickú kategóriu. Vyššia životná úroveň umožňuje napĺňať odôvodnené potreby vo väčšej miere. Dieťa môže študovať na finančne náročnejšej škole alebo sa venovať viacerým voľnočasovým aktivitám, môže mať zdravšiu a pestrejšiu stravu, kvalitnejšie oblečenie a pod.

28. Na základe vyššie uvedených skutočností odvolací súd zastáva názor, že súd prvej inštancie rozhodol predčasne na základe nedostatočne zisteného skutočného stavu veci, keď zamietol návrh oprávnenej na zvýšenie výživného.

29. Súd prvej inštancie v odôvodnení napadnutého rozhodnutia konštatoval, že oprávnená má toho času zvýšené výdavky v súvislosti s tým, že v školskom roku 2024/2025 začala študovať na vysokej škole v O., čím jej výrazne vzrástli náklady na život v súvislosti s internátom, stravou, cestovným do O. a naspäť. Už aj v školskom roku 2023/2024 bola oprávnená študentkou na vysokej škole v S., čo súd prvej inštancie posúdil ako vzrast výdavkov oprávnenej na odôvodnené potreby od predchádzajúcej úpravy výživného. Súd prvej inštancie preskúmal protinávrh oprávnenej na zvýšenie výživného od 06.09.2024 a dospel k záveru, že aj keď odôvodnené potreby oprávnenej oproti predchádzajúcej úprave vzrástli, finančné možnosti povinného sú však obmedzené, keďže súd ustálil potencionalitu príjmu povinného na sumu cca 2.000 eur netto od 01.10.2024. Súd pri takto ustálenom potencionálnom príjme povinného nevzal v úvahu všetky kritériá pri určení výživného v zmysle , najmä neprihliadal na celkové majetkové pomery a životnú úroveň povinného. Z týchto dôvodov je rozhodnutie súdu prvej inštancie vo výroku III. nepreskúmateľné.

30. Podľa , je súd povinný zisťovať skutočný stav veci, ktorý je podkladom pre rozhodnutie. Znamená to, že súd je povinný zistiť v konaní skutočný stav veci, ktorý je mierou čo najbližšieho priblíženia sa hmotnoprávneho rozsahu práv a povinností a právom chránených záujmov.

31. Podľa , súd je povinný vykonať aj iné dôkazy, ako navrhli účastníci, ak je to potrebné na zistenie skutočného stavu veci.

32. Oprávnená v odvolaní tiež namietala, že vzhľadom na čistý mesačný príjem, ktorý mal povinný v čase, kedy zamestnávateľ dohodou ukončil s povinným pracovný pomer, aj vzhľadom na jeho majetkové pomery a životnú úroveň existujú zákonné podmienky na to, aby jej povinný naďalej prispieval aj na tvorbu úspor.

33. Odvolací súd považuje za potrebné zdôrazniť rozdiel medzi bežným výživným a výživným určeným na tvorbu úspor. Zmyslom a účelom bežného výživného poskytovaného rodičom na základe povinnosti určenej v je pokrytie všetkých aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. Ide o vyjadrenie takzvaného spotrebného charakteru bežného výživného. Súd preto určuje výživné v takej výške, ktorá bude zodpovedať preukázateľným mesačným výdavkom potrebným na uspokojenie potrieb dieťaťa bez toho, aby po ich uhradení vznikli ďalšie finančné rezervy. Inými slovami výživné nemá slúžiť na vytváranie peňažnej úspory určenej na budúce, ešte neexistujúce výdavky dieťaťa, ale na

jeho súčasnú „spotrebu“. Z tohto dôvodu zákonodarca v následnom umožnil určenie výživného na takzvanú tvorbu úspor, ktoré predstavuje výnimku zo zásady spotrebného charakteru bežného výživného. Hoci sa platí tiež v pravidelných časových intervaloch popri bežnom výživnom, má odlišný účel, ako aj ďalšie osobitosti, ktoré je nevyhnutné brať do úvahy pri jeho určovaní súdom. Výživné určené na tvorbu úspor sa poskytuje nad rámec aktuálnych mesačných potrieb dieťaťa. „Ide o nástroj, ktorý ma dieťaťu kompenzovať náklady vzniknuté v budúcnosti, t.j. po tom, keď zanikla vyživovacia povinnosť rodičov (obstaranie bývania, ďalšie štúdium) alebo má uspokojovať, prípadné mimoriadne (nadštandardné ) výdavky, ktoré nepokrýva bežné výživné, prípadne to už nedovoľujú (neumožňujú) školské majetkové pomery“(nález Ústavného súdu ČR zo dňa 11.11.2025 č.k. ).

34. Povinnosť oprávneného tvoriť úspory v prospech oprávnenej bola súdom uložená v čase, keď bola oprávnená ešte maloletá. Kým bežné výživné povinný rodič platil k rukám oprávneného rodiča, ktorý s ním v podstate nakladal podľa svojho uváženia; nakladať s úsporami môže výlučne dieťa, ktorému sú určené, a preto sa tieto finančné prostriedky ukladajú na účet dieťaťa a ich použitie je možné len so súhlasom súdu. Účelom určenia výživného formou tvorby úspor je teda alokovať finančné prostriedky na osobitnom účte maloletého dieťaťa, pričom tieto prostriedky sa spotrebovávajú len po súhlase súdu a slúžia pre maloleté dieťa do budúcnosti.

35. Po plnoletosti dieťaťa viac súhlas na nakladanie s prostriedkami na účte nie je potrebný. Dieťa môže s týmito prostriedkami voľne hospodáriť, nevyžaduje sa ani súhlas rodičov. Dieťa nie je ani povinné rodičom oznamovať, na aký účel tieto prostriedky použije. Zmena režimu účtu (z blokovaného na neblokovaný) nastáva automaticky dňom plnoletosti dieťaťa.

36. Povinnosť rodiča tvoriť úspory pre dieťa nie je súčasťou základnej vyživovacej povinnosti podľa . Súd môže uložiť túto povinnosť rodičovi, len ak to jeho majetkové pomery dovoľujú. Súd prvej inštancie po vykonanom dokazovaní dospel k záveru, že príjem povinného od 01.10.2024 neumožňuje povinnému prispievať oprávnenej na tvorbu úspor, preto túto povinnosť povinného zrušil.

37. Odvolací súd zdôrazňuje, že vyživovacia povinnosť povinného voči plnoletej oprávnenej doposiaľ nezanikla, nakoľko oprávnená ešte nenadobudla schopnosť samostatne sa živiť. Odvolací súd zrušil rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku III., ktorým návrh oprávnenej na zvýšenie výživného zamietol a v rozsahu zrušenia vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

38. Keďže súd prvej inštancie bude vo veci opätovne vykonávať dokazovanie za účelom ustálenia potenciálneho príjmu povinného, odôvodnených potrieb oprávnenej, ako aj jej práva ako dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni povinného rodiča, odvolací súd potvrdil výrok I. napadnutého rozsudku.

39. Po vykonaní dokazovania a zistení skutočného stavu súd prvej inštancie určí výšku výživného zo strany povinného pre oprávnenú, ktorá je plnoletá, preto súd nemusí osobitne špecifikovať sumu výživného, ktorá je určená na tvorbu úspor. Výživné určí ako jeden celok, pričom spôsob stanovenia jeho výšky uvedie v odôvodnení rozhodnutia. Tam okrem iného vysvetlí, či rozhodol aj o práve na tvorbu úspor z výživného, prečo a v akej výške. Následne sa plnoletá oprávnená už sama rozhodne, či takto určené výživné v plnej sume spotrebuje na svoje odôvodnené potreby alebo časť výživného si určí na tvorbu úspor (napr. na stavebné sporenie, kapitálové životné poistenie, termínovaný vklad, iné investovanie a pod.).

40. Odvolací súd ďalej konštatuje, že v odvolacom konaní boli zistené nové skutkové okolnosti ( ) na strane povinného spočívajúce v jeho novom zamestnaní, čo je podstatnou skutočnosťou pre nové rozhodnutie vo veci. Súd prvej inštancie je povinný pre zistenie skutočného stavu doplniť dokazovanie aj vyžiadaním si platobného dekrétu a opisov mzdových listov od súčasného zamestnávateľa povinného.

41. Podľa , na konania podľa tohto zákona sa použijú ustanovenia , ak tento zákon neustanovuje inak.

42. Podľa , v odôvodnení rozsudku súd uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

43. K nepreskúmateľnosti rozsudku odvolací súd argumentuje, že nezávislosť rozhodovania súdov sa musí uskutočňovať v ústavnom a v zákonnom procesnoprávnom a hmotnoprávnom rámci. Procesnoprávny rámec predstavujú predovšetkým princípy riadneho a spravodlivého procesu, ako vyplývajú z a nasl. SR a z Dohovoru. Jedným z týchto princípov, predstavujúcim súčasť práva na spravodlivý proces a vylučujúcim ľubovôľu pri rozhodovaní, je aj povinnosť súdu svoje rozhodnutie odôvodniť, a to spôsobom zakotveným v , preto z odôvodnenia rozhodnutia musí vyplývať vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami súdu pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi súdu na strane druhej. Povinnosťou súdu je vždy taktiež dostatočným a rozumným spôsobom vyrovnať sa s argumentmi účastníkov konania, ktoré môžu mať vplyv na jeho rozhodnutie. Neznamená to však, že súd musí rozhodnúť v súlade so skutkovým a právnym názorom tej ktorej strany, postačuje, že sa s jej argumentmi vo svojom rozhodnutí ústavne akceptovateľným spôsobom vyrovná, čo v napadnutom rozsudku naplnené nebolo. Uvedená odvolacia námietka bola naplnená, a to tým, že súd prvej inštancie sa v odôvodnení rozhodnutia nedostatočne vysporiadal so všetkými skutočnosťami, dôkazmi a tvrdeniami účastníkov v priebehu konania, na ktoré odvolací súd poukázal vyššie, čím zaťažil svoje rozhodnutie nepreskúmateľnosťou.

44. Náprava pochybení súdu prvej inštancie vyžaduje takú mieru ingerencie odvolacieho súdu, ktorá by v skutočnosti mala za následok aj nahrádzanie činnosti súdu prvej inštancie (úlohou odvolacích súdov napriek preneseniu na ne určitých činností vyžadovaných skôr od súdov prvej inštancie je totiž stále prieskum správnosti rozhodnutí súdov prvej inštancie s prípadným doplnením dokazovania a nie vykonávanie základného dokazovania).

45. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch III. a V podľa zrušil a vec mu podľa vrátil na ďalšie konanie a nové rozhodnutie. Názorom odvolacieho súdu je súd prvej inštancie v ďalšom konaní viazaný ( ).

46. Po vrátení veci je úlohou súdu prvej inštancie náležite sa zaoberať vyššie predostretými výhradami odvolacieho súdu, tiež vyjadreniami účastníkov konania, ktoré uviedli v priebehu odvolacieho konania. Následne súd prvej inštancie po zistení skutočného stavu vo veci, na základe vykonaného dokazovania je povinný svoje rozhodnutie náležitým spôsobom odôvodniť v zmysle tak, že v odôvodnení rozsudku uvedie, čoho sa žalobca domáhal, aké skutočnosti tvrdil, aké dôkazy označil a aké prostriedky procesného útoku použil, ako sa vo veci vyjadril žalovaný a aké prostriedky procesnej obrany použil. Súd jasne a výstižne vysvetlí, ako posúdil podstatné skutkové tvrdenia a právne argumenty strán, ktoré skutočnosti považuje za preukázané a ktoré nie, ktoré dôkazy vykonal, z ktorých dôkazov vychádzal a ako ich vyhodnotil, prečo nevykonal ďalšie navrhnuté dôkazy a ako vec právne posúdil, prípadne odkáže na ustálenú rozhodovaciu prax. Súd dbá, aby odôvodnenie rozsudku bolo presvedčivé.

47. V novom rozhodnutí rozhodne súd prvej inštancie znova o náhrade trov konania pred súdom prvej inštancie, aj o trovách odvolacieho konania ( ).

48. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením , a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené účastníkmi konania na pojednávaní na odvolacom súde nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; účastníci, predovšetkým odvolateľka ani nevzniesla žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci LinoCarlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp.zn. , , , ).

49. Rozhodnutie prijal senát pomerom hlasov 3 : 0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov; ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Podľa v spojení s , ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul, ktorým bola upravená starostlivosť o maloletého, styk s maloletým alebo iná ako peňažná povinnosť vo vzťahu k maloletému, môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia. Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, ktorým bola upravená vyživovacia povinnosť, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).