Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

B3-60C/14/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Bratislave v senáte v zložení: predsedníčka senátu JUDr. Michaela Krajčová a členovia senátu JUDr. Darina Kriváňová a JUDr. Natália Kolláriková, v spore žalobcu: KOOPERATIVA poisťovňa, a.s. Vienna Insurance Group, IČO: 00 585 441, so sídlom Štefanovičova 4, Bratislava, zastúpeného JUDr. Felixom Neupauerom, advokátom, so sídlom Dvořákovo nábrežie 8/A, Bratislava, proti žalovanej: G. H., X.. XX.XX.XXXX, L. R. XXXX/XX, R., o zaplatenie sumy 9.610,75 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -71 zo dňa 7. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

I. Krajský súd v Bratislave rozsudok Mestského súdu Bratislava IV, č.k. -71 zo dňa 7. marca 2025 p o t v r d z u j e.

II. Žalobcovi p r i z n á v a nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

o d ô v o d n e n i e :

1. Mestský súd Bratislava IV rozsudkom, č.k. -71 zo dňa 7. marca 2025, uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 9.610,75 eur spolu s úrokom z omeškania vo výške 5 % ročne od 21.09.2019 do zaplatenia, a to všetko v lehote do troch dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku a priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.

2. Súd prvej inštancie v odôvodnení rozhodnutia uviedol, že strany sporu uzatvorili poistnú zmluvu č. XXXXXXXXXX, predmetom ktorej bolo povinné zmluvné poistenie zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla. Žalobca uviedol, že dňa 05.08.2018 došlo ku škodovej udalosti spôsobenej prevádzkou motorového vozidla žalovanej, ktoré žalovaná v čase škodovej udalosti aj viedla. Uviedol, že podľa poskytol poškodenému z poistnej udalosti náhradu škody v sume 9.610,75 eur. Na základe uvedeného si uplatnil voči žalovanej sumu 9.610,75 eur ako nárok na náhradu poistného plnenia, keďže viedla motorové vozidlo pod vplyvom alkoholu a zároveň nebola dopravná nehoda žalobcovi oznámená zo strany žalovanej v zákonom stanovenom termíne. Žalovaná uvedenú sumu neuhradila ani len z časti.

3. Žalovaná v rámci skutkových a právnych tvrdení odôvodňujúcich svoju procesnú obranu uviedla, že výpočet škody z predmetnej poistnej udalosti, ktorú spôsobila, bol neprimeraný a navýšený. Uviedla, že na úrovni šírky motorového vozidla poškodila starší železo-betónový plot, pri ktorom jej motorové vozidlo dopadlo do areálu autobazáru a pri páde vybúralo menšiu časť zámkovej podlahy, olej z olejovej vane motorového vozidla vytiekol na mieste dopadu a z časti ofŕkal stenu na budove autobazáru. Mala za to, že do výšky škody bolo započítané aj zasklievanie, pričom sklá na budove autobazáru poškodené neboli, o čom svedčila aj fotodokumentácia z miesta nehody. Mala za to, že aj cena za materiál a prácu

bola taktiež neadekvátna. Zdôraznila, že nevlastní žiaden majetok a je vo výkone trestu odňatia slobody, preto nemala k dispozícii fotodokumentáciu, avšak za tým účelom plánovala splnomocniť svoju matku. V rámci svojej záverečnej reči uviedla, že pri nehode si zlomila obe končatiny, pričom nevedela, že jej patrí povinnosť oznámiť predmetnú poistnú udalosť žalobcovi. Na preukázanie skutkových tvrdení navrhla v rámci svojej záverečnej reči vykonať znalecké dokazovanie za účelom určenia výšky škody.

4. Súd prvej inštancie vec právne posúdil podľa ustanovenia a , a .

5. Uviedol, že upravuje tzv. interný postih (regres) poisťovateľa (t.j. žalobcu), ktorý smeruje proti samotnému poistníkovi, resp. poistenému, ktorý nie je poistníkom, za ktorých poisťovateľ nahradil škodu z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti. Postihové právo poisťovateľa je tradičným a najdôležitejším právnym prostriedkom, prostredníctvom ktorého sa sprítomňuje zodpovednosť za škodu v poistení a prostredníctvom ktorého sa prelamuje mechanické delenie škôd, ktoré vzniknú v dôsledku vstupu poisťovateľa do odškodňovacieho vzťahu medzi poisteným škodcom a poškodeným. Rovnako ako ani v prípade , ani v prípade , poisťovateľ nemôže odmietnuť vyplatenie náhrady škody poškodenému, a to ani vtedy, keď poistený spôsobil škodu porušením povinností vyplývajúcich z právnych predpisov o cestnej premávke, a to z dôvodu, že si to vyžaduje ochrana záujmov poškodeného, pričom by bolo spoločensky nedôvodné, ak by sa poistený v týchto prípadoch mohol celkom zbaviť svojej občianskoprávnej zodpovednosti. Nárok poisťovateľa na náhradu poistného plnenia podľa nemá charakter nároku na náhradu škody, pričom ide o osobitné originárne (pôvodné) právo poisťovateľa proti poistenému (resp. poistníkovi), ktoré nie je odvodené od práva poisteného z titulu prechodu práva poisteného na poisťovateľa proti tretej osobe na vrátenie vyplatenej sumy, zníženie, resp. zastavenie výplaty. K uvedenému záveru dospel aj Krajský súd v Banskej Bystrici v rozhodnutiach sp. zn. alebo sp. zn. . V prípade interného postihu teda poisťovateľ uplatňuje nárok na náhradu už vyplatených súm poškodenému priamo proti poistenému, resp. poistníkovi, keďže tieto sumy poškodenému vyplatil miesto nich. Poukázal aj na to, že Ústavný súd SR v rozhodnutí sp. zn. z 30. novembra 2021 uviedol, že sa nemôže stotožniť s argumentáciou, podľa ktorej jediným oprávneným subjektom, ktorý môže určiť a prípadne znížiť výšku uplatňovaného nároku v zmysle ustanovenia je poisťovateľ a nie súd. Uvedený prístup jednoznačne naráža na garancie doktrinálne zakotvené v namietaných referenčných normách. Taký výklad ustanovenia , ktorý by neumožňoval preskúmať správnosť postupu poisťovne, by nebol spravodlivý, pretože by bolo celkom na úvahe poisťovne, akú sumu uplatní, či zohľadní alebo nezohľadní napr. eventuálne spoluzavinenie, resp. iné relevantné okolnosti a dôvody hodné osobitného zreteľa. Ústavný súd dodal, že je to práve otázka proporcionality, ktorú je potrebné skúmať zo strany všeobecného súdnictva, pričom uplatnenie regresu jednoznačne musí byť zo strany poisťovateľa riadne zdôvodnené. Povinnosťou účastníkov právneho vzťahu je dodržiavať zákonné a zmluvné záväzky, no súčasne musia všetci zainteresovaní konať férovo. Uviedol, že právo v sebe musí mať aj aspekt empatie, pričom priznávanie obdobných nárokov ako v posudzovanej veci môže často narážať na samu podstatu dobrých mravov.

6. Vzhľadom na vyššie uvedené závery musel súd prvej inštancie skúmať, či výška regresu uplatňovaného poisťovňou je proporcionálna k prípadnému porušeniu povinnosti zo strany žalovanej.

7. V danom prípade bolo nesporné, že žalovaná v čase dopravnej nehody viedla vozidlo pod vplyvom návykovej látky, ako aj to, že predmetnú škodovú udalosť žalovaná spôsobila motorovým vozidlom a písomne ju neoznámila poisťovateľovi v zákonom stanovenej lehote - t.j. do 15 dní od jej vzniku. To znamenalo, že v rámci nároku žalobcu na náhradu poistného plnenia bol daný dôvod podľa , ako aj dôvod podľa .

8. Žalovaná síce namietala výšku vyplateného poistného plnenia žalobcom poškodenému, avšak v tejto súvislosti uviedla iba príliš všeobecné tvrdenia o tom, že nebolo potrebné vykonať zasklievanie, resp. že cena materiálu bola neadekvátna, ktoré samé o sebe neboli spôsobilé k vzniku pochybností zo strany súdu k žalobcom vyplatenej výške poistného plnenia. Navyše žalovaná tieto svoje skutkové tvrdenia vôbec nepreukázala žiadnymi dôkaznými prostriedkami, pričom v tejto súvislosti v jej prospech nemohla byť skutočnosť, že je vo výkone trestu odňatia slobody, keďže sama navrhla splnomocniť

matku, ktorá mala a mohla dôkazné prostriedky (fotodokumentáciu) predložiť, čo sa však nestalo. Vo vzťahu k nesplneniu povinnosti oznámiť škodovú udalosť žalobcovi v zákonom stanovenej lehote žalobkyňa argumentovala tým, že nevedela, že jej táto povinnosť patrí. V tejto súvislosti súd prvej inštancie odkazuje na všeobecne platnú zásadu „ignorantia iuris non excusat“, podľa ktorej sa nikto nemôže zbaviť zodpovednosti za svoje konanie alebo určitej povinnosti tvrdením, že nepoznal zákon, resp. že o svojich povinnostiach nevedel.

9. Vzhľadom na vyššie uvedené, súd prvej inštancie dospel k záveru, že konanie žalovanej, ktoré spočívalo vo vedení motorového vozidla pod vplyvom návykovej látky a alkoholu, predstavovalo tak závažné protispoločenské a protiprávne konanie, že súd prvej inštancie dospel k záveru, že žalobca bol oprávnený požadovať náhradu vyplateného poistného plnenia poškodenému v plnom rozsahu od žalovanej. Za situácie, ak žalovaná spôsobila škodovú udalosť takto závažnou protiprávnou a protispoločenskou činnosťou ako je vedenie motorového vozidla pod vplyvom alkoholu, bolo by v rozpore so záujmami spoločnosti, aby súd žalovanej priznal čo i len v časti možnosť zníženia jej povinnosti nahradiť žalobcovi ním požadovaný nárok. Na základe uvedeného súd prvej inštancie zaviazal žalovanú na zaplatenie sumy 9.610,75 eur z titulu náhrady poistného plnenia vyplateného žalobcom poškodeného podľa .

10. Súd prvej inštancie ďalej podotkol, že žalobkyňa navrhla vykonať znalecké dokazovanie až na pojednávaní v rámci svojej záverečnej reči, pričom tento prostriedok procesnej obrany žalovanej nepovažoval za uplatnený včas, keďže by si vykonanie takéhoto dôkazného prostriedku zo strany súdu vyžiadalo vykonanie ďalších úkonov, ako aj nariadenie ďalšieho pojednávania, na základe čoho súd prvej inštancie na tento prostriedok procesnej obrany žalovanej podľa neprihliadol.

11. Vzhľadom na skutočnosť, že žalovaná si peňažný dlh podľa nesplnila riadne a včas, dostala sa tým podľa prvej vety do omeškania, na základe čoho vzniklo žalobcovi právo požadovať od žalovanej popri priznanom peňažnom plnení aj úroky z omeškania určené podľa nariadenia vlády SR č. vo výške o 5 percentuálnych bodov vyššie ako základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky (ECB) platná k prvému dňu omeškania s plnením priznaného peňažného dlhu. Základná úroková sadzba Európskej centrálnej banky bola v období od 18.09.2019 do 26.07.2022 vo výške 0 %, tzn. vychádzajúc z uvedeného, potom výška úrokov z omeškania ku dňu omeškania žalovanej s plnením súdom priznaného dlhu žalobcovi bola 5 % ročne. Vzhľadom na uvedené súd priznal žalobcovi právo na úroky z omeškania z dlžnej sumy vo výške 5 %, a to odo dňa 21.09.2019 až do zaplatenia.

12. O nároku na náhradu trov konania rozhodol súd prvej inštancie v súlade s princípom úspechu v konaní a žalobcovi ako úspešnej strane sporu priznal nárok na náhradu trov konania proti žalovanej v plnom rozsahu.

13. Proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie podala odvolanie žalovaná, ktorá uviedla, že nesúhlasí s výškou súdom prvej inštancie priznanej sumy, ktorú je povinná zaplatiť žalobcovi. Výška škody je vyššia ako škoda, ktorú skutočne spôsobila svojím motorovým vozidlom zn. volkswagen. Suma náhrady škody za plot, ktorý bol opätovne nasadený naspäť na miesto a pár dlaždíc zámkovej dlažby je navýšená a neadekvátna. Uviedla, že sa nachádza vo výkone trestu odňatia slobody a nemá možnosť sa riadne obhájiť s dôkazmi, ktoré má v súkromnom počítači a nemôže komunikovať s nestranným znalcom. Namietala, že existuje fotodokumentácia z miesta nehody, ktorú sa bude snažiť zabezpečiť, z ktorej by vyplynula skutočne spôsobená škoda. Preto žiadala, aby súd pribral do konania nestranného znalca, ktorý by vyčíslil vzniknutú škodu a zároveň žiada, aby súd riadne pojednal jej vec.

14. Žalobca sa k odvolaniu žalobkyne, ktoré mu bola zaslané súdom prvej inštancie, nevyjadril.

15. Odvolací súd preskúmal vec viazaný rozsahom a dôvodmi odvolania ( a ), túto prejednal bez potreby nariadenia pojednávania podľa ustanovenia , nakoľko nebolo potrebné doplniť a zopakovať dokazovanie. Odvolací súd dospel k záveru, že napadnutý rozsudok je vecne správny a preto ho treba potvrdiť ( ).

16. V prvom rade sa odvolací súd musel zaoberať tým, na ktoré z odvolacích dôvodov je možné prihliadať a správnosť akých záverov súdu prvej inštancie možno v tomto odvolacom konaní preskúmať. Žalobkyňa v odvolaní síce neuviedla konkrétne ustanovenia , na základe ktorých podáva odvolanie, avšak vychádzajúc z obsahu podaného odvolania možno dospieť k záveru, že žalobkyňa podala odvolanie z dôvodu, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam ( ) a zároveň mala za to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keďže súd prvej inštancie neaplikoval na prejednávanú vec platné právne predpisy ( psím. h) ).

17. V súvislosti s obsahom odvolacích námietok žalovanej je potrebné v prvom rade poukázať na skutočnosť, že žalovaná v odvolaní v zásade iba zopakovala svoje námietky a argumenty prednesené pred súdom prvej inštancie, ktorý sa v odôvodnení svojho rozhodnutia s jej námietkami dostatočne vysporiadal. Zároveň odvolací súd dopĺňa, že bol pri rozhodovaní o podanom odvolaní viazaný obsahom odvolania a odvolacími námietkami žalovanej.

18. Je potrebné zdôrazniť, že vzhľadom na obsah podaného odvolania a odvolacie námietky žalovanej, ktorými je odvolací súd viazaný, bolo predmetom odvolacieho konania len skúmanie žalovanou namietanej primeranosti výšky náhrady škody za poškodený plot (ktorý bol podľa žalovanej opätovne nasadený späť na miesto) ako aj výšky náhrady škody za poškodenú zámkovú dlažbu („za pár dlaždíc“). Žalovaná v odvolacom konaní nezopakovala svoje námietky týkajúce sa náhrady škody za „zasklenie“, preto sa odvolací súd ďalej nezaoberal otázkou unesenia dôkazného bremena v tejto časti žalobcom uplatneného nároku.

19. Odvolací súd preto, viazaný odvolacími dôvodmi, pri posudzovaní správnosti napadnutého rozsudku vychádzal zo skutkového stavu veci, tak ako ho ustálil súd prvej inštancie, bez možnosti zopakovať alebo doplniť dokazovanie a na jeho základe skutkový stav ustáliť odlišne.

20. Odvolací súd nezistil v procesnom postupe súdu prvej inštancie žiadne vady a v celom rozsahu sa stotožnil po skutkovej a právnej stránke s dôvodmi jeho rozsudku. Súd prvej inštancie vykonal vo veci, z hľadiska žalobcom uplatneného práva dostatočné dokazovanie, ktorého výsledky aj náležite v súlade s zhodnotil, na skutkové zistenia aplikoval správne právne predpisy a z vykonaného dokazovania vyvodil správny právny záver a svoje rozhodnutie aj podrobne a náležite v súlade s odôvodnil, keď uviedol dostatočné a relevantné dôvody, na ktorých založil rozhodnutie po stránke skutkovej, ako aj po právnej stránke. V odôvodnení svojho rozsudku sa súd prvej inštancie vysporiadal so všetkými okolnosťami, na ktorých založil svoje rozhodnutie, a ktoré boli pre posúdenie veci a rozhodnutie podstatné. Zaoberal sa podstatnými tvrdeniami sporových strán, vyhodnotil, ktoré nimi tvrdené skutočnosti mal za preukázané, a ktoré nie, pričom všetky svoje závery riadne zdôvodnil. Z odôvodnenia rozhodnutia vyplýva vzťah medzi skutkovými zisteniami a úvahami pri hodnotení dôkazov na strane jednej a právnymi závermi na strane druhej. Súd prvej inštancie neporušil ani právo sporových strán na spravodlivý proces, keďže v hodnotení skutkových zistení neabsentuje žiadna relevantná skutočnosť alebo okolnosť, naopak súd prvej inštancie ich náležitým spôsobom v celom súhrne posúdil a aj podrobne vyhodnotil. Vo svojej argumentácii obsiahnutej v odôvodnení napadnutého rozhodnutia bol presvedčivý, jeho rozhodnutie je konzistentné, a jeho argumenty podporujú príslušný záver o dôvodnosti žalobcom uplatneného nároku na náhradu škody. Odvolací súd považuje skutkové a právne závery súdu prvej inštancie za správne, v celom rozsahu sa stotožňuje s dôvodmi uvedenými v odôvodnení napadnutého rozsudku, ktoré viedli súd prvej inštancie k týmto záverom, tieto si osvojuje v celom rozsahu a v podrobnostiach na ne odkazuje.

21. Odvolací súd, v nadväznosti na vyššie uvedené, dospel k záveru, že žalovaná v odvolaní nedôvodne namieta správnosť ustálenia skutkového stavu súdom prvej inštancie, keď záver, že súd prvej inštancie mal za dostatočne preukázané, že nehodou, ktorú zavinila žalovaná, bola spôsobená škoda spolu vo výške 9.610,75 eur, ktorú uplatňoval žalobca, považuje odvolací súd za správny.

22. Je nesporné, že žalovaná v priebehu konania namietala výšku nákladov na opravu poškodeného zariadenia (plotu, dlažby) autoservisu, pričom uviedla, že túto považuje za neprimerane vysokú a uviedla, že pri ňou spôsobenej dopravnej nehode nemohlo dôjsť ku škode vo výške vyčíslenej žalobcom. Svoje skutkové tvrdenia žalovaná v priebehu konania pred súdom prvej inštancie ničím nepreukázala a jediný

dôkaz na preukázanie svojich skutkových tvrdení, ktorý navrhla, avšak až v záverečnej reči, bola požiadavka, aby súd prvej inštancie nariadil znalecké dokazovanie za účelom ustálenia výšky škody.

23. Súd prvej inštancie správne uviedol, že dôkazné bremeno ohľadne určitých skutočností zaťažuje tú stranu, ktorá tieto skutočnosti tvrdí a vyvodzuje z nich pre seba priaznivé právne dôsledky Súd prvej inštancie mal za to, že dôkazné bremeno svojich skutkových tvrdení žalovaná neuniesla. Pokiaľ žalovaná poprela výšku vzniknutej škody a spochybnila jej rozsah, bolo jej povinnosťou ponúknuť v tomto smere vlastné tvrdenia a súčasne predložiť k týmto skutkovým tvrdeniam aj dôkazy na ich preukázanie. Neúplné a všeobecné sú naviac už aj samotné skutkové tvrdenia žalovanej.

24. V priebehu konania pred súdom prvej inštancie, ako aj v priebehu pojednávania a v podanom odvolaní, žalovaná opakovane rozporovala výšku škody, mala za to, výška škody je neadekvátna vo vzťahu ku skutočnému nehodou spôsobenému rozsahu poškodenia, avšak žiadne dôkazy na podloženie skutkových tvrdení nepredložila a ani nenavrhla ich vykonanie, a to napriek tomu, že v priebehu konania opakovane tvrdila, že prostredníctvom svojej matky zabezpečí doručenie potrebných dôkazov (najmä fotodokumentácie z miesta nehody) súdu prvej inštancie. Vychádzajúc zo základných princípov sporového konania, akými sú dispozičný princíp, princíp prejednací, koncentračný princíp, princíp arbitrárneho poriadku, formálnej pravdy, princíp procesnej ekonómie a pod., je potrebné uviesť, že v sporovom konaní nie je snahou (a ani úlohou) súdu prvej inštancie zisťovať skutočnú (materiálnu) pravdu. Zodpovednosť za výsledok sporu je na pleciach sporových strán, ktoré majú v spore preukázať vysokú mieru procesnej aktivity a svoje skutkové tvrdenia dokázať. Medzi posudzované kritéria procesnej aktivity strán sporu patrí najmä časové kritérium, a to včasnosť, ktorú posudzuje podľa vlastnej úvahy súd, v súlade s princípom arbitrárneho poriadku. Prejednací princíp, ktorý je ťažiskovým princípom v sporovom procese, znamená, že súd prvej inštancie buduje skutkový základ konečného rozhodnutia vo veci z úkonov, ktoré plynú z procesnej aktivity strán sporu. Limitom uplatňovania prejednacieho princípu je koncentrácia konania, a to jednak zákonná, avšak budovanie skutkového základu meritórneho rozhodnutia je limitované najmä z pohľadu uplatňovania sudcovskej koncentrácie konania, kedy procesné úkony strán sporu je nevyhnutné realizovať čo najskôr, nakoľko ponechávanie si dôležitých skutkových tvrdení a dôkazných návrhov na neskoršie štádium konania môže v konečnom dôsledku znamenať, že súd prvej inštancie na tieto nebude pri svojom rozhodovaní prihliadať. Sudcovskej koncentrácii konania však podliehajú len prostriedky procesnej obrany a prostriedky procesného útoku. Zo subjektívneho hľadiska sa za prostriedky procesného útoku považujú úkony žalobcu, kým prostriedkami procesnej obrany sú úkony žalovanej, a to bez ohľadu na to, či ide o písomné podanie alebo ústny prednes, prípadne ich časť. Ide o také procesné úkony strán sporu, ktoré vyžadujú ďalšiu aktivitu súdu pred meritórnym ukončením veci. Zjednodušene možno povedať, že v zmysle ust. ide najmä o skutkové tvrdenia, popretie skutkových tvrdení, návrhy na vykonanie dôkazov, námietky k návrhom na vykonanie dôkazov a hmotnoprávne námietky. Základnými povinnosťami sporových strán v konaní sú povinnosť tvrdiť skutočnosti relevantné pre posúdenie prípadu a svedčiace v prospech tejto strany, a súčasne povinnosť strany pravdivosť týchto svojich tvrdení pred súdom dokázať zákonnými prostriedkami (čo však žalovaná neurobila). Po vyčerpaní repliky a dupliky by strana teda v zásade nemala mať možnosť uvádzať nové skutočnosti a dôkazy práve z dôvodu existencie režimu sudcovskej koncentrácie. Platí však, že prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany sú uplatnené včas aj vtedy, ak ich strana predložila ako reakciu na skutočnosti, o ktorých nevedela, ani ich nemohla predvídať a ktoré vyšli najavo až po tom, ako mala strana povinnosť označiť a predložiť skutočnosti a dôkazy. Takáto procesná situácia však v prejednávanej veci nenastala.

25. Pokiaľ ide o návrh žalovanej na vykonanie dokazovania znaleckým posudkom, odvolací súd, zhodne so súdom prvej inštancie má za to, že predmetný návrh nebol uplatnený včas a súd prvej inštancie, uplatniac koncentračnú zásadu, postupoval právne, keď na tento návrh žalovanej neprihliadol. Treba zdôrazniť, že posúdenie návrhu na vykonanie dokazovania a rozhodnutie, ktoré z navrhovaných dôkazov budú vykonané, je vždy vecou súdu, nie teda strán sporu. Treba tiež zdôrazniť, že súd prvej inštancie v odôvodnení rozsudku uviedol, prečo tento žalovanou navrhovaný dôkaz nevykonal.

26. Aplikujúc uvedené zásady civilného sporového konania na prejednávanú vec je potom nesporné, že súd prvej inštancie, v súlade s vyššie uvádzanými zásadami a princípmi, vzhľadom k tomu, že žalovaná svoje tvrdenia o neprimeranej výške vzniknutej škody žiadnym spôsobom nepreukázala, dospel k správnemu záveru, že výška žalobcom uplatneného nároku je primeraná a preukázaná.

27. Vo vzťahu k žalovanou uplatnenému odvolaciemu dôvodu podľa (t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam), odvolací súd konštatuje, že citovaný odvolací dôvod je v súdnej praxi vykladaný tak, že musí ísť o také skutkové zistenia, na základe ktorých súd prvej inštancie spor posúdil po právnej stránke a ktoré nemajú v podstatnej časti oporu vo vykonanom dokazovaní. Skutkové zistenia nezodpovedajú vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú aj také skutkové zistenia, ktoré súd prvej inštancie založil na chybnom hodnotení dôkazov. Typovo ide o situáciu, kde je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti (dôležitosti), zákonnosti, pravdivosti, eventuálnej vierohodnosti alebo ak výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z procesných ustanovení týkajúcich sa dokazovania. Odvolací súd v prejednávanej veci dospel k záveru, že uvedený odvolací dôvod nie je naplnený. Rozhodnutiu súdu prvej inštancie nemožno vytknúť, že by vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo z prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli za konania najavo, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo byť zistené spôsobom vyplývajúcim z ustanovení druhého dielu alebo, že by na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia alebo použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil.

28. Odvolací súd dopĺňa, že obsahom práva na spravodlivý proces ( SR) je umožniť každému, bez akejkoľvek diskriminácie, reálny prístup k súdu, pričom tomuto právu zodpovedá povinnosť súdu vo veci konať a rozhodnúť. Právo na spravodlivý súdny proces je naplnené tým, že všeobecné súdy zistia skutkový stav a po výklade a použití relevantných právnych noriem rozhodnú tak, že ich skutkové a právne závery nie sú svojvoľné, neudržateľné alebo prijaté v zrejmom omyle konajúcich súdov, ktorý by poprel zmysel a podstatu práva na spravodlivý proces. Do práva na spravodlivý proces však nepatrí právo účastníka konania, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, hodnotením dôkazov (sp. zn. ) a ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (sp. zn. ).

29. Záverom odvolací súd ešte poznamenáva, že rozhodol bez nariadenia pojednávania dôvodiac ustanovením ods. l, ods. l a už vyššie uvedenými dôvodmi. S dôrazom na to, že nedopĺňal dokazovanie, a preto prípadne ďalšie tvrdenia prednesené stranami sporu na pojednávaní na odvolacom súde už nemohli mať vplyv na iné rozhodnutie odvolacieho súdu. Postačovalo preto preskúmanie veci na základe spisovej dokumentácie; strany sporu, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania nasledujúca po výmene písomných stanovísk, by mohla zaručiť spravodlivé konanie (porovnaj napr. rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.4.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku; porovnaj tiež rozsudok Najvyššieho súdu Slovenskej republiky napr. vo veci vedenej pod sp. zn. , , , ).

30. Odvolací súd dospel k záveru, že súd prvej inštancie v dostatočnom rozsahu zistil skutočnosti potrebné pre posúdenie veci a tieto vyhodnotil v súlade s ust. a dospel k skutkovým a právnym záverom, s ktorými sa odvolací súd stotožňuje. Prvoinštančný súd v odôvodnení svojho rozhodnutia riadnym spôsobom uviedol rozhodujúci skutkový stav, primeraným spôsobom opísal stanoviská procesných strán, citoval právne predpisy, ktoré aplikoval na prejednávaný prípad a z ktorých vyvodil správne právne závery. Tieto zároveň primeraným a dostatočným spôsobom v súlade s ust. zdôvodnil.

31. Nakoľko ani v odvolaní žalovaná neuviedla žiadne skutočnosti, ktoré by iným spôsobom boli spôsobilé vyhodnotiť stav zistený prvoinštančným súdom, odvolanie nepovažoval odvolací súd za dôvodné, a preto napadnutý rozsudok ako vecne správny potvrdil ( a 2 ).

32. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa v spojení s a v odvolacom konaní priznal úspešnému žalobcovi proti žalovanej nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%. O výške náhrady trov konania rozhodne súd

prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením ( ).

33. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

(1) Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

(2) Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

(1) Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b).

(2) Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

(1) Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

(2) Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

(1) Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

(2) Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa,

b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ).

(1) Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci.

(2) Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).

Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ).

Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).

V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).