Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Žiadne známe citácie.
Rozsudok_13CoP-115-2025.pdf
PDF · 160.61 KB
Case nature
Area
Subarea
13CoP/115/2025
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Trnave, v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Daniela Ilavského a sudcov JUDr. Táne Šefčíkovej a JUDr. Petra Kalatu, v konaní vo veci starostlivosti súdu o maloleté dieťa: A. B., narodený XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpené kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Piešťany, adresa sídla Piešťany, Krajinská 13, dieťa matky: B. C., narodená XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., E. F. XX, zastúpená splnomocnencom: AK Petrovič s. r. o., IČO: 54 980 682, adresa sídla Trnava, Kollárova 32, a otca: G. B., narodený XX.XX.XXXX, adresa trvalého pobytu D., H. I. B. XX, zastúpeného splnomocnencom: Mgr. Vladimíra Chudá, advokátka, adresa sídla Piešťany, Winterova 2, o návrhu otca na zmenu úpravy výchovného prostredia a návrhu matky na zvýšenie výživného, o odvolaní otca proti rozsudku Okresného súdu Trnava č. k. 40P/66/2024 – 89 z 5. marca 2025, takto
r o z h o d o l :
I. Odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch II., III., VI. a vo výroku VII. p o t v r d z u j e .
II. Žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania.
o d ô v o d n e n i e :
1. Rozsudkom súd konanie o návrhu otca na zmenu výchovného prostredia zastavil (výrok I.), zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. 01.09.2024 do 31.01.2025 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a následne znížil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. zo sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.02.2025 s tým, že výživné je splatné vždy do 15. dňa v mesiaci vopred k rukám matky (výrok II.), nedoplatok na zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 05.03.2025 v sume 500 eur povolil otcovi splácať v dvanástich pravidelných mesačných splátkach po 42 eur popri bežnom výživnom, pod hrozbou straty výhody splátok prípade omeškania sa splnením aj len jednej splátky (výrok III.), v prevyšujúcej časti návrh matky zamietol (výrok IV.), rozhodol, že styk otca s maloletým dieťaťom sa neupravuje (výrok V.), rozhodol, že týmto sa mení rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9 P 148/2020 - 422 z 31.01.2023 v spojení s rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9 P 141/2007 - 89 zo 17.01.2019 v dotknutých častiach (výrok VI.).
1.1 Na odôvodnenie rozhodnutia uviedol, že návrhom doručeným súdu dňa 21.05.2024 sa otec domáhal zmeny výchovného prostredia maloletého dieťaťa a to jeho zverením do striedavej osobnej starostlivosti oboch rodičov s tým, že maloleté dieťa bude mať bydlisko na adrese matky, a že výživné zo strany rodičov na maloleté dieťa sa určovať nebude. Na pojednávaní súdu konanom dňa 05.03.2025 otec svoj návrh na zmenu zverenia maloletého vzal späť a konanie žiadal zastaviť. Matka s návrhom otca nesúhlasila, považujúc tento za nedôvodný pre neschopnosť otca zabezpečiť riadnu výchovu maloletého. Zároveň matka navrhla zvýšiť naposledy určené výživné otca na maloletého zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne dôvodiac, že odôvodnené potreby maloletého od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca podstatne vzrástli. Otec maloletého so zvýšením výživného
nesúhlasil a v konečnom dôsledku navrhol výživné na maloletého znížiť zo sumy 200 eur mesačne na sumu 180 eur mesačne dôvodiac, že vzhľadom na svoje doterajšie zamestnania aj jeho pracovné zručnosti môže dosiahnuť potenciálny príjem maximálne vo výške 792 až 1.168 eur netto mesačne, pričom mu pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť k maloletému dieťaťu. Kolízny opatrovník považoval návrh otca na zníženie výživného za nedôvodný a pokiaľ ide o návrh matky na zvýšenie výživného, rozhodnutie o tomto návrhu ponechal na úvahu súdu.
1.2 Z vykonaného dokazovania mal za preukázané, že rodičia maloletého A. nežijú spolu, výkon ich práv a povinností k maloletému bol naposledy upravovaný rozsudkom Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/148/2020 - 422 z 31.01.2023, ktorým rozhodnutím súd zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9 P/141/2007 - 89 zo 17.01.2009 v časti výšky výživného a to tak , že zvýšil vyživovaciu povinnosť otca voči maloletému A. zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne s účinnosťou od 01.11.2020 s tým, že dlžné výživné za obdobie od 01.11.2002 do 31.01.2023 vo výške 1.350 eur súd povolil otcovi zaplatiť k rukám matky maloletého v splátkach po 60 eur mesačne.
1.2.1 Maloletý A. sa v roku 2023 nachádzal osobnej starostlivosti svojej matky, mal 9 rokov, a bol žiakom tretieho ročníka základnej školy , trpel inou atopickou dermatitídou, numulárnou dermatitídou a bola mu predpísaná farmakologická liečba. S uspokojovaním odôvodnených potrieb maloletého (okrem nákladov na bývanie) mala matka maloletého spojené výdavky vo výške cca 390 eur mesačne (krémy a masti na dermatitídu 20 eur, mimoškolské aktivity 15 eur, doprava do školy, na krúžky a iné mimoškolské aktivity 30 eur poistka 28 eur, hygienické potreby 30 eur, strava 170 eur, oblečenie 70 eur, školské potreby a pomôcky 30 eur).
1.2.2 Matka maloletého v roku 2023 spolu s maloletým A. a jej partnerom bývala v trojizbovom byte, ktorý bol v jej osobnom vlastníctve a na kúpu ktorého čerpal hypotekárny úver vo výške 88 000 eur a úver od D., J. vo výške 22 000 eur, ktoré úvery splácala v splátkach spolu vo výške 456 eur mesačne. Bola zamestnaná a zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 1.000 eur. Okrem tohto príjmu čerpala daňový bonus na maloletého a rodinné prídavky. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. inú vyživovaciu povinnosť nemala a s uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené len bežné výdavky. Iný majetok väčšej hodnoty nevlastnila.
1.2.3 Otec maloletého v roku 2023 žil sám vo vlastnom trojizbovom byte, na ktorého kúpu čerpal hypotekárny úver vo výške 52 000 eur a ktorý splácal v splátkach po 150 eur. S užívaním bytu mal spojené výdavky cca 175 eur mesačne. Mal ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a prax ako pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, vodič a operátor výroby. Bol zamestnancom spoločnosti K. D. B. a ako pomocná sila v sklade, z ktorej činnosti dosahoval priemerný mesačný netto príjem vo výške cca 531 eur. Vzhľadom na svoje vzdelanie a prax bolo v jeho možnostiach a schopnostiach dosahovať priemerný mesačný netto príjem vo výške 700 až 850 eur. Platil si 2 životné poistky. Jednu po 35 eur mesačne a druhú po 33 eur mesačne. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemal inú vyživovaciu povinnosť a s uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené len bežné výdavky. Okrem vlastníctva bytu iný majetok väčšej hodnoty nevlastnil. Okrem súdom určeného výživného na výživu maloletého A. iným spôsobom neprispieval.
1.2.4 V čase rozhodovania súdu prvej inštancie maloletý A. mal 11 rokov, navštevoval 5 ročník základnej školy a naďalej sa nachádzal v osobnej starostlivosti matky, ktorá mala s uspokojovaním jeho odôvodnených potrieb spojené výdavky cca 490 eur mesačne (strava 200 - 210 eur, bývanie (v pomernej časti) 78 eur, školské potreby a poplatky 15 eur, futbal (25+15) 40 eur, drogéria (hygienické potreby, pracie prostriedky) 15 eur, lieky 8 až 10 eur, oblečenie a topánky pre maloletého 50 až 70 eur, výlety a aktivity 10 eur, dary 10 eur, doučovanie anglický jazyk 30 eur ). Pre poriadok je potrebné uviesť, že matka vyčíslila výdavky maloletého vo výške cca 815 eur mesačne. Názor maloletého bol zisťovaný procesným opatrovníkom dňa 04.10.2024 a vykonaním pohovoru na súde dňa 27.01.2025 za prítomnosti nielen povereného zamestnanca kolízneho opatrovníka, ale aj koordinátorky tunajšieho súdu a psychologičky Krajského súdu v Trnave. Maloletý na oboch pohovoroch uviedol, že nemá viac záujem stretávať sa s otcom v rozsahu, aký bol poňatý do rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/141/2017 - 89 zo dňa 17.01.2019, keď súd schválil dohodu rodičov ohľadom stýkania sa otca a maloletého dieťaťa. Na pojednávaní dňa 09.10.2024 súd kládol otcovi otázky, na ktoré otec odpovedal v rozpore s vyjadreniami maloletého, ktorý si však neželal, aby bol otec informovaný o obsahu jeho vyjadrenia sa. Rovnako tak pri vykonaní pohovoru za prítomnosti psychologičky Krajského súdu v Trnave maloletý sa vyjadril,
že si neželá sprístupniť svoje vyjadrenie rodičom v žiadnej časti. Z tohto dôvodu bol prijatý záver na oboznámenie rodičov, že maloletý pri zisťovaní jeho názoru pôsobil nervózne, prezentoval svoje pocity, ale opakoval, že nechce o otcovi rozprávať zle. Maloletý opísal správanie sa otca voči okoliu, ktoré sa javí byť nevhodné a nie adekvátne pre zdravý vývin maloletého. Komunikácia rodičov nie je žiadna, maloletý sa s otcom dlhší čas nestretáva. Otec aktuálne nejaví záujem o stretávanie sa so synom, syna ani matku nekontaktuje. Preto psychologička odporučila ponechať styk bez úpravy. Z pozorovania maloletého A. psychologička uzavrela, že maloletý je na svoj vek vyspelý, otázky zodpovedá otvorene, výpovede rozvíja.
1.2.5 Matka maloletého, naďalej žila s maloletým A. a svojim partnerom v trojizbovom byte ktorý je v jej vlastníctve a okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. nemala inú vyživovaciu povinnosť. Bola naďalej zamestnaná v spoločnosti L. B., B. a zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný netto príjem cca 1.311 eur (za január 2025 pri uplatňovaní si daňového bonusu na mal. A.). S uspokojovaním svojich osobných potrieb mala spojené pravidelné mesačné výdavky vo výške cca 976 eur (hypotekárny úver 300 eur, dofinancovanie úveru 175 eur, spotrebný úver 41 eur, životné poistenie 45 eur, poistenie hypotekárneho úveru 30 eur, bývanie 78 eur, mobil 27 eur, strava 210 eur, PHM 50 eur, údržba vozidla 20 eur).
1.2.6 Otec naďalej žil spolu so svojou partnerkou M. F. narodenou 08.02.1991 vo vlastnom trojizbovom byte, mal ukončené stredoškolské vzdelanie s maturitou a prax ako pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, vodič a operátor výroby. Do 30.07.2024 bol zamestnaný v spoločnosti K. D. B.. Za dané obdobie dosahoval otec príjem uvádzaný v Sociálnej poisťovni ako vymeriavací základ na plnenie odvodovej povinnosti vo výške od 40,23 eur do 124,99 eur brutto mesačne. Od 15.07.2024 bol evidovaný na Úrade práce sociálnych vecí a rodiny Piešťany ako uchádzač o zamestnanie a poberal dávku v nezamestnanosti vo výške 103,70 eur mesačne. Od 01.02.2025 bol zamestnancom spoločnosti M. F.
- J. F. B. a to na pracovný úväzok 15 hodín týždenne, kde mal dojednanú základnú mzdu vo výške 310 eur brutto mesačne, pričom pracovný pomer bol dohodnutý na dobu určitú do 31.01.2026. Na výzvy súdu, aby otec uviedol skutkové tvrdenia k predloženým listinným dôkazom, napríklad k skrátenému pracovnému úväzku, právna zástupkyňa otca uviedla, že predpokladajú, že súd bude vychádzať tak ako v čase ostatného rozhodovania z potencionality príjmu otca a k predloženej pracovnej zmluve sa viac nevyjadrili. S uspokojovaním svojich odôvodnených potrieb mal spojené výdavky (okrem výdavkov na stravu a obliekanie) vo výške cca 757 eur mesačne (výživné 200 eur, splátka hypotekárneho úveru 171,71 eur, náklady na bývanie 200 eur za služby súvisiace s užívaním bytu + 25 eur elektrina + 4 eur plyn, mobil a internet 38 eur, pohonné hmoty 30 eur, údržba vozidla 20 eur, životné poistenie 35 eur + 33 eur). Z lustrácie otca v Sociálnej poisťovni súd zistil, je najvyšší vymeriavací základ otca v Sociálnej poisťovni za obdobie od 01.01.2023 do 05.03.2025 dosahoval vo februári 2023 sumu 303,73 eur brutto a v mesiacoch apríl až jún 2024 sumu 124,99 eur brutto. Okrem vyživovacej povinnosti k maloletému A. mal otec vyživovaciu povinnosť aj k synovi B., narodenému XX.XX.XXXX.
1.2.7 Z informácií zverejnených na webovej stránke Štatistického úradu Slovenskej republiky vyplýva, že priemerná nominálna mesačná mzda zamestnanca v hospodárstve Slovenskej republiky vo 4.štvrťroku 2024 dosiahla 1.643 eur brutto (čo zodpovedá príjmu vo výške cca 1.343 eur netto).
1.2.8 Partnerka otca M. F., narodená XX.XX.XXXX bola zamestnaná v spoločnosti A., B. J. B. N., O. XXX , kde zo závislej činnosti dosahovala priemerný mesačný brutto príjem vo výške cca 1.418 eur. Zároveň bola zamestnaná aj v spoločnosti F. K., B., kde dosahovala vymeriavací základ vo výške 45 eur brutto mesačne.
1.3 Vec právne posúdil ako nárok maloletého dieťaťa na zmenu rozsudku o výžive maloletého dieťaťa - zvýšenie výživného na maloleté dieťa a to podľa § 26, § 36 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 3 a ods. 5, § 75 ods. 1, § 78 ods. 1 ods. 3 zákona č. 36/2005 Z.z. o rodine a o zmene a doplnení niektorých zákonov, ďalej len "ZR“ a § 121 zákona číslo 161/2015 Z.z. Civilný mimosporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len "CMP“ a nárok povinného na určenie dlhšej ako trojdňovej paričnej lehoty na plnenie podľa § 323 ods. 4 zákona číslo 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok v znení neskorších zmien a doplnení, ďalej len „CSP“ a dospel k záveru, že návrh matky na zvýšenie výživného voči maloletému A. je sčasti za obdobie od 01.09.2024 dôvodný a preto je potrebné tomuto návrhu vyhovieť, čo však neplatilo o návrhu matky na zvýšenie výživného od 16.07.2024 do 31.08.2024, kedy návrh matky považoval za nedôvodný s potrebou jeho zamietnutia.
1.4 Na odôvodnenie svojho rozhodnutia o zvýšení rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému uviedol, že vykonal dokazovanie k pomerom účastníkov spisovým materiálom Okresného súdu Piešťany sp. zn. 9P/148/2020, kedy súd naposledy rozhodoval o návrhu matky na zvýšenie výživného k maloletému dieťaťu a zistil, že v tomto konaní začatom dňa 29.10.2020 sa matka domáhala zvýšenia výživného zo sumy 150 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne, s účinnosťou od 01.09.2020 a tiež zákazu styku otca a maloletého dieťaťa. Rozsudkom zo dňa 31.01.2023 a súd zvýšil povinnosť otca prispievať na výživu maloletého dieťaťa zo sumy 150 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne. V čase rozhodovania súdu matka bola zamestnaná, dosahovala mesačne príjem zo zamestnania 1.000 eur v čistom, uplatňovala si prídavok na dieťa a daňový bonus. Matka žila v domácnosti spoločne s dieťaťom a s partnerom, v 3-izbovom byte v jej osobnom vlastníctve, ktorý zakúpila na hypotekárny úver splácaný v D., J.. Otec pracoval od 01.11.2022 u zamestnávateľa K. D. B. ako pomocná sila v sklade s príjmom v zásade v rozpätí 215 - 236 eur. Vlastnil 3-izbový byt, zakúpený na hypotekárny úver vo výške 52.000 eur, s mesačnou splátkou 150 eur, a nákladmi spojenými s užívaním bytu v sume 170 eur mesačne. Súd zvýšenie výživného odôvodnil tým, že otec formálne dosahoval počas konania príjem od 215 eur do 236 eur mesačne, ale vzhľadom na jeho vzdelanie - stredoškolské s maturitou - a prax ako pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, vodič, operátor výroby, mohol dosahovať vyšší príjem s platom ponúkaným na daných pracovných pozíciách a to 900 - 1.100 eur v hrubom a teda cca 700 - 850 eur mesačne v čistom. Otec ani v tomto konaní nepreukázal objektívny dôvod, ktorý by mu bránil pracovať na plný úväzok. Súd tak vyhodnotil, že ak je otec schopný uhrádzať najmenej od r. 2010 splátky hypotekárneho úveru vo výške 150 eur mesačne, a tiež dve životné poistky (35 eur a 33 eur), tak je v jeho možnostiach a schopnostiach uhrádzať výživné v sume 200 eur mesačne, ktoré je prvoradou povinnosťou rodiča, keď každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojich detí a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich potrieb. Otec sa inak ako platením výživného na výžive maloletého nepodieľal. Preto súd zvýšil povinnosť otca platiť výživné s účinnosťou od 01.11.2020 na sumu 200 eur mesačne.
1.5 Porovnaním pomerov v čase posledného rozhodovania súdu o výživnom v konaní sp. zn. 9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 s pomermi v čase rozhodovania súdu v tomto konaní, dospel súd k právnemu záveru, že došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa a tiež na strane povinného otca. K zvýšeniu výživného na sumu 200 eur mesačne došlo v konaní sp. zn. 9P/148/2020 spätne odo dňa 01.11.2020, to znamená, že súd mal z vykonaného dokazovania za to, že už čase 01.11.2020 bolo v schopnostiach a možnostiach otca, a zároveň to zodpovedalo odôvodnených potrebám mal. dieťaťa, podieľať sa na výžive mal. A., vtedy vo veku 6 rokov, výživným v sume 200 eur mesačne. V čase predchádzajúceho súdneho konania a rozhodovania súdu bol maloletý žiakom základnej školy na prvom stupni. V tomto konaní bolo nesporným, že od 01.09.2024 maloletý A. navštevuje 5. ročník základnej školy. Zmenu v životnej etape maloletého dieťaťa zohľadňujú súdy v rozhodovacej činnosti najmä vo vzťahu k výživnému, nakoľko je nepochybné, že výdavky na uspokojovanie potrieb dieťaťa sa rastúcim vekom dieťaťa zvyšujú, keďže nároky dieťaťa rastú či už do stravy, či do ošatenia, drogérie, alebo záujmov dieťaťa a pod.
1.6 Súd dospel k záveru, že od posledného rozhodnutia súdu došlo k podstatnej zmene pomerov na strane maloletého dieťaťa, keďže vzrástli nároky na stravu maloletého, v predchádzajúcom konaní ustaľované v sume 170 eur mesačne, aktuálne v sume 210 eur mesačne. Vzrástli tiež výdavky na drogériu cca o 5 eur (pôvodne 30 eur, aktuálne 35 eur), pribudol výdavok na mobil a internet pre maloletého (30 eur) a výdavok na lieky a vitamíny (15 - 20 eur). Podstatným výdavkom, ktorý v konaní oproti predchádzajúcemu konaniu pribudol, je výdavok na doučovanie z anglického jazyka, ktorý matka uhrádza od školského roku 2023/2024. Preto návrh matky na zvýšenie výživného súd zhodnotil ako dôvodný, keď jednotlivé výdavky na uspokojovanie potrieb maloletého dieťaťa vzrástli min. o infláciu cien potravín, drogérie, a úhrne tak predstavujú už významný nárast v nákladoch, ktoré matka na maloletého uhrádza. Z vykonaného dokazovania mal súd preukázané, že súčasné pravidelné mesačné výdavky na uspokojovanie odôvodnených potrieb maloletého A. prevyšujú 400 eur mesačne. Pokiaľ otec sporoval výšku výdavku na doučovanie, keď v zmysle potvrdenia vystaveného študijným centrom zo dňa 18.10.2024 prebieha doučovanie maloletého A. v rozsahu dvoch vyučovacích hodín týždenne a ide o doučovanie individuálne, súd zohľadnil tvrdenie otca, že tento výdavok je (aktuálne po narodení mal. B.) prevyšujúci životnú úroveň otca, a mal za to, že pokiaľ matka vynaložila 277 eur za doučovanie mal. A. (za 16 vyučovacích hodín), preukazuje to vyššiu životnú úroveň matky (žijúcej s partnerom) a je dôvodným zohľadniť tento výdavok na ťarchu povinného otca len v rozsahu nákladov za skupinový
kurz ponúkaný inými jazykovými školami v D., ktoré si účtujú za jednu vyučovaciu hodinu 5,50 eur, čo predstavuje cca 30 eur mesačne. K podstatnej zmene pomerov došlo aj na strane povinného otca, a to zvýšením potenciálne dosahovaného príjmu otca v trhovom hospodárstve Slovenskej republiky, ako aj vznikom druhej vyživovacej povinnosti narodením maloletého B. dňa 22.02.2025. Pri posudzovaní výšky zvýšeného výživného súd vychádzal, a otec tak aj otvorene navrhoval, z potenciálneho príjmu otca, ktorý by otec mohol dosahovať v prípade, že by bol riadne zamestnaný a bol by zamestnaný na plný pracovný úväzok. Súd sa nestotožnil s obranou právnej zástupkyne otca, že v možnostiach a schopnostiach otca nie je dosahovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve. Otec žije a pracuje v trnavskom kraji, ktorý kraj sa v rámci Slovenskej republiky radí do hornej polovice hospodársky rozvinutých krajov, a v rámci priemernej mzdy v národnom hospodárstve za rok 2024 je tretím najbohatším regiónom. Bratislavský a trnavský kraj ponúka množstvo pracovných pozícií pri dosiahnutom vzdelaní otca so základnou mzdou a benefitmi nad priemerom miezd v krajine. Podľa zverejnených informácií Štatistického úradu SR v bratislavskom kraji je pritom priemerná mzda za 4.kvartál roku 2024 vo výške 1.975 eur, v trnavskom kraji za totožné obdobie priemerná mzda vo výške 1.495 eur v hrubom. Priemerná mesačná mzda zamestnanca v národnom hospodárstve v 4. štvrťroku 2024 dosiahla dokonca sumu 1.643 eur v hrubom. Otec v konaní tvrdil svoje mesačné výdavky v sume 756,71 eur (uvedené vyššie v odseku 25). V týchto výdavkoch otca pritom neboli zohľadnené položky ako náklady na stravu otca, náklady na ošatenie a obuv u otca, či náklady na drogériu, ktoré nepochybne predstavujú u dospelého jedinca v súčasnosti min. sumu 200 - 250 eur mesačne. Pokiaľ je otec schopný uhrádzať svoje potreby, čo nepochybne je a miesto pravdivého tvrdenia a dokazovania svojich príjmov (a výdavkov) žiada súd, aby vychádzal z potenciálneho príjmu, aký asi môže mať, je dôvodným vychádzať z potencionálne dosahovaného príjmu povinného otca na trhu práce, ktorému aktuálne zodpovedá priemerná mzda v národnom hospodárstve Slovenskej republiky za štvrtý štvrťrok 2024 a teda z príjmu v sume 1.643 eur v hrubom, čomu zodpovedá 1.343 eur v čistom, a nie z nižších súm, aké navrhoval otec, ktoré by tak mohli byť v skutočnosti v prospech otca a primerane by nezodpovedali jeho skutočnému možnému príjmu. Otec si vedome nesplnil svoju povinnosť voči súdu, a táto skutočnosť mu nemá byť poľahčujúcou okolnosťou pri posudzovaní návrhu matky na zvýšenie výživného pre primerané plnenie si zákonnej vyživovacej povinnosti voči dieťaťu.
1.7 Súd preto pri zohľadnení potenciálneho priemerného čistého príjmu povinného otca na trhu práce pre zamestnancov v Slovenskej republike (1.343 eur) za obdobie október až december 2024, zvýšil povinnosť otca podieľať sa na výžive maloletého A. s účinnosťou od 01.09.2024 zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne. Zvýšené výživné predstavuje cca 22 % z potenciálne dosahovaného čistého príjmu otca a zodpovedá primerane aj metodike Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky rešpektujúc vek dieťaťa, a najmä jeho etapu života. Dňa 22.02.2025 otcovi pribudla druhá vyživovacia povinnosť k maloletému B., ktorú podstatnú okolnosť súd opäť v súlade s metodikou Ministerstva spravodlivosti SR zohľadnil a rozhodol tak, že od 01.02.2025 je povinnosťou otca podieľať sa na výžive maloletého A. sumou 200 eur mesačne, čo predstavuje cca 16 % z potenciálne dosahovaného príjmu otca pri dvoch na výživu odkázaných maloletých deťoch. Uvedené výživné (200 eur) neumožňuje uspokojovať odôvodnené potreby maloletého A. ani v jednej polovici, avšak nebolo možné prehliadať túto podstatnú zmenu pomerov na strane otca, keďže je povinnosťou otca zabezpečovať aj uspokojovanie potrieb novonarodeného dieťaťa, spolu s matkou maloletého B., ktorá bola riadne zamestnaná, a preto jej vznikol nárok na materské vo výške 75 % z denného vymeriavacieho základu, aký dosahovala zo zamestnania za predchádzajúci kalendárny rok, kedy M. F., matke mal. B., vznikol nárok na dávku z nemocenského poistenia.
1.8 Nedoplatok povinného otca na takto zvýšenom zročnom výživnom za obdobie od 01.09.2024 do 31.01.2025 vypočítaný pri zvýšení výživného za dané obdobie o 100 eur mesačne tak predstavoval (5 mesiacov x 100 eur) 500 eur, ktorú sumu súd povolil otcovi splácať popri bežnom výživnom pod hrozbou straty výhody splátok v pravidelných 24 mesačných splatiť do jedného roka v 12tich pravidelných mesačných splátkach po 42 eur od doručenia rozsudku, pod hrozbou straty výhody splátok v prípade omeškania s plnením aj len jednej splátky, čo by viedlo k jednorazovej splatnosti celého dlhu na zročnom výživnom. Rozsudky týkajúce sa výživného sú vykonateľné doručením. Otec na pojednávaní dňa 05.03.2025 predniesol, že je ochotný vzdať sa syna, tak aby si ho priateľ matky osvojil a aby sa so synom viac náhodne nestretol, predáva aj byt na J. P. v D.. Uvedený prednes súd zhodnotil tak, že nedoplatok otca na zročnom výživnom bude v schopnostiach otca uhradiť v krátkej budúcnosti aj jednorazovo, avšak možnosť splátkového splnenia povinnosti súd otcovi ponechal, nakoľko išlo o emočné tvrdenie otca, ktoré odznelo výlučne ako tvrdenie otca bez preukázania faktických krokov
predaja (napr. inzercia, nadviazaná spolupráca s realitnou kanceláriou či uzavretá zmluva o budúcej kúpnej zmluve) so zohľadnením osobnosti otca (matkou preukazované starším znaleckým posudkom z neukončeného trestného konania vedeného proti otcovi pod sp. zn. PN-23T/9/2020 pre prečin nebezpečného vyhrážania sa matke a prečin výtržníctva), ktorú bolo možné vnímať aj na pojednávaní ako impulzívnu, sebastrednú, s nie adekvátnymi reakciami. Týmto súd prvej inštancie zmenil rozsudok Okresného súdu Piešťany č. k. 9P/148/2020 zo dňa 31.01.2023 v dotknutej časti zvýšeného výživného.
1.9 V prevyšujúcej časti súd návrh matky - pôvodne zvýšiť výživné od 16.07.2024 - zamietol, keďže k prechodu maloletého na druhý stupeň základnej školy došlo s účinnosťou od 01.09.2024, a matka nepreukázala, že by zvýšené výdavky týkajúce sa odôvodnených potrieb maloletého A. ako pomôcky na futbal, a najmä súkromné hodiny doučovania maloletého z anglického jazyka boli vynakladané v už letných mesiacoch júl, august 2024, keďže z potvrdenia o navštevovaní študijného centra BASIC Piešťany o. z. vyplývalo, že cez prázdniny maloletý centrum nenavštevuje, a teda tento výdavok vzniká v zásade počas školského roka.
1.10 Pokiaľ ide o úpravu styku otca s maloletým súdy svojou rozhodovacou činnosťou ustálili, že rešpektovanie, resp. prihliadnutie k prianiu samotného maloletého dieťaťa, možno za splnenia určitých predpokladov považovať za zásadné vodítko pri hľadaní najlepšieho záujmu maloletého dieťaťa. Za predpoklady ovplyvňujúce mieru relevancie tohto kritéria je potrebné považovať predovšetkým dostatočnú rozumovú a emocionálnu vyspelosť maloletého dieťaťa, kde významným faktorom je v tomto prípade vek samotného dieťaťa, lebo čím je dieťa staršie, tým väčší má jeho názor váhu. Ďalšími významnými faktormi sú okolnosti, ktoré formujú postoj maloletého dieťaťa, spôsob jeho zisťovania a v neposlednom rade i jeho hodnotenie zo strany súdu, lebo nie je mysliteľné, aby súd iba bez ďalšieho prevzal postoj maloletého dieťaťa a svoje rozhodnutie založil na jeho prianí, a nie na starostlivom a komplexnom posudzovaní jeho záujmu. Súd zhodnotil okolnosti prejednávanej veci, a dospel k záveru, že je potrebné zmeniť rodičmi pôvodne dohodnutú úpravu stýkania sa otca so synom na tzv. bezúpravovú, teda tak, aby nebolo možné domáhať sa stretnutia núteným výkonom rozhodnutia a teda k stýkaniu môže dôjsť len dobrovoľnej báze z oboch strán, od otca a od maloletého dieťaťa zároveň.
1.11 O trovách konania rozhodol tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania (výrok VII.). Takéto svoje rozhodnutie odôvodnil právne s poukazom na § 52 CMP a vecne tým, účastníci si nárok na náhradu trov konania neuplatnili a ani súd nevidel žiaden dôvod osobitného zreteľa, pre ktorý by sa mal pri rozhodovaní o trovách konania odkloniť od generálnej klauzuly.
2. Rozsudok vo výroku II. a III. napadol riadnym a včasným odvolaním otec maloletého s návrhom na jeho zmenu zníženie výživného na maloletého zo sumy 200 eur na sumu 180 eur mesačne viniac súd prvej inštancie, že tento v konaní neprihliadol na z dokazovania preukázané zvýšenie príjmu matky o 450 eur mesačne, ako ani na to, že schopnosti otca prispievať na výživu maloletého nie sú tak široké, aby bolo možné z jeho strany určiť výživné v takom rozsahu, aby boli uspokojované aj široké potreby maloletého dieťaťa, keďže otec nie je schopný vzhľadom na svoje vzdelanie a doterajšiu prax dosahovať príjem aký dosahujú priemerne zamestnanci v národnom hospodárstve Slovenskej republiky vo výške cca 1.343 eur netto mesačne. O tom svedčí aj znalecký posudok Ústavu pre znaleckú činnosť v psychológii a psychiatrii spol. s r.o. z 03.07.2018 číslo 30/2018, ktorý bol vypracovaný v rámci trestného konania vedeného na Okresnom súde Trnava pod spisovou značkou 23 T/9/2020, z ktorého je zrejmé, že otec má poruchu osobnosti s impulzívnymi a nezadržanlivými rysmi so slabšie diferencovanou a egocentrický orientovanou emotivitou, že jeho osobnosť je málo prispôsobivá, so zvýšeným sklonom k impulzívnym reakciám, že otec je málo empatickou osobnosťou k potrebám iných, v dôsledku čoho je aj menej schopný efektívnejšej komunikácie. Podľa jeho názoru je v možnostiach otca dosahovať príjem na pracovných pozíciách pomocný pracovník v sklade, pomocný robotník, alebo vodič v mieste jeho bydliska vo výške cca tisíc až 1.250 eur brutto, čo predstavuje sumu 792,56 až 1.167,96 eur netto.
3. Matka vo svojom vyjadrení sa k odvolaniu otca navrhla rozsudok súdu prvej inštancie v odvolaním napadnutých výrokoch ako vecne správny potvrdiť, podporujúc záver súdu o potrebe vyhodnotenie potenciálneho príjmu otca aj z pohľadu výšky jeho výdavkov a zohľadniac skutočnosť, že otec pracuje u otca svojej partnerky, matky svojho druhého dieťaťa a preto je možné dôvodne sa domnieva, že má optimalizovaný príjem, nakoľko z deklarovaného príjmu by otec nepokryl ani len svoje základné potreby, nehovoriac o ostatných pravidelných mesačných výdavkoch otca a jeho rodiny. Pokiaľ otec poukazuje na znalecký posudok matka namieta, že doposiaľ otec nikdy nenamietal, že by mal zníženú schopnosť
dosahovať zárobok pre svoju osobnostnú štruktúru, ktorej tvrdený negatívny vplyv na dosahovanie jeho zárobku ani neobjektivizoval. Otec má stredoškolské vzdelanie s maturitou a je zručný stavebnej činnosti, keďže viac ako 20 rokov zhotovuje, montuje strešné konštrukcie, krytiny, plášte a pokiaľ je aj toho času u svojho zamestnávateľa zaradený ako pomocný pracovník na stavbe alebo v sklade, jeho zaradenie je pod úroveň jeho kvalifikácie. Zodpovednosť otca ako povinného rodiča je dosahovať príjem podľa svojich možností a schopností a preto jeho vyhýbavé správanie sa k plneniu si vyživovacej povinnosti a k dosahovaniu vyššieho príjmu zodpovedajúcemu jeho zručnosti nemôže byť dôvodom pre zníženie rozsahu jeho vyživovacej povinnosti k maloletému najmä za situácie, kedy odôvodnené výdavky maloletého vzrástli jeho nástupom na vyšší stupeň vzdelávania.
4. Kolízny opatrovník odvolací návrh nepodal a k odvolaniu otca sa nevyjadril.
5. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací [§ 3 ods. 5 písm. b) CMP], po zistení, že odvolanie bolo podané včas (§ 362 ods. 1 CSP), oprávneným subjektom (§ 359 CSP), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa (§ 355 ods. 1 CSP), po skonštatovaní, že podané odvolanie má zákonné náležitosti (§ 127 a § 363 CSP) a že odvolateľ použil zákonom prípustné odvolacie dôvody (§ 365 ods. 1 CSP v spojení s § 62 ods. 1 CMP), preskúmal napadnuté rozhodnutie bez viazanosti rozsahom (§ 65 CMP) a dôvodmi odvolania (§ 66 CMP), s prihliadnutím na prípadné vady konania, iba ak by mali za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, ktoré ale nezistil (§ 67 CMP), bez potreby zopakovania alebo doplnenia dokazovania (§ 68 CMP), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania (§ 385 ods. 1 CSP a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie otca maloletého nie je dôvodné.
6. Predmetom konania pred súdom prvej inštancie je (po späťvzatí návrhu otca na zmenu zverenia maloletého a zastavení konania v tejto časti) návrh matky na zmenu rozsudku Okresného súdu Piešťany č. k. 9 P/148/2002 C - 422 z 31.01. 2023 v časti o úprave rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému a to zvýšením výživného otca voči maloletému z doterajších 200 eur mesačne na 300 eur mesačne. od 01.09.2024 do 31.01.2025 a znížením rozsahu vyživovacej povinnosti otca za obdobie od 01.02.2025 zo sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne.
6.1 Vzhľadom na odvolaciu argumentáciu otca maloletého, predmetom odvolacieho konania je preskúmať, či súd prvej inštancie správne zvýšil výživné zo strany otca voči maloletému A. zo sumy 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne od 01.09.2024 do 31.01.2025 a zároveň znížil výživné otca zo sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.02.2025.
7. Podľa § 387 ods. 1 a ods. 2 CSP odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie potvrdí, ak je vo výroku vecne správne (1). Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia, môže sa v odôvodnení obmedziť len na Skonštatovanie správnosti dôvodov napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého rozhodnutia ďalšie dôvody (2).
8. Odvolací súd nemal v tejto veci dôvod, pre ktorý by nemal súhlasiť s podstatou argumentácie použitej súdom prvej inštancie na podporu ním zvoleného postupu. Práve pre správnosť a objektívnu argumentačnú presvedčivosť takto súdom prvej inštancie predostretých dôvodov by tak zásadne postačovalo len konštatovanie správnosti dôvodov súdu prvej inštancie odvolacím súdom s odvolaním sa na ne (§ 387 ods. 2 CSP). Nakoľko tu však bol i nesúhlas otca maloletého s takýmito dôvodmi, a tým vyvolaná potreba vysporiadania sa aj s tzv. odvolacími námietkami a podstatnými tvrdeniami účastníkov konania prednesenými v konaní na súde prvej inštancie s ktorými sa nevysporiadal súd prvej inštancie (§ 387 ods.3 CSP), pre úplnosť odôvodnenia rozhodnutia odvolací súd považuje za potrebné doplniť nasledovné:
9. Pokiaľ ide o námietku otca o nesprávnom právnom posúdení veci, odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav (uznesenie Najvyššieho súdu sp. zn. 1Cdo 222/2009 zo dňa 26.02.2010). Nesprávnym právnym posúdením sa rozumie subsumovanie skutkového stavu pod normu hmotného práva alebo procesného práva, ktorá v hypotéze nemá také predpoklady, aké vyplývajú zo zisteného skutkového stavu. Nesprávne právne posúdenie veci konkrétne spočíva v tom, že súd použil nesprávnu právnu normu, alebo síce aplikoval správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval,
a napokon právnu normu síce správne vyložil, ale na zistený skutkový stav ju nesprávne aplikoval (rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 2 MCdo 4/2009).
9.1 Podľa § 26 ZR ak sa zmenia pomery, súd môže aj bez návrhu zmeniť rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností alebo dohodu o výkone rodičovských práv a povinností.
9.2 Podľa § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR dohody a súdne rozhodnutia o výživnom možno zmeniť, ak sa zmenia pomery. Okrem výživného pre maloleté dieťa je zmena alebo zrušenie výživného možné len na návrh (1). Pri zmene pomerov sa vždy prihliadne na vývoj životných nákladov (2).
9.3 Podľa § 121 CMP rozsudky o úprave výkonu rodičovských práv a povinností a výžive maloletého a o priznaní, obmedzení alebo pozbavení rodičovských práv a povinností alebo o pozastavení ich výkonu možno zmeniť alebo zrušiť aj bez návrhu, ak sa zmenia pomery.
9.4 Podľa § 157 CMP rozsudok vo veciach výživného možno na návrh zmeniť alebo zrušiť, ak sa zmenia pomery.
9.5 V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nakoľko rozhodnutie o výkone rodičovských práv a povinností nie je rozhodnutím, ktoré zanikne splnením jednorazovej povinnosti, zákon umožňuje, aby bolo toto rozhodnutie zmeniteľné do budúcna, ak sa vo všeobecnosti podstatným spôsobom zmenia okolnosti, z ktorých súd vychádzal pri vyhlásení rozsudku. Možnosť zmeniť právoplatné rozhodnutie je výnimkou z pravidla občianskeho práva procesného, nazvanou clausula rebus sic stantibus. Na to, aby súd mohol viesť dokazovanie o novom návrhu na zmenu zverenia maloletého do osobnej starostlivosti niektorému z rodičov alebo o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča, ktorému dieťa nebolo zverené do osobnej starostlivosti, si musí ako prvý krok ustáliť najprv to, či došlo k zmene pomerov a následne, či sa takáto zmena pomerov závažnejším spôsobom prejavila v pomeroch účastníkov v porovnaní s ich pomermi v čase vyhlásenia rozsudku (napr. nestačí len úvaha súdu o tom, že doterajšie výživné je neprimerané, prípadne bolo určené v nesprávnej výške, alebo na jeho plnenie bol zaviazaný nesprávny rodič). Pokiaľ by súd nemal za preukázanú zmenu pomerov a rozhodoval by o zmene zverenia maloletého dieťaťa do starostlivosti rodičov alebo o zmene výšky výživného, prípadne o zmene vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča, išlo by vlastne o neprípustné preskúmavanie a reparáciu právoplatného súdneho rozhodnutia. Až na základe zmeny pomerov môže súd zasiahnuť ako do autoritatívneho výroku, tak aj do hmotnoprávneho úkonu rodičov (dohody), ktorú schvaľoval. Zmena pomerov môže byť odôvodnená buď subjektívne – okolnosťami na strane povinného, respektíve okolnosťami na strane oprávneného, alebo objektívne – vývojom životných nákladov. Na strane povinného môže byť takouto zmenou povinným nezavinená strata zamestnania, dlhodobá práceneschopnosť, vznik novej vyživovacej povinnosti, povinným nezavinené jeho zhoršenie majetkových pomerov a podobne. Na strane oprávneného sú takými okolnosťami, napríklad nadobudnutie čiastočnej alebo úplnej schopnosti živiť sa sám, zmena potrieb – u školopovinných detí zväčša prechod na iný stupeň školskej dochádzky (predškolák – 1. stupeň – 2. stupeň – stredná škola – vysoká škola), zmena majetkových pomerov a podobne. Až v prípade, ak má súd preukázané, že sa pomery účastníkov zmenili, môže rozhodnúť o zmene osobnej starostlivosti rodičov o maloleté dieťa alebo o zmene výšky vyživovacej povinnosti toho ktorého rodiča.
9.6 Nakoľko v konaní z vykonaného dokazovania bolo bez akýchkoľvek pochybností preukázané, že od posledného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému je maloletý A. viac ako o 2 roky starší a už navštevuje druhý stupeň základnej školy (keď v čase ostatného rozhodovania súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti otca k maloletému navštevoval len prvý stupeň základnej školy), v dôsledku čoho jeho odôvodnené výdavky vzrástli o cca 100 - 210 eur mesačne (zo sumy cca 390 eur mesačne na sumu cca 600 eur mesačne - pripočítajúc k sume ustálenej súdom vo výške 30 eur mesačne na doučovanie z anglického jazyka sumu 110 eur, ktorú bude naďalej platiť len matka maloletého ako nadštandardný výdavok maloletého), súd prvej inštancie dospel k správnemu právnemu záveru o potrebe zmeny ostatného rozhodnutia súdu o výživnom (z dôvodu podstatnej zmeny v pomeroch na strane maloletého) a to jeho zvýšením a následne vzhľadom na ďalšiu podstatnú zmenu okolností na strane otca maloletého (pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti) jeho následným znížením , postupom podľa § 26 a § 78 ods. 1 a ods. 3 ZR ako aj § 121 a § 157 CMP. Neobstojí preto námietka otca o nesprávnom právnom posúdení veci - o nesprávnej aplikácii práve citovaných zákonných ustanovení na prejednávanú vec.
9.7 Pokiaľ ide o námietku otca maloletého o nesprávnosti rozhodnutia súdu o rozsahu zvýšenia a následného zníženia výživného na maloletého (t.j. o nesprávnej aplikácii § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR na prejednávanú vec) odvolací súd uvádza:
9.7.1 Súd prvej inštancie takýto nárok právne posúdil podľa § § 75 ods. 1 veta prvá a § 78 ods. 3 ZR a dospel k záveru, že vzhľadom na zmenu pomerov na strane maloletého ako aj na strane jeho rodičov je dôvodným za obdobie od 01.09.2024 do 31.01.2025 zvýšiť výživné otca na maloletého A. z doterajších 200 eur mesačne na sumu 300 eur mesačne a následne vzhľadom na ďalšiu podstatnú zmenu okolností na strane otca maloletého ( pribudnutie mu ďalšej vyživovacej povinnosti) znížiť výživné zo sumy 300 eur mesačne na sumu 200 eur mesačne od 01.02.2025 s ktorým záverom súdu prvej inštancie sa odvolací súd stotožňuje a tak námietky otca a o nesprávnej aplikácii práve citovaných ustanovení ZR na prejednávanú vec považuje za nedôvodné .
9.7.2 Podľa § 62 ods. 1 ZR plnenie vyživovacej povinnosti rodičov k deťom je ich zákonná povinnosť, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť.
9.7.3 Podľa § 62 ods. 2 ZR obaja rodičia prispievajú na výživu svojich detí podľa svojich schopností, možností a majetkových pomerov. Dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni rodičov.
9.7.4 Podľa § 62 ods. 3 ZR každý rodič bez ohľadu na svoje schopnosti, možnosti a majetkové pomery je povinný plniť svoju vyživovaciu povinnosť v minimálnom rozsahu vo výške 30% zo sumy životného minima na nezaopatrené neplnoleté dieťa alebo na nezaopatrené dieťa podľa osobitného zákona.
9.7.5 Podľa § 62 ods. 4 ZR pri určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliada na to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o dieťa osobne stará. Ak rodičia žijú spolu, prihliadne súd aj na starostlivosť rodičov o domácnosť.
9.7.6 Podľa § 62 ods. 5 ZR výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov. Pri skúmaní schopností, možností a majetkových pomerov povinného rodiča súd neberie do úvahy výdavky povinného rodiča, ktoré nie je nevyhnutné vynaložiť.
9.7.7 Podľa § 75 ods. 1 ZR pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na primerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
9.7.8 V zmysle vyššie uvedeného, každý z rodičov je povinný vyživovať svoje dieťa. Vyživovacia povinnosť rodiča môže byť plnená osobnou starostlivosťou a tiež čiastočne starostlivosťou o domácnosť, poskytovaním vecných plnení, napríklad bývania alebo stravovania a napokon aj platením výživného ako peňažného príspevku na úhradu potrieb dieťaťa. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne stará, plní v zásade vyživovaciu povinnosť prevažne poskytovaním vecných plnení a osobnou starostlivosťou. Rodič, ktorý sa o dieťa osobne nestará, prispieva na jeho výživu výživným, ktoré určí súd. Vodiacou zásadou na strane povinného rodiča je miera jeho schopností, možností a majetkových pomerov. Pokiaľ dieťa žije s rodičom, ktorého životná úroveň je neporovnateľne nižšia, než životná úroveň druhého rodiča , potom možno zaviazať povinného rodiča aj na plnenie všetkých preukázaných oprávnených potrieb dieťaťa, pričom súd bude vychádzať z predpokladu, že druhý rodič plní svoju vyživovaciu povinnosť formou osobnej starostlivosti a uspokojovaním bytových potrieb dieťaťa. Za schopnosti každého rodiča treba považovať jeho reálny priemerný mesačný zárobok, ktorý dosahuje za posledný kalendárny rok pred vyhlásením rozhodnutia. Tento je však treba pri posudzovaní ďalej modifikovať možnosťami rodiča, ktoré rozširujú reálne dosahovaný zárobok o subjektívnymi vlastnosťami podmienené možnosti (ako je jeho fyzická zdatnosť, vzdelanie, zdravotný stav, pracovné ponuky, časový priestor, prax, skúsenosti v odbore a podobne ). Pre posúdenie možnosti a schopnosti povinného rodiča teda sú rozhodujúce jeho skutočné zárobkové ( prípadne aj majetkové) možnosti dané okrem iného jeho fyzickým stavom, nadaním, množstvom získaných vedomostí a pracovných skúseností a podobne.
9.7.9 Základnou podmienkou správneho určenia vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu je vyhodnotenie nákladov na dieťa. Musí sa urobiť reálne tak, aby vystihovalo potreby dieťaťa ku dňu vyhlásenia rozsudku (§ 217 ods. 1 CSP). Na povinnosť stabilizovať výšku nákladov na dieťa nemôže súd rezignovať ani v prípade, ak sa rodičia na výške výživného dohodnú. Výška mesačných nákladov na dieťa má predstavovať vyčíslenie všetkých pravidelných a nepravidelných platieb na dieťa tak, aby bola jednoznačne určiteľná. Náklady na dieťa predstavujú všetky náklady potrebné na uspokojenie jeho potrieb ako sú napríklad bývanie, stravovanie, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, školské potreby a náklady súvisiace s plnením školskej dochádzky, preprava dieťaťa, poplatky na záujmovú činnosť, prípadne primerané náklady na mobilný telefón. Každý rodič má povinnosť v prvom rade zabezpečiť výživu svojho dieťaťa a až následne má právo využiť zostávajúce finančné prostriedky na uspokojenie svojich vlastných potrieb (§ 62 ods. 5 ZR). Súd je povinný prihliadať tiež na zárobkové možnosti povinných rodičov podľa príjmov z obdobia pred zmenou zamestnania vtedy, ak sa preukáže, že to bol rodič, ktorý sa vzdal bez vážneho dôvodu výhodnejšieho zamestnania alebo zárobku. Až po stanovení konkrétnej výšky priemerných mesačných nákladov na dieťa môže súd pristúpiť k určeniu miery, ktorou sa na stanovených mesačných nákladoch bude podieľať každý z rodičov. Pri určení tejto miery súd zohľadní zárobkové schopnosti a možnosti toho, ktorého rodiča, majetkové pomery, životnú úroveň, počet iných vyživovacích povinností a ich výšku, plnenie vyživovacej povinnosti aj osobnou starostlivosťou o dieťa a starostlivosťou o domácnosť, ktorej je dieťa členom a napokon aj plnenie vyživovacej povinnosti aj vecnými plneniami nad rámec určený súdnym rozhodnutím. Vzhľadom na uvedené je preto potrebné uvedené faktory oboch rodičov porovnať navzájom a zohľadniť tiež osobnú starostlivosť o dieťa, prípadne starostlivosť o spoločnú domácnosť. V tejto súvislosti aj odvolací súd dáva do pozornosti Metodiku „Rodičovské kompetencie - Metodika pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné“, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom (schválená ministrom spravodlivosti Slovenskej republiky, uverejnená na webovom portáli Ministerstva spravodlivosti SR https://www.justice.gov.sk/dokumenty/2024/01/Metodika-Vyzivne.pdf;ďalej len „Metodika“).
9.7.10 Súd prvej inštancie vychádzajúc z vykonaného dokazovania dospel k správnemu právnemu záveru o schopnosti otca (vzhľadom na jeho vek 44 rokov, fyzickú zdatnosť, zdravotný stav, získané vzdelanie - stredoškolské, pracovné zručnosti a pod.) pracovať na plný pracovný úväzok a vzhľadom na jeho miesto trvalého pobytu (západoslovenský kraj SR a mesto D.) dosahovať priemernú mzdu v národnom hospodárstve Slovenskej republiky vo výške cca 1.643 eur brutto, čo zodpovedá sume cca 1.350 eur netto. Tu odvolací súd poukazuje na vecne správne a vyčerpávajúce zdôvodnenie takéhoto záveru súdom prvej inštancie v jeho rozsudku (bod 29. až 31.). Vychádzajúc z uvedeného, z vykonaného dokazovania aj podľa názoru odvolacieho súdu nebolo možné dospieť k záveru o opodstatnenosti výkonu práce otca len v rozsahu polovičného pracovného úväzku, prípadne o akomkoľvek znížení pracovnej schopnosti otca vzhľadom na jeho osobnostné rysy popisované v otcom namietanom znaleckom posudku. Potenciálny priemerný mesačný netto príjem otca preto od roku 2023 stúpol o cca 500 eur mesačne (1.350 - 850 = 500). Z vykonaného dokazovania bolo ďalej jednoznačne preukázané, že matka maloletého mala v roku 2023 príjem cca 1.000 eur netto mesačne a v roku 2025 príjem vo výške 1.320 eur netto mesačne. Jej priemerný mesačný netto príjem teda stúpol o cca 320 eur (1.320 – 1.000 = 320).
9.7.11 Vzhľadom na takto ustálený skutkový stav potom súd prvej inštancie správne zvýšené výdavky maloletého A. vo výške vo výške cca 210 eur mesačne (490 – 390 = 100 k čomu je potrebné pripočítať výdavok na doučovanie maloletého z anglického jazyka vo výške 110 eur hradený len matkou) pokryl v období od 01.09.2024 do 31.01.2025 príspevkom zo strany matky vo výške cca 110 eur mesačne (t.j. sumou zodpovedajúcou cca 35% z jej zvýšeného príjmu cca 320 eur netto mesačne, namiesto Metodikou určenej sumy a cca 70 eur mesačne zodpovedajúcej 22% zo zvýšeného príjmu matky, považujúc výdavky matky na doučovanie maloletého vo výške cca 110 eur mesačne za nadštandardné), vzhľadom na jej osobnú starostlivosť o maloletého realizovanú bez akejkoľvek pomoci a príspevku zo strany otca maloletého a zvýšením výživného zo strany otca o 100 eur mesačne (t.j. sumou zodpovedajúcou cca 22% z jeho zvýšeného potenciálneho príjmu cca 500 eur netto mesačne postupujúc pri určovaní výživného na maloleté dieťa spôsobom zohľadňujúcim nárok dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni jeho rodičov (Metodiku) a zohľadniac aj skutočnosť, že na osobnej starostlivosti o maloletého a výžive maloletého sa otec okrem platenia súdom určeného výživného žiadnym spôsobom nepodieľa. Zároveň súd prvej inštancie pri rozhodovaní správne zohľadnil skutočnosť, že otcovi maloletého v mesiaci február 2025 pribudla ďalšia vyživovacia povinnosť a to k
jeho synovi B., v dôsledku čoho správne znížil výživné na maloletého tak, aby výživné zo strany otca maloletého predstavovalo sumu 200 eur mesačne, ktorá suma zodpovedá cca 16% z jeho potenciálneho netto príjmu vo výške cca 1. 343 eur netto mesačne. Takto určený podiel rodičov na pokrytí zvýšených odôvodnených potrieb maloletého na jednej strane zodpovedá možnostiam a schopnostiam rodičov prispievať na jeho výživu a druhej strane zohľadňuje aj rozsah reálne vykonávanej osobnej starostlivosti o maloletého zo strany jeho rodičov. Podľa názoru odvolacieho súdu, pokiaľ otec maloletého prispeje na výživu maloletého sumou 200 eur mesačne a matka maloletého sumou cca 290 (22% zo sumy 1.320 eur) eur mesačne a k tomu sa pripočítajú rodinné prídavky na maloletého vo výške 60 eur mesačne, vytvorí sa dostatok finančných prostriedkov na krytie odôvodnených potrieb maloletého A. a zároveň bude naplnené jeho právo podieľať sa na zmenenej životnej úrovni jeho rodičov.
10. S ostatnými námietkami otca maloletého sa odvolací súd ako nepodstatnými pre rozhodnutie vo veci nezaoberal, nakoľko podľa už konštantnej judikatúry tak národných, ako aj nadnárodných súdov, súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené sporovými stranami, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných sporovými stranami. Odôvodnenie rozhodnutia tak nemusí dať odpoveď na každú jednu poznámku či pripomienku sporovej strany, ktorá ju nastolila. Je však nevyhnutné, aby bolo reagované na podstatné a relevantné argumenty sporových strán (porovnaj napríklad rozhodnutia ÚS SR II. ÚS 251/04, III. ÚS 209/04, II. ÚS 200/09 a podobne).
11. Preto odvolací súd rozhodnutie súdu prvej inštancie postupom podľa § 387 ods.1 a ods.2 CSP ako vecne správne potvrdil, keďže súd prvej inštancie rozhodol správne aj o zročnom výživnom a o trovách konania.
12. O náhrade trov odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa ustanovenia § 52 CMP v spojení s § 396 ods. 1 CSP, pretože žiaden z účastníkov nepodal návrh na ich priznanie v zmysle § 57 CMP a súd nezistil žiadne okolnosti, pre ktoré by bolo spravodlivé niektorému z účastníkov náhradu trov odvolacieho konania priznať.
13. Tento rozsudok bol prijatý pomerom hlasov 3 : 0, čiže jednomyseľne (§ 3 ods. 9 posledná veta zákona č. 757/2004 Z.z. o súdoch v znení neskorších zmien a doplnení).
Poučenie:
Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa (§ 419 CSP). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces (§ 420 CSP). Dovolanie je podľa § 421 CSP prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne (§ 421 ods. 1 CSP). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa § 357 písm. a) až n) (§ 421 ods. 2 CSP). Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,
b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) (§ 422 ods. 1 CSP). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (§ 422 ods. 2 CSP). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné (§ 423 CSP). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané (§ 424 CSP). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa § 77 (§ 425 CSP). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil (§ 426 CSP). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy (§ 427 ods. 1 CSP). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (§ 427 ods. 2 CSP). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) (§ 428 CSP). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (§ 429 ods. 1). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa (§ 429 ods. 2 CSP). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 430 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 420 možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení (§ 431 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada (§ 431 ods. 2 CSP). Dovolanie prípustné podľa § 421 možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci (§ 432 ods. 1 CSP). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia (§ 432 ods. 2 CSP). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom (§ 433 CSP). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania (§ 434 CSP). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania (§ 435 CSP).