Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

15CoP/77/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací, v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Zuzany Štolcovej a členiek senátu JUDr. Márie Dubcovej, JUDr. Miroslavy Korbašovej, v právnej veci manželky: A. B., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, C. D. E. XXXX/XX, C. C., občianka Ukrajiny, zastúpenej zástupcom: MAXIMA LEGIS, s. r. o., so sídlom Oravská 2352/3, Žilina, IČO: 54 535 581 a manžela: C. F., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom B. XXX, zastúpeného právnym zástupcom: JUDr. Martin Zuberec, advokát, so sídlom Zvolenská 4014/31, Martin, v konaní o rozvod manželstva a úpravu práv a povinností k maloletému dieťaťu: G. F., nar. XX.XX.XXXX, bytom ako matka, zastúpenému kolíznym opatrovníkom: Úrad práce, sociálnych vecí a rodiny Martin, na čas po rozvode, o odvolaní manžela (otca) proti rozsudku Okresného súdu Martin č. k. -114 zo dňa 26. marca 2025, takto

r o z h o d o l :

Rozsudok okresného súdu v napadnutom výroku V. o určenom výživnom a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania p o t v r d z u j e .

Žiaden z účastníkov n e m á n á r o k na náhradu trov odvolacieho konania.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým rozsudkom okresný súd výrokom I. manželstvo účastníkov A. B., nar. XX.XX.XXXX, a C. F., nar. XX.XX.XXXX, uzavreté dňa XX.XX.XXXX v C. C., zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. C., zväzok XX, ročník XXXX, strana XX, por. číslo XX, rozviedol. Podľa výroku II. maloletý G. sa na čas po rozvode zveril do osobnej starostlivosti matky. Výrokom III. rozhodol, že obidvaja rodičia budú maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok. Výrokom IV. schválil rodičovskú dohodu v časti úpravy styku v nasledovnom znení: Otec je oprávnený stretávať sa s maloletým G. nasledovne:

- každý párny týždeň v utorok od 14:00 hod. do 18:00 hod.,

- každý nepárny týždeň v utorok a štvrtok od 14.00 hod. do 18.00 hod.,

- každú nedeľu od 9.30 hod. do 17.30 hod., kedy si otec maloletého prevezme prostredníctvom tretej osoby - starých rodičov zo strany otca a maloletého odovzdá v mieste bydliska matky prostredníctvom tretej určenej osoby - starých rodičov zo strany otca. Matka je povinná maloletého na styk riadne pripraviť a maloletého otcovi prostredníctvom tretej určenej osoby odovzdať. Výrokom V. uložil otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého výživným v sume 280,- Eur mesačne, vždy do 10. dňa v mesiaci vopred k rukám matky, počnúc dňom právoplatnosti tohto rozsudku. O nároku na náhradu trov prvoinštančného konania rozhodol výrokom VI. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania.

2. V odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na dňa 16.01.2025 doručený návrh manželky na rozvod manželstva a úpravu práv a povinností rodičov k maloletému dieťaťu na čas po rozvode, jeho zdôvodnenie a priložené dôkazy, na vyjadrenia manžela k podanému návrhu, ktorý s rozvodom súhlasil, rovnako súhlasil so zverením maloletého do osobnej starostlivosti matky, s právom oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, navrhovanú úpravu styku k maloletému považoval

za nedostatočnú a výška požadovaného výživného podľa manžela nekorešponduje s oprávnenými potrebami maloletého dieťaťa, ktoré považoval za nadnesené.

3. Okresný súd poukázal na nariadené pojednávanie, vykonané dokazovanie výsluchom účastníkov konania, oboznámením sa s listinnými dôkazmi tvoriacimi súdny spis, Správou z prešetrenia pomerov kolízneho opatrovníka zo dňa 21.03.2025, Lekárskou správou UNM zo dňa 05.01.2025, zmluvou o nájme bytu, Zápisnicou napísanou na Okresnom súde Martin zo dňa 06.01.2025, lustráciou v Sociálnej poisťovni, potvrdením zamestnávateľa manžela, potvrdením Úradu práce, sociálnych vecí a rodiny Martin zo dňa 17.02.2025, Správou z probačného dohľadu zo dňa 24.03.2025, pripojenými spismi Okresného súdu Martin sp. zn. , sp. zn. a za aplikácie § 18, § 23 ods. 1, § 23 ods. 2, § 100, § 24 ods. 1, 2, 4, § 25 ods. 1, § 62 ods. 1, 2, 4, 5, § 71 Zákona o rodine rozhodol tak, ako uviedol vo výrokovej časti svojho rozsudku.

4. Vykonaným dokazovaním zistil, že účastníci konania uzavreli manželstvo dňa XX.XX.XXXX v C. C., ktoré je zapísané v knihe manželstiev Matričného úradu C. C. vo zväzku XX, ročník XXXX, strana XX, por. č. XX, z manželstva pochádza maloletý G., nar. XX.XX.XXXX. Z Úradného záznamu z vykázania zo spoločného obydlia zo dňa 04.01.2025 okresnému súdu vyplývalo, že dňa 04.01.2025 v čase o 21:29 hod. bola vyslaná hliadka OOPZ Turčianske Teplice na adresu do mestského nájomného bytu, kde malo dôjsť k napadnutiu manželky manželom.

5. Vzhľadom k tomu, že manželka je občianka Ukrajiny, okresný súd v prvom rade posudzoval, či má právomoc konať a rozhodnúť vo veciach, ak áno, podľa ktorého právneho poriadku. Okresný súd dospel k záveru, že právomoc je daná a odkázal na Čl. 26 ods. 2, 27 ods. 2 Zmluvy medzi Československou socialistickou republikou a Zväzom sovietskych socialistických republík o právnej pomoci a právnych vzťahoch v občianskych, rodinných a trestných veciach zo dňa 12.08.1982, vyhlásenej ministrom zahraničných vecí v Zbierke zákonov pod číslom . Miestna príslušnosť sa riadi posledným spoločným bydliskom manželov. Okresný súd rozhodoval podľa slovenského právneho poriadku.

6. Pokiaľ išlo o návrh na rozvod manželstva, z vykonaného dokazovania mal okresný súd preukázané, že vzťahy medzi manželmi sú narušené, v manželstve účastníkov nastal rozvrat, pre ktorý manželstvo už nemôže plniť svoj účel. Manželka ako dôvody pre rozvod uviedla časté opakujúce sa hádky, či nevhodné správanie manžela, ktoré vyústilo do incidentu dňa 04.01.2025, ako jeho nevhodné správanie, ktorého sa dopúšťal v prítomnosti syna. Manžel s návrhom na rozvod súhlasil. Okresný súd mal zistené, že manželia nežijú v spoločnej domácnosti od januára 2025, kedy bol manžel zo spoločného bývania vykázaný políciou, následne mu boli v rámci trestného konania uložené zákazy, a to zákaz priblíženia, či zákaz kontaktu s manželkou a zákaz vstupu do spoločného obydlia. Poukázal na to, že manželstvo nie je len právny stav, či právny pomer, ale aj životné spoločenstvo, ktoré sa má vyznačovať vzájomným rešpektom, citovou náklonnosťou, úctou, dôverou a pomocou, má vytvárať zdravé rodinné prostredie tak, aby sa vytvorili priaznivé podmienky pre spolužitie a realizáciu všetkých členov rodiny, vrátane maloletých detí. Podľa okresného súdu manželstvo účastníkov možno považovať len za formálny zväzok, manželstvo si už neplní svoju funkciu a keďže nebol predpoklad obnovenia spolužitia medzi účastníkmi, manželka takéto spolužitie odmietala, bola rozhodnutá vzťah ukončiť a nútiť ju k zotrvaniu vo vzťahu s manželom by situáciu nevyriešilo, boli splnené podmienky podľa § 23 ods. 1 Zákona o rodine na to, aby návrhu vyhovel a manželstvo účastníkov rozviedol. Mal za to, že manželstvo nie je schopné tvoriť harmonické a trvalé spoločenstvo, kde by zároveň boli vytvorené zdravé podmienky pre výchovu maloletého dieťaťa (výrok I. rozsudku).

7. Okresný súd poukázal na to, že s konaním o rozvod manželstva je zo zákona spojené konanie o úpravu práv a povinností k maloletým deťom, pochádzajúcim z manželstva, na čas po rozvode.

8. Konštatoval, že z manželstva účastníkov pochádza maloletý G., ktorého zveril do osobnej starostlivosti matky, keďže v jej starostlivosti neboli zistené žiadne nedostatky, maloletý od narodenia je výlučne v jej starostlivosti a s takouto úpravou súhlasil aj samotný manžel. Obom rodičom rovnako zostalo zachované právo maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, keďže ani u jedného z nich neboli zistené okolnosti, ktoré by ich z tohto práva vylučovali, či obmedzovali (výrok II. a III. rozsudku).

9. Pokiaľ išlo o úpravu styku otca s maloletým, v tejto časti rodičia uzavreli na pojednávaní dňa 26.03.2025 rodičovskú dohodu, po preskúmaní ktorej okresný súd zistil, že táto neodporuje zákonu

a je v záujme maloletého. Podľa okresného súdu dohodou upravený styk je v záujme zachovania vzájomného vzťahu otca s maloletým, jeho ďalšieho rozvíjania a prehlbovania. Zároveň uviedol, že naďalej platia uložené obmedzenia a povinnosti otca v rámci trestného konania, ktoré (nateraz) vylučujú osobný kontakt medzi manželkou a manželom, preto bolo namieste, aby k preberaniu a odovzdávaniu maloletého dochádzalo prostredníctvom tretej osoby, a to starých rodičov zo strany otca, ktorí s takouto formou realizácie styku súhlasili, s čím napokon súhlasila aj samotná manželka (výrok IV. rozsudku).

10. Pri rozhodovaní o výživnom okresný súd vychádzal zo zásad vyplývajúcich z § 62 ods. 1, 2, 4 a 5 a § 75 ods. 1 Zákona o rodine. Uviedol, že vyživovacia povinnosť rodičov k deťom je ich zákonnou povinnosťou, ktorá trvá do času, kým deti nie sú schopné samé sa živiť. Kritériami určovania rozsahu vyživovacej povinnosti sú odôvodnené potreby dieťaťa, ako aj schopnosti, možnosti, majetkové pomery rodičov. Pri určení rozsahu výživného je potrebné vychádzať z toho, aká peňažná suma je potrebná na úhradu odôvodnených potrieb dieťaťa, medzi ktoré patria okrem bežných potrieb, ako výživa vo vlastnom zmysle, tzn. šatstvo, bielizeň, obuv, náklady na bývanie, aj ďalšie potreby. Odôvodnené potreby je potrebné posudzovať v každom prípade, pričom preukazovať je potrebné odôvodnené výdavky na výživu dieťaťa, ktoré vybočujú z rámca potrieb iných detí v tomto veku.

11. Podľa okresného súdu stanovené výživné vo výške 280,- Eur mesačne odzrkadľuje potreby dieťaťa, keďže výživné zo strany otca musí pokryť náklady dieťaťa, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie a hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, či iné voľné aktivity. Matka je na rodičovskej dovolenke s mesačným príjmom vo výške 533,30 Eur (473,30 Eur rodičovský príspevok + 60,- Eur prídavok na dieťa). Za oprávnené výdavky maloletého okresný súd považoval pomernú účasť nákladov na bývanie 125,50 Eur (nájom + elektrina : 2), mlieko 72,- Eur mesačne, plienky 50,- Eur mesačne, Sudocrem 20,- Eur mesačne, hygienické potreby 15,- Eur mesačne, vitamíny a cumlíky 30,- Eur mesačne, oblečenie 60,- Eur mesačne a strava 100,- Eur mesačne, spolu 472,50 Eur, z ktorej sumy odrátal štátom poskytovanú dávku, t.j. 60,- Eur a vychádzal z výdavkov v sume 412,50 Eur. Túto časť výdavkov, ktorú je potrebné vynaložiť pre maloleté dieťa, nedelil medzi rodičov pomerne, nakoľko bral do úvahy, že matka toho času nedosahuje príjem, nakoľko zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa. Naproti tomu otec je riadne, stabilne zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem je cca 1.690,- Eur a zároveň si na maloletého uplatňuje aj daňový bonus, ktorý mu bol (k času rozhodovania okresného súdu) vyplatený v sume 1.680,- Eur (uplatnil si ho raz ročne, tzn. 140,- Eur mesačne). Otcovi tak pričítal 2/3 z výdavkov na maloletého (čo predstavuje cca 275,- Eur, ktorú zaokrúhlil na 280,- Eur z dôvodu, že otec aj pred súdom na pojednávaní deklaroval, že túto sumu je ochotný platiť). Po odpočítaní jeho mesačných výdavkov otec aj tak disponuje dostatočným zvyšným príjmom, ktorý mu umožňuje platiť výživné v stanovenej výške. Zároveň okresný súd poukázal na to, že za posledné obdobie došlo k rastu cien potravín, drogérie, ktorý rast ovplyvnil aj rozpočet matky. Otec jednotlivé matkou uvádzané výdavky nenamietal.

12. Okresný súd zvýraznil, že výživné má prednosť pred inými výdavkami rodičov a plnenie vyživovacej povinnosti je ich zákonnou povinnosťou. Zohľadnil pri určení rozsahu výživného aj to, ktorý z rodičov a v akej miere sa o maloleté dieťa stará, pričom matka je tá, ktorá zabezpečuje starostlivosť o maloleté dieťa nepretržite, otec je s maloletým toho času v krátkodobých intervaloch (výrok IV. v spojení s výrokom V. rozsudku).

13. Nad rámec uviedol, že v zmysle metodiky pre výpočet výživného rodičov k deťom – tzv. tabuľkové výživné, ktorá je súhrnom odporučených východísk pre stanovenie výšky výživného za účelom zjednotenia praxe súdov v otázkach výživného rodičov k deťom, v súdenej veci vychádza tzv. tabuľkové výživné pre maloletého G. v sume 304,32 Eur (18 % z priemernej mesačnej mzdy otca 1.690,68 Eur za obdobie od 08/2024 do 01/2025).

14. O trovách konania rozhodol podľa tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov konania, keďže neboli preukázané skutočnosti odôvodňujúce výnimočné priznanie náhrady trov konania niektorému z účastníkov konania (výrok VI. rozsudku).

15. Proti tomuto rozsudku, a to výroku V. o výživnom, v zákonnej lehote podal odvolanie manžel/ otec (ďalej aj „otec“) prostredníctvom právneho zástupcu z dôvodu, že okresný súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci a konanie má vadu, ktorá má za následok

nesprávne rozhodnutie vo veci. Uviedol, že jeho pohľad sa rozchádza s pohľadom okresného súdu v otázke stanovenia výšky vyživovacej povinnosti. Ak okresný súd v rámci vykonávaného dokazovania poukazoval na právo maloletého podieľať sa na životnej úrovni otca, tak životná úroveň sa nedá stotožniť s výškou príjmu otca. Z vykonaného dokazovania vyplývalo, že býva u svojich rodičov, nevlastní žiaden majetok, jeho jediným bonusom je relatívne slušný príjem, ktorý však dosahuje len za cenu vykonávania ťažkej fyzickej práce. Do dňa 31.07.2024 bol zamestnaný v spoločnosti SAMHWA TECH s.r.o., kde dosahoval výrazne nižší príjem. Práve z dôvodu existencie manželstva a narodenia dieťaťa prácu zmenil za prácu pilčíka, ktorá je síce lepšie platená, ale fyzicky náročnejšia s rizikom úrazu. Bez osobitnej potreby dokazovania mal za zrejmé, že oprávnené výdavky na maloleté dieťa vo veku 1 roka 2 mesiacov sú relatívne nízke, spočívajú takmer výlučne v zabezpečovaní stravy, nákupu hygienických potrieb a oblečenia. V tomto prípade je maloleté dieťa našťastie zdravé, náklady na zdravotnú starostlivosť tak žiadne nevznikajú. Vzhľadom na svoj vek nenavštevuje žiadne aktivity predstavujúce finančný výdavok. Matka náklady na maloleté dieťa uviedla len deklaratórne a tvrdenia vyjadrené v odseku 40. odôvodnenia rozsudku žiadnym spôsobom nepreukázala. Podľa otca k ustáleniu výšky priemerných nákladov na maloleté dieťa malo dôjsť práve s prihliadnutím na jeho fyzický vek, matka deklarované výdavky mala riadne preukázať a s prihliadnutím na tieto konkrétne okolnosti mala byť určená primeraná výška vyživovacej povinnosti. Pri posudzovaní možností a schopností uhrádzať výživné súd prvej inštancie poukázal len na jednu skutočnosť na strane otca, a to jeho príjem, avšak v rámci stanovenia výšky vyživovacej povinnosti je nutné prihliadať aj na úmernosť určovaného výživného a jeho primeranosť v zmysle § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Z vykonaného dokazovania vo vzťahu k výške jeho príjmu by bolo možné v zhode s okresným súdom prijať záver, že platiť stanovené výživné „si môže dovoliť“, avšak matkou tvrdené výdavky neboli žiadnym spôsobom preukázané, a tým, že si okresný súd tvrdenia matky bez ďalšieho osvojil, došlo k pochybeniu. Ak okresný súd uvádzal v zátvorke, že na pojednávaní deklaroval ochotu platiť sumu vo výške 280,- Eur, išlo len o diskusiu na pojednávaní v rámci hľadania možnosti uzavrieť rodičovskú dohodu a v tomto kontexte treba vnímať jeho vyjadrenie. Podľa otca stanovené výživné nekorešponduje s oprávnenými potrebami maloletého dieťaťa, vo vzťahu ku ktorým okresný súd pri určení oprávnených výdavkov zahrnul aj pomernú časť nákladov na bývanie vo výške 125,50 Eur (nájom + elektrika : 2), pričom matka tieto výdavky nehradí a tieto hradil výlučne otec. Navrhol napadnutý rozsudok zmeniť a uložiť otcovi povinnosť prispievať na výživu maloletého G. výživným v sume 180,- Eur mesačne a vo zvyšku návrh matky zamietnuť.

16. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 13.05.2025, bolo odvolanie otca doručené matke prostredníctvom zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú možnosť kolízny opatrovník nevyužil.

17. K doručenému odvolaniu sa písomne vyjadrila matka prostredníctvom zástupcu, ktorá s odvolaním otca nesúhlasila a považovala ho za nedôvodné. Mala za to, že okresný súd dospel po vykonanom dokazovaní k správnym skutkovým zisteniam a vec správne právne posúdil vychádzajúc, okrem iného, aj z metodiky na určovanie výživného. Matka poukázala na to, že v pôvodnom návrhu, v záujme maloletého dieťaťa, navrhovala určiť výživné 350,- Eur mesačne, ktorú výšku navrhovala určiť podľa základných potrieb maloletého s prihliadnutím na Metodiku pre výpočet výživného rodičov k deťom zverejnenú na stránke MS SR. Na pojednávaní sa snažila s otcom maloletého dieťaťa dohodnúť tak na úprave styku, ako aj výške výživného. Po vyhlásení rozsudku sa vzdala práva podať odvolanie, hoci výživné bolo určené v nižšej výške, ako navrhovala, chcela byť v tomto smere voči otcovi ústretová. Odvolanie otca považovala za účelové a výživné, ktoré navrhuje, nie je v záujme maloletého dieťaťa, nakoľko matka je na rodičovskej dovolenke, nemá príjem zo zamestnania a výživné vo výške 180,- Eur mesačne by nepokrylo základné potreby maloletého. Určené výživné odzrkadľuje potreby dieťaťa, keďže výživné zo strany otca má pokryť náklady dieťaťa, medzi ktoré patrí bývanie, strava, ošatenie, hygienické potreby a drogéria, zdravotná starostlivosť, či iné voľné aktivity. Príjem matky je vo výške 533,30 Eur, oprávnené výdavky maloletého sú v sume 412,50 Eur, pričom otcovi okresný súd pričítal 2/3 výdavkov, čo predstavuje sumu cca 275,- Eur, ktorú zaokrúhlil na sumu 280,- Eur, v ktorom smere vec správne právne posúdil aj s prihliadnutím na § 62 ods. 4 Zákona o rodine. Za dôležité považovala uviesť, že otec maloletého na pojednávaní deklaroval, že túto sumu, ktorú okresný súd vypočítal pri predbežnom právnom posúdení veci, je ochotný platiť, teda s takouto sumou otec maloletého na pojednávaní súhlasil. Do výšky príjmu otca nebol započítaný daňový bonus, ktorý poberal a poberá. Okresný súd určil výživné pod hranicu, akú stanovuje metodika pre výpočet výživného, avšak chcela urobiť ústretový krok, s rozhodnutím okresného súdu súhlasila. Považovala za nepravdivé, že by výdavky nepreukázala, naopak výdavky riadne preukázala. Je pravdou, že náklady na bývanie hradil otec maloletého, avšak len z dôvodu, že to

robil účelovo, aby mu bolo určené nižšie výživné. Matka na pojednávaní niekoľkokrát uviedla, že výdavky na bývanie si bude a chce hradiť sama. Otec ich však účelovo hradil a je pravdepodobné, že hneď ako nadobudne rozsudok právoplatnosť, hradiť ich prestane a bude ich hradiť matka, a preto táto okolnosť nemôže byť braná do úvahy. Podľa matky otcom navrhované výživné vo výške 180,- Eur mesačne nie je vzhľadom na jeho príjem v záujme maloletého, nerešpektuje ani metodiku na určovanie výživného a ani právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Ak by súd určil výživné vo výške 180,- Eur mesačne, matke by nevychádzalo zabezpečovať všetky základné potreby maloletého, a aj vzhľadom na príjem otca by bolo takéto výživné neprimerane nízke. Okresným súdom stanovené výživné korešponduje s oprávnenými potrebami a výdavkami maloletého dieťaťa a rešpektuje právo dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni rodičov. Navrhla rozsudok okresného súdu ako vecne správny potvrdiť.

18. Postupom okresného súdu, a to podaním zo dňa 27.05.2025, bolo vyjadrenie matky doručené otcovi prostredníctvom právneho zástupcu a kolíznemu opatrovníkovi s možnosťou sa k nemu v lehote 10 dní písomne vyjadriť, ktorú nevyužili.

19. Do momentu konania a rozhodovania krajským súdom ďalšie podania nenasledovali.

20. Krajský súd v Žiline, ako súd odvolací ( ), na základe odvolania podaného v zákonnej lehote osobou oprávnenou, a to otcom maloletého dieťaťa, prejednal vec postupom bez nariadenia pojednávania podľa ust. a contrario, keď nebolo potrebné zopakovať alebo doplniť dokazovanie a nevyžadoval si to ani dôležitý verejný záujem, a za aplikácie ust. , s prihliadnutím na vady konania v zmysle , ktoré však nezistil, rozsudok okresného súdu v odvolaním napadnutom výroku V. o výživnom a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania potvrdil ako vecne správne rozhodnutie podľa ust. hodnutie bolo prijaté hlasovaním v pomere hlasov 3 : 0.

21. K procesnému postupu krajského súdu, ktorý prejednal odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa bez nariadenia pojednávania, sa poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č. k. -151 zo dňa 18.11.2025, keď miesto a čas verejného vyhlásenia rozsudku bolo oznámené na úradnej tabuli Krajského súdu v Žiline v lehote najmenej 5 dní pred jeho vyhlásením, v zmysle vyššie uvedeného uznesenia krajského súdu dňa 18.11.2025 a na webovej stránke Krajského súdu v Žiline, na základe čoho boli splnené podmienky k verejnému vyhláseniu rozsudku krajským súdom.

22. Za rešpektovania ust. , krajský súd uvádza, že základom pre jeho konanie bolo odvolanie podané otcom maloletého dieťaťa proti výroku V. rozsudku okresného súdu, ktorým bola určená vyživovacia povinnosť otca k maloletému dieťaťu na čas po rozvode. Podstatou odvolania bola námietka, že matkou tvrdené výdavky na maloletého nie sú žiadnym spôsobom preukázané a pokiaľ okresný súd poukazoval na právo maloletého dieťaťa podieľať sa na životnej úrovni otca, tak jeho životná úroveň sa nedá stotožniť s výškou dosahovaného príjmu. Pokiaľ si okresný súd osvojil tvrdenia matky bez ďalšieho, jednalo sa o jeho pochybenie. Otec tak namietal nesprávne právne posúdenie veci ohľadom určenia výživného v rozsahu určenej vyživovacej povinnosti na maloletého, vo vzťahu ku ktorému oprávnené výdavky na maloleté dieťa v tak nízkom veku sú relatívne nízke.

23. Vzhľadom na to, že rozsudok súdu prvej inštancie vo výrokoch I., II., III., IV., a to o rozvode manželstva, o zverení maloletého do osobnej starostlivosti matky a o oprávnení oboch rodičov maloletého zastupovať a spravovať jeho majetok, o schválenej rodičovskej dohode, v časti úpravy styku, nebol napadnutý opravným prostriedkom (vo vzťahu k výroku IV. otec ani nie je osobou oprávnenou podať odvolanie), nestali sa predmetom odvolacieho prieskumu a odvolací súd ani nezistil vecnú nesprávnosť týchto odvolaním nenapadnutých výrokov.

24. Z dôvodu, že predmetom konania pred odvolacím súdom zostal len výrok V. rozsudku okresného súdu, týkajúci sa určenia výživného otca k maloletému na čas po rozvode, krajský súd účastníkov konania označoval prioritne termínmi otec a matka; a nie aj termínmi manželka, resp. druhý manžel.

25. Pre posúdenie odvolacích dôvodov nebolo potrebné nariadiť pojednávanie, resp. doplniť dokazovanie, ak pre rozhodnutie okresného súdu bolo v potrebnom a dostatočnom rozsahu vykonané dokazovanie, z ktorého krajský súd vychádzal pri vyhodnotení odvolacích dôvodov. Potreba ďalšieho

dokazovania v odvolacom konaní nebola zistená ani krajským súdom, a preto bolo vychádzané len z obsahu spisového materiálu, ak účastníci tohto konania, najmä odvolateľ, ani nevzniesli žiadny presvedčivý dôkaz, potvrdzujúci, že iba ústna časť pojednávania by mohla zaručiť spravodlivé konanie (rozhodnutie Európskeho súdu pre ľudské práva zo dňa 25.04.2002, č. 64336/01, vo veci Lino Carlos VARELA ASSALINO proti Portugalsku, rozsudok Najvyššieho súdu SR sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. , sp. zn. ). Krajský súd zvýrazňuje, že okresný súd z vykonaného dokazovania zistil skutkový stav v akceptovateľnom rozsahu potrebnom pre rozhodnutie. Skutočný stav veci zistený okresným súdom bol dostačujúci pre jeho rozhodnutie, následne aj pre posúdenie odvolania, ak odvolací súd nepristúpil k zopakovaniu alebo doplneniu dokazovania (ktoré zo strany odvolateľa ani navrhnuté nebolo), nedošlo týmto jeho postupom k porušeniu práva odvolateľa na spravodlivý súdny proces.

26. Primárne krajský súd uvádza, že vo vzťahu k napadnutému výroku V. rozsudku základom jeho rozhodnutia je aplikácia ust. , pretože sa stotožňuje s rozsudkom okresného súdu v tej časti a odôvodnením k nej sa viažucim, na ktoré odôvodnenie v podrobnostiach odkazuje. Práve z titulu aplikácie ust. nie je potrebné a ani žiaduce, aby v odôvodnení rozsudku krajského súdu boli zopakované tie skutkové a právne závery, s ktorými sa krajský súd stotožňuje, pretože je postačujúce na ne len odkázať. Uvedené vyplýva z toho, že odôvodnenie rozhodnutia okresného súdu a odvolacieho súdu nemožno posudzovať izolovane, pretože prvoinštančné a odvolacie konania z hľadiska predmetu konania tvoria jeden celok. Za aplikácie ust. veta druhá sa však krajský súd v odôvodnení svojho rozsudku vysporiadal s podstatnými tvrdeniami odvolateľa uvedenými v podanom odvolaní.

27. Krajský súd, ako odvolací súd, po posúdení veci na základe odvolania otca, vo väzbe k odvolaciemu dôvodu o nedostatočne zistenom skutkovom stave uvádza, že tento nebol relevantný.

28. Vychádzajúc z ust. a zdôrazňuje odvolací súd, že súd prvej inštancie vykonal vo veci dostatočné dokazovanie vo vzťahu k zisteniu všetkých skutočností potrebných na posúdenie otázky a prijatie rozhodnutia o výške výživného, a to s ohľadom na hypotézu právnej normy stanovujúcej kritéria pre jej určenie (v predmetnom prípade, najmä podľa až 5 a Zákona o rodine). Okresný súd v dostatočnom rozsahu zistil na jednej strane odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, ktoré podrobne popísal v odseku 40. odôvodnenia napadnutého rozsudku a vyjadril v sume 412,50 Eur, a na druhej strane príjmy a výdavky oboch rodičov (keďže vyživovaciu povinnosť voči maloletému má každý z nich), ako aj celkovú životnú úroveň a zároveň zohľadnil aj osobnú starostlivosť matky v zmysle Zákona o rodine. Okresný súd vykonané dôkazy podľa Čl. 10 a v súlade so zásadou voľného hodnotenia dôkazov podľa správne vyhodnotil podľa vlastnej úvahy; každý dôkaz hodnotil samostatne, ako aj v súvislosti s ostatnými dôkazmi. Jeho hodnotenie nie je v rozpore so zásadami logiky a prihliadol pritom na všetko, čo počas konania vyšlo najavo.

29. V súvislosti s námietkou nesprávneho právneho posúdenia odvolací súd uvádza, že takýto postup môže spočívať v použití nesprávnej právnej normy, nesprávnej interpertácii správnej právnej normy, alebo jej nesprávnej aplikácii na zistený skutkový stav, ktorá situácia v danom prípade nenastala. Okresný posúdil otázku vyživovacej povinnosti otca voči maloletému synovi na čas po rozvode manželstva v súlade s relevantnými ustanoveniami Zákona o rodine, najmä ust. § 62 ods. 1 až 5, § 75 ods. 1, ktoré na vec správne aplikoval.

30. Nebolo možné akceptovať odvolací dôvod otca maloletého dieťaťa, že okresný súd pri určení vyživovacej povinnosti nevychádzal z odôvodnených potrieb maloletého dieťaťa, naopak krajský súd je názoru, že vyživovaciu povinnosť otcovi maloletého dieťaťa okresný súd určil práve za rešpektovania potrieb maloletého dieťaťa, schopností, možností a majetkových pomerov otca ako povinného rodiča, za súčasného prihliadnutia k životnej úrovni otca maloletého tak, ako to vyplýva z ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine. Práve pre zabezpečenie zhodnej životnej úrovne dieťaťa a rodičov okresný súd pri určovaní výšky výživného nie je viazaný tvrdeniami účastníkov konania, a preto ani okresný súd pri rozhodovaní o právach a povinnostiach k maloletému dieťaťu, v danej veci výživného, nebol viazaný návrhom podaným matkou maloletého dieťaťa.

31. Okresný súd vyjadril potreby maloletého dieťaťa, ktoré je toho času vo veku skoro 2 rokov, zohľadnil výdavky na maloleté dieťa, ktoré ustálil v sume 412,50 Eur, a to náklady na bývanie, náklady súvisiace

s hygienou, obliekaním, vitamínmi, príkrmami, osobnú starostlivosť matky a jej príjem z rodičovského príspevku a prídavku na dieťa v sume 533,30 Eur. Súčasne na druhej strane mal okresný súd dokazovaním zistené majetkové pomery otca, ktorý je riadne stabilne zamestnaný, jeho priemerný čistý mesačný príjem je 1.690,- Eur a zároveň si uplatňuje daňový bonus, a preto za tejto vyššej životnej úrovne otca, ktorý dosahuje pomerne vyšší príjem na rozdiel od príjmu matky, vecne správne skonštatoval, že je v schopnostiach a možnostiach otca platiť výživné 280,- Eur, ktoré zodpovedá potrebám maloletého dieťaťa. Tak, ako bolo konštatované krajským súdom vyššie, okresný súd dôsledne aplikoval ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine a takémuto zákonnému postupu nebolo možné zo strany krajského súdu nič vytknúť. Okresný súd rešpektoval zákonné kritéria rozhodujúce pre stanovenie rozsahu vyživovacej povinnosti otca, a preto neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie krajským súdom, než na potvrdenie správnosti napadnutého výroku V. rozsudku okresného súdu.

32. Tak ako v reálnom živote nie je možné exaktne matematicky vyčísliť všetky náklady na výživu dieťaťa v širšom zmysle slova, tak nie je možné, pri zverení maloletého dieťaťa do osobnej starostlivosti len jedného z rodičov vyčísliť hodnotu osobnej starostlivosti (napr. zabezpečenie a prípravu jedla, zabezpečenie a údržbu bývania, pranie a žehlenie ošatenia, aj zabezpečenie lekárskej starostlivosti a liečebného režimu dieťaťa v prípade ochorenia, nemožnosť rodiča pracovať v prípade ošetrovania člena rodiny). Rovnako netreba prehliadnuť dve skutočnosti: 1/ maloleté výživou oprávnené dieťa má právo podieľať sa na životnej úrovni svojich rodičov a 2/ vyživovacia povinnosť rodičov voči maloletým deťom má prednosť pred ostatnými výdavkami rodičov.

33. K aplikácii ust. § 62 ods. 2 Zákona o rodine krajský súd len dopĺňa, že rovnaká životná úroveň nespočíva v matematicky rovnakom finančnom zabezpečení dieťaťa a rodiča, teda, že rodič a dieťa musia mať k dispozícii rovnakú sumu finančných prostriedkov, pretože potreby dospelého človeka a dieťaťa sú odlišné. Porovnanie životnej úrovne rodiča a dieťaťa je založené na porovnaní dostupnosti uspokojovania potrieb rodiča a potrieb dieťaťa pri danej finančnej dispozícii. O rovnakú životnú úroveň potom pôjde, ak budú potreby rodiča a potreby dieťaťa dostupné rovnakou mierou. Odôvodnené potreby maloletého dieťaťa, na ktoré súd prihliada pri určení výživného, sú práve ovplyvňované schopnosťami a možnosťami rodičov, a preto, ak sú reálne možnosti rodiča širšie, tak je spravodlivé, ak sa pri rozhodnutí súdu o rozsahu vyživovacej povinnosti rodiča k dieťaťu vyjadrí práve zásada úmernosti životnej úrovne dieťaťa k životnej úrovni rodiča. Zo zistených príjmov otca súdom prvej inštancie je jednoznačné, že jeho zárobkové pomery zodpovedajú určenému výživnému.

34. Odvolací súd považuje za potrebné konštatovať, že výška výživného určená súdom prvej inštancie tak, ako uviedol aj okresný súd v odseku 41. odôvodnenia napadnutého rozsudku, je nižšia, ako odporúčaná výška výživného podľa Metodiky pre výpočet výživného na deti vypracovanou MS SR, ktorá stanovuje objektívne kritéria pre určenie výživného a vytvára základ pre transparentný výpočet jeho výšky, keď podľa metodiky by primerané výživné predstavovalo, v prípade existencie jednej vyživovacej povinnosti k dieťaťu vo veku skoro 2 rokov (vek dieťaťa 0-5), 18 % z priemerného čistého mesačného príjmu povinného rodiča, t.j. čo by bolo 304,32 Eur (18% z 1690,-Eur), avšak okresný súd za zohľadnenia kritérií Zákona o rodine nevychádzal výlučne z tejto metodiky, ktorá má odporúčací charakter, ale určil nižšie výživné.

35. V neposlednom rade považuje odvolací súd za potrebné zdôrazniť, že otec si musí uvedomiť zodpovednosť vyplývajúcu z jeho postavenia rodiča, ako aj povinnosti, ktoré s tým neoddeliteľne súvisia – najmä povinnosť zabezpečiť výživu maloletého dieťaťa. Táto povinnosť nevyplýva iba zo zákona, ale predstavuje prirodzenú morálnu zodpovednosť každého rodiča. Preto, ak rodičovi v jej plnení nebránia výnimočné okolnosti, ako napríklad vážny zdravotný stav alebo iné závažné dôvody, je povinný vyvinúť všetko úsilie na to, aby ju mohol plniť, v čo najširšom možnom rozsahu.

36. K úplnosti dodáva odvolací súd, že keďže v predmetnom prípade okresný súd rozhodoval o úprave výkonu rodičovských práv a povinností na čas po rozvode manželstva účastníkov, tak počiatok vyživovacej povinnosti určenej rozhodnutím súdu prvej inštancie sa odvíja od právoplatnosti rozsudku. To však neznamená, že dovtedy vyživovacia povinnosť neexistovala, čo – vyplýva totiž priamo zo zákona a rozhodnutie súdu ju len deklaruje.

37. Na základe vyššie uvedených zhodnotení dospel odvolací súd k záveru, že súd prvej inštancie vykonal dokazovanie v rozsahu potrebnom na rozhodnutie o určení vyživovacej povinnosti, vykonané

dôkazy správne vyhodnotil a dospel k správnym skutkovým zisteniam a vec aj správne právne posúdil. Odvolací súd nenašiel dôvod na odklon od právnych záverov súdu prvej inštancie. Odvolateľ v podanom odvolaní neuviedol také relevantné skutočnosti, ktoré by mohli viesť k zrušeniu, resp. k zmene rozhodnutia v napadnutej časti. Odvolací súd preto rozsudok súdu prvej inštancie v napadnutom výroku V. a v závislom výroku VI. o trovách prvoinštančného konania ako vecne správny potvrdil podľa a 2 .

38. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté podľa v spojení s ust. tak, že žiaden z účastníkov nemá nárok na náhradu trov odvolacieho konania, ak neboli zistené dôvody pre iné rozhodnutie o týchto trovách.

Poučenie:

Proti tomu rozsudku odvolanie n i e j e prípustné.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľný exekučný titul (t.j. vykonateľné rozhodnutie), môže oprávnený podať návrh na nariadenie výkonu rozhodnutia.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa.

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa ust. v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa ust. dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa ust. povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.

Podľa ust. rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada.

Podľa ust. dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa ust. dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci. Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia.

Podľa ust. dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prvej inštancie alebo pred odvolacím súdom.

Podľa ust. dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania.

Podľa ust. v dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania.