Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

74S/10/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd správny, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej (sudca spravodajca) a členiek senátu JUDr. Jany Novotnej a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej, v právnej veci žalobcu: BB Deal s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: XX XXX XXX, právne zast.: JUDr. Eva Krchňavá, advokátka, so sídlom Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. L. XXXX v spojení s oznámením o oprave zrejmej nesprávnosti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. T. XXXX a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. L. XXXX, takto

rozhodol:

I. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX z a m i e t a.

II. Súd žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX z a m i e t a.

III. Žalobcovi právo na náhradu trov konania nepriznáva.

odôvodnenie:

Administratívne konanie

1. Daňový úrad Banská Bystrica (ďalej aj len „správca dane“) vykonal u platiteľa dane žalobcu samostatné daňové kontroly zamerané na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa o dani z pridanej hodnoty (ďalej len „Zákon o DPH“ alebo „“) za zdaňovacie obdobie jún 2011 a za zdaňovacie obdobie júl 2011.

2. O výsledku daňovej kontroly za zdaňovacie obdobie jún 2011 vyhotovil Protokol č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/Bed zo dňa XX.XX.XXXX.. Daňovou kontrolou bolo zistené, že žalobca si neoprávnene odpočítal DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 v sume XX XXX,XX Eur za nákup kryštálového cukru od dodávateľa LONGINEX s.r.o., so sídlom ul. Biskupa Királya 2950/18, 945 01 Komárno, IČO: XX XXX XXX, pretože nebolo preukázané, že dodávateľ, ktorý vystavil dodávateľské faktúry bol skutočným dodávateľom tovaru pre žalobcu, t. j. nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru medzi týmito obchodnými spoločnosťami, čím neboli splnené zákonné podmienky pre odpočítanie DPH podľa § 49 ods. 1, ods. 2, § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH.

3. Išlo o tieto dodávateľské faktúry:

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,- Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,- Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,XX Eur, XX % DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,XX Eur, XX % DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,XX Eur, XX % DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,XX Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,- Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,- Eur za kryštálový cukor,

- fa č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX.XXX,- Eur, XX% DPH X.XXX,- Eur za kryštálový cukor.

4. V prípade zdaňovacieho obdobia jún 2011, na základe zistení z daňovej kontroly, daňový úrad vydal dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Bed,. ktorý na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX potvrdilo. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici v spoločnom konaní zamietol rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX. Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobcu tento rozsudok uznesením č.k. XSžf/XX/XXXX-XX, XSžf/XX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie s vysloveným právnym názorom o nutnosti zaoberať sa aj novými skutočnosťami, námietkami uplatnenými prvý krát až v súdnom konaní, ktoré neboli dovtedy namietané v konaní pred daňovými orgánmi. Krajský súd v Banskej Bystrici, viazaný právnym názorom v súlade s , v spoločnom konaní rozsudkom č.k. -53 zo dňa 01.10.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie, keďže rozsah potrebného dokazovania presahoval účel správneho súdnictva. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. zo dňa 24.06.2015. Následne Finančné riaditeľstvo zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, a to rozhodnutím č. XXXXXXX/ XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

5. Nové rozhodnutie bolo vydané daňovým úradom pod č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku, ktorým správca dane určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún 2011 vo výške XX XXX,XX Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX Eur na sumu XX XXX,XX Eur. Toto rozhodnutie žalovaný potvrdil v odvolacom konaní rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Zákonnosť rozhodnutia žalovaného bola posudzovaná v rámci súdneho prieskumu správnym súdom pod sp. zn. , keď Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. -70 zo dňa XX.XX.XXXX v spoločnom konaní žalobu žalobcu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol.

6. O výsledku daňovej kontroly DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 bol vyhotovený protokol č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/XXXX/Lon zo dňa XX.XX.XXXX. Daňovou kontrolou bolo zistené, že daňový subjekt - žalobca si uplatnil odpočítanie DPH za nákup kryštálového cukru od dodávateľa LONGINEX s.r.o. v sume X XXX,XX Eur, podľa dodávateľskej faktúry č. XXXXXXXXX, dátum vzniku daňovej povinnosti XX.XX.XXXX, základ dane XX XXX,XX Eur, 20% DPH X XXX,XX Eur, avšak nebolo preukázané dodanie tovaru deklarovaným dodávateľom, preto neboli splnené zákonom stanovené

podmienky na odpočítanie dane v zmysle § 49 ods. 1 a ods. 2, § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Podľa správcu dane dodávateľom kryštálového cukru žalobcovi nebol dodávateľ deklarovaný dodávateľskou faktúrou.

7. V prípade zdaňovacieho obdobia júl 2011, na základe zistení z daňovej kontroly, daňový úrad vydal dňa XX.XX.XXXX dodatočný platobný výmer č. XXXXXXX/X/XXXXXXX/ XXXX/Lon, ktorý na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. XXXXXXX/ X/XXXXXXX/XXXX/XXXX . zo dňa XX.XX.XXXX. potvrdilo. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici v spoločnom konaní zamietol rozsudkom č.k. -23 zo XX.XX.XXXX. Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobcu tento rozsudok uznesením č.k. XSžf/XX/XXXX-XX, XSžf/XX/XXXX z XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici, viazaný právnym názorom v súlade s , v spoločnom konaní rozsudkom č.k. XXS/XX/XXXX-XX z XX.XX.XXXX zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. z 24.06.2015. Následne Finančné riaditeľstvo zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, a to rozhodnutím zo dňa XX.XX.XXXX č. XXXXXXX/XXXX a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

8. V nasledujúcom konaní správca dane vydal rozhodnutie č. XXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § XX ods. X Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl XXXX v sume X XXX Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet DPH zo sumy XX XXX,XX Eur na sumu XX XXX,XX Eur. Žalovaný, ako odvolací orgán rozhodnutie správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX potvrdil rozhodnutím č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Rozhodnutie žalovaného bolo predmetom súdneho prieskumu na tunajšom správnom súde, keď Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č. k. XXS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX v spoločnom konaní žalobu o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zamietol.

9. Zákonnosť rozhodnutí žalovaného č. XXXXXXX/XXXX a č. XXXXXXX/XXXX, obe zo dňa XX.XX.XXXX bola po spojení vecí posudzovaná správnym súdom v spoločnom konaní a o žalobách bolo rozhodnuté jedným rozsudkom č. k. XXS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX, . ktorým boli obe žaloby zamietnuté podľa , keďže nebola preukázaná dôvodnosť žalôb, a to po doplnenom dokazovaní správnym súdom na pojednávaní na preskúmanie zákonnosti napadnutých rozhodnutí ( ).

10. Kasačný súd - Najvyšší súd SR rozsudkom sp. zn. XSžfk/XX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zmenil rozsudok správneho súdu - Krajského súdu v Banskej Bystrici č. k. XXS/XXX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX tak, že rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a rozhodnutie žalovaného č. XXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušil a vec vrátil žalovanému na ďalšie konanie.

11. Dôvodom takéhoto rozhodnutia bola skutočnosť, že daňové orgány rozhodli bez riadne zisteného skutkového stavu veci a v ďalšom konaní zaviazal správcu dane povinnosťou v konaní riadne vypočuť L. S. ako svedka za prítomnosti konateľa žalobcu, resp. jeho právneho zástupcu, resp. jeho výpoveď konfrontovať s výpoveďou svedka I. P., výpovede riadne posúdiť samostatne, ako aj vo vzájomných súvislostiach s prihliadnutím k všetkým ostatným zisteným dôkazom a až následne vo veci riadne rozhodnúť (bod 30 rozsudku NS SR sp. zn. ). Kasačný súd sa stotožnil s argumentáciou žalobcu/sťažovateľa, že žalovaný ale ani správny súd nerešpektovali záväzný právny názor najvyššieho súdu vo svojom rozhodnutí a nepreskúmal komplexne námietky sťažovateľa a nevysporiadal sa s nimi v odôvodnení rozsudku (bod 37). Správca dane a žalovaný vo veci rozhodli znovu bez toho, aby sa čo len pokúsili riadnym spôsobom vypočuť L. Q. ako svedka. Túto povinnosť má správca dane aj napriek skutočnosti, že sa zistilo, že žalobcom označený svedok sa volá L. S. a nie L. Q. (body 27 a 28). Konštatoval, že takéto rozhodnutia bez riadne zisteného skutkového stavu je nutné označiť za nezákonné a najvyššiemu súdu preto nie je jasné, prečo krajský súd žaloby podané žalobcom zamietol a tým defacto „správoplatnil“ obidve rozhodnutia (bod 29).

12. V ďalšom konaní žalovaný zrušil rozhodnutia správcu dane predchádzajúce rozhodnutiam Finančného riaditeľstva SR, ktoré boli zrušené rozsudkom Najvyššieho súdu SR a vec vrátil správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie. Po vyrubovacom konaní boli vydané správcom dane nové rozhodnutia, a to za zdaňovacie obdobie T., ktoré bolo rozhodnutím Finančného riaditeľstva SR č.

XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX zrušené a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie; a za zdaňovacie obdobie T., ktoré bolo na základe odvolania Finančným riaditeľstvom SR zrušené rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX a vec vrátená správcovi dane na ďalšie konanie a rozhodnutie.

Prvostupňové administratívne rozhodnutia

13. Správca dane po vykonanom vyrubovacom konaní vydal rozhodnutie č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie T. XXXX v sume XX XXX,XX Eur, t. j. znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX. Eur na sumu XX XXX,XX. Eur. Na základe podaného odvolania bolo predmetné rozhodnutie potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. Proti tomuto rozhodnutiu žalovaného podal žalobca správnu žalobu, ktorá bola zapísaná pod sp. zn. XXS/X/XXXX.

14. Správca dane po vykonanom vyrubovacom konaní rozhodnutím č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX . podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie T. Eur, t. j. znížil žalobcovi nadmerný odpočet zo sumy XX XXX,XX Eur na sumu XX XXX,XX Eur. Na základe podaného odvolania bolo predmetné rozhodnutie potvrdené rozhodnutím Finančného riaditeľstva č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (po oprave zrejmej nesprávnosti

- uvedeného chybného dátumu XX.XX.XXXX na písomnom vyhotovení rozhodnutia oznámením č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX). Správna žaloba smerujúca voči tomuto rozhodnutiu žalovaného bola zapísaná pod sp. zn. .

15. Správny súd uznesením č. k. XXS/XX/XXXX-XX zo dňa XX.XX.XXXX spojil na spoločné konanie veci, ktoré začali pod sp. zn. XXS/XX/XXXX a sp. zn. XXS/X/XXXX podľa a , s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod spoločnou spisovou značkou XXS/XX/H.. Správny súd vyhovel návrhu žalobcu na spojenie vecí, nakoľko sa týkajú tých istých účastníkov konania a veci spolu skutkovo a právne súvisia. Správny súd vhodnosť spojenia vyhodnotil v závislosti od identickej argumentácie v žalobách, vo vyjadrení k žalobám ako aj vzhľadom na v zásade rovnaké odôvodnenie napadnutých rozhodnutí žalovaného a správcu dane a samotného postupu v konaní daňových orgánov.

16. Z odôvodnení prvostupňových rozhodnutí vyplýva, že správca dane riadiac sa usmernením Najvyššieho súdu SR a žalovaného doplnil dokazovanie, zároveň použil dôkazy získané v priebehu daňovej kontroly, ako aj predošlých vyrubovacích konaní. Správca dane na základe zistených objektívnych skutočností po vykonaní vyhodnotenia všetkých zabezpečených dôkazov vec právne posúdil tak, že nárok na odpočítanie dane z predmetných faktúr zamietol z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu. Identifikoval podvodné konanie jednotlivých subjektov reťazca, ktorého sa stal žalobca účastníkom. Špecifikoval, že k daňovému úniku došlo pri nepreukázanej dodávke tovaru medzi spoločnosťami HBM Trade s.r.o. ako dodávateľom a spoločnosťou LONGINEX s.r.o. ako odberateľom. Spoločnosť HBM Trade s.r.o. neumožnila správcovi dane preveriť správnu výšku odvedenej dane. Ide o spoločnosť, ktorá je nekontaktná, nesídli na adrese registrovaného sídla, nemá materiálne, personálne zabezpečenie. Spoločnosť LONGINEX s.r.o. si z nákupu tovaru daň odpočítala, čím došlo k daňovému úniku. Správca dane zistil, že plnenie je spojené s daňovým podvodom na inom, predchádzajúcom stupni obchodu, o ktorom daňový subjekt vedel, mohol vedieť a musel vedieť. Išlo o reťazec: nezistený dodávateľ › HBM Trade s.r.o. › LONGINEX s.r.o. › BB Deal s.r.o. › BEBO IMPEX AGRO GABONA TRANS, Maďarsko. Správca dane preveroval celý obchodný reťazec, a to v dôsledku dôvodných pochybností ohľadne dodávok kryštálového cukru. Podľa správcu dane zdaniteľný obchod žalobcu je spojený s podvodným konaním platiteľa HBM Trade s.r.o., ktorý neodviedol daň štátu, ktorý mal dodať kryštálový cukor spoločnosti LONGINEX s.r.o. a spoločnosť LONGINEX s.r.o. žalobcovi. Daňový subjekt HBM Trade s.r.o. daňovú povinnosť z dodania fakturovaného tovaru nepriznal, pričom spoločnosť LONGINEX s.r.o. si túto daň odpočítala, čo v konečnom dôsledku viedlo k daňovému úniku. Správca dane postupoval v zmysle kritérií uvedených v rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. . Podľa správcu dane žalobca mohol alebo mal vedieť, že prijatím predmetných plnení sa bude podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom, keby bol dostatočne obozretný vo svojom konaní. Žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Podľa správcu dane žalobca nebol obozretný a z nedbanlivosti sa zapojil nevedome do podvodu. Správca dane zistil,

že v preverovaných prípadoch kontrolovaný platiteľ síce splnil formálne podmienky pre odpočítanie dane podľa § 49 až § 51 Zákona o DPH, ale posúdením týchto zdaniteľných obchodov vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi a zistenými skutočnosťami (najmä konania spoločnosti LONGINEX s.r.o., HBM Trade s.r.o.) správca dane dokázal, že kontrolovaný platiteľ získal neoprávnený daňový prospech, ktorým je odpočítanie dane na základe faktúr od tuzemského dodávateľa LONGINEX s.r.o. S odkazom na judikatúru Súdneho dvora konštatoval, že na základe získaných dôkazov nie je možné priznať právo na odpočítanie dane na základe preverovaných faktúr od dodávateľa LONGINEX s.r.o. z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu.

Druhostupňové administratívne rozhodnutia

17. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX. na základe podaného odvolania žalobcu potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým správca dane určil rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie T. Eur.

18. Žalovaný rozhodnutím č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX (v spojení s upovedomením o oprave zrejmej nesprávnosti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX) potvrdil rozhodnutie správcu dane č. XXXXX/XXXX zo dňa XX.XX.XXXX, ktorým určil rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl XXXX v sume X XXX Eur.

19. V odôvodnení oboch rozhodnutí žalovaný konštatoval, že po oboznámení sa s rozsahom a dôvodmi odvolania, po preskúmaní odvolaním napadnutých rozhodnutí správcu dane a po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení napadnutých rozhodnutí. Závery správcu dane spolu so správnou citáciou právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutých rozhodnutí. Odvolací orgán sa stotožnil v celom rozsahu s právnym posúdením vecí správcom dane, teda, že nie je možné priznať žalobcovi právo na odpočítanie dane z predmetných faktúr od dodávateľa LONGINEX s.r.o. z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu.

20. K jednotlivým odvolacím námietkam uviedol, že správca dane vo svojich rozhodnutiach riadne odôvodnil, že nárok bol zamietnutý z dôvodu, že sa stal žalobca účastníkom daňového podvodu. Správca dane na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotil v rozhodnutiach jednotlivo ako i vo vzájomných súvislostiach prijal záver, že kontrolovaný daňový subjekt je súčasťou podvodného reťazca a mohol vedieť, alebo mal vedieť, že svojím konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Preto považoval za irelevantné tvrdenie odvolávajúceho sa, že nárok bol zamietnutý z obidvoch dôvodov, a to jednak pre nesplnenie podmienok na uplatnenie nároku podľa § 49 a § 51 Zákona o DPH a zároveň z dôvodu, že sa daňový subjekt stal súčasťou podvodu. Správca dane vyhodnotil správanie daňových subjektov HBM Trade s.r.o., LONGINEX s.r.o. a BB Deal s.r.o. zapojených do podvodu jednotlivo a tak isto vo vzájomných súvislostiach, identifikoval podvodné konanie, na ktorom stupni reťazca došlo k daňovému úniku a taktiež preukázateľne zistil, že plnenie je spojené s daňovým podvodom na inom, predchádzajúcom stupni obchodu, o ktorom daňový subjekt vedel, mohol vedieť a musel vedieť.

21. Tvrdenie, že L. S. sám vystupoval ako L. Q. je zavádzajúce, toto poprel aj sám L. S. vo svojej výpovedi. Svedok I. B. vo výpovedi dňa XX.XX.XXXX uviedol, že si nepamätá, že by sa niekedy stretol s L. Q. a nevie kto je L. Q., v roku XXXX už uviedol, že sa mu pán S. legitimoval občianskym preukazom na meno Q.. Konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. Q. Q. vo výpovedi zo dňa XX.XX.XXXX uviedol, že L. Q. pozná ako bývalého kolegu, ktorý ale nikdy nevystupoval za spoločnosť LONGINEX s.r.o., čo potvrdzoval opakovane vo svojich výpovediach aj L. S.. Žalovaný konštatoval, že Q. Q., konateľ dodávateľa zomrel XX.XX.XXXX, a teda tvrdenie daňového subjektu o tom, že správca dane odmietal vykonať konfrontáciu L. S. a Q. Q. je zavádzajúce, nakoľko konfrontácia nemohla byť vykonaná, o čom vedel aj daňový subjekt. Žalovaný poukázal na výpovede vypočutých svedkov Q. Q., I. P., I. B. vypočutých v priebehu daňovej kontroly, resp. vo vyrubovacích konaniach a konštatoval, že správca dane vykonal konfrontáciu týchto svedkov a vyhodnotil svedecké výpovede objektívne a vo vzájomných súvislostiach a nie na základe podozrení a domnienok ako tvrdil odvolateľ.

22. Podľa žalovaného správca dane postupoval v súlade s § 3 ods. 1 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku, dokazovanie viedol v zmysle § 24 ods. 2, ods. 3 Daňového poriadku. K námietke ohľadom dĺžky daňového konania uviedol, že svojim konaním k predĺženiu konania prispel aj samotný daňový subjekt, a to tým, že osobou, ktorá mala zastupovať spoločnosť LONGINEX s.r.o. pri predmetnom obchode mal byť L. Q., ktorá neexistovala. Sám žalobca podal návrh na výsluch svedka L. Q. až X rokov po začatí daňovej kontroly. Dokazovaním správcu dane sa až v roku XXXX podarilo identifikovať túto osobu, ktorá bola L. S. a správca dane ju predvolával na výsluch svedka, avšak L. S. sa ospravedlnil z dôvodu práceneschopnosti (dňa XX.XX.XXXX). S poukazom na § 20 Daňového poriadku uviedol, že túto osobu nemohol dať predviesť. Ďalší výsluch svedka bol nariadený na deň XX.XX.XXXX, na ktorý dátum sa L. S. opakovane ospravedlnil. Výsluch svedka bol stanovený na deň XX.XX.XXXX, kedy bol L. S. ako svedok aj vypočutý za prítomnosti žalobcu.

23. Na základe návrhu na vykonanie ďalšieho dokazovania, a to konfrontácie svedkov L. S., I. B. a I. P. správca dane nariadil vypočutie svedkov na deň XX.XX.XXXX, na ktoré sa L. S. písomne ospravedlnil. Správca dane určil opakovaný termín na deň XX.XX.XXXX, na čo reagoval L. S. podaním doručeným správcovi dane dňa XX.XX.XXXX, v ktorom uviedol, že sa výsluchu nezúčastní, čo ale neodôvodnil, a preto správca dane požiadal OR PZ F. B. o predvedenie L. S. na výsluch na deň XX.XX.XXXX.

24. Žalovaný uzavrel, že z rozhodnutí správcu dane jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Postup správcu dane bol v súlade so zákonom a nestotožnil sa s tvrdením žalobcu, že správca dane nekvalifikovane posúdil podnikateľskú činnosť daňového subjektu. Odvolaním napadnuté rozhodnutie má presvedčivo a dostatočne štruktúrované odôvodnenie, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Rozhodnutia správcu dane spĺňajú podmienku v zmysle § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Rozhodnutia sú preskúmateľné a konanie správcu dane nie je možné považovať za svojvoľné a neodborné.

Žaloby, žalobné body a argumentácia žalobcu

25. V zákonom stanovenej lehote podal žalobca samostatné žaloby o preskúmanie zákonnosti oboch rozhodnutí žalovaného, a to č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX v spojení s oznámením o oprave zrejmej nesprávnosti č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. júna XXXX a o preskúmanie zákonnosti rozhodnutia žalovaného č. XXXXXXXXX/XXXX zo dňa XX. mája XXXX, ktorými potvrdil rozhodnutia správcu dane o znížení uplatneného nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie jún XXXX a za zdaňovacie obdobie júl XXXX. Argumentácia v žalobách je rovnaká, pričom oboma žalobami sa žalobca domáhal zrušenia rozhodnutí žalovaného a vrátenia mu vecí na ďalšie konanie. Po spojení vecí boli žaloby prejednané v spoločnom konaní pod sp. zn. XXS/XX/XXXX.

26. Žalobca tvrdil ukrátenie na jeho právach z dôvodu nezákonnosti napadnutých rozhodnutí, pričom nezákonnosť rozhodnutí žalovaného a nesprávny postup žalovaného vidí žalobca v tom, že: 1. Zistenie skutkového stavu nezodpovedá vykonanému dokazovaniu; 2. Postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, nevysporiadal sa s odvolacími námietkami žalobcu; 3. Žalovaný nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti; 4. Rozhodnutia žalovaného sú pre nedostatok dôvodov nepreskúmateľné.

27. Žalobca v časti II. žaloby uviedol podstatné argumenty z odôvodnenia rozhodnutí správcu dane a v časti III. uviedol odvolacie námietky a to, ako sa s nimi vysporiadal žalovaný, tvrdiac, že sa s nimi vysporiadal nedostatočne. Namietal, že žalovaný sa dostatočne nevysporiadal s odvolacími námietkami. Podstatnou odvolacou námietkou žalobcu bola skutočnosť, že rozhodnutia správcu dane sú vnútorne rozporné a zmätočné, pretože boli založené na dvoch dôvodoch, a to jednak, že daňový subjekt nepreukázal reálnosť zdaniteľného obchodu a jednak z dôvodu, že daňový subjekt sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu. Žalobcovi nebolo jasné, ktorý z dôvodov je tým, na základe ktorého mu bolo odopreté právo na vrátenie nadmerného odpočtu DPH. Správca dane nemôže zamietnuť nárok z obidvoch dôvodov, pretože tieto sa navzájom vylučujú (keď je splnená prvá podmienka, nemôže nastúpiť druhá podmienka). Tým, že žalovaný túto námietku považoval za irelevantnú, ak správca dane v rozhodnutiach odôvodnil, že nárok bol zamietnutý z dôvodu, že sa žalobca stal účastníkom daňového podvodu, sú rozhodnutia žalovaného nepreskúmateľné.

28. Žalobca v odvolaní namietal aj neoboznámenie žalobcu s obsahom dôkazného bremena, nakoľko správca dane takmer počas celého konania popieral žalobcovi nárok z dôvodu, že nepreukázal riadne uskutočnenie zdaniteľného plnenia, t. j., že tovar mu bol dodaný práve dodávateľom LONGINEX s.r.o., avšak až v posledných rozhodnutiach správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX (zrušené rozhodnutiami Finančného riaditeľstva SR) správca dane uviedol, že ide o konanie poznačené účasťou daňového subjektu na daňovom podvode. Namietal, že daňový subjekt je oprávnený vedieť v dostatočnom časovom predstihu, na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno. Záver správcu dane pre žalobcu vyznieval tak, že pokiaľ sa nedá jeho nárok zamietnuť podľa jedného dôvodu, tak za každú cenu sa zamietne z iného dôvodu. Podľa žalobcu po revidovaní svojich úsudkov správcom dane po takmer 7 rokov po začatí daňového konania, bola jeho možnosť preukazovania ďalších dôležitých skutkových okolností k otázke jeho vedomosti o účasti na daňovom podvode obmedzená znemožnením vykonania niektorých dôkazov. A to najmä v dôsledku úmrtia konateľa dodávateľa - Q. Q., tiež vykonanie výsluchov svedkov po výraznom časovom odstupe po udalostiach, ku ktorým sa mali vyjadrovať - výsluch L. S., I. B..

29. V odvolaní žalobca namietal zamietnutie nároku z dôvodu, že sa stal účastníkom daňového podvodu. Ku konštatovanému daňovému úniku v reťazci namietal, že mu nie je zrejmé, ako tým, že si spoločnosť LONGINEX s.r.o. odpočítala daň, došlo u žalobcu k daňovému úniku, ku ktorému mohlo dôjsť jedine v článku reťazca medzi spoločnosťami HBM Trade s.r.o., ktorá nesplnila svoju povinnosť odviesť daň a spoločnosťou LONGINEX s.r.o., ktorá daň odpočítala. Žalobca namietal, že z vyhodnotenia skutkových zistení správcom dane nevyplýva, že by spoločnosť LONGINEX s.r.o. neodviedla štátu daň, správca dane len poukazoval na vysoké obraty a nízke daňové povinnosti a na skutočnosť, že spoločnosť neodviedla za rok 2011 daň z príjmu právnických osôb. Žalobca sa neuspokojil s tým, ako sa žalovaný vysporiadal s touto odvolacou námietkou, pokiaľ konštatoval, že nikdy správca dane neuviedol, že spoločnosť nepodala daňové priznanie na DPH, ale, že neumožnila správcovi dane preveriť správnu výšku odvedenej dane. Nesúhlasil so záverom, že správca dane preukázateľne zistil, že plnenie je spojené s daňovým podvodom na inom, predchádzajúcom stupni obchodu, o ktorom žalobca vedel, mohol vedieť a musel vedieť. Uvedené považoval za rozporné s obsahom administratívnych spisov aj s príslušnou judikatúrou. Namietal, že došlo k nesprávnemu vyhodnoteniu skutkového tvrdenia, keď uvádzal, že pokiaľ považuje správca dane reťazec za podvodný, musí vyhodnotiť ako začiatok reťazca prvý článok, ktorým je neznámy dodávateľ, že musí presne uviesť, kde v reťazci vznikol daňový únik. Žalobca namietal záver správcu dane, že dokázal, že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k účasti na daňovom podvode a že mal a mohol vedieť, že je súčasťou tohto konania. Vytýkal žalovanému, že sa nevysporiadal s tvrdeniami žalobcu, prečo žalobca nemohol vedieť, že by mal byť súčasťou podvodného reťazca. Žalovaný neuviedol ako vyhodnotil preukázanie preventívnych a kontrolných opatrení žalobcom, na ktorý dôkaz bol žalobca vyzvaný a ktoré v rámci zachovania obozretnosti žalobca prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode, pričom nevedomá forma účasti je spojená so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení daňového subjektu, ktoré sa posudzujú individuálne s ohľadom na konkrétny prípad, na čo bol správca dane upozornený aj v zrušujúcich rozhodnutiach zo dňa 03.06.2019. Podľa žalobcu, žalovaný síce vymenoval objektívne zistenia zistené správcom dane, avšak tieto nevyhodnotil v súvise so skutkovým záverom, že žalobca vedel, mal vedieť a mohol vedieť, že sa zúčastní podvodného konania a že sa jedná o podvodný reťazec.

30. Žalobca v odvolaní namietal porušenie základných princípov daňového konania, že bolo porušené jeho právo na spravodlivé prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a právo na slobodu podnikania, ktoré mu priznáva SR a SR. Nesúhlasil so stanoviskom žalovaného pokiaľ sa k dĺžke daňového konania vyjadril v tom smere, že k tomu prispel aj sám žalobca a to tým, že osobou, ktorá mala zastupovať spoločnosť LONGINEX s.r.o., mal byť L. Q., ktorá neexistovala, a keď následne žalovaný len popísal aké problémy mal správca dane, aby zabezpečil vykonanie dôkazu výsluchom svedka L. S. a s jeho konfrontáciou s ostatnými svedkami, ktorý dôkaz požadoval žalobca. Obhajovať zákonnosť postupu správcu dane tým, že tento mal pri vykonávaní dôkazov problémy pri ich zabezpečovaní, je podľa žalobcu neprípustné. Aj keď zákon neustanovuje pre vyrubovacie konanie lehotu tak, ako je to pri daňovej kontrole, nie je možné vykladať zákon tak, že lehota na vyrubovacie konanie je neobmedzená, pretože tomu bráni SR o práve fyzických a právnických osôb na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov. Daňové konanie

trvajúce X rokov nemožno považovať za prebiehajúce v primeranej lehote. Namietal, že správcovi dane bol niekoľkokrát daný súhlas nadriadeného orgánu na predĺženie lehoty na rozhodnutie, o čom žalobca bol síce upovedomený, avšak nepozná dôvody rozhodnutí o predĺžení týchto lehôt. Tým, že žalovaný v napadnutých rozhodnutia nedal dostatočnú odpoveď na uvedenú argumentáciu k prieťahom v konaní, zaťažil svoje rozhodnutia vadou nezákonnosti a nepreskúmateľnosti.

31. V časti IV. žaloby žalobca namietal právne posúdenie záverov žalovaného. Podstatou súdeného prípadu je posúdenie, či žalovaný správne a zákonne potvrdil rozhodnutia správcu dane, ktorými tento nepriznal žalobcovi nárok na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr od dodávateľa LONGINEX s.r.o. za zdaňovacie obdobie jún 2011 a za zdaňovacie obdobie júl 2011, a to z dôvodu, že žalobca sa stal účastníkom daňového podvodu, pričom o tom, že sa jedná o daňový podvod vedel, vedieť mal a mohol. Žalobca uviedol, že jeho nárok na odpočítanie DPH bol dvakrát nepriznaný z dôvodu len formálneho splnenia požiadaviek a a až rozhodnutiami správcu dane zo dňa 12.02.2019 došlo k zmene právneho posúdenia nároku, keď nebol uznaný nárok na odpočet DPH z dôvodu, že sa žalobca stal účastníkom podvodného reťazca, keďže nebol obozretný a z nevedomosti sa do tohto podvodu zapojil. V posledných rozhodnutiach správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX nebol priznaný nárok žalobcovi, lebo sa stal účastníkom daňového podvodu, o čom vedel, mal alebo mohol vedieť, s ktorým záverom sa žalovaný už v plnom rozsahu stotožnil.

32. Žalobca nesúhlasil s právnymi a skutkovými závermi žalovaného. Dôvodil s poukazom na rozhodnutia Súdneho dvora sp. zn. K., že ani v prípade preukázania existencie podvodného reťazca nemôže byť daňovému subjektu odopreté právo na odpočet na DPH. Môže sa tak stať len za predpokladu preukázania úmyselnej účasti na daňovom podvode alebo v prípade, že daňový subjekt vedel alebo mohol vedieť, že sa zúčastňuje na podvodnom konaní. Dôkazné bremeno v takomto prípade je len na správcovi dane. Správca dane preukazoval vedomosť, resp. nedbanlivosť žalobcu tým, že si nepreveril osobu L. Q., jeho totožnosť, splnomocnenie na zastupovanie spoločnosti LONGINEX s.r.o., že správcom dane bolo zistené, že osoba Milan Budaj neexistuje, pričom je to práve daňový subjekt, ktorý má vedieť a poznať svojich obchodných partnerov; ďalej tým, že podľa vyjadrenia konateľa žalobcu pána B. objednávky prebiehali cez telefón pána B. a pána L. Q., pričom telefónne číslo, ktoré uviedol správcovi dane patrí spoločnosti U. SK P..D..G.. a bolo v užívaní od 20.07.2011, pričom zdaniteľné obchody sa uskutočnili pred týmto termínom; ďalej tým, že spoločnosť BB Deal s.r.o. si nepreverila spoločnosť LONGINEX s.r.o. ako nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť a aktuálne zázemie, prepojenie osôb vystupujúcich v ich mene. Žalobca vytýkal žalovanému, že námietky k týmto záverom správcu dane boli vyhodnotené povrchne, žalovaný sa s nimi vysporiadal len veľmi obmedzene, vyhodnotil jednotlivé výpovede svedkov Q. Q., I. Saucha, I. B., L. S. a F. B., pričom žalovaný konštatoval, že tieto sú diametrálne odlišné, a preto nedôveryhodné. Poukázal na jednotlivé nezrovnalosti vo vzťahu ku konfrontácii svedkov P., S. a B. dňa XX.XX.XXXX. Zotrvával na svojich tvrdeniach, že L. Q. neexistoval, z čoho vyvodil, že si žalobca nemohol riadne overiť svojho dodávateľa, pričom nebolo preukázané, že osobou konajúcou za LONGINEX s.r.o. bol L. S.. Žalobca vytýkal žalovanému, že nedošlo k hodnoteniu dôkazov v súlade so zákonom, že neboli vykonané dôkazy a zistenia vo vzájomnej súvislosti a že sa žalovaný nedostatočne vysporiadal s tvrdeniami žalobcu uvedenými v odvolaní, pričom v žalobe v časti IV pod bodom 4.7 zopakoval uvedenú argumentáciu. Namietal, že žalovaný v napadnutých rozhodnutiach nedal žalobcovi odpoveď na tieto jeho tvrdenia a predložené dôkazy, preukazujúce všetky preventívne a kontrolné opatrenia na zamedzenie toho, aby sa čo aj nevedomky stal účastníkom daňového podvodu. Žalobca tak nevie, prečo jeho opatrenia a jeho konanie nesie znaky jeho vedomej účasti na daňovom podvode spoločností HBM Trade s.r.o. a LONGINEX s.r.o. Nie je možné spoľahlivo a bez akýchkoľvek pochybností prijať záver, že žalobca konal pri obstarávaní obchodu nedbanlivo, že zanedbal základné zásady poctivého a obozretného obchodovania. Podľa žalobcu žalovaný nepreukázal, že žalobca sa zapojil do konania, ktoré vykazuje znaky podvodu a že mohol a mal vedieť, že je súčasťou tohto konania, t. j. žalovaný a ani správca dane neuniesli v tomto smere dôkazné bremeno.

Vyjadrenie žalovaného

33. Žalovaný vo vyjadreniach k žalobám trval na zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí a žaloby navrhoval ako nedôvodné zamietnuť.

34. K časti II. žaloby žalovaný konštatoval, že správca dane aj žalovaný rozhodli na základe objektívnych skutočností, ktoré vyhodnotili vo svojich rozhodnutiach a prijali záver, že žalobca je súčasťou podvodného reťazca a mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojim konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Správca dane aj žalovaný vo svojich rozhodnutiach poukázali na to, že žalobca síce splnil formálne požiadavky pre odpočítanie dane podľa § 49 a § 51 zákona o DPH, ale vo svojich rozhodnutiach riadne odôvodnili, že tento nárok bol zamietnutý z dôvodu, že sa žalobca stal účastníkom daňového podvodu, pričom svoje tvrdenia správca dane riadne odôvodnil v zmysle ustálenej judikatúry Súdneho dvora EÚ. Správca dane v rozhodnutiach vyhodnotil správanie daňových subjektov HBM Trade s.r.o., LONGINEX s.r.o. a BB Deal s.r.o. zapojených do podvodu jednotlivo (strana 42, 43, 44 a 45, 48, 49, 50 a 51 a nasl.) a tak isto vo vzájomných súvislostiach. Daňový subjekt HBM Trade s.r.o. síce podal daňové priznanie, ale nepredložil správcovi dane účtovníctvo a tým neumožnil správcovi dane skontrolovať správnu výšku odvedenej dane. Zo získaných dôkazov tiež vyplýva, že ide o spoločnosť, ktorá je nekontaktná, nesídli na adrese registrovaného sídla, nemá materiálne, personálne zabezpečenie. Spoločnosť LONGINEX s.r.o. si následne z nákupu tovaru daň odpočítala, čím došlo k daňovému úniku. Správca dane presne uviedol, na ktorom stupni v reťazci vznikol daňový únik, preukázateľne zistil, že preverované plnenia sú spojené s daňovým podvodom na inom, predchádzajúcom stupni obchodu, o ktorom daňový subjekt vedel, mohol vedieť a musel vedieť.

35. K tvrdeniu, že žalobca nemal ani minimálnu vedomosť, ktorým smerom je konanie správcom dane vedené, žalovaný uviedol, že nejde o pravdivé tvrdenie, nakoľko už v rozhodnutiach správcu dane zo dňa XX.XX.XXXX bolo konštatované, že ide o konanie poznačené účasťou žalobcu na daňovom podvode a taktiež už počas daňovej kontroly ako aj v následných vyrubovacích konaniach išlo o dokazovanie len správcom dane, o ktorom bol daňový subjekt pravidelne a v predstihu oboznamovaný a teda mohol sa k dôkazom vyjadrovať.

36. K časti III. žaloby žalovaný uviedol, že žalovaný sa dostatočne vysporiadal s odvolacími námietkami žalobcu a jednoznačne uviedol, že k neuznaniu nároku došlo na základe skutočnosti, že žalobca je súčasťou podvodu. Aj podľa ustálenej judikatúry platí, že sa nevyžaduje, aby na každú zistenú skutočnosť alebo každý argument daňového subjektu bola daná odpoveď v odôvodnení rozhodnutia. K dĺžke daňového konania žalovaný uviedol, že svojim konaním k nemu prispel aj samotný žalobca, ak ešte 5 rokov po začatí daňovej kontroly navrhoval výsluch svedka L. Q., o ktorom bolo zistené až v roku XXXX, že takáto osoba neexistuje a že sa jedná o L. S.. V intenciách záverov správneho súdu správca dane vykonával úkony k vypočutiu tejto osoby, pričom zopakoval úkony, ktorými bol niekoľkokrát menovaný predvolaný na výsluch svedka, ktorého sa podarilo vypočuť až XX.XX.XXXX a za účelom konfrontácie jeho výpovede s ostatnými svedkami na návrh žalobcu až po predvedení Okresným riaditeľstvom PZ F. B. dňa XX.XX.XXXX. Na základe uvedeného správca dane postupoval v zmysle Daňového poriadku, pričom zároveň chránil i ústavné práva fyzických osôb a vo svojom konaní nebol nečinný a nespôsoboval prieťahy, ak jeho činnosť smerovala k zabezpečeniu podkladov pre správne určenie dane.

37. K časti IV. žaloby žalovaný uviedol, že spornou vecou v prejednávanom prípade je skutočnosť, či sa žalobca dopustil podvodného konania (stal sa jeho účastníkom) a či mohol správca dane na základe celého konania (vrátane súdnych konaní) trvajúceho od roku 2012 pristúpiť k neuznaniu uplatneného nároku z dôvodu podvodného konania. Uviedol, že dokazovanie vedie správca dane a je na jeho úvahe, aké dôkazné prostriedky zvolí a akým spôsobom dokazovanie uzavrie. Zároveň však ale musí rozhodnutie a svoju úvahu náležite odôvodniť a s týmito skutočnosťami oboznámiť žalobcu. Žalobca bol informovaný o dôvode neuznania nároku (podvodné konanie), dôkazom čoho je zápisnica spísaná so žalobcom dňa XX.XX.XXXX, v ktorej sa správca dane vyjadril k tvrdeniam žalobcu uvedeným vo vyjadrení zo dňa XX.XX.XXXX a žalobca sa k stanovisku správcu dane uvedenom v zápisnici zo dňa XX.XX.XXXX vyjadril vo svojom podaní dňa XX.XX.XXXX.

38. Podľa žalovaného správca dane preukázal vykonanými úkonmi - predvolanie na výsluch svedkov, ústne pojednávania a iné získané dôkazy v súvislosti s iným daňovým konaním, že daňový subjekt neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode, a to tým, že si nepreveril dostatočne obchodného partnera - LONGINEX s.r.o., nepreveril si jeho ekonomickú činnosť, či tovar, ktorý mu bol dodaný dodávateľ skutočne vlastnil, či jednal s oprávnenou osobou. B. mal zabezpečovať obchod s kryštálovým cukrom so zástupcom spoločnosti LONGINEX s.r.o. L. Q., resp. L. S., čo je ale v rozpore

s tvrdením Q. Q. bývalého konateľa spoločnosti LONGINEX s.r.o., ktorý uviedol, že L. Q. nebol zamestnanec, nebol spoločník, nebol obchodný partner, nevystupoval za dodávateľa; ako aj v rozpore s tvrdením L. S., ktorý tvrdil, že nikdy nezastupoval spoločnosť LONGINEX s.r.o. a ani nemal o tom žiadny písomný doklad, nebol oprávnený konať za spoločnosť LONGINEX s.r.o.

39. K poukazovaniu žalobcu na rozhodnutie Súdneho dvora EÚ vo veci K. žalovaný uviedol, že Súdny dvor stanovil, že nie je v rozpore s právom EÚ požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (napr. K.. Poukázal na to, že žalobca začal obchodovať s novým obchodným partnerom spoločnosťou LONGINEX s.r.o., a preto bolo nutné rozumne očakávať, že si preverí svojho nového obchodného partnera, jeho podnikateľskú minulosť a zázemie, prepojenie osôb vystupujúcich v jeho mene.

40. Žalobca mal právo pýtať sa svojich dodávateľov na jeho subdodávateľov. Preukázať skutočnosti o vedomej/nevedomej účasti daňového subjektu na daňovom podvode je na správcovi dane, čo si správca dane plne uvedomuje, a preto vykonal tak rozsiahle dokazovanie. Správca dane pri kontrole preveroval nielen samotný daňový subjekt, ale aj jeho dodávateľov. Má legitímne právo preverovať celý obchodný reťazec, pričom poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , podľa ktorého správca dane postupuje v záujme riadneho zistenia veci, keď poukáže aj na zistenia u iných subjektov v obchodnom reťazci a zistené skutočnosti použije pri hodnotení skutkového stavu u kontrolovaného daňového subjektu.

41. Žalovaný poukázal na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. , ktorý jednak definuje pojem daňový podvod (bod 49) a jednak nastavil kritériá pre vykonanie testu ohľadom posúdenia účasti daňového subjektu na daňovom podvode (bod 50). V zmysle dokladov predložených žalobcom došlo k dodaniu tovaru prostredníctvom spoločnosti LONGINEX s.r.o., ktorej konateľ Q. Q. uviedol, že mu fakturovaný tovar dodala spoločnosť HBM Trade s.r.o. Zo zistení správcu dane vyplynulo, že konateľom spoločnosti HBM Trade s.r.o. bol Ján Valach, ktorý so správcom dane nespolupracuje. Dodanie tovaru spoločnosťou HBM Trade s.r.o. nebolo možné preveriť z dôvodu nepredloženia účtovníctva tejto spoločnosti, čím neumožnila správcovi dane skontrolovať správnu výšku odvedenej dane a vznik práva na odpočítanie dane (bod 38 a 39 rozsudku ESD C-576/15 Maya Marinova, body 46-48 rozsudku ESD C-332/15 Giusseppe Aston), keď podľa bodu 56 tohto rozsudku aj neexistencia evidencie vystavených a zaplatených faktúr môžu brániť riadnemu výberu dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto nesplnenie povinností považovali za daňový podvod a v takom prípade zamietli právo na odpočítanie dane.

42. Správca dane preukázal, že došlo k daňovému úniku, keď daňová povinnosť z dodania fakturovaného tovaru vznikla spoločnosti HBM Trade s.r.o., ktorý ju nepriznal, pričom následne si spoločnosť LONGINEX s.r.o. túto daň odpočítala. Vzhľadom na objektívne skutočnosti je zrejmé, že daňový únik je dôsledkom podvodného konania. Zdaniteľný obchod žalobcu bol priamo spojený s podvodným konaní spoločnosti LONGINEX s.r.o. Správca dane zistil, že preverovaný zdaniteľný obchod nadväzuje na zdaniteľné obchody v reťazci u ktorých bol preukázaný daňový únik. Konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. Q. Q. uviedol, že nepozná konateľa spoločnosti HBM Trade s.r.o. Jána Valacha, pričom ten je jeho svokrom a mali trvalý pobyt na rovnakej adrese. Q. Q. mal dispozičné právo k účtu spoločnosti HBM Trade s.r.o. Spoločnosť HBM Trade s.r.o. nepreukázala od koho bol tovar nakúpený a kde bol uskladnený. Q. Q. uviedol, že tovar dodávaný spoločnosťou HBM Trade s.r.o. bol uskladnený v C., pričom podľa dokladov tomu tak nebolo.

43. Podľa žalovaného žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že prijatím predmetných plnení sa bude podieľať na podvodnom konaní spojenom s daňovým únikom, keby bol dostatočne obozretný vo svojom konaní, napríklad tým, že by si získal dostatočné a objektívne informácie o obchodoch spoločnosti LONGINEX s.r.o., nehradil by všetky platby v hotovosti, preveril by si osobu L. Q. a zistil by, že takáto osoba neexistuje, keby si preveril u dodávateľa, ktoré konkrétne osoby mu dodali fakturovaný tovar a podobne. Žalovaný zotrval na argumentácii, že správca dane preukázal, že žalobca neprijal všetky opatrenia, ktoré od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie, ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode. Poukázal na bod 60 rozsudku v spojených veciach C-80/11 a C-142/11, z ktorého vyplýva, že ak existujú okolnosti umožňujúce predpokladať nezákonnosti alebo daňový podvod, obozretný daňový subjekt môže v závislosti od okolnosti prípadu považovať za svoju

povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovary tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti. Keď štatutárny orgán daňového subjektu nemá potrebné vedomosti o subjektoch s ktorými podniká, jedná sa o porušenie zásady poctivého obchodného styku. Správca dane bol oprávnený zisťovať skutočnosti aj o konaní deklarovaného dodávateľa, pričom následne vyhodnotil tieto dôkazy ako nepriamo preukazujúce záver správcu dane. Správca dane zistil, že kontrolovaný platiteľ získal neoprávnený daňový prospech, ktorým je odpočítanie dane na základe faktúr od dodávateľa LONGINEX s.r.o. Preverované zdaniteľné obchody nenesú znaky bežnej obchodnej činnosti napriek tomu, že žalobcovi sa tieto zdaniteľné obchody javia ako obvyklé.

44. Žalovaný poukázal na to, že boj proti podvodom, daňovým únikom a prípadným zneužitiam je cieľ uznaný a podporovaný Smernicou Rady XXXX/XXX/V. o spoločnom systéme DPH a Súdny dvor EÚ v tejto súvislosti rozhodol, že osoby podliehajúce súdnej právomoci sa nemôžu podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom dovolávať noriem práva Únie. Poukázal na rozsudok ESD č. K., na skutočnosť, že prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (rozsudky Q., K.). Je to tak nie len v prípade, že daňový podvod spácha samotná zdaniteľná osoba, ale aj vtedy, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa svojim nadobudnutím zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Za takýchto okolností sa totiž dotknutá zdaniteľná osoba musí na účely šiestej Smernice považovať za účastníka na takomto podvode, a to bez ohľadu na otázku, či má alebo nemá prospech z opätovného predaja tovaru alebo využitia služieb v rámci zdaniteľných plnení, ktoré uskutočnila na výstupe (rozsudok Bonik C-285/11 body 38 a 39, a Maks Pen, C-18/13 bod 27).

Replika žalobcu na vyjadrenia žalovaného

45. V replikách žalobca poukázal na porušenie základných princípov daňového konania, ak sa žalovaný v napadnutom rozhodnutí nevysporiadal so všetkými odvolacími dôvodmi žalobcu a teda rozhodnutie nespĺňa náležitosti § 63 ods. 5 Daňového poriadku. Absencia niektorých z uvedených aspektov riadneho odôvodnenia rozhodnutia zakladá aj jeho nepreskúmateľnosť. Uviedol, že vyjadrenie žalovaného je opísaným stanoviskom žalovaného z jeho napadnutých rozhodnutí a nereflektuje ním na dôvody žaloby. Žalobca nežiadal odpoveď na akúkoľvek svoju argumentáciu, ale na základnú otázku pre vyhodnotenie, či nárok na odpočítanie DPH má alebo nie. Otázka vykonania preventívnych opatrení je základnou otázkou pre posúdenie, či žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že sa prijatím plnenia zúčastnil reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom. Dôkazné bremeno o tom, že žalobca mal alebo mohol mať vedomosť o tom, že sa zúčastňuje podvodného daňového konania, leží na správcovi dane, ktorý je povinný bez pochýb preukázať, či žalobca mohol vedieť alebo mal vedieť, že sa zúčastňuje podvodného reťazca. Žalobca zopakoval porušenie práva na spravodlivé prejednanie veci bez zbytočných prieťahov a uviedol, že žalovaný žiadnym spôsobom vo svojom vyjadrení žalobcove námietky nevyvrátil, ani na ne nereaguje a odignoroval ich rovnako ako v rámci odvolacieho konania. Podľa žalobcu sa žalovaný nevyjadril ani k uvedenej argumentácii žalobcu ohľadom neoboznámenie žalobcu s obsahom dôkazného bremena. Žalovaný neustále poukazuje na konanie spoločnosti HBM Trade s.r.o. a LONGINEX s.r.o., nedôvodne vyzdvihuje význam výpovede svedka Q. Q., konateľa dodávateľa žalobcu a ako hlavný tromf proti žalobcovi vyťahuje svedka L. S., ktorého identita bola zamenená s osobou L. Q.. Žalovaný nezohľadnil zjavnú snahu tohto svedka opisovať skutkové okolnosti inak, resp. skreslene tak, aby sa mohol svedok vyviniť z prípadnej zodpovednosti za uzavretie obchodu. Podľa žalobcu vyjadrenie žalovaného k žalobám je len zopakovaním všetkých doterajších argumentov správcu dane a žalovaného a vo vzťahu k žalobným dôvodom nič nové neuviedol.

Posúdenie opodstatnenosti žaloby - podstatných skutkových tvrdení a právnych argumentov súdom

46. Na prejednanie žalôb správny súd nariadil pojednávanie podľa , ktorého sa zúčastnili tak žalobca, ako aj žalovaný. Právna zástupkyňa žalobcu ako aj žalovaný zotrvali na svojich stanoviskách.

47. Krajský súd v Banskej Bystrici ako vecne a miestne príslušný správny súd preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, im predchádzajúce rozhodnutia správcu dane, ako aj postup

daňových orgánov, a to v rozsahu a z dôvodov uplatnených v žalobe ( ), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto žaloby zamietol podľa .

48. Podľa ; v správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

49. Podľa ; každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených týmto zákonom domáhať ochrany na správnom súde.

50. Podľa ; správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánov verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom.

51. Podľa § 2 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH; predmetom dane je dodanie tovaru za protihodnotu v tuzemsku uskutočnené zdaniteľnou osobou, ktorá koná v postavení zdaniteľnej osoby.

52. Podľa § 19 ods. 1 prvá veta Zákona o DPH; daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru.

53. Podľa § 2 písm. a) Daňového poriadku; na účely tohto zákona sa rozumie správou daní postup súvisiaci so správnym zistením dane a zabezpečením úhrady dane a ďalšie činnosti podľa tohto zákona alebo osobitných predpisov.

54. Podľa § 3 ods. 1 Daňového poriadku; pri správe daní sa postupuje podľa všeobecne záväzných právnych predpisov, chránia sa záujmy štátu a obcí a dbá sa pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.

55. Podľa § 3 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane postupuje pri správe daní v úzkej súčinnosti s daňovým subjektom a inými osobami a poskytuje im poučenie o ich procesných právach a povinnostiach, ak tak ustanoví tento zákon. Správca dane je povinný zaoberať sa každou vecou, ktorá je predmetom správy daní, vybaviť ju bezodkladne a bez zbytočných prieťahov a použiť najvhodnejšie prostriedky, ktoré vedú k správnemu určeniu a vyrubeniu dane.

56. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.

57. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon, viacero právnych úkonov alebo iné skutočnosti uskutočnené bez riadneho podnikateľského dôvodu alebo iného dôvodu, ktorý odráža ekonomickú realitu, a ktorých najmenej jedným z účelov je obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, sa pri správe daní neprihliada.

58. Podľa § 24 ods. 1 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane pri správe daní, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť.

59. Podľa § 24 ods. 2 Daňového poriadku; správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov.

60. Podľa § 24 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti.

61. Podľa § 68 ods. 6 Daňového poriadku; správca dane v rozhodnutí vydanom vo vyrubovacom konaní určí sumu alebo rozdiel v sume, ktorú mal daňový subjekt podľa osobitných predpisov vykázať alebo na ktorú si uplatnil nárok podľa osobitných predpisov.

62. Vzhľadom na dispozičnú zásadu nie je súdny prieskum absolútny, ale je vymedzený rozsahom žalobných bodov, t. j. skutkových a právnych tvrdení žalobcu, pre ktoré sa domnieva, že žalobami napadnuté rozhodnutia sú nezákonné. Úlohou správneho súdu pri výkone správneho súdnictva nie je nahradzovať činnosť správnych orgánov, ale len preskúmavať zákonnosť ich postupov a rozhodnutí, či pri riešení konkrétnych otázok vymedzených žalobou orgán verejnej správy rešpektoval príslušné hmotnoprávne a procesnoprávne predpisy.

63. Predmetom súdneho prieskumu bolo posúdiť zákonnosť žalobou napadnutých rozhodnutí žalovaného, vrátane rozhodnutí správcu dane, ktorými nebol uznaný odpočet DPH z preverovaných faktúr na právnom posúdení veci, že žalobca za stal súčasťou podvodného reťazca a mohol vedieť alebo mal vedieť, že svojim konaním sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH.

64. V nadväznosti na uvedené správny súd považuje za podstatné zodpovedať na žalobcom nastolené otázky, najmä, či v daňovom konaní zistený skutkový stav vytvára dostatočný podklad pre záver, že žalobca vedel, prípadne, či s ohľadom na zistené okolnosti mohol a mal vedieť, že sa stal súčasťou podvodu.

65. Účelom daňového konania je zistenie, či si daňové subjekty splnili svoje povinnosti voči štátnemu rozpočtu v súlade s príslušnými hmotnoprávnymi predpismi. Keďže ide o fiškálne záujmy štátu, Daňový poriadok obsahuje osobitnú právnu úpravu zisťovania, preverovania základu dane alebo iných skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane, alebo vznik daňovej povinnosti daňového subjektu. Judikatúra Súdneho dvora rozlišuje medzi zneužitím práva a podvodom na DPH, pričom v zásade v obidvoch prípadoch je účelom takéhoto konania nedovolené profitovanie zo spoločného systému DPH. K podvodnému konaniu dochádza vtedy, keď jeden z účastníkov transakcie neodvedie štátu daň a ďalší účastník si ju odpočíta za účelom získania neoprávneného daňového zvýhodnenia. V zmysle rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. (bod 49) pojem daňový podvod sa používa na označenie situácie, keď jeden z účastníkov zdaniteľného obchodu, resp. s nimi vytvoreného reťazca si nesplní svoju daňovú povinnosť a neodvedie vybranú daň a ďalší si ju naopak odpočíta, a to za účelom získania zvýhodnenia, ktoré je v rozpore s účelom daňového práva Európskej únie, nakoľko takto uskutočnené operácie nezodpovedajú bežným obchodným podmienkam a riadnej starostlivosti a primeranej obozretnosti.

66. Najvyšší súd SR v rozsudku sp. zn. (bod 50, bod 51) stanovil v zmysle rozhodnutí Súdneho dvora vo veciach J. B. a D. D. P. sp. zn. K. kritériá pre posúdenie účasti daňového subjektu na daňovom subjekte (nedovolenom daňovom úniku) na účely rozhodnutia o pripustení uplatnenia práva na právo na odpočítanie dane. Na to, aby mohol byť odopretý nárok na odpočet z titulu účasti daňového subjektu na daňovom podvode, musia byť kladne zodpovedané nasledujúce 4 kumulatívne položené otázky: 1. Vznikol z posudzovaných zdaniteľných obchodov daňový únik? 2. Ak áno, je tento daňový únik dôsledkom podvodného konania? 3. Pokiaľ je únik na dani dôsledkom podvodného konania, boli posudzované zdaniteľné obchody daňového subjektu s týmto konaním spojené? 4. Ak boli posudzované zdaniteľné obchody spojené s podvodným konaním, vedel o tom alebo mohol a mal vedieť daňový subjekt?

67. Z odôvodnení rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného vyplýva, že správca dane vykonal test v zmysle vyššie uvedených kritérií ohľadom vyhodnotenia otázky, či sa žalobca stal súčasťou daňového podvodu. Výsledkom bol záver, že sa nevedome zapojil do podvodu, o ktorom ale mal alebo musel vedieť vzhľadom na okolnosti kontrolovaných obchodov.

68. Správny súd nepovažuje za problematické z hľadiska dôkaznej situácie vysporiadanie sa s prvými tromi otázkami. Za kľúčové a zároveň za najnáročnejšie z hľadiska dôkaznej preukaznosti považuje zodpovedanie na štvrtú otázku, keď podľa žalobcu správca dane neuniesol dôkazné bremeno na preukázaní skutočnosti, že žalobca vedel alebo vzhľadom na okolnosti mohol a mal vedieť o tom, že sa zúčastňuje na daňovom podvode. V súvislosti s vysporiadaním sa s touto otázkou žalobca argumentuje najmä v IV. časti žaloby, kde namieta nedostatočné vysporiadanie sa s jeho vyjadrením a odvolacími námietkami, kde preukazoval aké opatrenia prijal, aby sa ubezpečil, že sa nebude zúčastňovať na daňovom podvode, k čomu sa súd vyjadrí nižšie.

69. Správny súd nepovažuje za dôvodnú žalobnú námietku pokiaľ žalobca namietal nemožnosť, resp. nevhodnosť zmeny právneho posúdenia veci po takmer siedmich rokoch trvania daňového konania. Správny súd sa nestotožňuje s tvrdením žalobcu, že daňový subjekt je oprávnený vedieť v dostatočnom časovom predstihu na akom skutkovom základe má znášať dôkazné bremeno a zastáva názor, že podstatným je to, aby žalobca poznal predmet daňovej kontroly, v súvislosti s ktorou má povinnosť preukazovať pravdivosť a reálnosť uskutočnenia deklarovaných zdaniteľných obchodov preverovaných daňovou kontrolou v rámci kontroly správnosti uplatneného odpočítania DPH. Prisvedčiť možno len tomu, že v prípade preukazovania vzniku práva na odpočítanie dane a splnenia zákonných podmienok zaťažuje dôkazné bremeno v zmysle § 24 ods. 1 Daňového poriadku primárne daňový subjekt, ktorý si uvedené právo uplatnil a v prípade preukazovania zneužitia práva alebo účasti na daňovom podvode je dôkazné bremeno výlučne na správcovi dane. Účelom nie je „produkovať“ dôkazy prispôsobujúc sa situácii, ale od začatia daňovej kontroly uvádzať, predkladať a označovať dôkazy na preukázanie opodstatnenosti uplatneného nároku. To, čo z dokazovania vyplynie nemusí a ani nie zrejmé pri začatí konania, t. j. do akého právneho posúdenia vec vyústi. Je pravdou, že v predmetnej veci boli pôvodne vydané rozhodnutia, ktorými nebol uznaný nárok na odpočítanie DPH z preverovaných faktúr z dôvodu nesplnenia zákonných podmienok, nepreukázania dodávateľa deklarovaného na faktúrach, t. j. v dôsledku absencie vzniku jeho daňovej povinnosti v súvislosti s čím súvisí nemožnosť vzniku práva odpočítať si DPH u žalobcu ako odberateľa v zmysle § 49 ods. 1, ods. 2 písm. a) a § 51 ods. 1 písm. a) Zákona o DPH. Ak však v priebehu nasledujúcich vyrubovacích konaní, po doplnení dokazovania správcovi dane vyplynuli skutkové zistenia, ktoré bolo možné subsumovať pod právne posúdenie veci, že žalobcovi nemožno priznať uplatnené odpočítanie DPH, pretože sa stal hoci aj nevedome účastný na daňovom podvode v reťazci, správcovi dane nič nebránilo vec takto právne posúdiť a odmietnuť priznanie nároku žalobcovi práve z tohto dôvodu.

70. Žalobnú námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia, pretože správca dane rozhodol na základe dvoch dôvodov nepovažuje správny súd za dôvodnú v prvom rade preto, že takéto tvrdenie je nesprávne a v druhom rade preto, že nezodpovedá odôvodneniu rozhodnutí správcu dane ako aj žalovaného, z ktorých vyplýva jednoznačný záver, že nárok nebol priznaný žalobcovi z dôvodu jeho účasti na daňovom podvode v reťazci. Záver daňových orgánov nepovažoval správny súd za rozporuplný, naopak dostatočne zrozumiteľný ohľadom právneho posúdenia veci a dôvodu, pre ktorý nebolo uznané v tejto veci žalobcovi uplatnené odpočítanie DPH z predmetných faktúr. Správny súd považuje za významné to, že správca dane upovedomil žalobcu o zmene právneho posúdenia veci a umožnil mu vyjadriť sa k veci, keď správca dane vo vyrubovacom konaní na základe rozhodnutia finančného riaditeľstva (zrušujúce rozhodnutia sa dňa XX.XX.XXXX) vyzval žalobcu na preukázanie prijatých opatrení, ktoré by zabraňovali jeho účasti na daňovom podvode, pričom žalobca svoje právo vyjadriť sa využil. Žalobca sa to dozvedel v dostatočnom predstihu pred rozhodnutím. Postup správcu bol správny, pretože pokiaľ sa žalobcovi ako daňovému subjektu nepreukáže podvodný úmysel, je hodnotenie skutkovej otázky, či mohol a mal vedieť, že sa prijatím plnenia zapojil do reťazca spoločností poznačeného daňovým podvodom, spojené so zisťovaním preventívnych a kontrolných opatrení, ktoré v rámci zachovania obozretnosti daňový subjekt prijal alebo mal prijať, aby zabránil svojej hoc aj nevedomej účasti na daňovom podvode. Tieto opatrenia nie sú všeobecne definované a posudzujú sa individuálne s ohľadom na konkrétne okolnosti prípadu (bod 45 rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn ).

71. Správny súd zastáva názor, že správca dane dostatočne zrozumiteľným spôsobom objasnil mechanizmus vzniku daňového úniku v popísanom reťazci, ku ktorému došlo v prípade dodávok tovaru medzi dodávateľom HBM Trade s.r.o. a spoločnosťou LONGINEX s.r.o. Spoločnosť LONGINEX s.r.o. si preukázateľne daň odpočítala, avšak správcovi dane nebolo umožnené skontrolovať účtovníctvo u spoločnosti HBM Trade s.r.o., pričom v zmysle judikatúry Súdneho dvora aj takéto konanie je možné považovať za daňový podvod.

72. Z odôvodnenia rozhodnutia Súdneho dvora sp zn. K.. ... článok XXX smernice o DPH ukladá zdaniteľným osobám podliehajúcim tejto dani povinnosť primeraného vedenia účtovníctva, že článok 244 tejto smernice im ukladá povinnosť uchovávania všetkých faktúr a že článok 250 ods. 1 uvedenej smernice stanovuje zdaniteľným osobám povinnosť predložiť daňové priznanie, v ktorom sú uvedené všetky údaje potrebné na zistenie sumy splatnej DPH. 39. Chýbajúce vedenie účtovníctva, ktoré by umožnilo uplatnenie DPH a jeho kontrolu zo strany finančnej správy, a nezaúčtovanie vystavených a zaplatených faktúr môžu zamedziť správnemu výberu tejto dane a v dôsledku toho narušiť riadne fungovanie spoločného systému DPH. Právo Únie preto nebráni členským štátom, aby takéto neplnenie povinností považovali za daňový podvod."

73. Preto poukazovanie na to, že, ak tento daňový subjekt mal vysoké obraty, ale nízke daňové povinnosti, a teda podľa žalobcu logicky daňový subjekt musel podať daňové priznanie, správny súd považuje za irelevantné. Za podstatné je potrebné považovať to, že správca dane nemohol skontrolovať odvedenie DPH, správnosť výšky odvedenej DPH touto spoločnosťou, ak nedisponoval jej účtovníctvom. Uvedenú skutočnosť správca dane správne vyhodnotil aj vo vzájomnej súvislosti s ďalšími zisteniami ohľadom fungovania tejto spoločnosti.

74. Správcovi dane žalobca vytýkal, že mal presne zistiť kde v reťazci vznikol daňový únik a prečo, avšak táto skutočnosť bola dostatočne objasnená. Správca dane presne v odôvodnení rozhodnutí uviedol, na ktorom stupni v reťazci vznikol daňový únik, zistil že preverované plnenia zo sporných faktúr sú spojené s daňovým podvodom na predchádzajúcom stupni obchodu, o ktorom žalobca vedel, mohol vedieť a musel vedieť.

75. K námietkam, čo do dĺžky daňového konania a v súvislosti s tým k namietanému porušeniu práva na spravodlivé prejednanie veci bez prieťahov, správny súd uvádza, že žalobná námietka nie je dôvodná. Správny súd poukazuje na to, že žalobca v zásade bez významu na predmetnú vec konštatuje, že pokiaľ nie je zákonná daňová kontrola, nemôžu byť zákonné ani rozhodnutia následne vydané vo vyrubovacích konaniach, voči čomu v zásade nemožno nič namietať, avšak v predmetnej veci žalobcu sa nejedná o nezákonnú daňovú kontrolu. Žalovaný sa dostatočným spôsobom vysporiadal s tvrdeniami žalobcu ohľadom neprípustnej dĺžky konania a správny súd len dopĺňa, že je výlučne oprávnením nadriadeného orgánu posúdiť, či sú splnené dôvody pre predĺženie lehoty na rozhodnutie alebo nie. Žalobcovi neprináleží posudzovať zložitosť prípadu, resp. samotný postup správcu dane, najmä ak ide o úkony smerujúce k náležitému zisteniu skutkového stavu a ak zákon umožňuje nadriadenému orgánu predĺžiť lehotu. Napokon dĺžka daňového konania bola ovplyvnená aj tým, že sa viedli súdne konania, pričom čas prieskumného konania na súde sa nezapočítava, lehoty pre administratívne konanie vtedy neplynú. Žalobná námietka nezodpovedá obsahu administratívnych spisov, ak vo veci boli vedené viaceré súdne preskúmavacie konania. Je v záujme kvality rozhodovania predĺženie lehoty, pričom požiadavka rýchlosti konania nemôže prevýšiť záujem nad správnosťou/zákonnosťou rozhodnutia, o to viac, ak správca dane vyvíjal maximálne úsilie doplniť dokazovanie dôkazmi navrhnutými samotným žalobcom v záujme čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci a v zmysle rozhodnutia najvyššieho súdu, ktorým bol viazaný.

76. Žalobca tvrdil, že žalovaný sa nedostatočne vysporiadal s jeho tvrdením, že urobil všetky opatrenia, ktoré bolo možné od neho požadovať. Správca dane v prvom rade vyhodnotil dôkazy a ustálil, že na základe nich zistený skutkový stav obstojí pre právne posúdenie veci k akému dospel. V zhode so stanoviskom žalovaného aj podľa názoru súdu zistenia daňových orgánov dávajú dostatočné východiská pre právne posúdenie veci, že žalobca sa stal účastný na daňovom podvode v reťazci a že o tom vzhľadom na okolnosti veci musel vedieť.

77. Z judikatúry Súdneho dvora vyplýva, že odpočítanie DPH nemožno odmietnuť zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a prijala všetky opatrenia, ktoré je od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že transakcia, ktorú uskutočňuje, nevedie k jej účasti na daňovom podvode (K.). V zmysle judikatúry Súdneho dvora prináleží vnútroštátnym orgánom a súdom, aby zamietli priznanie práva na odpočet, ak sa vzhľadom na objektívne skutočnosti preukáže, že toto právo sa uplatňuje podvodne alebo zneužívajúcim spôsobom (body XX a XX rozsudku K.). Nie je v rozpore s právom Európskej únie požadovať, aby daňový subjekt prijal všetky opatrenia, ktoré je od neho možno rozumne požadovať, aby sa uistil, že plnenie ktoré uskutoční, nebude viesť k jeho účasti na daňovom podvode (.). Obozretný

daňový subjekt môže v závislosti od okolností prípadu považovať za svoju povinnosť zistiť si informácie o druhom subjekte, od ktorého zamýšľa nadobudnúť tovar, tak, aby sa uistil o jeho spoľahlivosti (K.).

78. Neuznať odpočítanie DPH možno teda aj v prípade, ak zdaniteľná osoba vedela alebo mohla vedieť, že sa zúčastňuje na plnení, ktoré je súčasťou podvodu vo vzťahu k DPH. Odmietnuť odpočítanie DPH však nemožno takej zdaniteľnej osobe, ktorá konala v dobrej viere a zároveň prijala všetky opatrenia, ktoré od nej možno rozumne požadovať, aby sa uistila, že plnenie, ktoré uskutoční nebude viesť k jej účasti na daňovom podvode.

79. Nie je sporné, že žalobcovi nebolo v konaní preukázané, že by sa do podvodného reťazca zapojil úmyselne. Správca dane zameral konanie na preukázanie, že žalobca musel, resp. mal vedieť, že sa prijatými plneniami zapája do podvodného reťazca spojeného s daňovým únikom. Za tým účelom vyžiadal od žalobcu oznámiť opatrenia, ktoré daňový subjekt prijal, resp. sa od neho očakávalo, že by ich mal prijať v rámci obvyklej obozretnosti, aby zabránil svojej nevedomej účasti na daňovom podvode.

80. Po oboznámení sa s podaniami žalobcu, ktorými argumentoval a preukazoval svoju obozretnosť, vrátane prijatých opatrení, správny súd konštatuje, že neboli relevantné prelomiť záver správcu dane a žalovaného. V prvom rade súd konštatuje, že predmetnými opatreniami žalobca preukazuje najmä to, že nevedel o daňovom úniku v dôsledku daňového podvodu v reťazci, že v tomto smere nemal ani minimálne pochybnosti, čo však nie je relevantné. Relevantnou je skutočnosť, či vzhľadom na okolnosti veci, povahu obchodnej činnosti, povahu transakcie, to vedieť mal, resp. to musel vedieť. Žalobca vytýka správcovi dane ako aj žalovanému, že nesprávne vyhodnotili prijaté opatrenia, resp. nepreskúmateľným spôsobom pre žalobcu, ak neboli zohľadnené. Správca dane však uviedol vo svojich rozhodnutiach prečo vyhodnotil konanie žalobcu za neobozretné, teda nepriamo aj o neúčinnosti, neefektívnosti prijatých opatrení.

81. Správny súd zastáva názor, že žalobca sa vlastným nedbanlivostným počínaním vystavil riziku zapojenia do reťazca podvodných plnení. Pri sporných obchodoch nepostupoval dostatočne obozretne, ak za preukázaných objektívnych zistení vstúpil do preverovaných obchodných transakcií. Žalobca primárne neobchodoval s komoditou kryštálový cukor. Išlo o obchodné transakcie ojedinele sa vyskytujúce v jeho podnikaní, teda vstúpil do vzťahu s novým obchodným partnerom. Pri obozretnom podnikateľovi sa predpokladá, že si overí podnikateľskú minulosť nového dodávateľa, jeho zázemie, prepojenia osôb vystupujúcich v jeho mene s inými spoločnosťami. Vo verejne prístupnom obchodnom registri môže zistiť konateľa (nestačí len samotné oboznámenie sa s výpisom a údajmi v ňom uvedenými) a preveriť si jeho pozíciu, informácie o jeho podnikateľských aktivitách. Žalobca sa sám nezúčastnil obchodných transakcií a zároveň si nikoho nepreveroval, keby tak konal, zistil by skutočnosti, ktoré vyšli najavo pri daňovej kontrole, resp. dokazovaním v nasledujúcich vyrubovacích konaniach. V danom prípade nešlo o štandardné obchodné transakcie, ako to tvrdil žalobca. Žalobca sa prirodzene mal zaujímať napr. aj o pôvod a kvalitu tovaru, minimálne z dôvodu nevystavenia sa riziku možnej reklamácie zo strany jeho maďarských odberateľov. Nevedel bližšie objasniť ani konkrétne okolnosti prepravy tovaru, uskladnenia tovaru, pritom za nákup platil iba v hotovosti. Už tieto indície svedčia o tom, že žalobcovi muselo byť zrejmé, že sa zapája do podozrivej obchodnej transakcie, alebo konal natoľko neopatrne, neobozretne, že sa vlastnou nedbanlivosťou zapojil do podvodného reťazca.

82. Pokiaľ žalobca namietal čo do spôsobu hodnotenia dôkazov, správny súd zastáva názor, že sa jedná o všeobecnú námietku, pričom žalobca nemá nárok na hodnotenie dôkazov podľa jeho predstáv. Hodnotenie dôkazov je činnosťou plne v kompetencii daňových orgánov, najmä správcu dane (§ 24 ods. 2 Daňového poriadku). Žalobca môže konkrétne namietať v čom sa správca dane pri hodnotení dôkazov mýli, čo nezodpovedá skutočnosti. Preskúmaním veci správny súd nezistil, že by v konaní pred daňovými orgánmi došlo k zásahu do podstaty a zmyslu základných práv a slobôd. Súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (I., ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.). Do obsahu základného práva podľa a práva na spravodlivý proces podľa Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (, ); ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa XX.XX.XXXX sp. zn. XCdo XXX/XXXX. Správny súd zastáva stanovisko, že obdobne

ani účastník daňového konania nie je oprávnený vstupovať do procesu hodnotenia dôkazov. Súd má za to, že úvahy, ktorými sa správca dane riadil pri hodnotení dôkazov, sú z odôvodnení napadnutých rozhodnutí zrejmé, teda rozhodnutia spĺňajú aj požiadavku preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti. Ide o správne konštatovanie žalovaného, že nie je povinnosťou orgánu verejnej správy dať odpoveď na každý argument, len na tie, ktoré sú významné pre rozhodnutie.

83. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol podľa .

84. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie a contrario.

85. Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ). Rozhodnutie bolo prijaté senátom správneho súdu pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku ( ).

Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť ( , a a contr.), ktorá má odkladný účinok ( ) .

O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší správny súd SR ( ). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici ( ) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu ( ).

Podľa , , (1) v kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh). (2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.

Podľa , , (1) sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa a , je žalovaným Centrum právnej pomoci.