Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_23S-148-2016.pdf
PDF · 193.64 KB
Case nature
Area
Subarea
23S/148/2016
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Krajský súd v Banskej Bystrici, ako správny súd, v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Drahomíry Mikulajovej a členov senátu JUDr. Petra Kvietka a JUDr. Silvie Zdráhalovej Rúfusovej v právnej veci žalobcu: BB Deal s.r.o., so sídlom Partizánska cesta 71, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 44 192 321, zastúpený advokátkou: JUDr. Eva Krchňavá, Rudlovská cesta 47, 974 01 Banská Bystrica, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo SR, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, o preskúmanie zákonnosti rozhodnutí žalovaného č. 1333226/2016 a č.1333187/2016, obe zo dňa 19. júla 2016, takto
rozhodol:
I. Súd žaloby žalobcu z a m i e t a.
II. Žalobcovi náhradu trov konania n e p r i z n á v a.
odôvodnenie:
1. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 468140/2016 zo dňa 12.04.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. o správe daní (ďalej v texte Daňový poriadok) určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie obdobie júl 2011 v sume 3.912,00 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet (ďalej v texte aj NO) zo sumy 43.064,25 Eur na sumu 39.152,25 Eur.
2. Prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom Banská Bystrica, ako správcom dane, bolo vydané vo vyrubovacom konaní na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou u platiteľa dane (žalobcu) zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty (zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9600403/5/2232940/2012/Lon zo dňa 16.08.2012. Na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou daňový úrad priznal platiteľovi dane nadmerný odpočet v sume 39.152,25 Eur. Žalobca si odpočítal daň z došlej faktúry v sume 3.912,00 Eur za nákup kryštálového cukru od dodávateľa LONGINEX s.r.o., so sídlom Ul. biskupa Királya 2950/18, Komárno. Správca dane dodatočne daňovému subjektu nepriznal nárok dane z pridanej hodnoty v prípade nepreukázania skutočnosti, že boli splnené zákonom stanovené podmienky pre priznanie uplatneného odpočítania od dane podľa § 49 ods. 1 a 2 zákona o DPH, čo viedlo k záveru, že daňový subjekt si uplatnil odpočítanie dane neoprávnene. Rozhodnutie správcu dane vychádza z preukázanej skutočnosti, že dodávateľ LONGINEX s.r.o. nebol dodávateľom cukru pre spoločnosť žalobcu, t. j. nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru medzi týmito obchodnými spoločnosťami.
3. Na základe podaného odvolania žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1333226/2016 zo dňa 19.07.2016 rozhodnutie daňového úradu č. 468140/2016 zo dňa 12.04.2016 potvrdil.
4. Daňový úrad Banská Bystrica rozhodnutím č. 466648/2016 z 12.04.2016 podľa § 68 ods. 6 zákona č. 563/2009 Z. z. Daňového poriadku určil žalobcovi rozdiel nadmerného odpočtu DPH za zdaňovacie
obdobie jún 2011 v sume 45.876,35 Eur, t. j. znížil nadmerný odpočet zo sumy 80.844,11 Eur na sumu 34.967,76 Eur.
5. Prvostupňové rozhodnutie vydané Daňovým úradom Banská Bystrica, ako správcom dane, bolo vydané vo vyrubovacom konaní na základe výsledkov zistených daňovou kontrolou u platiteľa dane (žalobcu) zameranej na zistenie oprávnenosti nároku na vrátenie nadmerného odpočtu alebo jeho časti podľa zákona č. 222/2004 Z. z. o daní z pridanej hodnoty (zákon o DPH) za zdaňovacie obdobie júl 2011, o výsledku ktorej bol vyhotovený Protokol č. 9600403/5/2008303/2012/Bed zo dňa 30.07.2012. Na základe výsledkov z daňovej kontroly Daňový úrad v Banskej Bystrici priznal platiteľovi NO v sume 34.967,60 Eur. Daňový subjekt si odpočítal daň z došlých faktúr ako sú vymenované v dodatočnom platobnom výmere v sume 45.876,35 Eur za nákup kryštálového cukru od dodávateľa spoločnosti LONGINEX s.r.o. Rozhodnutie správcu dane vychádza z preukázanej skutočnosti, že dodávateľ LONGINEX s.r.o. nebol dodávateľom cukru pre spoločnosť žalobcu, t. j. nebolo preukázané deklarované dodanie tovaru medzi týmito obchodnými spoločnosťami, čím došlo k porušeniu § 49 ods. 1, 2 zákona č. 222/2004 Z. z. o DPH žalobcom v tom, že si uplatnil odpočítanie dane z dodávateľských faktúr, pri ktorých neuniesol dôkazné bremeno a nepreukázal správcovi dane skutočné dodanie kryštálového cukru spoločnosťou LONGINEX s.r.o., a teda nepreukázal, že mu vzniklo právo na odpočítanie DPH z predmetných faktúr.
6. Žalovaný ako odvolací orgán rozhodnutím č. 1333187/2016 zo dňa 19.07.2016 rozhodnutie správcu dane č. 466648/2016 zo dňa 12.04.2016 potvrdil.
7. V oboch prípadoch vydaniu rozhodnutí správcu dane predchádzalo vydanie prvších rozhodnutí, ktoré boli v dôsledku súdneho prieskumu zrušené.
8. V prípade zdaňovacieho obdobia júl 2011, na základe zistení z daňovej kontroly, daňový úrad vydal dňa 19.09.2012 dodatočný platobný výmer č. 9600403/5/2612067/2012/Lon, ktorý na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 1100301/1/1294905/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 potvrdilo. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici v spoločnom konaní zamietol rozsudkom č.k. 23S/15/2013-23 zo 17.04.2013. Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobcu tento rozsudok uznesením č.k. 6Sžf/62/2013-38, 6Sžf/63/2013 z 18.06.2014 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/15/2013-53 z 01.10.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/134/2014 z 24.06.2015. Následne Finančné riaditeľstvo zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, a to rozhodnutím zo dňa 24.07.2015 č. 1217087/2015 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
9. V prípade zdaňovacieho obdobia jún 2011, na základe zistení z daňovej kontroly, daňový úrad vydal dňa 10.09.2012 dodatočný platobný výmer č. 9600403/5/2484716/2012/Bed, ktorý na základe odvolania žalobcu Finančné riaditeľstvo rozhodnutím č. 1100301/1/1294961/2012/5098 zo dňa 30.11.2012 potvrdilo. Žalobca proti rozhodnutiu žalovaného podal žalobu, ktorú Krajský súd v Banskej Bystrici v spoločnom konaní zamietol rozsudkom č.k. 23S/15/2013-23 zo dňa 17.04.2013. Najvyšší súd SR na základe odvolania žalobcu tento rozsudok uznesením č.k. 6Sžf/62/2013-38, 6Sžf/63/2013 z 18.06.2014 zrušil a vec vrátil krajskému súdu na ďalšie konanie. Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom č.k. 23S/15/2013-53 z 01.10.2014 zrušil rozhodnutie žalovaného a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Rozsudok krajského súdu bol potvrdený rozsudkom Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/134/2014 z 24.06.2015. Následne Finančné riaditeľstvo zrušilo prvostupňové rozhodnutie správcu dane, a to rozhodnutím č. 1216988/2015 zo dňa 24.07.2015 a vec mu vrátilo na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.
10. Zo záverov predchádzajúcich rozhodnutí súdov vyplýva, že daňovým orgánom boli vytknuté vady v procese dokazovania ohľadom vypočutia svedka Z. C., ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu zabezpečovať celý zdaniteľný obchod, a zároveň aj sám žalobca tvrdil, že vie zabezpečiť ďalšie dôkazy o uskutočnení predmetného zdaniteľného obchodu.
11. V ďalšom konaní správca dane na základe rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu preveroval osobu Z. C.. Ani na základe rozsiahleho šetrenia neboli preukázané také skutočnosti, ktoré by viedli k inému záveru ohľadom zisteného skutkového stavu veci daňovou kontrolou, ktoré by umožňovali vydať iné rozhodnutia. Ani žalobca nepredložil také dôkazy, ktoré by skutkový stav
v preverovaných veciach preukázali inak, ako ho zistil správca dane v daňovej kontrole, ako sú popísané v Protokoloch a vo vyrubovacom konaní.
12. Žalovaný v oboch rozhodnutiach o odvolaní konštatoval, že po oboznámení sa s obsahom pripojeného spisového materiálu nezistil žiadny dôvod na to, aby sa odchýlil od logických argumentov a relevantných právnych záverov obsiahnutých v odôvodnení rozhodnutí správcu dane. Jeho závery spolu so správnou citáciou všetkých právnych noriem vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku napadnutého rozhodnutia. Preto sa s nimi v celom rozsahu stotožnil, považujúc posúdenie veci správcom dane za správne. Žalovaný sa podrobne vyporiadal s jednotlivými odvolacími námietkami. Odmietol námietku o nepreskúmateľnosti rozhodnutia a tvrdenie, že konanie správcu dane je svojvoľné a neodborné, zastávajúc stanovisko, že rozhodnutie správcu dane spĺňa podmienku § 63 ods. 5 Daňového poriadku, pričom konal v zmysle § 3 tohto zákona. Uvádzal, že správca dane vykonal všetky potrebné úkony, aby v zmysle predchádzajúceho rozhodnutia súdu ozrejmil vzťah Z. C. k spoločnosti žalobcu a k jeho dodávateľovi. O všetkých úkonoch a zisteniach bol žalobca vždy oboznámený a mal sa právo k nim vyjadrovať. Žalovaný konštatoval, že z celého konania správcu dane jednoznačne vyplýva, že osoba Z. C. nikdy nezabezpečovala obchod s cukrom tak, ako to jednoznačne tvrdil počas celého konania daňový subjekt a konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. C. C., t. j. je zo strany správcu dane jednoznačne preukázané, že predmetný obchod sa neuskutočnil.
13. Žalovaný konštatoval protirečivé vyjadrenia vypočúvaných svedkov. Jediné na čom sa zhodli bolo to, že obchod mal realizovať Z. C., avšak, správca dane preverovaním tejto skutočnosti zistil, že Z. C. ako osoba neexistovala a nikdy nebola pri predaji cukru. Pri preverovaní uvádzaných skutočností bolo správcom dane zistené, že osobou, ktorá mala zabezpečovať obchod s cukrom medzi spoločnosťami LONGINEX s. r. o. a žalobcom je Z. T..
14. Podľa žalovaného, napriek tomu, že žalobca v predchádzajúcom súdnom konaní tvrdil, že disponuje s dôkazmi, ktoré vie predložiť na preukázanie deklarovaných obchodných transakcií s jeho dodávateľom podľa sporných faktúr, nestalo sa tak a všetky dôkazy získal správca dane svojou činnosťou. Žalovaný považoval za jednoznačne preukázané, že ani konateľ spoločnosti PATRIK SK, s. r. o., pán S. T., a ani jeho otec Z. T. nevedeli preukázať uskutočnenie deklarovaného obchodu. Podotkol, že v rámci daňového konania nie je možné len tak, podľa potreby daňového subjektu, zamieňať osoby zodpovedné za uskutočnenie zdaniteľného obchodu.
15. Žalovaný v oboch veciach konštatoval, že z rozhodnutia správcu dane jednoznačne vyplýva, že správca dane mal zistený skutkový stav potrebný na vydanie rozhodnutia. Vychádzal z dôkazov získaných v rámci kontroly, v rámci vyrubovacieho konania a predložených daňovým subjektom. Odvolaním napadnuté rozhodnutie považoval za presvedčivo a dostatočne štruktúrované, v ktorom sú uvedené všetky dôkazy, skutkový stav, dôvody a úvahy správcu dane, na základe ktorých pristúpil k nepriznaniu odpočítania dane. Správca dane dospel k správnemu záveru o nedodržaní podmienok na uplatnenie nároku odpočítania dane v zmysle zákona o DPH.
16. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.10.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1333226/2016 zo dňa 19.07.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie (sp. zn. 23S/148/2016).
17. Žalobca sa žalobou podanou na tunajšom súde dňa 10.10.2016 domáhal zrušenia rozhodnutia žalovaného č. 1333187/2016 zo dňa 19.07.2016 a vrátenia veci žalovanému na ďalšie konanie (sp. zn. 23S/149/2016).
18. V žalobách namietal a uvádzal najmä tieto skutočnosti (body 19 - 35):
19. Žalobami napadnuté rozhodnutia považuje za vydané v rozpore so zákonom a dôvody ich zrušenia opiera o ustanovenie § 191 ods. 1 písm. c), e), f), g) zákona č. 162/2015 Z. z. Správneho súdneho poriadku (ďalej v texte len SSP). Namietal nesprávne právne posúdenie veci, zistenie skutkového stavu orgánu verejnej správy bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci, skutkový stav, ktorý vzal orgán verejnej správy za základ napadnutých rozhodnuí je v rozpore s administratívnymi spismi, alebo v nich nemá oporu a došlo k podstatnému porušeniu ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mohlo mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia alebo opatrenia vo veci samej.
20. V rámci záväzného právneho názoru súdov mal správca dane vykonať ďalšie dokazovanie, predovšetkým vypočuť svedka Z. C. a vyporiadať sa s predloženými dokladmi o preprave tovaru. Správca dane však výsluch svedka Z. C. nevykonal s odôvodnením, že vyčerpal všetky prostriedky, aby zabezpečil jeho vypočutie, ktoré však z dôvodu jeho neznámeho trvalého pobytu nebolo možné zabezpečiť. Trvalý pobyt, ani miesto pobytu tohto svedka nebolo známe ani C. C., ani konateľovi žalobcu. Podľa P. Q., účtovníčky spoločnosti LONGINEX s. r. o., osoba Z. C. neexistuje a podľa zistení správcu dane počas vyrubovacieho konania obchod s cukrom zabezpečoval pán Z. T.. Z miestneho zisťovania jednoznačne vyplynulo, že osoba, ktorá zabezpečovala pre žalobcu za spoločnosť LONGINEX s. r. o. obchod s cukrom bola osoba Z. T., ktorý mal vedomosti ohľadom tohto obchodu a mohol sa k jeho realizácii vyjadriť. To, že túto osobu stotožňoval konateľ žalobcu N. E. s osobou menom Z. C., nič nemení na skutočnosti, že takáto osoba existovala a mohla poskytnúť relevantné informácie ohľadom prešetrovaného prípadu. Napriek tomu, správca dane zistené skutočnosti vyhodnotil tak, že „vyčerpal všetky prostriedky, aby zabezpečil vypočutie svedka Z. C., jeho vypočutie z dôvodu neznámeho trvalého pobytu však nebolo možné zabezpečiť“. Správca dane návrh na vypočutie svedka, Z. T., ktorý bol jednoznačne stotožnený s osobou Z. C., nezákonne zamietol.
21. Správca dane bol povinný pre objektívne zistenie skutkového stavu vypočuť osobou Z. T., pričom tento výsluch bol o to viac dôležitý, keď konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. C. C., zomrel. Postoj správcu dane, že rozhodnutiami súdov bol zaviazaný vypočuť svedka Z. C., a nie Z. T. je alibistickým prístupom a zneužitím postavenia správcu dane ako štátneho orgánu.
22. Nevyhnutnosť vykonania tohto výsluchu nepriamo potvrdil aj správca dane, ktorý vykonanie tohto dôkazu pripustil a výsluch svedka nariadil na termín 30.03.2016, ktorý sa však z dôvodu PN svedka neuskutočnil a opätovný návrh žalobcu na vypočutie tohto svedka zamietol z dôvodu, že hrozí zmeškanie zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutia.
23. Podkladom pre vydanie rozhodnutia správcu dane musí byť objektívne a úplne zistený skutkový stav. Nemôže byť na ťarchu daňového subjektu, ani na ťarchu objektívneho zistenia skutkového stavu skutočnosť, že môže dôjsť k omeškaniu správcu dane s vydaním rozhodnutia, keďže už samotné toto tvrdenie spôsobuje jeho nezákonnosť, keďže je vydané predčasne, bez úplného zistenia skutočností potrebných na zákonné rozhodnutie vo veci.
24. Vyčítal žalovanému, že uznal postup správcu dane ako súladný so zákonom, ak nebol vykonaný výsluch Z. T., čo odôvodnil tým, že podľa tvrdení C. C., N. E. a P. K. obchod zabezpečovala iná osoba, ako tá, ktorú zistil správca dane, Z. T..
25. Je nepravdivé tvrdenie, že žalobca nepredložil vo vyrubovacom konaní jediný relevantný dôkaz a všetky dôkazy získal správca dane. Namietal neefektívnosť konania správcu dane a porušenie zásad daňového konania na zabezpečenie úplného a objektívneho skutkového stavu. Počas celého konania žalobca nepociťuje snahu správcu dane a žalovaného, aby bol skutkový stav zistený čo najobjektívnejšie, skôr naopak. Pokiaľ vychádzali najavo skutočnosti, ktoré by boli v prospech žalobcu, snaha správcu dane tieto skutočnosti došetriť vlastným úsilím bola minimálna a bolo vyčkávané na reakcie žalobcu.
26. Nesúhlasil s konštatovaním, že v konaní bolo jednoznačne preukázané, že ani konateľ spoločnosti PATRIK SK, s. r. o., S. T., a ani jeho otec Z. T., nevedeli preukázať uskutočnenie predmetného obchodu. Tento záver je v príkrom rozpore s vykonaným dokazovaním. Správca dane bezdôvodne nevyhodnotil výsluch P. K., ako aj vyjadrenie Z. T. zo dňa 10.02.2016, z ktorého vyplývali dôležité informácie. Bolo preukázané, že posledné telefónne číslo, ktoré mal žalobca na Z. C. skutočne používala osoba, ktorá bola mylne považovaná za Z. C., a to Z. T., pričom telefónne číslo patrilo spoločnosti PATRIK SK, s. r. o., ktorá potvrdila jeho užívanie Z. T., ktorý nepoprel, že realizoval obchod s cukrom s C. C..
27. Žalobca nesúhlasil s dôvodmi, ktoré uviedol žalovaný, prečo nebolo potrebné vypočuť Z. T.. Žalovaný vyhodnocuje výpoveď svedka P. K. tým, že poukázal na rozpory medzi jeho výpoveďou a výpoveďou N. E.. Žalovaný supluje povinnosť správcu dane vyhodnotiť všetky vykonané dôkazy a takýmto spôsobom reagoval na odvolaciu námietku ohľadom nedostatku vyhodnotenia výpovede svedka správcom dane. Uvedené konanie je podľa žalobcu neprípustné, keď odvolací orgán vo svojom
rozhodnutí nahrádza nedostatky prvostupňového rozhodnutia. Zároveň nesúhlasil aj s vyhodnotením uvedeného dôkazu žalovaným. Podľa žalobcu, závery žalovaného, ktoré malo obsahovať prvostupňové rozhodnutie, nevychádzajú zo zisteného skutkového stavu.
28. Neobstojí tvrdenie žalovaného, že C. C. o obchodovaní s cukrom nevedel, a že účelovo menil svoje výpovede. Zo zápisníc o ústnom pojednávaní vyplýva, že svedok C. C., vedel o obchode s cukrom a všetky relevantné informácie, ktoré od neho správca dane požadoval, poskytol a predložil aj všetky potrebné účtovné doklady. Zo všetkých vyjadrení vyplýva, že svedok sa vyjadril (nie že nevedel) k nakládke tovaru tak, že túto zabezpečovali iní ľudia, vyjadril sa aj k skladovým priestorom spoločnosti, pričom svoju výpoveď doplnil dňa 07.05.2016 v konaní pred DÚ Lučenec ohľadom kontroly DPH za rok 2011 za spoločnosť LONGINEX s. r. o., ktorá výpoveď však už nemohla byť konfrontovaná vo vyrubovacom konaní, keďže o tomto dôkaze sa daňový subjekt dozvedel až dňa 03.02.2016 a svedok medzitým zomrel. Podľa žalobcu, z výpovede svedka nevyplývajú tvrdenia správcu dane a žalovaného, tieto sú účelovo prezentované tak, aby podporovali závery žalovaného o neunesení dôkazného bremena žalobcom.
29. Žalobca namietal konštatovanie o formálnom fungovaní spoločnosti LONGINEX s. r. o. a spoločnosti HBM TRADE, s. r. o., ktoré konštatovanie podľa žalobcu nemôže mať vo vzťahu k dodávkam pre spoločnosť žalobcu žiadnu relevanciu. Poukázal pritom na závery rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/1/2011 zo dňa 15.03.2011, z ktorého vyplýva, že z príslušných ustanovení Daňového poriadku a zákona o DPH nemožno vyvodiť dôkazné bremeno žalobcu na právne vzťahy týkajúce sa jeho dodávateľa a dodávateľských subdodávateľov. Tieto skutočnosti nemôžu tvoriť dôkazné bremeno daňového subjektu, a ani nemôže z týchto skutočností daňový subjekt znášať dôkaznú núdzu.
30. Žalobca namietal tendenčnosť vyhodnotenia vykonaných dôkazov žalovaným, ktorý sa snaží preukázať účelovými tvrdeniami, a to vyťahovaním len určitých faktov z výpovedí svedkov, rozpory v ich výpovediach.
31. Tvrdil, že tvrdenie daňových orgánov, že nedošlo k nadobudnutiu tovaru žalobcom od spoločnosti LONGINEX s. r. o. je v logickom rozpore vo vzťahu s tvrdením, že žalobca nespochybniteľne dodal tovar do iného členského štátu, a to spoločnosti BEBO IMPEX kft., ako i AGRO GABONA TRANS kft., Maďarsko. Žalovaný tvrdí, že časť reťazca - žalobca a jeho odberateľ je v súlade so zákonom a časť reťazca dodávateľ a žalobca v súlade nie je. Žalobca nastoluje otázku, aký motív by ho viedol k tomu, aby uviedol nepravdivé údaje o svojom dodávateľovi, keď preukázateľne kryštálový cukor v objeme 305,45 ton a hodnote 269 248,50 Eur dodal, čiže logicky musel tento tovar od niekoho nadobudnúť.
32. Žalobca namietal porušenie základných zásad daňového konania v zmysle § 2 ods. 1, 2, 3 Daňového poriadku. Vytýka daňovým orgánom, že uprednostnili fiškálnu politiku pred zistením objektívnej pravdy a týmto postupom ukrátili žalobcu na jeho právach.
33. Vytýkal správcovi dane, že sa sústredil len na výsluch konateľa C. C. s tým, že ďalšie osoby, ktoré sa obchodu zúčastnili, priamo nevypočul. Je zrejmé, že konateľ spoločnosti LONGINEX s. r. o., C. C., nebol osobou, ktorá aktívne vykonávala obchodnú činnosť spoločnosti a túto zabezpečovala iná osoba. Je preto logické, že konateľ spoločnosti, C. C., nemal dôvod vedieť konkrétnosti o dodávkach tovaru pre spoločnosť žalobcu, keďže sa ani jednej nezúčastnil a tieto ani nezabezpečoval. Potom vyhodnotenie tohto dôkazu tak, že neznalosť konkrétnych podmienok obchodu a rozpornosť tvrdení konateľa dodávateľa s tvrdeniami konateľa žalobcu spôsobuje neunesenie dôkazného bremena na strane žalobcu, je v rozpore so zákonom.
34. Žalobca poukázal na rozsudky Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/10/2012, ktorý sa zaoberal otázkou rozloženia dôkazného bremena medzi daňový subjekt a správcu dane, na rozsudok sp. zn. 3Sžf/1/2011, ktorý rieši výklad ustanovenia § 29 ods. 8 zákona č. 511/1992 Zb. V kontexte s týmito rozhodnutiami tvrdil, že nemôže byť na ťarchu žalobcovi, že konateľ spoločnosti LONGINEX s. r. o., C. C., nevedel zodpovedať otázky ohľadom nadobudnutia tovaru od spoločnosti HBM TRADE, s. r. o. Žalobca nikdy nemal pochybnosti o tom, že by vlastníkom dodávaného tovaru nebola spoločnosť LONGINEX s. r. o., žalobca nie je povinný skúmať od koho a za akých okolností nadobudol predávaný tovar jeho dodávateľ, pokiaľ z okolností prípadu nevyplývajú určité zjavné pochybnosti, čo by mohlo mať pre neho následok v rámci obchodných vzťahov ohľadom oprávnenosti nadobudnutia vlastníctva. Pokiaľ mal správca dane
pochybnosti o reálnosti dodania tovaru od spoločnosti LONGINEX, s. r. o., vzhľadom k rozpornostiam vo vyjadrení jej konateľa, mal možnosť ich odstrániť ďalšími svedeckými výpoveďami, predovšetkým výpoveďou svedka Z. T., ktorý dôkaz však odmietol vykonať.
35. Nezákonnosť rozhodnutia žalovaného a nesprávny postup pri vydaní rozhodnutia vidí žalobca v nasledovnom: - rozhodnutie správneho orgánu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, keď žalovaný nepreukázanie dodávky od dodávateľa HBM TRADE, s. r. o. odberateľovi LONGINEX s. r. o. a následne žalobcovi s poukazom na výpoveď svedka C. C. o podrobnostiach dodávky pre žalobcu a jeho rozporné tvrdenia s tvrdeniami konateľa žalobcu vyhodnotil ako neunesenie dôkazného bremena, - zistenie skutkového stavu je nedostačujúce na posúdenie veci, keď neboli vykonané všetky dôkazy, ktoré mohli objasniť podmienky dodávky od spoločnosti LONGINEX s. r. o. pre spoločnosť žalobcu, a to výsluch Z. T., výsluchy šoférov, ktorí prevážali cukor, - postupom žalovaného boli porušené základné zásady správneho konania, keď vyhodnotil vykonané dôkazy jednostranne, pričom tak urobil namiesto správcu dane, ktorý riadne vyhodnotenie dokazovania nevykonal, - žalovaný nesprávne právne vyhodnotil zistené skutočnosti z pohľadu neunesenia dôkazného bremena, pričom toto vyhodnotenie je z dôvodu nedostatočne zisteného stavu predčasné.
36. Žalovaný v písomných stanoviskách k žalobám navrhol žaloby zamietnuť. Uviedol, že žalobca podal podnet na preskúmanie oboch predmetných rozhodnutí žalovaného mimo odvolacieho konania. Po preskúmaní podnetov, spisového materiálu, ako aj celej prejednávanej veci Ministerstvo financií SR (list č. MF/020398/2016-731 z 10.11.2016 - rozhodnutie žalovaného č. 1333226/2016 a list č. MF/020397/2016-731 z 10.11.2016 - rozhodnutie žalovaného č. 1333187/2016) dospelo k záveru, že rozhodnutia nie sú vydané v rozpore so všeobecne záväzným právnym predpisom, a preto nie sú podľa § 77 ods. 3 Daňového poriadku dôvody na ich zmenu alebo zrušenie. K jednotlivým žalobným bodom žalovaný uviedol nasledovné skutočnosti (body 37 - 42 ):
37. Podľa žalovaného v žiadnom prípade nevyšlo najavo v rámci daňového konania totožnosť osoby Z. C. s osobou Z. T.. Uvedené tvrdenie je účelovo podsúvané zo strany žalobcu, ako aj jeho návrhy o vypočutie ďalších a ďalších osôb ako svedkov konania. Preverovaním bolo zistené, že osoba Z. C., ktorú označil žalobca, bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX s. r. o., C. C. a svedok pán K. za osobu uskutočňujúcu predmetný obchod s cukrom neexistuje. Správca dane v intenciách rozhodnutí súdov preveroval osobu Z. C. z dôvodu preukázania reálnosti uskutočnenia predmetného zdaniteľného obchodu s cukrom. Vymenoval všetky úkony a zistenia realizované v tomto smere. Zo všetkých zistení vyplynulo, že osoba Z. C. nemohla zabezpečovať uskutočnenie obchodu s cukrom tak, ako tvrdili žalobca, bývalý konateľ dodávateľa a svedok K.. Požiadavku žalobcu ohľadom vypočutia tohto svedka, resp. na vypátranie pobytu a stotožnenie osoby považuje žalovaný za účelovú požiadavku.
38. Správca dane vykonal výsluch navrhnutého svedka P. K., ktorý uviedol, že sa zúčastňoval predaja cukru do Maďarska, čo však v tomto prípade nie je sporné, keďže sporným je nákup cukru v tuzemsku.
39. Trval na konštatovaní, že žalobca nepredložil žiadny dôkaz na preverovanie skutočností, k čomu bol žalovaný, resp. správca dane zaviazaný predchádzajúcimi rozhodnutiami súdu, pričom správca dane sám zistil, že osobou, ktorá sa mala podieľať na obchode s cukrom medzi žalobcom a dodávateľom mala byť osoba Z. T., a nie Z. C..
40. Žalovaný zotrval na stanovisku, prečo v konaní nebolo potrebné vypočuť Z. T., ktorý v zápisnici o miestnom zisťovaní uviedol, že vozil C. C. do Slovenských Ďarmot a raz do Prešova, čo je v rozpore s tvrdením C. C., ktorý uvádzal meno Z. C., s ktorým sa naposledy stretol v apríli 2011 a ktorý nikdy nebol pri nakládke, ani vykládke cukru. Z. T. tvrdil, že C. C. dávali hotovosť za cukor, čo je v rozpore s vyjadrením C. C., ktorý tvrdil, že peniaze preberal Z. C., peniaze doniesol do kancelárie vo Veľkom Krtíši. Z. T. tiež tvrdil, že boli za ním dvaja páni z C. C., ktorí mu oznámili, aby potvrdil predmetný obchod s cukrom. P. K. vo svedeckej výpovedi uvádzal, že pozná Z. C., videl ho pri preberaní a nakladaní cukru, niekoľkokrát sa s ním stretol, tovar sa vykladal za prítomnosti N. E., ktorý ho viezol osobne ku každej vykládke, čo je ale v rozpore s tvrdením N. E., ktorý uvádzal, že sa obchodu nezúčastňoval, vykládky sa zúčastňoval P. E. a pán K.. P. K. ďalej tvrdil, že hotovosť za cukor bola odovzdávaná Z. C., čo je v rozpore s tvrdením Z. T., ktorý uvádzal, že hotovosť bola vyplácaná C. C.. Ďalej tvrdil, že tovar sa nikdy nenakladal v Lučenci, čo je ale v rozpore s tvrdeniami C. C.. Žalovaný uviedol, že je zjavné, že výpovede svedkov sú v rozpore, nezhodujú sa a vzájomne si protirečia. Svedkovia sa zhodli len na jednom, a tou
je osoba Z. C., ktorý však podľa zistení správcu dane vôbec neexistuje a nikdy táto osoba nebola pri predaji cukru.
41. Žalovaný nesúhlasil s tvrdením v žalobe, že správca dane vychádzal zo zistení účelovo pozmeňovaných. Nesúhlasil so žalobnou námietkou, že daňové orgány na žalobcu neúnosne preniesli dôkazné bremeno, naopak, má za to, že správca dane nepreniesol dôkazné bremeno na žalobcu, len od neho žiadal predložiť dôkazy, na základe ktorých si uplatňuje svoj nárok. Daňový subjekt nepostupoval starostlivo, keďže nevedel vierohodne objasniť uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Správca dane nepreniesol zodpovednosť na spoločnosť žalobcu za iný daňový subjekt, ale poukazuje na zistenie správcu dane, že zo strany spoločnosti LONGINEX s. r. o. nemohlo dôjsť k dodaniu tovaru pre žalobcu. Uviedol, že nestačí len formálne deklarovať nadobudnutie tovaru, ale je potrebné preukázať aj vecné naplnenie. Zotrvával na stanovisku, že kontrolnou činnosťou bolo preukázané, že konkrétne dodávky tovaru neboli zo strany spoločnosti LONGINEX s. r. o. pre daňový subjekt dodané. Daňový subjekt je povinný viesť svoju evidenciu, uskutočňovať svoju činnosť a preverovať si svojich obchodných partnerov tak, aby v akomkoľvek prípade, v každej situácii mal dostatočné podklady pre to, aby riadne preukázal existenciu, resp. vznik nárokov a povinností v zmysle daňových zákonov. Z rozsudku Súdneho dvora EU C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, ubezpečiť sa o zákonnom konaní (plnení si daňových povinností) jeho obchodného partnera. Na základe objektívne zistených skutočností bolo preukázané nesplnenie zákonom stanovených podmienok pre priznanie uplatneného odpočítania dane, a to nenadobudnutie tovaru od spoločnosti LONGINEX s.r.o., ktoré je preto evidentne neoprávneným, na čo musel správca dane adekvátne reagovať, čo vyústilo do vydania napadnutých rozhodnutí.
42. V prvom rade daňový subjekt uplatňujúci svoj nárok musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, a teda že tovar, ktorý je deklarovaný na faktúre, bol skutočne dodaný platiteľovi uvedenému na faktúre. To, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade žalobca síce predložil listinné doklady, ktorými deklaroval, že k dodaniu tovaru došlo, avšak šetrením správcu dane sa tvrdenie žalobcu deklarované v listinných dôkazoch nepotvrdilo. Žalovaný dospel k záveru, že daňový subjekt neprodukoval také dôkazy, ktorými by preukázal formálne deklarované obchodné transakcie.
43. Správny súd v zmysle § 107 ods. 1 písm. a) SSP nariadil na prejednanie vecí pojednávanie (na deň 01.02.2017), pretože o to požiadal žalobca. Zároveň doručil právnej zástupkyni žalobcu vyjadrenia žalovaného k žalobám (§ 106 ods. 1 SSP) a oznámenie, aby žalobca zabezpečil prítomnosť navrhnutých svedkov (§ 197 ods. 1 CSP v spojení s § 25 SSP) s tým, že správny súd vzhľadom na priebeh pojednávania a okolnosti vecí zváži potrebu vykonania tohto dokazovania (§ 119 SSP).
44. K vyjadreniam žalovaného k žalobám sa vyjadril žalobca písomnými podaniami zo dňa 20.01.2017, ktoré súd doručil žalovanému. Žalobca v replikách uviedol (body 44 - 46), že žalovaný stále zotrváva na svojich pôvodných stanoviskách, ktoré boli už raz preskúmavané Krajským súdom v Banskej Bystrici a následne aj Najvyšším súdom SR. Žalovaný vytýka žalobcovi, že si nedostatočne overil dôveryhodnosť svojho obchodného partnera, resp. jeho plnenie zákonných daňových povinností, avšak spoločnosť LONGINEX s.r.o. mala vystavené faktúry riadne zaúčtované a v daňovom priznaní na DPH aj tieto priznala. To znamená, že si splnila všetky svoje povinnosti, ktoré mala. Žalobcovi vždy poskytla primeranú súčinnosť, obdržal od nej všetky potrebné doklady, ktoré spĺňali formálne náležitosti a odzrkadľovali realizovaný obchod. Žalobcovi preto nie je zrejmé, akú opatrnosť mal vyvinúť. Odkaz žalovaného na citovaný rozsudok Súdneho dvora EÚ považuje za neadekvátnu obranu. Žalobca zopakoval argumentáciu, prečo nesúhlasí so záverom žalovaného, na ktorom postavil svoje rozhodnutia, a to skutočnosť neexistencie osoby Z. C., rozporné tvrdenia C. C. s tvrdeniami konateľa žalobcu N. E. a svedka A. K. a nevedomosť konateľa spoločnosti LONGINEX s.r.o. o obchode s cukrom, skutočnosť, že dodávateľ nemohol byť dodávateľom cukru pre žalobcu a skutočnosť, že spoločnosť HBM TRADE s.r.o. nebola dodávateľom cukru pre spoločnosť LONGINEX s.r.o.
45. Žalobca dal do pozornosti súdu skutočnosť, že svedka C. C. zabezpečil z vlastnej iniciatívy on, čo by bolo v prípade, že sa jedná o fiktívny obchod, nelogické konanie. Žalobca zopakoval, že zistenia daňových orgánov v tom smere, že spoločnosť LONGINEX s.r.o. nemohla byť dodávateľom cukru pre žalobcu, a že spoločnosť HBM TRADE s.r.o. nebola dodávateľom pre LONGINEX s.r.o., nemôže byť
na ťarchu žalobcu, ak konateľ dodávateľa C. C. nevedel zodpovedať otázky ohľadom nadobudnutia tovaru od jeho dodávateľa. Poukázal na závery rozsudku NS SR 6Sžf/10/2012, v zmysle ktorého nie je možné od daňového subjektu požadovať preukázanie skutočností, na ktorých sa sám nepodieľal s následovnou satisfakciou v podobe stanovenia výsledku zo strany správcu dane, že daňový subjekt neuniesol dôkazné bremeno.
46. Žalobca tvrdil, že dokazovanie bolo ukončené predčasne, že žalovaný sa neriadil právnymi názormi súdov o doplnení dokazovania a nevysporiadal sa so všetkými odvolacími námietkami žalobcu, predovšetkým základnej, že správca dane vo svojom rozhodnutí nevyhodnotil vykonané dôkazy, tieto len sporadicky vymenoval a memoroval svoje tvrdenia z pôvodného rozhodnutia. Vyhodnotenie dôkazov a ich následná aplikácia na právny záver bola suplovaná až rozhodnutím žalovaného, ktorý toto pochybenie naprával dodatočným vyhodnotením dôkazov namiesto správcu dane. Žalovaný sa nevyjadril k žalobnej námietke o predčasnom ukončení dokazovania nevykonaním výsluchu svedka Z. T., čo odôvodňoval zmeškaním zákonnej lehoty na vydanie rozhodnutí.
47. Dňa 27.01.2017 žalobca predložil súdu ďalšie vyjadrenia (v oboch veciach) k vyjadreniu žalovaného k žalobám a pripojil listinný dôkaz Čestné prehlásenie zo dňa 23.01.2017 pána S. K., bytom N., na preukázanie skutočností, z kadiaľ a od akej osoby zabezpečoval žalobca odber kryštálového cukru. Žalobca tvrdil, že cukor odoberal v skladoch vo Veľkom Krtíši, v Slovenských Ďarmotách a v Prešove. Táto skutočnosť bola potvrdená aj svedkom P. K.. S. K., ktorý vykonal čestné prehlásenie, je šoférom kamiónu, ktorý zabezpečoval prepravu tovaru pre žalobcu.
48. Krajský súd v Banskej Bystrici na pojednávaní dňa 01.02.2017 uznesením spojil na spoločné konanie veci, ktoré u neho začali pod sp. zn. 23S/148/2016 a sp. zn. 23S/149/2016, nakoľko veci skutkovo a právne súvisia, taktiež sa týkajú tých istých účastníkov konania s tým, že spoločné konanie sa ďalej vedie pod sp. zn. 23S/148/2016. Rozhodnutie o spojení veci bolo vydané v zmysle ustanovenia § 65 ods. 1 prvá veta SSP.
49. Správny súd veci prejednal na pojednávaní so súhlasom žalovaného v zmysle § 108 ods. 2 SSP.
50. Právna zástupkyňa žalobcu na pojednávaní zdôraznila nesprávny postup daňových orgánov, pokiaľ nevykonali výsluch svedka Z. T., osoby, ktorá dodávala kryštálový cukor dodávateľovi žalobcu. Obchodovanie s cukrom začal bývalý pracovník žalobcu P. E., ktorý neskôr zo spoločnosti odišiel a pokračoval v tom konateľ žalobcu N. E., ktorý prevzal aj identitu osoby Z. C.. Konateľ žalobcu mal snahu zistiť skutočnosť ohľadom osoby, ktorá obchodovala s jeho dodávateľom, preto vycestoval do dotknutej oblasti s pánom A. Z., ktorý bol účastný toho, ako sa Z. T. vyjadril, že ho pozná, že si ho pamätá z obchodovania s cukrom. Tiež namietal porušenie postupu v konaní, keď žalovaný sám nahradil nedostatky v rozhodnutí správcu dane, čím v podstate odňal žalobcovi dvojinštančné konanie. Uviedla, že sa im nepodarilo zabezpečiť prítomnosť navrhovaného svedka Z. T. na pojednávaní z dôvodu jeho zdravotných problémov. Trvala na výsluchu tohto svedka, napriek tomu, že sa vyjadroval v rámci miestneho zisťovania do zápisnice, pretože jeho predchádzajúce vyjadrenie zaznamenané v zápisnici daňového úradu, nemožno zamieňať s výsluchom svedka. Predložila čestné prehlásenie Z. T. zo dňa 25.01.2017.
51. Konateľ žalobcu N. E. na pojednávaní poukázal na to, že x-krát telefonoval s osobou - Z. C., takto ho oslovoval, nikdy sa tomu nebránil, preto nemal dôvod pochybovať o tom, že išlo o takúto osobu, pričom neskôr sa ukázalo, že išlo o osobu menom Z. T..
52. Poverený zástupca žalovaného na pojednávaní zotrvával na svojich predchádzajúcich stanoviskách a navrhoval žaloby ako nedôvodné zamietnuť. Poukázal na to, že konateľ žalobcu hľadal osobu, ktorú ani nepoznal, ani nevedel o koho sa jedná, ale ju našiel. V konaní bolo preukázané, že vo výpovediach konateľov dotknutých obchodných spoločností je veľa nezrovnalostí ohľadom miesta uskladnenia tovaru. Pôvodne navrhoval žalobca vypočuť ako svedka pána N., neskôr sa vyjadroval, že ho vypočuť netreba. Svedok K. sa zúčastňoval na následnom predaji tovaru, preto jeho vyjadrenie nie je podstatné. K výsluchu svedka Z. T. nedošlo, a to z dôvodu hospodárnosti konania, keď správca dane usúdil, že táto osoba nie je osobou, ktorá zabezpečovala obchod s cukrom, nie je osobou, ktorá by nahradila osobu Z. C., o ktorej konatelia dotknutých spoločností najskôr uvádzali, že práve táto osoba zabezpečovala obchod s cukrom.
53. Podľa § 119 SSP; správny súd vychádza zo skutkového stavu zisteného orgánom verejnej správy, ak tento zákon neustanovuje inak. Správny súd môže vykonať dôkazy nevyhnutné na preskúmanie zákonnosti napadnutého rozhodnutia alebo opatrenia alebo na rozhodnutie vo veci.
54. Správny súd s prihliadnutím na okolnosti predmetnej veci, keď boli súdom už raz zrušené predchádzajúce rozhodnutia žalovaného a vzhľadom na žalobnú námietku žalobcu ohľadom nerešpektovania vysloveného právneho názoru súdov ohľadom doplnenia dokazovania, ako aj vzhľadom na námietku ohľadom nesprávneho vyhodnotenia vykonaného dokazovania, pristúpil k vykonaniu dokazovania výsluchom svedka a čestných prehlásení predložených v súdnom konaní za účelom preskúmania zákonnosti žalobami napadnutých rozhodnutí.
55. Správny súd aplikujúc ustanovenie § 123 ods. 2, § 119, § 120 písm. a), § 25 SSP v spojení s § 196 CSP vypočul na pojednávaní svedka A. Z.. Z výpovede svedka vyplynulo, že bol prítomný pri tom, keď konateľ žalobcu N. E. oslovil Z. C. menom C., na čo on nijak nereagoval, pričom na otázku právnej zástupkyne žalobcu, akým spôsobom reagovala táto osoba na takéto oslovenie, svedok výslovne uviedol, že ako mal reagovať, veď bol C..
56. Právna zástupkyňa žalobcu k výpovedi svedka uviedla, že osoba Z. T. bola mylne pokladaná za Z. C., a preto túto osobu bolo potrebné vypočuť ako svedka v daňovom konaní. Poverený zástupca žalovaného spochybňoval výpoveď svedka a uviedol, že opäť vznikajú nezrovnalosti vo vyjadrení konateľa žalobcu a vo výpovedi svedka. Z vyjadrenia konateľa žalobcu vyplýva, že si len telefonovali spolu, že sa nikdy nevideli, preto nastolil otázku, ako je možné, že hneď, keď sa videli, sa osoba N. E. a Z. T. poznali.
57. K uvedenému konateľ žalobcu rozporoval, že vo svojej výpovedi do zápisnice u správcu dane uviedol, že sa nikdy nevidel s konateľom dodávateľa nebohým C. C., a nie Z. C. alias Z. T..
58. Súd vykonal na pojednávaní dokazovanie čestným prehlásením (jeho prečítaním - § 204 prvá časť vety CSP v spojení s § 25 SSP) zo dňa 25.01.2017 osoby Z. T., z ktorého vyplýva, že menovaný čestne prehlásil a potvrdil, že zápisnica, ktorá bola spísaná zamestnancami Daňového úradu Banská Bystrica č. 102526028/2016 zo dňa 10.02.2016 v X. H. N. pod č. domu XXX sú pravdivé údaje a ďalej sa nemieni k tejto veci vyjadrovať. Dokazovanie čestným prehlásením osoby S. K. nebolo vykonané na pojednávaní jeho prečítaním, nakoľko bolo doručené žalovanému (§ 204 druhá časť vety CSP v spojení s § 25 SSP). V čestnom prehlásení zo dňa 23.01.2017 S. K.estne prehlásil a potvrdil, že osobne realizoval prepravu kryštálového cukru v mesiaci jún 2011, a to jedenkrát z Prešova do Győru a jedenkrát zo Slovenských Ďarmot do Budapešti pre spoločnosť BB Deal s.r.o., a že tovar bol reálne naložený, boli vystavené všetky potrebné doklady vrátane faktúry za prepravu. Faktúra za prepravu mu bola spoločnosťou BB Deal s.r.o. uhradená. V Prešove sa tovar nakladal v logistickom sklade firmy OPAL
- FYTOS a v Slovenských Ďarmotách na hraničnom prechode. Pri nakládke boli za kupujúceho prítomní pán E. a pán K., za predávajúceho tam boli dve osoby, ktoré vystupovali pod priezviskom C..
59. V správnom súdnictve poskytuje správny súd ochranu právam alebo právom chráneným záujmom fyzickej osoby a právnickej osoby v oblasti verejnej správy a rozhoduje v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom. Každý, kto tvrdí, že jeho práva alebo právom chránené záujmy boli porušené alebo priamo dotknuté rozhodnutím orgánu verejnej správy, opatrením orgánu verejnej správy, nečinnosťou orgánu verejnej správy alebo iným zásahom orgánu verejnej správy, sa môže za podmienok ustanovených zákonom č. 162/2015 Z. z. domáhať ochrany na správnom súde (§ 2 ods. 1, 2 zák. č. 162/2015 Z. z. - Správny súdny poriadok, ďalej v texte SSP).
60. Správne súdy v správnom súdnictve preskúmavajú na základe žalôb zákonnosť rozhodnutí orgánov verejnej správy, opatrení orgánov verejnej správy a iných zásahov orgánov verejnej správy, poskytujú ochranu pred nečinnosťou orgánu verejnej správy a rozhodujú v ďalších veciach ustanovených týmto zákonom (§ 6 ods. 1 SSP).
61. Krajský súd v Banskej Bystrici, ako súd vecne a miestne príslušný na konanie v tejto veci, preskúmal žalobou napadnuté rozhodnutia žalovaného, ako aj jemu predchádzajúce rozhodnutia správcu dane a postup daňových orgánov v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách (§ 134 ods. 1 SSP), pričom dospel k záveru, že žaloby nie sú dôvodné, preto žaloby zamietol podľa § 190 SSP.
62. Podstatnou pre rozhodnutie správneho súdu bolo zodpovedanie otázky, či je správny záver daňových orgánov o nepreukázaní splnenia zákonom stanovených podmienok pre odpočítanie dane, či došlo k vzniku oprávnenia kontrolovaného daňového subjektu na odpočítanie dane.
63. Podľa § 49 ods. 1 zákona č. 222/2004 Z. z. (zákon o DPH) právo odpočítať daň z tovaru alebo služby vzniká platiteľovi v deň, keď pri tomto tovare alebo službe vznikla daňová povinnosť.
64. Podľa § 19 ods. 1 zákona o DPH daňová povinnosť vzniká dňom dodania tovaru a dňom dodania tovaru je deň, keď kupujúci nadobudne právo nakladať s tovarom ako vlastník.
65. Podľa § 49 ods. 2 písm. a) zákona o DPH; platiteľ môže odpočítať od dane, ktorú je povinný platiť, daň z tovarov a služieb, ktoré použije na dodávky tovarov a služieb ako platiteľ s výnimkou podľa odsekov 3 a 7. Platiteľ môže odpočítať daň, ak je daň voči nemu uplatnená iným platiteľom v tuzemsku z tovarov a služieb, ktoré sú alebo majú byť platiteľovi dodané.
66. Podľa § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH; právo na odpočítanie dane podľa § 49 môže platiteľ uplatniť, ak pri odpočítaní dane podľa § 49 ods. 2 písm. a) má faktúru od platiteľa vyhotovenú podľa § 71.
67. Podľa § 71 ods. 2 písm. f) zákona o DPH faktúra musí obsahovať množstvo a druh dodaného tovaru alebo rozsah a druh dodanej služby.
68. Súd po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného, ako aj správcu dane v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách dospel k záveru, že uvedené rozhodnutia boli vydané v súlade s vyššie citovanou právnou úpravou. Správny súd sa plne stotožňuje so závermi dokazovania vykonaného na základe rozsiahleho šetrenia, z ktorého vyplynulo, že obchodné transakcie sa neuskutočnili tak, ako boli deklarované na základe neuznaných dodávateľských faktúr predložených k daňovej kontrole. Ani doplnené dokazovanie súdom neviedlo k iným záverom.
69. Správny súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov dospel k záveru, že v danom prípade žalobca nepreukázal, a ani šetrením daňových orgánov sa nepodarilo zistiť, že tovar uvedený na faktúrach bol skutočne žalobcovi dodaný od dodávateľa LONGINEX s.r.o.
70. Súd sa oboznámil s obsahom pripojených administratívnych spisov, z ktorých mal preukázané nasledovné skutočnosti:
71. Dodanie cukru spoločnosťou LONGINEX s.r.o. preveroval dožiadaný Daňový úrad Komárno. Z vykonaného miestneho zisťovania na adrese sídla spoločnosti LONGINEX s.r.o. vyplynulo, že sídlo je v obytnom dome. Sídlo nie je označené ani na dverách, ani na zvončekoch, na adrese sídla sa nenachádza žiadna osoba oprávnená konať v mene spoločnosti. Konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. sa na výzvu nedostavil. Dožiadaný správca dane uviedol, že nebolo možné overiť správnosť údajov v daňovom priznaní, ani potvrdiť dodanie tovaru deklarované daňovým subjektom.
72. Konateľ žalobcu N. E. po oboznámení sa s výsledkami dožiadania žiadal vypočuť svedka konateľa spoločnosti LONGINEX s.r.o. a zástupcov spoločnosti, ktorá tovar prepravovala do Maďarska, a tiež odberateľov z Maďarska.
73. Svedok, konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. C. C. uvádzal, že bol obchodným partnerom žalobcu. Uzatvoril s ním zmluvu na dodanie tovaru, faktúry vystavil a zaúčtoval v účtovníctve. Nevedel, kde sa tovar nakladal, prepravu zabezpečoval na vlastné náklady odberateľ. Nevlastní, ani neprenajíma žiadne skladové priestory a uviedol v prvej výpovedi svedka 10.01.2012, že si nepamätá, od koho nakúpil tovar, ktorý predal žalobcovi.
74. Na žiadosť konateľa žalobcu bol vykonaný dňa 10.01.2012 výsluch svedka, konateľa spoločnosti BEBO - IMPEX, Kft. Budapešť pána K. K., ktorá mala tovar prepravovať do Maďarska. Svedok vypovedal, že uzatvoril so žalobcom zmluvu na nákup tovaru - kryštálového cukru. Faktúry eviduje v účtovníctve. Prepravu tovaru uvedeného na faktúrach spoločnosť zabezpečovala subdodávateľsky. Nevlastní a neprenajíma žiadne skladové priestory, tovar má uskladnený v logistických centrách.
75. Dňa 27.01.2012 bol vypočutý ako svedok C. C., konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. (konateľom bol do 25.01.2012, potom došlo k zmene). Odpovedal na položené otázky, že podpisy na dokladoch sú jeho, úhrada prebehla pri dodávke tovaru. Peniaze fyzicky preberal bývalý kolega Z. C., ktorý nebol ani spoločník, ani konateľ, ani zamestnanec spoločnosti, len jeho kamarát. Tovar sa nakladal v skladoch HBM TRADE s.r.o. v Lučenci. Dodávateľom kryštálového cukru pre spoločnosť LONGINEX s.r.o. bola spoločnosť HBM TRADE s.r.o. Veľký Krtíš, nepozná zástupcu konajúceho za dodávateľa.
76. Dňa 03.02.2012 bol opätovne vypočutý C. C. ako svedok, keď na otázky nevedel uviesť, kto konkrétne konal za jeho dodávateľa a na otázku, ako nadviazal kontakt so spoločnosťou HBM TRADE s.r.o., a ako so spoločnosťou žalobcu uviedol, že cez internet, raz sa aj stretli, ale nepamätá si priezvisko s kým konal, kto bol konateľom dodávateľa a so spoločnosťou žalobcu nadviazal kontakt prostredníctvom bývalého kamaráta Z. C..
77. Správca dane dožiadal Daňový úrad Nitra o vypočutie svedka bývalého konateľa spoločnosti HBM TRADE s.r.o. Komárno, A. N. s cieľom prešetriť dodanie tovaru medzi spoločnosťami HBM TRADE s.r.o. a LONGINEX s.r.o. Dožiadaný správca dane Nitra opakovane predvolával A. N. na vypočutie, ale na vypočutie sa nedostavil, hoci predvolania prevzal. Dožiadaný správca dane oznámil, že overovanie obchodovania nebolo možné uskutočniť z dôvodu prekážok na strane konateľa spoločnosti HBM TRADE s.r.o.
78. Z výpovedí svedkov vyplynulo, že bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o., Branislav Budaj nemá o dodávke cukru pre žalobcu takmer žiadne informácie. Nakládka tovaru pre žalobcu sa mala podľa jeho vyjadrenia realizovať v skladových priestoroch spoločnosti HBM TRADE s.r.o. v Lučenci, čo je v rozpore s tvrdeniami a predloženými dokladmi N. E., konateľa žalobcu, podľa ktorých sa mal predmetný tovar nakladať v Prešove, Slovenských Ďarmotách, vo Veľkom Krtíši. Nebolo preukázané, ako došlo k nadobudnutiu a preprave cukru od spoločnosti LONGINEX s.r.o. V tvrdeniach C. C. sú rozpory, keď na otázku, či pozná/nepozná konateľa spoločnosti HBM TRADE s.r.o. uvádzal, že ho osobne nepozná, nikdy sa s ním nestretol, kontaktovali sa cez internet, pričom ale majú zhodnú adresu trvalého pobytu, má dispozičné právo k účtu spoločnosti HBM TRADE s.r.o. a A. N. je jeho svokrom (podľa jeho vyjadrenia).
79. Na základe týchto preukázaných skutočností boli vydané prvotné dodatočné daňové výmery. Zo záverov predchádzajúcich zrušujúcich rozhodnutí súdov vyplýva, že daňovým orgánom boli vytknuté vady v procese dokazovania ohľadom vypočutia svedka Z. C., ktorý mal podľa tvrdenia žalobcu zabezpečovať celý zdaniteľný obchod, a zároveň aj sám žalobca tvrdil, že vie zabezpečiť ďalšie dôkazy o uskutočnení sporných obchodných transakcií.
80. Po zrušení týchto rozhodnutí, správca dane v ďalšom konaní v intenciách rozsudku krajského súdu v spojení s rozsudkom Najvyššieho súdu preveroval osobu Z. C.. Register obyvateľov oznámil, že podľa zadaných údajov sa nedá identifikovať táto osoba. Konateľ žalobcu N. E. oznámil na ňu správcovi dane posledný telefonický kontakt. Spoločnosť ORANGE SLOVENSKO, s.r.o. oznámila, že tento kontakt patrí spoločnosti PATRIK SK s.r.o., Opatovská Nová Ves 46. Táto obec správcovi dane oznámila, že osoba Z. C. nikdy nebola prihlásená na trvalý ani prechodný pobyt v obci. Správca dane overoval aj spoločnosť PATRIK s.r.o. Sociálna poisťovňa oznámila, že nie je vedená v evidencii ako platiteľ poistného. Konateľ spoločnosti PATRIK SK s.r.o., S. T. k osobe Z. C. uviedol, že ho nepozná. Telefón s uvedeným číslom používal jeho otec Z. T.. Následne v rámci miestneho zisťovania Z. T. do zápisnice uviedol, že telefón požičal osobne C. C.. Okrem iného tiež uviedol, že osobu Z. C. nepozná a dňa 03.02.2016 boli za ním dvaja neznámi páni na aute s poznávacou značkou BB, ktorí mu uviedli, že bude predvedený na daňový úrad, a aby dosvedčil, že obchodoval s C. C. s cukrom, že obchod bol reálny.
81. Dňa 01.06.2015 bolo na Daňový úrad Banská Bystrica, pobočka Veľký Krtíš doručené oznámenie o úmrtí C. C..
82. Účtovníčka spoločnosti LONGINEX s.r.o. P. Q. uviedla, že osobu Z. C. nepozná, a nikdy sa s ním nestretla, lebo podľa nej takáto osoba ani neexistuje, a podľa jej vyjadrenia obchod s kryštálovým cukrom zabezpečoval Z. T..
83. Súd nepovažoval za dôvodnú žalobnú námietku uvedenú pod bodom 20. Správca dane, ako aj žalovaný dostatočným spôsobom odôvodnili prečo nepovažovali dôkaz výsluchom svedka Z. T. za potrebný. Správne poukázal správca dane na dôvod nevyhovenia návrhu žalobcu o výsluch svedka Z. C., pretože je objektívne nemožné žiadať, aby správca dane zabezpečil prítomnosť tohto navrhovaného svedka, t. j. osoby, ktorú nevedel presne identifikovať ani samotný žalobca. Požiadavku žalobcu na vypátranie pobytu a stotožnenie osoby svedka považoval za účelovú, s tým, že pátranie po osobách, ktoré nie sú konkretizované, nie je účelom daňového konania. Súd sa plne stotožňuje s konštatovaním žalovaného, že v rámci daňového konania nie je možné len tak, podľa potreby daňového subjektu, zamieňať osoby zodpovedné za uskutočnenie zdaniteľného obchodu. Napokon, Z. T. bol vypočutý v rámci miestneho zisťovania, pričom následne čestne prehlásil že na údajoch uvedených do zápisnice trvá, že sú pravdivé. Jeho vyjadrenie je potrebné vyhodnotiť vo vzájomnej súvislosti s ostatnými dôkazmi, z ktorých jednoznačne vyplýva, že dodanie tovaru spoločnosťou LONGINEX s.r.o. žalobcovi nie je preukázané. Správca dane vyzval daňový subjekt na predloženie ďalších dôkazov, na základe ktorých by bolo preukázané, ako obchodný vzťah medzi spoločnosťami BB Deal s.r.o. a LONGINEX s.r.o. prebiehal. Vyhodnotil všetky vykonané dôkazy, ako aj výsledky z nich získané a konštatoval, že žalobca nepredložil žiadny taký dôkaz, ktorý by preukazoval jeho tvrdenia ohľadom nákupu cukru od spoločnosti LONGINEX s.r.o. Súd má za to, že ani stotožnenie osoby Z. C. s osobou menom Z. T., nie je dôvodom pre vyvodenie záveru o nutnosti vypočuť svedka Z. T., majúc za to že ani jeho tvrdenia by už nemohli zvrátiť závery vyplývajúce z ďalších zistení ktoré jednoznačne preukázali nemožnosť dodania tovaru deklarovaným dodávateľom, najmä protirečivé vyjadrenia C. C. N. E. a P. K..
84. Pokiaľ žalobca namietal nesprávne právne posúdenie veci, s touto žalobnou námietkou sa správny súd nestotožňuje, ako aj s námietkou, že zistenie skutkového stavu bolo nedostačujúce na riadne posúdenie veci. Naopak, z administratívnych spisov vyplýva, že daňové orgány v dostatočnom rozsahu vykonali šetrenia za účelom preverenia deklarovaných obchodných transakcií, z ktorých si uplatnil žalobca odpočítanie dane. Navyše, jedná sa o všeobecnú námietku, pretože žalobca netvrdí, v čom konkrétne mal byť skutkových stav, z ktorého vychádzal orgán verejnej správy pri rozhodovaní v rozpore s administratívnymi spismi. Taktiež sa v žalobe neuvádza akých konkrétnych podstatných porušení ustanovení o konaní pred orgánom verejnej správy, ktoré mali mať za následok vydanie nezákonného rozhodnutia sa dopustili daňové orgány.
85. Daňový poriadok v ustanovení § 3 ods. 1 zakotvuje základné zásady daňového konania. Jednou z nich je zásada zákonnosti, z ktorej vyplýva, že daňové orgány v konaní postupujú podľa všeobecne záväzných právnych predpisov chrániac pritom záujmy štátu a obcí a zároveň dbajú pritom na zachovávanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov a iných osôb.
86. Podľa § 3 ods. 3 Daňového poriadku; správca dane hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom prihliada na všetko, čo pri správe daní vyšlo najavo.
87. Podľa § 3 ods. 4 Daňového poriadku; správa daní je neverejná okrem úkonov, ktorých povaha to neumožňuje.
88. Podľa § 3 ods. 6 Daňového poriadku; pri uplatňovaní osobitných predpisov pri správe daní sa berie do úvahy skutočný obsah právneho úkonu alebo inej skutočnosti rozhodujúcej pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane. Na právny úkon alebo inú skutočnosť rozhodujúcu pre zistenie, vyrubenie alebo vybratie dane, ktoré nemajú ekonomické opodstatnenie a ktorých výsledkom je účelové obchádzanie daňovej povinnosti alebo získanie takého daňového zvýhodnenia, na ktoré by inak nebol daňový subjekt oprávnený, alebo ktorých výsledkom je účelové zníženie daňovej povinnosti, sa pri správe daní neprihliada.
89. Podľa § 24 ods. 1, 2, 3 a 4 Daňového poriadku; daňový subjekt preukazuje a) skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní alebo iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, b) skutočnosti, na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania, c) vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť (1).
Správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov (2). Správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Nie je potrebné dokazovať skutočnosti všeobecne známe alebo známe správcovi dane z jeho činnosti (3). Ako dôkaz možno použiť všetko, čo môže prispieť k zisteniu a objasneniu skutočností rozhodujúcich pre správne určenie dane a čo nie je získané v rozpore so všeobecne záväznými právnymi predpismi. Ide najmä o rôzne podania daňových subjektov, svedecké výpovede, znalecké posudky, verejné listiny, protokoly o daňových kontrolách, zápisnice o miestnom zisťovaní a obhliadke, povinné záznamy a evidencie vedené daňovými subjektmi a doklady k nim (4).
90. K žalobným námietkam týkajúcim sa spôsobu vykonávania dokazovania, rozsahu dokazovania a hodnotenia dôkazov súd posudzoval prípustnú mieru zaťaženia žalobcu dôkazným bremenom vyplývajúcim z § 24 ods. 1 zákona č. 263/2009 Z. z. Daňového poriadku.
91. K rozširovaniu dôkazného bremena na žalobcu z dodávateľov, resp. k námietke, že žalobca nemôže byť sankcionovaný a postihnutý za pochybenia dodávateľov, súd poukazuje na to, že Daňový poriadok rozdeľuje dôkazné bremeno medzi daňový subjekt a správcu dane, pričom ťažisko dôkaznej povinnosti je na daňovom subjekte. Primárne má daňový subjekt preukazovať skutočnosti, ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v daňovom priznaní, alebo v iných podaniach, ktoré je povinný podávať podľa osobitných predpisov, ďalej skutočností, na preukázanie ktorých bol správcom dane vyzvaný v priebehu daňovej kontroly alebo daňového konania a napokon preukazuje vierohodnosť, správnosť a úplnosť evidencií a záznamov, ktoré je povinný viesť. V zmysle § 24 ods. 2 Daňového poriadku, správca dane vedie dokazovanie, pričom dbá, aby skutočnosti nevyhnutné na účely správy daní boli zistené čo najúplnejšie, a nie je pritom viazaný iba návrhmi daňových subjektov. V súlade s ustanovením § 24 ods. 3 Daňového poriadku, správca dane preukazuje skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Zákon teda ukladá dôkazné bremeno aj správcovi dane, a to jednak vyvrátiť prostredníctvom zákonných dôkazov tvrdenia daňového subjektu a jednak preukázať skutočnosti o úkonoch vykonaných voči daňovému subjektu, ktoré sú rozhodné pre správne určenie dane. Dokazovanie určitých skutočností tvrdených daňovým subjektom a ich vyvracanie správcom dane tvorí podstatu vedeného dokazovania určitých skutočností pre správne zistenie daňovej povinnosti a týmto sa realizuje dôkazné bremeno daňového subjektu a správcu dane.
92. Pokiaľ žalobca namietal že snahou správcu dane nebolo došetriť skutočnosti svedčiace v prospech žalobcu, súd poznamenáva, že správca dane nie je vyhľadávacím orgánom. Primárne je na žalobcovi, ktorý uplatňuje odpočítanie dane, hodnoverným spôsobom preukázať jeho oprávnenosť. Súd zastáva zhodný názor so žalovaným, že ani konateľ spoločnosti PATRIK SK s.r.o., a ani jeho otec Milan Zöllei nevedeli hodnoverným spôsobom preukázať dodanie tovaru spoločnosti LONGINEX s.r.o. a najmä z tejto spoločnosti žalobcovi, t.j. uskutočnenie spochybnených obchodov podľa neuznaných dodávateľských faktúr. Nie je pravdivé konštatovanie že správca dane bezdôvodne nevyhodnotil výsluch P. K.. Súd má za to, že tento výsluch bol vyhodnotený, avšak v neprospech žalobcu v tom zmysle, že je irelevantné potvrdenie nákupu cukru od žalobcu, pretože tieto transakcie neboli preverované. Navyše, správca dane nikdy nespochybnil dodanie kryštálového cukru, ani prepravu do Maďarska, čo potvrdil tento svedok. To, že cukor bol "nakúpený" a žalobcom následne predaný nie je sporné. Sporným je to, že dodávateľom cukru žalobcovi bola práve spoločnosť LONGINEX s.r.o.
93. Žalobnú námietku, že nie je prípustné aby odvolací orgán v odôvodnení svojho rozhodnutia nahrádzal nedostatky odôvodnenia napadnutého prvostupňového rozhodnutia, súd nepovažuje za dôvodnú. Ak odvolací orgán precíznejšie vyhodnotil vykonané dokazovanie a závery z neho vyplynuvšie, nemožno hovoriť o suplovaní konania pred prvostupňovým orgánom a už vôbec nie o ukrátení žalobcu o jednu inštanciu. Účelom dvojinštančného konania je práve na základe podaného odvolania odstraňovať vytknuté nedostatky v prvostupňovom konaní. Správny súd považuje túto žalobnú námietku za účelovú, ako aj tvrdenie v žalobe je o nesprávnosti postupu ak bolo vydané rozhodnutie pred vykonaním zamýšľaného výsluchu svedka v záujme predídenia zmeškania lehoty na vydanie rozhodnutia. Podstatným je to, že správca dane mal dostatok preukázaných objektívnych zistení pre rozhodnutie vo veci.
94. Pokiaľ žalobca tvrdil, že neobstojí konštatovanie daňových orgánov, že C. C. o obchodovaní s cukrom nevedel, súd má za to, že správca dane správne vyhodnotil jeho výpovede. Súd považuje za účelové tvrdenie žalobcu, že konateľ dodávateľa C. C., ak sa aktívne nezúčastňoval obchodnej činnosti tejto spoločnosti, nemal dôvod vedieť konkrétnosti o dodávkach tovaru pre spoločnosť žalobcu. Z funkcie konateľa obchodnej spoločnosti vyplýva, že za obchodnú spoločnosť koná, a teda konateľ spoločnosti musí byť informovaný o obchodných transakciách realizovaných spoločnosťou, ktorej je konateľom. Ak aj sám aktívne nevykonával obchodnú činnosť spoločnosti, mohol a mal označiť osobu, ktorá vedela konkrétnosti o dodávkach tovaru realizovaných spoločnosťou, za ktorú koná, teda osobu, ktorú poveril ako konateľ na zabezpečovanie obchodnej činnosti. Takúto osobu však uviesť nevedel.
95. Že dôkazné bremeno daňového subjektu nie je absolútne, vyplýva aj zo záverov rozsudku Najvyššieho súdu SR 3Sžf 1/2011. Súd sa však nestotožňuje s tvrdením v žalobe, že žalobcovi bola pričítaná dôkazná núdza ohľadne takých skutočností, ktoré ho nezaťažujú ťarchou dokazovania. Od žalobcu sa nevyžadovalo preukázanie skutočností, ohľadne ktorých táto povinnosť stíha iný subjekt. Povinnosťou žalobcu bolo preukázať oprávnenosť uplatneného odpočítania dane v dôsledku deklarovaného dodania tovaru. Žalobca neuniesol bremeno tvrdenia o správnosti svojich daňových údajov, teda, že k dodaniu tovaru došlo tak, ako je uvedené na dotknutých faktúrach, konkrétne od tam uvedeného dodávateľa.
96. K žalobnej námietke pod bodom 30, správny súd zastáva stanovisko, že správca dane len verifikuje správnosť deklarovaných skutočností. Preto sa môže javiť, že daňové orgány uvádzajú len niektoré fakty, či už z výpovedí svedkov, rozpory v ich výpovediach, alebo iné zistenia vylučujúce tvrdené, preukazované deklarované skutočnosti, pretože zdôrazňujú to, čo práve spochybnilo hodnovernosť, presvedčivosť overovaných, väčšinou listinnými dôkazmi deklarovaných skutočností.
97. Z dnes už ustálenej judikatúry súdov nesporne vyplýva, že dôkazné bremeno o reálnom dodaní tovaru a služieb zaťažuje daňový subjekt. Samotné formálne preukázanie dodávok tovaru a služieb len faktúrami, nie je postačujúce. Faktúra je relevantným dokladom, len ak je nepochybné, že sú v nej uvedené údaje odrážajúce skutočné reálne plnenie. To, že určitý doklad má všetky náležitosti účtovného dokladu, je riadne zaúčtovaný v zmysle zákona o účtovníctve, ešte nie je dôkazom o tom, že daňový subjekt je oprávnený uplatniť si odpočítanie dane z dokladu.
98. To, že doklady musia mať povahu faktu, musia byť vystavené na materiálnom podklade a ako právna skutočnosť aj preukázané, vyplýva aj z rozsudku Najvyššieho súdu SR vo veci sp.zn. 2Sžf 4/2009 z 23.06.2010 a z rozhodnutia Ústavného súdu SR č. III.ÚS 78/2011-17 z 23.02.2011, z ktorého vyplýva záver, že dôkazné bremeno je na daňovom subjekte, ktorý disponuje svojim právom uplatniť si za splnenia zákonom stanovených podmienok nárok na odpočet DPH, preto ak si tento nárok uplatní, je jeho povinnosťou preukázať, že si ho uplatňuje odôvodnene za splnenia zákonom stanovených podmienok. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných daňovým subjektom. Ak daňový subjekt, na ktorom leží dôkazné bremeno, svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet DPH uznaný ako oprávnený. (Porovnaj aj závery rozhodnutia Najvyššieho súdu SR sp. zn. 4Sžf/45/2014 zo dňa 17.09.2014.).
99. V predmetnej veci daňový subjekt síce formálne disponoval dokladmi, ktorými preukazoval oprávnenosť nároku na odpočítanie dane, avšak napriek tomu daňové orgány, podľa názoru správneho súdu, v súlade s platnou právnou úpravou neuznali odpočítanie dane.
100. Z administratívneho spisu je zrejmé, že správca dane vykonal nielen formálnu kontrolu dokladov, ale skúmal predovšetkým reálnosť zdaniteľných obchodov, čo vyústilo podľa názoru súdu do správneho určenia daňovej povinnosti. Daňové orgány správne uprednostnili skutočný stav pred stavom formálne- právnym a neprihliadli k nepreukázaným právnym úkonom, obchodným transakciám, ktoré sa reálne neuskutočnili, nenaplnili, čo je v súlade s § 3 ods. 6 Daňového poriadku. V prvom rade daňový subjekt, uplatňujúci odpočítanie dane, musí byť schopný preukázať, že formálna deklarácia predložených dokladov má aj povahu faktu, a teda že dodávateľom tovaru, ktorý je deklarovaný na faktúrach, bol skutočne uvedený dodávateľ. Skutočnosť, že faktúra má požadované náležitosti, ešte neznamená, že údaje v nej uvedené odrážajú aj materiálne, reálne naplnenie písomnej informácie. V danom prípade žalobca síce predkladal listinné doklady, avšak šetrením správcu dane sa tvrdenie žalobcu, deklarované v týchto listinných dôkazoch, nepotvrdilo.
101. Dokazovanie zo strany správcu dane slúži až na následnú verifikáciu skutočností a dokladov predkladaných a tvrdených daňovým subjektom. Voči postupu správcu dane, ktorý, ak došlo k spochybneniu reálneho obsahu deklarovaných skutočností na dotknutých faktúrach, ďalej overoval, či deklarované skutočnosti zodpovedajú skutočnosti, nemožno nič namietať. To, že správca dane je oprávnený v prípade pochybností preverovať aj dodávateľa žalobcu vyplýva aj z dôvodov rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 3Sžf/24/2012. Pre účely čo najúplnejšieho zistenia skutkového stavu veci, rozhodujúcich skutočností pre správne určenie dane, je potrebné preverovať aj obchodných partnerov zúčastňujúcich sa na deklarovaných obchodných transakciách, pretože až výsledky takéhoto preverenia môžu ozrejmiť tok tovarov a financií a preverovanie jednotlivých obchodných spoločností izolovane, bez vzájomnej súvislosti, neposkytne dostatok informácií pre správne určenie dane.
102. Správny súd poukazuje aj na záver rozsudku Najvyššieho súdu SR sp. zn. 6Sžf/18/2011, 6Sžf/14/2012 zo dňa 28.03.2012, z ktorého vyplýva, že žalobca ako daňovník nemôže od správcu dane právom očakávať, že správca dane bude musieť čakať, či daňovník v budúcnosti bude schopný zabezpečiť dôkazy, ktoré by mohli nasvedčovať v jeho prospech, resp. že správca dane musí predložiť dôkaz o opaku, že zdaniteľné plnenie sa neuskutočnilo. Dôkazné bremeno je primárne na žalobcovi, aby preukázal splnenie podmienok, aby vyvrátil pochybnosti daňových orgánov o ich splnení.
103. Pokiaľ žalobca namietal, že konanie dodávateľov nemôže byť vyhodnotené na ťarchu žalobcov, správny súd zaujíma stanovisko, že žalobca, ako podnikateľský subjekt, si musí obchodných partnerov vyberať s určitou dávkou obozretnosti, aby mohol správcovi dane predložiť také dôkazy, ktoré by jednoznačne preukazovali uskutočnenie fakturovaných transakcií. Z rozsudku Súdneho dvora EÚ C-80/11 a C-142/11 z 21.06.2012 vyplýva, že sa predpokladá obozretnosť daňového subjektu, jeho povinnosť zistiť si informácie o inom subjekte a ubezpečiť sa o zákonnom konaní (dodržiavaní daňových povinností) obchodného partnera. V prípade, ak daňový subjekt vo svojich obchodných aktivitách neprejaví náležitú mieru opatrnosti, preberá na seba riziko, že bude v dôkaznej núdzi tak, ako k tomu došlo v predmetnom prípade. V tejto súvislosti je potrebné poukázať aj na rozhodnutie Najvyššieho súdu SR sp. zn. 5Sžf/97/2009. Preto žalobná námietka o neopodstatnenosti poukázania na tento rozsudok je nedôvodná.
104. K žalobnej námietke pod bodom 31, správny súd konštatuje, že nepovažuje za logicky rozporné konštatovania daňových orgánov, ak na jednej strane tvrdia, že nedošlo k nadobudnutiu tovaru žalobcom od spoločnosti LONGINEX s.r.o. a na druhej strane uznávajú, že žalobca nespochybniteľne dodal tovar do iného členského štátu - Maďarska, a to vyššie uvedeným obchodným spoločnostiam. Je pravdou, že žalobca logicky musel tovar, ktorý preukázateľne následne dodal, od niekoho nadobudnúť. Ale významným pre správne určenie dane, pre odpočítanie dane je práve to, že od koho tento tovar nadobudol a v procese verifikácie nebolo preukázané, že to bola spoločnosť LONGINEX s.r.o. dodávateľ podľa sporných faktúr.
105. Správny súd sa v celom rozsahu stotožňuje so žalovaným, že podmienky uvedené v § 49 ods. 1 a 2 písm. a) a v § 51 ods. 1 písm. a) zákona o DPH, sú hmotnoprávnej povahy a na ich bezpodmienečné splnenie sa viaže nárok na odpočet dane. Ak daňový subjekt svoje tvrdenia spoľahlivo nepreukáže, nemôže byť nárok na odpočet dane uznaný. Správne poukázal žalovaný na viaceré rozsudky Najvyššieho súdu SR, z ktorých takýto názor vyplýva. Súd v zhode so stanoviskom daňových orgánov zastáva názor, že žalobca, na ktorom leží dôkazné bremeno preukázať splnenie podmienok pre uplatnené odpočítanie dane, dôkazné bremeno neuniesol, pretože k svojim tvrdeniam nepredložil také dôkazy, ktoré by preukazovali dodanie tovaru na základe predmetných dodávateľských faktúr od uvedeného dodávateľa žalobcovi. V tejto súvislosti súd poukazuje tiež na to, že ani v súdnom konaní vykonané dôkazy nepreukázali pravdivosť deklarovaných skutočností v sporných faktúrach. Vykonané dôkazy súdom skutkový stav v preverovanej veci nepreukázali inak, ako ho zistil správca dane v daňovej kontrole a vo vyrubovacom konaní.
106. Žalobná námietka uvedená pod bodom 32 nie je dôvodná. Súd má za to, že v konaní nedošlo k porušeniu žiadnych ustanovení Daňového poriadku, nedošlo k uprednostneniu fiškálnej politiky štátu na úkor ukrátenia práv žalobcu. Daňové orgány v rámci verejného práva môžu konať len to, čo im zákon výslovne umožňuje. Ústavnými dôsledkami zásady materiálnej pravdy (resp. inkvizičnej zásady uplatňovanej v daňovom konaní smerujúcej k materiálnej pravde) je skutočnosť, že dane a poplatky
možno ukladať zákonom alebo na základe zákona v zmysle čl. 59 Ústavy SR. Podľa čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, t.j. dane musí správca dane vyberať presne vo výške, ako to vyplýva zo zákona (ani viac, ani menej), inak by došlo k porušeniu čl. 20 Ústavy SR.
107. Preskúmaním veci správny súd nezistil, že by v konaní pred daňovými orgánmi došlo k zásahu do podstaty a zmyslu základných práv a slobôd. Súd poukazuje na to, že do práva na spravodlivý proces nepatrí právo účastníka, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (IV.ÚS 252/04), ani právo na to, aby bol účastník konania pred všeobecným súdom úspešný, teda, aby sa rozhodlo v súlade s jeho požiadavkami (I.ÚS 50/04). Do obsahu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a práva na spravodlivý proces podľa § 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd, nepatrí ani právo účastníka konania vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia dôkazov (II.ÚS 3/97, II.ÚS 251/03); ako to vyplýva z uznesenia Najvyššieho súdu SR zo dňa 15.04.2010 sp.zn. 3Cdo 332/2009. Správny súd zastáva stanovisko, že obdobne ani účastník daňového konania nie je oprávnený vstupovať do procesu hodnotenia dôkazov. Súd má za to, že úvahy, ktorými sa správca dane riadil pri hodnotení dôkazov, sú z odôvodnení napadnutých rozhodnutí zrejmé, teda rozhodnutia spĺňajú aj požiadavku preskúmateľnosti a zrozumiteľnosti. Nejedná sa o arbitrárne rozhodnutia, ani o rozhodnutia vydané na základe svojvôle orgánov verejnej správy.
108. Správny súd, po preskúmaní napadnutých rozhodnutí žalovaného a jemu predchádzajúcich rozhodnutí správcu dane, ako aj postupu daňových orgánov v konaní, a to v rozsahu a z dôvodov uvedených v žalobách, dospel k záveru, že v medziach žalôb sú rozhodnutia žalovaného, ako aj správcu dane, v súlade so zákonom. Žalovaný vec správne právne posúdil, pričom sa náležite vysporiadal so všetkými odvolacími námietkami žalobcu a svoje žalobami napadnuté rozhodnutia aj vyčerpávajúco odôvodnil, s ktorým sa súd v plnom rozsahu stotožnil.
109. Správny súd z vyššie uvedených dôvodov žaloby žalobcu ako nedôvodné zamietol podľa § 190 SSP.
110. Žalobcovi, ktorý v konaní nemal úspech, súd náhradu trov konania nepriznal, aplikujúc ustanovenie § 167 ods. 1 SSP a contrario.
111. Toto rozhodnutie prijal senát krajského súdu jednohlasne, t. j. pomerom hlasov 3:0 (§ 139 ods. 4 SSP).
Poučenie:
Tento rozsudok nadobúda právoplatnosť uplynutím lehoty 30 dní od doručenia rozsudku alebo podaním kasačnej sťažnosti proti tomuto rozsudku (§ 145 ods. 2 SSP).
Proti tomuto rozhodnutiu je prípustná kasačná sťažnosť (§ 438 ods. 1 SSP, § 439 ods. 1 SSP a § 439 ods. 3 SSP a contr.), ktorá má odkladný účinok (§ 446 ods. 2 písm. a) SSP) .
O kasačnej sťažnosti rozhoduje kasačný súd - Najvyšší súd SR (§ 438 ods. 2 SSP). Kasačnú sťažnosť je potrebné podať na Krajskom súde v Banskej Bystrici (§ 444 ods. 1 SSP) v lehote 30 dní od doručenia rozhodnutia oprávnenému subjektu (§ 443 ods. 2 písm. a) SSP). Kasačnú sťažnosť (v listinnej podobe) treba predložiť v dvoch vyhotoveniach.
Podľa § 445 ods. 1, 2 SSP (1) V kasačnej sťažnosti sa musí okrem všeobecných náležitostí podania podľa § 57 uviesť a) označenie napadnutého rozhodnutia, b) údaj, kedy napadnuté rozhodnutie bolo sťažovateľovi doručené, c) opísanie rozhodujúcich skutočností, aby bolo zrejmé, v akom rozsahu a z akých dôvodov podľa § 440 sa podáva (ďalej len "sťažnostné body"), d) návrh výroku rozhodnutia (sťažnostný návrh).
(2) Sťažnostné body možno meniť len do uplynutia lehoty na podanie kasačnej sťažnosti.
Podľa § 449 ods. 1, 2 SSP (1) Sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ musí byť v konaní o kasačnej sťažnosti zastúpený advokátom. Kasačná sťažnosť a iné podania sťažovateľa alebo opomenutého sťažovateľa musia byť spísané advokátom. (2) Povinnosti podľa odseku 1 neplatia, ak a) má sťažovateľ alebo opomenutý sťažovateľ, jeho zamestnanec alebo člen, ktorý za neho na kasačnom súde koná alebo ho zastupuje, vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) ide o konania o správnej žalobe podľa § 6 ods. 2 písm. c) a d), c) je žalovaným Centrum právnej pomoci.