Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
9a9/398607.b0409c.pdf
PDF · 191.67 KB
No categories available
6Sžf/134/2014
Najvyšší súd 6Sžf/134/2014
Slovenskej republiky
R O Z S U D O K
V M E N E S L O V E N S K E J R E P U B L I K Y
Najvyšší súd Slovenskej republiky v senáte zloţenom z predsedu senátu JUDr. Jozefa
Hargaša a členiek senátu JUDr. Aleny Adamcovej a JUDr. Jozefa Milučkého v právnej veci
ţalobcu: BB Deal, s. r. o., Partizánska cesta 71, Banská Bystrica, zastúpeného
JUDr. Evou Krchňavou, advokátkou so sídlom v Banskej Bystrici, Rudlovská cesta 47,
proti ţalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky so sídlom v Banskej
Bystrici, Lazovná 63, o preskúmanie zákonnosti postupu a rozhodnutí ţalovaného
č. 1100301/1/1294905/2012/5098 z 30. novembra 2012 a č. 1100301/1/1294961/2012/5098
z 30. novembra 2012, o odvolaní ţalovaného proti rozsudku Krajského súdu v Banskej
Bystrici, č. k. 23S/15/2013-53 zo dňa 01. októbra 2014, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky rozsudok Krajského súdu v Banskej Bystrici,
č. k. 23S/15/2013-53 z 01. októbra 2014 p o t v r d z u j e.
Ţalovaný j e p o v i n n ý zaplatiť ţalobcovi na účet právnej zástupkyne náhradu
trov v odvolacom konaní vo výške 165,85 Eur v lehote 30 dní.
O d ô v o d n e n i e :
Napadnutým rozsudkom Krajský súd v Banskej Bystrici (ďalej v texte rozhodnutia
len ako „krajský súd“ alebo „prvostupňový súd“) podľa § 250j ods. 2 písm. a/ Občianskeho
súdneho poriadku (ďalej len „O.s.p.“) zrušil rozhodnutie ţalovaného
č. 1100301/1/1294905/2012/5098 z 30. novembra 2012, ako aj rozhodnutie ţalovaného
č. 1100301/1/1294961/2012/5098 z 30. novembra 2012 a vec vrátil ţalovanému na ďalšie
konanie. Ţalovanému uloţil povinnosť nahradiť ţalobcovi trovy konania.
Ţalovaný napadnutými rozhodnutiami z 30. novembra 2012:
- č. 1100301/1/1294961/2012/5098, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
o správe daní a poplatkov a o zmenách v sústave územných finančných orgánov v znení
neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 511/1992 Zb.“ alebo „zákon o správe daní
a poplatkov“) potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica
č. 9600403/5/2484716/2012/Bed z 10. septembra 2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie jún 2011 zo sumy 80.844,11 € na sumu
34.967,76 €,
- č. 1100301/1/1294905/2012/5098, ktorým podľa § 48 ods. 5 zákona č. 511/1992 Zb.
potvrdil dodatočný platobný výmer Daňového úradu Banská Bystrica
č. 9600403/5/2612067/2012/Lon z 19. septembra 2012, ktorým podľa § 44 ods. 6 písm. b/
bod 1 zákona č. 511/1992 Zb. bol ţalobcovi zníţený nadmerný odpočet dane z pridanej
hodnoty (ďalej aj „DPH“) za zdaňovacie obdobie júl 2011 zo sumy 43.064,25 € na sumu
39.152,25 €.
Krajský súd v odôvodnení uviedol, ţe podstatou sporu medzi ţalobcom a ţalovaným
je nadobudnutie, resp. dodanie tovaru od spoločnosti LONGINEX. s. r. o. Podľa tvrdenia
konateľa spoločnosti (ţalobcu) V. K., obchod s firmou LONGINEX, s. r. o., sa mal realizovať
práve cestou M. B.. Tvrdil, ţe tovar bol dodaný, zdokladovaný, faktúry boli vystavené.
Navrhovaný svedok M. B., cestou ktorého sa mali zabezpečovať obchodné vzťahy medzi
ţalobcom a firmou LONGINEX, s. r. o., doteraz vypočutý nebol. Konateľ spoločnosti tvrdí,
ţe vie zabezpečiť aj ďalšie dôkazy, na základe ktorých by bolo preukázané, ako obchodný
vzťah medzi ţalobcom a firmou LONGINEX, s. r. o., prebiehal. Konateľ spoločnosti
navrhoval vypočuť aj ďalšieho svedka Šántu.
Zástupca ţalobcu poukazoval aj na to, ţe v samotnom správnom spise sa nachádzajú
aj ďalšie doklady, ktoré preukazujú nákup a prepravu cukru od obchodných partnerov, v spise
sa majú nachádzať dokonca aj štátne poznávacie značky motorových vozidiel, ktoré prepravu
zabezpečovali, cena tovaru, mnoţstvo tovaru a podobne. S týmito dôkazmi sa správny orgán
nevysporiadal. Aj z výpovede konateľa spoločnosti LONGINEX, s. r. o., B. B. vyplýva, ţe
pán M. B. zabezpečoval predmetný obchod so ţalobcom, konateľ B. B. mu pripravoval len
pokladničné doklady, ktoré ponechal v trezore spoločnosti, pričom finančné prostriedky mal
preberať M. B..
Krajský súd poukázal na to, ţe úlohou správnych orgánov v ďalšom konaní bude
vypočuť svedka M. B. na okolnosti, ako prebiehal obchodný vzťah medzi ţalobcom
a spoločnosťou LONGINEX s.r.o. Svedok by sa mal vyjadriť aj na okolnosti, akú úlohu
zohrával v tomto obchode práve pán M. B., ako dochádzalo k vystavovaniu faktúr,
ako prebiehali finančné operácie medzi spoločnosťami, ako bola zabezpečená preprava cukru,
skladovanie, na ktorých miestach bol tovar skladovaný, kto odovzdával tovar, kto preberal
tovar, aké doklady sa viedli ohľadom tovaru. Výpoveď svedka bude potrebné konfrontovať
aj s tvrdeniami konateľa spoločnosti V. K.. Ţalobca tvrdil, ţe vie zabezpečiť aj ďalších
svedkov, ktorí by sa mali vyjadriť k tomu, ako dochádzalo k odovzdávaniu a preberaniu
tovaru.
Na záver krajský súd uviedol, ţe povinnosťou správcu dane je postupovať v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi. V prípade, ţe správca dane dospeje k záveru,
ţe je potrebné, aby daňový subjekt predloţil ďalšie doklady (dôkazy), vyzve na to daňový
subjekt. Pri hodnotení dôkazov bude musieť správca dane vyhodnotiť kaţdý dôkaz jednotlivo,
ako aj v ich vzájomnej súvislosti s inými dôkazmi a skutočnosťami, ktoré vyjdú v priebehu
daňového konania najavo.
Krajský súd vychádzajúc z uvedených skutočností napadnuté rozhodnutia ţalovaného
zrušil podľa § 250j ods. 2 písm. a) O.s.p. a veci mu vrátil na ďalšie konanie s tým, ţe správne
orgány budú musieť zistiť riadne skutkový stav a opätovne vo veci rozhodnúť.
Ţalobca bol v konaní úspešný, preto krajský súd v zmysle § 250k ods. 1 O.s.p. priznal
ţalobcovi náhradu trov konania.
Proti tomuto rozsudku prvostupňového súdu v zákonnej lehote podal odvolanie
ţalovaný. Uviedol, ţe s vyššie uvedeným záverom prvostupňového súdu sa nestotoţňuje,
nakoľko má za to, ţe postupoval v súlade so zákonom o DPH, zákonom č.563/2009 Z. z.
v znení neskorších predpisov v nadväznosti na zákon č. 511/1992 Zb. procesne správne,
keď rozhodnutia prvostupňového orgánu na základe odvolania ţalobcu potvrdil. Správne
orgány pri vydávaní rozhodnutí vychádzali z dostatočne zisteného skutkového stavu, čo je
uvedené v ich rozhodnutiach, vo vyjadrení k ţalobe č.1100301/1/116708/2013/5098
zo 07.03.2013 a č. 1100301/1/116722/2013/5098 zo 7.3.2013 a o čom nemal pochybnosti
ani krajský súd v rámci prvého pojednávania rozsudok č. 23S/15/2013-23 z 17.04.2013.
Predmetný rozsudok krajského súdu bol zrušený a vrátený mu na ďalšie konanie len z dôvodu
nedostatočného odôvodnenia rozsudku (nie z nedostatočne zisteného skutkového stavu
správnymi orgánmi) a tak mal aj súd konať.
Poukázal na to, ţe ţalobca okrem listinných dokladov nevedel objasniť priebeh
obchodovania s predmetným tovarom ohľadom (prepravy tovaru) jeho reálneho nadobudnutia
od spoločnosti LONGINEX s.r.o., hoci mal na to dostatočný časový priestor. Preto správca
dane pristúpil k prevereniu týchto skutočností u spoločnosti LONGINEX s.r.o. – dodávateľa
ţalobcu (celý priebeh obchodovania s predmetným tovarom je uvedený v dodatočnom
platobnom výmere a v rozhodnutí ţalovaného). Ţalovaný dal do pozornosti, ţe bývalý
konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. p. B. B. sa do zápisnice č. 9600403/156/12/Bed,Lon
zo dňa 10.1.2012 na otázku č. 5 vyjadril, ţe nepozná osobu, s ktorou podpísal zmluvu zo dňa
09.6.2011 o dodaní cukru. S uvedenou odpoveďou súhlasil a nemal k nej námietky aj p. V. K.
konateľ ţalobcu. Bývalý konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. B. B. sa do zápisnice č.
9600403/5/1446/2012/2012/Bed,Lon zo dňa 27.01.2012 vyjadril, ţe uţ pozná osobu, s ktorou
podpísal zmluvu zo dňa 09.06.2011 o dodaní cukru a je to p. xK.. Ďalej B. B. uviedol
v odpovedi na otázku č. 12 ako prebiehali úhrady za dodanie tovaru od ţalobcu a to, ţe
peniaze fyzicky preberal bývalý kolega M. B. (p. B. M. nebol konateľom, spoločníkom ani
zamestnancom LONGINEX s.r.o., bol len bývalý kamarát konateľa spoločnosti LONGINEX
s.r.o.) a ozrejmil priebeh úhrad za predmetný tovar, ţe pán M. B. bol len kamarát, nebol
spoločník, konateľ ani zamestnanec. Peniaze pán M. B. doniesol do trezoru v kancelárii vo
Veľkom Krtíši. Osobne sa s ním stretol 1 aţ 2 krát do apríla 2011. Potvrdenky za úhradu
faktúr vystavil, podpísal, nechal v kancelárii v trezore pán B. B. a pán M. B. si ich preberal
s trezora počas celého roka. Ďalej uviedol, ţe tovar sa nakladal v skladoch HBM TRADE
s.r.o. v Lučenci a nemá vedomosť, ţe by sa mal tovar nakladať na inom mieste. Pán B. B.
konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. je jedinou osobou, ktorá môţe preukazovať, kde bol
cukor uskladnený pred jeho dodaním ţalobcovi (sklady HBM TRADE .r.o. v Lučenci). Ani p.
M. B. (nosil len peniaze) ani ţalobca ani iná osoba nemôţu mať o tejto skutočnosti lepšiu
vedomosť ako konateľ spoločnosti LONGINEX s.r.o. Výpoveď p. M. B. by nemala ţiadnu
váhu, nakoľko tento nebol osobou oprávnenou konať a vystupovať za spoločnosť
LONGINEX s.r.o. Ak ţalobca konal v tejto veci s osobou neoprávnenou vystupovať za
dodávateľa spoločnosť LONGINEX s.r.o., za takéto konanie si zodpovedá sám a nesie zaň aj
následky. Jedinou osobou oprávnenou konať za spoločnosť LONGINEX s.r.o. bol v tom čase
jej konateľ p. B. B.. Ak sa p. M. B. aj zúčastnil nakládky tovaru pre ţalobcu, bolo to
v skladoch v Lučenci, ako je uvedené vyššie, o čom svedčí zápisnica č.
9600403/5/1446/2012/2012/Bed,Lon zo dňa 27.1.2012. Pán M. B. nezabezpečoval predmetný
obchod, len zvláštnym spôsobom nosil peniaze a doklady.
Z uvedeného jednoznačne vyplýva, ţe miesto nakládky malo byť pre ţalobcu skladoch
v Lučenci. To ţe bude v predmetnom obchode nutná preprava tovaru od spoločnosti
LONGINEX s.r.o. k ţalobcovi (z Lučenca do Veľkého Krtíša, Prešova, Slovenských Ďarmôt)
potvrdzuje aj Zmluva o dodaní cukru z 9.6.2011, kde sa zmluvné strany dohodli, ţe dopravu
predmetu zmluvy si zabezpečuje na vlastné náklady ţalobca. Ţalobca však nepreukázal
ako tovar nadobudol a prepravil z Lučenca do Veľkého Krtíša, Prešova, Slovenských Ďarmôt,
odkiaľ bol následne prepravený do Maďarska (výpoveď konateľa spoločnosti BEBO-IMPEX
Kft. a CMR). Prepravu tovaru od dodávateľa z Lučenca do Veľkého Krtíša, Prešova,
Slovenských Ďarmôt mal ţalobca preukázať počas daňovej kontroly, na čo mal dostatočný
časový priestor. Tak ako ţalobca preukázal predaj tovaru do Maďarska, mal preukázať aj jeho
nadobudnutie od spoločnosti LONGINEX s.r.o., čo sa však nestalo. Skutočnosť, ţe bude
potrebné preukázať aj nadobudnutie a prepravu tovaru od spoločnosti LONGINEX s.r.o.
ţalobca musel vedieť uţ v priebehu kontroly, minimálne po doručení protokolu. Svoju
povinnosť si mohol splniť aj počas vyrubovacieho konania, čo však nevykonal z jediného
logického dôvodu, ţe na prepravu tovaru od spoločnosti LONGINEX s.r.o. nemal ţiadne
doklady a táto sa reálne neuskutočnila.
Ţalovaný zdôraznil, ţe správca dane zistil pravdivé, objektívne skutočnosti, skutkový
stav ohľadom tohto údajného obchodu s cukrom. Nezameral sa len na výpoveď konateľa
spoločnosti LONGINEX s.r.o., ale pri rozhodovaní bral do úvahy všetky skutočnosti, t.j.
aj výpovede ţalobcu a ním predloţené doklady. Ţalobca však okrem formálnych dokladov,
ktoré predloţil ku kontrole a ktoré podľa zistení správcu dane neodráţali reálne uskutočnenie
predmetného zdaniteľného obchodu, vierohodne nepreukázal nadobudnutie tovaru
od spoločnosti LONGINEX s.r.o.
Na základe zistených skutočností vyplýva, ţe spoločnosť BB Deal s. r. o. nepreukázala
reálne uskutočnenie zdaniteľných obchodov – nákup tovaru od dodávateľa LONGINEX s.r.o.
v rozsahu, ako je uvedené na dokladoch predloţených ku kontrole na zistenie oprávnenosti
nároku na vrátenie nadmerného odpočtu za kontrolované zdaňovacie obdobia.
Ţalovaný konštatoval, ţe daňové orgány postupovali v súlade s ust. § 2 a § 29 zákona
č. 511/1992 Zb., keď na základe zhodnotenia všetkých dôkazov, ktoré zaobstarali v súlade
s ustanovením § 29 zákona č. 511/1992 Zb. dospeli k záveru o nedodrţaní podmienok
v zmysle zákona č. 222/2004 Z. z. v znení neskorších predpisov v predmetnom zdaňovacom
období. Vychádzali zo základných zásad daňového konania upravených v ustanovení
§ 2 zákona č. 511/1992 Zb., dostatočne zistili skutkový stav, jednotlivé dôkazy hodnotili
podľa svojej úvahy a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti,
pritom prihliadli na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Navrhol, aby Najvyšší súd SR napadnutý rozsudok krajského súdu zmenil a ţalobu
ţalobcu zamietol a nepriznal ţalobcovi náhradu trov konania.
Ak odvolací súd potvrdí rozsudok krajského súdu v Banskej Bystrici 23S/15/2013-53
ţalovaný navrhol, aby neboli ţalobcovi priznané trovy konania z dôvodu, ţe námietka
ohľadom hodnotenia dôkazov a vypočutia svedkov bola uplatnená aţ v ţalobe
a nie v odvolacom konaní.
Ţalobca vo svojom písomnom vyjadrení k odvolaniu ţalovaného uviedol,
ţe vykonaným dokazovaním správca dane nezistil objektívne, pravdivé a skutkové okolnosti,
keďţe sa obmedzil vo vzťahu na preukázanie zdaniteľného plnenia medzi spoločnosťou
LONGINEX s.r.o. a ţalobcom len na výsluch konateľa B. B. s tým, ţe ďalšie osoby, ktoré sa
obchodu zúčastnili, priamo nevypočul.
Vzhľadom na uvedené navrhol, aby odvolací súd napadnutý rozsudok Krajského súdu
v Banskej Bystrici ako vecne správny potvrdil.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd odvolací (ust. § 10 ods. 2 O.s.p. v spojení
s § 246c ods. 1) preskúmal napadnutý rozsudok krajského súdu z dôvodov a v rozsahu
uvedenom v odvolaní ţalovaného (§ 246c ods. 1 veta prvá v spojení s ust. § 212 ods. 1 O.s.p.)
postupom podľa ust. § 250ja ods. 2 veta prvá O.s.p., keď deň vyhlásenia rozhodnutia bol
zverejnený minimálne päť dní vopred na úradnej tabuli a na internetovej stránke
Najvyššieho súdu Slovenskej republiky www.nsud.sk <http://www.nsud.sk> (§ 156 ods. 1 a 3
O.s.p v spojení s § 246c ods. 1 veta prvá a § 211 ods. 2), a dospel k záveru, ţe odvolanie
ţalovaného nie je dôvodné.
Podľa § 2 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. o správe daní, v daňovom konaní
sa postupuje v súlade so všeobecne záväznými právnymi predpismi, chránia sa záujmy štátu
a obcí a dbá sa pritom na zachovanie práv a právom chránených záujmov daňových subjektov
a ostatných osôb zúčastnených v daňovom konaní.
Podľa ods. 2 citovaného ustanovenia zákona, správca dane postupuje v daňovom
konaní v úzkej súčinnosti s daňovými subjektmi a pri vyţadovaní plnenia ich povinnosti
v tomto konaní pouţije len také prostriedky, ktoré ich najmenej zaťaţujú a umoţňuje pritom
správne vyrubiť a vybrať daň.
Podľa ods. 3 citovaného ustanovenia zákona správca dane hodnotí dôkazy podľa
svojej úvahy, a to kaţdý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti, pritom
prihliada na všetko, čo v daňovom konaní vyšlo najavo.
Podľa § 29 ods. 2 citovaného zákona, správca dane dbá, aby skutočnosti rozhodujúce
pre správne určenie daňovej povinnosti boli zistené čo najúplnejšie a nie je pritom viazaný
iba návrhmi daňových subjektov.
Podľa ods. 8 citovaného ustanovenia zákona, daňový subjekt preukazuje skutočnosti,
ktoré majú vplyv na správne určenie dane a skutočnosti, ktoré je povinný uvádzať v priznaní,
hlásení a vyúčtovaní alebo na ktorých preukázanie bol vyzvaný správcom dane v priebehu
daňového konania, ako aj vierohodnosť, správnosť alebo úplnosť povinných evidencií
alebo záznamov vedených daňovým subjektom.
Podľa § 219 ods. 1 O.s.p. odvolací súd rozhodnutie potvrdí, ak je vo výroku vecne
správne.
Ak sa odvolací súd v celom rozsahu stotoţňuje s odôvodnením napadnutého
rozhodnutia, môţe sa v odôvodnení obmedziť len na skonštatovanie správnosti dôvodov
napadnutého rozhodnutia, prípadne doplniť na zdôraznenie správnosti napadnutého
rozhodnutia ďalšie dôvody (§ 219 ods. 2 O.s.p.).
Odvolací súd po vyhodnotení odvolacích dôvodov vo vzťahu k napadnutému rozsudku
krajského súdu a vo vzťahu k obsahu súdneho a pripojeného administratívneho spisu v zmysle
ustanovenia § 219 ods. 2 O.s.p. skonštatoval, ţe nezistil dôvod na to, aby sa odchýlil
od logických argumentov a relevantných právnych záverov vo veci samej spolu so správnou
citáciou dotknutých právnych noriem uvedených v odôvodnení napadnutého rozsudku
krajského súdu, ktoré vytvárajú dostatočné právne východiská pre vyslovenie výroku
napadnutého rozsudku.
Podľa názoru odvolacieho súdu súd prvého stupňa napadnutý rozsudok odôvodnil
spôsobom spĺňajúcim v plnom rozsahu zákonné poţiadavky v zmysle § 157 ods. 2
Občianskeho súdneho poriadku. Preto by bolo úplne nadbytočné v preskúmavanej veci
opakovať účastníkom známe skutočnosti spolu s právnymi závermi krajského súdu.
Prvostupňový súd pri preskúmavaní ţalobou napadnutého rozhodnutia ţalovaného postupoval
dôsledne, reagoval vyčerpávajúcim spôsobom na všetky námietky účastníkov konania a vec
správne posúdil aj po právnej stránke. S právnou argumentáciou prvostupňového súdu
sa odvolací súd v plnom rozsahu stotoţnil.
Námietka ţalovaného, ţe výsluch M. B. je zbytočným dôkazom, ktorý nemôţe
prispieť k objasneniu dodávky tovaru od spoločnosti LONGINEX s.r.o. pre ţalobcu, je aj
podľa názoru odvolacieho súdu neopodstatnená. Z vykonaného dokazovania je nesporné, ţe
o konaní a vystupovaní M. B. za spoločnosť LONGINEX s.r.o. mal konateľ tejto spoločnosti
B. B. vedomosť, pripravoval mu potvrdenia na prevzatie peňazí za tovar, ktorý odovzdával
kupujúcim, súhlasil s takýmto jeho konaním, ktoré vykonával v jeho mene za spoločnosť.
V konaní nebolo preukázané a konateľ LONGINEX s.r.o. ani nikdy netvrdil, ţe by M. B.
konal svojvoľne, bez jeho vedomia resp. ţe by konal nad rámec toho, čo boli dohodnutí.
Konateľ B. B. akceptoval konanie M. B., netvrdil, ţe za spoločnosť LONGINEX s.r.o. konal
neoprávnene a pokiaľ sa vyjadril, ţe M. B. je len bývalý kamarát, pričom nebol konateľom
ani zamestnancom spoločnosti LONGINEX s.r.o., týmto vyjadrením nepoprel jeho
oprávnenie za spoločnosť LONGINEX s.r.o. konať (§ 13 Obchodného zákonníka).Vzhľadom
k uvedenému môţe preto táto osoba preukázať, ako, kde a od koho nakupoval ţalobca cukor.
Z výpovede konateľa ţalobcu V. K. počas konania vyplynulo, ţe prevzatia tovaru –
kryštálového cukru od dodávateľa sa za spoločnosť LONGINEX s.r.o. zúčastnil len pán M.
B., ktorú skutočnosť potvrdil aj konateľ spoločnosti pán B. B., pričom M. B. okrem
odovzdania tovaru preberal od ţalobcu aj finančné prostriedky ako úhradu za dodanie tovaru.
Pokiaľ konateľ B. B. nemal bliţšiu vedomosť o tom, kde sa cukor skladoval, na koľkých
miestach, kto ho doviezol a odkiaľ, nemôţe byť táto skutočnosť na ťarchu ţalobcovi.
Z vyššie uvedeného nesporne vyplýva, ţe správca dane pochybil, keď v zmysle § 29
ods. 2 zák. č. 511/1992 Zb. nezistil čo najúplnejšie skutočnosti rozhodujúce pre správne
určenie daňovej povinnosti.
Najvyšší súd SR s poukazom na závery uvedené vyššie povaţoval námietky
ţalovaného uvedené v odvolaní proti rozsudku krajského súdu za nedôvodné, ktoré nemohli
ovplyvniť posúdenie danej veci, preto napadnutý rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici ako vecne správny podľa § 250ja ods. 3 veta druhá O.s.p. a § 219 ods. 1 O.s.p.
potvrdil, vrátane trov konania, keď ţalobca bol v konaní úspešný (§142 ods. 1 O.s.p.) a výška
trov konania bola v súlade s príslušnými ustanoveniami vyhlášky č. 655/2004 Z.z.
O náhrade trov odvolacieho konania rozhodol Najvyšší súd SR podľa ust. § 250k
ods. 1 veta prvá O.s.p. v spojení s ust. § 246c veta prvá O.s.p. a s ust. § 224 ods. 1 O.s.p.
v súlade s ust. § 142 ods. 1 O.s.p. tak, ţe v spore úspešnému ţalobcovi priznal vo výške
vyčíslenej právnej zástupkyni náhradu trov odvolacieho konania, trovy právneho zastúpenia
vo výške 165,85 Eur za jeden úkon právnej pomoci, vyjadrenie k odvolaniu 1/6 tarifnej
odmeny za rok 2014 , t.j. 130,17 Eur (správne v zmysle vyhlášky č. 655/2004 Z.z. mala byť
vo výške 134 Eur) + paušál 8,04 Eur + 20 % DPH.
Toto rozhodnutie prijal senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky v pomere hlasov
3:0 (§ 3 ods. 9 veta tretia zák. č. 757/2004 Z.z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých
zákonov v znení účinnom od 01. mája 2011).
P o u č e n i e: Proti tomuto rozsudku n i e j e prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 24. júna 2015
JUDr. Jozef Hargaš, v. r.
predseda senátu
Za správnosť vyhotovenia:
Mgr. Karin Fedorová