Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/178/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Košiciach v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Adriany Murínovej a členiek JUDr. Slávky Zborovjanovej a JUDr. Zuzany Stolárovej v spore žalobcov: X/ R. B., V.. XX.X.XXXX, P. P. XX, 2/ L. B., V.. XX.XX.XXXX, P. P. XX, zastúpených JUDr. Ľubošom Petrovským, advokátom so sídlom v Košiciach, Štúrova 20, proti žalovanej: R.. D. B., V.. XX.X.XXXX, P. V. Q. XXX, zastúpenej zák. zást. X. B.N., V.. X.X.XXXX, P. V. Q. XXX, zastúpenou JUDr. Timeou Schwarcovou, advokátkou so sídlom v Košiciach, Pražská 4, o zaplatenie 2.777,81 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalobcov proti rozsudku Okresného súdu Košice - okolie zo dňa 5. júna 2020 č.k. -90

rozhodol:

P o t v r d z u j e rozsudok vo výroku II/ a III/.

Stranám sporu nepriznáva náhradu trov odvolacieho konania.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Košice - okolie (ďalej aj „súd prvej inštancie“ alebo „súd“) napadnutým rozsudkom uložil žalovanej povinnosť zaplatiť žalobcom v 1. a 2. rade spoločne a nerozdielne sumu 2.032,85 eur spolu s 5 % ročným úrokom z omeškania zo sumy 2.032,85 eur od 1.6.2019 do zaplatenia s tým, že žalovanej povoľuje zaplatiť dlžnú čiastku v splátkach vo výške 50 eur mesačne so splatnosťou každej splátky do 20-teho dňa v mesiaci počnúc právoplatnosťou rozsudku, a to pod hrozbou straty výhody splátok (výrok I/), v prevyšujúcom rozsahu žalobu zamietol (výrok II/) a žalobcom v 1. a 2. rade náhradu trov konania nepriznal (výrok III/).

2. Rozhodol tak o žalobe, ktorou sa žalobcovia domáhali, aby žalovaná zaplatila žalobcom sumu 2.777,81 eur spolu 5,05 % úrokom z omeškania ročne zo sumy 2.777,81 eur od 1.6.2019 do zaplatenia titulom nároku žalobcov na úhradu pohrebných nákladov poručiteľa na tom skutkovom základe, že žalovaná ako jediná dedička poručiteľa zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa, ktorý obstarali žalobcovia.

3. V odôvodnení súd poukázal na tvrdenie žalobcov v žalobe a v priebehu sporu, že ako rodičia zosnulého L. B., zomrelého dňa XX.XX.XXXX, obstarali jeho pohreb, na ktorý celkovo vynaložili sumu 3.357,48 eur, ktorú si po odpočítaní príspevku na pohreb od Úradu práce sociálnych vecí a rodiny vo výške 79,67 eur uplatnili voči žalovanej, ktorá ako jediná dedička (poručiteľova dcéra) nadobudla celý majetok poručiteľa a na základe predžalobnej výzvy žalobcom uhradila z uplatnenej sumy iba sumu 500 eur, ako i na dôkazy, ktoré žalobcovia predložili k žalobe na preukázanie svojho nároku: úmrtný list, 2x účtenku, príjmový pokladničný doklad, faktúru č. 20002018 a dodací list, dodací list č. 22101801 a poštový poukaz. Súd prvej inštancie poukázal aj na obranu žalovanej spochybňujúcej výšku žalobcami uplatnených nákladov na pohreb z dôvodu ich neprimeranosti, založenú najmä na argumente, že: a) žalobcovia si neuplatnili svoju pohľadávku v dedičskom konaní, hoci žalobcovia mali informácie o tom,

u ktorého notára prebieha dedičské konanie, b) žalovaná uhradila žalobcom primerané náklady na pohreb v sume 500 eur, c) žalovaná ako jediná dcéra po zosnulom nemala možnosť ani sa vyjadriť k zabezpečeniu pohrebu, ani k otázke, kde má byť jej otec pochovaný, napriek tomu, že zosnulý dlhodobo žil s priateľkou v Leviciach, ktorá chcela zabezpečiť pohreb a uhradiť všetky náklady s ním spojené priamo v Leviciach, kde poručiteľ žil a mal majetok, d) na presun zosnulého do rodnej dediny nebol žiadny dôvod a žalovaná mala mať možnosť s ohľadom na jej oprávnené záujmy sa k tejto skutočnosti vyjadriť, e) žalobcovia konali bez akejkoľvek komunikácie s jedinou dedičkou a jedinou dcérou poručiteľa, f) postup žalobcov pri zabezpečení pohrebu a tiež spôsob vymáhania nákladov na pohreb je rozporný s dobrými mravmi.

4. Pri rozhodovaní vychádzal súd prvej inštancie zo zistenia z úmrtného listu, že poručiteľ L. B., V.. XX.X.XXXX, naposledy bytom Y. X, zomrel dňa XX.XX.XXXX, ako aj z výsluchu X. B. - zákonnej zástupkyne žalovanej a svedkyne T. Q. - družky poručiteľa, že poručiteľ s rodičmi (žalobcami) nemal dobrý vzťah, s rodičmi sa nenavštevoval, v P. nežil od čias svojej dospelosti, nemal tam žiadne kontakty, posledné roky života žil v Leviciach, kde mal svoje zázemie a so žalobcami nemá žiaden vzťah ani žalovaná, ktorá žalobcov - svojich starých rodičov, nenavštevuje. Z uznesenia Okresného súdu Levice o dedičstve po poručiteľovi L. B., sp.zn. , D not 176/2018 zo dňa 9.1.2019 súd zistil, že všeobecná hodnota majetku poručiteľa je 66.456,87 eur, výška dlhov poručiteľa je 58.824,87 eur a čistá hodnota dedičstva je 7.632,- eur a jedinou dedičkou po poručiteľovi je poručiteľova jediná dcéra, maloletá D. B.N. - žalovaná. Súd zistil, že: a) z faktúry č. 2002018 vystavenej dňa 20.10.2018 dodávateľom Bc. Peter Mačanga - OMEGA vyplývajú nasledujúce položky: truhla čalúnená za 399,17 eur, kríž/kalich na truhlu za 4,17 eur, tylová prikrývky LUX za 10,83 eur, 2x manipulácia s truhlou za 6 eur, 2x manipulácia s truhlou a zosnulým 8 eur, 2x manipulácia so zosnulým 10 eur, úprava zosnulého v rakve 15 eur, použitie nosidiel 5 eur, prevoz paušál Košice - okolie 30 eur, prevoz Ďurkov - Levice 340,80 eur, pohrebný automobil v sprievode pri pohrebe 20 eur, chladenie zosnulého (2 dni) 10,60 eur, saténové obloženie hrobky 33,33 eur, celková suma predstavuje pri poskytnutej zľave 33,33 eur sumu 1.031,48 eur (z toho DPH 171,91 eur), b) podľa Dodacieho listu (kvety - vence) ikebana na truhlu je účtovaná sumou 49,50 eur + 2,50 eur a 2x kytička na kríž sumou 18,- eur, c) podľa Dodacieho listu dodávateľa Monument, s.r.o., vyúčtovaná suma za kamenárske práce vo výške 2.070 eur, pozostáva s položky kopanie hrobky - jednohrob vo výške 50 eur, nakladanie zeminy 20 eur, panely hrobkové - jednomiestne vo výške 160 eur, izolovanie hrobky po pohrebe (materiál, práca) 60 eur, betónový základ pod pomník 180 eur, pomník žulový (spodok G664 V:25) vo výške 1.000 eur, podobruba pod pomník G664 vo výške 150 eur, nápisná tabuľa G664 T07 + podstavec, písmo gravírovanie 80 eur, písmo farbenie - čierna farba 50 eur, d) celková platba vo výške 3.357,48 eur pozostáva z platby za pohrebné služby vo výške 1.031,48 eur, platby za kamenárske práce vo výške 2.070 eur, platby za kvety a vence vo výške 70 eur, platby pre pohrebnú službu Kerberos Levice 91 + 15 eur a platby za zabezpečenie 4 chlapov pre manipuláciu s rakvou vo výške 80 eur (faktúra č. 2002018, Dodací list dodávateľa Monument, s.r.o., Dodací list (kvety

- vence), príjmový pokladničný doklad Monument, s.r.o. zo dňa 22.10.2018, účtenka o úhrade faktúry 2002018 zo dňa 22.10.2018 na sumu 1.031,48 eur, účtenka zo dňa 22.10.2018 na sumu 91 eur), e) z ústrižku poštového poukazu, že vyplatená suma od ÚPSVaR činila 79,67 eur. 5. Ďalej súd prvej inštancie pri svojom rozhodovaní vychádzal zo zistenia, že výzvou žalobcov zo dňa 2.5.2019 bola žalovaná vyzvaná na úhradu vynaložených nákladov na pohreb poručiteľa v celkovej výške 3.277,81 eur, na základe ktorej bola žalovanou uhradená suma 500 eur, ktorú sumu považovala žalovaná za primerané náklady na pohreb neb. L. B.. Zistil, že z vyúčtovania nákladov na pohreb spôsobom kremácie, ktorý zabezpečovala zákonná zástupkyňa žalovanej svojej matke (faktúry č. 20190079 zo dňa 13.9.2019, faktúry 20677/14 zo dňa 12.6.2014 a faktúry 91/2014 zo dňa 11.6.2014) vyplýva suma 1.378,87 eur (718 eur + 163,16 eur +497,71 eur), podľa nacenenia žulového jednohrobu s pomníkovou zostavou Kamenárstvom Novák Jozef, Levice vyplýva konečná suma 1.856 eur, z rozpočtu (č.1) nacenenie kompletného urnového hrobu dodávateľom Monument, s.r.o. predstavuje sumu 750 eur, z rozpočtu (č.2) vyplýva nacenenie pohrebných služieb dodávateľom Bc. Peter Mačanga - OMEGA v sume 644,53 eur a z rozpočtu (č.3) vyplýva nacenenie kamenárskych služieb dodávateľom Monument, s.r.o. vo výške 1.620 eur. Napokon súd z rozhodnutia Sociálnej poisťovne zo dňa 28.11.2019 zistil, že výška invalidného dôchodku od 1.1.2020 X. B., zákonnej zástupkyne žalovanej, je v sume 332,40 eur, suma sirotského dôchodku žalovanej vo výške 148,30 eur. 6. Po právnom posúdení veci podľa , , majúc za preukázané, že: (1) v prípade poručiteľa išlo o dospelého muža štyridsiatnika, ktorý posledné roky pred

svojou (náhlou) smrťou žil v obci Y., okres Levice, kde spolu so svojou družkou T., ktorú si plánoval vziať za manželku, vlastnil nehnuteľnosť - rodinný dom, (2) že v dedičskom rozhodnutí bola určená čistá hodnota dedičstva 7.632 eur, jedinou dedičkou po poručiteľovi bola žalovaná - jeho jediná maloletá dcéra, (3) že žalobcovia ako obstarávatelia pohrebu mali náklady s obstaraním pohrebu v celkovej výške 3.357,48 eur, pričom od ÚPSVaR im bol ako obstarávateľom pohrebu vyplatený štátny príspevok na pohreb vo výške 79,67 eur a dňa 15.5.2019 žalovaná žalobcom na základe predžalobnej výzvy uhradila sumu 500 eur, (4) že pohreb poručiteľa obstarali žalobcovia sami podľa vlastného uváženia, bez súčinnosti s ostatnými pozostalými, vrátane výberu miesta posledného odpočinku poručiteľa, ktorý zabezpečili v mieste ich bydliska, v obci P., (5) že žalobcovia si neuplatnili náhradu nákladov pohrebu v rámci dedičského konania, ich primeranosť preto nemohla byť posudzovaná v dedičskom konaní, súd prvej inštancie po posúdení primeranosti nákladov vynaložených žalobcami na pohreb poručiteľa, od nimi uplatnenej sumy vo výške 2.777,81 eur odpočítal sumu 444,96 eur, predstavujúcu sumu, ktorá bola účtovaná pohrebnou službou za prevoz tela zosnulého a ako neprimeranú odpočítal aj sumu 300,- eur z položky žulový pomník a v tejto časti (sumy 744,96 eur) súd žalobu zamietol, zohľadniac argumenty žalovanej, že náklady vynaložené žalobcami na pohreb poručiteľa sú primerané len v časti, ktorej súd vyhovel. 7. Pri posudzovaní primeranosti uplatnených nákladov súd prvej inštancie vychádzal z porovnania nacenenia pohrebných služieb od toho istého dodávateľa kamenárskych prác predložených žalovanou a žalobcami predloženou faktúrou kamenárskych prác pre poručiteľa, kde súd zistil, že ceny sa v jednotlivých položkách zásadným spôsobom nelíšia, výrazný rozdiel bol však v cene žulového pomníka, kde pri cene pomníka z rovnakého materiálu (žula), sa cena navyšuje v závislosti od hrúbky použitého materiálu. S odôvodnením, že pomník rovnakého druhu, z rovnakého materiálu, od rovnakého dodávateľa by bolo možné vyhotoviť aj s nákladmi výrazne nižšími o 300 eur (za použitia tenšej žulovej dosky), celkovú cenu žulového pomníka vo výške 1.000 eur (s podobrubou pod pomník až vo výške 1.150 eur) považoval súd za predraženú, a z tohto dôvodu neprimeranú. Pokiaľ ide o cenu pohrebných služieb, z porovnania cien súd usúdil, že ich výška závisí od ceny truhly, ostatné položky sa viac- menej zhodujú, a uzavrel, že cena truhly vybratá žalobcami (vo výške 399,17 eur bez DPH) nie je cenou neprimeranou, či nadštandardnou. Za neprimeranú súd prvej inštancie v celom rozsahu považoval položku účtovanú pohrebnou službou za prevoz tela zosnulého z Levíc do Bačkovíka vo výške 444,96 eur (vrátane DPH), pretože tieto náklady by neboli vznikli, ak by sa pohreb uskutočnil v Leviciach. Dôvodil, že žalobcom nemožno mať za zlé, že ako najbližší príbuzní - rodičia poručiteľa sa rozhodli poručiteľa pochovať, za nesúladné s dobrými mravmi súd vyhodnotil fakt, že žalobcovia sa sami rozhodli kde a ako bude poručiteľ pochovaný, bez toho, aby záležitosti okolo pohrebu, vrátane miesta posledného odpočinku poručiteľa, konzultovali s ostatnými pozostalými, najmä však s poručiteľovou jedinou dcérou, či s poručiteľovou družkou, s ktorou posledné roky žil a iba sami uvážili, že týmto miestom bude dedina, v ktorej žalobcovia žijú, a to osobitne za situácie, keď s poručiteľom nemali dobré vzťahy. 8. K námietke žalovanej, že pohreb formou kremácie by bol lacnejší, súd prvej inštancie uviedol, že súd v konaní posudzuje primeranosť nákladov už vynaložených na pohreb, pričom v posudzovanom prípade ide o posudzovanie primeranosti nákladov pohrebu formou umiestnenia do hrobu, nie formou kremácie, preto nebolo možné v konaní porovnávať tieto dve formy, aj keď je nesporné, že ceny pri oboch formách sa výrazne líšia. Za nenáležité súd vyhodnotil aj námietky žalovanej k položkám za ikebanu na truhlu a kytičku na kríž, ktoré položky sú bežnou súčasťou obradu a tieto nemožno považovať za neobvyklé a vzhľadom na ich cenu ani za nadštandardné. Ako nedôvodnú prvoinštančný súd vyhodnotil tiež námietku žalovanej, že žalobcovia si dvakrát účtovali položku za vybavenie matriky, pretože z predložených listinných dokladov uvedené nevyplýva, žalobcovia túto položku (len) nesprávne dvakrát uviedli v písomnom vyhotovení žaloby. 9. Výrok o príslušenstve priznanej peňažnej pohľadávky odôvodnil súd prvej inštancie aplikáciou , a , nariadenia vlády SR č. v znení účinnom od 1.2.2013. Dôvodil, že žalobcovia si dôvodne uplatnili úroky z omeškania odo dňa 1.6.2019, t.j. po 15-tich dňoch od doručenia mailovej správy právnej zástupkyni žalovanej, keďže žalovaná bola v tento deň už v omeškaní s úhradou dlhu, avšak pretože uplatnili úroky z omeškania vo výške 5,05 %, t.j. vo výške, ktorá prevyšuje najvyššiu prípustnú kogentne stanovenú hranicu úrokov z omeškania pre občianskoprávne vzťahy, prvoinštančný súd priznal žalobcom úroky z omeškania z dlžnej sumy v sadzbe 5 % ročne a žalobu v prevyšujúcom rozsahu úrokov z omeškania (0,05 %) zamietol. Súd zároveň povolil žalovanej plnenie dlhu v splátkach vo výške 50 eur mesačne s prihliadnutím na jej majetkové a sociálne pomery, nakoľko maloletá žalovaná nie je objektívne schopná splatiť dlh jednorázovo, prihliadnuc aj na skutočnosť, že dedičstvo žalovanej predstavuje spoluvlastnícky podiel vo výške 1/2 na nehnuteľnosti, teda nie tzv. voľné finančné prostriedky.

10. O trovách konania rozhodol súd podľa v spojení s , majúc za preukázanú existenciu dôvodov hodných osobitného zreteľa, ktoré prvoinštančný súd videl v samotnej povahe sporu, kedy žalobcovia si uplatnili nárok na náhradu pohrebných nákladov voči svojej maloletej vnučke, pričom žalovaná svojim postojom už po doručení predžalobnej výzvy dala najavo nespokojnosť s (ne)primeranosťou uplatnených nákladov, ktoré z dôvodov, že si ich žalobcovia neuplatnili (už) v dedičskom konaní, nemohla namietať skôr. Z uvedeného súd vyvodil, že nemožno usudzovať, že by žalovaná svojim správaním spor vyvolala. Dôvody hodné osobitného zreteľa videl súd tiež v aspektoch sociálnych, kedy osobitne prihliadol na skutočnosť, že žalovanou je maloleté dieťa, polosirota, bez vlastných príjmov, ktoré všetky skutočnosti viedli súd k tomu, že o trovách konania nerozhodol podľa zásady úspechu, ale výnimočne žalobcom ako úspešným účastníkom (v rozsahu ich úspechu vo výške 46 %) im nárok na náhradu trov konania nepriznal. 11. Proti výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a trovách konania (výrokom II/ a III/ rozsudku) podali včas odvolanie žalobcovia z odvolacieho dôvodu podľa a , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Navrhli, aby odvolací súd rozsudok súdu prvej inštancie zmenil, žalobe v celom rozsahu vyhovel, zaviazal žalovanú zaplatiť žalobcom aj sumu 744,96 eur a priznal žalobcom náhradu trov konania pred súdom prvej inštancie, ako aj odvolacieho konania. Namietli, že nie sú pravdivé tvrdenia súdu, že žalobcovia s nikým nekonzultovali otázku zabezpečenia pohrebu a že synova priateľka chcela zabezpečiť pohreb a uhradiť jeho náklady. Podčiarkli, že synova priateľka nechcela pohreb zabezpečiť a v telefonickom rozhovore žalobcom povedala doslova „nech si ho berieme“, ale vzhľadom na to, že to uviedla len telefonicky, nevedia túto skutočnosť preukázať. Tvrdili, že so žalovanou nebolo vhodné a dôvodné tieto veci s ňou konzultovať s ohľadom na jej vek 14 rokov a aj vzhľadom na to, čo prežívala, a že mali dobré vzťahy so synom, ktorý sa so svojou dcérou stretával u žalobcov, kde obaja prespávali, syn žalobcom pomáhal s prácami okolo domu a vnučka aj po úmrtí syna za starou mamou „doslova utekala“, ako i že „na Vianoce sme ju ako vždy čakali, jej matka jej však zrejme zakázala nás kontaktovať a keď sme jej v apríli 2019 poslali sms na jej 15te narodeniny, napísala nám, že nás nechce viac vidieť a že jej nemáme písať.“ Dodali, že uplatnenie nároku na náhradu pohrebných nákladov voči jedinej vnučke, nesvedčí o zlom vzťahu medzi žalobcami a synom, ale svedčí len o negatívnom vzťahu zákonnej zástupkyne vnučky voči žalobcom a voči synovi, čo podľa názoru žalobcov potvrdzuje aj skutočnosť, že „si ho váži ako bezdomovca, keď za primerané náklady jeho pohrebu považovala sumu 500 eur, čo je suma nákladov na pohreb bezdomovca vynakladaná obcami a mestami“. Súdu prvej inštancie žalobcovia vytkli, že im nepriznal sumu 300 eur za žulový pomník s odôvodnením, že podľa nacenenia predloženého žalovanou pomník rovnakého druhu a z rovnakého materiálu od rovnakého dodávateľa by bolo možno vyhotoviť s nákladmi výrazne nižšími. Tvrdili, že predložené nacenenie sa nevzťahuje na pomník rovnakého druhu a rovnaký materiál, lebo v predloženom nacenení je uvedené pomník žulový spodok g664 v : 20/3cm, a rozdielne k tomu v žalobcami predloženom dodacom liste je V:25 1/4 obl., a je zrejmý rozdiel v dvoch parametroch. Dodali, že cena žulového pomníka je závislá od použitého materiálu, žuly je niekoľko druhov, niekoľko dekorov s rôznou cenou, ďalej je závislá od hrúbky použitého materiálu a predovšetkým je závislá od množstva použitého materiálu, pretože je rozdiel, ak má žulová doska dĺžku 1m alebo 2m a šírku 0,5m alebo 1m, pričom z predloženého nacenenia nie je možné zistiť, či ide o rovnaký rozmer, rovnaké množstvo použitého materiálu. Odkazom na uznesenie sp. zn. žalobcovia podčiarkli, že primeranosť nákladov pohrebu sa posudzuje s ohľadom na osobu poručiteľa, jeho vek, postavenie, majetok a zvyklosti a tvrdili, že čistá hodnota dedičstva správne predstavuje sumu 37.044,435 eur a náklady na žulový pomník sú s ohľadom na všetky zákonné kritériá primerané. Súdu prvej inštancie žalobcovia tiež vytkli, že nepriznal sumu 444,96 eur za prevoz tela zosnulého z dôvodu, že tieto náklady by neboli vznikli, ak by sa pohreb uskutočnil v Leviciach. V tejto súvislosti žalobcovia zdôraznili, že primeraným nákladom pohrebu je aj cena za prevoz tela zosnulého, lebo nato, aby bol syn pochovaný v Leviciach nebol žiaden rozumný dôvod, keďže žalovaná nikdy neuviedla, že by syna chcela pochovať v Leviciach, a naopak, bolo v záujme všetkých pozostalých, vrátane vnučky, aby „syn bol pochovaný v mieste kde sa narodil, kde prežil väčšinu svojho života, v mieste, ktoré je blízko rodine, blízko jeho dcéry, ktorá tak jeho hrob môže navštevovať a nemusí chodiť do 300 km vzdialených Levíc“. Napokon žalobcovia poukazom na uznesenie Najvyššieho súdu SR sp. zn. napadli správnosť výroku o trovách konania námietkou nesprávnej aplikácie , súdu prvej inštancie vytýkajúc, že v odôvodnení rozhodnutia vôbec neuvádza, v čom ide o výnimočný prípad a odôvodňuje len to, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Tvrdili pritom, že dôvodom pre aplikáciu ustanovenia nie je povaha sporu, či príbuzenský vzťah strán konania, ani sociálny aspekt, nakoľko by to viedlo k nezmyselnému a nedôvodnému zvýhodneniu nemajetných alebo sociálne

slabších osôb v sporoch, pričom v tomto prípade sociálny aspekt ani neexistuje, nakoľko žalovanej bola v dedičskom konaní vyplatená suma 6.456,09 eur, nachádzajúca sa na účtoch poručiteľa a nadobudla 1 nehnuteľností. 12. Žalovaná v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalobcov navrhla, aby odvolací súd potvrdil rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne. Zopakovala pritom argumentáciu prednesenú na súde prvej inštancie, najmä že je jedinou maloletou dedičkou po zosnulom L. B., v dedičskom konaní po ktorom si žalobcovia z neznámych dôvodov svoju pohľadávku neuplatnili. Žalovaná poukázala na výborný vzťah medzi otcom a dcérou a podčiarkla, že skutočnosť, že si starí rodičia uplatňujú žalobou pohrebné náklady voči maloletej vnučke, je dôkazom potvrdenia narušených vzťahov medzi vnučkou a žalobcami, ktorí evidentne nekonali v najlepšom záujme maloletej žalovanej, ktorú neinformovali ako jedinú dedičku, že si chcú zobrať všetky veci jej otca, nachádzajúce sa v byte jeho priateľky, svojvoľne bez ohľadu na jej názor, bez ohľadu na akékoľvek oznámenie, prípadne možnosť nejakého výberu, vzali všetky veci jej otca a dodnes nemá žalovaná vedomosť o tom, ako s nimi naložili, pričom ako jediná dedička by mala rozhodovať o otázke primeranosti nákladov súvisiacich s pohrebom poručiteľa, keďže ona je povinná ich nakoniec uhradiť z dedičstva a ako maloletá musí rozhodovať o tom, ako ďalej nakladať s jedinou nehnuteľnosťou, ktorú sa rozhodol zosnulý počas svojho života zaobstarať spoločne so svojou družkou, ktorú v súčasnosti žalovaná ani nie je schopná užívať, lebo ani nie je jej jedinou výlučnou vlastníčkou. Zdôraznila, že z postavenia zosnulého vyplýva, že mal jediný účet, s ktorým hospodáril spoločne so svojou družkou, mal spoločnú nehnuteľnosť so svojou družkou zaťaženú počas svojho života úverom, pričom býval v byte u svojej družky a mal povinnosti otca voči svojej maloletej dospievajúcej a študujúcej dcére, a z tohto postavenia nevyplýva, že by sa rozpočet primeranosti nákladov na pohreb nemal pohybovať na hranici nižších pohrebných nákladov. Upozornila, že žalobcovia v konaní neuviedli, z akých konkrétnych a opodstatnených dôvodov práve oni zabezpečovali pohreb, keďže zosnulý nežil so žalobcami v spoločnej domácnosti, ale 300 kilometrov od nich a tiež žalobcovia neboli jeho dedičmi, a preto nemali dôvod na to, aby oni zabezpečovali pohreb, a tak fakticky svojim konaním žalobcovia sami spôsobili tento spor, v ktorom podľa názoru žalovanej sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa. Za tie označila žalovaná fakt, že a) žalobcovia nemuseli zabezpečovať pohreb zosnulého, mohli si svoju pohľadávku uplatniť v dedičskom konaní, čo zjavne neurobili, že b) žalovaná ako maloletá mohla predpokladať z postupu žalobcov, ktorí konali samostatne bez akejkoľvek komunikácie, že všetko vezmú na svoju zodpovednosť a tiež uhradia náklady pohrebu svojho zosnulého syna, čím aj finančne odbremenia maloletú, že c) žalobcovia napriek nimi vnímaného „bezproblémového“ vzťahu s maloletou, nemali žiadny záujem o dohodu s maloletou počas konania, čo potvrdzuje, že nikdy nemali záujem komunikovať s maloletou, ako aj d) vek maloletej, ktorá má pred sebou štúdium a má matku na invalidnom dôchodku z vážnych opakujúcich sa zdravotných dôvodov, je podstatným a dôvodným sociálnym aspektom odôvodňujúcim aplikáciu . Poukazom na charakter sporu, ktorý žalovaná označila za špecifický v tom, že od žalobcov nikto nepožadoval, aby zabezpečili pohreb, vzájomné vzťahy medzi stranami sporu , ale najmä na sociálne postavenie žalovanej, označila žalovaná použitie za opodstatnené a nepriznanie trov konania protistrane za odstránenie neprimeranej tvrdosti zákona voči žalovanej, ktorá ani nemala možnosť sa vyjadriť k skutočnosti, kto bude zabezpečovať pohreb jej otca a konaním žalobcov sa stala účastníkom sporu, ktorý vôbec nemusel vzniknúť. 13. Žalobcovia v replike na vyjadrenie žalovanej k ich odvolaniu uviedli, že náklady na pohreb si chceli u notárky uplatniť, čakali, že budú predvolaní na dedičské konanie a až následne po telefonickej žiadosti o informáciu zistili, že dedičské konanie už bolo ukončené. Zopakovali svoje tvrdenia v priebehu sporu a odvolaní, najmä označili za klamstvo tvrdenie o zlých vzťahoch s poručiteľom a že poručiteľova priateľka chcela zabezpečiť pohreb a uhradiť jeho náklady. Dodali, že pohreb zabezpečovať nemuseli, ale chceli, pretože išlo o ich syna. Zotrvali i na svojej argumentácii, ktorou spochybňovali správnosť aplikácie súdom prvej inštancie. 14. Žalovaná nevyužila právo na dupliku k replike žalobcov. 15. Krajský súd v Košiciach ( ) prejednal odvolanie žalobcov ako podané včas oprávnenou osobou proti rozhodnutiu, proti ktorému odvolanie je prípustné bez nariadenia odvolacieho pojednávania v zmysle a contrario v rozsahu danom a a z hľadísk žalobcami uplatnených odvolacích dôvodov a dospel k záveru, že odvolanie žalobcov je neopodstatnené. Žalobcom uplatnené odvolacie dôvody nie sú v posudzovanom spore naplnené. Neboli zistené ani iné vady v zmysle , a , ktoré by mali za následok nesprávne rozhodnutie v spore, ku ktorým odvolací súd je povinný prihliadať z úradnej povinnosti.

16. Žalobcovia vo svojom odvolaní v podstate argumentujú skutočnosťami uvádzanými už v priebehu konania na súde prvej inštancie, s ktorými sa súd náležite a správne vysporiadal pri rozhodovaní v

danom spore a ich odvolacie námietky nie sú spôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutého výroku rozsudku o zamietnutí žaloby v prevyšujúcej časti a o trovách konania (výroky II/ a III/ rozsudku). K zmene skutkového stavu ani právneho stavu počas odvolacieho konania nedošlo. Odvolací súd preto poukazuje na skutkové zistenia a právny normy, ktoré použil súd prvej inštancie, ako i na vecne správne a zákonu zodpovedajúce dôvody rozsudku vo veci samej v jeho napadnutej časti, s ktorými sa odvolací súd v celom rozsahu stotožňuje ( ), a preto len na zdôraznenie správnosti napadnutej časti rozsudku súdu prvej inštancie odvolací súd uvádza nasledovné:

17. Po preskúmaní obsahu spisu a dôvodov napadnutej časti rozsudku dospel odvolací súd k záveru, že napadnutému rozsudku nemožno vytknúť nedostatočné zistenie skutkového stavu, ani to, že by súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov sporových strán nevyplynuli, že by opomenul niektoré rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo že by v jeho hodnotení dôkazov bol logický rozpor, prípadne že by výsledok jeho hodnotenia dôkazov nezodpovedal tomu, čo malo zistené spôsobom vyplývajúcim z a nasl. , alebo že by súd prvej inštancie na zistený skutkový stav aplikoval nesprávne zákonné ustanovenia, alebo že by použité zákonné ustanovenia nesprávne vyložil, ak súd prvej inštancie po posúdení primeranosti nákladov vynaložených žalobcami na pohreb poručiteľa, od nimi uplatnenej sumy vo výške 2.777,81 eur odpočítal sumu 444,96 eur, predstavujúcu sumu, ktorá bola účtovaná pohrebnou službou za prevoz tela zosnulého a ako neprimeranú odpočítal aj sumu 300,- eur z položky žulový pomník a v tejto časti (sumy 744,96 eur) zamietol žalobu žalobcov.

18. Pokiaľ žalobcovia vo svojom odvolaní uplatňujú odvolací dôvod podľa , t.j. že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, tento odvolací dôvod sa týka chyby v zisťovaní skutkového stavu veci súdom prvej inštancie spočívajúcej v tom, že skutkové zistenie, ktoré bolo podkladom pre súdne rozhodnutie je nesprávne, lebo nemá oporu vo vykonanom dokazovaní, pričom medzi chybami skutkového zistenia a chybami právneho posúdenia je úzka vzájomná súvislosť, keďže príčinou nesprávnych (v zmysle nedostatočných) skutkových zistení môže byť chybný právny názor, v dôsledku ktorého súd zisťoval iné skutočnosti, prípadne zisteným skutočnostiam prisudzoval iný právny význam.

19. Skutkové zistenie nezodpovedá vykonaným dôkazom, ak výsledok hodnotenia dôkazov nie je v súlade s , a to vzhľadom na to, že súd buď vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z vykonaných dôkazov alebo prednesov strán sporu nevyplynuli, ani inak nevyšli počas konania najavo, alebo opomenul rozhodujúce skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, alebo vyšli počas konania najavo. Nesprávne sú i také skutkové zistenia, ktoré súd založil na chybnom hodnotení dôkazov. Ide o situáciu, keď je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu, alebo ktoré vyšli najavo inak z hľadiska závažnosti, dôležitosti, zákonnosti, pravdivosti, eventuálne vierohodnosti, alebo keď výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá spôsobu vyplývajúcemu z až .

20. Z obsahu spisu a odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku jednoznačne plynie, že súd prvej inštancie vzal do úvahy iba skutočnosti, ktoré boli vykonanými dôkazmi preukázané, resp. vyšli počas konania najavo a neopomenul žiadnu skutočnosť, ktorá z vykonaných dôkazov vyplynula, resp. vyšla počas konania najavo. Jeho skutkové zistenia nie sú založené na chybnom hodnotení dôkazov, nie je logický rozpor v hodnotení dôkazov, prípadne poznatkov, ktoré vyplynuli z prednesov strán sporu alebo svedeckých výpovedí, alebo ktoré vyšli najavo inak, ak súd zamietol žalobu žalobcov v prevyšujúcej časti, t.j. v časti nároku na úhradu sumy 744,96 eur z dôvodov, že tieto náklady vynaložené žalobcami na obstaranie pohrebu poručiteľa považoval za neprimerané čo do sumy 444,96 eur, predstavujúcej čiastku, ktorá bola účtovaná pohrebnou službou za prevoz tela zosnulého a čo do sumy 300 eur z položky žulový pomník.

21. Z odôvodnenia preskúmavanej časti rozsudku je tiež zrejmé, že súd prvej inštancie pri posudzovaní primeranosti uplatnených nákladov vychádzal z porovnania nacenenia pohrebných služieb od toho istého dodávateľa kamenárskych prác predložených žalovanou a žalobcami predloženou faktúrou kamenárskych prác pre poručiteľa, kde súd zistil, že ceny sa v jednotlivých položkách zásadným spôsobom nelíšia, výrazný rozdiel bol však v cene žulového pomníka, kde pri cene pomníka z rovnakého materiálu (žula), sa cena navyšuje v závislosti od hrúbky použitého materiálu, a že celkovú cenu žulového pomníka vo výške 1.000 eur (s podobrubou pod pomník až vo výške 1.150 eur) považoval súd

za predraženú, a z tohto dôvodu neprimeranú s odôvodnením, že pomník rovnakého druhu, z rovnakého materiálu, od rovnakého dodávateľa by bolo možné vyhotoviť aj s nákladmi výrazne nižšími o 300 eur (za použitia tenšej žulovej dosky). Taktiež, že súd prvej inštancie za neprimeranú v celom rozsahu považoval položku účtovanú pohrebnou službou za prevoz tela zosnulého z Levíc do Bačkovíka vo výške 444,96 eur (vrátane DPH), pretože tieto náklady by neboli vznikli, ak by sa pohreb uskutočnil v Leviciach, pričom súd prihliadol na fakt, že žalobcovia sa sami rozhodli kde a ako bude poručiteľ pochovaný, bez toho, aby záležitosti okolo pohrebu, vrátane miesta posledného odpočinku poručiteľa, konzultovali s ostatnými pozostalými, najmä však s poručiteľovou jedinou dcérou, a iba sami uvážili, že týmto miestom bude dedina, v ktorej žalobcovia žijú.

22. Ak žalobcovia vo svojom odvolaní tvrdia, že právne posúdenie súdu prvej inštancie bolo v napadnutej časti nesprávne, pretože je výsledkom nesprávneho zhodnotenia vykonaného dokazovania a v nadväznosti na to, aj neúplného zistenia skutkového stavu veci, zapríčineného nevyhodnotením skutočností, ktoré vyplynuli z vykonaného dokazovania, túto námietku nemožno považovať za dôvodnú. Ako opodstatnené nemožno vyhodnotiť námietky žalobcov smerujúce k nesprávnemu hodnoteniu listinných dôkazov, a predovšetkým znaleckého dokazovania vo vzťahu k skutkovým zisteniam a záverom súdu prvej inštancie.

23. Podľa základných princípov dôkazy a tvrdenia strán sporu hodnotí súd podľa svojej úvahy v súlade s princípmi, na ktorých spočíva tento zákon, pričom žiadny dôkaz nemá predpísanú zákonnú silu.

24. Dôkazy súd hodnotí podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti; pritom starostlivo prihliada na všetko, čo vyšlo počas konania najavo ( ). Vierohodnosť každého vykonaného dôkazu môže byť spochybnená, ak zákon neustanovuje inak ( ).

25. Citované ustanovenia o hodnotení dôkazov vychádzajú zo zásady tzv. voľného hodnotenia dôkazov. Súd hodnotí dôkazy podľa svojej úvahy a prihliada pritom ku všetkému, čo sa stalo za konania. Judikatúra definuje hodnotenie dôkazov ako činnosť súdu, pri ktorej vykonané procesné dôkazy hodnotí z hľadiska ich pravdivosti a dôležitosti pre rozhodnutie (s poukazom na ustanovenie je súd povinný tiež posúdiť zákonnosť spôsobu získania dôkazu). Súd pri hodnotení dôkazov v zásade nie je obmedzovaný právnymi predpismi v tom, ako a s akým výsledkom má z hľadiska pravdivosti konkrétny dôkaz hodnotiť. Uplatňuje sa tu zásada voľného hodnotenia dôkazov. Vierohodnosť určitého poznatku získaného vykonaním konkrétneho dôkazu a teda aj jeho význam z hľadiska dôkazu pravdivosti či nepravdivosti skutkových tvrdení, súd hodnotí jednak izolovane, jednak v porovnaní s poznatkami získanými vykonaním všetkých zostávajúcich dôkazov. V prvom prípade ide o posúdenie vierohodnosti poznatku z hľadiska druhu dôkazného prostriedku a spôsobu, akým sa podľa zákona dôkaz vykonáva. Výsledkom celkového hodnotenia dôkazných prostriedkov je potom záver o pravdivosti tvrdených skutočností, ktorý je podkladom pre záver o tom, či a do akej miery strana sporu splnila svoju povinnosť preukázať skutkové tvrdenia. Hodnotenie dôkazov, ktoré vyznie v záver, že pravdivosť skutkových tvrdení nemožno potvrdiť ani vylúčiť, povedie k tomu, že rozhodnutie súdu vyznie nepriaznivo pre tú stranu sporu, ktorej pravdivosť tvrdení mala byť preukázaná.

26. Zo zásady voľného hodnotenia dôkazov vyplýva, že na nesprávnosť hodnotenia dôkazov možno usudzovať len zo spôsobu, akým súd hodnotenie vykonal. Ak nemožno v tomto smere vyčítať súdu žiadne pochybenia (napr. že výsledok hodnotenia dôkazov nezodpovedá pravidlám logického myslenia, alebo že súd vzal do úvahy skutočnosti, ktoré z dokazovania nevyplynuli alebo opomenul rozhodné skutočnosti, ktoré vyšli v konaní najavo), potom nie je ani možné polemizovať z jeho skutkovými závermi, napr. namietať, že súd mal uveriť inému svedkovi, že niektorý dôkaz nie je pre skutkové zistenie dôležitý, že z vykonaných dôkazov vyplýva iné skutkové zistenie a pod.. Do práva na spravodlivý súdny proces (čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a slobôd) totiž nepatrí právo sporovej strany, aby sa všeobecný súd stotožnil s jeho právnymi názormi, navrhovaním a hodnotením dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), ani právo strany sporu vyjadrovať sa k spôsobu hodnotenia ním navrhnutých dôkazov súdom, prípadne sa dožadovať ním navrhnutého spôsobu hodnotenia vykonaných dôkazov (por. napr. rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ), resp. toho, aby súdy preberali alebo sa riadili výkladom

všeobecne záväzných predpisov, ktorý predkladá strana sporu (napr. rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. , ).

27. Ani v tomto smere nemožno súdu prvej inštancie vytknúť žiadne pochybenie. Nemožno preto priznať opodstatnenosť odvolacej námietke žalobcov, že súd žalobcom nesprávne nepriznal sumu 300 eur za žulový pomník, lebo náklady na žulový pomník sú podľa ich názoru primerané, pokiaľ túto námietku založili žalobcovia vo svojom odvolaní bez ďalšieho iba na tvrdení predstavujúcom ich vlastné hodnotenie vykonaných dôkazov, že podľa ich názoru „čistá hodnota dedičstva správne predstavuje sumu 37.044,435 eur“ a „predložené nacenenie sa nevzťahuje na pomník rovnakého druhu a rovnaký materiál, lebo v predloženom nacenení je uvedené pomník žulový spodok g664 v : 20/3cm, a rozdielne k tomu v žalobcami predloženom dodacom liste je V:25 1/4 obl., a je zrejmý rozdiel v dvoch parametroch“.

28. Žalobcovia súdu prvej inštancie neopodstatnene vytkli, že súd im nepriznal sumu 444,96 eur za prevoz tela zosnulého z dôvodu, že tieto náklady by neboli vznikli, ak by sa pohreb uskutočnil v Leviciach, ak v tomto smere žalobcovia v odvolaní tvrdili, že synova priateľka nechcela pohreb zabezpečiť a v telefonickom rozhovore žalobcom povedala doslova „nech si ho berieme“, ale vzhľadom na to, že to uviedla len telefonicky, nevedia túto skutočnosť preukázať, a že primeraným nákladom pohrebu je aj cena za prevoz tela zosnulého, lebo „nato, aby bol syn pochovaný v Leviciach nebol žiaden rozumný dôvod, keďže žalovaná nikdy neuviedla, že by syna chcela pochovať v Leviciach, a naopak, bolo v záujme všetkých pozostalých, vrátane vnučky, aby syn bol pochovaný v mieste kde sa narodil, kde prežil väčšinu svojho života, v mieste, ktoré je blízko rodine, blízko jeho dcéry, ktorá tak jeho hrob môže navštevovať a nemusí chodiť do 300 km vzdialených Levíc“ a ak iba bez ďalšieho v odvolaní uviedli, že „nie sú pravdivé tvrdenia súdu, že žalobcovia s nikým nekonzultovali otázku zabezpečenia pohrebu a že synova priateľka chcela zabezpečiť pohreb a uhradiť jeho náklady“.

29. Odvolanie žalobcov nemožno hodnotiť ako dôvodné, ani v časti, ktorou žalobcovia namietajú i to, že rozhodnutie súdu prvej inštancie v jeho napadnutej časti vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci, t.j. odvolací dôvod podľa .

30. Právnym posúdením veci v zmysle vyššie citovaného zákonného ustanovenia je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O nesprávnu aplikáciu právnych predpisov ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery.

31. Žalobcovia v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) podľa názoru odvolacieho súdu nedôvodne spochybnili správnosť právneho záveru súdu prvej inštancie, že žalobcovia majú nárok na náhradu primeraných nákladov v sume 2.777,81 eur spojených s pohrebom poručiteľa voči žalovanej - jedinej dedičky po poručiteľovi, v zmysle , podľa ktorého dedič zodpovedá do výšky ceny nadobudnutého dedičstva za primerané náklady spojené s pohrebom poručiteľa a za poručiteľove dlhy, ktoré na neho prešli poručiteľovou smrťou. Súd pritom správne posudzoval primeranosť nákladov spojených s pohrebom poručiteľa individuálne vo vzťahu ku konkrétnym skutkovým okolnostiam prejednávanej veci a adekvátne ako neprimerané vyhodnotil náklady v prevyšujúcej časti, t.j. v časti sumy 300 eur (žulový pomník) a v sume 444,96 eur za prevoz tela zosnulého, čo aj náležite odôvodnil v odôvodnení napadnutej časti rozsudku, na ktoré odvolací súd odkazuje.

32. Napokon žalobcovia v odvolaní uplatneným odvolacím dôvodom nesprávneho právneho posúdenia veci ( ) nedôvodne spochybnili aj správnosť aplikácie ustanovenia pri rozhodovaní o trovách konania.

33. Podľa súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

34. V sporových konaniach sa ohľadom náhrady trov konania uplatňuje tzv. zásada úspechu, t.j. strane, ktorá mala vo veci plný úspech, súd prizná náhradu trov proti neúspešnej strane. Úspech vo veci sa zisťuje porovnaním žalobnej žiadosti (petitu) a výroku rozhodnutia, ktorým sa vo veci rozhodlo. U žalobcu ide o plný úspech vo veci vtedy, ak sa výrok meritórneho rozhodnutia zhoduje so žalobným petitom,

t.j. ak sa jeho žalobe vyhovelo v plnom rozsahu. Strana, ktorá mala plný úspech vo veci, má nárok na náhradu všetkých účelne vynaložených trov proti strane, ktorá vo veci úspech nemala. Ak strana nemá plný úspech vo veci, vždy má čiastočný úspech vo veci, t.j. každá strana (žalobca aj žalovaný) je sčasti úspešná a sčasti neúspešná. Vo všeobecnosti platí, že ak mala strana vo veci úspech len čiastočný, súd náhradu trov konania pomerne rozdelí (uznesenie Najvyššieho súdu SR z 22. júna 2011, sp. zn. ).

35. Aj zo zásady úspechu existuje výnimka upravená v , podľa ktorého výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

36. Aplikácia vyššie citovaného ustanovenia prichádza do úvahy v prípadoch, keď sú naplnené všetky predpoklady pre priznanie náhrady trov konania, avšak súd dospeje k záveru, že sú tu dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré náhradu trov celkom alebo sčasti neprizná. Musí ísť o prípad hodný osobitného zreteľa, pričom výnimočnosť môže spočívať jednak v okolnostiach danej veci, ale aj v okolnostiach na strane sporových strán. Vždy je pritom potrebné zvážiť okolnosti konkrétneho prípadu tak na strane toho, v čí prospech má byť toto ustanovenie použité, ako aj na strane toho, komu inak prislúchajúci nárok nie je priznaný. Úvaha súdu, že či sú dané dôvody hodné osobitného zreteľa, musí vychádzať z posúdenia všetkých okolností konkrétnej veci. Výnimočnosť môže spočívať tak v okolnostiach danej veci, ako aj v okolnostiach u strán sporu. Pri skúmaní existencie podmienok hodných osobitného zreteľa treba prihliadnuť v prvom rade k majetkovým, sociálnym, osobným a ďalším pomerom všetkých strán sporu. Významnými z hľadiska aplikácie sú tiež okolnosti, ktoré viedli k uplatneniu nároku na súde, postoj sporových strán v priebehu konania a podobne.

37. Odvolací súd sa stotožňuje so záverom súdu prvej inštancie, že z obsahu spisu možno vyvodiť záver o tom, že boli naplnené dôvody hodné osobitného zreteľa, tak z hľadiska sociálnych aspektov na strane žalovanej, ako aj z hľadiska okolností samotného sporu, náležite pritom usúdiac, že nemožno usudzovať, že by žalovaná maloletá vnučka žalobcov svojim správaním vyvolala spor o úhradu nákladov s pohrebom jej zosnulého otca, ktoré si žalobcovia neuplatnili (už) v dedičskom konaní. Pri posudzovaní sociálneho aspektu súd prvej inštancie náležite prihliadol na osobné, majetkové a zárobkové pomery žalovanej, ktorá je maloleté dieťa, polosirota, bez vlastných príjmov. Žalobcovia vo svojom odvolaní súdu neopodstatnene vytkli, že v odôvodnení rozhodnutia neuviedol, v čom ide o výnimočný prípad a odôvodňuje len to, v čom vidí dôvody hodné osobitného zreteľa. Poukazom na uvedené nemožno priznať relevanciu ani odvolacej námietke žalobcov založenej bez ďalšieho iba na tvrdení, že dôvodom pre aplikáciu ustanovenia nie je povaha sporu, či príbuzenský vzťah strán konania, ani sociálny aspekt, ktorý neexistuje, lebo žalovanej bola v dedičskom konaní vyplatená suma 6.456,09 eur a nadobudla 1/2 nehnuteľností.

38. Zo všetkých uvedených dôvodov odvolací súd vyhodnotil odvolacie námietky žalobcov ako nespôsobilé spochybniť vecnú správnosť napadnutých výrokov II/ a III/ rozsudku, ktoré preto podľa potvrdil ako vecne správne.

39. O trovách odvolacieho konania bolo rozhodnuté v súlade s a , v spojení s tak, že vzhľadom na vyššie uvedené okolnosti daného prípadu, odvolací súd stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznal.

40. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Košiciach pomerom hlasov 3:0 ( ).

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ).

Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej

veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ).

Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ).

Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ).

Dovolanie podľa § 421 ods. 1 nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie (, ).

Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ).

Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy. Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde (, ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).

Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ).

Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ).

Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ).