Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/4/2025

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu: H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom X. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, proti žalovanému: Finančné riaditeľstvo Slovenskej republiky, so sídlom Lazovná 63, 974 01 Banská Bystrica, IČO: 42 499 500, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -428 zo dňa 14.10.2022, takto jednohlasne

r o z h o d o l :

I. Mení rozsudok vo výroku II. tak, že žalobu o určenie neplatnosti, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 zamieta.

II. Mení uznesenie Okresného súdu Poprad č. k. - 639 zo dňa 19.12.2024 vo výroku II. tak, že žalovaný má nárok na náhradu trov prvostupňového, odvolacieho a dovolacieho konania v rozsahu 100 %.

o d ô v o d n e n i e :

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá z a s t a v u j e.

II. U r č u j e , že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z XX.XX.XXXX je neplatná.

III. Nárok na náhradu funkčného platu v y l u č u j e na samostatné konanie.

IV. P r i z n á v a žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , o štátnej službe, , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších rozhodnutí, ktoré sa považuje za služobnú zmluvu v znení neskorších dodatkov. Vznikom štátnozamestnaneckého pomeru žalobca zo strany Daňového riaditeľstva Slovenskej republiky zo dňa XX.XX.XXXX nastúpil na pracovnú pozíciu kontrolór dani právnických osôb za Daňový úrad v O.. Dňa XX.XX.XXXX zložil žalobca sľub v zmysle zákona o

štátnej službe a dňom XX.XX.XXXX bol menovaný do dočasnej štátnej služby, následne počnúc dňom XX.XX.XXXX bol menovaný do stálej štátnej služby.

4. Daňový úrad Prešov listom zo dňa XX.XX.XXXX vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k získaným poznatkom pri výkone inšpekčnej činnosti vykonanej sekciou inšpekcie vnútornej kontroly Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky. Na výzvu odpovedal žalobca listom zo dňa XX.XX.XXXX. Následne zo strany žalovaného bolo vydané upozornenie na porušenie služobnej disciplíny, v ktorom bolo namietané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej disciplíny, a to že v priebehu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na adrese uvedenej lekárom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, ďalej že opakovane v priebehu roka XXXX použil vlastné súkromné pamäťové médium USB kľúč bez povolenia vedúceho zamestnanca s predchádzajúcim súhlasom zamestnanca povereného správou IT a pripojil ho prostredníctvom pracovnej stanice do počítačovej siete Finančnej správy, čím porušil služobný poriadok žalovaného, s ktorým bol preukázateľne oboznámený na porade dňa XX.XX.XXXX. Týmto bol žalobca upozornený na menej závažné porušenie služobnej disciplíny.

5. Dňa XX.XX.XXXX bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že sa dňa XX.XX.XXXX nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činnosti v prospech tretích osôb, ktoré nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe uvedeného bola daná žalobcovi výpoveď, pretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu bolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. Zo zápisu z pracovnej porady pracovníkov oddelenia daňovej kontroly Daňového úradu V. zo dňa XX.XX.XXXX vyplýva, že táto pracovná porada sa uskutočnila a žalobca potvrdil na prezenčnej listine, že bol oboznámený so školením s predpismi v oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci. Žalovaný uviedol, že z menného zoznamu štátnych zamestnancov oboznámených so služobným poriadkom vyplýva, že dňa XX.XX.XXXX bol žalobca oboznámený so služobným poriadkom. Z úradného záznamu písaného za prítomnosti Q. X. J. vyplýva, že pod jeho vedením sa dňa XX.XX.XXXX konala pracovná porada kontrolórov Daňového úradu O., pričom uviedol, že na porade dostatočne oboznámil kontrolórov okrem iného aj s obsahom interného riadiaceho aktu č. X/XXXX, služobným poriadkom žalovaného.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby. Dňa XX.XX.XXXX žalovaný dal žalobcovi výpoveď, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, nebol sporný ani skutok považovaný žalovaným za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a teda jeho konanie bolo z hľadiska výkonu štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste kontrolór, absolútne neprijateľné a v rozpore s ideovými princípmi, ako sú princíp zákonnosti, nestrannosti a profesionality na ktorých je budovaná štátna služba a takéto počínanie ohrozuje dôveru verejnosti a služobného úradu v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, čím žalobca porušil ustanovenia Služobného poriadku. Sporné bolo, či daný skutok možno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny odôvodňujúci okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

7. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany dospel súd k záveru, že skutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri posúdení intenzity porušenia služobnej disciplíny prihliadol súd na konkrétne okolnosti prípadu, osobu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob, intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie spôsobilo škodu. Žalobca sa uvedeného skutku dopustil, uvedené priznal, oľutoval, dopustil sa ho na naliehanie manželky, ktorá má vážne zdravotné problémy, nie za účelom činnosti žalobcu, napr. tretích osôb. Žalobca tiež nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny za obdobný alebo iný skutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne a pri využití informačného systému Finančnej správy DWH nedošlo k narušeniu systému DWH, žalobca využil zo systému iba informácie verejne dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov a uvedeným konaním žalobcu nevznikla žalovanému žiadna škoda. Dané konanie žalobcu teda nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny, spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, teda nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť výpovede bolo potrebné, aby sa žalobca dopustil dvoch a viacerých porušení služobnej disciplíny. Súd je toho názoru, že aj iní štátni zamestnanci u žalovaného využívali počítač na iné ako služobné účely, uvedené doposiaľ

nebolo vytýkané zo strany žalovaného. Za daných okolností bolo posúdenie skutku žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny za neprimerane prísne a neadekvátne k postupu k iným štátnym zamestnancom. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na pozíciu kontrolóra a na postavenie štátneho zamestnanca v porovnaní so zamestnancom v zmysle . Podľa názoru súdu bola daná výpoveď neprimeranou sankciou za konanie žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Nie je podstatné, či daný skutok podľa služobného poriadku žalovaného je považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny, súd posudzuje intenzitu porušenia nezávisle od obsahu interných predpisov zamestnávateľa.

8. Následne uviedol, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu žalovaného skončil dohodou k XX.XX.XXXX, no predmetom konania bolo určenie neplatnosti výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru. Súd pri posúdení, či skutok zamestnanca možno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny odôvodňujúce okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru dospel k záveru, že tento predpoklad nie je naplnený. Žalobca sa skutku dopustil, no priznal ho, oľutoval a odôvodnil prečo tak konal, a to pre vážnu chorobu manželky, ktorá registráciu daňových subjektov ako zmluvná účtovníčka nemohla vykonať. Tento čin žalobca vykonal nie za účelom podnikania či obohatenia tretích subjektov. Zároveň týmto konaním žalovanému škoda nevznikla, pričom potencionálne mohla vzniknúť škoda žalovanému za funkčný plat, ktorý vyplatil žalobcovi za čas, kedy sa nevenoval svojej práci, pričom aj keď bol žalobca pripojený k systému DWH nevyplýva to z toho, že v tomto systéme pracoval počas celej doby. Ak by tomu aj tak bolo pri funkčnom plate žalobcu by škoda predstavovala 56,88 eur brutto, čo nie je vyššou škodou, no vo všeobecnosti nemožno skonštatovať vznik škody u žalobcu. Zároveň žalobca nezneužil údaje zo systému DWH, nakoľko všetky tieto informácie sú verejne dostupné okrem rodných čísiel, ktoré mal k dispozícií od svojej manželky. Je pravdou, že žalobca tieto údaje použil zo systému daňovej správy v záujme rýchlejšej registrácie subjektu, čo je možné hodnotiť ako využitie systému, nie však jeho zneužitie. Preto dané konanie nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny, ale spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, kedy nebol naplnený dôvod pre aplikáciu / .

9. Súd uviedol, že žalobca nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny v súvislosti s využívaním počítačovej siete a takéto konanie zo strany zamestnancov žalovaného nebolo výnimočné. Rovnako tak súd poukázal na to, že oboznamovanie sa so služobným poriadkom zo strany žalovaného bolo skôr formálnym.

10. Súd prvej inštancie vylúčil nárok na náhradu funkčného platu na samostatné konanie a o trovách konania rozhodol podľa .

11. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. / (ďalej len „“). Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť v žiadnom prípade. Poukázal na to, že je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, má v porovnaní so zamestnávateľmi v súkromnom práve zákonnú obligatórnu povinnosť vydať služobný poriadok. Mal za to, že konanie žalobcu je jednoznačne konaním, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca a je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality, na ktorých je štátna služba budovaná. Poukázal na to, že žalobca sa snažil svoje konanie zľahčovať a bagatelizovať, keď uvádzal, že elektronické dokumenty rôznych používateľov zasielal na požiadanie svojej manželky, keďže portál žalovaného uvádzal, že formulár nie je možné odoslať. Na argument žalobcu, že išlo v podstate o výpomoc v tom čase chorej manželke a dcére a táto skutočnosť mala byť poľahčujúcou okolnosťou, nie je možné v žiadnom prípade prihliadnuť. Uviedol, že nemožnosť vykonávať práce nesúvisiace s opisom štátnozamestnaneckého miesta pre svoju vlastnú potrebu alebo potrebu inej osoby ako i zákaz používať majetok žalovaného a povinnosť zdržať s a konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami jasne vyplýva z ustanovenia . Ďalej poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s povinnosťami a obmedzeniami štátneho zamestnanca nielen dňa XX.XX.XXXX, ale i v predchádzajúcom období, čo okrem iného vyvolalo nevyhnutnosť preveriť jeho výkon štátnej služby, využívanie času výkonu štátnej služby a dodržiavanie služobnej disciplíny zo strany zamestnancov odboru inšpekcie.

12. Súd v rozsudku síce uviedol, že prihliadol na služobnú pozíciu kontrolóra, no toto tvrdenie nijako ani právne ani skutkovo nezdôvodnil. Prísne a svedomité dodržiavanie vnútorných predpisov žalobcom

je odôvodnené charakterom žalovaného, ktorý je orgánom štátnej správy Slovenskej republiky a musí poskytovať istotu, že peniaze daňových poplatníkov Slovenskej republiky, ktoré vyberá sa vynakladajú a využívajú správne a efektívne. Žalobca v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný počítač určený k plneniu služobných úloh v prospech tretích osôb, čo nesúviselo s výkonom jeho štátnej služby. Toto konanie, kedy vykonával registráciu prostredníctvom systému DWH je zneužitím tohto systému pre jeho potreby a je konfliktom medzi záujmami služobného úradu a záujmami zamestnanca. Odvolateľ poukázal na služobný poriadok, podľa ktorého je závažným porušením služobnej disciplíny to, ak sa zneužijú informácie získané v súvislosti s výkonom štátnej služby na vlastný prospech alebo na prospech iného, ak sa vykonáva činnosť, ktorá ohrozuje dôveru verejnosti a služobného úradu v nestrannosť, ak sú spreneverené finančné prostriedky, porušená povinnosť mlčanlivosti a s tým spôsobené škody ako aj konanie, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmu služobného úradu s jeho osobnými záujmami. Odvolateľ namietol, že súd prvej inštancie sa nezaoberal skutkovými podstatami závažného porušenia služobnej disciplíny pod písmenami e/, j/ q/ a s/ služobného poriadku. Poukázal na to, že žalobca sa snaží bagatelizovať svoju činnosť, pričom jeho pohnútka je neakceptovateľná a zavinenie žalobcu bolo úmyselné a vedomé, ktorý sa nevenoval výkonu štátnej služby, ale riešil vlastné záujmy. Z časovej náročnosti registrácie daňových subjektov vyplýva, že tejto aktivite sa venoval žalobca minimálne jeden deň. Zároveň poukázal na to, že ústavná súdna prax považuje za závažné porušenie pracovnej disciplíny aj výkon práce pre seba, či pre iné osoby v pracovnom čase ako aj úmyselné zneužívanie majetku zamestnávateľa. Rovnako tak nemá oporu vo vykonanom dokazovaní skutočnosť, na ktorú poukázal súd prvej inštancie, že žalovanému nevznikla škoda, nakoľko vyplatený plat, spotreba energie, zneužitie majetku je nepochybne škodou na strane žalovaného. Poukázal na skutočnosť, že v rozhodnutí absentuje úvaha vo vzťahu postavenia žalobcu ako kontrolóra ako aj posúdenie potencionality konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami zamestnanca. Rovnako tak nesprávne súd prvej inštancie posúdil zastavenie konania vo vzťahu k určeniu, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu trvá, nakoľko v takomto prípade by mal súd rozhodnúť, kedy tento pomer skončil. Rovnako nie je dôvod vylúčiť náhradu mzdy na samostatné konanie. V tomto smere je rozhodnutie súdu prvej inštancie nepreskúmateľné a navrhol žalobu zamietnuť respektíve zrušiť vec súdu prvej inštancie a vrátiť na ďalšie konanie.

13. K odvolaniu žalovaného žalobca uviedol, že navrhuje, aby odvolací súd napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie potvrdil ako vecne správny a priznal náhradu trov odvolacieho konania s tým, že súd vykonal rozsiahle dokazovanie, v ktorom sa zaoberal námietkami a argumentami a dôkaznými návrhmi oboch strán, objasnil podstatné skutočnosti a z nich vyvodil správny právny záver. Uviedol, že ohľadom vylúčenia nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie sa jedná o nadbytočný výrok, čo ale nemá vplyv na samotné konanie a o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, nakoľko o tomto už bolo rozhodnuté v inom konaní.

14. Žalovaný vo svojej replike k podaniu žalobcu uviedol, že nesúhlasí s tým, že súd prvej inštancie rozhodol správne s poukazom na to, že konanie žalobcu, ktorý neoprávnene používal internet a služobný počítač na výkon činnosti v prospech tretej osoby a zároveň týmto spôsobom narábal s interným informačným systémom, kde sa nachádzajú údaje tvoriace daňové tajomstvo, je jednoznačne konaním, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu a osobného záujmu zamestnanca, čo treba hodnotiť ako závažné porušenie disciplíny. S poukazom na dĺžku registrácie jedného subjektu je zrejmé, že musel venovať tejto činnosti dlhšiu dobu než ako uviedol súd prvej inštancie a ďalej zdôraznil svoje dôvody uvedené v podanom odvolaní s dôrazom na to, že u žalobcu nebolo dané povolenie pre používanie služobného počítača na súkromné účely.

15. K uvedenému žalobca podaním z XX.XX.XXXX uviedol, že žalobca sa nesnažil zľahčovať ani bagatelizovať svoje konanie, práve naopak, toto oľutoval a priznal ho a poukázal aj na rozdielny prístup žalovaného pri posudzovaní porušenia pracovnej disciplíny, kedy u niektorých zamestnancov sa ponecháva porušenie pracovnej disciplíny bez postihu a u iných sa toto sankcionuje najvyšším možným spôsobom. Zdôraznil, že informácie na registráciu daňových subjektov mal k dispozícií od oprávnenej osoby.

16. Odvolací súd v prejednávanej veci rozhodnutím pod sp. zn. z 22. februára 2023 potvrdil rozsudok súdu prvej inštancie, ktorým určil, že výpoveď daná žalobcovi je neplatná.

17. Na základe dovolania podaného žalovaným, Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím pod sp. zn. 8 Cdo Pr 6/2023 zo dňa 15.05.2024 zrušil uvedený rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie.

18. Dovolací súd zistil nedostatočné odôvodnenie rozsudku, ktoré sa týka nevysporiadania sa so skutkovými podstatami závažného porušenia služobnej disciplíny, vyplývajúcimi zo Služobného poriadku číslo X/XXXX, v kontexte aj namietaného porušenia daňového tajomstva a potencionalitu konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami žalobcu v pozícii kontrolóra daňových subjektov. Bez tohoto nemožno ustáliť intenzitu porušenia služobných povinností, a tým aj namietanú neplatnosť výpovede zo štátnozamestnaneckého pomeru v danej veci.

19. Dovolací súd rovnako tak považoval za dôvodné aj dovolanie proti výroku o zastavení konania o určenie, že štátnozamestnanecký pomer trvá z dôvodu nesprávneho procesného postupu súdu prvej inštancie, nezisťoval stanovisko žalovaného k späťvzatiu žaloby sčasti.

20. Odvolací súd rozhodnutím pod sp. zn. - 592 zo dňa 10.09.2024 potvrdil rozsudok v určení, že výpoveď daná žalobcovi listom zo dňa XX.XX.XXXX je neplatná, zároveň odmietol odvolanie proti výroku III. o vylúčení náhrady funkčného platu na samostatné konanie, zrušil rozsudok vo výroku I. a výroku IV. o trovách konania.

21. Proti tomuto rozsudku odvolacieho súdu bolo podané dovolanie zo strany žalovaného, na základe ktorého Najvyšší súd Slovenskej republiky rozhodnutím pod sp. zn. zo dňa 30.09.2025 zrušil rozsudok odvolacieho súdu v potvrdzujúcom výroku o určení neplatnosti výpovede žalovaného danej žalobcovi listom z XX.XX.XXXX a v tomto rozsahu vec vrátil na ďalšie konanie. Zároveň odmietol dovolanie proti výroku o odmietnutí odvolania o vylúčení nároku na náhradu funkčného platu na samostatné konanie.

22. Najvyšší súd Slovenskej republiky v odôvodnení svojho rozhodnutia poukázal na skutočnosť, že pri posúdení intenzity porušenia služobnej disciplíny štátnym zamestnancom je zákonom lex specialis, preto nie je možné porovnávať disciplinárnu zodpovednosť štátneho zamestnanca s porušením pracovnej disciplíny pracovníka, ktorého činnosť je založená na zmluvnom vzťahu a posudzuje sa podľa s dôrazom na skutočnosť, že štátny zamestnanec sa priamo zúčastňuje na tvorbe a realizácii výkonu štátnej správy, ako aj na základné princípy, na ktorých je budovaná štátna služba. Poukázal na to, že plnenie služobných úloh štátneho zamestnanca je definované na základe kvalitatívnych kritérií v zmysle jeho služobných úloh. Rovnako tak poukázal na to, že štátny zamestnanec okrem iného nemôže zneužívať svoje postavenie v štátnej službe na získanie výhody pre seba či pre inú osobu, pričom je na zvážení služobného úradu či pre porušenie služobnej disciplíny bude štátnozamestnanecký pomer ukončený výpoveďou alebo okamžitým skončením.

23. Zdôraznil skutočnosť, že v preskúmavanej veci súdy nižších inštancií nesprávne posúdili intenzitu porušenia služobnej disciplíny, a to nenáležitým vyhodnotením povinnosti štátneho zamestnanca, ktoré sú upravené ako v zákone, tak aj v služobnom poriadku. Rozhodujúcou skutočnosťou je to, že žalobca v rámci pracovnej doby reálne neplnil úlohy štátnej služby, vykonával práce nesúvisiace s jeho štátnozamestnaneckým miestom a využíval údaje z informačného systému žalovaného. Toto neoprávnené využitie informácií určených výlučne na plnenie služobných úloh je neprípustné bez ohľadu na skutkové okolnosti týkajúce sa jeho rodinných príslušníkov, ich nepriaznivý zdravotný stav, ktorým žalobca ospravedlňoval svoje konanie. Použitie údajov tvoriacich daňové tajomstvo a obsahujúce osobné údaje z informačného systému, ktorý mal zamestnanec pridelený za účelom plnenia služobných úloh vo svoj prospech alebo v prospech tretích osôb vrátane blízkych na účel nesúvisiaci s plnením služobných úloh je možné považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Sám žalobca si bol vedomý týchto skutočností a do úvahy neprichádza ani zohľadnenie neplnenia služobných povinností plnením povinnosti v zmysle

24. S poukazom na uvedené skutočnosti preto odvolací súd viazaný záverom dovolacieho súdu v zmysle v súlade s princípom právnej istoty postupom podľa zmenil napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie vo výroku II. tak, že zamietol žalobu o určenie, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 je neplatná.

25. V prejednávanej veci po rozhodnutí odvolacieho súdu, po doručení vyjadrenia žalovaného k späťvzatiu žaloby v časti o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá, súd prvej inštancie uznesením č. k. - 639 zo dňa 19.12.2024 zastavil konanie o určenie, že štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá a zároveň vo výroku II. priznal žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu. Z bodu 14 odôvodnenia uznesenia vyplýva, že bolo dôvodné priznať žalobcovi plnú náhradu trov konania, keď podstatným pre meritum veci bolo rozhodnutie o neplatnosti výpovede. Petit ohľadom určenia trvania štátnozamestnaneckého pomeru bol nadväzujúcim petitom po posúdení neplatnosti výpovede, a preto nie je spravodlivé skonštatovať u strán sporu úspech ohľadne tohto petitu.

26. Z uvedeného odôvodnenia vyplýva, že súd prvej inštancie rozhodol o trovách celého konania týmto uznesením. V tejto časti odvolací súd zmenil tento výrok o trovách konania s poukazom na skutočnosť, že došlo k zmene žaloby vo veci samej, pričom v zmysle poučenia dovolacieho súdu v bode 38 rozhodol o trovách pôvodného konania, ako aj o trovách dovolacieho konania v zmysle v spojení s a .

27.

Účinky odvolania

(1)

Ak podá ten, kto je na to oprávnený, včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť, dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. (2) Ak sa rozhodlo o niekoľkých právach so samostatným skutkovým základom alebo ak sa rozhodnutie týka niekoľkých subjektov a ide o samostatné spoločenstvo podľa § 76 a odvolanie sa výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý, odvolaním dotknutá. To neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý, alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

28. Uvedenú skutočnosť odvolací súd posudzoval v zmysle , ktorý upravuje účinky podaného odvolania, pričom podľa odseku 1 citovaného ustanovenia, ak podá ten, kto je na to oprávnený včas odvolanie, nenadobúda rozhodnutie právoplatnosť dokiaľ o odvolaní právoplatne nerozhodne odvolací súd. Podľa odseku 2 citovaného paragrafu vety druhej, ak sa odvolanie výslovne vzťahuje len na niektoré práva alebo na niektoré subjekty, nie je právoplatnosť výroku, ktorý nie je napadnutý odvolaním dotknutá. To však neplatí, ak od rozhodnutia o napadnutom výroku závisí výrok, ktorý odvolaním nebol výslovne dotknutý alebo ak určitý spôsob usporiadania vzťahu medzi stranami vyplýva z osobitného predpisu.

29. V prejednávanej veci žalovaným podané odvolanie sa výslovne netýkalo výroku o trovách konania, ktorý je súvisiacim výrokom z dôvodu, že o trovách konania v čase podania odvolania žalovaným súd prvej inštancie ešte nerozhodoval, nakoľko predmetom konania bol ešte iný výrok. Následne po rozhodnutí odvolacieho súdu došlo k späťvzatiu návrhu v tejto časti a v rozhodnutí, ktorým súd prvej inštancie zastavil konanie o späťvzatej časti rozhodol o trovách konania. Nepochybne rozhodnutie o trovách konania je vedľajším výrokom k meritórnemu rozhodnutiu vo veci, preto odvolací súd preskúmal aj toto rozhodnutie a zmenil ho, nakoľko sa jedná o vedľajší výrok vo vzťahu k hlavnému nároku. Suspenzívny účinok odvolania podaného žalovaným sa preto týkal aj výroku o trovách konania.

30. Vedľajšími výrokmi v tejto súvislosti rozumieme výroky o náhrade trov konania, o príslušenstve pohľadávky, o splatnosti pohľadávky a o predbežnej vykonateľnosti rozhodnutia. Ak sa odvolaním napádajú len tieto výroky, právoplatnosť ostatných výrokov nie je dotknutá. (MOLNÁR, Peter. [Účinky odvolania]. In: ŠTEVČEK, Marek, FICOVÁ, Svetlana, BARICOVÁ, Jana, MESIARKINOVÁ, Soňa, BAJÁNKOVÁ, Jana, TOMAŠOVIČ, Marek a kol. . 2. vydanie. Praha: C. H. Beck, 2022, s. 1403, marg. č. 7.)

31. Tento postup je v súlade s článkom 4 pri zachovaní princípu všeobecnej spravodlivosti a rozumne usporiadava procesné vzťahy. Odvolací súd vychádzal aj zo skutočnosti, že súd prvej inštancie

rozhodoval o trovách konania v čase, kedy už bolo podané dovolanie vo veci samej, pričom výrok o trovách konania je nepochybne nadväzujúci na výrok vo veci samej.

32. Postupom podľa , odvolací súd rozhodol o nároku na náhradu trov konania na súde prvej inštancie tak, že úspešnému žalovanému v konaní priznal nárok na náhradu trov konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100% podľa .

33. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s tak, že úspešnému žalovanému v odvolacom konaní priznal nárok na náhradu trov odvolacieho konania proti neúspešnému žalobcovi v rozsahu 100 %. Postupom podľa bol úspešnému žalovanému priznaný aj nárok na náhradu trov dovolacieho konania v plnom rozsahu. O výške priznanej náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením vydaným súdnym úradníkom po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí ( ).

34. Podľa ustanovenia , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

35. Dôvody hodné osobitného zreteľa, ani výnimočné okolnosti zákon bližšie nešpecifikuje. Výklad týchto podmienok ponecháva na súdnu prax. To však neznamená, že tým vytvára priestor na nekontrolovanú voľnú úvahu súdu. V zmysle dnes už ustálenej judikatúry (pozri k tomu napr. uznesenia Najvyššieho súdu SR, sp. zn. , sp. zn. či sp. zn. ) nemožno § 257 považovať za ustanovenie, ktoré by zakladalo voľnú možnosť aplikácie (v zmysle svojvôle), ale ide o ustanovenie, podľa ktorého je súd povinný skúmať, či v prejednávanej veci neexistujú zvláštne okolnosti hodné osobitného zreteľa, na ktoré je potrebné pri stanovení povinnosti nahradiť trovy konania výnimočne prihliadnuť.

36. Túto normu preto nie je možné interpretovať tak, že je aplikovateľná kedykoľvek a bez zreteľa na základné zásady rozhodovania o trovách konania. Strane, ktorá mala vo veci úspech, nemožno nepriznať náhradu trov podľa výnimočného ustanovenia len na základe všeobecného záveru hodnotiaceho dopad rozhodnutia o určitom druhu nárokov.

37. V prejednávanej veci neboli z obsahu spisu zistené dôvody hodné osobitného zreteľa a nebol dôvod pre porušenie zásady, podľa ktorej znáša trovy konania neúspešná strana sporu.

38. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ má právo zvoliť si advokáta a možnosť obrátiť sa na Centrum právnej pomoci ( ). Podanie vo veci samej urobené v elektronickej podobe bez autorizácie podľa osobitného predpisu treba dodatočne doručiť v listinnej podobe alebo v elektronickej podobe autorizované podľa osobitného predpisu; ak sa dodatočne nedoručí súdu do desiatich dní, na podanie sa neprihliada. Súd na dodatočné doručenie podania nevyzýva ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).