Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

13CoPr/3/2022

Uznesenie

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Martina Barana a členov senátu JUDr. Evy Šofrankovej a JUDr. Mariany Muránskej v spore žalobcu H.. X. J., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom J. X. XX, XXX XX O., právne zastúpený advokátom JUDr. Vlastimil Klepáč, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice, IČO: 50 901 028, proti žalovanému E. Y. W. Y. so sídlom J. XX, XXX XX O. O., H.: XX XXX XXX, o určenie neplatnosti skončenia štátnozamestnaneckého pomeru, o odvolaní žalovaného proti rozsudku Okresného súdu Poprad, č.k. -216 zo dňa 20. novembra 2018 takto

rozhodol:

Zrušuje rozsudok a vracia vec súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

odôvodnenie:

1. Okresný súd Poprad (ďalej len „súd prvej inštancie“) napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že: „I. Určuje, že výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru daná žalobcovi listom z 13.02.2018 je neplatná a štátnozamestnanecký pomer žalobcu u žalovaného trvá.

II. Nárok na náhradu funkčného platu vylučuje na samostatné konanie.

III. Priznáva žalobcovi voči žalovanému náhradu trov konania v plnom rozsahu, o výške ktorých rozhodne súd uznesením po právoplatnosti tohto rozsudku.“

2. Rozhodnutie právne odôvodnil , , , , , , , o štátnej službe, , .

3. Vychádzal zo zistenia, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby zo dňa XX.XX.XXXX v znení neskorších rozhodnutí, ktoré sa považuje za služobnú zmluvu v znení neskorších dodatkov. Vznikom štátnozamestnaneckého pomeru žalobca zo strany P. Y. W. republiky zo dňa XX.XX.XXXX nastúpil na pracovnú pozíciu kontrolór dani právnických osôb za P. L. v O.. Dňa 31.07.2002 zložil žalobca sľub v zmysle zákona o štátnej službe a dňom 01.08.2002 bol menovaný do dočasnej štátnej služby, následne počnúc dňom 29.10.2004 bol menovaný do stálej štátnej služby.

4. P. V. listom zo dňa 19.12.2017 vyzval žalobcu, aby sa vyjadril k získaným poznatkom pri výkone inšpekčnej činnosti vykonanej sekciou inšpekcie vnútornej kontroly E. republiky. Na výzvu odpovedal žalobca listom zo dňa 20.12.2017. Následne zo strany žalovaného bolo vydané upozornenie na porušenie služobnej disciplíny, v ktorom bolo namietané, že zo strany žalobcu došlo k porušeniu služobnej disciplíny, a to že v priebehu trvania dočasnej pracovnej neschopnosti sa nezdržiaval na adrese uvedenej lekárom v potvrdení o dočasnej pracovnej neschopnosti, ďalej že opakovane v priebehu roka 2017 použil vlastné súkromné pamäťové médium USB kľúč bez povolenia vedúceho zamestnanca s predchádzajúcim súhlasom zamestnanca povereného správou IT a pripojil ho prostredníctvom

pracovnej stanice do počítačovej siete E. čím porušil služobný poriadok žalovaného, s ktorým bol preukázateľne oboznámený na porade dňa 26.04.2016. Týmto bol žalobca upozornený na menej závažné porušenie služobnej disciplíny.

5. Dňa 13.02.2018 bola žalobcovi daná výpoveď zo štátnozamestnaneckého pomeru z dôvodu, že sa dňa 15.11.2017 nezdržal konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami a v služobnom čase na pracovisku neoprávnene používal internet a služobný počítač určený výlučne na plnenie služobných úloh na výkon činnosti v prospech tretích osôb, ktoré nijako nesúviseli s výkonom štátnej správy. Na základe uvedeného bola daná žalobcovi výpoveď, pretože u žalobcu je daný dôvod na okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru, keďže mu bolo doručené upozornenie o závažnom porušení služobnej disciplíny. Zo zápisu z pracovnej porady pracovníkov oddelenia daňovej kontroly P. úradu V. zo dňa 15.06.2017 vyplýva, že táto pracovná porada sa uskutočnila a žalobca potvrdil na prezenčnej listine, že bol oboznámený so školením s predpismi v oblasti ochrany pred požiarmi a bezpečnosti o ochrane zdravia pri práci. Žalovaný uviedol, že z menného zoznamu štátnych zamestnancov oboznámených so služobným poriadkom vyplýva, že dňa 06.03.2013 bol žalobca oboznámený so služobným poriadkom. Z úradného záznamu písaného za prítomnosti Q.. X. J. vyplýva, že pod jeho vedením sa dňa 15.06.2017 konala pracovná porada kontrolórov P. úradu O., pričom uviedol, že na porade dostatočne oboznámil kontrolórov okrem iného aj s obsahom interného riadiaceho aktu č. X/XXXX, služobným poriadkom žalovaného.

6. V odôvodnení rozhodnutia uviedol, že v konaní nebolo sporné, že žalobca bol štátnym zamestnancom na základe rozhodnutia o vymenovaní do štátnej služby. Dňa 13.02.2018 žalovaný dal žalobcovi výpoveď, ktorá obsahovala všetky zákonné náležitosti, nebol sporný ani skutok považovaný žalovaným za závažné porušenie služobnej disciplíny štátneho zamestnanca a teda jeho konanie bolo z hľadiska výkonu štátnej služby na štátnozamestnaneckom mieste kontrolór, absolútne neprijateľné a v rozpore s ideovými princípmi, ako sú princíp zákonnosti, nestrannosti a profesionality na ktorých je budovaná štátna služba a takéto počínanie ohrozuje dôveru verejnosti a služobného úradu v nestrannosť a objektívnosť konania a rozhodovania, čím žalobca porušil ustanovenia Služobného poriadku. Sporné bolo, či daný skutok možno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny odôvodňujúci okamžité skončenie štátnozamestnaneckého pomeru.

7. Po vykonaní dokazovania prostriedkami procesného útoku i procesnej obrany dospel súd k záveru, že skutok žalobcu nemožno považovať za závažné porušenie služobnej disciplíny. Pri posúdení intenzity porušenia služobnej disciplíny prihliadol súd na konkrétne okolnosti prípadu, osobu zamestnanca, doterajší postoj k plneniu služobných povinností, spôsob, intenzitu porušenia konkrétnych pracovných povinností, situáciu, v ktorej k porušeniu disciplíny došlo, dôsledky porušenia pre zamestnávateľa, či konanie spôsobilo škodu. Žalobca sa uvedeného skutku dopustil, uvedené priznal, oľutoval, dopustil sa ho na naliehanie manželky, ktorá má vážne zdravotné problémy, nie za účelom činnosti žalobcu, napr. tretích osôb. Žalobca tiež nebol zo strany žalovaného upozornený na porušenie služobnej disciplíny za obdobný alebo iný skutok. Zo strany žalovaného bol hodnotený kladne a pri využití informačného systému E. P. nedošlo k narušeniu systému P., žalobca využil zo systému iba informácie verejne dostupné, nedošlo k zneužitiu údajov a uvedeným konaním žalobcu nevznikla žalovanému žiadna škoda. Dané konanie žalobcu teda nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny, spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny, teda nebol naplnený dôvod pre okamžité skončenie pracovného pomeru. Pre platnosť výpovede bolo potrebné, aby sa žalobca dopustil dvoch a viacerých porušení služobnej disciplíny. Súd je toho názoru, že aj iní štátni zamestnanci u žalovaného využívali počítač na iné ako služobné účely, uvedené doposiaľ nebolo vytýkané zo strany žalovaného. Za daných okolností bolo posúdenie skutku žalobcu ako závažné porušenie pracovnej disciplíny za neprimerane prísne a neadekvátne k postupu k iným štátnym zamestnancom. Pri rozhodovaní prihliadol tiež na pozíciu kontrolóra a na postavenie štátneho zamestnanca v porovnaní so zamestnancom v zmysle . Podľa názoru súdu bola daná výpoveď neprimeranou sankciou za konanie žalobcu vzhľadom na všetky okolnosti prípadu. Nie je podstatné, či daný skutok podľa služobného poriadku žalovaného je považovaný za závažné porušenie služobnej disciplíny, súd posudzuje intenzitu porušenia nezávisle od obsahu interných predpisov zamestnávateľa.

8. Sporné tiež bolo, či bol žalobca preukázateľne oboznámený so služobným poriadkom. Je nepochybné, že žalobca sa zúčastnil školenia 15.06.2017, žalovaný nepreukázal, že by v daný deň bol žalobca preukázateľne oboznámený so služobným poriadkom. Oznamovanie sa so služobným poriadkom zo

strany žalovaného sa súdu javí ako formálne. Nárok na náhradu funkčného platu vylúčil na samostatné konanie.

9. O trovách konania rozhodol tak, že úspešnému žalobcovi priznal náhradu trov konania v plnom rozsahu. O výške trov súd rozhodne uznesením po právoplatnosti rozsudku.

10. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný. Odvolanie právne odôvodnil ust. , , , (ďalej len „“). Uviedol, že so závermi súdu prvej inštancie sa nemôže stotožniť v žiadnom prípade. Poukázal na to, že je orgánom štátnej správy v oblasti daní, poplatkov a colníctva, má v porovnaní so zamestnávateľmi v súkromnom práve zákonnú obligatórnu povinnosť vydať služobný poriadok. Mal za to, že konanie žalobcu je jednoznačne konaním, ktoré vedie ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami štátneho zamestnanca a je v rozpore s princípmi zákonnosti, nestrannosti a profesionality, na ktorých je štátna služba budovaná. Poukázal na to, že žalobca sa snažil svoje konanie zľahčovať a bagatelizovať, keď uvádzal, že elektronické dokumenty rôznych používateľov zasielal na požiadanie svojej manželky, keďže portál žalovaného uvádzal, že formulár nie je možné odoslať. Na argument žalobcu, že išlo v podstate o výpomoc v tom čase chorej manželke a dcére a táto skutočnosť mala byť poľahčujúcou okolnosťou, nie je možné v žiadnom prípade prihliadnuť. Uviedol, že nemožnosť vykonávať práce nesúvisiace s opisom štátnozamestnaneckého miesta pre svoju vlastnú potrebu alebo potrebu inej osoby ako i zákaz používať majetok žalovaného a povinnosť zdržať s a konania, ktoré by mohlo viesť ku konfliktu záujmov služobného úradu s osobnými záujmami jasne vyplýva z ustanovenia . Ďalej poukázal na to, že žalobca konal v rozpore s povinnosťami a obmedzeniami štátneho zamestnanca nielen dňa 15.11.2017, ale i v predchádzajúcom období, čo okrem iného vyvolalo nevyhnutnosť preveriť jeho výkon štátnej služby, využívanie času výkonu štátnej služby a dodržiavanie služobnej disciplíny zo strany zamestnancov odboru inšpekcie. Uviedol, že u žalovaného ako služobného úradu nie je spôsob oboznámenia sa štátnych zamestnancov so znením služobného poriadku osobitne upravený a stanovený, avšak informácie o interných riadiacich aktoch sú voľne prístupné každému zamestnancovi žalovaného aj na jeho intranetovej stránke. Zdôraznil, že záver súdu o neprimeranej prísnosti a neadekvátnom prístupe zamestnávateľa k iným štátnym zamestnancom nevyplýva nijako zo skutkového stavu a nemá žiadnu oporu vo vykonanom dokazovaní a takýto záver súdu o neprimerane prísnom postihu žalobcu v tejto súvislosti nie je možné potom vyhodnotiť inak ako predčasný a neodôvodnený. Taktiež tvrdenia žalobcu, že väčšina zamestnancov využíva služobný počítač pre osobné účely ako prezeranie webových stránok, e-shopov, tlačenie listín pre deti, kopírovanie kníh atď. sú vo vzťahu k hodnoteniu jeho vlastného zavineného úmyselného konania účelové a irelevantné. Ďalej uviedol, že vo väzbe na posúdenie závažnosti konania žalobcu v danom prípade nie je rozhodujúce koľkokrát sa žalobca uvedeným spôsobom dopustil porušenia služobnej disciplíny, nakoľko pre uplatnenie inštitútu výpovede v zmysle postačuje, aby štátny zamestnanec porušil jedným svojím konaním služobnú disciplínu závažným spôsobom, čo u žalobcu splnené bolo. Záverom uviedol, že posúdením všetkých relevantných skutočností mal konajúci súd dospieť k záveru, že konanie žalobcu ako štátneho zamestnanca plniaceho úlohy štátnej správy, zneužil svoje postavenie na získanie výhody pre tretie osoby. Taktiež pre úplnosť uviedol, že mu nie je zrejmé aký právny význam má v prejednávanej veci poukazovanie na predchádzajúce služobné hodnotenie žalobcu so skončením jeho štátnozamestnaneckého pomeru výpoveďou z dôvodu závažného porušenia služobnej disciplíny. Navrhol, aby odvolací súd rozsudok zmenil tak, že žalobu v celom rozsahu zamietne a žalovanému prizná nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu, resp. aby vec vrátil súdu prvej inštancie na ďalšie konanie a nové rozhodnutie.

11. K odvolaniu sa vyjadril žalobca tak, že súd prvej inštancie vo veci vykonal dokazovanie, vec správne právne posúdil a na základe vykonaného dokazovania vo veci správne rozhodol. Mal za to, že súd prvej inštancie správne dospel k záveru, že konanie žalobcu vzhľadom na konkrétne okolnosti prípadu nemožno kvalifikovať ako závažné porušenie služobnej disciplíny, ale že jeho konanie spĺňa znaky menej závažného porušenia služobnej disciplíny. Uviedol, že v konaní preukázal, že informácie ktoré dňa 15.11.2017 použil boli údaje, ktoré museli byť manželke žalobcu ako osobe, ktorá zastupovala daňové subjekty známe, a preto ich nemusel a ani nezískaval z informačného systému finančnej správy ako tvrdí žalovaný. Ďalej nesúhlasil so žalovaným, že jedna svedecká výpoveď nestačí na preukázanie neprimeraného postupu voči žalobcovi. Mal za to, že súd prvej inštancie pri posúdení okolností konkrétneho prípadu rozhodol v súlade s rozhodovacou súdnou praxou a tiež rozhodol

správne, keď návrh na vypočutie žalovaným navrhovaných svedkov zamietol z dôvodu hospodárnosti konania.

12. K vyjadreniu žalobcu sa žalovaný vyjadril tak, že v žiadnom prípade nemožno súhlasiť s jeho názorom a že súd prvej inštancie vec správne právne posúdil a rozhodol. Uviedol, že je nepochopiteľné a nejasné na základe akých vykonaných dôkazov mohol súd prvej inštancie dospieť k záveru, že žalobca mal dňa 15.11.2017 vykonávať i inú činnosť než činnosť namietanú ako závažné porušenie služobnej disciplíny. Z listinného dôkazu, ktoré predložil jednoznačne vyplýva, že žalobca aktivity majúce charakter závažného porušenia služobnej disciplíny začal vykonávať bezprostredne po príchode do výkonu štátnej služby, pričom takto pokračoval celý deň. Uviedol, že žalobca v konaní nepreukázal žiadne výstupy, ktoré v rámci výkonu štátnej služby mal dňa 15.11.2017 okrem „doregistrácie“ daňových subjektov prospech štátu realizovať. Pokiaľ súd prvej inštancie konštatoval ako fakt, že sa mal žalobca protiprávneho konania dopustiť na naliehanie manželky, ktorá mala vážne zdravotné problémy, absentuje zo strany súdu akékoľvek dokazovanie v tom smere, ktoré by tvrdenia žalobcu verifikovali. Vo vzťahu k služobnému hodnoteniu uviedol, že hodnotenie z roku 2005 nijako nereflektovalo aktuálne posúdenie vykonávania štátnej služby žalobcom, keď v jeho prípade je smerodajné posledne vykonané služobné hodnotenie za rok 2017. Uviedol, že stále otáznym ostalo aj to, ako sa súd prvej inštancie vysporiadal s tými judikátmi najvyšších súdnych autorít, ktoré v rámci svojej argumentácie uviedol na podporu svojich tvrdení. Poukázal na to, že je absolútne neprijateľné, aby štátny zamestnanec vo funkcii kontrolóra dane, ktorý má prezentovať správcu dane, ktorý má voči daňovým subjektom nadriadené postavenie, si sám svojvoľne atrahoval povinnosti daňových subjektov a tieto povinnosti za dané daňové subjekty aj vykonával v služobnom čase, zneužijúc majetok štátu a najmä vnútorné informačné systémy žalovaného (P.). K otázke formálnosti oboznámenia sa žalobcu s platným služobným poriadkom žalovaného, žalovaný uvádza, že spôsob oboznamovania s vnútornými (internými) riadiacimi aktmi v rámci finančnej správy bol a je nastavený jednotne pre všetkých zamestnancov finančnej správy, žalobcu ako bývalého zamestnanca z toho nevynímajúc. Trval na tom, že jeho postup v súvislosti s riešením štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu bol plne v súlade so zákonom. Vzhľadom na všetky uvedené skutočnosti mal za to, že dostatočne v konaní preukázal existenciu závažného porušenia služobnej disciplíny zo strany žalobcu a preto považuje skončenie štátnozamestnaneckého pomeru žalobcu výpoveďou zo strany žalovaného za platné a žiada, aby odvolací súd žalobu žalobcu ako zjavne nedôvodnú v celom rozsahu zamietol a priznal žalovanému nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100%.

13. Žalobca sa k podanému vyjadreniu žalovaného nevyjadril.

14. Najvyšší súd Slovenskej republiky uznesením zo dňa 24.02.2022 zrušil rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátil na ďalšie konanie. Z odôvodnenia rozhodnutia Najvyššieho súdu vyplýva záver, že v danom prípade došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, nakoľko z doposiaľ vykonaných dôkazov nemožno spoľahlivo dospieť k záveru o intenzite porušenia služobnej disciplíny žalobcom.

15. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní ( , ďalej len „CSP“) v zmysle zásad uvedených v a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal rozsudok v napadnutej časti, ako aj konanie mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasl. bez nariadenia pojednávania ( a contrario) a dospel k záveru, že odvolanie je dôvodné.

16. Podľa ust. , odvolací súd zrušil rozhodnutie súdu prvej inštancie z dôvodu, že súd v dôsledku nesprávneho (neúplného) právneho posúdenia sa nedostatočne zaoberal posúdením otázky intenzity porušenia služobnej disciplíny žalobcom, čo je rozhodujúce pre právne posúdenie veci. Nie je účelné doplniť dokazovanie odvolacím súdom.

17. Dovolací súd poukázal na skutočnosť, že súdy nižšieho stupňa vychádzali zo záveru, že v konaní nebolo preukázané, aby konaním žalobcu bola spôsobená žalovanému škoda a že takýmto konaním boli na súkromné účely zneužité informácie prístupné len zamestnancom žalovaného po prihlásení sa do informačného systému. Zároveň nebolo vyhodnotené konanie žalobcu z hľadiska jeho pozície kontrolóra daňových subjektov, ktorý sa nezdržal konania, ktoré mohlo viesť z hľadiska potencionality ku konfliktu so záujmom služobného úradu s osobnými záujmami pokiaľ prostredníctvom služobného

počítača v služobnom čase v internom informačnom systéme získal údaje o daňových subjektoch, ktorých účtovníctvo vedie, respektíve ktorých zástupcom je obchodná spoločnosť jeho manželky či dcéry za účelom registrácie týchto subjektov (bod 21 odôvodnenia).

18. V ďalšom konaní bude úlohou súdu prvej inštancie vyzvať strany sporu, aby sa vyjadrili k otázkam a k návrhu na vykonanie dôkazov, ktoré by mali preukazovať skutočnosť:

- či konaním žalobcu bola spôsobená škoda žalovanému a

- či konaním žalobcu boli na súkromné účely zneužité informácie prístupné len zamestnancom žalovaného.

19. Úlohou súdu prvej inštancie bude následne vykonať dôkazy, ktoré by mali preukazovať skutočnosti na návrh sporových strán, či došlo k vzniku škody na strane zamestnávateľa konaním zamestnanca a či zamestnanec z informačného systému zamestnávateľa získal neoprávnene informácie, ku ktorým by inak nemal prístup. Pokiaľ žalobca získal osobné údaje z informačných systémov je nutné preukázať, či získal z informačného systému žalovaného údaje, ktoré nie sú prístupné z verejných registrov a či by týmito nemohol disponovať aj ich sprístupnením iným spôsobom. Až po doplnení dokazovania a objasnení skutkového stavu v tomto smere bude možné posúdiť intenzitu porušenia služobnej disciplíny žalobcom tak ako to vyplýva zo záveru dovolacieho súdu, ktorým sú súdy nižšieho stupňa viazané ( ).

20. Vec bola vrátená súdu na ďalšie konanie v zmysle .

21. Ak bolo rozhodnutie zrušené a ak bola vec vrátená na ďalšie konanie a nové rozhodnutie, súd prvej inštancie je viazaný právnym názorom odvolacieho súdu ( ).

22. V konečnom rozhodnutí o veci rozhodne súd prvej inštancie aj o trovách tohto odvolacieho konania ( ).

23. Rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné.

Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).