Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Máme iba nejednoznačné citácie tohto rozhodnutia.
Zobraziť všetky (6)Rozsudok_16C-41-2017.pdf
PDF · 186.88 KB
Case nature
Area
Subarea
16C/41/2017
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd Trnava sudkyňou JUDr. Johanou Máčajovou v právnej veci sporu žalobcov: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, Trnava, ako správca vo vlastnom mene zastupujúci a konajúci na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné číslo XXX, ulica S. XX, I., zastúpený: UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., IČO: 36 662 291, Mliekarenská 2, Bratislava - mestská časť Ružinov, proti žalovanému: Prima banka Slovensko, a.s., IČO: 31 575 951, Hodžova 119, Žilina, zastúpená: SEDLAČKO a PARTNERS, s.r.o., IČO: 36 853 186, Štefánikova 8, Bratislava, o vydanie bezdôvodného obohatenia, takto
rozhodol:
I. Súd žalobný návrh z a m i e t a .
II. Žalovaný m á voči žalobcovi nárok na náhradu trov konania v plnom rozsahu.
odôvodnenie:
1. Žalobou zo dňa 29.06.2016, doručenou súdu dňa 30.06.2016, sa pôvodní žalobcovia v 1.-26. rade ako vlastníci bytov a nebytových priestorov v bytovom dome súpisné Č. XXX, J. S. XX, I., domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovanému povinnosť vydať im bezdôvodné obohatenie získané po zvýšení úrokovej sadzby do 20.06.2016 s príslušenstvom, a síce zaplatiť sumu 3.459,58 Eur spolu s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.459,58 eur od 27.06.2016 do zaplatenia, ako aj zaplatiť im náhradu trov konania.
2. Žaloba bola odôvodnená tým, že pôvodní žalobcovia a žalovaný uzavreli dňa 06.10.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX za podmienok úročenia podľa bodu 2.2.4. zmluvy, ktoré boli dohodnuté nasledovne: druh úrokovej sadzby revizibilná, základná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR, úrokové rozpätie 0,90% p.a., celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR + úrokové rozpätie 0,90 % p.a.. Žalovaný dňa 08.06.2011 adresoval žalobcovi Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia, v ktorom informoval žalobcu, že v súlade s bodom 5.5. zmluvy sa mení dňom 01.07.2011 úrokové rozpätie na 2,50 % p.a.. Žalovaný toto svoje oznámenie zaslal žalobcovi bez akéhokoľvek odôvodnenia, nevysvetlil, z akých dôvodov prijal takéto rozhodnutie. Dňa 27.01.2016 odoslali žalobcovia prostredníctvom svojho právneho zástupcu sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu žalovaného pri výkone bankových činností adresovanú Národnej banke Slovenska ( ďalej NBS), v ktorej žiadali preskúmať postup žalovaného v dôsledku zmeny úrokovej sadzby na základe zmeny miery rizika klienta, a to na základe bodu 5.5. zmluvy, a to bez akéhokoľvek zdôvodnenia. Dňa 02.05.2016 doručila NBS právnemu zástupcovi žalobcov stanovisko, s ktorým sa žalobcovia v plnom rozsahu stotožňujú a majú za to, že postup žalovaného, ktorým zmenil úrokovú sadzbu v dôsledku údajnej zmeny miery rizika klienta, je v rozpore s právnymi predpismi. Ustanovenia ods. 5.5. a 12.1.1.1. spotrebiteľskej zmluvy predstavujú neprijateľné podmienky, preto sú neplatné. Žalobcovia poukazovali na rozhodnutia súdov v spotrebiteľských veciach. V súvislosti s čl. 5.5.
zmluvy, na základe ktorého žalovaný zmenil žalobcom úrokovú sadzbu v dôsledku zmeny miery rizika klienta, žalobcovia poukazovali na konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015. Žalovaný sa zvýšením úrokovej sadzby z 0,90% na 2,50% p.a. od 01.07.2011 bezdôvodne obohatil o rozdiel, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia, a teda aj revizibilnej úrokovej sadzby, t.j. sumou 2.434,86 Eur a sumou, ktorú žalobcovia žalovanej skutočne zaplatili po jej zvýšení, teda sumou 5.894,44 Eur do 20.06.2016. Žalovaný sa bezdôvodne obohatil o rozdiel vo výške 3.459,58 Eur. Uvedený výpočet je vykonaný na základe bodu 4.11.4 Obchodných podmienok žalovaného. Žalobcovia majú za to, že žalovaný sa bezdôvodne obohatil a získal na základe svojvoľného konania majetkový prospech. Tento majetkový prospech získal bez právneho dôvodu, resp. je plnením z neplatného právneho úkonu, preto je povinný predmet bezdôvodného obohatenia vydať. Žalobcovia vyzvali písomne výzvou zo dňa 20.06.2016 žalovaného na vydanie bezdôvodného obohatenia. Žalovaný v lehote stanovenej vo výzve bezdôvodné obohatenie žalobcom nevydal, preto je odo dňa nasledujúceho, teda od 27.06.2016, povinný zaplatiť aj úrok z omeškania vo výške 5 % ročne. K žalobe žalobcovia priložili listinné dôkazy ako prílohy.
3. Žalovaný sa k žalobe vyjadril podaním zo dňa 26.01.2017 (č.l. 70 a nasl.), vzniesol námietku miestnej nepríslušnosti, má za to, že prejednávaný prípad nie je sporom zo spotrebiteľskej zmluvy, zmluva o termínovanom úvere je absolútnou obchodnoprávnou zmluvou, a to s prihliadnutím na účel právnej úpravy ochrany spotrebiteľa a obsah úverového vzťahu zmluvných strán. Zmluvu uzavrel správca bytového domu, t.j. kvalifikovaná osoba, ktorá sa špecializuje výhradne na správu bytových domov, preto nemožno hovoriť o slabšej strane a nerovnovážnom vzťahu zmluvných strán. Vlastníci neboli pri uzatváraní úverovej zmluvy slabšou stranou, ktorá má byť chránená pred neprijateľnými zmluvnými podmienkami. Danú situáciu možno analogicky prirovnať k aplikácii noriem CSP pri uplatnení práv zo spotrebiteľskej zmluvy, kedy spotrebiteľ zastúpený advokátom stráca postavenie slabšej strany sporu. Ak je v rámci kontraktačného procesu ex lege zastúpený profesionálom, disponujúcim odbornou spôsobilosťou a kvalifikovaným statusom, stráca ochranný mechanizmus svoje opodstatnenie. Správca bytového domu je povinný dojednať v prospech vlastníkov najvýhodnejšie možné podmienky, aké sa dajú v čase a mieste objednania týchto tovarov a služieb dohodnúť. V opačnom prípade zodpovedá vlastníkom za škodu, ktorú im takouto činnosťou spôsobil.
Žalovaný ďalej namieta nedostatok splnomocnenia na zastupovanie v konaní, keďže žalobcami sú vlastníci bytov, ktorí prostredníctvom správcu udelili splnomocnenie správcovi, ten ďalej splnomocnil advokáta na zastupovanie v konaní. Žalovaný má za to, že je nevyhnutné, aby každý zo žalobcov udelil advokátovi riadne splnomocnenie na zastupovanie.
Žalovaný namieta nedostatok právomoci súdu SR, keďže žalovaný v súlade s § 93b ods.1 zákona č. 483/2001 Z.z. o bankách ponúkol správcovi v čl. 15 zmluvy o úvere neodvolateľný návrh na uzavretie rozhodcovskej zmluvy a žalobcovia, resp. správca tento návrh prijal, keďže políčko v rozhodcovskej zmluve neoznačil (s poučením, že ak dané políčko označí, platí, že neprijíma návrh rozhodcovskej zmluvy).
K veci samej žalovaný uviedol, že nejde o spor zo spotrebiteľskej zmluvy, a preto neprináleží súdu skúmať ani vysloviť eventuálnu neprijateľnosť dojednaných zmluvných podmienok. Peňažný nárok žalobcov vychádza z domnelého porušenia vybraných zmluvných ustanovení, ktoré nemožno posudzovať podľa predpisov upravujúcich poskytovanie spotrebiteľského úveru. Stanovisko NBS o spotrebiteľskom charaktere úveru považuje za irelevantné a nemožno naň prihliadať.
Žalovaný ďalej vzniesol námietku premlčania, keď žalovaný listom zo dňa 08.06.2011 oznámil správcovi, že v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere sa s účinnosťou od 01.07.2011 mení úrokové rozpätie na 2,50 % p.a. a celková úroková sadzba tak bude predstavovať hodnotu 6 mesačný EURIBOR + 2,50 % p.a.. Nárok na zaplatenie peňažnej sumy zodpovedajúcej rozdielu, ktorý by žalobcovia zaplatili na úrokoch bez zvýšenia úrokového rozpätia a sumou, ktorú žalobcovia žalovanému skutočne zaplatili po jej zvýšení, inkasovanej žalovaným v období od 01.07.2011 do 20.06.2014, označenej ako bezdôvodné obohatenie (rovnako ako zvyšok nároku), je nedôvodný a premlčaný, keďže žaloba bola súdu doručená dňa 30.06.2016, t.j po uplynutí subjektívnej dvojročnej lehoty na vydanie plnenia v zmysle § 103 veta prvá OZ v spojení s § 107 ods.1,2 OZ.
Žalovaný uvádza, že pristúpil k zmene úrokovej sadzby na základe legitímneho právneho dôvodu, v súlade s čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere, a to na základe zmeny miery rizika klienta, ku ktorej dospel v rámci interného prehodnotenia komplexných ukazovateľov návratnosti úveru, pričom o tejto zmene žalovaný správcu informoval.
V prípade sporu o skutočnom obsahu medzi stranami dojednaného ustanovenia čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere je nevyhnutné interpretovať dotknutý článok zmluvy o úvere v súlade so všeobecne akceptovanými výkladovými pravidlami. Na základe interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ a § 37 ods. 1 OZ možno podľa žalovaného uzavrieť, že zo znenia čl. 5 ods. 5.5. zmluvy o úvere vyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Konkrétne metódy posudzovania rizík klienta predstavujú obchodné tajomstvo, ktoré banka z dôvodu zachovania kompetitívnej výhody na trhu nezverejňuje, ani nesprístupňuje. Záverom žalovaný navrhuje, aby súd konanie pre nedostatok právomoci v zmysle § 6 ods.1 CSP zastavil, resp. vec postúpil Okresnému súdu Žilina, resp. žalobu zamietol a žalovanému priznal nárok na náhradu trov konania.
4. V podaní zo dňa 17.05.2017 (replika č.l. 90 a nasl.) sa pôvodní žalobcovia vyjadrili k namietaným skutočnostiam žalovaného. Ohľadom miestnej príslušnosti tunajšieho súdu poukazovali na uznesenie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 10NcC/1/2017 zo dňa 31.01.2017, podľa ktorého žalobcovia majú v konaní postavenie spotrebiteľov bez ohľadu na zákonné zastúpenie pri uzatvorení zmluvy o termínovanom úvere. S poukazom aj na ustanovenie § 24a zák.č. 129/2010 Z.z. uvádza, že pri úveroch týkajúcich sa opravy, rekonštrukcie alebo modernizácie spoločných častí, zariadení alebo príslušenstva domu zákon priznáva vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytových domoch osobitnú právnu ochranu a považuje ich za spotrebiteľov.
Žalobcovia opätovne poukazovali na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015, ktorý uznal konanie žalovaného v rozpore s platným právnym poriadkom.
Poukazuje tiež na § 8b ods.1 zákona č. 182/1993 o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej BytZ ), podľa ktorého správca koná samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov. Ide o tzv. priame zastúpenie, keď aktívne legitimovaným subjektom sú všetci vlastníci bytov. Priame zastúpenie akceptoval žalovaný aj pri uzatvorení zmluvy, keď za klientov označil žalobcov. S poukazom na čl. III ods.5 zmluvy o výkone správy správca je vlastníkmi splnomocnený na uzatvorenie ostatných zmlúv nesúvisiacich s bežnou správou domu ...aj napr. úverové zmluvy..., písomné splnomocnenie správcom pre advokátsku kanceláriu na predmetné konanie tak považujú sa právne správne.
K rozhodcovskej doložke žalobcovia uviedli, že v čase uzatvárania úverovej zmluvy v Slovenskej republike neexistoval žiadny rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ a ani v súčasnosti neexistuje. Rozhodcovskú doložku považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku, a teda neplatnú, preto podali žalobu na všeobecnom súde.
K námietke premlčania žalobcovia uviedli, že sa až doručením stanoviska NBS zo dňa 28.04.2016 dozvedeli, že žalovaný sa na ich úkor bezdôvodne obohacuje. Ak by súd uznal námietku premlčania žalovaného, došlo by k rozporu s dobrými mravmi, pretože žalobcovia ako spotrebitelia nemali v rokoch 2012, 2013, 2014 potrebné informácie k zisteniu, že konanie žalovaného spĺňa zákonný predpoklad naplnenia inštitútu bezdôvodného obohatenia. S poukazom na rozhodnutie Krajského súdu v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 je podľa žalobcov dôvodná obava, že konanie žalovaného je systematicky premyslené a vykonávané nielen vo vzťahu k žalobcom, ale aj voči ostatným spotrebiteľom.
Žalobcovia tiež poukazovali na uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo/2648/2003 zo dňa 31.08.2004, ktorý sa zaoberal uplatnením námietky premlčania v kontexte rozporu s dobrými mravmi.
V súvislosti s čl. 5.5 zmluvy žalobcovia poukazovali na právoplatne skončené konanie vedené Krajským súdom v Žiline pod sp.zn. 7Co/563/2015, v ktorom krajský súd na rozdiel od okresného súdu dospel k záveru, že uvedené ustanovenie č.l. 5.5 zmluvy je neprijateľnou zmluvnou podmienkou v zmysle § 53 ods. 4 písm. i) OZ, a z toho titulu neplatnou. Ak bol dotknutý článok vyhlásený za neplatný, je podľa žalobcov neplatný en block aj v ostatných zmluvách. K výkladovým pravidlám žalobcovia uviedli, že predmetom konania nie je sporná neurčitosť, vážnosť alebo zrozumiteľnosť dotknutého článku, ale neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil. Tvrdenia
žalovaného ohľadne výkladu právnych úkonov žalobcovia kategoricky odmietajú, tieto nemajú súvislosť s uplatneným nárokom.
5. Podaním zo dňa 07.07.2017 (duplika č.l. 110 a nasl.) žalovaný opätovne namieta nedostatok splnomocnenia advokáta na zastupovanie žalobcov- vlastníkov bytov a nebytových priestorov v zmysle ust.§ 8b ods.1 BytZ. Pokiaľ sú žalobcami všetci vlastníci, ktorých zastupuje správca, v zmysle § 89 CSP správca sa už ďalej nemôže dať zastúpiť advokátom, osobitné splnomocnenie musí dať advokátovi každý z vlastníkov.
Žalovaný ďalej uviedol, že s poukazom na § 1 ods. 3 písm. r) ZoSÚ nemá poskytnutý úver charakter spotrebiteľského úveru, nesúhlasí so žalobcami, že ustanovenie § 24a ZoSÚ podporuje záver o spotrebiteľskom charaktere úverovej zmluvy. Vyňatie takéhoto úveru spod pôsobnosti ZoSÚ svedčí o tom, že zákonodarca nemal v úmysle poskytnúť úplný rozsah práv, ktorý tento zákon upravuje a poskytuje spotrebiteľom, čo podľa žalovaného súvisí predovšetkým s existenciou kvalifikovaného zastúpenia prostredníctvom správcu. Keďže však vlastníkmi bytov a nebytových priestorov v bytovom dome sú vo väčšine prípadov fyzické osoby, zákon im v rámci špeciálneho režimu ZoSÚ garantuje určitý rozsah oprávnení, toto nič nemení na tom, že dotknutá zmluva o úvere nemá spotrebiteľský charakter. Odhliadnuc od uvedeného, § 24a ZoSÚ sa na daný právny vzťah neaplikuje, keďže zmluva o úvere bola uzavretá pred účinnosťou tohto ustanovenia (01.01.2013).
Žalovaný ďalej uviedol, že klientom žalovaného bol v čase uzavretia úverovej zmluvy správca a eventuálne, podľa charakteru záväzku, aj jednotliví vlastníci. Podľa žalovaného je absurdné, aby sa vykonával súdny prieskum neprijateľnosti zmluvných podmienok, dojednaných a realizovaných podnikateľom - správcom, ktorý bol spôsobilý vymieniť v rámci kontraktácie vhodné a akceptovateľné podmienky. Keďže pri uzatváraní predmetnej úverovej zmluvy konal správca - kvalifikovaný subjekt podnikajúci v oblasti výkonu správy bytových domov, nie je splnená prinajmenšom jedna z kumulatívnych podmienok, aby sa mohlo jednať o spotrebiteľskú zmluvu.
Žalovaný k nedostatku právomoci všeobecného súdu uviedol, že zmena v názve rozhodujúceho orgánu ipso iure nespôsobuje neplatnosť rozhodcovskej doložky. Podľa žalovaného, žalobcovia boli uzrozumení s tým, že prípadné spory medzi nimi a bankou budú predložené na rozhodnutie rozhodcovskému súdu iba za predpokladu, že sami túto možnosť nevylúčia zaškrtnutím príslušného políčka v zmluve. Možnosť voľby bola podľa žalovaného jednoznačne vyjadrená a žalobcovia s tým boli uzrozumení. Táto skutočnosť vylučuje „formulárovosť“ rozhodcovskej doložky, ktorú by museli žalobcovia akceptovať en bloc. Žalovaný ďalej uviedol, že jediným subjektom oprávneným žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia je len správca, a to s poukazom na skutočnosť, že nárok bude príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, ide tak o pohľadávku zo správy bytového domu, pričom správcovi prináleží generálne oprávnenie zastupovať vlastníkov na súde pri výkone správy. Podľa žalovaného, ak by súd pripustil argumentáciu žalobcov, podľa ktorej sú účastníkmi tohto konania všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome, bezdôvodné obohatenie by sa muselo vydať spoločne a nerozdielne všetkým vlastníkom bytov a nebytových priestorov, na úkor ktorých sa žalovaný obohatil. V tomto prípade by platilo, že a.) vlastníci bytov a nebytových priestorov v dome tvoria s poukazom na § 456 OZ nútené spoločenstvo podľa § 78 ods. 1 CSP, nakoľko bezdôvodné obohatenie sa musí vydať všetkým, b.) nepreukázanie ktoréhokoľvek z predpokladov vzniku nároku na vydanie bezdôvodného obohatenia (t. j. napríklad toho, že ktorýkoľvek z nútených subjektov núteného spoločenstva sa v určitej časti neobohatil) musí mať za následok zamietnutie žaloby. Prevodom bytu na tretiu osobu subjekt na strane žalobcu stráca právo vystupovať v spore (už nie je dané jeho postavenie ako vlastníka v bytovom dome), a nemôže ho v konaní zastupovať správca. Vlastník bytu spolu s prevodom vlastníckeho práva neprevádza na nového vlastníka bytu právo domáhať sa vydania bezdôvodného obohatenia. Nový vlastník bytu vstupuje len do vlastníckeho práva k bytu, nie do ostatných práv a povinností týkajúcich sa napríklad nadobudnutia a užívania bytu alebo správy bytového domu. Po preštudovaní aktuálneho listu vlastníctva bytového domu žalovaný namieta, že subjektmi vystupujúcimi na strane žalobcu (ako nútení spoločníci) nie sú vlastníci bytov za čas, kedy došlo k bezdôvodnému obohateniu. Hmotnoprávne oprávnenie na vydanie bezdôvodného obohatenia (ak došlo k prevodu bytu) niektorí žalobcovia dodnes nepreukázali. V aktuálnom liste vlastníctva č. XXXX F. O..Ú.. I. sú (resp. by mali byť) uvedení všetci vlastníci bytov a nebytových priestorov, ktorí sú žalobcami a ktorí by mali mať spoločne a nerozdielne podľa § 456 OZ právo na vydanie bezdôvodného obohatenia.
Pri nahliadnutí do listu vlastníctva je zrejmé, že niektorí zo žalobcov nie sú tí, ktorí sa v rozhodnom čase (aj s prihliadnutím na námietku premlčania) skutočne obohatili v celej výške nároku. Žalovaný predložil tabuľku osôb, ktoré v spore nie sú označení ako účastníci na strane žalobcu, namiesto nich sú tam pravdepodobne pôvodní vlastníci bytov. Žalovaný opätovne uplatnil aj námietku premlčania. Na základe uvedených skutočností žiada žalovaný konanie pre nedostatok právomoci zastaviť, resp. žalobu zamietnuť a priznať náhradu trov konania.
6. Podaním žalobcu doručeným súdu dňa 22.08.2018 tento zopakoval už vyslovenú argumentáciu ohľadne zastúpenia správcom, nedostatku právomoci všeobecného súdu, premlčania, oprávnenia správcu žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, ako aj nedostatku hmotnoprávnej subjektivity žalobcov.
7. Podaním doručeným súdu dňa 27.06.2018 (č.l.168) označeným ako zmena žaloby žalobcovia žiadali o pripustenie zmeny petitu žaloby. Uvedené bolo odôvodnené tým, že v dôsledku neustáleho narastania výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcov, nakoľko úverový vzťah aj naďalej pretrváva, je potrebné uplatniť nárok voči žalovanej za obdobie po podaní žaloby. Suma istiny predstavujúca bezdôvodné obohatenie vzniknuté zvýšením úrokovej sadzby z 0,90% na 2,50% p.a. za obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2018 pozostáva z rozdielu medzi výškou skutočne zaplateného úroku v uvedenom období vo výške 1.419,75 Eur, a to na základe neoprávnene uplatnenej úrokovej sadzby, a pôvodnou úrokovou sadzbou bez zvýšenia 361,15 Eur; istina za uvedené obdobie je vo výške 1.058,60 Eur, uplatňuje si ju spolu s úrokom z omeškania vo výške 5% ročne zo sumy 1.058,60 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby až do zaplatenia, výpočet je vykonaný v súlade s bodom 4.11.4 Obchodných podmienok.
8. Uznesením č.k. 16C/41/2017-248 zo dňa 28.05.2020 tunajší súd na návrh žalobcov pripustil zmenu petitu žaloby s tým, že žalobcovia sa ďalej domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by bola žalovaná zaviazaná zaplatiť im spoločne a nerozdielne sumu 4.518,18 Eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.459,58 Eur odo dňa 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 1.058,60 Eur odo dňa nasledujúceho po podaní návrhu na zmenu žaloby na súd do zaplatenia, ako aj náhrady trov konania.
9. Žalobcovia dňa 19.12.2018 podali návrh na zmenu účastníkov konania (č.l. 183), ktorú skutočnosť odôvodnili novelou zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 mení zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov. Podľa právnej úpravy platnej od 01.11.2018 „vymáhanie škody, nedoplatkov vo fonde prevádzky, údržby a opráv a iných pohľadávok a nárokov“ je v zmysle § 6 ods. 2 písm. e) BytZ súčasťou správy domu. Poukazované bolo ďalej na § 9 ods. 7 BytZ účinný po 01.11.2018, novela BytZ tak zaviedla zmiešaný typ zákonného zastúpenia s osobitnou úpravou priameho zákonného zastúpenia (v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov) pri správe domu a nepriameho zákonného zastúpenia (správca koná vo svojom mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov) v konaniach pred súdom a inými orgánmi verejnej moci. Z dôvodu uvedenej legislatívnej zmeny nastala počas konania právna skutočnosť v zmysle § 80 CSP (zmena zákona), ktorá založila taký stav v sporovom konaní, že žalobcovia boli nesprávne označení. Z uvedeného dôvodu navrhli zmenu účastníkov konania tak, že z konania vystupujú žalobcovia označení v žalobe ako žalobcovia v 1. až 26. rade a na ich miesto vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava. K uvedenému návrhu priložili aj súhlas Bytového družstva Trnava so vstupom do konania zo dňa 19.12.2018.
10. Podaním doručeným súdu dňa 19.06.2020 (č.l. 251) označeným ako návrh na zmenu žaloby a späťvzatie žalobcovia opäť žiadali o pripustenie zmeny petitu žaloby. Uvedené odôvodnili opätovne narastaním výšky bezdôvodného obohatenia žalovaným na úkor žalobcov, nakoľko úverový vzťah aj naďalej pretrváva, je potrebné uplatniť nárok voči žalovanému aj za ďalšie obdobie po podaní žaloby, t.j. od 21.07.2018 až do súčasnosti. Zároveň z dôvodu matematických chýb pri vykonávaní opätovných prepočtov upravil pôvodne uplatnené sumy, a teda žiadal rozhodnúť v zmysle upraveného petitu, pričom aktuálna suma istiny predstavujúca bezdôvodné obohatenie vzniknuté zvýšením úrokovej sadzby z 0,90% na 2,50% p.a. za celé obdobie od 01.07.2011 do podania uvedeného návrhu na zmenu petitu predstavuje spolu 4.892,71 Eur s príslušenstvom.
11. Uznesením súdu č.k. 16C41/2017-305 zo dňa 06.11.2020 súd pripustil zmenu subjektov na strane žalobcov tak, že z konania vystupujú žalobcovia označení v žalobe ako žalobcovia v 1. až 26. rade a na ich miesto vstupuje ako žalobca Bytové družstvo so sídlom v Trnave, IČO: 00 175 480, Ludvika van Beethovena 26, 917 08 Trnava, a to v súlade s odôvodnením požadovanej zmeny v zmysle § 80 CSP, keď právnou skutočnosťou, s ktorou zákon spája prechod práv na strane žalobcov na správcu, odôvodňujúcou požadovanú zmenu na strane subjektov konania, je novela zákona č. 283/2018 Z.z., ktorou sa s účinnosťou od 01.11.2018 mení zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov ( § 9 ods. 7 BytZ ).
12. Súd na nariadenom pojednávaní dňa 14.07.2021 vykonal dokazovanie vyššie uvedenými listinnými dôkazmi predloženými žalobcom a žalovaným: list- Zvýšenie úrokového rozpätia zo dňa 08.06.2011, Zmluva o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 06.10.2008, Úrokové sadzby ECB, Sťažnosť na postup a žiadosť o preskúmanie postupu Prima banky Slovensko a.s. zo dňa 18.01.2016, odpoveď NBS po prešetrení zo dňa 28.04.2016, Obchodné podmienky pre úvery právnickým osobám a fyzickým osobám podnikateľom, samosprávam a vlastníkom bytov a nebytových priestorov - Prima banka Slovensko, a.s. účinné od 1.4.2016, výzva na úhradu pohľadávky-predžalobná upomienka zo dňa 20.06.2016 spolu s kópiou doručenky, výpis z Obchodného registra Prima banka Slovensko, a.s., výpis z LV č. XXXX F. O..Ú.. I. zo dňa 16.06.2016, rozsudok KS v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016, výtlačok z vyhľadávania v Zozname stálych rozhodcovských súdov, zmluvu o výkone správy č. 200 zo dňa 19.06.2008 (č.l. 127), uznesenie KS v Bratislave sp.zn. 8Co/542/2013-468 zo dňa 26.02.2016, rozsudok KS v Trnave sp.zn. 31Cob/75/2014 zo dňa 03.12.2015, uznesenie KS v Bratislave sp.zn. 8Co/613/2015 zo dňa 29.02.2016, výpočet bezdôvodného obohatenia (č.l. 253), prehľad a rozpis splátok úveru, výpis z LV č. XXXX F. O..Ú.. I. zo dňa 07.07.2017 a zo dňa 15.08.2020, uznesenie NS SR sp.zn. 4Cdo 223/2016 zo dňa 06.06.2017, uznesenie NS SR sp.zn. 3Cdo/80/2017 zo dňa 26.07.2018 (č.l.172), kópia z knihy odoslanej pošty č.l. XXX- rub, výpis z LV č. XXXX pre k.ú. I. zo dňa 05.08.2020, Dodatok č. 2 k Zmluve o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 16.05.2012, zápisnica o pojednávaní zo dňa 04.02.2020 vo veci sp.zn. 11C/51/2017, zo dňa 09.07.2020 vo veci sp.zn. 11C/33/2017, uznesenie OS Trnava č.k. 11C/42/2017-418 zo dňa 05.02.2020, žiadosť bytového družstva zo dňa 26.05.2014 - č.l. 274, odpoveď Prima banky zo dňa 24.06.2014 ohľadne zhodnotenia miery rizika klienta ( interný rating), nález ÚS SR č.k. II.ÚS 43/2020-48 zo dňa 26.05.2020 (č.l.283), ako aj prednesmi strán sporu, pričom z vykonaného dokazovania zistil nasledovný skutkový stav:
13. Zo Zmluvy o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX zo dňa 06.10.2008 (č.l. 11 a nasl.) vyplýva, že klient - vlastníci bytov v bytovom dome na ul. S. Č.. XX Q. I., v zastúpení Bytovým družstvom so sídlom v Trnave (zastúpené G.. C. E., prokuristom) a žalovaný ako banka (v čase uzatvorenia zmluvy s názvom Dexia banka Slovensko a.s., Žilina) uzavreli zmluvu o úvere, na základe ktorej sa žalovaný zaviazal poskytnúť klientovi úver vo výške 1.450.000,- Sk ( t.j. 48.131,18 Eur ) za účelom obnovy bytového domu- zateplenia fasády. Úročenie úveru bolo dojednané v bode 2.2.4.4. zmluvy, keď celková revizibilná úroková sadzba je hodnota 6 mesačného BRIBOR plus úrokové rozpätie 0,9 % p.a.. V bode 2.2.5.1.zmluvy je uvedené: splátky istiny úveru: anuitné, frekvencia splácania v mesačných splátkach vo výške 9.942,- Sk ( t.j. 330,01 Eur) ku 20.dňu mesiaca. V bode 5.5. zmluvy je obsiahnuté dojednanie o tom, že banka má právo adekvátnym spôsobom meniť úrokovú sadzbu v prípade, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta stanoveného bankou, alebo so zmenou rizikovej váhy klienta podľa pravidiel stanovených Národnou bankou Slovenska. Pre posúdenie zmeny miery rizika klienta sú rozhodujúce skutočnosti platné v čase ich ostatného posúdenia v porovnaní s aktuálnymi rozhodujúcimi skutočnosťami. Príslušnú zmenu úrokovej sadzby je banka oprávnená uskutočniť automaticky bez dodatkov k úverovej zmluve. Banka predmetnú zmenu v primeranej lehote oznámi klientovi. V bode 5.7. zmluvy je uvedené: Klient je oprávnený jedenkrát za kalendárny rok za poplatok určený v sadzobníku požiadať banku o prehodnotenie miery jeho rizika a s tým súvisiace prehodnotenie úrokovej sadzby. Z listu Dexia banka Slovensko a.s. zo dňa 08.06.2011 (č.l. 10) adresovaného správcovi vyplýva, že ním banka oznamuje správcovi, že na základe predchádzajúcich spoločných rokovaní k problematike zvýšenia úrokového rozpätia podľa bodu 5.5. úverovej zmluvy č. XX/XXX/XX sa dňom 01.07.2011 mení úrokové rozpätie predmetného úveru na 2,50 % p.a., s tým, že celková úroková sadzba bude predstavovať hodnotu 6 mesačného EURIBORU + 2,50 % p.a..
14. Uznesením vyhláseným na pojednávaní dňa 14.07.2021 tunajší súd na návrh žalobcu zo dňa 19.06.2020 pripustil zmenu petitu žaloby v znení: Žalovaný je povinný zaplatiť žalobcovi sumu 4.862,71
Eur, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 3.074,02 Eur odo dňa 27.06.2016 do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 987,77 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby na súd do zaplatenia, s úrokom z omeškania 5% ročne zo sumy 800,92 Eur odo dňa nasledujúceho po doručení návrhu na zmenu žaloby na súd do zaplatenia, ako aj náhradu trov konania. Napriek tomu, že žalobca nazval podanie ako zmenu žaloby a späťvzatie, súd o uvedenom rozhodol v rámci zmeny petitu, nakoľko v úhrne žiadal žalobca viac, a teda čiastočné späťvzatie by prakticky nemalo žiaden význam.
15. Zástupca žalobcu sa na pojednávaní pridržiaval doterajších písomných podaní, nad rámec uviedol, že sa domáha aj neplatnosti č.l. 5.5 zmluvy z dôvodu jeho neurčitosti a nezrozumiteľnosti podľa § 37 OZ. Odkazuje na judikatúru ESD, ktorý prijal závery, že v spotrebiteľských veciach sa vždy predpokladá vedomosť dodávateľa o tom, že používa neprijateľnú zmluvnú podmienku, a preto zaťažovanie spotrebiteľa preukazovaním úmyslu konajúceho je v rozpore s únijným právom a zásadou proporcionality. Na podanom návrhu na prerušenie konania netrvá, nakoľko mimosúdne rokovania, ktoré mali byť dôvodom prerušenia konania, neboli úspešné. Do spisu doložil ako listinné dôkazy kópie zápisníc z pojednávaní sp.zn. 11C /51/2017 zo dňa 04.08.2020, 11Csp/134/2016 zo dňa 27.06.2019, 11C/25/2017 zo dňa 21.01.2020, 11C/21/2017 zo dňa 28.07. 2020, 12.12.2018, 11C/33/2017 zo dňa 28.01.2020, 11Csp/86/2016 zo dňa 30.01.2019, ktorými preukazuje neuskutočnený kontraktačný proces, nezrozumiteľnosť zmlúv, spôsob zistenia úrokového rozpätia, oznámenia zmien, proces riešenia reklamácií k Prima banke. K doručeniu oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia podaním zo dňa 08.06.2011 uvádza, že bolo vyhotovené dodatočne niekedy v roku 2014, čo vyplýva zo svedeckej výpovede p. O., v ďalšom vyslovil domnienku, že práve oznámenie týkajúce sa tohto konania bolo zneužité a prerobené v iných konaniach. Toto podľa neho vyplýva aj z podacích listov, nakoľko pod č. 56/ROC/2011 bol doručovaný list mestu Trnava.
16. Zástupca žalovaného na pojednávaní odkazuje na svoje písomné podania, podľa č.l. 5.5 sa úrokové rozpätie mohlo aj znížiť, v prípade zmeny ratingu klienta. Ohľadne dodatočného vyhotovovania oznámení o zvýšení úrokového rozpätia uviedol, že toto nebolo preukázané, nenašlo sa síce niekoľko oznámení, to bolo ale v iných konaniach, tam sa potom vyhotovili tzv. potvrdenia o zmene úrokového rozpätia. List o oznámení zvýšenia úrokového rozpätia týkajúci sa tohto konania bol podaný pod pol. č. XX, kde je jednoznačne uvedené, že obsahom je zvýšenie úrokového rozpätia a adresované je BD Trnava. Oznámenie o zvýšení úrokového rozpätia bolo oznámenie najskôr ústne na osobnom rokovaní v banke ešte pred odoslaním listu, to bolo uvedené aj p. O. vo výpovedi v niektorom obdobnom konaní, že prebehli rokovania o zvýšení potvrdil aj G.. E.- prokurista správcu. Ohľadne zmien úrokovej sadzby uviedol, že sadzba sa menila podľa č.l. 2.2.4.2., každých 6 mesiacov, lebo sa upravoval Bribor, resp. Euribor, ktorý platil 6 mesiacov. Jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany banky v prípade úverových zmlúv je výnimka, že nemožno meniť jednostranne podmienky zmluvy podľa § 53 ods.15 OZ v prípade niektorých zmlúv, uvedené vyplýva aj zo smernice XX/XX B..
17. Podľa § 290 zákona č. 160/2015 Z.z. Civilný sporový poriadok (ďalej len „CSP“), spotrebiteľský spor je spor medzi dodávateľom a spotrebiteľom vyplývajúci zo spotrebiteľskej zmluvy alebo súvisiaci so spotrebiteľskou zmluvou.
18. Podľa § 488 zákona č. 40/1964 Zb. Občiansky zákonník (ďalej len „OZ“), záväzkovým vzťahom je právny vzťah, z ktorého veriteľovi vzniká právo na plnenie (pohľadávka) od dlžníka a dlžníkovi vzniká povinnosť splniť záväzok.
19. Podľa § 489 OZ, záväzky vznikajú z právnych úkonov, najmä zo zmlúv, ako aj zo spôsobenej škody, z bezdôvodného obohatenia alebo z iných skutočností uvedených v zákone.
20. Podľa § 497 zákona č. 513/1991 Zb. Obchodný zákonník (ďalej len „ObZ“), zmluvou o úvere sa zaväzuje veriteľ, že na požiadanie dlžníka poskytne v jeho prospech peňažné prostriedky do určitej sumy, a dlžník sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a zaplatiť úroky.
21. Podľa § 502 ods. 1 ObZ, od doby poskytnutia peňažných prostriedkov je dlžník povinný platiť z nich úroky v dojednanej výške, inak v najvyššej prípustnej výške ustanovenej zákonom alebo na základe zákona. Ak úroky nie sú takto určené, je dlžník povinný platiť obvyklé úroky požadované za úvery, ktoré poskytujú banky v mieste sídla dlžníka v čase uzavretia zmluvy. Ak strany dojednajú úroky vyššie než
prípustné podľa zákona alebo na základe zákona, je dlžník povinný platiť úroky v najvyššie prípustnej výške.
22. Podľa § 2 písm. a) a b) zákona č. 258/2001 Z.z. o spotrebiteľských úveroch (ďalej len „ZoSÚ“) v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, na účely tohto zákona sa rozumie a) spotrebiteľským úverom dočasné poskytnutie peňažných prostriedkov na základe zmluvy o spotrebiteľskom úvere vo forme odloženej platby, pôžičky, úveru alebo v inej právnej forme, b) zmluvou o spotrebiteľskom úvere zmluva, ktorou sa veriteľ zaväzuje poskytnúť spotrebiteľovi spotrebiteľský úver a spotrebiteľ sa zaväzuje poskytnuté peňažné prostriedky vrátiť a uhradiť celkové náklady spojené so spotrebiteľským úverom.
23. Podľa § 1 ods. 2 písm. a) ZoSÚ v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, zákon sa nevzťahuje na zmluvy o poskytnutí úveru1) na účely nadobudnutia existujúcich alebo projektovaných nehnuteľností, dodatočné alebo ďalšie stavebné úpravy dokončených stavieb a ich údržbu.
24. Podľa § 24a zákona č. 129/2010 Z.z. o spotrebiteľských úveroch a o iných úveroch a pôžičkách pre spotrebiteľov, na úvery na opravu, rekonštrukciu alebo modernizáciu spoločných častí, spoločných zariadení a príslušenstva domu poskytované vlastníkom bytov a nebytových priestorov podľa osobitného predpisu,4a) ktoré nie sú spotrebiteľským úverom, sa vzťahujú ustanovenia § 2, § 4 ods. 1 písm. a) až d), f) až n) a s), ods. 2 a ods. 7 až 15, § 9 ods. 1 a ods. 2 písm. a), b), d), e), g), h), j) až o), s) a u), § 11 ods. 1, § 12, 19, 23 a 25a, pričom takíto dlžníci vykonávajú svoje práva v súvislosti s uvedenými úvermi spoločne prostredníctvom správcu alebo spoločenstva vlastníkov4a) a veriteľ plní povinnosti voči takýmto dlžníkom tak, že ich plní voči správcovi alebo voči spoločenstvu vlastníkov;4a) to neplatí, ak ide o úvery poskytované Štátnym fondom rozvoja bývania podľa osobitného predpisu.36)
25. Podľa § 52 ods. 1 až 4 OZ, spotrebiteľskou zmluvou je každá zmluva bez ohľadu na právnu formu, ktorú uzatvára dodávateľ so spotrebiteľom. Ustanovenia o spotrebiteľských zmluvách, ako aj všetky iné ustanovenia upravujúce právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, použijú sa vždy, ak je to na prospech zmluvnej strany, ktorá je spotrebiteľom. Odlišné zmluvné dojednania alebo dohody, ktorých obsahom alebo účelom je obchádzanie tohto ustanovenia, sú neplatné. Na všetky právne vzťahy, ktorých účastníkom je spotrebiteľ, sa vždy prednostne použijú ustanovenia Občianskeho zákonníka, aj keď by sa inak mali použiť normy obchodného práva. Dodávateľ je osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy koná v rámci predmetu svojej obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Spotrebiteľ je fyzická osoba, ktorá pri uzatváraní a plnení spotrebiteľskej zmluvy nekoná v rámci predmetu svojej obchodnej činnosti alebo inej podnikateľskej činnosti.
26. Podľa § 53 ods. 1 až 3 OZ (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy), spotrebiteľské zmluvy nesmú obsahovať ustanovenia, ktoré spôsobujú značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa (ďalej len „neprijateľná podmienka“). To neplatí, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak boli neprijateľné podmienky individuálne dojednané. Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah. Ak dodávateľ nepreukáže opak, zmluvné ustanovenia dohodnuté medzi dodávateľom a spotrebiteľom sa nepovažujú za individuálne dojednané.
27. Podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, za neprijateľné podmienky uvedené v spotrebiteľskej zmluve sa považujú najmä ustanovenia, ktoré umožňujú dodávateľovi jednostranne zmeniť zmluvné podmienky bez dôvodu dohodnutého v zmluve.
28. Podľa § 53 ods. 5 OZ, neprijateľné podmienky upravené v spotrebiteľských zmluvách sú neplatné.
29. Podľa § 53 ods. 12 OZ, neprijateľnosť zmluvných podmienok sa hodnotí so zreteľom na povahu tovaru alebo služieb, na ktoré bola zmluva uzatvorená, a na všetky okolnosti súvisiace s uzatvorením zmluvy v dobe uzatvorenia zmluvy a na všetky ostatné podmienky zmluvy alebo na inú zmluvu, od ktorej závisí.
30. Podľa § 53a ods. 1 OZ (v znení účinnom od 01.03.2010), ak súd určil niektorú zmluvnú podmienku v spotrebiteľskej zmluve, ktorá sa uzatvára vo viacerých prípadoch, a je obvyklé, že spotrebiteľ obsah zmluvy podstatným spôsobom neovplyvňuje alebo vo všeobecných obchodných podmienkach za
neplatnú z dôvodu neprijateľnosti takejto podmienky, alebo nepriznal plnenie dodávateľovi z dôvodu takejto podmienky, dodávateľ je povinný zdržať sa používania takejto podmienky alebo podmienky s rovnakým významom v zmluvách so všetkými spotrebiteľmi. Dodávateľ má rovnakú povinnosť aj vtedy, ak mu na základe takejto podmienky súd uložil vydať spotrebiteľovi bezdôvodné obohatenie, nahradiť škodu alebo zaplatiť primerané finančné zadosťučinenie. Rovnakú povinnosť má aj právny nástupca dodávateľa.
31. Podľa § 451 ods. 1 a 2 OZ, kto sa na úkor iného bezdôvodne obohatí, musí obohatenie vydať. Bezdôvodným obohatením je majetkový prospech získaný plnením bez právneho dôvodu, plnením z neplatného právneho úkonu alebo plnením z právneho dôvodu, ktorý odpadol, ako aj majetkový prospech získaný z nepoctivých zdrojov.
32. Podľa § 107 ods. 1 OZ, právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia sa premlčí za dva roky odo dňa, keď sa oprávnený dozvie, že došlo k bezdôvodnému obohateniu a kto sa na jeho úkor obohatil.
33. Podľa § 107 ods. 2 OZ, najneskôr sa právo na vydanie plnenia z bezdôvodného obohatenia premlčí za tri roky, a ak ide o úmyselné bezdôvodné obohatenie, za desať rokov odo dňa, keď k nemu došlo.
34. Podľa § 8b ods. 1 veta prvá zákona č. 182/1993 Z.z. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov (ďalej len „ZoVB“) (v znení účinnom do 31.10.2018), správca je povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet a je oprávnený konať pri správe domu za vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom.
35. Podľa § 9 ods. 7 ZoVB (v znení účinnom od 01.11.2018), spoločenstvo a správca sú povinní vykonávať správu domu samostatne v mene a na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Spoločenstvo a správca vo vlastnom mene zastupujú a konajú na účet vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome pred súdom a iným orgánom verejnej moci; toto zastupovanie trvá, ak sa v konaní pred súdom alebo iným orgánom verejnej moci nepreukáže rozpor záujmov spoločenstva alebo správcu so záujmom zastupovaných vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome.
36. Podľa § 8b ods. 3 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), pri obstarávaní služieb a tovaru je správca povinný dojednať čo najvýhodnejšie podmienky, aké sa dali dojednať v prospech vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Správca je povinný riadiť sa rozhodnutím nadpolovičnej väčšiny vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome o výbere dodávateľa.
37. Žalovaný v konaní vzniesol viacero námietok predstavujúcich nedostatok podmienok konania, s ktorými sa pred posúdením veci samej musel súd vysporiadať. Išlo predovšetkým o námietku nedostatku právomoci súdov SR rozhodovať spor medzi stranami, s poukazom na rozhodcovskú doložku obsiahnutú v bode 15.11 zmluvy o termínovanom úvere. Súd zhodnotil, že v súdenej veci je daná právomoc súdu konať, nakoľko predmetnú rozhodcovskú doložku súd považoval za neplatnú v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Rozhodcovský súd s názvom „Stály rozhodcovský súd Asociácie bánk“ v čase vzniku úverového vzťahu neexistoval (viď Základné informácie na č.l. 95), z ktorého dôvodu je uvedené dojednanie neurčité a nezrozumiteľné, a preto neplatné podľa § 37 ods. 1 OZ. Súd tiež zistil, že rozhodnutím Zhromaždenia členov Slovenskej bankovej asociácie došlo medzičasom k zrušeniu Stáleho rozhodcovského súdu Slovenskej bankovej asociácie ku dňu 01.01.2019. Navyše podľa ustanovenia § 3 ods. 6 zákona č. 335/2014 Z.z. o spotrebiteľskom rozhodcovskom konaní, spotrebiteľská rozhodcovská zmluva neobmedzuje právo spotrebiteľa obrátiť sa na súd, pričom dodávateľ sa môže účinne dovolávať nedostatku právomoci súdu, iba ak vo veci už skôr začalo spotrebiteľské rozhodcovské konanie. Uvedené v súdenom prípade preukázané nebolo, a preto súd má za to, že tu nie je neodstrániteľná prekážka konania predstavujúca nedostatok právomoci spor prejednať, a teda všeobecný súd je oprávnený vo veci konať a rozhodnúť.
38. Ďalšou namietanou skutočnosťou zo strany žalovaného bola oprávnenosť, resp. neoprávnenosť právneho zástupcu zastupovať žalobcov pri podaní predmetnej žaloby, táto námietka bola po pôvodnom zastavení konania tunajším súdom v časti týkajúcej sa žalobcov v 1.-26. rade s kladným záverom vyriešená uznesením Krajského súdu v Trnave č.k. 23Co/81/2019-241 zo dňa 26.02.2020, ktorým bolo zrušené uznesenie o zastavení konania zo dňa 27.12.2018. Z odôvodnenia uznesenia vyplýva, že „v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB aj zmluva o výkone správy v čl. III. (zo dňa 19.06.2008, č.l. 127) obsahuje
dojednanie o splnomocnení, podľa ktorej vlastníci bytov splnomocnili správcu konať pri správe domu za vlastníkov bytov v dome pred súdom, správu domu vykonávať samostatne v mene vlastníkov bytov v dome pri vymáhaní škody. Správca preto bol v prejednávanej veci ako priamy zákonný zástupca vlastníkov bytov v zmysle § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018 (vzhľadom na vyššie uvedený právny názor a s prihliadnutím k faktu, že vymáhanie pohľadávky z úverového záväzku patrí pod výkon správy bytového domu v zmysle čl. I zmluvy o výkone správy, pretože vymáhanie pohľadávky vzniknutej z predmetnej úverovej zmluvy za účelom získania úveru na rekonštrukciu bytového domu žalobcov, v širšom slova zmysle súvisí so správou bytového domu žalobcov). Takéto splnomocnenie nevylučuje ani § 89 CSP, pričom ide o právo dať sa v konaní zastupovať s určitou modifikáciou a správca, ako zákonný zástupca, má toto oprávnenie podľa § 8b ods. 1 ZoVB v znení účinnom do 31.10.2018. Splnomocnenie, ktoré ako splnomocniteľ vystavil zákonný zástupca žalobcov, správca domu, Bytové družstvo so sídlom v Trnave, Beethovenova 26, Trnava, IČO: 00 175 480 pre splnomocneného, právneho zástupcu UNITED LAWYERS, advokátska kancelária, s.r.o., Miletičova 23, Bratislava, IČO: 36 662 291 je z vyššie uvedených dôvodov možné považovať za udelené v súlade s právnymi predpismi.“ Vzhľadom na viazanosť súdu prvej inštancie právnym názorom odvolacieho súdu v konkrétnej veci, súd nezistil nedostatok podmienok konania ani v zastúpení právneho zástupcu žalobcov pri podaní predmetnej žaloby.
39. Nespornou skutočnosťou medzi stranami bolo, že žalovaný - banka ako veriteľ (pod obchodným menom Dexia banka Slovensko a.s.) a vlastníci bytov v bytovom dome na J.. S. XX Q. I., v zastúpení správcom ako zákonným zástupcom ako dlžníci, uzavreli dňa 06.10.2008 Zmluvu o termínovanom úvere č. XX/XXX/XX, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru vo výške 1.450.000 Sk ( t.j. 48.131,18 Eur ) za účelom obnovy bytového domu- zateplenia fasády. V konaní sa žalobcovia domáhali vydania bezdôvodného obohatenia, ktoré malo vzniknúť tým, že žalovaný zvýšil od 01.07.2011 úrokové rozpätie z 0,90% p.a. na 2,50% p.a., a to podľa žalobcov na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky. Suma bezdôvodného obohatenia mala predstavovať spolu sumu 4.862,71 Eur, z toho suma 3.074,02 Eur ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 01.07.2011 do 20.06.2016, suma 987,77 Eur ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 21.06.2016 do 20.07.2018 a suma 800,92 Eur ako bezdôvodné obohatenie za obdobie od 21.07.2018 do 19.06.2020. Úver bol splácaný v zmysle prehľadu splátok úveru.
40. Medzi vlastníkmi bytov a bytovým družstvom bola dňa 19.06.2018 v zmysle § 8a ZoVB uzatvorená zmluva o výkone správy, predmetom ktorej je obstarávanie služieb a tovaru, ktorými správca zabezpečuje pre vlastníkov bytov a nebytových priestorov v bytovom dome činnosti uvedené v zákone o vlastníctve bytov. V zmysle ustanovenia § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy o úvere) je správca povinný vykonávať správu domu samostatne v mene vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome a na ich účet. Podľa § 9 ods. 2 ZoVB právne úkony týkajúce sa domu, spoločných častí domu a spoločných zariadení domu, príslušenstva a pozemku zaväzujú všetkých vlastníkov bytov a nebytových priestorov v dome. Uzatvorením úverovej zmluvy týkajúcej sa bytového domu preto práva a povinnosti z právneho úkonu vznikli priamo vlastníkom bytov a nebytových priestorov v bytovom dome.
41. V konaní sa súd rovnako musel vysporiadať so spotrebiteľským charakterom uzavretej zmluvy o úvere, nakoľko toto bolo namietané zo strany žalovaného. Zmluvu o úvere uzatvoril správca, a to na základe oprávnenia vyplývajúceho mu z § 8b ods. 1 ZoVB (v znení účinnom v čase uzavretia zmluvy), ako aj zo znenia článku III. Zmluvy o výkone správy č. XXX pre bytový dom S. Č..XX, I.. V úverovej zmluve označenými dlžníkmi sú jednotliví vlastníci bytov v predmetnom bytovom dome, tak ako to vyplýva aj zo súčasného znenia § 24a zákona o spotrebiteľských úveroch, kým správca je ich zákonným zástupcom. Právny vzťah založený predmetnou zmluvou o úvere je tak právnym vzťahom založeným spotrebiteľskou zmluvou. Z uvedeného súd bude vzťahy z neho plynúce posudzovať tak podľa príslušných ustanovení Obchodného zákonníka (§ 497 a nasl.), ale aj právnych predpisov, ktoré upravujú právne vzťahy spotrebiteľského charakteru (§ 52 a nasl. OZ). Žalovaný- banka pri uzatváraní zmluvy o úvere vystupovala ako podnikateľ, ktorý koná v rámci predmetu svojej podnikateľskej činnosti a zároveň ako veriteľ, ktorý poskytol úver v rámci svojho podnikania. Daný úver pritom bol poskytnutý v súvislosti s obnovou bytového domu, a teda za účelom zveľadenia majetku fyzických osôb - spotrebiteľov. Na strane dlžníka tak vystupovali spotrebitelia, ktorým nebol úver poskytnutý v rámci obchodnej alebo inej podnikateľskej činnosti. Skutočnosť, že za vlastníkov na základe zákonného splnomocnenia konal správca bytového domu, nie je relevantná, pretože subjektom základného hmotnoprávneho vzťahu s bankou nebol správca bytového domu, ale jednotliví vlastníci bytov a nebytových priestorov. S poukazom na vyššie uvedené a vychádzajúc zo zásady lex specialis derogat legi generali, podľa ktorej špeciálna
právna úprava, ktorou v danom prípade sú ustanovenia § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka, má prednosť pred všeobecnou úpravou, ktorou je Obchodný zákonník, súd vyhodnotil zmluvný vzťah podľa ustanovení Občianskeho zákonníka. V prípade zmluvy o termínovanom úvere síce nejde o zmluvu o spotrebiteľskom úvere podľa § 1 ods. 2 písm. a) zák.č. 258/2001 Z.z. (v znení účinnom ku dňu uzavretia zmluvy, v súčasnosti uvedené vylučuje § 1 ods. 3 písm. r) zák.č. 129/2010 Z.z.), vzťah medzi vlastníkmi bytov ako dlžníkmi a bankou ako veriteľom je vzťahom spotrebiteľským zmysle § 52 a nasl. Občianskeho zákonníka.
42. S ustálením názoru o spotrebiteľskom charaktere vzťahu medzi stranami sporu, súvisí aj otázka miestnej príslušnosti tunajšieho súdu. Podľa § 87 písm. f) zák.č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení účinnom do 30.06.2016, popri všeobecnom súde odporcu je na konanie príslušný aj súd, v obvode ktorého má bydlisko spotrebiteľ, ak ide o spor zo spotrebiteľskej zmluvy. Nakoľko v konaní sa uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia priamo súvisiaci s uzatvorenou spotrebiteľskou zmluvou, miestna príslušnosť je daná podľa bydliska spotrebiteľov, pričom žalobcovia ako spotrebitelia majú trvalý pobyt v obvode tunajšieho súdu. Z uvedeného tak vyplýva, že miestna príslušnosť tunajšieho súdu je daná. Zároveň súd poukazuje na uznesenie Krajského súdu v Žiline č.k. 9NcC/8/2017-81 zo dňa 30.03.2017, ktorým bolo konštatované v predmetnej veci, že miestne príslušným súdom na konanie a rozhodnutie sporu je tunajší súd, ktorým rozhodnutím je tunajší súd viazaný (§ 43 ods. 2 veta posledná CSP).
43. K námietke o nedostatku právomoci súdu a k námietke miestnej nepríslušnosti tunajšieho súdu poukazuje súd aj na skutočnosť, že tu prejednávaná vec bola po vydaní pôvodného zastavujúceho uznesenia tunajším súdom predmetom odvolacieho konania. Odvolací súd pritom nepochybne skúmal procesné podmienky konania, ako aj miestnu príslušnosť tunajšieho súdu (§ 161 ods. 1, § 5 ods. 1, § 41 CSP), avšak nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti. Keďže žalovaný námietky vzniesol už vo vyjadrení k žalobe, pričom odvolací súd nekonštatoval nedostatok právomoci alebo miestnej príslušnosti, z uvedeného vyplýva, že aj odvolací súd skonštatoval, že je daná právomoc súdu a miestna príslušnosť tunajšieho súdu.
44. Argumentácia žalovaného, že jediným subjektom oprávneným žiadať vydanie bezdôvodného obohatenia, je len správca, nakoľko nárok bude príjmom fondu prevádzky, údržby a opráv bytového domu, podľa názoru súdu je nesprávna, pričom súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. II. ÚS 302/2019 zo dňa 20.02.2020, podľa ktorého „z uvedeného nazerania na hmotnoprávne a procesné postavenie vlastníkov bytov, ako aj správcu v posudzovanej veci vyplýva, že nositeľmi hmotného práva, o ktorom sa koná, boli podľa predošlej, ako aj aktuálnej právnej úpravy vlastníci bytov, správca vždy bol a je len zástupcom. Zmenou právnej úpravy správca len nadobudol procesné právo (popri vlastníkoch bytov ako nositeľoch hmotných práv) tento hmotnoprávny nárok vlastníkov bytov uplatňovať vo vlastnom mene. Zmena právnej úpravy postavenia správcu, účinná od 1. novembra 2018, ešte posilňuje postavenie (oprávnenia) správcu, čo však, ako už bolo uvedené, v žiadnom prípade neznamená, že vlastníci bytov stratili vecnú legitimáciu v sporoch týkajúcich sa správy bytového domu. Nie je tak žiadnou prekážkou, že pôvodnými žalobcami boli samotní vlastníci bytov, v predmetnom konaní však vzhľadom na súdom pripustenú zmenu subjektov na strane žalobcov v 1. až 26. rade ( vlastníci bytov) na aktuálneho žalobcu: Bytové družstvo so sídlom v Trnave, je tak uvedená námietka napokon irelevantná.
45. Nárok uplatnený žalobou v prejednávanej veci žalobcovia kvalifikovali ako bezdôvodné obohatenie žalovaného získané na úkor vlastníkov bytov tým, že žalovaný ako banka- veriteľ z úverového vzťahu zvýšila úrokové rozpätie na základe bodu 5.5. zmluvy o úvere, ktoré považujú za neprijateľnú zmluvnú podmienku. V replike zo dňa 17.05.2017 (č.l. 93-rub) žalobcovia výslovne uviedli, že podstatou sporu je vydanie bezdôvodného obohatenia, o ktoré sa žalovaný obohatil na úkor žalobcov ako spotrebiteľov v dôsledku neprijateľnej zmluvnej podmienky, resp. že predmetom konania je neprijateľnosť zmluvnej podmienky, na základe ktorej sa žalovaný bezdôvodne obohatil, avšak na pojednávaní zástupca žalobcov poukazoval aj na neurčitosť uvedeného ustanovenia zmluvy, a teda neplatnosť bodu 5.5. zmluvy, z ktorého nárok uplatňoval.
46. Povinnosťou súdu pri posúdení dôvodnosti uplatneného nároku tak bolo zistiť, či znenie bodu 5.5. zmluvy je určité, a teda platne dojednané v zmysle § 37 ods. 1 OZ. Zo znenia bodu 5.5. zmluvy, za použitia interpretačných pravidiel v § 35 ods. 2 OZ, vyplýva, že žalovaný je oprávnený jednostranne
zmeniť úrokovú sadzbu, ak dôjde k zmene miery rizika klienta. Zmena miery rizika klienta môže súvisieť predovšetkým so zmenou ratingu klienta alebo so zmenou rizikovej váhy klienta. Vzhľadom na uvedenú formuláciu znenia sporného ustanovenia zmluvy podľa názoru súdu toto je dostatočne zrozumiteľné a určité, pričom termín „miera rizika klienta“ sa nepoužíva len v spornom bode 5.5., ale aj v bode 5.7. zmluvy, ktorý rieši možnosť prehodnotenia miery rizika na žiadosť klienta. Pri posudzovanie určitosti predmetného ustanovenia 5.5. zmluvy prihliadal súd aj skutočnosť, že proces uzatvárania zmluvy prebiehal medzi bankou a zástupcom vlastníkov bytov- správcom ako odborníkom v danej oblasti znalým obsahu jednotlivých zmluvných dojednaní. Správca si musel byť vedomý, že banka môže zmeniť úrokovú sadzbu v zmluve uvedených konkrétnych prípadoch, a teda nie bez dôvodu uvedeného v zmluve, pričom toto jasne vyplýva z jazykového vyjadrenia ustanovenia. Uzatvoreniu zmluvy navyše predchádzali rokovania banky a zástupcu vlastníkov bytov- správcu o uzavretí zmluvy, vrátane pripomienkovania, pričom správca nakoniec aplikáciu uvedeného ustanovenia zo strany banky akceptoval, a v uvedenom znení aj zmluvu uzatvoril. Vyplýva to z predložených zápisníc z obdobných konaní na tunajšom súde o výsluchu svedka G.. C. E., ktorý bol prokuristom správcu v čase uzatvorenia zmluvy v období od 26.08.1994 do 01.02.2014 a zmluvu o úvere podpísal. Podľa uvedených zápisníc s Dexiou bol uzavretý väčší počet zmlúv; zúčastňoval sa rokovaní pred uzavretím týchto zmlúv; s prvými zmluvami sa viacej pohrali, dohadovali sa o úverových podmienkach, o výške úrokov, bolo viacej jednaní pri prvých zmluvách, tie ostatné boli opisy predchádzajúcich zmlúv, týmto sa toľko nevenovali; kdesi získali nejaký úspech, ale väčšinou ťahali za kratší koniec; bol pri tom aj právnik, ktorého mali na zmluvy, mal pripomienky, ktoré potom prednášali; čítal celú zmluvu, boli im vysvetlené ustanovenia na tých jednaniach, veci ktoré im neboli jasné, rozporovali alebo o nich diskutovali a si ich ozrejmovali. Svedok na otázku, či pred podpisom zmlúv považoval nejaké ustanovenie zmluvy za neurčité, uviedol, že si vysvetlili problémové veci, takže nie. Z tohto vyplýva, že pri uzatvorení zmluvy o úvere prebehol vždy riadny kontraktačný proces, pripomienkovanie zmluvy sa zo strany správcu udialo aj za účasti právnika, pričom po kontraktačnom procese nezostalo žiadne ustanovenie zmluvy neurčité. Súd poukazuje na nález Ústavného súdu SR sp.zn. I.ÚS 640/2014 zo dňa 01.04.2015, v zmysle ktorého pri skúmaní platnosti a určitosti zmluvy je potrebné preferovať výklad v prospech jej platnosti.
47. V ďalšom sa súd vysporiadal s posúdením ustanovenia bodu 5.5. zmluvy, na základe ktorého malo vzniknúť žalovanému bezdôvodné obohatenie plnením na základe neprijateľnej zmluvnej podmienky, a to s poukazom na stanovisko NBS zo dňa 28.04.2016 a rozsudok KS v Žiline sp.zn. 7Co/563/2015 zo dňa 10.02.2016. Stanovisko NBS, ktoré pre súd nie je záväzné, sa nevyjadruje k spornému bodu 5.5. zmluvy, ale iba k bodu 12.1.1.1. zmluvy (uplatnenie sankčného zvýšenia), na základe tohto ustanovenia však k zvýšeniu úrokového rozpätia v predmetnej veci neprišlo. Rozsudok Krajského súdu v Žiline bol zrušený rozhodnutím Najvyššieho súdu SR a následne KS v Žiline opätovne rozhodol obdobným rozsudkom sp.zn. 7Co/13/2018 zo dňa 18.04.2018, pričom rozhodnutie Krajského súdu v Žiline je na vec prejednávanú v tomto konaní neaplikovateľné, vychádza z iných skutkových okolnosti, v uvedenom konaní nebola posudzovaná zmluva o termínovanom úvere uzavretá za účelom obnovy bytového fondu, v ktorej by ako dlžníci vystupovali vlastníci bytov zastúpení správcom; išlo o iný typ zmluvy ako v tu prejednávanej veci.
48. Ustanovenia bodu 5.5. zmluvy žalobcovia v žalobe považujú za neprijateľné zmluvné podmienky, a preto neplatné. Neprijateľná zmluvná podmienka, ako je uvedené v § 53 ods. 1 OZ, je také ustanovenie spotrebiteľskej zmluvy, ktoré spôsobuje značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa a jej použitie zákon sankcionuje absolútnou neplatnosťou. Ustanovenie § 53 ods. 4 OZ obsahuje len ich demonštratívny výpočet, pričom zákon upravuje výnimku z uvedeného pravidla neprijateľnosti zmluvných podmienok, o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde vtedy, ak ide o predmet plnenia, cenu plnenia alebo ak bola neprijateľná podmienka individuálne dojednaná (§ 53 ods. 1 OZ v znení účinnom ku dňu uzavretia dodatku). Za individuálne dojednané zmluvné ustanovenia sa nepovažujú také, s ktorými mal spotrebiteľ možnosť oboznámiť sa pred podpisom zmluvy, ak nemohol ovplyvniť ich obsah; pričom individuálne dojednanie preukazuje dodávateľ.
49. Ak by aj bola v spotrebiteľskej zmluve obsiahnutá taká podmienka, ktorá by svojím charakterom spôsobovala značnú nerovnováhu v právach a povinnostiach zmluvných strán v neprospech spotrebiteľa, ale bola individuálne dojednaná, nepôjde o neprijateľnú zmluvnú podmienku. Dôkazné bremeno ohľadom preukázania toho, že zmluvná podmienka bola individuálne dojednaná, nesie dodávateľ, v tomto prípade žalovaný. Z predložených zápisníc v obdobných konaniach na tunajšom súde (konania sp.zn. 11C/51/2017, sp.zn. 11C/33/2017) o výsluchu svedka G.. C. E. (konajúceho pri
uzatváraní zmluvy za správcu) a G.. F. O. (konajúceho pri uzatváraní zmluvy za žalovaného) súd považuje za preukázané, že pred uzavretím úverových zmlúv sa uskutočnilo rokovanie zástupcov strán zmluvy, správcovi bol predložený návrh zmluvy na pripomienkovanie, vždy sa to s ním prerokovávalo, a to aj za súčinnosti právnika, boli vysvetlené všetky zmeny, pred podpisom bola zmluva čítaná, keď bolo viac zmlúv, prešli hlavičku, predmet zmluvy, výšku úveru, účel, úrokovú sadzbu, podmienky, adresu doručovania..... V prípade zmluvy po dlhšom čase sa čítalo všetko. Znenie úverovej zmluvy bolo predmetom dojednávania banky a správcu, pričom správca mal pri kontraktačnom procese aj pomoc práva znalej osoby, nešlo o formulárovú zmluvu, do ktorej dlžník nemá možnosť zasiahnuť, ale správca ako odborne spôsobilá osoba, mal možnosť ovplyvniť obsah zmluvy, a to aj za pomoci právnika, spotrebitelia mali prostredníctvom správcu možnosť zmluvné podmienky si dohodnúť, zmluvné podmienky tak boli individuálne dojednané, nie je možné považovať sporné ustanovenie bodu 5.5. zmluvy za neprijateľnú zmluvnú podmienku, plnenie na základe uvedeného zmluvného ustanovenia nezakladalo bezdôvodné obohatenie.
50. Súd navyše uvádza, že z formulácie ustanovenia bodu 5.5. zmluvy vyplýva, že toto umožňuje zmenu úrokovej sadzby aj v prospech spotrebiteľa (v prípade jeho zníženia), keďže banka má možnosť meniť úrokovú sadzbu, nielen ju zvýšiť), a to napríklad z dôvodov konkurencie iných bánk, a preto tu chýba existencia „značnej nerovnováhy“ v právach a povinnostiach zmluvných strán „ v neprospech spotrebiteľa“, aby bolo možné uvedené ustanovenie posúdiť ako neprijateľnú zmluvnú podmienku. Súd taktiež poukazuje na skutočnosť, že o neprijateľnú zmluvnú podmienku nejde ani vtedy, ak ide o „cenu plnenia“, pričom v prípade úroku možno hovoriť o cene plnenia. Rovnako aj ustanovenie § 53 ods. 15 písm. a) OZ (účinné od 01.06.2010) umožňuje jednostranné zvýšenie úrokovej sadzby zo strany dodávateľa a nepovažuje ho za neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ. V neprospech názoru o tom, že ide o neprijateľnú zmluvnú podmienku je aj skutočnosť, že dôvod prípustnej zmeny vyplýval zo samotného znenia č.l. 5.5 zmluvy, v ktorom boli uvedené prípady, za splnenia ktorých prichádzalo do úvahy zvýšenej úrokovej sadzby, a teda nemôže ísť o neprijateľnú zmluvnú podmienku podľa § 53 ods. 4 písm. i) OZ, nakoľko k zmene zvýšenej úrokovej sadzby nedošlo bez dôvodu v zmluve dohodnutého, tak ako je uvedené v uvedenom zákonnom ustanovení.
51. K objasneniu dôvodu zvýšenia úrokovej sadzby v konkrétnom prípade súd poukazuje na zápisnicu z konania vedeného pod sp. zn. 11C/51/2017 zo dňa 04.02.2020 z výpovede svedka G.. O. (č.l. 295 spisu- rub). Tento uviedol, že v zmysle úverových zmlúv každý klient predkladá účtovné výkazy jednotlivých bytových domov, príjmy, výdavky, zostatky na účtoch, zmeny majiteľov, zmeny zmluvy, na základe monitoringu sa každý rok stanovuje nový rating; úverová komisia rozhodla, že riziko splácania úverov bytových domov je vyššie, preto sa rozhodli zvýšiť úrokové rozpätia vzhľadom na zvýšenie rizikovej prirážky; úroková sadzba klesala, odbor rizika z monitoringov skonštatoval, že platbyschopnosť obyvateľstva klesá; v tom období klesala zamestnanosť z 2% až na 14%, viac ako 50% majiteľov bytov bolo nad 55 rokov; úverový výbor skonštatoval, že riziko splácania úverov rastie. Dôvodom zmeny úrokového rozpätia tak bol podľa svedka zhoršený rating klienta, čo bolo dané stúpajúcou nezamestnanosť, čím sa zvýšilo riziko nesplácania úveru. Už v roku 2008 došlo k finančnej kríze, ročný Euribor mal hodnotu až 5%, dalo sa predpokladať, že bude rýchlo klesať, boli realizované rokovania s predstaviteľmi BD, avšak vtedy k dohode nedošlo, musel by byť uzatvorený dodatok. V druhej polovici roka 2011 sa prehĺbila tzv. dlhová kríza v eurozóne a došlo k spomaleniu, resp. k poklesu ekonomického rastu, v uvedenom období sa vo všeobecnosti pritom miera rizika dlžníkov zhoršila a zvýšilo sa riziko nesplácania úverov. Z uvedeného tak vyplýva, že k zmene miery rizika klienta došlo z dôvodu zmeny ratingu klienta, čím sa naplnil jeden z dôvodov, ktorý si banka a správca ako dôvod jednostrannej zmeny úrokového rozpätia dojednali v bode 5.5. zmluvy. Uvedené zvýšenie úrokového rozpätia je možné považovať za adekvátne, a to vzhľadom na to, že ustanovenie bodu 12.1.1.1.umožňuje za určitých podmienok zvýšenie úrokového rozpätia až do 4,87 % p.a., pričom namietaný bod 5.5. zmluvy ani nemá hornú hranicu zvýšenia, napriek tomu žalovaný úrokové rozpätie zvýšil iba na hodnotu 2,50% p.a..
52. K námietke žalobcov ohľadne doručenia oznámenia o zvýšení úrokového rozpätia, súd uvádza, že uvedené oznámenie - list „Zvýšenie úrokového rozpätia“ zo dňa 08.06.2011 (č.l. 10) žalobcovia priložili už k žalobe, v ktorej uvádzali, že žalovaný toto oznámenie zaslal žalobcovi, pričom zvýšenie úrokového rozpätia sa netýkalo len jedného bytového domu, ale týkalo sa všetkých domov. Toto skutkové tvrdenie žalovaný nepoprel, súd ho tak považoval za nesporné. Žalovaný navyše predložil kópiu z knihy odoslanej pošty (č.l. 273), z ktorej odoslanie uvedeného oznámenia vyplýva. Ako podstatné súd dáva do pozornosti, že uvedený list bol súčasťou samotnej žaloby, t.j. správcovi bol preukázateľne
doručený, pričom v samotnom texte oznámenia zo dňa 08.06.2011 adresovaného správcovi sa uvádza, že k zvýšeniu úrokového rozpätia došlo na základe predchádzajúcich spoločných rokovaní, a teda k oznámeniu zvýšenia úrokového rozpätia došlo aj ústne. Rovnako svedok G.. T. vo svojej výpovedi v obdobnom konaní ( č.l. 299) potvrdil existenciu listu z roku 2012, ktorým banka zvýšenie úrokového rozpätia oznámila. Ak žalobcovia neskôr v konaní začali spochybňovať doručenie oznámenia správcovi, takýto postup sa súdu zo strany žalobcu javí ako účelový, vzhľadom k vznesenej námietke premlčania zo strany žalovaného. O tom, že o zmene úrokového rozpätia prebiehali rokovania, vyplýva zo zápisníc z obdobných konaní pri vypočutí svedka G.. E., ako aj svedka G.. O., správca bol pred doručením listu o zmene úrokového rozpätia informovaný aj na osobnom rokovaní a následne bol doručovaný list, a teda k oznámeniu o zvýšení úrokového rozpätia došlo aj ústne. O vedomosti správcu o zvýšení úrokovej sadzby je zrejmé aj z výpisov platieb, nakoľko od oznámenia zvýšenia boli splátky hradené vo vyššej sume. Z uvedeného tak vyplýva, že správca, hoci spočiatku so zvýšením úrokového rozpätia nesúhlasil, nakoniec zvýšenie úrokového rozpätia akceptoval, čoho následkom je to, že úvery boli ďalej splácané aj pri zvýšenom úroku, pričom nevyužil možnosť riešiť situáciu inak (napr. predčasné splatenie úveru; prechod do inej banky; uplatnenie bodu 5.8. zmluvy). Avšak ani prípadné neoznámenie zvýšenia, resp. neskoršie oznámenie by nebolo dôvodom neúčinnosti, alebo neplatnosti zvýšenia, keď takýto následok zo samotnej zmluvy nevyplýva.
53. Na základe takto vykonaného dokazovania súd skonštatoval, že ustanovenie bodu 5.5. zmluvy nepovažuje za neprijateľnú zmluvnú podmienku, rovnako toto ustanovenie nepovažuje za neurčité, nie je možné tak dospieť k záveru, že by žalovaný získal bezdôvodné obohatenie na úkor vlastníkov bytov. Uvedené plnenie bolo získané na základe platného a určitého ustanovenia zmluvy, ktorej uzatvoreniu predchádzal riadny kontraktačný proces, plnenie tak nezakladá uplatnený nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia. Z uvedeného dôvodu súd žalobu vo výroku I. rozsudku zamietol, vrátane úroku z omeškania.
54. Keďže súd uplatnený nárok žalobcu nepriznal, je nadbytočné sa zaoberať vznesenou námietkou premlčania, nakoľko žalobcovi voči žalovanému žiadny nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia nevznikol. Keďže sa v konaní uplatňuje nárok na vydanie bezdôvodného obohatenia, tento sa podľa § 107 ods. 1 a 2 OZ premlčuje v 2-ročnej subjektívnej a 3-ročnej. Žaloba bola podaná dňa 30.06.2016, premlčané by boli všetky plnenia urobené viac ako 3 roky pred podaním žaloby, t.j. v trojročnej objektívnej premlčacej dobe. V prejednávanej veci by pritom nebolo možné aplikovať 10- ročnú objektívnu premlčaciu dobu, pretože v konaní nebol preukázaný úmysel žalovanej bezdôvodne sa obohatiť, keď zvýšenie úrokového rozpätia malo základ priamo v zmluve. V konaní nebolo žiadnym dôkazom preukázané tvrdenie žalobcov, že zo strany banky išlo o sústavnú činnosť, ktorá vedome smeruje k bezdôvodnému obohateniu, ale bolo preukázané, že išlo o postup v zmysle ustanovenia úverovej zmluvy z dôvodu zvýšenia miery rizika klienta. V prípade subjektívnej premlčacej doby by bolo potrebné prihliadnuť na skutočnosť preukázanú zo zápisníc z výsluchov svedkov G.. E. Y. G.. O., podľa ktorých správca o zvýšení úrokového rozpätia vedel už od počiatku. Uplatnenie námietky premlčania zo strany žalovaného súd za zneužitie práva nepovažoval, ako to namietal žalobca. Vznesenie námietky premlčania je uplatnením práva, ktoré zákon predpokladá, pričom neboli preukázané žiadne také individuálne okolnosti prípadu, ktoré by umožňovali (v prípade uznania nároku žalobcu) na námietku premlčania neprihliadnuť. Tieto okolnosti musia byť pritom naplnené v natoľko výnimočnej intenzite, aby bol odôvodnený tak významný zásah do právnej istoty, akým je neumožnenie práva uplatniť námietku premlčania (uznesenie NS ČR sp.zn. 25Cdo 2648/2003 zo dňa 31.08.2004).
55. V prípade, ak sa súd v odôvodnení nezaoberal konkrétnou námietkou strán konania, urobil tak preto, že daný argument a taktiež odpoveď naň nepovažoval pre rozhodnutie za rozhodujúce (Ruiz Torija c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-A, s. 12, § 29; Hiro Balani c. Španielsko z 9. decembra 1994, séria A, č. 303-B, Georgiadis c. Grécko z 29. mája 1997; Higgins c. Francúzsko z 19. februára 1998).
56. Podľa § 251 CSP, trovy konania sú všetky preukázané, odôvodnené a účelne vynaložené výdavky, ktoré vzniknú v konaní v súvislosti s uplatňovaním alebo bránením práva.
57. Podľa § 255 ods. 1 CSP, súd prizná strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.
58. Podľa § 262 ods. 1 a 2 CSP o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí. O výške náhrady trov konania rozhodne súd prvej inštancie po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
59. Pri rozhodovaní o nároku na náhradu trov konania súd aplikoval ustanovenia § 262 ods. 1 CSP v spojení s § 255 ods. 1 CSP, nakoľko žalovaný bol v konaní plne úspešnou stranou, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalovaného voči žalobcovi na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v plnom rozsahu. Súd v konaní nezistil žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by žalovanému náhradu trov konania nepriznal. O výške náhrady trov konania žalovanej bude rozhodnuté v zmysle § 262 ods. 2 CSP po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.
Poučenie:
Proti tomuto rozhodnutiu je možné podať odvolanie v lehote do 15 dní odo dňa jeho doručenia na Okresnom súde Trnava (§ 355 ods. 1 CSP, § 357 písm. a), m) CSP).
V odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach podania, a síce ktorému súdu je určené, kto ho robí, ktorej veci sa týka, čo sa ním sleduje, podpis, spisová značka konania (§ 127 ods. 1 CSP) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh) (§ 363 CSP).
Odvolanie možno odôvodniť len tým, že a) neboli splnené procesné podmienky, b) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces, c) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, d) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, e) súd prvej inštancie nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, f) súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, g) zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú prípustné ďalšie prostriedky procesnej obrany alebo ďalšie prostriedky procesného útoku, ktoré neboli uplatnené, alebo h) rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Odvolanie proti rozhodnutiu vo veci samej možno odôvodniť aj tým, že právoplatné uznesenie súdu prvej inštancie, ktoré predchádzalo rozhodnutiu vo veci samej, má vadu uvedenú v odseku 1, ak táto vada mala vplyv na rozhodnutie vo veci samej.