Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Cob/10/2021

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedu senátu JUDr. Andreja Radomského a členov senátu JUDr. Mareka Kohúta a JUDr. Jozefa Angeloviča, v spore žalobcu: Všeobecná úverová banka, a.s.; skrátený názov: VÚB, a.s., so sídlom Mlynské nivy 1, 829 90 Bratislava, IČO: 31 320 155, proti žalovaným: 1/ R-MEDIA PLUS, s.r.o., so sídlom Šafárikova 5944/30, 080 01 Prešov, IČO: 36 660 949 a 2/ Z. N., H.. XX.XX.XXXX, C. F. XXX/XXX, XXX XX E. H. D., zastúpení: JUDr. Mario Holler, advokát, so sídlom Krmanova 16, 040 01 Košice - mestská časť Staré Mesto, IČO: 42103134, o zaplatenie 163.346,64 eur s príslušenstvom, o odvolaní žalovaného v 2/ rade proti rozsudku Okresného súdu Prešov, č. k. -118 zo dňa 21.09.2020, takto jednohlasne

rozhodol:

I. Potvrdzuje rozsudok vo výroku I., čo do povinnosti zaplatiť sumu vo výške 163.346,64 eura do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku a súvisiaceho výroku II. o trovách konania.

II. Mení rozsudok vo výroku I. o spôsobe plnenia žalovaných v 1/ a 2/ rade tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

III. Stranám sporu nárok na náhradu trov odvolacieho konania nepriznáva.

odôvodnenie:

1. Žalobca sa žalobou doručenou súdu dňa 27.11.2017 domáhal vydania rozhodnutia, ktorým súd uloží žalovaným povinnosť zaplatiť žalobcovi sumu 163.346,64 eur ako aj náhradu trov konania. Návrh odôvodnil tým, že na základe Zmluvy o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX V. zo 14. Septembra 2006 (ďalej len „zmluva“) žalobca poskytol žalovanému v 1/ rade ako úverovému dlžníkovi úver v premenlivej výške, maximálne do sumy 125.000,- eur, stanovenej podľa čl. 1 Špecifických podmienok úveru. Termín konečnej splatnosti bol stanovený na 20.09.2007. Neoddeliteľnou prílohou Zmluvy boli Všeobecné obchodné podmienky pre úvery platné v čase uzavretia zmluvy (ďalej len „VOP“), Odkladacie podmienky a Špecifické podmienky úveru. Žalobca a žalovaný v 1/ rade si v ust. čl. 4 Zmluvy a ust. čl. 2 Špecifických podmienok úveru dohodli úrokovú sadzbu tak, že bude pohyblivá, vypočítaná Žalobcom pre každé úrokové obdobie ako súčet sadzby EURIBOR pre toto úrokové obdobie a marže vo výške 2,50 % p.a., pričom každé úrokové obdobie má dĺžku 1 mesiac. Uzatvorením dodatku č. 1 došlo k zníženiu marže na 2,10 % p.a., dodatkom č. 2 bola marža dohodnutá vo výške 1,6 % p.a., dodatkom č. 3 bola marža zmenená na 2,00% p.a., dodatkom č. 4 na 4,10% p.a., dodatkom č. 6 na 3,8% p.a., dodatkom č. 7 na 2,5% p.a., dodatkom č. 11 na 2,2% p.a. Pre prípad neplnenia záväzkov vyplývajúcich žalovanému v 1. Rade zo zmluvy si zmluvné strany dohodli úrok z omeškania vo výške 5% p.a. k platnej úrokovej sadzbe. Návratnosť poskytnutého úveru bola na základe zmluvy zabezpečená Ručiteľskou listinou č. 181/2009/ RL zo dňa 15.04.2009 (ďalej len „ručiteľská listina“), prostredníctvom ktorej sa žalovaný v 2/ rade prebral v prospech žalobcu ručenie za riadne a včasné splnenie zabezpečovaného záväzku a vyhlásil, že v prípade ak žalovaný v 1/ rade nesplní zabezpečovaný záväzok na prvé požiadanie zo strany žalobcu,

okamžite žalobcu uspokojí a zaplatí mu požadovanú dlžnú čiastku. Vzhľadom k tomu, že si žalovaný v 1. rade nesplnil svoje záväzky vyplývajúce mu z zmluvy, bolo mu zo strany žalobcu zaslané Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru zo dňa 08.03.2017, ktorým ho žalobca vyzval na okamžité plnenie. Nakoľko žalovaný v 1/ rade žalobcovi dlžnú sumu napriek výzve nezaplatil, vyzval žalobca žalovaného v 2/ rade dňa 04.04.2017 ako ručiteľa na úhradu splatného záväzku. Žalovaný v 2/ rade tento záväzok nesplnil, a zostatok pohľadávky ku dňu podania žaloby predstavoval sumu 163.346,64 eur. S ohľadom na uvedené podal žalobca voči žalovaným 1/ a 2/ žalobu.

2. Okresný súd Prešov (ďalej len „súd prvej inštancie“), napadnutým rozsudkom rozhodol tak, že cit.:

„I. Žalovaný v 1. rade a žalovaný v 2. rade sú p o v i n n í zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne sumu 163.346,64 €, pričom plnením jedného z nich zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných, a to do troch dní od právoplatnosti tohto rozsudku.

II. Žalobcovi súd p r i z n á v a nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, pričom ukladá povinnosť žalovaným zaplatiť trovy žalobcovi s tým, že o výške tejto náhrady bude v zmysle rozhodnuté súdom prvej inštancie samostatným uznesením.“

3. Svoje rozhodnutia súd prvej inštancie právne odôvodnil ustanovením , , , , , , , , a , podľa ustanovenia , , .

4. Súd prvej inštancie skutkovo vec odôvodnil tak, že dňa 14.09.2006 žalobca ako veriteľ a spoločnosť N. R., K.. K. Q..X.. K. K. S. XX, XXX XX E., P.: XXXXXXXX, právny predchodca žalovaného v 1/ rade, ako dlžník uzavreli zmluvu o kontokorentnom úvere č. XXXX/XXXX/UZ, ktorej predmetom bolo poskytnutie úveru v celkovej výške 125.000,- eur v zmysle špecifických podmienok úveru. Zároveň bola medzi stranami dohodnutá variabilná úroková sadzba, ktorej výška pre každé úrokové obdobie bola stanovená ako súčet sadzby EURIBOR pre toto úrokové obdobie a marže vo výške 2,50 % p.a. pričom každé úrokové obdobie má dĺžku 1 mesiac. Uzatvorením dodatku č. 1 došlo k zníženiu marže na 2,10 % p.a., dodatkom č. 2 bola marža dohodnutá vo výške 1,6 % p.a., dodatkom č. 3 bola marža zmenená na 2,00% p.a., dodatkom č. 4 na 4,10% p.a., dodatkom č. 6 na 3,8% p.a., dodatkom č. 7 na 2,5% p.a., dodatkom č. 11 na 2,2% p.a. Pre zabezpečenie splnenia záväzku žalovaného v 1. rade poskytol žalovaný v 2. rade ručiteľské vyhlásenie, a to ručiteľskou listinou č. 181/2009/RL zo dňa 15.04.2009, v zmysle ktorej sa žalobcovi ako veriteľovi zaviazal splniť záväzok dlžníka - žalovaného v 1/ rade, ak žalovaný v 1/ rade nesplní svoj záväzok na prvé požiadanie zo strany žalobcu. Nakoľko žiaden zo žalovaných nepoprel uvedené skutočnosti, súd má za to, že nie sú medzi stranami sporné. Zároveň súd z obsahu listín zistil, že dňa 20.04.2017 bolo žalovanému v 1/ rade doručené Vyhlásenie o predčasnej splatnosti úveru a výzva na úhradu dlžnej sumy. Dňa 03.05.2017 bola podľa predložených listín žalovanému v 2/ rade doručená Výzva na úhradu splatných záväzkov, v zmysle ktorej bol ako ručiteľ vyzvaný na úhradu splatných záväzkov hlavného dlžníka - žalovaného v 1/ rade. Podľa čl. 6 písm. b) zmluvy, Ak nastane ktorákoľvek zo skutočností nazvaných v tejto zmluve o úvere ako Prípad porušenia zmluvy, bez ohľadu na to, či jej vznik mohli Dlžník alebo iná osoba ovplyvniť, kým táto skutočnosť pretrváva, Veriteľ je oprávnený písomne vyzvať Dlžníka, aby všetky čiastky, ktoré sú dlžné podľa tejto zmluvy o úvere alebo ich časť určenú Veriteľom, splatil namiesto pôvodne dohodnutej doby splatnosti v čase určenom Veriteľom, čo sa Dlžník zaväzuje splniť. Podľa čl. 10 písm. j), k) a p) VOP, každá z nasledujúcich skutočností sa považuje za Prípad porušenia zmluvy bez ohľadu na to, či jej nastanie mohli Dlžník alebo iná osoba ovplyvniť: j) voči Dlžníkovi bude podaný návrh na exekúciu, výkon rozhodnutia alebo na podobné konanie, ktorého účelom je nútený výkon právoplatného rozhodnutia, k) Dlžník prestane vykonávať alebo nastali okolnosti (vrátane zámeru príslušnej osoby), ktoré môžu smerovať k zastaveniu vykonávania jeho hlavného predmetu podnikateľskej činnosti, p) nastane skutočnosť alebo viac navzájom súvisiacich alebo aj nesúvisiacich skutočností, ktoré podľa odôvodneného názoru Veriteľa budú mať pravdepodobne Podstatný nepriaznivý dopad na Dlžníka. Z výpisu Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 12379/V vyplýva, že spoločnosť N. R., K.. K. Q..X.. so sídlom S. XX, XXX XX E., P.: XXXXXXXX, bola dňa 13.04.2017 vymazaná z Obchodného registra, pričom jej právnym nástupcom sa stal žalovaný v 1/ rade.

5. Súd prvej inštancie vec právne posúdil tak, že pokiaľ ide o argument žalovaného v 2/ rade, ktorý spočíva v tvrdení, že pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neexistovali dôvody uvedené v zmluve

súd sa s týmto tvrdením nestotožňuje. Z obsahu výpisu z Obchodného registra Okresného súdu Košice I, oddiel: Sro, vložka č. 12379/V vyplýva, že takýto dôvod minimálne vo vzťahu k ustanoveniu čl. 10 písm. p) VOP existoval, keďže žalovaný v 1/ rade bol ku dňu 13.04.2017 dobrovoľne vymazaný z Obchodného registra. Žalobca preto dôvodne usudzoval okolnosť majúcu nepriaznivý dopad na Dlžníka. Žalovaný tiež namieta, že časť uplatňovaného nároku by mala byť adekvátne ponížená, pričom poukazuje na Factoringovú zmluvu č. XXXXX, na základe ktorej mala spoločnosť N. U. B..K.. posielať na účet žalovaného v 1/ rade časť z prijatého plnenia jeho dlžníkov. V tejto súvislosti súd poukazuje na ustanovenie , v zmysle ktorého sú strany sporu povinné označiť skutkové tvrdenia dôležité pre rozhodnutie vo veci a podoprieť svoje tvrdenia dôkazmi, a to v súlade s princípom hospodárnosti. Súd má za to, že žalovaný tvrdené skutočnosti ničím nepreukázal, neuviedol v akej sume má byť záväzok ponížený, uvedenú faktoringovú zmluvu nepredložil a zároveň na pojednávaní dňa 27.01.2020 nenavrhol ďalšie dokazovanie. Pokiaľ ide o formuláciu petitu žaloby, ktorú žalovaný v 2. rade namieta, súd má za to, že petit žaloby dostatočne jasne formuluje, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu poskytnutého plnenia povinnosť ostatných žalovaných. Uvedená formulácia podľa názoru súdu dostatočným spôsobom reflektuje obsah hmotnoprávneho vzťahu hlavného dlžníka a ručiteľa a povahu akcesorického záväzku ručiteľa vo vzťahu k hlavnému záväzku dlžníka tak, že v prípade ak plnenie poskytne ktorýkoľvek z nich, záväzok zaniká vo vzťahu k obom. S ohľadom na všetko vyššie uvedené mal súd za to, že žaloba je dôvodná v celom rozsahu, preto rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozsudku.

6. O trovách konania súd prvej inštancie rozhodol v zmysle ustanovenia s tým, že priznal žalobcovi nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %, podľa ktorého súd priznal strane náhradu trov konania podľa pomeru jej úspechu vo veci.

7. Proti rozsudku podal v zákonnej lehote odvolanie žalovaný v 2/ rade, a to z dôvodov uvedených v ustanovení a , teda, že súd prvej inštancie dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu prvej inštancie vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Z tohto dôvodu navrhol rozhodnutie súdu prvej inštancie zrušiť a vrátiť súdu prvej inštancie vec na ďalšie konanie a nové rozhodnutie a taktiež žiadal priznať nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Svoje odvolanie odôvodnil tým, že v celom rozsahu neuznáva nárok uplatnený žalobcom v podanej žalobe a má za to, že je v celom rozsahu nedôvodný. Podľa jeho názoru je zrejmé, že podmienky na vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru neboli splnené a žalobca nijako nepreukázal, že by nastal niektorý z dôvodov porušenia zmluvy podľa čl. 10 všeobecných obchodných podmienok pre úvery, a to počas celého prvostupňového konania a v tomto žalobca neuniesol svoje dôkazné bremeno. Taktiež súdom prvej inštancie nebola zohľadnené skutočnosť, že časť nároku uplatnená žalobcom je nedôvodná, keďže medzi žalovaným v 1/ rade ako klientom a obchodnou spoločnosťou N. U. B..K.. ako factorom bola v roku 2016 uzavretá Factoringová zmluva č. XXXXX, v zmysle ktorej mala spoločnosť N. U. B..K.. posielať na účet žalovaného v 1/ rade (v prospech ktorého bol poskytnutý kontokorentný úver) časť z prijatého plnenia od dlžníkov žalovaného v 1/ rade. Podľa žalovaného v 2/ rade známych vedomostí dochádzalo k plneniu zo strany dlžníkov žalovaného v 1/ rade, preto záväzok žalovaného v 1/ rade mal byť adekvátne znížený. Uvedené je o to viac závažné, že žalobca je právnym nástupcom spoločnosti N. U. B..K.. Prvostupňové rozhodnutie smeruje k tomu, že sa požaduje solidárna úhrada žalovanej peňažnej pohľadávky, pričom absentuje vzťah solidarity medzi žalovaným v 1/ rade ako dlžníkom a žalovaným v 2/ rade ako ručiteľom. Ručiteľský záväzok je práve akcesorickým záväzkom (vedľajším, práve závislým od primárneho záväzku čo do jeho vzniku, zániku a splatnosti a z pravidla aj obsahu), ktorý je viazaný na hlavný záväzok (pre neho určujúci). Z uvedeného dôvodu považuje žalovaný v 2/ rade výrok č. I. za právne nesprávny, keďže zastáva názor, že vec nebola správne právne posúdená s čím súvisí aj výrok č. II. prvostupňového rozhodnutia, keďže je žalovaný v 2/ rade toho názoru, že žalobcovi ako strane, ktorá nemala mať v spore z vedených dôvodov úspech v žiadnom rozsahu neprináleží náhrada trov konania.

8. K odvolaniu žalovaného v 2/ rade sa žalobca písomne nevyjadril.

9. Následne sporové strany nevyužili podanie odvolacej repliky ani odvolacej dupliky.

10. Krajský súd v Prešove (ďalej len „odvolací súd“) príslušný na rozhodnutie o odvolaní podľa ust. (ďalej len „“), v zmysle zásad ust. a , vzhľadom na včas podané odvolanie preskúmal napadnutý rozsudok, ako aj konania

mu predchádzajúce v zmysle zásad vyplývajúcich z ust. a nasledujúce bez nariadenia pojednávania ( a contrario) s tým, že miesto a čas vyhlásenia rozhodnutia oznámil na úradnej tabuli Krajského súdu v Prešove a na jeho webovej stránke najmenej 5 dní vopred a dospel k záveru, že odvolanie žalovaného v 2/ rade nie je dôvodné.

11. Na potvrdenie správnosti prvoinštančného rozhodnutia k odvolacím námietkam žalovaného odvolací súd uvádza nasledovné.

12. V odvolacom konaní z dispozičnej zásady vyplýva, že odvolací súd vec prejedná v medziach, v ktorých sa odvolateľ domáha prieskumu. Určením rozsahu napadnutia rozhodnutia súdu prvej inštancie odvolateľ nielen vymedzuje to, ohľadne akých výrokov u rozhodnutia súdu prvej inštancie nastal suspenzívny účinok odvolania, ale súčasne stanoví medze, v ktorých je odvolací súd oprávnený a povinný rozhodnutie súdu prvej inštancie preskúmať.

13. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym zistením skutkového stavu a nesprávnym právnym zistením, teda, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (Ústavný súd Slovenskej republiky ).

14. K námietke nesprávnych skutkových zistení z vykonaných dôkazov písm. f) odvolací súd poznamenáva, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania teda spočíva v získavaní dôležitých poznatkov na základe ktorých súd stanoví skutkový stav v prejednávanej veci a z ktorého potom vychádza a na ktorý následne aplikuje aj konkrétnu právnu normu, resp. právne normy, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom vôbec pre rozhodnutie súdu. Dôkazmi overený skutkový stav je významný však aj z hľadiska posúdenia správnosti tvrdení strán sporu a unesenia dôkazného bremena, ktoré je predpokladom ich úspešnosti, a to obzvlášť v sporovom konaní (primerane rozsudok NS SR sp. zn. ). Odvolací súd tiež zdôrazňuje aj to, že súd nemusí rozhodovať v súlade so skutkovým a právnym názorom strany sporu a procesný postoj strany sporu zásadne nemôže bez ďalšieho dokazovania implikovať povinnosť súdu akceptovať návrhy, procesné úkony a obsah opravných prostriedkov a rozhodovať podľa nich. Súdy sú povinné na všetky uvedené procesné úkony primeraným, zrozumiteľným a ústavne akceptovateľným spôsobom reagovať v súlade s platným procesným poriadkom, a to aj pri rešpektovaní druhu civilného procesu, v ktorom strana sporu uplatňuje svoje nárok alebo sa bráni proti ich uplatnenie, prípadne štádia civilného procesu.

15. K námietke nesprávneho skutkového zistenia z vykonaných dôkazov odvolací súd taktiež uvádza, že vykonané dôkazy hodnotí súd podľa svojej úvahy, a to každý dôkaz jednotlivo a všetky dôkazy v ich vzájomnej súvislosti. Vyhodnotenie vykonaných dôkazov súd uvedie v odôvodnení rozsudku podľa . Voľné hodnotenie dôkazov súdom prirodzene neznamená ľubovôľu hodnotenia. Súd hodnotí jednotlivý dôkaz z hľadiska jeho dôležitosti, zákonnosti a pravdivosti. Po individuálnej selekcii následne súd hodnotí všetky dôkazy vo vzájomnej súvislosti. K nesprávnym skutkovým zisteniam z vykonaných dôkazov súd dospeje nesprávnym vyhodnotení dôležitosti alebo pravdivosti dôkazov, alebo porušením pravidiel formálnej logiky.

16. Ani táto odvolacia námietka však naplnená nebola, keďže súd prvej inštancie listinné dôkazy nachádzajúce sa v spise vyhodnotil správne, pravdivosť vykonaných dôkazov sporovými stranami napadnutá nebola a súd takto samotné listinné dôkazy ani nevyhodnocoval (nepravdivosť dôkazov) a z odôvodnenia samotného rozsudku sa nejaví žiadne porušenie pravidiel formálnej logiky.

17. K námietke nesprávneho právneho posúdenia písm. h) odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo

správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

18. Z obsahu rozhodnutia súdu prvej inštancie mal odvolací súd za to, že k naplneniu tohto odvolacieho dôvodu nedošlo. Vo vzťahu k aplikácii práva všeobecnými súdmi. Výklad a aplikácia zákonných predpisov zo strany všeobecných súdov (v danom prípade súd prvej inštancie) musí byť preto v súlade s účelom základného práva na súdnu ochranu, ktorým je poskytnutie materiálnej ochrany zákonnosti tak, aby bola zabezpečená spravodlivá ochrana práv a oprávnených záujmov strán sporu. Aplikáciou a výkladom týchto ustanovení právnych noriem, tak ako ich v odôvodnení svojho rozhodnutia uviedol súd prvej inštancie, neobmedzil toto základné právo v rozpore s jeho podstatou a zmyslom (, , , ).

19. Odvolací súd uvádza, že rozsudok súdu prvej inštancie je vecne správny, a to na základe skutočností, že podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru uvádzané vo vyhlásení o predčasnej splatnosti boli splnené. Tieto spočívali v nasledovných skutočnostiach. Došlo k porušeniu zmluvy podľa čl. 10 VOP pre úvery podľa písm. j), v zmysle ktorého dôjde k porušeniu zmluvy, ak voči dlžníkovi bude podaný návrh na exekúciu, výkon rozhodnutia alebo podobné konanie, ktorého účelom je nútený výkon rozhodnutia. Tu žalobcom došlo k zisteniu skutočnosti, že na základe začatie exekučného konania vedeného Daňovým úradom Košice proti právnemu predchodcovi žalovaného v 1/ rade spoločnosti N. R., K..Q..X.., teda došlo k naplneniu porušenia zmluvy podľa čl. 10 písm. j) VOP, zároveň v zmysle informácií poskytnutých žalobcovi priamo žalovaným v 2/ rade bola pohľadávka zosplatnená aj na základe písm. k), teda, že dlžník prestane vykonávať, alebo nastali okolnosti, ktoré môžu smerovať k zastaveniu vykonávania jeho hlavného predmetu podnikateľskej činnosti, teda konkrétne k 28.02.2017 boli ukončené pracovné pomery so zamestnancami žalovaného v 1/ rade. Uvedené takisto možno subsumovať pod dôvod uvedený pod písm. p), teda, že nastane skutočnosť alebo viac navzájom súvisiacich skutočností alebo nesúvisiacich skutočností, ktoré podľa odôvodneného názoru veriteľa budú mať pravdepodobne podstatný nepriaznivý dopad na dlžníka, čo ostatne dokazuje aj následný zánik spoločnosti, resp. jej prevedenie na tretiu osobu. Tu možno konštatovať, že takto konkrétne uvádzané dôvody, ktoré viedli žalobcu k vyhláseniu predčasnej splatnosti úveru neboli v rámci skutkových tvrdení žalovanými v 1/ ani v 2/ rade popreté konkrétnymi tvrdeniami, ale iba všeobecným tvrdením, že nenastali podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru. Možno teda konštatovať, že čo do podmienok vyhlásenia predčasnej splatnosti úveru nedošlo zo strany žalovaných ani k substancovaným skutkovým tvrdeniam v rámci procesnej obrany a zároveň ani k uneseniu dôkazného bremena, že nenastali podmienky pre vyhlásenie predčasnej splatnosti úveru.

20. Čo sa týka druhej odvolacej námietky, a to skutočnosti, že súdom prvej inštancie nebolo zohľadnené, že časť nároku uplatnená žalobcom je nedôvodná, keďže na základe factoringovej zmluvy mala obchodná spoločnosť N. U. B..K.. posielať na účet žalovaného v 1/ rade časť prijatého plnenia od dlžníkov žalovaného v 1/ rade, odvolací súd konštatuje, že v tejto časti odvolacej námietky žalovaný v 1/ ani v 2/ rade nepreukázali nedôvodnosť časti nároku uplatneného žalobcom, keďže nekonkretizovali aké konkrétne plnenia, od akých konkrétnych dlžníkov sa mali na žalobcom uplatnenú pohľadávku započítavať. Aj v tejto časti platí skutočnosť, že tvrdenia žalovaných v 1/ a v 2/ rade ohľadne započítacieho nároku neboli substancované a taktiež neboli podložené žiadnymi listinnými dôkazmi.

21. Iba tretia odvolacia námietka žalovaného v 2/ rade ohľadne zaviazania žalovaných v 1/ a v 2/ rade, že sú povinní zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne vo výroku č. I. uvedenú konkrétnu sumu je dôvodná a vzhľadom na túto podanú námietku súd zmenil výrok č. I. v časti o spôsobe plnenia žalovaných v 1/ a 2/ rade tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného, a to z toho dôvodu, že medzi dlžníkmi a ručiteľmi nejde o nerozlučné procesné spoločenstvo, veriteľ si voči nim uplatňuje nárok zo samostatného právneho dôvodu. Je pravdou, že medzi nimi nejde ani o oddelené záväzky - ručiteľ je zaviazaný v rozsahu, v ktorom dlžník nesplnil svoj záväzok, pričom nie sú možné úvahy o stanovení podielov na dlhu týchto zaviazaných. Súd má za to že voči nim môžu byť nároky uplatnené aj osobitne v inom konaní a obidva hmotnoprávne nároky môžu byť tiež právoplatne priznané a priznaný nárok možno aj na každom z nich vymáhať. Ak by však veriteľ nemohol byť uspokojený dvakrát tým istým plnením od jedného na základe plnenia z dlžoby a od druhého na základe plnenia z ručiteľského vzťahu má súd výrok o povinnosti na plnenie v rozsudku formulovať takým spôsobom, aby to zodpovedalo vzťahu dlžník a ručiteľa, ako aj vzťahu týchto dvoch zaviazaných voči veriteľovi. Preto vo výroku rozhodnutia by malo byť vyslovené aj to, že plnením jedného z nich zaniká do výšky

plnenia povinnosť druhého. Ide tu o jediný nárok, ktorý síce možno vymáhať na obidvoch zaviazaných subjektoch, teda dlžníkovi a veriteľovi, vymôcť ho však iba možno raz. To, že záväzok zaplatiť veriteľovi dlžnú sumu má byť splnený iba raz a že plnení jedného zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého je síce typické pre vzťah medzi dlžníkmi, avšak to ešte vzťah solidarity nezakladá. Ak sa totiž považuje pre solidaritu dlžníkov ako typické, že solidárny dlžníci majú voči sebe vzájomné právo na náhradu podľa , nemožno vzťah medzi dlžníkom a ručiteľom považovať za vzťah solidarity dlžníkov, keďže ručiteľ, ktorý uspokojil veriteľa má podľa právo na náhradu voči dlžníkom (ale len voči dlžníkom, teda nie aj voči spoluručiteľom), a dlžník voči ručiteľovi právo na náhradu nemá. O solidarite dlžníkom v danom prípade možno hovoriť len u spoludlžníkov. Na základe uvedených skutočností vo výroku súdu prvej inštancie nemalo byť uvedené pri spôsobe plnenia „zaplatiť žalobcovi spoločne a nerozdielne“, ale súd prvej inštancie mal uviesť, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného. Na základe týchto skutočností súd rozsudok vo výroku I. o spôsobe plnenia zmenil tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

22. Vzhľadom na vyššie uvedené odvolací súd preto v zmysle ustanovenia rozsudok súdu prvej inštancie čo do povinnosti zaplatiť dlžnú sumu potvrdil s tým, že následne bolo potrebné v zvyšnej napadnutej časti výroku č. I. ohľadne spôsobu plnenia rozsudok súdu prvej inštancie podľa ustanovenia zmeniť tak, že plnením jedného zo žalovaných zaniká v rozsahu plnenia povinnosť druhého žalovaného.

23. O trovách odvolacieho konania sporových strán bolo rozhodnuté podľa v spojení s ustanovením . Tu odvolací súd konštatuje, že rozhodnutie súdu prvej inštancie menil len čo do spôsobu plnenia žalovaných v 1/ a v 2/ rade, teda v zásade nemenil rozhodnutie súdu prvej inštancie čo do základnej povinnosti úhrady dlžnej sumy. Vzhľadom na túto skutočnosť odvolací súd rozhodoval podľa o trovách odvolacieho konania tak, že v spojení s ustanovením možno konštatovať, že žalovaný v 2/ rade vzhľadom na výsledok odvolacieho konania nemá právo na náhradu trov konania keďže bol v odvolacom konaní úspešný len v nepatrnej časti a to čo do spôsobu plnenia žalobcom dôvodne uplatneného a súdom priznaného nároku, žalovaný v 1/ rade odvolanie ani nepodal a v odvolacom konaní žalobcovi žiadne trovy nevznikli, keďže sa k podanému odvolaniu nevyjadril a nevyužil ani možnú odvolaciu dupliku.

24. Toto rozhodnutie prijal senát Krajského súdu v Prešove v pomere hlasov 3:0.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ) v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolateľ musí byť s výnimkou prípadov podľa v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ).