Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

5Co/27/2020

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX V.Š., právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarská 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ X, XXX XX V., právne zastúpená Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. -188 zo dňa 13.03.2020 takto:

rozhodol:

Potvrdzuje rozsudok.

Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením.

odôvodnenie:

1. Napadnutým rozsudkom súd prvej inštancie I. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu v celom rozsahu vyporiadal tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej prikázal : byt č. 5, nachádzajúci sa na 2. poschodí, vchod č. 7, bytového domu súp. číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXXX, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXXX, k. ú. V., obec V., okres V. a podiel v rozsahu XX/XXXX na parcele č. XXXXX vo výmere 802 m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXXX, k. ú. V., obec V., okres V. s tým, že žalovanej uložil povinnosť vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie strán sporu sumu 6.860,- Eur, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku, II. Stranám sporu náhradu trov konania nepriznal.

2. Právne odôvodnil svoje rozhodnutie súd prvej inštancie podľa ust. a a výrok o trovách konania podľa ust. (ďalej ).

3. Súd prvej inštancie konštatoval, že zo žaloby, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ako aj z vyjadrenia žalovanej nepochybne vyplýva, že predmetom vyporiadania je iba byt č. 5 na ul. E. č. 7, pričom žalobca navrhol vyporiadanie tak, že byt by pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej by bola uložená povinnosť vyplatiť mu sumu 35.000,- Eur, čo predstavuje polovicu hodnoty bytu. Na druhej strane žalovaná s takýmto postupom nesúhlasila, navrhla uplatniť disparitu podielov bez akejkoľvek výplaty žalobcovi, keďže tento sa nepodieľal na nadobudnutí predmetného bytu, ako aj na jeho udržaní. Poukázala tiež na to, že prípadné priznanie výplaty z titulu vyporiadania BSM by bolo v rozpore s dobrými mravmi a pre prípad priznania výplaty navrhuje priznať maximálne sumu 400,76 Eur.

4. V predmetnom konaní mal súd prvej inštancie na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že o nadobudnutie bytu sa v podstate výlučne pričinila žalovaná, resp. táto sa pričinila o jeho nadobudnutie oveľa výraznejšou mierou ako žalovaný. Z vykonaného dokazovania (bez ohľadu na to, že nebol vypočutý samotný žalobca), a to aj z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalovaná za odpredaj bytu, ktorý jej bol darovaný jej sestrou, utŕžila sumu 140.000,-- Kčs, ktorú použila na kúpu bytu č. 5, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, keďže tento bol nadobudnutý počas manželstva strán sporu. Žalovaná uviedla a vyplýva to aj z listinných dôkazov, že na kúpu bytu, resp. členských práv k tomuto bytu, t.j. bytu č. 5, zaplatila sumu 150.000,-- Kčs s tým, že sumu 140.000,- Kčs utŕžila za predaj členských práv k pôvodnému bytu č. 12 a 10.000,--Kčs doplatila. V konaní však nebolo nepochybne preukázané, že by suma 10.000,- Kčs bola zaplatená z prostriedkov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalovanej. Z vykonaného dokazovania taktiež nepochybne vyplynulo, že žalobca odišiel v roku 2004, resp. 2005 do Č. republiky a domov chodil iba sporadicky. Spočiatku posielal žalovanej finančné prostriedky na vedenie domácnosti, ale od roku 2010 prestal posielať akékoľvek finančné prostriedky a v podstate sa o chod domácnosti, resp. udržanie predmetného bytu vôbec nezaujímal, práve naopak, žalovanej a jej synovi spôsobil viaceré problémy týkajúce sa nesplácania jeho dlhov s tým, že dokonca hrozila exekúcia predajom tohto bytu. Za týchto okolností je teda úplne nepochybné, že žalobca sa iba v minimálnom rozsahu podieľal na nadobudnutí predmetného bytu a od roku 2010 sa taktiež nepodieľal na akomkoľvek jeho udržiavaní.

5. Súd prvej inštancie poukázal na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.11.2014 ohľadom disparity podielov. Pri určení disparity podielov súd prvej inštancie vychádzal zo skutočnosti, akou sumou sa výlučne žalovaná podieľala na nadobudnutí predmetného bytu a aká suma bola použitá z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaná zaplatila za kúpu bytu (členských práv k bytu) sumu 140.000,- Kčs zo svojich výlučných prostriedkov, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu. Žalovaná, aj keď tvrdila, že zaplatila celkovo sumu 150.000,- Kčs, jednoznačne a nepochybne nepreukázala, že sumu 10.000,-- Kčs zaplatila tiež zo svojich výlučných prostriedkov, preto súd túto sumu spočítal so sumou 24.152,70 Sk (suma za odkúpenie bytu do osobného vlastníctva + poplatok za termoreguláciu), čo spolu predstavuje 34.152,70 Sk a pri vydelení tejto sumy na polovicu to predstavuje sumu 17.076,35 Sk. Podiel žalovanej na nadobudnutí predmetného bytu teda predstavuje sumu 157.076,35 Eur (140.000 + 17.076,35) a podiel žalovaného predstavuje sumu 17.076,35 Sk, a to k celkovo vynaloženým prostriedkom na zakúpenie bytu vo výške 174.152,70 Sk. V percentuálnom vyjadrení vyjadruje pomer žalovanej 90,2 % a pomer žalobcu 9,8 %.

6. Žalobca v rámci návrhu na vyporiadanie BSM uviedol hodnotu bytu vo výške 70.000,- Eur, čo žalovaná nerozporovala, preto súd pri určení disparity podielov vychádzal z tejto nespornej výšky hodnoty bytu, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku pod bytovým domom, a žalobcovi priznal sumu 6.860,-- Eur, čo predstavuje 9,8 % zo sumy 70.000,- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd prvej inštancie vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovanej prikázal byt č. 5 na ul. E. 7 v V. s tým, že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 6.860,- Eur, a to v lehote 90-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, aby mala žalovaná dostatočný časový priestor na prípadné zabezpečenie tejto sumy.

7. K návrhu právneho zástupcu žalobcu na vypočutie žalobcu v konaní k skutočnostiam uvedeným samotnou žalobkyňou, súd prvej inštancie uviedol, že právny zástupca žalobcu potvrdil, že jeho klient uznáva sumu 140.000,- Kčs, ktorú žalovaná použila na zakúpenie bytu č. 5, pričom pri určení disparity súd prvej inštancie z tejto skutočnosti vychádzal. Preto nevidel žiaden reálny dôvod potrebný pre vypočutie žalobcu. Ani jeho prípadné vypočutie by nemalo vplyv na posúdenie predmetnej veci z hľadiska disparity podielov týkajúcej sa nepochybnej skutočnosti, že žalovaná sa jednoznačne v oveľa väčšom rozsahu pričinila o nadobudnutie bytu.

8. K otázke priznania bezdôvodného obohatenia z titulu úhrad za byt, ktoré žalovaná realizovala po rozvode manželstva, súd prvej inštancie uviedol, že to v tomto konaní nemohol tento akceptovať a rozhodovať o tomto nároku, keďže sa jedná o osobitný nárok, ktorý nepatrí do BSM, a nemôže byť ani predmetom vyporiadania BSM.

9. Výrok o trovách konania odôvodnil súd prvej inštancie tak, že rozhodol na základe ust. , keďže je v záujme oboch účastníkov vyporiadať si svoje BSM. Pri takomto type konania si má každý z účastníkov sám znášať trovy konania. Preto stranám sporu nepriznal ich náhradu.

10. Proti tomuto rozsudku včas podala odvolanie žalovaná. Právne odôvodnila svoje odvolanie podľa ust. , a . Namietala iba časť výroku I. v znení, že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie strán sporu sumu 6.860,- Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku. Poukázala na to, že v konaní navrhla uplatniť tzv. disparitu podielov, avšak bez uloženia povinnosti žalovanej poskytnúť žalobcovi finančné vyrovnanie. V tejto súvislosti poukázala na Nález Ústavného súdu SR z 13.03.2013 sp.zn. - 37, z ktorého citovala. Uviedla, že v konaní pred súdom prvej inštancie poukázala aj na to, že žalobca sa nielenže nepričinil k získaniu bytu č. 5, ale z dôkazov predložených súdu prvej inštancie vyplýva aj skutočnosť, že žalobca sa nepričinil ani o udržanie nehnuteľnosti. Neprispieval na spoločnú domácnosť a vlastníctvo bytu č. 5 dokonca ohrozil exekúciou, ktorá mala byť vykonaná predajom nehnuteľnosti, t.j. bytu č. 5 ako to vyplýva z upovedomenia o začatí exekúcie predajom nehnuteľnosti zo dňa 28.06.2007. Ani v čase kedy žalovaná splácala žalobcove dlhy, aby ochránila byt č. 5 pred predajom v rámci exekúcie, žalobca neprejavil žiadnu snahu a záujem o ochranu bytu č. 5. Naopak namiesto finančnej výpomoci rodine žalobca utrácal iba na svoje vlastné osobné potreby. Žalovaná poukázala aj na konanie žalobcu, ktorý od svojho odchodu do zahraničia až po rozvod manželstva a dokonca ani po rozvode manželstva v roku 2017 neprispieval na úhrady spojené s vlastníctvom bytu č. 5, t.j. neuhrádzal preddavky na správu bytu Bytovému družstvu V.. Výška týchto nákladov uhradených žalovanou len za uplynulé 3 roky, t.j. od 01.02.2017 do mesiaca január 2020 predstavuje sumu vo výške 5.837,56 Eur. Z rozhodovacej činnosti súdov pritom vyplýva ustálený právny názor v zmysle ktorého platí, že nájomné po rozvode sú povinní platiť obaja bývalí manželia spoločne. Žalobca sa nepodieľal ani na úhrade dane z nehnuteľnosti, ktorú za zdaňovacie obdobie roku 2017, 2018 a 2019 uhradila žalovaná spolu vo výške 72,42 Eur. Žalovaná poukázala aj na skutočnosť, že žalobca bol rovnako ako žalovaná povinný uhrádzať preddavkové platby správcovi bytového domu. A teda iba za posledné 3 roky predstavovala výška bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu sumu vo výške 2.954,99 Eur. Žalovaná viackrát upriamila pozornosť súdu prvej inštancie na to, že vyššie uvedené skutočnosti preukazujú vznik bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, a táto skutočnosť je taktiež dôvodom pre ktorý by priznanie finančného vyrovnania žalobcovi za prikázanie bytu č. 5 do individuálneho vlastníctva žalovanej bolo v rozpore s dobrými mravmi, a taktiež to bolo jedným z dôvodov prečo žalovaná navrhovala uplatniť princíp disparity bez priznania finančnej náhrady žalobcovi.

11. Odvolací súd k tejto časti odvolania poznamenáva, že na pojednávaní na odvolacom súde dňa 15.07.2021 žalovaná korigovala prostredníctvom svojho právneho zástupcu odvolanie vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu s tým, že toto si uplatňuje len do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva. Teda za čas po rozvode manželstva si už bezdôvodné obohatenie neuplatňuje. Žalovaná navrhla prihliadnuť pri určení výšky náhrady z jej strany vo vzťahu k žalobcovi aj na výšku bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu, ktoré vznikli titulom úhrady nákladov spojených s vlastníctvom bytu č. 5 a príslušenstva žalovanou, aby túto sumu bezdôvodného obohatenia odrátal odvolací súd od výšky prípadného finančného vyrovnania. Zároveň žalovaná žiadala, aby odvolací súd zohľadnil aj skutočnosť, že žalobca počas trvania manželstva nakladal s finančnými prostriedkami patriacimi do BSM, ktoré bez vedomia žalovanej vynakladal na zveľadenie svojho individuálneho majetku. Poukázala pritom na súdu prvej inštancie na predložený dôkaz, a to vkladnú knižku na meno žalobcu, kde bez vedomia žalovanej vložil dňa 26.02.2001 na svoj vkladový účet 200.000,- Sk (v prepočte 6.638,78 Eur) patriacich do BSM, pričom uvedenú skutočnosť žalobca v konaní pred súdom prvej inštancie žiadnym spôsobom nerozporoval. Preto túto skutočnosť v zmysle ustanovení považuje žalovaná za nespornú. Z predložených dôkazov je ďalej nepochybné, že žalobca bez vedomia žalovanej uzavrel Poistnú zmluvu č. XXXXXXXX s poisťovňou Nationale - Nederlanden poisťovňa, a.s., ktorej za obdobie od 15.08.1998 do 20.07.2003 mesačne odvádzal z prostriedkov patriacich do BSM poistné vo výške 1.215,- Sk. Za obdobie 60 mesiacov trvania poistnej zmluvy, výška sumy vynaloženej z prostriedkov patriacich do BSM na poistné dosiahla výšku 72.900,- Sk, v prepočte ide o sumu 2.419,83 Eur. K tomu uviedla, že ako osoba oprávnená na poistné plnenie bol uvedený syn žalobcu a žalovanej Q. W.. Teda prípadné poistné plnenie by nepatrilo do BSM manželov. Žalovaný z prostriedkov patriacich do BSM na vlastný individuálny majetok na vkladový účet a poistné uhradil sumu minimálne vo výške 9.058,61 Eur. Preto žalovaná žiadala, aby žalobcovi bola uložená povinnosť sumu 4.529,30 Eur žalovanej nahradiť, alebo aby túto sumu odvolací súd odrátal od výšky prípadného finančného vyrovnania priznaného žalobcovi. Žalovaná bola ochotná vyplatiť žalobcovi polovicu zostatkovej ceny bytu č. 5, t.j. sumu 338,50 Eur, teda polovicu nesplateného investičného úveru, a polovicu zostatku nákladov na prevedenú termoreguláciu v sume 62,26 Eur, t.j. spolu sumu vo výške 400,76 Eur. Žalovaná poukázala aj na rozhodnutie Ústavného súdu SR sp.zn. zo dňa 25.11.2014.

12. Ďalej žalovaná uviedla, že sa plne stotožňuje s právnym názorom súdu prvej inštancie, v zmysle ktorého je na mieste uplatnenie tzv. disparity podielov v prospech žalovanej. Súd prvej inštancie ale nevykonal žalovanou riadne a včas pred vyhlásením sudcovskej koncentrácie konania predložené dôkazy uvedené v tomto odvolaní, a to vkladnú knižku na meno žalobcu a Poistnú zmluvu č. XXXXXXXX, pričom účelom týchto dôkazov popri ďalších predložených dôkazoch bolo preukázanie spôsobu ako žalobca nakladal s prostriedkami patriacimi do BSM. O uvedených dôkazoch sa súd prvej inštancie žiadnym spôsobom nezmienil a to ani v odôvodnení rozsudku. Napriek tomu, že súd prvej inštancie bol povinný nevykonanie riadne a včas predložených dôkazov v rozsudku náležite odôvodniť. Skutočnosť, že súd prvej inštancie dostatočne neodôvodnil vykonanie predložených dôkazov, je podľa žalovanej možno považovať za porušenie práva žalovanej na súdnu ochranu a práva na spravodlivé súdne konanie. Zároveň má žalovaná za to, že súd prvej inštancie v dôsledku nevykonania dôkazov dospel k nesprávnemu zisteniu skutkového stavu a v bode 17 odôvodnenia sa vyporiadal so započítacou námietkou žalovanej týkajúcej sa BSM iba z časti, nakoľko síce poukázal na to, že súd prvej inštancie v tomto konaní nemohol akceptovať a rozhodovať o priznaní náhrady BSM z titulu úhrad za byt, ktoré žalovaná realizovala po rozvode manželstva, ale žiadnym spôsobom sa nevyporiadal s namietanou sumou bezdôvodného obohatenia na strane žalobcu titulom úhrad za byt v období od 01.02.2017 do právoplatnosti rozsudku o rozvode manželstva žalobcu a žalovanej dňa 12.08.2017 (poznámka odvolacieho súdu: toto ostalo predmetom odvolania). Preto žalovaná navrhla, aby odvolací súd zmenil rozsudok s tým, že byt č. 5 síce prikáže do výlučného vlastníctva žalovanej, ale vysloví, že žalovanej neukladá povinnosť vyplatiť žalobcovi náhradu na úplné finančné vyrovnanie strán sporu, alebo alternatívne s tým, že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie strán sporu sumu 400,76 Eur v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku.

13. K odvolaniu žalovanej sa vyjadril žalobca. Napadnutý rozsudok súdu prvej inštancie považoval za spravodlivý. Vzhľadom na všetky okolnosti v danej veci s prihliadnutím aj na okolnosti, ktoré sú na strane žalobcu, a to najmä na jeho zdravotný stav, ktorý nedovoľoval a nedovoľuje jeho aktívnu účasť na pojednávaní, ako aj tú skutočnosť, že býva v Č. republike nenamieta zákonnosť rozsudku. Podľa názoru žalobcu súd prvej inštancie svoje rozhodnutie v celom rozsahu náležite odôvodnil a poukázal na to, z akého skutkového stavu vychádzal pri rozhodovaní vo veci samej, a rozhodol v petite výrokovej časti napadnutého rozsudku. Žalobca sa s odôvodnením rozsudku súdu prvej inštancie stotožnil. Poukázal na svoje vyjadrenie na pojednávaní, aj na rozsudok Okresného súdu Prešov sp.zn. zo dňa 19.06.2017, ktorým bolo manželstvo strán rozvedené. Dôvodom rozpadu manželstva bolo práve správanie žalovanej, ktorá odmietala s manželom žiť po narodení ich syna napriek tomu, že žalobca začal pracovať v Čechách. Chodil pravidelne domov a prispieval na výživu syna ako aj na domácnosť. V roku 2012 žalovaná vymenila zámok na byte, a od toho obdobia nepustila žalobcu do bytu. Následne bol žalobca zaviazaný prispievať výživným na manželku, a to rozsudkom Okresného súdu Prešov zo dňa 22.07.2015 sp.zn. vo výške 70,- Eur mesačne. Z predmetného rozsudku vyplýva, že aj keď žalobca a žalovaná nežili v spoločnej domácnosti, žalobca prispieval do júna 2009 na spoločnú domácnosť sumou 4.000 - 4.500,- Kč. mesačne. Neskôr v roku 2009 sumou 100,- Eur mesačne. Spoločnú domácnosť obývala žalovaná so synom už dospelým, ktorý bol aj v súčasnosti aj je fyzickou osobou - podnikateľom. Práve pri určení výšky výživného na manželku súd poukázal okrem iného aj na skutočnosť, že aj keď je pravdou, že sa nezdržiava žalobca v spoločnej domácnosti (v uvedenom konaní žalovaný), mesačné náklady na byt predstavujú sumu 153,- Eur, a z toho dôvodu bol zaviazaný prispievať na výživu manželky sumou 70,- Eur. Žalobca prispieval na spoločnú domácnosť a na užívanie spoločného bytu, ktorý nadobudli počas manželstva. Zároveň žalobca poukázal aj na skutočnosť, čo potvrdil aj syn Q. W. na pojednávaní dňa 26.02.2020, že otec sa podieľal na chode domácnosti, chodili spoločne na dovolenky do Grécka, Talianska a podobne a prispieval na jeho výživu. Teda tvrdenia žalovanej, že žalobca sa vôbec nepričinil o nadobudnutie spoločného majetku, a že iba spôsoboval straty na spoločnom majetku je zavádzajúce a nepravdivé. Žalobca od roku 2012 nemal vôbec prístup do spoločného bytu, kedy žalovaná vymenila zámky tak na vchodových dverách, ako aj na byte, a tým mu znemožnila samotné užívanie bytu ako spoluvlastníkovi. Žalovaná už užívala byt sama. Bola riadne zamestnaná, pri nej býval aj jej syn Q., ktorý v súčasnej dobe podniká a tento sa má takisto primerane podieľať na platení výdavkov spojených s užívaním bytu. Zo strany žalobcu rozhodne nedošlo k bezdôvodnému obohateniu z titulu úhrady nákladov spojených s vlastníctvom bytu. Počas manželstva strany nadobudli okrem bytu aj iný spoločný majetok bez toho, aby žalobca žiadal zaňho akúkoľvek náhradu. Teda tvrdenie žalovanej, že sa výlučne, respektíve v prevažnej miere pričinila na nadobudnutí a udržaní predmetného bytu považuje žalobca za neopodstatnené. Práve žalovaná svojim správaním voči

žalobcovi tým, že ho nepustila do bytu a vymenila zámok napriek tomu, že žalobca bol stále vlastníkom bytu vytvorila stav, že žalobca nemohol byt vôbec užívať, a teda uplatnilil si svoje vlastnícke právo k bytu. Súd prvej inštancie sa náležite zaoberal otázkou disparity podielov na nadobudnutí predmetného bytu, aké finančné prostriedky boli využité zo spoločných prostriedkov, keď určil disparitu týchto podielov pomerom žalovanej 90,2% a pomerom žalobcu 9,8%. Preto navrhol rozsudok potvrdiť ako zákonný a správny.

14. K vyjadreniu žalobcu k odvolaniu sa vyjadrila žalovaná. Poukázala na skutočnosť, že žalobca sa žiadnym relevantným spôsobom nevyjadril k spôsobu nakladania s prostriedkami patriacimi do BSM a nepoprel, že prostriedky patriace do BSM vynakladal na zveľaďovanie svojho individuálneho majetku. Žalobca sa ani vo svojom vyjadrení k odvolaniu žalovanej nevyjadril k dôkazom predloženým v konaní pred súdom prvej inštancie, a to vkladnej knižke a v Poistnej zmluve č. 41534912. Žalobca účinne nepoprel ani skutočnosť, že neprispieval ani k úhradám za byt, tak ako to popísala žalovaná v odvolaní v období od 01.02.2017 do právoplatného rozsudku o rozvode manželstva, teda do dňa 12.08.2017. Pre popretie uvedených skutkových tvrdení nepostačuje vyhlásenie žalobcu, že nedošlo k bezdôvodnému obohateniu. Žalovaná poukázal na znenie ust. a . Zároveň žalovaná poukázala na skutočnosť, že žalobca manželské výživné riadne a včas neuhrádzal a žalovaná musela pristúpiť k vymáhaniu manželského výživného v exekučnom konaní (vo vyjadrení žalovaná niekoľko krát uvádza samú seba ako žalobkyňu a žalobcu ako žalovaného. Uvedené považuje odvolací súd za chybu v písaní). Zároveň žalovaná uviedla, že nie je akceptovateľná ani argumentácia žalobcu týkajúca sa bránenia prístupu do bytu a povinnosti prispievať k úhradám na byt. Žalobcu nezbavuje tejto povinnosti ani prispievanie synom žalobcu a žalovanej na chod spoločnej domácnosti. Preto vyjadrenie žalobcu považuje za nerelevantné. Navrhnutý petit rozhodnutia odvolacieho súdu sa zhoduje s tým, ktorý uviedla žalovaná v odvolaní.

15. Vyjadrenie bolo zaslané na vyjadrenie žalobcovi prostredníctvom jeho právneho zástupcu. Ďalšie vyjadrenia do spisu predložené neboli.

16. Odvolací súd na základe podaného odvolania preskúmal rozsudok súdu prvej inštancie spolu s konaním, ktoré mu predchádzalo, v zmysle zásad uvedených v ust. a nasledujúcich , na nariadenom odvolacom pojednávaní podľa ust. s tým, že odvolací súd doplnil dokazovanie oboznámením poistnej zmluvy na čl. 80, trvalým príkazom na úhradu z čl. 81, upomienkou z čl. 82, poistnou zmluvou a poslednou upomienkou z čl. 84, vyčíslením odkúpnej hodnoty, výpoveď poistky z čl. 85, vkladnou knižkou z čl. 86 a 92, oboznámením predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu a inkasných lístkov z čl. 117 - 119 spisu a zistil, že odvolanie žalovanej nie je dôvodné.

17. Podľa ust. , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

18. Podľa ust. , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

19. Žalobca sa žalobou doručenou súdu prvej inštancie dňa 22.10.2018 domáhal vyporiadania BSM tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej žiadal prikázať byt č. 5 na ul. Federátov č. 7, ktorý presne špecifikoval. Zároveň žiadal, aby z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva mu vyplatila žalovaná sumu 35.000,- Eur. Hodnotu nehnuteľnosti preukazoval na základe oznámenia Realitnej kancelária REMAX Duo Prešov, ktorá predstavovala 70.000,- Eur. V konaní bolo nepochybne preukázané, že o nadobudnutie bytu sa v podstate výlučne pričinila žalovaná, respektíve táto sa pričinila v oveľa výraznejšej miere ako žalovaný. Uvedená skutočnosť nebola v konaní sporná. Žalovaná za odpredaj bytu, ktorý jej bol darovaný sestrou utŕžila sumu 140.000 Kčs., ktorú použila na kúpu bytu č.

5, ktorý je predmetom vyporidania BSM. Tento bol nadobudnutý počas trvania manželstva strán sporu. Za byt č. 5 zaplatila sumu 150.000 Kčs. V konaní nebolo nepochybne preukázané, že by sumu 10.000,- Kčs zaplatila z prostriedkov, ktoré patrili do jej výlučného vlastníctva. Žalobca odišiel v roku 2004, respektíve v roku 2005 do Českej republiky a chodil domov iba sporadicky. Spočiatku posielal žalovanej finančné prostriedky na vedenie domácnosti. Na manželskom výživnom bol zaviazaný uhrádzať terajší žalobca ako žalovaný, terajšej žalovanej ako žalobkyni sumu 70,- Eur mesačne vždy do 20. dňa v mesiaci k jej rukám 01.05.2015. Rozsudok Okresného súdu Prešov č.k. -98 spojený s rozsudkom Krajského súdu v Prešove č.k. -136 nadobudol právoplatnosť a vykonateľnosť dňa 24.06.2016.

20. Z poistky k poistnej zmluve poistníka H. W., ktorú uzatvoril s National - Nederlanden, poisťovňa, a.s., vyplýva, že bola uzavretá poistná zmluva na zmiešané životné poistenie dňa 26.08.1998.Z trvalého príkazu na úhradu vyplýva, že mala byť uhrádzaná poisťovni na účet suma 3.645,- Sk. Poistenie zaniklo z dôvodu neplatenia poistného dňom 20.01.2004. Výška odkupnej hodnoty, ktorá bola žalobcovi zaslaná poštovou poukážkou predstavovala 1.786,- Sk.

21. Z vkladnej knižky, ktorá bola vedená na meno žalobcu č. vkladového účtu 00001455164268SKK vyplýva, že žalobca vložil dňa 26.02.2001 na túto vkladnú knižku vklad vo výške 200.000,- Sk. Dňa 26.04.2002 vybral 100.000,- Sk. Následne do 24.03.2003 vybral ďalšie sumy tak, že v tomto čase bola na vkladnej knižke suma 61.583,83 Sk. Následne žalobca vyberal z vkladnej knižky až do 14.10.2003 ďalšie sumy s tým, že zostatok na vkladnej knižke k tomu dátumu bol 577,32 Sk. Ku dňu 14.10.2003 bol zostatok 56,15 Sk.

22. Z predpisu mesačných platieb spojených s užívaním bytu zo dňa 16.05.2019 vyplýva, že k mesačnej úhrade bola určená suma Bytovým družstvom Prešov O. 30 Prešov 161,78 Eur. Z inkasných lístkov na úhradu vyplýva, že predpis za elektrinu predstavoval 25,10 Eur, za rozhlas a TV (RTVS) 4,64 Eur, záloha za plyn 15,- Eur. Z predpisu mesačných platieb spojenými s užívaním bytu zo dňa 06.05.2015 s tým, že predpis nadobudol platnosť od 01.06.2015 vyplýva, že suma na úhradu predstavovala 153,73 Eur.

23. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na skutočnosť, že žalovaná už vo svojom vyjadrení zo dňa 15.01.2020 (čl. 125-126 spisu) navrhla jednak uplatniť princíp disparity, ale zároveň vyčíslila výšku nákladov uhradených žalovanou za uplynulé 3 roky, t.j. od 01.02.2017 do mesiaca január 2020 vo výške 5.837,56 Eur. Polovica tejto sumy spolu so sumou 72,42 Eur, ktoré mala uhradiť žalovaná za žalobcu na dani z nehnuteľnosti za rok 2017, 2018 a 2019 predstavovala 2.954,99 Eur. Výšku tejto sumy žalobca nerozporoval. Zároveň žalovaná namietala, že žalobca uzavrel poistnú zmluvu, kde za 60 mesiacov trvania poistnej zmluvy uhradil sumu 72.900,- Sk. V prepočte 2.419,83 Eur. Zároveň žalobca vložil na svoj vkladový účet na vkladnú knižku s menom žalobcu sumu 200.000,- Sk, čo predstavuje 6.638,78 Eur. Spolu tieto dve sumy predstavujú 9.058,61 Eur, polovica tejto sumy je 4.529,30 Eur. Žalovaná teda navrhovala, aby súd prvej inštancie jej povinnosť finančného vyrovnania voči žalobcovi neuložil, hnuteľné veci tak ako stoja a ležia prikázal do individuálneho vlastníctva, a priznal jej náhradu trov konania vo výške 100%. Zároveň už v tomto vyjadrení uviedla, že je ochotná vyplatiť žalobcovi spolu 400,76 Eur.

24. Odvolací súd v odvolacom konaní posúdil relevantnosť konkrétnych odvolacích dôvodov v kontexte s namietaným nesprávnym skutkovým zistením a nesprávnym právnym posúdením veci, teda to, či súd prvej inštancie na zistený skutkový stav správne, v úplnosti, aplikoval príslušné právne predpisy, či riadne svoje rozhodnutie odôvodnil, to všetko s prihliadnutím na to, že v odôvodnení rozhodnutia nemusí byť daná odpoveď na každú námietku alebo argument v opravnom prostriedku, ale iba na tie, ktoré majú rozhodujúci význam pre rozhodnutie o odvolaní (viď rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

25. K námietke nesprávne zisteného skutkového stavu odvolací súd uvádza, že dokazovanie je procesný postup, ktorý je založený na vykonávaní jednotlivých dôkazných prostriedkov súdom a ich následnom zhodnotení. Význam dokazovania spočíva v získaní dôležitých poznatkov na základe ktorých následne aplikuje súd aj konkrétnu právnu normu, teda rozhoduje. Zistenie skutkového stavu, ktoré objektívne zodpovedá stavu veci je jednou z najdôležitejších činností v rámci sporového konania, pretože je základným predpokladom pre rozhodnutie súdu. Súd prvej inštancie skutočne napriek tomu, že dňa 26.02.2020 (čl.174 spisu) oboznámil v rámci dokazovania predpis bytového družstva Prešov platný od 01.06.2019, fotokópie inkasných listov za obdobie , predpis mesačných platieb spojených s

užívaním bytu platných od 01.06.2015, Poistnú zmluvu č. 41534912, trvalý príkaz na úhradu - inkaso zo dňa 15.03.1999 do odvolania na sumu 1.215,- Sk, príkaz na úhradu zo dňa 23.02.1999, prvú upomienku, poslednú upomienku, i listinu označenú ako zánik poistenia pre neplatenie poistného zo dňa 12.02.2004, vypovedanie poistky doručené poisťovni dňa 19.01.2004, aj vkladnú knižku č. vkladového účtu XXXXXXXXXXXXXXX sa s námietkami žalovanej vo vzťahu k vkladnej knižke a poistnej zmluve vôbec nevyporiadal a vo vzťahu k bezdôvodnému obohateniu z titulu úhrad za byt, ktoré žalovaná realizovala, sa vyporiadal iba s úhradami realizovanými po rozvode manželstva ku ktorým uviedol, že v tomto konaní ich nemohol akceptovať, keďže sa jedná o osobitný nárok, ktorý nepatrí do BSM a nemôže byť ani predmetom vyporiadania BSM. K otázke súm, ktoré žalovaná realizovala pred rozvodom manželstva tak, ako si ich uplatnila, tak ako aj v vkladnej knižke a k poistnej zmluve neuviedol súd prvej inštancie v dôvodoch svojho rozhodnutia prečo na námietky žalovanej neprihliadol.

26. Odvolací súd postupoval v zmysle ust. , z ktorého vyplýva, že odvolací súd je viazaný skutkovým stavom tak, ako ho zistil súd prvej inštancie okrem prípadov, ak dokazovanie zopakuje alebo doplní. Preto odvolací súd doplnil dokazovanie tak, ako je uvedené vyššie, vzhľadom na to, že nešlo o novoty v odvolacom konaní. Odvolací súd tak postupoval v zmysle ust. .

27. K námietke žalovanej o nesprávnom právnom posúdení veci odvolací súd uvádza, že právnym posúdením je činnosť súdu, pri ktorej zo skutkových zistení vyvodzuje právne závery a aplikuje konkrétnu právnu normu na zistený skutkový stav. Nesprávnym právnym posúdením veci je omyl súdu pri aplikácii práva na zistený skutkový stav. O omyl ide vtedy, ak súd nepoužil správny právny predpis alebo ak síce aplikoval správny právny predpis, nesprávne ho ale interpretoval alebo ak zo správnych skutkových záverov vyvodil nesprávne právne závery (pozri napr. Najvyšší súd SR, sp. zn. ).

28. Žalovaná namieta vo vzťahu k finančnej náhrade dobré mravy, keď žiada započítať plnenia, ktoré mali byť konzumované žalobcom z BSM iba vo vzťahu k jeho majetku. Tvrdila, že prostriedky tak z vkladnej knižky ako aj z poistnej zmluvy použil žalobca na svoje vlastné účely. Nemal ich použiť do BSM. Zároveň tvrdila, že čo sa týka prijímateľa z poistnej zmluvy v prípade, že by došlo k poistnej udalosti nebola ani ona prijímateľom finančných prostriedkov, teda by sa nevrátili do BSM. Nevedela však uviesť konkrétne na čo finančné prostriedky žalobca použil. Čo sa týka finančných prostriedkov z vkladnej knižky, žalovaná na pojednávaní odvolacieho súdu tvrdila, že časť týchto prostriedkov žalobca použil na čalúnenie stoličiek vo firme kde pracoval bez súhlasu svojho nadriadeného. Nevedela presne uviesť aká suma to bola. Uviedla, že žalobca sa už priženil do zariadeného bytu, čiže nevedela povedať kde finančné prostriedky z poistnej zmluvy utratil.

29. Žalobca na pojednávaní na odvolacom súd uviedol, že finančné prostriedky tak z vkladnej knižky ako aj z poistnej zmluvy neskonzumoval sám. Tieto boli využité pre domácnosť a pre syna. Konzumovali sa i na výživné pre rodinu. Tvrdil, že neuspokojoval iba svoje individuálne záujmy, ale konal v prospech rodiny a v prospech svojho jediného syna. Mal kúpiť celú skriňovú zostavu, urobil s otcom na chodbe knižnicu, zároveň urobil poličku do detskej izby. Zároveň keď prichádzal z Čiech mal zásobovať rodinu potravinami, a všetkým potrebným čo kúpil v Čechách. Mal platiť dovolenky nie len do Grécka, ale aj na Kanárske ostrovy a inde. Mal prispievať na domácnosť, a keď poslednýkrát bol na vianoce doma mal kúpiť mikrovlnnú rúru.

30. V tejto súvislosti odvolací súd poukazuje na znenie ust. , podľa ktorého ak strana poprie skutkové tvrdenia, ktoré sa týkajú jej konania alebo vnímania, uvedie vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, inak je popretie neúčinné.

31. Z výsledkov vykonaného dokazovania podľa názoru odvolacieho súdu vyplýva, že žalovaná poprela skutkové tvrdenia žalobcu vo vzťahu k vkladnej knižke, poistnej zmluve i nároku na byt charakterizované z jej strany ako bezdôvodné obohatenie na strane žalobcu. Zároveň aj uviedla vlastné tvrdenia o predmetných skutkových okolnostiach, ale nepodarilo sa jej preukázať, že zo strany vkladnej knižky a financií na nej boli prostriedky vynaložené na majetok výlučne patriaci žalobcovi, a že by bol povinný nahradiť tieto prostriedky zo spoločného majetku v polovici žalovanej. Podľa názoru odvolacieho súdu sa teda žalovanej nepodarilo splniť dôkaznú povinnosť vo vzťahu k namietaným skutočnostiam. Tak je to aj vo vzťahu k nákladom za bývanie, ktoré mala uhrádzať žalobkyňa za žalovaného do právoplatnosti rozsudku o rozvode konania. Odvolací súd má za to, že žalobcovi sa podarilo preukázať, že uhrádzal

časť nákladov tak, ako to vyplýva z rozsudku, ktorým mu bolo uložené uhrádzať žalovanej manželské výživné. Na tom nič nemení ani skutočnosť, že vyživovaciu povinnosť splnil úplne aj na základe exekúcie.

32. V odvolacom konaní na odvolacom pojednávaní, teda nie vo vyjadrení k odvolaniu namietal žalobca cenu bytu, z ktorej súd prvej inštancie vychádzal. On sám uviedol cenu vo výške 70.000,- Eur, pričom predložil inzeráty z roku 2021, teda v čase rozhodovania odvolacieho súdu s tým, že cena na trhu predstavovala 99.900,- - 121.900,- Eur za trojizbový byt na Sekčove, teda tam kde sa nachádza aj byt v BSM strán sporu.

33. V tejto súvislosti odvolací súd uvádza, že nemôže zohľadniť túto námietku, ktorú možno považovať za novoty v odvolacom konaní, a ktorú by bolo možné akceptovať iba do času možnosti vyjadrenia sa žalobcu k odvolaniu žalovanej.

34. Aj napriek vyššie uvedenému odvolací súd posúdil skutočnosti namietané žalovanou vo vzťahu k predmetu sporu a vyporiadaniu BSM i z hľadiska dobrých mravov, a z hľadiska spravodlivého rozhodnutia vo veci. Je všeobecne známou skutočnosťou, že ceny bytov v krajských mestách za obdobie 3 rokov stúpli. Teda cena, na ktorú preukazoval žalobca môže zodpovedať realite. Teda odvolací súd zobral do úvahy aj uvedenú skutočnosť, pričom pokiaľ by aj boli splnené podmienky na vydanie bezdôvodného obohatenia nákladov za bývanie, prípadne konzumácie prostriedkov z poistenia, či vkladnej knižky žalobcom, neprichádzalo by do úvahy uvedené zohľadniť v rámci spravodlivého rozhodnutia vo veci vyporiadania BSM, keď cena bytu stúpla cca o 30%, kde polovica rozdielu ceny dvojnásobne prevyšuje sumu, ktorú si vo vzťahu k finančnej náhrade uplatnila žalovaná vo vzťahu k žalobcovi.

35. Súd prvej inštancie správne rozhodol vo veci samej. Uvedené odvolací súd zistil po doplnení dokazovania a správne rozhodol i o trovách konania. Úspešný žalobca si trovy konania neuplatnil a vo vzťahu k tomuto výroku ani odvolanie nepodal.

36. Preto odvolací súd postupom podľa ust. rozsudok ako vecne správny potvrdil.

37. O trovách odvolacieho konania rozhodol odvolací súd podľa ust. v spojení s ust. . Úspešný žalobca má nárok na náhradu trov odvolacieho konania vo vzťahu k neúspešnej žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením ( ).

38. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom odvolacieho súdu pomerom hlasov 3 : 0.

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Podľa , dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces.

Podľa , dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo

c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne.

Podľa , dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n).

Podľa , dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné.

Podľa , dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané.

Podľa , dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy.

Podľa , dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde.

Podľa , v dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh).

Podľa , dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom.

Podľa , povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa.