Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

14C/44/2018

Potvrdené rozhodnutím 5Co/27/2020
„ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY Krajský súd v Prešove v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Gabriely Világiovej a členov senátu JUDr. Zlaty Simkovej a JUDr. Karola Krochtu v právnej veci žalobcu: H. W., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/X, XXX XX V.Š., právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarská 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: A. Z., nar. XX.XX.XXXX, trvale bytom E. XXXX/ X, XXX XX V., právne zastúpená Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, o odvolaní žalovanej proti rozsudku Okresného súdu Prešov č. k. 14C/44/2018-188 zo dňa 13.03.2020 takto: rozhodol: Potvrdzuje rozsudok. Priznáva žalobcovi nárok na náhradu trov odvolacieho konania voči žalovanej v plnom rozsahu s tým, že o výške náhrady rozhodne súd prvej inštancie samostatným uznesením."

ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY

Okresný súd Prešov sudcom JUDr. Eduardom Valenčinom v právnej veci žalobcu: H. W., K.. XX.XX.XXXX, I. O. E. XXXX/X, XXX XX V., právne zastúpený: JUDr. Marián Geleneky, advokát so sídlom Garbiarská 20, 064 01 Stará Ľubovňa, proti žalovanej: A. Z., K.. XX.XX.XXXX, I. O. E.I. XXXX/ X, XXX XX Prešov, právne zastúpená Vojčík & Partners, s.r.o., Rázusova 28, Košice, o vyporiadanie bezpodielového spoluvlastníctva manželov, takto

rozhodol:

I. bezpodielové spoluvlastníctvo manželov - strán sporu v celom rozsahu vyporiadava tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej p r i k a z u j e : byt č. X, nachádzajúci sa na X. poschodí, vchod č. X, bytového domu súp. číslo XXXX postaveného na parcele č. XXXXX, ako aj podiel priestoru na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu v rozsahu XX/XXXX, ktoré sú evidované na LV č. XXXXX, S.. Ú.. V., R. V., R. V. a podiel v rozsahu XX/XXXX na parcele č. XXXXX vo výmere XXX m2 - zastavané plochy a nádvoria, evidovaný na LV č. XXXXX, k. ú. V., R. V., R. V. s tým, že žalovaná je p o v i n n á vyplatiť žalobcovi na úplné finančné vyrovnanie strán sporu sumu 6.860,- EUR, v lehote 90 dní odo dňa právoplatnosti tohto rozsudku,

II. stranám sporu náhradu trov konania n e p r i z n á v a.

odôvodnenie:

1. Žalobou súdu doručenou dňa 22. 10. 2018 navrhol žalobca, aby súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo manželov (BSM) - strán sporu tak, že do výlučného vlastníctva žalovanej by prikázal trojizbový byt s príslušenstvom č. X na ul. E. Č.. X, evidovaný na LV č. XXXXX, S..Ú.. V., ako aj spoluvlastnícky podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach bytového domu a zároveň aj podiel XX/XXXX na parcele CKN č. XXXXX o výmere XXX m2, čo predstavuje pozemok pod bytovým domom s tým, že z titulu vyporiadania bezpodielového spoluvlastníctva vyplatí žalovaná žalobcovi sumu 35.000,-- Eur.

2. V rámci odôvodnenia žaloby žalobca poukázal na to, že jeho manželstvo so žalovanou bolo rozvedené rozsudkom tunajšieho súdu sp. zn. , ktorý nadobudol právoplatnosť 12. 08. 2017. Ďalej poukázal na to, že počas manželstva nadobudli trojizbový byt č. X K. T.. E. Č.. X, ako aj podiel na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podiel na pozemku pod bytovým domom, pričom hodnota týchto nehnuteľností podľa realitnej kancelária Y. P. V. predstavuje 70.000,-- Eur, z čoho polovica predstavuje sumu 35.000,-- Eur.

3. Žalovaná v rámci písomného vyjadrenia zo dňa 19. 12. 2018 k žalobe uviedla, že nesúhlasí s návrhom žalobcu na vyporiadanie BSM, nakoľko byt č. X je transformáciou majetku vo výlučnom vlastníctve žalovanej a predstavuje vnos do manželstva. Z vyjadrenia ďalej vyplýva, že strany sporu uzavreli manželstvo dňa 12. 04. 1986 a k 01. 06. 1986 došlo k darovaniu, teda bezodplatnému prevodu členských

práv k družstevnému bytu č. XX zo sestry žalovanej, Q. Z., na žalovanú. Takýmto spôsobom nadobudla žalovaná do svojho výlučného vlastníctva, t.j. nie do BSM, členské práva k družstevnému bytu č. XX. Následne žalovaná členské práva k družstevnému bytu č. XX previedla na manželov Š., za sumu 150.000,-- Kčs a tieto finančné prostriedky použila na úhradu odplaty za prevod členských práv a povinností k družstevnému bytu č. 5, ktorý odkúpila od pani S. F.. Z vyššie uvedeného vyplýva, že o nadobudnutie bytu č. X sa výlučne pričinila žalovaná. Z tohto vyjadrenia ďalej vyplýva, že tzv. anuita, za ktorú bol prevedený družstevný byt č. X do osobného vlastníctva vo výške nesplateného investičného úveru, predstavoval sumu 20.401,10 Eur, ktorá bola uhradená z finančných prostriedkov patriacich do BSM. V tomto ohľade teda boli vynaložené peňažné prostriedky patriace do BSM na individuálny majetok jedného z manželov a žalovaná je povinná nahradiť čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jej ostatný majetok. Vzhľadom na uvedené je teda ochotná vyplatiť polovicu zostatkovej ceny bytu č. v sume 338,50 Eur a polovicu zostatku nákladov na prevedenú termoreguláciu, t.j. sumu 62,26 Eur, čo spolu predstavuje sumu 400,76 Eur.

4. Z výsluchu žalovanej pred súdom vyplynulo, že keď sa vydala za žalobcu, sestra jej darovala členský podiel k bytu č. XX a keďže sa následne uvoľnil byt č. X, ktorý mal balkón, rozhodla sa, že byt č. XX odpredá a kúpi byt č. X. Uviedla, že všetky tieto záležitosti vybavovala výlučne ona, aj keď je možné, že niekde v papieroch môže byť uvedený aj jej bývalý manžel. Uviedla, že byt č. 5 kúpila určite za sumu 150.000,-- Sk. Od manželov Š., ktorým predala byt č. 12, dostala sumu 140.000,-- Sk, ktorú použila na kúpu bytu č. X, pričom manželom F. navyše zaplatila ešte sumu 10.000,-- Sk. Žalobkyňa ďalej poukázala na to, že manžel odišiel niekedy v roku 2005 do Čiech, pričom spočiatku posielal nejaké peniaze (150,-- Eur mesačne, neskôr po 100,-- Eur mesačne) a od roku 2010 neposielal žiadne peniaze. Uviedla, že manžel sa žiadnym spôsobom nepodieľal na nadobudnutí bytu č. X, teda neprispel žiadnou čiastkou. Zároveň sa nezaslúžil o udržanie tohto bytu, práve naopak, spôsobil viacero exekúcií a hrozilo, že mohli prísť o byt. Žalovaná taktiež poukázala na to, že pokiaľ sa niečoho chcela od manžela domôcť, musela to realizovať cestou žaloby na súde, týkalo sa to napr. aj manželského výživného, keď jej súdom bola priznaná suma 70,-- Eur mesačne.

5. Svedok Q. W.Ý., syn strán sporu, v rámci výsluchu potvrdil, že otec po odchode do Čiech spočiatku posielal nejaké peniaze, ale od určitého momentu neposielal žiadne peniaze a od toho času sa vôbec nezaujímal o chod domácnosti. Uviedol, že otec spôsobil veľa komplikácií týkajúcich sa vecí, ktoré boli napísané na jeho meno, napr. poistky na byt, telefónu, resp. spôsobil viacero exekúcií s tým, že hrozilo, že mohli prísť aj o byt.

6. Na základe vykonaného dokazovania mal súd za preukázané, že žalovaná po uzavretí manželstva so žalobcom nadobudla na základe darovania od svojej sestry byt č. XX, presnejšie sa jednalo o bezodplatný prevod členských práv bytu č. XX, pričom tieto členské práva následne žalovaná (na dohode o prevode členských práv a povinností je uvedený aj žalobca ako manžel), previedla na pani p. U. Š. za sumu 140.000,-- Kčs, pričom túto sumu, ako vnos žalovanej, uznal aj právny zástupca žalobcu. Za túto sumu, t.j. 140.000,-- Kčs + ďalších 10.000,-- Kčs, teda spolu 150.000,-- Kčs, zakúpila žalovaná (na dohode o prevode členských práv a povinností je uvedený ako manžel žalobca), byt č. X, teda jednalo sa opäť o prevod členských práv k tomuto bytu.

7. Podľa , v bezpodielovom spoluvlastníctve manželov je všetko, čo môže byť predmetom vlastníctva a čo nadobudol niektorý z manželov za trvania manželstva, s výnimkou vecí získaných dedičstvom alebo darom, ako aj vecí, ktoré podľa svojej povahy slúžia osobnej potrebe alebo výkonu povolania len jedného z manželov, a vecí vydaných v rámci predpisov o reštitúcii majetku jednému z manželov, ktorý mal vydanú vec vo vlastníctve pred uzavretím manželstva alebo ktorému bola vec vydaná ako právnemu nástupcovi pôvodného vlastníka.

8. Podľa , pri vyporiadaní sa vychádza z toho, že podiely oboch manželov sú rovnaké. Každý z manželov je oprávnený požadovať, aby sa mu uhradilo, čo zo svojho vynaložil na spoločný majetok, a je povinný nahradiť, čo sa zo spoločného majetku vynaložilo na jeho ostatný majetok. Ďalej sa prihliadne predovšetkým na potreby maloletých detí, na to, ako sa každý z manželov staral o rodinu, a na to, ako sa zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločných vecí. Pri určení miery pričinenia treba vziať tiež zreteľ na starostlivosť o deti a na obstarávanie spoločnej domácnosti.

9. Zo žaloby, z vyjadrenia právneho zástupcu žalobcu, ako aj z vyjadrenia žalovanej nepochybne vyplýva, že predmetom vyporiadania je iba byt č. X K. T.. E. Č.. X, pričom žalobca navrhol vyporiadanie tak, že byt by pripadol do výlučného vlastníctva žalovanej, ktorej by bola uložená povinnosť vyplatiť mu sumu 35.000,-- Eur, čo predstavuje polovicu hodnoty bytu. Na druhej strane žalovaná s takýmto postupom nesúhlasila, navrhla uplatniť disparitu podielov bez akejkoľvek výplaty žalobcovi, keďže tento sa nepodieľal na nadobudnutí predmetného bytu, ako aj na jeho udržaní. Poukázala tiež na to, že prípadné priznanie výplaty z titulu vyporiadania BSM by bolo v rozpore s dobrými mravmi a pre prípad priznania výplaty navrhuje priznať maximálne sumu 400,76 Eur.

10. V predmetnom konaní mal súd na základe vykonaného dokazovania za nepochybne preukázané, že o nadobudnutie bytu sa v podstate výlučne pričinila žalovaná, resp. táto sa pričinila o jeho nadobudnutie oveľa výraznejšou mierou ako žalovaný. Z vykonaného dokazovania (bez ohľadu na to, že nebol vypočutý samotný žalobca), a to aj z prednesu právneho zástupcu žalobcu vyplýva, že žalovaná za odpredaj bytu, ktorý jej bol darovaný jej sestrou, utŕžila sumu 140.000,-- Kčs, ktorú použila na kúpu bytu č. X, ktorý je predmetom vyporiadania BSM, keďže tento bol nadobudnutý počas manželstva strán sporu. Žalovaná uviedla a vyplýva to aj z listinných dôkazov, že na kúpu bytu, resp. členských práv k tomuto bytu, t.j. bytu č. X, zaplatila sumu 150.000,-- Kčs s tým, že sumu 140.000,-- Kčs utŕžila za predaj členských práv k pôvodnému bytu č. 12 a 10.000,--Kčs doplatila. V konaní však nebolo nepochybne preukázané, že by suma 10.000,-- Kčs bola zaplatená z prostriedkov, ktoré patrili do výlučného vlastníctva žalovanej. Z vykonaného dokazovania taktiež nepochybne vyplynulo, že žalobca odišiel v roku 2004, resp. 2005 do Českej republiky a domov chodil iba sporadicky. Spočiatku posielal žalovanej finančné prostriedky na vedenie domácnosti, ale od roku 2010 prestal posielať akékoľvek finančné prostriedky a v podstate sa o chod domácnosti, resp. udržanie predmetného bytu vôbec nezaujímal, práve naopak, žalovanej a jej synovi spôsobil viaceré problémy týkajúce sa nesplácania jeho dlhov s tým, že dokonca hrozila exekúcia predajom tohto bytu. Za týchto okolností je teda úplne nepochybné, že žalobca sa iba v minimálnom rozsahu podieľal na nadobudnutí predmetného bytu a od roku 2010 sa taktiež nepodieľal na akomkoľvek jeho udržiavaní.

11. V súvislosti s disparitou podielov, súd poukazuje na rozhodnutie Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. zo dňa 25.11.2014 z odôvodnenia ktorého, okrem iného vyplýva, že: „Ústavný súd v tejto súvislosti poukazuje a zároveň sa stotožňuje s právnym názorom uvedeným v náleze ústavného súdu sp. zn. (na ktorý poukázala aj sťažovateľka vo svojej sťažnosti), keď ústavný súd si osvojil právny názor vyjadrený v rozsudku Najvyššieho súdu Českej republiky sp. zn. a vzťahujúcim sa aj na posudzovanú vec, podľa ktorého znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci prihliadajúc na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie i udržanie spoločnej veci, a to tak, že vec prikáže do vlastníctva tomu z manželov, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci zaslúžil výlučne, resp. v prevažnej miere, bez toho, aby mu uložil povinnosť, aby druhému manželovi, ktorý sa o jeho nadobudnutie a udržanie nezaslúžil, na vyrovnanie podielu zaplatil určitú finančnú čiastku. Zákon explicitne neupravuje spôsob nerovného vyporiadania, a disparita môže byť tak vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa s druhým manželom, pokiaľ ide o túto vec, vyporiadať.“

12. Aj z citovaného rozhodnutia Ústavného súdu SR vyplýva, že znenie nevylučuje, aby súd vyjadril rozdielnosť podielov manželov pri vyporiadaní spoločnej veci, s ohľadom na to, ako sa každý z manželov zaslúžil o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci tak, že by neuložil povinnosť vyplatiť druhému manželovi, ktorý sa o nadobudnutie a udržanie spoločnej veci nezaslúžil, akúkoľvek finančnú náhradu. Disparita teda môže byť vyjadrená nie iba percentom či zlomkom, ale aj prikázaním veci jednému z manželov bez toho, aby bol zaviazaný finančne sa vysporiadať s druhým manželom.

13. S ohľadom na citované rozhodnutie Ústavného súdu SR, súd v tejto veci vyjadril predbežný právny názor, v rámci ktorého poukázal na to, že v danom prípade je možné aplikovať disparitu podielov strán sporu s ohľadom na jednoznačný a markantný podiel žalovanej na nadobudnutí spoločnej nehnuteľnosti, pričom zároveň poukázal na to, že byt, ktorý je predmetom vyporiadania, teda byt č. 5, bol odkúpený, počas manželstva strán sporu, do ich osobného vlastníctva (vrátane úhrady za termoreguláciu) za sumu 24.152,70 Sk, pričom polovica z tejto sumy predstavuje 12.076,35 Sk. Pri vyjadrení predbežného názoru súd kalkuloval s touto sumou, ako aj so sumou 150.000,-- Kčs, ktorá mala byť zaplatená výlučne

žalovanou. Z vykonaného dokazovania, ale nemal za nepochybne preukázané, že celá suma 150.000,-- Kčs bola vyplatená z výlučných prostriedkov žalovanej. Mal za preukázané, že suma 140.000,--. Kčs bola uhradená z výlučných prostriedkov žalovanej a iba suma 10.000,-- Kčs bola vyplatená z prostriedkov, ktoré patrili do BSM.

14. Pri určení disparity podielov, súd vychádzal zo skutočnosti, akou sumou sa výlučne žalovaná podieľala na nadobudnutí predmetného bytu a aká suma bola použitá z prostriedkov patriacich do BSM. Žalovaná zaplatila za kúpu bytu (členských práv k bytu) sumu 140.000,-- Kčs zo svojich výlučných prostriedkov, čo potvrdil aj právny zástupca žalobcu. Žalovaná, aj keď tvrdila, že zaplatila celkovo sumu 150.000,-- Kčs, jednoznačne a nepochybne nepreukázala, že sumu 10.000,-- Kčs zaplatila tiež zo svojich výlučných prostriedkov, preto súd túto sumu spočítal so sumou 24.152,70 Sk (suma za odkúpenie bytu do osobného vlastníctva + poplatok za termoreguláciu), čo spolu predstavuje 34.152,70 Sk a pri vydelení tejto sumy na polovicu to predstavuje sumu 17.076,35 Sk. Podiel žalovanej na nadobudnutí predmetného bytu teda predstavuje sumu 157.076,35 Eur (140.000 + 17.076,35) a podiel žalovaného predstavuje sumu 17.076,35 Sk, a to k celkovo vynaloženým prostriedkom na zakúpenie bytu vo výške 174.152,70 Sk. V percentuálnom vyjadrení vyjadruje pomer žalovanej 90,2 % a pomer žalobcu 9,8 %.

15. Žalobca v rámci návrhu na vyporiadanie BSM uviedol hodnotu bytu vo výške 70.000,-- Eur, čo žalovaná nerozporovala, preto súd pri určení disparity podielov vychádzal z tejto nespornej výšky hodnoty bytu, ako aj podielu na spoločných častiach a spoločných zariadeniach domu a podielu na pozemku pod bytovým domom, a žalobcovi priznal sumu 6.860,-- Eur, čo predstavuje 9,8 % zo sumy 70.000,-- Eur. Vzhľadom na vyššie uvedené preto súd vyporiadal bezpodielové spoluvlastníctvo strán sporu tak, že žalovanej prikázal byt č. 5 na ul. Federátov 7 v Prešove s tým, že žalovaná je povinná vyplatiť žalobcovi sumu 6.860,-- Eur, a to v lehote 90-tich dní odo dňa právoplatnosti rozsudku, aby mala žalovaná dostatočný časový priestor na prípadné zabezpečenie tejto sumy.

16. Právny zástupca žalobcu navrhoval vypočutie svojho klienta ku skutočnostiam uvedeným samotnou žalobkyňou, aj keď sám potvrdil, že žalobca mal k dispozícií zápisnicu z pojednávania, avšak žalobca sa napriek tomu žiadnym spôsobom napr. ani písomne k veci nevyjadril. Súd v tejto súvislosti taktiež poukazuje na to, že samotný právny zástupca žalobcu potvrdil, že jeho klient uznáva sumu 140.000,-- Kčs, ktorú žalovaná použila na zakúpenie bytu č. 5, pričom pri určení disparity súd aj z tejto skutočnosti vychádzal, preto súd nevidel žiaden reálny dôvod potrebný pre vypočutie samotného žalobcu, keďže ani jeho prípadné vypočutie by nemalo vplyv na posúdenie predmetnej veci z hľadiska disparity podielov týkajúcej sa nepochybnej skutočnosti, že žalovaná sa jednoznačne v oveľa väčšom rozsahu pričinila o nadobudnutie bytu.

17. Právny zástupca žalovanej zároveň navrhoval, aby súd v konaní o vyporiadanie BSM rozhodol aj o priznaní bezdôvodného obohatenia z titulu úhrad za byt, ktoré žalovaná realizovala po rozvode manželstva, čo ale súd v tomto konaní nemohol akceptovať a rozhodovať o tomto nároku, keďže sa jedná o osobitný nárok, ktorý nepatrí do BSM a nemôže byť ani predmetom vyporiadania BSM.

18. Podľa , výnimočne súd neprizná náhradu trov konania, ak existujú dôvody hodné osobitného zreteľa.

19. O trovách konania súd rozhodol na základe vyššie citovaného zákonného ustanovenia, pričom keďže je v záujem oboch účastníkov vysporiadať si svoje BSM, súd má za to, že pri takomto type konania si má každý z účastníkov sám znášať trovy konania, preto stranám sporu nepriznal náhradu trov konania.

Poučenie:

Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní od jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove.

Podľa , v odvolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (odvolacie dôvody) a čoho sa odvolateľ domáha (odvolací návrh).

Podľa rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže odvolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie odvolania.

Ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa o súdnych exekútoroch a exekučnej činnosti (Exekučný poriadok).