Details
ECLI
Identification number
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
Rozsudok_17C-137-2015.pdf
PDF · 98.8 KB
Case nature
Area
Subarea
17C/137/2015
ROZSUDOK V MENE SLOVENSKEJ REPUBLIKY
Okresný súd v Prešove samosudkyňou JUDr. Evou Strakovou v občianskoprávnej veci navrhovateľky: X. L., nar. XX. X. XXXX, bytom S.M. XXXX/X, XXX XX T. proti odporcovi: K. L., nar. XX. X. XXXX, bytom Y. X, XXX XX T. X, Č. C., v konaní o určenie manželského výživného, takto
rozhodol:
Odporca j e p o v i n n ý platiť navrhovateľke manželské výživné vo výške 70,- EUR mesačne vždy 20. dňa v mesiaci k rukám navrhovateľky, počnúc dňom 1. 5. 2015.
II. Na zameškanom výživnom za obdobie od 1. 5. 2015 do 30. 6. 2015 vo výške 140,- EUR súd p o v o ľ u j e odporcovi splátky po 10,- EUR mesačne, ktoré bude uhrádzať spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania.
III. Vo zvyšku súd návrh z a m i e t a .
IV. Žiaden z účastníkov n e m á právo na náhradu trov konania.
V. Odporca j e p o v i n n ý zaplatiť štátu súdny poplatok vo výške 151,20 EUR a tento uhradí na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
odôvodnenie:
Navrhovateľka dňa 7. 4. 2015 doručila návrh, ktorým sa domáhala určenia manželského výživného vo výške 250,- EUR mesačne od 1. 5. 2015, keď svoj návrh odôvodňovala tým, že s odporcom je v platnom manželstve uzatvorenom dňa 12. 4. 1986, z ktorého pochádza syn Y. L., nar. XX. X. XXXX. Odporca odišiel za prácou do Českej republiky a od tej doby jej posielal do roku 2009 mesačne 4.000,- až 4.500,- Kč, neskôr sumu znížil na 100,- EUR. Počnúc júnom 2010 do dnešnej doby neprispieva na domácnosť žiadnou čiastkou, ani žiadnym iným spôsobom sa nepodieľa na nákladoch domácnosti, lebo sa zdržiava v zahraničí a domov neprišiel už asi 5 rokov. Odporca ju ekonomicky vykorisťuje tým, že nielenže neprispieva na spoločnú domácnosť, ale neplatí ani svoje záväzky, ktorými sú napr. jeho účty za mobilný telefón, zdravotné odvody a pod. a svojim laxným prístupom k povinnostiam došlo k niekoľkým exekúciám, ktoré za neho musela zaplatiť, nakoľko exekútor zablokoval ich spoločný byt v Prešove, kde si odporca stále uvádza trvalý pobyt. Na zaplatenie týchto exekúcií jej nijako finančne neprispel, nebol ochotný ani prepísať zmluvu na pevnú linku a poistenie domácnosti na jej meno, čo by jej uľahčilo komunikáciu s operátormi. Rovnako za neho platí plnú sumu za poistenie bytu, komunálny odpad, miestne dane, poplatky Bytovému družstvu Prešov, nakoľko odporca odmieta posielať potvrdenie od svojho zamestnávateľa. Náklady na bývanie stúpli od roku 2010, t. j. od roku, kedy odporca prestal prispievať na spoločnú domácnosť do apríla 2015 o vyše 30,- EUR, bez energií a pod. Je jej známe, že odporca chodí na zahraničné dovolenky do Bulharska, navštevuje Vysoké Tatry, rôzne kultúrne a spoločenské podujatia, o ktorých sa chváli na
svojom facebookovom profile, a to všetko dosahuje na jej úkor. Sama pracuje v spoločnosti Tesco ako pokladníčka a jej príjem je 350,- EUR až 380,- EUR v závislosti od odpracovaných hodín. Zo svojho príjmu si nemôže dovoliť kvalitné oblečenie, obuv, je nútená nakupovať len vo výpredajoch. Jeden víkendový nákup potravín do domácnosti ju stojí v priemere 25,- EUR. Svoj príjem sa snaží investovať aj do rekonštrukcie a inovácie domácnosti, o čom svedčia nákupy, koberce a panvice, plávajúce podlahy v hodnote takmer 300,- EUR, ktoré dala vymeniť v roku 2012. Na väčšie investície jej peniaze nestačia a musí zo svojho príjmu značne šetriť, čo sa však nedá donekonečna, lebo s pribúdajúcim vekom musí myslieť aj na svoje výdavky na lieky a na zdravotnú starostlivosť.
Odporca vo svojom písomnom vyjadrení doručenom dňa 20. 5. 2015 návrh na určenie výživného neuznal a nesúhlasil s dôvodmi, pre ktoré sa navrhovateľka domáha tohto nároku. Neuznával ani náklady, ktoré navrhovateľke vznikli, lebo exekúcie boli vedené na jeho meno a uhradil ich z vlastných finančných prostriedkov bez finančného podielu navrhovateľky na účet oprávneného. Rozhodnutím Mestského úradu v Prešove bol oslobodený od platenia za odvoz komunálneho odpadu, nakoľko dlhodobo sa nezdržiava v mieste trvalého bydliska, čo dokladoval príslušnými dokladmi na Mestskom úrade. Pokiaľ ide o daň z nehnuteľnosti za byt, je si vedomý, že na jej úhrade sa finančne nepodieľal, nakoľko navrhovateľka mu nikdy nepredložila doklad o úhrade dane, ani platový výmer. Pokiaľ ide o platby SIPO, na týchto nákladoch sa nepodieľal z dôvodu, že sa dlhodobo v mieste trvalého bydliska nezdržuje, takže ani energie, vodné, stočné, výťah a pod. neodoberá. Pokiaľ ide o pevnú linku, žiadosť o jej odpojenie manželke zaslal hneď ako ho o to požiadala. Zdravotné poistenie má v Českej republike, na Slovensku sa odhlásil. Je pravdou, že od roku 2003 nezdieľa s navrhovateľkou rodinný život, po celú túto dobu pracovne i životne je na území Českej republiky a Slovensko navštevuje iba sporadicky, hlavne za účelom návštevy svojich príbuzných. Byt zanechal k plnej dispozícii navrhovateľke a synovi a nijako do jeho užívania nezasahuje. Pokiaľ ide o náklady na vybavenie bytu, ktoré navrhovateľka čiastočne zahrnula do dôkazov, bola to jej voľba, k tomu sa nemal možnosť vyjadrovať, nakoľko o týchto okolnostiach a zmenách, ktoré plánovala v byte uskutočniť, ho neinformovala. Naopak žiadala, aby jej zakúpil novú mrazničku, v čom jej vyhovel a v roku 2010 jej zakúpil v Prešove mrazničku. Navrhovateľka sa mu naopak vyhrážala vyhodením a zničením jeho osobných vecí, ktoré má v spoločnom byte, konkrétne veľké a drahé knižnice a kompletnú diskografiu, CD a LP platne v obrovskej hodnote. Keď sa v roku 2012 snažil do bytu dostať, nebolo mu to umožnené, nakoľko navrhovateľka vymenila zámok na vchodových dverách a kľúče mu nedala. S manželkou sa odcudzili a hlavne kvôli tomu dlhodobo žije a pracuje v zahraničí, ale i z osobných dôvodov. Manželstvo už niekoľko rokov nenaplňuje svoj zmysel, ide o formálne manželstvo. Pokiaľ ide o žiadané výživné vo výške 250,- EUR, s tým nemôže súhlasiť, nakoľko životná úroveň navrhovateľky sa nezhoduje s finančnými údajmi, ktoré uviedla a naopak, on by sa mohol domáhať odškodnenia od navrhovateľky. Navrhovateľka pracuje viac ako 20 rokov v spoločnosti M. vo funkcii asistentka predaja - vedúca oddelenia a jej mzda by mala byť vyššia ako uvádza. V Českej republike v podobnej pozícii sa pohybuje vo výške 16 000,- Kč až 19 000,- Kč, čomu zodpovedá 593,- EUR. Navrhovateľka predčasom zakúpila domček so záhradkou, čo by si pri jej popísanej finančnej situácii nemohla dovoliť. Okrem nej užíva byt ich spoločný syn Y., ktorý je registrovaný ako samostatný podnikateľ, kúpil si drahé motorové vozidlo. Do roku 2013 pracoval v obchodnom dome M. Y. U. T., v roku 2013 po infarkte bol dlhodobo práceneschopný, poberal len dávku nemocenského poistenia, v roku 2014 rozviazal pracovný pomer, následne bol registrovaný na Úrade práce do 1. 5. 2015 ako nezamestnaný. V obchodnom reťazci M. mal priemerný zárobok 12.500,- Kč, čo je 463,- EUR. Základné náklady na život v Prahe, doprava, ubytovanie a pod. sú podstatne vyššie ako v Prešove, takže je v podstate sporné, či k dorovnaniu životnej úrovne a tým aj predpokladané čiastky nákladov by on nemal žiadať návrhom na výživné od navrhovateľky. Navrhovateľka podala tento návrh s úmyslom vlastného obohatenia a vydierania s vedomím, že zatajovala svoje finančné a naturálne príjmy. Ňou popisovaná finančná tieseň sa dá riešiť i predajom spoločného vlastníctva, či podielom po vzájomnej dohode, čím by došlo k vyrovnaniu. Za spoločný majetok považuje veci hnuteľné i nehnuteľné, ktoré majú s manželkou vo vlastníctve. Na výdavkoch, ktoré má navrhovateľka by sa mal podieľať aj syn, ktorý s ňou býva. Tento návrh považuje za návrh v rozpore s dobrými mravmi, a preto ho žiadal zamietnuť.
Súd vykonal dokazovanie výsluchom účastníkov, listinnými dôkazmi, a to sobášnym listom, dokladmi o úhradách príspevku 100,- EUR, správami o zárobkoch, SIPO dokladmi, rozhodnutím správcu dane o miestnych daniach a poplatkoch, dokladmi o vedenej exekúcii, osvedčením o dedičstve 5D 100/2014 a ďalšími listinami a zistil tento s k u t k o v ý s t a v :
Navrhovateľka i odporca sú v platnom manželstve, ktoré uzatvorili dňa 12. 4. 1986. Manželia však žijú oddelene od roku 2003, kedy odišiel za prácou odporca do Českej republiky a od tej doby sa tam zdržiava. Odporca do júna 2010 prispieval na spoločnú domácnosť, najprv úhradami vo výške 4.000,- Kč až 4.500,- Kč mesačne do roku 2009, potom sumou 100,- EUR mesačne do júna 2010. Následne na spoločnú domácnosť prestal prispievať. Od tej doby sa nepodieľa odporca na žiadnych nákladoch v spoločnej domácnosti. Posledných 5 rokov spoločnú domácnosť ani nenavštívil.
Zo správy o príjme navrhovateľky súd zistil, že pracuje v spoločnosti M. L. L., E.. L.. ako asistentka predaja - vedúca oddelenia s priemerným zárobkom 368,60 EUR. Odporca taktiež pracoval v spoločnosti M. L. Č., a. s. v Prahe, kde dosahoval priemerný zárobok 16 000,- Kč. Následne od júna 2013 bol práceneschopný, poberal nemocenské dávky do mája 2014, kedy ukončil pracovný pomer. Rozhodnutím Úradu práce Českej republiky zo dňa 2. 6. 2014 mu bola priznaná podpora v nezamestnanosti vo výške 6.029,- Kč, ktorú poberal do apríla 2015. Od 1. 5. 2015 sa zamestnal v spoločnosti E. L., L.. C.. I.. T. X, L., kde dosahuje príjem v čistom 14.189,- Kč. Z dokladov o úhradách SIPO vyplýva, že navrhovateľka mesačne uhrádza náklady za energie a platby spojené s užívaním bytu Bytovému družstvu vo výške 200,- EUR a bez energií platí Bytovému družstvu preddavkové platby mesačne 153,73 EUR. Ide o príspevky do fondu opráv a údržby, preddavky za dodávku tepla, teplej úžitkovej vody, vodné, stočné, elektrickú energiu za spoločné priestory, poplatok za výkon správy. Na úhrade týchto nákladov sa odporca nepodieľa žiadnou sumou od roku 2010.
Z dedičského rozhodnutia 5 D 100/2014 po poručiteľovi H. L. mal súd preukázané, že odporca nadobudol nehnuteľnosti v katastrálnom území Stará voda, ide o pozemky v hodnote 9.420,63 EUR a spoluvlastnícky podiel v 1 k nehnuteľnostiam, a to rodinného domu č. 57 vo Vyšných Ružbachoch v hodnote 73.138,48 EUR a spolu s manželkou, t. j. s navrhovateľkou vlastní družstevný byt v Prešove, na G.. S. Č.. X.
Navrhovateľka pri svojom výsluchu poukazovala na to, že sama znáša všetky náklady spojené s bývaním, poistné a časť dlhov, ktoré boli vymáhané od odporcu musela uhradiť sama, pretože hrozila exekúcia na byt. Na úhradu týchto nákladov jej odporca neprispieva od roku 2010 a ona, aby rodina nebola v dlhoch, s vysílením a na úkor vlastných potrieb ich musela zaňho uhradiť. V tom zazlieva odporcovi jeho správanie, pretože sa nestará o rodinu a prestal prispievať na spoločnú domácnosť. Poprela, že by odporcovi bránila k vstupu do bytu, ale pred mesiacom (v júni 2015) sa pokazil zámok na dverách, musela ho vymeniť. Odporca má kľúče od vchodu od všetkých vstupov a nový kľúč je mu ochotná kedykoľvek vydať. Odporca chodieval do bytu len príležitostne, keď navštevoval svoju matku a podľa svojich rozhodnutí. Vždy sa venoval svojim záujmom, chodieval na filmové školy a pod. a hoci by si mohol nájsť prácu bližšie k miestu bydliska, napr. v Žiline, kde by mohol dosahovať aj vyšší príjem, takúto možnosť nevyužil. O jeho ochorení vedela, ale odporca nechodieval domov, zdržiaval sa po celý čas svojej choroby v Prahe. Zo spoločného života s odporcom sa naučila, že všetko musí riešiť sama, lebo sa na neho nedalo spoľahnúť. Za odporcu platila exekúcie, keď pred rokmi nezaplatil kupónku, potom si zobral mobilný telefón, ktorý neplatil. Ďalšia exekúcia bola v čase, keď už bol v Prahe, ale všetky listy chodili na adresu trvalého bydliska a toto všetko za neho musela riešiť. Tieto sumy musela zaplatiť do 3 dní, keď prišlo oznámenie o exekúcie, išlo o čiastku okolo 500,- EUR. Časť jej poskytla matka odporcu, ale zvyšok si musela požičať od rodiny a od syna, aby dala dohromady peniaze. Išlo o to, že hrozila exekúcia na spoločný majetok a byt, o ktorý by takto prišli. Odporca medzitým bezstarostne žil v Prahe a chodil po dovolenkách. Keď odchádzal do Čiech za prácou, išiel za tým cieľom, aby pomohol finančne rodine, avšak on nič nedoniesol, nič nezaplatil, aj za neho musela platiť. Preto z takéhoto správania odporcu bola nervózna, nespokojná a takýmto spôsobom aj voči nemu reagovala. Osobné veci, ktoré odporca uvádza, sú v byte. Odporca, pokiaľ mu nevychádzalo platiť v Prahe nájom, mal sa vrátiť do spoločného bytu a prispievať na tieto náklady. Syn má XX C., je samostatne činný, od septembra 2015 začína štúdium na vysokej škole vo forme denného štúdia. Sám sa stravuje a takisto platil niektoré poplatky, ako smetie. Opravy v byte robila spoločne s ním. Išlo o maľovanie bytu, udržiavacie práce týkajúce sa kúpelne, opravy WC, musela vymeniť sifóny, záchod, lebo sa tieto veci zničili. Boli aj mesiace, kedy dosahovala nižší príjem ako 300,- EUR, keď mala nižší fond pracovnej doby, napr. v roku 2010 mala mzdu 240,- EUR a potrebovala za bývanie zaplatiť mesačne 200,- EUR, jej syn finančne vypomáhal.
Podľa § 71 ods. 1, 2 Zákona o rodine, manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť. Ak jeden z manželov túto povinnosť neplní, súd na návrh niektorého z nich určí jej rozsah tak, aby životná úroveň
oboch manželov bola v zásade rovnaká. Pri rozhodovaní o určení rozsahu vyživovacej povinnosti súd prihliadne na starostlivosť o domácnosť.
Vyživovacia povinnosť medzi manželmi predchádza vyživovaciu povinnosť detí voči rodičom.
Podľa § 75 ods. 1, 2 Zákona o rodine, pri určení výživného prihliadne súd na odôvodnené potreby oprávneného, ako aj na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného. Na schopnosti, možnosti a majetkové pomery povinného prihliadne súd aj vtedy, ak sa povinný vzdá bez dôležitého dôvodu výhodnejšieho zamestnania, zárobku, majetkového prospechu; rovnako prihliadne aj na neprimerané majetkové riziká, ktoré povinný na seba berie.
Výživné nemožno priznať, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi; to neplatí, ak ide o výživné pre maloleté dieťa.
V zmysle citovaných zákonných ustanovení manželia majú vzájomnú vyživovaciu povinnosť, ktorá je určovaná požiadavkou, aby mali rovnakú životnú úroveň. Zo základných zásad Zákona o rodine týkajúcich sa manželstva vyplýva, že manželia sú povinní si navzájom pomáhať, starať sa spoločne o deti, o spoločnú domácnosť podľa svojich možností a schopností a majetkových pomerov ako aj o uspokojovanie potrieb rodiny založenej manželstvom. Ak niektorý z manželov si neplní túto povinnosť dobrovoľne, rozhodne o manželskom výživnom na návrh jeho manžela súd. Povinnosť splniť si manželské výživné vzniká momentom uzatvorenia manželstva a zaniká zánikom manželstva. Táto povinnosť je vyjadrením manželskej ekonomickej solidarity a jedinou výnimkou, pre ktorú by bolo možné nepriznať výživné by bola situácia, ak by to bolo v rozpore s dobrými mravmi podľa § 75 ods. 2 Zákona o rodine.
Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že navrhovateľka dosahuje príjem priemerne vo výške 368,60 EUR mesačne, odporca má príjem 14 189,- Kč, čo zodpovedá 525,- EUR. Obaja účastníci nemajú vyživovaciu povinnosť. Syn pochádzajúci z ich manželstva je plnoletý, je súkromným podnikateľom podľa udania navrhovateľky, od septembra 2015 má nastúpiť na denné štúdium na vysokej škole. Z vykonaného dokazovania vyplynulo, že odporca sa nepodieľa na nákladoch spoločnej domácnosti, aj keď je pravdou, že sa v nej nezdržiava, je však stále vedený ako spolumajiteľ bytu. Náklady vo výške 153,- EUR mesačne vznikajú podľa predpisu Bytového družstva Prešov, ktoré uhrádza sama navrhovateľka bez prispenia odporcu, okrem toho uhrádza ďalšie náklady, ktoré vznikajú za odbery energie a vody vo výške 50,- EUR mesačne. Taktiež sama uhrádza náklady poistného a do roku 2014 uhrádzala aj miestne poplatky za odpad a daň výlučne sama, vrátane vyúčtovaných poplatkov odporcu. Odporca vlastní nehnuteľný majetok značnej hodnoty, ktorý nadobudol ako dedičstvo po svojom otcovi v roku 2014. Ide o majetok, ktorý tvorí rodinný dom a nehnuteľnosti. Na základe takto zistených pomerov účastníkov súd má za to, že sú tu splnené dôvody na určenie manželského výživného, avšak nie vo výške, v akej žiadala navrhovateľka, a preto súd len čiastočne vyhovel tomuto návrhu. Navrhovateľka tým, že sa sama výlučne stará o nehnuteľnosť - spoločný byt, ktorý má vo vlastníctve s odporcom, vynakladá náklady na jeho údržbu, či už výmenou alebo renováciou vecí, vynakladá tieto výdaje aj za odporcu, ktorý síce byt neužíva z dôvodu, že sa zdržiava v Prahe, ale ide o výdaje, ktoré musia byť uhrádzané v rámci predpisu Bytového družstva mesačne vo výške 153,- EUR. Súd má za to, že na vyrovnanie približne rovnakej životnej úrovne by mal odporca prispievať na výživu navrhovateľky vo výške 70,- EUR, čo by pokrývalo náklady, ktoré uhrádza navrhovateľka za odporcu v rámci mesačných predpisov Bytového družstva, náklady dane za nehnuteľnosť, poistenia bytu, nákladov na údržbu, keď súd zohľadnil, že tieto náklady je potrebné rozdeliť na tri diely, keďže byt užíva aj dospelý plnoletý syn účastníkov konania. Potom suma, ktorú by odporca mal uhradiť v rámci výživného zodpovedá čiastke 70,- EUR, ktorá by mala vyrovnať životnú úroveň účastníkov v rovnakej výške. Súd prihliadol pri určení tohto výživného na to, že aj odporca má výdaje s nájmom ubytovania a nákladov dopravy v Prahe a tiež s prihliadnutím na jeho zdravotný stav, aj nákladov za lieky, ale tieto náklady vo výške 200,- EUR za nájom súd považuje za neprimerane vysoké, odporca má možnosť riešiť svoje ubytovanie aj v rámci nižších výdajov. Súd tiež prihliadol na skutočnosť, že odporca vlastní nehnuteľný majetok v značnej hodnote, kým navrhovateľka vlastní len polovicu bytu spolu s odporcom. Nebolo preukázané, že by navrhovateľka nadobudla záhradku do vlastníctva ako poukazoval odporca, túto má v prenájme za 20,- EUR ročne. S prihliadnutím na všetky okolnosti na strane navrhovateľky i odporcu, t. j. z hľadiska dosahovaných príjmov, majetkových pomerov a osobných pomerov, ako aj s prihliadnutím na záväzky a povinnosti účastníkov konania súd má za to, že určené výživné vo výške 70,- EUR zodpovedá
rovnakej životnej úrovni účastníkov konania, a preto v takejto sume stanovil výživné. Výživné bolo určené dňom 1. 5. 2015 tak ako žiadala navrhovateľka a na zameškanom výživnom za obdobie od 1. 5. 2015 do 30. 6. 2015 v sume 140,- EUR súd v zmysle § 160 ods. 1, 2 O. s. p. povolil odporcovi tento dlh uhradiť v splátkach po 10,- EUR mesačne tak, že ho bude uhrádzať spolu s bežným výživným pod následkom straty výhody splátok v prípade omeškania. Vo zvyšku súd návrh ako nedôvodný zamietol.
O trovách konania súd rozhodol podľa § 142 ods. 2 O. s. p. a vzhľadom na čiastočný úspech navrhovateľky i odporcu súd vyslovil, že ani jeden z účastníkov nemá právo na náhradu trov konania.
Podľa § 4 ods. 2 písm. e) Zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel je navrhovateľka oslobodená od platenia súdnych poplatkov. V konaní bola čiastočne úspešná, preto súd stanovil odporcovi v zmysle § 2 ods. 2 Zákona č. 71/1992 Zb. v znení noviel zaplatiť súdny poplatok, ktorého výšku stanovil podľa § 7 ods. 5, keď vychádzal zo základu trojnásobku ceny ročného plnenia (70 x 36 = 2.520,- EUR) a podľa položky 1 písm. a) 6 % z tohto základu predstavuj 151,20 EUR. Na zaplatenie tohto súdneho poplatku vo výške 151,20 EUR súd zaviazal odporcu s tým, že tento súdny poplatok uhradí na účet Okresného súdu v Prešove do 3 dní od právoplatnosti tohto rozsudku.
Poučenie:
Proti tomuto rozsudku možno podať odvolanie do 15 dní odo dňa jeho doručenia cestou tunajšieho súdu na Krajský súd v Prešove. Podľa § 205 ods. 1 O.s.p. v odvolaní sa má popri všeobecných náležitostiach (§ 42 ods. 3 O.s.p.) uviesť, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa napáda, v čom sa toto rozhodnutie alebo postup súdu považuje za nesprávny a čoho sa odvolateľ domáha. Podľa § 205 ods. 2 O.s.p. odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť len tým, že a) v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1 O.s.p., b) konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c) súd prvého stupňa neúplne zistil skutkový stav veci, pretože nevykonal navrhnuté dôkazy, potrebné na zistenie rozhodujúcich skutočností, d) súd prvého stupňa dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam, e) doteraz zistený skutkový stav neobstojí, pretože sú tu ďalšie skutočnosti alebo iné dôkazy, ktoré doteraz neboli uplatnené (§ 205a O.s.p.), f) rozhodnutie súdu prvého stupňa vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci.
Podľa § 251 ods. 1 O.s.p., ak povinný dobrovoľne nesplní, čo mu ukladá vykonateľné rozhodnutie, oprávnený môže podať návrh na vykonanie exekúcie podľa osobitného zákona.