Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

9Co/131/2025

Uznesenie

Krajský súd v Bratislave v senáte zloženom z predsedníčky senátu JUDr. Zuzany Posluchovej a členov senátu JUDr. Romana Huszára a JUDr. Magdalény Florekovej v právnej veci žalobkýň: 1./ Z. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H., 2./ Y. G. Z., nar. XX.XX.XXXX, bytom U. XXXX/XX, H., obidve zastúpené JUDr. Mgr. Petrom Staríčkom, advokátom, Nábrežná 859/11, Bardejov, IČO : 52 405 800 proti žalovaným: 1./ I. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom Y. XX, H., 2./ V. G., nar. XX.XX.XXXX, bytom N.. Y., I., obaja zastúpení Mgr. Ing. Máriusom Hričovským, Dr. Oec., advokátom, Gorkého 15, Bratislava, IČO: 37 925 687 o vypratanie nehnuteľnosti, na odvolanie žalovaných 1./,2./ proti uzneseniu Mestského súdu Bratislava IV zo dňa 26. júna 2025, sp. zn. -340 , takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania ( výrok II.) potvrdzuje. Žalobkyne 1./, 2./ majú voči žalovaným 1./,2./ nárok na náhradu trov odvolacieho konania v rozsahu 100%.

o d ô v o d n e n i e :

1. Napadnutým uznesením súd prvej inštancie konanie rozhodol tak, že : I. Súd konanie zastavuje. II. Súd priznáva žalobkyniam 1./ a 2./ voči žalovaným 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %. 1.1. Vo svojom rozhodnutí uviedol, že žalobkyne sa žalobou domáhali vydania rozhodnutia, ktorým by súd uložil žalovaným povinnosť vypratať nehnuteľnosti: stavbu so súpisným číslom XXXX, druh stavby: rodinný dom, situovanú na adrese C. G. I. XX, XXX XX H., umiestnenú na pozemku parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: zastavané plochy a nádvoria, o výmere 173 m2, a pozemok parcely registra „C“ s parcelným číslom XXXX, druh pozemku: záhrady, o výmere 319 m2, evidované v katastri nehnuteľností vedenom Okresným úradom v Bratislave, katastrálny odbor, na liste vlastníctva č. XXXX, okres: Bratislava I, Obec: H.-G. I., katastrálne územie: Staré mesto ( ďalej len „ nehnuteľnosti“) do 3 dní od právoplatnosti rozsudku. Podaním zo dňa 16.06.2025, doručeným tunajšiemu súdu dňa 17.06.2025, zobrali žalobkyne svoju žalobu v celom rozsahu späť a žiadali konanie zastaviť dôvodiac, že žalovaní ku dňu 31.05.2025 opustili nehnuteľnosti a ukončili ich vypratanie, ktoré bolo predmetom sporu. Žalovaní zavinili začatie vedenia sporu a opustením nehnuteľnosti ku dňu 31.05.2025 tieto vypratali a vydali žalobkyniam, čím uznali žalobkyňami uplatnený nárok.

1.2. Svoje rozhodnutie v časti zastavenia konania odôvodnil ustanoveniami , , . Nebol potrebný súhlas žalovaných so späťvzatím žaloby, nakoľko k späťvzatiu žaloby došlo skôr, než sa začalo predbežné prejednanie sporu alebo pojednávanie.

1.3. O náhrade trov konania rozhodol s odkazom na ustanovenia , , , , . Pri posudzovaní nároku na náhradu trov konania podľa je súd povinný skúmať, či niektorá zo strán zavinila zastavenie konania. Zavinenie sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska, nie z hmotného, preto je irelevantné, či išlo o dôvodne podanú žalobu. Pri

zastavení konania teda súd neskúma, či by bol žalobca v meritórnom konaní úspešný alebo nie, ale či späťvzatie žaloby bolo odôvodnené neskorším správaním žalovaného, ktorý sa celkom či v relevantnom rozsahu zachoval v zmysle žalobnej požiadavky. Mal zato, že zastavenie konania zavinili žalovaní, a to tým, že v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, ktorej splnenia sa žalobkyne domáhali splnili, čo v konečnom dôsledku znamená nárok žalobkýň voči žalovaným na náhradu účelne vynaložených trov celého konania v rozsahu 100 % trov konania, o čom súd rozhodol vo výroku II. uznesenia. V konaní pritom nebol tvrdený a súd sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia . O výške náhrady trov konania bude rozhodnuté v zmysle po právoplatnosti tohto rozhodnutia samostatným uznesením, v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník.

2. Proti tomuto uzneseniu to proti výroku II. o náhrade trov konania podali v zákonom stanovenej lehote odvolanie žalovaní 1./,2./ z dôvodov podľa aby odvolací súd uznesenie v napadnutej časti zmenil tak, že súd im prizná voči žalobkyniam 1./ a 2./ nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100% a alternatívne tak, že súd nepriznáva žiadnemu z účastníkov nárok na náhradu trov konania. 2.1. Vo svojom odvolaní uviedli, že žalobu na vypratanie nehnuteľnosti podali žalobcovia dňa 19.12.2023 bez právneho dôvodu vzhľadom na to, že nájomný vzťah, upravený nájomnými zmluvami zo dňa 2.7.2020 a následne 20.12.2022 trval. Ukončený bol až výpoveďou doručenou žalovaným dňa 29.12.2023. V tom čase mali žalovaní preplatok na nájomnom vo výške 10.750,- €. Keďže žalobcovia odmietli nájomné vrátiť, považovali žalovaní za oprávnené nehnuteľnosť užívať na základe uhradeného nájomného. O nájomné a celkové finančné vyporiadanie prebieha v predmetnej veci spor na Okresnom súde Martin pod sp. zn. 6C/l 20/2024. Na výzvu Okresného súdu Martin súdu sa sporové strany pokúsili dospieť k mimosúdnej dohode, ktorej súčasťou malo byť aj dobrovoľné vypratanie nehnuteľnosti. K uzatvoreniu takejto dohody však nikdy nedošlo a nedošlo ani k dobrovoľnému vyprataniu nehnuteľnosti. Počas rokovaní o Mimosúdnej dohode žalobcovia pristúpili napriek prebiehajúcemu sporu na Mestskom súde Bratislava IV k svojpomocnému uchopeniu tým, že vymenili zámky v čase neprítomnosti žalovaných v nehnuteľnosti a tým, im znemožnili dostať sa do nej. Žalovaní sa o tom, že sa už nedostanú do nehnuteľnosti dozvedeli dňa 4.5.2025 keď zistili, že nemôžu otvoriť bránku do dvora a videli časť svojich osobných vec í vyhodených v predzáhradke. Žalobcovia ich prinútili aby si najnevyhnutnejšie veci odniesli pod ich dohľadom s tým, že časť vecí im neumožnili odniesť vzhľadom na krátkosť času, ktorý im bol poskytnutý. Žalovaní teda v rozpore s bodom 13. uznesenia nesplnili dobrovoľne žalobný návrh ale boli v procese svojpomocného/útočného uchopenia a následného vyhrážania sa zničením ich osobných vecí žalobcami prinútení nehnuteľnosť opustiť. V tejto veci žalovaní podali trestné oznámenie na žalobkyne dňa 9.5.2025 na 00 PZ Bratislava 1, Lermontovova ulica. 2.2. Ďalej uviedli, že uchopovacia (útočná) svojpomoc je v režime neprípustná a môže vyústiť do zodpovednostných vzťahov podľa ustanovenia a nasl. a právny poriadok by takémuto postupu nemal poskytovať a ani neposkytuje právnu ochranu. Podanie žaloby na vypratanie nehnuteľnosti bolo podané v čase, kedy nájomná zmluva platila a vypovedaná bola až po podaní žaloby na vypratanie nehnuteľnosti. Napriek tomu, že neexistoval na podanie žaloby právny dôvod a Výpoveď nájomnej zmluvy bola snahou žalobcov pripraviť žalovaných o finančné prostriedky, po podaní žaloby pristúpili žalobcovia k „Výkonu spravodlivosti“ tým, že svojpomocne vec prevzali pod svoju kontrolu a pod hrozbou zničenia hodnotných vecí vo vlastníctva žalovaných ich vyhnali z nehnuteľnosti, a teda vykonali rozhodnutie súdu o vyprataní nehnuteľnosti pred samotným rozhodnutím súdu v predmetnej veci a teda vystupovali v roli nielen súdu ale aj súdneho exekútora. S poukázaním na zastavenie konania zavinila teda strana žalobcov tým, že použili nedovolené svojpomocné/útočné uchopovanie ako náhradu riadneho konania pred súdom a keď vyhnali žalovaných z nehnuteľnosti a následne stiahli svoju žalobu. Zastavenie konania zavinili žalobcovia, a to tým, že v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť vypratať predmetné nehnuteľnosti, ktorej splnenia sa žalobcovia domáhali, si použitím uchopovacej svojpomoci a pod vyhrážkou zničenia majetku vynútili od žalovaných. Záverom poukázali na závery v rozhodnutí NS SR sp. zn. o použití svojpomoci a mali zato, že v tomto prípade išlo o použitie útočnej svojpomoci po tom, čo sa v predmetnej veci začali dva súdne spory, čiže v žiadnom prípade nešlo o bezprostredne hroziaci zásah do práva.

3. Žalobkyne 1./,2./ v písomnom vyjadrení k odvolaniu žalovaných 1./,2./ uviedli, že žalovaní v odvolaní priamo zavádzajú a uvádzajú nepravdivé informácie. Poukázali nato, že v Oznámení o vyprataní nehnuteľnosti zo dňa 19.06.2025, samotní potvrdili, že „žalobný návrh bol v plnom rozsahu naplnený“, čo

inými slovami znamená, že žalovaná povinnosť bola splnená a žalovaní neuviedli žiadne dôvody hodné osobitného zreteľa, pre ktoré by mal súd prvej inštancie rozhodnúť inak, ako rozhodol. Navrhli napadnuté uznesenie ako vecne správne potvrdiť a priznať im voči žalovaným aj náhradu trov odvolacieho konania.

3.1. Stav, keď bolo nutné podať žalobu na súd, zavinili samotní žalovaní ktorí jednak poškodili predmet nájmu a jednak neplatili riadne za užívanie nehnuteľností. Pokiaľ ide o skutkový stav v danej veci, faktom je, že k inštalácii vykurovacieho telesa došlo neodborne, bez papierov (revíznych správ), v rozpore s protipožiarnymi predpismi - nehnuteľnosť na niečo také nebola ani naprojektovaná. Steny boli následne v dôsledku takto nainštalovanej piecky a jej používania zadymené a čierne od sadzí, čím došlo k poškodeniu predmetu nájmu. Mestský súd Bratislava IV v spore o nariadenie neodkladného opatrenia (momentálne už právoplatne skončenom) rozhodnutím č. k. - 52 zo dňa 31.01.2025 v tomto smere prisvedčil argumentácii žalobcov, stotožnil sa s tým, že išlo o ohrozujúci stav na mieste samom a neodkladné opatrenie nariadil. A žalovaní sa proti tomuto rozhodnutiu súdu ani neodvolali, pretože zjavne vedeli, že takéto ich konanie nemôže obstáť (čo im však nebránilo spoliehať sa na predlžovanie času rozhodnutia v ďalších súvisiacich konaniach a čím dlhšie nehnuteľnosti užívať bez zaplatenia). Zo spomínaného rozhodnutia o neodkladnom opatrení je tiež zrejmé, že žalovaní zatiahli do sporov aj susedu p. S. v dôchodcovskom veku (77 rokov), doslova ju zmanipulovali, táto im dobrovoľne poskytovala káblami istý čas el. energiu a vodu - až Mestský súd Bratislava IV tomuto konaniu ohrozujúcemu bezpečnosť v radovej zástavbe na mieste samom neodkladným opatrením zabránil. K odpojeniu žalovaných od energií totiž došlo zákonnou cestou a na základe toho, že predovšetkým žalovaní už nemali žiaden právny titul na užívanie nehnuteľností a ani ho nepreukázali dodávateľom energií. Navyše žalovaní aj po odpojení od energií uviedli do omylu nového dodávateľa, ktorého oslovili, keď požiadali o opätovné pripojenie a doložili za týmto účelom ako podklad už v tom čase ukončenú Nájomnú zmluvu (o jej ukončení pritom vedeli).

3.2. Tvrdenia žalovaných o realizácii akejsi „uchopovacej právomoci“ sú takisto v hrubom rozpore so skutočným stavom. Stav bol taký, že žalovaní fyzicky opustili nehnuteľnosť (susedia žalobcov informovali, že si brali so sebou mechy naplnené osobnými vecami a viacero dní ich nevideli), nehnuteľnosť bola v zanedbanom stave, susedia upozornili vlastníkov (žalobcov), že v záhrade burina prerastá cez pozemok, všade je špina, začína sa šíriť smrad z vody v bazéne, kde bola hniloba, po záhrade bolo vidno behať potkany. Išlo o realizáciu zákonných práv žalobcov, a nie o nejakú „uchopovaciu právomoc“, ako sa to v odvolaní snaží opisovať druhá strana, ale o oprávnenie vlastníkov a aj o predchádzanie ďalším škodám. Žalovaným bolo umožnené sa vysťahovať, nikto im v tom nijako nebránil ani im veci nezničil, len žalovaná 1./ stále konala tak, aby bolo z jej pohľadu možné čo i len potenciálne žalobcom narobiť ďalšie a ďalšie problémy a obštrukcie, doslova sa vysmievala žalobcom a chovala sa arogantne.

3.3. Ďalej uviedli, že žalovaní podávali účelové a nedôvodné trestné oznámenia, a to viaceré - a všetky s rovnakým výsledkom, žiaden protiprávny čin nebol preukázaný pričom žalobcovia odmietajú, že by sa dopustili čohokoľvek protiprávneho. Stav (aj v súvisiacich v súdnych konaniach) bol taký, že so žalovanými sa nedalo nijako rozumne dohodnúť, dlhodobo neplatili za užívanie nehnuteľností a by sa v tejto situácii dokonca mohla položiť otázka, či naopak z ich strany nešlo o neprípustnú „uchopovaciu právomoc“ - keď niekto vedome, aj keď vie, že nemá platný právny titul na užívanie nehnuteľností, tieto naďalej, hoci aj bez právneho titulu, užíva. Konanie žalovaných je nutné vyhodnotiť aj ako hrubé zneužívanie práva a konanie v rozpore s dobrými mravmi a takémuto ich konaniu nemožno poskytnúť ochranu. Niet dôvodu, prečo by žalovaní za takéto svoje konanie nemali znášať aj povinnosť nahradiť žalobcom v plnom rozsahu trovy konania. Zhrnúc teda platí, že zastavenie konania v tomto prípade procesne zavinili žalovaní, ktorí nehnuteľnosti dlhodobo odmietali vypratať a odišli z nich až v čase po začatí súdneho konania (resp. v jeho priebehu), keď žalobcovia boli nútení najprv podať žalobu o vypratanie na súd a riešiť situáciu takýmto spôsobom.

4. Žalovaní nevyužili svoje právo a repliku nepodali.

5. Odvolací súd preskúmal a prejednal vec v rozsahu podaného odvolania (výrok o nároku na náhrade trov konania) v zmysle a bez nariadenia odvolacieho pojednávania a dospel k záveru, že odvolanie žalovaných 1./,2./ nie je dôvodné.

6. Podľa , ak strana procesne zavinila zastavenie konania, súd prizná náhradu trov konania protistrane.

6.1. Podľa , o nároku na náhradu trov konania rozhodne aj bez návrhu súd v rozhodnutí, ktorým sa konanie končí.

7. Súd prvej inštancie nárok na náhradu trov konania správne právne posúdil a vec aj náležitým spôsobom odôvodnil; vysporiadal sa so všetkými skutočnosťami potrebnými pre rozhodnutie o nároku na náhradu trov konania. Žalovaní, tým, že v priebehu konania po podaní žaloby uvedenú povinnosť vypratať nehnuteľnosti, ktorej splnenia sa žalobkyne domáhali splnili, zavinili zastavenie konania. V konaní nebol tvrdený a súd ani sám nezistil žiaden dôvod na aplikáciu ustanovenia §v 257 . Odvolací súd sa v súlade s ustanovením v celom rozsahu stotožňuje s odôvodnením napadnutého rozhodnutia.

7.1. V posudzovanej veci žalovaní 1./,2./ procesne zavinili zastavenie konania v dôsledku čoho sú povinní v zmysle nahradiť trovy konania žalobcom 1./„procesné zavinenie“, použitý v ustanovení , sa posudzuje výlučne z procesného hľadiska. Zásada zodpovednosti za zavinenie je inštitútom procesného práva, a preto rozhodujúcimi skutočnosťami na posúdenie tejto zodpovednosti sú tie, ktoré vznikli po začatí konania. Zavinenie však nie je možné interpretovať v doslovnom jazykovom zmysle, ale vo vzťahu príčinnej súvislosti, v ktorom príčinou je správanie sa strany sporu (teda aj jej prejav vôle spočívajúci napr. v späťvzatí žaloby) a dôsledkom je vznik trov protistrany (pozri uznesenie Ústavného súdu ČR, alebo ). Prvkom zavinenia môže byť aj náhoda, napr. odpadnutie predmetu sporu, pretože nič z toho nie je možné pripočítať na ťarchu toho, kto sa iba bránil. Pokiaľ jedna procesná strana zaviní, že konanie muselo byť zastavené, pričom o veci nemôže byť meritórne rozhodnuté, a tým zistené, či bola žaloba podaná dôvodne, vzniká jej zásadne povinnosť nahradiť druhej procesnej strane trovy konania. Pojem „procesné zavinenie“ je pritom nevyhnutné vykladať komplexne a extenzívne. (Števček, M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S., Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha : C. H. Beck, 2016. s. 933 - 934). V zásade pri späťvzatí žaloby, zastavenie konania má na svedomí strana žalobcu. Pričítať zavinenie za zastavenie žalovanému možno len vtedy, ak v dôsledku správania žalovaného bola vzatá späť žaloba, ktorá bola podaná dôvodne (nález Ústavného súdu Slovenskej republiky sp. zn. ). Správanie žalovaného môže predstavovať splnenie žalovanej povinnosti po podaní žaloby. Posúdenie či išlo o dôvodne podanú žalobu je potrebné skúmať z procesného hľadiska, a teda z hľadiska vzťahu výsledku chovania žalovaného k požiadavkám žalobcu, teda či sa žalobca domohol uplatneného nároku alebo nie, pričom neskúma úspešnosť žalobcu v meritórnom konaní (uznesenie Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. ).

7.2. Odvolací súd v súlade so súdom prvej inštancie prijal záver, že v danom prípade je daná zodpovednosť za zavinenie zastavenie konania daná na strane žalovaných. V prejednávanej veci je zrejmé, že žalobkyne podali na súd dňa 19.12.2023 žalobu ktorou sa domáhali voči žalovaným 1./,2./ vypratanie nehnuteľnosti. Po podaní žaloby, konkrétne dňa 31.5.2025 prišlo zo strany žalovaných 1./,2./ k vyprataniu nehnuteľnosti bez toho, aby zo strany súdu prvej inštancie prišlo k meritórnemu prejednaniu veci. Zo správania žalovaných je teda zrejmé, že splnili žalovaný nárok žalobcov, uznali jeho dôvodnosť bez toho, aby súd prvej inštancie mal možnosť predmetný nárok meritórne prejednať.

8. Žalovaní v odvolaní namietali, že žaloba na vypratanie nehnuteľnosti bola podaná bez právneho dôvodu ( pozri odsek 2.1.). Súd prvej inštancie správne daný prípad posudzoval len z procesného hľadiska, a to teda kto zavinil zastavenie konania. K späťvzatiu žaloby neprišlo zo strany žalobcov svojvoľne, ale práve z dôvodu správania žalovaných. Súd prvej inštancie ani nemohol preskúmavať dôvodnosť žaloby, nakoľko v danom prípade by musel už prejednávanú vec posúdiť aj z pohľadu hmotného práva ( ), čiže by musel vec meritórne posúdiť. Rozhodujúce v danom prípade je len, že zo strany žalovaných 1./,2 prišlo k vypratanie nehnuteľnosti, čo malo za následok, že žalobcovia vzali žalobu späť, a preto zavinenie za zastavenie konania bolo daná na strane žalovaných.

8.1. Nedôvodná je aj obrana žalovaných uplatnená prvý krát až v odvolaní, že nesplnili dobrovoľne žalobný návrh ,ale boli v procese svojpomocného/útočného uchopenia a následného vyhrážania sa zničením ich osobných vecí žalobcami prinútení nehnuteľnosť opustiť a preto zastavenie konania zavinili žalobcovia ( pozri odsek 2.2.). Obrana žalovaných zostala však len v rovine ničím nepodložených

tvrdení, keďže žalovaní v tomto smere dôkazy počas konania na súde prvej inštancie nezaložili. Za dôkazy preukazujúce toto tvrdenie nemožno považovať Emailovú komunikáciu zo dňa 9.5.2025 a 10.5. 2025, ani Trestné oznámenie zo dňa 9.5.2025 priložené k odvolaniu ( č.l. 352 spisu), keďže sa jedná o neprípustné novoty v odvolacom konaní podľa . V zmysle citovaného ustanovenia prostriedky procesného útoku alebo prostriedky procesnej obrany, ktoré neboli uplatnené v konaní pred súdom prvej inštancie, možno v odvolaní použiť len vtedy, ak a) sa týkajú procesných podmienok, b) sa týkajú vylúčenia sudcu alebo nesprávneho obsadenia súdu, c) má byť nimi preukázané, že v konaní došlo k vadám, ktoré mohli mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci alebo d) ich odvolateľ bez svojej viny nemohol uplatniť v konaní pred súdom prvej inštancie. Uvedená emailová komunikácia a trestné oznámenie ako listinné dôkazy mohli žalovaní použiť v zmysle písm. d) citovaného ustanovenia. Vzhľadom na dátum ich vyhotovenia ( 9.5.2025, resp. 10.5.2025) mohli byť uplatnené počas konania na súde prvej inštancie, k čomu nedošlo. Na diskvalifikáciu novoty postačí aj opomenutie jej skoršieho uvedenia zavinením z nedbanlivosti, čo je aj daný prípad a preto odvolací súd na tieto listinné dôkazy neprihliadol. Odvolaciemu súdu neuniklo, že žalovaní 1./,2./ sa vyjadrovali k späťvzatiu žaloby podaním doručeným súdu 9.6.2025 ( č.l. 334 spisu), kde útočnú svojpomoc pri vyprataní nehnuteľnosti vôbec nespomenuli, ale naopak uviedli, že „ ........... že predmetná nehnuteľnosť bola dňa 31.5.2025 žalovanými vyprataná a je plne pod kontrolou žalobkýň. Žalovaní do predmetnej nehnuteľnosti nemajú žiaden prístup, nedisponujú klúčmi ani nijakou možnosťou vstupu do nehnuteľnosti. Vypratanie nehnuteľnosti bol predmetom snahy žalovaných o mimosúdne vysporiadanie vzájomných záväzkov a pohľadávok v spore vedenom na OS Martin.....“ . Obsah podania je v rozpore s ich tvrdeniami v odvolaní o svojpomoci žalobcov, čím sa odvolaciemu súdu obrana žalovaných v rámci odvolacieho konania javí ako účelová, s cieľom dosiahnuť priaznivejšie rozhodnutie vo veci.

8.2. Ďalšími námietkami žalovaných 1./,2./ sa odvolací súd nepovažoval za potrebné zaoberať, pretože tieto nie sú spôsobilé privodiť iné právne hodnotenie stavu veci. Ústavný súd vo svojich rozhodnutiach konštantne pripomína, že všeobecný súd nemusí dať odpoveď na všetky otázky nastolené stranami konania, ale len na tie, ktoré majú pre vec podstatný význam, prípadne dostatočne objasňujú skutkový a právny základ rozhodnutia bez toho, aby zachádzali do všetkých detailov sporu uvádzaných stranami konania. Preto odôvodnenie rozhodnutia všeobecného súdu, ktoré stručne a jasne objasní skutkový a právny základ rozhodnutia, postačuje na záver o tom, že z tohto aspektu je plne realizované právo strán konania na spravodlivé súdne konanie (napr. , , , , ).

9. Odvolací súd z vyššie uvedených dôvodov uznesenie súdu prvej inštancie v napadnutej časti týkajúcej sa nároku na náhradu trov konania ( výrok II.) ako vecne správny potvrdil podľa a 2 .

10. O nároku na náhradu trov odvolacieho konania rozhodol odvolací súd v zmysle , v spojení s ustanovením . Žalobcovia 1./odvolacom konaní plný úspech, preto im vznikol voči žalovaným 1./a náhradu trov odvolacieho konania v plnom rozsahu. O výške náhrady trov odvolacieho konania v zmysle rozhodne súd prvej inštancie v lehote do 60 dní po právoplatnosti rozhodnutia, ktorým sa konanie končí, samostatným uznesením, ktoré vydá súdny úradník. 11. Toto rozhodnutie bolo prijaté senátom Krajského súdu v Bratislave pomerom hlasov 3:0 ( o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších zákonov, ).

Poučenie:

Proti tomuto rozhodnutiu odvolanie nie je prípustné. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c/ strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d/ v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie,

e/ rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f/ súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces. Dovolanie je prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a/ pri riešení ktorej sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b/ ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c/ je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b/ napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, c/ je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvo pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a/ a b/ ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii ( prvá veta ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom ( ). Povinnosť podľa odseku 1 neplatí, ak je a/ dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b/ dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c/ dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná, má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ).