Prehliadač alebo jeho nastavenia nie sú podporované.

Praktik.ai používa moderné webové technológie kvôli bezpečnosti, rýchlosti a spoľahlivému prihlasovaniu. Tento prehliadač ich nepodporuje alebo blokuje JavaScript, preto sa aplikácia nemusí správne načítať.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox alebo Safari na najnovšiu verziu a stránku potom obnovte.

Ak používate Windows 7, Windows 8 alebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusia ponúkať novú verziu. V takom prípade použite novšie zariadenie alebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Prohlížeč nebo jeho nastavení nejsou podporované.

Praktik.ai používá moderní webové technologie kvůli bezpečnosti, rychlosti a spolehlivému přihlašování. Tento prohlížeč je nepodporuje nebo blokuje JavaScript, proto se aplikace nemusí správně načíst.

Aktualizujte prosím Chrome, Edge, Firefox nebo Safari na nejnovější verzi a stránku potom obnovte.

Pokud používáte Windows 7, Windows 8 nebo Windows 8.1, Chrome a Edge už nemusí nabízet novou verzi. V takovém případě použijte novější zařízení nebo kontaktujte podporu Praktik.ai.

Your browser or its settings are not supported.

Praktik.ai uses modern web technologies for security, speed, and reliable sign-in. This browser does not support them, or JavaScript is blocked, so the app may not load correctly.

Please update Chrome, Edge, Firefox, or Safari to the latest version and then reload this page.

If you use Windows 7, Windows 8, or Windows 8.1, Chrome and Edge may no longer offer a newer version. In that case, use a newer device or contact Praktik.ai support.

28Co/147/2025

Uznesenie

Krajský súd v Trnave v senáte zloženom z predsedníčky senátu Mgr. Lucie Mizerovej a členov senátu JUDr. Eriky Tischlerovej a JUDr. Petra Dumana, v právnej veci žalobkyne: A. B., nar. XX.XX.XXXX, bytom C. D. XX, E., zastúpenej advokátkou: JUDr. Petra Holičová, so sídlom Teodora Tekela 6740/16, Trnava, proti žalovaným: 1/ F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom G. H. XXXX/XX, F. H. I., zastúpená advokátom: JUDr. Attila Képes, so sídlom Jókaiho 1, Moldava nad Bodvou, 2/ J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom D. XXX/XX, B. H. K., 3/ L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. K. XXXXX/X, F., v spore o ochranu osobnosti, o nariadenie neodkladného opatrenia, na odvolanie žalovaných 1/, 2/ a 3/ proti uzneseniu Okresného súdu Trnava č. k. -57 zo dňa 13. mája 2025, takto

r o z h o d o l :

Odvolací súd napadnuté uznesenie súdu prvej inštancie p o t v r d z u j e .

o d ô v o d n e n i e :

- 35 -

28Co/147/2025-

2125202210

1. Napadnutým uznesením prvoinštančný súd vyhovel návrhu žalobkyne a nariadil neodkladné opatrenie v znení: „a) F. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F. H. I., G. H. XX je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. b) J. I., nar. XX.XX.XXXX, bytom B. H. K., D. XXX/XX je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. c) L. D., nar. XX.XX.XXXX, bytom F., F. K. XXXXX/X je povinná zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.“

2. Právne prvoinštančný súd vec posúdil na základe ust. , až 3, , , , (ďalej len „“), ako aj ust. a , 2 Listiny základných práv a slobôd a , 2 SR a vecne tým, že vychádzal z návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia, v ktorom uvádzala, že sa v mesiaci júl 2020 zaregistrovala na sociálnu sieť M. z dôvodu, že bola dlhšiu dobu

práce neschopná zo zdravotných dôvodov a chcela si vyplniť svoj voľný čas. V rámci sociálnej siete M. bola súčasťou skupiny s názvom “F. L.”. Zaregistrovala sa pod užívateľským menom - nickom: “I.”. Na overenie totožnosti nicku sa pri registrácii na sociálnu sieť M. zadáva telefónne číslo - osobné údaje ako meno, priezvisko, či trvalé bydlisko sa nezadávajú. Žalobkyňa uviedla svoje vtedajšie telefónne číslo, a to XXXX XXX XXX. V skupine s názvom “F. L.” si začala písať s neznámymi ľuďmi, ktorých totožnosť je anonymná. Väčšina ľudí si píše na takzvanom “skle”, čo je plocha, ktorá je verejná a dostupná všetkým užívateľom. Ak sa tam niečo napíše, vidia to automaticky všetci prihlásení používatelia v danej miestnosti. V rámci skupiny s názvom “F. L.”, ktorej bola súčasťou, sa stala terčom každodenného komentovania jej osoby, výsmechov, vyhrážania sa zo strany ostatných užívateľov, ktorí ju nazývali napríklad ako “bosorka, cigánka, osada, romáčka, zdechlina, odpad a iné (…)”. Žalobkyňa sa najprv odhlásila z platformy M., avšak po pár dňoch sa znovu prihlásila, a to pod iným užívateľským menom

- nickom, a to: “E.”. Podľa spôsobu vyjadrovania žalobkyne ľudia, kvôli ktorým sa prvýkrát odhlásila z platformy M. zistili, že sa prihlásila pod iným užívateľským menom - nickom. Výsmechy a komentovanie na jej osobu naďalej pretrvávali, najmä to prichádzalo od užívateľov označovaných ako “H.”, “F.” či “H.”. Nakoľko výsmechy či urážlivé komentáre smerované na jej osobu začali byť neúnosné, podala na uvedené užívateľské mená - nicky trestné oznámenie. Dňa 09.03.2022 bola na Obvodnom oddelení Policajného zboru Moldava nad Bodvou vypočutá žalovaná F. D., ktorá svojom výpoveďou potvrdila, že vyššie uvedené "nicky" "H.", "F." či “H.” boli jej, avšak v súčasnej dobe používa iba jeden “nick” registrovaný na telefónne číslo: XXXX XXX XXX, a to "H.", pod ktorým prispieva svojimi správami v skupine “F. L.”. Následne si žalobkyňa všimla na už vyššie spomenutom “skle” obdobné užívateľské meno, ktoré bolo veľmi podobné ako jej, ktoré používa, a to: “F.”. Žalobkyňa totožnosť osoby, ktorá tento nick užívala nepoznala, avšak všimla si, že nick používa jej fotku, ktorú mala uverejnenú na profile. Neskôr sa žalobkyňa zo súkromnej komunikácie s F. D. dozvedela, že to ona bola tá, ktorá neoprávnene použila a odcudzila jej fotografiu. F. D. v čase predmetnej komunikácie vystupovala pod užívateľským menom: “F.”. Užívateľ “F.” bol aktívny aj v iných miestnostiach ako v “F. L.”, tak napríklad v miestnosti “D.”, kde komunikoval s inými užívateľmi tejto skupiny a poskytoval fotky žalobkyne za kredit. Žalobkyňa vzniknutú situáciu riešila aj so správcami sociálnej siete M. a ten následne nick s názvom “F.” zmazal. J. I., vystupujúca na platforme M. pod užívateľskými menami, ako: “E.”, “E.”, “E. XXXX”, sa opakovane dopúšťa konania, ktoré zasahuje do práv a dôstojnosti žalobkyne. Nielenže ju verejne zosmiešňuje a uráža hanlivými a nevhodnými vyjadreniami, ale taktiež bez jej súhlasu zverejňuje jej osobné údaje, čím porušuje jej právo na súkromie a ochranu osobných údajov. Správy, smerujúce zo strany J. I. na osobu žalobkyne sú napríklad: i) “kde si ty kripla... prečo nemáš nikde trvalé bydlisko? ty žebroňa obézna?” ii) “A. B.... prečo nemáš trvalé bydlisko? prečo si poštu preberáš na OÚ v selpycsi?” Okrem urážania hanlivými a nevhodnými vyjadreniami na osobu žalobkyne je podozrenie, že sa J. I. dopúšťa aj šírenia súkromných a osobných informácií o zdravotnom stave žalobkyne, ktoré má od neznámej osoby pracujúcej v Sociálnej poisťovni na Slovensku. Na osobu žalobkyne J. I. pod užívateľským menom: “E.” píše veci, ako napríklad: “má tam, že po úraze morbídne pribrala, trpí psychickou poruchou, hlava v predklone, nespavosťou a paranojou, že jej kradnú identity...” alebo “morbídne obézna degeška” alebo “neplodná psychopatka”, alebo “nakoniec ja to bude pravda s tým invalidným vozíčkom... ako H. písala...”. Pod užívateľským menom: “E. XXXX” J. I. uviedla ďalšie urážlivé komentovanie osoby žalobkyne, napríklad aj tým, že o nej verejne napísala, že: “A. B., psychicky narušená, morbídne obézna, čo má hlavu v predklone od sádla... a je cikáňka...udaj ma...dáme selfií.” L. D., vystupujúc na platforme M. pod užívateľským menom - nickom ako “N.”, zasielala správy vulgárneho charakteru smerujúc na osobu žalobkyne ako napríklad: “Ty si na ženy... lebo ja nie!!!” alebo “a čo akože...ty webka... ty si sa musela vysmyknut... asi tá doktor nechcel chytiť... zľakol sa”. L. D. viackrát posielala správy násilného charakteru na osobu žalobkyne, a to napríklad: “tebe by mal takto rozbiť tú špinavú chrap a dolámať ruky a preklínať deň... keď ťa splodili.” Na základe konania žalovaných voči žalobkyni je na Obvodnom oddelení Policajného zboru Trnava proti žalovaným vedené priestupkové konanie, pod ČVS: ORP-486/ TT-TT-2023. K návrhu žalobkyňa pripojila listinné dôkazy: lekárske nálezy zo dňa 15.12.2021, zo dňa 02.06.2021, zo dňa 16.07.2020, zo dňa 20.07.2020, zo dňa 30.06.2021, zo dňa 05.01.2022, zo dňa 12.05.2021, ďalej printscreeny komunikácie v elektronickom svete, uznesenie Okresného riaditeľstva Policajného zboru v Trnave.

3. Súd prvej inštancie poukázal na to, že ustanovenia kladného opatrenia umožňujú uložiť strane zdržanie sa určitého konania v súvislosti s ochranou integrity ohrozenej osoby, keď existujú závažné dôvody domnievať sa, že je ohrozený jej život, telesná, duševná alebo sexuálna integrita, osobná sloboda alebo bezpečnosť. Primárnym účelom je zabránenie akejkoľvek forme násilia, a to aj násilia v blízkych vzťahoch, ako sú fyzické násilie, obťažovanie, sexuálne

násilie, prenasledovanie, zastrašovanie alebo iné formy nepriameho nátlaku. Pri týchto neodkladných opatreniach musí mať súd osvedčené ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľa konaním protistrany. Ohrozenie telesnej alebo duševnej integrity navrhovateľ spravidla osvedčuje lekárskymi správami, trestným oznámením, čestným prehlásením tretej osoby v pozícii svedka, písomnou, elektronickou alebo telefonickou komunikáciou a podobne. (porov. Števček M., Ficová, S., Baricová, J., Mesiarkinová, S.,Bajánková, J., Tomašovič, M. a kol. . Komentár. Praha: C. H. Beck, 2016, 1098). Stačí teda osvedčiť, že telesná a duševná integrita žalobkyne by konaním žalovaných mohla byť ohrozená. Osvedčenie ohrozenia alebo možného ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce), pričom postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná. Ohrozenie alebo možnosť ohrozenia telesnej alebo duševnej integrity sa v takomto prípade preukazuje predovšetkým listinnými dôkazmi, keďže ide o konanie z hľadiska procesného maximálne zrýchlené. Obťažovanie je také správanie, v dôsledku ktorého dochádza alebo môže dôjsť ku vytváraniu zastrašujúceho, nepriateľského, ponižujúceho alebo urážajúceho prostredia, ktorého úmyslom alebo následkom je (alebo môže byť) zásah do slobody, ľudskej dôstojnosti, cti, sebavedomia alebo seba úcty inej osoby (obete obťažovania). Na preukázanie obťažovania nie je potrebný žiadny komparátor, nakoľko obťažovanie je nevhodné samé o sebe pre formu, ktorú nadobúda (verbálne, neverbálne alebo priamo fyzické obťažovanie) a potenciálny dopad, ktorý môže mať (porušenie ľudskej dôstojnosti). Na určenie, či došlo k obťažovaniu sa zisťuje, ako obeť obťažovania vníma toto (obťažujúce) správanie, t.j. či je pre obeť takéto správanie nevítané a nežiaduce.

4. Súd prvej inštancie uviedol, že pred nariadením neodkladného opatrenia posudzoval v celkovom kontexte požadovanej procesnej ochrany, či je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami, či žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov (princíp opodstatnenosti), či uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa domáha (princíp efektívnosti), a či právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality).

5. Súd mal za osvedčené, že žalované 1/, 2/ a 3/ verejne publikovali vyjadrenia o žalobkyni spôsobom, ktorý je spôsobilý narušiť jej osobnostné práva, taktiež mal za osvedčené, že žalované preukazujú voči žalobkyni prvky obťažovania v elektronickom priestore, v rámci ktorých ju urážajú, vyvolávajú v nej strach a ponižujú s použitím vulgarizmov a invektív. Z vyššie uvedených skutočnosti (komunikácie v elektronickom svete) súd považoval v dostatočnej miere za osvedčené, že konanie a správanie sa žalovaných pri komunikácii mohlo ohroziť duševnú i telesnú integritu žalobkyne, o čom svedčia aj početné lekárske nálezy, ktoré potvrdzujú zvýšený stres, bolesti hlavy a silný tlak do chrbtice. Vzhľadom na okolnosti mal súd za to, že existuje dôvodná obava, že žalované budú v tomto konaní pokračovať, čo by mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej ujmy na strane žalobkyne. Preto súd prvej inštancie návrhu žalobkyne v celom rozsahu vyhovel. Pokiaľ ide o náhradu trov konania poukázal na to, že nejde o konečné rozhodnutie, pretože je vedené konanie vo veci samej pod tou istou sp. zn. , preto o nároku na náhradu trov konania o tomto neodkladnom opatrení súd rozhodne až v rozhodnutí, ktorým sa bude končiť konanie vo veci samej.

6. Proti tomuto uzneseniu súdu prvej inštancie podala prostredníctvom svojho právneho zastúpenia odvolanie žalovaná 1/, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa žalovanej 1/, a to z dôvodov podľa boli splnené podmienky pre vydanie neodkladného opatrenia, konanie má inú vadu, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, súd dospel na základe vykonaných dôkazov k nesprávnym skutkovým zisteniam a rozhodnutie súdu vychádza z nesprávneho právneho posúdenia veci. Žiadala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil v celom rozsahu a priznal žalovanej 1/ voči žalobkyni náhradu trov konania v rozsahu 100 %. Uviedla, že má za to, že sa stala obeťou rafinovaného a účelového kyberšikanovania zo strany žalobkyne, pričom tento stav trvá minimálne od začiatku roka 2022. Nesplnenie podmienok na vydanie neodkladného opatrenia odôvodňovala tým, že podľa sa v žalobe okrem všeobecných náležitostí podania uvedie označenie strán, pravdivé a úplné opísanie rozhodujúcich skutočností, označenie dôkazov na ich preukázanie a žalobný návrh. Podľa opísanie rozhodujúcich skutočností nemožno nahradiť odkazom na označené dôkazy. Podľa žalobca k žalobe pripojí dôkazy, ktorých povaha to pripúšťa, okrem tých, ktoré nemôže bez svojej viny pripojiť. Podľa fyzická osoba sa v žalobe označuje menom, priezviskom,

adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia alebo iným identifikačným údajom. Žaloba a ani návrh na nariadenie neodkladného opatrenia z hľadiska procesného ako procesné úkony voči žalovanej 1/ neobstoja, keďže neobsahujú náležitosti v zmysle a . Súd pri nariadení neodkladného opatrenia pochybil, keďže z hľadiska procesného nie je a ani neboli splnená procesné podmienky, a tak ani predpoklady na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu k žalovanej 1/. Zákonodarca zaviedol bezpodmienečnú povinnosť označenia strán konania. Súd musí počas celého konania skúmať existenciu a splnenie procesných podmienok pre konanie. Ak procesné podmienky nie sú splnené, súd nemôže konať a nemôže vydať ani neodkladné opatrenie. Žalovaná 1/ má za to, že petit vo veci nariadenia neodkladného opatrenia je neurčitý, zmätočný, až fiktívny, keďže neobsahuje na strane žalovanej jej rodné priezvisko, ani dátum narodenia, ani jej adresu trvalého pobytu, ani správne označenie miesta bydliska - I. H. I. nie je žiadnym mestom ani obcou v SR, čo odôvodňuje neurčitosť a nevykonateľnosť petitu, pričom súd nie je oprávnený zasahovať do znenia petitu, t. j. žalobného návrhu v konaní, ktoré môže byť začaté len na základe návrhu. Súd nemôže preformulovať výrok navrhovaného neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu tak, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a aby jeho formulácia zodpovedala dovoleným spôsobom výkonu rozhodnutia. Táto vada v celosti odôvodňuje zrušenie neodkladného opatrenia, keďže v čase jeho vydania neboli splnené zákonné procesné podmienky na jeho vydanie.

7. Žalovaná 1/ s tvrdeniami žalobkyne vo vzťahu k jej osobe nesúhlasí, pretože sú postavené na klamlivých tvrdeniach a zavádzajúcich dôkazoch. Žalobkyňa predložila súdu „príspevky“ zverejnené na sociálnej sieti M. ako dôkaz údajného šikanovania zo strany žalovanej 1/, tieto však nepochádzajú od žalovanej 1/ a z predložených dôkazov nie je možné bez existencie pochybnosti určiť ani to, ako ich žalobkyňa dala do súvislosti so žalovanou 1/. Príspevky boli v sieti M. uverejnené pod inou prezývkou

- konkrétne „E." - konkrétne dátumy a časy zverejnenia: 13.07.2023 o 20:34, 26.08.2023 o 13:26, 05.08.2023 o 13:27, boli osobou žalovanej 1/ len uložené ako dôkaz, že žalobkyňa sama verejne útočí a neskôr popiera svoje správanie na M.. Tvrdenie žalobkyne, že tieto príspevky patria žalovanej 1/, sú nepravdivé. Žalobkyňa ich účelovo predložila v konaní ako vyjadrenia žalovanej 1/, čo považuje žalovaná 1/ za špekulatívne zavádzanie súdu, klamlivé konanie so zámerom ovplyvniť rozhodovanie súdu a poškodiť jej dôveryhodnosť. Dôkazy, ktoré žalovaná 1/ prikladá k odvolaniu jasne preukazujú: že jej osoba nie je autorkou týchto príspevkov, že tieto príspevky pochádzajú z používateľského účtu samotnej žalobkyne. Žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa už dlhšie roky dokola zavádza aj samotnú políciu. Printscreeny, ktoré žalobkyňa predložila v konaní ako dôkazy, boli upravované a vytrhnuté z kontextu, neobsahujú ani dátum a ani čas, a tak nie je možné overiť ich pravosť. Pokiaľ žalobkyňa uviedla, že sa prvýkrát zaregistrovala na sociálnej sieti až v júli 2020, táto informácia je nepravdivá, pretože žalobkyňa bola aktívna na sociálnej sieti už pred týmto dátumom, pričom vystupovala pod používateľským menom „G.“. Z tohto účtu sa žalobkyňa opakovane dopúšťala vulgárnych a šikanóznych vyjadrení voči iným používateľom v diskusnej miestnosti „F. L.“. Tieto prejavy boli nevhodné, urážlivé a jednoznačne v rozpore s pravidlami slušnej komunikácie, k čomu žalovaná 1/ prikladá výpisy a zachytené záznamy z archívu O., ktoré dokumentujú aktivitu žalobkyne pred júlom 2020, ako i charakter jej komunikácie. Z nicku G. bola kontaktovaná žalovaná 1/, aby išla s žalobkyňou nadávať na inú skupinu ľudí, čo žalovaná 1/ odmietla a uviedla to aj na polícii. Následkom toho sa žalobkyňa urazila a vytvorila si nové nickname: pod názvom „F.“, resp „E.“, „G.“, resp. „E..“ Žalobkyňa disponuje s desiatkami nickov, ktoré používa na útoky na ľudí. Žalobkyňa následne urážala a napádala tú skupinu ľudí, a to aj samotnú žalovanú 1/, ktorí nechceli s jej osobou kooperovať vo veci vedomého a účelového urážania iných. Žalovaná 1/ nikdy vedome neurážala žalobkyňu a skutočnosť, že žalobkyňa sa dostala do konfliktu s inými ľuďmi, je následkom toho, že práve žalobkyňa vedome vyprovokovala hádky na internete, resp. na M., pričom to robila zo zámeru, aby sa následne mohla pred súdom prezentovať ako obeť, ktorej práva boli porušené. Žalobkyňa teda oklamala a zavádzala aj samotný súd, políciu, resp. iné orgány štátnej správy.

8. Žalovaná 1/ dôrazne odmieta akékoľvek tvrdenia a obvinenia zo šikany alebo urážok z jej strany. Sama sa komunikácie voči žalobkyni zdržiava. Naopak, žalovaná 1/ je predmetom dlhodobého a opakovaného šikanovania a šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe a rodine zo strany žalobkyne. Žalovaná 1/ len reagovala na nezmyselné urážky žalobkyne, a to formou jej slobodného názoru slovami, ktoré nie je možné brať ako útok, resp. iné nemorálne správanie sa. Žalobkyňa uvádza a šíri o žalovanej 1/ rôzne nezmysli a klamstvá, a to i také, ktoré sa týkajú priamo rodiny žalovanej 1/, čo žalovaná 1/ považuje za výrazný zásah do svojho súkromia. Syn žalovanej 1/ žije odjakživa výlučne so žalovanou 1/ a nikdy nebol zverený do starostlivosti inej osoby. Žalobkyňa v žalobe uvádza, že je dlhodobo práceneschopná, čo

však vzbudzuje pochybnosti, keďže sa na sociálnej sieti opakovane vyjadruje v rozpore s týmto tvrdením („Som v práci do 21 :00."„ Už prišiel kolega." ,,Našťastie v práci nemusím nosiť montérky."). Teda žalobkyňa buď nie je práceneschopná, alebo vykonáva pracovnú činnosť napriek práceneschopnosti, čo by mohlo nasvedčovať nelegálnej práci „na čierno“, prípadne zavádzaniu Sociálnej poisťovne alebo iných inštitúcií do omylu za účelom získavania neoprávnených financií. Nick „F.“, ktoré bolo registrované na telefónnom čísle žalobkyne, nepoužívala žalobkyňa, ale osoba menom P. K., s adresou Q. XX, E., s nickom „E._ X“, resp. „XXXXXXX_X“, ktorá sa dňa 27 .05.2025 vyjadrila, že „nikdy som nebola na nicku okatá v sexke, ja tam môžem isť na mojom predsa.“ Žalovaná 1/ je pod neustálym tlakom žalobkyne, následkom čoho je už aj liečená s vysokým tlakom. Žalovaná 1/ nedokáže riadne spať a ani sa uvoľniť, ani riešiť svoje záležitosti, či už na M., alebo inde, keďže žalobkyňa ju neustále prenasleduje, „stalkuje“, pričom za posledných 5 rokov bola žalovaná 1/ cca 5x vypovedať na polícii, naposledy v decembri roku 2024. Voči žalovanej 1/ nebolo nikdy zo strany polície, resp. obvodného úradu, či iného orgánu štátnej správy vydané rozhodnutie o tom, že by niečo konala voči žalobkyni. Preto je názor súdu v uznesení o neodkladnom opatrení vadným názorom a úsudkom, ktorým súd dospel k vadnému zisteniu skutkového stavu. Žalobkyňa je tou chorou osobou, ktorej bolo zo strany lekára odporúčané psychiatrické liečenie, ako aj to, aby nechodila na M.. To všetko bolo doporučené aj samotnou políciou. Nie žalobkyňa sa stala terčom kyberšikanovania zo strany žalovanej 1/, ale naopak žalovaná 1/ a iní ľudia sa stali terčom a aj obeťou krivého obviňovania, šikany a ohovárania, zo strany žalobkyne. Žalovaná 1/ nerozumie ani tomu, prečo sa vôbec OČTK alebo Okresný úrad Trnava zaoberajú takými nezmyslami, ako sú zavádzajúce a ničím riadne neoverené tvrdenia produkované žalobkyňou, pričom týmto nezmyslom dokonca dáva právnu a inú váhu aj samotný Okresný súd Trnava, ktorý bez existencie riadnych dôkazov uveril žalobkyni, pričom vadne vyhodnotil dôvodnosť existencie naliehavosti procesnej ochrany žalobkyne, a to všetko bez toho, aby odôvodnil, v čom údajná naliehavosť úpravy vzťahov pramení, resp. že kedy, kde a ako dochádza k tomu, že je potrebné naliehavo upraviť vzťahy medzi žalobkyňou a žalovanou 1/. Žalovaná 1/ nevidí ani len príčinnú súvislosť medzi jej dajakým konaním a škodou na strane žalobkyne. Žalobkyňa nedisponuje žiadnym dôkazom o tom, že by dajaká voľne prístupná fotka na webe, internete, či virtuálnom svete bola patrila jej osobe, resp. že by bola odcudzená žalovanou 1/, pričom nijaká škoda nikde ani len nevznikla, ani len nehrozila a v súčasnosti, t.j. ku dňu vydania napadnutého uznesenia ani len neexistuje. Žalovaná 1/ prikladá k odvolaniu aj svoje vlastnoručné poznámky, ktoré napísala pre účely súdneho konania. Žalovaná 1/ bola pri vypovedaní na polícii policajtmi oboznámená aj s tým, že žalobkyňa za posledných 5 rokov podala voči viac než štyridsiatim osobám rôzne podania. Žalovaná 1/ má z M., resp. zo skla informácie o tom, že žalobkyni sa stali zlé veci v minulosti, ktoré sú späté s jej zdravotným stavom a zlou finančnou situáciou, resp. osobným bankrotom žalobkyne, pričom žalobkyňa si môže za tento stav akurát sama, pretože sa púšťa do zbytočných hádok s kadekým, a teda sa sama psychicky deptá a v tomto jej vlastnom zlom konaní dodnes pokračuje. Za zlý zdravotný stav žalobkyne môže akurát sama žalobkyňa, pričom tieto veci nie sú v žiadnej príčinnej súvislosti so žalovanou 1/. Žalobkyni ide len o to, aby sa mohla na sociálnych sieťach prezentovať ako niekto, kto údajne má pravdu vo svojom bludnom, resp. abstraktnom svete a za tým účelom zneužíva procesný inštitút neodkladného opatrenia, za účelom prezentácie, že má niečo v ruke proti inému. Okresný súd dokonca napomáha žalobkyni svojim vadným uznesením o nariadení neodkladného opatrenia, a tým prehlbuje chaos a zneprehľadňuje celé konanie žalobkyne, ktorá sa prezentuje vo virtuálnom svete ako „I.“, resp. ako „G. XX“, „E.“, resp. ktovieako.

9. Konanie žalobkyne smeruje k vylákaniu a vytĺkaniu majetkového kapitálu, prostredníctvom inštitútu nemajetkovej ujmy, na základe špekulatívnych a účelových konaní žalobkyne, ktorá sa najprv prezentuje ako milá osoba, kamarátka, priateľka, ktorá chce tráviť svoj voľný čas chatovaním vo virtuálnom svete a následne po vykonaní niekoľkých dôverných rozhovorov útočí na kadekoho za účelom, aby sa dostala k peniazom. Dôkazom chaotického, špekulatívneho a účelového konania je aj to, že žalobkyňa kade

- kde rozpráva o svojich zdravotných problémoch, ďalej ich aj prezentuje za pomoci fotografií svojho zdravotného stavu (viď. lekárske správy z rokov 2020 až 2022, ktoré sama žalobkyňa pripojila ako dôkazy v konaní) a následne zavádzajúc súdy a OČTK, obvodný úrad a ktovie ešte koho, vedome oklame a zavádza do zbytočných konaní, ktoré nemajú žiaden zmysel. Žalovaná 1/ za účelom svojej obrany vznáša vo veci samej aj námietku premlčania, keďže z tvrdení v žalobe a z dôkazov predložených v konaní (lekárske správy, resp. nedokončeného vyšetrovania na úrovni obvodného úradu) je zrejmé, že k údajnej škode u žalobkyne (ktorá nebola v konaní ani len dokázaná alebo identifikovaná), došlo niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako 3 roky dozadu, pričom počiatok plynutia všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu je podľa viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu objektívne spôsobilému porušiť

alebo ohroziť osobnostné práva fyzickej osoby. Premlčacia doba začína plynúť dňom nasledujúcim po dni, kedy došlo k neoprávnenému zásahu do osobnostných práv (uznesenie Najvyššieho súdu SR zo 17. 2. 2011, sp. zn. ). Predpokladom priznania primeraného zadosťučinenia súdom je existencia neoprávneného zásahu do nemateriálnej sféry a z toho plynúca ujma, ktorá sa v tejto sfére v dôsledku neoprávneného zásahu prejaví. Pri nároku na náhradu škody musí žalobca uniesť nielen bremeno tvrdenia vo vzťahu k vzniku škody, ale aj vznik škody skutočne preukázať a exaktne vyčísliť. Základom úvahy súdu je potom zistenie takých skutočností, ktoré súdu umožnia založiť svoju úvahu na určitom kvalitatívnom posúdení základných súvislosti posudzovaného prípadu. Preukázanie tvrdenia o vzniku nemajetkovej ujmy je nutné doložiť relevantnými dôkazmi, podobne ako pri náhrade majetkovej ujmy. Peňažná forma satisfakcie pritom prichádza do úvahy, ak nie je možné inou formou morálneho zadosťučinenia dopracovať sa k reparácii, resp. kompenzácii škody. Tieto skutočnosti platia obdobne vo veci unesenia dôkazného bremena aj ohľadom potreby nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré je na mieste použiť tam, kde je potrebné neodkladne upraviť pomery medzi stranami alebo je tu obava, že exekúcia bude ohrozená, s cieľom umožniť ničím nerušené rozhodovanie súdu vo veci samej, alebo zaručiť úspešnosť budúcej exekúcie vykonateľného súdneho rozhodnutia. Ide o taký urgentný stav právnych a faktických vzťahov medzi stranami, ktorý bezpodmienečne vyžaduje rýchlu súdnu ochranu. Pri obidvoch uvedených skupinách neodkladných opatrení je potrebné skúmať, či je nárok žalobou osvedčený a či je neodkladné opatrenie potrebné. Žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa potrebu neodkladnej úpravy pomerov neosvedčila v miere potrebnej pre vyhovenie návrhu a nepreukázala naliehavosť potreby upraviť pomery medzi stranami konania. Okrem existencie samotného nároku musí totiž žalobkyňa riadne osvedčiť i to, že bez nariadenia neodkladného opatrenia, by bol prípadný budúci výkon rozhodnutia ohrozený, pričom nebezpečenstvo zmarenia výkonu musí byť reálne a musí hroziť bezprostredne. Dôvodom môžu byť len také skutočnosti, ktoré reálne opodstatňujú obavu, že by prípadný výkon rozhodnutia mohol byť zmarený. Musí ísť o také konanie strany sporu, z ktorého jednoznačne vyplýva obava, že táto osoba podniká také vedomé kroky, z ktorých je jasný úmysel, resp. pokračujúci úmysel naďalej poškodzovať práva inej osoby, t. j. žalobkyne. Žalobkyňa ani len neuviedla také konanie žalovaných, ktoré by smerovali k ďalšiemu prípadnému porušovaniu jej práv. Návrh na nariadenie neodkladného opatrenia je potrebné posudzovať aj vo vzťahu k nároku, ktorého sa žalobkyňa domáha žalobou vo veci samej, ktorého existencia musí byť aspoň osvedčená. Žalovaná 1/ má za to, že súd pri rozhodovaní o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia nemôže prejudikovať rozhodnutie o žalobe vo veci samej, ak dôkazná sila je úplne nedostačujúca, až neexistuje a všetky skutočnosti o ktoré sa opiera žalobkyňa stoja na jej vlastnej mylnej a bludnej úvahe. Žalobkyňa v žalobe nijakým spôsobom neuviedla, ako dochádza k zrejmému a trvajúcemu zásahu do jej práv a ani naliehavosti potreby dočasnej úpravy vzťahov. Súd pritom vady návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia neodstraňuje ( ), a teda ani nie je povinný vyzývať navrhovateľa na doplnenie skutkových tvrdení, či predloženie chýbajúcich listinných dôkazov. Súd pochybil v tom, že bez ďalšieho, len tak uveril klamlivým a zavádzajúcim skutočnostiam žalobkyne, na základe čoho vydal nepotrebné, protiprávne a zbytočné neodkladné opatrenie, pričom žalovaná 1/ sa nemá za čo ospravedlniť žalobkyni a žalobkyni vo vzťahu k žalovanej 1/ nevznikol nijaký právny nárok na morálnu, či finančnú formu náhrady v spektre zadosťučinenia.

10. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná 2/, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa žalovanej 2/. Uviedla, že nesúhlasí s dôvodmi uvádzanými žalobkyňou pre nariadenie neodkladného opatrenia. V skutočnosti žalobkyňa nie je pasívnou obeťou sociálnej siete. Nie je pravdou, že je žalobkyňa písomne týraná, šikanovaná bez svojho pričinenia. Žalobkyňa po celý čas ako je súčasťou diskusií na F. L., na platforme M., atakuje, provokuje a cielene sa snaží šikanovať iné osoby, ktoré sú tam prítomné. Na osobu žalovanej 2/ napísala množstvo vecí hanlivej povahy. Nie je pravdou, že je nevinná. Na svoje vety písané v hanlivom duchu dostane adekvátnu odpoveď. Ak žalobkyňu žalovaná 2/ podľa nej hanila, tak jej len odpovedala v podobnom duchu, ako znela jej veta, narážka, urážka. Na F. L. sa píše tak, ako na iných internetových chatoch, nie je to vždy pekné a ani slušné. Na svoju obranu uvádza žalovaná 2/ v prílohe k odvolaniu vety žalobkyne, ktoré žalovanej 2/ adresovala. Z toho, že to dala riešiť na políciu a rieši to aj súdom, je žalovaná 2/ zhrozená. Dokonca dala ešte riešiť ďalšie dve osoby. I toto vypovedá o tom, že žalobkyňa nie je len pasívna obeť, ktorá prišla hľadať na chat normálnu komunikáciu a našla len zlo, rovnakou mierou si k tomu prispela. Nič nie len biele a čierne. Žalovanej 2/ nikdy nenapadlo, že niečo také povedie až k súdnemu pojednávaniu. V prílohe predkladá, ako komunikácia prebieha v skutočnosti.

11. V doplnení odvolania, žalovaná 2/ uviedla, že navrhuje, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, zrušil pokutu vo výške 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe nesprávne vyhodnotených skutočností, uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej 2/ alebo o jej rodine a ustanovil znalca v odbore IT alebo digitálnej kriminalistiky za účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti.

12. Proti uzneseniu súdu prvej inštancie podala odvolanie aj žalovaná 3/, vychádzajúc z obsahu podaného odvolania voči časti jeho výroku týkajúceho sa žalovanej 3/. Uviedla, že plne rešpektuje návrh, aby sa zúčastnené osoby zdržali uverejňovania a šírenia informácií na sociálnych sieťach. Sama sa zdržuje od doručenia zásielky zo strany súdu verejnej komunikácie smerom k žalobkyni, vrátane komentárov, alebo iných reakcií na sociálnych sieťach. Avšak žalovaná 3/ namieta, že požiadavka je jednostranne uplatňovaná. Dňa 22.05.2025 žalobkyňa vystupujúca pod používateľským menom G., zverejnila komentáre: „D., čo si sa nové dozvedela u právnika, ktorý ma zastupuje... moc si si nepokecala.“ a „Nikto sa s tebou nebavil, dostala si od asistentky krátku odpoveď.“ Tieto príspevky sú verejné, dohľadateľné a majú útočný charakter. Je potrebné, aby súd zabezpečil rovnaké správanie pre všetky zúčastnené strany a zabránil selektívnemu vyžadovaniu zdržanlivosti. S návrhom žalobkyne žalovaná 3/ zásadne nesúhlasí, pretože je postavený na klamlivých tvrdeniach a zavádzajúcich dôkazoch. Žalobkyňa predložila súdu príspevky zverejnené na sociálnej sieti M. ako dôkaz údajného šikanovania zo strany žalovanej 3/. Príspevky však neobsahujú konkrétny dátum zverejnenia. Autor samotných príspevkov je totiž samotná žalobkyňa a boli žalovanou 3/ len doložené ako dôkaz, že žalobkyňa sama verejne útočí a neskôr popiera svoje správanie. Tieto vyjadrenia boli vlastne len jej príspevky, kde žalovaná 3/ reagovala napr. na jeden z takýchto príspevkov. 23.10.2022 E.: N.: „Pamätajte si ... ja nie som vy ... Viem, čo píšem a komu ... Nie som, ako vy a hlavte ty ... Chudera o klame sama seba.“ 19.08.2023 E.: N.: „Ty si na ženy ... lebo ja nie !!!!“ 03.07.2023 E.: „Tebe by mal tatko už rozbiť tu špinavú chrap a dolámať ruky a preklinať deň ... keď ťa splodili.“ 13.07.2023 E.: N.: „D..“ 08.08.2023 E.: „A čo akože ... Ty webka... ty si sa usela vysmyknut... Asi tá doktor nechcel chytiť...zľakol sa.“ 25.02.2023 F.: „ty zruda, teba by mali hrdzavou guľkou zastreliť... že ak nezdochneš nech aspoň otravu krvi dostaneš za tú tvoju sprostu hubu!!!!“ Ide o slová žalobkyne venované nedávno všetkým a žalovaná 3/ nevie, či žalobkyňa vlastní zbraň, alebo niekto z jej známych a vyhráža sa. Žalobkyňa predložila screeny komunikácie príspevkov, avšak medzi nimi nie je ani jeden dôkaz o tom, ako komunikovala ona sama. Predkladané dôkazy sú jednostranné a nezohľadňujú celý kontext komunikácie. Ide o účelový výber správ, ktorých cieľom je vykresliť situáciu v prospech žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že tieto príspevky sú žalovanej 3/, je nepravdivé, účelové so zámerom ovplyvniť rozhodovanie súdu a poškodiť vierohodnosť žalovanej 3/. Dôkazy, ktoré žalovaná 3/ predkladá jasne preukazujú, že nie je ich prvotnou autorkou, že tieto príspevky pochádzajú prvotne z používateľského účtu žalobkyne. Tvrdenie žalobkyne, že ide o slová žalovanej 3/ je klamstvom, ktorým zavádza nielen súd, ale aj políciu, kde ich rovnako prezentuje ako tvrdenia žalovanej 3/. Na printscreenoch, ktoré predložila žalobkyňa neobsahujú dátum, nie je možné overiť ich pravosť, boli upravované a vytrhnuté z kontextu. Na sociálnych sieťach nie je povinnosť zverejňovať osobné údaje. To, že si žalovaná 3/ zvolila neprezrádzať podrobnosti zo svojho života, nie je dôvod na spochybňovanie jej dôveryhodnosti. Žalobkyňa uvádza, že je dlhodobo práceneschopná a nemá žiadny príjem. Avšak na sociálnej sieti sa opakovane vyjadruje v rozpore s týmto tvrdením, naznačuje, že vykonáva pracovnú činnosť, čo by nasvedčovalo nelegálnej práci na čierno, prípadne zavádzaniu Sociálnej poisťovne, alebo iných inštitúcií. Tieto skutočnosti si zasluhujú preverenie z hľadiska pravdivosti tvrdení uvedených žalobkyňou v súdnom konaní. Žalovaná 3/ so žalobkyňou od začiatku komunikovala v priateľskom duchu. Postupom času však začala klásť otázky týkajúce sa súkromia iných používateľov. Z tohto dôvodu žalovaná 3/ obmedzila s ňou komunikáciu na minimum. Žalobkyňa ju aj párkrát kontaktovala zo skrytého telefónneho čísla. Žalovaná 3/ jej ho z vlastnej vôle dala, čo dodnes ľutuje, lebo cieľom jej hovorov alebo správ bolo predovšetkým vymáhanie informácií o súkromí iných osôb. Žalovaná 3/ na ňu nikdy kontakt nemala, a preto ju sama nikdy telefonicky nekontaktovala. Žalobkyňa vystupovala na sociálnych sieťach pod viacerými účtami G., O., F., F., E., E., E., F.. Aktuálne používa nicky ako G. alebo E.. Bola tiež vlastníčkou účtov s mužskými prezývkami, napr. B.. žalobkyňa bola vlastníkom viacerých účtov na O., z ktorých hanila ľudí, ktorý s ňou nechceli mať nič spoločné. Po týchto incidentoch si zrušila svoj pôvodný používateľský účet a následne sa prihlásila pod iným používateľským menom a tvrdila, že s pôvodným účtom nemá nič spoločné. Má dlhodobý vzorec správania, pri ktorom si vytvára nové účty. Na základe analýzy spôsobu vyjadrovania, štylistiky, ako aj faktu, že komunikovala výhradne s rovnakými osobami ako predtým, bolo možné s istotou potvrdiť, že ide o tú istú osobu. Žalobkyňa sa napriek odporúčaniu svojho lekára a polície, aby sa neprihlasovala na portál O., prihlasuje s cieľom vyvolávať konflikty a následne podáva sťažnosti, aby sa takto mohla

obohatiť na úkor ostatných. Zo svojich skúseností žalovaná 3/ vie, že žalobkyňa od viacerých osôb zisťuje informácie o iných pisateľoch. Žalovaná 3/ čestne vyhlasuje, že skutočnosti uvedené v odvolaní sú pravdivé, presné a odzrkadľujú jej skutočný stav vedomia a svedomia. Žalobkyni bol podľa správy jej ošetrujúceho špecialistu odporučený pobyt v psychiatrickej nemocnici (tzv. Pinelke). Žalobkyňa v roku 2024 vyhlásila osobný bankrot, čo je verejne dostupná informácia. Jej konanie môže byť motivované snahou o získanie finančných výhod na úkor žalovaných. Súd by mal vziať tieto skutočnosti do úvahy pri rozhodovaní. Žalovaná 3/ navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, zrušil povinnosť žalovanej 3/ zaplatiť žalobkyni sumu 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe nesprávne vyhodnotených skutočností. Žalovaná 3/ nie je autorkou predmetného diela a nenesie zodpovednosť za jeho pôvod. Žiadala, aby súd uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej 3/ a o jej rodine. Žiadala, aby súd ustanovil znalca v odbore IT, za účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti. Žalovaná 3/ si vyhradila právo domáhať sa náhrady škody a nemajetkovej ujmy spôsobenej krivým obvineným zo strany žalobkyne. V dôsledku tohto obvinenia bola žalovanej 3/ spôsobená psychická ujma, zásah do osobnej cti a dobrého mena, preto bude uvažovať o podaní samostatnej žaloby o odškodnenie.

13. Žalobkyňa doručila v priebehu odvolacieho konania podanie – doplnenie skutkových okolností k žalobe na ochranu osobnosti a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia podľa , na účely spresnenia skutkových tvrdení, pre úplné pochopenie priebehu a rozsahu zásahov do práv žalobkyne. Uviedla, že na konci roka 2020 sa počas doby práceneschopnosti rozhodla zaregistrovať na sociálnu sieť M.. Túto platformu poznala už z mladosti, približne z čias, keď mala devätnásť až dvadsať rokov. Po opätovnom návrate však žalobkyňa bola veľmi rýchlo konfrontovaná s realitou, ktorú predtým nepoznala. Do tohto virtuálneho prostredia vstupovala “s veľkou dávkou naivity.” Prakticky od prvého momentu po vstupe do miestnosti s názvom F. L. bola vystavená útokom, spochybňovaniu jej identity a osobným invektívam zo strany niektorých používateľov. Žalobkyňa vystupovala pod používateľským menom „G..“ Po nejakom čase sa rozhodla vrátiť, tentokrát pod novým používateľským menom „F.“. Na platforme sa zvyčajne zapájala do verejného chatu (nazývané aj ako „sklo“), kde si zvykla písať s viacerými používateľmi. Komunikácia zo strany žalobkyne bola častejšie zameraná na diskusie s mužmi. To zrejme vyvolalo u niektorých osôb na platforme M. žiarlivosť, či potrebu porovnávania sa, čo následne prerástlo do neprimeraného a nevhodného správania voči žalobkyni. V roku 2021 bol vytvorený účet, ktorý napodobňoval účet žalobkyne – s vizuálne totožným menom, pričom písmeno „R.“ bolo nahradené veľkým písmenom „S.“. Uvedený účet podľa slov žalobkyne údajne účelovo vytvorila žalovaná 1/, ktorá následne zneužila fotografiu žalobkyne a jeho majiteľ(ka) sa vydávala(a) za žalobkyňu. Z tohto účtu boli odosielané správy ostatným používateľom. Nielenže boli tieto správy vulgárne, ale osoba vystupujúca pod falošným kontom údajne fotografiu žalobkyne ďalej šírila a používala ju dokonca v sexuálne zameraných zoznamkách. Túto situáciu bezodkladne nahlásila správcovi platformy M.. Dôkazy o jej konaní sú uvedené v pôvodnej žalobe zo dňa 25.03.2025. V rokoch 2022 a 2023 sa situácia vyeskalovala. Osobné údaje žalobkyne boli zverejnené bez jej explicitného súhlasu a zároveň bola informovaná, že osoba, ktorá tieto informácie šírila, sa údajne odvolávala na svojho brata, ktorý má pracovať na polícii. Podľa slov žalobkyne má ísť opäť o žalovanú 1/. Tvrdila, že má k dispozícii fotografiu žalobkyninho policajného spisu, vrátane jej telefónneho čísla. V dôsledku týchto udalostí čelila opakovaným výhražným správam a zažívala značný psychický tlak. Krátku dobu žalobkyňa tiež vystupovala pod užívateľským menom „I.“ z dôvodu – aby mohla ľuďom na platforme M. vysvetliť, že správy, ktoré dostávajú z iných účtov, nie sú od nej a že sa voči nim nespráva urážlivo. Cieľom bolo očistiť meno žalobkyne a uviesť veci „na pravú mieru”. Žalovaná 1/ sa dlhodobo a systematicky podieľa na šikane žalobkyne v elektronickom priestore. Jej správanie vykazuje znaky premysleného a koordinovaného konania, ktoré smeruje k vedomej diskreditácii osoby žalobkyne. V online priestore, konkrétne na sociálnej platforme M., vystupuje pod viacerými používateľskými menami. Aktívne oslovuje ostatných užívateľov s cieľom získavať informácie o žalobkyni a následne tieto informácie zneužíva na verejné osočovanie, zastrašovanie alebo ich šírenie v nepravdivých súvislostiach. Žalovaná opakovane a verejne šíri nepravdivé a hanlivé výroky na adresu žalobkyne. Uvádza o nej, že je zdravotne ťažko postihnutá, že má fyzické nedostatky, že je závislá od sociálnej pomoci a iné dehonestujúce tvrdenia. Vyjadruje otvorenú nenávisť voči žalobkyni, pričom opakovane publikuje výroky obsahujúce želania jej fyzickej ujmy či smrti. Svoje správanie šíri prostredníctvom viacerých profilov a podnecuje aj ďalšie osoby, aby sa zapojili do útokov proti žalobkyni. Existuje dôvodné podozrenie, že žalovaná 1/ vedome poskytla adresu trvalého pobytu žalobkyne tretím osobám. Táto adresa bola známa len súdu a právnemu zástupcovi žalobkyne a nebola verejne dostupná. Napriek tomu bola dňa 16.05.2025 zverejnená inou osobou spolu s poznámkami znevažujúceho charakteru. Uvedená osoba vystupuje na platforme M. pod

užívateľským menom: M., ktorá údajne pozná adresu bydliska žalobkyne. Žalobkyňa podľa priloženého dôkazu by mala vystupovať pod označením „E. O.” - tak ju nazval používateľ mena M.. Táto udalosť nasvedčuje tomu, že došlo k úniku údajov zo strany žalovanej a k ich následnému zneužitiu, čím bol ohrozený pocit bezpečia a súkromia žalobkyne. Žalovaná 1/ dňa 20.06.2025 rozposlala prvú stranu Uznesenia ORP-4/TR-TT- 2022.

14. Pokiaľ ide o žalovanú 2/, táto používa prostredníctvom platformy M. užívateľské mená: E., E., E. XXXX a F.. V období rokov 2023 –2024 žalovaná 2/ údajne verejne zverejnila lekársku správu žalobkyne na voľne prístupnom internetovom fóre, čím závažne narušila jej právo na ochranu súkromia a osobných údajov. V M. komunikácii žalovaná 1/ uvádza: „lebo... mne okatá písala v RP, že je podvíživená,že sa hanbí aj pred manželom byť nahá... ale ked som čítala jej lekársku správu,je slobodná a morbídne obézna.” Z uvedenej komunikácie jednoznačne vyplýva, že žalovaná 2/ disponovala predmetnou lekárskou správou žalobkyne, uvádza, že ju čítala a zároveň cituje informácie z jej obsahu. To potvrdzuje, že lekárska správa žalobkyne sa ocitla v rukách osoby, ktorá nemala na jej držanie, čítanie ani ďalšie šírenie žiaden zákonný dôvod či oprávnenie. Takéto konanie predstavuje porušenie práva žalobkyne na ochranu osobných údajov, dôvernosti lekárskej dokumentácie a jej ľudskej dôstojnosti. Týmto konaním zároveň došlo k znevažovaniu žalobkyne, sprevádzanému hanlivými výrokmi, urážkami, vyhrážkami a tiež výrokmi s rasovým podtextom. Žalovaná 2/ opakovane nazvala žalobkyňu, že je „yeblina morbídne obézna” a že je „psychicky naručená”. Žalovaná 2/ sa taktiež podieľala na neoprávnenom šírení súkromnej korešpondencie žalobkyne, ktorá bola pôvodne adresovaná tretej osobe – (údajne) T. I. z F.. Obsah týchto správ bol následne verejne komentovaný a zneužitý na účely zosmiešňovania a znižovania dôstojnosti žalobkyne na platforme M.. Na sociálnej sieti M. žalovaná 2/ opakovane iniciuje konfliktné situácie, pričom cielene zosmiešňuje, hanobí a znevažuje ostatných používateľov vrátane žalobkyne. Žalovanú 2/ charakterizuje útočné, verbálne agresívne a nevhodné správanie, ktoré žalobkyňa preukazuje obrázkami z M. komunikácie. Žalobkyňu žalovaná 2/ nazýva aj ako „cigáňka” či „pysca obézna” a verejne jej odkazuje, „sa hod pod vlak, skoč z mosta... len tu už nerob zlo!!!!! yeblina naručená.” Osoby, ktoré vstupujú do kontaktu so žalobkyňou, sú následne zo strany žalovanej 2/ osočované, dehonestované a krivo obviňované. Žalovaná 2/ spochybňuje psychickú spôsobilosť žalobkyne, verejne znevažuje jej vzhľad a používa výrazivo s rasistickým podtextom. Žalovaná 2/ sa opakovane vyjadruje spôsobom, ktorý možno považovať za dehonestujúci a nevhodný, pričom používa výrazy ako „morbídne obézna“ či „degeška“, a zároveň komentuje fyzický vzhľad žalobkyne výrokmi typu: „morbídne obézne majú problém otehotnieť... len neviem, či aj degešky... ty žobreš knihy, potom rodíš. ty ž ani nevieš, že sa voláš A. B.... psychicky narušená... že?“ Uvedené tvrdenia pritom nie sú pravdivé, nakoľko žalobkyňa nemá žiadne deti. Takéto výroky sú nielen nepravdivé, ale zároveň zasahujú do dôstojnosti a osobnej integrity žalobkyne. Ďalej žalovaná 2/ explicitne útočí aj na výzor žalobkyne: „ale kedže si yebnutá degeška... vyžer si to... ved ty rada žžerieš... ako by si inak narala 80kíl.” Taktiež sa žalovaná 2/ viackrát vyjadrila na osobu žalobkyne typu: „čitaj ty kripeľ na vozíku... máš jedno šťastie, že mi zrušili nicky,kde si sa mi vyplakala... ale sa teším,ak by si ma udala...by si z polície išla s vozikom na ušiach zaveseným.” Dňa 19.05.2025 žalovaná 2/ obdržala uznesenie z Okresného súdu Trnava k sp. zn. , ktoré následne neautorizovane poskytla tretej osobe – (údajne) U. B.. Ten následne kontaktoval žalobkyňu, vyhrážal sa jej a zverejňoval informácie týkajúce sa jej bydliska. Uvedené konanie predstavuje závažný zásah do súkromia a osobnej bezpečnosti žalobkyne.

15. Pokiaľ ide o žalovanú 3/, táto dlhodobo narúša psychickú pohodu žalobkyne a zasahuje do jej súkromia tvrdeniami ako napríklad: „Titulka v reflexe... Z úbohej invalidku si robia srandu na M. (...)”. Užívateľské mená, ktoré žalovaná 3/ používa prostredníctvom platformy M. sú: N., N., N..” Prostredníctvom súkromných správ (tzv. RP - rýchla správa) na platforme M. kontaktuje žalobkyňu s cieľom monitorovať jej online aktivitu a vyvolať v nej pocit neustáleho sledovania a psychického nátlaku. Žalovaná 3/ taktiež (údajne) oslovuje ďalších používateľov platformy, s ktorými je žalobkyňa v kontakte, pričom o nej šíri nepravdivé tvrdenia. Toto konanie je vedomé, cielené a má za účel poškodiť dobré meno žalobkyne. Osobitne závažným konaním žalovanej je zverejnenie osobných údajov žalobkyne vrátane informácií o jej osobnom bankrote. Tieto informácie následne zosmiešňovala spolu s ďalšími osobami. Správanie žalovanej má systematický charakter, trvá nepretržite počas dlhšieho obdobia a predstavuje formu psychického nátlaku, ktorý má za cieľ ublížiť žalobkyni na cti, dôstojnosti a celkovej duševnej pohode.

16. Žalobkyňa uviedla, že správanie žalovaných vykazuje znaky systematického, cieleného a koordinovaného zásahu do jej práv, najmä do jej práva na ochranu osobnosti, súkromia a dôstojnosti.

Jednotlivé skutky popísané v tomto doplnení žaloby predstavujú vážne a opakované zásahy, ktoré mali a naďalej majú nepriaznivý dopad na psychický stav a osobný život žalobkyne. Doplnenie skutkových tvrdení bolo podané s cieľom objasniť priebeh a rozsah týchto zásahov, a tým poskytnúť súdu čo najúplnejší obraz o okolnostiach prípadu. Žalobkyňa zároveň navrhuje, aby súd pri posudzovaní veci prihliadol na opakovaný a narastajúci charakter konania žalovaných, ako aj na jeho dopady, ktoré vyústili do stavu, v ktorom sa žalobkyňa cíti ohrozená, znevážená a vystavená trvalému psychickému nátlaku. Žalobkyňa navrhuje vykonať dôkaz výsluchom svedkyne F. O., trvale bytom E. - V. XXX, W., a to za účelom preukázania pravdivosti tvrdení žalobkyne ohľadom obsahu a formy komunikácie žalovaných smerujúcej na osobu žalobkyne na webovej stránke M., ktorej prítomnosť na pojednávaní zabezpečí. Žalobkyňa preto zotrváva na podanom návrhu a žiada, aby súd prihliadol na doplnené skutočnosti.

17. K odvolaniam žalovaných 1/, 2/ a 3/ podala žalobkyňa písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že pokiaľ ide o odvolanie žalovanej 1/, tak z judikatúry súdov vyplýva, že petit musí byť zrozumiteľný, vymedzujúci a musí umožniť jeho vykonateľnosť. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 30.10.2020, „odmietnutie žaloby nie je na mieste ani vtedy, ak je petit síce nesprávne formulovaný, avšak, ak je pri posúdení všetkých súvislostí zrejmé, čoho sa žalobca domáha a čo sleduje.” V danom prípade je jednoznačne formulované, čo žalobkyňa žiada – súčinnosť pri získaní identifikačných údajov potrebných na riadne označenie žalovaných strán, s cieľom pokračovať v konaní v súlade s . Žaloba na ochranu osobnosti a návrh na vydanie neodkladného opatrenia zo dňa 25.03.2025 nemohla byť formulovaná presnejšie bez spolupráce súdu, pretože žalobkyňa nedisponuje právom nahliadať do vyšetrovacieho spisu, v ktorom sa tieto údaje nachádzajú. Podľa uznesenia Krajského súdu v Žiline, sp. zn. , zo dňa 30.10.2020, „i keď súd nie je doslovným znením petitu viazaný, tento môže preformulovať len v prípade, ak nedôjde k zásahu do jeho obsahovej stránky, ktorá je pre súd záväzná.” Žalobkyňa už v samotnej žalobe výslovne uviedla, že žiadala súd o súčinnosť pri identifikácii všetkých troch žalovaných osôb. Takáto žiadosť je plne prípustná a zákonom predvídaná – osobitne v prípadoch, keď strana konania nemá objektívne prístup k informáciám, ktoré sú nevyhnutné na ďalšie procesné kroky. Okresný súd preto nepostupoval nad rámec petitu – naopak, vydaním neodkladného opatrenia reagoval v medziach a v rozsahu žiadosti žalobkyne, čím naplnil účel civilného konania a poskytol ochranu práv, ktoré by inak nemohli byť reálne uplatnené. Súd vydaním neodkladného opatrenia reagoval v medziach a v rozsahu výslovnej žiadosti žalobkyne, čím naplnil účel civilného konania a poskytol predbežnú ochranu práv, ktoré by inak nemohli byť reálne uplatnené. Neodkladné opatrenie pritom nie je rozhodnutím o merite veci, ale procesným inštitútom, ktorý má za cieľ dočasne upraviť pomery strán alebo predísť hroziacej ujme. Takéto opatrenie má charakter procesného zásahu, ktorý umožňuje súdu vytvoriť dočasný rámec, v ktorom môže byť meritórne rozhodnutie vôbec efektívne prijaté a vykonané. Z vyplýva, že predpokladom nariadenia neodkladného opatrenia je osvedčenie dôvodnosti a trvania nároku, ktorému sa neodkladným opatrením poskytuje ochrana. Osvedčenie nároku neznamená len osvedčenie toho, čo sa stalo a čo je medzi stranami skutkovo nesporné, ale aj osvedčenie toho, že po právnom posúdení nesporného skutkového stavu možno predpokladať danosť práva, ktorému sa poskytuje neodkladná ochrana (Nález Ústavného súdu Slovenskej republiky č. k. z 24. novembra 2022). Podľa Krajského súdu v Bratislave, sp. zn. , zo dňa 26.10. 2018, „neodkladné opatrenie má teda charakter provizórneho riešenia vzťahov medzi účastníkmi a má miesto vtedy a tam, kde v konkrétnom prípade je odôvodnená obava, že jeho nenariadením by sa podstatne zhoršila právna pozícia žalobcu v danom občiansko- právnom vzťahu. Pre nariadenie a ďalšie trvanie neodkladného opatrenia nie je potrebné jednoznačne preukázať oprávnenosť uplatneného nároku. Postačuje, aby tento nárok bol osvedčený. Osvedčenie (na rozdiel od dokázania) znamená, že súd pomocou ponúknutých dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie skutočnosti (teda nie všetky rozhodujúce skutočnosti). Pri ich zisťovaní nemusí dbať na všetky formality, ako je to pri dokazovaní; postačuje, že osvedčená skutočnosť sa mu vzhľadom na všetky okolnosti javí ako nanajvýš pravdepodobná.” Vydanie neodkladného opatrenia nie je podmienené úplným posúdením skutkového ani právneho stavu veci. Jeho účelom je reagovať pružne na situáciu, keď je z návrhu a predložených skutočností zrejmé, že v prípade nečinnosti súdu môže dôjsť k znemožneniu alebo závažnému sťaženiu výkonu práva. V danom prípade bolo z návrhu žalobkyne zjavné, že jej právna situácia je procesne zraniteľná z dôvodu nemožnosti identifikácie žalovaných osôb, čo by viedlo k zmareniu samotného prístupu k spravodlivosti. Ak teda súd vydal neodkladné opatrenie, nešlo o meritórne vyjadrenie sa k nároku, ale o predbežný zásah na ochranu zmyslu a účelu samotného súdneho konania. K námietke žalovanej 1/, že súd mal konať inak alebo sa mal najskôr oboznámiť s postojom druhej strany, žalobkyňa uvádza, že súd konajúci v rámci svojho uváženia, vyhodnotil existenciu rizika a potrebu rýchlej ochrany

práv žalobkyne a tým naplnil nielen zákonné predpoklady, ale aj princíp efektivity civilného procesu. Preto akékoľvek tvrdenia o „fiktívnosti petitu“ či údajnom „procesnom zlyhaní“ súdu sú nekorektné. Ak žalovaná 1/ poukazuje na chybu v názve obce („I. H. I.“ namiesto „F. H. I.“), ide iba o zjavný preklep, ktorý nijako nemá vplyv na vecné a obsahové posúdenie žaloby. Z kontextu celej veci je jasné, o aké miesto ide. V duchu zásady neformálnosti a efektívnosti súdneho konania podľa je takéto pochybenie procesne irelevantné, nakoľko nesťažuje porozumenie obsahu žaloby, ani nezavádza účastníkov konania. K vyjadreniu žalovanej 1/ o tom, že žalobkyňa napísala na sociálnu sieť M. že „Som v práci do 21:00 (...)” - áno, žalobkyňa sa skutočne v minulosti na sociálnej sieti M. vyjadrila v tom zmysle, že pracuje. Toto vyjadrenie však nemožno považovať za dôveryhodný alebo právne relevantný dôkaz o jej skutočnom pracovnoprávnom postavení. Z obsahu komunikácie a celkového kontextu jej príspevku je zrejmé, že takéto vyhlásenie bolo motivované snahou vyhnúť sa posmechu, šikane, alebo nevhodným poznámkam zo strany iných užívateľov sociálnej siete M., konkrétne zo strán všetkých troch žalovaných. Status alebo vyjadrenie na neformálnej sociálnej sieti M. nie je možné považovať za právne relevantný alebo overiteľný doklad o pracovnom pomere. Nie je to čestné prehlásenie, ani výpis zo Sociálnej poisťovne, zamestnávateľské potvrdenie či iný hodnoverný dokument, ktorý by preukazoval existenciu pracovnoprávneho vzťahu. Naopak, žalobkyňa prikladá konkrétny dôkaz o tom, že je aktuálne nezamestnaná. Výrok žalobkyne na sociálnej sieti M. nie je dôkazom o zamestnaní, ale len neformálnym tvrdením, ktoré bolo motivované snahou vyhnúť sa zosmiešňovaniu a ako také ho nemožno v právnom zmysle brať do úvahy. Žalobkyňa sa dôrazne ohradzuje voči ničím nepodloženým tvrdeniam žalovanej 1/, podľa ktorých má údajne konať len z dôvodu snahy o získanie finančného prospechu alebo pre vlastné psychické problémy vyplývajúce z jej „minulosti“. Tieto tvrdenia žalovanej sú založené výlučne na vlastných domnienkach, subjektívnych úvahách a osobných interpretáciách, ktoré nie sú podporené žiadnym relevantným alebo overiteľným dôkazom. Žalovaná 1/ tvrdí, že má informácie zo sociálnej siete M. o akýchsi „zlých veciach z minulosti“, ktoré údajne ovplyvňujú psychický stav žalobkyne. Tieto vyjadrenia však predstavujú čistý konštrukt, ktorý je založený na voľnom, ničím nedoloženom výklade a ktorý má zjavne za cieľ diskreditovať osobnosť žalobkyne a spochybniť legitimitu jej právneho nároku. Žalovaná 1/ nevie poskytnúť žiadny konkrétny ani overiteľný dôkaz o pravdivosti svojich tvrdení – nevie konkretizovať, aké „zlé veci“ má na mysli, odkiaľ presne a v akom znení tieto informácie pochádzajú, ani akým spôsobom by tieto údaje mali byť relevantné vo vzťahu k predmetu tohto súdneho konania. Zároveň sa žalobkyňa musí ohradiť aj voči nepodloženej špekulácii žalovanej 1/, že účelom žaloby je len údajné „získanie peňazí“. Z obsahu samotnej žaloby zo dňa 25.03.2025, ako aj z doplnenia skutkových okolností k žalobe jasne vyplýva, že žalobkyňa sa domáha ochrany svojej osobnosti, integrity a dôstojnosti, ktoré boli konaním žalovanej 1/ závažne narušené. Zo žalobného návrhu, ako aj z priložených dôkazov, najmä screenshotov z komunikácie, ktoré sú pripojené ako prílohy k podaniam je zrejmé, že žalobkyňa žiada len, aby bola ponechaná na pokoji, aby ju nikto neosočoval, neponižoval, neobťažoval a nevstupoval do jej súkromia, a aby jej bolo umožnené viesť pokojný, dôstojný život bez zásahov do jej osobnostných práv. Tvrdenie, že žalobkyňa „to robí kvôli peniazom“ je nesprávne a nedokázané a úplne ignoruje podstatu a povahu žaloby, ako aj okolnosti prípadu. Preto žalobkyňa žiada, aby súd neprihliadal na špekulatívne tvrdenia žalovanej 1/, ktoré nie sú podložené žiadnym dôkazom, sú mimo rámca predmetu konania a neslúžia inému účelu než vytváraniu negatívneho obrazu o žalobkyni, čím sa žalovaná fakticky dopúšťa pokračujúceho zásahu do jej osobnostných práv – aj počas prebiehajúceho konania. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní uvádza, že „jej osoba nikdy vedome neurážala žalobkyňu a skutočnosť, že žalobkyňa sa dostala do konfliktu s inými ľuďmi, je následkom toho, že práve žalobkyňa bola tou osobou, ktorá vedome vyprovokovala hádky na internete.” Žalobkyňa preto prikladá dôkazy a screenshoty zo sociálnej siete M., ktoré preukazujú, že práve žalované (spolu aj so žalovanou 1/) verbálne útočia na osobu žalobkyne. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní tvrdí a prikladá zachytené záznamy z archívu O., ktoré majú zdokumentovať aktivitu žalobkyne pred júlom 2020. Žalobkyňa prikladá screenshot z mailovej komunikácie, kedy žalobkyňa písala na mailovú adresu B., ktorá potvrdila, že daný dokument, ktorý žalovaná 1/ priložila ako prílohu, nevytvorila. Žalovaná 1/ vo svojom odvolaní uvádza, že žalobkyňa šíri klamstvá a nezmysli, ktoré sa týkajú priamo rodiny žalovanej 1/. Žalobkyňa preto prikladá screenshoty zo sociálnej siete M., kde sa žalovaná 1/ a žalovaná 2/ medzi sebou dohadujú ohľadom výchovy dieťaťa. Žalobkyňa v tejto konverzácii nijako nefiguruje. Užívateľský nick „E.” patrí žalovanej 2/ a užívateľské nicky „F.” a „H.” patrí žalovanej 1/.

18. K odvolaniu žalovanej 2/ žalobkyňa uviedla, že žalovaná 2/ sa zjavne snaží vytvoriť dojem, že žalobkyňa sa v tomto konaní prezentuje ako osoba, ktorá sa nikdy voči žalovaným neprevinila alebo nevhodne nereagovala. Toto tvrdenie je nesprávne a žalobkyňa prikladá screenshoty zo sociálnej siete M., kde je viac ako zjavné, že z užívateľského nicku „E.”, ktoré patrí žalovanej 2/, boli smerované

reakcie na žalobkyňu typu „chod do pysce ty psychicky narušené yeblina morbídne obézna” (...) „lebo si yebnutá.... a radi si tu z teba robíme riť....preto”. Tak isto žalobkyňu žalovaná 2/ nazýva označením, ako napríklad „cigáňka miesto !!!”, čím ju opakovane a hrubo urážala. Ďalej sa žalovaná 2/ vystupujúc (aj) pod užívateľským nickom F. posmieva žalobkyni a znevažuje jej zdravotný stav. Žalobkyňa nikdy netvrdila, že je „nevinná“ v absolútnom zmysle slova, a nikdy netvrdila, že jej konanie bolo bez akejkoľvek reakcie alebo emocionálnej odozvy. To, čo žalobkyňa vo svojich podaniach dôsledne uvádza a preukazuje, je skutočnosť, že sa vo svojom správaní nedopúšťala útokov rovnakej intenzity, systematiky ani urážlivosti, aké smerovali zo strán žalovaných na jej adresu. Z podkladov pripojených k žalobe, ako aj z jej doplnenia, najmä zo screenshotov komunikácie a výrokov zverejnených na sociálnej sieti M., je zrejmé, že zo strany žalovaných dochádzalo k zosmiešňovaniu, osočovaniu a narúšaniu dôstojnosti žalobkyne, často opakovane a bez primeraného dôvodu. Takéto správanie prirodzene vyvolalo u žalobkyne obranné a emocionálne reakcie, ktoré však nie sú dôkazom útočného alebo protiprávneho konania, ale odpoveďou na neprimeraný nátlak a psychickú záťaž, ktorej bola dlhodobo vystavená. V právnej rovine nie je podstatné, či žalobkyňa v určitých situáciách reagovala, ale či jej reakcia bola primeraná, neprekračovala hranice slušnosti a či mala opodstatnenie v predchádzajúcom konaní druhej strany. Zdôrazňujeme, že obranné správanie alebo emocionálna odozva osoby, ktorá čelí verejnému zosmiešňovaniu, výsmechu alebo útokom na svoju dôstojnosť, nemôže byť hodnotená rovnako ako pôvodný útok. Žalobkyňa teda nekoná z pozície „nevinnosti“, ale z pozície osoby, ktorá opodstatnene vníma správanie žalovaných ako neprípustné a zasahujúce do jej osobnostných práv. Ak sa v dôsledku opakovaných urážok, ponižovania či výsmechu objaví u žalobkyne určitá obranná, často emocionálne podfarbená reakcia, potom je potrebné tieto reakcie hodnotiť v kontexte okolností, a nie izolovane, ako sa o to snaží žalovaná 2/. Tvrdenie žalovanej 2/, že „nie je pravda, že je nevinná“, nemá oporu v podaní žalobkyne, ani v skutkovom stave veci. Je to účelová formulácia, ktorá má spochybniť legitímnosť žaloby bez toho, aby reagovala na jej obsah alebo predložené dôkazy. Žalobkyňa sa nedomáha uznania svojej „bezchybnosti“, ale ochrany pred pokračujúcim a neprimeraným zasahovaním do jej osobnosti, na čo má právo nezávisle od toho, či niekedy vyjadrila nesúhlas, hnev alebo sklamanie – čo je pri ľudskom správaní prirodzené. Pokiaľ ide o tzv. „dôkazy“, ktoré žalovaná 2/ predložila ako súčasť svojho podania, tieto dôkazy nemožno považovať za relevantné ani vierohodné, nakoľko nejde o autentické záznamy komunikácie, ale len o voľne prepísané vety, ktorých pravdivosť, kontext ani úplnosť nie je možné nijakým spôsobom objektívne overiť. Takýto spôsob predkladania údajnej komunikácie nespĺňa základné náležitosti dôkazného prostriedku v civilnom konaní, keďže žalovaná 2/ nepredložila originály a bez týchto údajov nie je možné posúdiť, či išlo o skutočnú výmenu medzi účastníkmi konania, či obsah nebol pozmenený, skrátený, vytrhnutý z kontextu alebo priamo účelovo upravený. Prepísanie obsahu údajnej komunikácie vlastnými slovami alebo formou prepisu bez vizuálneho a technického dôkazu o jej existencii a autenticite nemá žiadnu dôkaznú hodnotu. V rámci civilného procesu musia byť dôkazy predkladané tak, aby ich bolo možné nezávisle preskúmať a preveriť, čo v tomto prípade zjavne nie je splnené. Preto žalobkyňa navrhuje, aby súd na takto predložené podklady neprihliadal, nakoľko nie sú schopné preukázať tvrdenia žalovanej 2/.

19. K odvolaniu žalovanej 3/ žalobkyňa uviedla, že jej tvrdenia o tom, že žalobkyňa mala údajne vysloviť slovné spojenie „teba by mali hrdzavou guľkou zastreliť“, a následné špekulatívne vyjadrenie žalovanej 3/ o tom, že „nevie, či pani B. vlastní zbraň“, predstavujú zjavne účelovo vykonštruovaný konštrukt, ktorý má navodiť dojem potenciálneho fyzického ohrozenia a tým diskreditovať žalobkyňu ako osobu. Navyše, tvrdenie žalovanej 3/ o tom, že „nevie, či pani B. vlastní zbraň“, je z právneho hľadiska špekulatívne, a jeho účel zjavne nesmeruje k faktickému objasneniu skutkového stavu, ale k bezdôvodnému vyvolaniu obavy. Ide teda o tendenčne vystavanú naratívnu schému, ktorá má vyvolať dojem, že žalobkyňa predstavuje hrozbu, a tým spochybniť jej dôveryhodnosť v očiach súdu. Takéto konanie je však zjavne v rozpore s princípom procesnej poctivosti, ako aj s dobrými mravmi procesného konania. Z vyššie uvedeného vyplýva, že tvrdenia žalovanej 3/ sú umelo vykonštruované, nepodložené a právne irelevantné, a ako také by mali byť súdom hodnotené s náležitým odstupom a so zreteľom na ich evidentne manipulatívny charakter. Žalovaná 3/ vo svojom vyjadrení tvrdí, že „(...) sama sa zdržujem od doručenia mne doporučenej zásielky zo strany súdu - verejnej komunikácie smerom k pani A. B., vrátane komentárov alebo iných reakcií na sociálnych sieťach.” Žalobkyňa však prikladá screenshoty zo dňa 06.08.2025, ktoré preukazujú, že žalobkyňa 3/ sa aktívne zapája do komunikácie smerovanej k osobe žalobkyne a žiadnych komentárov k pani A. B. sa nezdržuje. Je pravdou, že žalobkyňa vo svojich podaniach uviedla, že sa na platformu M. prihlásila v júli 2020. Žalované – vrátane žalovanej 3/ – jej túto skutočnosť vytýkajú a tvrdia, že prihlásenie sa mohlo nastať o niekoľko mesiacov skôr. Táto okolnosť – či sa žalobkyňa prihlásila v júli alebo o pár mesiacov skôr – je však z hľadiska predmetu

tohto konania úplne irelevantná. Ide o formálnu, časovo nepodstatnú skutočnosť, ktorá nemá žiaden vplyv na podstatu sporu ani na právne posúdenie veci. Spor sa netýka samotného aktu registrácie na M., ale konania, ku ktorému došlo následne – konkrétne komunikácie a zásahov do práv žalobkyne zo strany žalovaných. Presný mesiac registrácie na platforme nijako nemení skutkový dej, nenarúša logiku argumentácie žalobkyne a nemá žiaden dosah na právne závery v tomto prípade. Poukazovanie na túto drobnú nepresnosť preto treba vnímať len ako pokus žalovaných odviesť pozornosť od podstaty veci. Z predložených screenshotov zo sociálnej siete M. je viac ako zjavné, že žalovaná 3/ opakovane uráža a opakovane sa „naváža” do osoby žalobkyne. Z komunikácie zo sociálnej siete M. zo dňa 19.05.2025 vyplýva, že sa všetky tri žalované hanlivo a urážlivo vyjadrovali k osobe žalobkyne aj napriek tomu, že im bolo doručené neodkladné opatrenie, aby sa zdržali akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa žalobkyne v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej.

20. Žalovaná 1/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že žalovaná 1/ vníma ako žalobu, ako aj vyjadrenie žalobkyne k odvolaniu za ďalšie jej zavádzajúce, zahmlievajúce a súd zaťažujúce podanie, ktorým sa snaží vyprodukovať zo seba obeť. Práve žalovaná 1/ a osoby ostatných žalovaných sú obeťami konania žalobkyne, ktorá „zneužíva kyber priestor" aby sa bezdôvodne obohacovala na základe vymyslených dôvodov, resp. na základe skutočností, ktoré nemajú z hľadiska racionality žiaden zmysel a ani váhu. Žalobkyňa tvrdí, že žalovaná 1/ podobne ako ostatné žalované mala na internetovom portáli „M.“ uverejniť hanlivé a urážlivé vyjadrenia, ktorými malo dôjsť k zásahu do jej cti a dôstojnosti. Tieto tvrdenia žalovaná 1/ v celom rozsahu popiera, nikdy sa neznížila k takým hanlivým či ponižujúcim vyjadreniam voči žalobkyni, ktorá by prekročila dajakú hranicu reálnej únosnosti. Žaloba tak vychádza z účelových, precitlivených a nepravdivých tvrdení. Žalovaná 1/ má za to, že žaloba žalobkyne nestojí na žiadnych pevných základoch, pričom žalobkyňa predkladala súdu dôkazy, ktoré sú z rokov 2020,2021,2022. Ak by došlo k vážnemu zásahu do práv žalobkyne, tak mala konať ihneď a nie po 5 rokoch. Žalovaná 1/ nerozumie tomu, prečo má byť braná na zodpovednosť, a to aj za psychický stav žalobkyne, ak žalobkyňa sa háda s 50+ a ktovie koľkými ľuďmi na internete. Ak by došlo k vážnemu, sústavnému, bezpochybnému a inak ohrozujúcemu zásahu do práv žalobkyne, tak by žalobkyňa mala konať ihneď a nie po 5 rokoch. Žalovaná 1/ nevykonala žiadne také skutky, ktoré by zakladali potrebu zadosťučinenia, či už vo forme ospravedlnenia, alebo vo forme peňažnej náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch. Judikatúra Najvyššieho súdu SR (napr. sp. zn. ) zdôrazňuje , že finančná satisfakcia má subsidiárny charakter a nemožno ju priznať automaticky. Žalobu je potrebné zamietnuť, pretože žalobkyňa jednak neuniesla dôkazné bremeno, jednak kvôli premlčaniu a napokon z dôvodu nemožnosti súbehu ospravedlnenia a peňažnej náhrady. Podľa ustálenej rozhodovacej praxe (R , , NS SR sp. zn. ) platí, že peňažná náhrada sa priznáva len vtedy, ak samotné morálne zadosťučinenie (napr. písomné ospravedlnenie) nie je dostatočné. Súbežné priznanie ospravedlnenia a finančnej náhrady je možné len pri mimoriadne intenzívnych zásahoch (napr. dlhodobá mediálna kampaň). Žalobkyňa žiada obe formy náhrady, pričom skutkový základ tak závažný zásah vôbec nepreukazuje. Komunikácie na M., resp. na skle, nie je možné vnímať ako mediálnu kampaň, pričom sporiace strany sa rozhodli M. H. M. a na skle na základe ich vlastnej vôle. Žalobou uplatnená výška nároku podľa nijak nezodpovedá závažnosti ujmy a okolnostiam prípadu. Stiahnutie dajakej verejne dostupnej fotky, uloženej na M., resp. na skle, poslanie znak kávičkovania, resp. písanie rovnakým tónom ako píše žalobkyňa, nie sú žiadne urážky, či iné protiprávne konania a už v určitosti nie také, ktoré by mal riešiť súd, alebo ktorým na základe vadného úsudku súdu, súd by mal dať takú váhu, že dokonca vydá neodkladné opatrenie voči žalovanej 1/ alebo voči iným žalovaným. Žalovaná pokladá za neprimerané, aby za údajnú internetovú hádku, krížové, resp. vzájomné odpisovania, odkazovanie, mala byť priznaná náhrada 1.000 eur, keď v prípadoch usmrtenia blízkej osoby pri dopravnej nehode, súdy priznávajú blízkym osobám náhradu od 5 do 15 tisíc eur, tak takýto nepomer jednoznačne svedčí o neadekvátnosti a účelovosti nároku žalobkyne a zakladá zákaz zneužitia práva ( ). Judikatúra (napr. NS SR sp. zn. , ÚS SR ) potvrdzuje, že žaloby, ktoré slúžia ako nástroj pomsty alebo obťažovania, predstavujú zneužitie práva („actio mala fide“) a súd ich nemôže podporovať, keďže vzhľadom na doterajšie správanie žalobkyne (vyvolávanie konfliktov na portáli, provokácie, iniciovanie hádok, rôznych konaní na polícii, sudoch atď) je zrejmé, že cieľom žaloby nie je ochrana osobnosti, ale šikanovanie žalovanej a iných osôb. Žaloba je nedôvodná a účelová, preto navrhuje, aby súd žalobu v celom rozsahu zamietol a žalobkyni nepriznal nárok ani na ospravedlnenie, ani na finančnú náhradu a

aby súd uložil žalobkyni nahradiť trovy konania, právneho zastúpenia ako vo veci samej, tak aj vo veci konania ohľadom neodkladného opatrenia.

21. Žalovaná 1/ má zato, že vo veci nariadeného neodkladného opatrenia sa jedná o typickú procesnú situáciu, kedy žalobkyňa zneužíva inštitút neodkladného opatrenia, ktoré predstavuje mimoriadny zásah, ktorý má byť vydaný iba vtedy, ak sú splnené tri základné podmienky, a to osvedčenie nároku (skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie sú v danej veci dané), naliehavosť a potreba dočasnej úpravy pomerov, (skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie sú v danej veci dané, keďže pred podaním návrhu zo strany navrhovateľky neboli identifikované v období 2022 - 2025 žiadne relevantné komunikácie) a primeranosť zásahu (skutočnosti, ktoré bez existencie spochybnenia nie sú v danej veci dané, keďže neexistuje žiadna bezprostredná hrozba zásahu). Okrem toho žalobkyňa nepreukázala, že by žalovaná v súčasnosti zverejňovala akékoľvek informácie o nej a čo sa týka neprimeranosti zásahu, súd bezdôvodne a neprimerane obmedzil základné právo žalovanej na slobodu prejavu, keď uložil žalovanej 1/ všeobecný zákaz komunikácie na internete vo vzťahu k žalobkyne. Žalovaná 1/ má za to, žalobkyňa predkladá staré dôkazy z rokov 2020-2022, čo nevytvára žiadnu aktuálnu hrozbu pre rok 2025, absentuje naliehavosť, keďže medzi údajnými zásahmi a podaním návrhu uplynulo viac ako 2-3 roky, samotný zákaz komunikovať na internete je neprimeraný zásah do základného práva na slobodu prejavu ( SR). Podľa rozhodnutie NS SR, sp. zn. - „ neodkladné opatrenie nemožno nariadiť na základe hypotetických alebo vzdialených obáv, musí ísť o bezprostrednú a reálnu hrozbu.“ Podľa rozhodnutia KS BA, sp. zn. - „nepostačuje všeobecné tvrdenie o psychických ťažkostiach navrhovateľa, ak nie je osvedčená priama a aktuálna súvislosť s konaním odporcu.“ Podľa rozhodnutia NS SR, sp. zn. - „neodkladné opatrenie nesmie byť prostriedkom šikany, jeho účelom nie je poskytnúť jednej strane výhodu v spore.“ Žalovaná 1/ odôvodňuje svoj návrh na zamietnutie, resp. zrušenie neodkladného opatrenia absenciou jej naliehavosti. Posledné dôkazy, na ktoré sa žalobkyňa odvoláva, sú z rokov - 2022. Návrh podaný v marci 2025, t. j. po 2-5 rokoch, vylučuje potrebu okamžitého zásahu. Rozhodnutie súdu nerešpektuje princíp aktuálnej a bezprostrednej hrozby. V prospech neosvedčenia nároku svedčí aj to, že žalobkyňa predložila len všeobecné tvrdenia a nepreukázala, že žalovaná v súčasnosti šíri akékoľvek informácie o nej. „Print screeny“ bez overenia autenticity nemalú dôkaznú silu. Vo veci neprimeranosť zásahu uloženého súdom v spektre „Zákazu akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií na internete vo vzťahu k žalobkyne“ predstavuje neprimerané obmedzenie základného práva na slobodu prejavu ( SR, Dohovoru o ochrane ľudských práv), keďže žalobkyňa smie hocičo písať, informovať ohľadom žalovanej, avšak žalovaná 1/ je všeobecne obmedzená reagovať. Súd mal zvažovať miernejšie prostriedky, ak by boli dôvodné, alebo ak by existovala dajaká skutočná potreba (napr. len zákaz šírenia konkrétnych nepravdivých informácií).

22. Žalovaná 1/ poukazuje na to, že vo veci návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa jedná o zneužitie práva. Žalobkyňa už dlhodobo iniciuje konflikty na sociálnych sieťach, opakovane podáva podnety na políciu a súdy. Podanie návrhu má charakter osobnej pomsty a nie reálnej potreby ochrany práv. Podľa rozhodnutia NS SR sp. zn. - súd musí zohľadniť zákaz zneužitia práva; ak žaloba smeruje k šikanóznemu účelu, nemá byť poskytnutá ochrana. Žalobkyňa uvádza, že to, že napísala výrok na skle, že je v práci, bolo vedené snahou vyhnúť sa jej zosmiešňovaniu, avšak to by bolo na mieste keby žalobkyňa nezosmiešňovala iných účastníkov M., napríklad že žalovaná 1/ je „U. F.“, a že šliape a naháňa chlapov, pričom určite nik od nej nečakal, aby písala, že je v práci, skôr by čakal aby nenadávala ľuďom a správala sa slušne. Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že nekoná pre získanie finančného prospechu, je dôležité zistenie, že žalobkyňa nemá prácu, má zdravotné, či iné problémy, čo všetko bolo uvádzané v miestnosti „F. L." kde dokladovali, že žalobkyňa žiadala obec o finančnú výpomoc na zakúpenie hygienických potrieb, čo jej bolo aj schválené. Podľa žalovanej 1/ je relevantné sa domnievať, že žalobkyňa sa pokúša získať peniaze aj touto cestou, čo je žalovanej 1/ ľúto. A tie zlé veci, ktoré sa týkajú jej bankrotu, žiadosti o výpomoc, zdravotný stav, sú veci, ktoré boli v kyberpriestore uverejňované a písané práve žalobkyňou a následkom toho sa stalo to, že aj iný ľudia o tom písali. Žalobkyňa píše, že jej ide len o to, že sa domáha ochrany svojej osobnosti, integrity a dôstojnosti, pričom žalovaná 1/ má za to, že žalobkyňa je tou osobou, ktorá ako žalovanú 1/, tak aj iné osoby urážala, ponižovala a znižovala dôstojnosť ako žalovanej l/, tak aj iných osôb keď žalovanú 1/ volala „U. F., resp. k....a, ktorá chodi do zahranicia šlapat. Žalovaná žalobkyni fakt ako prvá neublížila a bola veľmi prekvapená, prečo to žalobkyňa robí. Žalovaná l/ následne zistila, že žalobkyňa prešla do inej partie a že žalovaná l/ je pre ňu tá zlá, potom už na osobu žalovanej 1/ nemala dobré slovo. Nech si žalobkyňa žije svoj pokojný a dôstojný život, ale nech žalovanú 1/, resp. iných nechá na pokoji. Žalované poskytli

súdu dosť dôkazov, že žalobkyňa je tou osobou, ktorá útočí a píše agresívne, vulgárne a útočne a z ktorých je jasné, že žalobkyňa sa nespráva ako mierumilovná žena, ktorá mení „nicky“ dosť nevyberavo. Vo vzťahu k žalobkyni písali aj iné osoby práve takým tónom, aký bol používaný žalobkyňou. Žalobkyňa šírila o žalovanej 1/ rôzne klamstvá a bez preverenia faktov osvojila rôzne vadné a nepravé informácie a pri každej príležitosti ich použila a písala, že žalovaná 1/ sa nestará o syna a že ho vychovával niekto iný, čo samozrejme nie je pravda. Žalobkyňa sa pokúša dokázať že konverzácie o rodine žalovanej má zachytené na „screenshotoch“, ktorá prebehla medzi žalovanou 1/ a žalovanou 2/. Je to pravda, len v tom čase boli žalobkyňa a žalovaná 2/ priateľky a písali na žalovanú 1/ nepravdy, Žalovaná 1/ so žalovanou 2/ si to vysvetlili a žalovaná 2/ pochopila, že nepísala pravdu. Vzhľadom na uvedené žalovaná 1/ navrhovala, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zrušil a návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia zamietol v celom rozsahu a žalovanej 1/ priznal voči žalobkyni nárok na náhradu trov konania v rozsahu 100 %.

23. Žalovaná 2/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, že zo strany žalobkyne dlhodobo dochádzalo k zosmiešňovaniu, osočovaniu a haneniu žalovanej 2/, na ktorú takto písala na veľa iných účtoch, ktoré následne zrušila a vytvorila si iné. Takéto správanie prirodzene vyvolá obranu a žalovaná 2/ emocionálne reaguje tak, ako každý človek v tejto situácii. Je to dlhodobá záležitosť a aj veľká psychická záťaž. Bola to len reakcia. Keď sa berú do úvahy screeny jednej strany, tak nech sa vyhľadajú aj screeny druhej strany. Žalovaná 2/ na to nemá čas. Pracuje ako operátor výroby na tri zmeny. Nemôže sa miera viny posudzovať len jednostranne len preto, že žalovaná 2/ nemá čas sedieť celé dni za pc, a screenovat cele sklo ako žalobkyňa. Tá napísala verejne, že si screenuje každý riadok a to každý jeden deň na F. L.. Celé roky to tak robí, nech súd rozhodne až potom, keď posúdi závažnosť počinu žalovanej 2/. A ak súd nemá možnosti zistiť v akej súvislosti žalovaná 2/ písala to, čo písala na adresu žalobkyne, tak nech sa neprihliada ani na jej screeny, nakoľko sa to javí ako neobjektívne. Žalovaná 2/ nezavádza súd nejakými nepravdivými informáciami, snaží sa len o získanie všetkých dôležitých skutočností, kvôli ktorým reagovala tak, ako reagovala. Ak má súd rozhodnúť, nemôže predsa len na základe informácii z jednej strany. Žalobkyňa bezdôvodnými udaniami na políciu má za cieľ, aby jej polícia zistila adresy ľudí na ktorých podala trestné oznámenia. Verejne sa vysmievala, že žalovaná 2/ pracuje v montérkach, hanila jej prácu. Ona vystupovala ako podnikateľka. Žiadna práca nie je hanbou. Žalovaná 2/ je vyučená krajčírka, ale pracuje ako operátor vo výrobe. Vysmievala sa z nicku E., že je kraviarka a má postihnutého syna na ktorého dostala nejaký príspevok od Nadácie. Ubližovala veľa ľuďom na tomto portáli. Žalovaná 2/ necíti zodpovednosť za nepríjemné pocity a obavy žalobkyne z toho, že sa jej budú ľudia na sociálnych sieťach smiať, keďže sa tam sama prezentovala ako úspešná podnikateľka, tehotná manželka pilota a zároveň veľakrát zdôrazňovala, že ona je vždy vpredu a my ostatné ženy ďaleko za ňou. Je prirodzené, že sa musí cítiť trápne, keď sa ukázalo, že je nemajetná, slobodná, bezdetná a skrachovaná podnikateľka. Klamala pred ľuďmi o svojej práci a životných podmienkach zo strachu pred výsmechom, za čo si v plnej miere môže sama, keby sa nebola povyšovala a nemala snahu haniť a ponižovať prácu, obydlia a rodinné zázemie iných ľudí, nemusela by sa obávať výsmechu, oponovania iných ľudí, lebo sa cítili byť týmto samozrejme ponížení. Ak sa žalobkyňa prezentovala na sociálnych sieťach takýmto spôsobom, tak mala čakať odozvu. Žalovaná 2/ poukazovala na výroky samotnej žalobkyni na ploche F. L.. Uviedla, že žalobkyňa na základe zistenia mena a priezviska žalovanej 2/ vypátrala o nej, že má dom na hypotéku, písala kto jej splatí splátky, šírila nepravdivé informácie z akého dôvodu nehnuteľnosť predáva. Pritom je žalobkyňa v osobnom bankrote, vyhlasuje, že nemá žiaden príjem, žiaden majetok, žiadne finančné prostriedky na stravu, lieky, pritom informácie o bankrote sú verejne prístupné. Verejne vyhlasovať na sociálnych sieťach, že keby ľudia zistili aké výhody tým, že je v osobnom bankrote má, tak že každý by chcel osobný bankrot na Vianoce. Možno by sa našli súvislosti s jej žiadosťou o finančnú podporu na stravu, lieky a podobne od mesta E. s tým, ako teraz žiada od každej zo žalovaných po tisíc eur. Na sociálnej sieti sa vydávala za úspešnú podnikateľku, ktorá je dávno za vodou, je vydatá za pilota a že je tehotná. Avšak starala sa do vecí, ktoré sa jej netýkali, vždy to hrala a hrá na obeť. Predtým už udala niektoré nicky, teraz tie nicky zo strachu jej pritakávajú (nick D.). Zdravý človek by takto nekonal, byť neustále a roky už v sporoch na sociálnej sieti M.. Ju to ale evidentne baví a tak pokračuje. Žalovaná 2/ preto navrhovala, aby odvolací súd zrušil uznesenie o neodkladnom opatrení, zrušil uloženú pokutu vo výške 1.000,- eur, ktorá bola udelená na základe neobjektívne vyhodnotených skutočností, uložil žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej 2/ a o jej rodine a ustanovil znalca v odbore IT alebo digitálnej kriminalistiky za účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti.

24. Žalovaná 3/ podala k vyjadreniu žalobkyne k odvolaniu písomné vyjadrenie (replika), v ktorom uviedla, tvrdenia žalobkyne považuje za nepravdivé, zavádzajúce a účelové. Žalobkyňa predložila súdu neúplné a zavádzajúce informácie o svojom prvom prihlásení na portál O.. Tvrdí, že jej prvý nick bol ten, ktorý súdu uviedla, no v skutočnosti predtým používala iný nick, kde vulgárne urážala a osočovala ľudí v miestnosti. Následne prešla na nový nick a prezentovala sa ako „chrumkavá, čistá a milá“, pričom ignorovala svoju predchádzajúcu činnosť. Tento postup bol účelový, keďže účastníci si veľmi dobre pamätali ako ich predtým napádala. Na M. vystriedala minimálne 30 nickov, vrátane mužských. Je možné, že niektoré nicky mala požičané, keďže je známe, že sa viacerí používatelia striedajú na jednom účte. Zároveň mala veľa nickov zaregistrovaných na rôzne telefónne čísla. Keďže si postupne nicky rušila, tie isté čísla dnes môžu patriť úplne iným osobám. Určite nie je možné, aby stále vlastnila všetky tie pôvodné telefónne čísla a žalovanú nezaujíma, že jej O. napísal, že nebola nick G.. Určite to telefónne číslo už dávno nevlastní. A portál O. by jej nedal informácie o nickoch, lebo potvrdenia dáva len polícii alebo súdom. Pokiaľ ide o správanie v príspevkoch, tak žalovaná 3/ na portáli O. - sklo komentovala, ale nikdy žalobkyňu neoznačovala a často reagovala na iných ľudí. To, že si ona tieto príspevky vzala osobne a prisúdila ich sebe, nie je zodpovednosť žalovanej. Naopak, jej príspevky boli adresované priamo konkrétne a osobne žalovanej. Ich obsah mal jasný cieľ útočiť na žalovanú a jej rodinu. Žalobkyňa žalovanú opakovane urážala, vrátane tvrdení, že sa nestará o dieťa. Objavili sa aj príspevky typu „hrdzavá guľka do hlavy". Ide o hrozby vážneho charakteru, ktoré by nemali byť ignorované. Je potrebné ich riešiť skôr, kým nie je neskoro a nestane sa niečo vážne. Keďže lekári žalobkyni odporučili pobyt v Pinelovej nemocnici, žalovaná má vážnu obavu o zdravie a bezpečnosť seba aj svojej rodiny. V súvislosti so žalobkyňou muselo ísť na políciu vypovedať približne 30 ľudí z M., hoci polícia vec nakoniec uzavrela. Jedna používateľka musela ísť vypovedať len preto, že dala smajlíka „B." a napísala, že má rada čiernu kávu. Žalobkyňa si to vyložila ako útok voči nej kvôli jej rómskemu pôvodu. Je veľký rozdiel medzi takýmto banálnym smajlíkom a príspevkom o guľke v hlave. Žalobkyni ide predovšetkým o financie. Inak by neurčila sumu 1.000,- eur. Sama pritom podala osobný bankrot a žiadala mesto E. o finančnú podporu na lieky a hygienické potreby. Jej nárok je účelový a v rozpore s jej tvrdením, že jej „nejde o peniaze“. Žalovaná predložila presné znenia príspevkov z archívu portálu O., ktorý je oficiálny a obsahuje dátum aj čas. Žalobkyňa doložila screenshoty bez dátumu a času. Aj napriek tomu súd prikladá väčšiu váhu jej dôkazom. Tvrdí, že príspevky boli „prerobené", čo je nepravdivé a smutné, že súd verí jej a nie oficiálnemu archívu O.. Žalované môžu rovnako tvrdiť, že jej screenshoty sú fotomontáž. Rozdiel je ten, že archív O. je dôveryhodný zdroj. Žalovaná sa čuduje, že súd doteraz nepožiadal portál O. o overenie pravosti príspevkov. Žalovaná pritom jasne uviedla dátum a čas štyroch príspevkov, ktorých autorom bola samotná žalobkyňa. Žalobkyňa prostredníctvom udaní na polícii získala mená a adresy, čo v žalovanej vyvoláva strach o rodinu, keďže teraz disponuje citlivými osobnými údajmi o žalovanej a jej adrese vzhľadom na jej vyhrážky na skle O.. Súd vo svojom rozsudku vyhlásil, že majú žalobkyni v prípade, že súd žalovanú uzná vinnou, zaplatiť 1.000 eur. Žalobkyňa však tvrdí, že si na túto skutočnosť „nepamätá“, čo je účelové a nevierohodné. Žalovaná nevie pochopiť, prečo ju súd vedie ako žalovanú, aj keď predložila dôkazy, že autorom príspevkov, z ktorých je obviňovaná, je žalobkyňa a nie žalovaná. Súd si to mal preveriť priamo cez spoločnosť O.. Žalobkyňa pritom sama tvrdí, že si všetko pamätá, no keď jej človek nastaví zrkadlo a poukáže na to, že práve ona tieto príspevky v minulosti napísala, okamžite z toho obviní žalovanú ako ich autorku. Žalovanej 3/ súd nikdy nenariadil zdržiavať sa komunikácie s ostatnými používateľmi na portáli. Jediné obmedzenie, ktoré jej bolo uložené, sa týkalo vyhýbania sa komunikácii so žalobkyňou. Po predložení screenshotov je jasne viditeľné, že žalovaná jej nepísala priamo do riadku, neoznačovala jej nick, ani jej meno a priezvisko. Komunikácia žalovanej bola vedená výlučne s ostatnými používateľmi. Žalobkyňa prišla na M. už skôr pod iným nickom, kde opakovane urážala ostatných. Až neskôr sa prihlásila pod nickom, ktorý súdu označila ako „prvý", kde vystupovala ako milá a bezproblémová, to je cielene účelové správanie. Na rozdiel od nej žalovaná nikdy nepísala príspevky adresované konkrétne jej, ona však písala priamo žalovanej. Jej príspevky obsahujú hrozby vážneho charakteru, ktoré nemožno ignorovať. Súd neprikladá váhu relevantným dôkazom (archív O.) a naopak dôveruje screenshotom bez dátumu a času. Zároveň žalobkyňa nepopiera len svoje vlastné príspevky, ale aj fakty z rozsudku, v ktorom sa jednoznačne uvádza finančný nárok 1.000,- eur. Podľa informácií od jej právnika, mala žalobkyňa brigády v mnohých mestách Slovenska a od začiatku pôsobenia na M. vystriedala minimálne 30 nickov, vrátane mužských. Zároveň mala veľa nickov zaregistrovaných na rôzne telefónne čísla. Keďže si postupne nicky rušila, tie isté čísla dnes môžu patriť úplne iným osobám. Určite nie je možné, aby stále vlastnila všetky tie pôvodné telefónne čísla. Žalovaným bol zaslaný aj výpis zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, teda majú prehľad o jej zdravotných problémoch, ktoré vysvetľujú časť jej správania, a prečo ju lekári odporučili na liečbu do Pinelovej nemocnice. Ak teda príspevky žalovanej neboli určené jej osobe, nemala ich čítať a vykladať si ich tak, akoby boli adresované

jej. Žalovaná žiada, aby súd doplnil aj presný dátum a čas jednotlivých screenshotov, inak ich treba považovať za upravené a neautentické. Žalovaná má dôkazy z archívu, nemá čas neustále fotografovať obrazovku a dokumentovať každú minútu komunikácie. Nech žalobkyňa predloží dôkazy k jej tvrdeniam, že sa o svojho syna žalovaná nestará. Žalovaná je samoživiteľka a o dieťa sa stará výlučne sama, syn je spokojný, kľudný a šťastný, že práve ona je jeho matka, syn patrí medzi najlepších žiakov ročníka, aj triedy a pravidelne reprezentuje školu na rôznych súťažiach. Nech žalobkyňa vysvetlí, prečo takéto nepravdivé tvrdenia o žalovanej napísala. Syn je pripravený podať na ňu trestné oznámenie za klamstvo a ohováranie. Nech žalobkyňa doplní reakciu žalovanej voči nej po 20.05.2025 po 16:45h. Súd videl, kedy žalovaná 3/ prevzala obálku, preto žalovaná 3/ nechápe, prečo jej boli poslané screenshoty zo dňa 19.05.2025.

25. K vyjadreniam žalovaných podala žalobkyňa písomné vyjadrenie (duplika) v ktorom uviedla, že šikana trvá viac ako 5 rokov Začiatok tohto celého je žiarlivosť žalovanej 1/. Na sociálnej sieti M. v miestnosti F. L. nebola novinka robiť duplikáty nickov, či sťahovať fotografie alebo zverejňovať osobné údaje. Dokonca ani návšteva polície. Príspevky predložené žalovanými nie sú akceptovateľné, lebo sú písané rukou a nie zo sociálnej siete M.. Žalobkyňa nikomu neublížila, ak niečo nevhodné napíše, snaží sa brániť pred intrigami, klamstvami a pod. Predložené príspevky sú len zo "skla" sociálnej sieti M.. Keď do žalovanej kopali, ako tak sa bránila, alebo tam mesiace nechodila, aj tak ju videli za každým nickom a urážali iných v domnienke, že je to žalobkyňa. Súd bola jej jediná nádej, lebo verila, že na súde si klamať nedovolia, ale mýlila sa. Žalovaná 1/, chronická klamárka, si dovolí tvrdiť, že nepoužíva nicky F., B., posiela spisy cudzím ľudom a smejú sa z lekárskych správ žalobkyne a dokonca už majú aj jej zamestnania zo sociálnej poisťovne. Žalovaná 3/, dlhoročná kamarátka žalovanej 1/ s prezývkou psychokenza sa žalobkyni ide vysmievať, len sleduje a lustruje a ihneď žalobkyňu komentuje. Prišla na M. s osobným bankrotom žalobkyne, to bolo nepredstaviteľné ponižovanie, obťažuje ľudí s ktorými si žalobkyňa píše. Kradne foto cudzím ženám. Svoje foto na M. ešte nemala. Za najväčšie zlo žalobkyňa považuje, keď si žalovaná 3/ dovolila napísať, že príspevok ohľadom hrdzavej guľky bol venovaný im trom. Tiež teátro okolo zbrane je extrém. Žalovaná 2/ sa snaží opísať sa ako obeť, avšak je to veľmi zlý človek, ktorý je 24/7 na M. v miestnosti F. L. a len hnusne, vulgárne, rasovo nadáva. Potrebuje sa hádať, je to jej závislosť. Vždy keď žalobkyňa príde, hneď komentáre, posmešky.

26. Ďalej podala písomné vyjadrenie žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyňa aj naďalej systematicky podáva trestné oznámenia voči rôznym používateľom internetovej platformy M.. Podľa neoficiálnych, avšak dôveryhodných informácií, už v súvislosti s jej oznámeniami vypovedalo približne 48 osôb. Je otázne, či konanie žalobkyne nesleduje žiadny osobný alebo majetkový záujem. Z kontextu jej dlhodobého správania možno usudzovať, že jej postup má skôr charakter osobnej zášti alebo cieľavedomej snahy poškodiť iným osobám. Je pozoruhodné, že žalobkyňa opakovane vstupuje do diskusných miestností, v ktorých je známe, že voči nej prevažuje negatívny postoj zo strany používateľov, a to práve z dôvodu jej predchádzajúcich trestných oznámení. Ak jej správanie iných osôb spôsobuje psychickú ujmu, je nepochopiteľné, prečo sa dobrovoľne zdržiava v prostredí, ktoré vníma ako nepriateľské - najmä keď platforma M. ponúka množstvo iných diskusných miestností, kde by sa mohla pohybovať bez konfliktov. To spochybňuje dôveryhodnosť jej tvrdení o tom, že jej cieľom je výlučne ochrana vlastnej dôstojnosti, a naznačuje, že jej správanie môže byt' vedené inými motívmi. Súd by si mal vyžiadať od príslušných orgánov Policajného zboru SR kópie zápisníc o výpovediach uvedených osôb, ktoré už boli v rámci týchto trestných konaní vypočuté. Tieto výpovede môžu významne objasniť povahu a rozsah konania žalobkyne a prispieť k objektívnemu posúdeniu jej skutočných pohnútok. Žalovaná 3/ žiada, aby súd posudzoval jej osobu samostatne a nezaraďoval ju medzi ostatné dve osoby. Konanie žalovanej 3/ bolo odlišné a nemožno ho považovať za spoločné s inými. Žalobkyňa ju obvinila len z toho, že zverejnila tri jej príspevky, ktoré sama predtým napísala. Sama pritom viackrát uvádzala, že je „milá“ a „všetko si pamätá“, a napriek tomu sa z tejto nepodstatnej záležitosti stala neprimerane zveličená vec. Úmyslom žalovanej 3/ nebolo žalobkyňu poškodiť ani zosmiešniť, ale poukázať na jej verejné výroky, ktoré sama publikovala. Jej trestné oznámenie voči žalovanej 3/ je neopodstatnené a neprimerané skutočnému skutkovému stavu. Ak sa žalovaná 3/ aj vyjadrovala k niektorým témam, ktoré sa žalobkyni nemuseli páčiť, tieto vyjadrenia neboli smerované priamo na ňu, pokiaľ ju žalovaná 3/ výslovne neoznačila menom a priezviskom. Nie je zodpovednosťou žalovanej, ak sa niekto v jej všeobecných slovách „našiel“. A ak žalovaná 3/ niekedy niečo napísala žalobkyni, išlo výlučne o reakciu na jej útoky týkajúce sa jej rodiny, jej syna alebo na jej intrigy. Neboli to útoky zo strany žalovanej, ale len odpoveď na opakované provokácie, ktoré sama vyvolala. Žalovaná 3/ rovnako nepripisuje osobný

význam všetkému, čo na internete píšu iní, teda by mala aj žalobkyňa rozlišovať medzi všeobecnými komentármi a osobnými útokmi.

27. V ďalšom svojom podaní žalobkyňa uvádzala, že chce, aby jej dali pokoj. Že jej mnohí povedia, aby tam nechodila, a hoci tam prestala chodiť, pripisovali jej rôzne nicky a nadávali na ňu a urážali jej rodičov, ktorí zomreli. Keď bola v inej miestnosti, aj tam za ňou chodili a tam na ňu nadávali. Stále nedajú pokoj a žalovaná 1/ otravuje ľudí, s ktorými si písala, podsúva im slová, aby mohla zakryť svoje špinavosti, ako je posielať spisy. Žalované ignorovali súdne nariadenie, lebo sú naučené, že môžu všetko, kopú do žalobkyne, ako sa len dá. Žalovaná 1/ volala jej advokátovi a vyzvedala, a preto žalobkyňa na druhý deň napísala, že čo sa dozvedela, keď volala jej advokátovi, že ju aj tak nepočúvali. Tie vety len dve z troch použila aj žalovaná 3/ v odvolaní. Prezentujú sa, že sa nepoznajú, ale nick G. si pamätajú. Ich príspevky sú neakceptovateľné, lebo nie sú zo skla a sú ručne písané, jednostranné a dokonca nie sú z archívu M.. Ich výpovede sú skoro rovnaké. Všetky tri nerešpektovali nariadenie súdu. To všetko žalobkyňu doslovne ubilo. Ony môžu všetko, žalobkyňa nie. Kvôli atakom žalobkyňa na skle napísala, že ide do práce. Hneď bola udaná a musela zdokladovať, či pracuje. Tiež ju mrzelo, že hocikto si niečo vymyslí a je to pravda a žalobkyňa môže dať aj milión dôkazov, stále musí bojovať, že má pravdu.

28. K podaniu žalobkyne sa vyjadrila žalovaná 3/, ktorá uviedla, že žalobkyňa sa obracala na viaceré policajné oddelenia v rôznych mestách, avšak vo všetkých prípadoch boli jej podania zamietnuté. Dokonca aj jej právny zástupca sa jej zastupovania vzdal, čo je významný signál o neopodstatnenosti jej konania. Žalobkyňa si doteraz neuvedomuje, že zdrojom konfliktov a problémov bolo jej vlastné správanie najprv pod účtom G. top malé okate, malé okate a všetky odvodeniny okatych až po terajšie nicky, z ktorého sa začali šíriť urážky a provokácie voči iným používateľom. Jej spôsob komunikácie, komentáre a správanie voči ľuďom na portáli M. nemajú obdobu. Žalovaná 3/ súhlasí s názorom pani doktorky, ktorá jej odporučila odborné vyšetrenie alebo liečbu v príslušnom zdravotníckom zariadení, keďže jej dlhodobé správanie naznačuje potrebu odbornej pomoci. Od začiatku sa žalobkyňa k žalovanej 3/ správala na M. milo, aby získala informácie o iných používateľoch, vypýtala si tel. číslo, ktoré jej žalovaná dala. Predmetom jej telefonátov bolo zas len zisťovanie kto je kto. Raz si žalovaná urobila srandu a vymyslela o jednom nicku, že býva na kúpalisku, od tej doby žalobkyňa žalovanú 3/ opakovane urážala a znevažovala, a to aj jej rodinu vrátane dieťaťa. Jej konanie nie je vedené snahou o spravodlivosť, ale skôr osobným záujmom najmä finančným. V komentároch žalobkyne sa opakovane objavujú nepravdivé tvrdenia, ohováranie a urážky, vyjadruje sa aj o súkromí iných ľudí, píše, kto koho opustil kvôli inej žene a rovnako sa nepravdivo vyjadruje aj o žalovanej a jej rodine. V stanovách portálu M. nikde nie je uvedené, že používatelia musia písať pravdu o svojom súkromí. Každý má právo rozhodnúť, čo o sebe zverejní. Komentáre žalobkyne, ktoré sa dotýkajú osobného a rodinného života iných osôb, sú absolútne neprimerané a predstavujú zásah do súkromia. Žalobkyňa zároveň tvrdí, že sa na portáli M. dlhšiu dobu nezdržiavala, avšak v inom vyjadrení uvádza, že má všetky komunikácie prefotené. Žalovaná sa spolieha na archív M.. Vzhľadom na to, že jej samotní lekári odporúčali hospitalizáciu v liečebni Pinel, nečudo, že si mnohé príspevky berie osobne, aj keď nie sú smerované na ňu a neobsahujú jej meno, priezvisko ani používateľské meno. Mnohé veci prežíva veľmi intenzívne. Žalovaná 3/ nerozumie, prečo žalobkyňa aj napriek svojmu údajnému znechuteniu tieto priestory neustále navštevuje a sleduje diskusie, ktoré ju rozrušujú. Žalobkyňa sa na začiatku prezentovala ako úspešná, štíhla podnikateľka, s upravovanou fotkou krásnej mladej a najmä štíhlej ženy a posmešne sa vyjadrovala o ľuďoch, ktorí pracujú manuálne, hanila ich a zosmiešňovala ich výzor. Neskôr sa ukázalo, že sama má finančné problémy, nachádza sa v bankrote a nie je tá štíhla modelka v svojom foto profile. Je nespravodlivé, že kým ona si mohla dovoliť zosmiešňovať a haniť iných, iní nemajú mať právo vyjadriť sa k jej situácii, ktorá je verejne dostupná. Aj žalovaná 3/ sa mohla zrútiť, keď písala, ako sa nestará o dieťa či má dáke plesne. Žalobkyni sa nepáči, keď niekto komentuje jej príspevky, avšak sama komunikuje verejne, a preto je prirodzené, že iní používatelia reagujú. Navyše sa priznala, že používa požičaný nick od kamarátky, a teda nie je možné vedieť, kto sa v danom momente pod týmto kontom nachádza. Ak chce, aby na ňu nereagovali, nech sa predstaví. Ak sa jej nepáči konkrétna správa alebo príspevok, stačí, aby nahlásila nevhodný urážajúci text tej správy na O., alebo stačí, aby jednoducho zablokovala používateľa, ktorý jej vadí. Pokiaľ žalobkyňa argumentovala, že dôkazy žalovanej sú písané rukou, žalovaná nevie, kde to nabrala, pričom v archíve M. sú aj staršie komentáre než rok 2020. Žalobkyňa prvá nedodržala súdne nariadenie a prvá písala žalovanej 1/ ohľadom právnych vecí, kde ju oslovila priezviskom. Žalobkyňa odmieta prijať akýkoľvek iný názor než svoj vlastný. Vyjadrenia žalobkyne smerované na políciu a iné orgány nemajú obdobu, znevažujú výkon ich povolania a autoritu štátnych inštitúcií. Žalobkyňa zjavne nevie rozlíšiť realitu od

virtuálneho sveta, a týmto svojim správaním zaťažuje nielen políciu, ale aj súdy, sociálne služby a ďalšie inštitúcie. Za mimoriadne zarážajúce považuje žalovaná 3/ vyjadrenie žalobkyne, že by ju mal súd potrestať za to, že upozornila na jej verejné vyhrážky o „hrdzavej guľke do hlavy“. Je nepochopiteľné, že osoba, ktorá sama takéto výroky zverejní, následne obviňuje iných a žiada ich potrestanie len preto, že na jej správanie poukázali. K dôkazom predloženým žalobkyňou má žalovaná vážne výhrady. Jej tvrdenia sú nepravdivé, zavádzajúce a poškodzujúce žalovanú 3/ a jej dobré meno.

29. Žalovaná 3/ podala ďalšie písomné vyjadrenie, v ktorom uviedla, že žalobkyňou predložený dôkazný materiál obsahuje iba čiastočné snímky obrazovky, ktoré sú vytrhnuté z kontextu a neobsahujú presný dátum ani čas, teda neobsahuje úplný ale skreslený záznam komunikácie tak, aby vyhovovali žalobkyni. Na viacerých nie je zrejmé, komu boli správy určené, len kto ich písal. Pokiaľ ide o vyjadrenie pani O. v čestnom vyhlásení, táto verejne uvádza, že „nemá čas chodiť na M.“, a teda nie je možné, aby mala prehľad o tom, kto má aké a koľko používateľských účtov (nickov). Pokiaľ žalobkyňa uvádza, že na portál M. už nechodí a o nej sa píše bezdôvodne, tak to nezodpovedá skutočnosti. Ak by sa na uvedenom portáli nezdržiavala, nemohla by tam šíriť rôzne nepravdivé informácie. Sama žalobkyňa kontaktuje svoje známe a kamarátky, ktorým poskytuje nepravdivé správy - napríklad o tom, že je tehotná a dokonca tvrdí, že posiela snímky plodu. Tieto tvrdenia sa však nezakladajú na pravde a vyvolali len výsmech zo strany iných používateľov. Ide o snahu vyvolávať pozornosť, pričom žalobkyňa očividne očakáva, že ostatní budú na jej vymyslené príbehy reagovať. Tvrdeniam žalobkyne, že na portál M. nechodí, nikto z používateľov neverí. Opakovane si vytvára nové profily pod rôznymi prezývkami a prostredníctvom nich sa na portál pravidelne prihlasuje a sleduje čo sa píše a nie len o nej. Nabáda svoje kamarátky, aby o nej písali príspevky alebo komentáre, na ktoré následne sama reaguje, prípadne si ich fotografuje (robí snímky obrazovky) a tieto následne predkladá polícii ako údajné dôkazy. Snaží sa vyvolávať konflikty a následne sa stavať do pozície obete. Tieto informácie žalobkyňa šíri prostredníctvom pani O., ktorá tiež vytvára intrigy a spolupracuje s ňou. Čestné vyhlásenia pani O. nemajú dostatočnú dôkaznú hodnotu, keďže sú v rozpore s jej vlastným správaním a verejnou komunikáciou.

30. Ďalšie vyjadrenia strany v odvolacom konaní nepodali.

31. Krajský súd v Trnave ako súd odvolací ( ), po zistení, že odvolania žalovaných 1/, 2/ a 3/ boli všetky podané včas ( ), oprávneným subjektom - stranami, v ktorých neprospech bolo rozhodnutie súdu prvej inštancie v nimi napadnutých častiach vydané ( ), proti rozhodnutiu súdu prvej inštancie, proti ktorému zákon odvolanie pripúšťa ( v spojení s / ), po skonštatovaní, že podané odvolania majú zákonné náležitosti ( a ) a že odvolateľky použili zákonom prípustné odvolacie dôvody (žalovaná 1/ podľa // podľa / a žalovaná 3/ podľa / ), preskúmal napadnuté rozhodnutie v medziach daných rozsahom ( ) a dôvodmi podaných odvolaní ( ), s prihliadnutím ex offo na prípadné vady týkajúce sa procesných podmienok ( ), ktoré ale nezistil, súc pritom viazaný skutkovým stavom ako ho zistil súd prvej inštancie bez potreby zopakovať alebo doplniť dokazovanie ( ), postupom bez nariadenia odvolacieho pojednávania ( a contrario), dospel k záveru, že rozhodnutie súdu prvej inštancie je vecne správne, a preto boli splnené podmienky pre jeho potvrdenie ( ).

32. Predmetom prieskumu odvolacieho súdu s poukazom na odôvodnenie napadnutého uznesenia a argumenty žalovaných 1/, 2/ a 3/ predostreté v podaných odvolaniach bolo posúdiť, či boli splnené zákonné podmienky a dané skutkové okolnosti odôvodňujúce nariadiť vo veci žalobkyňou navrhované neodkladné opatrenie.

33. Podľa pred začatím konania, počas konania alebo po jeho skončení môže súd na návrh nariadiť neodkladné opatrenie. Podľa ods. 3 tohto ustanovenia neodkladné opatrenie súd nariadi iba za predpokladu, ak sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (teda v zmysle a nasl. zriadením záložného práva na veciach, právach alebo na iných majetkových hodnotách dlžníka na zabezpečenie peňažnej pohľadávky veriteľa...).

34. V zmysle neodkladné opatrenie môže súd nariadiť, ak je potrebné bezodkladne upraviť pomery alebo ak je obava, že exekúcia bude ohrozená. Podľa ods. 2 písm. d) a g) tohto ustanovenia neodkladným opatrením možno strane uložiť okrem iného najmä, aby niečo vykonala, niečoho sa zdržala alebo niečo znášala, resp. aby písomne, telefonicky, elektronickou komunikáciou

alebo inými prostriedkami úplne alebo čiastočne nekontaktovala osobu, ktorej telesná integrita alebo duševná integrita môže byť takým konaním ohrozená.

35. V zmysle , v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia sa popri náležitostiach žaloby podľa uvedie opísanie rozhodujúcich skutočností odôvodňujúcich potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu, že exekúcia bude ohrozená, opísanie skutočností hodnoverne osvedčujúcich dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa má poskytnúť ochrana a musí byť z neho zrejmé, akého neodkladného opatrenia sa navrhovateľ domáha. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, k návrhu musí navrhovateľ pripojiť listiny, na ktoré sa odvoláva.

36. Podľa súd môže rozhodnúť o návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia aj bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Ak rozhoduje odvolací súd o odvolaní proti uzneseniu o zamietnutí neodkladného opatrenia, umožní sa protistrane vyjadriť k odvolaniu a k návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia. Podľa ods. 2 tohto ustanovenia, pre neodkladné opatrenie je rozhodujúci stav v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie.

37. Z vyššie citovaných ustanovení vyplýva, že zákon predpokladá iba dva dôvody pre uplatnenie neodkladného opatrenia ako formy procesného zabezpečenia, a to jednak potrebu bezodkladne upraviť pomery, a jednak obavu, že exekúcia bude ohrozená. Neodkladné opatrenie súd môže nariadiť iba na návrh. Osobitnej povahe tohto procesného inštitútu zodpovedá zjednodušený a zrýchlený procesný postup súdu pri rozhodovaní o návrhu na jeho nariadenie. Súd spravidla rozhodne bez výsluchu a vyjadrenia strán a bez nariadenia pojednávania. Žiadne dokazovanie v zmysle a nasl. súd nevykonáva (a pre krátkosť času ani zvyčajne nemôže) a pri rozhodovaní vychádza z obsahu návrhu a zo skutočností, ktoré boli osvedčené.

38. Základnými predpokladmi pre nariadenie neodkladného opatrenia, ktoré súd musí skúmať, je osvedčenie existencie právneho vzťahu medzi sporovými stranami, navrhovateľom tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujúce potrebu neodkladnej úpravy pomerov alebo obavu z ohrozenia exekúcie (princíp opodstatnenosti), že uložením požadovanej povinnosti alebo obmedzenia objektívne možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa navrhovateľ domáha (princíp efektívnosti), že navrhovaným neodkladným opatrením, pokiaľ bude mať dočasný charakter, nebude vytvorený nenávratný stav, že právne účinky neodkladného opatrenia neobmedzia povinnú osobu neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah (princíp proporcionality), a že sledovaný účel nemožno dosiahnuť zabezpečovacím opatrením (princíp subsidiarity).

39. V danom prípade sa žalobkyňa v spore o ochranu osobnosti, v ktorom sa voči žalovaným 1/ až 3/ domáha voči každej ospravedlnenia, ako aj náhrady nemajetkovej ujmy po 1.000,- eur, domáhala nariadenia neodkladného opatrenia – uloženia povinnosti žalovaným 1/ až 3/ zdržať sa do právoplatného rozhodnutia vo veci samej, akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa žalobkyne v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem). Žalobu o ochranu osobnosti odôvodňovala tým, že prejavy všetkých troch žalovaných na sociálnej sieti M. narúšali jej súkromie a mali výrazne negatívny dopad na jej psychický stav, čo sa prejavovalo postupným zhoršovaním jej zdravotného stavu – úzkosť, obavy o bezpečnosť, nespavosť, zvýšený krvný tlak, neustály strach a napätie. Malo ísť o systematické nadávky, zosmiešňovanie a obviňovanie žalobkyne, presahujúce rámec spoločensky akceptovateľného správania, v dôsledku čoho žalobkyňa pociťovala ohrozenie svojej integrity a bezpečnosti. Žalobkyňa bola vystavená obťažujúcim, zastrašujúcim a urážlivým prejavom, boli jej zasielané správy hanlivého a vulgárneho charakteru, ktoré ju zosmiešňovali, dehonestovali jej česť, dôstojnosť, obsahovali ohováranie a nepravdivé údaje o jej osobe, v rámci ktorých dochádzalo k útokom na farbu pleti žalobkyne a na jej sexuálnu orientáciu. Žalobkyňa uviedla a doložila konkrétne správy zaslané jej žalovanými. Žalovaná 1/ mala tiež zneužiť totožnosť žalobkyne pod nickom „F.“ s fotkou žalobkyne, ktorú mala žalobkyňa uverejnenú na profile, a to aj v inej miestnosti ako „F. L.“, v „D.,“ kde pod týmto nickom mala komunikovať s inými užívateľmi a poskytovať fotky žalobkyne za kredit. Žalovaná 2/ okrem verejného zosmiešňovania, urážania a nevhodných vyjadrení, mala bez súhlasu žalobkyne zverejniť jej osobné údaje a údaje o jej zdravotnom stave z jej zdravotnej dokumentácie, čím zasiahla do jej súkromia. Žalovaná 3/ mala zasielať žalobkyni konkrétne správy vulgárneho a násilného charakteru, obsahujúce formulácie evokujúce fyzické násilie voči žalobkyni. Žalobkyňa dôvodila, že predmetnou komunikáciou na sieti M., sa žalované dopustili zásahu do jej osobnostných práv, najmä do práva

na ochranu zdravia, resp. telesnej integrity, čo dokladala lekárskymi nálezmi a ďalej zasiahli do jej osobnej integrity, t. j. dôstojnosti, súkromia a cti. Do právoplatného rozhodnutia v spore o ochranu osobnosti sa preto žalobkyňa dožadovala nariadenia neodkladného opatrenia, ktoré odôvodňovala potrebou dočasnej úpravy pomerov sporových strán, keďže žalované konali v rozpore s úpravou , v dôsledku čoho môže dôjsť k trvalému a nezvratnému zásahu do práv žalobkyne, ktorý nemožno uviesť do pôvodného stavu.

40. Súd prvej inštancie dospel k záveru, že návrh žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia vo vzťahu ku všetkým trom žalovaným je dôvodný a vyhovel mu v celom rozsahu, keď mal podanou žalobou a pripojenými listinami za osvedčené, že žalované verejne publikovali vyjadrenia o žalobkyni spôsobom, ktorý je spôsobilý narušiť jej osobnostné práva, ďalej že žalované preukazujú voči žalobkyni prvky obťažovania v elektronickom priestore, v rámci ktorých urážajú, vyvolávajú v nej strach a ponižujú s použitím vulgarizmov a invektív. Z predloženej elektronickej komunikácie mal súd v dostatočnej miere za osvedčené, že správanie sa žalovaných pri komunikácii mohlo ohroziť duševnú a telesnú integritu žalobkyne, o čom svedčia početné lekárske nálezy potvrdzujúce zvýšený stres, bolesti hlavy, silný tlak do chrbtice. Súd uzavrel, že v danom prípade existuje dôvodná obava, že žalované budú v tomto konaní pokračovať, čo by na strane žalobkyne mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej ujmy. Súd poukázal tiež na to, že nejde o konečné rozhodnutie vo veci, pričom vec sama sa vedie pod tou istou spisovou značkou.

41. Žalovaná 1/ v podanom odvolaní namietala, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neúplného označenia žalovaných v žalobe v zmysle , konkrétne žalovaná 1/ nebola označená rodným priezviskom, dátumom narodenia, ani bydliskom, nakoľko uvedené miesto bydliska I. H. I., nie je žiadnym miestom ani obcou v SR; z ktorého dôvodu aj petit neodkladného opatrenia je neurčitý a nevykonateľný. Dôvodila, že súd sám nemôže preformulovať výrok neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a dovolenému spôsobu výkonu rozhodnutia. Ďalej žalovaná 1/ poprela tvrdenia žalobkyne, označila ich za klamlivé, dôvodila, že príspevky nepochádzajú od žalovanej 1/, ale pochádzajú z používateľského účtu samotnej žalobkyne. Uvádzala, že sama žalobkyňa sa dopúšťala vulgárnych a šikanóznych vyjadrení voči iným používateľom, sama vedome vyprovokovala hádky na M. a naopak žalovaná 1/ je predmetom dlhodobého a opakovaného šikanovania a šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe a rodine zo strany žalobkyne, napr. že jej syn bol zverený do starostlivosti inej osobe. Žalovaná 1/ je pod neustálym tlakom žalobkyne, v dôsledku čoho sa lieči na vysoký tlak, nedokáže riadne spať, ani sa uvoľniť, žalobkyňa ju stalkuje. Poukazovala na to, že žalobkyňa zavádzala, pretože bola aktívna na M. už od 5/2020 pod prezývkou „G.“, a tiež hoci v žalobe tvrdí, že je práceneschopná, na sieti uvádzala že pracuje. Súd tiež nesprávne vyhodnotil naliehavosť procesnej obrany žalobkyne, ktorej nehrozila ani nevznikla žiadna škoda. Žalobkyňa si za svoj zlý zdravotný stav môže sama. Jej žaloba smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu. Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku premlčania, pretože z predložených lekárskych správ vyplýva, že k údajnej škode malo dôjsť niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu podľa je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože okrem existencie samotného nároku, musí preukázať, že budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Žalobkyňa neuviedla také konanie žalovaných, ktoré by smerovalo k ďalšiemu prípadnému porušovaniu jej práv. Rovnako nie je osvedčená existencia nároku vo veci samej. Žiadala nariadené neodkladné opatrenie zrušiť.

42. Žalovaná 2/ v podanom odvolaní rovnako poprela skutočnosti uvádzané žalobkyňou. Dôvodila, že žalobkyňa nie je pasívnou obeťou sociálnej siete, pretože sama provokuje, šikanuje a haní iné prítomné osoby. Odpoveď žalovanej 2/ bola adekvátna na jej narážky a urážky. Žiadala neodkladné opatrenie zrušiť, zrušiť tiež uloženú pokutu 1.000 eur, uložiť žalobkyni povinnosť zdržať sa šírenia nepravdivých a urážlivých informácií o žalovanej 2/ a ustanoviť vo veci znalca v odbore IT alebo digitálnej kriminalistiky, za účelom preverenia pravosti predložených materiálov.

43. Žalovaná 3/ v podanom odvolaní uvádzala, že nariadené neodkladné opatrenie od jeho doručenia rešpektuje, ale poukazovala na to, že aj príspevky žalobkyne majú útočný charakter. Skutočnosti uvádzané žalobkyňou poprela, uviedla, že sú klamlivé a zavádzajúce. Príspevky uvádzané žalobkyňou neobsahujú dátum zverejnenia, boli upravované a nezohľadňujú celý kontext komunikácie. Poprela, že

by uvádzané vyjadrenia boli žalovanej 3/, majú pochádzať z účtu samotnej žalobkyne. Poukazovala na to, že žalobkyňa nepravdivo uviedla, že na sociálnej sieti M. bola až od júla 2020, pretože tam bola už od 01.05.2020 pod nickom „G..“ Samotná žalobkyňa sa dopúšťala vulgárnych vyjadrení voči iným používateľom v diskusnej miestnosti „F. L..“ Žalovaná 3/ odmietla obvinenia zo šikany alebo urážok. Sama je predmetom šírenia nepravdivých tvrdení o jej osobe alebo o jej rodine, keď jej syn nikdy nebol zverený do starostlivosti inej osoby. Hoci žalobkyňa v žalobe uvádza, že je práceneschopná, na sociálnej sieti uvádzala opak. Žalobkyňa si neustále vytvára nové účty a prihlasuje sa na portál O., s cieľom vyvolávať konflikty. Žalobkyňa v r. 2024 vyhlásila osobný bankrot, čo je verejne dostupná informácia. Jej konanie je motivované snahou získať finančný prospech na úkor žalovaných. Žalovaná 3/ žiadala uznesenia o neodkladnom opatrení zrušiť, zrušiť povinnosť žalovanej zaplatiť sumu 1.000 eur, uložiť žalobkyni povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o žalovanej 3/ a jej rodine a ustanoviť znalca v odbore IT na účelom preverenia predložených materiálov a ich pravosti.

44. Ako prvé považoval odvolací súd za potrebné vysporiadať sa s odvolacou námietkou žalovanej 1/, spočívajúcou v tom, že neboli splnené podmienky pre nariadenie neodkladného opatrenia z dôvodu neúplného označenia žalovaných v žalobe v zmysle a že súd sám nemôže preformulovať výrok neodkladného opatrenia v časti konkretizácie právneho úkonu, aby zodpovedal objektívnemu hmotnému právu a dovolenému spôsobu výkonu rozhodnutia. Žalovaná 1/ konkrétne namietala, že nebola označená rodným priezviskom, dátumom narodenia, ani bydliskom, nakoľko uvedené miesto bydliska I. H. I., nie je žiadnym miestom ani obcou v SR; z ktorého dôvodu je aj petit neodkladného opatrenia neurčitý a nevykonateľný.

45. Zo žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa pôvodne označila žalovanú 1/ jej menom a priezviskom a ako jej bydlisko uviedla F. H. I.; t. j. neuviedla jej dátum narodenia a ulicu bydliska. Žalovanú 2/ označila menom priezviskom a adresou jej trvalého pobytu; t. j. neuviedla jej dátum narodenia. Žalovanú 3/ označila len menom a priezviskom; t. j. neuviedla dátum narodenia ani adresu trvalého pobytu. Žalobkyňa však v žalobe uviedla, že predmetné osoby pozná zo sociálnej siete M., pričom uviedla ich „nicky“ pod ktorými na tejto sociálnej sieti vystupujú. Uvedenie „nickov“ – prezývok, je možné považovať za iný identifikačný údaj v zmysle . Zároveň v žalobe, ktorá bola tiež návrhom na nariadenie neodkladného opatrenia, požiadala súd prvej inštancie o súčinnosť, pokiaľ ide o doplnenie identifikačných údajov žalovaných 1/ až 3/. Súd prvej inštancie predmetnú súčinnosť poskytol. Nariadené neodkladné opatrenie potom v záhlaví, ako aj vo výroku identifikuje žalované 1/ až 3/ ich menom, priezviskom, dátumom narodenia, ako aj adresou trvalého pobytu.

46. Je zrejmé, že v žalobe, ako aj v návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia musí byť strana sporu označená tak, aby nebolo pochybností o tom, kto je stranou sporu, aby ju nebolo možné zameniť s inou osobou a aby súd vedel, s kým má konať. Podanie, ktoré neobsahuje dostatočné označenie žalovanej strany je neurčité. Podľa má byť fyzická osoba označená menom, priezviskom, adresou trvalého pobytu alebo pobytu, dátumom narodenia, alebo iným identifikačným údajom. Absencia dátumu narodenia a bydliska žalovanej strany, je síce vadou žaloby, resp. tu aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, avšak v súčinnosti so súdom, bola napokon žalovaná strana (žalované 1/ až 3/) označená dostatočne, pričom ďalej v konaní vzhľadom na doplnenie tohto označenia nie sporné, kto je žalovaným, pričom žalované 1/ až 3/ svoje označenie a vzťah k predmetu sporu vo svojich odvolaniach nenamietali. Preto podľa odvolacieho súdu nemôže byť takáto pôvodná vada žaloby, resp. tu aj návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia, spočívajúca v neúplnom označení žalovaných 1/ až 3/ dôvodom na jej odmietnutie, pretože už nebráni v ďalšom pokračovaní konania.

47. Žalobný návrh, tzv. žalobný petit musí byť jasný, určitý a zrozumiteľný. Súd je žalobným petitom viazaný, v zásade ho nemôže prekročiť a prisúdiť viac, ako sa žalobca domáha. Súd môže odstraňovať vady petitu spočívajúce v jeho neurčitosti, nemôže však žalobcu poučovať o nevykonateľnosti petitu z hľadiska hmotného práva. Žalovaná 1/ v odvolaní namietala, že súd neprípustne preformuloval žalobný petit. Avšak z obsahu žaloby a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia vyplýva, že žalobkyňa sa vo vzťahu ku každej žalovanej domáhala nariadenia neodkladného opatrenia spočívajúceho v uložení povinnosti zdržať sa akéhokoľvek uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa navrhovateľky v elektronickom priestore (vrátane sociálnych sietí, webových stránok, internetových fór, blogov a iných digitálnych platforiem), a to až do právoplatného rozhodnutia vo veci samej. V petite žalované označila ich menom a priezviskom. Súd prvej inštancie do petitu v zmysle požiadavky žalobkyne, po zabezpečení ich identifikačných údajov, doplnil iba údaj o ich dátume narodenia a bydlisku, pokiaľ ide

o konkrétny druh neodkladného opatrenia, t. j. uloženie požadovanej povinnosti žalovaným, súd prvej inštancie žalobný petit nijako nedopĺňal, ani nepreformuloval. V tomto smere je teda námietka žalovanej 1/ nedôvodná. Navyše petit neodkladného opatrenia by obstál aj bez doplnenia dátumu narodenia a bydliska žalovaných 1/ až 3/, pretože platí, že výrok súdneho rozhodnutia je vykonateľný spolu s jeho záhlavím, čiže ak boli žalované 1/ až 3/ dostatočne označené v záhlaví napadnutého uznesenia, nebolo potrebné ich identifikačné údaje opakovať vo výroku uznesenia a celkom postačovalo v ňom žalované označiť ako žalované 1/, 2/ a 3/.

48. Vo vzťahu k odvolacej námietke žalovanej 1/ o nedostatočnom označení žalovaných a neurčitosti petitu neodkladného opatrenia teda odvolací súd uvádza, že táto bola nedôvodná. Ústavný súd opakovane vo svojich rozhodnutiach uvádza, že neprimeraný formalizmus pri posudzovaní procesných úkonov strán sporu a prílišný tlak na dopĺňanie takých náležitostí do procesných úkonov, ktoré nemajú základný význam pre ochranu zákonnosti, nie sú v súlade s ústavnými princípmi spravodlivého procesu. Pokiaľ procesný úkon strany obsahuje neurčitosť, ktorej odstránenie si nevyžaduje značnú procesnú aktivitu súdu a strana požiada z vážnych dôvodov súd o súčinnosť, súd je povinný odstránenie tejto neurčitosti poskytnutím súčinnosti umožniť. Opačný prístup by bol neodôvodneným formalizmom, v rozpore s princípom spravodlivosti. Žalobca skutočne nemusí mať vedomosť o dátume narodenia žalovanej fyzickej osoby, prípadne ani o jej bydlisku, pričom tieto údaje ani nie sú verejne dostupné. Bezvýhradné trvanie na týchto identifikátoroch by znamenalo odňatie spravodlivosti, preto ak je fyzická osoba dostatočne označená tak, že je možná jej dodatočná identifikácia aj za súčinnosti súdu, je takýto postup v zásade možný, ak výsledkom je nezameniteľnosť s inou osobou. Uvedené sa vzťahuje aj na predmetnú právnu vec, kedy sa žalobkyňa domáha ochrany osobnosti, keď zásahy do jej integrity sa mali udiať v elektronickom komunikačnom priestore, kde navzájom komunikujúce osoby nemusia poznať údaje o svojich dátumoch narodenia a bydliskách. Žalovaná 1/ pritom bola v úvode žaloby označená bydliskom ako F. H. I. a v žalobe tiež jej „nickmi“, čo umožňovalo jej dodatočnú dostatočnú identifikáciu. Preklep v petite neodkladného opatrenia „I. H. I.“ je irelevantný.

49. Ďalej všetky tri žalované vo svojich odvolaniach namietali nedôvodnosť podanej žaloby a teda tým aj nariadeného neodkladného opatrenia. Tvrdenia žalobkyne popierali, označili ich za klamlivé, spochybňovali autenticitu ňou predloženej komunikácie zo siete M. a dôvodili, že žalobkyňa sama na sociálnej sieti v skupine „F. L.“ provokuje, jej členov šikanuje a dopúšťa sa vulgárnych a nepravdivých vyjadrení. Tiež poukazovali na to, že nie je pravda, že na M. je žalobkyňa aktívna od júla 2020, pretože už od 5/2020 bola aktívna pod prezývkou „G.“ a tiež poukazovali na to, že kým na sociálnej sieti sa žalobkyňa prezentovala ako zamestnaná, v žalobe uvádza, že je práceneschopná. Konkrétne voči žalovanej 1/ a žalovanej 3/ sa mala dopustiť nepravdivých vyjadrení, že ich syn bol zverený do starostlivosti inej osobe. Žalovaná 1/ dôvodila, že v dôsledku správania žalobkyne sa sama lieči na vysoký tlak, mala za to, že súd nesprávne vyhodnotil naliehavosť procesnej obrany žalobkyne, ktorej nehrozila ani nevznikla žiadna škoda, že jej žaloba smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu. Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku premlčania, pretože z predložených lekárskych správ vyplýva, že ku údajnej škode malo dôjsť niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby náhrady za nemateriálnu ujmu podľa je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Žalobkyňa neosvedčila potrebu neodkladnej úpravy pomerov, pretože okrem existencie samotného nároku, musí preukázať, že budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený. Žalobkyňa neuviedla také konanie žalovaných, ktoré by smerovalo k ďalšiemu prípadnému porušovaniu jej práv. Rovnako nie je osvedčená existencia nároku vo veci samej. Žalovaná 2/ v podanom odvolaní rovnako poprela skutočnosti uvádzané žalobkyňou a dôvodila, že žalobkyňa sama provokuje, šikanuje a haní iné osoby. Žalovaná 3/ v podanom odvolaní skutočnosti uvádzané žalobkyňou poprela a uvádzala, že aj príspevky žalobkyne majú útočný charakter a jej konanie je motivované snahou získať finančný prospech na úkor žalovaných.

50. Konanie o ochranu osobnosti je návrhové konanie, ktorého procesný nárok je vymedzený jeho predmetom, t. j. petitom žaloby a základom, t. j. právne relevantnými skutočnosťami, na ktorých je petit založený. Forma zadosťučinenia môže spočívať v ospravedlnení za zásah do morálnej integrity fyzickej osoby a tiež v požadovaní konkrétnej výšky zadosťučinenia v peniazoch.

51. Podľa , fyzická osoba má právo na ochranu svojej osobnosti, najmä života zdravia, občianskej cti a ľudskej dôstojnosti, ako aj súkromia, svojho mena a prejavov osobnej povahy. Právo na ochranu osobnosti je právom nemajetkovej, rýdzo osobnej povahy, pričom

medzi základné osobnostné práva patrí aj v tomto spore žalobkyňou uplatňované právo na telesnú integritu (ochrana života a zdravia zaručená v SR), právo na ochranu občianskej cti a ľudskej dôstojnosti (česť má dôležitý význam pre vzťah fyzickej osoby k iným fyzickým osobám a ostatným účastníkom občianskoprávnych vzťahov, čím značne ovplyvňuje postavenie fyzickej osoby v spoločnosti). Ochranu osobnej cti poskytuje proti takým konaniam, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na osobnosti právneho subjektu tým, že znižujú jeho česť u iných ľudí a ohrozujú tak vážnosť jeho postavenia a uplatnenia v spoločnosti. Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme, postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. K porušeniu práva na česť môže dôjsť nepravdivými skutkovými tvrdeniami difamačnej povahy i zverejnením hodnotiacich úsudkov o určitej osobe. Porušenie práva na česť môže byť spôsobené len takými skutkovými tvrdeniami, ktoré sú objektívne spôsobilé privodiť ujmu na cti dotknutého subjektu v očiach ostatných fyzických osôb, a teda pôsobiť difamačne (hanlivo). Nie je tu rozhodujúce, či skutočne došlo k ujme; postačuje objektívna spôsobilosť príslušného konania spôsobiť takú ujmu. Takisto je nerozhodný úmysel, aby takéto skutkové tvrdenia pôsobili difamačne. Difamačné tvrdenia treba posúdiť nielen podľa použitých výrazov a formulácií, ale podľa celkového dojmu s prihliadnutím na všetky súvislosti okolností, za ktorých došlo k predmetnému tvrdeniu. K porušeniu ochrany osobnosti môže dôjsť aj vtedy, ak sú pravdivé tvrdenia uvedené takou formou alebo v takých súvislostiach, alebo za takých okolností, že objektívne vyvolávajú dojem skresľujúci pravdu, čím pôsobia hanlivo. Rovnako je tomu i v prípade, keď z okolností, za ktorých došlo k uvedeniu hanlivých tvrdení vyplýva, že dotknutý subjekt má oprávnený záujem na tom, aby takéto tvrdenia neboli uvádzané vôbec a kde tento záujem prevažuje nad záujmom konajúceho na ich uvedení. V zásade sú hranice medzi slobodou prejavu a právom na ochranu cti a ľudskej dôstojnosti veľmi krehké. Avšak aj sloboda prejavu je nevyhnutne sprevádzaná určitou dávkou zodpovednosti. Ďalším osobnostným právom, namietaným žalobkyňou, je právo na osobné súkromie (č. l. 16 SR), ktorého funkciou je zabezpečiť nedotknuteľnosť súkromnej sféry fyzickej osoby. Súkromný život je široký pojem, ktorý zahŕňa aj údaje napr. o mene, bydlisku, sexuálnej orientácii, duševnom zdraví, celkovo o zdravotnom stave osoby.

52. Odvolací súd po preskúmaní veci dospel k záveru, že v predmetnej veci je osvedčená existencia právneho vzťahu medzi sporovými stranami a žalobkyňou tvrdené a osvedčené skutočnosti odôvodňujú potrebu neodkladnej úpravy pomerov medzi sporovými stranami do právoplatného rozhodnutia súdu vo veci samej. Uložením požadovaného obmedzenia tu možno dosiahnuť ochranu, ktorej sa žalobkyňa voči žalovaným 1/ až 3/ domáha a uvedeným neodkladným opatrením, ktoré má len dočasný charakter, nebudú žalované 1/ až 3/ vzhľadom na konkrétne uloženú povinnosť, obmedzené neprimeraným spôsobom a nad nevyhnutný rozsah.

53. Žalobkyňa v žalobe a návrhu na nariadenie neodkladného opatrenia uvádzala, že je zo strany žalovaných 1/ až 3/ pravidelne dlhodobo vystavovaná urážlivým, zosmiešňujúcim a vyhrážajúcim komentárom, ktoré už začali byť neúnosné do takej miery, že sa to prejavilo na zdravotnom stave žalobkyne, čo doložila lekárskymi správami. Zároveň žalobkyňa doložila, že so zreteľom na správanie žalovaných podala tiež trestné oznámenie pre prečin nebezpečné elektronické obťažovanie podľa , ktoré bolo odstúpené na prejednanie priestupku Okresnému úradu Trnava. Okrem konkrétnych urážlivých a vulgárnych vyjadrení, ktoré žalobkyňa v žalobe a v návrhu citovala a dokladala autenticky vyzerajúcimi print screenmi zo sociálnej siete M., navyše žalovaná 1/ mala zneužiť jej nick a fotku na danej sociálnej sieti, z ktorého mala komunikovať s inými užívateľmi v D. a poskytovať im jej foto. Žalovaná 2/ mala okrem hanlivých vyjadrení na adresu žalobkyne zasiahnuť do jej súkromia uvádzaním osobných údajov z jej zdravotnej dokumentácie, tiež v priestore, kde sa komunikuje pod prezývkou, uviedla meno a priezvisko žalobkyne a jej bydlisko, teda bez súhlasu žalobkyne tu zverejnila jej osobné údaje. Napokon žalovaná 3/ mala žalobkyni posielať správy násilného charakteru. Dôvodila, že prejavy všetkých troch žalovaných mali výrazný negatívny dopad na jej psychický stav, čo sa prejavilo psychickými aj fyzickými zdravotnými komplikáciami, žalobkyňa žila v neustálom strachu a napätí, preto sa domáha voči žalovaným ochrany osobnosti za zásah do jej osobnej integrity a cti.

54. Hoci všetky žalované dôvodili, že naopak žalovaná je tou, kto na sieti vyvoláva konflikty, šikanuje a uvádza nepravdivé údaje o žalovaných (napr. že syn žalovanej mal byť zverený do náhradnej starostlivosti), ide v tomto štádiu konania, pred vykonaním náležitého dokazovania v podstate o tvrdenie proti tvrdeniu. Žalované pritom predkladajú prepis elektronickej komunikácie, ktorej autenticitu a úplnosť žalobkyňa popiera. V tomto smere bude vo veci samej zrejme aj dôvodné vykonať znalecké

dokazovanie, ako navrhujú žalované znalcom z oblasti IT. V zásade však žalovaná 1/ na svoju obranu voči tvrdeniu žalobkyne o zneužití nicku uviedla, že príspevky pochádzajú z používateľského účtu samotnej žalobkyne, (čo zatiaľ preukázané nie je), žalovaná 2/ v odvolaní nepoprela zverejnenie údajov o zdravotnom stave žalobkyne a žalovaná 3/ okrem popretia všetkých skutočností uvádzaných žalobkyňou uviedla, že žalobkyňa mala na sociálnej sieti uviesť výrok o zastrelení hrdzavou guľkou, ktorá okolnosť je medzi stranami sporná. K týmto tvrdeniam žalovaných žalobkyňa uviedla, že žiada len to, aby ju nechali na pokoji, aby ju nikto neosočoval, neponižoval, neobťažoval a nevstupoval jej do súkromia, aby jej bolo umožnené viesť pokojný, dôstojný život bez zásahov do jej osobnostných práv. Žalobkyňa uviedla, že netvrdí, že jej konanie nebolo bez akejkoľvek emocionálnej odozvy, avšak vo svojom správaní sa nedopúšťala útokov rovnakej intenzity, systematiky ani urážlivosti ako žalované voči nej. Uviedla, že zo strany žalovaných dochádzalo k jej zosmiešňovaniu, osočovaniu a narúšaniu dôstojnosti, často opakovane a bez primeraného dôvodu, čo vyvolalo u žalobkyne obranné a emocionálne reakcie, ktoré však nie sú dôkazom útočného alebo protiprávneho konania, ale odpoveďou na neprimeraný nátlak a psychickú záťaž, ktorej bola dlhodobo vystavená. Preto sa domáha ochrany pred pokračujúcim a neprimeraným zasahovaním do jej osobnosti. Uviedla, že konkrétne tvrdenie žalovanej 3/, že žalobkyňa mala uviesť slovné spojenie o zastrelení hrdzavou guľkou, bolo vykonštruované, tendenčné s účelom spochybniť dôveryhodnosť žalovanej v očiach súdu. Žalobkyňa v odvolacom konaní tiež uviedla, že naďalej dochádza k opakujúcemu sa a narastajúcemu charakteru konania žalovaných, ktoré mali porušiť nariadené neodkladné opatrenie, po vydaní ktorého sa mali hanlivo a urážlivo vyjadrovať na adresu žalobkyne.

55. Odvolací súd považuje za potrebné uviesť, že elektronické obťažovanie a šikana v prostredí sociálnych sietí predstavujú v súčasnej dobe výrazný zásah do medziľudských vzťahov a v konkrétnom prípade môžu predstavovať aj negatívny zásah do duševného a súkromného života jednotlivca. Pokiaľ určité konanie v tomto prostredí dlhodobo ponižuje, zastrašuje a obťažuje poškodeného, môže v dôsledkoch výrazne zasiahnuť jeho fyzickú a psychickú integritu. Ide o určitú formu psychického násilia, ktorým sú aj zosmiešňovanie, urážky, zastrašovanie, vyvolávanie strachu a stresu, vytváranie falošných profilov, či neoprávnené zverejnenie súkromných údajov.

56. Odvolací súd sa v predmetnej veci v tomto štádiu konania, v ktorom sú tvrdené skutkové okolnosti stranami len osvedčované, pretože riadne dokazovanie dosiaľ neprebehlo; stotožňuje so závermi súdu prvej inštancie v tom, že z popisu rozhodujúcich skutočností a predložených listinných dôkazných prostriedkov (elektronickej komunikácie na sieti M., zdravotnej dokumentácie žalobkyne a predloženého uznesenia OO PZ v Trnave), možno mať nárok žalobkyne na ochranu osobnosti za osvedčený, t. j. že žalované verejne publikovali na adresu žalobkyne vyjadrenia spôsobom (obťažujúcim, urážlivým, vyvolávajúcim strach a ponižujúcim s použitím vulgarizmov a invektív), spôsobilým narušiť jej osobnostné práva – právo na jej osobnú integritu (telesné a duševné zdravie), jej česť, dôstojnosť i súkromie, t. j. že osvedčila dôvodnosť a trvanie nároku, ktorému sa jej má v spore poskytnúť ochrana. Žalobkyňa dostatočne opísala a osvedčila rozhodujúce skutočnosti odôvodňujúce potrebu nariadiť neodkladné opatrenie v záujme dosiahnutia ochranného účelu, ktorý je pre tento inštitút charakteristický. Žalobkyňa uviedla dostatočné relevantné skutkové tvrdenia, predložila rozsiahle listinné dôkazné prostriedky a uviedla i zodpovedajúcu právnu argumentáciu. Jej žalobu vo veci samej nateraz nemožno predbežne vyhodnotiť ako celkom nedôvodnú. Aj z podaní strán v odvolacom konaní je zrejmé, že celkové okolnosti prípadu, ako aj správanie žalovaných osvedčujú, že k neželanému pokračovaniu v zásahoch do dôstojnosti žalobkyne a do jej súkromia môže naďalej dochádzať, pričom to závisí iba od individuálnej vôle žalovaných. Odvolací súd nateraz nepovažuje za relevantné, či žalobkyňa pôsobila na sociálnej sieti M. už pred júlom 2020 pod nickom „G.“, ani to, či na sieti uvádzala pravdivé údaje o svojom zamestnaní, nakoľko tieto okolnosti nepreukazujú nedôvodnosť nariadenia neodkladného opatrenia. Takisto zatiaľ odvolací súd nepovažuje za dôvodnú odvolaciu argumentáciu žalovaných, že žaloba žalobkyne smeruje k vytĺkaniu majetkového kapitálu, pretože v podanej žalobe sa žalobkyňa domáha tiež ospravedlnenia, pričom okolnosť, či je priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch dôvodné, bude závisieť od vykonaného dokazovania a od úvahy súdu, ktorý bude v rámci rozhodovania o nároku žalobkyne samozrejme hodnotiť aj jej vlastné správanie.

57. Ďalej k námietke žalovanej 1/, že žalobkyňa neosvedčila ďalšiu podmienku nariadenia neodkladného opatrenia, a to potrebu neodkladnej úpravy pomerov, resp. že budúci výkon rozhodnutia môže byť ohrozený; odvolací súd uvádza, že predmetné neodkladné opatrenie nebolo v danej veci nariadené z dôvodu ohrozenia budúcej exekúcie (žalovaným nebola napr. obmedzená dispozícia s ich majetkom),

ale aj zo samotného obsahu nariadeného neodkladného opatrenia vyplýva, že súd prvej inštancie tu vzhliadol potrebu bezodkladnej úpravy pomerov sporových strán, pretože existuje dôvodná obava, že v konaní budú žalované pokračovať, čo by na strane žalobkyne mohlo viesť k vzniku inej vážnej a ťažkej ujmy.

58. Jednou z podmienok nariadenia neodkladného opatrenia je potreba úpravy pomerov sporových strán, ktorá musí byť bezodkladná, čo zahŕňa prvok naliehavosti a nevyhnutnosti. Samotný atribút bezodkladnosti neznamená, že ide o akútny a jednorazový stav. Potreba upraviť pomery môže byť bezodkladná a pretrvávať aj po určité dlhšie časové obdobie. Súd preto nemôže považovať danú podmienku za nesplnenú iba z toho dôvodu, že sa žalobca nedomáhal ochrany prostredníctvom neodkladného opatrenia ihneď po reálnom vzniku potreby bezodkladne upraviť pomery. Rozhodujúce je výlučne kritérium splnenia uvedených podmienok v čase vydania uznesenia súdu prvej inštancie. Neodkladné opatrenie je spravidla opodstatnené, ak žalobcovi hrozí vznik alebo rozširovanie škody, či inej ujmy, dochádza k porušovaniu alebo ohrozovaniu jeho práv a oprávnených záujmov, prípadne hrozí zhoršenie jeho právnej pozície.

59. Odvolací súd má zhodne so súdom prvej inštancie za to, že u žalobkyne vzhľadom na ňou opísané a osvedčené skutočnosti, existuje závažný dôvod domnievať sa, že konaním žalovaných 1/ až 3/ na sociálnej sieti M. by mohlo dôjsť o ohrozeniu jej telesnej a duševnej integrity, k zásahu do jej súkromia, cti a dôstojnosti, preto je potreba úpravy pomerov sporových strán v danom prípade naliehavá. O to viac, že žalované 1/ až 3/ majú bezprostrednú možnosť sa na sociálnej sieti M. v skupine F. L. vyjadrovať, pričom na ich správanie môže mať vplyv aj už prebiehajúce sporové konanie a listinné dôkazy v ňom žalobkyňou predkladané, obsahujúce tiež jej osobné údaje napríklad zo zdravotnej dokumentácie.

60. Navyše odvolací súd má za to, že obmedzenie elektronickej komunikácie, ktoré bolo žalovaným 1/ až 3/ neodkladným opatrením nariadené, možno považovať za proporcionálne k hroziacej ujme na telesnej a duševnej integrite žalobkyne, jej súkromí a dôstojnosti. Žalované nie sú obmedzené v prístupe k sociálnym sieťam, či iným digitálnym platformám a v komunikácii na nich s inými užívateľmi. Dočasne im bola uložená iba konkrétna povinnosť zdržať sa „uverejňovania alebo šírenia informácií týkajúcich sa žalobkyne.“ Čiže len do právoplatného skončenia sporu o ochranu osobnosti, sa žalované musia zdržať uverejňovania a šírenia informácií o žalobkyni. Bolo pritom dôvodné toto obmedzenie vztiahnuť na akékoľvek informácie o žalobkyni, teda nielen negatívne či hanlivé ale aj pravdivé údaje, pretože aj pravdivé osobné údaje napr. zo zdravotnej dokumentácie žalobkyne, môžu na verejnej sociálnej sieti predstavovať zásah do súkromného života žalobkyne, ak sú zverejnené napriek nesúhlasu žalobkyne. Zároveň tiež nemožno vopred úplne prejudikovať, informácie akého všetkého druhu by mohli žalované o žalobkyni na sociálnej sieti uvádzať. Podľa odvolacieho súdu by takto im uložená povinnosť, nemala žalované neprimerane obmedzovať.

61. Na tomto mieste však dáva odvolací súd do pozornosti ust. , podľa ktorého ak neodkladné opatrenie zaniklo, alebo bolo zrušené z iného dôvodu než preto, že sa návrhu vo veci samej vyhovelo, alebo preto, že právo navrhovateľa bolo uspokojené, navrhovateľ je povinný nahradiť škodu a inú ujmu tomu, komu neodkladným opatrením vznikli.

62. Žalovaná 1/ tiež vzniesla námietku premlčania, lebo z predložených lekárskych správ vyplýva, že k údajnej škode malo dôjsť niekedy medzi mesiacom júl 2020 a 05.01.2022, t. j. viac ako tri roky dozadu, pričom počiatok všeobecnej trojročnej premlčacej doby je viazaný na okamih, kedy došlo k neoprávnenému zásahu. Tu je potrebné uviesť, že žalovaná 1/ spája zásah do osobnosti žalobkyne iba s lekárskymi správami, ktoré majú preukazovať zhoršenie jej zdravotného stavu, stres a nespavosť. Avšak žalobkyňa v žalobe neuvádza, že len na základe týchto lekárskych správ došlo k zásahu do jej osobnosti. Žalobkyňa naopak uvádza, že zásahy pretrvávajú a majú stupňujúci sa charakter, pričom došlo tiež k zverejneniu jej súkromných a osobných údajov a zneužitiu jej nicku. Žalobkyňa sa tiež v spore domáha nielen finančného zadosťučinenia, ale aj ospravedlnenia. Ochrana osobnosti (nemajetková ujma) sama o sebe nepodlieha premlčaniu, iba jej peňažná satisfakcia (náhrada v peniazoch) sa posudzuje ako majetkový nárok a teda sa premlčuje (rozsudok NS SR sp. zn. , R58/2014). Posúdenie, či je nárok žalobkyne na priznanie náhrady nemajetkovej ujmy v peniazoch premlčaný, bude závisieť jednak od špecifikácie námietky premlčania zo strany žalovanej 1/ so zreteľom na skutkové tvrdenia žalobkyne, ako aj od vykonaného nevyhnutného dokazovania.

63. Odvolací súd tiež k odvolacím petitom žalovaných 1/ až 3/ považuje za potrebné uviesť, že pokiaľ sa žalované domáhali zrušenia neodkladného opatrenia, tak tento ich návrh odvolací súd podľa obsahu považoval správne za návrh, aby odvolací súd napadnuté uznesenie zmenil tak, že návrh na nariadenie neodkladného opatrenia zamietne, pretože zrušenie neodkladného opatrenia na návrh je možné len v prípade, ak odpadnú dôvody, pre ktoré bolo nariadené ( ), čo žalované vo svojich odvolania netvrdili. Ďalej pokiaľ sa žalované v odvolaniach domáhali, aby odvolací súd zrušil povinnosť zaplatiť sumu 1.000,- eur, tak v skutočnosti takáto povinnosť žalovaným zatiaľ rozhodnutím súdu uložená nebola, pretože tento nárok je predmetom konania vo veci samej a nie predmetom časti konania o návrhu žalobkyne na nariadenie neodkladného opatrenia. Tiež ich žiadosť ustanoviť znalca v odbore IT bude predmetom konania vo veci samej a nie konania o neodkladnom opatrení, v ktorom má dokazovanie povahu osvedčovania, čo znamená, že súd na základe dostupných dôkazných prostriedkov zisťuje najvýznamnejšie relevantné skutočnosti. A pokiaľ žalované 2/ a 3/ žiadali, aby súd žalobkyni uložil povinnosť zdržať sa ďalšieho šírenia nepravdivých alebo urážlivých informácií o osobe žalovaných a ich rodine, tak odvolací súd nemá príslušnosť o takomto návrhu protistrany, navyše nespĺňajúcom náležitosti návrhu vo veci samej ( a odvolacom konaní rozhodnúť.

64. Zo všetkých vyššie uvedených dôvodov odvolací súd podľa rozhodnutie súdu prvej inštancie ako vecne správne potvrdil.

65. Vzhľadom na to, že sa jedná o konanie o neodkladnom opatrení, ktoré nie je neodkladným opatrením vo veci samej, rozhodne o nároku na náhradu trov tohto odvolacieho konania, zmysle ust. , súd v rozhodnutí, ktorým sa predmetné konanie bude končiť.

66. Senát odvolacieho súdu toto rozhodnutie prijal pomerom hlasov 2:1.

Poučenie:

- 2 -

28Co/147/2025-

2125202210

Proti tomuto rozhodnutiu nie je prípustné odvolanie. Proti rozhodnutiu odvolacieho súdu je prípustné dovolanie, ak to zákon pripúšťa ( ). Dovolanie je prípustné proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu vo veci samej alebo ktorým sa konanie končí, ak a) sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci súdov, b) ten, kto v konaní vystupoval ako strana, nemal procesnú subjektivitu, c) strana nemala spôsobilosť samostatne konať pred súdom v plnom rozsahu a nekonal za ňu zákonný zástupca alebo procesný opatrovník, d) v tej istej veci sa už prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa už prv začalo konanie, e) rozhodoval vylúčený sudca alebo nesprávne obsadený súd, alebo f) súd nesprávnym procesným postupom znemožnil strane, aby uskutočňovala jej patriace procesné práva v takej miere, že došlo k porušeniu práva na spravodlivý proces ( ). Dovolanie je podľa prípustné proti rozhodnutiu odvolacieho súdu, ktorým sa potvrdilo alebo zmenilo rozhodnutie súdu prvej inštancie, ak rozhodnutie odvolacieho súdu záviselo od vyriešenia právnej otázky, a) pri ktorej riešení sa odvolací súd odklonil od ustálenej rozhodovacej praxe dovolacieho súdu, b) ktorá v rozhodovacej praxi dovolacieho súdu ešte nebola vyriešená alebo c) je dovolacím súdom rozhodovaná rozdielne ( ). Dovolanie v prípadoch uvedených v odseku 1 nie je prípustné, ak odvolací súd rozhodol o odvolaní proti uzneseniu podľa až n) ( ). Dovolanie podľa nie je prípustné, ak a) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení neprevyšuje desaťnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada, b) napadnutý výrok odvolacieho súdu o peňažnom plnení v sporoch s ochranou slabšej strany neprevyšuje dvojnásobok minimálnej mzdy; na príslušenstvo sa neprihliada,

c) je predmetom dovolacieho konania len príslušenstvom pohľadávky a výška príslušenstva v čase začatia dovolacieho konania neprevyšuje sumu podľa písmen a) a b) ( ). Na určenie výšky minimálnej mzdy v prípadoch uvedených v odseku 1 je rozhodujúci deň podania žaloby na súde prvej inštancie ( ). Dovolanie len proti dôvodom rozhodnutia nie je prípustné ( ). Dovolanie môže podať strana, v ktorej neprospech bolo rozhodnutie vydané ( ). Dovolanie môže podať intervenient, ak spolu so stranou, na ktorej vystupoval, tvoril nerozlučné spoločenstvo podľa ( ). Prokurátor môže podať dovolanie, ak sa konanie začalo jeho žalobou alebo ak do konania vstúpil ( ). Dovolanie sa podáva v lehote dvoch mesiacov od doručenia rozhodnutia odvolacieho súdu oprávnenému subjektu na súde, ktorý rozhodoval v prvej inštancii. Ak bolo vydané opravné uznesenie, lehota plynie znovu od doručenia opravného uznesenia len v rozsahu vykonanej opravy ( ). Dovolanie je podané včas aj vtedy, ak bolo v lehote podané na príslušnom odvolacom alebo dovolacom súde ( ). V dovolaní sa popri všeobecných náležitostiach podania uvedie, proti ktorému rozhodnutiu smeruje, v akom rozsahu sa toto rozhodnutie napáda, z akých dôvodov sa rozhodnutie považuje za nesprávne (dovolacie dôvody) a čoho sa dovolateľ domáha (dovolací návrh) ( ). Dovolateľ musí byť v dovolacom konaní zastúpený advokátom. Dovolanie a iné podania dovolateľa musia byť spísané advokátom (). Povinnosť podľa ods. 1 neplatí, ak je a) dovolateľom fyzická osoba, ktorá má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, b) dovolateľom právnická osoba a jej zamestnanec alebo člen, ktorý za ňu koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa, c) dovolateľ v sporoch s ochranou slabšej strany podľa druhej hlavy tretej časti tohto zákona zastúpený osobou založenou alebo zriadenou na ochranu spotrebiteľa, osobou oprávnenou na zastupovanie podľa predpisov o rovnakom zaobchádzaní a o ochrane pred diskrimináciou alebo odborovou organizáciou a ak ich zamestnanec alebo člen, ktorý za ne koná má vysokoškolské právnické vzdelanie druhého stupňa ( ). Rozsah, v akom sa rozhodnutie napáda, môže dovolateľ rozšíriť len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že v konaní došlo k vade uvedenej v tomto ustanovení ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie, v čom spočíva táto vada ( ). Dovolanie prípustné podľa možno odôvodniť iba tým, že rozhodnutie spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci ( ). Dovolací dôvod sa vymedzí tak, že dovolateľ uvedie právne posúdenie veci, ktoré pokladá za nesprávne, a uvedie, v čom spočíva nesprávnosť tohto právneho posúdenia ( ). Dovolací dôvod nemožno vymedziť tak, že dovolateľ poukáže na svoje podania pred súdom prevej inštancie alebo pred odvolacím súdom ( ). Dovolacie dôvody možno meniť a dopĺňať len do uplynutia lehoty na podanie dovolania ( ). V dovolaní nemožno uplatňovať nové prostriedky procesného útoku a prostriedky procesnej obrany okrem skutočností a dôkazov na preukázanie prípustnosti a včasnosti podaného dovolania ( ).