Details
Source
Decision form
Issue date
Last update
File mark
Court
Jurisdiction
Judge
dcb/362040.aee2ba.pdf
PDF · 225.29 KB
No categories available
5Cdo/116/2010
Najvyšší súd 5 Cdo 116/2010
Slovenskej republiky
U z n e s e n i e
Najvyšší súd Slovenskej republiky v právnej veci ţalobcu S.V.B.A.N.P., so sídlom v
B. IČO: X., zastúpeného JUDr. L.Č., advokátom so sídlom v B., proti ţalovanému
Ing. K.K., bývajúcemu v D., zastúpeného JUDr. P.P., advokátom, so sídlom v B.,
o zaplatenie 12.298,38 €, vedenej na Okresnom súde Banská Bystrica pod sp.zn. 15 C
174/2005, na dovolanie ţalobcu proti rozsudku Krajského súdu v Banskej Bystrici z 12.
novembra 2009 sp. zn. 16 Co 274/2009, takto
rozhodol:
Najvyšší súd Slovenskej republiky z r u š u j e rozsudok Krajského súdu v Banskej
Bystrici z 12.novembra 2009 sp. zn. 16 Co 274/2009 a vec vracia tomuto súdu na ďalšie
konanie.
O d ô v o d n e n i e
Ţalobca ţalobou doručenou súdu 2. júna 2005 sa proti ţalovanému domáhal zaplatenia
12 298,38 € (370 501 Sk) s príslušenstvom titulom náhrady škody spôsobenej ţalovaným ako
predsedom spoločenstva ţalovaného z dôvodu neoprávneného pouţitia – svojvoľného
vyplatenia ceny diela (opravy strechy obytného domu) 9. decembra 2003 vo výške 300 000
Sk a 23. decembra 2003 vo výške 100 000 Sk.
Okresný súd Banská Bystrica rozsudkom z 24. júna 2009 ţalovanému uloţil povinnosť
zaplatiť ţalobcovi istinu 9.642,87 €, do troch dní od právoplatnosti rozsudku; ţalobu v časti
o zaplatenie 13% úroku z omeškania zo sumy 9 642,87 € od 24. decembra 2003 do
27. decembra 2007 a 13% úroku z omeškania zo sumy 10 638,68 €r od 28. decembra 2007 do
21. januára 2008 zamietol; ţalovaného zaviazal nahradiť ţalobcovi trovy konania 5 606,64 €
do troch dní od právoplatnosti rozsudku. Vychádzal z toho, ţe ţalovaný bol 27.septembra
2001 riadne zvolený za predsedu S.V.B.A.N.P. (ďalej tieţ „spoločenstvo“) a funkciu
štatutárneho orgán spoločenstva ţalobcu vykonával podľa zákona č. 182/1993 Z.z. do roku
2004. Za sporné nepovaţoval to, ţe spoločenstvo prijalo rozhodnutie o spôsobe financovania
opravy domovej strechy formou stavebného úveru, na tento účel vyčlenilo určité finančné
prostriedky a so súhlasom spoločenstva ţalovaný uzatvoril zmluvu o dielo. Z vykonaného
dokazovania mal preukázané, ţe ţalovaný so súhlasom výkonného výboru spoločenstva
zaplatil zhotoviteľovi diela zálohu 300 000 Sk, v rozpore so zmluvou o dielo zo stavebného
úveru spoločenstva ďalej zaplatil sumu 300 000 Sk a napokon z prostriedkov spoločenstva
pred zhotovením diela zaplatil aj sumu 100 000 Sk. Zodpovednosť ţalovaného posúdil
podľa § 7 písm. c/ ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z. v znení zákona č. 367/2004 Z.z., kde
predseda zodpovedá za škodu spôsobenú spoločenstvu, vlastníkom bytov a nebytových
priestorov a tretím osobám porušením svojich povinností alebo prekročením právomocí.
Zodpovednosť ţalovaného posúdil aj podľa stanov schválených spoločenstvom z 31. januára
2001, podľa ktorých je predseda zodpovedný za všetky bankové operácie spoločenstva,
vedenie účtov, vystupuje za spoločenstvo navonok vo všetkých zmluvných veciach
samostatne a je zodpovedný za to, ţe príjmy a výdaje sú v účtovných knihách riadne
zaúčtované (kapitola 6 článok 6.1). Podľa kapitoly 5 stanov spoločenstva výkonný výbor
spoločenstva je výkonným orgánom, ktorý riadi spoločenstvo a rozhoduje o všetkých veciach,
pokiaľ nie sú stanovami alebo rozhodnutím valného zhromaţdenia vyhradené inému orgánu.
Konštatoval, ţe nebolo sporné prijatie rozhodnutia zhromaţdenia spoločenstva o úvere
a spôsobe financovania opravy domovej strechy z tohto úveru a ţe ţalovaný v mene
spoločenstva uzavrel so zhotoviteľom zmluvu o dielo na tento účel s dohodnutou cenou
a spôsobom jej platenia. Dospel k záveru, ţe ţalovaný vykonal čerpanie prostriedkov
spoločenstva vo výške 400 000 Sk v rozpore s oprávnením, ktoré mal od spoločenstva
a v rozpore so zmluvou o dielo (300 000 Sk z medziúveru stavebného sporenia a 100 000 Sk
v hotovosti z pokladne), oprávnenie k takémuto postupu nevyplývalo z uznesenia valného
zhromaţdenia, zo stanov spoločenstva, ani zo zmluvy o dielo. Neoprávneným čerpaním
prostriedkov spoločenstva vznikla ţalobcovi škoda 400 000 Sk, ktorú zavinil ţalovaný a za
ktorú zodpovedá. Škoda vznikla v priamej príčinnej súvislosti s konaním ţalovaného –
príkazmi na ich neoprávnené čerpanie. Obranu ţalovaného, ţe k čerpaniu sumy 300 000 Sk
zo stavebného úveru mal súhlas spoločenstva, súd posúdil ako nedôvodnú s odôvodnením, ţe
celková cena diela sa mala v zmysle zmluvy o dielo zaplatiť aţ po jeho dokončení. Súd
poukázal na výpoveď samotného ţalovaného a čestné prehlásenia zhotoviteľa diela o vrátení
poskytnutej sumy prevyšujúcej hodnotu diela, podľa ktorých ţalovaný jednoznačne vedel, ţe
koná neoprávnene. Dôkaz navrhovaný ţalobcom vyhotoviť znalecký posudok na posúdenie
hodnoty dodaného diela súd posúdil ako nedôvodný, nakoľko právny vzťah zaloţený
zmluvou o dielo nebol predmetom konania a preto tento nemá vplyv na výšku škody, ktorú
ţalovaný spôsobil neoprávneným čerpaním finančných prostriedkov. V zmysle ustanovení §
420, § 442 a § 634 Občianskeho zákonníka a § 546 ods. 1 Obchodného zákonníka ţalobe
v časti istiny vyhovel zohľadňujúc čiastočné späťvzatie ţaloby v časti istiny. Príslušenstvo
ţalovanej pohľadávky - úroky z omeškania súd zamietol s vysvetlením, ţe o zodpovednosti
ţalovaného za škodu a jej výške bolo rozhodnuté aţ týmto rozsudkom. O náhrade trov
konania úspešného ţalobcu rozhodol podľa § 142 ods. 1 O.s.p.
Na odvolanie ţalovaného Krajský súd v Banskej Bystrici rozsudkom z 12.novembra
2009, sp. zn. 16 Co 274/09 po predchádzajúcej výzve v súlade s § 213 ods. 2 O.s.p. zmenil
rozsudok súdu prvého stupňa v napadnutej vyhovujúcej časti (vo výroku o povinnosti
ţalovaného zaplatiť ţalobcovi 9.642,87,- €) tak, ţe ţalobu zamietol; ţalovanému nepriznal
náhrada trov konania. Na rozdiel od súdu prvého stupňa nárok na náhradu škody posudzoval
podľa § 420 ods. 1 aţ 3 Občianskeho zákonníka. Z dôvodu, ţe škoda vznikla 23. decembra
2003 nebolo moţné na vec aplikovať § 7c ods. 3 zákona č. 182/1993 Z.z., v znení účinnom
od 1. júla 2004. Pri skúmaní zodpovednosti za škodu spôsobenú spoločenstvu bolo preto
potrebné vychádzať z ustanovenia § 7 ods. 4 písm. b/ a ods. 5 zákona č. 182/1993 Z.z.
v znení platnom k 23. decembru 2003, podľa tohto, zmluva o spoločenstve musí obsahovať
orgány spoločenstva, ich právomoc a v zmluve o spoločenstve sa môţe určiť, ţe spoločenstvo
vydá stanovy, ktoré upravia vnútornú organizáciu spoločenstva a podrobnejšie upravia
niektoré veci obsiahnuté v zmluve o spoločenstve. Ţalovaný mal ako predseda svoje
povinnosti vyhradené len v stanovách v kapitole 6 časť 6.1 a 6.3. Na vyplatenie sumy
300 000 Sk zo stavebného úveru a neskôr 100 000 Sk z pokladne bol oprávnený podľa
stanov spoločenstva (kapitola 6, časť 6.1 a 6.3), nakoľko mohol konať za spoločnosť
samostatne. Tieto sumy predstavujú zálohy na opravu strechy, ktoré bol oprávnený vyplatiť
zhotoviteľovi podľa § 634 ods. 2 Občianskeho zákonníka. Nemohol preto porušiť svoju
povinnosť podľa článku 6.1 stanov spoločenstva a nedopustil sa protiprávneho konania
nakoľko dielo bolo zahájené neskôr a zvýšenie ceny sa mohlo predpokladať podľa § 634 ods.
1 Občianskeho zákonníka. Nedošlo k naplneniu zákonnej podmienky zodpovednosti za
škodu a to existencie protiprávneho úkonu a tým ani príčinnej súvislosť medzi konaním
ţalovaného a vzniknutou škodou. Majetková ujma ţalobcu preto nevznikla v príčinnej
súvislosti s konaním ţalovaného ale spôsobil ju zhotoviteľ, ktorý sa bezdôvodne obohatil
(§ 451 ods. 1 Obč. zák.). O trovách konania odvolací súd rozhodol v zmysle § 142 ods. 1
O.s.p. v spojení s § 151 ods. 1,2 O.s.p. a úspešnému ţalovanému ich náhradu nepriznal
z dôvodu ich nevyčíslenia.
Proti rozsudku odvolacieho súdu podal dovolanie ţalobca, navrhol zmeniť alternatívne
zrušiť rozsudok odvolacieho súdu a vec mu vrátiť na ďalšie konanie, pretoţe jeho rozhodnutie
spočíva na nesprávnom právnom posúdení (§ 241 ods. 2 písm. c/ O.s.p.). Dovolateľ
odvolaciemu súdu vyčítal nesprávne právne závery ohľadom posúdenia kompetencii
ţalovaného ako predsedu spoločenstva a v tejto súvislosti i posúdenie otázky zavinenia za
vzniknutú škodu. Nesúhlasil so záverom odvolacieho súdu, ţe ţalovaný mal svoje povinnosti
ustanovené len v čl. 6.1 a 6.3 stanov spoločenstva. Ţalovaný mohol prostriedky spoločenstva
(z fondu prevádzaky údrţby a opráv) pouţiť len na finacovanie opráv, údrţby a iné investície,
na ktorých sa uznieslo valné zhromaţdenie a to podľa plánu údrţby a opráv schváleným
valným zhromaţdením (čl. XVIII bod 5 stanov spoločenstva). Zdôraznil, ţe na opravu
strechy nebola valným zhromaţdením spoločenstva 17. júna 2003 schválená suma 600 000 Sk
ale len 500 000 Sk, keď 100 000 Sk bolo schválených na opravu izolácie obvodových múrov
a na kalizáciu. Platba 300 000 Sk zo stavebného sporenia bola ţalovaným poukázaná v
rozpore so zmluvou o dielo a v rozpore s princípmi účtovníctva, t.j. najmä z dôvodu, ţe
celková vyplatená suma za dielo (700 000 Sk) bola vyššia ako bolo dohodnuté v zmluve o
dielo (471 945,18 Sk). Podľa názoru dovolateľa zvýšenie ceny diela, vzhľadom na realizáciu
diela, ku ktorej sa pristúpilo neskôr v zimných mesiacoch, malo byť prejednané valným
zhromaţdením spoločenstva. Dovolateľ preto nesúhlasil s právnym posúdením otázky
existencie protiprávneho konania, otázky vzniku škody a otázky príčinnej súvislosti medzi
konaním ţalovaného a existenciou škody tak, ako to ustálil odvolací súd. Poukázal, ţe
odvolací súd je viazaný skutkovým stavom zisteným súdom prvého stupňa (§ 213 ods. 1
O.s.p.); pokiaľ odvolací súd si vyvodil nesprávne právne závery z hľadiska posúdenia
kompetencie ţalovaného a jeho zavinenia, za stavu, kedy na niektoré dôkazy zo zisteného
skutkového stavu súdom prvého stupňa neprihliadol, jeho postup nemoţno povaţovať za
správy.
Ţalovaný vo vyjadrení k dovolaniu uviedol, ţe rozhodnutie odvolacieho súdu povaţuje
za správne, keď odvolací súd riadne zistil skutkový stav a vec správne právne posúdil,
uzavrel, ţe ţalobca nepreukázal splnenie všetkých zákonných podmienok vzniku
zodpovednosti za škodu. Dodal, ţe spôsob financovania diela (tzv. refundáciou) bol
odsúhlasený valným zhromaţdením spoločenstva v júni 2003 vo výške 600 000 Sk. Z
dôvodu časových prieťahov výkonný výbor spoločenstva nad rámec rozhodnutia valného
zhromaţdenia spoločenstva z júna 2003 odsúhlasil poskytnutie preddavku 300 000 Sk na účet
zhotoviteľa. Ţalovaný mal oprávnenie na vykonanie úhrad v zmysle čl. X ods. 2 písm. g/ v
spojení s čl. XVII ods. 2 písm. g/ Zmluvy o zaloţení spoločenstva a preto neporušil ţiaden
predpis.
Najvyšší súd Slovenskej republiky ako súd dovolací (§ 10a ods. 1 O.s.p.) po zistení, ţe
dovolanie podal včas účastník konania (§ 240 ods. 1 O.s.p.), ktorý je zastúpený advokátom
(§ 241 ods. 1 O.s.p.), proti rozhodnutiu, ktoré moţno napadnúť týmto opravným prostriedkom
(§ 238 ods. 1 O.s.p.), preskúmal bez nariadenia dovolacieho pojednávania (§ 243a ods. 1
O.s.p.) napadnutý rozsudok odvolacieho súdu a dospel k záveru, ţe dovolanie ţalobcu je
opodstatnené.
1. V zmysle § 241 ods. 2 O.s.p. môţe byť dovolanie podané iba z dôvodov, ţe a/
v konaní došlo k vadám uvedeným v § 237 O.s.p., b/ konanie je postihnuté inou vadou, ktorá
mala za následok nesprávne rozhodnutie vo veci, c/ rozhodnutie spočíva na nesprávnom
právnom posúdení veci. Dovolací súd je viazaný nielen rozsahom dovolania, ale i v dovolaní
uplatnenými dôvodmi. Obligatórne (§ 242 ods. 1 O.s.p.) sa zaoberá procesnými vadami
uvedenými v § 237 O.s.p. a tieţ tzv. inými vadami konania, pokiaľ mali za následok
nesprávne rozhodnutie vo veci. Dovolacie dôvody pritom však dovolací súd neposudzuje iba
podľa toho, ako ich dovolateľ označil, ale podľa obsahu tohto opravného prostriedku.
Vzhľadom na zákonnú povinnosť (§ 242 ods. 1 druhá veta O.s.p.) skúmať vţdy, či
napadnuté rozhodnutie odvolacieho súdu nebolo vydané v konaní postihnutom niektorou
z procesných vád uvedených v § 237 O.s.p., zaoberal sa dovolací súd predovšetkým otázkou,
či konanie v tejto veci nie je postihnuté niektorou z vád vymenovaných v § 237 písm. a/ aţ g/
O.s.p. O vadu takej povahy ide vtedy, ak a/ sa rozhodlo vo veci, ktorá nepatrí do právomoci
súdov, b/ ten, kto v konaní vystupoval ako účastník, nemal spôsobilosť byť účastníkom
konania, c/ účastník konania nemal procesnú spôsobilosť a nebol riadne zastúpený, d/ v tej
istej veci sa uţ prv právoplatne rozhodlo alebo v tej istej veci sa uţ prv začalo konanie, e/ sa
nepodal návrh na začatie konania, hoci podľa zákona bol potrebný, f/ účastníkovi konania sa
postupom súdu odňala moţnosť konať pred súdom, g/ rozhodoval vylúčený sudca alebo bol
súd nesprávne obsadený, ibaţe namiesto samosudcu rozhodoval senát. Dovolateľ ţiadnu
z týchto vád nenamietal a vada uvedenej povahy nevyšla v dovolacom konaní najavo.
2. Inou vadou konania, na ktorú musí dovolací súd prihliadnuť aj vtedy, ak nie je
v dovolaní namietaná (§ 242 ods. 1 O.s.p.), je procesná vada, ktorá na rozdiel od vád
taxatívne vymenovaných v § 237 O.s.p. nezakladá zmätočnosť rozhodnutia. Jej príčinou je
porušenie procesných ustanovení upravujúcich postup súdu v občianskom súdnom konaní
a dôsledkom nesprávnosť rozhodnutia vo veci samej.
O vadu konania, ktorá mohla mať za následok nesprávne rozhodnutie vo veci (§ 241
ods. 2 písm. b/ O.s.p.) sa pri zisťovaní skutkového stavu veci jedná napríklad vtedy, ak
v rozpore s § 120 O.s.p. neboli vôbec zisťované okolnosti rozhodné pre správne posúdenie
veci, i keď tieto boli tvrdené a k ich preukázaniu boli navrhované dôkazy, alebo hoci
rozhodné okolnosti pre posúdenie veci tvrdené neboli, avšak mali byť zisťované ako
skutkový podklad pre posúdenie skutočností, ktoré je súd povinný zisťovať z úradnej
povinnosti (§ 120 ods. 1 O.s.p.).
Odvolací súd nárok ţalobcu na náhradu škody, ktorú mal ţalovaný spôsobiť ako
predseda spoločenstva poukázaním finančných prostriedkov ţalobcu z titulu realizácie
opravy - rekonštrukcie strechy obytného domu, posudzoval podľa § 420 Občianskeho
zákonníka. Konštatoval nenaplnenie predpokladov tejto zodpovednosti v dôsledku 1/
neexitencie protiprávneho úkonu ţalovaného – ktorý neprekročil oprávnenia vyplývajúce pre
neho z kapitoly 6 bodov 6.1 a 6.3 Stanov spoločenstva schválených 31. januára 2001, 2/
neexistencie príčinnej súvislosti medzi protiprávnym konaním a vzniknutou škodou-
ţalovaný sa pokynmi vyplatiť zhotoviteľovi cenu diela nedopustil protiprávneho konania
v dôsledku toho jeho konanie nesúvisí so škodou, ktorá vznikla ţalobcovi 3/ neexistenciou
zavinenia - viď dôvody uvedené pod 1/ a 2 a pokiaľ aj ţalobca vyplatil viac ako bola cena
diela, nekonal protiprávne s úmyslom poškodiť spoločenstvo, vznik škody nezavinil ani
nedbanlivostne, vrátenie poukázaných súm zaistil uznaním pohľadávky i jej súdnym
vymáhaním od zhotoviteľa diela, 4/ existenciu škody mal preukázanú vo výške 148 055 Sk,
ako rozdielu medzi vyplatenou sumou zhotoviteľovi diela (700 000 Sk) a dohodnutou cenou
diela (471 945 Sk), zníţenou o platbou vrátenú zhotoviteľom diela ţalobcovi (80 000 Sk).
Zodpovednosť ţalovaného pri výkone funkcie predsedu spoločenstva súdy správne
posudzovali v zmysle osobitných predpisov a tieţ podľa Občianskeho zákonníka, nie však
podľa Zákonníka práce.
Jedným zo základných predpokladov občianskoprávnej zodpovednosti za vzniknutú
škodu je existencia protiprávneho konania (úkonu) škodcu, t.j. porušenie právnej povinnosti.
Porušením právnej povinnosti je taký úkon, ktorý je v rozpore s objektívnym právom.
Právna povinnosť môţe vyplývať priamo z právnych predpisov, zo zmluvy, alebo z iných
právnych skutočností. Rozpor úkonu s právnym predpisom je daný nielen vtedy, ak
dochádza priamo k porušeniu právneho predpisu, ale aj vtedy, ak sa právny predpis obchádza.
Pokiaľ odvolací súd zisťoval, či v konkrétnom prípade konanie ţalovaného pri
nakladaní s finančnými prostriedkami ţalobcu (ne)vykazuje znaky protiprávneho úkonu mal
predovšetkým skúmať okruh oprávnení (pôsobnosti), ktorý bol zverený ţalovanému ako
predsedovi spoločenstva vo vzťahu k oprávneniam ďalších orgánov spoločenstva v danej
oblasti a či ich výkon ţalovaným (ne)zodpovedá právnym predpisom a na ich základe tieţ
vydaným rozhodnutiam príslušných orgánov spoločenstva v oblasti nakladania s majetkom
spoločenstva i s prostriedkami fondu prevádzky, údrţby a opráv. Hmotnoprávnym rámcom
vymedzujúcim pôsobnosť (kompetenciu) orgánov spoločenstva v danej oblasti a jej výkon
(najmä do vnútra) je zákon č. 182/1993 Zb. o vlastníctve bytov a nebytových priestorov
v znení neskorších zmien a doplnkov, zmluva o spoločenstve a stanovy spoločenstva.
Odvolací súd neexistenciu protiprávneho úkonu ţalovaného ohľadne prekročenia
oprávnenia s nakladaním finančných prostriedkov vyvodzoval zo skutočností významných
len z pohľadu úpravy v kapitole 6 bod 6.1 a 6.3 Stanov spoločenstva schválených
31. januára 2001. V zmysle týchto je najvyšší funkcionár spoločenstva predseda
spoločenstva. Je vedúci výkonný pracovník spoločenstva a vykonáva zároveň funkciu
štatutárneho zástupcu spoločenstva. Predsedá všetkým valným zhromaţdeniam spoločenstva
a stretnutiam spoločenstva. Má všetky všeobecné právomoci a povinnosti úradu predsedu
a štatutárneho zástupcu spoločenstva. Predseda poveruje členov VV (výkonný výbor)
spoločenstva plnením úloh správy spoločenstva v im prislúchajúcom rozsahu členov VV
spoločenstva a vchodových zástupcov. Predseda zodpovedá za vypracovanie zápisníc zo
všetkých stretnutí VV spoločenstva a valných zhromaţdení spoločenstva, má na starosti knihy
a dokumenty, ktoré spravuje VV spoločenstva, zodpovedá za fondy spoločenstva a je
zodpovedný za všetky bankové operácie spoločenstva, za vedenie účtov a za to, ţe všetky
príjmy a výdaje spoločenstva sú v účtovných knihách správne zaúčtované. Predseda
spoločenstva zastupuje a koná v mene spoločenstva navonok vo všetkých zmluvných a
právnych veciach spoločenstva samostatne, organizuje prácu VV spoločenstva, zvoláva
a riadi rokovania VV spoločenstva, vedie rokovania VV spoločenstva. Predseda a II.
štatutárny zástupca spoločenstva sú vţdy členovia VV spoločenstva. Predseda spoločenstva
a II. štatutárny zástupca spoločenstva spolu s VV spoločenstva môţu zamestnať manaţéra,
aby vykonával povinnosti a sluţby, ktorými ho poverí VV spoločenstva.
Kapitola 6 body 6.1 a 6.3 Stanov spoločenstva schválených 31. januára 2001 definujú
rámec výkonnej právomoci predsedu predstavenstva 1/ do vnútra - vo vzťahu k ďalšiemu
výkonnému orgánu – výkonnému výboru, pokiaľ sa jedná o výkon niektorých činnosti
administratívneho charakteru (napr. vypracovanie zápisníc z rokovaní a pod.), či účtovnú
evidenciu a podobne i 2/ navonok - štatutárnych oprávnení najmä vo vzťahu k uzatváraniu
právnych úkonov v mene spoločenstva. Neustanovujú však podrobný rozsah oprávnení –
rozhodovaní (do vnútra) ani ich výkon, pokiaľ ide o nakladanie s majetkom, alebo
finančnými prostriedkami spoločenstva, čo je z pohľadu ţalobou prejednávajúcej veci
podstatné.
Z pohľadu predmetu ţaloby a rozhodných skutkových tvrdení v nej uvádzaných,
ţalobca spochybňuje konanie ţalovaného (o pouţitých finančných prostriedkov 300 000 Sk
dňa 9. decembra 2003 a 100 000 Sk dňa 23. decembra 2003) vo vzťahu k pôsobnosti i k
rozhodnutiam prijatých orgánmi spoločenstva - t.j. spochybňuje konanie ţalovaného
smerujúce do vnútra, a len podporne, či nadväzne na zdôvodnenie vlastnej argumentácie
poukazuje aj na obsah zmluvy o dielo, ako právneho úkonu priamo zaväzujúceho zmluvné
strany, t.j. zhotoviteľa diela a objednávateľa diela (ţalobcu). Zmluva o dielo nie je predpisom
ani skutočnosťou záväznou pre vymedzenie oprávnení predsedu spoločenstva a ich výkonu do
vnútra; jej záväznosť pre ţalobcu smeruje navonok – voči druhej strane záväzkovo-právneho
vzťahu.
Vychádzajúc z listín predloţených v konaní ţalobcom a zaloţených v prílohovej obálke
na čl. 89 súdneho spisu - stanov spoločenstva z 31. januára 2001 a zmluvy o spoločenstve
z 13. mája 1999, je zrejmé, ţe rozhodovanie (i výkon kompetencie) o nakladaní s majetkom
spoločenstva patrí do pôsobností viacerých orgánov spoločenstva, najmä však do pôsobnosti
valného zhromaţdenia, či výkonného výboru spoločenstva (porovnaj napr. článok X bod 2
písm. d/, g /, m/,n/, čl. XI ods. 1, čl. XVII ods. 3,4,5, čl. XVIII bod 5 zmluvy o spoločenstve
a tieţ napr. kapitola 4 bod 4, 7,13,14, kapitola 5 bod 5.1,5.3, kapitola 10 bod 10.2 písm. d/,
bod 10.3, kapitola 11 bod 11.4).
Valné zhromaţdenie ako najvyšší orgán spoločenstva má výlučnú pôsobnosť
v rozhodovaní o nakladaní s majetkom spoločenstva (viď kapitola 4 stanov spoločenstva a čl.
X. zmluvy o spoločenstva).
Mimo iných z čl. XVIII bod 5 zmluvy o spoločenstve a kapitoly 11 bod 11.4 stanov
spoločenstva vyplýva, ţe prostriedky fondu opráv môţe predseda pouţiť len na financovanie
opráv na ktorých sa uznieslo valné zhromaţdenie.
105Cdo 116/2010
Z uvedeného vyplýva, ţe pre ostatné orgány spoločenstva je v zásade záväzné
rozhodnutie valného zhromaţdenia (resp. mimoriadneho valného zhromaţdenia) v uvedenej
kompetenčnej otázke.
Obsah spisu i stanoviská účastníkov v konaní nasvedčujú tomu, ţe mimoriadne
zhromaţdenie spoločenstva na zasadnutí 17. júna 2003 malo prerokovať a schváliť
nakladanie s finančnými prostriedkami spoločenstva mimo iného i na opravu strechy
bytového domu. Obsah prijatého rozhodnutia je však účastníkmi interpretovaný odlišne.
Mimo uvedeného rozhodnutia valného zhromaţdenia, o vyplatení zálohy na cenu diela mal
rozhodovať aj výkonný výbor na svojom zasadnutí 3. decembra 2003.
Pokiaľ sa odvolací súd nezaoberal otázkou, či konanie ţalovaného zodpovedá alebo sa
prieči, prípadne obchádza rozhodnutia orgánov spoločenstva, ktorým je zverená právomoc
rozhodovať o nakladaní s majetkom spoločenstva alebo o spôsobe hospodárenia s fondom
prevádzky, údrţby a opráv, vo svojom postupe nezaoberal sa rozhodnými skutkovými
zisteniami pre správne právne posúdenie veci; nezodpovedaná zostala najmä otázka
o (ne)naplnení predpokladov zakladajúcich všeobecnú zodpovednosť za škodu, medzi nimi
tieţ existencia protiprávneho úkonu škodcu.
So zreteľom na uvedenú procesnú vadu (§ 241 ods. 2 písm. b/ O.s.p.) Najvyšší súd
Slovenskej republiky rozsudok odvolacieho súdu zrušil (§ 243b O.s.p.) a vec tomuto súdu
vrátil na ďalšie konanie. Vzhľadom na jej exeistenciu dovolaciemu súdu nebola daná
zákonna moţnosť zaoberať sa okolnosťami, z ktorých dovolateľ vyvodzoval, ţe napadnuté
rozhodnutie odvolacieho súdu spočíva na nesprávnom právnom posúdení veci (§ 241 ods. 2
písm. c/ O.s.p.).
V novom rozhodnutí rozhodne súd znova o trovách pôvodného a dovolacieho konania
115Cdo 116/2010
P o u č e n i e : Proti tomuto uzneseniu nie je prípustný opravný prostriedok.
V Bratislave 8. decembra 2010
JUDr. Daniela Š v e c o v á , v. r.
predsedníčka senátu
Za správnosť:
Hrčková Marta